Inspire 01/2013
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/vydanie #01/2013
lifestyle / fashion / design / people / culture
No
67
jar
YOU
CAN´T
STOP
PROGRESS
FOOlk
HArlem
POrTO
HOly
ANdrogýNNA móda
NEw yORk fashion week
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
www.inspire-magazine.sk
progressissue3,20€/96Čk
coverphotographyWandatheBloW
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/2
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/3
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/4
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/5
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Redakcia nezodpovedá za obsah inzerátov. Preberanie materiálov je možné len s písomným povolením vydavateľa. Jednotlivé články vyjadrujú názory autorov a nemusia byť vždy totožné
so stanoviskom vydavateľstva a redakcie. Vopred nevyžiadané príspevky redakcia nevracia. Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty. Objednávky do
zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a. s., Stredisko predplatného tlače, Námestie Slobody 27, 810 05, Bratislava 15. zahranicna.tlac@slposta.sk
©2013 4MA.MEDIA, s. r. o.
Tlač
Printed by
Neografia, a. s., Martin
Distribúcia
Distribution
MEDIAPRINT-KAPA Pressegrosso, a. s.
Súkromní distribútori a obchodní partneri
Registrácia
Registration
MKSR EV 1641/08
ISSN 1336-8249
tematická skupina A11
Vo vydavateľstve ďalej vychádza
Another title being published
Inzercia
Advertising
Ing. Jana Zrubcová
Mob.: 0905 809 603
zrubcova@4ma.sk
Adresa redakcie
Office address
Inspire magazine
Obchodná 22/A
811 06 Bratislava
Tel.: +421 2 52 92 32 22
office@4ma.sk
www.inspire-magazine.sk
Adresa vydavateľa
Publisher address
4MA.MEDIA, s. r. o.
Obchodná 22/A
811 05 Bratislava
IČO: 35 862 424
Inspire magazine
#01/2013
vydanie N° 67
štvrťročník
cena po zľave 3,20 € / 96 Kč
Kreatívny riaditeľ
Creative Director
Peter Godányi
Šéfredaktorka
Editor in Chief
Veronika Bauchová
bauchova@4ma.sk
Prispievatelia
Contributors
Lousy Auber
Boba Baluchová
Michal Belej
Michaela Bednárová
Martin Brix
Linda Drabova
Katarína Drápalová
Džízas Džigitaleß
Filip Gelacik
Erika Grendelová
Filip Horník
Ľuboš Houška
Noemi Chápay
Lenka Imrichová
Zuzana Jakúbková
Marián Jankovič
Korektor
Sub-editor
Martin Grbjar
Grafik
Graphic designer
Ľudovít Neupauer
gazebocreative.com
V celom čísle je použitý pre nadpisy font nazvaný „Rukou“.
Vytvoril ho Ján Filípek pod značkou DesingDesign.
www.dizajndesign.sk
Claire Keegan
Michaela Kesanová
George Klaudíny
Nina Koštová
Nikola Luzárová
Zuzana Lobotková
Vlaďka Makovniková
Laco Oravec
Michal Remenár
Monika Sládková
Zadie Smithová
Dominik Tatarka
Peter Tvrdý
Dalibor Vidiečan
Alexandra Uziková
Zuzana Zimmermannová
Foto a ilustrácie
Photo and illustration
Lousy Auber
Filip Gelacik
Jakub Gulyás
Martin Haburaj
Lenka Imrichová
Marián Jankovič
Šymon Kliman
Katarína Královičová
Alain Laferté
L. Lukačovičová
Marika Majorová
Vlaďka Makovniková
Maník
Palo Markovič
Jay Marroquin
©
Swedish House Mafia a ich LP Greyhound môžete mať
vďaka ABSOLUT doma aj vy!
Stačí, ak si objednáte ročné predplatné na adrese:
predplatne@4ma.sk a dopíšte do mailu P. S.: Greyhound.
Nielenže získate predplatné za zvýhodnenú cenu 12 eur za rok, poštovné
platíme my, navyše budete mať prístup do online archívu, ale budete tiež
zaradení do žrebovania o LP platňu Swedish House Mafia – Greyhound.
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/CRÉATIVE TECHNOLOGIE
CITROËN DS3
Neobzeraj sa späť. Čo bolo, bolo. Sústreď sa na prítomnosť a vychutnaj si ju naplno.
Objav Citroën DS3 a ži teraz!
NAJLEPŠIE NÁPADY SÚ TIE,
KTORÉ TU EŠTE NEBOLI ANTI RETRO
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/vydanie #01/2013
lifestyle / fashion / design / people / culture
No
67
jar
YOU
CAN´T
STOP
PROGRESS
FOOlk
HArlem
POrTO
HOly
ANdrogýNNA móda
NEw yORk fashion week
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
www.inspire-magazine.sk
progressissue3,20€/96Čk
coverphotographyWandatheBloW
f a s h i o n fAshIon soDA 10
Linda drabova
AnDrogýnnA MóDA 12
MichaL reMenár
BElgIcký štýl 24
Lenka iMrichová
nEw York fAshIon wEEk 26
aLexandra Uzik
copEnhAgEn fAshIon wEEk 28
LoUsy aUber
schopnosť ZAujAť 32
Monika sLádková
d e s i g n AftErfolklor 16
MichaeLa bednárová, MichaL beLej
DIZAjnové vYchYtávkY 34
PUncTUMaTeLier
nIE sME Z porcElánu 37
nikoLa LUzárová
klIMAn fotí lAMpu 40
a r T Art In progrEss 42
zUzana ziMMerMannová
f i L M to nAjhoršIE Z futuro fIlMov 52
zUzana jakúbková
Zvuková uDAlosť vo fIlME 76
boba baLUchová
P h o T o InstAtná fotogrAfIA 54
Marián jankovič
T e c h BIZArní vYnálEZcI 56
ĽUboš hoUška
c o M i x MArI AhokoIvu 60
erika grendeLová
M U s i c foolk 61
nikoLa LUzárová
huDoBný „progrEs“ 62
kaTarína dráPaLová
sEx, sEx, sEx! 82
ĽUboš hoUška
a r c h i T e c T U r e ĎAkujEME 66
MarTin brix
b o o k s Ako IšlI MYšlIEnkY Do svEtA 70
ĽUboš hoUška
T r a v e L porto 86
fiLiP geLacik
írsko 88
boba baLUchová
P e o P L e fjúžn DEjtIng 94
Laco oravec
IvAn kAsAj 96
nikoLa LUzárová
pIštA vAnDAl 98
boba baLUchová
vEDIEť, vIDIEť, skúMAť, poZnAť 102
nikoLa LUzárová
DáškA 106
george kLaUdiny
h e a LT h lIEkY? náhoDA! 108
nina košTová
Q U e e r holY 110
hoMo-vocABulArY 112
džízas džigiTaLess
e s s e n T i a L žEnA 53
zUzana LoboTková
progrEs v čAsE 136
vLaďka Makovniková
nová érA 137
noeMi cháPay
inspire magazine no
67 / progres / Jar 2013
photography Wanda The bLoW
styLing / hair / make-up PhiL La noiraUde
modeL Monika L. /eLiTe MM
8
inspire magazine
oBsAh
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/©2013adidasAG.adidas,theTrefoillogoandthe3-StripesmarkareregisteredtrademarksoftheadidasGroup.
unite all originals
adidas.com/originals
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/aLexandreherchcoviTchMarcjacobsaQUiLanoriMondi
LoUisvUiTTonMarniMariacornejo
bLack or WhiTe, Make UP yoUr Mind!
nové nábožensTvo
bLack or WhiTe, Make UP yoUr Mind! nové nábožensTvo
bLack or WhiTe,
Make UP yoUr Mind!
retro, stagnácia alebo trend? alexandre herch-
covitch, zero + maria Cornejo, aquilano, ri-
mondi a mnohí iní sa dali uniesť vášňou pre
kontrast. do správnej, kreatívnej nálady ich pri-
viedli spomienky na obdobie Culture Club, na
nezbedných frajerov – sprejerov a na talianske-
ho couturiera roberta Cappucci.
zasTávka v ázii
zo svetových prehliadok cez Ďaleký východ do
nášho magazínu! John galliano, emilio pucci
a etro predstavujú módne značky, ktorých di-
zajnéri nie po prvý raz podľahli kráse orientu.
kimono, origami, obi opasky a látky s bohatou
výzdobou ich oslepili novými nápadmi.
regresná TeraPia
unavení z krásnych šiat, z oblečenia ohodnote-
ného podľa štylistov ako a+? ak ste pripravené
na brázdenie chlapským šatníkov, je tu niečo
lepšie – bermudy alebo dlhé šortky. tie od ro-
land mouret, missioni a kenzo z vás však neu-
robia kreatúry s mutujúcimi hlasmi, ale prinesú
jednoduchosť na jarné dni.
nové nábožensTvo?
aj dizajnéri si všimli, že prehliadky sú rýchlejšie
s modelkami obutými v črievičkách na nízkych
podpätkoch. praktickej evolúcie sme sa my, po-
hodlní zákazníci, dožili s topánočkami od fran-
cúzskeho módneho domu Louis Vuitton, ame-
rického návrhára marc Jacobs a talianskej brand
marni.
La doLce viTa
kvety pokrývajú nielen záhrady, lúky a archi-
tektonické skvosty, ale sú aj motívom pre textil-
ných a módnych návrhárov. Fashion prehliadky
antonio marras, erdem, meadham kirchhoff
odzrkadlili tieto podnety, a ich kreácie na na-
sledujúcu sezónu boli ako samotná inšpirácia,
krásne a iluzionisticky voňavé.
bez LexaUrinU
ak vás isté farby iritujú alebo vyvolávajú úz-
kosť a podráždenosť, stavte na modrú! Farba
mora, oblohy a celkovo prírody vás po pra-
covnom dni upokojí a budete mať dôvod cí-
tiť sa ako aristokrat. tak isto vás upokoja šaty
a oblečenie v modrých tónoch od tvorcov ko-
lekcií alexis mabille, Jeremy scott a Versus.
Text Linda Drabova / Foto Courtesy elle.com
fAshIon
Zo svetových prehliadok
do nášho magaZínu
inspire magazine
10
fAshIon
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/jereMyscoTTMeadhaMkirchhoffeMiLioPUcci
versUskenzoeTro
anTonioMarrasMissonijohngaLLiano
aLexisMabiLLeerdeMroLandMoUreT
La doLce viTa
bez LexaUrinU
zasTávka v ázii
La doLce viTa
regresná TeraPia
regresná TeraPia
11
magazine with a difference
progrEs
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/AnDrogýnnA
kedysi dávno sibyla
predpovedala apokalypsu
PHOTOGRAPHy AdAM SucHANek
VISAGE / STyLING BArBorA Yurkovic / MODEL MAriA N /exit MM
12
inspire magazine
fAshIon
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/13
magazine with a difference
progrEs
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Namiesto apokalypsy prichádza nová revolúcia. Nesie ženské prvky
v pánskej móde, a naopak pánske prvky v dámskej móde. I keď mas-
kulínne inšpirácie sa postupne stali bežnou súčasťou dámskej módy,
feminínne prvky sa do pánskej módy dostávajú pomaly – až teraz.
Androgýnnu revolúciu odštartoval austrálsky model so srbský-
mi koreňmi, Andrej Pejic. Jeho žensko – mužský vzhľad okamžite
zaujal módny svet. Ako muž predvádzal u Johna Galliana, ako žena
sa ukázal na prehliadkach Jeana Paula Gaultiera. Marc Jacobs ho
miluje. Preňho predvádzal aj pánsku i dámsku líniu. Andrej v súkromí
nosí pánsku i dámsku módu, a tomu sa povie tá pravá revolúcia. Éru
novodobých hermafroditov ešte viac podporili i ukrajinskí tanečníci
Kazaky. Svalovci, ktorí tancujú na dvadsaťcentimetrových podpät-
koch, si už podmanili aj samotnú Kráľovnú popu.
Módny dom Mugler vo svojej čierno-bielej pánskej línii na pri-
chádzajúcu sezónu jar/leto 2013 uviedol prvok, ktorý nápadne pri-
pomína ženské podväzky. Vysoké čierne podkolienky, ktoré siahajú
až ku stehnám. Ak by tieto „pánske podväzky“ mali aj svoj pás, tak
by boli dokonale unisex.
Taliansky návrhár Ermanno Scervino priniesol taktiež ženský
prvok, ktorý sa v pánskej móde objavuje nie po prvý raz. Pánske lis-
tové tašky. Sú kvalitne vypracované a z kvalitnej kože. Materiál pod-
trhuje mužnosť. Nápadne však pripomínajú dámske „psaníčka“. Nie
sú však na mejkap ani tampóny. Páni v nich nosia kľúče, smartpho-
ny i prezervatívy. Žensko – mužský look Ermanno Scervino dotvoril
jemnými hodvábnymi šatkami staroružovej farby. Britský label DAKS
akoby vo svojej pánskej línii vzkriesil Marlene Dietrichovú. A spojil ju
s typickými suchými anglickými džentlmenmi.
Pánske listové tašky, ale taktiež veľké mužské kabely, ktoré
pokojne môže prevetrať aj pravá lady. Oblé strihy sák akoby boli ur-
čené skôr pre ženy ako pre pánov. Plátená ruža na klope saka vyze-
rá, akoby ju odstrihli z dámskeho klobúka. Veľké cylindre, práve také,
v akých sa nemecká herecká diva dala fotografovať. Presne také sú
aj v tejto ležérnej, dokonale britskej kolekcii od labelu DAKS na pri-
chádzajúcu jar 2013.
Keď takmer pred sto rokmi mladá deva menom Gabrielle
Chanel začala nosiť pánske nohavice i saká, ľudia si mysleli, že sa
zbláznila. Odštartovala dovtedy nevídanú revolúciu v dámskej móde.
Dnes, v dvadsiatom prvom storočí je čas na novú revolúciu. Muži
majú v súčasnosti moc a možnosť na to, aby si mohli dopriať niečo
nevšedné a okázalé. A práve to priniesli novodobí androgýni. Revolú-
ciu. Muži už nie sú mužmi, môžu byť ženami.
Text Michal Remenár
Kedysi dávno Sibyla predpovedala apokalypsu. Koniec sveta podľa nej
nastane vtedy, keď muža nebude možné rozoznať od ženy. Mayovia tiež
predpovedali koniec sveta na rok 2012. A ten neprišiel.
14
inspire magazine
fAshIon
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/15
magazine with a difference
progrEs
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Jarmila Mitríková a Dávid Demjanovič sa inšpirujú folkló-
rom a folklorizmom už niekoľko rokov. V rámci spoločné-
ho projektu Pyrografie používajú tradičnú dekoratívnu
techniku vypaľovania obrazov a pomocou nej spracováva-
jú rôznorodé námety z folklóru. Namiesto kopírovania kul-
túrneho dedičstva však ponúkajú vlastný paralelný svet,
ktorý má svoje pravidlá, príbehy, tradície a históriu. Ich ob-
razy so svojským humorom zachytávajú ľudové tanečnice
vo víre tanca s kozmonautom, súboje motorovými pílami,
duchovné sprievody s vesmírnou družicou alebo bitku bo-
jových lodí na Štrbskom plese. Tento svieži prístup k fol-
klóru im priniesol prvé miesto v súťaži Maľba roka 2011
a svoju tvorbu prezentovali na výstavách po Slovensku,
Českej republike, Nemecku a Španielsku.
kde sa podľa vás nachádza slovenský folklór? Žije z mi-
nulosti alebo drží krok s dobou?
JARMILA MITRíKOVá Nie som muzikologička ani folklorist-
ka, aby som vedela dobre odpovedať na túto otázku. Ale
vo všeobecnosti mám pocit, že na Slovensku všetko žije
tak trochu z minulosti alebo aj v minulosti, čo je trochu na
škodu. Tradície a folklorizmus sú len jednými z tém, kto-
ré v tvorbe rozvíjame. Zaujíma nás na ňom to, že je stále
nejakým spôsobom spojený s budovaním národnej hrdo-
sti a využíva ho každé politické zriadenie v priebehu našej
histórie. Slovensko nie je len folklorizmus a halušky. My
sa k nemu snažíme pristúpiť aj z inej strany a použiť iné
vzorce jeho prezentácie. A zároveň ma na ňom jednodu-
cho baví jeho výtvarná stránka, ako sú napríklad kostýmy
a choreografie.
DáVID DeMJAnOVIč Ja osobne som v tomto dosť staromil
a mám rád čo najpôvodnejšiu podobu folklóru s tradičný-
mi nástrojmi a tradíciami. Napríklad terchovskú muziku
úplne zbožňujem. Naopak ma desí, ale zároveň aj fascinu-
je tá jeho súčasná zábavová alebo svadbová forma, kde
kapela v krojoch hrá half playback na keyboardoch v tuc-
-tuc rytme. Najlepšie ak sa to odohráva v nejakej kolibe,
ktorá vyzerá ako kanadský zrub namorený na oranžovo.
A kde vrchol tradičnej kuchyne je kuracie prso s marhu-
ľou a eidamom. Takéto výjavy si samé pýtajú spracovanie
na našich pyrografiách. Bohužiaľ, toto sa postupne stáva
súčasným folklórom.
Ako ste natrafili na pyrografiu?
DáVID DeMJAnOVIč Hľadal som pre jeden svoj projekt ne-
jakú tradičnú remeselnú techniku. Najviac sa mi hodil ten-
to kutilský prístup, ktorý som videl na drevených suvení-
roch alebo ako výzdobu v krčmách na dedinách.Tým, že
nepoužívame profesionálne pyrografické náradie, ale kla-
sické pájkovačky, chceme zároveň vzdať hold generáciám
československých kutilov, ktorí tiež takto pracovali.
Nie sú s pyrografiou spojené pracovné úrazy?
DáVID DeMJAnOVIč Nič vážne. Sem-tam malé popáleniny
alebo triesky pri práci s drevom. Treba si dávať pozor, keď-
že sa to robí s elektrickým náradím. Ale nie je veľmi zdravé
takto pracovať, veľa dymu a prachu.
„Slovensko nie je len folklorizmus a halušky. My sa k nemu snažíme
pristúpiť aj z inej strany a použiť iné vzorce jeho prezentácie.“
AltEr
keď ide o národnú hrdosť, folklór je nepochybne
spolu s hokejom veľká pýcha našej krajiny
Svojský pohľad na vec prináša autorská dvojica Mitríková a Demjanovič
16
inspire magazine
DEsIgn
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/17
magazine with a difference
progrEs
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Ľavá strana Zbor, 80 x 62,5 cm, pyrografia na preglejke,kolorované lazúrami na drevo, 2011
Pravá strana, zhora nadol Noví bohovia, 125 x 180 cm, pyrografia na preglejke, kolorované lazúrami na drevo, 2012
Súboj s pílami, 125 x 80 cm, pyrografia na preglejke,kolorované lazúrami na drevo, 2011
18
inspire magazine
DEsIgn
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Akým spôsobom nachádzate inšpiráciu pre svoju
tvorbu?
JARMILA MITRíKOVá Mám pocit, že je všade. Ja som taký
zádumčivejší typ. U mňa dokážu veľmi podnietiť fantáziu
vizuálne vnemy. Milujem pohľad pri cestovaní von oknom
a vymýšľať príbehy, scenáre, vyžívať sa v geometrii v kra-
jine. Fascinuje ma absurdná poézia škaredých, divných
a smutných veci, Slovensko je na to ideálne.
DáVID DeMJAnOVIč Taktiež veľa využívame knižnice a anti-
kvariáty, kde hľadáme dobovú literatúru a ilustrované ma-
gazíny. Nemáme vzory v profesionálnych maliaroch, skôr
nás zaujímajú tie nižšie alebo úžitkové žánre umenia, ako
pohľadnice, nerealizované architektonické návrhy, propa-
gandistická fotografia.
Slovenský folklór je v domácom prostredí familiárna
téma, avšak v zahraničí je o ňom nižšie povedomie.
Ako sa líšia reakcie na vašu tvorbu v zahraničí?
JARMILA MITRíKOVá Vlastne je naša tvorba v mnohom
viazaná na lokálny kontext. Často sa hlavne ten kritický
nádych a iné špecifiká slovenskej kultúry pri prezentácii
v zahraničí vytrácajú. Zároveň je však koncept našej tvor-
by celkom zrozumiteľný a nadčasový. V rámci globálneho
kontextu v ňom stále ostáva niečo chytľavé, čo viaže ďal-
šie konotácie a vzniká dosť bizarný mix. Asi to je ten hu-
mor a trpko-vtipná východoeurópska exotika.
DáVID DeMJAnOVIč V zahraničí diváci nerozoznávajú, čo je
naša fikcia a čo reálne slovenské tradície. Preto si myslia,
že sa na Slovensku ku krojom nosia bežne masky. Tvorí-
me nové práce aj priamo na rezidenciách a workshopoch
v zahraničí alebo na zahraničné výstavy. V takom prípade
sa snažíme nadviazať aj na miestne zvyky, tradície, poli-
tickú a kultúrnu situáciu. Robíme si najskôr rešerš a te-
oretickú prípravu, ktoré v tvorbe spracujeme. Veľmi nás
v tomto posunula rezidencia vo Švajčiarsku, momentálne
sa pripravujeme na trojmesačnú rezidenciu v Prahe.
obaja ste pracovali aj na vlastných individuálnych pro-
jektoch. Aké sú hlavné rozdiely pri autorskej spolupráci
oproti individuálnej tvorbe?
JARMILA MITRíKOVá Spolupráca je príjemná v tom, že sme
dvojnásobne kritickí aj produktívni. Nepotrebujeme pre-
stávky na načerpanie síl alebo inšpirácie. Problém je skôr
v tom, že máme toľko nápadov, až máme permanentne
pocit chýbajúceho času. Potrebujeme asi ďalších pomoc-
níkov. Rozdiel v maľbe, keramike a pyrografii je obrovský
pri postupe práce. Môj skôr scenáristický prístup je na za-
čiatku všade rovnaký, pri realizácii sa však rozchádzame.
Pyrografia si vyžaduje precíznu prípravu všetkých detailov
vopred. Maľba je zas spontánna záležitosť a dá sa prema-
ľovávať, kým človek nie je spokojný s výsledkom. Zo skú-
seností viem, že keď príliš lipnem na počiatočnom návrhu,
zabijem ju. Pri keramike je skvelá prvá a posledná fáza.
Všetko medzitým je pre mňa otravná technológia.
DáVID DeMJAnOVIč S Projektom pyrografií sme začali aj
preto, aby sme vyplnili priestor medzi našimi samostatný-
mi výstavami. Takto teraz vystavujeme nonstop, niekedy
viac výstav naraz, čo nás veľmi baví.
ktorý aktuálny projekt na slovenskej scéne vás najviac
oslovil?
JARMILA MITRíKOVá Asi nebudem menovať konkrétnych
ľudí, lebo by sa to sem nezmestilo. Ale myslím si, že naša
malá scéna je veľmi kvalitná. Chýba jej však väčšia komu-
nikácia so zahraničím. Najviac ma asi zaujíma maľba a ke-
ramika, hlavne česká maľba je veľmi spontánna a zábav-
ná. Ale baví ma sledovať aj dizajn, módu a architektúru
a rôzne projekty, ktoré to všetko prepájajú.
DáVID DeMJAnOVIč Mňa teraz najviac tešia začínajúce
projekty ako Nová synagoga/ Kunsthalle v Žiline alebo
schválenie projektu Aliancie Stará tržnica v Bratislave,
ktoré však robia ľudia s bohatými skúsenosťami na kul-
túrnej scéne.
Text Michaela Bednárová, Michal Belej
Viac o tvorbe Dávida Demjanoviča a Jarmily Mitríkovej
nájdete na webových stránkach jarmilamitrikova.com
a daviddemjanovic.blogspot.com
19
magazine with a difference
progrEs
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/módna
ikona
Vanessa
paradis
tvár novej h&m kolekcie conscious
V našich končinách sa meno Vanessa Paradis spája s nevkusnou
oranžovou mikinou a odrhovačkou o afroamerickom taxikárovi v Paríži.
Mladá, čudne oblečená a s predným chrupom, s ktorým mala trvať
na urýchlenej inštalácii zubného strojčeka.
20
inspire magazine
fAshIon
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/21
magazine with a difference
progrEs
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/V západnom svete je Vanessa paradis uznávanou speváčkou, he-
rečkou, módnou ikonou a bývalou partnerkou jedného z najväč-
ších fešákov, aký kedy chodil po tejto planéte, Johnnyho deppa.
z dievčatka totiž vyrástla krásna sebavedomá žena a tento fakt ne-
ostal v módnom svete nepovšimnutý. dizajnéri z h&m ju ukecali
a túto jar je tvárou kolekcie Conscious.
táto módna línia je nielenže najviac trendy, ale ešte je aj viac
udržateľná. rozumej: oblečenie je z udržateľných materiálov. or-
ganická bavlna, recyklovaný polyester a tencel. okrem toho je
celá kolekcia romantická, optimistická, jarne veselá a tak trošku
vintage. V h&m nezabudli ani na mužov a omladinu. súčasťou je
teda aj súbor oblečenia pre deti aj bábätká. zbehnite sa do h&m
kuknúť po 21. marci a uvidíte, čo túto jar fičí.
V h&m môžete túto jar dokonca aj „zarobiť!“ s novou
kolekciou predstavuje h&m aj projekt „Consciousgarmentcol-
lecting“. Čiže: dones igelitku plnú starého oblečenia – dostaneš
zľavový kupón. h&m teda nielenže určuje trendy, ale pomáha
zachrániť planétu. a o tom, čo sa s vašimi starými hábami z igelit-
ky bude robiť, si povieme nabudúce.
www.hm.com/sk
V H&M môžete túto jar dokonca aj „zarobiť!“ S novou kolekciou predstavuje
H&M aj projekt „Consciousgarmentcollecting“. Čiže: dones igelitku plnú starého
oblečenia – dostaneš zľavový kupón.
22
inspire magazine
fAshIon
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Progres
23
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/nenarážam len na to, že sa v Bruseli v parlamente
schádzajú postavičky z celej európy, ale aj na to,
že Belgicko je akousi krajinou medzi Francúzskom
a holandskom. Je to malá krajina a z Bruselu je
všade blízko. toto mesto preberá zvyky a tradície
odvšadiaľ. ak chce Belgičan načerpať inšpiráciu
v parížskom Louvri, sadne na vlak a o tri hodinky
si už môže s croissantom v ruke sedieť pod eiffelov-
kou. Londýn? amsterdam? Všetko, čo by kameňom
dohodil. práve preto je tu progress neopome-
nuteľný. oproti slovensku je to na míle vyvinutejšia
krajina. Špecifický mix namiešaný turistami, Belgi-
čanmi a ich skvelou polohou v európe sa prenáša aj
do módy. hovorí o tom aj Filip kandravý, ktorý strá-
vil v Belgicku polrok štúdiom architektúry s miest-
nymi: „Brusel sa snaží byť kozmopolitný a stráca
tým ten tradičný belgický nádych, ako majú napr.
Brugy, antwerpy atď. Belgicko je krajina nejednot-
ná a ľudia sa hľadajú. hlavne mladí sú takí, že si hľa-
dajú tú svoju cestu. móda je pestrá, od černošskej
až po extravagantnú azijskú rasu, ale celkovo mám
pocit, že čo sa týka módy, sú dosť otvorení a skúša-
jú aj nezvyčajné veci.” a veru má pravdu. Fashion
biznis nie je v Bruseli taký rozvinutý ako v Londýne
či miláne. predstavuje však takú kombináciu všet-
kých štýlov, akú by ste inde v európe ťažko našli. na
druhej strane treba uznať, že naozaj kvalitnú módu
a štýl je potrebné hľadať. nedostane sa k nej každý,
ale ak raz nájdete správnych ľudí, ukážu vám také
veci! Ja som pri fotení editoriálu pre belgický online
magazín spoznala abibu, skvelú dievčinu. robila
celú produkciu k foteniu a okrem toho mi povedala
o Charlotte Bembnista – a ľudia, tá baba ma štýl! Vy-
holená hlava je len začiatok. divoké kreácie, ktoré
nie sú len totálne atypické, ale ktoré aj lahodia oku
a jej postave, vás dostanú. nehovorí dobre po an-
glicky, takže sme si až tak nepokeckali, ale snažila sa.
povedala mi mená, ktoré sa oplatí vygoogliť. tak na-
príklad módni návrhári a ich značky: parismalungu,
davidgiampiccolo, saraBoces-Buelgači Velasquez-
debora, tá robí skvelé šaty, ktoré nenudia. a bloge-
ri: isto si treba pozrieť najznámejšieho belgického
blogeratellementlui.com (po francúzsky, ale aj ob-
rázky stačia) a tiež toomuchisnothing.blogspot.be.
napríklad ja som veľmi dlho hľadala šperky
a doplnky s tematikou galaxie a hľa, našla som u di-
zajnérky šperkov tvoriacej pod značkou La recher-
che eternelle. aj náušnice som si u nej kúpila – po-
siela veci worldwide. Je to veľmi milá baba, ktorá
mi potvrdila, že módnu scénu Belgicka objavila, až
keď začala tvoriť šperky. takže vidíte, aké cennosti
vám tu poskytujem ako na dlani. ak aj to prispeje
k progresu vo vašom štýle, budem o to radšej. a kto
by mal záujem o ďalšie tipy z Belgicka, poradím.
Text a foto Lenka Imrichová, www.lenkaimrichova.com
namixovaný
tajný štýl
BElgIckA
Hranolčeky, tisíce druhov piva, morské plody a kopec turistov. Brusel.
Miesto, kde sa stretáva toľko kultúr, ako inde v Európe nenájdete.
24
inspire magazine
fAshIon
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/BAlBo
v Za(u)jatí časovými pásmami
Ťažko povedať, čo nás k tomu vedie. možno je to hlad
za novými poznatkami, ľuďmi, skúsenosťami. možno
ide o cieľ, spočívajúci v samotnej ceste – svojské napre-
dovanie a porovnávanie ľudských hodnôt aj životných
podmienok. Jedno viem však určite: Cestovanie je ži-
votný štýl a nikdy by nemalo znamenať únik pred prob-
lémami. Lebo tých sa len tak ľahko nezbavíte (starosti,
dedlajny či výčitky budete držať v svojej hlave – kde-
koľvek na svete).
PriPravená vyraziť na cesTU
keď som začala v januári písať tento text, sťahovala som
sa z Írska na slovensko. Cez skajp som absolvovala nie-
koľko pracovno-študijných pohovorov, no ako to už
v mojom prípade býva tradíciou – do poslednej minúty
nebolo jasné, kde sa budem nachádzať vo februári. na
výber boli reálne tri možnosti: Lotyšsko, usa a keňa.
hádajte, čo vyhralo?
keď ma stretnete v Bratislave, nikdy neviete
posúdiť, či som oblečená viac do leta alebo do zimy.
mohlo by sa zdať, že nejdem domov z klasickej prá-
ce (s malou elegantnou kabelkou pod pazuchou), ale
chystám sa na cestu – znamením je obrovská taška na
chrbte (síce bez lekárničky, ale zato s počítačom, nabí-
jačkami na komp aj mobil, cestovným poistením, do-
kladmi, vytlačenými fotkami blízkych, plátenou taškou
na nákupy, dvoma usB-kľúčmi, pršiplášťom, vatou do
uší, keepCupom a samými ďalšími viac či menej užitoč-
nými nevyhnutnosťami) – neustále v „stand-by“ reži-
me, pripravená na odlet so svojím životom/ mikrosve-
tom, zbaleným vždy so sebou.
samozrejme, lety by mali byť premyslené presne
a šetrne, aby moja ekologická stopa bola čo najmenšia.
hoci nevlastním auto, nejem mäso, triedim odpad, šet-
rím pitnou vodou, šatstvo kupujem najmä v sekáčoch
– táto stopa (môj osobný vklad k ničeniu našej planéty)
je pre časté lietanie značne vysoká.
Miešanie kULTúr v odievaní
keď budete čítať tento môj text, už sa budem nachá-
dzať na africkom kontinente. V keni budem koordino-
vať projekt, zameraný na sociálnu a zdravotnú starost-
livosť o podvyživené deti do päť rokov. nie je to ľahká
práca – úzkosť vás pritlačí pri pohľade na dvojročné
dieťa, ktoré váži takmer toľko, ako keď sa narodilo; a na
jeho bezmocnú matku (nevzdelanú, labilnú, chorú
na aids, neschopnú dieťaťu pomôcť). samotným ro-
dinám i celej komunite v oblasti kwale dokážeme po-
môcť práve tak, že zvýšime povedomie o problematike
podvýživy, vyškolíme lokálnych komunitných zdra-
votných pracovníkov (aby bola nastavená udržateľnosť
projektu a kapacity ostali v komunite), deti dostaneme
z akútneho nebezpečenstva do normálu, matkám po-
skytneme poradenstvo o potrebe dojčenia, vhodnej
výžive, hygiene – lebo nie všetko je otázka nedostatku
peňazí, ale skôr nevedomosti.
V keni som už bola (a písala o svojej skúsenosti aj
reportáž pre inspire). kultúrny šok sa teda nekonal, in-
terkultúrne učenie mám už roky v náplni práce. Len ma
po prílete do mombasy (zo zasneženej Viedne) ovanul
horúci vzduch. na vyše tridsaťstupňové teploty si však
privyknem rýchlo. pôsobím prevažne v moslimskej ob-
lasti, kde chodia ženy zahalené a v čiernom – čo je pod-
ľa mňa nielen skúška viery, ale aj trpezlivosti a vnútor-
ných teplotných rekordov. Ja však s nosením šatiek či
iných pokrývok hlavy problémy nemám. rešpektujem
miestne tradície. naviac v pobrežnej klíme a na praš-
ných cestách je i tak zbytočné udržiavať si nejaký účes.
PreMysLené koMbinácie
vzorov a farieb
na slovensku som zatiaľ nevidela na šatkách či látkach
určených na šitie odevov také premyslené vzory a fa-
rebné kombinácie, ako tu v keni. rada by som si ten
proces výroby (iný, ako je obyčajné batikovanie) nieke-
dy pozrela priamo v teréne. keď si tu zadovážim nové
masajské plachty, kangy či kikoje – zabalím sa do nich
a uverejním fotografie na svojom (balbo debra style)
blogu. zatiaľ si musím vystačiť so starými kúskami
spred roka – za pár stovák keňských šilingov (v prepoč-
te do päť eur).
V zime je v európe absolútne praktické: uviazať si
na hlavu turban (a skryť podeň väčšinu nepoddajných
vlasov). potom už len dopasovať doplnky (prstene ale-
bo masívne nápadné drevené náramky), nepokaziť to
ďalšími farbami vo zvyšku odevu (čierna to vždy istí!)
a o zvedavé pohľady nielen ľudí zo slovenska máte po-
starané. mám to overené! stačí vyskúšať – na ktorom-
koľvek kontinente.
Text Boba Baluchová / Foto Palo Markovič
Čo vedie človeka k tomu, aby cestoval – ani chvíľu doma neobsedel
a mal neustále túžbu presúvať sa z miesta, ktoré sa mu konečne
stalo domovom, na miesto nové?
25
magazine with a difference
progrEs
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/nEw York
Fashion Week 2013
inspire magaZine má prsty a ľudí všade!
V prvej polovici februára sa v New yorku konal Týždeň
módy. Tento rok sa módne podujatie presunulo do Lin-
colnovho centra aplikovaného umenia (Lincoln Center for
the Perfoming Arts), ktoré okrem iného každoročne uspo-
radúva stovky iných kultúrnych akcií. Vstup na módne pre-
hliadky bol len pre pozvaných. Poprípade, pre väčšiu pub-
licitu módnej prehliadky, si niektorí dizajnéri účasť známej
osobnosti zaplatili. Umelecká odmena sa mohla vyšplhať
aj na $ 100-tisíc. To už záležalo od popularity pozvanej
celebrity a od exkluzivity, čiže či sa zúčastní alebo nezú-
častní aj na iných prehliadkach. Avšak od tohto trendu sa
už pomaly upúšťa.
Tí, ktorí pozvaní neboli, si obľúbené módne ikony,
celebrity alebo modelky počkali na malom námestí pred
budovou opery Lincolnovho centra. Tu sa konala aj väč-
šina módnych prehliadok. Bolo tu veľa fotografov, novi-
nárov a hlavne blogerov. Voľnú chvíľu si trávili tým, že sa
fotografovali a spovedali navzájom.
My sme mali možnosť zavítať na módnu prehliad-
ku návrhára Christiana Siriana. Christian Siriano je mla-
dý americký dizajnér. Módny odbor vyštudoval v Londý-
ne, kde neskôr na odporúčanie svojho učiteľa dostal
stáž v návrhárskych domoch u Vivienne Westwoodovej
a následne u Alexandra McQueena. Po návrate domov
sa zúčastnil na realitnej šou Project Runway, zamera-
nej na módny dizajn. Súťaž vzápätí vyhral a ako víťaz mal
možnosť predvádzať svoje modely na Newyorskom týžd-
ni módy. Odvtedy sa tu prezentuje so svojimi kolekciami
dvakrát ročne.
Christian Siriano, dvadsaťsedemročný úspešný
dizajnér o svojej módnej kolekcii jeseň/ zima 2013
Inšpiroval som sa zlatým vekom ruskej opery. Veľkorysé
interiéry Mariinského divadla v Petrohrade ma podnietili,
aby som začal pracovať na tejto očarujúcej a honosnej
kolekcii, bohatej na sofistikované tvary, pozlátené a potla-
čené látky a sýte farby s odtieňom šperku. Pri navrhovaní
som myslel na večer v opere. Predstavoval som si, ako sa
vtedy ženy obliekali a ako kombinovali svoj štýl, keď išli na
predstavenie v jesennom období. Topánky sú veľkolepé a
kráľovské, ovplyvnené rokom 1880, ale moderné a silné
pre dnešnú sexi ženu.
Polly Osmond, vizážistka kozmetiky MAC hovorí
o spôsobe líčenia, inšpirovanom ruskou honosnosťou
Okrem očí je celkové líčenie veľmi jednoduché. Žiadna
maskara alebo líčka. Mierne zvýraznené kontúry lícnych
kostí a nosa. Oči sú ozvláštnené použitím tmavých oč-
ných tieňov a taktiež pomocou ceruzky nanesenej na
vnútorné linky oka. V rohu oka sú načrtnuté krátke čiar-
ky, ktoré pripomínajú namaľované mihalnice. Na perách
je nanesený bezfarebný lesk. Tento vzhľad tmavých očí
a bledej pleti má byť odrazom silnej ruskej ženy. Bezchyb-
ná pleť, tvár a postava.
Použitá kozmetika od značky MAC
Očné tiene – farba Carbon
Očná linka – farba Smolder
Penultimate ceruzka na obočie
Rúž na pery – farba Mauvey Nude
Lipglass lesk na pery – farba clear
Cream Color Basena na zvýraznenie lícnych kostí a nosa
– farba Luna
Účes navrhnutý kreatívnou riaditeľkou vlasovej
kozmetiky Aveda Antoinette Beenders
Vlasy majú veľmi romantický vzhľad. Zapletené vrkoče
spojené do oblúka na temene hlavy sú inšpirované tak-
tiež večerom v ruskej opere.
Monica, dvadsaťjedenročná americká modelka
Nie každá modelka sa týmto dokáže uživiť. Ja mám to
šťastie, že modeling ma živí a vďaka nemu môžem aj
cestovať, napr. po Európe alebo nedávno som sa vráti-
la zo Singapuru. New york mám však najradšej a počas
Fashionweeku je to tu dosť hektické. Za deň mám aj 25
kastingov, ktoré, samozrejme, nemôžem všetky stihnúť.
To, že budem predvádzať na prehliadke Christiana Siria-
na, som sa dozvedela len včera. Jeho modely sa mi veľmi
páčia a som jeho fanúšikom. Zakaždým je to niečo iné.
A na otázku, čo robí okrem modelingu, nám Monica od-
povedala, že rada varí.
Text Alexandra Uzik / Foto Jay Marroquin
Pri navrhovaní som myslel na večer v opere. Predstavoval som si, ako sa
vtedy ženy obliekali a ako kombinovali svoj štýl, keď išli na predstavenie.
christianoSiriano–Fall2013
26
inspire magazine
fAshIon
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/christianSiriano–Fall2013
Gemmakahng–Fall2013
27
magazine with a difference
progrEs
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Móda
na severe
EurópyCopenhagen Fashion Week
Tak ako v roku 2012, aj v roku 2013 sa Copenhagen zaradil medzi
svetové módne metropoly a odprezentoval prácu svetových, ale hlav-
ne mladých dánskych dizajnérov. Krutá januárová zima sa na chvíľu
zastavila pri pohľade na sporo odeté severanky, modelky, nahodených
džentlmenov a malú skupinku Copenhagen fashion detí so smiešny-
mi prezývkami ako Holy Sebastian, alebo Gaga‘s younger sister. (Áno,
bohužiaľ, aj móda je iba dizajn konzumu a tak ako internet, aj fashion
mätie deťom hlavy.)
Okrem svätého Sebastiana a jeho zmätených kamarátov sa
Copenhagen Fashion Week niesol v duchu inovatívneho dizajnu, zau-
jímavých prehliadok a hektolitrov šampanského. Samozrejme, nechý-
bal ani dlhý zoznam dekadentných afterparties, na ktorých bola sú-
časťou predpísaného outfitu nadrozmerná fľaša vodky v ruke. Tempo
vystresovaných modeliek s prekvapivo ženskými krivkami, ťažko pra-
cujúcich dizajnérov a pár Fashion Week celebritiek, ktoré si počas
týchto dní zamenili šampanské za vodu a kokaín za jedlo, sa snažil
stíhať aj Lousy Auber.
Lousy mal už dlhšiu dobu problém fotiť. vo svojej snahe do-
kumentovať život sa cítil už dlhšie sám a stratený. Nevedel sa zmie-
riť s faktom, že každá fotka je iba odraz jeho reality zachytený foťá-
kom. Nemal chuť do jedla a nemal chuť žiť. Ani sám nemohol tušiť,
že týchto pár dní strávených v spoločnosti mladých modeliek, sta-
rých fotografov a predávkovaných copenhagen fashion ľudí bude
mať na jeho dieťa vnútri až taký pozitívny účinok. Lousy je späť
a viac ako kedykoľvek predtým, je tu a teraz.
Text a foto Lousy Auber
Copenhagen Fashion Week sa niesol v duchu inovatívneho
dizajnu, zaujímavých prehliadok a hektolitrov šampanského.
28
inspire magazine
fAshIon
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/29
magazine with a difference
progrEs
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/1. nakrepované vlasy sú späť. Nakrepované vlasy sa
vrátili! Ak túžite po tejto fashion novinke, vezmite si pra-
mienok vlasov a nakrepujte ho krepovacou žehličkou od
korienkov až po končeky. Zvyšok vlasov nechajte rovný.
2. Dôveruj téglikom! Rôzne prípravky vyčarujú v kombi-
nácii s fénom, žehličkou, krepovačou, kulmou nespočetné
množstvo účesov.
3. natoč to! Väčšie vlny, väčší objem! Veľkou kulmou vyt-
varujte kučery, tie dotvarujte prstami a zafixujte.
4. Uhlaď to! Naneste malé množstvo gélu do dlaní
a vpracujte ho do mokrých vlasov. Hrebeňom uhlaďte
a vytvorte uhladený mokrý look.
5. Spostupni to! Prestrihávanie je tradičný spôsob, ako
účes oživiť a pridať strihu textúru a formu. Spodné pra-
mene sú dlhšie, zatiaľ čo vrchné sú zostrihané do kratších
dĺžok. Technikou “slice”, keď sa nožnice vedú pozdĺž vla-
sov ako britva, docielite, že neobjemný, mdlý účes dosta-
ne formu, objem a štýl.
Strih však nie je všetko. Zdravá a krásna farba je
jeho ďalšou neoddeliteľnou súčasťou. Aj tu radia odborní-
ci z TONI&GUy: túto sezónu letí najmä jemné dofarbova-
nie vlasov a tónovanie korienkov.
Svieže perleťové odtiene blond sa krásne hodia
k jemne dotónovaným korienkom- jemne odrastené ko-
rienky v tmavšom tóne, či svetlejšie pramienky kopírujúce
linku tváre, dodajú účesu mladistvosť a sviežosť. Používa-
jú sa na to farebné odtiene magnólia a jasmín, ktoré sa
dotónujú s medovými či ružovkastými odtieňmi akými sú
napr. Champagne Rosé.
Módnou vychýtavkou pre brunetky a červenovlásky
sú zemité farby v gaštanovom, medovom či marhuľovom
odtieni. Pre dodanie viacrozmernosti účesu a zvýraznenie
prirodzenej farby sa použijú odtiene karamelovej a orieš-
kovej.
www.toniandguy.sk
Pokiaľ máte aj Vy v pláne urobiť čosi so svojou korunou krásy, teda
s vlasmi, prečítajte si 5 dôležitých jarných rád od TONI&GUy!
5 trendov na jarné účesy
tonI&guY
30
inspire magazine
BEAutY
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Progres
31
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/„štýl je spôsob, ako povedať, kto si, bez použitia slov,“ hovorí známa módna štylist-
ka a návrhárka rachel zoe. odlíšiť sa v móde je však tak trochu naivné, pretože, ako
ste si iste všimli, podobne ako história, aj móda sa neustále opakuje. obrovská diera
je stále v spôsobe prezentovania a schopnosti zaujať. Pozrite si, aké prvky i techno-
lógie využili módni kreatívci a odvahou experimentovať tak dodali svojej módnej
tvorbe celkom iný rozmer.
inkogniTo Masky na Udržanie PozornosTi
guru v oblasti šokovania je rozhodne maison martin margiela, ktorého prehliad-
ky vždy vyrazia dych a človek z nich odchádza s hlavou, v ktorej myšlienky behajú
ako autá po diaľnici. Čistý minimalizmus, ostré línie a dokonale prepracované strihy
svojich modelov sa snaží zvýrazniť tým, že modelky majú vždy zakrytú tvár. kým v
minulosti to bol materiál podobný telovým silonkám, dnes zdobí „masky“ rôznymi
kryštálmi či decentnými perlami. striktne tak dodržiava svoju filozofiu tvorby i života
– a to byť inkognito. ani jeho podobizeň totiž nie je verejne známa.
PozorUhodné nevesTy aLebo MUžské rUkojeMníčky?
každá žena túžiaca po dokonalej svadbe chce v deň „d“ vyzerať najlepšie vo svojom
živote. Brazílsky módny návrhár samuel Cirnansck poňal nevesty trochu nezvyčaj-
ne. k avantgardným svadobným šatám, ktoré navrhol, pridal aj kus lana a špagátov,
ktorými nevesty zviazal. znamená to, že žena je po vstupe do manželstva akousi ru-
kojemníčkou muža? môžeme v tom hľadať hlbší zmysel, no autorova inšpirácia nie je
známa, len to, že cieľom bolo upútať pozornosť.
Text Monika Sládková / Foto internet
nový sveT aLebo iLúzia?
holograf je známy už niekoľko desaťročí, no vďaka laseru sa stal až v posledných
rokoch skutočne revolučnou hračkou. módna prehliadka, v ktorej neuvidíte reálne
modelky, ale dámy sa objavia a zrazu sa doslova vyparia jednoduchým rozprášením.
dramatickosť, originalita, inovatívnosť a hlavne pozornosť bez mihnutia oka na se-
kundu mimo móla. módny dom Burberry jednoducho využil holografickú techniku
najlepšie zo všetkých a ponúkol divákom nezabudnuteľný zážitok v podobe tejto
fantastickej ilúzie. Či reality?
nadrozMerná MUsTáž ako PrevažUjúci deTaiL
mustáž – kedysi módny hit, dnes len nostalgia a terč komickosti. Veterán v oblasti di-
zajnu, japonský návrhár yohji yamamoto dodal svojej pánskej kolekcii nekonvenčný
vzhľad, keď modelom pripevnil fúzy rôznych štýlov. na ich tvárach sa objavili komic-
ké, bizarné fúzy, ktoré miestami pripomínali trpaslíkov, či grandiózne mustáže, pre-
pracovanédoposlednéhodetailu.Chceltýmpoukázaťnazdravotnéproblémymužov.
niekedy sTačí „Len“ zMeniť sMer
ak nejde o extravagantné modely, ale skôr o tie bežne nositeľné, sústreďte pozor-
nosť na miesto, do ktorého „zasadíte“ modelky. Verte, že napríklad také vertikálne
prehliadkové mólo v podobe budovy na oxfordskej ulici je dostatočne zaujímavé
ako pre modelky, tak aj pre divákov. aj pre tie najskúsenejšie topmodelky, ku ktorým
neodmysliteľne patria vysoké podpätky, je to skutočne výzva. a výsledok? absolútny
zážitok, pocit očakávania a prekvapenia s miernou dávkou humoru, ktorý v móde
tak trochu chýba.
Diamantové tváre, zviazané nevesty-
rukojemníčky i padajúce modelky z neba
keď sa prehliadkové mólo stane dejiskom umenia a zábavy
schopnosť
32
inspire magazine
fAshIon
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Philips Lumea
S prichádzajúcimi teplými dňami
premýšľame aj my v inspire magazine
nad tým, že vystavíme svoje biele
telá na obdiv.
holEnIE
ale keďže jednorazové žiletky sú len
jednorazové, tak máme pri našej vrode-
nej lenivosti a lakomosti celkom pekný
problém...
našťastie to vyzerá tak, že nie sme
jediní na svete, ktorých nadmerná le-
nivosť spôsobuje, že nohy vyzerajú tri
dni po oholení ako drôtená kefa. preto
aj pre nás pripravila firma philips pulzy.
a svetlo. pulzné svetlo. intenzívne pulz-
né svetlo. prístroj s týmto výmyslom sa
volá Lumea. technológia intenzívneho
pulzného svetla sa teda už roky použí-
va v kozmetickom priemysle, no philips
túto technológiu priniesol aj do domác-
ností za úplne iných podmienok, ako
konkurencia! philips Lumea vydrží až
100 000 zábleskov a je bezšnúrový.
Celé je to vlastne veľmi jednodu-
ché. oholiť, zasvietiť, vybavené. Lumea
totiž presvieti chĺpkový korienok, ktorý
sa dá do módu „sleep“. korienok teda
spí, vy si užívate oholené telo a takto to
môže vydržať až dva týždne. potom tre-
ba zase oholiť, zasvietiť, užívať... keďže
každé chlpisko si žije svojím životom,
mali by ste túto procedúru niekoľkokrát
opakovať. pretože nie sú zosynchronizo-
vané a nemajú svoje fázy existencie a ras-
tu naraz.
použitie je jednoduchšie, ako si
myslíte. philips Lumea je jednotkou na
trhu s ipL (intenzívne pulzné svetlo) rie-
šeniami na odstraňovanie chĺpkov v eu-
rópe! má nabíjateľné baterky, ktoré sú za
100 minút nabité na 100 % a táto baterka
vám vydrží na celé telo bez prestávky.
teda pazušky, oblasť bikín aj nohy. prí-
padne ostane ešte energia aj pre vrchnú
peru. a o dva týždne sa vidíme zase. ale
už s menej chĺpkami. a po niekoľkých
použitiach môžete všetky žiletky poslať
do teplých krajín. Lebo v studených kra-
jinách musia byť všetci chlpatí!
www.philips.sk
ujovia a tety vo Philipse prisahajú
na všetko možné, že je toto všetko
pravda. klasicky, neveríme tak úplne...
takže v budúcom čísle vám napíšeme
krutú pravdu! Že jak sme si nohy
a fúze holili. A osvecovali. Lebo aj my
chceme byť osvietení!
Progres
33
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/ĽADOVá KRáĽOVná
Tak týmito šatami zo zrkadla by nepohrdla ani samotná ľadová kráľovná. Tvorí ich vyše 500 ručne rezaných a brúsených
sklíčok, ktorých hrany sú olemované kožou. Modelka spolu s objektom slúži ako pohyblivé médium pre zobrazenie odra-
zu projekcie v priestore. Je to spôsobené rôzne naklonenými zrkadlami, ktoré kopírujú anatómiu ľudského tela. Takže ak
chcete vedieť, čo sa deje okolo, stačí sa pozrieť na svoje „šaty“ a nič vám neujde. Ich autorkou je mladá česká návrhárka
Anna Marešková, tvoriaca pod značkou Anno Domini. Fotila Nikola Šrajerová.
www.adconcept.cz
ATeLIéR nA POBReží
Viac kultúry a umenia na 25 km dlhom a 14 km širokom ostrove ležiacom v severných vodách Atlantické-
ho oceána sa zdá byť cieľom neľahkým a dosažiteľným naozaj len pre zdatných bežcov. Kanaďania však po
stavbe šiestich ateliérov pre umelcov na rôznych miestach v oblasti Fogo Island ku takým rozhodne patria.
Nenarušený ekosystém, zachovaná príroda, tradície a život miestnych obyvateľov sú už, obrazne poveda-
né, iba výsledkom kvalitných tenisiek na nohách skúsených bežcov. Jednou zo stavieb je Studio Tower,
ktorého sošná silueta z dreva sa akoby nakláňa vo vetre zátoky skalnatého pobrežia. Za dobré presvetlenie
interiéru vďačí geometricky zostavenému priestoru so zvislými, vodorovnými a šikmými plochami. Čereš-
ničkou na torte sú už iba ničím nerušené krásne výhľady do okolia. Todd Saunders vo svojich návrhoch pre
Shore Fast Foundation prosto myslel na všetko.
www.saunders.no
KOnečne nIečO PRAKTICKé
Rozbaľovanie kondómov. Nie vždy to ide ľahko… Ale tak
nejako to väčšinou berieme, že to patrí k tomu. Londýn-
sky dizajnér Benjamin Pawle však v rámci svojho projektu
zameraného na pomoc ľuďom s nehybnými končatinami
na jednej strane tela rozvinul aj časť venovanú sexuálne-
mu životu. Jeho vylepšený kondóm so špeciálnou perfo-
ráciou na jednej strane obalu sa otvorí pomocou prstov
jednej ruky za sekundu. Už žiadne pocity trápnosti, roz-
pakov či čakania.
www.benpawle.co.uk
DIZAjnové
Viac kultúry, umenia a žiadne pocity trápnosti
34
inspire magazine
DEsIgn
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/KUKLy
V prírode sa na jar z kukly stane motýľ. V produktovom dizajne Michala Hanulu je nád-
herným motýlím objektom už samotná kukla. Že ste sa v tom nejako zakuklili a neviete,
o čom je reč? Kukla, cez ktorú preniká svetlo, je tvorená ojedinelou technológiou ohý-
bania mokrého sústruženého topoľového dreva. I keď sa drevo nepovažuje za transpa-
rentný materiál, vďaka veľmi tenkej vysústruženej stene prepustí svetlo, ktoré intímne
oteplí interiér.
www.michalhanula.com
KAčKOPeS
Japonská značka OPPO predstavila v minulom roku nový typ náhubka pre našich štvor-
nohých kamošov. Ak patria spolu s vami do kategórie Optimistic and Positive (zkratka
názvu značky) určite sa neurazia na nový vtipný doplnok, ktorý vyvolá úsmev na tvári
nielen vám. Je vyrobený zo silikónu v troch príjemných farbách a v troch veľkostiach.
Jeho tvar sa podobá otvorenému zobáku kačky, takže meno si určite zapamätáte. Volá
sa Quack.
www.t-oppo.jp
Text PUNCTUMateliér, www.punctumatelier.com / Foto archív autorov a spoločností
BLUeBeRRIeS
Nová značka šperkov a doplnkov Blueberries, vytvorená Markétou Richterovou a Zbyňkom Krulichom
v sebe spája technické know-how, inšpiráciu prírodou, jej organickými a anorganickými tvarmi, hru s hmo-
tou, svetlom, geometriou či konštrukciou. Šperky sú vyrobené z nylonu technológiou 3D tlače. Projekt je
nominovaný v rámci Czech Grand Design medzi najlepšie šperkárske počiny roka 2012.
www.blueberries.cz
Progres
35
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Môže niekto poňať staré priemyselné objekty ako ume-
nie? Mladému nemeckému fotografovi Thomas Voßbec-
kovi sa to podarilo a veľmi úspešne. Thomas zmapoval
architektúru nemecko-poľského priemyselného dedičstva
a umeleckou formou nafotil priemyselné objekty Horné-
ho Sliezska, ktoré sú porovnateľné svojou štruktúrou či
funkčnosťou a ich architektúra a priemyselný dizajn v nich
odráža ducha doby, v ktorej boli postavené. Vznikla tak
putovná výstava s názvom Štruktúra a architektúra, ktorá
sa predstaví v apríli v bratislavskej design factory. Úryvky
priemyselnej krajiny, impozantné priemyselné stavby či
strojové zariadenia sa vďaka premyslenej kompozícii fo-
tografa a dopadu svetla stávajú pôsobivými obrazmi. Na
výstave uvidíte veľkoformátové plnofarebné fotografie
prezentujúce predovšetkým objekty ťažobného priemys-
lu – bane, koksovne, hutnícke a energetické elektrárne.
Hlbšie do výstavy nás vnáša sprievodná zvuková kom-
pozícia Richarda Ortmannsa, ktorý vykreslil industriálny
zvuk tejto oblasti ešte pred tým, než vymizol z jej živo-
ta. Návštevníci vernisáže sa budú môcť zúčastniť auto-
rovej komentovanej prehliadky výstavou, multimediálnej
prezentácie spoluautorky projektu Anke lling či zvuko-
vej „performance“ využívajúcej nahrávky z industriálnych
priestorov. Výstavu doplní aj vlastné podujatie design fac-
tory Industrial Day III, ktoré nadväzuje na predchádzajúce
úspešné série z rokov 2011 a 2009. Táto iniciatíva vznik-
la z myšlienky prezentácie vzácnej a nezaniknutej priemy-
selnej architektúry na Slovensku a opäť prinesie zaujíma-
vé aktivity zaoberajúce sa témou industriálu: prednášku,
prezentácie rozpracovaných projektov, premietania, čitá-
reň či exkurziu po priemyselných pamiatkach.
VýSTAVA: 18. 4. – 12. 5. 2013
Foto Thomas Voβbeck
www.designfactory.sk
www.facebook.com/designfactory.sk
1 Bývalá administratívna budova pre výrobu neželezných kovov,
uthemann.
2 koksovňa carbo – koks, kokerei, predtým koksovňa „Julia“, uhoľ-
ný mlyn.
3 ostrovček pri prílivových vrátach kanálu „dzierzo“.
4 kompresorová hala, baňa „Wieczorek“, predtým baňa „Giesche“
5 Bývala mzdáreň, v súčasnosti hala, ktorá sa využíva ako rokovacia
miestnosť, či miestnosť na pracovné a prijímacie pohovory. Je v nej
umiestnený aj oltár Svätej Barbory, patrónky baníkov, baňa „roz-
bark“, bývalá baňa „Heinitz“.
štruktúrA
a aRChitektÚRa
Post industriálne dedičstvo Horného Sliezska
1
4 5
3
2
36
inspire magazine
DEsIgn
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Je „táto“ vaša práca pre vás prácou alebo niečím iným?
SIMOnA A LInDA Koníčkom a milovanou nutnosťou.
Prečo podľa vás chýba pozornosť publika práve u kera-
miky a porcelánu?
SIMOnA A LInDA To netvrdíme my ale vy. Nám sa nezdá,
že by keramika nemala dostatočnú pozornosť. Ale ak ide
o pozornosť verejných médií a širšieho publika, tak tá chý-
ba výtvarnému umeniu na Slovensku všeobecne, nielen
porcelánu a keramike.
Môže za nevedomosť verejnosti aj ten fakt, že na Slo-
vensku nie je priemysel orientovaný práve týmto sme-
rom? (teda, že tu neexistuje žiadna výrobňa porcelánu
a keramiky?)
SIMOnA A LInDA Za nevedomosť nemôže absentujúca
priemyselná výroba, ale chýbajúce dôslednejšie vzdeláva-
nie a záujem.
Podľa vašich skúsenosti, myslíte si, že prevyšuje stále
viac estetická alebo úžitková funkcia produktov?
SIMOnA A LInDA Bežný spotrebiteľ vyhľadáva spojenie
estetiky i funkcie. Týmto smerom sa uberá aj tvorba pod
značkou si.li.. Naše práce navyše uspokoja aj náročného
užívateľa, ktorý vyhľadáva originálne výrobky.
viete sa uživiť práve tým, čo produkujete?
SIMOnA A LInDA si.li. je zatiaľ len koníčkom, ale naše plány
do budúcnosti sú väčšie.
to, čo produkujete, produkujete na Slovensku?
SIMOnA A LInDA Od návrhu cez tvorbu až po malosério-
vú produkciu, všetko zabezpečujeme aktuálne samy. Ale
momentálne naše práce cestujú po svete a vidieť ich je
možné v rôznych mestách (Moskva, Brno, Tallinn, Riga,
Helsinki).
Myslíte si, že ste z porcelánu?
SIMOnA A LInDA Nie, to si nemyslíme – ani z porcelánu,
ani z cukru.
Foto Michaela Poliaková a archív si.li.
Simona
Janišová
a linda
viková
(nie) sme Z porcelánu
Zhoranadolsi.li.–dioráma/Basics/tray
37
magazine with a difference
progrEs
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Zabudnite na súsošia jeleňov a srniek, ktoré
máte doma, zapadnuté prachom. Mladá sú-
časná slovenská tvorba prináša inovatívny po-
hľad na keramiku a porcelán. Uťapkané pohá-
riky a misky majú stopku, pretože zhmotnenie
estetickej krásy môže priniesť oveľa viac!
Je táto práca pre teba prácou alebo niečím iným?
MARTInA Hlina je mojou pôdou pod nohami.
Prečo podľa teba chýba pozornosť publika práve u ke-
ramiky a porcelánu?
MARTInA Myslím si, že keramika je na Slovensku vníma-
ná skôr ako remeslo než ako umenie. Pri slove „keramika“
si väčšina ľudí predstaví hrnčeky točené na hrnčiarskom
kruhu, takže neutilitárne objekty alebo predmety voľného
dizajnu môžu zostať nepochopené.
Môže za nevedomosť verejnosti aj ten fakt, že na Slo-
vensku nie je priemysel orientovaný práve týmto sme-
rom? (teda, že tu neexistuje žiadna výrobňa porcelánu
a keramiky?)
MARTInA Porcelánová fabrika by keramikom rozhodne
poskytla veľa možností a prostriedkov, od odkúpenia vý-
robného materiálu cez výpal až po samotnú spoluprácu.
Porcelánka sama osebe by však na verejnosť nemala veľ-
ký vplyv, ak by si ľudia nezačali uvedomovať hodnotu por-
celánových a keramických predmetov a nielen ich cenu.
Podľa tvojich skúsenosti, myslíš si, že prevyšuje stále
viac estetická alebo úžitková funkcia produktov?
MARTInA Jedno nevylučuje druhé. Myslím, že estetické
a úžitkové sa čím ďalej, tým viac prepája a napríklad sa-
motná váza bez kvetov dokáže byť autonómnym estetic-
kým objektom.
vieš sa uživiť práve tým, čo produkuješ?
MARTInA To sa ešte ukáže...
to, čo produkuješ, vytváraš na Slovensku?
MARTInA Zatiaľ ešte študujem a tvorím v ateliéri kerami-
ky Daniela Piršča na VŠVU.
Si z porcelánu?
MARTInA Hovorí sa, že keramik za život zje asi za jeden
fúrik hliny, takže okrem 60 percent vody som z nejakého
toho percenta aj z porcelánu...
MArtInA
klbečkoVá
dievča Z porcelánu
ZhoranadolMiskynapuding,2010/MisaMickeyMouse,2012/dózakaktus,2012
inspire magazine
38
DEsIgn
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Spýtali sme sa piatich šikovných žien, vďaka ktorým je
v uliciach viac originálnych šiat, kabeliek a šperkov, ako
ony vnímajú pokrok vo svojej práci? Všetkým sme položili
3 rovnaké otázky:
1 Opíš moment zásadný pre vývin tvojej tvorby.
2 5 vecí, ktoré ti prvé napadnú pri slove „progres“
3 Čo podľa teba zabíja pokrok?
JeBe
1 Zásadných momentov bolo určite niekoľko. kým som sa
začala venovať tvorbe tašiek, venovala som sa maľbe. takže
prvým momentom vplývajúcim na vývin mojej tvorby, ktorú
prezentujem pod značkou JeBe (pozor... nejde o vulgarizmus,
vychádza z mojich iniciálok), bola výmena štetca za šijací stroj.
dominantou mojich tašiek vždy bol výtvarný prejav v podobe
kombinácií najrozmanitejších materiálov, ich vrstvenia, prelí-
nania a „strojokresieb“. Prečo k tejto výmene nástrojov vlast-
ne došlo? Zostala som na materskej (už to ťahám 4 roky), môj
kreatívny priestor sa s príchodom detí prudko scvrkol a v sna-
he neustále niečo vytvárať a pritom byť vždy v pohotovostnom
režime (čo je pri maľbe nemožné), som objavila staré zásoby
rifloviny ideálnej pre tvorbu tašiek. Postupne som objavovala
nové materiály, doplnky, techniky, jeden stroj som totálne zni-
čila – mal už za sebou desiatky kilometrov a sama som zveda-
vá, kam sa prepracujem. A to je vlastne ďalší zásadný moment
tvorby – hľadanie, objavovanie, narúšanie vlastných stereoty-
pov a momenty prekvapenia.
2 Pastelky „Progress“, Lego (a jeho geniálny princíp využi-
tý v dizajne vecí každodennej potreby – nábytok, šperky, prí-
bor...), krabičky, ktoré sa zmestia do vrecka, plné hudby, filmov
a informácií, vila tugendhat v Brne, červeno-modré kreslo Ger-
rita rietvelda.
3 Strach ísť do „neprebádaných vôd“, pohodlné používanie
šablón, predstava, že len to staré, overené je to najlepšie, ne-
schopnosť odložiť veci minulé do minulosti, ale aj zabúdanie na
minulosť. Pretože ak chceme napredovať, musíme ťažiť aj z mi-
nulosti, čerpať z jej kladov a poučiť sa z jej záporov. Ak je výtvar-
ná tvorba zviazaná so stereotypom (aj keď dobrým), nastáva
opakovanie, schematickosť, „manierizmus“ a cesty ďalej niet.
www.keyoka.sk/jebe
Tiňe
1 Začalo sa to spoznávaním rôznych materiálov pre výrobu
či už šperkov alebo doplnkov. Hľadala som štýl, chcela som
sa ďalej posunúť v tvorbe a prezentovať sa svojimi výrobka-
mi. Počula som o stránke keyoka a to bol asi najzásadnejší
moment tvorby. tvoriť niečo, čo sa dostane k ľuďom a budú
mať z toho radosť.
2 Postup, napredovanie, nevšednosť, recyklácia, výnimoč-
nosť.
3 veľa ľudí u nás žije v stereotype, odmieta prijímať nové
veci. to je podľa mňa hlavný dôvod.
www.keyoka.sk/tine
HuciDesign
1 keď som odišla na 3 mesiace do zahraničia bez papie-
rov, ceruziek, štetcov, farieb, nožníc, látok, aby som všetkým
a hlavne sebe dokázala, že umenie a tvorbu k životu ozaj ne-
potrebujem a že ak nemusím, tak netvorím. opak bol pravdou.
Po mesiaci som si to konečne v hlave zrovnala, zmierila sa
sama so sebou, priznala si, že umenie a tvorba je mojím živo-
tom, mojou súčasťou a životným cieľom a pustila sa do boja.
2 Niečo iné, rozvíjajúce sa, zaujímavé, dokonalé, jednoduché.
3 Hlúposť, obmedzenosť, závisť.
www.keyoka.sk/hucidesign
Chk
1 Bolo to na konzultáciách mojej novej kolekcie z názvom
„birds in my dreams“ (na kolekcii ešte stále pracujem), konzul-
tovala som nohavice do kolekcie a vtedy Anna cichá povedala:
„katarína, ty to moc riešiš, nerieš to, choď domov a uši dobré
nohavice“. vtedy som pochopila veľa vecí, čo sa týka uvažova-
nia nad konceptom a odevom.
2 Fenomén dnešnej doby, nadčasový design, úspech, čistá
forma a evolúcia.
3 Zlý Pr a lenivosť.
www.keyoka.sk/chk
Tana
1 Pochádzam z umeleckej rodiny, kde je ocko výtvarníkom
a mamka violončelistkou, takže voľba povolania bola viac-me-
nej istá. Skúsila som aj hudbu, ale výtvarno mi bolo o niečo
bližšie. Absolvovala som všetky výtvarné školy, aké som moh-
la, od ľudovej až po vysokú... o šperky som sa začala zaují-
mať už koncom základnej školy, keď som práve začala vytvá-
rať šperky z dreva. Avšak po určitom čase som začala cítiť, že
potrebujem vytvoriť niečo nové, niečo iné, skúsiť nový materi-
ál... A keramika s kombináciou zlata zvíťazila, ponúkla mi nové
možnosti či už tvarovania do priestoru, alebo prekvapeniami,
ktoré stále ponúkajú farebné glazúry...
2 odvaha, nespokojnosť, zdokonaľovanie sa, budúcnosť, rast.
3 Asi opozitá všetkých vecí, vlastností, ktoré som uviedla
v predošlej otázke. Niekedy sa vieme uspokojiť s tým, čo práve
máme. vieme, že sa nám darí, že sa to, čo vytvárame, ľuďom
páči, a tak sme ochotní zotrvať takto veľmi dlho. Aj keď možno
vieme, že by sme boli schopní iných veľmi zaujímavých vecí, ale
v tom bráni možno nedostatok odvahy...
www.keyoka.sk/tana
Foto rôzni autori, www.keyoka.sk a archívy autoriek
hAnDMADE
Päť šikovných žien, vďaka ktorým je v uliciach viac originálnych šiat, kabeliek a šperkov
Novšia a staršia chk
Novšia a staršia JeBe Novšia a staršia Huci
Novšia a staršia tiňe Novšia a staršia tana
Progres
39
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Lenka czereová je mladá dizajnérka z Bratislavy. Šy-
mon kliman je mladý fotograf z Bratislavy. títo dvaja sa
stretli pod lampou. Lenkinou.
Ako vôbec vznikol nápad dizajnovať lampu?
LenKA Počas štúdia som často pracovala práve so svet-
lom. Snažila som sa ho vnímať ako prvok v dizajne, ktorý
dokáže dať veciam život. Bolo to len pokračovanie v mo-
jom skúmaní, ktoré však súviselo aj s vývojom nových
technológií. Vždy ma zaujímala hlavne LED technológia.
Ako lampa funguje?
LenKA Lampa predstavuje myšlienku, že veci sú často-
krát celkom iné, ako sa na prvý pohľad zdajú. Vytvára ilú-
ziu iného sveta v tom našom a celý priestor posúva do
novej reality. Možnosť prispôsobenia svietidla v priestore
ponúka nevšedné ilúzie. Existuje viacero vyhotovení lam-
py rôznych veľkosti a tvarov.
umelci väčšinou nebývajú elektronicky zdatní a ženy už
vôbec... kto lampu navrhol technicky? Bolo to ťažké?
LenKA Technicky som si ju navrhla sama. Hneď, ako
vznikli prvé skice som sa pustila do pátrania po materi-
áloch, vďaka ktorým by som mohla svoju predstavu zre-
alizovať. Nie je ľahké ísť za niečím, o čo v skutočnosti ani
neviete, či by mohlo fungovať alebo, keď už daná tech-
nológia síce existuje, stále však nie je dostupná a musí-
te hľadať alternatívy. Chce to trpezlivosť a odhodlanie
oslovovať aj zahraničné spoločnosti, ktoré by vám ve-
deli poskytnúť materiál, hlavne ak ide o čosi nezvyčajné
a potrebujete len vzorku alebo malé množstvo daného
komponentu.
Ako vznikla spolupráca so Šymonom klimanom?
LenKA Šymonové fotky si pamätám ešte z čias jeho štú-
dia na VŠVU a už vtedy ma upútala jeho tvorba. Jeho
fotografie majú neuveriteľnú atmosféru. Dôležité pre
mňa bolo, aby lampu fotil niekto, kto by ju správne po-
chopil, preto som oslovila práve jeho. Myslím si, že Šy-
mon má schopnosť vidieť aj v bežných veciach to, čo je
pre ostatných často neviditeľné a dokáže tým upozorniť
na veci. Som veľmi rada, že som mala možnosť s ním
spolupracovať.
okrem úžitkového dizajnu sa venuješ aj kresbe. Aký je
v tom pre teba samu rozdiel? Čo sa možno robí ľahšie
či jednoduchšie?
LenKA Kresba je pre mňa jednou zo základných častí di-
zajnu a teda aj z jednoduchej a nenápadnej skice môže
vzniknúť skutočný objekt, ktorý vidíte úplne prvý raz len
na papieri a krásne je na tom to, že sa to môže stať sku-
točnosťou a zhmotniť celkom do vašej predstavy.
Čo okrem umenia ťa baví? Čo robíš vo voľnom čase?
LenKA Bavia ma hlavne knihy, cestovanie a spoznávanie
s tým spojene a tiež jazda na horskom bajku a v zime po-
hoda pri spoločenských hrách s kamošmi.
Máš nejaký vysnívaný produkt, ku ktorému sa chceš
prepracovať?
LenKA Skôr nie. Rada by som pracovala na vlastných ve-
ciach. Dôležité je pre mňa robiť, čo ma baví a kam ma
moja tvorba raz zavedie, nechám čisto na náhodu.
Ďalšie Lenkine veci si môžete pozrieť na www.lenkaczereova.com
rada by som pracovala na vlastných veciach. Dôležité je pre mňa robiť,
čo ma baví a kam ma moja tvorba raz zavedie, nechám čisto na náhodu.
DEsIgn
Kliman
Fotí
lAMpu
stretnutie pod lampou
40
inspire magazine
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/„Sfotenímsmeešteneskončili!eštemámečo-tovpláne,alečasujemálo.“Šymonkliman
Progres
41
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/urobiť krok vpred sa mnoho ráz nedá bez toho, aby
sa človek predtým nenačiahol za niečím minulým. pre-
niesť dávno existujúce veci na úplne novú rovinu sa po-
kúsili aj umelci Cecelia Webber a duo noble-Webster.
do rúk vzali (ne)dokonalé ľudské telo a novátorskými
technikami s ním urobili neuveriteľné veci.
divadLo sUrových Tieňov
Najlepšie diela často vznikajú tým najnepravdepodobnejším
spôsobom. Niekedy stačí vojsť do správne osvetlenej miestnosti
a hit je na svete.
tak by sa dal opísať aj prelomový krok v živote
angličanov tima noblea a sue Webster, ktorých okrem
havraních vlasov, zblednutej kože, sociálnej averzie
a punk-rocku v srdci spája (netradične) obrúčka a (osu-
dovo) hlavne umenie. dnes už pokročilí štyridsiatni-
ci do seba prvýkrát narazili na autobusovej zastávke,
smerujúc do školy ešte v čase, keď nimi plieskala pu-
berta. ak by si vtedy nepadli do oka, tieňové sochy by
možno nikdy neuzreli svetlo sveta, odpadky by naďalej
zapĺňali ulice a mŕtve zvieratká, ktoré mačky timovej
mamy pravidelne s posvätnou úctou kládli na priedo-
mie či rovno pod obývačkový gauč, by si nenašli cestu
k Charlesovi saatchimu (majiteľ Saatchi Gallery a zakla-
dateľ reklamného giganta saatchi&saatchi) a odtiaľ do
výstavných siení na celom svete.
nerozlučný párik sa čerstvo po dokončení ško-
ly presťahoval do anglického Bradfordu, čo sa ukázalo
byť nesprávnou odbočkou na mape i v živote. tu dvo-
jica tvorila všetko možné, avšak nie bezpodmienečne
umenie a ako poznamenal tim, stávala sa z nich „veľ-
ká ryba v malom jazere“. Vnútorné gps ich teda oboch
odnavigovalo do Londýna, kde si podali prihlášku na
royal College of art. tima na štúdium sochárstva prija-
li, sue nie, ale to jej nebránilo v tom, aby tima sprevá-
dzala na prednáškach, a po čase nikto nepochyboval,
že na školu patrí tiež.
originálna myšlienka na tieňové sochy prišla až
po prvej výstave s názvom British rubbish. „Sue jedné-
ho dňa vošla do miestnosti a na stene sa objavil jej tieň. Bol
fantasticky ostrý – jej presný odraz. Obkreslil som ho a po-
tom sme začali na zem klásť rôzne predmety, aby sme vytvo-
rili sochu,“ spomína tim. dvojica zobrala všetko, čo jej
prišlo pod ruku, vrátane rôznych obalov od sladkostí,
Art in
progrESS
krok vpred
Najlepšie diela často vznikajú tým najnepravdepodobnejším spôsobom.
Niekedy stačí vojsť do správne osvetlenej miestnosti a hit je na svete.
faLLingaParT
42
inspire magazine
Art
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/liekov, zlomených slnečných okuliarov, plechoviek či
nepotrebných súčiastok a vymodelovala sochu, ktorá
na stene vytvorila vernú kópiu tieňa sueinho profilu.
neskôr k nej rovnakým spôsobom pribudla i timova
hlava a diela paradoxne putovali rovno do kúta – dvo-
jica sa totiž rozhodla sochy na ďalšiu výstavu nezaradiť.
„Niekto však o ne zakopol a povedal: ‚Wow, a toto je čo?“ roz-
pamätáva sa tim. a tak došlo k osudnému okamihu,
keď sa na ich výstave v Londýne objavil Charles saatchi
a domov si okrem iného odniesol aj prvú tieňovú sochu
z dielne noble-Webster s názvom Miss Understood and
Mr Meanor. Vtedy dvojica pochopila, že ich netradičná
technika im vydláždila cestu k úspechu a pustila sa do
tieňového divadla.
postupne vznikali tieňové sochy zo smetí, zo
zbierky vibrátorov, z hromady vypchatých zvierat (ti-
mov otec bol vášnivý amatérsky preparátor) či z kovo-
vých predmetov – všetky v tme predstavovali zhluk
divných predmetov, keď sa však rozžiarili reflektory,
stali sa z nich bolestne ostré tiene ľudských tvárí a po-
stáv, ktoré väčšinou zachytávali samotných umelcov.
na tvorbu sochy s názvom Dark Stuff, ktorá predstavuje
hlavy tima a sue napichnuté na kopiji, použili spomí-
nané mumifikované zvieratá, ktoré im k dverám obeta-
vo nosili mačky.
aby dvojica vyvážila svoju karmu, k temným die-
lam začala čoskoro vytvárať svetelné protiklady v po-
dobe neónových srdiečok a nápisov (jeden z nich sa
objavil aj na albume nicka Cavea). keďže otec sue bol
elektrikár a dcéra mu v mladosti rada asistovala, v zapá-
janí drôtikov a kladení vedenia sa opäť našla. tim a sue
sa za dlhé roky od nástupu na umeleckú scénu už stihli
venovať rôznym projektom vrátane výroby elektrickej
fontány či sôch australopitekov, tieňové diela sa však
stali ich unikátnym priekopníckym rukopisom, ktorý
znova a znova fascinuje širokú verejnosť. svedčí o tom
nielen skutočnosť, že svoje tieňové telá vystavujú v ga-
lériách so zvučnými menami po celom svete, ale aj fakt,
že každá tieňohra, ktorú kedy vyrobili, má už svojho
súkromného majiteľa.
TiMnobLeasUeWebsTer
dirTyWhiTeTrash
Progres
43
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/fií, aby tak vytvorila živé kvety zložené čisto z ľudských
postáv. Štíhle nohy ako lupene, ruky ako tyčinky, kriv-
ky chrbta ako púčiky pripravené rozkvitnúť – nájsť tie
správne kombinácie si vyžadovalo veľa skúšok na prin-
cípe pokus-omyl a hlavne nezdolnú dávku trpezlivos-
ti. a tá krátko nato priniesla Cecelii nielen ruže, ale aj
zvončeky, púpavy, slnečnice a uznanie čoraz širšieho
okolia.
hoci Cecelii pri tvorbe ľudských kvetov pomáha
aj najväčší nepriateľ milovníkov prirodzených fotogra-
fií – photoshop – samotné momentky ľudských tiel nik-
dy neupravuje. „Chcela by som, aby sa ľudia pozreli na moje
fotky a začali vnímať krásu ľudského tela. Mnohí majú strach
prijať svoje telo také, aké je. V magazínoch vidia väčšinou len
upravované fotky. Na tých svojich chcem zachytiť všetko, čo sa
väčšinou koriguje – pehy, vrásky, prevísajúcu kožu. Do bu-
dúcnosti sa chystám pracovať s ľuďmi všetkých vekových ka-
tegórií,“ prezrádza kučeravá experimentátorka.
dokončenie jednej fotografie jej často trvá aj dva
mesiace. pri všetkom tom vystrihovaní, vrstvení, otáča-
ní a farebnom kombinovaní si Cecelia musela zaobsta-
rať aj nové dioptrie – daň, ktorú však ochotne zaplatila.
ako malá vraj trávila hľadaním víl a drobných škriatkov
v neďalekom lese celé hodiny. dnes ich sama tvorí a ra-
dostnú spomienku na objavovanie detailov prenáša aj
na návštevníkov svojich výstav. tie najprv absolvovala
len v usa, no prostredníctvom projektu kickstarter,
ktorý pomáha „nakopnúť“ mladé talenty, sa už dostala
aj na opačnú stranu Veľkej mláky.
medzičasom svoje série ľudských kvetov oboha-
tila aj o fascinujúce motýle, ktoré vytvorila v spolupráci
s návrhárkou šperkov Brendou houston a pridala aj sé-
riu vtáctva. hoci sa jej portfólio neustále rozširuje, mla-
dá američanka zostáva verná hlavnej myšlienke svojich
fotiek – dodať ľuďom sebadôveru, ktorá im pomôže
premýšľať o vlastnom tele v úplne nových dimenziách.
„Nahota nemusí evokovať len erotiku alebo neprístojné veci,
vyvolávať vinu alebo strach. Chcela by som ju predviesť v ta-
kej forme, ktorá takmer odpúta pozornosť divákov od skutoč-
nosti, že sa pozerajú na vyzlečených ľudí.“
Text Zuzana Zimmermannová
záhrada ĽUdských kveTov
Keď Centrum na výskum rakoviny v americkom Rene
v rámci programu Healing Arts otvorilo stálu výstavu foto-
grafií Cecelie Webber, sestričky museli starších pacientov do
výstavnej haly vodiť vždy na dvakrát. Pri prvej návšteve pa-
cienti obdivovali krásu flóry, pri druhej detaily ľudského tela.
Až vtedy si všimli, že výstava Ľudské kvety je presne o tom, čo
sľubuje v názve – o kvetoch z ľudí.
na to, aby vám unikol tento detail, nemusíte byť
ani slabozrakí, ani starí a ani chorí. Fotografie Cecelie
Webber si jednoducho druhý pohľad vyžadujú. a na-
vyše si ho aj zaslúžia. mladá američanka sa nikdy ne-
tajila tým, že držanie fotoaparátu v rukách ju privádza
do vytrženia. rovnako rada sa vo voľnom čase objavuje
aj pred jeho skleneným okom vo vintage šatách a šiale-
ných pózach. pred štyrmi rokmi sa dnes už absolventka
štúdia neurovedy po dni strávenom v laboratóriu po-
brala domov, aby si prezrela svoje čerstvo ulovené mo-
mentky. „Bola to skutočne náhoda. Narazila som na fotogra-
fiu nahého ľudského chrbta na čiernom pozadí a všimla som
si, že vyzerá ako lupeň,“ opisuje svoje skromné začiatky
27-ročná rodáčka z new hampshire.
krátko na to už ako photoshopová profíčka – sa-
mouk vrstvila na seba vyše sedemsto rôznych fotogra-
chcela by som, aby sa ľudia pozreli na moje fotky a začali vnímať krásu ľudského tela. Mnohí majú strach prijať
svoje telo také, aké je. V magazínoch vidia väčšinou len upravované fotky. Na tých svojich chcem zachytiť všetko,
čo sa väčšinou koriguje – pehy, vrásky, prevísajúcu kožu.
ceceLiaWebber
44
inspire magazine
Art
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Namiešať dobrý alkoholický drink už nie je len o majstrov-
stve barmanov. Prekvapiť zaroseným pohárom kvalitné-
ho drinku môžete aj doma. Stačí mať tie správne ingre-
diencie. Ak vám čistá vodka nerobí tak úplne dobre „na
pleť“, no aj tak milujete chuť kvalitného destilátu, skúste
novú ABSOLUTku s grepfruitovým džúsom. Ich pomer je
verejne známy a je 1:3. Do toho pár kociek ľadu a osvie-
žujúca ľadová delikatesa je na svete!
Spojením ABSOLUT s grepfruitovým džúsom však
nevznikol len skvelý drink, ale aj svetový hit. Známa hu-
dobná formácia Swedish House Mafia sa dala inšpirovať
drinkom vodky ABSOLUT – ABSOLUT Greyhound a vý-
sledkom je vyše 25 miliónov prehratí online a jeden z naj-
úspešnejších hitov tanečnej hudby, ktoré toto trio hou-
sových Djov vyprodukovalo. Partnerstvo švédskej vodky
a známej skupiny však pokračuje naďalej: „Naša spoluprá
ca s ABSOLUT sa zatiaľ niesla v neuveriteľne kreatívnom
duchu, preto sa tešíme, že sa tento vzťah rozvinul až do
veľkého partnerstva na pre nás výnimočnej tour. Grey
hound, ktorý zaznie na každom z koncertov, preto bude
aj malou oslavou našej úspešnej kooperácie,“ hovorí Ste-
ve Angello z housového DJského tria.
Známa hudobná formácia Swedish House Mafia sa dala inšpirovať
drinkom vodky. ABSoLut GreYHouNd môžete mať aj vy doma!
ABsolut
GReYhoUnd
drink, ktorý inšpiroval vZnik hitu
A tento hit môžete mať doma na LP aj vy! Stačí, ak si objednáte ročné predplatné na adrese:
PReDPLATne@4MA.SK A DOPíŠTe DO MAILU P. S.: GReyHOUnD
Nielenže získate predplatné za zvýhodnenú cenu 12 eur za rok, poštovné platíme my, navyše budete mať prístup do
online archívu, ale budete tiež zaradení do žrebovania o LP platňu Swedish House Mafia – Greyhound. celkom easy,
nie? A na oslavu si dajte ABSoLut s grepfruitovým džúsom.
45
magazine with a difference
spIrIt
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Books
ateliér provocation Bureau vydáva „voľné pokračovanie“ minu-
loročnej publikácie o ilustrácii, tentokrát sa venuje fotografii.
„správa o stave mladej fotografie“ prezentuje práce 28-ich mla-
dých fotografov, ktorých spája hlavne kvalita ich práce a potenciál
využitia v komerčnej sfére.
Fotografie jedla, prírody, vojny, portréty či krajinky, alebo
aj produktové foto? hlavne silné momenty zachytené mladými
fotografmi!
kniha „správa o stave mladej fotografie“ je nadviazaním na
začatú tradíciu tvorby publikácií, ktoré majú za cieľ pomôcť mla-
dým kreatívnym autorom vizuálnych diel na slovensku. posky-
tuje priestor pre 28 fotografov, kde každý z nich prezentuje svoje
diela na viacerých stranách. 170 stranová kniha zobrazuje fotogra-
fie, ktoré by im mali otvoriť dvere k ďalším prácam a tým podporiť
komunitu mladých slovenských fotografov. Víziu o vzniku pub-
likácie ivan kasaj, provocation Bureau komentoval slovami „na
slovensku máme mnoho mladých talentovaných tvorcov, ktorí sú
stále „neobjavení“ a preto sme im chceli dať šancu preniknúť do
komerčnej sféry a pomôcť im vytvoriť tie správne kontakty, ktoré
budú vo svojej kariére potrebovať. Vychádzajúc z vizuálnych po-
trieb komerčnej sféry bola fotografia po ilustrácii jasnou voľbou.“
„správu o stave mladej fotografie“ dostanú do rúk ľudia vo
všetkých dôležitých reklamných agentúrach, vydavateľstvách, pr
agentúrach, grafických štúdiách a redakciách novín a časopisov.
obmedzený počet exemplárov bude možné zakúpiť v dobrých
kamenných a internetových kníhkupectvách. keďže na budúci
rok túto sériu doplní ďalšia publikácia, vlastniť obidva exemplá-
re „správy o stave“ môže znamenať začiatok príjemnej a cennej
zbierky kníh. obmedzený počet exemplárov zároveň zaručuje
exkluzivitu tejto publikácie.
Text Veronika Bauchová
Fotografie jedla, prírody, vojny, portréty či krajinky, alebo aj produktové
foto? Hlavne silné momenty zachytené mladými fotografmi!
sIlné
„Správa o stave mladej fotografie“ nadväzuje na úspech predchodcu o ilustrácii
46
inspire magazine
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Progres
47
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/secesia je medzinárodný výtvarný sloh, ktorý na konci
19. a začiatkom 20. storočí ovládol nielen maľbu, so-
chárstvo a umelecké remeslá, ale dokonca aj životný
štýl!
secesio po latinsky znamená „oddeliť“. secesní
umelci sa chceli líšiť od konzervatívneho akademického
umenia a historizmu. secesná linka je plynulo sa vlnia-
ca krivka, ktorá v divákovi vyvoláva dojem nenásilného
pohybuna ploche. Jednotvárnosť je vyrovnaná fareb-
nosťou. za hlavné znaky secesného slohu sa považuje
ornamentálnosť a záľuba v neobyčajných farbách. sece-
sia odmietla pravidlo rovnej čiary a pravého uhlu. dáva-
la prednosť zakrivenej vlnovke, ktorá vyvolávala pocit
vzdušnej ľahkosti a pôvabu. secesní umelci sa inšpiro-
vali najmä elegantnými tvarmi kvetov a ženského tela.
alfons mucha a František kupka sú najslávnejší
českí výtvarní umelci. obaja vytvorili svoje najvýznam-
nejšie diela v paríži. mucha sa však na rozdiel od kupku
často vracal do Čiech. na výstave v gmB prezentujú
jeho vrcholné diela, nielen z parížskeho obdobia, ale
aj tie, ktoré vytvoril počas pobytu v usa a Čechách.
Ladislav mednyánszky a František kupka majú
spolu výstavnú premiéru v jednej sieni. Výnimočné
mednyánszkého dielo je možné hodnotiť len v kontex-
te vrcholného európskeho maliarstva. Vizionár, košic-
ký rodák anton Jasusch a obľúbený maliar slovenska,
martin Benka, prezentujú svoje diela vytvorené pred
rokom 1920, ktoré boli ovplyvnené secesiou. Vrchol-
ným obrazom secesnej figurálnej maľby je triptych Jana
preislera „Jar“. autor ho s veľkým úspechom predstavil
v prahe v roku 1900. zastúpený na výstave je aj Jožo
Úprk s rozmerným plátnom „raj detí“, ktoré patrí
k najcennejším obrazom tohto moravského rodáka,
ktorý žil dlhé roky neďaleko ilavy.
Výstava v galérii mesta Bratislavy je zameraná
na obrazy, kresby, farebné litogravie a sochy, ktoré sa
podarilo požičať len s veľkými problémami. ale sú tu
a môžete si ich pozrieť.
dáTUM a MiesTo konania
8. 3. – 2. 6. 2013
galéria mesta bratislavy / bratislava city gallery
Mirbachov palác / Mirbach Pallace
františkánske nám. 11
www.gmb.bratislava.sk
Alfons Mucha a František kupka sú najslávnejší českí výtvarní umelci.
Obaja vytvorili svoje najvýznamnejšie diela v Paríži.
MuchA
V bRatislaVe
mucha, mednyánsky a kupka v bratislave
48
inspire magazine
Art
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Progres
49
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/unitE
all
oRiGinals
originálna kampaň originálnych umelcov
Sú jedineční v tom, čo robia, ako žijú a akým spôsobom sa prezentujú. Každý z nich
je originál a preto si ich popredná svetová značka adidas Originals vybrala do svojej
novej celosvetovej kampane, s názvom unite all originals.
InspIrE MAgAZInE
50
Art
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/ĽavástranaFlip,pravástrana,zhoranadol,zľavadopravaGeoff/GraceTang/CSC
magazine with a difference
51
Progres
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/A-Trak
DJ a producent
Pamätáte si na skladbu s názvom Barbra
Streisand, ktorá rotovala v tanečných rádi-
ách a po internete pred tromi rokmi? Za jej
vznik môžeme ďakovať práve motreálskemu
hudobnému producentovi a DJovi A-Trakovi.
Táto skladba mala neskutočný úspech, veď
len na youtube.com mala viac ako 60 milió-
nov videní. A vďaka tomu sa dostala aj do
americkej verzie speváckej súťaže X-Factor,
či do populárneho amerického seriálu Glee.
A-Trak sa stal hlavným DJom na turné (2004)
známeho speváka a producenta Kenye Wes-
ta, a od tej doby spolupracoval s umelcami
Armand Van Helden, Jay-Z, Kid Sister, či s Da-
vid Guetta. A-Trak v súčasnosti patrí medzi
najlepších svetových remixérov v tanečnej
hudbe.
Iggy Azalea
textárka
Austrálska umelkyňa Iggy Azalea (23), ktorá
je v hudobnom svete viac známa pod skráte-
ným menom Iggy, patrí k uznávaným slobod-
ným textárom. Preslávili ju skladby Pu$$y,
My World a Murda Bizness, ktoré sa šíria
prostredníctvom internetu a youtube.com.
Minulý rok sa Iggy stala prvou ženou a prvou
rapperkou narodenou mimo USA, ktorá sa
objavila na titulke XXL Magazine a v rebríčku
medzi Top 10 umeleckými objavmi roka.
Stööki
dizajnéri
Luke, Nadia a Quincey tvoria umelecké trio
pod názvom Stööki. Umelci žijú a tvoria v
Londýne a svoju víziu prenášajú do tvorby
šperkov, oblečenia a doplnkov. Prostredníc-
tvom interaktívneho umenia sa snažia zapojiť
do svojich projektov čo najviac ľudí a podpo-
rovať v nich kreativitu. Svojimi dielami chcú
ľudí zaujať a inšpirovať, čo sa im bezpochyby
darí, pretože už spolupracovali so spoločnos-
ťami MTV, Red Bull, či Tate...
Evan Roth
digitálny umelec
Jeho prácu nájdete v stálej zbierka Museum
of Modern Art v New Yorku. Uznávaný 35 roč-
ný Američan, ktorý dnes žije a tvorí vo Fran-
cúzsku, je zakladateľom webových a dizaj-
nérskych spoločností Graffiti Research Lab
a Free Art & Technology Lab. Jeho práca je
použitá aj na stránke YouTube.
www.adidas.com/unite
V kampani s názvom unite all originals a objavia aj títo umelci:
Celosvetová kampaň, s názvom unite all originals, je prezentovaná cez stránku www.
adidas.com/unite. Ide o on-line aplikáciu, vďaka ktorej máte aj vy prístup do sveta origi-
nálneho umenia, vytvoreného umelcami z rôznych kútov sveta – z Ameriky, Európy či z
Austrálie. Do projektu je zapojený režisér a grafik So-Me, producent a DJ A-Trak, kame-
raman Colin Solal Cardo, dizajnér Felipe Yung a.k.a. Flip, textárka Iggy Azalea, Evan Roth
– digitálny umelec, dizajnérske trio Stööki, producent Heroes x Villains, Geoff Lillemon –
digitálny umelec a dizajnér Grace Tang. Už teraz máte možnosť ponoriť sa do sveta s ori-
ginálnym obsahom a s top umelcami vytvoriť niečo nečakané a jedinečné. Dajte sa viesť...
Desať popredných svetových umelcov z oblasti hudby, dizajnu a filmu sa spojilo pri tvorbe
unikátneho projektu, ktorý 5. marca spustila značka adidas Originals.
Daniel
A-Trak
IggyAzalea
Stööki
EvanRoth
insPire magazine
52
art
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Nedávno som zistila, že v sebe skrývam nečakané
schopnosti. Zapojila som pár kúskov elektroniky, čo
zahŕňalo asi milión káblov, a to veru nie som technic-
ky zdatný človek. Pohladkalo to moje ego a začala som
uvažovať. Aký je to pokrok, keď si žena sama spojazdní
internet a telku. A vlastne aj býva sama preč od rodičov,
bez toho, že by bola v kláštore alebo v inštitúcii man-
želstva. A študuje. Nosí nohavice. Môže verejne preja-
viť svoj názor... Akokoľvek je to hanba, nie vždy boli
tieto veci samozrejmé.
V škole nám občas spomenuli nejaký ten matriar-
chát, no aj tak mám pocit, že dejiny skôr ukazujú, že
svet patril mužom. Kým oni objavovali a dobývali svet,
našli si čas aj na vymýšľanie zaujímavých „právd“ o než-
nejšom pohlaví.
Svätý Tomáš bol toho názoru, že žena je len akýsi
nepodarený muž. Jeho kolega, istý Svätý Ján Zlatoústy,
zase tvrdil, citujem, že „medzi všetkými divými zviera-
tami sa nenájde škodlivejšie ako žena“. Vďaka, chlapci.
Dokonca ani Aristotela nemôžeme pokladať za zástan-
cu a priateľa žien. Už jeho tvrdenie o ženách „Samica
je samicou na základe nedostatku určitých vlastností“
je toho dôkazom. Ale mal aj iné veľmi divné nápady –
ženy mali podľa neho menej zubov než muži. Aristote-
les bol ženatý dvakrát, takže si to mal kde obzrieť. Ako
teda k tomuto poznatku prišiel?! To nevieme, ale tento
bizarný fakt pretrval v ľudskom povedomí celé storo-
čia. Úžasné.
Možno ženy nemali dostatok zubov v ústach.
Možno mali nejaké aj inde. Mýtus vagina dentata je
celosvetovo známy. Uznávali ho v starom Ríme, aj
domorodé kmene v Južnej Amerike. Je to v podstate
predpoklad, že niektoré ženy majú kompletný chrup
v intímnych partiách, špeciálne predurčený na vykas-
trovanie všetkých nešťastných mužov, ktorí by mali
záujem o zblíženie. Je zrejmé, že je to biologicky ne-
pravdepodobné, no tento mýtus inšpiroval filmárov
a vznikol (hororový?komický?) film Teeth (2007).
Pochopenie ženského tela bolo asi nad schop-
nosti mužov. „Čas mesiaca“ bol totiž dlho postrachom
samcov v spoločnosti. Jedným z najzaujímavejších dô-
sledkov bola viera, že prítomnosť ženy v kuchyni počas
tohto obdobia môže vyvolať hrozné veci. Áno, žena
v kuchyni nebola vždy tým, čo muži požadovali. Mäso,
mlieko, konzervy s ovocím alebo zeleninou, ktoré došli
do styku s „nečistou“ ženou, sa pokazili, zhnili a po-
dobne. Prosto katastrofa, možno dokonca útok na po-
treby muža. Netreba dodávať, že ani jedna z týchto vecí
nebola ani zďaleka pravdivá.
Občas je naozaj ťažké povedať, či mýtus vznikol,
lebo si to naozaj niekto myslel, alebo mu to prosto len
vyhovovalo. Ako príklad by mohlo poslúžiť tvrdenie,
že styk s mladou pannou mohol udržať starého chlapa
pri živote. V podstate sa odporúča, aby starší ľudia (ro-
zumej muži) spali v rovnakej posteli ako nevinné mladé
ženy. Aby teplo a vlhkosť tohto mladého tela pomohlo
oživiť tie staré, vráskavé a choré telá. Zdá sa takmer
nemožné niečo takto absurdné podložiť vedecky. Po-
dobným príkladom je aj nasledujúci mýtus, aj keď jeho
riešenie bolo určite myslené len a len v prospech žien.
Diagnóza „ženskej hystérie“ po stáročia vysvetľovala
útlocitné správanie sa žien. Grécky lekár Galen mal pre
toto závažné ochorenie vysvetlenie – látka zvaná „žen-
ské semeno“ sa hromadí u žien. Ak nedochádza k lieč-
be, táto látka pôsobí ako jed. Ako najvhodnejšiu proce-
dúru zvolili uvoľnenie častým stykom. Úbohí lekári sa
išli zodrať, aby zbavili svet pliagy („ženskej hystérie“),
ako sme mohli vidieť aj vo filme Hysteria (2011).
Popoludňajšia šálka čaju vyzerá ako veľmi mie-
rumilovné a neškodné stretnutie. Avšak v 19. storočí
v Írsku bolo pokladané za úmyselný prejav sociálnej
sabotáže. Muži z vyššej vrstvy si mysleli, že keď ženy
obetovali voľnú chvíľku horúcemu nápoju, znamenalo
to, že zanedbávali domáce povinnosti. A v prípade, že
zanedbávajú svoju domácnosť, len Boh vie, čo ďalšieho
sa deje v ich hlavách! Našťastie takéto démonizovanie
čaju netrvala dlho.
Ďalší mýtus bol špeciálne navrhnutý tak, aby
ženy ešte viac obmedzil a ponížil. V roku 1873 harvard-
ský profesor dr. Edward Clarke uviedol, že dámy by
mali byť „uchovávané“ mimo dosahu vysokoškolské-
ho vzdelávania. Pre dobro ľudstva. A asi aj pre sveto-
vý mier. Tento lekár sa domnieval, že prílišné myslenie
prečerpáva krv z maternice do mozgu. Aby teda myseľ
mohla prekvitať, reprodukčné orgány musia vyschnúť.
Ak sa aj naďalej budú učiť, nakoniec sa ženy vyvinú na
odporné stvorenia s masívne opuchnutými mozgami.
Ešteže muži nemali rovnaký problém. Samozrejme,
z neznámych dôvodov.
Zaujímavé, čo tým ľuďom nenapadne, keď nie-
čomu nerozumejú. Pôvodne si muži vážili ženy a ich
prácu pre rodinu a spoločnosť. Každý mal svoju úlohu
a kooperácia slúžila pre všeobecné dobro. Keď však za-
čali muži zarábať peniaze, získali pocit, že sú niečo viac.
Pridajme k tomu mocenský boj, majetok a nutnosť de-
diča a máme dokonalý recept na útlak žien. Degrado-
vané na bytový doplnok, chodiacu maternicu, prípad-
ne démonickú pokušiteľku, ktorú treba ukameňovať,
upáliť a podobné nepríjemné záležitosti. Iste, boli aj
svetlé výnimky žien, ktoré zasahovali do mocenských
bojov, prípadne si získali vážnosť a možnosť vzdelávať
sa aj v „neženských činnostiach“. Ale vo väčšine sveta si
začali vydobývať svoje postavenie až vďaka priemysel-
nej revolúcii, ktorá im umožnila pripojiť sa k pracujúcej
triede.
Vyznievam asi ako zatrpknutá feministka, ale nie
je to tak. Rada varím, pečiem, ale aj pozerám akčné fil-
my a relácie o autách. Dejiny len ukazujú, ako to naozaj
bolo. Tešia ma však pozitívne príklady. Či už Sparta,
kde mali ženy veľmi špecifické postavenie. Muž navšte-
voval ženu v len noci, a ona si mohla vybrať aj iného
fešáka. Deti boli vlastníctvom mesta a nie výhradnou
starosťou matky. Samo materstvo sa svojou váženosťou
rovnalo vojenskej službe mužov. A keď si túto službu
splnili, čakala ich sloboda. Teší ma aj existencia kme-
ňov, kde sú to muži, ktorí sa doma fešákujú a starajú
sa o deti a dom, zatiaľ čo žena získava obživu a bráni
domov.
Svet sa vyvíjal vskutku rozdielne. Aj teraz sú
rozdiely v postavení mužov a žien v istých regiónoch
priepastné. Aj u nás síce ešte fungujú rodové stereoty-
py a predsudky, ale nie sme na to vôbec tak zle. Ces-
ta od vagina dentata cez jedovatosť v „čase mesiaca“
až po opuch mozgu spôsobený štúdiom nebola jed-
noduchá, rýchla ani priama. Ale sme tu. Ženy, tvory
mýtické takmer ako jednorožce. A sme PRETTY AWE-
SOME! =)
Text Zuz Lobotková / Foto Katarína Královičová
Aký je to pokrok, keď si žena sama spojazdní internet a telku a býva sama
preč od rodičov, bez toho, že by bola v kláštore alebo v inštitúcii manželstva.
Žena
cesta tam, späť už hádam nie
essential
Feministky
53
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Od prvého predstavenia instantnej fotografie v roku
1947 ubehlo veľa času, počas ktorého získala mnoho
podôb, ale najmä svoju asi najznámejšiu: fotku s bielym
rámčekom. Tá sa stala symbolom a ikonou po skoro štyri
desaťročia. Obdobie spoločnosti Polaroid trvalo 61 rokov
a bolo sprevádzané obrovskými úspechmi na poli fotogra-
fie a technických inovácií, ale bohužiaľ aj veľkými pádmi.
Z toho posledného, ktorý prišiel v roku 2008, sa však už
nespamätala.
Prvý instantný film, tzv. „roll film“, bol navitý na
cievke a pozostával z negatívu a budúceho pozitívu, ktoré
sa po exponovaní spojili vo fotoaparáte a za 60 sekúnd
v ňom aj vyvolali. Po odlepení od negatívu ste v ruke dr-
žali hotovú snímku. Prvá generácia filmov mala však skôr
sépiovú ako čiernobielu farbu a po určitej dobe úplne vy-
bledli. Preto ich sťahovali z trhu. Tento problém sa však
rýchlo vyriešil a za pár mesiacov už boli snímky stabilné.
Výroba „roll filmu“ trvala až do roku 1992.
Druhým filmom z produkcie bol tzv. hárkový film
alebo „sheet film“ s veľkosťou 4 x 5“, ktorý pozostával zo
samostatného negatívu a pozitívu, uložených v zapečate-
nom hárku. V spodnej časti hárku sa nachádzal tzv. „pod“,
ktorýobsahovalvyvolávaciuchemickúpastuabolznačným
pokrokom, pretože umožňoval vyvolávanie filmu mimo
fotoaparát. Pri vyťahovaní z kazety, v ktorej sa hárok ex-
ponoval, prešiel film cez vyvolávacie valčeky, ktoré rovno-
merne rozotreli vyvolávaciu pastu medzi negatív a pozitív
a spustili tak vyvolávací proces. Vyrábal sa od roku 1958.
Ďalším filmom v poradí, určeným hlavne pre con-
sumerov, bol tzv. „pack film“ vyrábaný od roku 1963. Film
pracoval na rovnakom vyvolávacom princípe ako „sheet
film“ a bol jeho menším súrodencom s veľkosťou obrázku
7,3 x 9,5 cm. Vo filmovej kazete, ktorá sa vkladala do fo-
toaparátu, bolo uložených celkovo 10 snímok.
V roku 1972 bol predstavený asi najznámejší pro-
dukt spoločnosti Polaroid: integrálny film. 8 a neskôr 10
štvorcových snímok s typickou bielou obrubou, uložených
v čiernej plastovej kazete spolu s batériou, ktorá slúžila
na napájanie fotografického prístroja. Do fotoaparátu
stačilo iba vložiť kazetu, stlačiť spúšť a fotografia sama
vyšla a vyvolala sa pred vašimi očami za približne tri mi-
núty. To, v čom bol integrálny film výnimočný a prevratný,
sa skrývalo vo vnútri fotografie. Medzi zadnou stranou,
ktorú tvoril negatív, a vrchnou priesvitnou fóliou sa nachá-
dzalo niekoľko citlivých vrstiev, ktoré reagovali s vyvoláva-
cou pastou uloženou v podoch na spodnej a vrchnej časti
zadnej strany fotografie. Pasta sa opäť rozotrela precho-
dom cez vyvolávacie valčeky. Sledovanie postupného vy-
volávania snímky za plného svetla, bez potreby tmavej
komory, umožnila jej chemická verzia, ktorá chránila celý
vyvolávací proces pred nežiaducimi účinkami. Po plnom
vyvolaní snímky bol proces ustálený, teda zastavený. In-
tegrálny film sa vyrábal v troch základných verziách: typ
SX-70, typ 600 a nakoniec panoramatický typ Image/
Spectra. Filmy sa líšili citlivosťou ISO, farebnými tónmi,
chemickým zložením a posledný aj veľkosťou.
Celý proces vyvolávania instantných snímok Pola-
roid bol založený na systéme vyvolávacích valčekov. Pre
úspešné vyvolanie exponovaných snímok bol potrebný
ich prechod cez dva oceľové valčeky, podobné mangľu
na bielizeň, ktoré rozotreli vyvolávaciu pastu a začali
vyvolávací proces. Dôležitým faktorom pri používaní in-
stantného materiálu bola aj teplota vzduchu. Pri nízkych
a mínusových teplotách bolo potrebné fotografiu zahriať,
napríklad vložením pod pazuchu.
Vzostup k pádu
Spoločnosť Polaroid mala špecifický typ trhovej straté-
gie. Svoje podnikanie považovala iba za sériu technolo-
gických výziev, nie však výziev trhových. Domnievali sa,
že len čo bude ich technologická novinka hotová, trh sa
prispôsobí a zisky budú nasledovať. Nie vždy to však fun-
govalo. Dobrým príkladom je filmová kamera s instant-
ným vyvolaním exponovaného filmu pod názvom „Pola-
zrod
instantnej
fotografie
Všetko sa to začalo ideou jedného človeka menom Edwin H. Land, ktorého
meno sa stalo synonymom instantnej fotografie a spoločnosti Polaroid.
Po dlhý čas bol jej tvárou a hlavným tvorivým a hnacím motorom.
1 2 3
6 7 8
54
inspire magazine
PhotograPhy
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Instantná fotografia má v sebe obrovský potenciál pre svo-
je kreatívne spracovanie a tzv. manipulovanie rozličnými
technikami. Ten, kto končí iba pri odfotení snímky, zastaví
sa akoby na polceste. Neváhajte preto využiť jej možnos-
ti na maximum a manipulujte, krčte, rozlepujte, páľte, do-
kresľujte, namáčajte, strihajte, vtláčajte a nechajte vynik-
núť svoje kreatívne ja.
Impossible lift – off
Podstatou tejto techniky je prenesenie stredovej časti
snímky s obrazom vo vode na akvarelový papier alebo iný
vhodný podklad podľa výberu. Zaujímavosťou je, že výsled-
ný tzv. „lift“ je oproti pôvodnej snímke väčší o 25 percent.
1. & 2. Po úplnom vyvolaní fotografie vystrihneme stredo-
vú časť s obrazom po jej vnútornej strane.
3. Vystrihnutú snímku vložíme do nádoby s vlažnou vodou.
4. Po chvíli odlepíme zadnú čiernu stranu s negatívom.
5. Nasledovne jemne odlepíme lift od prednej priesvitnej
fólie. Lift je veľmi pružný, avšak treba s ním zaobchádzať
jemne. Môžeme si pomôcť štetcom.
6. Z liftu ešte opatrne odstránime bielu fóliu.
7. Lift pod vodou umiestnime štetcom na sklíčko s veľkos-
ťou aspoň 10 x 10 cm alebo priamo na akvarelový papier.
Je potrebné, aby bol lift počas manipulácie neustále mok-
rý! Na sklíčko umiestňujeme lift zrkadlovo.
8. Sklíčko s liftom jemne položíme na akvarelový papier a
pomalými pohybmi odsúvame nabok. Sklíčko nedvíhame!
9. Pokrčené okraje dorovnáme mokrým štetcom. Lift je
možné ľubovoľne dotvarovať.
10. Dokončený lift necháme vyschnúť pri izbovej teplote.
vision“. Jej uvedenie na trh bolo oneskorené nezhodami
vo vedení spoločnosti a keď k nemu už konečne došlo,
bolo bohužiaľ neskoro. Na trhu už boli k dispozícii filmo-
vé kamery s lepšou kvalitou obrazu. Ďalším nedocene-
ným vynálezom bol systém pod názvom „Polachrome“.
Išlo o 35 mm diafilm, ktorý si fotograf mohol okamžite
sám vyvolať v tzv. procesore. Do zásobníkov v procesore
stačilo naliať iba vyvolávaciu chémiu a film cez ne previ-
núť. Diapozitívy však boli veľmi tmavé, ich citlivosť bola
iba ISO 40. Podobný problém so svetlocitlivosťou mal aj
systém Polavision. Niektoré ambiciózne projekty sa však
ujali. Išlo napríklad o veľkoformátové instantné materiá-
ly veľkosti 8 x 10“ (18 x 24 cm) a 20 x 24“ (50 x 60 cm).
Zaujímavosťou napríklad je, že film 20 x 24“ mal nulové
zrno. Posledný úder pre spoločnosťprišiel v roku 2008 za-
stavením produkcie všetkých formátov a druhov instant-
ných materiálov.
Proces smerujúci k zastaveniu produkcie však trval
už dlhšiu dobu. Prvý bankrot vyhlásila spoločnosť Polaro-
id ešte v roku 2001. Po predaji rôznych častí spoločnosti
sa podarilo výrobu filmov ešte udržať. Avšak po ďalšom
bankrote sa to už nepodarilo. Zlými rozhodnutiami ma-
nažmentu , častým menením konkurzných správcov a ich
nekompetentnosťou bol zánik instantnej fotografie doko-
naný. Momentálne sa Polaroid zameriava iba na digitál-
ne technológie. Niečo zo svojej instantnej histórie si však
napokon ponechal: instantný film typu 300 vo veľkosti
kreditnej karty. Pokusom Polaroidu o zdigitalizovanie in-
stantnej fotografie je systém pod názvom ZINK (zero ink
– nulový atrament). Jeho podstatou je teplocitlivý papier,
ktorého každý miniatúrny bod reaguje na inú intenzitu
tepla inou farbou. Na vytlačenie fotografie teda nie je po-
trebný žiadny atrament alebo toner, iba papier samotný.
Nemožný projekt zmŕtvychvstania
Ľudia často vravia, že Polaroid umrel. Áno, umrel, avšak
išlo iba o smrť klinickú. Instantná fotografia, ktorej sym-
bolom bol po takú dlhú dobu, oživila spoločnosť The Im-
possible Project, za ktorou stojí pán Florian Kaps, mimo-
chodom spoluzakladateľ spoločnosti Lomography. V deň
„slávnostného“ zatvorenia poslednej továrne Polaroid
v holandskom meste Enschede sa pán Kaps pri pive zdô-
veril pár pôvodným zamestnancom a inžinierom spoloč-
nosti Polaroid so svojím plánom na obnovu produkcie in-
stantných materiálov. Po získaní továrenského komplexu
a jeho kompletného vybavenia sa všetko mohlo začať. Tr-
valo dva roky, kým bol predstavený prvý čiernobiely testo-
vací instantný film v pôvodných troch integrálnych formá-
toch. Výsledky neboli príliš lichotivé: sépiové odtiene, dlhý
vyvolávací čas, veľká citlivosť na svetlo a slabý kontrast.
Príčinou tohto všetkého bola skutočnosť, že spoločnosť
The Impossible Project sa nedostala k pôvodným paten-
tom Polaroidu na chemické zloženie vyvolávacej chémie
a musela vyvinúť vlastnú, ekologicky založenú na vodnej
báze, na rozdiel od pôvodnej, ktorej zloženie obsahovalo
množstvo ťažkých kovov.
Fenomén instantnej fotografie
Čo je však na instantnej fotografii také fascinujúce?
V dnešnom svete digitálnej fotografie, v ktorom už bola
dosiahnutá dokonalosť obrazu a nie je kam napredovať,
sa ľudia celkom logicky vracajú späť ku koreňom analó-
govej fotografie, kam patrí aj fotografia instantná. Ak člo-
vek fotí na digitál, svoje fotografie si môže vytlačiť a tak
ich zhmotniť, ale povedzme si úprimne, koľko ľudí to na-
ozaj robí? Fotka väčšinou končí stratená medzi stovkami
ďalších v pamäti počítača a vytvára sa niečo ako digitál-
na amnézia. Pritom na opätovné prezretie fotografie je
potrebný softvér a elektrická energia. Naopak analógový
obrázok je stále obrázkom. Či už ako negatív alebo dia-
pozitív, a o to viac to platí o fotografii instantnej. Široká
dostupnosť digitálnej fotografie vo vysokej kvalite priamo
núti ľudí vystúpiť z dnešnej uniformnej spoločnosti a hľa-
dať nástroje, pomocou ktorých sa môžu odlíšiť a vystúpiť
z radu. Jedným z týchto nástrojov je nepochybne fotogra-
fia s typickým bielym rámčekom.
Spôsob, akým fotíme na digitálne a analógové prí-
stroje, môže byť vo veľa ohľadoch zhodný, avšak rozdiel
vo výstupoch je diametrálne odlišný. Každá instantná fo-
tografia je okamžite k dispozícii ako hmatateľný a jedi-
nečný originál. Je to zhmotnená spomienka v súčasnosti,
vytvorená v minulosti. Obraz na instantnej fotografii mal
vždy neopakovateľnú farbu a kontrast, ktoré sú doteraz
digitálne nenapodobniteľné.
Instantné fotografie mali odjakživa okolo seba
auru, ktorá inšpirovala bežných používateľov ako aj pro-
fesionálnych fotografov a umelcov. Ešte predtým, než sa
obraz plne zhmotní a ustáli, je možné s fotografiou krea-
tívne pracovať a tzv. manipulovať ju rôznymi spôsobmi.
Na rozdiel od kreatívneho využívania umelcami ju profe-
sionálni fotografi využívali ako kontrolné snímky pre ove-
renie expozície, predtým ako urobili finálny snímok na ne-
gatívny film.
Nové instantné filmy spoločnosti The Impossible
Project sa od pôvodných „polaroidov“ líšia. Náchylnosť
vyvolávacieho procesu na výkyvy teplôt ostala nezme-
nená, pribudla však nutnosť exponovanú fotku skrývať
pred svetlom prvých pár minút po vyjdení z fotoaparátu.
Prvé generácie bojovali aj s oxidáciou farieb a postupným
znehodnocovaním obrazu. Toto však väčšina používate-
ľov videla ako veľké plus a označovala to za prirodzený
post-process. Z časového hľadiska nie sú snímky už ani
také instantné, pretože treba čakať na ich vyvolanie dlh-
šiu dobu, ale nie až takú dlhú, aby človek zabudol na to,
čo odfotil. Tento nový rituál, potrebný na úspešné vyvola-
nie fotografie, je nakoniec odmenený práve tou jedineč-
nou a originálnou snímkou. Spoločnosť The Impossible
Project vytvorila zo všetkých domnelých hendikepov jej
instantných materiálov pridanú hodnotu autenticity a ich
vyššia cena vedie iba k dôslednejšiemu zvažovaniu expo-
novania každej snímky ako za starých čias nadvlády ana-
lógovej fotografie.
Spočiatku ťažko predstaviteľný zámer na obnovu
produkcie instantných materiálov pre vyše 300 miliónov
fotoaparátov značky Polaroid sa stal realitou. „Nemožný“
The Impossible Project sa podaril.
Text a foto Marián Jankovič
www.instantshop.sk
4 5
9 10
Progres
55
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Bizarné príbehy
vynález(c)ov
Hovorí sa, že najväčšie vynálezy vznikli vďaka ľudskej lenivosti
Všimli ste si, že vynálezci
majú fúzy a strapaté vlasy?
NikolaTesla
56
inspire magazine
tech
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Hovorí sa, že najväčšie vynálezy vznikli vďaka ľudskej leni-
vosti. Niečo pravdy na tom určite bude, veď každý z nich
nám svojím spôsobom uľahčuje život. No dobre, Féniča-
nov a ich vynález – peniaze – tam nezaraďujme, tam je to
s tým uľahčením diskutabilné. Dokonca môžeme smelo
povedať, že ich nedostatok bráni tomu, aby mnohé skvelé
nápady uzreli svetlo sveta. Dávno sú totiž preč časy, keď
si múdre hlavy žeravili mozgové závity len preto, aby si
niekde doma vo vani (samozrejme, ak ju už mali vymys-
lenú) mohli zarevať: „Heuréka!“. Vynálezcom pomaly, ale
isto začalo dochádzať, že aj premýšľanie je práca, tak pre-
čo si ju nenechať zaplatiť a nezarobiť na svojich nápadoch
nejakú tú zlatku, libru či dolárik. Od nápadu k realizácii
napomohol aj malý krok, ktorý už stáročia nesie meno –
patent. V pätnástom storočí vznikol prvý patentový úrad,
ktorým vtedajšia Benátska republika zaviedla povinnosť
zaregistrovať vynálezy, aby sa zabránilo ostatným v ich
výrobe a používaní. Lenže nič nie je také jednoduché, ako
sa na prvý pohľad zdá. Ani patentovo chránený vynález sa
sám nevyrobí a nepredá. Treba počiatočný kapitál, výrob-
né kapacity či obchodného ducha. A tiež poriadnu dávku
šťastia.
To rozhodne mal, samozrejme popri obrovskom
talente, aj americký spisovateľ Mark Twain. Jeho literár-
ne deti, Tom Sawyer a Huckleberry Finn, mu zarobili cel-
kom slušné peniaze. Škoda, že to šťastie mal len na témy
svojich kníh. Twaina fascinovala technika, priatelil sa s Ni-
kolom Teslom, s ktorým trávil veľa času v jeho laborató-
riu. Jeho láska k rôznym prístrojom jedného dňa dospe-
la k závažnému rozhodnutiu. Teda dvom. Začne vymýšľať
vlastné vynálezy a tiež investuje do (preňho) komerčne
zaujímavých projektov. Dal si patentovať samoupínací
opasok na vestu, hru na zlepšovanie pamäti a samole-
piaci blok na výstrižky. Jedine posledne menovaný tech-
nický výdobytok mu priniesol aspoň nejaké drobné. Prvé
dva? Vôbec nič. Našťastie ešte stále zarábal na svojich
románoch. Tak mohol nerušene prikročiť k druhému zo
svojich plánov. K investíciám. Twain bol prvý spisovateľ,
ktorý napísal svoje dielo na písacom stroji. Bola to znač-
ka Remington. Tento zázrak ho natoľko fascinoval, že sa
rozhodol investovať do konkurenčného produktu. A inves-
toval tak „úspešne“, že onedlho musel vyhlásiť bankrot.
Ako rana istoty do jeho sebavedomia musela zaburácať
informácia, že konkurenčný Remington v reklamách na
svoje výrobky používa jeho meno. Zadarmo. A pritom to
celé mohlo byť úplne inak. Pred svojím vstupom do tohto
nepodareného biznisu zase odmietol investovať peniaze
do iného vynálezu napriek tomu, že ho predtým doma vy-
skúšal. Nemal podľa neho perspektívu. Mark Twain neveril
telefónu!
Na Twainov príklad by sme mohli pokojne použiť
príslovie – Šuster, drž sa svojho kopyta. Ale to by sme
mohli ublížiť jeho spisovateľskému kolegovi Lewisovi Car-
rollovi. Autor Alenky v krajine zázrakov to dotiahol s vy-
nálezmi oveľa ďalej a na rozdiel od Twaina aj úspešne.
Vymyslel mnoho nových a vylepšil už existujúce vynálezy.
A zaujímavé je, že väčšinou vôbec nesúviseli. Pre porov-
nanie môžeme spomenúť elektrické pero, nový typ pošto-
vej poukážky, ale tiež trojkolky, prvú verziu Scrabble, me-
chanickú pomôcku na zapamätanie si mien a dátumov,
známu ako Memoria Technica, špeciálnu tabuľku na písa-
nie potme, tzv. nyctograf, vylepšil písací stroj o automa-
tické zarovnávanie okrajov (ach, chudák Twain) a okrem
toho všetkého ešte prišiel s nápadom, ktorý všetci oce-
ňujeme dodnes. Navrhol, aby sa názvy kníh tlačili aj na
ich chrbát, vraj aby boli dobre viditeľné v policiach. Aké
jednoduché, keď to niekto vymyslí za nás. Pán Carroll na
svojich nápadoch a pochopiteľne aj príbehoch o Alenke
pekne zbohatol. A potom sa mohol venovať svojej veľkej
láske, fotografovaniu. Ale to je už iný príbeh.
Svet vynálezov však občas funguje aj na opačnom
princípe. Dobrým nápadom sa dá vyrovnať aj dlžoba. Kiež
by to tak fungovalo aj s našimi hypotékami. Ale to by sme
museli byť šikovní ako Američan Walter Hunt. Ten toho
počas svojho života povymýšľal dosť a jeho vynálezy boli
funkčné a používané. Medzi inými to boli požiarny gong
a nejaký špeciálny druh lesnej píly. Asi mu to však fungo-
valo viac technicky ako ekonomicky, pretože sa stále topil
v dlžobách. Keď špekuloval, ako vráti svojmu podstatne
bohatšiemu priateľovi 15 dolárov, čo boli v prvej polovici
19. storočia nehorázne prachy, dostal od neho ponuku.
Priateľ mu podal drôt a povedal, že ak z neho vyrobí nie-
čo, čo sa bude dať predávať, priplatí mu ešte štyri stovky.
Walter mu po troch hodinách priniesol zatvárací špendlík,
teda zicherku.
Peniaze, peniaze, peniaze. Koľko mien upadlo do
zabudnutia práve pre ich nedostatok. Svoje by o tom mo-
hol povedať nevadský krajčír Jacob Davis. Ten vyrobil pra-
covné nohavice obité kovovými cvokmi, s pevnými gom-
bíkmi na zapínanie, dostatočne silné na to, aby sa v nich
mohlo pracovať s kameňom. Taký bol totiž pôvodný zá-
mer na ich využitie. Keďže pán Jacob nemal dosť peňa-
zí na patent a výrobu, napísal list jednému obchodníkovi,
v ktorom ho požiadal o spoluprácu. Ten v okamihu súhla-
sil, ale nohavice začal predávať pod svojim menom. A tak
sa pán Levi Strauss stal 20. mája 1873 otcom, síce adop-
tívnym, ale predsa, najznámejšej uniformy sveta – mod-
rých džínsov.
Ani medzi vynálezcami by nebolo pokroku bez pat-
ričnej dávky rivality. Väčšinou však niekomu museli zo-
stať oči pre plač. Súboj Slováka Jozefa Murgaša a Ta-
liana Marconiho na poli rádiotelegrafie je toho ukážkou.
Obaja úspešne zdokonaľovali svoje vynálezy. Murgaš
ako katolícky kňaz mohol mať na prvý dojem dokonca
výhodu v podpore z absolútne najvyšších miest. Stal sa
však pravý opak. Keď postavil skúšobnú vysielaciu stani-
cu s dvoma šesťdesiatmetrovými stožiarmi, aby testoval
prenos na veľké vzdialenosti, prišla obrovská víchrica a je-
den úplne zničila. Spoločnosť Universal Aether Telegra-
ph Co, ktorá výskum financovala, odmietla ďalej investo-
vať a Murgašov projekt sa skončil. Marconi sa tiež boril
s problémami. Jeho firma sa potácala na pokraji bankro-
tu. Čo mu pomohlo dostať sa z problémov? Titanic! Ľu-
dia, ktorí boli z potápajúcej sa lode zachránení, za to vďa-
čia bezdrôtovému prenosu informácií z prístroja, ktorý
vyrobila práve Marconiho firma.
Murgaš však nebol ani zďaleka najväčším smolia-
rom. Ak vynecháme legendárneho českého génia Járu
Cimrmana, musíme spomenúť Nikolu Teslu. Tento srbský
fyzik už od detstva túžil spolupracovať so slávnym Ediso-
nom. V roku 1884 preňho aj začal pracovať. Splnenie det-
ského sna však vydržalo len dva roky. Potom sa s Ediso-
nom rozhádali, údajne kvôli nízkej mzde a Tesla si založil
vlastnú firmu. A začala sa vojna. Vojna prúdov. Slávny Edi-
son na jednej strane vyzbrojený jednosmerným a oproti
nemu Tesla nabitý striedavým. Bitku vyhral Edison a Teslu
opustili všetci investori. Laboratórne pomôcky vymenil za
lopatu a kopal kanály. Našťastie zaujal Edisonovho pro-
tivníka Georgea Westinghousa a ten mu venoval milión
dolárov na založenie nového laboratória na výskumy. Po-
kračoval vo svojom výskume striedavého prúdu a urobil
v ňom aj mnoho iných objavov. Spolu si dal prihlásiť oko-
lo 300 patentov. Mnoho jeho objavov vzniklo ako vedľaj-
ší produkt primárnych výskumov a niekedy si ani hneď
neuvedomil ich budúci potenciál. Preto ich nepublikoval
a neskôr mu tak nebolo prisúdené prvenstvo. Napríklad
už v roku 1887 ako prvý objavil tzv. röntgenové žiarenie
(pomenované po Röntgenovi, ktorý ho však „objavil“ až
o 8 rokov neskôr). Pravdepodobne objavil laser a to vyše
polstoročia pred oficiálnym dátumom. Pokračovala aj
Vojna prúdov. Edison ju nakoniec prehral a rozvodné sys-
témy využívajúce Teslove transformátory napätia zanedl-
ho úplne vytlačili jednosmerné rozvody.
Lenže Tesla bol vedec, nie obchodník. Čím ďalej,
tým viac sa začal dostávať do problémov s financiami.
Prispeli k tomu aj právne ťahanice s Marconim. Teslu
veľmi znechutilo, keď Marconi dostal v roku 1909 Nobe-
lovu cenu za fyziku za objav rádia, hoci on ho objavil už
niekoľko rokov pred ním. Hoci jeho prvenstvo bolo jed-
noznačne preukázateľné, Marconi mal v tej dobe veľký
vplyv a tak tento spor nakoniec vyriešil súd v Teslov pro-
spech až v roku 1943, tri mesiace po Teslovej smrti. Keď
prišiel s nápadom prenášať elektrinu bezdrôtovo, stratil
postupne všetkých podporovateľov. V roku 1915 odmie-
tol Nobelovu cenu a pomaly, ale isto mu prischla prezývka
„šialený vedátor“. Po prvej svetovej vojne sa utiahol do
ústrania a venoval sa viac-menej teoretickým projektom
ako elektromagnetickým poľom poháňané lietajúce stro-
je. Zomrel chudobný a zaznávaný.
Ani on však nebol najväčším smoliarom medzi vy-
nálezcami. Američan Thomas Midgley bol najprv uznáva-
ný objaviteľ olovnatého benzínu a freónu. Dnes sa jeho
vynálezy zaraďujú medzi najhoršie objavy v dejinách
ľudstva. Jeden z nich sa stal osudným aj priamo jemu.
Keď v päťdesiatke ochorel na obrnu a mal veľký problém
s pohyblivosťou, zostrojil si z lán a kladiek zariadenie,
pomocou ktorého chcel vstávať z postele. Nepodarilo
sa. Midgley sa do jedného z povrazov nešťastne zamotal
a obesil sa.
Aj také sú príbehy vynálezov a vynálezcov. Je ich
omnoho viac, než sa nám zmestí do jedného článku v ča-
sopise. Ktovie, koľko sa ich udeje pri vymýšľaní ďalších ná-
padov. Určite ich bude ešte dosť. Na svete existuje plno
múdrych hláv, ktoré možno len čakajú na osvietenie či
dobrý tip. Jeden im dám aj ja. Vymyslite, prosím, niečo,
aby mi písanie článkov netrvalo tak dlho.
Text Ľuboš Houška
V pätnástom storočí vznikol prvý patentový úrad, ktorým vtedajšia
Benátska republika zaviedla povinnosť zaregistrovať vynálezy.
MarkTwain
Progres
57
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Fantastický
mini
Toto so svojím autom radšej neskúšajte
cars
GuerlainChicherit
Kay Segler. V prvej päťke skončili aj ďalší piloti so špe-
ciálne upravenými modelmi Mini Countryman. Na treťom
mieste skončila posádka Novitskiy/Zhiltsov a na štvrtom
Roma s Périnom.
Automobilka Mini dokáže maxi veci. Vyhrať dvakrát za
sebou Rely Dakar, perfektné salto o 360 stupňov na fre-
estylovej rampe na snehu, priniesť na trh malý imidžo-
vý van a dostať do malého Mini neuveriteľných 28 krás-
nych žien. Toto je fantastický Mini svet.
Salto na snehu
Polovica februára, zimný rezort Tignes vo Francúzsku a za
volantom špeciálne upravenom Countrymanu sedí ex-
trémny športovec, freestyler a pilot rely Guerlain Chiche-
rit. Šliapne na plyn a v rýchlosti 60 kilometrov za hodinu
sa na snehu priblíži k statickej rampe a doskočisku. Auto
sa vyrúti do vzduchu, otočí sa o 360 stupňov a dopadne
bez problémov do mäkkej bielej periny. Tridsaťštyriročný
extrémny športovec z Francúzska pri skoku mohol spo-
jiť pasiu pre freestyle a lásku k motošportu. Aj keď sal-
to s autom urobili pred ním aj iní jazdci, Chicherit sa stal
prvým, ktorý to dokázal s perfektným pristaním a bez
asistencie špeciálnej rampy s pohyblivými elementmi.
Veľký Dakar ovládlo Mini
Sú to najťažšie preteky sveta. Rely Dakar však opäť
ovládlo francúzske duo Stéphane Peterhansel a Jean-
-Paul Cottret s ich MINI ALL4 Racing. Stalo sa tak druhý
raz po sebe a pre Peterhansela to znamená 11. víťazstvo
na Dakare. „Kým vlani sme pre všetkých boli prekvape-
ním, teraz sme naozaj ukázali, že nás úspech nie je náho-
da,“ povedal viceprezident pre manažment značky Mini
Dvakrát za sebou vyhrať Rely Dakar, perfektné salto na freestylovej rampe,
priniesť na trh malý imidžový van a dostať do malého Mini neuveriteľných
28 krásnych žien. Toto je fantastický Mini svet.
58
inspire magazine
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Zľavadoprava,zhoranadolMiniCountrymanurobiloparádnesaltonasnehu/MINIALL4RacingnaRalyDakar/DoMinivojde28sexidievčat/MiniClubman
Mini pre podnikateľov
Má dve sedadlá, päť dverí a štýl vozidiel Mini. Jeho meno
je Clubvan a je prvým prémiovým kompaktným vanom.
Postavený je na platforme Mini Clubmnan. Pre Mini je to
aj prvé vozidlo určené na komerčné účely vôbec po pre-
chode pod koncern BMW. Na výber je trojica motorov
– benzínové s výkonom 98 a 122 koní a neskôr príde aj
naftový s výkonom 112 koní a spotrebou 3,9 litra na sto
kilometrov. Mini Clubvan meria 3 961 mm, šírka je 1 683
mm a výška 1 426 mm. V zadnej časti nájdeme namiesto
sedadiel špeciálne upravený cargo priestor s objemom
860 litrov. Toto auto je určené predovšetkým podnikate-
ľom, ako sú módni návrhári, fotografi, architekti či ľudia
pracujúci v cateringu, ale aj pre mnohých iných, ktorí pri
svojej práci potrebujú väčšie auto, ale potrpia si na neza-
meniteľný imidž.
Do Mini sa vojde 28 sexi dievčat
Je Mini naozaj také malé? Nie, ak vám povieme, že sa do
malého hatchbacku dostalo 28 členiek fitnes tím z East
Sussexu. V londýnskom Potters Fields Park vytvorili kon-
com vlaňajška nový svetový rekord, za počet ľudí v Mini
2012. A zapísali ich do Guinessovej knihy rekordov. Svo-
jím výkonom natlačenia sa na seba zlomili vlaňajší rekord,
keď sa do Mini dostalo len 27 dievčat. Auto bolo úplne
plné a sexi členky boli aj na prístrojovej doske. Nebol to
však jediný rekord, ktorý v ten deň padol. Presne 23 diev-
čat sa dostalo aj do klasického ikonického Mini, čím pre-
došlý rekord dokázali prekonať o dva sexi kúsky.
Text Peter Tvrdý
www.mini.sk
59
magazine with a difference
Progres
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Francúzska automobilka Citroën má svojom motte Cre-
ative Technologie. Pokrok však nastal nielen v technike,
ale aj v dizajne. Výsledkom je úspešná línia DS. Jej člen
Citroën DS3 je imidžové auto, ktorý nezaprie svoj fran-
cúzsky šarm a temperament, takže si môžete byť istí,
že sa za ním obráti nejeden pár obdivných očí. DS3 je
víťazstvom kreativity, ktorá rozmazná vaše zmysly.
Citroën DS3 má viacero výnimočných predností.
Predovšetkým exkluzivitu nevšedných a príťažlivých tva-
rov zvyšuje široká ponuka možností úprav podľa vašich
vlastných predstáv. To znamená, že nájsť úplne rovna-
ké „déestrojky“ je problém, každý zákazník si môže vy-
brať z niekoľkých variácií a prispôsobiť auto svojmu vku-
su. Strecha, karoséria, telesá spätných zrkadiel, kolesá...
To všetko sú miesta, ktoré si môžete navrhnúť tak, aby
z DS3 bolo vozidlo na váš obraz. Dizajnéri stavili na nie-
koľko jedinečných prvkov: „nadnášajúca sa“ strecha,
žraločia plutva, teda mohutný stredový stĺpik, ktorý dy-
namizuje tvar karosérie, postranné prvky z LED, ktoré
umocňujú tvar prednej časti. Chrómové doplnky sú imi-
džovými vychytávkami, ktorými zvádza pohľady okoloidú-
cich v cestnej premávke.
V interiéri stavili na moderné materiály. Palubná
doska je ukotvená o niečo vyššie, aby vzniklo viac priesto-
ru na nohy. Horizontálnu orientáciu interiéru umocňuje aj
výrazná línia, ktorá prechádza celým kokpitom a opticky
spája vodiča so spolujazdcom. Združený ovládací panel
s tromi ovládačmi, volant s malým priemerom či sedadlo
nízko nad zemou. Tieto detaily podporujú športovú dušu
vozidla. Cestujúci majú k dispozícii 5 plnohodnotných
sedadiel, kreatívci však mysleli na viacero odkladacích
priestorov, batožinový priestor dostal objem 285 litrov.
Zmysly rozmaznáva moderným Hi-Fi systémom, ktorý by
sme čakali skôr pri automobiloch vyšších tried. Persona-
lizácia tu prešla do maximalizácie. Každý majiteľ auta je
Víťazstvo kreativity
Citroën DS3 má viacero výnimočných predností. Predovšetkým exkluzivitu
nevšedných a príťažlivých tvarov zvyšuje široká ponuka možností úprav
podľa vašich vlastných predstáv.
citroën
cars
60
inspire magazine
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Posádka sa môže spoliehať na 6 airbagov v štan-
darde a na ďalšie bezpečnostné prvky – presvedčivý brzd-
ný systém, ESP, ABS, elektronický rozdeľovač brzdnej sily
(EBD) a asistent pri núdzovom brzdení (BA), čo je plná
možná výzbroj. V základnej výbave sa ocitli aj asistenč-
né systémy ako tempomat/obmedzovač rýchlosti či in-
dikátor radenia prevodových stupňov, ktorý upozorňu-
je na preradenie, aby bola jazda čo najekonomickejšia
a najekologickejšia.
Tento rok dostane „déestrojka“ nového brata hore
bez, teda kabriolet. Na trhu by sa mal objaviť ešte pred
letom.
Text Peter Tvrdý
www.citroën.sk
vlastne umelec. Kým pri streche si môže vybrať zo šty-
roch farieb odlišných od zvyšku karosérie: Čierna Onyx,
Biela Opale, Modrá Botticelli alebo Červená Carmen,
ozdobná lišta na prístrojovej doske a okolo multifunkčnej
obrazovke môže byť až v jednom z ôsmich farebných vy-
hotovení. Hlavica radiacej páky až v siedmich odtieňoch,
medzi ktorými nechýba leštený chróm, koža, alebo niek-
torá z farieb.
V aute s rozmermi – dĺžka 3,95 m, šírka 1,71 m
a výška 1,45 m – sa však emócia spája s dynamikou a fu-
turo s efektivitou. Pokrokom prešiel model DS3 aj pod
kapotou. Modelový rad DS3 vznikol v súlade s vedúcim
postavením značky CITROËN pri znižovaní emisií výfu-
kových plynov a základná motorizácia vypúšťa iba 99 g
CO2/km. V ponuke je 5 výkonných a ekologických agre-
gátov, ktoré vyhovujú norme Euro V. Dva naftové motory
HDi FAP s výkonom 80 a 66 kW (110 a 90 k) a tri benzí-
nové motorizácie THP 155, VTi 120 a VTi 95. Spárované
sú s päť alebo šesťstupňovými manuálnymi prevodovka-
mi, pri benzínových motoroch aj s voliteľným automatom.
61
magazine with a difference
Progres
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Pokrok v automobilizme je čoraz skloňovanejšie slovo. Nielen v nových dizajnových
prvkoch, ale aj v nových materiáloch ako sú kompozity a najmä pod kapotou. Automobilky
sa predháňajú v tom, kto na svet prinesie úspornejšie auto. Kým v roku 2008 boli na trhu
len štyri hybridné autá, dnes je ich vyše tridsať.
Hybridy
Kia Optima Hybrid – pýcha z Kórey
Svoje chce v tomto povedať aj automobilka Kia, ktorá na európske cesty poslala vozidlo
Kia Optima Hybrid. Jej srdce pozostáva z dvojlitrového benzínového motora s výkonom
150 koní, ktorému pomáha elektromotor s ďalšími 40 koňmi. Ten je vložený medzi spa-
ľovaciu jednotku a šesťstupňovú automatickú prevodovku. Elektromotor získava šťavu
z lítium-polymerových batérií. Na stovku sa odpichne za 9,4 sekundy, najvyššia rýchlosť
je 192 kilometrov za hodinu. Spotreba auta sa dostala na 5,4 litra na sto kilometrov. Asi
tri kilometre prejdete pri pomalej jazde aj čisto na elektrickú energiu, ak však máte ťaž-
kú nohu a dupnete na plyn, príliš automaticky sa zapína benzínová jednotka. Súčasťou
hybridu je aj systém HSG, ktorý je ekvivalentom stop/štart systému a minimalizuje spot-
rebu paliva aj emisie počas státia. Optima je prvý hybridný sedan strednej triedy na trhu.
Toyota Auris Touring Sports Hybrid – Predĺžený hatchback
Toyota je pionierom vo svete hybridov, keďže ich model Prius patrí medzi najpredáva-
nejšie hybridné autá na svete. Postupne však kombinovaný pohon dáva aj do svojich
iných modelov. Naposledy sa tak stalo pri vozidle AurisTouringSports Hybrid. Ako vyplý-
va z názvu ide o auto so zvýšeným objemom cargo priestoru. Auris má takto štandarde
po sklopení sedadiel 1658 litrov, so sedadlami, ktoré zložíte jedným gombíkom ponúka,
530 litrov. Batérie pre hybridný pohon sa dostali pod zadné sedadlá a nie do kufra. Hybrid
SynergyDrive systém pozostáva z benzínového motora 1,8 L VVT-i a elektrického mo-
tora so spoločným výkonom 134 koní. Šprint na stovku zvládne za 10,9 sekundy a ma-
ximálka je na 180 kilometrov za hodinu. Emisie sa dostali na číslo 86 g/km, Auris hybrid
má spotrebu 3,9 litra na 100 kilometrov, predĺžená verzia TouringSports bude pracovať
s o niečo vyšším číslom.
Keď si pod Kapotou pradie hybrid
inspire magazine
cars
62
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Citroën má hybrid na vzduch
Citroën na autosalóne v Ženeve s hybridom, ktorý mení stratégiu. A ich auto jazdí na
vzduch. Jeho krycie meno je N-Air-Gy a využíva technológiu Hybrid Air, ktorá pozostá-
va z benzínového motora PureTech, systému uskladnenia energie vo forme stlačeného
vzduchu, zostavy dvoch hydraulických čerpadiel a automatickú prevodovku s planéto-
vým prevodom. Technológiu vložila automobilka do modelu C3 VTi 82. Takto vybavené
auto môže pracovať v troch režimoch – Air s nulovými emisiami, režim spaľovacieho
motora a kombinovaný systém, ktorý spája výkon spaľovacieho motora a stlačeného
vzduchu. V mestskej premávke dokáže ušetriť 45 percent paliva. Výsledkom je spotreba
2,9 litra na sto kilometrov. Systém HCA (hydrauliccompressedair) sa dá dobiť cez rege-
neratívne brzdy. Citroën tvrdí, že pohon nezaberá cargo priestor a tak sa môže objaviť
aj u menších modelov.
Mini E a BME i3 – keď stačí elektrina
Sú hybridy len medzičlánkom k eletromobilom? Dnes ešte ťažká otázka, isté však je, že
automobilka Mini sa orientuje priamo na autá, ktoré nemajú radi benzín či naftu ale len
elektrickú energiu. Ich model Mini E sa predstavil už v roku 2008 a dnes limitovaný počet
áut brázdi cesty v USA. Ako test. Elektrické Mini dostáva šťavu z li-ion batérií, maximálna
rýchlosť je 152 kilometrov za hodinu a dojazd auta v mestskej džungli až 250 kilometrov.
Vďaka špeciálnej technológii sa dobije za 2 a pol hodiny. Získané údaje z testovaného
elektrického Mini Coopera materská automobilka BMW využíva pri pláne priniesť elek-
trické autá na svet v čo najkratšom čase. Výsledkom sú koncepty i3 a i8 a technológia,
ktorá by sa mala objaviť v najbližších rokoch u vozidiel koncernu.
Text Peter Tvrdý
Peugeot 508 RXH úsporný allraod
Ofenzívu na poli hybridov spustila aj sesterská automobilka Peugeot. V jeho prípade ale
hrá prím naftový hybrid. Najprv sa objavil pri crossoveri 3008 Hybrid4, najnovšie aj pri
allroade508 RXH. Srdcom auta je naftový dvojliter HDI s výkonom 163 koní spriahnutý
s elektromotorom s výkonom 37 koní, ktorý dostáva šťavu z Ni-MH batérií. Diesel pohá-
ňa predné kolesá, elektromotor prenáša silu na zadnú os. Dvojtonové auto sa dostalo
na spotrebu na úrovni piatich litrov nafty na sto kilometrov a to je pre allroad veľmi za-
ujímavé číslo.
Progres
63
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/cars
Druhá generácia Kia cee´d sa opäť rozrástla. Ak máte
veľkú rodinu a potrebujete veľké auto, cee´d s prívlast-
kom Sportswagon bude vašim ideálnym spoločníkom.
Teda Kia cee´d s batohom na chrbte.
Dizajnovo veľmi dobre vybavený kombík je ideál-
nym partnerom väčšej rodiny. Auto si prebralo novú mas-
ku vozidiel Kia s typickou DNA značky. Dizajnéri tento
raz pridali aj módne LED svetlá, ktoré modelu dodávajú
atraktivitu. Ako vyplýva z názvu, najväčšiu zmenu opro-
ti hatchbacku nájdeme v zadnej časti. Samotné auto na-
rástlo do dĺžky. Sportswagon je o 15 milimetrov dlhší, ale
zato o 5 milimetrov nižší a 10 milimetrov užší. Pasažie-
ri v zadnej časti majú napriek tomu k dispozícii najviac
priestoru pre nohy aj hlavy v porovnaní s konkurentmi.
Predĺžená zadná časť skrýva cargo priestor s objemom
528 litrov, ktorý je jeden z najveľkorysejších vo svojej
triede. Ak sklopíte zadné sedadlá, razom sa dostanete
na číslo 1 648 litrov, čo je už hodnota malého vanu. Pri
modeli LX si môžete doplatiť za 299 eur tzv. organizér,
vďaka ktorému vám nebudú veci v kufri lietať. Pomáha
totiž organizovať menšie batožiny. Od strednej výbavy je
už v štandarde.
Vo vyššej výbave nájdete aj nové rádio so 4,3 pal-
covým dotykovým displejom, na ktorý sa vám prenáša aj
obraz zo zadnej kamery, čo využijete predovšetkým pri
parkovaní. Vybavený je aj navigáciou s hlasovým ovláda-
ním, ktorá ovláda až 10 jazykov. Z prístrojovky vystupu-
jú tri tubusy, kde vodič dostáva informácie o otáčkach,
rýchlosti a spotrebe. TFT displej v strede tachometra je
vo vysokom rozlíšení a zobrazujú sa na ňom podstatné in-
formácie, vrátane vzdialenosti do vyprázdnenia palivovej
nádrže, času jazdy, tlaku v pneumatikách a ďalších.
Interiér v základnej verzii je len v čiernej farbe, do
vyšších špecifikácií si ho môžete nakombinovať s béžo-
vou, pri najvyššej tieto farby môžete spárovať s inými
z palety podľa vašej chuti.
V ponuke motorov nájdeme štyri. V základe je to
benzín 1.4 CVVT s viacbodovým vstrekovaním a výko-
nom 100 koní, silnejšia verzia je 1.6 GDi (135 koní) s pria-
mym vstrekovaním paliva a variabilným časovaním venti-
lov. Z naftových agregátov je to 1.4 CRDI (90 koní) a 1.6
CRDi (128 koní). Motory sú spárované so šesťstupňovým
manuálom a pri silnejších motoroch prvý raz objavíme aj
dvojspojkovú automatickú prevodovka. My sme si cestu
do Tatier a späť vyskúšali verziu 1.6 GDi vo vyššej výbave,
v zlom počasí a snežení sme sa so spotrebou dostali na
6,9 litra na 100 kilometrov, teda o 0,6 litra viac ako prie-
mernú spotrebu uvádza výrobca.
Kia cee´d Sportswagon má vyzvať svojich konku-
rentov ako Chevrolet Cruze Station Wagon, Volkswagen
Golf Variant, kombíky Ford Focus či Opel Astra. Cena zá-
kladu sa začína na sume 14 290 eur. K Sportswagonu
pribudol začiatkom tohto roka v rodine cee´d aj kupéčko
pro_cee´d, ktoré prišlo o zadnú dvojicu dverí.
Text Peter Tvrdý
www.kia.sk
Dizajnovo veľmi dobre vybavený kombík je ideálnym partnerom väčšej rodiny.
Auto si prebralo novú masku vozidiel Kia s typickou DNA značky.
Kia cee´d
sportswagon
s batohom na chrbte
64
inspire magazine
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/to najhoršie
z Futuristických
filmov
pre silné žalúdKy
Kinematografia budúcnosti nemusí byť realistická, aby
načrela do najhlbších rozmerov zúfalstva. K dokonalému
receptu mizérie stačí vygumovaný scenárista, nadbytok
prostetických masiek a muzikálový herec zo 70. rokov
v hlavnej úlohe. Čo patrí do základného balíčka prípravy
na najhoršiu možnú budúcnosť?
Space Mutiny (1988, r. David Winters)
Juhoafrická scifáreň z disko éry 80. rokov? To samo ose-
be sľubuje kvalitu. V príbehu posádky kolonizačnej vesmír-
nej lode Southern Sun je vzdialená nielen cieľová planéta,
ale aj súdnosť a pointa. Ukradnuté zábery z pilotu pôvod-
nej Battlestar Galactica, klávesnice na stenách mučiarne
a latexové uniformy sú len čerešničkou na torte. A neza-
budnite na vesmírnu diskotéku!
Thunderbirds (2004, r. Jonathan Frakes)
Čo si počne astronaut na dôchodku? Založí so svojimi
deťmi tajnú organizáciu pre dobrovoľníkov, ktorá zachra-
ňuje svet. Moderná prerábka rovnomennej a geniálnej
supermarionácie je zvláštnym spojením brakového deja,
nedovarených hercov, scenára napísaného štvorročným
deckom a soundtracku od dvoch hudobných géniov –
Hansa Zimmera a Ramina Djawadiho. Ale nie, aj tak je
to zlé.
Turecké Hviezdne vojny – Dünyayı Kurtaran Adam
(1982, r. Cetin Inanc)
Tento film má všetko. Oduševneného protagonistu s píš-
ťalkou na ženy, zombie a 40 percent záberov zo Star
Wars. Napriek 90 minútam filmu sa do neho vojde tak
veľa zbytočných zápletiek, že ťažko vybrať tú hlavnú.
K tomu prirátajte neexistujúce výkony hercov, dej nesú-
vislejší než posledná hodina prvého dielu Hobita a soun-
dtrack poctivo ukradnutý z polovice západnej kinemato-
grafie. Sledujte len v prítomnosti kvalifikovaného lekára,
hrozí vám vytečenie mozgu ušami.
Doomsday (2008, r. Neil Marshall)
Smrtonosná pandémia spravila zo Škótska izolovanú ob-
lasť karantény. Práve tam sa chabo odetá Rhona Mitra
vydáva hľadať liek. Na svoje prekvapenie sa stretáva so
stredovekou spoločnosťou na motorkách. Kvalitné he-
recké obsadenie s adekvátnymi vizuálnymi efektami si
vychutnáva údesný scenár. Doomsday je dôkazom, že aj
katastrofálne hrozné filmy sa dajú robiť na sofistikovanej
úrovni.
Battlefield Earth (2000, r. Roger Christian)
Čo sa stane, keď spojíte román od zakladateľa scien-
tológie, zbytočne krivé zábery a Johna Travoltu v tone
mejkapu? Jedno z najväčších komerčných sklamaní 21.
storočia, ktoré si vyslúžilo viac kritiky než nová trilógia
Hviezdnych vojen, všetky nepárne Star Treky a Battleship
dohromady. Film, na ktorom nie je vyslovene nič dobré.
Trvalé postihnutie je zaručené, len pre silné žalúdky.
Text Zuzana Jakúbková / Foto internet
K dokonalému receptu mizérie stačí vygumovaný scenárista, nadbytok
prostetických masiek a muzikálový herec zo 70. rokov v hlavnej úlohe.
film
65
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Bolo to už relatívne dávno. Začiatkom apríla 2010 na
internete narážam na pozvánku: „Mladý Pes pozýva na
Menju“. Kde? Predsa v Cvernovke. Ešte raz, kde? Tlačo-
vá správa však hovorí jasne: „Bývalá bratislavská tová-
reň, známa pod menom Cvernovka, ponúkne vo svojom
priestore 25. apríla (2010) v čase od 14. h. do 02. h. neob-
vyklé Menju.“ O tomto mieste počujem možno prvý raz.
Avšak všetko sa tam začalo oveľa skôr. Lenka Sršňová
v tomto netradičnom, neznámom priestore Cvernovky už
v roku 2009 zorganizovala svoju absolventskú prehliadku
s názvom „Hero“. Ale späť k Menju. Áno, Menju bolo. Bolo
v Gallerii Cvernovka a bolo úžasné. Hádam tým nikoho ne-
urazím, ale bolo úžasné hlavne pre priestor, v ktorom sa
odohrávalo. Cvernovka má akési čaro. V tom momente
som nemyslel na nič iné, len skúsiť tu niečo zorganizo-
vať. Ale čo a kedy? V roku 2010 sme rozbehli projekt Ur-
ban Market. Jar v Mlynskej Doline, leto na festivale Grape.
A zima? Jednoduchá rovnica, ktorej neznáma bola vyrie-
šená veľmi rýchlo. X sa rovná Galleria Cvernovka. „Chala-
ni, ideme do toho?“ Jednohlasná odpoveď. „Áno!“ A tak
sa v decembri 2010 odohráva prvý zimný Urban Market.
Akcia sa podarila, ľudia boli spokojní a nadšení priesto-
rom, my sme boli spokojní a nadšení priestorom. Ideál. Po
Urban Markete šup do reálneho života. Škola, diplomov-
ka, architektúra a hlavne premýšľanie, čo s budúcnos-
ťou. Po „pivkových“ debatách sme sa v kruhu najbližších
spolužiakov – architektov – kamarátov rozhodli skúsiť si
nájsť priestor, kde budeme mať všetci svoj vlastný spo-
ločný ateliér. Čo čert nechcel, do cesty sa nám stavia
Cvernovka. Prebehlo pár rokovaní, dohôd a keď presko-
čím administratívu, v apríli 2011 do rúk berieme Galleriu
Cvernovka. Aj keď už nie so zámerom mať tu ateliér, ale
začať sa venovať kultúrno-spoločenským aktivitám a or-
ganizovaniu podujatí. Činnosť sme začali „grandiózne“.
Deň otvorených dverí ateliérov, ktorý sa v Cvernovke ko-
nával vždy 1. mája, sa stal súčasťou nášho jarného Ur-
ban Marketu a týmto spojením sa začala „nová“ etapa,
ako Urban Marketov, tak aj celého života v Cvernovke. Po
letných prázdninách, čiže po „uhorkovej“ sezóne 2011
sa život v Cvernovke radikálne zmenil a budova začala
žiť. Na podujatiach rôznych typov sa tu striedali týžden-
ne stovky ľudí všetkých vekových kategórii. Polouzavre-
tý priestor sa odrazu stal prístupným pre verejnosť. Pred
nami bol rok, ktorý sme si ani vo sne nevedeli predsta-
viť. Nespočetné množstvo spoluprác, netradičných pod-
ujatí, spoločenských eventov, výstav, zábav a iných typov
kultúrnych akcií. Nie, neboli sme žiaden klub, žiadne kul-
túrne centrum. Nerobili sme pravidelné akcie a nemali
sme program na mesiac dopredu. Nemali sme koncept
ani plán. Nehrali sme sa na alternatívu a vonkoncom už
nie na komerciu. Boli sme úplne iní. Otvorení. Neviem, či
sme boli „punkáči“. Neviem, či sme boli jedineční. Z jed-
nej strany kritizovaní, z tej druhej obdivovaní. Ale tak to
býva. Z Gallerie Cvernovka sa stal pojem, z Cvernovky fe-
nomén. Veľký progres, od menších zriedkavých podujatí
v rokoch 2009 a 2010 až po tisíce návštevníkov a stov-
ky akcií v rokoch 2011 a 2012. Každá bublina musí však
raz spľasnúť. Tá naša praskla doslova nečakane. Po skoro
dvoch rokoch aktívnej činnosti v úžasnom industriálnom
priestore, ktoré otváralo neobmedzené možnosti realizá-
cie kultúrno-spoločenských podujatí, otváralo svoju náruč
širokej verejnosti, sa naša činnosť končí! Prečo sa končí?!
Odpoveď je úplne jednoduchá, aj keby sa to spočiatku ne-
zdalo. Bohužiaľ, priestor je papierovo vedený ako sklad.
A aj malé dieťa by malo vedieť, že v sklade sa nemôžu ko-
nať verejné podujatia. My sme boli menší ako malé deti.
Ale stavebný úrad nás naučil, ako sú veci „správne“ a my
sme tak mohli vyrásť. Teraz už nie sme deti a nemôžeme
sa hrať tak ako doteraz. Vinu však nehádžeme na niko-
ho. Môžeme za to všetci alebo nikto. Nezáleží na tom,
že stavebný úrad mestskej časti, v ktorej sa Cvernovka
nachádza, zakázal z objektívnych dôvodov našu činnosť,
nezáleží na tom, že majiteľ nevie, nechce či nepotrebuje
dať situáciu do poriadku. Nezáleží ani na tom, že sme boli
nič netušiace malé deti, ktoré vyspeli. Jediné, na čom zá-
leží, je, že sme tu boli, investovali sme kopu času a ener-
gie do niečoho, na čom záleží najviac. Do priestoru pre
ľudí, priestoru pre stretnutia, zábavu, inšpiráciu a osvetu.
Ďakujeme každému jednému človeku, ktorý nás podporil,
prišiel nás navštíviť, či už pracovne , len tak alebo sa za-
baviť. Ďakujem všetkým, s ktorými sme mohli spolupraco-
vať, pomôcť im. Všetkým, ktorí nám verili. My odchádza-
me, no Cvernovka zatiaľ stojí. „Staré priemyselné objekty
majú jedinečného génia loci a významnú hodnotu tech-
nických pamiatok pre spoločnosť.“ Preto ďakujem hlavne
Cvernovke a držíme jej palce.
Text Martin Brix, www.galleriacvernovka / Čerstvé Ovocie,
www.cerstveovocie.sk / Foto L. Lukačovičová
Staré priemyselné objekty majú jedinečného génia loci a významnú hodnotu
technických pamiatok pre spoločnosť. Preto ďakujem hlavne Cvernovke.
ĎaKujeme
gaLLeria
cvernovKa
príbeh jedného
magicKého priestoru
Copyright©L.Lukačovičová
66
insPire magazine
architecture
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Téma tohto čísla, progres ako taký, ma hneď na prvé po-
čutie zaujala. Hneď som si ju predstavil z pohľadu môjho
povolania, čo považujem za progres v architektúre. Jas-
né, ekológia a jej progresívne formy bývania a stavania,
o tom sa tu hovorí každý deň, nové materiály, technoló-
gie, činitele prestupov tepla a podobne, no mňa zaujala
iná problematika, podľa mňa na Slovensku aktuálnejšia
ako ekológia (ekológia mnohých z nás neberie, je to tak...),
a to problematika bývania samotná, najmä z pohľadu
mladých ľudí, takých, ako som ja.
Trochu z histórie. Všetci asi vieme, ako to bolo s bý-
vaním u našich prapraprapredkov, s tými všetkými jas-
kynnými prevismi, zemľankami a chyžkami, opevneniami,
hradmi, zámkami, gazdovskými dvormi a pod. Zaujíma-
vé to začína byť z hľadiska dnešnej problematiky s nástu-
pom priemyslu, keď sa ľudia húfne sťahovali za prácou do
miest, kde pracovali a popritom žili a bývali na jednej ma-
lej ploche. No a tu to je. Kde bývali? No predsa v domoch.
A akých? No mnohí v nájomných. Veľké fabriky zamestná-
vali množstvo zamestnancov, pre ktorých stavali na po-
mery 19. storočia (u nás tak o pol storočia neskôr) nad-
štandardné „bytovky“, kde bola kúpeľňa s tečúcou vodou
na každom podlaží a bola spoločná pre celú chodbu. To
bol obrovský pokrok oproti studni na dvore alebo potoku
za humnami. Známe u nás sú architektonicky veľmi hod-
notné robotnícke štvrte – satelity , ktoré dala postaviť Ba-
ťova firma v mestách ako Napajedla, Otrokovice (Baťov),
Sezimovo Ústí (Velký Dvůr), Třebíč (Borovina), Zruč nad
Sázavou v Českej republike a tiež na Slovensku a v iných
mestách po celom svete. Vybudovala v podstate nové
mestské štvrte až mestá, dokonca aj riečny kanál.
Ďalej sú to nám dobre známe a každodenne vída-
né „paneláky“, ktoré vznikli tiež ako nájomné domy, druž-
stevné, podnikové alebo štátne. Fungovali aj mestské
byty.
Voláme ich králikárne, vytvorili rôzne urbanistické
panelové džungle po celej krajine, hlava nehlava a tak ich
máme na pohľadniciach aj z Tatier, aj z Bratislavy, Ban-
skej Štiavnice a tiež z Levoče. Nech sú, aké sú, na svoju
dobu (ktorá sa síce mala skončiť tak v sedemdesiatych –
osemdesiatych rokoch minulého storočia, tak ako vo zvy-
šku vyspelej Európy) boli nadčasové. Už to nebola jedna
kúpeľňa na celú chodbu, ako začiatkom 20. storočia, ale
v každom byte bola kúpeľňa, kuchyňa, inžinierske siete.
(bola však snaha stavať podľa vzoru matičky ZSSR nové
bytovky, rovné pre všetkých. Vtip či tragédia boli v tom, že
kým my sme mali štandard opísaný vyššie, v Rusku mali
snahu stavať jednu spoločnú kúpeľňu pre chodbu. Btw,
v Rusku bolo bežné, že rodiny, aj viacgeneračné, žili v byte
s veľkosťou našej panelákovej obývačky...) Je pravda, že
aj pred érou panelákov boli už u nás slušne vybavené by-
tové domy. Pre tých chudobnejších mali známku „sociál-
ne byty“ ako napríklad u nás ojedinelé pavlačové domy
v Bratislave z 30. rokov na Šancovej ulici, známe Unitas.
Tie mali mať dokonca napevno namontovaný kovový ná-
bytok. No každý, aj dvojizbový byt mal vlastnú kúpeľňu
a kuchyňu.
Nadčasovosť panelákov je v tom, že
ešte aj dnes ponúkajú slušný štandard bý-
vania, vďaka našim prísnym normám majú
všetky vyše päťposchodové výťah, v každej
izbe je okno, dbalo sa na insoláciu, dispozič-
né riešenie a podobne. Je pravda, že „za socí-
ka“ iné bývanie (okrem domov) veľmi nebolo.
No a potom prišla vytúžená sloboda,
trhová ekonomika a táto „rozprávka“ bola
fuč. Družstvá sa zrušili, podniky privatizova-
li, byty predali do osobného vlastníctva, prišli
nové developerské projekty. Po nájomných
bytoch neostalo v podstate ani stopy, resp.
nové sa nestavali a tie staré si ľudia predávali
medzi sebou za trhové, nie reálne ceny by-
tov. A kam môže ísť bývať mladý človek ako
napr. ja, keď nemá, alebo nechce hypotéku?
Do podnájmu.
No a kde je už konečne ten progres,
o ktorom tu chcem písať? V tom, že aj deve-
loperi znovu objavili nájomné byty, alebo ak
chcete, aj štartovné, štartovacie. Tie nemu-
sia byť práve nájomné, no sú menšie a lacnej-
šie, ale stále to nie je nálepka sociálne býva-
nie. Nenamýšľajme si, že investorov osvietilo
a že si povedali „dosť bohatnutia, cíťme so-
ciálne, stavajme sociálne“, to zas nie. Oni
len objavili novú dojnú kravu. Eurofondy.
Slovenská mafia sa od výpalníctva presunu-
la k eurofondom a polomafiánski develope-
ri tiež (česť výnimkám). Áno, toto ma neteší, to je na iný
článok. Teší ma, že tu predsa len nastal progres v tejto
oblasti. Tak sa stalo, že sa niektoré rozostavané objek-
ty pretransformovali na štartovné byty, rekonštruujú sa
staré ubytovne, podnikové hotely a menia sa na nájomné
byty. Alebo sa veľké a zlé byty z dispozičného hľadiska,
ktoré sú teraz už nepredajné, delia na menšie, lacnejšie.
Dopomohla tomu zo značnej časti kríza. Dnes si develo-
peri dávajú väčší pozor na svoje projekty. Tiež sa stáva, že
hotové byty investor jednoducho nepredá pod cenu, ale si
ich nechá, zariadi a prenajíma. Áno, nie sú to práve štu-
dentské nájmy, ale zas za slušne zariadený byt si je mno-
ho ľudí, tých pracujúcich už po škole, ochotných zaplatiť.
Že sa tak deje, je príklad takéhoto projektu v Liptovskom
Mikuláši. Majú tam novú bytovku s nájomnými bytmi a nie
hocijakými, ale ocenenými cenou odborného architekto-
nického časopisu. To je ten progres, čo ma teší. Pôvodne
to nemala byť bytovka s menšími nájomnými bytmi, ale
naskytla sa možnosť vyčerpať fondy, tak sa projekt za po-
chodu prerobil. A dobre sa spravilo.
Samotný projekt, „architektúra“, nie je bez chyby,
no mnohé sa dajú prehliadnuť, keď si práve uvedomíme,
že tu ten progres nastáva. To si uvedomila aj odborná po-
rota, ktorá tejto stavbe udelila prestížnu cenu. Samotná
bytovka svojím tvarom nijako nenaznačuje, že by sa tam
nachádzali nájomné byty. Tvarovo je moderného strihu,
využíva moderný prístup využívania energií, balkóny na sl-
nečnej strane, na severe sa nachádza rovná stena s po-
rozhadzovanými oknami. Dokonca na poslednom podla-
ží sú mezonety s terasou. Wau. No nechceli by ste taký
byt na začiatok? Škoda len tej slovenskej ľudovej tvori-
vosti v architektúre z pohľadu nájomcov. Naozaj si mohli
odpustiť tie trstinové rohože... ak ich doma na balkóne
máte, vyhoďte ich! Ďakujem.
Že bývanie pre mladých nie je téma iba u nás,
o tom svedčia projekty aj v okolitých krajinách. Zaujíma-
vým je projekt zo Slovinska, z roku 2003. Tento projekt
je oveľa odvážnejší ako mnohé luxusné obydlia vystavané
v posledných rokoch. Ide síce o sociálne bývanie, ale prob-
lematika je podobná. Projekt obletel celý architektonický
svet. Výraz tých budov je moderný, sexi, dizajnový a pri-
tom je to low cost bývanie. Vyspelejší svet je zas o trochu
ďalej ako my, ale zobúdzame sa.
Ako mladý architekt som potešený, že môžem byť
súčasťou progresu. Uvedomujem si, že posun k vyspelej-
šej spoločnosti chvíľu (dlhú) trvá a že sa deje v rôznych ob-
lastiach života. Viem, že veľa vecí neviem ovplyvniť, naprí-
klad čo pôjde v telke (nič, lebo ju vypnem), prečo väčšina
zvolila za prezidenta gašparka a za premiéra hranol, no ve-
rím, že môžem vplývať na spoločnosť svojou prácou, po-
ukazovaním na dobrú prácu iných mojich kolegov a robiť
tak osvetu. Lebo len tak dosiahneme želaný progres.
Text Dalibor Vidiečan, www.yourdesign.sk
Foto internet, Unitas, Liptovský Mikuláš, Slovinsko – isola
Progres
Aj mladí chcú bývať!
ZhoranadolIzolaSocialHousing–OFISarhitektiSlovinsko/Unitas/LiptovskýMikuláš–bytovýdom
Nadčasovosť panelákov je v tom, že ešte aj dnes ponúkajú slušný
štandard bývania aj vďaka našim prísnym normám.
Progres
67
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Žijeme vo svete plnom takej neslýchanej nerovnosti a ne-
spravodlivosti, že ani nie sme schopní donútiť sa o tom
premýšľať. Zároveň zažívame ekologickú katastrofu
v priamom prenose, no napriek tomu si to nechceme pri-
pustiť. Ako budeme riešiť náš problém? Dokáže riešenie
ponúknuť aj architektúra?1
Tretina ľudí na Zemi si nevie predstaviť, čo je hlad,
a dokonca si ani nevie uvedomiť, že veľmi ľahko môže na-
stať situácia, keď potrava nebude k dispozícii.2
Spolieha-
me sa na rozmáhajúci sa potravinársky priemysel a na
hojnosť preplnených obchodov s neobmedzenými otvára-
cími hodinami. Prebytok okolo nás síce vyzerá pôsobivo,
avšak v záujme komplexnej a presne načasovanej siete
medzinárodných dodávateľských reťazcov ide v skutoč-
nosti len o trojdňové dodávky potravín, ktoré sú naozaj
k dispozícii. Je takýto systém odsúdený na zlyhanie? Aký
je naozaj stav zraniteľnosti našej situácie vzhľadom na
možnú potravinovú krízu, ekonomické kolapsy či prírodné
katastrofy dlhodobého horizontu? Ako nakŕmime sveto-
vú populáciu siedmich miliárd ľudí, ktorá čoraz rýchlejšie
narastá? Svetová zdravotnícka organizácia3
či Organi-
zácia spojených národov4
a mnohé medzinárodné inšti-
túcie vypracovali demografické predpovede s rovnakým
výsledkom, podľa ktorého by v roku 2050 mala globálna
populácia dosiahnuť až 9,3 miliardy osôb5
a z toho až 80
percent ľudí by malo obývať mestá. Do kariet nám nehra-
jú ani jednoznačné fakty o prebiehajúcom ropnom zlome,
ani mnoho ďalších dôsledkov populačnej explózie, ako na-
príklad nárast úsilia rozvojových krajín vyrovnať sa vyspe-
lým etnikám, výrazná industrializácia, znečistenie život-
ného prostredia, no predovšetkým vyčerpanie tradičných
zdrojov energií. Kolízia medzi doterajším exponenciál-
nym rastom obyvateľstva a obmedzenými dostupnými
zdrojmi je ťažko napadnuteľná. (Nováček, 2011) Ako sa
zachováme? Momentálne konáme v rozpore s potlače-
ním globalizačných aspektov. Stačí spomenúť, že si neu-
vedomujeme cenu pôdy, že záhradkárske územia miznú
v dôsledku stavebného rozmachu, že priestory na pre-
daj lokálnej produkcie ako tržnice či trhoviská v mestách
ustupujú nákupným centrám, že z architektúry obytných
budov sa takmer vytratili skladovacie priestory pre zá-
soby potravín na dlhšiu dobu. Nemôžeme sa spoľahnúť
ani na potravinovú sebestačnosť krajín, ktorá naopak vý-
razne klesá.6
Napriek tomu stále pokračujeme v našom
progrese tak, že výsledné produkty, ktoré formujú životné
prostredie, nie sú schopné postarať sa o seba ani uživiť
svojich užívateľov. Sme konfrontovaní s výzvou odcho-
vať narastajúcu populáciu bez toho, aby sme negatívne
ovplyvnili ďalšiu generáciu. Dokážeme to? Je toho archi-
tektúra schopná?
Je všeobecne známe, že architektúra stráca svoj
význam bez ľudí, ako aj to, že ľudia neprežijú bez jedla.
Ak je architektúra závislá od existencie ľudí, mala by sa
zaujímať o potravu... alebo? Na mieste je teda otázka:
Dokážu si ľudia prostredníctvom architektúry zabezpečiť
obživu? Aj táto reflexia však balansuje na životaschop-
nosti planéty. A preto treba pozmeniť otázku a pýtať sa:
Dokážu ľudia za pomoci architektúry produkovať potravu
a zároveň prispieť k udržaniu rovnovážneho stavu život-
ného prostredia? Čoraz intenzívnejšie začíname vnímať
a pociťovať, že spôsoby našich osídlení, formy našich
obydlí, ako aj metódy našej obživy sú funkčne nezlučiteľ-
né s obmedzenými zdrojmi planéty Zem. Už dávno účin-
ne znehodnocujeme ekologické podmienky potrebné
pre vlastné napredovanie, o čom svedčí letmý pohľad na
predvídateľnú budúcnosť ľudstva. Postupy a ich dôsledky,
akými ľudská populácia, mestá, architektúra i poľnohos-
podárstvo konzumujú drahocenný naturálny kapitál, sa
postupom času budú iba zhoršovať. Jediný spôsob, ako
sa môžeme vyhnúť globálnej ekologickej tragédii a súčas-
ne aj rozsiahlemu hladomoru, v blízkej budúcnosti pred-
stavuje výrazné prehodnotenie a zmena systému, akým
prostredníctvom miest a poľnohospodárstva využívame
prírodné zdroje. Po nástupe vrcholnej fázy exponenciálnej
krivky nášho vývoja sa naskytli nové pohľady na možnosti
architektúry a zdrojov potravy, na ich zameranie i funkciu.
Poprední dejatelia konceptu vertikálnych fariem7
tvrdia,
že práve tento novovznikajúci typologický druh architek-
túry môže pomôcť vyriešiť dlhodobý paradox vzťahu de-
mografického i ekonomického rastu ľudstva a obmedze-
ných materiálnych prostriedkov životného prostredia.
Pred pätnásťtisíc rokmi neexistovala na planéte
Zem žiadna farma. V súčasnosti pestujeme úrodu na plo-
che ekvivalentnej veľkosti Južnej Ameriky. Keď k tomu
prirátame aj priestorové nároky na chov zvierat, využíva-
me takmer osemdesiat percent dostupnej poľnohospo-
dárskej pôdy.8
Počas našej životnej cesty sme vymysle-
li písmo, matematiku, hudbu, umenie a, samozrejme, aj
architektúru, mestá a mnohé iné dôkazy našej evolúcie.
Ak však v našom vývoji budeme pokračovať tradičnými
postupmi, budeme potrebovať dodatočnú plochu zeme
s rozlohou Brazílie, aby sme sa nasýtili a prežili. (Despom-
mier, 2009) Ako hovorí výrok filozofa P. T. de Chardina
(1881 – 1955), nič vo vesmíre nemôže odolať súbežné-
mu zanieteniu dostatočne veľkého počtu zoskupených
a organizovaných inteligencií. Alebo žeby predsa?
VertiKálne
ilúzia prírody alebo spása ľudstva?
MalálokálnavertikálnafarmaMinifarm,architektonickýateliérSOA,Paríž,2010
68
inspire magazine
architecture
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Kľúčom k oddeleniu poľnohospodárskej výroby od
vplyvu na životné prostredie je náhrada prírodného kapi-
tálu za technologické alternatívy, ktoré sú schopné účin-
ne absorbovať environmentálne externality do inžinier-
skej sféry. Možnú cestu riešenia nám ukazuje koncept
vertikálnych fariem, ktorý združuje technológie pestova-
nia bez pôdy v kontrolovanom prostredí architektúry. Ak
sa v meste vyskytuje budova, v ktorej sa nachádza miest-
nosť, kde sa do pohára s vodou vloží rastlina so zámerom,
že rozvinie koreňový systém, a tento zámer sa uskutoční,
tak sa praktizuje forma hydroponického pestovania. Ak sa
v danej budove nachádza nad sebou takých miestností
viac, alebo ak sa v danej miestnosti uložia aspoň dva spo-
mínané poháre vo vertikálnom smere napríklad na poli-
ce, tak sa uskutočňuje koncept vertikálnej farmy. Napriek
modernému charakteru hydroponického pestovania exis-
tujú dôkazy, že základná myšlienka technológie sa využí-
va už od dávnych čias. Visuté záhrady v Babylone, jeden
zo siedmich divov sveta, postavené okolo roku 600 p. n. l.
v Mezopotámii, pravdepodobne fungovali na hydroponic-
kých princípoch. Aztékovia v rámci svojich osídlení vyvi-
nuli počas 10. až 11. storočia systém plávajúcich záhrad
založených na princípoch hydropónie. Nakoniec aj Marco
Polo spísal očité svedectvo o podobných štruktúrach po-
čas návštev ďalekých miest Číny ku koncu 13. storočia.
(Turner, 2012) Termín hydropónia pochádza z gréckeho
pojmu hydros – voda a ponos – práca. Hydropónia je teda
odbor poľnohospodárstva, kde sú rastliny pestované bez
použitia pôdy, pretože živiny, ktoré rastlina za zvyčajných
okolností prijíma z pôdy, sú jednoducho rozpustené vo
vodnom roztoku. Tvorba a výstavba konceptu vertikálnej
farmy je tak možná na základe systému hydroponického
poľnohospodárstva, ktoré nevyužíva pôdne substráty, ale
roztok so správnou teplotou, s ideálnym pomerom pH,
makro i mikro elementov anorganických zlúčenín, kto-
ré dokonale pokryjú životné potreby rastlín v kombinácií
s dostatočným prísunom kyslíka. (Resh, 2012)
Zdá sa, že budúcnosť ľudstva i architektúry v zá-
vislosti od dostatku potravy spočíva v dvoch metódach.
Zabezpečiť aplikovanie princípov udržateľného rozvo-
ja a zároveň nájsť späť cestu k prírode a jej princípom
pomocou moderných technológií. Reparácia životného
prostredia a možnosť neinvazívnej produkcie zdravého
jedla sa môžu javiť ako vzájomne sa vylučujúce ciele. Ak
sa bude svetová populácia zvyšovať, musíme poľnohos-
podárstvu obetovať ďalšie a ďalšie plochy pôdy, aby sa
mohla zabezpečiť výroba potravín pre nasýtenie každé-
ho? Aspekty zavedenia poľnohospodárstva do identity
architektúry, ako aj do útrob urbanizmu, a teda efektív-
ne izolovanie produkcie potravín z krehkého ekosystému
Zeme do lokálnych štruktúr globalizovaného sveta hovo-
ria, že to tak nemusí byť. Zároveň ponúkajú východisko
pre zabezpečenie potravinovej sebestačnosti na lokálnej
úrovni, základnej podmienky pre prežitie ľudstva, a teda
architektúry samotnej. Vertikálne farmy majú potenciál
premeniť metabolizmus urbánnych i architektonických
štruktúr zo súčasnej lineárnej závislosti na vonkajšom
prostredí na oveľa viac sebestačné, prírodu a ekosystémy
napodobňujúce cyklické prúdenie zdrojov. Práve vertikál-
ne farmy môžu pomôcť vyriešiť dlhodobý paradox vzťahu
demografického i ekonomického exponenciálneho rastu
ľudstva a obmedzených materiálnych prostriedkov život-
ného prostredia.
Predstavuje však riešenie aktuálneho spoločenské-
ho problému prostredníctvom priekopníckeho konceptu
vertikálnych fariem želaný progres v našom vývoji? Zna-
menajú naozaj vertikálne farmy ako prostriedok archi-
tektúry potenciálne riešenie konfliktu medzi ekologickou
nestabilitou ľudstva a pretrvávajúcimi negatívnymi ná-
sledkami pokroku ľudstva? Skutočne vyžadujú vertikálne
farmy len zlomok zdrojov konvenčného poľnohospodár-
stva na realizáciu jeho odlúčenia od vplyvu na životné pro-
stredie a jeho následnej integrácie do samotných archi-
tektonicko-urbanistických disciplín? Až posledné obdobie
konvergencie hospodárskych trendov a technologických
inovácií výrazne pozdvihlo koncept vertikálnych fariem zo
štádia ilúzie – fantázie do štádia vierohodnosti – pravde-
podobnosti. Vertikálna farma predstavuje koncept fúzie
architektúry a produkcie potravy. Ide o budovu (bez ohľa-
du na podlažnosť), v ktorej sa pestujú rastliny (veľkoploš-
ne, ale vo vertikálnych rovinách) technológiou rastu bez
pôdy v prostredí vytvorenom a kontrolovanom človekom,
ktoré využíva recyklované zdroje a moderné technoló-
gie pre lokálnu produkciu potravín počas celého roka. Do
funkčného programu vertikálnej farmy je možné zaradiť
aj pestovanie kvetov, dokonca aj chov zvierat i rýb a vylú-
čené nie je ani spájanie s funkciami mestského významu
ako napríklad bývanie, komerčné priestory či služby s tým
spojené. Z technickej stránky vertikálne farmy reprezen-
tujú druh poľnohospodárenia bez pôdy v kontrolovanom
prostredí vertikálnych vrstiev na poschodiach viacpodlaž-
ných budov. Umiestnením poľnohospodárskej produkcie
do hraníc interiérového prostredia architektúry je možné
kontrolovať teplotu, osvetlenie, zavlažovanie, vlhkosť, ži-
viny a iné determinanty, ktoré ovplyvňujú úspech života-
schopnosti rastliny, zatiaľ čo negatívne aspekty poľno-
hospodárstva na prírodné ekosystémy je týmto zlúčením
možné eliminovať. Tieto dvojnásobné benefity efektívne
dovoľujú vytvoriť každej rastline ideálne podmienky na
rast počas celého roka bez akéhokoľvek použitia agro-
chemikálií, ako aj ideálne podmienky pre regeneráciu eko-
systému. (Despommier, 2011)
Uspokojovaním našich potrieb ako jediný druh na
Zemi vytvárame v prírode nerovnováhu. Ak si plne neuve-
domujeme význam našich činov, nemôžeme dnešnému
svetu porozumieť. (Yann Arthus-Bertrand, 1946 – súč.)
Vertikálne farmy predstavujú budúcnosť, ktorú máme po-
vinnosť riešiť už dnes. Hydropónia je najrýchlejšie rastú-
cim odvetvím poľnohospodárstva a má vysoké ambície
ovládať produkciu potravín v budúcnosti vzhľadom na
svoje výhody. Keďže svetová populácia neustále rastie
a plochy ornej pôdy na Zemi sa výrazne zmenšujú pre zlé
hospodárenie s pôdou, už teraz by sme sa mali zamýšľať
nad vytváraním nových postupov produkcie potravín, ku
ktorým hydropónia a vertikálne farmy jednoznačne pat-
ria. Nastal teda čas položiť si viaceré otázky9
: Predsta-
vujú vertikálne farmy progres, ktorým sa chceme vydať?
Dáme konceptu potravinovo-sebestačnej a produkčnej
architektúry šancu? Dokáže architektúra udržať rovno-
vážny stav planéty? Dokáže nás architektúra nasýtiť?
Prečo majú architekti projektovať vertikálne farmy? Mô-
že sa architektúra stať nástrojom pre vyriešenie globali-
začného problému? Efektívne zhodnocovanie prírodného
prostredia sa začína spravovaním našej vlastnej existen-
cie. Ak nemôžeme urobiť svet lepším miestom, aspoň sa
uistime, že ho nezhoršujeme.
Som hlboko ohromený projektantom vesmíru. Som
si istý, že takú dobrú prácu by som nedokázal vykonať. Mô-
žem sa jej iba priblížiť. (Buckminister Fuller, 1895 – 1983)
Vy sami musíte byť tou zmenou, ktorú chcete vidieť
vo svete. (Mahatma Gandhi, 1869 – 1948)
Text Michaela Kesanová
1 Ak myslíš rok dopredu, zasej ryžu, ak myslíš na generáciu, zasaď
strom, ak myslíš na mnoho generácií, vzdelávaj ľudí. Čínske príslovie
2 Historické záznamy sa zmieňujú celkom o 462 veľkých hladomo-
roch. Prvý dochovaný písomný záznam o hlade pochádza z Egypta
z doby po zániku Starej ríše (po r. 2 263 p. n. l.). V Írsku v rokoch
1846 – 1849 zahynuli na následky hladomoru dva až tri milióny
z celkových osem miliónov obyvateľov. V 19. storočí zomrelo v dô-
sledku hladu najmenej 150 miliónov ľudí, v 20. storočí sa pohybu-
jú odhady OSN medzi sto až dvesto miliónmi ľudí. Nováček, 2011
3 World Health Organization. www.who.int/en
4 United Nations Organization. www.un.org/en
5 Maximálne odhady OSN uvádzajú 11 miliárd ľudí, minimálne 7,9 mi-
liardy. Nováček, 2011
6 Pre Slovenskú republiku platí 45-percentná potravinová sebestač-
nosť. Semančík, 2008
7 V súčasnosti patrí k najsilnejším dejateľom projektu vertikálnych fa-
riem Dr. Dickson Despommier. Americký mikrobiológ, ekológ a pro-
fesor na univerzite Columbia University (New York, USA) v jednom
tvrdí, že vertikálne poľnohospodárstvo predstavuje nevyhnutnú re-
akciu na vzniknutý stav životného prostredia zapríčineného kona-
ním ľudstva. Súčasná definícia odkazujúca na využívanie vertikál-
nych priestorových dimenzií v procese produkcie potravy sa opisuje
v jeho knihe The vertical farm – feeding the world in the 21st cen-
tury. Despommiere, 2011
8 Podľa magazínu The Scientific American.
www.scientificamerican.com
www.scribd.com/doc/38407482/The-Rise-of-Vertical-Farmers
9 Prognóza agentúry Envisioning Technology, ktorá vydala správu na-
zvanú Envisioning emerging technology for 2012 and beyond, udá-
va časovú líniu technológií budúcnosti, meniacich obraz sveta v ro-
koch 2012 až 2040. Podľa tejto správy by sa mali vertikálne farmy
javiť ako obvyklá technológia už v roku 2026. Spomedzi kategórií
ako umelá inteligencia, internetové technológie, robotika, biotech-
nológie, energie a priestor vyberáme konkrétne: geoinžinierstvo –
technológia desalinácie vody do roku 2030, robotika – automatic-
ky riadené autá do roku 2018, biotechnológia – tlač orgánov do
roku 2017, energetika – vesmírna solárna energia do roku 2040
a v kategórii biomimika – vertikálne farmy do roku 2026.
devosdiscovery.wordpress.com/2012/10/30/2012-2040-which-
-5-technologies-will-shape-the-future
Ak sa bude svetová populácia zvyšovať, musíme poľnohospodárstvu obetovať
ďalšie a ďalšie plochy pôdy, aby sa mohla zabezpečiť výroba potravín.
Hydropónia,budúcnosťprodukciepotravy?
Progres
69
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Ľudstvo už od začiatku svojej existencie pociťovalo sil-
nú túžbu. Nie, nemyslite hneď na sex a vy, dlhšie žena-
tí, na dobré jedlo s pivom. Bez jedla a sexu by ľudstvo
nepociťovalo nič, pretože by jednoducho vyhynulo.
Hovoríme o duchovných hodnotách. Bola to túžba
zaznamenávať a rozširovať myšlienky. Všetky tie múd-
rosti, pravdy, hlúposti a klamstvá, ktoré produkovalo,
sa zvyšovali priamo úmerne rastu populácie. Ich distri-
búcia ústnym podaním by sa skončila jedným veľkým
hučaním šíriacim sa z matičky zeme do polovice vesmí-
ru. A tak milý homo sapiens musel dokázať, že svoje
meno nemá nadarmo, a pohnúť rozumom.
Spočiatku to nebolo jednoduché, pretože náš
praveký predchodca nevedel písať. Vynašiel sa a prvé
záznamy nám zanechal v podobe komiksov. Najzná-
mejšie sú v španielskej jaskyni Altamira. Našli sa však aj
v iných častiach Európy. Zaujímavé je, že už vtedy exis-
toval kultúrny rozdiel medzi západnou a východnou
Európou. Aspoň podľa súčasných vedcov. Tí totiž tieto
prvé diela, ktoré však boli viac výtvarné ako literárne
(nuž ale o tom komiks aj je) rozdelili na realisticko-ten-
denčné na západe a geometricko-abstraktné na výcho-
de. Do akej škatuľky zaradil svoje diela pračlovek, nie
je známe.
Známe je však to, že sa ľudia neuspokojili so
zdieľaním svojich zážitkov maľovaním po stenách obý-
vačiek. Postupne, ako plynuli roky, storočia, ba od pr-
vých jaskynných kresieb dokonca tisícročia, vymysleli
písmo. História vzniku písma je taká komplikovaná
vec, že ani vedcom a historikom nie je celkom jasné,
kde, kedy a ako vzniklo, ani ktoré sa z ktorého vyvi-
nulo. Najstaršie hypotézy hovoria o tzv. prapísmach,
z ktorých podľa nich vznikli všetky ostatné. Neboli by
to múdre hlavy, aby to nedokázali pomenovať úplne
jasne – polygenetická hypotéza. Najdôležitejšie však
určite je, že sa písmo vynašlo, nech to bolo kdekoľvek.
Bola to jedna z najdôležitejších udalostí v histórii ľud-
stva. Písmo sa stalo nositeľom myšlienok a ich rozširo-
vaniu už stál v ceste len malý technologický problém.
Nosiče.
Ak mala myšlienka letieť do sveta a šíriť poznanie,
nemohla zostať zaznamenaná na stene jaskyne. Ľudia
preto hľadali niečo, čomu dnes hovoríme „portable“,
čiže „prenosný“. Začali preto používať kamene a dre-
venú kôru, ktoré neskôr nahradili drevenými alebo na
slnku vysušenými hlinenými doštičkami. Na zapisova-
nie používali ostré nástroje, dláta a rydlá. Stále to však
nebolo ono. Predstavte si, že vyryjete znaky na sto dre-
vených tabuliek, spadnú vám na zem a pomiešajú sa.
Bolo ich treba držať stále pekne pokope. A tak prišiel
na svet polyptych. Neľakajte sa, nie je to nič zložité. To
sa len tabuľky spájali krúžkami z kovu. Ak boli dve, bol
to diptych, ak tri, triptych, ak viac, polyptych. Jedno-
duché. Ale len na pochopenie. V skutočnosti to s tým
prenosom bolo ťažké. Doslovne. Poriadny polyptych
musel aj dosť vážiť. Ale ako sa hovorí: Pomôž si, člove-
če, aj Pán Boh ti pomôže. I stalo sa. V Egypte zistili, že
papyrus sa nedáva len do vázy, ale sa z neho dá vyro-
biť tenučká hmota. V Európe nezaostávali a tak poctivo
čistili zvieracie kože, až im z toho vznikol pergamen.
V oboch prípadoch ideálny a hlavne ľahučký materiál.
Spolu s týmito objavmi vznikla aj jedna z prvých kniž-
ných foriem. Zvitky.
Na papyrus i pergamen sa písalo brkom. Jed-
notlivé diely papyrusu či pergamenu sa zlepili do pá-
sov a navíjali do zvitkov nazývaných „rotulus“ alebo aj
„volumen“. Tieto zvitky sa nasunuli na dve tyče a pri
čítaní sa popísaný materiál prevíjal z jednej na druhú.
Tento spôsob bol veľmi praktický v porovnaní s pred-
chádzajúcimi a už v staroveku sa značne rozšíril. Slávna
Alexandrijská knižnica údajne obsahovala až 700-tisíc
takýchto zvitkov. Boli v nej zápisky básnikov, ale tiež
všetky poznatky matematiky, astronómie, fyziky, lekár-
stva a histórie tej doby. V prvom storočí pred Kristom
vyhorela a dielo skazy dokonali náboženské nepokoje
v roku 389, keď bola celkom zničená. V tom čase už
v Európe vyšli zvitky dávno z módy. V čase alexandrij-
ského požiaru tu začali vznikať tzv. kódexy, teda kni-
hy, ktoré postupom času čoraz viac pripomínali knihy,
ako ich poznáme dnes. Kódexy sa písali ručne na per-
gamen, neskôr na papier. Ten objavil v Číne istý Cchaj
Lun už okolo roku 100 nášho letopočtu. Jeho výroba
bola štátnym tajomstvom a papier sa úspešne vyvážal
z Číny do Európy. Až do roku 751. Vtedy Arabi zajali
niekoľkých čínskych výrobcov, úspešne z nich vytĺkli
receptúru a založili vlastné papierne.
No ale späť ku kódexom. Výroba jedného za-
mestnala niekoľkých remeselníkov. Najprv to bol per-
gameník, ktorý vyrábal pergamen (neskôr nahradený
papierom). Potom prišli na rad pisári. Tí boli z radov
duchovenstva, mnísi a klerici. Pôsobili v kláštorných
a kapitulských skriptóriách, čiže pisárskych dielňach.
Ich činnosť bola veľmi cenená. Veď pracovali v duchu
hesla: „Koľko mních písmen napíše, toľko rán diabol
dostane.“ Každý pisár mal vlastný pult s doskami a tam
husacím brkom namáčaným do atramentu tvoril ume-
lecké diela. Mnohí z nich neodolali pokušeniu a po do-
končení sa pod ne podpisovali. Keďže bolo pisárstvo
považované za anonymnú službu Bohu, boli pri pri-
chytení nemilosrdne potrestaní. Prepustením z práce.
Po pisároch prichádzali na rad iluminátori. Priaznivci
konšpiračných teórií, zostaňte pokojní, nemajú nič
spoločné s iluminátmi. Títo boli iba neškodní maliari.
Knižná maľba sa sústredila na grafické riešenie knihy
a prispôsobovala sa typu písma. Nádherne ilustrované
knihy boli často používané ako diplomatické dary. Ilu-
minátori pracovali okrem farieb aj so zlatou fóliou, kto-
rú najčastejšie používali na svätožiary a ozdoby. Existu-
jú dôkazy, že vo svojej práci spolupracovali s pisármi.
Občas sa totiž našli na bielych miestach v nedokon-
čených knihách jemne napísané odkazy – „Hic ponas
(Tu vymaľuješ).“ Na záver nastúpili kníhviazači. Boli to
remeselníci, ktorí kódexy zdobili často doslova ume-
leckými a drahými kreáciami. Kódexy boli zdobené
drahými kovmi, drahokamami, perlami, ale tiež slono-
vinou. Takto sa knihy vyrábali pár storočí. Až dovtedy,
kým sa neobjavila kníhtlač.
A mnoho z vás sa až teraz dozvie, že jej vynález-
com nebol Johannes Gutenberg. Kde sa to všetko za-
čalo? Nuž, v Číne. Zhruba 450 rokov pred ním. Prvé
formy boli z jedného kusa dreva, celý reliéf sa otláčal na
papier. Čo forma, to strana. Gutenberg však o tom ne-
vedel, tak mu to prvenstvo pokojne môžeme odklep-
núť, lebo vymyslel lepší spôsob. Stranu totiž vyskladal
z jednotlivých písmen, ktoré mohol podľa potreby
meniť. 23. februára 1455 začal Gutenberg hromadnú
tlač tzv. Gutenbergovej Biblie. Ešte dnes z nej na sve-
te existuje 60 kusov. Jeho stroj zmenil celú históriu.
Dovtedy veľmi pomalé prepisovanie kníh stratilo zra-
zu opodstatnenie. Tlačené knihy sa stávajú lacnejšími,
dostupnejšími a žiadanejšími. Spôsobilo to síce neza-
mestnanosť v radoch pisárov a iluminátorov, ale vy-
tvorilo nové pracovné miesta pre typografov. Začali sa
tlačiť učebnice, vznikali nové a nové knižnice i obcho-
dy s knihami. Vypukla informačná a vedecká revolúcia
a vzdelanosť sa dostala medzi širšie vrstvy.
Kniha prechádzala od čias Johannesa Gutenber-
ga ďalším vývojom, až kým sa dostala do podoby, ako
ju poznáme dnes. Dokonca vznikli jej zvukové a ne-
skôr elektronické verzie. Prvú zvukovú knihu, čiže au-
dioknihu nahral Thomas Alva Edison v roku 1877. Bola
to detská riekanka Mary had a little lamb. Audioknihy
získali obrovskú popularitu najmä v USA a Nemec-
ku v druhej polovici minulého storočia. V súčasnosti,
v dobe počítačov, elektronických čítačiek a tabletov
získavajú na popularite tzv. e-knihy. Záujem o klasic-
ké tlačené knihy bude trvať aj napriek existencii ich
alternatívnych sestier ešte dlho. Kniha ešte stále plní
funkciu umeleckého artefaktu. Pohľad na krásnu kniž-
nicu dokáže vždy potešiť. Nehovoriac o tom, ak je vaša
vlastná. A vydavatelia ponúkajú dostatok možností,
ako si ju stále zveľaďovať. Je síce pravda, že v dnešnej
dobe si už môže napísať a vydať knihy prakticky ktokoľ-
vek a často majú jaskynné maľby v Altamire väčšiu ume-
leckú a výpovednú hodnotu. Drvivá väčšina z nich však
navždy zostane tým najdôležitejším miestom, v ktorom
sú skryté najväčšie tajomstvá, najkrajšie príbehy, najú-
žasnejšie objavy. Miestom, ktoré vonia poznaním.
Text Ľuboš Houška
aKo šli myšLienky do sVeta
Papier s písmenkami tu predsa bol odjakživa.
Ale prd. Aj knihy prešli svojím vývojom.
Spočiatku to nebolo jednoduché, pretože náš praveký predchodca nevedel
písať. Vynašiel sa a prvé záznamy nám zanechal v podobe komiksov.
Najznámejšie sú v španielskej jaskyni Altamira.
70
inspire magazine
BooKs
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/71
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/zadie
smithová
nW
O autorke
Zadie Smithová sa narodila v roku 1975 jamajskej mat-
ke a anglickému otcovi v robotníckej štvrti na severový-
chode Londýna. Vyštudovala anglickú literatúru na King´s
College na Cambridgskej univerzite.
Ešte počas štúdií vydala niekoľko poviedok v štu-
dentskej zbierke The Mays Anthology, ktoré upozornili na
jej talent, a po nich nasledovala prvotina Biele zuby (Whi-
te Teeth, 2000). Tento román z multikultúrneho prostre-
dia, zachytávajúci osudy troch londýnskych rodín, sa stal
čoskoro bestsellerom, získal niekoľko ocenení a dočkal sa
aj televíznej adaptácie (White Teeth, 2002). Časopis Time
ho v roku 2005 vyhlásil za jeden zo sto najlepších romá-
nov v anglickom jazyku v rokoch 1923 – 2005.
Po vydaní druhého románu Zberateľ autogramov
(Autograph man, 2002) odišla do Spojených štátov, kde
v rokoch 2002 – 2003 pôsobila na Radcliffe Institute of
Advanced Study Fellow na Harvardskej univerzite. Ďalšia
kniha, O kráse (On Beauty, 2005), tentoraz z americké-
ho prostredia Bostonu, získala ocenenie Orange Prize for
Fiction (2006). Smithová externe pracovala aj v londýn-
skom Institute of Contemporary Arts a ako editorka sa
podieľala na publikácii antológie poviedok o sexe Piece of
Flesh. Neskôr vyučovala beletriu na Columbia University
School of Arts. V roku 2012 jej vyšla zatiaľ posledná kni-
ha, NW, opäť situovaná do spletitého prostredia Londýna.
Smithová žije s manželom, prozaikom a básnikom
Nickom Lairdom a dcérou Katherine striedavo v Londý-
ne a v New Yorku, kde v súčasnosti prednáša beletriu na
New York University.
O knihe
Severozápadná časť Londýna. Malý Babylon. Všetky far-
by pleti, všetky možné vyznania. Malé životy v malých by-
toch, divoké ulice. Tu sa odvíja príbeh štyroch ľudí, dvoch
párov. Niekto má deti, stálu prácu, slušný plat a malé
auto. Niekto horšiu prácu, žiadne deti, žiadny byt. Spo-
kojný nie je nikto.
Je leto, je horúco, prach na chodníkoch, prach v o-
čiach. Je iná štvrť, je dom, na poschodí vyziabnutá, a pred-
sa stále krásna Annie, vo vani, s čiarami kokaínu na zrka-
dielku a bývalým milencom usadeným oproti, v rozpakoch.
Niekde sa to všetko stretáva a pretína, ale nič sa
nevyrieši. Román skoro ako nástenka: fotky z jedných
prázdnin a k tomu novinové výstrižky. Večierky so zná-
mymi, kriminálny prípad z obchodu na rohu ulice, zranený
pes, možno dokonca mŕtvy. Smiech rozmaznaných detí,
ticho po tých potratených. Matky vždy len živé, príliš živé.
Zadie Smith si aj tentoraz všíma multikultúrne pro-
stredie, stret aj spolužitie rozdielnych svetov na jednej
malej ploche. Ani tu to však nestojí v centre pozornosti; je
to koláž, z ktorej vylieza celistvý obrázok. A je to obrázok
– ako inak – vskutku tragikomický.
Zadie Smithová – NW / Artforum 2013
Tu sa odvíja príbeh štyroch ľudí, dvoch párov. Niekto má deti, stálu prácu,
slušný plat a malé auto. Niekto horšiu prácu, žiadne deti, žiadny byt.
Spokojný nie je nikto.
72
inspire magazine
BooKs
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/dominiK
tatarka
navrávačKy
claire
keegan
Fo(s)ter
O knihe
Dominik Tatarka si nič nenavráva. Ani nás na nič nenaho-
vára. Záznam jeho rozprávania – pôvodne „navraveného“,
nahratého na magnetofónový pás – plynie voľne a ľah-
ko. Tatarkove postoje a svojrázne názory na lásku, ženy,
zbožnosť či komunizmus i živo sprítomnené zážitky z Po-
vstania, zo stretnutí s obyčajnými i významnými ľuďmi
a rekapitulácia vlastného literárneho diela ho predstavujú
ako výborného rozprávača a originálneho slovenského in-
telektuála, ktorého je radosť čítať i radosť s ním vnútorne
polemizovať a nesúhlasiť.
Úryvok
Je sväté ticho, v ktorom na nič nemyslíš, nič si nežiadaš,
ale vynárajú sa určité predstavy. Predpokladám, že existu-
je slovná a neslovná reč. A existuje aj neslovné myslenie.
Toto je môj individuálny prazážitok, že existuje čosi medzi
mužom a ženou, čo je sväté. To je miesto, kde planie svätý
oheň, odkiaľ človek pochádza a prichádza na svet. Vieš, je
tu otázka, stále sa hovorí, otázka identity. Pre mňa moja
mať, môj otec, môj dedo, to je identita. Identita jednej roľ-
níckej rodiny. Na to musíme v nejakom zmysle nadväzo-
vať. Kultúru nemožno založiť od roku jeden, či od revolúcie
tej a tej. V kultúre možno so všetkou úctou iba pokračo-
vať. Kultúra má schopnosť asociovať, združovať, z náhod-
ných indivíduí alebo jedincov vytvárať sympatizujúce spo-
ločenstvo. A vynára sa mi otázka, ako sa my definujeme?
Čo sme my? Výrobcovia čoho? Mali by sme sa najskôr
definovať a až potom vytvárať spoločenské prostredie,
kult, kult čohosi, čo stojí za to, čo človek môže uctievať.
Je zrejmé, že uctievame to isté, čo si uctievali aj
pravekí ľudia: loná svojich materí, svojich mileniek, možno
povedať aj: lono svojich metafyzických predstáv, že my
sme potomkovia bohov, potomkovia ľudí, ktorí musia ne-
vyhnutne prekračovať samých seba, ktorí musia byť viac,
než čím práve sú, ktorí musia prinášať obete pravým bo-
hom našej ľudskosti. Keď sa človek rozhliadne po svete,
koho si tu môže vážiť? Istotne nie svoju samicu, ale svoju
matku, ženu, ktorá je tu so mnou ochotná znášať nejaké
obete pre svoje deti, pre ľudskejšie usporiadanie národa
a sveta.
Dominik Tatarka – Navrávačky / Artforum 2013
Je zrejmé, že uctievame to isté, čo si uctievali aj pravekí ľudia: loná svojich
materí, svojich mileniek, možno povedať aj: lono svojich metafyzických
predstáv, že my sme potomkovia bohov.
O autorke
Írska spisovateľka Claire Keegan sa narodila v roku 1968
a vyrastala na farme vo Wicklow. Prvá zbierka poviedok
jej vyšla v roku 1999 pod názvom Antarctica. Poviedky
sa stretli s veľkým čitateľským ohlasom a výnimočne ta-
lentovaná autorka získala cenu kniha roka Los Angeles
Times a Rooneyho cenu za najlepšiu írsku knihu roka.
V roku 2007 Claire Keegan vydala druhú knihu, opäť sú-
bor poviedok, Walk the Blue Fields (v češtine vyšla pod
názvom Modrá pole), ktorá mala veľký úspech u literár-
nych kritikov a autorka za ňu získala raz za rok udeľova-
nú cenu britskej Edge Hill University za najlepšiu zbierku
poviedok na Britských ostrovoch. Najnovšia z publikova-
ných kníh tejto írskej spisovateľky, kratšia novela Foster
z roku 2010 vychádza v slovenskom jazyku vo vydavateľ-
stve Artforum pod názvom Fo(s)ter. Claire Keegan žije na
írskom vidieku.
O knihe
Stretnutie so spisovateľskou virtuozitou, ktorá vyjaví tak
úžasne veľa na takom malom priestore, ako sa to darí
írskej autorke Claire Keeganovej v knižke Fo(s)ter, patrí
k nezabudnuteľným.
Stačí pár desiatok strán a pohne sa nám zem pod
nohami. Nepohne sa na spôsob zemetrasenia či na spô-
sob vulkanický, ale na spôsob pomalého, trvalého tekto-
nického vrásnenia, možno nie veľmi nápadne, ale nadlho.
Na začiatku Keeganovej príbehu sa hlavná hrdinka, ešte
dievčatko, vezie v otcovom aute k príbuzným. Netuší, čo
ju u Kinsellovcov, kam ide, čaká. Pozerá sa na svet, čo jej
ponúkli dospelí, svojím neobyčajným pohľadom, necháva
v ňom spočinúť svoje rukaté-nohaté telo a vnímavú, zra-
niteľnú myseľ. To dievčatko hľadí aj na nás – a my naň.
Očami rozšírenými prekvapením z divadla, ktoré život pri-
náša.
Claire Keegan – Fo(s)ter / Artforum 2013
www.artforum.sk
Pozerá sa na svet, čo jej ponúkli dospelí, svojím neobyčajným pohľadom,
necháva v ňom spočinúť svoje rukaté-nohaté telo a vnímavú, zraniteľnú myseľ.
Progres
73
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Občas sa zamýšľam nad tým – podľa čoho starnú filmy?
Je to v obraze alebo vo zvuku, resp. hudbe? Ľudí okolo
mňa rozčuľuje hudba 50. – 60. rokov minulého storočia.
Ako sú na tom nové filmy, vzdávajúce hold minulosti?
Filmy starnú pre svoj zvuk/ hudbu
Rozčuľuje ma (aj keď so mnou nemusíte súhlasiť) nie eu-
rópska, ale najmä tá americká filmová hudba: symfonic-
ká, veľkovýpravná, navodzujúca veľké zlomy príliš často,
resp. na miestach, kde to nie je žiadúce.
Možno ide o pozostatok z filmovej tradície nemej
éry, keď neexistovala zvuková stopa, ale zvukovú kulisu či
ilustráciu deja dotvárala živá kapela. Hudobná zložka bola
odtrhnutá od reality, bola robená zvlášť, tvorená individu-
álne – separátne od filmu, obrazovej zložky. Keď zalovím
v histórii svetového filmu, vybavia sa mi megalomanské
hudobno-tanečné filmy z prvej polovice minulého storo-
čia – muzikály s hviezdnymi menami a skladateľmi hudby,
ktorí to robili „vo veľkom štýle“.
Keď si však spomeniem na minuloročný oscarovský
čiernobiely hit „Artist“ – tam ten výber a realizácia hudby
mali cielene navodzovať nostalgiu, vracali sa tvorcovia do
histórie (šlo teda o umelecký zámer). Tam to bez debaty
sedelo (z retro-moodu progres!)
Moja zvuková / hudobná udalosť mesiaca
Dostávam sa k mojej zvukovej, resp. hudobnej udalosti
posledných dní. Ide o trojhodinové sledovanie posledného
Tarantinovho filmu „Django Unchained“. Tento film som si
v kine pozrela za jeden týždeň dvakrát (soundtrack som
počula v itunes asi dvadsaťkrát), pritom nie som veľká
fanúšička Quentina Tarantina. Aspoň som si to doteraz
myslela.
Tarantinove filmy sú postavené na popovej hud-
be, ale sú vyberané obratne – zväčša ide o neopočúvané
a nadčasové songy, ktoré neomrzia. V jeho prípade ide
o čoraz väčšiu odvahu – čo si ešte môže obrazom, no naj-
mä zvukom dovoliť.
Najviac ma „dostalo“ v spomínanom novodobom
westerne (pocte klasickým talianským master-pieceom
tohto žánru) ani nie tak hosťovanie Ennia Moriconeho,
ale skôr umiestnenie skladby „Unchained“ (The Payback/
Untouchable) od rapera 2Pac – vo vážnom príbehu z ob-
dobia pred občianskou vojnou Sever proti Juhu – ako
päsť na oko (zdalo by sa na prvé počutie). Tarantino však
vôbec nezaváhal nad tým, či sa to tam bude alebo nebu-
de (podľa amerických akademikov, ktorí posudzujú filmy,
snažiace sa o ocenenie Oscar) hodiť. To bolo niečo, čo ma
nakoplo – že aj takéto ne-logické spojenie dokáže fungo-
vať, aj keď by to nik nepredpokladal.
Tak ako filmy Stanleyho Kubricka („Oči doširoka za-
tvorené“, „Vesmírna odysea“ atď.) mám rada aj pre hudbu,
použitú v nich, tak aj Tarantinove filmy (napríklad masívny
videoklip popovej hudby „Kill Bill“) si doma užívame čoraz
viac pre tento dôvod. Keď je vo filme zlá hudba alebo ka-
mera, divácka obec (teda minimálne ja) veľmi trpí. U fil-
mov od týchto tvorcov sa to nikdy nestalo.
Logika či nelogika v radení zvukov
Dôležité je v rámci zvukovej skladby a filmovej hudby po-
užiť taký zvuk, ktorý sa určitým spôsobom od prísnej lo-
giky odchyľuje. Tvorivá dramaturgia hľadá všetky možné
odchýlky od logiky radenia zvukov a využíva na prvé po-
čutie nelogické postupy. Takže podľa tejto teórie by tá
2Pacova hip-hopová vložka uprostred Tarantinovho hol-
du klasickému talianskemu westernu (o zrušení otrokár-
stva) bola umiestnená úplne nelogicky, teda vlastne logic-
ky – správne.
šlo o estetický zážitok. Opakované počúvanie umožňuje
vo zvuku identifikovať základné estetické esencie hudby
(rytmiku, melódiu, harmóniu atď.). Divácka či poslucháč-
ska obec tak môže precitnúť, uvedomiť si potrebné veci
Estetický zážitok zvuku sa veľmi ťažko definuje,
a teda ešte horšie kvantifikuje. Ak sa divák či diváčka k fil-
mu či jeho soundtracku vráti, resp. vracia, chce v ňom nie-
čo hľadať a nachádzať – komunikácia prebehla úspešne,
počas počúvania a nakoniec tvorivým spôsobom použiť
takúto informáciu. A to je to podstatné. Zajtra pôjdem na
Djanga zjavne asi znova.
Text Boba Baluchová
Tarantinove filmy sú postavené na popovej hudbe, ale sú vyberané obratne
– zväčša ide o neopočúvané a nadčasové songy, ktoré neomrzia.
zvuKová udaLosť Vo filmeNe-logické spojenie dokáže fungovať, aj keď by to nik nepredpokladal
74
inspire magazine
film
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/BRUSNica. LiMETKa.ČUČORiEDKa.
aÚČiNOK RED BULLU.
KRÍDLa pRE
KaŽDÚ vašUcHUŤ.
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Prečo ťa tak málo vidno na Slovensku?
DušAN Asi najmä preto, že nehrám ako DJ, ale ako live
act, čo zrejme limituje promotérov. A potom celkom urči-
te tým, že nepatrím k nijakej špeciálnej lokálnej komunite.
Nechodím na žúry, nesocializujem sa a nemám osobného
PR človeka alebo agenta, ktorý by oslovoval kluby a festi-
valy. A povedzme si úprimne, veľa klubových akcií s týmto
typom hudby tu nie je.
Ako by si opísal svoj nový album?
DušAN Pestrofarebný. Rád samplujem, na tom svoju
hudbu často staviam – bez nutnosti byť v nejakej škatuľ-
ke bpm a štýlu. Je to elektronika, to viem celkom urči-
te. Malé príbehy a kopec viac či menej skrytých detských
hračiek.
Kto je tvoja múza?
DušAN Trnava a všetko (a všetci moji blízki) v nej. Potre-
bujem svoju anonymitu.
Kto je tá žena s krásnym hlasom, ktorá spieva v „Oak
Tree“?
DušAN Szabina Csánó, bývalá speváčka skupiny Mousta-
che. Pod pseudonymom Rowanna mi naspievala niekoľ-
ko trackov. A niekoľko ich ešte chystám. Má talent, dala to
v obývačke „na prvú“. Som šťastný, že sa jej páči, čo robím.
Z čoho máš strach?
DušAN Z virtuálneho sveta, ktorý žijú ľudia v mojom oko-
lí. Zdieľať svoje životy v každom detaile a vo vysokom roz-
líšení na internete je neuveriteľná epidémia.
Čo rád raňajkuješ?
DušAN Lokálpatriotistické raňajky v trnavskej kaviarni
Thalmeiner.
Kedy je pre teba najideálneší čas na prácu?
DušAN Keď je to práca, ktorá ma baví, je to úplne jedno.
Kedy chodievaš spať?
DušAN Včera to bolo o pol tretej ráno. Bol som v štúdiu.
Ale zasa ja som typ človeka, ktorý vie zaspať aj cez deň.
Pri akej skladbe, pesničke, tracku si povieš „áno, tak
toto som ja“?
DušAN Caribou – Sun
Keď tvoríš svoju hudbu, robievaš si nejakú rozcvičku?
DušAN Nestíham. Je to spontánne, málokedy cielené
v zmysle „dnes sa idem venovať hudbe“.
Odišiel si z čela rádia FM, padla nám jedna životná isto-
ta... čo budeš teraz robiť so životom?
DušAN Trochu oddychu od verejnoprávnosti má pre mňa
zásadný význam. Plus hudba, plus internety, plus pekné
veci.
Prečo CUKRU?
DušAN Cukru je krásny koncept. Vznikol aj vďaka sla-
dovníckej tradícii v Trnave. Hoci tu nejde o sladkosti a ani
o cukor. Je to kreatívny priestor, štúdiá, produkcia a tvor-
ba pod jednou hlavičkou. Celé jeho tímové zázemie po-
chádza z Trnavy, tam sa rodia aj nápady. Pekné ako z Cuk-
ru. Nájdite si na nete.
Zabíjaš mravcov v kuchyni, alebo ich nechávaš žiť?
DušAN Ďalšia dobrá otázka.
Čo robíš s polonahými obdivovateľkami na koncertoch?
DušAN V klube je skoro každý polonahý.
Chceš odkázať svetu niečo dôležité? (mal by si)
DušAN Svetu mier. Menej fejsbúkov, viac života. Menej
televíznej zábavy, viac skutočnej. Menej konzumnej hud-
by, viac tej lepšej. A k tomu poďakovanie za každý jeden
nákup hudby od vášho obľúbeného hudobníka alebo ka-
pely. Bez spätnej väzby nie je žiadna väzba.
Text Nikola Luzárová / Foto Martina Slováková
www.foolk.net
music.foolk.net – nový album na bandcampe
Po deviatich rokoch skončil zo dňa na deň s riadením rádia_FM.
Už niekoľko rokov sa však podpisoval aj pod iný projekt. Pod „Foolk“.
dušan_fm
Investigatívne sme teda zisťovali, čo má
Dušan nové, čo raňajkuje a kedy chodí spať.
Dušan Foolk Vančo
76
inspire magazine
music
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Zimné číslo Inspire magazine sme krstili 11. januára
v NuSpirit Clube na Šafárikovom námestí v Bratislave.
Klasicky sa dá povedať, že sme svet začali vnímať až
13. januára v popoludňajších hodinách... Ďakujeme!
Foto Martin Haburaj
Krstili
Progres
77
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/78
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/The next step was to search for her blog on the internet
and once again I was silently clicking the ‘next’ button
and being absorbed into a small world of her honest
stories. You can find yourself very easily in her narra-
tion, you can even say ‘Hey, this is about me too!’. I fol-
lowed her blog entries for several weeks and because
I have found so much inspiration there, I decided to
bring her stories and great talent closer to you as well.
First of all i would like to thank you that you have
found some time for me and my questions.
mari Of course, I‘m honoured that you asked!
i would like to start with your comics beginnings.
How was it in your case? When did you decide to be
a comics author?
mari I‘ve been reading comics all my life. The main-
stream stuff such as Donald Duck, Asterix & Obelix
and Elfquest of course, but also Finnish more „artistic“
comics. Not that Elfquest or Asterix wouldn’t be artis-
tic. So...I saw from early on how different comics can
be. Also Ville Ranta, a Finnish comics artist, was in the
same school as me, and I saw how he did his autobio-
graphical comics...and I realized that wow, you can ac-
tually do that for living or that you can express yourself
with comics. I don’t think I ever thought I could get
money out from comics.
so it was quite natural for you to go this direction...
mari Yes, it kind of happened very quietly and
smoothly. Comics is the way I can express myself best,
they are part of every single part of my life. I think you
can‘t really make comics without them meaning a lot
to you, at least in Finland. You don‘t really get much
money out of them, so you can’t do it for money. And
you don‘t really get so much fame or respect either. So
you really really have to love what you do.
i understand. How would you describe your comics
stories in five words?
mari In five words? That’s a though one! Poetic fictive
autobiographical glimpses of moods. Is that more than
five words? Don‘t count of.☺
i think you really describe it nicely.
mari Hehe, it‘s always so difficult to describe your
own comics.
so most of your comics stories are auto- or at least
semi-biographical then...
mari Well, I think ALL comics (or stories) are autobio-
graphical, some more than others... but yes, mine tend
to be quite a lot. Except nowadays I‘ve drifted more to
fiction. Lately, I‘ve been reading some Finnish folklore
stories; I think it is because I‘m living in Denmark now.
I usually get interested in my own country more when
I‘m living somewhere else. But I also take a lot of inspi-
ration from old movies... maybe not for the stories, but
for the atmosphere.
you are mentioning old movies... On your blog,
i have already had a chance to read about the most
important influences for your comics drawing and
writing. i especially liked the combination of tove
Jansson, terhi ekebohm and David Lynch. Can you
tell me maybe a bit more? in what particular way have
they influenced you?
mari I love the way Tove Jansson writes, every word
counts. All her sentences are very honest and sad with-
out being overdramatic or cliché. I don‘t know how
she did it. It‘s very difficult to write that way without
mari
When I first saw some illustrations and comics by her, I remained
speechless for a while, just silently turning one page after another.
FromtoptobottommariaHOkOivu–FaCebOOkreHab/tHeinCreDibLysaDbatuman
79
magazine with a difference
comix
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/sounding... fake. Terhi Ekebom has always been my favourite
Finnish artist. Every time I see a random drawing in a magazine
or book that I really like it‘s done by her! She also has that gift of
telling sad stories honestly. And she really knows how to use co-
lours. David Lynch is one of my favourites, because I like it that
you don‘t have to understand his movies to enjoy them. When
you forget the need to understand, you can enjoy them in such
a different wonderful way.
are tove’s moomin figures also a bit of inspiration for your big
white figures?
mari I think there is a connection, though it‘s not done on pur-
pose. I have copied A LOT of things from her drawings though, I
havetoadmit.LikethewayIdrawhands,that‘sstraightfromTove.
Can you tell me how your comics stories are born? What is the
process of your work?
mari I did a short comics about it once, I‘ll see if I can find it for
you. It‘s kind of a mystery to me too, how do the stories pop into
my head. It usually takes a lot of time for an idea to develop into
a story in my head, but when it comes out, it usually comes out
very ready... The longer stories come in parts, which I connect
later, and find the whole story behind all the small stories. The
comics I did about it, it‘s in Finnish of course... but I basically
say in it that if I have to come up with a story, I usually start by
drawing randomly in my sketchbook. I decide that I‘m not going
to stop until I‘ve filled up the whole spread. And usually in some
point I realize that I‘ve turned page and I‘m sketching thumbnails
for a story.
so it is like the whole story needs bit of time to crystallize and
live with you for a while...
mari Yes, and it lives kind of in the back of my mind, I don‘t
think about it that much.
Doodling and sketching is very important for you, as an author,
for the process of story-creating, right?
mari Yes, exactly. It‘s very sad that I don‘t attend any lectures
anymore or do not have a landline phone. I don’t do so much
doodling than I did before, because of those!
What about some restaurants and cafeterias? some artists find it
interesting for sketching.
mari That‘s actually my next step in that comics too! After I‘ve
doodled, I sleep and in the next morning, I go to a café to draw
more. BUT I haven’t been to cafés for a long time, I haven’t found
a good one here (Denmark) yet... but I sit in the train for 40 min-
utes every morning, so that‘s kind of replaced my cafeteria time.
But yes, I like to draw in cafes; I should start doing that again!
isn‘t it sometimes bit disturbing? With so many curious eyes...
mari It depends what stage on the comics I’m in. I‘m super sen-
sitive with sounds if I need to come up with a new idea or really
concentrate... BUT if I sit in the café, there usually is this constant
murmur of sounds that‘s almost soothing. Of course it depends
on the café too. And I don‘t mind people watching me draw-
ing, they hardly ever dare to come and talk with you, so you can
draw in peace. And if I colour or ink, and do that kind of brainless
drawing work, I NEED to listen to podcasts or audio books or
to watch movies. Otherwise I keep going to Facebook every five
minutes... I always try to cut down my computer time, but I‘ve
started to draw and colour more and more with computer too, so
it‘s very dangerous...
David Lynch is one of my favourites, because I like it that you don‘t
have to understand his movies to enjoy them. You can enjoy them
in such a different wonderful way.
80
inspire magazine
comix
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/yeah Facebook can be pretty addictive. One of
your short comics on your blog is about it...
mari Yes, I tried to do diary comics about not
being on Facebook. I ended up not being on in-
ternet at all, and not updating my blog!
That‘s not good! What is then the importance
of all the little and longer stories on your
blog? Do you use them as a starting point or
preparation for some long stories which can
be published?
mari Some turn into longer stories. Some just
stay as they are and might get published in an-
thologies. I‘m going to publish some in a col-
lection of small magazines called Talviunta. The
first one comes out this spring.
What interests me most about the comics and
comics authors is how they use time and time
dimension in their stories. Whether they use
panels or not and so on... How do you, as
a comics author, perceive time and space in
comics stories?
mari One of the things, I especially love about
comics, is how you can draw time and how in
one page, there can be one second or ten years.
And that you can read it in your own pace. It‘s
very magical thing... And that‘s how, I think,
comics differ a lot from movies. That the reader
can decide how quickly or slowly he or she will
read the comics... I guess there are two time
zones working together, the reader’s own pace
and the timeline in the story. It is one of the
things which I can’t really explain.
When it comes to panels or no panels,
I usually try to see what fits, and works with
what. It‘s easier for me to get it „right“ if I don’t
think about it... Not a very good advice from
a person who should also be a comics teacher.
Without panels it gives a bit more freedom to
a reader. i think the stories seem to be more
open and not so closed for any other ideas or
episodes to come.
mari you‘re right, but sometimes panels also
feel like they are hiding something behind
them, which gives you more freedom to imag-
ine the „other stuff“ not pictured... No panels
feels more „this is all, nothing is hidden“ feel-
ing. But maybe that‘s just how I feel about them.
is it difficult for a comics artist to pay attention
to time dimension in the story?
mari I think the thing I correct most from the
sketches is the time, I mean, I add more pic-
tures or space to make something last longer or
remove some pictures or even pages to make
things go faster. So I would say it‘s something
you have to fine tune a lot and you can only see,
where to correct it when you have the whole
story in your hands and you‘re test reading it
yourself.
Have you ever had a period in your comics
drawing when no ideas for comics came up?
a kind of writer’s block...
mari Oh yes, many times. I just try to think that
it will pass, like it always has. You know, „don‘t
panic“ in my mind and just try to keep doodling
and keep my pen moving. What reminds me,
I should add Lynda Barry to my influences, be-
cause she’s been one of the biggest ones lately.
It‘s amazing how much inspiration you can get
from her books! I think it‘s because she‘s given
meapermissiontodomanythingsthatIthought
„real artists“ are not supposed to do (like watch-
ing TV while I was drawing) and to really un-
derstand that there‘s no right way to do things,
there‘s just the way that fits you right now.
What do you consider as your biggest success
so far?
mari My first (and the only so far) longer fic-
tive comic book Löydä minut tästä kaupungista
is one that I‘m extra proud of. Also, I always
wanted to do posters for the Love & Anarchy
film festivals in Helsinki, and last year I had
a chance to do it! That‘s pretty cool too.
What would you recommend to a young aspir-
ing comics artist?
mari I would recommend reading lots of dif-
ferent comics. And when you find something
you like, try to figure out what is it exactly that
you like in the book. And I would recommend
drawing all the time too. Doodling. And read-
ing Lynda Barry’s graphic novel – What it is.
And saying yes more than no, if somebody asks
you to take part on a project, or you get a draw-
ing job, it‘s usually better to say yes than no.
I usually first say yes and then I am horrified
when I think I can never do it. And afterwards
I do it. And sometimes it turns out bad, but
most of the times I feel very happy that I have
pushed myself to do something that I never
thought I could do.
so it can be then also a kind of life advice.
mari I think life and art advice is the same.☺
and maybe a cliché question at the end. What
are your comics plans for this year?
mari This year... Well, first I‘m planning to
publish two of those magazines I was talking
about (they‘re going to have English subtitles
btw), one in the spring and one in the fall. Then
on May I‘m going to Greenland (!) for a Nor-
dicomics residence place for a month, after that
I‘ll be selling comics at the Copenhagen comics
festival. Then we‘re off to Paris for another resi-
dence place (Cité) for two months in the sum-
mer. I‘m planning to finish a kids’ comic book
I‘ve been doing with a friend of mine, and hope-
fully get it published. And I‘ll be working with
another kids’ comics book series of my own.
And do some research for a new fictive story...
So I guess my year is kind of booked already.
I‘ve tried to cut down things, but when you
say yes more than no, you usually end up busy.
mari, you are wonderful, thank you once
more for this interview.
mari My pleasure!
Text Mari Ahokoivu a Erika Grendelová
Check also her blog ahokoivu.sarjakuvablogit.com
Or follow her on twitter twitter.com/ahokoivu
I would recommend reading lots of different comics. And when
you find something you like, try to figure out what is it exactly that
you like in the book.
Clockwise,fromlefttorigthmariaHOkOivu–iLike.../sWing/maankOrvessakuLkevi/HOWtHeiDeasarebOrn/baby,sOmetimesyOu’retOOmuCH
Progres
81
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/História má plný jukebox dôkazov, že sex v piesňach
nie je žiadnou novinkou. Aj vaše babky si spievali pes-
ničky, pri ktorých by sa aj pán farár červenal. No vlastne
možno ani nie...
Neovládať cudzí jazyk môže byť naozaj obrovská
výhoda. Že čo je to za nezmysel? Ani veľmi nie. Platí to
najmä pre tých puritánov, ktorí sa rozčuľujú nad tex-
tami slovenských autorov, obsahujúcimi sexuálne na-
rážky. Popri tom si veselo popiskujú zahraničnú pesnič-
ku s obsahom, ktorý by ich zložil k zemi ako najtvrdší
direkt. Apropó, keď sme už pri tom popiskovaní. Ne-
musíme ísť s príkladom ďaleko. Jednou z najhranejších
skladieb v minulom roku bola v rádiách pesnička od
šušlavého speváka s príjemne znejúcim menom FloRi-
da a fajnovučkou letnou náladou. Volá sa Whistle, teda
Píšťalka. Potetovaný namakaný fešák v nej vyzýva diev-
činu, aby mu zapískala na jeho píšťalke. A teraz, jazyko-
vo nevybavení moralisti, zbystrite pozornosť. Nie je to
píšťalka z vŕbového prútia, ale... hm... ako to napísať,
aby ste neprestali čítať ďalej? Takže tá píšťalka je vlastne
mužský kopulačný orgán. Uf, a je to vonku! Ale nebuď-
te smutní, ak ste to nevedeli. Nie ste v tom sami. V tejto
našej gubernii sa stávajú oveľa väčšie trapasy.
Na vlaňajších oslavách Slovenského národného
povstania sa blysla prezidentská čestná stráž. A to nie
hocijako, ale rovno tancom na moderné pesničky. Pán
prezident Ivan G. povedal, že dôvodom zaradenia mo-
dernej hudby bol fakt, aby bolo vystúpenie atraktívne
pre mladšiu generáciu. Muselo to byť vskutku veselé
predstavenie. Hlavne keď začali trsať na pesničku Wel-
come to St. Tropez, to už bolo do popuku. V tej skladbe
totiž DJ Antoine bez zábran vyspevuje, okrem iného, aj
„Mad bitches, so much brought. Spendin’ like when I wanna
fuck them all.“ Nepreložíme vám to, odpadli by ste. Prí-
tomní diplomati však rozumeli a nestíhali sa čudovať.
Nuž stalo sa a už sa neodstane.
Na obranu dramaturgie treba povedať, že nie je
veľmi jednoduché byť v dnešnej dobe moderný a záro-
veň morálne nepoškvrnený. Väčšina textov súčasných
hitov sa točí okolo sexu a sexuálnej príťažlivosti. Povie-
te si, že je to skazenosťou terajšieho sveta. No o tom by
sa dalo pochybovať. Taká Kámasútra ma dva a pol tisíca
rokov. Výtvarné umenie je plné sexuality a nahoty po-
čas celej jeho existencie. Antika nepoznala žiadne sexu-
álne bariéry, prvé erotické písané texty a knihy sa obja-
vili už na začiatku 16. storočia. V 18. storočí sa dokonca
erotika a erotické kresby využívali v predvolebných bo-
joch. Vynález fotografie nepriniesol len zobrazovanie
zátiší a krajiniek, nehovoriac o vynáleze kinematogra-
fie. A slovo porno vzniklo dokonca už v roku 1857. Tak-
že moderná hudba prišla vlastne s krížikom po funuse.
Ako to vlastne je s tým sexom a erotikou v tex-
toch piesní? Keď si uvedomíme, akú úlohu hrá sexuali-
ta v ľudskej existencii a stala sa otvorenou súčasťou rôz-
nych druhov umenia, je viac než isté, že piesne s touto
tematikou existovali už naozaj veľmi dávno. Jeden z pr-
vých tvorcov erotických, čiže v tých časoch oplzlých
piesní, ktoré história zaznamenala, bol Alcofribas Na-
sier. Ak vám toto meno nič nehovorí vedzte, že je to
len pseudonym. V skutočnosti to bol slávny spisovateľ
a básnik, najvýznamnejšia postava francúzskej renesan-
cie François Rabelais. Okrem neho to bolo samozrej-
me množstvo anonymných autorov. Veď si len skúsme
predstaviť, o čom asi vyspevovali chlapi v dedinských
krčmách či mestských viechach, kvalitne podgurážení
vínom. Nebodaj ak sa ešte okolo nich točila fešná krč-
márka, či dokonca nejaká tá dáma ľahších mravov. Je to
asi všetkým jasné. Vtedy išla poetika bokom.
Popri vznikom prvých nahrávok a ich distribú-
ciou do sveta vtedajšia hudba musela čeliť cenzúre. Ne-
možno sa tomu čudovať. V počiatkoch gramofónového
priemyslu sa nevyplatilo byť príliš expresívny. Kto by si
dovolil riskovať, že sa platne nepredajú? V prvej polovi-
ci minulého storočia boli súčasťou piesní poväčšine ne-
škodné texty. Aj keď napríklad v prípade černošských
bluesmanov, ktorí mali za sebou naozaj zaujímavé ži-
votné skúsenosti tulákov či pravidelných obyvateľov
väzenských ciel, to bolo niekedy takpovediac neprime-
rané. Je to presne ako keď vo filme hlavnému hrdinovi
vystrieľajú celú rodinu a on v návale najväčšej zúrivosti
vykrikuje na vrahúňov: „Vy hnusní špinavci!“ Ale obja-
vili sa aj výnimky, hoci... No uznajte sami. Za prekro-
čenie istej hranice bol považovaný napríklad názov
piesne Lead Bellyho: Where did you sleep last night – Kde
si spala minulú noc?, alebo vyjadrenia Big Joe Williamsa
na adresu istej dámy: She is like Jesus, she loves everybody
– Ona je ako Ježiš, miluje každého. Čo tým myslel, je nad
slnko jasné.
Druhá polovica 20. storočia, najmä však príchod
rock and rollu zaznamenal obrovský rozmach hudby.
V šesťdesiatych rokoch sa začal rozvíjať hudobný prie-
mysel až do podoby, v ktorej ho poznáme dnes. Vzni-
kali nové a nové skupiny, ale i hudobné štýly. Bolo nut-
né byť iný, ak ste sa chceli presadiť. Mohli ste to urobiť
hudbou, textami, alebo spojením oboch. Ani vtedy,
v časoch veľkej liberalizácie to však nebolo také ľahké.
Napríklad hit (I Can’t Get No) Satisfaction od Rolling
Stones dobýjal prvé priečky hitparád, ale v Európe sa
v rádiách hrať dlho nesmel. Text piesne obsahuje od-
kazy na sexuálny styk. Mnohé kapely či speváci sixties
mali vďaka svojim textom podobné problémy. Jed-
ným z príkladov je legendárna skladba Je t’aime… moi
non plus. Tú nahral Serge Gainsbourg a Brigitte Bardot
v roku 1967. V tejto verzii však vyšla až v roku 1986.
Bardotka cúvla, lebo skladba sa nepáčila jej manželovi.
Gainsbourg ju nahral ešte raz v roku 1969 s Jane Bir-
kin. Je t’aime okamžite vystrelila na prvé miesto britskej
hitparády, v americkej na symbolické 69, potom sa ne-
smela vysielať. Tak nekompromisne skončila v rádiách
väčšiny krajín, vrátane Británie. Médiá rady o výrobe
Aj mladunký Džastin Bíber
spieva o sexe. Je to čosi
podobné, ako keby Martin
Jakubec dával rozumy
o pop-music.
Jednou z najhranejších skladieb v minulom roku bola v rádiách pesnička,
kde namakaný fešák vyzýva dievčinu, aby mu zapískala na jeho píšťalke.
zaspievajme si
sexsexsex
82
inspire magazine
music
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/skladby špekulovali, že to bola vlastne
živá nahrávka sexuálneho aktu, na čo
Gainsbourg reagoval odpoveďou, že
v tom prípade by bola výsledkom na-
hrávania dlhohrajúca platňa a nie iba
singel. Nuž sebavedomie chlapíkovi
nechýbalo. Tieto dva príklady však
ukazujú na jeden zásadný rozdiel. Kým
v prípade Rolling Stones chcel Jagger
svojím textom poukázať na konzum-
ný systém a stratu hodnôt, v Gainsbo-
urgovom prípade to bol cieľavedomý
útok na prvú signálnu.
Roky sedemdesiate znamenali
ešte väčšiu odvahu textárov. Uľahčova-
lo im to oveľa väčšie uvoľnenie po ére
hippies. Téma sexu sa objavovala čoraz
častejšie a v rôznych polohách. Máme
samozrejme na mysli umeleckosť, nie
fyzickosť. Keď sa neskôr začali objavo-
vať rebríčky najsexistickejších skladieb
histórie, zástupcovia tejto dekády už
bodovali naplno. Donna Summer a jej
Dim All The Lights, Hot Stuff alebo Love
To Love You Baby, Roberta Flack a Feel
Like Makin‘ Love, Anita Ward s jej Ring
My Bell, alebo ženský idol tých čias
Rod Stewart so skladbou Da Ya Think
I‘m Sexy, či Tonight‘s The Night. Tí, ktorí
robili muziku aj z iných dôvodov, ako
je umiestnenie sa v hitparádach, spie-
vali o sexe poeticky – Leonard Cohen,
alebo dokonca s humorom a iróniou
ako Frank Zappa. Naplno sa vyvinul
hudobný štýl hard rock a z neho ne-
skôr heavy metal. Tam sa už sexuálna
tematika objavovala často a neskrýva-
ne. A to najmä v ďalšom desaťročí.
Osemdesiate roky a sex v hud-
be. Tak tam už je toho habadej. A ani
zďaleka nešlo len o narážky. Príkladom
je americká metalová skupina W.A.S.P.
Tie bodky tam nie sú náhodne. V tom-
to prípade WASP neznamená v prekla-
de osa, ale je to skratka We Are Sexual
Perverz. Prekladať určite netreba. Ani
ďalší tvrdí rockeri nie sú v tomto smere
neviniatka. Jedine u AC/ DC sa to dá
ako tak ospravedlniť. Jeden z ich čle-
nov vlastní pornovydavateľstvo, tak to
bude asi reklama. Nielen metalisti sú
v tých časoch sexom živí. V osemde-
siatych rokoch začala svoju kariéru Ma-
donna. Wham!, George Michael, Bon
Jovi a mnohí iní, ktorých texty boli či
sú často prepierané medzi strážcami
morálky. V roku 1981 sa zrodila aj naj-
sexi nahrávka histórie. A vôbec nie je
od Madonny. Jej interpretkou je Olivia
Newton-John. Skladba sa volá Physical
a Olívia sa v nej spovedá, ako má naj-
radšej vodorovnú polohu. Madonnine
hitovky však veľmi nezaostávajú, al-
bum Like a virgin v podstate naznačil,
ktorým smerom a s akým obsahom sa
jej kariéra bude uberať. A veru. Trvá to
dodnes. Aj keď, priznajme si, už by to
občas chcelo trochu sebakritiky. Zaují-
mavé je, že sa týmto témam nevyhýbali
ani takí vážni umelci ako Dire Straits či
Peter Gabriel. Jeho Sledgehammer, to
je také to obrovské kladivo, je naozaj
zaujímavý.
Vývoj sa zastaviť nedal a roky de-
väťdesiate i tie z nového milénia verne
kráčali smerom, ktorý im určili pred-
chádzajúce desaťročia. Sex v hudbe sa
stal úplne prirodzenou vecou, dokonca
sa viac otvorili témy. Začalo sa otvore-
ne hovoriť o homosexualite. Prichádza-
li nové hviezdy a hviezdičky. Niektoré
vydržali dodnes, niektoré zhasli veľmi
rýchlo. Spoločné mali to, že ak do-
siahli na najvyššie priečky hitparád,
v drvivej väčšine za to mohol sex, se-
xuálne narážky a symbolika v textoch
ich piesní. Tak to teda chodí vo svete.
A ako to bolo s touto tematikou
u nás? Paradoxne, napriek tomu, že
pozorné oko komunistických cenzo-
rov dôkladne dohliadalo na to, čo naša
pop music produkuje, mnohé jej bolo
ľahostajné. Veď aj oni boli len ľudia
a mali radi sex. Občas to boli len erotic-
ké náznaky, ale boli. Keď sa človek nad
nimi zamyslel, bolo jasné, koľká bije.
Melánia Olláryová mala mimoriadne
obľúbenú pesničku Neklopkaj večer, môj
milý. V nej sa spieva: …príď, šuhajíčku,
radšej ku rybníčku, tam na tvoje sladké
bozky čakám. Kľúč od komôrky nám vza-
li, ale lásku nik nevezme nám. Toto keby
počuli kedysi americkí cenzori, z fleku
ošedivejú. Hádam je každému jasné, že
dotyčná slečna nevolá milého šuhajíč-
ka chytať ryby. Ani nehovorme o tom,
čo sa hrávalo kadetade po zábavách či
svadbách. Tam to už nebolo o inota-
joch. Ich atmosféru si ľahko navodíte,
ak uvidíte v televízii milióntu reprízu
Senzi Senzus a máte dokonalý obraz.
A texty hovoria o mnohom. Aj o tom,
do akej miery by si mali kritici súčas-
nej muziky spytovať svedomie. Naprí-
klad dôchodkyňa s trvalou a jej manžel
s prehadzovačkou a kravatou sťa mače-
ta, ktorí vedno s rovesníkmi spomínajú
pri vínku na podnikové oslavy MDŽ.
Keď si zaspievajú obľúbené songy z po-
dobných akcií: A ja ju, a ja ju, nechytaj
ma za ňu... alebo Ani som ja nevedela,
aká som ja vrtká… tiež neutekajú na
druhý deň na spoveď. Toto cenzorom
neprekážalo. Veď ten dôchodca s pre-
hadzovačkou bol kedysi možno jeden
z nich. Prekážalo im, keď s tým prišli
mladí. To sa nesmelo. Nezabránili však
tomu. Síce to trošku trvalo, ale nako-
niec ich 17. november 1989 poslal ka-
deľahšie. Potom to už u nás fungovalo
ako všade vo svete. Niektoré texty lep-
šie, niektoré horšie. No, viac tých hor-
ších, ale to je prirodzené. Snaha bola.
Témy ako všade vo svete. Niektoré viac
dráždivé, niektoré menej. Hudobníci
aj speváci detto. Sú presne takí, akých
si slovenskí poslucháči žiadajú. Ono
to totiž funguje tak, že čo ľudia chcú,
to im hudobný trh dá. A je to tak aj so
sexom v pesničkách.
No a komu sa to nepáči a myslí
si, že sa tým sexom v piesňach opičíme
po Západe, nech si spieva naše krásne
ľudovky. Napríklad:
Mal som píšťalôčku o dvanástich dierkach
nechcela mi pískať pri bohatých dievkach
keď som si pomyslel na jednu chudobnú
začala mi pískať na dieročku spodnú…
Ups, zase píšťalka. To sa už asi
opakujeme.
Text Ľuboš Houška
štvrtok
18. apríla 2013
20.20
22kino Nostalgia
ex-kino NIVY
Súťažná 18
Prvý krát v tomto roku a v nových priestoroch!
Architekti, dizajnéri, vizuálni umelci a ďalší
kreatívni ľudia vo formáte 20x20!
KLEIN DYTHAM
Organizátor: Mediálni partneri:
Projekt podporili:
www.pechakucha.sk
www.pecha-kucha.org
Pecha Kucha Night
© Klein Dytham
Architecture
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Myslíte si, že „Here´s my number, so call me maybe“ je to najhor-
šie, čo vás počas vášho hudobného života môže stretnúť? Tak by
ste teraz mali dávať veľký pozor, lebo na česko-slovenskej scé-
ne máme síce lokálne, ale omnoho väčšie hviezdy (teda aspoň
niektoré z nich to o sebe tvrdia), ktorých tvorba vás poznačí na
celý život. A my, keďže vieme rozoznať kvalitu, vás prevedieme
hudobným progresom bežného česko-slovenského človeka od
nevinného detstva až po generácie vašich súrodencov, priateľov,
rodičov, starých rodičov.
!Upozornenie! Predtým, než začnete čítať, si zapnite po-
čítač a spustite internet.
5Angels – První dětská megadíza v Praze
Je to síce absolútne nemorálne, nechutné, ale áno, „kopneme
si“ do päť roztomilých dievčatiek vo veku okolo štrnásť rokov,
ktoré v podstate za svoju tvorbu a všetko to okolo ani nemô-
žu, ale sú prvou lastovičkou, ktorá môže nenávratne zvrátiť váš
hudobný vývoj.
Ak ste už túto fázu bez ujmy prežili, dávajte pozor na svo-
je malé sestry. Flitre, zubné strojčeky, veselé tančeky a rebelstvo
sú totiž návykovejšie ako poníky a barbíny.
Dievčatká vznikli ako typický „bravíčkový“ produkt, keď
mali asi desať rokov. Po chvíli sa ich ujal iluminát českej hudob-
nej scény Michal David a... a... A už netreba nič dodať: duet s Mi-
chalom Davidom, vlastný muzikál „Andílci za školou“ s hudbou
Michala Davida, a rovnomenný film, ktorý bude nakrúcať... nie
Michal David. Hudobne sa však na tom určite bude podieľať.
Ak vám nebude stačiť, že uvidíte ich nápadité videoklipy
a spevácke výkony, tak určite navštívte ich oficiálnu stránku. Tam
sa okrem iného dozviete, že „každá členka 5Angels má svou je-
dinečnou vůni“, a tak si na stránke môžete okrem rôznych pič...
produktov zakúpiť aj sprchový gél Tereza 5angels, antibakteri-
álne mydlo 5angels a šampón z divých makov Nikola 5angels,
v ktorom bude pravdepodobne, podľa ich hudobnej tvorby sú-
diac, aj výťažok z varených makovíc. Makovičkové šampóniky
a mydielka dávajú pravdepodobne dievčatám pred každým vy-
stúpením a používa ich okrem rôznych pedofilov a Michala Da-
vida asi aj manažér 5angels, ktorý tvrdí, že o dievčatá sa bijú
zahraniční producenti a budú vraj v prvej polovici tohto roku
predskakovať na koncertoch Justina Biebera a skupiny One Di-
rection (to sú takí slávni chlapci) v Prahe a Bratislave. Dievčatá
sa vraj len musia dobre naučiť po anglicky, zmeniť výrazne hudbu
a najmä imidž, čiže vlastne... Ale veď, držíme im palce.
P. S.: Chceli sme pôvodne priniesť reportáž aspoň z jed-
ného koncertu, no na bieberovských stránkach nie je uvedený
žiadny pražský ani bratislavský koncert. Hm, zvláštne.
Luštěla – Pe-Pe-Pe-Pe-Pedofil
Keď ste prvé štyri roky svojej puberty frčali na 5angels, prichá-
dzate do veku, keď sa pre vás stávajú piati anjelici „sračkou pre
malé deti.“ Začínate byť hustý tínedžer, ktorý musí „každé ráno
denně vstávati, ve škole pak pozor dávati,“ prepadáte občasným
depresiám „neměla jsem zatím žádného kluka, občas mi mé srd-
ce proto puká,“ pričom nechápete, prečo to tak je, veď „nejsem
šprtka, nejsem ani Ámoska, jsem jen prima holka, dobrá kámoš-
ka,“. A tak jediné, čo vás drží pri živote, je fakt, že „patnáctiny už
se blíží konečně, oslavím je společně se svou partou ze školy.
Patnáctiny, jak občanku dostanu, holčičkou být přesta-
nu, na slečnu se přeškolím.“ Producenti týchto dievčat s krikľavo
neónovými tieňmi na očiach a lacnými umelými nechtami však
myslia aj na výchovný charakter piesne, a tak vás dievčatá pre-
sviedčajú, že chlapci a alkohol nie sú všetko a že ak v krátkom
čase neotehotnejú, tak „udělám si možná taky maturu, vypravím
se sama někam na túru, nemusí to být zas velké pocení, kdopak
to z vás ocení?“ (Ok, vôbec nechápeme, o čom tá pieseň je!!!)
To, že „Patnáctiny“ sú absolútny internetový hit, sa však
dievčatám kruto vypomstilo, keďže ich na FB stránke začal otra-
vovať „Fejsbukovej pedofil“. Ale tak, čo sa divia, keď vo videoklipe
ležia spolu vo vani, zahalené farebnými guličkami a provokačne
kričia „na kompu a na facebooku, trávím noci kvůli klukům. Zná-
mých spousty, jsou jak vosy, napište mi někdo prosím.“ A ešte si
budú aj vyberať, kto im môže písať, štetky jedny: „Koukni se mi
na profil, pokud nejsi pedofil.“ Podobne ako 5angels sa aj Luštěla
pokúša preraziť s angličtinou, ale na rozdiel od 5angels sa diev-
čatá, i keď už majú 17 rokov, dostali zatiaľ len po číslovky „jeden,
dva, strom, štyri“, takže na zahraničnú kariéru to zatiaľ nevyzerá.
Katka a Jindra – učili sa od Evy a Vaška
Keď sa pozriete na niektoré páry, viete, že si boli súdení už od
prvého stretnutia na diskotéke v kultúrnom dome. Katka a Jin-
dra sú jedným z nich.
Títo dvaja zaľúbenci sú typickým príkladom toho, že vy-
rastať na dedinských keyboardových zábavách vás natoľko
poznačí, že začnete byť presvedčení, že takto vyzerá hudba
21. storočia. Katka a Jindra sú krásni, milí, asi 25-roční ľudia
s čistou dušou, no na našu smolu vlastnia keyboard, karaokové
mikrofóny, videokameru a ako väčšina „šlágrových“ spevákov si
myslia, že vedia spievať. Ich piesne sa vyznačujú prepracovanými
videoklipmi – keyboard a lúka; keyboard a obývačka; keyoboard
a les; my a lúka; my a les; my a obývačka; my, keyboard a lúka;
my, keyboard a obývačka atď., pričom sa v textoch nezabúdajú
poďakovať ani hlavnému svedkovi ich lásky, ktorým je „bledý mě-
síček, ten byl svědkem našich sladkých hubiček“. Keďže sme ne-
napraviteľní romantici, tak sa nám pochopiteľne najviac okrem
Megamixu páči pieseň Mosty, ktorá sa vyznačuje romantickým
videom. V ňom síce platonickí milenci upustili od choreografie
„prešľapujem z ľavej nohy na pravú a popritom rytmicky vytáčam
trup do strán“, ale za to nesmú chýbať ponožky v turistických
sandáloch, kockovaná košeľa, státie na mini kamienku uprostred
malebného potôčika a neprítomný výraz hlavnej a zároveň jedi-
nej speváčky.
Ak už máte vek 25 rokov dávno za sebou a hudba týchto
zaľúbencov vám nič nehovorí, nezúfajte. Aj vo veku 40 rokov mô-
žete objavovať krásy hudby, ktorú z čistej lásky produkuje iný za-
milovaný pár – Mirko a Drahuška – ku ktorým sa tiež dostaneme.
PhDr. Martin Jakubec – Božanin frajer
Spevák populárnych melodických piesní a šlágrov stredného
kantilénového prúdu, populárnych úprav slovenských ľudových
piesní a čardášov; producent; manažér; zabávač; seriózny a re-
prezentatívny moderátor; hudobný vydavateľ; „spievajúci pod-
nikateľ“; zakladateľ Zlatej dychovky na Slovensku; mediálny
poradca; generálny manažér, hovorca, novinár, spoločenský in-
telektuál, diplomat, podporovateľ slovensko-srbských vzťahov,
muzikoterapeut pre seniorov, možný budúci minister kultúry
a možno aj galaxie.
Je to umelec všestranných schopností, ktorý svojou pro-
fesionalitou, bezprostrednosťou k publiku a charizmou, tempe-
ramentom a šarmom oslovuje široký okruh divákov všetkých
vekových kategórií a doslova vie strhnúť obecenstvo. (Zdroj:
Martin Jakubec – oficiálne stránky)
Práve on oživil prúd populárnej hudby 70 rokov. Jeho ver-
zia piesne „V dolinách“ bola, je a aj bude najlepšia. A nakrútil k nej
veľkovýpravný videoklip s leteckými zábermi. On je hviezda na
koncertoch, nie Desmod! On mal byť Skokanom roka v ankete
Slávik 2012! Mal to dokonca vyhrať, lebo nikto iný v slovenskom
šoubiznise nepracuje tak dlho, tvrdo a ešte tvrdšie! A vlastne,
pripisujeme mu úplne všetky zásluhy na slovenskej populárnej
scéne. A pre vás, všetkých hejterov, má odkaz: „Ale ja odkazu-
jem jedno: Majte sa na pozore, pretože ďalšie veci, ktoré postup-
ne predstavím, Vám vyrazia dych.“
Miroslav Martin a Drahomíra Masaryková – DuO
z východného Slovenska
Je krásne, že láska kvitne v každom veku a je ešte krajšie, keď
si v pokročilom veku nájdete so svojou láskou spoločný koníček.
A keď sa z koníčka stane umenie, ktoré prezentujete na verej-
nosti, musia sa z vás bezpodmienečne stať hviezdy, teda aspoň
na internete. Necháme ich však, nech sa predstavia sami: „Vela
sa náz pitatie odkial sme : sme z Východneho slovenska.“ Ich
tvorba je multižánrová. Miešajú rytmickú elektroniku s melodic-
kými baladami, ktoré sú pretkané romantickými textami o lás-
ke. Miroslav spieva, hrá na syntetizátoroch a skvelo mu pritom
sekunduje svojim recitálom Drahuška. Drahomíra však ukazuje
svoj obrovský hudobný potenciál aj v piesňach pre deti, ktoré na-
spievala. Ako na ne deti reagujú, nám nie je známe.
Podľa ich fanúšikov tvoria nebeskú hudbu pre pohladenie
duše, ale Miroslav skromne oponuje: „to ja neviem posudit či je
to nebeska hudba, snažim sa davat lasku ludom aj z Drahuškov.
Lasky je stale malo, a vela je toho zla.“ Nemajú radi, keď ich nie-
kto kritizuje za hlúposti: „Ide o par ludi, ale su asi lepsie zdelany
ako ja, a popritom maju v ziackej hrozne znamky a naz tu buze-
ruju.“ No a keďže sme sa do tohto dua zamilovali a v našom ma-
gazíne sme prístupní čomukoľvek, dovolíme im aj malú reklamu.
Ale dávajte si pozor, pre čo im budete volať: „možeta sa snamy
skontaktovat aj na cisle 0000 000 000, zlomiselné volania su
zaznamenane a bude dane členon v pravnom konani.“
Ach, tá láska hu hu húúúúúú, láska hu hu húúúúúúúú, lás-
ka hu hu húúúúúú, zázračná.
PS: Pred pár dňami nás zarmútila správa od Mira a Dra-
hušky. Najskôr to vyzeralo len na profesionálny rozchod: „Priate-
lia: čoskoro sa premenuje stránka ma Miroslav Martin, nakolko
už len Miroslav Martin bude hudbu v budúcnosti sám: Miroslav
Martin.“ Ale po dlhom pátraní a naliehaní donútili fanúšikovia
Drahušku k priznaniu, ktoré nám roztrhlo srdce: „Priatelia áno
je to pravda že končím lebo sa v súkromnom živote sa rozchá-
dzame. Toto je moje stanovisko oficiálne. Drahomira Masa-
rykova.“ Žiadna Drahuška, žiadne fotky, žiadne videá. Nuž, aj
takto smutne končí najkrajší slovenský pár (samozrejme až po
Lelkešovcoch).
šlágr TV – peklo existuje
Tak ale tu sa už končí všetka sranda. Až tu totiž prídete na to, že
keyboard je nástroj samotného diabla. To sme síce tak trochu
tušili, poučení hudbou Michala Davida, ale po hodinovom poze-
raní tejto televízie (áno, bolo to peklo), sme zistili, že hudobníci
sa tu riadia heslom „kam môžeš, tam zober keyboard“ – na pláž,
na salaš, do mora, na promenádu, do lesa... Je to najlepší kamoš
šlágrových skupín, ktorý nahradí všetky zvuky a nástroje, vytvorí
dvojhlasy a dokonca nahradí aj zbory, pričom všetko znie neuve-
riteľne prirodzene.
Ak vás ani toto neodradí, pozrite si 24-hodinovú ponuku
programu: Písničky na přání, Moravský, Český, Slovenský Koláč,
Hitparáda Country Devítka, Dechparáda Dvanáctka, Dechovka,
to je naše... Obzvlášť by sme chceli upozorniť na programy Slo-
vensko sa zabává, Zlatá dychovka, BOŽANA – Srdce Jadranu,
ktoré sú dielkom PhDr. Jakubca.
Najkrutejšie na tejto televízii je to, že vysiela nonstop
a všetko dookola. A to už radšej nebudeme komentovať riaditeľa
tejto televízie, hudobného obchodníka s biednou hudbou, kto-
rého vtipnú ha ha ha pieseň s nahratým backgroundovým smie-
chom „Já jsem nepřizpůsobivej“ sme museli po minúte vypnúť.
A keďže sme za spravodlivosť, pravdu a mier na celom
svete, nesmieme opomenúť fakt, že celá televízia žije z televíz-
neho teleshoppingu, ktorý ponúka svojim divákom, čiže prevaž-
ne dôchodcom tieto „podomácky“ vypálené CDčka za ceny, kto-
ré nezodpovedajú kvalite ponúkaných produktov.
Ak ste sa dostali až sem a nepoznačilo to váš hudobný
vkus, gratulujeme vám, ste úplne v poriadku. Ak ste dovracali
a máte pocit, že už viac nechcete žiť v tomto svete, tak to prí-
liš prežívate a mali by ste sa zastaviť u nejakého dobrého psy-
chológa. Ak si spievate niektorú zo spomenutých piesní, tak sa
nebojte, o pár dní alebo týždňov to prejde. Ak máte chuť kúpiť
si keyboard, pravdepodobne vás o chvíľu uvidíme v televízii. Ak
vlastníte aspoň jedno z CDčiek spomenutých interpretov alebo
ste ich fanúšik, ste pravdepodobne bežný česko-slovenský po-
slucháč. Ak chodíte na koncerty spomenutých interpretov, ste
fanatik. Ak zbierate podpisy, prípadne máte s vašimi idolmi spo-
ločné fotky, pokojne nám ich pošlite. Alebo radšej ani nie.
Text Katarína Drápalová
hudoBný
Ak vlastníte aspoň jedno z CDčiek spomenutých interpretov alebo ste
ich fanúšik, ste pravdepodobne bežný česko-slovenský poslucháč.
Here´s my number, so call me maybe
84
inspire magazine
music
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Festival Uprising má za sebou veľmi pozitívny rok. V lete
sa oslavovalo piate jubileum a v zime sa ukončila sezóna
nadupaným Uprising Winter Edition. Ten sa konal týždeň
pred Vianocami v centre Bratislavy. Atmosféra aj vystú-
penia na zimnej edícii festivalu boli na jednotku a vidieť
legendy ako General Levy či Congo Natty bol jednoznač-
ne zážitok.
Po krátkom zimnom spánku opäť pokračujú práce
na letnom Uprisingu, ktorý sa už teraz netrpezlivo oča-
káva. Šiesty ročník je ohlásený na 23. a 24. augusta na
už tradičných bratislavských Zlatých pieskoch. Veľmi sa
tešíme na pozitívny záver leta a prázdnin, a s napätím ča-
káme na prvé zverejnené mená v programe. Šepká sa, že
na Slovensko dorazí Marley.
uPrising
veľmi pozitívny roK
Veľmi sa tešíme na pozitívny záver leta, a s napätím čakáme na prvé
zverejnené mená v programe. Šepká sa, že na Slovensko dorazí Marley.
Zhoranadol,zľavadopravaGeneralLevy/GeneralLevy&CongoNatty/Superior
GeneralLevy,žrebovanie
85
magazine with a difference
Progres
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Porto
plánom výletu bolo neplánovať
PortoležínakopcochnadriekouDouroanajkrajšiepohľadyponúkamostPonteDomLuísI
86
inspire magazine
traVel
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Porto zachránilo námestie, hudobník, portské víno
a dve krásky z hostelu. Plánom výletu bolo neplánovať.
Improvizovať, užiť si trochu slnka, atmosféru a ruch ju-
hu, narýchlo navštíviť Porto a cestovať ďalej.
Pomotal som sa po centre, v tichých uliciach mi
však niečo chýbalo a tak moje kroky smerovali k stanici.
Do odchodu vlaku mi zostávali dve hodiny, sadol som si
teda na námestí neďaleko Cais Estiva, ochutnal pár po-
hárikov, započúval sa do uspávajúcej hudby a vlak nechal
odísť.
O dva dni neskôr. V hosteli, sediac pri ďalšej ochut-
návke, som rozmýšľal nad ranným vlakom z Porta. Viac
som však dúfal, aby ma oslovili tie dve, ktoré sedeli pri
vedľajšom stole. A ranný vlak som zas nechal odísť a kú-
pal sa namiesto neho v ľadovej vode po noci ochutnáva-
nia všetkého, čo nočné Porto ponúka.
Porto leží na kopcoch nad riekou Douro a najkraj-
šie pohľady ponúka most Ponte Dom Luís I, pri ktorého
stavbe bol aj Gustave Eiffel. Na druhej strane takmer šty-
risto metrov dlhého mosta leží Vila Nova de Gaia, kde náj-
dete výrobcov portského vína, ktorí ponúkajú prehliadky
a ochutnávky.
Ribeira, historické centrum Porta, je súčasťou zo-
znamu UNESCO. Malebná štvrť s úzkymi uličkami, neko-
nečnými schodmi a nízkymi domami zo začiatku dvadsia-
teho storočia zdobenými typickými kachličkami azulejos
je dnes pomerne tichá. Predovšetkým mladí ľudia sa dnes
sťahujú na predmestie, ktoré je lákavejšie cenami prenáj-
mov a polohou na pobreží.
Cez víkend sú v uliciach a na námestiach trhy lo-
kálnych umelcov a farmárov z okolitých dedín. Ak čakáte
ruch juhu v miestnych tržniciach, budete trochu sklamaní.
Tržnice sú posledné roky poloprázdne. Ako trhovisko v mi-
nulosti slúžila aj červená budova na Cais de Gaia. Indus-
triálny priestor dnes žije predovšetkým v noci ako Hard
Club, ktorý ponúka koncerty takmer každý deň.
Podľa Lonely Planet nájdete v Porte tretie najkraj-
šie kníhkupectvo na svete. Livraria Lello je vyše sto rokov
staré dvojposchodové kníhkupectvo s Art Deco interié-
rom, stropom s farebnou vitrážou a drevenými policami.
Obchod pripomína múzeum. Tu, v kaviarni na druhom po-
schodí, sa narodil aj Harry Potter, ktorého J. K. Rowling
v Porte písala. Harryho uvidíte aj v uliciach mesta. Filmo-
vé kostýmy boli inšpirované tradičnými kabátmi, ktoré no-
sia študenti univerzít.
V Porte stojí najužší dom v Európe. Moja snaha vy-
svetliť, že užší máme v Bratislave, bola zbytočná. Najužší
je v Porte a hotovo! Stojí medzi kostolmi Igreja do Carmo
a Igreja das Carmelitas.
Múzeum moderného umenia Serralves je cez ví-
kend otvorené až do polnoci a dá sa tak skombinovať
s dňom stráveným na neďalekej pláži. Ponúka niekoľko
výstav naraz, kino, hudobné a divadelné predstavenia, gu-
ided tours a kurzy.
Priamo v centre, na námestí Campo Martires da
Patria, v bývalom väzení dnes nájdete Centro Portugues
de Fotografia. Čo sa umenia týka, stačí sa motať po uli-
ciach. Živá hudba a street art je na každom kroku.
Nočný život je živý a divý. Domáci a medzinárod-
ní študenti sa do rána zabávajú na uliciach Rua Galeria
de Paris a Rua Cândido dos Reis. Kde tieto ulice ležia, to
mi z pamäti vymazala povinnosť ochutnať v každom bare
niečo iné. Treba si dávať pozor na lokálnych, ktorí vám ši-
kovne predajú veľmi drahý cukor.
Špecialitou Portugalska je hudobný žáner Fado,
ktorý pochádza z rokov 1820 – 30. Bar, kde sa smutné
piesne o moriach, oceánoch a ťažkom živote počúvajú
najlepšie, vám poradia skôr domáci ako turistický bede-
ker. Fado sa viaže na portugalské slovo saudade, čo v pre-
klade znamená smútok. Spieva žena, ktorú sprevádza
gitarista.
Jedným z najväčších zážitkov v Porte je jedlo. Ja
som si obľúbil lacnejšie reštaurácie, ktoré ponúkajú kuli-
nárske cesty do minulosti. Umelé čierne nohavice a o nič
pohodlnejšie biele košele, ktoré čašníci nosia, dopĺňajú
staré barové stoličky, mramor, sklo, kožené kreslá a ve-
selé obrusy.
Portské víno poznáme. Sladké pečivo plnené pu-
dingovým krémom majú aj v Taliansku a Španielsku, ale
miestnu špecialitu Francesinha treba ochutnať práve
v Porte. O tejto špecialite sa píše viac historiek. Jednu
z nich má aj lokálny sprievodca Pedro, ktorý v rámci svo-
jej prehliadky rozpráva o mladom elegánovi Danielovi da
Silva, emigrantovi žijúcom časť mladosti vo Francúzsku.
Keďže Porto je najkrajším mestom na svete, rozhodne sa
Daniel vrátiť domov, do šesťdesiatych rokov a diktátor-
ského režimu Antónia Salazara. Ľudia, no predovšetkým
ženy a mladé slečny, sa mu zdajú byť akési nesmelé, tro-
chu bez života a hlavne príliš zahalené. Da Silva preto pri-
praví špecialitu, ktorá bude taká pikantná, až sa slečny
zahrejú a vysmädnú, vyzlečú, piva poriadne napijú a po-
voľnejšie budú. Dnes sa Francesinha pripravuje na viac
spôsobov. Základom je mäkší chlieb, šunka, bravčová
klobása linguiça, klobása chipolata, hovädzie mäso pre-
ložené roztopeným syrom a pikantnou omáčkou z rajčín
a piva, dnes najčastejšie podávané s hranolčekmi. Špe-
cialita predovšetkým pre milovníkov mäsa. Omáčka je ta-
jomstvom, ktorú reštaurácie neprezrádzajú.
Spomínam, ako dobre bolo v Porte na jeseň. Som
si istý, že navštíviť ho sa oplatí po celý rok a tak hľadám le-
tenku naspäť, aby som nasadol na ten vlak smerujúci juž-
ne od Porta, ako som pôvodne chcel. A ak ho aj tretí raz
nechám odísť, tak to len potvrdí, akým skvelým mestom
je Porto!
Text a foto filipgelacik@filipgelacik.com
Do odchodu vlaku mi zostávali dve hodiny, sadol som si teda na námestí
neďaleko Cais Estiva, ochutnal pár pohárikov, započúval sa do uspávajúcej
hudby a vlak nechal odísť.
ŠpecialitouPortugalskajehudobnýžánerFado
Progres
87
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/A ako absencia dobrého vkusu: minimálne v štýle odieva-
nia je to tak. Nerada začínam text negatívnou informá-
ciou, ale počas svojej stáže v Írsku som skutočne nena-
trafila na vkusne či zaujímavo oblečeného muža alebo
ženu. A to im naozaj nechcem krivdiť! Možno ten spôsob:
„z dielne či zo stajne rovno do baru a potom do postele“
sa stane raz štýlom, ale tentoraz ma tie trojfarebné, ká-
rované flanelové košele, džínsy stiahnuté prekliato nízko
a svetlohnedé, najlepšie nezašnúrované traktorky neoslo-
vili. S vyšuchtanými balerínkami a rozťahanými svetrami
(túto sezónu so sovami) u dievčat ani nehovoriac. Mojou
záchranou boli charitné obchody s použitým oblečením
(zväčša neziskovky Oxfam), kde sa dal nájsť zaujímavý šál
či kardigán (plus paperbacková kniha k tomu!).
Toľko hudby na takom malom ostrove
B ako Bono: keď sa opýtate kohokoľvek v Írsku, ale aj
kdekoľvek v Európe: „Ktorá je najlepšia koncertná skupi-
na všetkých čias?“ – pravdepodobne dostanete odpoveď:
U2. A niečo pravdy na tom bude. Ako jedna z mála skupín
pretrvala desaťročia v pôvodnej zostave (štyria členovia
plus manažér), má naviac sexi lídra, ktorý sa okrem mu-
ziky angažuje aj v charite a ľudsko-právnych otázkach. Už
len čakáme, kedy hviezda Bono „preskočí“ svojho podob-
ne zameraného kolegu Boba Geldoffa a dostane nobelov-
ku za mier. Inak U2 vlastní (okrem iného) vcelku majestát-
ny hotel v centre Dublinu – treba vidieť a odfotiť.
C ako Corrs či Cranberries: aby sme nezanevreli na
ženský vokál, tak treba spomenúť aj ďalšie dve svetovo
uznávané skupiny. Súrodenecký projekt Corrs (speváč-
ka navštívila nedávno africký kontinent v rámci podpory
ženskej kampane neziskovky Oxfam) znie viac ako írsky
tradičný folk. Zato Cranberries z mesta Limerick, ktorých
konečne pred pár mesiacmi videli naživo už aj ľudia v Bra-
tislave, neznejú vôbec írsky (ak už chceme použiť takúto
škatuľku). V každom meste nájdete dobre znejúcu kapelu,
ktorá by mohla preraziť aj za hranicami Írska. Možno však
v zahraničí ľudia nemajú pochopenie pre popevok „heja-
-hija-hou“ v každej skladbe...
D ako dobročinnosť: keď sa pozriete na štatistiky, kto-
ré zaraďujú krajiny podľa toho, aké je ich obyvateľstvo
štedré, ochotné darovať financie na charitu – tak Írsko je
druhé (hneď za neporovnateľne väčšími, tiež z Írov a Írok
pozostávajúcimi Spojenými štátmi americkými). Keď som
sa nasťahovala do mestečka Tralee (muzikálne znejúce-
ho: Trá-Lí), hneď v prvý deň svojho pobytu som sa na uli-
ciach, ale i pri barových pultoch stretla s najrôznejšími
fundraisingovými aktivitami (ľudia do kasičiek zbierajú na-
ozaj na čokoľvek či kohokoľvek). V médiách sa potom spo-
mína skôr suma, aká sa vyzbierala, ale už menej spätná
väzba od ľudí, ktorým boli peniaze určené. Pred Vianoca-
mi však bežné obyvateľstvo (na pár dní) zanevrelo na ob-
darúvanie, keď sa dozvedeli, koľko zarábajú ľudia na čele
írskych mimovládok (10-tisíc eur na hlavu, uff).
Import – Export produktov
E ako ekonomická kríza: Íri a Írky radi vyjdú do ulíc, keď
sú nespokojní so situáciou v ich krajine (ale na Francúz-
sko, samozrejme, v tomto nemajú!). Naposledy protesto-
vali proti „nespravodlivým“ podmienkam, sprevádzajúcim
pôžičku Írsku od Európskej banky. Krízu nevidno, keď záj-
dete v piatok či sobotu do akejkoľvek krčmy – „nedosta-
tok financií“ sa prejaví len v tom, že namiesto desať pív
za večer si dajú miestni chlapi sedem. V neziskovom sek-
tore zasa zamestnanci a zamestnankyne nepracujú päť
dní v týždni, ale len tri dni. V zásade sa však v bežných
rodinách nič vážne nedeje – stále je dostatok času na po-
zeranie speváckych súťaží a pokojné pitie čierneho čaju
s mliekom – najlepšie: aspoň polhoďku každé dve hoďky...
ÍrsKo nie je len o PiVe
guinness a írskej whisky
írsKa asociačná abeceda
Počas svojej stáže v Írsku som skutočne nenatrafila na vkusne či zaujímavo
oblečeného muža alebo ženu. A to im naozaj nechcem krivdiť!
88
inspire magazine
traVel
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/P ako politika: počas prvej polovice roku 2013 bude Eu-
rópskej únii predsedať práve Írsko. Domáci si od toho
veľa sľubujú, lobistické skupiny vyrazili do boja. I tak sa
však nevyhneme škrtaniu v rámci EÚ rozpočtu (určite sa
bude výrazne skresávať v oblasti poskytovania rozvojovej
pomoci krajinám tretieho sveta). Až v lete budeme môcť
zhodnotiť, ako úspešne vládla únii krajina, ktorá je mini-
málne počtom obyvateľov a obyvateliek veľmi podobná
Slovensku.
R ako referendum: v najbližších mesiacoch sa možno
dočkáme (po referende o nezávislosti Škótska) aj refe-
renda: „Komu by malo patriť Severné Írsko?“Päť šestín
povrchu írskeho ostrova patrí totiž katolíckemu Írsku,
no zostávajúca schizofrenická (protestantsko-katolícka)
šestina je súčasťou Spojeného kráľovstva Veľkej Britá-
nie a Severného Írska. Určite v médiách registrujete ne-
pokoje, ktoré sa dejú v Belfaste. Napríklad pre zvesenie/
nezvesenie britskej vlajky (ako by nebolo väčších problé-
mov na svete!) Keďže sú v tejto oblasti deti už odmalička
vedené k tomu, aby sa navzájom nenávideli (na základe
náboženskej príslušnosti), situácia sa tam tak skoro asi
nezmení.
S ako Slováci a Slovenky v Írsku: pracujúcich, študujú-
cich i v štátnom systéme „levitujúcich“ ľudí zo Slovenska
je v Írsku veľa a, popravde, veľmi sme nezapadli. V Dubli-
ne som videla niekoľko barov, kde čapujú slovenské pivo
a pozerá sa slovenský hokej či futbal; i obchodov, kde pre-
dávajú slovenské (plus české a poľské) výrobky. Ťažko po-
vedať, či je to dobre alebo zle...
Nie je cestovanie ako cestovanie
T ako travellerstvo: žijem neo-nomádskym spôsobom ži-
vota, no nikdy som si nemyslela, že existujú aj novodobé
kočovnícke skupiny, ktoré majú vlastný jazyk, identitu
a tvoria vlastne menšinu. V Írsku to tak je, no travelleri
a travellerky sa stretávajú s nepochopením a sú často
diskriminovaní (pri napĺňaní povinnej školskej dochádzky).
Niektorí ľudia ich nálepkujú ako „bielych Cigánov“, čo nie
je správne.
U ako úskoky pri platení za batožinu: neviem, či môžem
nahlas spomenúť meno írskej nízkorozpočtovej leteckej
spoločnosti, začínajúcej sa na písmeno R (ale veď vy si
domyslíte). Lacná preprava ľudí z Bratislavy do Dublinu
a späť! No váženie a meranie batožiny pred odletom je
nočnou morou všetkých našich spoluobčanov a spoluob-
čianok – najmä pred Vianocami. Kdesi som čítala, že na
jedného cestujúceho touto aerolínkou pripadá v prieme-
re dva a pol kabáta! Môže to byť prehnaný, ale vydare-
ný vtip. Ak vám naviac let na Slovensko „spríjemnia“ opití
Íri či Briti, idúci na „stag-party“ do nášho hlavného mesta
(kotviaci celý víkend v Irish pube), máte o cestovateľskú
traumu postarané.
V ako viera v Boha a najmä cirkev: už som to tu párkrát
spomenula – väčšina ľudí v Írsku patrí do katolíckej cirkvi,
decká sú vychovávané v cirkevných školách. Bez zaujaté-
ho komentára len konštatujem, že feministické združenia
(presadzujúce napríklad interrupcie v prípade ohrozenia
života matky) to pri svojich aktivitách nemajú ľahké.
Z ako zelená krajina: každý štát má svoje pozitíva a nega-
tíva (na niektoré narazíte až po dlhodobom pobyte). Mu-
sím však úprimne konštatovať, že tak, ako milujem Slo-
vensko (so všetkými jeho „muchami“), tak som si obľúbila
aj Írsko. Je to nádherná, pohostinná nížinatá krajina, kde
zaobstaranie obživy nespočíva v pestovaní ovocia a zele-
niny (vraj pôda nie je dostatočne úrodná), ale v chove do-
bytka. Ako vegetariánka som to nemala ľahké, ale kritiky
už bolo nadnes dosť! Treba vycestovať a zažiť na vlastnej
koži.
Text Boba Baluchová / Foto Palo Markovič
F ako film: v Írsku sa pre nádhernú prírodu (Cliffs of Mo-
her, Dingle Bay, kopec národných parkov a zachovalých
chrámov) nakrúca slušný počet koprodukčných filmov.
Ale len jeden nájdete na väčšine prospektov turistických
kancelárií (v ponuke: zavedú vás na miesta, kde sa Hillary
Swank zamilovala do Geralda Butlera): „PS: I love you“.
A nech je to akokoľvek ufňukaný, romantický, komerčný
film – rada si ho pozriem (aj vypočujem soundtrack) opäť!
G ako Guinness: najznámejší vývozný artikel je bezpochy-
by Guinness – na slovenské pomery príliš tuhé a drahé
pivo (5 eur za pohár? WTF?) Prehliadka pivovaru neďa-
leko hlavnej vlakovej stanice určite stojí za to! Keď si na
obed dáte k pollitru Guinnessu ešte Baileys cheesecake
– dobre sa vám bude v hlávke motať.
H ako hladomor: o tomto írskom nešťastí som dlho neve-
dela, až keď som počula lokálnu pieseň a všade na vidieku
videla kamenné múry, pripomínajúce situáciu z polovice
19. storočia. Vtedy „zemiakový hladomor“ zahubil vyše
milióna ľudí, ďalší milión emigroval do USA.
I ako írska whisky: keďže alkohol takmer vôbec nepijem,
pitiu whisky som na chuť neprišla (ani domov som ako su-
venír z duty free shopu nič nedovliekla). Na miestnych šta-
mgastoch však podľa červeného nosa rýchlo spoznáte, či
pijú pivo, whisky alebo oboje dohromady. Írski ľudia (čím
starší, tým lepšie) sú však veľmi usmievaví, dobrosrdeční,
radi rozprávajú turistom a turistkám svoje zážitky z mla-
dosti a pýšia sa svojou krajinou. Dôležité je, že sú na svoju
vlasť hrdí (na rozdiel od iných národov).
Pevná identita plodí talenty
J ako James Joyce: keď som navštívila hociktoré kníhku-
pectvo v Dubline, udivovalo ma, ako si vážia svojich literá-
tov (všade v priestore umiestňujú ich diela). Desať vydaní
Joyceovej knihy „Dubliners“ v jednom regáli ma šokovalo
– všetky vyzerali graficky aj typograficky dobre zmáknu-
té – radosť čítať!Takisto v divadle (Abbey Theatre) je na
programe domáci autor: James Joyce na striedačku so
Shakespearom.
K ako Kelti: Na území Írska sa v 3. storočí pred Kristom
usadili Kelti, a ten vplyv cítiť na obyvateľstve dodnes. Te-
tovania na ramenách a chrbtoch mladých ľudí, desiat-
ky prstienkov a amuletov s jedinečnými keltskými orna-
mentni v každom obchode so suvenírmi. Írčina (gaelčina)
je vlastne keltský jazyk, ktorý je veľmi ťažké sa naučiť, no
stále je to materinský jazyk pre takmer stotisíc Írov a Íriek
na západe krajiny. Dajte si do google prekladača akékoľ-
vek slovenské slovo so žiadosťou o preklad do írčiny a po-
tom si len dolámte jazyk pri výslovnosti...
L ako literatúra: už som spomenula Jamesa Joycea, ale
svetovo uznávaných spisovateľov (zväčša mužov) írskeho
pôvodu je minimálne desať (kým sa môžeme pochváliť
my v SR?) Mojím favoritom navždy ostane Oscar Wilde,
nielen pre jeho nádhernú knihu smutných rozprávok (bez
happyendu) pre dospelých „Šťastný princ“ (o poviedke
„Sebecký obor“ som už v Inspire písala).
M ako Madigan’s bar: je jedno, ktorý bar v Írsku navští-
vite. Všade majú dobré pivo, živú hudbu a zapnutú telku
s nejakým futbalovým zápasom. V kníhkupectve dokon-
ca objavíte kalendár s dvanástimi naj-cool barmi v Írsku.
Dublinský Temple bar je turistická atrakcia, mne však pri-
rástol k srdcu Madigan’s. Možno preto, že tam dobre va-
ria, alebo preto, že sa nachádza v centre Dublinu – hneď
vedľa kina Savoy. Čiže pred alebo po dobrom filme povin-
ná zastávka!
Nerozčuľovať sa nad počasím
N ako non-stop dážď: nech táto moja reportáž z Írska
vyznieva akokoľvek (možno trošku sarkasticky), jeden
jav nebudem kritizovať. Počasie! Jednak je to zbytočné
(veľmi to neovplyvním) a jednak sa dá na ten jemný dážď
rýchlo zvyknúť. Našťastie to počasie je ozaj premenlivé
– chvíľu prší, o chvíľu je zas slnečno a potom opäť búrka.
S pršiplášťom a gumáčikmi sa to dá bravúrne zvládnuť.
Dublinská vizuálna skúsenosť: po každom väčšom daž-
di – na každom rohu aspoň dva-tri pohodené polámané
dáždniky. Must see!
O ako ostrov: Írsko získalo svoju nezávislosť od Anglicka
až v roku 1922, preto si svoju identitu, slobodu až izo-
lovanosť podvedome akosi stále bráni. Otvorenosti voči
iným národom a národnostiam veľmi nepridáva ani fakt,
že ide o ostrov. Treba však povedať, že o cudzincov, cu-
dzinky a ľudí, žiadajúcich o azyl (prevažne z afrických kra-
jín), nie je v Írsku núdza. A aj imigračná politika zjavne nie
je taká prísna ako v SR.
89
magazine with a difference
Progres
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Donedávna bol považovaný za akúsi černošskú Mekku. Avšak
už v dnešnej dobe, s pribúdajúcim počtom obyvateľov iných
národností, tomu tak nie je. A vlastne ani v samotných začiat-
koch to tak nebolo...
História
Pokým neprišli európski prisťahovalci, územie obývali domo-
rodí Američania. Harlem, ako taký, bol založený holandskými
osadníkmi v 17. storočí. Pomenovanie dostal po jednom z ho-
landských miest, Haarlem. No ešte trvalo dobrých dvesto ro-
kov, kým sa toto, vtedy poľnohospodárske mestečko, začalo
urbanizovať.
Ako sa New York rozrastal, aj obyvatelia mesta sa po-
stupne posúvali ďalej na sever, až do Harlemu. Obchodníci vy-
cítili príležitosť a začalo sa tu s výstavbou metra ako aj rado-
vých domov a obytných budov. S tým sa však trochu prepískli,
čo viedlo k stavebnému presýteniu a následnému zníženiu cien
realít. Nízke nájomne prilákalo hlavne Židovských prisťahoval-
cov z východnej Európy a Talianov, ktorí sa sem vo veľkom sťa-
hovali a v tej dobe tvorili prevažnú časť obyvateľstva.
Černosi tu už síce boli od začiatku 17. storočia. Avšak,
masová migrácia začala až v roku 1904, po ďalšom realitnom
kolapse a tiež kvôli stále sa zhoršujúcim podmienkam pre čer-
nochov inde v meste. V tom období mali prenajímatelia bytov
problém zohnať bielych nájomníkov a domy boli málo alebo vô-
bec neobývané. A tak jeden obchodník s realitami prišiel so za-
ujímavým nápadom: voľné byty prenajať černošským rodinám.
Tie prichádzali väčšinou z dolného Manhattanu, z juhu kraji-
ny, kde už mali plné zuby nevhodného zaobchádzania a z Ka-
ribských oblastí. A čím viac obyvateľov čiernej pleti pribúdalo,
tým viac obyvateľov bielej pleti ubúdalo. Prví boli židia, ktorí sa
postupne do roku 1930 odsťahovali. Taliani ich nasledovali až
o niekoľko rokov neskôr. Ale ani černošské rodiny to nemali až
také ľahké. Ich nájomné bolo niekedy oveľa vyššie, ako platili
bieli nájomníci.
Rozvoj afroamerickej komunity v Harleme, bol sprevá-
dzaný aj kultúrnym boomom v dvadsiatich a tridsiatich rokoch
20. storočia, známy tiež ako „Harlemská renesancia“. Po zru-
šení otroctva, emancipovaní Afroameričania chceli Amerike,
ale aj celému svetu kreatívne dokázať, že sú umeleckí nada-
ní, inteligentní a ľudskí a podľa toho by sa s nimi malo jednať.
Nastalo obdobie divadla, poézie, džezu a swingu. Lenže ani to
dlho netrvalo. Na rad sa dostavila ekonomická kríza, hneď na
to druhá svetová vojna, a to si vyžiadalo aj svoju daň. Zvýši-
la sa nezamestnanosť, stúpli nájmy a aj kriminalita. Veľa ľudí
sa odsťahovalo, budovy zostali opustené a kriminalita ďalej
stúpala. Židovské a talianske mafie vystriedali černošské zlo-
činecké bandy. Užívanie drog v Harleme bolo neporovnateľne
vyššie ako v iných častiach New Yorku. Až s nástupom Giuliani-
ho do funkcie starostu kriminalita postupne klesla.
V ostatných rokoch sa táto neobyčajná štvrť dáva opäť
dokopy. Búra sa staré, stavia sa nové, opravuje sa pokazené.
Aj bývalý prezident Bill Clinton si tu v roku 2001 otvoril svoju
kanceláriu pre styk s občanmi. A turisti z celého sveta sem pri-
chádzajú, aby nasiakli neopísateľnú atmosféru.
Ako to vnímam ja
Pred mojou historicky prvou návštevou tohto úžasného mesta
mi jedna Newyorčanka dala radu: tváriť sa, že mesto dokona-
le poznám a nie som turistka, ktorú môžu ľahko oklamať, či
okradnúť. To ste mali vidieť tú herečku, keď som išla prvýkrát
metrom a na chvíľu som mala pocit, že idem zlým smerom.
Srdce mi bilo o stošesť a ani som nedýchala, ale výraz tváre
bol totálne suverénny. Teraz si však myslím, že na tom vôbec
nezáleží.
Ani neviem prečo, ale Harlem sa mi veľmi páči. Má takú
svojskú atmosféru. Ulice poznačené chudobou ma nekoneč-
ne fascinujú. Dealeri skoro na každom rohu, zvedavé pohľady,
ktoré si premeriavajú „whitegirl“ od hlavy k päte, ošarpané bu-
dovy... Toto všetko na prvý pohľad odpudivé, má v sebe niečo
veľmi príťažlivé - autentickosť. Ulice, ľudia, vzduch... Všetko je
tu také „real“.
Je pravda, že na začiatku som sa dosť bála. Najmä po
tých hrôzostrašných pohľadoch, ktoré sa objavili na tvárach
mnohých, keď som im oznámili, že budem bývať v Harleme.
A vlastne stále sa trochu bojím prechádzať touto štvrťou.
Hlavne, keď idem neskoro v noci domov alebo mám pri sebe
viac peňazí. Vtedy rýchlo prepletám nôžkami, aby som bola
čím skôr doma. Ale presne tento pocit ostražitosti ma prebu-
dil zo zabehnutej nepríčetnosti a nejakej klamnej zasnenosti.
Tu mám možnosť byť súčasťou toho, ako si ľudia spie-
vajú na ulici a so slúchadlami na ušiach sa úplne opúšťajú. Ako
prespávajú na stanici metra, ako si navzájom nadávajú alebo
ako sa rôzne obliekajú. Tiež je zaujímavé pozorovať napríklad
deti, ako idú v sprievode svojich rodičov ráno do školy. Malým,
ešte ničím neskazeným deťom žiaria očičká plné nádeje a chu-
ti do života. A zase naopak, ich rodičia poznačení drogami či
alkoholom, majú výraz plný beznádeje a apatie alebo úplne
prázdny. Taký smutný paradox. A ja rozmýšľam, ako dlho to
tým malým deťom vydrží.
Jodi
Oslovila som moju kamarátku, aby mi povedala ako vníma
Harlem ona. Je to spisovateľka, taká poetka z Jamajky a ja
som mala trochu problém, preložiť jej krásnu poéziu tak, aby
vyznela rovnako umelecky, ako ju ona predniesla.
Keď som prišla prvý raz do Harlemu, bola som ako taká
turistka. Veľa som fotila a napísala odkaz Michaelovi Jacsko-
novi na stenu Apollo Theatra. Hľadala som historickú súvislosť,
o ktorej mi bolo povedané, že toto miesto má. Avšak nenašla
som nič. Namiesto toho, prezerajúc si okolie, videla som len
Užívanie drog v Harleme bolo neporovnateľne vyššie ako v iných častiach
New Yorku. Až s nástupom Giulianiho do funkcie starostu kriminalita klesla.
harlem
plný rozKvetu ale aj pádu
90
inspire magazine
traVel
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Kreatívny biznis sa v poslednej dobe roz-
rástol. Všetci tvoríme vecičky a predáva-
me ich na internete. Ak nie na internete,
tak určite na burze alebo blšom trhu. Keď
ich nepredávate, tak ich aspoň nakupuje-
te. A keď ich nenakupujete, tak ich mini-
málne lajkujete.
Každý druhý človek pracuje v re-
klamnej agentúre. Každý tretí zakladá di-
gitálny startup, ktorý značne zjednoduší
objednávanie maďarských klobások, pri-
náša revolúciu v analýze lajkov alebo vý-
znamným spôsobom inovuje vyprázdňo-
vanie sa psov. Ak startup nezakladáte, tak
minimálne riešite, či do nejakého nevstú-
piť. Alebo to máte celé na háku, a snažíte
sa preraziť so svojou kolekciou šiat. Ale-
bo vyrábate marmeládu podľa babkinho
receptu.
Alebo ochutnávate. Recenzujete.
Píšete blogy.
Ak ich nepíšete, určite nejaké číta-
te. Chodíte na konferencie, kde počúvate
príbehy ľudí, ktoré zneju fascinujúco, pre-
tože v istom bode svojho života využili
svoju kreativitu. Ak ich nepočúvate, mož-
no ich rozprávate sami.
Alebo vymýšľate hry. Máte kapelu.
Robíte webdizajn. Tancujete. Mudrujete.
Spájate. Skladáte. Komponujete. Vyrezá-
vate. Staviate bicykle.
Alebo ilustrujete.
Jediný háčik je v tom, že väčšinou
to robíte takmer zadarmo. Alebo za pe-
niaze, len s tým, že to nie je celkom to, čo
ste vždy chceli robiť. Režiséri nakrúcajú
reklamy. Spisovatelia píšu reklamné texty.
Ilustrátori kreslia logotypy.
Možno by bolo dobré, keby ľudia
robili to, čo ich naozaj baví. Za primeranú
odmenu. Podľa štandardizovaných pra-
videl, ktoré bežne fungujú v kreatívnych
ekonomikách v Londýne, New Yorku či
San Franciscu. Hoci všetko sa hneď nasta-
viť na takýto level nepodarí, pokúsili sme
sa o to aspoň pri ilustráciách.
Owl Illustration Agency, (www.owl-
illustration.com) so sídlom v Bratislave
je jednou z prvých agentúr tohto druhu
v strednej Európe. Okrem toho, že ponúka
ilustrátorom možnosť propagovať svoje
portfóliá na zahraničných trhoch, prináša
so sebou aj know how v oblasti IP law (in-
telektuálneho vlastníctva) a kreatívneho
manažmentu, ktorý má skúsenosti s po-
trebami klientov, selekciou portfólia a edi-
toriálnou ilustráciou.
A teraz úplne iná story. V jednej
londýnskej reštaurácii sedíme s Aindri.
Aindri je Indka a okrem toho, že asi ako
jediná osoba, ktorú na tomto svete po-
znám, vlastní doménu so svojím menom
(naschvál si skúste dať do vyhľadávača
.com za jej meno), je aj úspešná ilustrátor-
ka, ktorej práce možno nájsť v časopisoch
ako Forbes.
Na chvíľu sa nad kuracím tandoori
stočí reč na jej najväčšiu inšpiráciu.
„To, čo ma v detstve prinútilo kres-
liť,“ začne a odhryzne si z naanu, „sú naj-
mä československé ilustrácie a animova-
né rozprávky. “
Zdá sa, že slovenské ilustrácie bu-
dú mať vo svete na čom stavať.
Text Andrej Kiszling
www.owlillustration.com
samé kostoly, stánky s rýchlym občerstvením
a ľudí kráčajúcich nevedno kam. Vyzeralo to
ako Dolný Manhattan plný černochov, ktorí sa
síce ponáhľajú, ale nemajú kam ísť.
Do starého dobrého Harlemu som sa
nakoniec presťahovala a teraz tu aj pracujem.
Takže môžem zažívať viac než len „Idem do
Harlemu vypočuť si džez“. Mám zimomriavky
vždy, keď pozerám film, v ktorom sa zmieňujú
o tejto časti. Každého koho stretnem, pozý-
vam na návštevu vidieť Harlem naživo. Nielen
sprostredkovane okom naivného novinára.
Tiež ich upozorním, aby neočakávali veľkole-
pé newyorské zážitky... Keďže je to miesto,
kde si nie každý uprace po svojom psovi, kde
chudoba prevetráva mnohé peňaženky, kde
cudzím nemožno pozerať príliš dlho do tváre
a kde pískanie a pokriky sa pravidelne ignoru-
jú. Napriek všetkému, má toto miesto v sebe
krásu ako žiadne iné. Nie sú tu síce cukrárne
alebo Broadwayské predstavenia, lež skutoč-
ný život - kde pouličné svetlá sú našimi billbo-
ardami, Langston Hughes je náš Shakespea-
re a LilWayne alebo Jay-Z náš Trockij.
Raz mi niekto povedal, že Harlem za-
volá a ty zdvihneš a počúvaš. Som presved-
čená, že toto miesto si naďalej zachová svoj
magnet a že nájdeš hrať starého umelca v ma-
lej kaviarni na saxofóne, ženu spievať úžasnú
modlitbu alebo si vypočuješ príbehy o Malcol-
movi X. Verím, že radové domčeky nevybled-
nú popri Made in China mrakodrapoch alebo
stojanoch na ručné sanitizre. Dúfam, že stále
bude stelesňovať renesanciu, stane sa epi-
centrom vzdelaných a trezorom vedomostí
pre tento malý ale tak silný ostrov. Toľko po-
tenciálu, čo vidím okolo seba... V očiach mla-
dých šmelinároch schádzajúcich sa v krčmič-
kách, bitkárov s beats (veľkými slúchadlami)
a Yankees šiltovkami alebo v očiach mladých
žien skrývajúcich sa za príčeskami. Vidím filo-
zofov v tvárach bývalých narkomanov a teraz-
starých otcov na podpore.
Dnešný Harlem sa postupne mení, to
hovorieva môj krstný. Ale je to zmena, s kto-
rou sa ja nemôžem stotožniť. Pribúdajú nové
obchody a reštaurácie. Budem sklamaná, ak
sa to raz zmení na UpperWestSide. To však
môže ešte dlho trvať.
P. S.: Ak sa rozhodnete Harlem navštíviť ne-
zabudnite si do batôžku pribaliť dávku opatr-
nosti a nejaký ten rešpekt. Peace!
Text a foto Alexandra Uzik
Kreatívny
biznis
indicKé tandoori
s chuťou česKoslovensKej ilustrácie
„To, čo ma v detstve prinútilo kresliť, sú najmä
československé ilustrácie a animované rozprávky. “
Zľavadoprava,zhoranadolJodi–RepublicofHarlem/Zabednenéoknávneobývanýchbytoch/ApolloTheater,preslávenýklubzminuléhostoročia,kdezačínalihviezdyakoBillieHoliday,EllaFitzgerald,aleajMariahCareyaleboNe-Yo.TiežznámyajzobdobiaHarlemskejrenesancie.
magazine with a difference
art
91
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Druhý ročník masového zjazdu Red Bull Zjazd na Doraz,
ktorý sa konal počas posledného januárového víkendu
v lyžiarskom stredisku Jasná v Nízkych Tatrách, vyhral
Michal Bekeš (23). Lyžiarsky inštruktor zo Ždiaru preval-
coval celé štartovné pole a spôsobom štart-cieľ domi-
noval na 4,1km trati s prevýšením 815 metrov časom
2:11,23 min.
Extrém, aký Chopok ešte nezažil! Šusovať jeden
z najťažších snehových terénov, to chce poriadnu guráž.
372 lyžiarov a snoubordistov sa už v sobotňajšej kvalifi-
kácii na zjazdovke Vrbická snažilo vtesnať do limitu tri-
sto najrýchlejších, aby sa v nedeľu v skorých ranných hodi-
nách postavili na štart extrémneho masového zjazdu Red
Bull Zjazd na Doraz. O pol deviatej ráno vítal Chopok fina-
listov ukážkovou inverziou. Štartová línia iba pár desiatok
metrov pod vrcholom Chopku na Úboči. Tlačenica, strka-
nica, štartový výstrel, 50-metrový šprint, naskočiť do via-
zania a šus dolu zmrznutým kopcom rýchlosťou až 130
km/ h cez Lukovú, Priehybu a cieľ na Záhradkách.
Piaty štart v masovom zjazde konečne priniesol
Michalovi Bekešovi víťazstvo. „Ten pocit je neopísateľný,“
vyznal sa Michal Bekeš v cieli. „Štartoval som na maso-
vom zjazde aj v Poľsku. V roku 2009 som sa umiestnil
druhý, ale inak som mal vždy smolu. Dnes som mal jas-
nú stratégiu od štartu do cieľa.“ Ani jazda najlepšieho ly-
žiara sa však nezaobišla bez pádov. „Tesne pred cieľom
som neustál posledný skok a spadol som, no rýchlo som
sa postavil a zotrvačnosťou došiel do cieľa.“ Bekeš išiel
priemerne 112,7 km/ h a napriek pádu nadelil druhému
Andrejovi Prevuzňákovi 2,69 s. Na treťom mieste skončil
Peter Bendik. Najlepším snoubordistom na svahu bol Po-
liak Rafal Skarbek Malczewski. V ženských kategóriách
zvíťazila v lyžiarskej disciplíne Martina Staroňová a na
snouborde Jana Štefečková Beňačková.
Po kĺzavých doskách nastúpili na štart bikeri. Kým
minulý rok si horský cyklista Filip Polc zišiel zjazd na sne-
hu iba exhibične sám, do Jasnej si pozval najlepších v svo-
jom fachu. „Krásny pocit, keď sme na svahu šliapali do pe-
dálov lakeť pri lakti. Trať bola ideálna a som veľmi rád, že
som si urobil rýchlostný rekord,“ povedal Filip Polc, uka-
zujúc na tachometer, ktorý mu nameral maximálnu rých-
losť 113 km/ h(!) Predtým išiel maximálne 106 km/ h na
svahu v Mýte pod Ďumbierom.
Na svahu sa okrem profíkov premávali aj promi-
nenti. Golfistka Zuzana Kamasová je veľkou fanúšičkou
lyžovania. „Keby som nebola golfistka, určite by som sa
profesionálne venovala lyžovaniu. Bolo pre mňa cťou zú-
častniť sa na kvalifikácii po boku najlepšieho bikera Filipa
Polca.“ Spolu s dvojicou športovcov sa dolu kvalifikačným
svahom na Otupnom spustil aj operný spevák Filip Tůma.
Výsledky
Muži – lyže
1. Michal Bekeš – 2:11.23 min,
2. Andrej Prevuzňák – 2:13.92,
3. Peter Bendik – 2:15.470.
Muži – snowboard
1. Rafal Skarbek Malczewski (POL) – 3:01.78 min.,
2. Lukáš Matfiak – 3:28.00,
3. Tibor Rákóczi 3:31.96.
Ženy – lyže
1. Martina Staroňová – 3:06.01 min.,
2. Anna Bobulová 3:12.11,
3. Vlasta Toušek – 3:54.76.
Ženy – snowboard
1. Jana Štefečeková Beňačková – 5:22.15 min.,
2. Holubová Veronika – 6:29.210.
Všetky informácie o Red Bull Zjazd na Doraz: redbull.sk/zjazdnadoraz
Druhý ročník masového zjazdu Red Bull Zjazd na Doraz, sa konal počas
januárového víkendu v lyžiarskom stredisku Jasná v Nízkych Tatrách.
KráĽ
michal beKeŠ
92
inspire magazine
sPort
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/utekaj
Ak však chcete behávať častejšie ako každé ráno za au-
tobusom, skúste sa na chvíľu posadiť a prečítať si rady od
odborníkov z Nike.
Stanovte si maximálne reálne ciele! V prvom rade je naj-
dôležitejšie vhodné mať reálne ciele a predsavzatie. Ak
ste doteraz nebehali vôbec, nemá zmysel mať na začia-
tok privysoké nároky. Musíte si zvoliť primeranú vzdiale-
nosť a periodicitu tréningov. Po prvé by ste si mohli ublí-
žiť a po druhé stratíte akúkoľvek motívaciu, lebo to aj tak
nedáte... Začínajte pozvoľna, postupne a bežte iba kým
sa cítite príjemne na to, aby ste boli schopní plynule roz-
právať. Nesnažte sa za každú cenu ubehnúť vopred určitú
vzdialenosť, ale pozorne vnímajte reakcie vášho tela. Ma-
ratónmi sa teda vôbec nezačína!
Plánujte. Vyhraďte si dva až tri dni v týždni, kedy budete
behávať. V týchto dňoch dajte behu rovnakú dôležitosť
ako napríklad raňajkám či čisteniu zubov. O svojej aktivite
povedzte aj partnerovi, kolegom a všetkým na okolí. Budú
na vás dohliadať a keď nebudete behať, budú vás mať za
bábovku. A takú radosť by ste im predsa neurobili.
Určite si konkrétny cieľ a bežte za ním. Môže to byť čas,
ktorý pobežíte bez zastavenia sa, kilometre, ktoré chcete
prebehnúť alebo účasť na nejakých pretekoch. Ak máte
možnosť, poraďte sa o svojich cieľoch a plánoch s tréne-
rom, poprípade so skúsenými bežcami vo vašom okolí.
Sledujte svoje pokroky! Monitorujte, vyhodnocujte, plá-
nujte a presne si diagnostikujte nabehané kilometre,
bude vás to motivovať! Skúste technológiu NikePlus, kto-
rá vám umožní sledovať vaše výkony.
Nezabudnite na odmenu! Kúpte si niečo pekné, nové!
Bežecké tenisky alebo oblečenie. Urobíte si radosť a bu-
dete mať ďalšiu motiváciu. Inak by toho nákupu bola pred-
sa škoda… A keď už to kúpite, tak to hádam nedáte do
kúta skrine!
Nájdite si spoločnosť. Na behanie a spolu si vymieňajte
skúsenosti, spolu trénujte a plánujte svoje tréningy a pre-
teky. Skúste prehovoriť kamošku, kolegyňu alebo partne-
ra, aby behali s vami. Rýchlejšie, veselšie, pestrejšíe vám to
ubehne. A hlavne budete mať niekoho, kto vás bude kon-
trolovať, či ste nezleniveli až príliš. Môžete vyskúšať aj nie-
ktorý z bežeckých tréningov s profesionálnymi trénermi.
Pozor na stereotyp. Ak začnete mať pocit, že váš tréning
začína byť stereotypný, skúste postupne určitú zmenu!
Bežte do iného parku, skúste iný čas behu, verejný tré-
ning alebo si dajte urobiť tréningový plán na mieru od skú-
sených odborných trénerov.
Nezanedbávajte pretrénovanie. Venujte čas aj správne-
mu rozcvičeniu, rozohriatiu sa a strečingu po tréningu!
Uľavíte unaveným svalom a zároveň zlepšíte ich funkč-
nosť! Nájdite si čas aj na kompenzačné a relaxačné cvi-
čenia a ďalšie doplnkové športy.
Nechajte si papier so svojimi predsavzatiami, ktoré ste
si na začiatku dali. Občas si ho prečítajte a odfajknite si,
čo sa vám už podarilo splniť. Jednoducho, nájdite si čas
na fajku.
Doprajte si správnu bežeckú obuv. Zvážte, na akom po-
vrchu budete najčastejšie behať. Poraďte sa s odborným
personálom, ktorý vám poradí, aký typ bežeckej topánky
sa pre vás hodí.
www.nike.sk
Rady od odborníkov z Nike
Beh je pre človeka asi najprirodzenejší pohyb. Už praveký človek predsa utekal za mamutmi. Aj keď
treba priznať, že nemal vhodnú obuv, aerodynamické zvršky a o iontových nápojoch vedel tiež veľké nič.
Progres
93
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/On – švárny junák zo Somálska. Ona – multikulti-de-
va zo Slovenska. Habib utiekol pred prenasledovaním.
Maca vyštudovala pedagogiku a židovské štúdiá. Osud
ich zviedol dohromady pred dvoma rokmi. A znova
rozdelil tesne pred lanskými Vianocami, keď sa Habib
stal na Slovensku neželaným. Dnes žije vo Švédsku
a verí, že škandinávska Mekka utečencov bude k nemu
milostivejšia. Rozprávali sme sa s nimi, aké to je randiť
naprieč kultúrami a hranicami?
v akom prostredí ste vyrastali? Čo najviac ovplyvnilo,
kým ste dnes?
maCa Vyrástla som v malom mestečku na južnom Slo-
vensku, v rodine, ktorej členovia automaticky prepí-
najú zo slovenčiny do maďarčiny, jedni chodia do kos-
tola, iní do synagogy a všetci vedia, že jedno „správne“
neexistuje. Dodnes neviem, či vidím svet tak multikulti
práve vďaka tomuto zázemiu.
Habib Vyrastal som v meste kontrastov, kde svetlo po-
znania zápasilo s temnotou nevedomosti každý deň.
Toto prostredie ma výrazne poznačilo. Študoval som
v prostredí, kde akékoľvek životné šance jednotlivcov
boli v posledných dvadsiatich rokoch marené ľudský-
mi zlyhaniami ako občianska vojna či absencia vodcov-
stva. Budúcnosť bola nepredvídateľná. Mal som však
šťastie, že som mohol študovať a byť v kontakte s rodi-
nou, priateľmi i ľuďmi, ktorí žili v zahraničí. To ma hna-
lo, aby som unikol z tejto bezvýchodiskovej situácie.
Budúcnosť bola nepredvídateľná. Mal som však šťastie, že som mohol
študovať a byť v kontakte s rodinou, priateľmi i ľuďmi, ktorí žili v zahraničí.
To ma hnalo, aby som unikol z tejto bezvýchodiskovej situácie.
dating
Švárny junáK zo somálsKa
a multiKulti-deva zo slovensKa
94
inspire magazine
PeoPle
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/ako ste sa vy dvaja stretli?
maCa Pracovne som navštívila košický Deň utečencov
a v ten deň som sa naučila, že opýtať sa cudzinca „Prečo
si na Slovensku?“ nemusí viesť len k debatám o haluš-
kách a Tatrách, ale môže aj zabolieť.
Habib Macu som stretol na výlete v Košiciach, keď
som ešte žil v Rohovciach ako žiadateľ o azyl. Vôbec
sa mi do Košíc nechcelo, ale myslím, že to bolo vola-
nie osudu. Maca bola jednou z tých, ktorí sa so mnou
zhovárali počas Živej knižnice. Mala všetky tie zvedavé
otázky – kedy, prečo, kde, čo, kto. Dodnes si pamä-
tám, že 22. október 2010 zmenil moje plány. Pokračo-
vali sme už v hlbšom rozhovore aj potom a rozhodli
sme sa ostať v kontakte.
Prečo Habib? Prečo maca?
maCa Pretože spoločne predstavujeme všetko, čomu
sme verili a učili iných, keď sme ešte o svojej vzájomnej
existencii ani len netušili.
Habib Lebo osud.
kedy ste si začali uvedomovať kultúrne rozdiely vo
vašom vzťahu? ktoré z nich boli najzásadnejšie? ako
ste sa s nimi vyrovnávali?
maCa Dodnes považujem hranicu medzi osobnostný-
mi a kultúrnymi rozdielmi za veľmi tenkú a cítim, že
tie prvé dokážu vo vzťahu zamiešať karty omnoho viac
ako tie druhé.
Habib V tom čase mnou lomcovala zvedavosť. Som zo
Somálska a Somálčania sú homogénna spoločnosť čo
do tradícií, kultúry a najmä náboženstva. To bol dô-
vod, prečo som sa chcel dozvedieť o kultúrnych od-
lišnostiach. Keď som Macu prvý raz videl, fajčila... Uf!
(U nás je tabu mať niečo so ženou, ktorá fajčí.) Keď sme
začali spolu bývať, všetko bolo zrazu podstatné. Objať
ju na verejnosti alebo držať za ruku. Deliť sa o domáce
práce. Rozdiely v stravovaní. Postupne sme si však uve-
domili, že láska je na prvom mieste. Zistili sme, v čom
sa líšime a akceptovali sme to. Myslím, že sme pomieša-
li dve kultúry a teraz si to užívame.
Čo vám tento vzťah dal?
maCa Všetko, čo som si o svojom životnom vzťahu
vysnívala. Lásku, cit, rozhľadenosť, inakosť, spoločné
životné postoje, dobro. A lekciu.
Habib V prvom rade lásku, rešpekt, šancu uspieť na
Slovensku. Maca zohrala dôležitú úlohu pri hľadaní
úspechu a šťastia.
Čo ste vedeli o krajine toho druhého predtým, ako
ste sa stretli?
maCa No predsa, že je tam teplo, každý je chudý ako
čiarový kód a je pirát. Je to moja hanba.
Habib Čítal som historické knihy o Československu
a mal som nejaké poznatky zo športu. Nič hlboké to
nebolo, až kým som sa neocitol na Ukrajine a nezískal
som informácie o migračných trasách do Európskej
únie. A práve Slovensko leží na hranici so svetom mi-
mo EU.
ako ste si predstavovali vašu budúcnosť, kým bol
Habib na slovensku?
maCa V slabších chvíľach som si predstavovala, ako
nás budú cudzí ľudia donekonečna šikanovať, a ako sa
naše deti budú raz učiť rozpoznávať potenciálne nebez-
pečenstvo v podobe pľuvancov či hlúpych poznámok
od náhodných okoloidúcich. V tých svetlejších mo-
mentoch som si našu budúcnosť predstavovala mimo
Slovenska.
Habib Občas boli tie predstavy veľmi zábavné. Ale
zväčša šlo o bežné plány, aké majú iní ľudia kdekoľvek
na svete.
Habibovi slovensko minulý rok odmietlo predĺžiť
pobyt a nemohol tu ostať. ako ste to prežívali?
maCa Veľmi si želám, aby nás už nič podobné nikdy
viac nestretlo. Bezmocnosť, bolesť a boj. Prežili sme!
Hoci nás to na čas fyzicky rozdelilo, vyšli sme z toho
silnejší a zocelenejší, než by sa dalo očakávať.
Habib Hm. Je ťažké to opísať. Napokon som sa s tým
zmieril a vyrovnal ako s inými prekážkami, ktoré život
prináša. Verím, že všetko sa deje z nejakého dôvodu.
Je také somálske príslovie: „Čokoľvek sa ti prihodí, je
staršie ako ty o tisícky rokov.“
ako vidíte budúcnosť vášho vzťahu dnes?
maCa Jasne a zreteľne – takže bude asi všetko presne
naopak!☺ Hlavne, aby sme ostali sami sebou a boli na
všetko spolu.
Habib Ak si budeme aj naďalej veriť a ak sa nám bude
individuálne i spoločne vodiť dobre, myslím, že náš
vzťah sa bude uberať tým správnym smerom.
Text Laco Oravec – pracuje v Nadácii Milana Šimečku / Foto Alain Laferté
*[fjúžn]
1. Výslovnosť anglického výrazu, ktorým sa označuje spájanie
hudobných štýlov alebo pridávanie ázijských ingrediencií
do európskych jedál
2. Zvukový prejav fúzie
3. Ôsmy ročník festivalu nových menšín
(18. – 24. apríl 2013, Bratislava)
Progres
95
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Ako charakterizovať ilustrátora, ktorý miluje a kreslí
módu a sám je možno pre niekoho módnou ikonou?
Opýtali sme sa ho to, čo sa máme strach opýtať pekne
oblečeného chlapa.
kto si?
ivan kasaJ Bývalý art director, bývalý pedagóg, mo-
mentálne spolumajiteľ ateliéru Provocation Bureau,
fashion ilustrátor pracujúci pre mnohé zaujímavé znač-
ky a osobnosti svetovej módy... viac na www.kasaj.sk
Prečo sa obliekaš tak, ako sa obliekaš?
ivan kasaJ V princípe na svojom obliekaní nevidím nič
zvláštne, takže obliekam sa len tak, ako sa mi páči a ako
sa cítim dobre.
Preferuješ slipky alebo trenírky?
ivan kasaJ Slipky nosí aj niekto iný, ako deti? Jasné, že
trenírky.
Je „fashionista“ nadávka?
ivan kasaJ Ako pre koho, pre mňa by určite bola, ale aj
pedagóg je v podstate nadávka, takže to závisí od uhla
pohľadu. Fashionista je však asi niekto, kto bezhlavo
prijíma diktát aktuálnych módnych trendov bez toho,
aby zapojil svoju fantáziu.
Čo na teba ľudia pokrikujú na ulici?
ivan kasaJ Záleží na tom, či sme na Slovensku alebo
v zahraničí.
Čo ty a biele ponožky?
ivan kasaJ Tenis nehrávam, takže som nemal príle-
žitosť tento fenomén vyskúšať, ale ak raz pôjdem na
maškarný za českého turistu alebo slovenského hlavo-
hruďa, mám peknú inšpiráciu.
Pýtajú si od teba ženy rady, ako sa majú obliekať?
ivan kasaJ Nie. Dokonca ani moja manželka, tá má svoj
Prečo nosíš k elegantným topánkam farebné ponožky?
ivan kasaJ Tmave mi pripadajú dosť nudné, mám rád
kontrast a pri spárovaní s kravatou alebo vreckovkou
v saku vytvárajú pekný efekt. Farebné ponožky však nie
sú nejaká prevratná novinka, mnoho anglických džen-
tlmenov nosí červené ponožky štandardne už desaťro-
čia. Založme hnutie proti čiernym ponožkám, ja červe-
né nosím aj do opery.
vyhranený vkus. Pravdu povediac, ženská móda ma až
tak nezaujíma, takže som aj rád, že si nikto rady nepýta.
Pýtajú si aj muži tieto rady?
ivan kasaJ Jo, toto sa pravidelne deje, ale väčšinou ta-
kéto rady nerád poskytujem. Obliekanie je veľmi osob-
ná vec a každý by si mal budovať vlastný look a nie
kopírovať niekoho iného. Na druhej strane, ak niekto
nemá vkus, je lepšie si dať poradiť, ale od toho sú tu
predsa stajlisti. Nedávno som však túto svoju zásadu
trošku porušil, keď sa ma v jednom rozhovore pýtali
na ideálny šatník podľa môjho vkusu. Tam sa to však
dá ospravedlniť tým „mojím vkusom“. Keby som mal
robiť stajlistu, dopadlo by to tak, že by som všetkých
obliekol rovnako ako seba.
spávaš doma v obyčajnom pyžame alebo máš nejaké
saténové?
ivan kasaJ Mával som saténové pyžamká, ale poprav-
de nie sú veľmi pohodlné, takže spávam v klasickom
károvanom alebo pruhovanom.
máš na oblečení vyšitý svoj monogram?
ivan kasaJ Áno, na košeliach, ktoré si dávam šiť na mie-
ru, mám monogram, inde sa to veľmi nehodí.
kde na takéto „handry“ chodíš ?
ivan kasaJ Mám to šťastie, že veľa vecí dostávam od fi-
riem, pre ktoré robím a sem-tam, keď sa rozhodnem
niečo si kúpiť, objednávam veci cez internet, alebo si
dávam robiť veci na mieru. V našich obchodoch je po-
nuka veľmi slabá a navyše neúmerne predražená.
majú muži ako ty nejaký zraz? napríklad ako majú
motorkári?
ivan kasaJ Áno, najčastejšie sa schádzajú vo Florencii
na Pitti Uomo. Tam je vždy najsilnejšia koncentrácia
sharpdresserov z celého sveta, ktorú potom polroka
sledujú všetci fashion blogeri na fotkách Scotta Schu-
mana a Tommyho Tona a šíria ich ďalej.
si otrok módy alebo sa považuješ za toho, kto módu
diktuje?
ivan kasaJ V princípe ma „móda“ nezaujíma, tá je
veľmi vrtkavá a premenlivá, mňa zaujíma skôr to, čo
sa viaže k pojmom sartoria, haberdashery... klasické
pánske obliekanie. Baví ma sledovať, ako sa v rôznych
streetstyle interpretáciách mixujú talianske, americké
a anglické prístupy a vznikajú z nich veľmi kreatívne
„Móda“ ma nezaujíma, tá je veľmi vrtkavá a premenlivá, mňa zaujíma skôr to,
čo sa viaže k pojmom sartoria, haberdashery... klasické pánske obliekanie.
PeoPle
muž, čo vyzerá doBreFashion ilustrátor pracujúci pre mnohé zaujímavé značky a osobnosti svetovej módy
ivankasaj
96
inspire magazine
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/kombinácie. Paradoxne potom takto „zdola“ inšpiru-
jú veľké brandy v ich vlastnej tvorbe. Tým, kto diktuje
módu, tak de facto môže byť každý, kto je dosť inšpira-
tívny pre určitú skupinu ľudí.
Čo je tvoja najobľúbenejšia časť alebo prvok z oble-
čenia?
ivan kasaJ Poznáš ma dlho, takže vieš, že sú to klasické
viazacie motýliky.
mali by muži používať mejkap?
ivan kasaJ Iste, ak pracujú ako operní speváci, tak to
ich práca vyžaduje.
ako by si opísal štýl, ktorý v obliekaní vyznávaš?
ivan kasaJ Mnoho ľudí tomu hovorí grandad look, ale
to nie je veľmi presný termín, keďže look našich dedov
si prispôsobujeme a len ho interpretujeme súčasným
spôsobom. Mám rád timeless pánske kúsky – košele,
motýliky, vesty, obleky, kabáty... ale nosím ich súčas-
ným spôsobom a v súčasných kombináciách. Čisté ob-
racanie sa do minulosti by nebolo príliš zdravé.
kedy si s tým začal?
ivan kasaJ Handry ma bavili od detstva a na škole som
chvíľku uvažoval, že prestúpim zo sochy na textilnú
tvorbu, bohužiaľ som tak neurobil. Potom som sa cez
klasickú komerčnú ilustráciu prepracoval k módnej
a už sa to rozbehlo naplno.
máš nejakého hrdinu/guru v móde?
ivan kasaJ Iste, páči sa mi, ako sa niektoré ikony pán-
skeho štýlu dlhodobo obliekajú, ale uvedomujem si, že
je to niečo, čo pristane vyložene len im a kopírovať ich
by bolo pre každého slepou uličkou, ktorá vedie len ku
karikatúre. Inšpirácia určite, napodobňovanie v žiad-
nom prípade. Ak by som mal menovať, tak je mi blízky
Lino Ieluzzi, Angel Ramos, Giampaolo Alliata, Gianni
Fontana...
Čo považuješ za „must have““ veci a objekty?
ivan kasaJ Kvalitné košele sú základ každého dobrého
pánskeho šatníka.
Čo podľa teba vždy vylepší outfit?
ivan kasaJ Doplnky. Tie dokážu vyčarovať aj z oby-
čajného konfekčného outfitu niečo exkluzívne. Stačí si
k obyčajnému sivému obleku dať namiesto kravaty fa-
rebného motýlika, zvoliť výrazné manžetové gombíky,
zladiť ponožky s vreckovkou v saku a už určite nebudeš
vyzerať ako poisťovák.
máš nejaký obliekací fetish?
ivan kasaJ Dajte mi ďalšie motýliky, veľa motýlikov,
ešte motýliky... Tento fetish sa pomaly transformuje do
vlastnej kolekcie, s ktorou čoskoro vyplávame na trh.
Čo ťa inšpiruje?
ivan kasaJ Knihy, blogy, ľudia... tých zdrojov je veľa,
som ako špongia a nasávam inšpiráciu všade naokolo.
Čo nenávidíš na obliekaní?
ivan kasaJ Keď sa ráno v dobrej viere oblečiem a po-
tom pred zrkadlom zistím, že to vyzerá zle.
Čo je pre teba módna apokalypsa u žien a u mužov?
ivan kasaJ Keď o oblečení vôbec nerozmýšľajú, pre
mňa je to rovnaké, ako keby sa neholili, nečesali, ne-
umývali – Believe me, life is too short to get dressed
badly.
Čím nikdy nikto nič v obliekaní nepokazí?
ivan kasaJ Keď sa oblečie o kúsok elegantnejšie, než to
daná príležitosť vyžaduje.
Text Nikola Luzárová / Foto Matej Toman, www.matejtoman.com
ivankasaj–ilustrácie
Progres
97
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/PeoPle
Čas na prácu by sa mal hľadať, čas na vzťahy musí byť vždy!
piŠta
vandaL
von
Čad
PištapromujeOZPluto
98
inspire magazine
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Štefan Chrappa, na sociálnych sieťach a v umeleckých
kruhoch známy ako Pišta Vandal z Čadu, má dobre na-
šliapnutú kariéru – ako hard-rockový hudobník, knižný vy-
davateľ, spisovateľ, prekladateľ, moderátor (a donedávna
i pedagóg). Ako skoro hrozí vyhorenie či ďalší progres?
Oddelenie hudba
Kedy (a prečo) si začal hrať v skupine Čad?
PIšTA VANDAL Skupinu sme založili v roku 1994, keď som
sa vymanil z pazúrov smrti. So spolužiakmi – Kostičkom
a Tichonovom, ktorí pri mne stáli v kritických chvíľach,
sme kúpili bubny a gitary a začali sme hulákať. Boli to per-
fektné roky. Kapelu som túžil mať od detstva. Už v piatej
triede na základke sme si s kamošom skladali pesničky,
on mal synťák Casio, ja zase plno streštených nápadov.
Potom v siedmej triede sme s iným kamarátom založi-
li skupinu Treskot. To sme palicami trieskali po plecho-
vých sudoch v „kudibóre“ – drevárni. Vedľa mala babka
kurín, a keď sme spustili, tak všetky sliepky preleteli za
plot a nechceli sa vrátiť nazad, dokonca pár dní neznášali
vajcia. Radšej sme to zabalili.
Všetci vašu hudbu označujú za žáner: metal. Je to tak?
PIšTA VANDAL Je to extrémny hardcore alebo ripcore –
teda punk, dotiahnutý výrazom do krajnosti. Metal je pri-
veľmi dogmatický a často nemá nadhľad. Laici to nerozo-
znávajú. Počujú rachot, tak ich nechávame v tom, že je to
metal. Niekto dokonca hovorí o heavy metale, to je naj-
smiešnejšie. Keď silou-mocou metal, tak TURBO METAL!
V rámci tvorivej schizofrénie pokračujete v rovnakej
zostave, ale pod hlavičkou Vandali. Prečo?
PIšTA VANDAL Mali sme pretlak nápadov melodickejšieho
charakteru a ľahších textov, ktoré sa nedali použiť v tvor-
be skupiny ČAD. Nechceli sme ich zahodiť, tak sme urobili
Vandalov, nech je zábava. Vydali sme tri albumy a nejaké
single.
Pomohla vám v presadení sa na domácej scéne cena
Radio_head award? Ako?
PIšTA VANDAL Podľa toho, čo rozumieš pod pojmom: do-
máca scéna. Lebo naša scéna je scéna extrémnej hudby.
Na nej sme za tie roky rešpektovanou kapelou. Radio_
head awards oceňujú „alternatívne“ zoskupenia, a ľudia,
ktorí sledujú túto scénu, nemali o nás poňatia. Vďaka Rá-
diohlavám spoznali ČAD a trochu aj „našu“ extrémnu scé-
nu a filozofiu D.I.Y. – urob to sám.
Odohrali ste úspešné turné v Brazílii. Ako vám rozume-
lo publikum, keď nespievate po anglicky?
PIšTA VANDAL My sme hovorili po slovensky, oni po portu-
galsky a predsa sme si rozumeli. Lebo porozumenie nie je
o rovnakom jazyku, ale o rozmýšľaní a cítení na rovnakých
vlnách. Okrem toho si iba Američania myslia, že sa anglič-
tinou dorozumejú na celom svete, ale to je blbosť.
Na jeseň sa chystáte do Brazílie opäť. Aké sú ďalšie hu-
dobnícke plány? Nový album?
PIšTA VANDAL Nový album skupiny Vandali, brazílske tur-
né a okrem toho veľa koncertov na Slovensku a v Česku.
Bez koncertov by to nemalo zmysel. Koncerty sú výlety
s pridanou hodnotou hluku a reštauračnej stravy! Nie je
vylúčené, že sa niečo z toho nepodarí, ale tak to už býva.
Koľko koncertov ročne odohráte v SR a ČR? Ako vás
vnímajú fanúšikovia/ fanúšičky?
PIšTA VANDAL Ani to nerátame, ale asi okolo štyridsať.
Predtým sme viac koncertovali s Vandalmi, ale teraz kla-
sický punk zdochol, má útlm. Lepšie sa darí nekompro-
misnej značke ČAD. Máme taktiku, že sa nikam nevtiera-
me. Hráme len tam, kde nás pozvú. V inom prípade si ťa
nevážia ani organizátori, ani ľudia pod pódiom.
Dokázali by ste sa hudbou živiť (brať ju ako platené
zamestnanie)?
PIšTA VANDAL Som vďačný, že sa hudbou živiť nemu-
sím a úprimne dúfam, že sa ňou ani nikdy živiť nebudem.
Všetci, ktorí sa hudbou živia, majú existenčné problémy
(výnimky len potvrdzujú pravidlo). Pre nás je hudba pria-
teľstvo, výlety a relax. V neposlednom rade ukája naše exi-
bicionistické pudy.☺
Aký žáner okrem hard-rocku, metalu, punku a roc-
kenrollu by si ešte vyskúšal (a založil kvôli tomu novú
kapelu)?
PIšTA VANDAL Láka ma dychovka – ale taká divoká. Ako
keby si muziku z Kusturicových filmov zmiešala s vagó-
nom plným šrotu a vystrelila to celé do vesmíru. Tak by tá
dychovka mala znieť. Už nejaký čas dávam dokopy roken-
rolový muzikál, tak dúfam, že ho raz dotiahnem.
Čo si púšťaš v aute, keď ideš do práce zo Sv. Jura do
Bratislavy?
PIšTA VANDAL Liturgické spevy pravoslávnej cirkvi v cir-
kevnej slovančine. To je šleha. Hlavne od Rachmaninova
a potom od Čajkovského. Liturgia sv. Jána Zlatoústeho,
to je koncentrovaná krása, sila a hĺbka. Inak počúvam
rádio.
Akú hudbu neznesieš (nikdy by si si ju dobrovoľne
nepustil)?
PIšTA VANDAL Neznášam moderný metal, kde sa strieda
tvrdý spev/ rev s melodickým spevom. To ma vytáča do
nepríčetnosti.
Kto ťa kedy žiadal o spoluprácu z domácich „hviezd“
(lichotivú či absurdnú)?
PIšTA VANDAL Hviezdy žiadne, iba kamoši. Pre nich robím
veci rád (texty, hosťovanie na nahrávkach, cover verzie...)
Aby som nezabudol, priebežne ma/ nás oslovujú vyslanci
zo zástupu lúzrov. Chcú využiť to málo, čo vieme. Mys-
lia si, že preskočia rieku, no pravda je taká, že ju musíme
všetci poctivo prebrodiť. Inak to nestojí za nič.
Oddelenie vydavateľstvo
Ako sa darí vydavateľstvu Limerick? Kupujú si ľudia
hudbu cez internet?
PIšTA VANDAL Korporácie mrnčia, že ľudia hudbu neku-
pujú a je to zrejme pravda. Scéna, v ktorej sa pohybuje-
me, má veľkú výhodu – rozmer solidarity. Ľudia si tvoju
nahrávku kúpia, lebo je to otázka cti a chcú ťa podporiť.
Samozrejme, sú aj takí, ktorí si to stiahnu, ale aj to kapele
prospieva. Spravili sme takú priekopnícku vec na Sloven-
sku – dali sme naše CDčka za dobrovoľnú cenu. Ak niekto
cíti, že by mal za CD dať 30 centov, tak dá 30 centov,
ak niekto chce dať 25 eur, tak dá 25 eur. Zasa je to len
o tom, že chceš podporiť kapelu. Odkedy to tak robíme,
predávame stovky nahrávok. Nie je v tom žiaden veľký
biznis, ale náklady sa vracajú. A to je dobre.
Vo vašom vydavateľstve vydávate aj knihy. Ktorá sa
najlepšie predáva?
PIšTA VANDAL Sústredíme sa hlavne na knihy. Neprekona-
teľným titulom v rámci predaja je „Havinkovo hovienko“.
To je knižka pre deti a je úplne super. Veľmi dobre sa pre-
dáva kniha Lucie Piussi – „Život je krátky“.
Na akej ďalšej svojej knihe momentálne pracuješ?
PIšTA VANDAL Len tak pre radosť dávam dokopy zbierku
básní. Bude sa volať „Čierny dom“. Hádam aj niekedy vyj-
de. Potom rozpracovávam román o živote kňaza a mu-
čeníka Titusa Zemana. Tiež sa črtá Havinkovo hovienko
II. – „Havinko pri mori“. Priebežne si robím poznámky ku
kuchárskej knihe, ktorú chceme vydať pod názvom „Veľká
rokenrolová kuchárka“. Mne veľmi blízki ľudia (a zároveň
spoluhráči): Basia s Valérom vymýšľajú recepty a varia, ja
zbieram príbehy. Ak má niekto chuť na Elvisove kotlety,
nech sa páči. Kniha, na ktorú sa veľmi teším, je kniha roz-
hovorov s Antonom Srholcom (s fotografiami Matúša Za-
jaca). Ak sa ju podarí dokončiť, budem neskutočne šťastný.
Pred Vianocami ti vyšla kniha „Prototyp Eva“. O čom je
a prečo vznikla?
PIšTA VANDAL Je to kniha o tom, že ak prižmúrime oko
nad zlom(hociajnajmenším),tozlonásnakoniecprerastie
a zničí. Príbeh sa odohráva v meste Sakrajevo, kde zúrila
krvavá vojna. Po jej skončení sa začala iná vojna – finálna
vojna, ktorú hrdinovia vedú hlavne sami so sebou. Je to
kniha plná symbolov. Všetkým čitateľom zaručujem, že nič
takénikdypredtýmnečítalianikdypotomaničítaťnebudú.
Píšeš texty pre dospelých, ale na svojom konte máš aj
tú úspešnú knihu „Havinkovo hovienko“. Ako k tomu
došlo?
PIšTA VANDAL Milujem zvieratá a ich svet. Je to svet jed-
noduchého vnímania a úprimného prežívania. Napadol
mi názov „Havinkovo hovienko“, reku to je pekná slovná
hračka a ešte k tomu neopozeraná, prečo neurobiť sebe
a fafrnkom radosť. No nie? Motyka strelila, tak som roz-
právku napísal, náš bubeník Valér Tornád ju krásne a sran-
dovne ilustroval a sestra-basáčka Basia knihu zmákla gra-
ficky. Dnes je vonku tretie vydanie.
Počas svojich vystúpení si nedávaš servítku na ústa. Už
si po nich „po akciii“ dostal, resp. šiel si na koberček?
PIšTA VANDAL Chodím na koberček pravidelne – sám
sebe. Keď vychladne hlava a som v tichu, vtedy sa vra-
ciam k prežitému a niektoré veci by som radšej zobral
späť, lebo mi je z nich trápne.
Keď si na pódiu ako umelec (nie moderátor), veľa nadá-
vaš. Prečo?
PIšTA VANDAL Nie je to cielene, že teraz budem hrubý,
lebo som na pódiu. Hudba, ktorú robíme, to nie je žiaden
podmaz ku kávičke, ani lážo-plážo vybrnkávanie. To je
úder päsťou rovno do tváre. Nasadenie, spätná väzba od
ľudí a hluk z teba vytiahnu všetko – od smiechu cez bolesť
až po tvrdé slová. Je to nesmierne očisťujúce.
Pišta Vandal z Čadu, má dobre našliapnutú kariéru – ako hard-rockový hudobník, knižný vydavateľ, spisovateľ,
prekladateľ, moderátor (a donedávna i pedagóg). Ako skoro hrozí vyhorenie či ďalší progres?
Progres
99
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Na filozofickej fakulte UK si vyštudoval poľštinu a slo-
venčinu, obhájil si tam dokonca doktorát. Prečo už na
fakulte nepôsobíš, neučíš?
PIšTA VANDAL Tu platí to isté, čo som povedal ku knihe
„Prototyp Eva“. Ak zatvoríš oči pred zlom, to zlo ťa nako-
niec zničí. Tak sa skončila aj moja púť – perepúť na fakul-
te. Sú to ďalšie lekcie z pokory a odpúšťania, ktoré musím
absolvovať.
Za akých okolností a kde/ pre koho by si sa k učeniu
vrátil?
PIšTA VANDAL Ak by ma niekto oslovil, aby som učil, tak
by som učil. Pchať sa nikam nechcem.
Prekladáš z poľštiny. Akého novodobého poľského au-
tora/autorku by si nám odporučil (a prečo)?
PIšTA VANDAL Czeslaw Milosz, Zbigniew Herbert, Ta-
deusz Rózewicz, Wislawa Szymborska, Jan Twardowski.
To sú autori, krorých treba čítať. Nie sú banálni a ich tex-
ty majú veľkú výpovednú silu. Pritom majú zrozumiteľný
jazyk. Nie sú to žiadne zlátaniny, ktoré by vznikli z nedo-
statku tvorivých podnetov. Sú to skutočné básne! Všetci
vyšli aj v slovenčine.
V RTVS pôsobíš vyše štyroch rokov, moderuješ na
Rádiu Slovensko napríklad Nočnú pyramídu. Baví ťa
to ešte?
PIšTA VANDAL Práca ako taká ma baví a napĺňa, obráte-
ná pyramída má svoje čaro. Živé vysielanie mám rád. No
sú aj veci, ktoré ma znervózňujú, znechucujú a štvú. To
sú však moje problémy, nechcem nimi nikoho zaťažovať.
Pracujem v náboženskej redakcii a beriem to ako misiu.
Je taký rozhlasový bonmot: „Túto prácu robím zadarmo
a tú almužnu, čo za ňu dostanem, beriem ako odškodné,
že sa z času na čas musím stretať s bláznami.“ Hehe.☺
Oddelenie viera a rodina
Keď ťa ľudia vidia po prvý raz v živote, nedokážu pocho-
piť, ako môže byť takýto „týpek“ tak veľmi veriaci. Tak
to nejako (krátko pre nás) rozlúskni – prečo?
PIšTA VANDAL Nie som nejako extra veriaci, verím tak
akurát. Samozrejme, mohol by som aj viac. Viera je dar
od Boha. Keď ju dostanete, je ako prales. Rokmi ju mô-
žete zušľachťovať, až bude nakoniec krásnym miestom
pre život. V Biblii sú odpovede na všetky otázky. Ak chceš
vedieť, prečo sa v tvojom živote niečo deje tak a nie inak,
študuj Písmo, modli sa a nakoniec pochopíš. Viera mi
dáva slobodu, odvahu a všetko, čo potrebujem – „Pán je
môj pastier, nič mi nechýba!“ Ale, samozrejme, každý na
to môže mať iný/ opačný názor.
Kedy (a prečo) si začal veriť v Boha? Prečo ho tak
často verejne spomínaš?
PIšTA VANDAL Nezačal som. Ja som vždy veril. Základ
som dostal v rodine. Akurát v istom období som Boha vy-
tesnil na okraj. Ale našťastie sa ohlásil a usmernil ma ta-
kými zauchami lásky, že sa z nich dodnes spamätávam.
O viere hovorím, len keď sa ma pýtajú. Na druhej strane
je to podstata môjho života a smerovania. Ak mám roz-
právať o sebe, musím nutne rozprávať o viere, lebo je to
neoddeliteľná súčasť mojej osobnosti.
Pochybuješ niekedy o existencii Boha a najmä správ-
nosti konania Cirkvi?
PIšTA VANDAL O existencii Boha nepochybujem. Boh je
a tak to je! No vo chvíľach, keď Cirkev nemá na prvom
mieste Boha, robí chyby. Čo s tým urobím ja? Môžem sa
modliť za to, aby Duch Svätý osvietil jej vedúcich pred-
staviteľov. Nikto a nič okrem Boha ma nespasí! Napríklad
taká spoveď má veľkú silu. Veľa ľudí tvrdí, že je to prežitok,
ale never im. Sú len pyšní a nevedia sa pokloniť.
Ako tvoju vieru vníma tvoja rodina?
PIšTA VANDAL Mám šťastie, lebo aj oni sú veriaci. Niekedy
si však ťukajú na čelo a hovoria, že som blázon. Samozrej-
me, myslia to len v dobrom, teda aspoň dúfam, hehe.☺
Si ženatý, tvoja žena je novinárka. Plánujete „čosi“ za-
ujímavé spolu?
PIšTA VANDAL S Jankou (Gappou) sme sa zoznámili ešte
na vysokej škole. Ona sa okrem písania a mňa venuje
recyklovanému umeniu (čo je v podstate to isté, hehe).
Na sashe.sk má galériu Gappaart. Spolu plánujeme uro-
biť knižku o Šraufíkovi – vlastne o šraube, ktorý zachráni
fabriku. Veď aj ilustráciu na obálku knižky „Prototyp Eva“
robila ona. Manželka prekladá z francúzštiny, dokončuje
nejaké rozprávky, má toho dosť. Kedysi písala básne, vyš-
la jej knižka, dokonca ju preložili do ruštiny a srbčiny. Sme
si veľmi podobní...
Čo zo svojho života ľutuješ (hanbíš sa za to) a prečo?
PIšTA VANDAL Neozval som sa, aj keď som jasne videl, že
ide o podraz a klamstvo. Nebola to z mojej strany zbabe-
losť. Bolo to niečo omnoho horšie – ľahostajnosť.
Na čo/ za čo si na seba najviac hrdý?
PIšTA VANDAL Na nič.
Ako dokážeš ukočírovať všetky svoje aktivity, koníčky,
povolania?
PIšTA VANDAL Robím veci po troške a priebežne, a tak ne-
jako to ide samo. Nikdy netlačím na pílu, nechám sa uná-
šať prúdom a teším sa, keď narazím na nové brehy. Tento
prístup mnohých ľudí vytáča, ale mne funguje a som za
to vďačný.
Keby si sa mal niečoho vo svojom živote vzdať, čo by
to bolo?
PIšTA VANDAL Chcel by som sa dokázať vzdať pýchy, leni-
vosti a pažravosti. No nemyslím, že si túto otázku myslela
práve takto.☺
Máš vôbec čas na svojich blízkych, kamarátov/
kamarátky?
PIšTA VANDAL Kamarát je človek, s ktorým sa nemusím
vidieť roky, no keď sa stretneme, vždy si máme čo pove-
dať. Také priateľstvá preferujem. Sú dlhodobé, úprimné
a nezištné. Väčšie partie či komunity neznesiem. Gene-
rujú príliš veľa intríg, konfliktov a nedôležitých problémov.
Je pár ľudí, za ktorých by som zomrel, a ktorí by zomreli
za mňa. S tými trávim čas. Často a rád. Sú z kruhu rodi-
ny. Čas na prácu by sa mal hľadať, čas na vzťahy musí
byť vždy!
Ktorý život/ svet ťa púta najviac? Moderátora SRo, pe-
dagóga či koncertujúceho lídra?
PIšTA VANDAL Všetko dokopy, plus písanie a vydávanie
kníh a skladanie muziky. Mrzelo by ma, ak by som mu-
sel seknúť s muzikou či písaním. Takže chlap na pódiu
s gitarou a mikrofónom, ktorý píše knihy... – to je to, čo
vyžadujem!
Keď bude hroziť vyhorenie, čo spravíš? (Už hrozí?)
PIšTA VANDAL Budem prskať na všetky strany. Ak to ná-
hodou robím, tak vedzte, že som vyhorený... Hehe☺
Čo asi bude 33-ročný „budúci názorový (z)vodca“: Pišta
Vandal z Čadu robiť o desať rokov?
PIšTA VANDAL Mojím najväčším predsavzatím a výzvou
do života je: byť a zostať dobrým človekom. Dúfam, že
sa mi to raz podarí. Pamätám si jednu myšlienku, ktorú
som často prízvukoval študentom a platí pre mňa (teba
nevynímajúc): „Nad všetky tituly, ktoré dosiahnete, je titul:
dobrý človek!“
Text Boba Baluchová / Foto Palo Markovič, archív Štefana Chrappu
Nie som nejako extra veriaci, verím tak akurát. Samozrejme, mohol by som aj viac. Viera je dar od Boha.
Keď ju dostanete, je ako prales. Rokmi ju môžete zušľachťovať, až bude nakoniec krásnym miestom pre život.
PištaaBoba
100
inspire magazine
PeoPle
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Otec značky, lekárnik Josef Vitus Becher, začal vo Varoch
páliť už v roku 1794. O niekoľko rokov ho prišiel pozrieť
anglický doktor Frobrig (doteraz nie je jasné, ako sa tam
dostal a ani ako vyzeral), ktorý nechal Josefovi na rozlúč-
ku pár riadkov. V nich je podľa povesti ukrytý kľúč k bylin-
nému likéru. K becherovke.
Tá sa začala oficiálne vyrábať v roku 1807. V 19.
storočí však prichádza aj k výmene vedenia firmy. Samo-
zrejme, všetko ostalo v rodine a vyše 30 rokov šéfoval biz-
nisu Josefov syn Jan. Určite sa pýtate, kedy asi vznikla
legendárna becherovková fľaša. V roku 1867. Navrhol ju
Janov švagor, Karl Laube. Po Janovi prebral likérku jeho
syn Gustáv, ktorý pomohol aj marketingu, čo bolo v na-
šich zemepisných šírkach zatiaľ čosi neslýchané. Zná-
me becherovkové kalíšky, ktoré sa dajú kúpiť aj dnes,
vymyslel práve Gustáv. Becherovka, teda pálenica, sa ná-
sledne dedila z otca na syna. Dokonca aj z otca na dcé-
ru a vo vedení firmy pár rokov zotrvala aj Hedda Becher,
praprapravnučka Josefa Bechera.
Okrem vedenia firmy sa dedil vzácny pergamen.
Recept. Presné zloženie becherovky poznajú aj v roku
2013 len dvaja ľudia na svete. Na celom svete! Výrobný
manažér a riaditeľ pre stratégiu a rozvoj.
Títo dvaja spolu nemôžu ani cestovať, lebo ak by sa
s nimi napríklad zrútilo lietadlo, nikto nikdy neodhalí, ako
sa becherovka vyrába. A najmä z čoho! Suroviny sa totiž
objednávajú tajne, v rozličnom čase a teda určite nie na-
raz, v prapodivných množstvách, dokonca vraj objednáva-
jú aj bylinky, ktoré do becherovky vôbec nepatria.
Výrobný manažér a riaditeľ majú s bylinkami prí-
stup do „drogikrammeru“, teda do miestnosti, kde sa by-
linky miešajú podľa pôvodného receptu. S tým je spojená
aj jedna chlapská nepríjemnosť... Keďže majú ako jediní
povolený prístup do miestnosti, musia ju aj upratovať.
Chachacha!
Ak ste aj vy zvedaví, ako to vlastne v likérke vyze-
rá, nie je problém! Jan Becher múzeum v Karlových Va-
roch je pre vás otvorené každý deň od deviatej ráno až do
piatej popoludní. Múzeum sa nachádza v bývalej továrni,
ktorú dal postaviť Jan Becher v roku 1867. Vidieť môžete
repliku historickej výrobnej linky, tajnú degustačnú miest-
nosť a skoro všetky bylinky, ktoré idú do likéru. A ak sa
vám podarí odhaliť pomer, v ktorom sú vo fľaši namieša-
né, určite dostanete teplé miestečko v spoločnosti Jan
Becher-Karlovarská Becherovka!
Suroviny na výrobu Becherovky sa objednávajú tajne, v rozličnom
čase, v prapodivných množstvách, dokonca vraj objednávajú aj bylinky,
ktoré do becherovky vôbec nepatria.
príbeh úspechu vo fľaši
Becherovka
Amerika má Rothschildovcov, Briti Windsorovcov a Česi Becherovcov
VýrobnýriaditeľBohuslavPich
1807
1908
1810
1929
1867
2003 – až do
súčastnosti
2007
Progres
101
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Kde sú tie časy, keď nám mama balila desiatu, museli
sme sa učiť naspamäť Štúra, po prvý raz sme mali ho
dinu na počítačoch alebo keď sa nám prevrhla farebná
voda na výtvarnej výchove? Pri tomto článku si nebu
deme spomínať na naše premilené pani učiteľky, pre
močené učebnice a vyryté odkazy na lavici. Vzdeláva
nie dnes je možno o niečo iné. Môže za to systém, my,
učitelia, deti alebo rodičia? Je dôležité označiť vinníka
alebo ísť vpred a nájsť smer a spôsob, ktorý dokáže vy
riešiť situáciu, aká momentálne v školstve je?
Michal Maxián a Martina Rozinajová reprezentu
jú dva projekty, ktoré sa snažia poukázať, že sa stretáva
me len s omieľanými formulkami o mýtoch, že mladým
sa nechce, a že sa to nedá. Michal vytvoril projekt IT
experience, v ktorom sa snaží ukázať všetkým, čo ho
odhovárali, že nakoniec mladí sa učiť chcú. Martina
prináša so svojím návrhom novej výtvarnej výchovy po
hľad na to, že sa stávame esteticky slepými už v škole.
Po týchto rozhovoroch vám bude jasné, že sa tu naozaj
niečo deje a možno by ste sa mali ozvať aj vy, ak vám nie
je ľahostajné, ako sa mladí učia a z čoho sa učia.
Martina Rozinajová
Prečo si si zvolila túto oblasť ako predmet svojej dip-
lomovej práce?
Martina rozinajová V tom čase som už na škole mala
za sebou projekty knižného zamerania. Učebnica bola
len ďalší stupeň. S touto myšlienkou som sa pohrávala
už pri bakalárskej práci. Keďže však ide o rozsiahlejšie
a náročnejšie spracovanie, zvolila som si túto proble
matiku ako tému diplomovej práce. Ak by som mala
viac času, projekt by bol určite rozsiahlejší, dokonca by
z toho mohla byť séria pre viaceré ročníky.
aký bol začiatok tvojho pátrania a výskumu? vedela
si vôbec, do čoho sa púšťaš?
Martina rozinajová Nevedela som, do čoho idem.
Najprv som začala skúmať, ako vyzerajú učebnice na
Slovensku a zistila som, že veľmi dôležité je naštudovať
pravnej fáze skoro vôbec netestuje. Pred vydaním ne
majú autori žiadnu spätnú väzbu ani od učiteľov, ani od
žiakov. Testovanie by napomohlo tomu, aby sa v bu
dúcnosti predišlo prerábaniu už vydaných učebníc.
Problémom je aj to, že učebnice môže vydávať
ktokoľvek. Ak má podnikateľ vo svojich aktivitách uve
denú publikačnú alebo vydavateľskú činnosť, tak môže
pokojne, bez obmedzení zareagovať na výzvu minister
stva. Už som sa stretla aj s takými bizarnými vydavateľ
mi ako cestovná kancelária.
Učebnica je zložitý systém, na ktorej by mal pra
covať tím odborníkov, no je bežné, že vydavateľstvo
v rozpočte nemá vyčlenené dostatočné financie, aby
dokázalo každého potrebného odborníka zaplatiť.
Prečo učitelia a škola nikdy výraznejšie nezakročili?
Martina rozinajová Učitelia sú radi, že vôbec nejaké
učebnice získajú. Deti nie sú hlúpe a vidia, že učebni
ce sú škaredé a lacné. Málokedy môžu rodičia zakú
piť deťom alternatívne učebnice, na ktoré škola nemá
peniaze. Vydavateľstvám sa neoplatí vydať „alternatív
nu“ učebnicu, ktorú nepredajú, pretože sa im nevrátia
náklady.
nenesú zodpovednosť aj rodičia?
Martina rozinajová Väčšinou rodičia nemajú čas, ne
starajú sa o to, s akými knihami a ilustráciami sa stre
távajú ich deti. Nechávajú to na školu a na učiteľoch.
aká je tvoja učebnica výtvarnej výchovy?
Martina rozinajová Svoju diplomovú prácu som po
vizuálnej stránke urobila podľa seba. Text mi na začiat
ku poskytol Ladislav Čarný. Neprihliadala som ani na
to, ako vyzerajú učebnice na západe. Kládla som dôraz
na naplnenie svojej vlastnej predstavy s prihliadnutím
na nároky dnešného dieťaťa. Počula som, že vydavateľ
stvá robia učebnice také, aké sa páčia deťom. Ale mám
pocit, že sa ich asi nikdy nespýtali. Ja som sa pýtala
a nepáčia sa im. Keď dostali do rúk moju učebnicu, bol
problém im vysvetliť, že ju nemôžu dostať a pracovať
s ňou.
aké boli reakcie všeobecnej verejnosti?
Martina rozinajová Deti reagovali vynikajúco. Od ro
dičov dostávam neustále správy, kedy a kde sa to dá
si legislatívu a smernice. Celý proces prebieha tak, že
Ministerstvo školstva najprv vyhlási konkurz na auto
ra konkrétnej učebnice. Po výbere autora vyhlási ďalší
konkurz na vydavateľa. Autor a vydavateľ sa však nemu
sia zhodnúť vo vízii celkového spracovania učebnice,
keďže vydavateľstvo pracuje s inými autormi, ilustrá
tormi a podobne. Vydavateľ získa financie na vydanie
konkrétnej učebnice. A keďže školy dostávajú peniaze
na zakúpenie učebníc, ktoré boli vydané v edičnom
pláne ministerstva a výhradne v ňom, tak ju prirodzene
uprednostnia pred alternatívnou učebnicou, na ktorú
sa finančná podpora nevzťahuje. Pre každý predmet
a ročník je v edičnom pláne schválená a podporená mi
nisterstvom vo väčšine prípadov jedna učebnica a iba
veľmi zriedkavo dve rôzne. O výbere učebnice zo stra
ny školy v súčasnosti rozhoduje najčastejšie meno au
tora didaktiky a textu, vizuálna stránka pri výbere ne
zohráva žiadnu úlohu. I keď iná alternatívna učebnica
je možno lepšia, škola si vyberie to, na čo má finančné
prostriedky.
Kde si myslíš, že nastala chyba alebo kto je vinný?
Martina rozinajová Dnes na Slovensku väčšinou
učebnica vznikne za jeden rok. Podľa môjho názoru
je to veľmi krátka doba, pretože proces výroby by mal
prirodzene podliehať zmenám vychádzajúcim zo sprie
vodného výskumu. Najhoršie je, že učebnica sa v prí
Nebudeme spomínať na naše premilené pani učiteľky, premočené učebnice
a vyryté odkazy na lavici. Vzdelávanie dnes je možno o niečo iné. Môže za
to systém, my, učitelia, deti alebo rodičia?
vedieť
vidieť
skúmať
poznať
Martinarozinajová
102
inspire magazine
people
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/kúpiť. Mrzí ma, že im zatiaľ musím povedať, že sa ešte
kúpiť nedá. Ale pracujeme na vydaní verzie pre deti
a rodičov, ktorá by sa mohla dostať na knižné pulty
bežných kníhkupectiev.
v minulosti boli učebnice iba o texte. Prečo nie je
lepšie ostať iba pri tom?
Martina rozinajová Dnes sa snažia učebnice byť po
obrazovej stránke preplnené. Je to taký rýchly boom
efekt, ktorý len tak na nás vyskočí. Vydavatelia si mys
lia, že toto tých žiakov zaujme. Ale chceme, aby sa nie
čo naučili, alebo ich chceme šokovať? Chýba tu také
správne nastavenie. Istým spôsobom to chápem, že
treba mladých zaujať, ale treba nájsť ten správny pomer
kvality a pútavosti.
neobávaš sa ako grafická dizajnérka toho, že v bu-
dúcnosti učebnice zaniknú?
Martina rozinajová Dieťa sa musí naučiť nejako písať
a čítať. Elearning a digitálne učebnice sú super, ale
má to svoje nevýhody. Počítače a tablety síce ponúka
jú množstvo zjednodušení, ale taktiež aj zabíjajú inte
rakciu s realitou a nie sú vhodné pre oči. A žiaci by sa
mohli napríklad vyhovárať, že nešiel prúd. Predsa len
knihy sú knihy, môžeš ich chytiť, písať si do nich, listo
vať nimi. Dúfam, že deti nikdy nebudú chcieť prestať si
maľovať s pastelkami.
ako vidíš budúcnosť učebníc na Slovensku?
Martina rozinajová Obávam sa, že sa to tak skoro ne
zmení. Musela by sa zmeniť hlavne legislatíva. Zmeniť
dnešný prístup v zmysle častej odpovede „to sa nedá“
alebo „takto sa to nerobí“.
Chcelo by to progresívnejší prístup. Keď niečo
nejde tak, ako chceme, hľadáme iné cestičky. Verím,
že moja verzia učebnica výtvarnej výchovy sa niekedy
vydá, ale nebude to učebnica. Nechcem bojovať ani so
školami a ani s ministerstvom. Ja svojou prácou upozor
ňujem na samotný problém v legislatíve, vo vydavateľ
stvách a v súčasnom vizuálnom stave učebníc.
Budúcnosť tohto problému je nejasná. V tomto
začarovanom kruhu nemôžeme dúfať, že do roka sa tu
všetko zmení a úroveň vzdelávania, učebnice a vedo
mosti na Slovensku začne rapídne stúpať. Môj projekt
výtvarnej výchovy je zatiaľ len jeden projekt. Ľudia po
trebujú vidieť, že zlepšovacie návrhy reálne fungujú,
a že tu sú.
v akom štádiu je teraz projekt?
Martina rozinajová Stále hľadám cestu, ktorou mô
žem ísť. S ohľadom na autorské práva obsahovej stránky
učebnice je nutné text prepísať v spolupráci s kvalifiko
vaným pedagógom. Na obsahovo prerobenú publiká
ciu výtvarnej výchovy spolu s Asociáciou ilustrátorov
zháňame potrebné financie. Vzhľadom k tomu, že ne
môžem svoju učebnicu nazvať reálne učebnicou, tak
som to premenovala na „Výtvarnú výchovu pre deti
a ich rodičov.“ Je to len zmena postoja. Dôležité je do
stať ju do rúk detí, ktoré môže kvalitné spracovanie vi
zuálnej stránky povzbudiť ku kreatívnej práci.
Momentálne ešte spolupracujem s občianskym
združením Bakomi a s Pedagogickou fakultou Univer
zity Komenského na šlabikári, kde je doterajší priebeh
spolupráce presne taký, aký by mal byť. Tento školský
rok sa nový experimentálny šlabikár testuje na malej
vzorke detí na súkromnej škole a budúci rok sa bude
testovať vo viacerých triedach.
Chceš pokračovať?
Martina rozinajová Silu samozrejme ešte mám, no
sama učebnicu vydať alebo teda vytvoriť nemôžem.
Učebnica musí mať didaktické zázemie. Preto na ce
lom tom procese musí pracovať tím odborníkov, ktorí
dokážu komplexne zastrešiť svoj odbor a vytvoriť tak
niečo plnohodnotné.
Progres
103
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Michal Maxián
Máš veľa skúseností z oblasti StartUPov a taktiež
aj z it oblasti, kde si dlhé roky pôsobil a stále pô-
sobíš. Prečo si sa rozhodol ísť do vzdelávania? Do
implementácie svojich skúseností?
MiChal Maxián Pôsobil som od svojich 20 rokov v kor
poráciách, mali sme tam veľký problém s novo prija
tými zamestnancami a väčšina z nich boli absolven
ti. Videl som problém, že školstvo nerobí praktické
vzdelávanie. Mali dobré teoretické skúsenosti, ale tá
praktickosť im chýbala. Tak sme navrhli systém vzde
lávania v rámci jednej korporácie. A následne sme to
implementovali. Skúšal som to aj na vysokých školách.
Ale nebol to ten správny krok. Pokúšame sa vytvoriť na
to systém, ktorý bude fungovať aj na stredných a vyso
kých školách.
Koľko to už robíš?
MiChal Maxián Robili sme rok analýzu prostredia. Pol
roka sme chodievali po školách a rozprávali sme sa so
študentmi, snažili sme sa urobiť už aj konkrétne škole
nia a prezentácie. Ďalší polrok už plánujeme robiť kon
krétne vzdelávanie s piatimi strednými školami v Bra
tislave. Následne na to pripravujeme aj prezentácie na
vysokých školách a univerzitách.
Prvý krok je začiatok nového vzdelávania na stred-
ných školách. títo absolventi budú mať možnosť
pokračovať vo vzdelávaní aj na vysokej škole alebo
programy na vysokých školách budú určené opäť
novým študentom?
MiChal Maxián Začali sme pracovať so študentmi na
stredných školách. Tak ako budú rásť, my ich budeme
kontinuálne učiť až do ukončenia vysokej školy. Prí
padne až kým nezačnú pracovať na nejakom projekte,
kde už budú vedieť zužitkovať svoje schopnosti a skú
senosti. Či už to bude firma alebo startup. Ak sa chcú
učiť, budú sa na nás môcť vždy obrátiť.
Keď ste urobili analýzu a začali ste s oslovovaním
škôl. ako na to reagovalo vedenie a pedagógovia?
MiChal Maxián Keďže situácia v školstve je taká, aká je,
vedenie je opatrné. Ukázali sme im, že naša snaha nie
je len PR nejakej firmy, kde je cieľom iba nábor nových
zamestnancov do firmy. Ale snažíme sa pracovať na pra
videlnej báze s dosiahnutím výsledkov.
Čím alebo kým je garantovaná úroveň?
MiChal Maxián Dali sme dostatočnú garanciu tým, že
v projekte sú ľudia, ktorí majú veľa skúseností práve
z tej oblasti, ktorú prezentujeme študentom. V tíme sú
ľudia, ktorí učia na vysokých školách, pracujú v odbore
a najmä v IT sfére.
Čo je cieľom projektu?
MiChal Maxián Naučiť účastníkov využívať nové tech
nológie. Zbaviť sa strachu z experimentovania. Aby sa
nebáli začať s niečím novým. Týmto v nich odbúrava
me bariéry, vďaka tomu sa zo študentov stanú „open
mind“ ľudia. Keď príde niečo nové, nemali by v tom
vidieť prekážku, ale práve naopak. Budú vedieť prísť
s riešením.
Pre koho je určený projekt it experience?
MiChal Maxián Hľadáme ľudí a zapájame študentov,
ktorých to musí baviť, ktorí sa chcú učiť a ktorí sú
ochotní obetovať svoj voľný čas. Vzdelávanie nepre
bieha cez vyučovacie hodiny. Ako pridanú hodnotu
však dostanú skúsenosti, know how, naučia sa vytvo
riť aplikáciu, mikro počítač, robota,... Dostanú men
toring, ale dôležité je, že musia to chcieť z vlastného
presvedčenia.
aký má priebeh toto doplnkové vzdelávanie?
MiChal Maxián V podstate to funguje ako doplnkový
krúžok, prebiehajúci na každej oslovenej škole, ktorú
reprezentovali odborné školy a gymnáziá. Teraz pre
chádzame do druhej fázy, kde sme sa rozhodli praco
vať so študentmi v skupinách, v ktorých začnú pracovať
a vyvíjať úsilie ako tím.
Na školách sa neučí tímová práca, čo je problém,
ktorý sa odzrkadľuje v praxi. Nedokážu spolu komuni
kovať a spolupracovať, riešiť analyticky problémy. Veľa
študentov nevie pretaviť vedomosti do praxe a tým sa
dostávame k problému.
Existuje tu snaha zo strany škôl vzdelávať práve tou
praktickou cestou?
MiChal Maxián Odborník, ktorý učí na škole, môže ísť
pracovať do firmy s tými vedomosťami, ktoré má, za
dvojnásobný plat. Na školách zostanú menej ambicióz
ni alebo menej priebojní pracovníci. Alebo je tu ešte
možnosť, že im vyhovuje to tempo, ktoré na školách
je. Taktiež im chýba motivácia, či už finančná alebo iná,
alebo aj možnosť ďalšieho vzdelávania.
Kde je podľa teba chyba? v systéme alebo v ľudskom
faktore?
MiChal Maxián Mladí sa učiť chcú. Je to mýtus, že je
to práve naopak, čo si mnohí myslia. Lenže keď s nimi
pracujem a vysvetľujem im, tak ma počúvajú. Vidia, že
im dávam pridanú hodnotu. A tu sa dostávam k otázke,
či im aktuálne učebné osnovy dokážu dať takú pridanú
hodnotu, že sa ich budú chcieť učiť a vidia v nich aj pri
danú hodnotu do budúcnosti.
Osobne si myslím, že sa treba učiť tak, aby som
svoje vedomosti vedel použiť. Ak ich neviem použiť,
tak načo sa to budem učiť, len preto, aby som to me
moroval? Na čo mi bude známkované memorovanie?
Je veľká škoda, že systém vzdelávania nie je napojený
práve na to praktické a to sa my snažíme zmeniť.
Prečo myslíš, že zanikajú niektoré odborné školy?
MiChal Maxián Ak sa tu bude každý snažiť iba predá
vať, tak zanikne celá výroba niečoho zmysluplného.
Pridaná hodnota štátu je práve to, že výroba prebieha
na jeho území. Nie je pridaná hodnota, keď niečo pre
dám s maržou niekoľko percent, ale keď to vyrobím.
Sú študenti motivovaní, aby sa učili?
MiChal Maxián Sú vysoko motivovaní spoločnosťou,
aby zarobili peniaze. Snažíme sa im vysvetliť, že penia
ze nedostanú len tak, ale musia si ich zaslúžiť. Vedia,
koľko sa v danom obore zarába, ale nevedia, čo majú
splniť, aby dosiahli danú úroveň.
Čím ste motivovaní vy v projekte?
MiChal Maxián Každý mentor v projekte je svojím
spôsobom altruista a dúfa v to, že zmení spoločnosť.
Každý z nás má problém mať dobrého kolegu. Preto
chceme, aby študenti videli, ako funguje firemná kul
túra, aby sa učili, ako sa majú správať a ako kolegovia
spolupracovať.
Podľa svojich skúseností z tohto projektu si vytýčil
nejaké mýty vo vzdelávaní, ktoré to sú?
MiChal Maxián Prvé by som spomenul to, že študenti
nie sú motivovaní sa učiť. Vôbec to nie je pravda. Len
vy ako skúsenejší im tú motiváciu musíte dať. Ďalej by
som spomenul mýtus, ktorý pomenúva problém tech
nického vybavenia na školách. Boli tu iné projekty ako
INFOVEK, ktoré napomohli k tomuto vybaveniu, tak
tiež na školách majú počítače, wifi, dokonca v niekto
rých aj notebooky, na ktorých sa dá pracovať. Tretím
mýtom je to, čo som už spomenul, a to odbornosť pe
dagógov. Najlepší so skúsenosťami odchádzajú preč
a tí, čo zostanú, učia zo starých učebníc. Technológie
sa menia v cykloch, ktoré sa nestíhajú zakomponovať
do učebníc.
Kam smeruje budúcnosť tohto projektu?
MiChal Maxián V prvom kole je cieľ motivovať ľudí,
aby išli do takéhoto vzdelávania. Prioritne je tá moti
vácia orientovaná na prácu a plat, ktorý za ňu môžu
získať.
Následne chceme projekt posunúť aj za hranice
Bratislavy, pretože záujem prejavili aj iné školy, ale aj
pedagógovia, ktorí sa chcú vzdelávať.
Text Nikola Luzárová / Foto učebnice Peter Sit / Foto archív Mareka Wűrfla
www.itexperience.sk
Na školách sa neučí tímová práca, čo je problém, ktorý sa odzrkadľuje v praxi. Nedokážu spolu komunikovať
a spolupracovať, riešiť analyticky problémy. Veľa študentov nevie pretaviť vedomosti do praxe.
MiChalMaxián
104
inspire magazine
people
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Dobrý trh na Panenskej, projekt občianskeho združe-
nia PUNKT v spolupráci s mestskou časťou Bratislava
– Staré Mesto sa už rok po svojej existencii stal neod-
deliteľnou súčasťou bratislavského verejného života.
V tomto roku sa bude Dobrý trh na Panenskej ko-
nať dvakrát, a to 23. marca a 14. septembra. Novinkou
je špeciálny farmársky Dobrý trh, ktorý bude tento rok
po prvýkrát, a to 27. apríla na Jakubovom námestí. Pôj-
de o farmársky trh v spolupráci so Slow Food Pressburg,
ktorý bude zameraný na produkty miestnych výrobcov,
zdravý životný štýl a enviromentálne aktivity. V rozhovore
s Agnes Loveckou, Michalom Kuropkom a a Katarínou Ku-
ropkovou zo Slobodného vinárstva uvedieme príbeh ľudí,
ktorí strávili svoju mladosť a študentské časy v Bratisla-
ve, no rozhodli sa odsťahovať na vidiek a obnoviť rodinnú
vinársku tradíciu. Mayer Zemianske Sady alias „Slobodné
vinárstvo“ alias „Kohút Gavalier“.
Čo ťa motivovalo odísť z Bratislavy na vidiek a venovať
sa rodinnej vinárskej tradícii?
Katarína To rozhodovanie sa začalo už v momente, keď
sa mojim rodičom podarilo v rámci reštitúcie získať späť
rodinný majetok – Majer Zemianske Sady. Bola som však
na vysokej škole a nevedela som si predstaviť, že by som
odišla žiť na dedinu. Doštudovala som právo, stala som
sa advokátkou a popri praxi som na farme začala pomá-
hať s právnymi problémami. Môjmu manželovi Mišovi sa
história Majera páčila a začal vidieť zmysel v tom, že bu-
deme na Majeri niečo konkrétne robiť a zveľaďovať ho.
Vedeli sme, že ak máme niečo naozaj dokázať, musíme
tu žiť. Hovorili sme si, že treba začať, kým je náš syn Edo
malý a kým si úplne nezvykneme na pohodlný život v mes-
te. To, že sme s mojím mužom a s mojou sestrou Agnes
za pomoci rodičov obnovili vinársku tradíciu našich pred-
kov na Majeri, ma robí veľmi šťastnou.
Ako by si popísal svoj život vinára? Ako sa tvoj život
zmenil?
Mišo Ako právnik som pracoval v relatívne veľkom ko-
lektíve a tímovo. Hoci som neustále komunikoval s ľudmi,
všetci boli v princípe z jedného oboru a dosť monotema-
tickí. Moja práca bola v podstate čistá virtualita zamknu-
tá v obrazovke počítača. Teraz pracujem v rodinnej firme,
v oveľa užšom kolektíve. Ale v rámci predaja vína stretá-
vam oveľa viac zaujímavých ľudí. Vinárstvo dáva možnosť
pracovať manuálne a zároveň používať vlastnú hlavu, tak
racionalitu ako aj kreativitu. Hlavný rozdiel a prínos vidím
v tom, že môžem a aj musím rozvíjať čuch a chuť, obja-
vovať zmyslové zážitky ktoré som ako Východoeurópan
vnímal len okrajovo.
Slobodné vinárstvo je súčasťou Dobrého trhu od jeho
začiatkov. Čo pre teba Dobrý trh znamená? Akú s ním
máš skúsenosť?
Katarína Som veľmi rada, že sme Dobrý trh mohli spo-
luvytvárať od začiatku. Myslím si, že tento pocit zdieľame
všetci zúčastnení, a preto je Dobrý trh jedinečný. Je to
trh v pravom slova zmysle, ale v prvom rade je to miesto,
kde cítim mestskú kultúru mojej generácie, ktorá nášmu
mestu chýbala. Na Dobrom trhu sa cítim, akoby som ne-
bola v Bratislave a zároveň som spokojná, že v Bratislave
som. Dokonca som v sebe objavila asi nejaké trhovnícke
srdce – baví ma to vykrikovanie, ponúkanie, kurizovanie.
Je to príležitosť stretnúť našich zákazníkov priamo, bez
sprostredkovateľa, rozprávať sa s nimi, zdieľať s nimi doj-
my z nášho vína a získať aj spätnú väzbu.
Prečo si myslíš, že vaše víno patrí na Dobrý trh?
agnes Sme vinári zo Zemianskych Sadov. Všetko naše
víno je vyrobené z hrozna z vlastných vinohradov, takže
ho spoznávame celý rok, už od zimného rezu viniča. Túto
kontinuitu považujeme za kľúčovú, pretože vďaka nej po-
známe obsah každej fľaše a vieme sa zaň postaviť. Vo
vinohrade aj v pivnici sa snažíme hospodáriť v harmónii
s prostredím, v ktorom žijeme. Používame minimum adi-
tívnych látok, ktoré by naše víno znásilňovali alebo nejako
prikrášľovali. Nazývame ho „handmade“ vínom, pretože
každá fľaša prejde našimi rukami niekoľkokrát. Dobrý trh
vnímame ako miesto, kde sa stretávajú ľudia s podobným
prístupom k životu a k jedlu. Ten smeruje od anonymných
regálových kusov k produktom, ktorých pôvod je vysto-
povateľný až ku konkrétnemu farmárovi a k pôde. A také
je naše víno. Každé má svoj vlastný charakter a aj keď sa
veľa učíme a sme presvedčení, že naše vína sa zlepšujú,
prirodzenosť je v nich od začiatku.
Začínate spolupracovať s ďalším predajcom z Dobrého
trhu – bratislavskou značkou Fashion Recycling Lab.
Aké bolo pre vás pracovať s týmito dizajnérmi?
agnes S Illah a Ninou z FRL sa poznáme už dlhšie a mys-
lím, že iskra preskočila ešte niekedy pred dvoma rokmi na
Pohode, keď si k nám do stánku chodili kupovať našu prvú
Frankovku rosé a my sme zvedavo očumovali ich nápady.
Sú originálne a tak, keď prišli s ideou urobiť niečo spoloč-
ne, bolo rozhodnuté. Nápad vytvoriť fashion tašky na víno
sa mi hneď zapáčil, lebo nájsť peknú tašku na víno je nad-
ľudský výkon (a to som ich už pár videla). Dizajnérka Edita
Klembas, ktorá je autorkou nášho loga – Kohúta Gava-
liera, nám ešte dávno predtým poslala kus látky so vzo-
rom, ktorý sa volá „kohútia stopa“. Bol v tom úžasný vtip
a my sme sa zaľúbili. Illah s Ninou z FRL vymysleli dizajn,
ktorý používa vintage látku s „kohúťou stopou a vytvorili
originálne fashion tašky na víno, s izoláciou na chladenie.
Na taškách je sieťotlač Kohúta Gavaliera a každá jedna je
originál.Vyrobili sme pečiatku, ktorá vystihuje našu spolu-
prácu a pečiatkujeme ňou každú tašku a zároveň koláže,
ktoré vznikli ako bonus k taškám. Tašky vznikali postupne,
vždy, keď boli nejaké nové, stretli sme sa u Niny, otvorili si
víno, obdivovali, debatovali a fantazírovali...
Aké sú reakcie na tieto tašky na víno?
Katarína Prvý raz sme tašky predstavili vo februári na
Bazar Bare v Piešťanoch a zaprášilo sa po nich. Veľké
tašky majú skryté detaily a sú praktické, takže sme ich
hneď začali samy nosiť. Single taška na fľašu je strašne
sexi a keď v nej ponesiete víno k niekomu na návštevu,
bude to mať štýl. Dizajnérkam z FRL sa podarilo, že Kohút
Gavalier akoby prestával byť logom a je s každou taškou
úplne zžitý. Skrátka, už sa veľmi tešíme na nové kusy!
Ako vás nájdeme na Dobrom trhu?
Michal Follow the cock!
Sme vinári zo Zemianskych Sadov. Všetko naše víno je vyrobené z hrozna
z vlastných vinohradov, spoznávame ho celý rok, už od zimného rezu viniča.
DoBrí
Novinkou je špeciálny farmársky Dobrý trh, ktorý bude tento rok po prvý raz
Progres
105
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/106
inspire magazine
people
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/„Za svoj najväčší doterajší úspech považujem to, že som sa oslobodila
od vecí, ktoré mi neprospievali a prestala som byť robotom.“
DÁŠKa
Volá sa Dagmar a momentálne býva na periférii Bratisla-
vy. Ako sama hovorí: „Moje detstvo sa skončilo už v ob-
dobí socializmu, ktorý sa ma snažil naprogramovať na
svojho poslušného červeného robota s kosákom a kladi-
vom v rukách, ale našťastie nastala iná doba.“ Podarilo sa
nám všetkým oslobodiť a teraz môžeme robiť to, čo nás
baví. To, čo baví Dášu, je hudba. „To je moja najväčšia ži-
votná láska. Hudba robená so zámerom liečiť, hudba, kto-
rá nenúteným spôsobom podporuje vieru a dáva nádej.“
Dáška, čomu sa venuješ, čím za sebou zanechávaš
svoju takzvanú existenčnú stopu?
DášKa Robím kurzy aktívnej muzikoterapie, aby ľudia
hudbu nielen prijímali, ale aby sa do jej tvorby spontánne
zapájali a tak mohli rozozvučať svoje telo aj zvnútra. Sna-
žím sa o to, aby si ľudia sami, teda vlastnou snahou, zvu-
kom rozvibrovali bunky tela, tie sa potom otrasú a zbavia
starých nepotrebných nánosov. Ak o tom dokážete po-
chybovať, znamená to len, že ste to ešte neskúsili.
Mojím oficiálnym zamestnaním je práca v škôlke.
Rada sa pohybujem medzi malými deťmi, sú to stvorenia,
ktoré nie sú príliš ovplyvnené spoločnosťou. Prirovnala by
som ich ku krásnym zrkadielkam, pretože práve ony ma
dokážu veľa naučiť, ukázať mi, aká som vo svojej skutoč-
nej podstate.
Dá sa v súčasnosti pod tlakom masmédií zachovať
vlastná nezávislosť?
DášKa Učím sa byť natoľko silná, aby ma prostredie,
v ktorom sa pohybujem, neovplyvňovalo a aby som prá-
ve ja pozitívne ovplyvňovala svoje okolie. To sa napríklad
teraz učím ráno v električke. Proste si relaxujem – medi-
tujem uprostred mentálneho a emocionálneho hluku os-
tatných, zahlbujem sa do samej seba a prestávam vnímať
okolie. V Bratislave je električka na to najlepšia škola.
Emociálny hluk je citeľný každým dňom čoraz viac.
Bohužiaľ, v dnešnej dobe, ktorá prízvukuje potrebu eko-
nomického rastu, sa to zvrhlo a technológie sa využíva-
jú na nadbytočné zhromažďovanie majetku. Vyrába sa
veľa produktov, ktoré vlastne nepotrebujeme, no pomo-
cou masmediálnych-komunikačných prostriedkov sme
programovaní na to, aby sme si ich kupovali. Vzniká ma-
sová nadvýroba a nechcem začať rozprávať o tom, ako
to vyčerpáva či už nás samých alebo našu planétu, pre-
tože informácie tohto druhu sa na nás hrnú z každej stra-
ny a väčšina z tých, čo čítajú tieto riadky, by ma prestala
brať vážne.
keď sa dieťa dostane na svet – teda ako dlho štát mat-
ku podporuje, keď sa jej narodí bábätko. U nás sú to tri
roky, v Anglicku maximálne tak šesť mesiacov a väčšinou
sa táto doba skracuje na tri mesiace. Toto práve veľmi
súvisí s tým, ako je človek spojený s prírodnými rytmami.
Keď matka už po troch mesiacoch opustí svoje dieťa, aby
mohla pracovať, a o dieťa sa stará úplne cudzia žena, je to
pre dieťatko dosť veľký šok, je to neprirodzené, lebo die-
ťatko potrebuje v prvých rokoch života ku svojmu životu
fungovalo, no dnes sa revolúciou zmení už len málo. Re-
volúcia je veľmi nebezpečná vec, pretože vzniká chaos,
panika. Ľudia, čo ju vyvolajú, dokážu vypočítavo vopred
predpokladať, aké bude mať následky a využiť to vo svoj
prospech. Človek nemusí vedieť, či krok, ktorý práve robí,
je ten správny, len nech sa dá viesť intuíciou, aby to nebol
krok do prázdnoty, pri ktorom padne na kolená a ktorý by
neskôr ľutoval.
Text Dagmar, George Klaudíny / Foto George Klaudíny, Maník
Pohol sa vývoj človeka ako najinteligentnejšieho tvora
planéty vpred?
DášKa V dnešnej rýchlej dobe sa začali stavať hranaté
rýchle stavby, nie ako v minulosti, keď sa stavali nádherné
umelecké diela a ľudia venovali veľa času výzdobe budov,
pestovaniu krásy. Dnešná doba je príliš racionálna. Zober-
me si hemisféry ľudského mozgu. Človek viacej používa
tú racionálnu a zanedbáva intuitívnu a kreatívnu časť. Sa-
motný školský systém je viac zameraný na rozvoj racio-
nálnej hemisféry a tá intuitívna, kreatívna sa zanedbáva.
Počet predmetov zameraných na racionálnu hemisféru
je diametrálne väčší ako predmetov kreatívnych. Keď si
mám predstaviť človeka budúcnosti, vidím pred sebou
tvora, čo vidí len čiernobielo, racionálnu hemisféru má
veľkú asi ako karfiol a intuitívnu ako vlašský orech. Pritom
tieto hemisféry by mali byť rovnomerne rozvíjané, majú
byť navzájom prepojené a odovzdávať si informácie.
V čom vidíš najvýznamnejší technologický pokrok?
DášKa Za technologický progres považujem schopnosť
techniky spájať nás s inými, vzdialenými ľuďmi. Avšak pa-
radoxom je, že práve toto nás rozdeľuje. Ľudia sa prestá-
vajú stretávať fyzicky, komunikovať tvárou v tvár a ob-
medzujú sa viacej na virtuálnu komunikáciu. Akoby sme
neboli pripravení vhodne a ohľaduplne využívať to, čo vy-
robíme, či ovládať svoju moc. Niektoré staré civilizácie,
ktoré boli omnoho vyspelejšie, ako je naša súčasná, sa
vedeli napríklad dorozumievať telepaticky. Nepotrebova-
li k tomu mobily ani škodlivé GSM žiarenie, dokonca ani
znaky, slová. Myslím si, že technológie nám len ukazu-
jú, čoho by sme my sami boli schopní, keby sme použí-
vali svoj plný potenciál. Jedna z krajín, kde som videla,
ako veľmi ľudia nezištne žijú pod nadvládou technológií,
je Veľká Británia. Vidno to napríklad v prvopočiatkoch,
hlavne matku. Môže ho to potom postihnúť na celý život
a kto chce, môže v tom vidieť aj prvopočiatok problémov
s výchovou detí, teda budúcich generácií.
Ako vnímaš ľudí, ktorí sú slávni a bohatí?
DášKa Aj pri tomto, keď vidím, že niektoré veci sa dejú
nesprávne, snažím sa pozerať na ostatných bez akýchkoľ-
vek súdov. Niekedy je to veľmi ťažké, inokedy oslobodzujú-
ce, pretože každý má slobodnú vôľu zažívať práve tú skú-
senosť, ktorú najviac v danom okamihu potrebuje alebo
po nej túži. Nemám právo nikoho posudzovať, ako ani ne-
mám právo zasahovať do toho, čo si kto myslí o mne. Prá-
ve toto poznanie ma nadmieru napĺňa. Myslím, že každý
má právo vybrať si svoju úlohu, akým človekom chce byť.
V čom by sa mali ľudia ako spoločnosť ešte stále
rozvíjať?
DášKa Progresívny bytostný vývoj vidím v ľuďoch, čo sa
nesnažia bojovať proti starému a nefunkčnému a radšej
svoj čas investujú do tvorenia nového, krajšieho sveta.
Pretože paradoxne pravdou je, že namiesto odpustenia
a posunutia sa vpred, v boji proti niečomu rozohňujeme
vášne, nevraživosť a odsudzovanie. Dávame tým energiu
pre vznik toho negatívneho, čo pomaly ohlodáva našu
myseľ. Nesnažme sa len racionálne analyzovať, rozoberať
a riadiť. Tým to môžeme len pokaziť. Treba sa riadiť priro-
dzenou intuíciou a rozum používať ako služobníka ducha.
Na to sme už mnohí zabudli, myslíme si, že sme len toto
telo a nič viac...
Veríš v budúce pozitívne zmeny alebo vidíš v budúc-
nosti náznak určitej skepsy?
DášKa Verím v silu kreativity ľudského vedomia a teda,
že nastane zmena k lepšiemu. Avšak zmena ohľadupl-
ná – postupná, nie nárazová. Žiadna revolúcia. Kedysi to
Progresívny bytostný vývoj vidím v ľuďoch, čo sa nesnažia bojovať proti
starému a nefunkčnému a radšej svoj čas investujú do tvorenia nového.
Mojím oficiálnym zamestnaním je práca v škôlke. Rada sa pohybujem medzi malými deťmi, sú to stvorenia,
ktoré nie sú príliš ovplyvnené spoločnosťou. Prirovnala by som ich ku krásnym zrkadielkam, pretože práve ony
ma dokážu veľa naučiť, ukázať mi, aká som vo svojej skutočnej podstate.
Progres
107
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/health
Aj keď sú ľudia zvyknutí neustále nadávať na doktorov,
bez nich by sme sa stále dožívali najviac tak štyridsať
rokov a umierali by sme na dnes už banálne choroby.
Predsa len, ľudia radi nadávajú na všetko. Našťastie nie
ktorí len nenadávali, ale aj niečo robili a vďaka nim je
dnes medicína na vysokej úrovni a stále napreduje.
Za „otca“ lekárstva sa považuje Hippokrates
(460 – 377 p. n. l.), odmietal povery a primitívnu lie
čiteľskú mágiu. Za dôvod choroby považoval nerovno
váhu ľudských štiav: čiernej žlče, žltej žlče, krvi a lymfy.
Mal veľmi slabé poznatky z anatómie, keďže pravdepo
dobne nevykonal ani jednu pitvu. Taký Herofilos (335
– 280 p.n.l.) mal až priveľmi zaujímavé poznatky z ana
tómie, dal názov dvanástniku (časti tenkého čreva, me
ria dvanásť prstov), zistil, že artérie sú plné krvi a nie
vzduchu, ako sa predpokladalo. Opísal aj niektoré
mozgové štruktúry, zistil, že nervové vlákna sú spojené
s mozgom, že srdcové chlopne bránia spätnému toku
krvi. K týmto zisteniam sa pravdepodobne dopracoval
vivisekciami, čiže pitvaním živých ľudí.
Po tomto období bolo vniknutie do ľudského
tela neprípustné a nesmel sa rušiť posmrtný život zo
snulých. Pitvy sa začali opäť realizovať od roku 1315
v Bologni, v Taliansku, pri ktorých sa čítali staré texty
a vôbec si nevšímali nejasnosti, keďže texty boli väčši
nou opisom anatómie zvierat, nie ľudí. Až Andreas Ve
salius (1514 – 1564) dvorný lekár Karola V. sa opovážil
spochybniť staré dogmy. Zachránil dona Carlosa, syna
španielskeho kráľa Filipa II., ktorý utrpel vážny úraz pri
páde zo schodov, keď prenasledoval krásnu slúžku. Za
chránil ho trepanáciou lebky (navŕtal mu otvor v hla
ve). Toto vyliečenie však pripisovali tomu, že donovi
Carlosovi doniesli do postele mumifikované telo fran
tiškánskeho mnícha, ktorý zomrel sto rokov predtým,
ako spolu strávili noc.
Začiatok chirurgie sa datuje až do antických
čias. Trepanáciou lebky v Peru liečili epilepsiu, infek
cie, choroby kože, ale aj mentálne ochorenia. Pred
pokladá sa, že ako dezinfekčné prostriedky používali
živicu zo stromov, okrem toho tanín alebo škoricovú
kyselinu (tieto prostriedky sa používajú aj pri balzamo
vaní mŕtvol). Ako anestézu používali koku, juku a iné
v okolí rastúce rastliny. S historickými nástrojmi zo zla
ta, striebra a žraločích zubov vedeli Indiáni robiť kom
plikované operácie, ktoré údajne prežilo až 70 percent
pacientov. Ale v osemnástom storočí mala trepanácia
takmer stopercentnú úmrtnosť. Indovia rany zošívali
čínskym hodvábom, bavlnenými niťami či konským
vlasom, na princíp zošívačky fungovali zdvojené hlavy
mravcov. Znalosti z anatómie mali mizerné, ale časom
a praktickými skúsenosťami sa ju naučili. Obmedzovali
sa iba na končatiny a vonkajšie časti, otvorenie hrudní
ka alebo brušnej dutiny sa rovnalo smrti pacienta.
Rímsky lekár Oribasius (326 – 403) vedel odstra
ňovať bradavice z pohlavných orgánov. Aegineta (625
– 690) napísal knihu, kde udáva postupy, ako zastaviť
krvácanie, ako spraviť obriezku, liečbu zlatých a kŕčo
vých žíl. Albucasis (940 – 1013, španielskoarabský le
kár) opísal, ako odstrániť kameň z močového mechúra
tak, že vsunul prst do konečníka a posúval ho smerom
nadol, až kým ho nedostal dostatočne nízko, potom
spravil malý rez na penise a vybral ho. V 10. storočí ne
existovali iní školení chirurgovia ako Židia. Paré (1510
– 1590) sa dostal do armády ako chirurg, kde získal pri
ohavných zraneniach veľa skúseností a pri ich liečení
ani nemal čo stratiť. Zistil, že krvácanie sa dá zastaviť
stiahnutím koncov krvných ciev, čo bola prevratná
myšlienka, keďže krvný obeh nebol ešte objavený a do
vtedy sa krvácavé rany riešili vypaľovaním horúcim že
lezom. Škót Hunter žil v období osvietenstva, vykráda
či hrobov ho zásobovali mŕtvolami, na ktorých sa učil
anatómiu. Experimentoval s umelým oplodnením či
zubnými implantátmi.
O podávanie anestézie formou inhalácie sa po
kúšali arabskí lekári, ktorí dávali pacientom inhalovať
výpary ópia, mandragory, blenu či alkoholu. Hĺbka
anestézie však bola pre väčšinu operácií nedostatočná.
V trinástom storočí vynašiel Llull éter. To že spôsobu
je hlbokú anestézu, sa zistilo až o šesť storočí neskôr.
Priestley objavil oxid dusný známy aj ako „rajský plyn“.
Ľudia ho vdychovali pre zábavu na večierkoch a trhoch.
Mauriceau vynašiel metódu na uľahčenie pôrodu
detí, ktorých poloha v maternici nie je normálna, a sú
otočené zadkom k „otvoru“. A to tak, že strčil dieťaťu
prst do úst a obrátil mu tvár dozadu. Kedysi bol pôrod
panvovým koncom často smrteľný pre matku aj dieťa.
Preto dieťaťu rozrušili mozog a hlavu mŕtveho dieťaťa
vytiahli. Chamberlain (1560 – 1631) vynašiel pôrod
nícke kliešte, ale uchovával to v tajnosti. Vždy sa snažil
zmiasť všetkých, ktorí by mohli odhaliť jeho úspešné
vykonávanie komplikovaných pôrodov. Do pôrodnej
sály nepustil nikoho, k pôrodu prišiel s veľkou škatuľou,
ktorá bola oveľa väčšia ako nástroj a počas pôrodu jeho
asistenti robili hluk s hrncami a panvicami. Tento vyná
lez našli v dome, kde žil, až po stotridsiatich rokoch.
Začiatok chirurgie sa datuje až do antických čias. Trepanáciou lebky v Peru
liečili epilepsiu, infekcie, choroby kože, ale aj mentálne ochorenia.
Kedysi sa všetko liečilo „púšťaním žilou“ a klystírom
Lieky? Iba nÁhoDa...
inspire magazine
108
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/essential
Cisársky rez je pomenovaný podľa Júliusa Cae
sara, ktorý vraj prišiel na svet týmto spôsobom. Guy
de Chuliac (1298 – 1368) odporúčal, že matka má mať
pri zákroku otvorené ústa a otvor do vagíny, aby dieťa
mohlo dýchať.
Pandemické epidémie infekčných chorôb sa vy
skytujú pravidelne od nepamäti. V staroveku (430 – 425
p.n.l.) zahubil takýto mor vraj až tristotisíc Aténčanov,
pre spaľovanie mŕtvol starých Grékov sa však nedalo
zistiť, čo bolo príčinou choroby. Čierny mor v rokoch
1348 –1351 zabil v Anglicku až štyridsaťpäť percent oby
vateľov a v Európe tretinu. Každý sa snažil pred nákazou
ujsť, zdraví opúšťali chorých a mŕtvych nemal kto po
chovať. Pôvodcu nákazy objavil v devätnástom storočí
Yersin, keď zistil, že v zhnisaných, opuchnutých uzli
nách pacientov sa nachádzajú baktérie. Táto baktéria sa
volá Yersinia pestis na jeho počesť. Zistilo sa, že infek
cia sa prenáša blchami potkanov, preto keď sa nápadne
zvýšil výskyt úhynu hlodavcov, bol najvyšší časť ujsť.
Hovorí sa, že civilizácia a syfilizácia postupovali
vo svete spoločne. Táto choroba spôsobila väčšie ško
dy ako morové epidémie. Skôr ako sa zistil pohlavný
spôsob prenosu syfilisu, za príčinu sa považovalo no
senie ľanovej spodnej bielizne, ďalej otrava, ktorou sa
toto ochorenie vysvetľovalo u kráľov, či nepriaznivé
počasie. Rosenbaum (1807 – 1874), vážený a vzdelaný
lekár tvrdil, že príčinou je zhýralosť a nedostatok mo
rálky a keby sa pohlavné orgány využívali len na plo
denie detí a nezneužívali na ciele, na ktoré ich príroda
nestvorila, teda na pôžitok, tieto nákazy by sa vôbec
nevyskytovali. Na syfilis ochorel František I., ktoré
ho matka skonštatovala, že ho trest zasiahol na tých
miestach, ktorými zhrešil. Jeden z pápežov sa podľa
vlastných slov nakazil od svojho radcu, keď mu ten
šepkal do ucha. Predpokladá sa že Ivan Hrozný páchal
svoje hrôzostrašné skutky v dôsledku syfilisu, ktorý na
padol aj jeho mozog. Účiný liek proti syfilisu, penicilín,
objavil v roku 1929 Alexander Fleming. Musel sa začať
používať v podstate okamžite, lebo by nemal v II. sve
tovej vojne kto bojovať.
Pravé kiahne doviezli do Ameriky v roku 1518
španielski dobyvatelia. Najprv takmer zničili civilizáciu
Mayov, potom Aztékov. Európania boli oveľa odolnej
ší, infekcie „dobyli“ Ameriku, vyhubili viac obyvateľov
ako holokaust počas II. svetovej vojny. V Číne očkovali
proti kiahňam od 960 – 1 280 n. l. a to tak, že hojace
sa chrasty rozdrvili na prach, ktorý sa potom fúkal do
nosa. Toto očkovanie sa do Európy nerozšírilo. Lady
Mary (1689 – 1762), vzdelaná a krásna žena, ktorú zne
tvorili kiahne, dala potajomky zaočkovať svoje deti.
Kaplán to neodporúčal, lebo veril, že očkovanie je
nekresťanské a funguje len na pohanoch. Jenner (1739
– 1823) začal očkovať proti pravým kiahňam, kiahňa
mi kravskými (preto vakcinácia, z latinského vacca –
krava). Pasteur začal očkovať proti besnote, potrpel
si na publicitu a veľmi rád sa predvádzal, hoci nebol
lekár. Pasteur a Koch proti sebe bojovali. Koch bol veľ
mi skromný a utiahnutý. Určil, že príčinami chorôb sú
baktérie. Objavil bacila tuberkulózy, objav viedol k vý
voju vakcíny. Úmrtnosť na tuberkulózu sa znížila až
o deväťdesiat percent.
Najsilnejšia chrípka prepukla počas I. svetovej
vojny a zomrelo na ňu päťdesiat až sto miliónov ľudí.
Každých pár desiatok rokov sa objaví nejaká nová
chrípka, v roku 1997 „vtáčia“ a teraz „prasacia“.
Kedysi sa všetko liečilo „púšťaním žilou“ a klystí
rom, dnes už máme oveľa lepšie lieky. Nezabúdajte,
že antibiotiká proti chrípke nepomáhajú! Rozvoj me
dicíny bol sprevádzaný náhodnými objavmi, silným
odhodlaním niektorých jednotlivcov, či niekedy správ
nymi a niekedy mylnými dohadmi vysoko vážených
autorít. Išlo aj o prestíž a o predbehnutie svojho protiv
níka. Je možné, že bez ľudskej pýchy, súťaživosti a zve
davosti by sme boli stále na tom istom mieste.
Text Nina Koštová
Ach, tá dnešná mládež! Za našich mladých čias by sa to
nestalo! Takéto reči viedli už v antickom Grécku. Nie je
presne určená veková hranica, ktorá definuje odkedy sa
môžu používať. Ono to príde tak nejak samovoľne. Len-
že, sú tieto povzdychy naozaj namieste? Nebolo by lepšie
namiesto toho povedať: „Hoď kameňom, kto si bez viny?“
Asi by tie kamene museli zostať tam kde sú pekne dlho.
Hodiť by ich nemal kto. Lovíte v pamäti, či je na tom nie-
čo pravdy? Zabudnime na chvíľu, že sme pre dnešných
tínedžerov starci v pokročilom veku 40+. Presuňme sa
späť do praveku a skúsme si spomenúť akí sme boli my.
Čo tak začať hudbou? Tá bola a je mladým vždy
blízka. Už začínate nadávať na Hip hop? Tak sa upokoj-
te. Ten je už na hudobnej scéne skoro štyri desiatky ro-
kov. Bol vždy úzko spätý s rapom a break danceom, ktorý
neodškriepite. Ten na didžinách a dedinských zábavách
frčal. Nič vám nehovoria mená z osemdesiatych, či za-
čiatku deväťdesiatych rokov:Public Enemy, Run DMC,
Wu Tang Clan, Dr. Dre, Snoop Doggy Dogg, alebo blon-
ďavý panáčik Vanila Ice? Aha, tak predsa si spomínate.
A že prečo je Hip hopu všade okolo nás tak veľa? Jeho sú-
časná popularita je len dôsledkom technických možností.
Mladí sú počítačovo zdatní, skúšajú čo dokážu a zdá sa
im to jednoduché. Samozrejme, že to jednoduché nieje
a oni na to prídu. Ale snažia sa a to je fajn. A tí, ktorí sa
presadia, sú asi naozaj dobrí.
Možno začnete namietať vulgarizmy v textoch. No
populárne hity starších generácií nie sú na tom o nič lep-
šie. Akurát že ich vedeli šikovnejšie zamaskovať v inota-
joch a nesmierne sa na tom zabávali. Od babičky s trva-
lou až po komunistického aparátčika s kravatou na krku
širokou ako mačeta. „Ajaju ajaju, nechytaj ma za ňu...“,
„Ani som ja nevedela aká som ja vrtká, zacvikol ma me-
dzi dvere a už ma aj tralaláááá...!“. No do popuku zábava.
Zapnite si v telke milióntu reprízu Senzusu, predstavte si
tancujúceho Golonku a máte dokonalý obraz. A tie inota-
je? No je to trochu smiešne, každý predsa vedel o čom sa
točí. Len to tak muselo byť, bola taká doba. Nečudujme
sa mladým keď nazvú veci pravými menami, keď sme to
my sami nedokázali.
Ani na koncertoch sme neboli žiadni anjeli. Dnešní
sedemdesiatnici by mohli vnúčatám prehodiť slovko - dve
trebárs o koncertoch Olympicu. Stoličky nahádzané na
jednu kopu a terajší slušní, kultivovaní dôchodcovia, vte-
dy ľahší o 5 krížikov rozbesnení na parkete. Večná ško-
da, že neexistovali digitálne foťáky. Mnohé zábery by boli
asi dosť kompromitujúce. Ani mladší určite nezabudli na
koncerty Elánu, Limitu či Tublatanky. Tie sály, amfiteátre
a hlavne ich zničené zariadenie by vedeli rozprávať.
Čo by sme skúsili ďalej? Módu? No to je kapitola
sama o sebe. Sedemdesiate roky v znamení minisukní
a širokých tesilákov. Hustých bokombrád a trvalých. De-
pešáci, metalisti, dva najsilnejšie módne trendy osem-
desiatych rokov. Do toho občas nejaký odvážny punker.
Väčšinou však prapodivné strihy šiat, svetre zakasané do
nohavíc, no čistá katastrofa. Snažili sme sa, robili sme čo
sme mohli a dnešní mladí to robia tiež. Nič významného.
O dvadsať rokov sa budú smiať tak ako sa smejeme my,
keď pozeráme staré fotky zo stredných škôl. A len tak na
okraj. Odborníci tvrdia, že osemdesiate roky boli najex-
travagantnejšie a zároveň najnevkusnejšie v celej histó-
rii módy.
Mladým nemôžme vytýkať ani sledovanie hlúpych
akčných filmov. V televízii ich samozrejme nebolo. Len
si však spomeňme, kedy sa začalo v našich domácnos-
tiach objavovať video. A sním stokrát okopírovaný Ram-
bo, Predátor alebo prapodivné Kung Fu filmy. Pochopiteľ-
ne kvalitne nadabované jediným hlasom. Nuž dostalo sa
nám osvety, len čo je pravda. No a ak si pospomíname
dôkladne, veruže na tých vé há eskách nájdeme aj porno.
Ak nie, nech sa prepadnem do Západného Nemecka, tam
bolo naozaj „kvalitné“. Takže ani toto tým našim deckám
nevykrikujme.
Takto by sme mohli porovnávať donekonečna. Aj
my sme boli drzí, pili sme pivo, fajčili za školou, blicovali.
Robili sme presne to, čo robia dnešní mladí. Neodsudzuj-
me tie decká za to aké sú. Len využívajú možnosti, kto-
ré majú. Nezáviďme im tie ich Facebooky, chaty a životný
štýl, ani ich zaň nekritizujme. Neboli by sme iní, keby sme
sa narodili o pár rokov neskôr. A ak ich chceme pochopiť,
hľadajme chyby nielen v nich ale aj v sebe. Budú si nás
za to vážiť a my pre nich prestaneme byť starí ušomraní
dinosauri.
Text Ľuboš Houška
vojna
generÁcIí
ach, tá dnešná mládež!
Za našich mladých čias by sa to nestalo!
Neboli by sme iní, keby sme sa narodili o pár rokov neskôr. A ak ich chceme
pochopiť, hľadajme chyby nielen v nich ale aj v sebe. Budú si nás za to vážiť
a my pre nich prestaneme byť starí ušomraní dinosauri.
magazine with a difference
109
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/queer
110
inspire magazine
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/ako si sa dostal k hudbe?
holy Úplnou náhodou. Líbila se mi hudba japonského produ
centa Yasutaky Nakaty a říkal jsem si, že bych to mohl taky zkusit.
Začal tím můj nejdelší vztah v životě.
akej hudbe sa venuješ?
holy Elektronická hudba – taneční, netaneční, temná, veselá –
různého druhu.
ako by si zaradil žáner, ktorý hráš?
holy Elektronická hudba, moc víc se neumím vymezit. Je to spíš
ale popina než něco jinýho.
je ťažké skombinovať spev a hranie?
holy Za mě ne. Navíc, když skutečně věříš své hudbě a máš chuť
přinášet svoji hudbu a zkušenosti ostatním, stává se taková kom
binace automatickou. Nebo aspoň za mě.
ako sa ti darí s hudbou?
holy Zatím jsem spokojený, nemůžu si na nic stěžovat. Dělám
s lidmi, kteří mě baví, hraju tam, kde chci – je to super!
Čo ťa hudobne najviac formuje?
holy Zmíněný producent Yasutaka Nakata, ale i šíleně moc
dalších věcí. Velmi rychle měním zvuk a náladu svých věcí podle
toho, co mě zrovna baví. Teď například poprvé dělám úplně čistý,
minimalistický, jednoduchý věci – například poslední song Em
ptiness, ale bude tak znít i nastávající „HOLY+“ EP, na kterém spo
lupracuji například s Tvyksem a Sárou Vondráškovou z Never Sol.
Máš radšej, keď nahrávaš veci doma? alebo je lepšie živé hranie?
holy Mám rád obojí, ale v tuto chvíli mě zrovna baví živé hraní
víc. Velmi mě nabíjí ten pocit, kdy vidíš, že ta hudba se k těm
lidem dostává, něco v nich vyvolává a ty si ten, kdo za to může.
aké úskalia má, keď hráš live?
holy Dřív to byly hlavně nervy a stres. Teď je to spíš strach, že to
neuzpívám dostatečně dobře.
aký trapas si zažil, keď si mal koncert?
holy Přímo trapasy jsem nezažil, spíše šílené zážitky. Jednou
si přede mě například stoupnul jeden chlap, co na mě pak začal
řvát, ať chcípnu. Mě tohle spíš ale pobavilo. Mám rád nepředví
datelnost koncertů.
Máš radšej menšie kluby alebo veľké akcie?
holy Jak kdy. Obojí má své plusy a minusy. Nejsem vyhraněný
fanoušek obou prostorů.
radšej hetero alebo queer parties?
holy Je mi to úplně jedno, dokud jsou to příjemní lidé.
Sú queer akcie v niečom špecifické?
holy Víc chlapů tančí.
Bavia sa lepšie lGBti ľudia alebo hetero?
holy Nechce se mi generalizovat.
ako vyzerá pražská queer clubová scéna?
holy Moc toho tady není, všichni se znají a chodí na stejné akce,
do stejných klubů. Ono to na druhou stranu ale není na škodu.
PIONEER, Queer Noises a Periscope jsou ale super akce.
a mení sa v súčasnosti nejako výrazne?
holy Za mě ne, ale já ji popravdě příliš pozorně nesleduji.
hral si okrem teplárne už niekedy na Slovensku?
holy S Duropu (druhý hudební projekt) jsme už na Slovensku
hráli.☺
a čo queer art? vnímaš, že existuje nejaká queer estetika?
holy Rozhodně queer art/ estetika existuje, ale pro mě je asi
nyní na tak krátkém prostoru příliš těžké ji vymezit. Na to se zep
tejte spíše Ladislava ZikmundaLendera nebo Martina C. Putny.
aké máš hudobné plány?
holy Na začátku března přijde nový taneční song „LOL“ a v červ
nu EP „HOLY+“, ze kterého mám již teď velmi dobrý pocit – ten
tokrát jsem chtěl zkusit dělat hudbu nějak jinak, spolupracovat
s různými lidmi, seznámit se s jiným přístupem k elektronické
hudbě a vlastně i hudbě jako takové a vzešel z toho velmi (nejen
zvukově) různorodý „balíček“. Na jaře pak bude i pár koncertů.
a aké máš plány do života?
holy Odmaturovat a na podzim ustát první ročník režie na
FAMU. Ale zejména v červnu úspěšně odstartovat první ročník
festivalu české elektronické hudby Elekce, kterého jsem „šéf“.
Zatím je to velká zkušenost, zábava a velmi inspirující práce, která
snad přinese i nějaké ovoce. Rozhodně to vypadá zatím na zají
mavou akci, která kombinuje elektronickou hudbu s divadlem,
filmem, ale i dalšími typy umění.
Kto ťa miluje?
holy Rodina, moje zvířata, kamarádi, průšvihy.
a koho miluješ ty?
holy Rodinu, moje zvířata, kamarády, hudbu, filmy, Karolínu
Světlou, Perfume, KyaryPamyuPamyu a Kylie Minogue.
Holy bol na Teplárni v polovici marca. Ak sa chcete pozrieť, ako
to na poriadnej Queer party vyzerá, dojdite 11. Mája do Batelieru.
Hrať tam bude londýnsky DJ Borja Peña.
soundcloud.com/holymusic
holyZatím jsem spokojený, nemůžu si na nic stěžovat
magazine with a Difference
progres
111
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Vážené dámy a páni, bratia a sestry! Je načase znovu
pootvoriť Pandorinu skrinku a niečo nové sa dozvedieť.
Kríže, trstenice a horiace zástavy ponechajte v kúte,
predsa len sme kultivovaná spoločnosť. Čo vy vôbec
o tých gejoch a lesbičkách viete, ha?
Nie je to žiadny špás sa v ich svete správne orientovať.
Viete vôbec, kto je kto a či tá baba nie je chalan? A možno
ten chalan, čo tak máva rukou pred ksichtom, je dočasne
paralyzovaný a má niekde za rohom priateľku?
Dúhová komunita sa ešte toľko neukazuje ako v za-
hraničí a vy nemáte s ňou až tak veľa príležitostí na zo-
známenie. Tento menší exkurz do ich sveta vám hádam
odpovie na niektoré nezodpovedané otázky.
Započúvajte sa do príjemných melódií v Modrej
ustrici, dajte na seba koženú vestičku a vypýtajte si jeden
pestrofarebný drink, ideme na vec!
P. S.: Nebráňte sa, i tak si vás to nájde!
a list homosexual
Na začiatok veľmi nenásilné heslo reprezentujúce elitu
v teplých vodách. Sú to tí najžiadanejší samci a samice,
takže pozor na vec. Stať sa takýmto esom znamená, že
sa budú na teba všetci lepiť, budú sa ťa chcieť dotknúť,
doma si nájdeš rôzne vyznania. Avšak pozor, milý čitateľ/
ka! Nezabúdaj na to, že aj tu ide o ľudskú bytosť a dôležité
sú jej pocity a túžby, nielen praobyčajné zvieracie chúťky.
angel
Samozrejme, anjelika musíme mať v tomto zozname. Tu
však nebudeme pojednávať o žiadnych náboženských
modlách. Je to také svieže anjelské mláďa, o ktoré majú
väčšinou záujem postarší páni, čo si radi vydržiavajú šťav-
naté mäsko.
a piece of navy cake
My bohužiaľ nemáme žiadne námorníctvo. Ak by to tak
bolo, tak minimálne pri brehu Dunaja by ste mohli popis-
kovať na krásnych samcov v námorníckych uniformách.
Blue boys
Námorníctvo nemáme, no čo máme, je polícia. Na tých už
popiskovať môžeme. Uniformy sú síce nič moc, ale ak sa
v ich radoch (áno, aj v ich radoch) nájdu naši dúhoví bratia,
môžete si byť istí, že patria do tejto kategórie. S modrou
majú síce najviac dočinenia iba mestskí, ale keď si vo svo-
jom voľnom čase dávajú na krk dúhový šál, vedzte, že na
farbe už nezáleží.
ac-Dc
Teraz si isto myslíte, že toto heslo sa týka tvrdých, v koži
odetých mužov, rockerov od kosti. Možno. Avšak ide skôr
o bisexuálov, ktorí sa stále nevedia rozhodnúť. „Obojakí“
sú takým menším tŕňom v oku u homosexuálov. Dokonca
niektorí to majú až tak u seba nastavené, že sa im vyvi-
nula istá fóbia a s takýmito BI indivíduami nechcú mať
nič spoločné.
andro dyke
Konečne sme dali možnosť aj ženám, nech poukážu na
svoje prezývky. Táto možno prileje trošku oleja do ohňa.
Nejde o žiadne robotické ženy, skôr o to, že nie je ani veľ-
mi maskulínna ani žensky zaoblená.
Baby butch
Mláďatká sú často označované ako „baby“. Pri tom slove
homo
queer
nebráňte sa
112
inspire magazine
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/„butch“ je však dôležité, že v teplejších vodách by malo
označovať aj lesbičky, aj gejov. Častejšie však si ho prisvo-
jujú baby, pretože chaloši majú svojich prezývok oveľa viac.
Problém č. 2 môže byť aj to, že taká mladá baba
ešte niekedy ani nemusí vedieť, či je naozaj na baby ale-
bo na chalanov. Aby sme však odzbrojili vašu militantnú
obranu, povedzme to inak. Baby butch je mladistvá žena,
ktorá sa už správa ako životom ostrieľaná žena lesbicky
polarizovaná (lesbická polarizácia sa vyskytuje vo veľmi
odborných a puritánskych publikáciách, preto si z toho
nič nerobte a žite v mieri).
Medveď
Konečne niečo slovenské, nie? Nevzniklo to u nás, a ak
áno, tak o tom všetci zaryto mlčia. Medveďov reprezen-
tujú mocní a urastení chlapáci. Urastení niekedy až moc,
ale práve preto si hovoria medveď. Zaujímavé na tom je,
že nie je medveď ako medveď. Máme tu „ocka“ medveďa,
ktorý väčšinou v páre tvorí toho dominantného samca, je
starší, má možno sivé vlásky, ale na sile samozrejme ne-
upadá. Opakom ocka je „macík“ alebo aj „teddy bear“, kde
sú to ešte mladí chlapci alebo muži. Majte však na pamäti,
že medveďom nemôže byť hocikto, čo i len tak z rozmaru.
Huňatá brada, ochlpatené ramená, chrbát, ruky, sexi ply-
šová hruď a tá neodolateľná čiarka smerujúca pod trenky.
Medveď Panda je muž ázijských čŕt a taký kožený
medveď je chlap, čo rád upozorňuje na svoj fetish ku koži.
chapstick lesbian
Pamätáte si na časy, keď „sporty spice“ bol pojem? No
spojenie športu a ženy v jednom úplne vystihuje všetky
predsudky voči lesbičkám. Áno, sú medzi nimi aj športo-
vo založené, ale to neznamená, že keď niektorá žena pre-
feruje tepláky, musí byť automaticky teplá. Haló! Tiež sa
chce cítiť príjemne a uvoľnene. Možno v budúcnosti do-
stanú viac priestoru a „chapstick L“, športovkyňa v dúho-
vej ríši, čoskoro vybojuje nejednu medailu na olympiáde.
Diesel dyke
Tvrdšou verziou športovo založenej lesbičky je echt mas-
kulínna traktoristka, ktorá sa nehanbí za svoje cítenie.
Takto si ju všetci presne predstavujete, keď sa povie, že
niekto je lesba. Krátke vlasy, košeľa a pivo do ruky. Holt sú
aj také, ale berte ich vážne. Ako už bolo povedané, dôleži-
tejšie sú ich city ako fyzická krása.
Daddy
V homo kultúre je zaujímavé to, že niektoré žensky zne-
júce názvy sú viac pre mužov a opak zas pre ženy. Možno
aj to zapríčiňuje to, že všetci hneď automaticky považujú
každého geja za enormne precitliveného a lesbu zas za
vystrihanú, oreťázkovanú s dvomi ježkami pod pazuchou.
K tomu tie predsudky o tom, že v páre dakto musí tvoriť
chlapa a ženu. Prosím vás, to máte odkiaľ?
Postava ocka však v páre i tak zohráva veľmi dôle-
žitú úlohu. Ide tu o to, že niekto musí byť dominantnejší,
vyrovnanejší, ten, kto je tu tou oporou, kto sa toľko nebojí
a podobne. Ocko musí byť aj u chlapcov a dokonca aj u
dievčat (kým ste nepočuli, ako sa tak dlhoročné manželky
oslovujú „ocko sem a ocko tam“, tak nič nehovorte).
Drag queen / Drag king
Všetko je naopak a dôkazom toho je aj toto pomenovanie
fenoménu prezliekania sa. Kráľovné sú muži, čo sa pre-
zliekajú za ženy alebo majú veľmi ženský vzhľad. A ženy
sa pre zmenu prezliekajú za mužov, lepia si fúziky alebo si
ich dajú narásť, vopchajú si ponožky do gatiek a sú z nich
poriadni muži!
cockettes
Toto je už vyšší level, len pre labužníkov. Predstavte si
muža odetého do ženských šiat. Nejde však o žiadnu stáv-
ku alebo opileckú hru. Skrátka muž, ženské šaty a niečo
naviac. Taký menší bonus. Brada!
Flower
Kvetinou ani ženu neudrieš. Opovážiš sa svojho mužské-
ho miláčika tyranizovať za to, že nedal krém do chlad-
ničky alebo že ti spral košieľku od Calvina? „Kvetinky“ sú
muži veľmi citliví, ktorí by (vraj) mali reprezentovať ženu
vo vzťahu.
Víla
Vieme, že sa to stalo každému. Stretnúť takého sladké-
ho mládenčeka, ktorý až moc vykrúcal tú ručičku. Možno
mal aj nalakované nechty a prípadne aj vytrhané obočko.
Zženštilé typy máme medzi sebou. Nebráňte sa tomu.
gold star
Byť A-list homosexuálom je jedna vec, ale byť zlatou tip
top hviezdou, to je už úplne iná liga. Takúto hviezdu ne-
môže mať hocikto a kto ju už získa, tak získa cenný po-
klad. Homosexuál/ ka, čo nikdy neokúsil/ a ovocie od
druhého pohlavia. Vy si poviete, že koľká to bieda! Ale čo
si povedia naši dúhoví priatelia?
lipstick lesbian
Je to trošku paradox, keďže také baby asi ani nepoznáte.
Ale čo ak tá pekná, čo je vedľa vás, je práve jednou z nich?
Len to nerozkrikuje všade naokolo a neomotáva sa dúho-
vými farbami. Takéto lesbičky sú veľmi ženské a mnohých
to veľmi šokuje. Ale práve tieto fintivé ženičky reprezen-
tujú to, že ženy chodia so ženami. Prečo? No lebo sa im
prosto ženy páčia a chcú pri sebe poriadnu ženskú.
Dúhovým svetom ťa previedol tvoj oddaný Džízas Džigitaleß
Za patričné ujmy na duševnom zdraví sa ospravedlňujem!
Toto je už vyšší level, len pre labužníkov. Predstavte si muža odetého do ženských šiat. Nejde však o žiadnu
stávku alebo opileckú hru. Skrátka muž, ženské šaty a niečo naviac. Taký menší bonus. Brada!
113
magazine with a difference
progres
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/inspire
new
boysPHOTOGRAPHy JAKUB GULyáS /www.JAKUBGULyAS.coM
STyLING MiLAN ŠTeFAN
MODELS exiT MM
Oblek, košeľa a čiapka H&M
Rukavice Giorgio Armani
Topánky Zara
114
inspire magazine
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/115
magazine with a difference
progres
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/inspire
116
inspire magazine
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Šiltovka a košeľa New yorker
Nohavice H&M
Náhrdelník Mango
117
magazine with a difference
progres
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/inspire
Čiapka, náhrdelník a trenčkot H&M
Nohavice New yorker
Topánky Zara
118
inspire magazine
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/119
magazine with a difference
progres
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/inspire
120
inspire magazine
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Tielko a nohavice New yorker
Opasok Vivienne westwood
Náhrdelník je archív stylistu
Sveter H&M
121
magazine with a difference
progres
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/inspire
Tielko New yorker
Šortky archív stylistu
Tenisky converse
Náramok Hermés
Tričko H&M
Septum Givenchy
122
inspire magazine
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/123
magazine with a difference
progres
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/inspire
nylon
PHOTOGRAPHy ALeSSio MiGLiARDi /www.ALeSSioMiGLiARDi.coM
HAIR STyLING / MAKE-UP SiLViA SADecKA /www.SiLViASADecKA.coM / STyLING MANUeLA MeZZeTTi /www.MANUeLAMeZZeTTi.coM
STyLIST ASSISTANT MANUeLA HARVey, ALice ViANeLLo /MODEL MANUeLA /FReeLANceFASHioN
124
inspire magazine
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Left Dress Jayne Pierson / Necklace Maria Piana / Bracelet Maria Piana
Right Head necklace culietta / Dress christian Blanken / Bracelets Vittorio ceccoli
Progres
125
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/inspire
Left Cap Haizhen wang / Plexiglass corsage Maria Piana
Right Jacket corrie Nielsen / Bracelets Maria Francesca Pepe / Rings Maria Francesca Pepe / Trousers James Hock / Shoes Albano by Sergei Grinko
126
inspire magazine
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/127
progres
magazine with a Difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/inspire
Left Mask Maria Francesca Pepe / Rings Vittorio ceccoli / Corset Maria Francesca Pepe / Dress Nino Lettieri
Right Neclace top culietta / Plexiglas Bracelets Maria Piana / Hotpants Jayne Pierson
128
inspire magazine
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Progres
129
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/inspire
Urba
nizer
Day
PHOTOGRAPHy wANDA THe BLow
STyLING / HAIR / MAKE-UP PHiL LA NoiRAUDe
MODEL MoNiKA L. /M MANAGeMeNT
130
inspire magazine
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Progres
131
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/inspire
132
inspire magazine
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Progres
133
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/inspire
134
inspire magazine
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Progres
135
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/bude niesť pod názvom Progres v čase kdežeizmu. Nech-
cem byť nositeľom zlých správ, ale ak ste ešte vo svojom
živote nezažili nefalšované postávanie v stojatých vo-
dách, ono je to tak trochu ako detské osýpky. Buď to prí-
de samo, alebo to nepríde dlhý čas a potom v dvadsaťpäť-
ke si vás to nájde aj so svojím prispôsobeným rozmerom.
A ak ste ho prežili v zdraví, resp. ho práve prežívate, verte
tomu, že v tom nie ste sami. A že nevedieť, čo ďalej, je te-
raz celkom bežné a vedieť, kam sa pohnúť, už nejaký ten
čas nie je v móde. Kdežeizmus vás zachytí kedykoľvek, nie
je preto možné sa naň psychicky pripraviť, alebo mu pre-
dísť. Stagnácia má svoje rôzne podoby, preto je jedno, či
už tri dni píšete poslednú vetu z dizertačky, alebo vám po-
sledný mesiac nenapadlo, čo variť, tak ste to pravidelne
zabili chlebom s maslom. Syndróm nepohnutia sa z mies-
ta si vás nájde v každej sfére, od pracovného prostredia
po vzťahové záležitosti. Je len dobré vedieť, že aj nič má
svoj koniec a aj obdobie stand by režimu sa dá prežiť, len
treba vedieť ako...
Nezaoberajte sa otázkami práve napredujúcich
jedincov (alebo tých, ktorí sa tak tvária). Ak sa vás bab-
ka ôsmy raz za hodinu spýta, či už konečne máte fraje-
ra a po negatívnej odpovedi len nešťastne zalomí rukami,
osvedčuje sa staré dobré druhým uchom von. V prípade,
že ste v období s názvom životný prelom, nájde sa nie-
koľko veselých progresívcov, ktorí vás radi pohostia otáz-
kou: „A čo budeš robiť po škole?“ prípadne ešte lepšou
obmenou, ktorá poteší nejedného z nás: „A z toho tvoj-
ho odboru je aj nejaké uplatnenie?“ Nezamýšľať sa. Ak by
sa niekto pred tisíc rokmi náhodne opýtal človeka, ktorý
si veselo na priedomí obrusoval štvorec na koleso, či si
myslí, že mu to na niečo bude, je jasné, že by to v nejed-
nom z nás vyvolalo pochybnosti. Holt v súčasnosti nájde-
me kolies habadej, tí šťastnejší aj štyri, ktoré majú vlastný
pohon.
Neinformujte. Ostatných o veciach, ktoré máte
v pláne spraviť, len preto, aby ste navonok vyzerali, že
stagnácia sa vás netýka, aj keď opak je pravdou. Obdobie,
keď vietor ledva zafúka, je špecifické aj tým, že všemohúci
vesmír na vás rád hodí bobek, a to, čo bolo pôvodne v plá-
ne, je zrazu v troskách. Potom vám klinec do rakvy zabijú
už len otázky v štýle „A nevravela si, že chceš schudnúť?“,
alebo „A čo s tým tvojím projektom?“ Ak si svoj kdežeiz-
Keď som sa naposledy vybrala von s Rišom na motivačnú
debatu pri inšpiračnom pohári vína, po krátkom zhodno-
tení situácie sme prišli na to, že sme na nič neprišli. Ri-
chard toto obdobie už dávnejšie definoval ako čistý kde-
žeizmus a keď máte práve tú česť byť účastníkmi obdobia
„kde nič/ kde už“ , ste priamymi svedkami stagnácie, kto-
rá sa na vás hrnie z každej strany. Verím tomu, že keď
Gabriel Garcia Marquez napísal Lásku v čase cholery a po
poslednej strane si veselo pomädlil ruky, ako nám to všet-
kým natrel, ešte netušil, že oveľa srdcervúcejší príbeh sa
essential
Syndróm nepohnutia sa z miesta si vás nájde v každej sfére, od pracovného
prostredia po vzťahové záležitosti. Je dobré vedieť, že aj nič má svoj koniec
a aj obdobie stand by režimu sa dá prežiť.
progres
v čase
kdežeizmu
136
inspire magazine
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/mus prečkáte v tichosti, po ňom sa môžete do sýtosti vy-
kričať zo svojich životných pokrokov, keď budú existujúce
a hmatateľné.
Ignorujte udalosti. Nemyslím tým, aby ste sa odre-
zali od sveta na polroka a zašli si zameditovať do Himalá-
jí, hociv konečnom dôsledku aj to je riešenie. Dôležité je
však selektovať informácie, ktoré vám z nehybných mo-
čarín veľmi nepomôžu. Zbytočne sa budete opúšťať nad
známym, ktorého životné napredovanie spaľuje šošovky
aj rohovky, buď sa inšpirujte, alebo to neriešte, pretože
sa pristihnete pri tom, ako vami lomcuje bezvýznamnosť.
Predýchajte, ak tamtoho nového povýšili skôr ako vás,
a aj to, ak na zahraničnú cestu, na ktorú ste už mali zbale-
né aj ponožky ladiace s batožinovou súpravou, nakoniec
poslali Jana z tretieho. Možno sa mu práve skončilo stag-
nujúce obdobie, ktoré čoskoro skončí aj vám.
Netlačte na pílu. Toto slovné spojenie vôbec ne-
obľubujem, lebo znie prinajmenšom samovražedne, keď
vám ho niekto chrstne do tváre a tvári sa pritom ako člo-
vek s najlepším pohľadom na vec. Bohužiaľ, na poláma-
ných zúbkoch niečo bude, a vo vašom neprogresívnom
období skôr stavte na stratégiu liečenia chrípky, ktorá vás
opustí pri užívaní liekov za sedem dní a pri neužívaní ni-
čoho za týždeň. Pokúšať sa silou-mocou niekam pohnúť
je síce vec úctyhodná, no niekedy vám to pomôže zhruba
tak, ako keď sa pozriete piaty raz po sebe do chladničky,
či sa situácia za posledných desať minút nezmenila. Ob-
dobie nehybnosti neprišlo len tak náhodne, zrejme so se-
bou prinieslo čas na premýšľanie, ktorý neskôr ako riaditeľ
konglomerácie svetového charakteru už mať nebudete.
Pravda je taká, že na stagnáciu ešte nikto nikdy
nezomrel, aj keď ako názov zákernej exotickej choroby
to vôbec nie je zlé. Našťastie, ani história nepustí, takže
ak si naši kolegovia z predchádzajúcej éry aj zastagnova-
li pri love mamuta, zrejme i toto obdobie prešlo, keďže
teraz lovíme jedine chladené kurčatá v hypermarketoch.
A pamätáte sa, keď ste v ruke držali tritri desinu, pyšne
ste ukazovali svoj skill v hadíkovi všetkým známym i ná-
hodne okoloidúcim, a mysleli ste si, že progres sa nená-
vratne zastavil? Že technika je na svojom top vrchole, že
ste pánom situácie a že už nič lepšie nepríde? (Váš ajfón
päť sa práve zľahka pousmial). Dobrá správa teda je, že
ani kdežeizmus netrvá večne. Že do nehybných vôd vám
čoskoro odklonia masívne rameno a bezvetrie sa zmení
na tajfún. A dovtedy si postagnujte, postojte, odfúknite,
zahibernujte.
Text Vlaďka Makovniková
Všetci, aj tí. čo tomu rozhodne nevenovali svoje myšlienky,
sme si ráno 22. decembra 2012 vydýchli, keď sme sa zobudili
na tom istom mieste a s tými istými povinnosťami ako dote-
raz. okej, takže svet sa neskončil. To je fajn. /?
okolo dátumu 21. 12. i celého nasledujúceho roka
2013 však toho bolo povedané viac. Väčšina ľudí už určite
v súvislosti s týmto rokom počula o nejednej evolučnej alebo
konšpiračnej teórii, či nejednom proroctve, ktoré nás má pri-
praviť na to, čo nás ako ľudstvo čaká v nasledujúcej... dekáde,
storočí a až na veky vekov.
ostáva už len vybrať si z nasledujúcej skromnej prehliad-
kytensprávnymodelaprispôsobiťmusvojemyslenieakonanie.
Nech sa páči.
Teória č. 1
Prechod do piatej dimenzie
V skratke: ide tu o prechod nášho vedomia z dimenzie štvrtej,
ktorá by sa dala charakterizovať ako „zákon zrkadla“ – všetko,
čo sa nám stane, je iba odrazom našich myšlienok a toho, v čo
veríme (inými slovami je to uvedomenie si, že za našu zlú ži-
votnú situáciu nie je zodpovedný Fico, ani hospodárska kríza,
ani Hollywood Film enterprises, inc., ani nikto iný okrem nás
samých), do dimenzie piatej, ktorá však nie je prístupná len tak
pre každého a vstup do nej je výsledkom dlhodobého šliapania
do kopca na duchovnej ceste.
V piatej dimenzii už neexistuje žiadne „potom“, „zajtra“
alebo „neskôr, baby“. Čas nie je taký, ako ho poznáme dnes.
Nemá význam, pretože všetky naše myšlienky sa nám okamži-
te zjavujú pred očami. Preto je dôležité, aby sa do tohto „štá-
dia“ nedostal nikto negatívne naladený.
Teória č. 2
Časová vlna
Definícia z ezoterickej webstránky, citujem: Určite ste si vši-
mli, že už teraz je čas akoby zrýchlený… všetko sa urýchľuje
a je čím ďalej väčší chaos. Je to spôsobené práve urýchľova-
ním časovej vlny, až dôjde do „bodu nula”, od ktorého sa po-
tom odrazí a stane sa niečo nečakané…
Tento bod nula sa datuje do roku 2012. Vychádza zo
starodávneho čínskeho textu i – ching, ktorý je spojením geo-
metrie a veštenia a popisuje „abstraktno“ pomocou matema-
tických výpočtov. Nepodarilo sa mi nájsť zhodné názory v tom,
ako bude ten veľkolepý moment vyzerať, ani čo prinesie, ale
zaiste môžeme dúfať v spravodlivosť, rovnováhu a čistejšie ži-
votné prostredie.
Teória č. 3
teória dutej Zeme
Teória dutej Zeme je dávnoveká ezoterická teória, ktorá sa
opiera o skutočnosť, že hlboko v našej Zemi žije veľmi vyspe-
lá civilizácia, ktorá nás predstihuje o tisíce rokov. Možno An-
tlantída. Podrobnejšie je opísaná v záznamoch od Herodota aj
od tibetských lámov, ktorí toto „kráľovstvo“ pomenovali Šam-
bala. o tejto teórii sa počas histórie zmienil aj Platón a Ale-
xander Veľký, verili jej viaceré indiánske kmene, mnohí báda-
telia a vedci po celom svete. Spomína sa v diele Mahábhárata,
slúžila ako námet pre viaceré knihy (napr. Verneho „cesta do
stredu Zeme“), Hitler na nej údajne postavil svoju teóriu o nad-
radenosti árijskej rasy. V minulom storočí bola financovaná ne-
jedna výprava s cieľom objaviť tento podzemný svet. Ak som
sa dočítala správne, nikto sa z nej zatiaľ nevrátil.
Teória č. 4
svet gombička
Žijeme len raz /práve tu a práve teraz/, carpe Diem alebo „čo
dávajú dnes v kine?“.
Text Noemi Chápay
2013
Evolúcia sa neskončila
Progres
137
magazine with a difference
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/Dušan Vančo
ex_FM, Foolk, kamoš Martina Jakubca
Ktorý pokrok ide podľa teba opačným smerom?
“Vzhůru dolů!” Nadšené zbližovanie vzdialeností a citov texto-
vou komunikáciou cez smartfóny. Zdieľame si nepodstatnos-
ti blikajúcimi messengermi všetkých farieb a druhov. Sám sa
z toho liečim.
Sex s ex...
Krok vedľa.
Gradácia? Degradácia? Stagnovanie?
Som za zlatú strednú cestu, nie rýchlo, ale radšej tvrdohlavo.
„Budoucnost patří aluminiu.“ Jára D. cimrman
Predpovedám zánik fejsbúku.
Toto keby babka vedela...
Že Martin Jakubec bol môj spolužiak na výške a ja som v ňom
nezbadal potenciál. I keď je pravda, že v tom čase bol iba osob-
ným priateľom Larryho Hagmana a jeho hviezda nežiarila tak sil-
no. To teraz vážne.
Ivan Kasaj
master of provocation bureau, illustrator, džentlmensky
záhadne oblečený chlap
Ktorý pokrok ide podľa teba opačným smerom?
Spoločensko-ekonomický – v situácii vyspelej spoločnosti, ktorá
dokáže efektívne a rýchlo produkovať, sú ľudia nútení pracovať
stále viac a majú stále menej voľného času. Tomuto stále nedo-
kážem porozumieť.
Sex s ex...
Nie, ďakujem.
Gradácia? Degradácia? Stagnovanie?
Gradácia v deji, degradácia neschopných a stagnovanie jedine
v stave blaženosti. Hmmm, ťažká utópia.
„Budoucnost patří aluminiu.“ Jára D. cimrman
Za normálu by som povedal, že budúcnosť patrí šikovným, ale
po mnohých skúsenostiach už som veľký a viem, že budúcnosť
patrí konexiám bez ohľadu na vhodnosť. Trochu pesimistické, ale
pravdivé.
Toto keby babka vedela...
Nikdy sa nezmierila s mojim potetovaným hrudníkom.
Tomáš Halász
pán Fotograf
Ktorý pokrok ide podľa teba opačným smerom?
GMO, Geneticky modifikované organizmy. Pri dnešných vedo-
mostiach o poľnohospodárstve vieme prírodu využiť pre naše
dobro aj bez toho, aby sme do nej vypúšťali neoverené a nebez-
pečné organizmy. Ale na GMO sa dá dobre zarobiť a geekovia
to majú radi.
Sex s ex...
Ako u koho, ako s kým. Každého voľba.
Gradácia? Degradácia? Stagnovanie?
Všetko lepšie ako stagnácia. Stagnácia je smrť invenčnosti. Gra-
dácia aj degradácia vyvolávajú zmenu. Život je zmena.
„Budoucnost patří aluminiu.“ Jára D. cimrman
Crowdsourcingu, crowdfundingu, ale aj ľuďom, ktorí vedia inšpi-
rovať ten crowd.
Toto keby babka vedela...
Neschválila mi bývanie v chatrči v Afrike alebo couchsurfing
v Thajsku, ale keď už sa to stalo, tešila sa, že som si užil život.
Takže to, čo by som naozaj nepovedal babke, radšej nepoviem
ani vám.☺
Rafo
grafický dizajnér, DJ a zakladateľ značky POPULAR
Ktorý pokrok ide podľa teba opačným smerom?
Nič nejde opačným smerom, všetko ide tak, ako má... Z nejakého dôvodu (?). Tak napríklad samot-
ný človek: má najsilnejší ukazovák, vie písať palcom, vieme sa zabaviť s mobilom, skoro každý vie
fotografovať a keď nás nudia kamoši na pive... A vôbec, máme oveľa viac kamarátov (ja napríklad
934), zabavíme sa aj bez nich (ak je wifi). Škoda, že sa rovnakým tempom nevyvíja ľudskosť, spolu-
patričnosť a empatia. To sa práve kurví.
Sex s ex...
Mne sa to veľakrát nepodarilo a to som nostalgický typ po otcovi. Je to ako otvoriť si album so sta-
rými fotkami. Pozrieš si ho s chuťou, prelistuješ, ale... Vieš, že ho musíš zavrieť. Nikdy nehovor nikdy
a jeden zo sto prípadov sa končí návratom a láskou na celý život. Ľudia robia chyby.
Gradácia? Degradácia? Stagnovanie?
Keď to zoberiem na svoju prácu, tak v rámci grafického dizajnu je začiatok projektu vždy stagno-
vanie, dotiahnutie projektu a osobné uspokojenie je gradácia a keď dostanem zaplatené o tri me-
siace, je to degradácia. Pri hudbe je gradácia v piatok večer za gramofónmi v NuSpirite, začiatok
degradácie sa začína hneď po hraní (trvá podľa výdrže) a nedeľa a pondelok je obdobie stagnácie.
Čiže jemne zmenené poradie.
„Budoucnost patří aluminiu.“ Jára D. cimrman
Všetci, čo myslíme ľavou stranou mozgu, sme za vodou, bude nám patriť toto storočie (čítal som
to v knihe!). Jediné tvoriví a inovatívni ľudia vedia naozaj vyviesť ľudstvo z tohto prešľapovania na
mieste v rámci systému, v ktorom žijeme. Pohár sa naplnil, všetci to cítime.
Toto keby babka vedela...
Vraveli ste, že to majú byť stručné odpovede... je toho veľa, ale všetko bolo s dobrým úmyslom. Pa-
mätám si ale, že som raz šikovne vyhodil obed. Doteraz si to neviem odpustiť. Nehovoriac o vrecko-
vom na cigarety!!! Čo ti poviem, v puberte som bol rebel.
Jerguš Holéczy
Nike Brand Manager, Slovakia
Ktorý pokrok ide podľa teba opačným smerom?
Mám pocit, že všetko to, čo nám technika a nové technológie v dnešnej dobe ponúkajú, nám niečo
dáva aj berie. Na jednej strane zdieľame s Xy priateľmi na fb kde sme a čo robíme, či ako pri tom
vyzeráme, na druhej strane nie sme schopní si nájsť si adekvátny čas na kamarátov či rodinu. Je to
zrejme v nás, aby sme si tieto hranice dokázali ustrážiť a z toho čo nám napríklad iPhone ponúka si
zobrali len tie dobré veci a venovali sa ľuďom okolo seba a nie telefónu. Popravde ja osobne s týmto
trochu “bojujem”, ale zlepšuje sa to.☺
Sex s ex...
Whahahahahahahaha...
Gradácia? Degradácia? Stagnovanie?
Z každého trošku. Niekedy sa hodí jedno a inokedy zas druhé. Všetko nás však môže posúvať. Mys-
lím si, že keď sa robia veci s radosťou a s chuťou, vždy to pôjde dopredu. Nech je to čokoľvek. Či je
to v osobnom živote alebo v práci. Ja napríklad veľmi rád behám. Sú dni keď to ide ľahko. Potom
sú dni, kedy sa pri tom viac natrápim. Je to degradácia? Nie, lebo na druhý deň idem znova behať
a zistím, čo všetko som v tom tréningu, ktorý mi nešiel tak ľahko získal. Beh ma naučil, že do kaž-
dého kilometra treba ísť s rešpektom a pokorou. Beh mi vždy všetko spočíta. Je len na mne, či to
počítanie bude príjemné, alebo nie. Tak je to aj v živote.
„Budoucnost patří aluminiu.“ Jára D. cimrman
Budúcnosť patrí ľuďom, ktorí poznajú sami seba.
Toto keby babka vedela...
Tetovania. Napríklad bežeckú tenisku na ruke jej veľmi neukazujem☺ (super, že som to sem dal,
lebo si toto bude určite chcieť prečítať. Hehe.)
reality
people
138
inspire magazine
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/139
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/140
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-01-2013/