Inspire 03/2011
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/vydanie #03/2011
lifestyle / fashion / design / people / culture
No
61
jeseň
I S S N 1 3 3 6 - 8 2 4 9
I S S N 1 3 3 6 - 8 2 4 9
I S S N 1 3 3 6 - 8 2 4 9
I S S N 1 3 3 6 - 8 2 4 9
I S S N 1 3 3 6 - 8 2 4 9
I S S N 1 3 3 6 - 8 2 4 9
art issue cover photography
Pieta with Courtney Love
copyright david LachapeLLe
courtesy Fred torres coLLaborations
www.inspire-magazine.sk 3,20 € / 96 Čk
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/2
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/3
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/InspIre magazIne wIth a dIfference
#03/2011
vydanie N° 61
štvrťročník
cena po zľave 3,20 € / 96 Kč
Kreatívny rIadIteľ / creatIve dIrector
Peter Godányi
ŠéfredaKtorKa / edItor In chIef
Veronika Bauchová
bauchova@4ma.sk
redaKcIa / edItors
Linda Drabova, Katarína Drápalová, Lucia Gavulová, Erika Grendelová,
Jano Hromada, Mária Modrovich, Michal Pastier, Peter Tvrdý
prIspIevatelIa / contrIbutors
Boba Baluchová, Ivana Laila Drobná, Ľubica Drangová, Elban, Nina
Gašparíková, Miloš Harajda, Simona Janišová, Andrej Kratochvíl, Nina Koštová,
Zuzu Lobotková, Silvia Macejová, Vlaďka Makovniková, Diana Mašlejová,
Michaela Masarovičová, Katarína Michalková, Miloš Ogurčák, Nadežda Petková,
Punctumateliér, Renáta Ryníková, Monika Sládková, Tina Slovinská, Alexandra
Úžiková, Zuzana Zimmermannová, Udo Zuckernbach
foto a IlustrácIe / photo and IllustratIon
Boba Baluchová, Lenka Bokesová, Robert Čičvák, Ľuboš Dait,
Roberta Dolinská, Ľubica Drangová, Robbie Fimmano, Martin Fridner, Jakub
Gulyás, Erika Grendelová, Kelly Greene, Jakub Hněvkovský, Šymon Kliman,
Nikoleta Kováčová, Dalibor Krupka, David LaChapelle, Silvia Macejová,
Martina Mlčúchová, Marika Tonbogirl Majorová, Martin Machaj, Palo Markovič,
Matate, Boris Németh, Dita Pepe, Matúš Rendek, Peter Spurný, Tina Slovinská,
Thomas Schweigert, Mikuláš Štec, Matej Toman, Alexandra Úžiková,
Filip Vančo, Lukáš Zorád
grafIK / graphIc desIgner
Ľudovít Neupauer
gazebocreative.com
KoreKtorKa / sub-edItor
Mgr. Ľuba Kukučková
Redakcia nezodpovedá za obsah inzerátov. Preberanie materiálov je možné len s písomným povolením vydavateľa. Jednotlivé články vyjadrujú názory autorov a nemusia byť vždy
totožné so stanoviskom vydavateľstva a redakcie. Vopred nevyžiadané príspevky redakcia nevracia. Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty.
Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a. s., Stredisko predplatného tlače, Námestie Slobody 27, 810 05, Bratislava 15, zahranicna.tlac@slposta.sk.
InzercIa / advertIsIng
Ing. Jana Zrubcová
Mob.: 0905 809 603
Tel.: +421 2 52 92 32 22
zrubcova@4ma.sk
adresa redaKcIe / offIce address
Inspire magazine
Obchodná 22/A
811 06 Bratislava
office@4ma.sk
www.inspire-magazine.sk
adresa vydavateľa / publIshIng address
4MA.MEDIA, s. r. o.
Obchodná 22/A
811 05 Bratislava
tlač / prInted by
Neografia, a. s., Martin
dIstrIbúcIa / dIstrIbutIon
MEDIAPRINT-KAPA Pressegrosso, a. s.
Súkromní distribútori a obchodní partneri
InspIre je pre vás už aj vo vzduchu
Sme vysoko, sme naozaj všade aj vďaka Sirocco aviation
regIstrácIa / regIstratIon
MKSR EV 1641/08
ISSN 1336-8249
tematická skupina A11
vo vydavateľstve ďalej vychádza
Pg
2011 © MA.MEDIA, s. r. o.
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/BRATISLAVA: Nike Eurovea, NC Eurovea, Nike Avion, Avion shopping park, BANSKÁ BYSTRICA: Nike Banská Bystrica,
Europa SC, TRENČÍN: Nike Trenčín, NC Laugaricio, ŽILINA: Nike Žilina, Aupark, NITRA: Nike Nitra, SC Mlyny
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Vitajte na stránkach jesenného Inspire magazine s porado-
vým číslom 61. Keď sme v minulom čísle oslavovali, veľmi
citlivo, naše výročné 60. číslo, nečakali sme, že aj ďalšie číslo
bude oslavné. Keďže nie sme úplní odľudi, oslavujeme inú
svetoznámu osobnosť. Davida LaChapella.
To je taký americký fotograf, ktorý nafotil všetky tie
fotky, na ktoré kukáte s otvorenými ústami a otázkou na
perách „WTF?“ Ale akože v dobrom! Že kukáte jak puk na
fotku a neviete, čo si o tom celom myslieť. Vidíte veľa farieb,
niekoľko posolstiev a nechápete, že vôbec niekomu napadlo
odfotiť čosi také. A napadlo!
Tvorbe LaChapella sme sa pár dní veľmi intenzívne
venovali aj my v redakcii, preto ho už teraz familiárne
voláme David. Sme zvedaví, či aj my tak zapadneme do jeho
pracovného života. Asi hej. Asi aj my sme zanechali stopu na
jeho umeleckej duši.
Pretože David (všimnite si, že mu bez hanby tykáme!) je
umelec par excellence. A preto o ňom píšeme, preto máme
v časopise jeho fotky a práve preto máme jeho titulku!
Fotka na titulke sa volá Pieta a je to obálka Daveovej (už
ho voláme Dave!) knihy Heaven to Hell. Courtney Love
vyzerá ako Panna Mária a dvojník Kurta Cobaina zase ako
eDITorIAL
UMeníM K SVeTLej bUDúCnoSTI!
ježiš Kristus. Snímka symbolicky prepája svet pop kultúry
s náboženstvom a dokazuje nám aktuálnosť biblických
svedectiev aj v našej dobe a vrhá nové svetlo na jednu
z najslávnejších reprezentácií smrti a súcitu – Michelan-
gelovu Pietu. A s Kurtom ešte jedno prepojenie. Modriny
a krvácajúce stigmy na jeho rukách sú analógiou nábožen-
skej extázy a stavu, ktorý generujú narkotiká.
A my sme vygenerovali niekoľko zásadných, nie-
len poučkových, strán o Daveovi. Porozprávali sme sa
s kurátorom výstavy, so šéfom galérie, v ktorej výstava bude
a so samotným Davidom sa porozprával Milosh Harajda.
na najbližších stranách sa teda dozviete všetko, čo ste o
Davidovi nevedeli a báli ste sa opýtať. My sme sa nebáli. My
sa totiž nebojíme ničoho!
Ani Davea. Sme zvedaví, či si aj nás odfotí. Lebo šak aj
my s Vedúcim a jelenčekom sme celkom krásne umelecké
dielo. Veď sa len kuknite na tú moju fotku! ja s ušami,
jelenček s parohmi a Vedúci, ktorého nikdy nikto nevidel.
Pamätáte sa na seriál „Kutil Tim“? Aj oni mali takého suseda,
ktorému nikdy nikto nevidel tvár. Tak to je náš Vedúci. Ale
nenosí také klobúčiky.
A ja vlastne tiež väčšinou nenosím také uši.
Vidíte Veľa
farieb, niekoľko
posolstieV
a nechápete, že
Vôbec niekomu
napadlo odfotiť
čosi také
ďALšIe oSLAVné čISLo S PorADíM 61
nejaká moc múdra...
Pg
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNeeditorial tExt vEronIkA bAuchová foto PEtEr sPurný
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/BRATISLAVA: Nike Eurovea, NC Eurovea, Nike Avion, Avion shopping park,
BANSKÁ BYSTRICA: Nike Banská Bystrica, Europa SC, TRENČÍN: Nike Trenčín,
NC Laugaricio, ŽILINA: Nike Žilina, Aupark, NITRA: Nike Nitra, SC Mlyny
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/ego_fm
ráno na efemku
V čom si umelec?
V tom, ako odpovedať na otázku tak, aby bystrého
pýtajúceho sa potešila kvalita odpovede.
kedy si si povedal: „tak toto je umenie“?
Dostal som k narodeninám podpísanú fotografiu roisin
Murphy. Povedal som si, že takto dobre vybrať dar je
umenie. ja to tak neviem. A žijem hudbou, takže si „to je
umenie“ hovorím pomerne často. Dnes ráno sme hrali na
rádiu_FM When Saints Go Machine, tak vtedy. Alebo
keď sme hrali bowieho. A aj v Košiciach na koncerte
efterklang, lebo to „uměli“. Páči sa mi, keď ma nejaké
dielo úplne odhalí, keď trebárs pieseň ukradne moje
pocity. Mám tiež rád, keď umenie vzniká priamo predo
mnou, keď hrá kapela, keď dizajnérka tlačí vzor na látku
a podobne. A ak je pravda, čo si myslel Freud, že umenie
je úniková aktivita, ktorá nahradzuje pravé ukojenie
pohlavného pudu, tak potom želám umelcom veľa chvíľ
samoty.
urobil si niekedy niečo vyslovene neVkusné?
Isto. Svedčí o tom aj odpoveď na prvú otázku. Ak som
netrafil do vášho vkusu.
nepochopené umenie?
Som úplne umeniu otvorený, nie všetko sa mi páči, ale
chápem všetko. Prekáža mi jedine umenie, v ktorom sa
používa krv a vnútornosti, na to sa mi nepozerá dobre.
ktorý kus ti chýba do zbierky?
roisin Murphy v skrini (som teraz do nej, aj kvôli tomu
darčeku). Sem tam ju vytiahnuť a oprášiť. od prachu.
A nechať spievať v obývačke. Ale to už nepôjde, už má
dcérku, už by sa v skrini tlačili. Tak potom to môže byť aj
Stojaci nahý muž. Ten od Picassa. V banke.
sú umelci vôbec ľudia?
Sú divní a to je paráda, ale sú to ľudia. Musia byť. najmä
keď sa bojuje o paušálne náklady v daňovom priznaní.
A sú to silní ľudia, lebo je to posledná vec, na ktorú by
chceli myslieť.
umelci sú zvláštna „sorta“ ľudí. niektorých by sme
možno už ani nenazývali ľuďmi. ale aj pre umelcov
slniečko svieti, aj oni platia dane, tak sú hádam aj ľuďmi.
preto sme sa na umelcov, umenie a všetko tak naokolo
opýtali tých, čo s umelcami prichádzajú denne do
kontaktu. V práci, doma alebo aj sami so sebou. pretože
vychádzať s umelcami je tiež umenie!
reALITy
CHeCK
kristína hercegoVá
režisérka
V čom si umelec?
Vo varení. štipka reality, štipka fantázie, dokoreniť
iróniou a humorom, premiešať a nechať povariť. Podľa
potreby môžeme nechať aj zapiecť.
kedy si si povedala: „tak toto je umenie“?
Každý večer, keď sa pozerám na oblohu.
Ale aj keď prechádzam rukou po starej soche, nábytku,
či sedím v kostole a ticho hľadím na iluzívne barokové
fresky, keď sme počúvali na plné pecky operu na
otvorenej terase u kamaráta a pozerali na nočnú oblohu,
keď pozerám na umelecké dielo, cítim dotyk minulosti
a predstavujem si umelca, ktorý to vytvoril... keď si
pozriem dobrý film a ten pocit z neho mi ešte dlho
zostáva, keď sa smejem so svojimi priateľmi. je toho veľa.
Svet je v podstate krásne miesto, keď sa naň pozeráme z
tejto stránky.
urobila si niekedy niečo vyslovene neVkusné?
Kúpila som si popcorn a colu na filmovom festivale
a vkročila som s tým do kinosály. Sŕkala som ako o život.
nepochopené umenie?
V mojej krabici s názvom „to nevymyslíš“ je toho viac.
Fascinuje ma, čo všetko sú ľudia schopní kupovať
a navyše si to ešte aj nainštalovať do bytu a pozerať sa na
to. Považujem to za istú formu masochizmu. naposledy
ma očarili rôzne figúrky a iné predmety, vyrábané
z mušlí, bola tam aj lampička Panenky Márie v mušľovej
jaskynke... úžasné... a viem si predstaviť, že to niekto
spočiatku aj myslel vážne. Len prosto nevydalo.
ktorý kus ti chýba do zbierky?
Masterpiece.
sú umelci vôbec ľudia?
My určite sme, ale neviem sa zaručiť za tých ostatných
jedincov na tejto planéte.
uršula žúži
hlavná koordinátorka blaf-u
V čom si umelec?
V každodennom objavovaní a zlepšovaní „umenia vedieť
žiť“. To málo nového, čo každý vyťaží zo života, je veľmi
drahé a predstavuje jediné dedičstvo, ktoré po ňom
ostane. A to je podstata akéhokoľvek umenia.
kedy si si povedala: „tak toto je umenie“?
Za umenie považujem všetko, čo dokáže pohnúť mojím
stavom mysle a duše. Keď človeku vybehnú slzy dojatia
a ostane úplne bez slov. Pre mňa aj šaty dokážu byť
zážitkom a citovou potrebou. Každý vysoký stupeň
schopnosti s čistým úmyslom vyjadriť skutočnosť alebo
krásu.
urobila si niekedy niečo vyslovene neVkusné?
Urobila, ale viac k tomu určite nepoviem. Ale ak má
byť účelom otázky odpoveď, či delím veci na vkusné
a nevkusné, tak áno. rada esteticky rozdeľujem, čo je pre
mňa prijateľné a čo nie.
nepochopené umenie?
Ľudia, ktorí majú vzťah k umeniu, sa delia na tých, ktorí
ho majú radi, a na tých, ktorí ním chcú byť šokovaní.
Všetci sú vo svojej podstate šťastní, preto v tomto nemám
potrebu nikoho súdiť. existuje ešte tretia kategória ľudí,
ktorí majú oči, ale napriek tomu nimi nevedia „vidieť“.
Tí pri umení nemajú čo robiť, pretože to buď naozaj
nevedia, alebo im zaujatosť odňala zmysel pre súdnosť.
ktorý kus ti chýba do zbierky?
Chýba mi čokoľvek, čo si dnes kúpim s pocitom, že bez
toho nedokážem žiť.
sú umelci vôbec ľudia?
Poznám jedného hudobného umelca-romantika, ktorý
na prvom rande svojej budúcej manželke kúpil ružu.
Pri dosť dlhom čakaní na svoju lásku na Mierku v návale
strachu, že by ruža mohla zvädnúť, obcucával jej koniec,
kým pri odovzdaní nevysvitlo, že ruža je umelá a on to
nepostrehol. Žijú v šťastnom manželstve už 17rokov.
matej „riaditeľ zemegule“ toman
fotograf
V čom si umelec?
Umelec? ja? ja som skôr dizajnér a fotograf, (aspoň to
o mne tvrdia). no v prvom rade som hlavne riaditeľ
zemegule!
kedy si si povedal: „tak toto je umenie“?
naposledy dnes, v jednom antikvariáte. ešte si to zvyk-
nem hovoriť, keď jedlo dobre vyzerá, ale chutí odporne.
Prípadne, keď niekto dokáže z hovna upliesť pekný bič!
Prípadne akákoľvek voľná tvorba od mnou obľúbených
fototragédov.
urobil si niekedy niečo vyslovene neVkusné?
jednoznačne failytorial do predošlého čísla Inspajru,
a vlastne všetko je pre mňa fail! Po prvej sekunde sa mi už
nič nepáči a musím to prerobiť.
nepochopené umenie?
nemám veľmi rád umenie typu fľak v strede desaťmetro-
vého kanvasu s názvom život. Takéto diela fakt nežeriem
a obdivujem ľudí, čo to vedia obkecať a predať. Mal by
som sa to konečne naučiť tiež.
ktorý kus ti chýba do zbierky?
Som komerčný rebel s konverzami, rejbenmi a mekbu-
kom, takže ak zbierku, tak nejaký komerčný originál od
uja banksyho by isto potešil! obdivujem ho vďaka tomu
marketingu a buzzu, čo okolo seba dokázal spraviť!
sú umelci vôbec ľudia?
Podľa mňa nie, nemám ich rád, tie drogy im fakt škodia...
Vychádzať s umelcami
je tiež umenie
Pg
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNereality check
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/My váM, vy náM
AlohA InspIre,
zastavím sa v jednom jedinom zvolenskom stánku po
pravidelnú a kvalitnú dávku čítania, kde teta predavačka
ako jediná v celom okrese vie, o aký časopis to mám
záujem a neponúka mi časopis Inspirace pre ajťákov, alebo
porno :D a opäť sa teším! Tak ako sa teším z _FMka, tak
sa teším aj z Inspire.
V aktuálnom čísle sú výborné témy, príspevky, fotky, úplne
najviac sú Partizáni. O tomto projekte som počula resp.
čítala prvý krát a veľmi fandím tomu chalaniskovi!
Iba toľko som chcela a samozrejme prajem vám veľa
šťastia, zdaru, pohody a čo najviac inšpirácie ;)
PS: ja by som si vás už aj rada predplatila, ale nijaký
formulár som v mojom výtlačku nenašla...
Mahalo :)
Monika
od dr John Tugwell
Ja som doktor John Tugwell z Harlsden, North West
London, tu v Anglicku. Pracujem s UBS Investment Bank.
Píšem vám z mojej kancelárie, ktorá bude mat obrovský
prínos pre nás oboch. V mojom oddelení, je vedúci
problémové dlhy výskumu, som zistil, opustené sumu vo
výške £15, 400.000.00 (Pätnást miliónov štyristotisíc Velká
britská libra) v úcte, ktorý patrí pánovi, Stephen Richard,
polskej obchodnej muža, ktorý zomrel v rieke Temži spolu s
jeho rodiny v clne nehody, zatial co na piknik s rodinou.
Volba Vás kontaktovat sa vzbudila z geografickej povahy,
kde žijete, obzvlášt vzhladom na citlivost transakcie a
dôvernost tu. Teraz náš bankový bolo cakanie na niektorý
z príbuzných príde-až k tvrdeniu, ale nikto nemá robit. Ja
osobne som bol neúspešný pri rozmiestnovaní príbuzným,
pretože som pokracoval v kancelárii, mám usilovat o
váš súhlas k vám ako další príbuzný / Bude príjemca
na zosnulého tak, že výtažok z tohto úctu ocenený na
(pätnást miliónov štyristotisíc Velká britská libra ) môže byt
vyplatená na vás.
To bude vyplatená, alebo zdielaná v týchto percent, 60%
pre mna a 40% na vás. Mám zabezpecené všetky potrebné
právne dokumenty, ktoré môžu byt použité pre zálohovanie
toto tvrdenie sme tvorby. Všetko, co potrebujete, je vyplnit
vaše mená na dokumenty a legalizovat to na súde dokázat,
ste tu ako oprávnený príjemca. Všetky Žiadam teraz je
vaša úprimná Co-operácie, dôvernosti a Trust umožnit nás
vidiet túto transakciu prostredníctvom. Ja vám zarucit, že
to bude popravený za legitímnu usporiadanie, ktoré bude
chránit vás z akéhokolvek porušenia zákona.
Uvedte, prosím, mi nasledujúce: ak máme pár dní
spustíme ju prejst. To je velmi URGENT PROSÍM.
1. Celé meno
2. Vaše mobilné telefónne císlo
3. Vaša adresa bydliska
4. Váš vek
Táto informácia mi umožní nahrat dáta na náš bankový
databázy premietnut do bankového systému siete, ktoré
ste vymenoval další príbuzný / bude príjemcom tohto
fondu, a ja vás o tom, ako otvorit komunikáciu s bankou a
urobit nároky na dalšie prevod penazí na váš bankový úcet
vo vašej krajine, prosím, na vedomie, že máme pár dní na
vykonanie tejto dohody, Vaše vecné a rýchlej reakcie bude
vysoko ocenil.
S pozdravom,
Dr.John Tugwell.
Súkromné císlo: +447024065674
Súkromné Email: drjohntwell@hotmail.co.uk
JAmes ForresT
Global Head of Equities Research
UBS Investment Bank London
1 Finsburyf Avenue London EC2M 2PP
Private Tell: +44 792 444 984
Mфj drahэ priatel,
Volбm sa James Forrest, z UBS Investment Bank Globбlny
riaditel vэskumu akciн v Londэne v Anglicku. Rozhodol
som sa hladat dфvernй spoluprбcu s Vami pri realizбcii
rieљenн tu opнsanй, za to ako pre naљe vzбjomnej
vэhodnosti a dъfame, ћe budete mat to prнsne tajnй
vzhladom na charakter transakcie.V priebehu naљej banky
rocnэ audit, som zistil, nevyzdvihnutй / opustenй fondov,
celkovэ sъcet 15.000,000.00 GBP (pдtnбst miliуnov
britskэch libier љterlingov) v ъcte, ktorэ patrн k jednйmu
z naљich zahranicnэch zбkaznнkov (neskorэ Mr.Stephen
Richard) American, ktorэ bohuћial priљiel o ћivot a rodinu
v Spojenэch rokov leteckэch liniek 93, ktorэ sa zrъtil v
juhozбpadnej Pensylvбnii v septembri 11, 2001.
Teraz nбљ bankovэ bolo cakanie na niektorэ prнbuznэch
prнde-aћ k tvrdeniu, ale nikto neurobil. Osobne som bol
neъspeљnэ pri rozmiestnovanн niektorй z prнbuznэch po
dobu 4 rokov. Ъprimne usilovat o vбљ sъhlas k vбm ako
dalљн prнbuznэ / Bude prнjemcu na zosnulйho tak, ћe
vэtaћok z tohto ъctu ocenenэ na {GBP 15 miliуnov libier
Britskб libra} byt vyplatenб na vбs, ktorй budeme zdielat v
tэchto percent pomer 60% pre mna a 40% na vбs.
Ja si vбs kvфli geografickej polohy svojej krajiny a svoju
adresu z firiem v Londэne obchodnej komory. Vљetko,
co som od vбs vyћaduje, je vaљa ъprimnej spoluprбce,
dфvery a maximбlnu utajenie, aby nбm tъto transakciu
uskutocnit ъspeљne. Uistujem vбs, ћe tбto transakcia bude
vykonanб za legitнmnu usporiadanie, ktorй bude chrбnit
vбs z akйhokolvek poruљenia zбkona, ako v krajine, a tu
v Londэne potom, co fond je prevedenэ na vбљ bankovэ
ъcet. Na vaљom zvбћenн a prijatie tejto ponuky, prosнm,
okamћite pristъpit a poslat mi nasledujъce informбcie.
-Vaљe celй meno,
-Vaљa kontaktnб adresa,
-Vaљa priama cнsla mobilnйho telefуnu,
-Vбљ vek,
Tieto informбcie umoћnia mi nahrat dбta na nбљ bankovэ
databбzy premietnut do bankovйho systйmu, siete, ktorй
ste vymenoval najbliћљнm prнbuznэm / bude prнjemcom
tohto fondu a ja vбs o tom, ako otvorit komunikбciu s
bankou a vykonбvat dalљie nбroky na prevod prostriedkov
na vбs. Vezmite prosнm na vedomie, ћe sme niekolko
dnн vykonбvat tъto dohodu, na pockanie za Vaљu rэchlu
reakciu cez mфj osobnэ e-mail: mrjforrest@hotmail.co.uk,
budem velmi ocenujъ.
Podakoval vбm vopred za vaљu rэchlu odpoved.
S pozdravom,
James Forrest
Global Head of Equities Research UBS
Investment Bank London
Finsburyf Avenue London EC2M 2pp
Private Tell: + 44 792 444 984
Dominika nás zobrala na výlet do Paríža!
Pg
magaziNe with a differeNce ohlasyvydaNie #03/2011
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/vydanie #03/2011
lifestyle / fashion / design / people / culture
No
61
jeseň
art issue cover photography
Pieta with Courtney Love
copyright david LachapeLLe
courtesy Fred torres coLLaborations
www.inspire-magazine.sk 3,20 € / 96 Čk
fashion FASHIon SoDA LInDA DrAboVA 28
M. M. M. MonIKA SLáDKoVá 30
TonboGIrL VeronIKA bAUCHoVá 39
LonDon STreeT STyLe SILVIA MACejoVá 46
design DIZAjnoVé VyCHyTáVKy PUnCTUMATeLIér 52
bArnAby bArForD SIMonA jAnIšoVá 54
architecture Ce.ZA.Ar 2011 60
cars AUTo AKo UMeLeCKé DIeLo PeTer TVrDý 64
books MIrKA ábeLoVá VeronIKA bAUCHoVá 68
comix KoMIKS UMeníM erIKA GrenDeLoVá 70
art FInALISTI oSKArA čePAnA LUCIA GAVULoVá 72
UMe nIe ZUZAnA ZIMMerMAnnoVá 76
UMenIe oKoLo náS TInA SLoVInSKá 79
bIenALe MICHAL PASTIer 82
DeVIAnTArT ZUZU LoboTKoVá 135
photography DITA PePe nInA GAšPAríKoVá 88
LoMoGrAFIA erIKA GrenDeLoVá 90
film KUSTUrICA bobA bALUCHoVá 93
XAVIer DoLAn nADeŽDA PeTKoVá 106
theatre UMenIe V nITre renáTA ryníKoVá 94
music MoDLíMe SA ZA AMy! roberTA DoLInSKá 98
jAMIe Woon KATArínA DráPALoVá 99
health UMeLCI MAjú MoZoG! nInA KošToVá 110
traVel Do Kene ZHoDnoTIť ŽIVoT bobA bALUCHoVá 120
fashion editorial AQUATIC jAKUb GULyáS 124
essential bojoVé UMenIe ĽUbICA DrAnGoVá 114
ÓDA nA neMeCKo KATArínA DráPALoVá 136
Zo ŽIVoTA VLASTy MICHAeLA ALAFeTA MASAroVIčoVá 138
ryšAVKA DIDI MAšLejoVá 138
PIeTA WITH CoUrTney LoVe
CoPyrIGHT daVid lachapelle
CoUrTeSy fred torres collaborations
epic Vietnam fail
úderka vkusu a prírodných materiálov bauchová
& Toman zase našli dve baby, ktoré sa navliekli
do hrozného oblečenia a nechali sa odfotiť. nech
žije vietnamnská móda z trhoviska!
50
tanečníci na ulici
Tancujúca partička mladých ľudí trávi leto
v uliciach Paríža, kde tancujú a zarábajú. Alex
úžiková za nimi na pár dní odbehla a všetko
poriadne spísala!
108
12
daVid lachapelle V bratislaVe
od 13. septembra do 30. októbra bude
v bratislave vystavovať tento svetoznámy fotograf.
Všetko dôležité sa dozviete u nás.
Pg
10
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNeobsah
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/11
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/objektív jeho fotoaparátu už dvadsať rokov farebne
a šťavnato rozpráva surrealistické minipríbehy najznámejších
ľudí planéty. Zrkadlo konzumnej spoločnosti nastavuje na
lesklých stránkach časopisov, kníh a najnovšie v galériách
od new yorku, cez Londýn, až po Tel Aviv. novodobý
Fellini fotografie, či Andy Warhol našich čias sa v prítmí
robilant+Voena galery spovedá z myšlienok, slov a skutkov,
ktoré sprevádzali zrod legendy menom David LaChapelle.
david, do akej miery bolo tvoje detstvo ovplyvnené
faktom, že si bol dieťom imigrantov?
Predkovia môjho otca boli prenasledovaní, súdení
a napokon vyhnaní z Francúzska, pretože pochybovali
o katolíckej cirkvi. Cítili, že je plná korupcie a spochybňo-
vali jej čistotu. Tí, čo prežili, sa usadili vo francúzskej časti
Kanady a to je pôvod môjho priezviska-LaChapelle. Moja
mama sa s otcom po prvý raz stretla na tretí deň potom, čo
vystúpila z lode z Litvy. A byť dieťaťom imigrantov malo na
mňa veľký vplyv, pretože mama, poznačená vojnou, veci
veľmi šetrila, pravdepodobne ako tvoji starí rodičia. bol
som si veľmi vedomý nestability života a toho, že veci môžu
zo dňa na deň zmiznúť.
Vrátil si sa niekedy s rodičmi do litvy?
nie, nikdy. Mama má odtiaľ zlé spomienky kvôli vojne. ja
sám som doteraz nebol v tej časti sveta. Iba raz v rusku,
ale veľmi rád by som sa išiel pozrieť do Prahy, alebo na Slo-
vensko. Mamu som raz zobral do berlína na moju výstavu
a to bolo prvý raz, čo sme sa do tej oblasti vybrali. Po vojne
sa hranice Litvy menili a veľa Litovcov vtedy hovorilo po
nemecky. Mama strávila veľa času v utečeneckých táboroch
a bolo to hrozné obdobie jej života. Ako 15-ročná bola
upratovačkou a čistila vlaky, ktoré jazdili do mesta, no do
berlína sa nikdy predtým nedostala.
tvoja výchova sa však odohrávala na americkom kontinen-
te. ako k tebe pristupovali rodičia?
Snažili sa najviac, ako mohli. Určite ma však nerozmaz-
návali. To bolo skôr v mojej povahe. bol som také malé
monštrum. Podpaľač, večne v problémoch, prosto šialený.
A potom som vošiel do puberty a bol som ešte šialenejší. ne-
skôr som našiel umenie a upokojil sa. odmalička som vedel,
že chcem byť umelcom a moji rodičia boli fantastickí v tom,
že ma vždy zásobovali ceruzkami, výkresmi, farbami, aby
som mohol tvoriť. niektorí ľudia sú povolaní stať sa kňazmi,
ja som bol povolaný stať sa umelcom.
pamätáš sa, kedy sa to stalo?
Vedel som to odjakživa. Aj keď prvé, čo som chcel, bolo byť
zajacom. Môj brat mi vtedy povedal: nie, David, nemôžeš
byť zajacom☺. A potom, ako som rástol, som sa zamiloval
do umenia. neustále som kreslil a maľoval, bol to pre mňa
dar. Prestal som dávať pozor v škole, už ako malý. nepo-
čúval som učiteľov matematiky, alebo iných vied, pretože
ma nezaujímali. Hovoril som im: ja toto nepotrebujem. ja
budem umelec.
čím všetkým si ešte rebeloval?
Všetkým. nosil som čudné oblečenie, nepočúval som
učiteľov a nechcel som zapadnúť, pretože medzi deťmi bolo
veľa tyranov. bol som iný a oni to cítili, tak ma šikanovali
a mlátili. To bol hlavný dôvod, prečo som opustil školu ako
pätnásťročný a odišiel som do new yorku.
bol to útek?
rozhodne! new york mal všetko, čo mesto, kde som
vyrastal (Connecticut) nemalo. A nebola to vina rodičov, tí
boli skvelí. Musel som ujsť zo školy. Deti sa mi vysmievali,
bili ma, šikanovali a robili môj život neznesiteľným. Videl
som len dve riešenia- ostať a zabiť sa, alebo utiecť. Potom
som objavil new york a ten pre mňa znamenal raj!
mal si v škole vôbec nejakých kamarátov?
Dvoch.
ste v kontakte?
Ani nie. Moja kamarátka z japonska, Hurroco, bola mojou
tanečnou partnerkou na diskotékach, keď sme mali 14. Zo
dňa na deň sme prestali chodiť do školy a ja som jej zničil
život☺. bola čistá jednotkárka a keď ma stretla, začal som
ju brávať tancovať každú noc a jej známky išli dolu vodou.
Chodili sme vlakom do new yorku, ktorý od Connecticutu
nebol veľmi vzdialený a tancovali sme do rána.
farebne
a šťaVnato
rozpráVa
surrealistické
minipríbehy
najznámejších
ľudí planéty
DAVID LACHAPeLLe
Z rUCHU VeĽKoMeSTA, KToré nIKDy neSPí, nA HAVAjSKú FArMU, oD úTeKU Zo šKoLy
AŽ Po GALérIe, ŽIVoT DAVIDA LACHAPeLLA SA V MnoHoM PoDobá nA jeHo FoTKy,
FArebné, ZAráŽAjúCe, KonTroVerZné, no S VeĽKoU DáVKoU PoKory
david lachapelle
Pg
12
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNephotography tExt MIlosh hArAjDA foto thoMAsschwEIgErt
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/myslíš, že new york ti pomohol akceptovať tvoju sexualitu?
nie. Svoju sexualitu som akceptoval dávno pred tým. new york mi len dal
šancu ju vyjadriť. Skutočne. Sexualita je ibe jeden z aspektov môjho života a ja
som nevyrastal v dobe, kde si musel byť niečím konkrétnym. Moji priatelia sú
zmiešaní, rozhodne nežijem v nejakom gay ghette. Homosexualita je súčasťou
môjho života, no nedefinuje ma.
legendárnym klubom tej doby bolo okázalé studio 54. steve rubbell bol
známy tým, že každý večer pred klubom osobne vyberal náhodných ľudí
z davu, ktorí smeli zažiť jeho party... ako si sa ty dostal dovnútra?
bol som zlatý a mal som iba 14. Paradoxne vek bola moja vstupenka. Ukázal
na mňa prstom a bol som vnútri. Chodili sme tam vyslovene kvôli tancu.
Hudba bola neuveriteľná, ľudia prekrásni...
a čo drogy?
nebral som drogy. Videl som všetkých naokolo drogovať, no ja som bol
príliš mladý na drogy. nepotreboval som ich. Potreboval som hudbu. V nej
bolo toľko stimulu, že drogy by ma len stiahli a utlmili. behal som všade, od
pivnice, cez balkón až po VIP zónu. štvrtky boli najlepšou nocou v 54-ke.
Vtedy tam chodili len domáci – newyorčania a stretávali ste samé celebrity
ako Andy Warhol, bianca jagger...
o andym sa hovorí ako o tvojom mentorovi. stretli ste sa v studiu 54?
Videl som ho tam, ale spoznali sme sa až omnoho neskôr. Keď som mal 17,
otec po mňa prišiel do new yorku a povedal mi: musíš dokončiť školu. našiel
mi umeleckú internátnu školu v north Caroline, kde nás prijal Dean- riaditeľ.
Aj keď som sa na školu vykašľal, neustále som kreslil a vytvoril si tak krásne
portfólio aktov, ktoré som mu ukázal. Dean vedel, že som povaľač a flákač, no
dal mi šancu vďaka mojim kresbám a to mi zachránilo život. V north Caroline
som totiž po prvý raz chytil do ruky fotoaparát...
čo nasledovalo po škole?
školu som nedokončil, pretože mi chýbali kredity. Mal som 18 a opäť som
odišiel do new yorku a začal fotiť. najradšej som robil akty mojich kamarátov
tanečníkov a umelcov. Andy Warhol vtedy šéfoval magazínu Interview a keď
som ho stretol, povedal som mu, že by som rád robil pre magazín. Povedal
mi, aby som sa v nasledujúci deň zastavil v jeho kancelárii na Union Square,
kde som mu ukázal svoje fotografie. Andy bol nadšený, no art director maga-
zínu mi povedal, aby som sa vrátil o 6 mesiacov. Medzitým som mal výstavu
v 303 gallery a ľudia z redakcie sa na ňu prišli pozrieť a ponúkli mi prácu. The
Interview bolo v tej dobe to najviac, kam sa človek mohol dostať... najviac!
tvoje meno je dnes primárne spájané s odvážnymi portrétmi celebrít.
možno interview považovať za počiatočný bod tvojej kariéry fotografa
najznámejších ľudí planéty?
rozhodne áno. Mnohé hviezdy sú exhibicionisti, ľudia, ktorí chcú byť videní
a zbožňovaní. ja im len ponúkam miesto, kde sa cítia pohodlne, kde sa cítia
nádherní a výnimoční. Keď kráčajú mojim štúdiom, toto u mňa dostanú.
najprv som moju prácu vystavoval v galériách. boli to menšie, ale aj naozaj
veľké výstavy, no moje fotky nikto nekupoval a ja som z toho nemohol žiť.
Interview bol môj hlavný príjem a odtiaľ viedli cesty k ďalším magazínom.
následne som sa na rok presťahoval do Londýna, kde som pracoval pre rôzne
módne glossy magazíny ako The Fame, i-D, či britský Vogue. Po roku som
sa vrátil do new yorku s veľmi silným portfóliom a pokračoval som v práci.
V roku 1991 som otvoril výstavu s názvom „Facility of Movement“ a ja som
cítil, že je to nádherná show, ale nikto sa na ňu neprišiel pozrieť. Vtedy som
pochopil, že magazíny sa stali mojou galériou a ak z nich ľudia vytrhávali
obrázky a lepili ich na chladničku, bolo to ich súkromné múzeum.
ku ktorej fotke sa spájajú najkrajšie spomienky? ktorá je pre teba
najcennejšia?
Posledný portrét. Fotil som Andyho portrét a on o dva týždne zomrel.
nevedeli sme, že je chorý. nikto netušil, že zakrátko zomrie... To je moja
najcennejšia fotografia. Ale tých špeciálnych spomienok je mnoho. Počítač
používam len ako nástroj na retuš, pretože ja staviam na scénach, ktoré
reálne existovali a teda dokumentujem malé udalosti. Tie, ktoré sú v mojich
knihách, považujem za retrospektívne a úspešné. Fotky, ktoré tam nenájdete,
a tých sú tisíce, sú zabudnuté. Ľudia odmietali spolupracovať, nerobili, o čo
som ich žiadal a tak neprežili svoju dobu.
mohol by si opísať tvoj tvorivý proces od bodu, keď sa zrodí prvotná myš-
lienka? ako si david lachapelle vytvára svoj surrealistický svet?
Prvotný impulz prichádza z rozličných miest v tom najmenej očakávanom
čase. Inšpiráciu však možno vyprovokovať a spôsob, akým to robím ja, je
návšteva múzeí a vzhliadanie k veľkým majstrom ako Michelangelo, Picasso,
boticelli. Ich umenie vo mne vyvoláva kreatívny stimul. Stalo sa mi, že som
dostal vnuknutie v snoch. Prebudil som sa, zapísal ho a zrealizoval.
surealizmus tvojich fotografií teda pramení v snoch?
neviem, kde je jeho presný pôvod, rozhodne však nepripravujem kulisy,
aby som šokoval. Ak chcete vidieť realitu, sadnite na autobus. ja by som rád
ponúkol únik. obsah, koncept a predmet je to, na čom mi záleží. rozprávať
príbeh je to, čo ma na fotení baví. jeho posolstvo je najdôležitejšie a pri mojej
práci musí byť zachovaná rovnováha medzi obsahom a výzorom. Ak posols-
tvo presahuje výzor fotky, je to neúspech. Ak to, ako fotka vyzerá, zatieňuje
jej myšlienku, je to neúspech. Musí tam byť fungujúce a rovné manželstvo
obsahu s estetikou.
Veľa tvojich posolstiev sa ukrýva práve v detailoch...
niekedy áno. niektoré fotky sú jednoduchšie a rýchlejšie čitateľné. Iné zas
vyžadujú viac času. Počas posledných štyroch rokov som prácu pre magazíny
obmedzil a znovu sa zameral na galérie. Po dvadsiatich rokoch od začiatku
svojej kariéry sa vraciam na začiatok. Tento raz som však omnoho zrelší, mám
toho viac čo povedať, mám za sebou techniku, o ktorú sa môžem oprieť, no
veľa myšlienok, s ktorými pracujem, sú rovnaké, ako keď som bol ešte decko.
charakteristickou a často sa opakujúcou črtou tvojej tvorby je prítomnosť
biblických referencií. si ty sám veriaci?
Verím v históriu všetkých náboženstiev – islamu, judaizmu, kresťanstva.
Verím, že všetky tie príbehy, ktoré mali slúžiť ako návod pre život, majú
totožnú styčnú plochu. Vo všetkých z nich je skrytá pravda, ktorá hovorí
o láske a odpustení a preto nemôžem pochopiť náboženské vojny. Podľa mňa
fundamentalisti (moslimovia, kresťania) zruinovali vieru a obrátili ju na niečo,
čím nie je, pretože všetky učenia týchto náboženstiev sú si veľmi podobné
a vedú k jednému slovu a tým je láska.
ako vnímaš boha?
boh je len iné meno pre lásku. neverím v boha ako v starého pána na oblohe,
ktorý ma sleduje a súdi. Verím v boha ako v energiu a verím v zázraky
z celého svojho srdca. Sám som ich veľakrát zažil...
kedy sa tak stalo?
napríklad v deň, keď som sa dozvedel, že nie som HIV pozitívny. Vyrastal
som v new york City predtým, než sa hovorilo o AIDS, predtým, než existo-
val bezpečný sex. neexistuje jediný dôvod prečo by som mal byť dnes nažive
(pozn. red. Davidov partner Luis zomrel na AIDS). Som presvedčený, že je to
tým, že som sa modlil každý jeden deň počas deviatich rokov svojho života.
nedovolím fundamentalistom, aby zruinovali moju predstavu, pretože ja
poznám pravdu. Svoju pravdu. A nikomu netvrdím, že moja pravda je horšia
alebo lepšia, ako niekoho iného, ale mali by ju rešpektovať. čo je zlé na tom,
keď môžem spať v noci pokojnejšie? Keď si líham do postele, ukladám všetok
svoj strach, obavy a úzkosť do božích rúk a viem, že tam hore vo vesmíre o ne
bude postarané. A ak zomriem zajtra, zomriem zajtra. nemám z toho strach.
to z teba robí šťastného človeka...?
Mám svoje chvíľky. Samozrejme, že mám aj smutné momenty, som ľudská
Pg
13
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/bytosť. Ako každý, aj ja túžim byť šťastný a ak je to priveľa,
tak chcem aspoň cítiť empatiu. je krásne, keď ste šťastní, ale
ten, kto nezažil bolesť, nepozná cenu šťastia.
čo si ceníš najviac?
balans. V mojom živote bolo tisíc chvíľ, keď som bol mimo
balansu. Workoholik. Pracoval som tak veľa, že som nemal
čas starať sa o zdravie, nemal som čas na priateľov, na seba,
na prechádzku v lese. Všade bolo toľko hluku, že som
nepočúval seba, svoju intuíciu. Môj život bol príliš hektický
a preto mojím šťastím je balans. Keď môžem byť v tichu
a rozmýšľať nad vecami.
rozmýšľal si už niekedy nad tým, kto ťa inšpiruje? andy
mal ultra Violet, dalí uctieval galu...kto je tvojou najväč-
šou múzou?
V minulosti a rovnako je tomu aj dnes ma veľmi inšpiruje
Amanda Lepore. Stretli sme sa v new yorku pred 15-timi
rokmi a bol som unesený tým, ako vyzerala. Stali sa z nás
najlepší priatelia a myslím si, že ona je jeden z najspokojnej-
ších ľudí, akých poznám. na rozdiel od väčšiny z nás, ona
sa nenachádza v stave túžby, či chcenia. Má všetko, čo kedy
chcela a napriek tomu žije veľmi jednoducho. Má maličký
byt a kúpeľňu na spoločnej chodbe. Všetky dobré veci,
ktoré sa jej stali, sú prekvapením, pretože ona nič neočakáva.
nedávno ste spolu s daphne guinness fotili nákladnú
kampaň pre limuzínu maybach, pamela anderson veľa
krát pózovala v tvojom ateliéri... aké je ich miesto v tvojom
živote?
S Daphne nás zoznámila Isabella blow a patrí medzi mojich
najbližších priateľov. je to moje zlatíčko a veľmi citlivá
ľudská bytosť. Amandu, Pamelu a Daphne, tieto tri ženy ne-
môžete súdiť podľa ich obalu, pretože vnútri sú také odlišné
od toho, čo hovorí ich zovňajšok. Pozrieš sa na ne a okam-
žite ich odsúdiš, ako sme urobili s Michaelom jacksonom.
jeho život a smrť nám dali veľkú lekciu o súdení. Médiá ho
súdili a týrali a sú naozaj zodpovedné za jeho smrť. Amerika
ho zabila. Michael bol súčasťou môjho detstva a vždy som
sníval o tom, že s ním budem pracovať. Sen sa mi splnil na
Havaji tesne pred jeho smrťou.
dnes sme sa tu stretli kvôli expozícii „The rape of africa“,
ktorej súčasťou sú aj jeho portréty. V čom je táto výstava
odlišná od tvojej predošlej práce, na akú sme zvyknutí?
Fotografie, ktoré vidíš, nie sú dotované žiadnym magazí-
nom. Sú to ukážky novej etapy mojej tvorby, ktorá je určená
pre múzeá a galérie. rozdiel tkvie v tom, že som strávil
omnoho viac času premýšľaním nad významom mojich
fotografií, pretože som presvedčený, že vizuálny jazyk má
rovnakú váhu ako písané alebo hovorené slovo. Vizuál
môže byť rovnako silný, to však mnohokrát súčasnému
umeniu chýba. Veľakrát vojdete do galérií a vidíte veci,
ktoré neinterpretujú žiadnu intimitu, pretože nechápete
ich význam. Veľakrát si musíte prečítať sprievodný text, aby
ste dielu porozumeli. Dokonca aj vzdelaným a múdrym
ľuďom sa stáva to isté, keď sa pozerajú na moderné umenie.
ja chcem proti tomuto fenoménu bojovať a to dáva mojej
práci oheň. Chcem komunikovať a všetko, čo som sa v
magazínoch naučil, chcem využiť pri tvorbe zrozumiteľných
obrázkov, ktoré nepotrebujú vysvetlivky – ľudia sa na ne
pozrú a pochopia príbeh. Dávam im dostatok informácií,
aby si mohli vytvoriť vlastnú interpretáciu a hľadám cesty,
ako opísať svet, v ktorom žijeme. To je jeden zo zámerov
súčasného umenia. Myslím si, že mnohým umelcom je to
jedno, alebo im iba chýba snaha komunikovať s publikom.
Podľa mňa je veľa druhov umenia, ktoré môže byť veľmi
osobné, ale v súčasnom umení vidím túto obrovskú dieru.
Chýba práca, ktorá sa ľuďom prihovára. A to je moja idea
PoP artu – umenia pre populáciu.
mám pocit, že práve konzum populácie západného sveta je
často terčom kritiky v tvojich dielach...
nekritizujem nikoho. nie som kritik Ameriky a jej kultúry,
len dokumentujem, čo vidím. ja som tiež urobil mnoho
chýb, no snažím sa dokumentovať svet, v ktorom žijem,
a obsesie a kompulzie, ktoré ním hýbu.
plánuješ sa niekedy vrátiť do módnych magazínov?
Moje fotky sú aj naďalej ich obsahom. rozdiel je, že pred-
tým som vyrábal fotografie pre magazíny, ktoré napokon
skončili v galériách a teraz fotím umenie pre galérie, ktoré
napokon skončí na stránkach časpisov. Takže som stále tam.
ako vyzerá tvoj obyčajný deň, keď nepracuješ?
Stále si myslím, že pracujem každý deň,☺ ale často plávam.
nahý?
niekedy. Ak okolo nie sú ľudia a turisti. na Havaji je niekoľ-
ko miest, kde môžeš plávať nahý. Aj moja farma bola kedysi
nudistickou kolóniou, až kým som ju nekúpil. je to 25 akrov,
kde rastie zelenina, ovocné stromy a pasú sa tam kozy.
Môžeš tam však chodiť nahý, ja s tým nemám problém. ne-
prikladám význam tomu, čo majú ľudia oblečené, ale tomu,
kým sú. Keď to oblečenie odstrániš, aj fotenie sa posúva na
hranicu spontánnosti a zraniteľnosti. oblečenie limituje,
pretože priveľmi definuje ľudí. ja sám chodím často nahý.
takže sa cítiš pohodlne...
áno, je to úžasné. obzvlášť pocit, keď kráčaš lesom nahý,
alebo keď plávaš. Aj keď máš na sebe čo i len jedinú nitku,
nie je to to isté. Keď sa vyzlečieš a si sám vo vodopáde, alebo
v oceáne, cítiš sa ako súčasť zeme.
bol toto dôvod prečo si opustil new york? kde sa teraz
nachádza tvoje sídlo?
Hawaii a Los Angels. bolo to prirodzené – idem za hlasom
srdca. Pracoval som v LA a Hollywoode, čo má veľa výhod
– koncentrácia celebrít a veľa hodín slnka. Vyrastal som v
new yorku, ktorý ma formoval a milujem ho za to. Dospie-
vať v new yorku v osemdesiatych rokoch bolo neuveriteľné
a ja som si to plne uvedomoval. Veci sa však menia a ja som
ako ryba, idem s prúdom. A prúd rieky ma odviedol do
Kalifornie☺. čím ďalej, tým viac som pracoval v LA a trávil
menej času v new yorku. Mám tam nádherné štúdio, veľa
priateľov, ale už tam tak často necestujem. Hawaii je blízko
Californie, takže sa zdá, že sa posúvam ďalej a ďalej na
západ.
interview vzniklo v apríli 2010 v londýnskej
robilant + Voena gallery pri príležitosti otvorenia výstavy
The rape of africa.
„môj žiVot bol
príliš hektický
a preto mojím
šťastím je balans,
keď môžem
byť V tichu a
rozmýšľať nad
Vecami“
Pg
1
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNephotography tExt MIlosh hArAjDA
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/pieta with courtney love
copyrightdavidlachapelle,courtesyfredtorrescollaborations
Pg
15
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Len špička ľadovca z mien umelcov a známych
ľudí, ktorí stáli pred jeho objektívom.
David LaChapelle sa narodil 11. marca 1963
v americkom Fairfielde v Connecticute. jeho
matka je pôvodom z Litvy a rodina jeho otca
pochádza z Francúzska. Z problémového dieťaťa
je dnes svetovo uznávaný fotograf, ktorý začínal
od piky. Presadil sa len vďaka vlastnému talentu,
cieľavedomosti a odhodlaniu.
Svoju kariéru začal na začiatku osemdesiatych
rokov v newyorkských galériách. Do „veľkého
jablka“ sa presťahoval zo Severnej Karolíny. Po prí-
chode sa zapísal na Art Students League a School
of Visual Arts. Počas jednej výstavy si jeho prácu
všimol Davidov idol, Andy Warhol. Ten bol v tom
čase šéfom časopisu Interview a ponúkol mu jeho
prvú prácu. Počas svojho pôsobenia v redakcii In-
terview začal fotografovať tých najznámejších ľudí.
netrvalo dlho a stal sa z neho jeden z najlepších
fotografov sveta. Podpísal sa pod mnohé reklamné
kampane, ktoré si ľudia pamätajú dodnes. nafotil
titulky talianskeho aj francúzskeho Vogue, Vanity
Fair, GQ, rolling Stone a aj i-D.
Súbežne s fotením komercie začal režírovať aj
videoklipy. Podpísal sa pod videá skupiny Space
DAVID LACHAPeLLe V SKrATKe
moby, lady gaga, elton
john, kelis, enrique
iglesias, jennifer lopez,
tupac shakur, madonna,
eminem, lance armstrong,
pamela anderson, lil’ kim,
uma thurman, elizabeth
taylor, daVid beckham,
paris hilton, jeff koons,
leonardo dicaprio, hilary
clinton, muhammad ali,
britney spears...
Monkeys, The Vines, ale aj Avril Lavigne, Macy
Gray, blink 182, Whitney Houston či Christiny
Aguilery alebo Gwen Stefani. Za svoju show v Las
Vegas mu je vďačný aj elton john. David ju celú
zrežíroval a pripojil aj projekciu na obrovskej LeD
obrazovke.
David LaChapelle však nenakrúcal len pre
druhých, ale aj pre seba. nakrútil aj dva vlastné
filmy. V roku 2004 to bol film Krumped a o rok
neskôr rize.
V osemdesiatych rokoch poznačilo jeho
tvorbu podozrenie, že je HIV pozitívny a preto
sú všetky fotografie z tohto obdobia pochmúrne
a čiernobiele. Testy však vyšli negatívne a David sa
zaprisahal vizuálne „odčiniť“ predošlé obdobie.
Zrazu sa jeho fotky stali výbuchom farieb, emócií
a príbehov. Práve z tohto obdobia pochádzajú
aj fotografie, ktoré môžete vidieť na bratislavskej
výstave.
na prelome milénií sa David opäť vrátil
k umeniu.
V súčasnosti je David LaChapelle jedným
z najuznávanejších fotografov sveta s vlastným
rukopisom.
14. SePTeMbrA SA Pre VerejnoSť oTVorIA brány GALérIA MeSTA brATISLAVy
A VšeTCI SA bUDeMe MôCť PoKoCHAť obrAZMI DAVIDA LACHAPeLLA.
nA SLoVenSKo SA DoSTAL VďAKA j&T bAnKe A PAVLeye ArT AnD CULTUre.
ALe KTo Ten LACHAPeLLe VLASTne je?
Pg
1
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNephotography DAvID lAchAPEllE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/cathedral
copyrightdavidlachapelle,courtesyfredtorrescollaborations
Pg
17
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNephotography DAvID lAchAPEllE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/deluge
copyrightdavidlachapelle,courtesyfredtorrescollaborations
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/DAVID LACHAPeLLe
InšPIrUjúCI I ProVoKUjúCI
novinár aj vysokoškolský pegagóg. Historik a teoretik
fotografie. Delegát Slovenskej republiky v Medzinárodnej
federácii fotografického umenia. Kurátor, ktorý v bratislave
predstaví Davida LaChapella a jeho fotografie. PhDr. Marián
Pauer eSFIAP aj nám prezradil čo-to o tvorbe tohto kontro-
verzného a svetoznámeho fotografa.
poďme teda od začiatku: kedy ste začali „vnímať“ lacha-
pellovu tvorbu?
Možno to bude znieť kuriózne, ale dostal som sa k nej pros-
tredníctvom hudby. V mladosti som bol totiž aj amatérskym
hudobníkom, hrával som na klávesy v beatových i jazzových
kapelách. Takže Sira eltona johna som nemohol obísť.
Zaujal ma svojím speváckym i muzikantským prejavom.
Keď som roku 2000 vydal knihu o dvornom fotografovi
beatles a sveta šoubiznisu, nechýbala v nej ani snímka tohto
svojrázneho umelca. o štyri roky neskôr sa v Las Vegas
prezentoval programom The red Piano. režijne a výtvarne
sa na ňom podieľal práve David LaChapelle. na najväčšej
LeD obrazovke, aká bola dovtedy vyrobená, rozpútal nad
pódiom ohňostroj nápadov a farieb. Videl som len krátky
televízny šot z tohto programu, ale bol to dostatočne silný
impulz, aby som sa o tvorbu fotografa začal dôkladnejšie
zaujímať.
na mnohých fotografiách figurujú známe osobnosti. dá sa
povedať, že dnes je už prestíž byť na lachapellovej fotke?
nepochybne. Za dve desaťročia tvorby predovšetkým pre
médiá, keď celé týždne a mesiace LaChapelle nepoznal
oddych, vytvoril desiatky portrétov osobností Hollywoodu,
pop kultúry, športu a dokonca i politiky. Pred jeho objek-
tívom defilovali Andy Warhol, Tupac Shakur, Madonna,
Amanda Lepore, eminem, Philip johnson, Lance Arms-
trong, Pamela Anderson, Lil Kim, Uma Thurman, elizabeth
Taylor, David beckham, Paris Hilton, Leonardo DiCaprio,
Hillary Clinton, Muhammad Ali, Kanye West, Alicia Keys
a mnohí ďalší, ktorí pristúpili na jeho surrealistickú hru
a objavili sa v kompozíciách s bohato saturovanými farbami.
niektoré lachapellove fotky vyrážajú dych. prečo to tak je?
Fotografia je „maľovanie svetlom“. Ide teda o to, ako autor
dokáže cítiť svetlo a tvorivo ho využiť. V tom je tajomstvo
LaChapellovho úspechu. Svetlom zvýrazňuje priestor
– impozantne vyznieva jeho snímka Cathedral. Svetlom
zvýrazňuje plastickosť postáv a objektov. To po prvé.
A po druhé: David LaChapelle je výborný rozprávač.
Príbehy dokáže vypointovať tak, ako málokto očakáva. jeho
fantázia a obrazotvornosť nemajú hranice. jeho fotografie
sú doslova explóziou nápadov, majú nezameniteľný rukopis.
povedali ste „jeho snímky majú nezameniteľný rukopis...“
aký to je? ako bežný človek zistí, že fotka, na ktorú sa díva,
je lachapellovo dielo?
jeho rukopis: brilantná technika, precízna kompozícia,
obdivuhodné zvládnutie davových scén, bravúrne svetelné
spracovanie námetov.
A druhá časť otázky: keď pri pohľade na fotografiu
zacítíte zvláštne chvenie v srdcovej krajine, keď vaše nohy
„zapustia korene“ do výstavnej siene a vy nemôžete odísť,
môžete si byť istý: pred vami je snímka Davida LaChapella.
zacítite
zVláštne chVenie
V srdcoVej
krajine, Vaše
nohy „zapustia
korene“ do
VýstaVnej siene
a Vy nemôžete
odísť
FoToGrAFIA je „MAĽoVAnIe SVeTLoM“
LoST AnD FoUnD
30 DIeL, KToré Sú SúčASťoU SAMoSTATnýCH KoLeKCIí
Práve tak sa volá výstava v bratislavskej Galérii
Mesta bratislava, ktorú máte možnosť vidieť od
14. septembra do 30. októbra. David LaCha-
pelle spolu s dielami zavíta prvýkrát do krajiny
bývalého Východného bloku. 30 diel jedného
z najžiadanejších umelcov súčasnosti ponúkne
prehľad jeho tvorby.
na výstave môžete vidieť 30 LaChapellových
diel, ktoré sú súčasťou samostatných kolekcií, či
reprezentujú ukážky jeho tvorby z ostatných 10
rokov.
awakened
Táto kolekcia do bratislavy zavíta v kompletnom
zložení, teda všetkých 9 diel. Séria je inšpirovaná
biblickou potopou sveta. Fotografie poukazujú
na vnútorný svet každého človeka, bez ohľadu na
vek, postavu, pohlavie či sexuálnu orientáciu. Táto
séria bola uvedená v roku 2007 a David si ňou
získal podporu uznávaných galérií v nemecku aj
v Taliansku.
Ak budete mať pocit, že v týchto dielach vidí-
te odkazy na tvorbu Michelangela, máte pravdu.
Táto kolekcia dokazuje nové smerovanie Davida
LaChapella od komercie k umeniu.
negatiVe currency
4 diela zo série bankoviek, ktoré ostro kritizujú
hodnoty solventnej spoločnosti. Ich grafické
spracovanie zobrazuje absenciu jediného bodu,
na ktorý by ste mohli zaostriť svoju pozornosť.
na rozdiel od Warholových dolárov z roku
1962 tie LaChapellove nie sú vyrábané masovo.
the crash
Tri diela z tejto kolekcie charakterizuje humor,
irónia, ktoré sú spolu komentárom katastrof,
ktoré denne vidíme v správach a sú pre nás už
samozrejmosťou. rozbité autá symbolizujú
ekonomický kolaps kapitalistických ideálov.
Tituly fotografií ironizujú marketingové slogany
kampaní automobilového priemyslu.
michael jackson
Všetky tri fotografie vznikli na Havaji, kde David
býva. Dve fotky sú priamym dialógom so smrťou.
na jednej je Michael ako archanjel bojujúci so
satanom a druhá je odkazom na Michelangelovu
Pietu.
Týmito obrazmi dodal LaChapelle jacksono-
vej smrti nový, náboženský kontext.
deluge
Posledný súd situovaný do súčasného Los Ange-
les. Aj pri tejto fotografii sa David LaChapelle dal
inšpirovať tvorbou veľkých majstrov, akými boli
Michelangelo, Caravaggio či bernini. Pomo-
cou biblických motívov poukazuje na úpadok
civilizácie.
Pg
20
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNephotography DAvID lAchAPEllE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/archangel michael and no message could have been any clearer
copyrightdavidlachapelle,courtesyfredtorrescollaborations
Pg
21
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/ako vznikol výber fotografií pre bratislavskú výstavu lost
and found ?
Chceli sme predstaviť autora v celej šírke jeho tvorivého
spektra – od pop artovej polohy, cez 3D objekty až po inšpi-
ráciu renesančným umením. návštevníci budú mať možnosť
vidieť seriály Awakened, The Crash, negative Currency,
snímky o súčasnom americkom životnom štýle a najmä
obrazy, ktoré sú reinterpretáciou diel renesančných majstrov
Michelangela, boticelliho a ďalších.
poznáte sa s lachapellom osobne?
nie. Videl som ho v televíznych rozhovoroch, pôsobil
veľmi placho. Verím, že na vernisáži, alebo na výstave, bude
príležitosť stretnúť sa zoči-voči.
ešte raz sa vrátim k vášmu výroku. Výstava má podľa vašich
slov didakticko-reflexívny charakter. čo to znamená?
Výstava by mala návštevníka poučiť a vychovávať zároveň.
Mala by mu priblížiť tvorbu autora, jeho životnú a tvorivú
filozofiu. jeho vnútorný, duchovný svet a súčasne poskytnúť
priestor na premýšľanie. o autorovi ako človekovi, jeho
mieste v súčasnej svetovej fotografii a napokon i o foto-
grafii, jednom z najvýznamnejších médií modernej doby,
súčasného sveta.
sám lachapelle priznáva, že jeho vzorom bol andy war-
hol. V čom sa ich práce na seba ponášajú?
Warhol imponoval LaChapellovi nesmienym zaujatím pre
umenie, odvahou porušovať všetky pravidlá, schopnosťou
inšpirovať sa bežnými vecami a robiť z nich ikony. Spo-
meňme Warholovu plechovku na Campbellovu polievku,
portréty významných osobností filmu i politiky, dolárové
bankovky. V 1956 navštívil Taliansko, kde ho fascinovalo re-
nesančné umenie. LaChapellovi ponúkol prvé profesionálne
uplatnenie vo svojom časopise Interview. David LaChapelle
sa najmä v rokoch, keď bol zreteľný jeho príklon k umeniu,
inšpiroval postupmi pop-artu, takže súčasný americký štýl
života romantizuje a zároveň ironizuje. V prvej dekáde tohto
storočia reinterpretuje diela renesančných majstrov. Teda
nielen v zdrojoch inšpirácie ale i v samotnej tvorbe, mali títo
dvaja neopakovatelní umelci k sebe veľmi blízko.
lachapellova výstava v bratislave je pre slovensko umelec-
kou výstavou roka. a čo pre vás? je to aj pre vás splnenie
sna?
štyri desaťročia cestujem s fotografiou po svete, stretávam sa
s vynikajúcimi ľuďmi, nevšednými umelcami. Spomeniem
pána profesora Karola Plicku, temer štvrť storočia som
systematicky spolupracoval s Martinom Martinčekom,
priekopníkom vydávania obrazových publikácií eugenom
Lazišťanom, vynikajúcim reportérom a zakladateľom
agentúry bilderberg v Hamburgu Andrejom reiserom,
all-rounderom Karolom Kállayom, najznámejším kanadským
fotografom, rodákom z Humenného, yuri Dojcom, práve
tak so svetovým fotografom zo susedného Maďarska Petrom
Kornissom, americkým fotografom, který prešiel peklom no-
vodobých vojnových konfliktov, Christopherom Morrisom,
Seanom Caseyom z írska, Li Xiaoyuanom až z ďalekej číny
a ďalšími. otvorili mi dvere do trinástej komnaty fotografie,
priblížili mi ju v celej šírke a kráse. bol som presvedčený, že
ma vo fotografii už nič nemôže prekvapiť. Až prišiel David
LaChapelle. jeho výstava je pre mňa obrovskou výzvou.
keby ste mali „poučkovo“ definovať davidovu tvorbu, ako
by táto poučka znela?
David LaChapelle začínal ako fotograf módy, v prvej polo-
vici 80. rokov minulého storočia vstúpil so svojou tvorbou,
ovplyvnenou dielom richarda Avedona, do newyorských
galérií. Potom začal fotografovať surrealistické portréty pre
časopisy, jeho snímky sa objavovali na obálkach časopisov
Vogue, rolling Stone, Vanity Fair, The Face, GQ, i-D
a mnohých ďalších. Pop-artovou orientáciou nadviazal na
svoj vzor - Andyho Warhola. V 90. rokoch rozšíril sféru svoj-
ho záujmu o tvorbu videoklipov a nakrúcanie dokumentár-
nych filmov, z ktorých najmä rize sprevádzal nadšený ohlas
filmovej kritiky. Začiatkom tohto milénia sa vrátil ku svojim
koreňom, k umeniu. Vytvoril rozsiahle série, spomeňme
snímky zo súčasného života americkej spoločnosti, série
inšpirované negatívnymi následkami rozmachu motorizmu
– The Crash, v ktorých vystúpil z dvojrozmernej plochy do
priestoru. Veľký ohlas mali jeho diela inšpirované tvorbou
renesančných majstrov. David LaChapelle je jedným
z najvplyvnejších autorov súčasnej svetovej fotografie.
Viac info o VýstaVe nájdete na www.paVleyeartandculture.com
začínal ako
fotograf módy,
neskôr Vstúpil
so sVojou
tVorbou,
oVplyVnenou
dielom
richarda
aVedona, do
newyorských
galérií
VeĽKý oHLAS MALI jeHo DIeLA InšPIroVAné TVorboU reneSAnčnýCH
MAjSTroV, DAVID LACHAPeLLe je jeDnýM Z nAjVPLyVnejšíCH AUToroV
SúčASnej SVeToVej FoToGrAFIe
Pg
22
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNephotography DAvID lAchAPEllE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/death by hamburger
copyrightdavidlachapelle,courtesyfredtorrescollaborations
Pg
23
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/MIeSTo čInU!
od 14. septembra až do 30. októbra si môžete v Galérii
mesta bratislava pozrieť unikátnu a jedinečnú výstavu
diel Davida LaChapella. Pár otázok sme položili pánovi
PhDr. Ivanovi jančárovi. Ten stojí na čele tejto inštitúcie už
13 rokov. V tento šťastný rok jeho funkcie sa stal jedným
z mužov, ktorí stoja za návštevou svetoznámeho fotografa
Davida LaChapella.
kde vznikla myšlienka zavolať tohto skvelého fotografa
na slovensko? je to prvá krajina bývalého ost-bloku, kde
vystavuje. ako sa práve k nám dostal?
Musím povedať, že celá výstava je pripravená najmä
zásluhou agentúry Pavleye Art and Culture, ktorá prišla
s ponukou realizácie tejto výstavy práve do našej galérie.
S ponukou, ktorú nebolo možné odmietnuť aj napriek
tomu, že výstavný program sme už mali uzavretý. Urobili
sme niekoľko zmien a posunov, aby sme jeho fotografie
mohli v navrhovanom termíne vystaviť.
ako dlho trvalo, kým sa sem david a jeho tvorba dostali?
aký bol postup?
na takúto výstavu to bola veľmi krátka doba, ale najmä
zo strany Pavleye Art and Culture mimoriadne intenzívne
strávená. Približne pol roka.
obyčajní ľudia si fotky posielajú mailami. to však asi nebu-
de platné aj pre galérie... ako sa k nám teda lachapellove
fotky fyzicky dostali? ako sa o ne musíte starať?
Fotografie budú dovezené a zabalené v debnách. Samozrej-
me si vyžadujú zaobchádzanie ako všetky vzácne umelecké
predmety.
pri takom známom umelcovi ste asi ako organizátori muse-
li rátať aj s nejakými maniermi. je to tak? mal david nejaké
špeciálne požiadavky, čo sa týka výstavy?
Žiadne zvláštne požadavky sme nedostali, určitý problém
bude s vynesením jednej takmer 7 metrovej fotografie.
Verím však, že to zvládneme.
V galérii mesta bratislavy budú môcť návštevníci vidieť 30
fotiek tohto svetoznámeho fotografa. nie je to málo?
je to 30 fotografií, ale akých! LaChapellove diela sú strhu-
júce, nesú v sebe množstvo kódov, prerozprávavajú mnohé
príbehy, dá sa v nich čítať, stráviť pred nimi veľa času a nútia,
aby sme sa k nim podvedome po chvíli vrátili. Z tohto poh-
ľadu 30 veľkorozmerných fotografií nie je málo a ponúkajú
skutočný zážitok.
kam budú putovať obrazy z bratislavskej výstavy?
Mala by nasledovať jeho výstava v Prahe, ktorá však nebude
úplne identická s tou bratislavskou.
gmb oslavuje tento rok svoju polstoročnicu fungovania.
je pre vás výstava davida lachapella najväčším darčekom
k výročiu?
V tomto roku sme už mali menšiu výstavu francúzskych
impresionistov, priviezli sme vzácny obraz od Veroneseho
z Talianskej národnej galérie, mali sme aj výstavu Andy-
ho Warhola a mnohé ďalšie. Ale práve výstavu Davida
LaChapella považujem v tomto roku za jednu z dvoch
najvýznamnejších.
čo čaká gmb po výstave lost and found?
Ani nie tak po výstave, ale takmer paralelne s ňou, bude
v našom ďalšom priestore v Mirbachovom paláci (výstava
LaChapella bude v Pálffyho paláci na Panskej ulici) ten
druhý ťažiskový projekt. bude to výstava 103 diel Pabla
Picassa „Láska a smrť“ pozostávajúca z cyklu Suite Vollard,
ktorý bude ešte doplnený štúdiou k jeho najznámejšiemu
obrazu Guernica. Túto výstavu pripravujeme v spolupráci
s významným Múzeum, centrom súčasného umenia kráľov-
nej Sofie v Madride
ponuka, ktorú
nebolo možné
odmietnuť aj
napriek tomu,
že VýstaVný
program bol už
uzaVretý
GALérIA MeSTA brATISLAVA bUDe HoSTITeĽoM DIeL DAVIDA LACHAPeLLA. SVojU
PoLSToročnICU oSLáVI jeDInečnýMI VýSTAVAMI SVeToVýCH UMeLCoV. V MIrbACHoVoM
PALáCI PreDSTAVIA DIeLA PAbLA PICASSA A V PáLFFyHo PALáCI PonúKnU PrIeSTory
SVeToZnáMeMU FoToGrAFoVI DAVIDoVI LACHAPeLLoVI.
Pg
2
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNephotography DAvID lAchAPEllE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/museum
copyrightdavidlachapelle,courtesyfredtorrescollaborations
Pg
25
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/martin fridner
David LaChapelle – žijúca legenda!
jeho rukopis sa nedá nerozpoznať – jasné
a kontrastné farby, kontroverzné spracovanie
tém s provokatívnym či dekadentným tónom...
A s myšlienkou. Mám rád fotky, ktorých pridaná
hodnota je výpovednou.
Vie pobaviť, ale aj prinúti zamyslieť sa. Skrátka
ma baví celý ten surrealistický cirkus v jeho obra-
zoch (aj okolo neho).
šymon kliman
Vždycky ma strašne bavili jeho fotky.
peter spurný
Pre čitateľov Inspire magazine, ktorí „len pred
týždňom zistili, že LaChapelle neni černoch“ ur-
čite povinná návšteva výstavy! David LaChapelle
– moderný klasik, jeden z mála tých, pri ktorých
platí – čo je dovolené bohovi, nie je dovolené
volovi... Dúfam len, že sa v najbližšej dobe neob-
javia lokálni volovia, ktorí nás obšťastnia zmesou
ružového pozadia, lensflaru a „tej, veď vieš, ona
bola vo Vyvolených“! A kto by sa chcel inšpirovať
tam, kde David, treba ísť pár desaťročí dozadu,
do pred-digitálnej éry (áno, aj vtedy už existoval
život a neexistovala Lady Gaga!) a oprášiť mená
ako Diane Arbus, Les Krims, john Waters a samo-
zrejme aj Warhol... nie je ten David napokon tiež
aspoň štvrtinový Slovák?!
filip Vančo
Produkty DLCH sú vizuálne veľmi prítažlivé.
Kombinácia profesionálneho remesla, gýču,
overených postupov módnej fotografie, citácií
z dejín umenia, erotiky a zmyslu pre humor, vy-
tvára vizuálny štýl, ktorý je veľmi originálny, ľahko
odčítateľný a nezameniteľný. Musím sa priznať,
že niektoré z jeho fotografií ma bavia. Keď si ich
však pozriete viac, oveľa viac, zistíte, že sú síce
pôsobivé, ale neponúkajú vám okrem prvotného
zaujatia (a niekedy pousmiatia) žiadny dôvod
na zamyslenie sa, či uvažovanie – jednoducho
nemajú obsah.
martin machaj
Pre tvorbu každého umelca je dôležitá konfron-
tácia. S tvorbou LaChapella som konfrontovaný
od mojich fotografických začiatkov. Sledujem
detailne tvorbu skoro všetkých fotografov,
ktorí vo svete niečo znamenajú a snažím sa od
každého naučiť to, čo robí najlepšie. Sledujem,
ako sa vyvíjala LaChapellova osobnosť a s tým
sa adekvátne mení aj jeho prejav vo fotke. Vidím
v tom istú paralelu. So životnými skúsenosťami ide
postupom času do stále náročnejších a duchovnej-
ších konceptov. U neho to bolo vždy o zložitých
kompozíciách, reálnych scénach a rekvizitách, ale
čím ďalej, tým viac aj o myšlienke. Symbióza kom-
pozície a myšlienky v správne vyváženej forme je
to, čo robí fotku fascinujúcou a trvácnou. je to to,
čo vytvára príbeh a vkladá dušu.
Verím, že nie každý je nadšencom jeho sur-
realistického prejavu, ale to, čo dokázal, je hodné
absolútneho uznania. jeho štýl je rozpoznateľný
a nezameniteľný. okrem toho, že treba zvládať
techniku fotenia, treba zvládať aj psychológiu
práce s ľuďmi. Ak ľudia nespolupracujú, nechápu,
nevedia, nechcú, nevznikne nič, čo by stálo za
komentovanie. Myslím, že David LaChapelle
nám má stále čo dať a čím prekvapiť. Teším sa
na jeho ďalšie sny a vízie na fotkách, ktoré sú mi
inšpiráciou.
predstaVujeme Vám crÈme
de la crÈme sloVákoV
s fotoaparátmi a ich Vzťah
k fotografiám s iniciálkami
dlch
UZnáVAní FoToGrAFI „MADe In SLoVAKIA“
SVeToVýCH FoToGrAFoV MôŽeMe nájSť Aj nA SLoVenSKU A PráVe
TýCH nAjSVeToVejšíCH A SLoVenSKýCH SMe SA Aj My oPýTALI nA ICH
náZor nA TVorbU DAVIDA LACHAPeLLA
tiež si myslím! eh?
Pg
2
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNephotography DAvID lAchAPEllE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/awakened job
copyrightdavidlachapelle,courtesyfredtorrescollaborations
Pg
27
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/giVenchymaisonmartinmargielaoscardelarenta
balenciagarussianVogue
FASHIon SoDA
drahé originály
Kožené sukne sú momen-
tálne hip alternatívou ku
koženým nohaviciam. osob-
ne odporúčam úzke sukne
z kvalitného materiálu ako
tie od značiek giVenchy,
maison martin
margiela a oscar de
la renta. Faux oblečenie
je v tomtom prípade nemys-
liteľné a šmejdom z Miletičky
sa vyhnite.
farebné umenie
jarné kreatívne recepty
farebnosti boli recyklované
a mnoho farebných
kombinácií prešlo aj do
jesenných kolekcií. brioni,
costume national,
blumarine, paul and
joe sú skvelým príkladom,
ako si udržať optimistický
úsmev na tvári aj po lete.
staré dobré múzy
Históriou bola ovplyvnená ne-
jedna fashion šou. Trendsetteri
americkej, talianskej a parížskej
módy siahli po kultúrnych de-
dičstvách. miucci a prada sa
inšpirovali modrianskymi šata-
mi yVesa saint laurenta
z roku 1965. Tvorivé duo
rodarte si skočilo na
americké pláne filmu ,Days of
Heaven’ a francúska značka
balenciaga premenila
surrealistické prvky na nositeľný
realizmus.
prada
blumarinemodriandress,yVessaintlaurentrodarte
foto miguel reveriego taylor
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNefashioN tExt lInDA DrAbovA foto courtEsy stylE.coM
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/folkart
folk art
oko novodobej fashionistky
nepoteší pohľad na originálne
pončo z južnej Ameriky.
Prekvapujúco, editorky
a štylistky ho obľubujú
v znovuzrodenej podobe.
oceňujúc pohodlie,
možnosť zakryť nedostatky
a rôznorodosť materiálov,
pončo je vyhľadávaným
kúskom odevu. anna sui,
hermÈs a chloé.
Vkus na jeseň
Módni umelci a ich
značky richard chai,
Valentino, jill stuart
a Vera wang oživujú rov-
nakú techniku navrhovania
odevov ako vynálezca štýlu
– issey miyake. jemne
skladané sukne a blúzky pre
zimné kolekcie týchto dizaj-
nérov pôsobia ako antidote
k ťažkým zimným látkam.
costumenational
hermeschloeannasui
paulandjoe
brioniValentino
foto Phil Oh
Verawang
richardchailoVe
foto micah mac allen
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/belgický módny návrhár, ktorý po
absolvovaní royal Academy of Fine Arts
v Antverpách začínal ako asistent u jeana
Paula Gaultiera. neskôr pracoval aj pre
módny dom Hermés.
Svoju prvú navrhnutú kolekciu
predstavil v roku 1988 a niesla sa už pod
jeho vlastnou značkou – Maison Martin
Margiela.
jeho kolekcia a tvorba sa vyzna-
čovala radikálne odlišným vizuálnym
jazykom oproti vtedajšej móde 80-tych
rokov. nekonštruktívne postupy ako
vzbura proti luxusu módneho priemyslu,
jednofarebné palety odtieňov, strihy
nadmerných veľkostí, netradičné textílie
a recyklovateľné materiály – to sú prvky,
ktoré dokonale vystihujú Margielovu
progresívnu a netradičnú dizajnérsku
tvorbu. najmä počas posledných rokov sa
stal uznávaným a zaradil sa medzi svetovú
elitu módnych dizajnérov.
maison martin margiela
kolekcia jeseň 2008
Margiela je známy predovšetkým tým,
že sa snaží byť jedinečným, nedodržiavať
stanovené normy a prísť vždy s niečím no-
vým a obohacujúcim. V tejto kolekcii sa
sústredil na lievikovitý tvar v oblasti krku
a jeho nadrozmernosť. To však predstavila
drvivá väčšina dizajnérov v tomto období
a tak Margiela spadol do sivého priemeru,
čo iste nebolo jeho cieľom.
maison martin margiela
kolekcia jar 2009
Margiela počas módnych dní v Paríži
oslavoval 20. výročie pôsobenia vlastnej
módnej značky. Predstavil kolekciu, ktorá
pozostávala z pôvodných outfitov z roku
1988. Táto kozmická kolekcia obsahovala
modely pripomínajúce UFo a jemu
príbuzné odevy. Modelky boli ano-
nymné. Tvár im pokrývala látka v nude
odtieni alebo vlasy parochne. Pôsobilo
to avantgardne, uletene, pre niektorých
vraj až dehonestujúco, no Margiela len
„potlačil“ krásu modeliek a dal vyniknúť
samotným modelom a tvorbe.
MAISon MArTIn MArGIeLA – náVrHár čI ILúZIA?
M.M.M.
kolekciajar/leto2009kolekciajeseň/zima2010
maison martin margiela
kolekcia jeseň/zima 2010
V tejto Margielovej kolekcii vládli kožu-
šiny a do pamäti sa vryli najmä baranice
nadštandardných rozmerov. Stavia na
prepracovanosť strihu modelov a vyhýba
sa akýmkoľvek ozdobám a doplnkom,
ktoré by pôsobili rušivo a nadbytočne.
maison martin margiela
kolekcia jar 2011
Prehliadka sa niesla v myšlienke
„A pánska garderóba stretla ženské telo“,
teda mužský aspekt v dámskej móde.
Margiela sa pohral s navrhovaním outfitov
skutočne bravúrne. na prvý pohľad to
vyzerá, že modelky majú na sebe dosky či
kartóny alebo dokonale vyžehlené módne
kúsky. Línie sú jednoduché, priame
a ostré. Margiel tak vytvoril z modeliek
pohybujúce sa 2D objekty.
Margielove módne prehliadky sú
naozaj fascinujúce, bohaté, originálne
a inšpiratívne. nositeľnosť týchto
modelov je len zriedkavá. Margiela patrí
medzi dizajnérov vizionárov a niektoré
jeho modely sú považované za modely
roku 2015, sú teda nadčasové. na svojej
web stránke ponúka aj modely a doplnky,
ktoré sú bežne nositeľné. Tu je zopár
najznámejších kúskov.
kto je Vlastne m.m.m.?
Martin Margiela za značkou Maison
Martin Margiela je vraj reálny návrhár,
no nikto vlastne nevie, ako vyzerá. jeho
zvláštnosťou je, že sa neobjavuje na móle
po skončení svojej módnej show a jeho
tvár pozná možno len blízky okruh ľudí.
Internet je síce fajn médium, prostred-
níctvom ktorého sa dopátrame k naozaj
chúlostivým a zaujímavým informáciám,
no ani tu nenájdeme žiadnu fotografiu
samotného návrhára.
od roku 2009 Maison Martin Margie-
la nepôsobí ako hlavný dizajnér svojej
módnej značky v rovnakom znení. Chod
módneho domu mal zabezpečiť jeho tím,
s ktorým pracoval vyše 20 rokov. Aj ten
mal byť „inkognito“. na sociálnej sieti
LinkedIn bol však objavený verejný profil
istého hlavného dizajnéra značky Maison
Martin Margiela.
je otázne, či týmto pádom jedného
z pilierov značky nenarušil jej filozofiu.
ktorá mala pomerne dlhú históriu.
www.maisonmartinmargiela.com
rADIKáLne oDLIšný VIZUáLny jAZyK, neKonšTrUKTíVne
PoSTUPy AKo VZbUrA ProTI LUXUSU
Pg
30
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNefashioN tExt MonIkA sláDková foto IntErnEt
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/kolekciajeseň/zima2008kolekciajar/leto2011
Pg
31
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/FArebné MACHULe
PLoCHy
KVALITný STrIH
jeDnoDUCHoSť
SýTe FArby
ŽIADnA
... V jeDnoDUCHoSTI je KráSA
Pg
32
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNefashioN PrIPrAvIlA lAIlA foto www.toPshoP.coM, www.Asos.coM
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/nebáť SA ZLATej
KoMbInáCIA nIe je ZLá
...A MoŽno I UMenIe?
Pg
33
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Dlhé sukne, kvetinové vzory a rozšírené
nohavice. To sú presne atribúty dámskej
jesennej kolekcie H&M. A to všetko vo
farbách jesenného lístia. Hnedá, krémová,
ťavia, vínovočervená aj tekvicová. Skrátka
na jeseň si treba dať všetko, čo vám pripo-
mína eleganciu rokov sedemdesiatych!
Tvíd, flanel, koža, semiš aj pleteniny.
To všetko v kvetinovom či kockovom
vzore. Totálnym must-have doplnkom sú
čižmy a klobúk.
H&M myslí, samozrejme, aj na mu-
žov. Pánska módna jeseň je jednoduchá
a praktická. Trendom je čistý a výrazný
dizajn vo farbách béžovej, tabakovej, ná-
morníckej modrej. nebojte sa károvaných
flaneliek ani vlnených rolákov.
Túto jeseň na seba treba skrátka dať
všetko, čo sa vám zdalo sexi v prvej sérii
Dallasu.
MUŽI, Ženy Aj DeTI SA HoDIA
Do jeSennéHo GALA!
Aj TáTo jeSeň SA bUDe nIeSť V šTýLoVoSTI!
PoSTArAjú SA o To noVé KoLeKCIe H&M
H&M
šTýLoVá jeSeň
Pg
3
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNefashioN www.hM.coM/sk
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Pg
35
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Pg
3
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNefashioN www.hM.coM/sk
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Pg
37
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Freywille
VyšPerKUjTe SI jeSeň!
je to kolekcia vyjadrenia pocitov, a ktorá definuje
filozofiu čistého umenia značky Freywille.
Inšpiráciou pre túto kolekciu bola grécka sfinga.
Toto mystické zviera s eleganciou leva, slobodou
orla a intelektom človeka predstavuje silu, nádej
a sny. A presne tieto pocity máme aj z kolekcie
Magic Sphinx od Freywille.
je to prvý krát, čo Freywille použilo
3 rôzne zlaté povrchy s emailom. Celá kolekcia
je teda dostupná vo farbách slonová kosť,
koral a kráľovská modrá. nech už si vyberiete
ktorúkoľvek z nich, rozjasní vaše jesenné dni.
www.frey-wille.com
SMe rADI, Že VáM nA nAšICH STránKACH MôŽeMe
PreDSTAVIť noVú KoLeKCIU oD Freywille S náZVoM
MAGIC SPHInX
luna piena prívesok s ancor retiazkou
diva prstene
oblong náramkové hodinky
diva náramok
prívesok messanger d´amour s ancor retiazkou
water drops náušnice
ultra náramok
regina náramok
Pg
3
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNefashioN
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/PríLIš A ZbyTočne o Sebe PoCHybUjeMe
TonboGIrL – MLADá bAbA, KTorá FoťáK
neDáVA Z rUKy AnI V PoTrAVInáCH
Keď sme sa vás na facebooku opýtali, ktorého módneho
blogera uznávate, Marika, teda Tonbogirl z toho vyšla
ako jasný víťaz. Mladá baba, ktorá foťák nedáva z ruky ani
v potravinách.
si jednou z najuznávanejších slovenských módnych bloge-
riek. ako sa to stalo?
Výborná otázka. ja len viem, že som sa pustila do niečoho,
čo ma baví, a snažím sa to robiť tak, aby to bavilo aj iných.
Tak ďakujem pekne za uznanie, vždy som hovorila, že čitate-
lia Inspire sú mimoriadne bystrí a s dobrým vkusom.
čiže foťák máš prirastený k ruke? aký je to foťák?
Mám kamarátku-rozhlasáčku, ktorá, kadiaľ chodí, v hlave
sa jej zo všetkého odohráva reportáž. ja to vidím všetko vo
fotkách, občas mám pocit, že mám ten foťák v hlave a nie
v ruke. A je to klasický fotoaparát na film, Canon eos 300,
s objektívom 50mm/1.4. Práve oťukávam aj jeho vyššiu
verziu, Canon eos 3, ktorú mi daroval jeden známy.
na jednej strane tonbogirl, na druhej strane marika.
pomáhajú si? majú sa rady? dopĺňajú sa?
jasné, sú to kamošky, inak by to nešlo, haha. japonci majú
takú zaujímavú filozofiu, že v priebehu života si menia mená
– na rôzne životné etapy si dávajú iné mená, ktoré viac
vystihujú to ich životné obdobie, ich úsilie, dávajú im novú
energiu. Mám pocit, že Tonbo (v japončine vážka) dáva
krídla tejto aktivite, Marika by to sama nezvládla.
máme strach
a Všetky
tie parádne
kombinácie
si skúšame len
Večer doma pred
zrkadlom
Pg
3
magaziNe with a differeNcetExt vEronIkA bAuchová foto tonbogIrl fashioN
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Pg
0
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNefashioN tExt vEronIkA bAuchová foto tonbogIrl
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/dovolí si tonbogirl v živote viac ako marika?
čím sa tieto dve tvoje osobnosti líšia?
Tonbo nemá problém zastaviť na ulici úplne
cudzích ľudí, pokecať s nimi a odfotiť ich. Marika
je teda väčší introvert, aj keď sarkazmus jej občas
ide. Ale často nevie, čo s rukami-nohami, zatiaľ
čo Tonbo veselo konverzuje. Uff, takto som sa na
to vlastne nikdy nepozerala, ale zrejme to súvisí
s odpoveďou na predošlú otázku.
tonbogirl fotí, hodnotí a ukazuje to pekné. čo
robí marika?
A okrem toho dáva Tonbogirl rozhovor do
Inspire a usmieva sa do Gulyásovho foťáku a pred
každou prehliadkou sa teší, akoby išla na karneval,
a Marika má doma horu nevyhladenej bielizne,
zúfalý neporiadok na ploche počítača aj v polič-
kách, nerobí každý večer teplú večeru (teda, ani
studenú, keď už sme pri tom) a modlí sa, aby si to
jej tolerantný chlap nerozmyslel.
Vráťme sa k blogovaniu. mala si niekedy aj zlú
reakciu?
Tuším jednu-dve v zmysle „akože čo má byť na tej-
to fotke také zaujímavé?“, ale až takú zlú nie, skôr
občas nejaký anonym napíše niečo nepríjemné
o osobe, ktorá je na fotke. A to ma hnevá viac, ako
keby nadával mne, cítim zvláštnu zodpovednosť
za tých ľudí, ktorých dávam na blog. Ale z tých ko-
mentov cítiť osobné nepriateľstvo a je to anonym,
tak sama neviem, čo sa rozčuľujem...
stretli sme sa na burze starožitností. aký máš
vzťah k starým veciam? máš aj pri nábytku či
doplnkoch zásadu o tom, že vec musí mať vlastný
príbeh?
nie je to zásada, skôr také spestrenie. ja mám rada
aj energiu a vôňu nových vecí – nábytku, kníh,
kabeliek – ale čaro stariniek je tiež veľmi silné.
Záleží vždy na konkrétnej veci a konkrétnom prí-
behu. A podľa mňa je celkom zdravé balansovať,
aj v oblečení beriem kúsky z trhov a zo sekáčov
ako spestrenie.
si aj na seba „prísna“, keď ide o oblečenie?
nájdeme u teba v skrini aj nejakú masovú vec
z kolekcie z obchodu v nákupnom centre?
Som hlavne náladová a jasné, že si nebudem
kupovať basic tielka a legíny od Alexandra
Wanga, aj keby som chcela, však by ma zruinoval,
talent jeden. Podla mňa je celkom výzva zobrať
obyčajné, masové veci a zapracovať ich do svojho
štýlu. A také veci z H&M alebo Zary mám rada
a nosím ich. niektoré ich kolekcie majú veľmi
slušnú úroveň dizajnu, v pohode sa odtiaľ dajú
brať aj klasiky ako trenčkoty, biele košele, saká,
kožené kabelky. A to kombinujem so sekáčovými
úlovkami, kúskami od malých značiek a dizajné-
rov alebo úlovkami z ciest. ešte keby som vedela
a mala čas šiť, to by bola paráda.
a naopak, čo by si si nikdy nekúpila v „normál-
nom“ obchode?
Svadobné šaty? neviem, ale je pravda, že si
v „normálnych“ obchodoch prestávam kupovať
šperky a bižutériu a skôr vyhľadávam originálne
kúsky od dizajnérov. Ale ináč sú princípy na to,
aby sa porušovali a hľadali ich hranice. Kúpim si
to, čo ma osloví, či to je z H&M, zo sekáča alebo
od toho spomínaného Wanga.
čo je najčastejšia módna chyba nás, sloveniek?
Podľa mňa o sebe príliš a zbytočne pochybujeme,
máme strach a všetky tie parádne kombinácie si
skúšame večer doma pred zrkadlom a na druhý
deň ráno radšej siahneme po tričku, džínsoch
a teniskách. Alebo sivom kostýmčeku. A príliš
veľa pozeráme telku a sledujeme bulvár a potom
máme pocit, že treba robiť tak, ako to robia tie
akožecelebrity.
a za čo by si nás chcela pochváliť?
Že nie sme tvrdohlavé mulice, že sa dáme inšpi-
rovať, že čítame aj hodnotnejšiu tlač a cestujeme
s otvorenými očami.
má tonbogirl nejaký nesplnený sen? kam ďalej
s kariérou?
ďalšia výborná otázka, mohol by mi na ňu niekto
odpovedať? Možností aj nápadov je veľmi veľa,
zrejme čas ukáže. Lebo napríklad takto pred
rokom som netušila, že budem mať fotky na
eLLe.com, že nafotím kampaň pre Avion v Sr aj
čr, že budem speakerom na TeDx bratislava a
už vôbec nie, že budem odpovedať na otázky pre
Inspire, haló! Takže čo bude o rok? Možno nič
nové a možno všetko inak.
aký je rozdiel medzi fashion blogerstvom u nás
a vo svete?
Vo svete sú trhy väčšie, uvedomelejšie a otvorenej-
šie, je viac značiek a biznisu, ktorý chce s blogermi
spolupracovať, čiže nemalý počet blogerov môže
zo svojho blogerstva žiť alebo ho aspoň mať ako
čiastočný zdroj príjmu a životných príležitostí. Iný
rozdiel nevidím – aj u nás existujú šikovní blogeri,
ktorí majú blogy obrazovo, obsahovo a štýlovo na
úrovni tých zahraničných.
komunita blogerov nie je až taká veľká. pomáha-
te si? chválite sa? úprimne – žiadne závidenie či
nepriateľstvo?
Podľa mňa je úplne prirodzené, že v akejkoľvek
skupine sú ľudia, ktorí sú si viac sympatickí a takí,
ktorí sú si menej. Ak môžem, pomôžem, ak sa
mi páči, pochválim, ak nie, nemám potrebu si to
ventilovať. Celkovo patrím medzi blogerov, ktorí
menej komentujú a riešia ostatných a vzťahy, často
proste nevydá času a životnej energie na tieto
účely. Predsa len už mi není, lásko, dvacet let.
blíži sa zima, ľudia budú chodiť trošku zahale-
nejší... kde si na nás postriehneš? aby si na ulici
nepremrzla...
neboj, budem stáť s nosom prilepeným na sklo
kaviarní (zvnútra) a sledovať ulicu – v jednej
ruke varené víno, v druhej foťák. Podľa toho ma
spoznáte.
tonbogirl.blogspot.com
fotojakubgulyás
Pg
1
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/AKčná jeSeň S ADIDAS orIGInALS!
KoLeKCIA jeSeň/ZIMA 2011
ST, to je street, adidas originals ST, to je móda z ulice a na ulicu,
ktorá sa nebojí výzvy! Kombinuje výrazné farby a expresívne
grafické motívy spolu s vyhotovením s dokonalými technickými
detailami. Prináša produkty s výrazným a zábavným dizajnom
ovplyvnené akčnými športami.
noVá KoLeKCIA ADIDAS orIGInALS ST jeSeň/ZIMA 2011
je InšPIroVAná MÓDoU AKčnýCH šPorToV, čI UŽ
IDe o SKATe, FreeSTyLe bMX, SnoWboArDInG ALebo
FreeSTyLe bASKeT
Pg
2
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNefashioN www.ADIDAs.coM
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Pg
3
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Pg
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNefashioN www.ADIDAs.coM
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/eurovea sc, bratislava / avion sc, bratislava / mlyny sc, nitra / aupark sc, žilina / europa sc, banská bystrica / aupark sc, piešťany
Pg
5
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/ranná káva so sebou, jazda preplneným
metrom, kde si prečítate čerstvú dennú
tlač, zhon v práci a večerný drink s priateľ-
mi. Aj takto vyzerá priemerný deň Lon-
dýnčana: nech je to už akákoľvek hodina
dňa, obyvatelia Londýna ostávajú stále
štýloví. jedno z tajomstiev ich vkusu je, že
sa neobliekajú pre niekoho iného, ako je
zvykom v našich končinách. obliekajú si
to, v čom sa cítia dobre a v čom sa páčia
sami sebe.
LonDýnSKA MÓDA ULICe
emanuel, 24, argentina
čo máš dnes na sebe?
Tričko a džínsy sú od nie veľmi známej argentínskej značky, topánky sú nike zo ženskej
kolekcie a okuliare sú ray-ban.
ovplyvnujú ťa módne trendy?
úprimne povedané, vôbec, nosím len to, čo sa mi páči a v čom sa cítim pohodlne, nikdy
by som si neobliekol niečo len kvôli tomu, že to je v móde.
čo robíš v londýne?
Londýn je moje najoblúbenejšie mesto, takže som tu na dovolenke, práve som sa vrátil
z Ibizy, kde som žúroval a zároveň aj pracoval pre red bull.
jake, 22, a rosy, 21, anglicko
čo máš dnes na sebe?
V podstate len šaty, ktoré sme našli na podlahe, nič špeciálne.
ovplyvnujú ťa módne trendy?
Ani nie, neradi nasledujeme trendy, i ked pracujeme v módnom biznise. obliekame si
to, v čom sa cítime dobre, nesnažime sa tým veľmi zaoberať.
čo robíš v londýne?
obidvaja tu pracujeme, ja organizujem fotenia a jake je módny fotograf.
hyewom, 27, kórea
čo máš dnes na sebe?
V podstate je väčšina oblečenia z kórejských nezávislých obchodov, šortky mám
z edinburgu, ale na meno obchodu si nespomínam, bolo to vo vianočnej zľave.
ovplyvnujú ťa módne trendy?
Trendy ma veľmi neovplyvňujú, zaujímam sa o pôvod oblečenia a z akých látok bolo
vyrobené. Snažím sa podporovať nezávislé módne značky.
čo robíš v londýne?
Momentálne študujem na univerzite a pracujem v galérii.
anasthasia, 19, rusko
čo máš dnes na sebe?
balerínky sú z Topshopu, šaty sú vintage, ďalej mám Levis bundu a Marc jacobs kabelku.
ovplyvnujú ťa módne trendy?
Vzhľadom na moju prácu som s módou v styku každý deň, takže určite áno. najviac som
ovplyvnená tvorbou Marca jacobsa, myslím si, že je geniálny.
čo robíš v londýne?
Som modelka, momentálne tu žijem a chodím na rôzne kastingy a fotenia.
Pg
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNefashioN tExt A foto sIlvIA MAcEjová
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/emma, 21, a elizabeth, 22, anglicko
čo máš dnes na sebe?
emma: Moja košeľa je vintage a náhrdelník je mamin.
elizabteth: Všetko, čo mám na sebe, je z Topshopu, ja prosto milujem Topshop.
ovplyvnujú ťa módne trendy?
je tu veľa dizajnérov, ktorých obdivujeme, každý fashion week nás inšpiruje niečím
novým. Móda je pre nás všetko.
čo robíš v londýne?
obidve študujeme módny dizajn a rozbiehame vlastnú značku.
mathias, 29, a angelina, 30, anglicko
čo máš dnes na sebe?
Mathias: rifle sú Paul Smith a košela je vintage, je od môjho otca a má už 40 rokov.
Angelina: bunda je ralph Lauren a balerínky sú Gucci, tričko je z nejakého neznámeho
miesta.
ovplyvnujú ťa módne trendy?
nie, my máme radi klasiku, kvalitné kúsky, ktoré môžete nosiť celý život a stále budú
v móde.
čo robíš v londýne?
Pracujeme, žijeme a užívame si toto skvelé veľkomesto.
coryne, 20, anglicko
čo máš dnes na sebe?
Top je zo Zary, všetko ostatné je z new Looku.
ovplyvnujú ťa módne trendy?
Určite, značka Mulberry je moja najobľúbenejšia, milujem ich štýl, mám naštudované
všetky prehliadky z tejto dielne.
čo robíš v londýne?
študujem módny dizajn a pracujem v obchode.
arthur a edlin, francúzsko
čo máš dnes na sebe?
Všetko je Zara, H&M a Topshop.
ovplyvnujú ťa módne trendy?
ničím zvláštnym nás to neovplyvňuje, máme radi vintage kúsky, nikdy sa príliš nezamýš-
ľame nad módou, nosíme len to, čo sa nám páči.
čo robíš v londýne?
Sme na víkendovom výlete, chceli sme na chvílku vypadnúť z Paríža.
Pg
7
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/hAnD MADE
ecomasi je značka, ktorá 1
v sebe ukrýva dve mená
maja a simona sú dve kamarátky. Keďže
rady všeličo vyrábali a išlo im to, založili
si spoločnú značku a produkujú skvelé
kúsky. zaoberajú sa prevažne šitím,
ale v ich ponuke nájdete aj doplnky do
bytu, hračky, šperky, odevy... značka
sa neustále vyvíja a pracuje so sviežim
vzhľadom (nie)len pre mladých.
www.sashe.sk/ecomasi
svetlo zahaľujúce 2
starosti – naturewalkers
je to duo mladých ľudí, v súčasnosti tvo-
riacich prevažne v bratislave a v brne.
radi sa hrajú so svetlom. ohýbajú
a strihajú tenkú plastovú fóliu a tak
vzniká ich pôvodný dizajn svietidiel.
ako sami tvrdia o svojom diele: „jemne
rozptyľuje svetlo a vytvára príjemnú
atmosféru, v ktorej získajú každodenné
starosti o niečo mäkšie kontúry.“
www.sashe.sk/naturewalkers
wishfish splní viac než tri 3
priania
pani šperkárka, ktorá dokáže spracovať
klasický skvost, ale aj prsteň s motívom
dvoch sliepok, či čučoriedkového
muffinu. náušnice v podobe ľahučkých
strieborných pierok sa už stali kultovým
hitom, ktorý pristane každej ženskej šiji.
poloplstené-polokovové brošne, ale aj
ručne potláčané tričká, či kúsky robené
na objednávku. to všetko produkuje
značka wishfish. stačí si len zaželať.
www.sashe.sk/wishfish
buď ignorant! 4
Ignorovať „fejkové“ kabelky a nepodare-
né výlisky, zídené z priemyselného pásu
sa oplatí. pomôže vám v tom aj značka
Ignorant. dobre vypracovaná koženková
kabelka profesionálneho a navyše svie-
žeho výzoru je v slovenských pomeroch
unikát. značka Ignorant ich produkuje
v najodvážnejších farbách, tvaroch a veľ-
kostiach. stačí si vybrať a byť Ignorant!
www.sashe.sk/ignorant
rudakitana je ostrá 5
a s odevom sa nemazná. neónové
eighties bundičky, róba z kilometrov
látky, rozkošné šatôčky aj strašidelné
kolážové potlače. strihy, materiály, farby,
to všetko sa mieša v ponuke tejto sviežej
slovenskej značky, z ktorej sa dá vybrať
kúsok pre odlíšenie sa v sivom dave. Kto
sa bojí, nesmie do rudaKitana.
www.sashe.sk/rudakitana
bonita je dievča ako lusk 6
Krásna, ešte raz krásna a potom aj
šikovná a nápaditá. predstavte si ju, ako
sadá k stroju, odhodí nabok ten svoj
plavý vrkoč, šliapne do pedálov a už aj
produkuje rozkošné tričká, šatôčky, su-
kienky a navyše ich „šperkuje“ potlačou
z autorských fotiek jej manžela fotografa.
vznikajú tak roztomilé, výsostne ženské
a jedinečné kúsky, akoby mierne strihnu-
té do inej, lepšej éry.
www.sashe.sk/bonita
čo stvára mara.bara? 7
Komu sa nelení, tomu sa hrá. Šije. behá.
vymýšľa. a ak tým niekoho poteší, tým
lepšie. tak sa potešte. odkazuje mara.
bara. Štýl, ktorý pri tvorbe odevov
používa, ju na prvý pohľad odlišuje od
iných značiek. hrá sa s látkou, najmä
v doplnkoch, ako sú opasky či brošne,
zhotovené prepletaním kontrastných
pruhov látky. Kúsky určené na každo-
denné nosenie aj na špeciálne chvíle.
www.sashe.sk/mara.bara
male.a sa nezdá 8
nenápadná značka plná nápaditých
prekvapení. okrem módnych sukníc
pre ortodoxné psíčkarky produkuje aj
unikátne brošne s karikatúrami starých
báčikov. ak ste unavení klasickými
motívmi vtáčikov a kvetiniek, male.a
prekvapí vo veľkom štýle. odporúčame
ich ručne šitú „tesco“ tašku.
www.sashe.sk/male.a
1 2
3 4 5
6 7 8
Pg
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNefashioN tExt sAshE www.sAshE.sk
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/So začiatkom akademického roka v septembri nemusia záko-
nite vymiznúť z našich šatníkov krátke sukne. Len si treba
vzhľad školáčky umne premyslieť. Aby sa vaše street-style
fotografie neobjavili na fórach japonských „fajnšmekrov“.
Herec a moderátor Ludwig bagin zhodnotil posledné
mesiace slovami: „nádherné leto, plné štyroch slnečných
dní.” nech sa nám to páči, alebo nie – počasie letným outfi-
tom tieto prázdniny veľmi neprialo. To však neznamená, že
dievčatá nedvíhali hladinu hormónov v krvi mužov svojimi
ultrakrátkymi sukňami, kraťasmi a minišatami. Práve naopak.
Dĺžka dievčenských zvrškov sa s každým rokom nebezpečne
skracuje.
na populárnej sociálnej sieti vzniklo pri tej príležitosti
hneď niekoľko fan-pejdžov s názvami typu: „Slovenské
dievčatá sú najkrajšie na svete” či „Tešíme sa na krátke sukne
a veľké výstrihy“ s desaťtisícami fanúšikov/čok. na takéto
konštatovania radi a rady privykáme. Sebavedomie nabude-
né, šup ho do mesta v novom oblečku – otestovať úroveň
sexizmu nielen v bratislavských uliciach.
radšej sukňu ako džínsy
Spomínam si na príhodu zo strednej školy, keď jeden
pedagóg v dôchodkovom veku frfľal na mladé mamičky, že
si dovoľujú ísť na vychádzku s dieťaťom v džínsoch. Krásnej
matke podľa neho pristane len a len sukňa. nemožno s ním
nesúhlasiť, ale zasa zakázať nohavice nedáva zmysel.
K tomuto pánovi sa viažu aj ďalšie pamätné príhody
s módnymi „trendami“. napríklad sme počas vyučovacích
hodín s týmto starčekom nemohli mať nalakované nechty,
ústa natreté rúžom či oči zvýraznené tieňmi. A to boli časy
komunizmu dávno za nami. Zato mu počas odpovedí pred
tabuľou vždy ulahodilo, keď mala konkrétna spolužiačka
skladanú sukňu nad kolená, biele podkolienky a najlepšie
farebné stuhy vo vlasoch.
Prekvapivo z tohto obdobia nemám v sebe žiadnu
traumu, hoci na odievanie v štýle uniformovanej sovietskej
školáčky či detvianskej krojovanej bábiky si dávam pozor.
Tradičné motívy áno, aj výrazné farby – ale všetko s citom.
Hoci občas aj ja prestrelím, najmä na letných festivaloch. Ale
tam je v rámci účesov a outfitov dovolené azda všetko.
dômyselne odhaliť nohy
Moja mamina mi pravidelne hovorieva (ale skôr kvôli sebe,
ako kvôli mne), že mám po nej pekné nohy – prečo si ich
teda zahaľujem dlhými šatami a zvonovými nohavicami.
napriek tomu, že sa považujem za novodobú feministku,
nezvyšujem hlas a tieto debaty prechádzam pokojne. Hádať
sa so staršou generáciou o štýloch či trendoch býva kompli-
kované. Aj keď k retro-looku by asi mali čo povedať aj skôr
narodené ročníky.
Svojej milovanej dodávateľke najlepších secondhando-
vých kúskov urobím raz za čas radosť, a keď sa máme v mes-
te stretnúť, nahodím sa do (nedávno výhodne zakúpených)
minišiat. Zvedavé pohľady opätujem s úsmevom. Mám totiž
svoje tajomstvo – pod šatôčkami (bavlnenými hnedými s et-
nopotlačou, alebo tými saténovými sivočiernymi) nosievam
čierne krátke nohavice. Tak som pozichrovaná, že za mnou
nevybehne nejaká teta s upozornením: „Slečinka, vidieť vám
gaťky – tá taška vám dvíha šaty!”
Sestry pre moju dĺžku sukní a šiat nemajú príliš veľké
pochopenie. Keď máme spoločný zraz v Shtoorovi a ja ich
tam čakám na vysokej barovej stoličke (sledujúc cez okno
ponáhľajúcich sa ľudí po ulici), vždy predo mňa umiestnia
nákupnú tašku – aby okoloidúci nespomaľovali a nezízali do
výkladu na moje kolená.
čo najVyššia, no pohodlná obuV
Keď sa pozeráte na zničené chodidlá svojich mám a starých
mám, často sa zaprisahávate, že topánky na vysokom
podpätku nikdy nebudete nosiť. Ale čo robiť, keď nohy
v nich tak dobre vyzerajú (postava je opticky predĺžená),
a v niektorých zamestnaniach sa takáto obuv dokonca vyža-
duje? odporúčam lodičky či čižmičky na platforme, aj keď
nie každá žena má pochopenie pre „žehličky“ na nohách.
Každý rok nás na prelome septembra a októbra príjemne
prekvapí babie leto. Preto radím neodkladať hlboko do
šatníka šaty na ramienka či s krátkymi rukávmi. V najhoršom
prípade si s počasím poradíme samy. Pod šaty či top zvolíme
priliehavý jednofarebný nátelník a pod sukňu či kraťasy zasa
navlečieme jemné pančušky. Vo výrazných farbách. Viem,
o čom hovorím...
PreSUn LeTnýCH oUTFIToV nA jeSeň
aby sa Vaše
street-style
fotografie
neobjaVili
na fórach
japonských
„fajnšmekroV“
alebo nádherné
leto, plné
štyroch
slnečných dníPg
magaziNe with a differeNcetExt bobA bAluchová foto PAlo MArkovIč fashioN
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/VíTAMe náVšTeVU!
PeKný čUrbeS U STArýCH roDIčoV
STyLInG trhoVisko
MoDeLKy adriana
a gabriela LoCATIon
byt niečích starých
rodičoV
jeseň je čas, keď presúvame svoje žúrovacie aktivity z krčiem
a terás do bytov. Do bytov, ktoré poctivo splácame. Prípad-
ne do bytov, ktoré iba strážime. Avšak! Aj u starých rodičov
v byte sa dá urobiť pekný čurbes! najmä ak odídu aspoň na
dva týždne a majú starých hluchých susedov.
Vítaniu a prípravám na návštevy je venovaný aj náš
jesenný Failytorial. opäť raz sme sumou 20 eur podporili
vietnamských obchodníkov a kúpili sme dievčatám slušivé
zásterky za 4 eurá a aj krásne umelohmotné lesklé šupinkové
tričko za 12 eur! Dermatovenerologické problémy sú síce
zaručené, ale výsledný blýskavý efekt je na nezaplatenie.
Pozrite sa teda, ako pankáčsky a vkusne vítame návštevy
my! My, ktorým lezú na nervy módne diktáty!
dermato-
Venerologické
problémy sú
zaručené
Pg
50
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNeepic vietNam fail tExt vEronIkA bAuchová foto MAtEj toMAn
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/aďa patrí medzi jednu z modeliek
novej modelingovej agentúry true
colors, ktorá vyhľadáva ľudí
s tetovaním, piercingami a inými
retardáciami:) patríš aj ty k nám?
napíš nám na inspire@truecolors.sk
a my sa ti ozveme!
Pg
51
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/lampa z hlIny
Považujete keramiku za tradičný materiál,
s ktorým už nič nové, nieto ešte niečo neočaká-
vane nápadité, nevymyslíte? Presne o opaku vás
presvedčí jeden z našich najúspešnejších dizajné-
rov, profesor na akadémii dizajnu a umenia ECAL,
tvoriaci vo švajčiarskom Lausanne, Tomáš Kráľ.
Práve tradícia, z ktorej veľakrát vychádza a ktorú
sebaistým spôsobom pretvára do sviežich,
jednoduchých a inovatívnych riešení objektov,
charakterizuje v spojení s remeselnou zručnosťou
asi najviac jeho tvorbu. Dôkazom tohto umenia
je nová séria stolových lámp rôznych veľkostí,
vytvorená z červenej keramiky, príznačne nazvaná
Terracotta. Pri pohľade na ne sa nedokážete ubrá-
niť myšlienke, že zvolený výrobný materiál a jeho
výsledná forma sú v dokonalej symbióze a nie je
úplne jasné, čo autorovi napadlo ako prvé… tvar
alebo surovina, z ktorej je vytvorený?
www.tomaskral.ch
DIzAjnové vychytávky
nA hrAnE uMEnIA
luxus dneŠKa
Drevopilinové dosky, kartón, polienka dreva, to
všetko sú materiály, z ktorých by ste asi nábytok
označovaný ako luxusný a dizajnový prvoplánovo
neočakávali. Avšak popredný český ateliér Jiřího
Pelcla vás vyvedie z omylu, pretože tieto zdanlivo
obyčajné, no časom preverené materiály použil
úplne zámerne. Jeho tak trocha experimentálna
kolekcia nábytku na pomedzí dizajnu a umeleckej
inštalácie s názvom Luxury Dwelling mala svoju
svetovú premiéru v apríli v Galerii Grosseti na
Salone del Mobile v Miláne. V Čechách bude
verejnosti predstavená koncom septembra v praž-
skom Centre súčasného umenia DOX a okrem
kartónovej pohovky, knižnice z polienok a vázy
bude doplnená o niekoľko úplne nových kusov,
ako napr. lampa, stolík, či večné kresielko.
www.pelcl.cz
letím!
Ilúzia verzus realita, aj tak by sa dal popísať
projekt japonského dizajnového štúdia h220430.
Balloon Bench, alebo tak trochu levitujúca pohov-
ka, ktorej tvorcovia sa dali inšpirovať francúzskym
filmom z roku 1953 „Le Ballon Rouge”. Je to
bláznivé, ale je to tak, teda skoro tak. Pohovka
vznášajúca sa nad zemou s pomocou nafúknu-
tých balónikov. To je ilúzia, ktorú sa podarilo
dosiahnuť dokonalou imitáciou nafúknutých
balónikov – v skutočnosti však šikovne a stabilne
pripevnených k stropu. Šnúrky balónikov, na
ktorých visí sedák z prešívanej kože, tvoria veľmi
pevné lanká a navyše môžete balóniky rozsvietiť,
takže o dokonalú rozprávkovú atmosféru máte
postarané. Už sa len posadiť a dať sa unášať
vznešenými pocitmi.
www.h220430.jp
Pg
52
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNedesigN tExt PunctuMAtElIér www.PunctuMAtElIEr.sk foto Archív Autorov
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/dámy, nezabúdajme na svadobnú
výbavu!
V minulosti zohrávala svadobná výbava nevesty
významnú úlohu pre jej ďalší praktický život. Dnes
sa na túto tradíciu už viac-menej zabudlo. Troška
inak na ňu spomína Simona Janišová, mladá
absolventka bratislavského ateliéru keramiky
VŠVU, vo svojej magisterskej diplomovej práci.
Ako sama vyjadruje, táto zvyklosť v jej podaní
nadobúda novú intímnu až ironickú podobu.
Glory Box – kolekciu keramických a porceláno-
vých objektov na pomedzí dizajnu a umenia tvoria
držiaky na šperky v podobe série mužských figúr,
ktoré sú autorkinou osobnou poctou mužom.
No posúďte sami, nebrali by ste takýchto fešákov
ihneď domov?
www.simonajanisova.sk
jedna alebo dve…
lásKa na prvý pohľad!
Máme radi priestor. Priestor zbytočne nezahltený
vecami. Niekedy, alebo možno aj často sa tomu
nedá vyhnúť a vtedy si situácia vyžaduje inteligent-
né riešenia. Ak sú tieto riešenia spojené s vtipom
a nápadom, máme ich o to radšej. Ak sa k tomu
pridá vizuálna príťažlivosť a kvalitný výrobný ma-
teriál, zamilovaniu sa na prvý pohľad odolávame
len veľmi ťažko. Pri stoličke Wooduo od Jany
Černej, absolventky pražskej VŠUP, nás Amorov
šíp zasiahne veľmi presne. Šetrí priestor a je vždy
pripravená rozložiť sa na dve samostatné. Názov
projektu „Vše, co se vám hodí, (nejen) když
přijde návštěva“, v rámci ktorého bolo verejnosti
predstavené aj svetlo Cheers! a bábovková forma
Sladkých šestnáct, je teda viac ako výstižný.
www.dade.cz
Štýlová „autorsKá unIforma“
Príkladom, ako výborne a neošúchane môže
fungovať spojenie vizuálnej komunikácie, grafic-
kého dizajnu a módy, je český projekt Oldschool.
Stoja za ním Hana Vaňátková, Adam Uchytil
a Pavel Brejcha. Ich pilotná kolekcia odevov, obuvi
a doplnkov je inšpirovaná školskými uniformami
a tzv.„starou školou“. Samotní autori svoju tvorbu
popisujú ako minimalistický basic. Ak v móde
hľadáte zvršky, ktoré podporia vašu jedineč-
nosť, slobodu a individualitu, k tomu máte radi
jednoduchosť a kvalitné vypracovanie, ste tu na
správnej adrese!
www.oldschoolweb.cz
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/AnGLICKý HUMor
STLáčAM reCorDInG, PráCU nePrerUšUjeMe
STojíMe V bArnAbyHo ATeLIérI oProTI Sebe, KAŽDý nA SVojej STrAne SToLA, on
MoDeLUje TrI GráCIe, čASť SVojej bUDúCej KoLeKCIe, A jA SA TráPIM S VýroboU
PorCeLánoVéHo bALÓnA, KTorý bUDe V rUKáCH DrŽAť PáPeŽ
ako sa dnes deti učia
o sexe a láske
Pg
5
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNedesigN tExt sIMonA jAnIšová
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/barnaby barford je
súčasný britský umelec,
ktorý primárne pracuje
s keramickými materiál-
mi. ako médium využíva
hlavne masovo vyrábané
porcelánové figúrky,
ktoré reže a opäť
spája, aby tak vytvoril
nový, aktuálny príbeh.
príznačný je preňho
najmä humor a irónia.
jeho diela sú súčasťou
súkromných a verejných
zbierok, napr. vo
Victoria & albert
museum. V roku 2008
nakrútil animovaný
film damaged goods.
barnaby žije a tvorí
v londýne. okrem práce
v svojom štúdiu vyučuje
na central st martins
college of art.
Zľava doprava,
zhora nadol you’d do
it if you loved me,
z kolekcie love is...,
2011 / mary had
a little lamb, z kolekcie
private lives, 2008 /
stick that on youtube,
z kolekcie private lives
2008 / does that mean
we’re not getting any
presents?, z kolekcie
The good the bad the
belle 2009 / ring-a-
ring-a-roses, detail,
The good the bad the
belle , 2009
na internshipe v jeho londýnskom
štúdiu som už nejaký ten týždeň. Stláčam
recording. Prácu neprerušujeme.
ako vnímaš súčasné umenie? čo je podľa
teba jeho úloha?
neodvolím si povedať, že by umenie
malo byť o niečom konkrétnom. Myslím
si však, že by malo posúvať hranice
a skúšať nové veci. ja mám rád, keď sú-
časné umenie hovorí o súčasnom živote.
Približuje veci rôznymi spôsobmi. Ume-
nie je vlastne vždy reflexiou spoločnosti
a rozpráva príbehy o nás samých.
čo očakávaš, že tvoje práce urobia
s publikom? majú byť poučné? chceš
moralizovať alebo vyvolávať smiech?
niektorí umelci využívajú efekt šoku. ja
rád ľudí bavím, a myslím, že práve vďaka
humoru si ich môžem získať. A potom,
pri druhom pohľade si možno povedia:
Veď ono to vlastne nie je smiešne.
Ale je príjemné ľudí rozosmiať. A mys-
lím, že priveľký počet umelcov berie sám
seba vážne. Ak si pozrieš Paula McCarthy-
ho, bratov Chapmanovcov, alebo Davida
Shrigleyho, všetci sú veľmi zábavní, ale
nie je to celé len o vtipe. Alebo maľby
richarda Princa, dokonca ani tie nie sú
len „džouk“. A to je dôležité.
Všetko závisí od backgroundu
daného diváka. Keď napríklad hovorím
o násilí, niektorí ľudia to považujú za
zábavné, niektorí za pesimistické. A to
mám rád. To je práve to, každý to berie zo
svojho uhla pohľadu.
Samotný humor je silná a dôležitá
emócia. navyše britský humor. je to časť
môjho života a aj našej kultúry. niekedy
máš možnosť prostredníctvom humoru
hovoriť o veciach, o ktorých by si inak
nehovoril. Ale ak na ne nazeráš satirickým
pohľadom, môžeš ich ľuďom podsunúť.
máš rád porcelán a keramiku? alebo
je to pre teba len vhodné médium pre
vyjadrenie toho, čo chceš povedať?
Veď poznáš odpoveď☺. V podstate
ma nezaujíma remeslo, ale skôr to, čo
je materiál schopný vyjadriť. Keď vidíš
porcelánové figúrky, očakávaš, že budú
veľmi „easy“ a „cute“, neočakávaš, že
budú hovoriť o sexe, násilí a celkovo o sú-
časnej kultúre, tak ako o nej hovoria moje
práce. ja využívam práve tieto ľudské
očakávania. Tento kontrast robí určitým
spôsobom moje práce silnejšími.
Momentálne pracujem na kolekcii,
v ktorej nepoužívam nájdené objek-
ty, a snažím sa vytvoriť všetky kúsky
vlastnými rukami. je to však iba preto, že
v tomto prípade nie je iná cesta. jednodu-
cho ich musím vyrobiť, pretože ich nie je
možné len tak niekde nájsť a použiť.
Takto to funguje. Mám nápad,
a potom hľadám spôsob, ako ho
zhmotniť, nezáleží na technike. Práca
s nájdenými objektmi je však stále dôleži-
tou súčasťou mojej tvorby.
musíš však mať určitý vzťah k samotné-
mu materiálu.
Určite. Mám rád ten materiál, mám
rád jeho lesk, jeho tvrdosť, mám na ňom
rád veľa vecí. jeho históriu – každý deň
z neho jeme a denne doň aj serieme, je
to materiál, s ktorým je každý v pohode.
Aj najstaršie nájdené artefakty, figúrky
Venuše, boli hlinené.
máš počas tvorby veľa zábavy?
Už tu pracuješ takmer tri mesiace, myslíš,
že je to zábava?
máme zábavu, lebo sme tu spolu.
Som si istý že vieš, že je to skurvene ťažká
robota. Výsledok vyzerá ako zábava,
ale v skutočnosti sú to hodiny ťažkej,
stresujúcej práce. Vytvoriť veci, aby
vyzerali presne tak, ako chceš. Mnoho
obáv a pochybností, či to je a bude
dostatočne dobré. Ale vlastne robím
každý deň to, čo milujem. áno, možno
niekedy je to aj zábava, ale aj frustrácia.
Ak je idea zábavná, neznamená to, že taký
je aj proces. Uplynie veľmi veľa času, kým
prídem k cieľu.
aký je podľa teba rozdiel medzi dizaj-
nom a umením?
Posledných povedzme desať rokov som
sa často stretal s umelcami, ktorí robia
dizajn, a s dizajnérmi, ktorí robia umenie.
Myslím si však, že pre mňa ide o veľké
rozdiely. ja mám rád, keď je dizajn naozaj
funkčný. S dizajnom spájam termíny
ako masová produkcia, premýšľanie
o materiáli a výrobnom procese, cene,
kvalite a využiteľnosti. Umenie by malo
byť absolútne slobodné – nielen niečo, čo
si môžeš užiť. Toto je však široká otázka.
môže byť dizajn umením alebo naopak?
Dnes veľa ľudí kombinuje oboje. Myslím,
že veľa vecí, nazývaných dizajn, je
v skutočnosti úžitkové umenie. nezdá sa
mi, že všetci túto novú úlohu a príležitosť
vedia naplno využiť. je veľa ľudí, ktorí
chcú robiť aj interiérový dizajn, aj ume-
nie, aj jedno, aj druhé. Všetko dokopy.
a považuješ to za správne alebo nie?
nehovorím, že to je dobré alebo zlé.
Len sa to skrátka deje. Sám som v tom
bol dosť zainteresovaný. je to o spôso-
be vnímania veci, pravdou však je, že
z týchto spojení vzniklo aj veľa odpadu.
Ale myslím, že dnes už ľudia viac dávajú
pozor na to, čo kupujú.
ďalšia otázka... no, neviem čo na ňu
povieš.
no, celkovo si myslím, že tvoje interview
nie je bohviečo.☺
V predchádzajúcich kolekciách si tema-
tizoval konzum, politiku, náboženstvo,
násilie, v poslednej je témou láska.
A čo chceš vedieť?
prečo aj v tejto kolekcii práve s touto
témou používaš figúrky detí?
Subjekt, ktorý ma zaujíma je človek ako
celok, ktorý si myslí, že je veľmi vyspelý,
ale v skutočnosti sa nelíši od toho, ktorý
tu bol pred stovkami rokov. Žiarlivec
pred dvesto rokmi žiarlil rovnako ako ten
dnešný; ambiciózny človek z minulosti je
tiež podobný súčasnému. A pre mňa sú
zaujímavé práve tieto reakcie a emócie,
ktoré všetci cítime. Láska a túžba, túžba
a láska – prezentujem ich svojským spô-
sobom. Dokonca aj v starých civilizáciách
nájdeme ekvivalent k pornografii. A prečo
používam figúrky detí?
áno, zdá sa mi to práve v spojitosti
s touto témou rušivé.
Hlavne preto, že porcelánové figúrky detí
pôsobia tak roztomilo a nevinne. A ako sa
dnes deti učia o sexe a láske? Pozeraním
pornografie.
a to je, myslím, práve ten rozdiel medzi
minulosťou a súčasnosťou.
nemyslím. Keď som vyrastal ja,
v školskom autobuse koloval pornoča-
sopis, alebo sme si požičiavali obohranú
videopásku. Dnes je pornografia asi len
viac dostupná. Ale kúsky z tejto kolekcie
nie sú len o deťoch. Svojím spôsobom
sme všetci stále deti. A deti sú krajšie ako
dospelí.
tvoje práce veľmi pripomínajú postavy
na javisku. mal si zrejme prirodzene
túžbu naozaj ich rozpohybovať – a preto
si spravil film?
Vždy som videl svoje figúrky ako scénu
z filmu. Takže áno, od animácie som
naozaj nikdy nemal ďaleko.
pozeráš sa na umenie ako na biznis?
To musím. Veď je to to, čo robím a čím sa
seriózne živím. nikdy však neprispôso-
bujem nápady tomu, aby boli predajné,
alebo aby sa ľuďom páčili. robím
jednoducho to, čo chcem. V konečnom
dôsledku sa však musíš pozerať na umenie
ako na biznis a súčasné umenie v mno-
hých prípadoch jednoducho je biznis.
čo teraz pripravuješ? určite si zamestna-
ný svojou prácou 24/7.
Aktuálne pracujem na remaku Troch
grácií od Canovu. Prerábam ich na ženské
ikony pop kultúry – tri Madony, Grace
jones, britney Spears, atď. Súčasne vzniká
aj nová séria, parafráza na sériu baroko-
vých moralistických obrazov od Williama
Hogartha, ktoré prerábam do trojrozmer-
nej, súčasnej podoby. Ide o objednávku
múzea v newcastli.
www.barnabybarford.co.uk
Pg
55
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/PEchAkuchA nIght brAtIslAvA
V polovici júna sa v bratislavskom MMC
klube na Karpatskej uskutočnila v poradí
už 15. PechaKucha Night Bratislava. Ako
vždy s nabitým a rôznorodým line-upom
uspokojila aj náročnejších divákov.
Architekti, umelci, dizajnéri, kurátori,
hudobníci, ale aj fyzik či cyklisti predstavili
v známom formáte 20x20 svoju najnovšiu
tvorbu a prácu. Po skončení štandardne
dlhý after v Hopkirku roztancoval aj
rozdiskutoval spriaznené publikum.
dalšia pechaKucha night bratislava sa
uskutoční 29. 9. v rámci festivalu dizajnvíkend
bratislava.
www.pechakucha.sk
www.dizajnvikend.sk
Zľava doprava, zhora
nadol úvod v podaní
rytmiky rytmika.sk /
tono gúth rytmika.sk
/ martin mojžiš, alebo
prvý krát fyzika
na pechaKucha
nigt bratislava /
Katarína beličková
katarinabelickova.com
/ dušan buran, hlavný
kurátor zbierok gotiky
sng sng.sk / ľubica
segečová segecova.sk /
erik binder erikbinder.sk
Pg
5
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNedesigN foto Ľuboš DAIt
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/MInI DIktujE štýl!
MInI jE znAčkA
PrE osobnostI
s vlAstnou vízIou
svEtA
Túto jeseň predstavuje automobilová značka MINI svoj nový
projekt pod názvom Inspired by MINI. V rámci nej poskytne
priestor viacerým výnimočným ľuďom, aby si MINI vyskúšali
a následne vytvorili svoj pohľad na svet. Umelci, dizajnéri,
kreatívci, architekti, režiséri a ďaľší budú mať možnosť
vytvoriť si vlastný MINI svet. Ich vízie budú spojené do veľkej
prezentácie sveta inšpirovaného značkou MINI. Jednými
z prvých sú Rudolf Hausleitner, Peter Spurný, Martin Jenca
či Zuzana Piačková. Sú to silné individuality, ktoré potrebujú
k životu kreativitu a pravú, nefalšovanú inšpiráciu.
Tento projekt vznikol v rámci spolupráce BMW Group
Slovakia a Witty Men. Značka MINI chce tento koncept
rozvíjať aj ďalej a my sme už teraz zvedaví, ako to celé
dopadne. Všetky vízie a inšpiratívne príbehy budú čoskoro
prezentované na internete.
Už teraz sa tešíme.
www.mini.sk
www.facebook.com/mini.sloVensko
nový ProjEkt
InsPIrED by MInI
visualconcept:rudolfhausleitner,wittymen
Pg
57
magaziNe with a differeNce carsvydaNie #03/2011
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/nAvrhnItE sI Izby!
voĽné ruky PrE ĽuDí
všEtko sI MôžEtE
nAvrhnúť sAMI, Ak stE
uMElEc, vytvortE sI
nEkonEčnE otvorEný
PrIEstor
Ak ste sa ani vy nenarodili práve v rodine, kde
maturitou získate auto a promóciami byt, mali by
ste čítať ďalej. Po všetkých tých prefabrikovaných
a zbytočne predražených bytoch si aj my, normál-
ni ľudia môžeme dovoliť to svoje. Svoj vlastný byt.
Znie to možno ako reklama, ale ide hlavne
o to, že by som vás rada upozornila na vcelku
zaujímavý projekt pre mladých. V Petržalke
sa plánuje budúci rok začať so stavbou úplne
nového druhu bytových domov. Všetko si môžete
navrhnúť sami. Priečky, kuchyňu, rozloženie izieb,
veľkosť bytu… Presne podľa toho, ako to chcete.
Tvorcovia tým nechajú voľné ruky pre ľudí, ktorí
chcú svoj domov vytvoriť sami. Vymyslieť, kde
čo bude a ako to bude vyzerať. Ak ste umelec,
vytvorte si nekonečne otvorený priestor, ak máte
problém, že nie vždy v noci stihnete dobehnúť
na záchod, dajte si ho radšej len pár krokov od
spálne, môžete.
Stavba sa bude volať Nový háj a poskytne možnosť nie-
len architektom, ale aj ľudom, ktorí budú priestory obývať
a práve tí si môžu vytvoriť presne svoj sen. Údajne bude
možné si nadesignovať aj vlastný exteriér. Balkóny, lodžie,
podľa predstáv.
Za projektom Nový háj stojí Igor Lichý, ktorý sa
rozhodol dať priestor fantázii a tvorivosti: „Pochopil som,
že realitný trh na Slovensku vyžaduje flexibilitu. Ak klientovi
developer ponúkne maximálnu pružnosť pri tvorbe bytu,
tak majú byty nielen obchodný potenciál, ale prispievajú aj
k zvyšovaniu kultúry architektonických riešení na Slovensku
a v Bratislave“.
Úprimne dúfame, že na celkový vonkajši vzhľad dohliad-
ne architekt, aby to tam zasa nevyzeralo ako na kolotočoch.
Projekt je to veľmi zaujímavý a azda sa dozvieme čo najskôr
aj ďalšie podrobnosti, ktoré asi každého zaujímajú, tj. reálne
možnosti a hlavne cena. Pretože čo si budeme hovoriť, nie
všetci sme dediči milionárov a byty v Bratislave sú naozaj,
naozaj drahé.
Pg
5
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNearchitecture tExt kAtArínA MIchAlková foto IntErnEt
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/DIzAjnvíkEnD brAtIslAvA
otvorí PIsztoryho PAlác
Od 28. septembra do 2.októbra 2011 sa uskutoční tretí
ročník festivalu súčasného dizajnu Dizajnvíkend. Podľa
vzoru svetovo známych Design Weeks bude v lokálnej verzii
predstavovať to najzaujímavejšie nielen zo slovenského
dizajnu. Po dvoch rokoch na čerstvom vzduchu obsadí pop
up štýlom počas piatich dní opustené noblesné priestory
Pisztoryho paláca na Štefánikovej ul. 25 (bývalé Leninovo
múzeum). Program bude intenzívny a vrstevnatý. Medzi
hosťami Dizajnvíkendu sú významní nórski dizajnéri Andre-
as Engesvik, Daniel Rybakken, Cathrine Kullberg, vybraní
absolventi prestížnej školy dizajnu ECAL zo švajčiarskeho
Lausanne – medzi nimi vo svete stále viac rešpektovaný To-
máš Král (pôvodom zo Slovenska), výstava experimentálnej
autorskej kolekcie Plytký Hlboký, Walking Chair z Rakúska,
výstavy mladých slovenských značiek, prednášky, worksho-
py, dizajn café, detská izba, koncerty, exkurzie a napríklad aj
PechaKucha Night.
Dizajnvikend sa uskutoční pod záštitou starostky Brati-
slavy Starého mesta Táne Rosovej.
www.dizajnvíkend.sk
PoDĽA vzoru svEtovo znáMych DEsIgn wEEks buDE
v lokálnEj vErzII PrEDstAvovAť to nAjzAujíMAvEjšIE
nIElEn zo slovEnského DIzAjnu
Pg
5
magaziNe with a differeNce desigNvydaNie #03/2011
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/ArchItEktI už onEDlho DostAnú svojE
ocEnEnIA nA 10. ročníku uDEĽovAnIA
cIEn zA ArchItEktúru
cE.zA.Ar
Súťaž Cena Slovenskej komory architektov za architektúru – CE∙ZA∙AR 2011
prebieha už od februára tohto roka. Cena sa udeľuje v šiestich kategóriách
a jej cieľom je oceniť vynikajúci profesionálny výkon architektov – architek-
tonické dielo zrealizované za posledné dva roky a podporiť tak ďalej tvorbu
a prezentáciu kvalitnej slovenskej architektúry. Jubilejný X. ročník súťaže cha-
rakterizuje rekordný počet prihlásených diel (99), ich vysoká kvalita, inovatív-
ne prístupy autorov a výrazné zastúpenie mladej architektonickej generácie.
Náročný a nestranný výber nominácií a laureátov má v rukách medzinárodná
odborná porota, tento rok v zložení: Prof. Ing. arch. akad. arch. Jiří Suchomel
(CZ) predseda poroty, Ing. arch. Andrej Alexy (SK), Ir. John B.W. Bosch, BNA
(NL), Ing. arch. Aleš Burian (CZ), Arch. Dipl. Ing. Peter Riepl (AT), Ing. arch.
Iľja Skoček (SK) a Prof. Peter Čanecký, scénograf (SK).
Osemnásť nominovaných diel a ich autori aktuálne čakajú na rozuzlenie,
ktoré príde až na slávnostnom gala večere. Ten sa bude konať začiatkom
októbra a sošku CE.ZA.AR-a si odnesú len šiesti víťazi v jednotlivých kategó-
riách. Okrem poroty však môže o jednom z ocenení rozhodnúť aj verejnosť
v špeciálnej kategórii Cena verejnosti. Hlasovať za svojho favorita môžete
v priebehu septembra na portáli www.sme.sk.
odpovede nomInantov na otázKy
1. v akej filmovej postave sa vidíte, alebo by ste sa radi videli?
2. v ktorom filme váš zaujala architektúra, exteriér, interiér?
3. čo mobilizuje vašu kreativitu a naopak, čo ubíja?
mIchal rIabIč
1. Tu si dovolím trochu ironizovať, ale moje sympatie si získal John Malkovich
vo filme Burn after reading?
2. V tomto smere rozhodne fandím žánru SCI-FI a PIATY ELEMT, ci BATMANi
z tých komerčnejších poskytli rozhodne zaujímavé pohľady na architektúru.
Rovnako SOLARIS a riešenia architektúry v podmienkach, o ktorých vtedy
ešte moc netušili sú tiež inšpiratívne a unikátne. Môj No.1 a v čerstvej pamäti
ale rozhodne „Počiatok“ z angl. Inception.
3. Úprimné je to každá nová téma a blížiaci sa termín. Snažím sa vyhýbať
stereotypným riešeniam, aby k ubíjaniu nedochádzalo.
martIn lepej
1. Nemám moc vzory, obávam sa, že ani filmové.
2. Prvá ma napadla Gattaca.
3. Moju kreativitu mobilizujú protiklady a dialóg.
martIn jančoK
1. Harry Tuttle (Brazil)
2. Brazil (Terry Gilliam, 1985)
3. Mobilizuje ma zážitok, ubíja prebytok času.
rIchard murgaŠ
1. Často Harold Crick (Will Ferrell) – Stranger Than Fiction, niekedy Axel
(Jonny Depp) – Arizona Dream, výnimočne James Bond (ale iba v prvých
bondovkách so Seanom Connerym), ale väčšinou mi vystačí Kocúr v čižmách
– Novye pokhozhdeniya Kota v Sapogakh
2. V žiadnom, filmy pozerám pre zábavu, nie kvoli architektúre.
3. Mobilizuje: modrá obloha, adrenalín (v akejkoľvek forme), dobrá
spoločnosť a termín odovzdania. Ubíja: presvedčivá nepravda, premárnené
príležitosti, neschopné rozhodnutia, nedostatok toneru a výpadok elektriky
martIn paulíny
1. S filmovými postavami sa nezvyknem identifikovať, často si ale predstavu-
jem filmové scény odohrávajúce sa v domoch, ktoré navrhujem. Povedzme
Pg
0
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNearchitecture
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/niečo čiernobiele od Jarmusha, napríklad fatálne debaty v
štýle filmu Káva a cigarety, alebo niečo farebné a samozrej-
me protizákonné od Tarantina.
2. Mám rád futuristické vízie architektúry v sci-fi filmoch,
niekedy potom zistím, že niečo podobné už majú postavené
v Japonsku.
3. Mňa zvykne mobilizovať akákoľvek nepohoda, hoci časo-
vá tieseň, príliš veľa pohody sa podľa mňa k tvorbe nehodí.
sebastIan nagy
1. Bond, James Bond – Vodku s martini. Pretrepať, nemiešat.
2. V Star Treku to vyzerá zaujímovo aj vonku aj vo vnutri.
3. Mobilizuje = ľudská múdrosť, Naopak = ľudská hluposť.
tomአbujna
1. Nad tým som nikdy neuvažoval, ale páči sa mi napríklad
poručík Columbo, alebo Hercul Poirot.
2. Equilibrium, seriál Poirot, „Le Mépris“ a z tých ešte
starších asi „Spalovač mŕtvol“ a samozrejme všetky prvore-
publikové filmy.
3. Mobilizuju: pekne a jednoduché veci, ubíja ma každé
nepochopenie.
ladIslav slabey
1. Od malička som túžil byť Winnetou.
2. Fascinovala ma tajuplná atmosféra horského hotela
v seriáli Twin Peaks, ktorého architektúra nadväzovala
na tradície obydlí pôvodného indiánskeho obyvateľstva
a úžasnú okolitú prírodu.
3. Vždy je pre mňa inšpiračnou výzvou prostredie v ktorom
má byť môj návrh osadený. Snažím sa využiť aj handicapy
daného priestoru v náš prospech ,a naopak prednosti ešte
viac zvýrazniť. Niekedy ma ubíja príliš konkrétna počiatoč-
ná predstava mojeho klienta o podobe diela, ktoré mám
navrhnúť ja...
juraj hantabal
1. v žiadnej
2. Good year
3. klient v obidvoch prípadoch
Katarína ŠIňáKová
1. Vidím sa v postave začarovanej spiacej princeznej... príde
skvelý investor, pobozká ma ...a ja precitnem s novým vyni-
kajúcim architektonickým návrhom...? Nie, to nebolo vtipné.
Asi by mohlo byť zaujímavé stotožňovať sa s filmovými
osobami, žiť chvíľu iné životy, ale túto potrebu som nikdy
nemala. Žijem svoj život.
2. Nesústredím sa na to. Vnímam film ako prevažne emočný
zážitok vo svojom komplexe... Ale myslím, že v seriáli Kosti,
sa mi páčili steny z priehľadných krabičiek , či zásuviek,
svietiace, kde si ukladali akože dôkazový materiál... no
možno som to poplietla z iného filmu, ja radšej chodím von
so psom ako pozerám filmy.
3.každé nové zadanie, ktoré vyzerá že by sa mohlo podariť
úspešne zrealizovať, a ešte pohoda doma. A naopak
– samozrejme naopak.
Zľava doprava, zhora nadol
nominácie v kategórii
bytové domy
nízkoenergetický bytový komplex
minergo, podkolibská ulica, bratislava.
autori: juraj hantabal, michaela
hantabalová, spolupráca: Kristína
Izáková, autor foto: juraj hantabal
polyfunkčný objekt retro,
nevädzova ul., bratislava. autor: rené
baranyai, spolupráca: ján franz, peter
novotný, miroslav prokopič, autor
foto: paťo safko
rezidencia záhorská, bratislavská
cesta, bratislava – záhorská bystrica.
autor: norbert Šmondrk a štúdio
K.f.a., autor foto: ľubo stacho
nominácie v kategórii
rodinné domy
otio, dom pri fare , sčasného 26,
nitra – dražovce. autor: sebastian
nagy, autor foto: paťo safko
rodinný dom medzi stromami,, cabaj
199. autor: viktor Šabík, autor foto:
daniel veselský
dom zlomu, Kynceľová 124. autori:
branislav hovorka, martin paulíny,
autori foto: branislav hovorka, martin
paulíny
Pg
1
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Pg
2
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNearchitecture
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/duŠan fIscher
1. Váham medzi Harry Potterom a Voldemortom...
ale asi najradšej režisérom.
2. Dokumentárny film o termitoch, z hraných
filmov je to historicky seriál RIM, ale v poslednej
dobe ma veľmi oslovila scéna Shakespearovej hry
Richard III na nádvorí Bratislavského hradu.
3. Rozhovory s múdrymi, citlivými ľuďmi a ubíjajú
ma leniví hlupáci
vIKtor ŠabíK
1. Ja by som nechcel byt žiadna filmová postava.
Žijem svoj život naplno a občas mi pripadá, ako
keby som v nejakom filme hral.
2. Jeden z filmov, ktoré som pozeral hlavne kvôli
architektúre, je Jean Luc Godardov Le mépris.
Hrala v ňom Brigitte Bardot, a keďže som ho videl
vo francúzštine, viem len približne o čom bol.
Dej sa odohráva v Casa Malaparte na ostrove
Capri. Tuto vilu navrhol Adalberto Libera pre
C. Malaparteho v roku 1937. Na tu dobu musela
byt tato vila ako zjavenie. A nie len na tu dobu.
Do dnes je to jedno z kultových pútnych miest
milovníkov architektúry z celého sveta. Vyzerá ako
kus odhodeného kameňa natretého pompejskou
červenou na útese nad morom.
3.Kreativita je veľmi ťažko popisateľný jav. Je to
súhra vedomého a nevedomého, racionálneho
a senzitívneho, vonkajšieho a vnútorného sveta.
Ak sú v harmónii, ide to, keď je niečo v nesúlade,
treba to nechať, nech to dozrie.
rené baranyaI
1. Johny Depp, prip. Orlado Bloom – pre ich
charizmu.
2. Gattaca – aj „staršia“ architektúra môže byť
nadčasová.
3. Prínosom pre kreativitu je pre mňa „spoločný
pohľad“ investora a architekta na architektúru
– „sme na rovnakej mentálnej vlne“, posúvajúcej
hranice nových technológii, stále zdokonaľovanie
a dovzdelávanie sa, spoznávanie rožných kultúr
(teda aj architektúry) a prírody pri cestovaní.
Nemohúcnosť presadiť často krát „lepšiu“ archi-
tektúru a častá „architektonická negramotnosť“
investora – nátlakové metódy investorov („ja
platím – ty kreslíš“).
martIn matunáK
1. Nie som veľký fanúšik filmov a moja súkromná
databáza pre výber je preto obmedzená. Pred-
pokladám, že by ma inšpirovala postava rodiča
s nevídaným rešpektom dospievajúcich detí k jeho
autorite.
2. Vždy ma zaujímala viac výroba filmu, ako film
samotný a tiež viac reálne priestory, ako ilúzie
priestorov. V tejto súvislosti mi napadá, že som
bol pozitívne prekvapený novostavbou reálneho
domu Rowana Atkinsona, hoci aj interiér bytu
Mr. Beena vo mne vyvoláva pozitívne emócie, ale
iného charakteru.
3. Mobilizuje ju nádej, že výsledok kreativity bude
zrealizovaný a naopak.
www.ce-za-ar.sk
Zľava doprava, zhora nadol
nominácie v kategórii občianske
a priemyselné budovy
avelane clinic, Krčmeryho ul., nitra. autori:
martin bajtek, matúš Konček, martin matunák,
luboš polaček, autor foto: alexander trizuljak
centrála firmy phoenix zeppelin, zvolenská
cesta 50, banská bystrica. autori: branislav
hovorka, Štefan moravčík, martin paulíny,
autori foto: branislav hovorka, Štefan
moravčík
letné kúpalisko lamač, ulica pod násypom,
bratislava lamač. autor: Katarína Šináková,
autor foto: alexander trizuljak
nominácie v kategórii
rekonštrukcia a obnova budov
centrum sociálnych služieb, francisciho ul.,
poprad. autori: miloslav dulík, branislav
rzyman, autori foto: robo Kočan, milo dulík,
braňo rzyman
rímsko-katolícky kostol zvestovania pána,
nová lesná. autor: tomáš bujna, autori foto:
tomáš bujna, stano dudík
rekonštrukcia zimného štadióna ondreja
nepelu, odbojárov, bratislava. autori: dušan
fischer, ján jacko, richard Koseček, zoran
samoľ, mojmír vychodil, interiér: Katarína
fischerová, dušan Kalenkáš, tamara závodná,
juraj závodný, spolupráca: matej brzý, viktor
fuček, Igor lauko, michal valúšek, autor foto:
pavel meluš
nominácie v kategórii interiér
kníhkupectvo alexis, Košická 37/K,
bratislava. autori: martin jančok, aleš Šedivec,
autori foto: tomáš amtmann, martin jančok,
Šymon Kliman, aleš Šedivec
rumkanský art centre, ester Šimerovej
martinčekovej 4506/4, liptovský mikuláš.
autor: ján revaj, autor foto: matej rumanský
variabilný strop – rekonštrukcia interiéru
spoločenskej sály kultúrneho domu, nám.
rodiny 1, bratislava- záhorská bystrica. autor:
ladislav slabey, autori foto: matúš lago,
ladislav slabey
nominácie v kategórii exteriér
nitra – vršok: pokračovanie pešej zóny,
mariánska ul., nitra. autori: tibor zelenický,
patrícia Kvasnicová, spolupráca: marián žilík,
autori foto: tibor zelenický, marián žilík
letná terasa reštaurácie pálenica, jelšovce
240. autor: viktor Šabík, spolupráca: marián
haberland, autor foto: viktor Šabík
mólo – kultúrny pavilón, martin. autori:
martin lepej, michal riabič, richard murgaš,
autori foto: braňo boďa, milo fabian
Pg
3
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/kEď jE Auto uMElEckýM DIEloM
uMEnIE jE jEDnA z forIEM,
Ako sI človEk osvojujE svEt1
2 3
4
Podľa wikipedie je to forma maxi-
málneho bytia človeka, spočíva-
júca v cieľavedomom pretváraní
škaredého alebo esteticky neúčin-
ného či menej účinného na krásu
v koncentrovanej podobe. Nemusia
to byť len obrazy, sochy, literárne
diela. Čoraz viac sa za zberateľské
kusy považujú aj automobily, ktoré
sa predávajú za poriadne veľké
sumy. Ale čo už, umenie nie je lacná
záležitosť. Toto je Top 10 veteránov
na svete. Ak by ste tieto exkluzívne
diela na štyroch kolesách chceli mať
v jednej garáži, pripravte si dohro-
mady takmer 65 miliónov €.
bugattI type 57 sc 1
atalante coupe
V roku 2008 zlomilo rekordnú cenu
na podujatí Concours d’Elegance
v kalifornskom Pebble Beach,
keď zaň nový majiteľ zaplatil 5,8
milióna €. Išlo o legendárne kupé,
ktoré malo na svoje časy (rok výroby
1934) skvelú aerodynamiku. Navr-
hol ho syn legendárneho Ettoreho
– Jean Bugatti. 5 840 707 eur
ferrarI 250 gt lwb 2
calIfornIa spIder
competIzIone
Ferrari, ktoré je najviac zastúpe-
nou značkou medzi Top 10, je
Ferrari 250 GT LWB California
Spider Competizione s cenovkou
vyše 5,3 milióna €. Na svet prišlo
v roku 1959, avšak za túto cenu ju
predali na Concours d’Elegance
v kalifornskom Pebble Beach pred
dvoma rokmi. Auto je postavené na
šasi 508 D a jeho srdcom je jeden
z najsilnejších agregátov v Californii
Spider – Tipo 168. Na podujatí
12 hodín v Sebringu skončilo na
piatom mieste a za jeho volantom
sa vystriedali také mená ako George
Reed a Alan Connell. 5 353 982 eur
ferrarI 250 gt swb 3
calIfornIa spyder
Aj druhý najdrahší oldtimer sveta je
z dielne Scuderia Ferrari. Tento mo-
del nahradil vozidlo s názvom LWB
California Spyder v roku 1960. Jeho
základom je Ferrari 250 GT Berlinet-
ta SWB a dvanásťvalcový motor mu
dodá výkon 280 koní. Zrodilo sa len
55 kusov, jeden z nich sa predal za
rekordnú sumu 8 146 218 €, ktoré
zaň vyplatil známy britský rádiový
dídžej. 8 146 218 eur
ferrarI 330 trI/lm 4
Z modelov Testa Rossa z dielne
Scuderia Ferrari bol práve tento pre-
tekársky špeciál. Vyrobili ho v roku
1960 a na konte má viac víťazných
vavrínov ako ktorékoľvek iné auto.
Umelecké dielo na štyroch kolesách,
za volantom ktorého sedeli kedysi
Phil Hill a Olivier Gendebien, vy-
dražili pred niekoľkými rokmi za 6,8
milióna eur, čím sa dostal do Top 5
najdrahších veteránov na planéte
Zem. 6 844 579 eur
ferrarI 250 testa rossa 5
Kto iný ako legendárny Enzo
Ferrari môže byť na čele rebríčka,
ktorý zverejnila tento rok aukčná
sieň RM Auctions. Enzo postavil
model Ferrari 250 Testa Rossa
v roku 1956, do prekrásnej, ručne
tvarovanej a vyrobenej karosérie
vložil dvanásťvalcový motor
s objemom 3,0 l a s výkonom 300
koní. Športových automobilov
s týmto menom sa dochovalo len
niekoľko, jeden z nich si drží zatiaľ
rekordnú cenu 9 146 386 €, ktorú
zaň jeho majiteľ zaplatil. To sa však
5
Pg
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNecars tExt PEtEr tvrDý
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/6
87
10
môže čoskoro zmeniť. Aukčný dom
Gooding & Company bude totiž
na augustovom podujatí Concours
d’Elegance v kalifornskom Pebble
Beach dražiť prototyp Ferrari 250
Testa Rossa, ktorý sa zúčastnil na
množstve náročných pretekov.
Srdcom modelu je vidlicový dvanásť-
valec a zadná náprava De Dion.
Očakáva sa, že toto Ferrari z roku
1957 sa predá za 12,5 milióna dolá-
rov, čím sa posunie na prvú priečku
najdrahších áut na svete.
9 146 386 eur
mercedes-benz 540 K 6
spezIal roadster
Exkluzívny medveď prišiel na trh
v roku 1934. Má nádherné krivky
karosérie, pod jeho kapotou bolo
180 koní a auto dokázalo uháňať
rýchlosťou viac ako 170 míľ za
hodinu. Na zákazku vyrobili 12
sedemmiestnych modelov, na
ktorých sa pred vojnou vozievali
nacisti. Dokopy prišlo na svet 419
kabrioletov, ktoré dnes patria medzi
najžiadanejšie oldtimery na svete.
6 844 579 eur
rolls-royce 10 hp 7
Aj auto, ktoré už bude stáť len
v múzeu, má horibilnú cenu. Ako
tento rolls-royce z roku 1904,
z ktorého sa postavilo len 16 kusov.
Ide o prvý model, ktorý vznikol po
podpise zmluvy o spolupráci medzi
konštruktérom Henrym Royceom
a obchodníkom Charlesom Rollsom.
V roku 2007 ho aukčná sieň Bon-
hams vydražila za sumu 5,3 milióna
€. Súčasnosti sa dožili len tri kusy.
5 349 771 eur
bugattI type 41 royale 8
Vyše troch ton váhy, 6,3 metra na
dĺžku, obrí motor s objemom 12,8
litra a v rodnom liste napísaný rok
1931. To všetko a čiastka vyše 7,2
milióna €, ktorú zaň vysolil neznámy
kupec, ho zaradili na tretie miesto
v rebríčku najdrahších oldtimerov.
Ide o diamant z dielne Ettoreho
Bugattiho. Dohromady ich vyrobil
25 kusov, nie všetky však prežili až
dodnes. Je to jeden z najväčších a aj
najojedinelejších automobilov na
svete. 7 227 138 eur
mercedes-benz 38/250 ssK 9
Keď vo veku 94 rokov zomrel zbera-
teľ automobilov a britský džentlmen
George Milligan, bola to smutná
udalosť pre jeho rodinu, ale nie pre
zberateľov, ktorí povýšili automo-
bily do sekcie umenia. Kráľa jeho
vozového parku Mercedes-Benz
38/250 SSK vyrobili v roku 1929
a ide o jeden z mála mercedesov,
ktorý prežil bez reštaurácie. Milligan
si auto kúpil v roku 1940 a vtedy asi
len ťažko mohol vedieť, že raz ho
jeho pozostalí predajú za takmer
5,5 milióna €. 5 488 989 eur
shelby cobra daytona 10
coupe
Čo by to bol za rebríček bez
amerického zástupcu? Toto je už
dielo z kategórie Modern Art. Jeho
meno je Shelby Cobra Daytona
Coupe. Svetlo sveta uzrelo v roku
1956 ako AC Cobra, prešlo však
šikovnými rukami fenomenálneho
tunera Carolla Shelbyho. Auto už
v tom čase dokázalo jazdiť rýchlejšie
ako 300 kilometrov za hodinu a to
mu pri jednej dražbe vykúzlilo cenu
5 346 667 €. Stále je päťkrát drahšie
ako Bugatti Veyron, najluxusnejšie
a najdrahšie auto súčasnosti s cenou
1 milióna €. 5 346 667 eur
9
Pg
5
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/ToM rACHMAn – neDoKonALCI
mamutia
redakcia
noVín a celá
jej ohromná
história, od jej
osVieteného
Vzniku, až
po agóniu
posledných
dní
Ľahkým perom napísaný debut Toma rachmana sa stal hi-
tom čitateľov časopisu new yorker. niet divu. Autor v ňom
čerpá zo svojej vyše pätnásťročnej skúsenosti s redaktorskou
prácou v popredných svetových redakciách. V knihe vytvoril
hotovú plejádu novinárskych typov a postavičiek, ktoré do
seba navzájom zapadajú ako ozubené kolieska v laboratóriu
na výrobu správ. Tom rachman sa narodil v roku 1974 v
Londýne, ale vyrastal vo Vancouveri. Vyštudoval Torontskú
univerzitu a Žurnalistickú školu na Columbijskej univer-
zite v new yorku. od roku 1998 pracoval v zahraničných
redakciách ako reportér takpovediac na všetkých kontinen-
toch, od Indie až po new york... A popritom písal román
nedokonalci. Kniha je zároveň napísaná ako pocta novinám
a novinárom. nie sú to žiadni superhrdinovia. Vyslovene cí-
time, ako sa im v každodennom strese, ktorý sa končí až po
uzávierke, pod vlhkými košeľami každú chvíľu rozbúši srd-
ce. Hoci im, novinárom každého druhu, vidíme do malých
dušičiek so všetkými ich ambíciami, frustráciami, vidíme ich
vo velikášstve i malosti, čosi ako súcit nás núti nevysmiať sa
z nich, naopak, prijať ich takých, akí sú, lebo ani my nie sme
iní, mýlime sa rovnako ako oni. Tiež sme rovnako smiešni.
To je možno to najcennešie na spisovateľskom talente Toma
rachmana. rozpitve svojich hrdinov do posledného vlákna,
ale nestratí s nimi empatiu. rachman vyniká vtipom, ktorý
sa občas končí iba vo vtipnej historke, zapikuje do nej a už
sa z nej nevyhrabe, no občas má až mrazivý presah. nerovné
vzťahy v práci i v láske podáva čitateľovi na striebornej
tácke s krutým sarkazmom, ako sa na mladíka z prestížnych
amerických univerzít patrí. o zbabelosti a nedostatku
odvahy píše tak, akoby si robil posmech zo samého seba.
nedokonalci sú kniha, ktorú zhltnete ľahko a pritom vám
neujde podstata toho, čo chcel autor ukázať: Ten starodávny
svet tlačeného slova, to akvárium plné rybičiek, ktoré sa žerú
od nervozity, ubližujú si, škriabu sa po vlastných chrbtoch
a zároveň slúžia – jedinému remeslu, ktoré ovládajú a ktoré
ovláda ich – žurnalistickej vášni – najlepšie, ako vedia.
Každý príbeh vypovedá sám za seba – mohol by
fungovať osve. Zaujímavé je však to, že kapitoly spolu tvoria
celok presne tak, ako jednotlivé redakcie tvoria obrovský
novinový kolos. Autor touto jedinou formálnou fintou
vytvoril oblúk románu. Zmapoval dôkladne jeden svet:
Mamutiu redakciu novín a celú jej ohromnú históriu, od jej
osvieteného vzniku, až po agóniu posledných dní, ktorú
ukončí príchod internetového spravodajstva. Starý dobrý
svet papiera sa končí a prichádza iný. Aký? Ukáže čas.
artforum, 2011
STArý Dobrý SVeT PAPIerA SA Končí A PrICHáDZA Iný
Pg
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNebooks www.ArtforuM.sk
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/nicole krauss
Veľký dom
„Medzi prstami som držal poskladaný papierik s menom a adresou muža,
ktorého Lotte kedysi milovala. Pozrel som sa na mokré čierne konáre stromov,
do korún ktorých sa dívala od svojho písacieho stola. čo v nich vyčítala? čo
videla v tej čiernej čmáranici na nebi, aké ozveny, spomienky a farby, ktoré
som ja nikdy nevidel? Alebo nechcel vidieť.“ Americká spisovateľka nicole
Krauss nám cez mnohoraký, spletitý príbeh ľudí, ich domovov a cez históriu
ich nábytku pretlmočila vlastný obraz toho, čo tvorí ľudskú pamäť. Kým
v poslednom, rovnako dômyselne vystavanom príbehu Dejiny lásky sa len
zahrávala a príbehy na seba nadväzujú intuitívne, hravo, tu akoby sa ponorila
do podrobného skúmania toho, čo našu ľudskú pamäť skutočne odráža.
Vytvorila tak metaforu pamäti ako domu s nábytkom, plným ľudských
osudov, navždy vrátených na pôvodné miesto. „Ak sa však všetky spomienky
spoja a nezabudne sa ani na jednu posvätnú drobnosť, dom bude znovu
postavený.“
artforum, 2011
ľudmila petrušeVská
V dome niekto je
Strhujúce, šokujúce, občas až hororovo mrazivé poviedky zo života.
Majstrovsky jednoducho formulované kúsky: „Tam, v tme nám ďalej rozpráva
svoj neuveriteľný príbeh úspešnej siroty a keby nie hlad v detstve, ktovie, čo
všetko mohlo na tomto poli vyrásť. Ale údel, osud, neľútostný vplyv celej štát-
nej a svetovej mašinérie na slabé detské telo, teraz už rozprestreté v nevedno
akej tme, obrátili všetko iným smerom. Sirota, sirota.“ Autorka zobrazuje sú-
časné rusko plné bolestne bizarných postáv a jeho zvláštnych, vykoľajených,
smutne vyšinutých osudov. nikdy nie odľudštene, vždy dojímavo, v krátkych
mini príbehoch nám Petruševská predvádza celú galériu ostro vykresaných
osamelých bytostí, ktoré popisuje tak, ako keď bičom plieska. Humor je len
ten najčernejší spolupáchateľ jej rozprávania. Silné a dych vyrážajúce po-
viedky, z ktorých väčšina nemá viac ako dve-tri strany, no ich autorka akoby
pár ťahmi štetca dokázala vystihnúť celý osud človeka. V duchu pravej ruskej
klasiky, ktorá pozerá až kamsi na dno ľudskej duše.
artforum, 2011
juraj kušnierik
hudba ostroVa
„Ako je možné, že národ, počtom obyvateľov porovnateľný s Košicami, dá
svetu niekoľko špičkových elektronických, metalových a punkových kapiel,
viacero originálnych pesničkárov a pesničkárok...“, čuduje sa autor v úvode
knihy a hneď vymenúva množstvo slávnych súčasných islandských kapiel
a umelcov. jeho očarovanie kultúrou a krajinou menom Island je pri čítaní
knihy aj pre laika náhle pochopiteľné. juraj Kušnierik, hudobný publicista
a redaktor časopisu .týždeň nám svoje odhalenia sprostredkúva veľmi ľahkým
štýlom. Text knihy plynie pred očami ako výletný film. Sami sme zúčastnení
na Kušnierikovom osobnom pátraní po dôvodoch takého prebujnelého
kultúrneho života „najmenšieho veľkomesta na svete“ a Islandu vôbec. Kniha
sa tak stáva zhmotnením pohodlnej návštevy tejto krajiny bez toho, aby sme
sa odlepili od textu. nemusíte byť vôbec fanúšikom Islandu, ani islandskej
hudby. nemusíte o nej nič vedieť. Kušnierik ukazuje čarovné islandské špe-
cifiká, ktoré nútia nás, obyvateľov malej krajiny, na ktorú sa radi vyhovárame
– len hlavou krútiť.
artforum, 2011
château VydaVateľstVo artforum
dobrodružstVo myslenia
Vydavateľstvo Artforum pre vás na jeseň pripravilo zber tých najlepších kníh,
ktoré v ňom doteraz dozreli, spolu s lahodnou ochutnávkou všetkého, čo
sa do konca roka ešte chystáme vydať. Anotácie na knihy, profily autorov,
prekladateľov a ilustrátorov, no najmä rozsiahle ukážky vyše dvadsiatich
kníh z dielne Artforum transformuje edičný plán vydavateľstva do špeciality
– knižky do vrecka, ktorú si môžete po dúškoch čítať v čakárni u doktora,
cestou v električke, či po uvelebení sa doma v kresle s pohárom dobrého
vína. A ak uprednostňujete tú tretiu možnosť, poteší vás aj to, že ku knižnému
výberu si ľahko a za výnimočnú cenu budete môcť prikúpiť kvalitné – a slo-
bodné – slovenské vínko z pivnice Majer Zemianske Sady. Tradične k tomu
ponúkame kopec ďalších výhod pri kúpe našich kníh – jednoducho, čaká vás
veľmi čítavá jeseň!
artforum, 2011
Pg
7
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Mirka ábelová je zjav. Kedysi začínala s písaním
u nás a teraz sa karta obrátila. My píšeme o nej.
Pretože je stále mladá, stále krásna a stále nasratá!
V júni pokrstila svoju prvú autorskú knižku.
Zbierka jej básní dostala názov Striptíz a Mirka
v nej odhalila nepoznané. Svoje vnútro.
čo donúti mladú babu písať básničky?
Už si to spomenula – tá nasratosť. štval ma celý
svet; keď som mala 15, začala som písať, zistilo sa,
že okrem čreva slepého mám aj básnické a je to.
Chcem tými textami ľuďom čosi povedať. To, čo
cítim, ako to cítim a tak.
prečo „striptíz“? odhalila si naozaj všetko?
Striptíz preto, lebo sa mi nič iné nechcelo vymýš-
ľať. Ale tiež preto, že je to tak krásne otrepaný
názov, že sa nedal nepoužiť. A v prenesenom
význame sa v tých veršoch ozaj tak trochu vyzlie-
kam. Všetko som neukázala, veď si musím niečo
nechať aj na ďalšie knihy.
film striptíz ukázal demi moore s jej vyšporto-
vaným telom. čo si pre túto knižku urobila na
svojom tele ty?
Vyfajčila som desiatky škatuliek cigariet a vypila
desiatky litrov vína. Plus mi odumrelo niekoľko
mozgových buniek z ponocovania, keď kniha
vznikala. ja nie som striptérka, ale poetka. okrem
iného.
kto ťa do knižky a na knižku tak pekne odfotil?
Fotky robil môj kamarát, s ktorým sme sa zozná-
mili pri nakrúcaní filmu o ilavských recidivistoch
Comeback, kde hrám samú seba – teda novinár-
ku. jaris tam vtedy, myslím, robil kameru alebo
také čosi. Žije v Prešove a je to parádny týpek.
ktorý je tvoj obľúbený slovenský básnik?
Z tej akože „mladšej” generácie mám rada veci
Ivana Koleniča, zo „staršej” pár vecí od Vojtecha
Mihálika. jááj, a skoro som zabudla na joža
Urbana. A samozrejme Kulyho z Desmodu,
hehehehehehehe.
a kto spoza hraníc inšpiruje mirku ábelovú?
Charles bukowski, Lawrence Ferlinghetti, Diane
di Prima, Allen Ginsberg, Gregory Corso, Václav
Hrabě. Aj jim Morrison, i keď všetci vieme, že ho
považovali skôr za speváka. Podľa mňa však písal
neskutočne krásne básne. boli to všetko veľkí
makači.
píšeš poéziu tak, ako ti napadne, alebo sa potre-
buješ niekde inšpirovať?
ono to znie ako jednoduchá otázka, ale ťažko sa
na ňu odpovedá. Ten nápad príde väčšinou vtedy,
keď ma niečo inšpiruje. A inšpiruje ma hocičo
– dobré vzťahy, zbabrané vzťahy (tie častejšie),
ľudia, ľudia-kurvy, to, čo sa deje okolo, muži,
ženy, chľast, depresie, hocičo. je toho pomerne
veľa. niekedy sa to zjaví len tak, z ničoho nič
a vtedy si to musím rýchlo zapísať, lebo stačí
zlomok sekundy a tá myšlienka sa stratí. Keď ju
nechytíš, je zle.
ako dlho si zbierala básne do svojej zbierky?
Tie veci, čo sú v nej, som písala v podstate konti-
HoLá ábeLoVá!
STáLe MLADá, STáLe KráSnA A STáLe nASrATá!
STrIPTíZ A ZbIerKA báSní
nuálne od takej 17-ky. Takých je tam pár. Zvyšné
texty sú z posledných pár rokov.
za ten čas asi človek prežije dosť... cítiť to na
knižke? osobný vývoj zachytený?
Zrejme áno. človek sa predsa len mení a ja to
na tých veršoch cítim. V počiatkoch ma fascino-
vali všelijaké halucinogénne záležitosti, grécka
mytológia, hovadiny, cítila som sa v puberte
veľmi mysticky, hehe a šupovala som to tam
hlava-nehlava. Písala som veľa metafor. Potom som
si uvedomila, že nechcem písať nezrozumiteľné
veci, pretože práve to je podľa mňa dôvod, prečo
ľudia prestali čítať poéziu. Veľmi často nerozumejú
tým drístom, ktoré básnici píšu, a povedzme si na
rovinu, koho baví čítať niečo, čomu nerozumie.
Takže som prešla od metafor k jednoduchšiemu
slovníku. Keď ide o nejaký názorový vývoj, to
nech už analyzujú tí, ktorým sa chce.
každý autor si na svoju knižku musí „nažiť”. kde
si si na básne v zbierke striptíz „nažívala” ty?
Vo vzťahoch, na žúroch, po žúroch, v kaž-
dodennej ubíjajúcej jednotvárnosti, potom
v každodennej v kuse sa meniacej nejednotvárnos-
ti, v blázincoch, na tlačovkách, v posteli, všelikde.
Veď je tam v tej knihe celý môj život.
nikdy si neskúšala písať rýmovanú poéziu?
rýmovaná poézia je pre mňa pasé. Mňa tak písať
nebaví, nepáči sa mi to a aj keď som skúšala,
Pg
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNebooks tExt vEronIkA bAuchová foto MAtEj toMAn
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/nebolo to to, čo by sa mi páčilo. rým obmedzuje,
mňa ešte aj nudí a je strašne často predvídateľný.
Skúšala. Ale fuj.
je to fakt nezvyčajné, ale tvoja knižka vyšla
v obrovskom náklade...
no jo, smejem sa tak interne, že tlač takého
veľkého nákladu vyšla asi Ikar lacnejšie.☺ Ale tak
vážne. Poézia sa na Slovensku vydáva v nákladoch
tak 300 kusov. Mne Ikar vydal knižku v x-krát
väčšom☺ Mám z toho radosť, lebo takto je väčšia
šanca, že sa dostane k viacerým ľuďom. na druhej
strane sa môže stať aj to, že ju budú čoskoro
ponúkať v Tescu alebo v zľave dňa za 1 euro. To by
bolo kurevsky beatnické.☺
ako sme už spomínali, tvoju knižku si môžu
„prečítať“ aj nevidiaci. ako to?
nuž, preto, že sme ju vydali aj v brailovom
písme. náklad sme venovali únii nevidiacich
a slabozrakých Slovenska, ktorá ju distribuovala
do slepeckých knižníc na Slovensku.
mirka ábelová je mladá novinárka (slovenský
rozhlas), ktorá si vždy povie svoje. a občas to
niekoho aj naserie. rodená prievidžanka žije už roky
v bratislave, kde sa potýka s bežnými problémami
mladých ľudí. lásky, rozchody, alkohol... aj o tom sú
jej básne. o živote.
pubertiačky sa Vo mne našli, muži ma
žiadajú o ruku alebo by mi ju chceli kVôli
tým básňam bozkáVať
ako si prišla na nápad vydania knižky v brailo-
vom písme?
Mám viacero nevidiacich kamarátov a známych,
a prišlo mi celkom fajn, keby si tú knižku mohli
prečítať aj oni. nechcelo sa mi totiž čítať im ju celú
nahlas. nerada čítam svoje básne verejne.
máš už nejaké reakcie priamo od nevidiacich?
od týchto spomínaných kamarátov áno, od
cudzích zatiaľ nie. Ale ozývajú sa na Facebooku
aj iní, vidiaci. Pubertiačky sa vo mne našli, muži
ma žiadajú o ruku alebo by mi ju chceli kvôli tým
básňam bozkávať. čo už.
a čo teraz? čo ťa v tvorbe čaká? čo máš teraz
v pláne? pracuješ na niečom?
no v prvom rade chcem predať veľa výtlačkov,
aby som vydavateľstvu dokázala, že aj poézia sa dá
predať. nechcem, aby boli na mne stratoví, lebo
boli strašne v pohode. Zároveň by som chcela
presvedčiť ľudí na Slovensku, že poézia nie je
mŕtva a že sa ju oplatí čítať. čaká ma teda dosť ro-
boty, ktorá je s tým spojená – čítačky, prezentácie,
rozhovory a tak. Potom ma čaká bibliotéka, čo je
knižný veľtrh, kde by som mala knihu prezento-
vať. tak kto chcete, príďte sa kuknúť. čo sa týka
písania, píšem stále nové veci. Tie musím prepísať
do kompu zo všelijakých papierikov, podpivní-
kov, z mobilu a iných predmetov a začať na nich
trochu robiť. rozpísanú mám aj jednu knihu
– prózu – ale stále sa mi do toho veľmi nechce.
A ešte jednu ďalšiu vec plánujem, ale o tej, až keď
sa podarí. bude to šupa.
Pg
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/KoMIKS UMeníM
Keďže konečne nastal ten správny čas
načrieť hlbšie do studnice komiksového
umenia a zistiť, ako sa to vlastne všetko
začalo, pustíme sa bez okolkov na cestu
ďalekú. Púť komiksu nebola ľahká a tobôž
nie krátka, ako by si kdekto myslel. Za
prvé príklady sekvenčných príbehov sa
pokladajú už praveké nástenné maľby,
nasledované podobnou sekvenčnou
tvorbou napríklad v starovekom egypte,
Grécku či ríme. nuž a odtiaľ cez stre-
dovek to už bolo len na skok k prvým
politickým grafikám, presnejšie, na taký
približne tristo až štyristoročný skok. Spo-
mínané grafiky svojím bizarným výzorom
už naozaj pripomínajú komiks, keďže
text býval väčšinou uložený v bublinách.
A tak starý kontinent poskytol základy
komiksu, ktoré rozkvitli do krásy koncom
19. storočia v USA.
niekto múdry sa pred niekoľkými
desaťročiami pokúsil rozdeliť dejiny ko-
miksu a nazvať jednotlivé obdobia podľa
vzácnych kovov. A tak sa platina a zlato
stali kovmi pre pomenovanie dvoch
najstarších období (1890/1900 – 1950),
keď sa už dá hovoriť o takom komikse,
aký býva opísaný vo všetkých príručkách
a slovníkoch.
platina
Za zrod komiksu, tzv. platinové obdobie,
sa pokladá koniec devätnásteho a začiatok
dvadsiateho storočia. Toto komiksové
obdobie je spojené s osobnosťou josepha
Pulitzera a teda aj s rozvojom silného
média, akým sú noviny. Prvý komiks
s názvom Hogan‘s Alley od richarda
F. outcaulta bol zverejnený práve
v Pulitzerových novinách – The new york
World, jeho príklad nasledovala aj konku-
rencia. noviny a časopisy tak ponúkli ako
prvé priestor pre tento nový žáner a ostali
mu verné až dodnes. V tejto dobe sa vžilo
aj pomenovanie komiks (angl. comics, ak
by ste náhodou nevedeli), práve vďaka
humornému, komickému obsahu prvých
sekvenčných obrázkov.
za prVé príklady sekVenčných príbehoV sa pokladajú
už praVeké nástenné maľby, nasledoVané podobnou
sekVenčnou tVorbou napríklad V staroVekom egypte,
grécku či ríme
Zhora nadol k. schwitters
– for kate, 1947 / politická
grafika 17.storočia – The
committee, 1680
ALebo KráTKA PrírUčKA HISTÓrIe KoMIKSU, čASť 1.
Pg
70
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNecomix tExt ErIkA grEnDElová
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/nanešťastie si prvé komiksové po-
stavičky boli v mnohom veľmi podobné.
často išlo o bucľaté telíčka, tváričky s veľ-
kými očami a tzv. nezbedným pohľadom,
ako ho opisujú mnohí autori. Hoci prvé
komiksy boli ešte čiernobiele, netrvalo
dlho a so zdokonaľovaním techniky tlače
pribúdala najprv jedna farba (väčšinou
červená alebo žltá) a neskôr sa objavili aj
plnofarebné komiksy.
ďalšími významnými prácami,
ktoré si zaslúžia byť spomenuté, sú: prvý
multipanelový komiks – The Katzenjam-
mer Kids od r. Dirksa (1897) a Krazy
Kat od G. Herrimana (1913) – humorný
príbeh mačky zaľúbenej do myši, ktorá
ju neustále odmieta, často i veľmi krutým
spôsobom. Príbeh sa stal inšpiráciou pre
mnoho ďalších komiksových príbehov
a animovaných rozprávok, postavených
na kontrastoch a paradoxoch, vytvárajúc
tak humornú atmosféru. V európe vzniká
porovnateľne populárny komiks (Tin Tin
od Hergého) až v roku 1929.
komiks nad zlato
Zlaté obdobie je poznačené dvomi
významnými historickými udalosťami.
Prvou je hospodárska kríza a druhým
historickým medzníkom je druhá svetová
vojna. Keď prešlo najhoršie obdobie
hospodárskej krízy, vydavateľstvá sa opäť
postavili na nohy, a keďže najlepším spô-
sobom, ako si získať stratených čitateľov,
je prísť s niečím novým a iným, začali sa
predbiehať v nápadoch, ktoré neostali
už len v podobe komiksových pásov
v novinách, ale zhmotnili sa do podoby
komiksových kníh, respektíve tzv. zošitov
s originálnymi príbehmi. Presadzovaným
žánrom už neboli iba humorné situácie,
ale aj dobrodružná fikcia, zločin a záhada,
a v polovici tohto obdobia aj príbehy
superhrdinov. Záujem o dobrodružné
a detektívne príbehy, spojený s poli-
tickými nepokojmi a začiatkom druhej
svetovej vojny spôsobil, že čoraz viac ľudí
túžilo po úniku do akejsi utópie, do sveta,
kde vládne spravodlivosť a kde každý
zločin bude potrestaný.
jedným z komiksov, ktorý spadá do
tohto obdobia, je aj Dick Tracy (1931)
od C. Goulda. Dick Tracy predstavuje
klasický detektívny komiks, založený na
detektívnych románoch devätnásteho
a dvadsiateho storočia, predovšetkým je
však založený na príbehoch Sherlocka
Holmesa, na ktorého sa nepodobá len
svojím výzorom (napr. zakrivený nos), ale
aj mimoriadnou inteligenciou.
éru superhrdinov odštartovali
j. Shuster a j. Siegelman v Action Comics
v roku 1938. Pod ich rukami vznikol práve
Superman a stal sa akousi komiksovou
legendou, ktorá si spolu s batmanom už
našla v Inspire svoje miesto. nuž a spo-
mínaný batman vznikol len o rok neskôr
v konkurenčnom vydavateľstve.
Supermana a batmana nasledovala
celá plejáda ďalších superhrdinov ako
Captain America, Arrow, Wonder Man,
alebo ďalších nešťastníkov s bizarnejšími
a menej honosnejšími menami ako Hu-
man Dynamo, Human Torch či Ka-Zar.
Avšak neostalo len pri silných muž-
ských superhrdinoch. Tvrdí sa, že práve
silnejúce feministické hnutie a zvýšený
počet pracujúcich žien zapríčinil, že svoje
miesto si medzi superhrdinami vybojo-
vala aj amazonka – Wonder Woman. jej
príbehy, podobne ako príbehy ostatných
komiksových hrdinov padli v päťdesia-
tych rokoch do rúk tvrdej cenzúry, ktorá
však našťastie odštartovala tvorivosť
a autenticitu undergroundu. Zaujímavé
je, že hlavná postava cenzúry, Dr. Frederic
Wertham, našiel ako prvý a možno aj jedi-
ný vo Wonder Woman lesbické podtexty,
ktoré sa mu samozrejme zdali neprijateľné
pre vtedajšie publikum. A možno mu len
prekážalo jej vyzývavé oblečenie.
prVé kroky komiksu V umení
Ak sa povie „komiks v umení“, mnohí si
vybavia práce roya Lichtensteina, Andy-
ho Warhola či Mela ramosa a ďalších pop
artistov. Komiks je však forma umenia,
nevyspytateľná a očarujúca zároveň, nuž
a vedelo sa o tom aj pred príchodom pop
artu. Príkladom toho sú posledné roky
tvorby Kurta Schwittersa, ktorý zaujíma-
vým spôsobom spájal rôzny odpadový
materiál, výstrižky z novín, ale aj z ko-
miksov. Komiks sa tak pomaly a potichu
prepašoval aj tam, kde ho nikto nečakal,
ale o tom, milé deti, až nabudúce.
Zhora nadol, zľava
doprava richard
f. outcault – The
yellow kid and his
new phonograph,
1897 / j. shuster
a j. siegelman
– superman v action
comics, 1938 / b. kane
– batman v detective
comics, 1939 / w. m.
marston – wonder
woman, 1942
komiks sa pomaly
a potichu
prepašoVal aj
tam, kde ho nikto
nečakal
Pg
71
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/CenA oSKárA čePAnA 2011
HorIACI brATISLAVSKý HrAD I LAbUTIe PoZADIA
Tento rok prichádza Cena oskára čepana s niekoľkými zmenami. Medzi
najmarkantnejšie patrí zmena z letného termínu vyhlasovania víťaza na jesen-
ný, k ostatným, nemenej výrazným, nový priestor, v ktorom sa bude konať
výstava finalistov a víťaza, výmena komisie a v neposlednom rade aj zloženie
samotnej finálovej štvorice (ktoré sa však mení každoročne). V tomto roku
je jej zastúpenie mimoriadne pestré a zároveň zvláštnym spôsobom silné
a vyrovnané. rôznorodosť médií zastupuje angažovaný skupinový výstup,
koncept, dokumentárny film a fotografia, alebo personifikujúc jednotlivé
médiá menami konkrétnych finalistov (ktorí ich však zároveň presahujú),
umelecká skupina kassaboys (radovan čerevka – 1980, Tomáš Makara
– 1982, Peter Vrábeľ – 1982), katarína poliačiková (1982), tomáš rafa (1979)
a ján šipöcz (1983). Kassaboys je zoskupením troch košických výtvarníkov,
ktorí skončili Fakultu umení technickej univerzity v Košiciach, kde žijú, tvoria
a okrem iných aktivít už niekoľko rokov vedú vlastný progresívny výstavný
priestor Make Up Gallery. Katarína Poliačiková je od roku 2010 doktoran-
dkou na Vysokej škole výtvarných umení v bratislave a v miestnom kolorite
mladých umelcov vzbudzuje pozornosť aj zastúpením svojho diela v portfóliu
známeho pražského galeristu jiřího švestku. Tomáš rafa absolvoval ateliér
digitálnych médií na Akadémii umenia v banskej bystrici, v čase písania
tohto textu bol na dvojmesačnom štipendijnom pobyte v švajčiarskom berne
a okrem iných tvorivých aktivít vytrvalo rozvíja projekt new nationalism
in the Heart of europe. ján šipöcz je fotograf, absolvent ateliéru fotografie
na VšVU v bratislave, v súčasnosti žijúci v Prahe, jeden z členov iniciatívy
Photoport. Výnimočne pestrá finálová štvorica uchádzačov o Cenu oskára
čepana 2011 dáva tušiť, že pôjde o napínavý súboj. jeho vyvrcholenie nastane
20. októbra o 18-tej hodine v galérii Cvernovka, kde sa na otvorení výstavy
finalistov (ktorá potrvá do 11. novembra) rozhodne o jednom z nich (alebo
troch v jednom subjekte), ktorý vycestuje na šesť týždňov do new yorku,
získa odmenu 1800 eur a samostatnú výstavu v Slovenskej národnej galérii.
Komisia, ktorá o finalistoch rozhoduje, sa obmieňa každé dva roky
a podmienkou pri jej zostavovaní nadáciou – Centrum súčasného umenia
ako organizátorom projektu je okrem iného jej medzinárodné zastúpe-
nie. Tento rok bola komisia nová a zasadli do nej historik umenia Gábor
Hushegyi a filozof Fedor blaščák zo Slovenska, historička umenia, teoretička
a pedagogička edit András z budapešti, kritik, kurátor a donedávna šéfku-
rátor progresívnej Galerie Středočeského kraje GASK v Kutné Hore ondřej
Chrobák z Prahy, a nomádi, manželia Maja a reuben Fowkes, s pôsobiskom
v Londýne a budapešti, ktorí stoja za projektom / platformou translocal.org.
Všetci členovia komisie strávili v prvej polovici júna v bratislave dva dni, aby
z päťdesiatky prihlásených vybrali zmieňovanú štvoricu. Vo svojom finálnom
vyjadrení k výberu sa zhodli na nasledujúcom komentári: „Medzinárodná
porota bola príjemne prekvapená rôznorodosťou umeleckých postupov
a metodológií uchádzačov o Cenu oskára čepana v rámci tohto ročníka.
Mnoho z umelcov, ktorí sa do súťaže prihlásili, sa vo svojej umeleckej praxi
zaoberá dôležitými otázkami súčasnosti; gendrom počnúc, nacionalizmom
a politickými režimami minulého storočia končiac; alebo pracuje s prekračo-
vaním hraníc špecifického média, s rôznymi technikami – od animácie až po
umenie na verejnom priestranstve, maľbu či architektonické zásahy. Po dlhom
zvažovaní bola porota schopná dosiahnuť zhodu u nasledujúcich štyroch
umelcov, resp. umeleckej skupiny, ktorých vybrala do finále Ceny oskára
čepana 2011.“
Zľava doprava kassaboys – plukovníčka lucia dovičová / armádny
generál erik binder, digitálna tlač z projektu kunstuniformen, 2011
Pg
72
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNeart tExt n-csu, lucIA gAvulová foto Archív fInAlIstov A n-csu, borIs néMEth, MIkuláš štEc
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/katarína poliačikoVá je éterická umelkyňa so
silným konceptuálnym nábojom a svojskou poetikou
výpovede. Kým postmoderna zavrhovala „veľké
príbehy“ a absolútne pravdy, snažiace sa o ozrejmenie,
vysvetlenie najrôznejších javov, Katarína Poliačiková si
vedome vyberá „veľké“ postavy, spájané s charakteris-
tikami takto označovaného obdobia, ktorých diela ap-
ropriuje a prispôsobuje svojmu svetu. V čase uzávierky
mala autorka samostatnú výstavu v bratislavskej open
Gallery. jej východiskom boli najmä diela zo série
After, ktorú Poliačiková rozvíja od roku 2008 a o ktorej
kurátorka výstavy Markéta Stará napísala: „Katarína
Poliačiková sa vo svojej tvorbe snaží o prekračovanie
hraníc, vytýčených postmodernou dobou. Aj napriek
značne kritickému pohľadu na toto obdobie využíva
prostriedky postmoderny na jej faktickú dekonštruk-
ciu a najmä k artikulácii nových postupov v umení.“
kassaboys (radovan čerevka, Tomáš Makara,
Peter Vrábeľ) sú košickí lokálpatrioti, ktorí provokujú
horiacim bratislavským hradom vo svojom logu. čo sa
niekedy mohlo javiť ako zabíjanie kratochvíle vymysle-
ním si umeleckej platformy, založenej na kamarádšafte
a pomyselnom „hrození päsťou“ smerom k centrali-
zovanej umeleckej scéne na brehu Dunaja, sa časom
vyvinulo (a stále vyvíja) do programovo fungujúcej
umeleckej skupiny, realizujúcej angažované výstupy
a podkopávajúcej povážlivé princípy fungovania ume-
leckej prevádzky. Ambicióznej trojici nechýba svojský
humor, irónia a odhodlanie búrať hoc aj hierarchie vo
svete umenia, ktoré v jednom z posledných projektov
hodnotili na základe prirovnávania k vojenským
hodnostiam. Vytvorili súbor umeleckých uniforiem
a statusov, ktoré určujú ich postavenie na umeleckej
scéne. V závislosti na počte vlastných výstav a prestíži
galérie udeľujú hodnosti, ktoré ich už na prvý pohľad
zaraďujú do istej kategórie dôležitosti. Delia umelcov
na rovných a rovnejších, čím ich v podstate približujú
„hodnostiam“, ktoré fungujú aj v reálnom svete.
Zhora nadol katarína poliačiková – barthes´ lover, video,
2010 / after tony cragg family history upside down, 2010
medzinárodná porota bola príjemne
prekVapená rôznorodosťou
umeleckých postupoV a metodológií
uchádzačoV o cenu oskára čepana
V rámci tohto ročníka
Pg
73
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Ľavá strana, zhora nadol tomáš rafa – new nationalism,
foto tomáš rafa / tomáš rafa – new nationalism, foto
mikuláš štec, pravá strana zhora nadol ján šipöcz – labute,
zo série labute, 2010 / ján šipöcz – sucháre, 2009
Pg
7
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNeart tExt n-csu, lucIA gAvulová foto Archív fInAlIstov A n-csu, borIs néMEth, MIkuláš štEc
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/tomáš rafa sa suverénne pohybuje na poli dokumentu, sledujúc aktuálne
sociálne problematiky, často balansujúce na hranici extrému. Projekt new
nationalism in the Heart of europe spočíva vo filmových projektoch rafu
– dokumentoch z kontroverzných verejných stretnutí pri príležitosti rôznych
pochodov, protestov, demonštrácií, motivovaných nacionálne orientovanými
konfliktami, prameniacimi z predsudkov a mýtov. Výstupy tohto druhu ma-
puje v krajinách Vyšehradskej štvorky. Vo filmoch zachytáva tenzie Slovákov
a Maďarov, čechov a nemcov (Sudety), Poliakov a Židov. Vyznačujú sa
excelentnou a vyzretou filmárskou technikou, a zároveň prinášajú hlboký
vhľad do problematiky.
ján šipöcz pracuje s čistou, nemanipulovanou fotografiou, ku ktorej
bol vedený od čias svojho štúdia u niekdajšieho pedagóga Filipa Vanča,
ktorý svojho času viedol progresívny ateliér fotografie na VšVU. šipöcz sa
časom vyprofiloval na zaujímavého autora so silným, svojským rukopisom
a osobitou estetikou. jeho fokus sa koncentruje k nenápadným, bežným až
banálnym veciam, objektom každodennosti, ktoré cez jeho zachytenie vo
forme fotografie začnú k divákovi rozprávať najpozoruhodnejšie príbehy. či
už odfotí padajúci sneh, fľašku s karafiátmi, soľničku alebo vetrák, v každej
snímke je osobitý náboj, estetika a narativita. V jednej z posledných sérií fotil
labutie pozadia vynárajúce sa z vody, keď sa labuť ponára za potravou. Vznik
tejto čiernobielej série ho stál hodiny strávené na brehu jazera, čakajúc na
vhodný okamih.
Ak ste zvedaví, kto z tejto štvorice zaujímavých autorov čepana vyhrá,
príďte na jeho vyhlásenie a vernisáž výstavy, kde sa každý z finalistov predsta-
ví novým projektom, 20. októbra o 18. h. do Cvernovky. Srdečne vás pozýva
nadácia – Centrum súčasného umenia.
mnoho z umelcoV, ktorí sa do súťaže
prihlásili, sa Vo sVojej umeleckej
praxi zaoberá dôležitými otázkami
súčasnosti
Pg
75
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/„nie som to ja,
kto určuje, ako
bude Vyzerať
záVerečná forma
môjho diela.
nikdy nemám
a ani nechcem
mať absolútnu
kontrolu nad
tým, čo robím.
mám rád Všetko
nečakané
a neisté.“
ALeXAnDre FArTo
UMe nIe
je noVé, Iné, MLADé, ProVoKUjúCe, neSIe V Sebe oDKAZy
MoDernej Doby A PoDPIS jeDInéHo AUTorA
Túži byť single a jedinečné. Minimalistické i miniatúrne,
fantastické, farebné i hmatateľné. obdivované i nedocene-
né. obľúbené i neznáme. Miznúce i pretrvávajúce. Také je aj
nie je – umenIe: ďalšia vlna.
streetart inak
pozrite sa ulici priamo do očí
alexandre farto
Dynamitom a dlátom sa prevŕta až na dno vašich sŕdc ničiť
dokáže každý, tvoriť len vyvolení. Tvoriť ničením – to je
kategória, v ktorej pomyselnú finišovú stuhu s ováciami trhá
opálený Portugalec Alexandre Farto.
Sprej, farba, dláto, kladivo i vŕtačka – to sú hlavné
nástroje, ktoré mladý umelec využíva na to, aby do obyčaj-
ného múru či steny vytesal tváre pripomínajúce portréty
Andyho Warhola. nie nadarmo si Alexandre Farto za svoje
„tváre v meste“ vyslúžil prezývku Andy Wall-hole (z angl.
wall – stena, hole – diera). oči jeho diel sú však viac ako
diery po zásahu dynamitom. Cieľom 23-ročného mladíka
je premeniť skazu, deštrukciu a chaos na niečo umelecky
hodnotné. Portugalský inovátor pri svojej práci často siahne
aj po strategicky umiestnených výbušninách. To, čo väčšinu
ľudí frustruje, dodáva Alexandrovi najviac tvorivej sily – bez-
mocnosť a nemožnosť ovplyvniť chod vecí. „Nie som to ja,
kto určuje, ako bude vyzerať záverečná forma môjho diela. Nikdy
nemám a ani nechcem mať absolútnu kontrolu nad tým, čo robím.
Mám rád všetko nečakané a neisté,“ hovorí Alexandre. jeho vá-
šeň pre deštruktívne graffiti sa zrodila začiatkom 90. rokov,
keď sa pohyboval na predmestí Lisabonu. Práve tu každý
deň narážal na múry a steny, ktoré boli pokryté maľbami
a nápismi z revolúcie 1974. na jeho dielach sa mu najviac
pozdáva transformácia vandalizmu na umenie. „Sústredím sa
na akt deštrukcie s cieľom niečo vytvoriť,“ povedal Alexandre,
ktorý rád ženie veci do extrémov. Portugalčan momentálne
funguje pod ochrannými krídlami Stevea Lazaridesa – agen-
ta, ktorý sa stará o akcie legendárneho banksyho.
príbehy bez slov
slinkachu
Posiela do ulíc miniatúrnych ľudkov s posolstvom pre
veľkých.
Prudká závislosť tohto druhu sa vytvára ešte v útlom
detstve. Zamáva s krivkou vašich emócií a deaktivuje nudu.
Zhltnete jeden a hneď chcete ďalší – taký je svet príbehov.
Spôsobov, ako ich priviesť k životu, existuje mnoho. A nie
vždy potrebujú slová. Svoje o tom vie aj britský umelec so
pseudonymom Slinkachu, ktorý už od roku 2006 robí život
v uliciach Londýna vzrušujúcejším. Kreatívny umelec stavia
za použitia drobných postavičiek rôzne miniatúrne scénky,
umiestni ich do ulíc, odfotografuje a ďalej ich necháva žiť
ich vlastným životom. Inštalácie síce zmrazujú iba jeden
moment, ale je často taký výstižný, že rozpráva dlhý príbeh
s mnohými alternatívami. nájsť jeho scénky v zastrčených
uličkách nebýva vždy ľahké. A tak Slinkachu okrem príbe-
Zhora nadol alexandre farto / slinkachu
Pg
7
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNeart tExt zuzAnA zIMMErMAnnová foto IntErnEt
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/hov do svojich diel vnáša aj ďalšiu obľúbe-
nú črtu – radosť z objavovania. Svoj trpas-
ličí projekt nazval Malí ľudkovia (Little
People Project) a zaoberá sa ním už piaty
rok. Hračkárske postavičky dotvorí podľa
vlastnej fantázie, nájde im vhodné miesto
na „bývanie“ a navždy ich opustí. „Hrám
sa s momentom prekvapenia a nabádam ľudí,
aby si začali viac všímať svoje okolie. Scénky
sa potom stávajú zreteľnejšími práve vďaka
fotografii. Ich názvy často reflektujú samotu
a melanchóliu života vo veľkomeste, v ktorom
sa ľudia cítia stratení a pohltení.“
šmykľavka vedúca do kanála
s názvom Mokrí a divokí, starý pán v parku
na lavičke s titulom Kiež by si tu bola,
či pápež pred kostolom z plechovky
od Coca-Coly s názvom Chvála – to je
len niekoľko diel z tvorby originálneho
mladíka, ktorým nechýba i príležitostná
dávka humoru. na konci januára sa
v Londýne zjavilo najnovšie dielo betó-
nový oceán, ktoré zachytáva pôvabnú
krásku po boku tučného muža na ostrove
z tenisovej loptičky. Slinkachu vzbudzuje
pozornosť aj na uliciach Amsterdamu, Že-
nevy či Manchestru a v marci už po druhý
raz samostatne vystavoval svoje fotografie
v londýnskej galérii moderného umenia
s názvom Andipa. Slinkachu taktiež sľúbil,
že do ulíc pošle ďalšie príbehy. nech už
kráčate kamkoľvek, dávajte dobrý pozor,
kam stúpate.
druhá šanca – čerstVý pohľad
na bezúčelnú špinu a odpad
ó, šaty – recyklované umenie
guerra de la paz
resuscitovanou haldou oblečenia vás
zavedie aj do ríše zázrakov.
Guerra de la Paz (Vojna mieru, špan.)
je kompozitum predstavujúce priezviská
Alaina Guerra a neralda de la Paz, Kubán-
cov, ktorí svoj druhý domov našli v slneč-
nej Kalifornii. Ich krivoľaké chodníčky sa
preťali pred takmer 15 rokmi a odvtedy
svetom umenia putujú spolu. Vo svojich
dielach spájajú tradíciu i experiment, ale
najmä využitie nezvyčajných materiálov
– hlavne tých použitých. Dvojica je
známa vďaka sériám netradičných dúho-
vých sôch z vyradeného šatstva, ktoré so
sebou nesú odkaz pre konzumné chúťky
spoločnosti. naše zvyky nás čoraz viac
vzďaľujú od procesu tvorby predmetov,
ktoré používame. Túžba vlastniť stále viac,
než máme, vedie k tomu, že skôr než veci
skutočne využijeme, tak ich odhodíme.
nový produkt sa tak mení na odpad
závratnou rýchlosťou – a to všetko vďaka
masovej výrobe. Guerra de la Paz dáva
odpadu novú šancu. Duo umelcov, ktorí
ušli z Kuby príliš skoro na to, aby im na
ňu zostali spomienky, spolu založili štú-
dio v Little Haiti, jednej z najchudobnej-
ších štvrtí v kalifornskom Miami. Krátko
po nasťahovaní si všimli, že v blízkosti
sa kopia obrovské množstvá použitého
šatstva z okolitých obchodných reťazcov,
určené na export. A to im istý čas nedalo
spávať. Ale len do momentu, kým sa pre
nich nestalo najväčším zdrojom inšpirá-
cie. S poukázaním na plytvanie mate-
riálu pre jednorazové použitie umelci
starostlivo triedia šatstvo podľa farieb,
aby ho mohli využiť na tvorbu diel, ktoré
by s ľahkosťou zapadli do akejkoľvek
rozprávkovej kulisy. Každý kus oblečenia
je ako ťah štetcom. o to výnimočnejší, že
každá látka v sebe nosí minulosť a zážitky
predchádzajúceho majiteľa, ktorému ke-
dysi pomáhala definovať jeho osobnosť,
ale časom stratila svoj zmysel. V halucino-
génnych krajinkách umeleckého tandemu
preto pulzuje nezvyčajný život. jasný,
farebný a unikátny – až je ťažké uveriť, že
je poskladaný z recyklovaného šatníka.
da Vinci prachu redefinuje estetiku špiny
scott wade
Za stieračmi auta vám vytvorí pohyblivú
galériu umenia.
Kým väčšina ľudí nešťastne vzdychá,
keď sa im na auto lepí špina a prach,
Američan Scott Wade si chrochtá blahom.
Vie totiž, že namiesto nudného umývania
štvorkolesového tátoša ho čakajú hodiny
inšpiratívnej práce, ktorej výsledky sú
hodné pozornosti. Američan, ktorého
prezývajú i Da Vinci prachu, si z kreslenia
na špinavé sklá áut urobil svoje živobytie.
„Špinavé autá sú súčasťou našej kultúry. Keď
zbadáme špinavé auto, pomyslíme si – ó, nie,
to je ale hnusné, poďme ho rýchlo umyť. Keď to
však môžeme premeniť na krásu, je to výzva
pre naše vnemy, ktoré sa musia rozhodnúť, čo
je škaredé a čo nie. Okrem toho je špinavé auto
akousi pohyblivou galériou umenia,“ myslí si
rodák z Texasu, ktorý na špinavé sklá áut
kreslil už ako malý chlapec. Scottov otec
je známy americký karikaturista a svojho
syna vždy povzbudzoval k tomu, aby
kreslil zábavné tváre. jedného dňa si kres-
lil prstom po špinavom skle auta a pritom
lízal nanuk. Keď mu v ruke zostala len
nanuková palička, rozhodol sa ju použiť
namiesto prstov a výsledkom bol nadšený.
rozbehol sa do domu po zbierku svojich
štetcov a vytrvalo skúšal, aké efekty
s nimi dokáže vytvoriť. na základe týchto
detských experimentov vytvoril techniky,
ktoré využíva dodnes. V jeho zbierke
nájdete Da Vinciho Monu Lisu, boticelli-
ho Venušu, abstraktné diela i karikatúry.
nedávno vytvoril animovaný príbeh pre
videoklip španielskej skupiny Grupo Fan
tasma a inšpirujú ho aj svetové udalosti.
Scottovo „špinavé“ umenie nemá dlhú
životnosť. odfotí si svoje dielo a potom
nasleduje krutá voda, ktorá ho zmyje do
nenávratna. Keď sa ho ľudia pýtajú, ktorá
kresba je jeho najobľúbenejšia, Scott vždy
odpovedá: „Tá nasledujúca.“ nad pomi-
nuteľnosťou svojho umenia síce neplače,
no dúfa, že raz sa mu podarí splniť si svoj
najväčší sen – vytvoriť kresbu zo špiny na
60-poschodovom mrakodrape.
Zhora nadol guerra de la paz / scott wade
Pg
77
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/minor art: keď sa nápad ráta
braillove akty – zmyslové i zmyselné
potešenie pre nevidomých.
lisa j. murphy
Prináša nevidomým chvíle rozkoše.
V dnešnom svete plnom provoka-
tívnych bilbordov a reklám už fotografie
čipkovanej spodnej bielizne nie sú
pre väčšinu z nás ničím zvláštnym. Ale
pre skupinu ľudí, ktorých zrak je pred
obrazmi sveta chránený sklenenou
bublinou, môžu byť celkom výnimočné.
Kanadská umelkyňa Lisa j. Murphy sa
preto rozhodla pre odvážny krok – aby aj
slabozrakí vnímali realitu so všetkým, čo
k tomu patrí, vytvorila pre nich pikantné
umenie zaváňajúce jemnou erotikou.
Dlhoročná dobrovoľníčka v Inštitúte pre
slabozrakých sa na titulkoch novín zjavila
už začiatkom minulého roka, keď vydala
ručne vyrobenú knihu s názvom Tactile
Mind (Hmatateľná myseľ). Tá obsahovala
3D akty vymodelované na špeciálnych
plastových stranách z rovnakého materiá-
lu, na akom sa tlačia knihy v braillovom
písme. jej cieľom bolo umožniť slabozra-
kým „cítiť“ formu ľudského tela, keďže
filmy pre dospelých ani pornomagazíny
sa o slabozrakých nikdy nezaujímali.
o niekoľko mesiacov neskôr sa na trh
dostala ďalšia novinka – séria šteklivých
obrázkov s názvom Tactile Atelier book-
mark (Záložka v hmatateľnom ateliéri).
Svoje miesto si v nej našli ženské
nohy na vysokých podpätkoch, ženské
pozadie v čipkovaných tango nohavič-
kách, či dámske lono v bikinách. Každý
obraz zároveň obsahuje popis v braillo-
vom písme. Hoci mnohí ľudia vnímajú
jej diela len ako „porno pre slepých“,
Lisa verí, že jej umenie má hlbší význam.
„Svoju knihu som dala otestovať svojim pria
teľom a spätná väzba bola veľmi pozitívna.
Ľudia s dobrým zrakom ocenili umeleckú
stránku a nevidomým kniha skutočne otvorila
oči.“ Kniha dostala mnoho nálepiek – od
erotickej cez zmyselnú, originálnu,
fetišistickú až po pornografickú. Lisa
sa s nimi nestotožňuje, ale komentáre
nevyvracia. „Nahota nie je automaticky
porno,“ poznamenala na margo označení.
Sama vníma svoje vlastnoručne vyrobené
umenie ako jedinečný zmyslový zážitok
a plánuje v ňom pokračovať dovtedy, kým
ju bude lisovací automat poslúchať a kým
budú jej kamarátky ochotné anonymne
pózovať pre prvotné fotografie. „Chcem,
aby ľudia premýšľali o ľudskej sexualite a
zároveň chcem, aby si aj slabozrakí vychutnali
zmyselnosť ľudského tela.“
when i grow up, i want to be
a child again
dave devries
Z detských čmáraníc tvorí kresby, ktoré
raz možno uvidíte i v animáku.
Po pohľade na tieto obrázky sa
možno začnete na kresby detí pripnutých
magnetkou na chladničke pozerať trochu
inak. Dave Devries totiž svetu dokázal, že
aj za tými najobyčajnejšími čmáranicami
sa môže skrývať veľký talent. Spôsobov,
ako zabaviť tých najmenších, je veľa. Tých
funkčných už o niečo menej. Pastelky
a papier však (aspoň na chvíľu) fungujú
u každého. obrovské hlavy, paličkové
ruky, bláznivé farby a ťažko identifiko-
vateľné predmety často zdobia detské
čmáranice. Ako by vyzerali detské kresby,
keby boli namaľované realisticky? jed-
noduchá otázka, na ktorú Dave Devries
hľadal odpoveď sedem rokov. Výsledkom
je zbierka fotografií, kresieb a rozhovorov
s tými najmenšími, ktorá vyšla pod náz-
vom The Monster Engine (Strašidelný stroj).
Všetko sa začalo na pobreží jersey v roku
1998, kde si Daveova neter privlastnila
jeho skicár a začala ho pravidelne zapĺňať
svojimi výtvormi. Prácou deformovaný
maliar, ktorý tvoril kreslené 3D predlohy
pre štúdio Marvel, sa pri pohľade na ne
ocitol vo svojom živle. „Keď som sa pozeral
na jej kresby, napadlo mi, či by pridaná farba,
štruktúra a tieňovanie nedokázali vytvoriť 3D
efekt. Žiaden výskum, bádanie ani roky lopoty
– iba zvedavosť, ako previesť neterine kresby
do života,“ povedal Dave o zrode zaují-
mavej myšlienky. Američan, v ktorého
životopise sa skvie i pôsobenie v známych
Universal Studios, prezradil, že kreslenie
príšeriek pre známeho filmového giganta
nebolo také zábavné, ako prerábanie
disproporčných kresieb tých najmenších.
„Uvedomil som si, že bez ohľadu na to, aký
budem starý, budem vždy schopný vnímať veci
i očami detí.“
„uVedomil som si, že bez ohľadu na to, aký
budem starý, budem Vždy schopný Vnímať
Veci i očami detí.“ DAVe DeVrIeS
Zhora nadol lisa j. murphy / dave devries
Pg
7
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNeart tExt zuzAnA zIMMErMAnnová foto IntErnEt
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Myslím, že umenie je všade okolo nás a ulice sú toho najčas-
tejším dôkazom. nastenách domov sa neraz podpisujú tie
najväčšie ľudské drámy, príbehy či tienajbizarnejšie odkazy.
Steny domov prechádzajú najčastejšie úpravou, pretože
na ne zub doby akreativity obyvateľov podpisuje najčastej-
šie. nepovolaní umelci, skrášľujúcinám ulice zvláštnym spô-
sobom. no čo môže vzniknúť, keď amatérske oko fotografa
zachytí dokonalosť či úsmevnosť neznámeho umelca?
Pozrite si s nami umenie v uliciach ny, Annapolisu, San
Pedro Sula, omoy, Guatemaly, Miami.
UMenIe
VšADe oKoLo náS
Pg
7
magaziNe with a differeNcetExt A foto tInA slovInská art
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/BRATISLAVA ŽIJE UMENÍM
30.9.-5.10.2011 WWW.BLAF.SK
Zažite 30 galérií, relaxujte na koncertoch a víkendujte s umením.
Zadarmo a pre všetkých.
Foto©PeterSpurný
HLAVNÍ PARTNERI: MEDIÁLNI PARTNERI:ORGANIZÁTORI:
V SPOLUPRÁCI S:
PARTNERI: PARTNERI SPRIEVODNÝCH
PODUJATÍ:
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Organizátori
Mediálni partneriPartneri
Hlavný partnerGenerálny partner
AukciA súčAsnéHO
slOvenskéHO uMeniA
5. októbra 2011 o 19.00 hod.,
Sklad č. 7, PríStavná 10 v areáli eurovea
Predaukčná výstava sprístupnená denne,
od 29. 9. do 4. 10. 2011 od 13.00 do 19.00 hod.
exkluzívna kolekcia súčasného umenia bude licitovaná
spoločnosťou Sotheby´S.
Aukcia je benefičná, výťažok bude použitý na podporu
súčasného slovenského umenia.
www.ncSu.Sk
Organizátori
Mediálni partneriPartneri
Hlavný partnerGenerálny partner
AukciA súčAsnéHO
slOvenskéHO uMeniA
5. októbra 2011 o 19.00 hod.,
Sklad č. 7, PríStavná 10 v areáli eurovea
Predaukčná výstava sprístupnená denne,
od 29. 9. do 4. 10. 2011 od 13.00 do 19.00 hod.
exkluzívna kolekcia súčasného umenia bude licitovaná
spoločnosťou Sotheby´S.
Aukcia je benefičná, výťažok bude použitý na podporu
súčasného slovenského umenia.
www.ncSu.Sk
nadácia – Centrum súčasného umenia a produkčná spoločnosť
Clockwise v spolupráci so Slovenskou národnou galériou po úspešnej
premiére bratislava Art Festival - bLAF minulý rok pripravili na jeseň
jeho pokračovanie.
bLAF 2011 (30.9.2011 – 5.10. 2011) sa bude niesť v rovnakom duchu
ako minulý ročník. okrem 5-dňového putovania po inšpirujúcich prog-
ramoch zúčastnených 27 galérií sme s partnermi pripravili aj zaujímavý
a bohatý sprievodný program.
Cieľom festivalu naďalej ostáva priblížiť dianie na slovenskej
umeleckej scéne širokej verejnosti nenútenou a atraktívnou formou.
opäť sme stavili“ na dobre pripravený program galérií, ktoré už minulý
rok ukázali, že majú čo ponúknuť a že sa oplatí vstúpiť do sveta umenia.
Takže sa vydajte na poznávaciu cestu po 27 galériách, kde vás čakajú
výstavy, vernisáže, diskusie s umelcami, art lunch s umelcami, perfor-
mance, a tiež nečakané atrakcie a dokonca aj nové slová, ktoré sa naučíte
používať.
otvárací koncert, na ktorom vystúpia kapely billy barman, živé
kvety a zóna a, vás určite nenechá sedieť v piatok doma, ale stráviť ho
s nami na nádvorí SnG. Víkendový program je doslova nabitý a nájdete
u nás hádam všetko, čo potrebujete k dobre strávenému voľnému času
a víkendovému relaxu. Pripravili sme programy pre rodiny s deťmi,
divadlo pre deti, workshopy, tvorivé dielne, kde pod vedením našich
lektorov odhalíte rôzne výtvarné techniky, spoznáte umenie z rôznych
strán a ešte vás to bude aj baviť. opäť sa postaráme o všetky zmysly,
a tak nielen pri káve, čaji, ale aj inom kulinárskom pôžitku môžete rela-
xovať pri večernom premietaní experimentálných filmov v legendárnom
amfiteátri SnG – „kinečko blafuje“, diskusiách, prednáškach, čítač-
kách. Spestrením bude módna show blaf_style, kde organizátori
v spolupráci so združením DenAMIT dali priestor mladým a progresív-
nym domácim i zahraničným módnym návrhárom. Ak by vám zachýbal
konzum, neobídete naprázdno, keďže blaf market vám počas oboch
dní ponúkne dizajn, knihy a iné drobnosti, ktoré si môžete zakúpiť. So
svojimi podujatiami a projektami sa tento rok pridali partneri festivalu
- PUnKT a Dizajnvíkend, Gallery Weekend, brillance Fashion Talent,
balet bratislava, nu Spirit Club, Kinečko a ďalší. je zrejmé, že program
bude zážitkom aj intelektuálnym povyrazením, navyše s voľným vstu-
pom pre všetkých. Vlastne už teraz sa môžete začať tešiť.
www.blaf.sk
brATISLAVA ArT
FeSTIVAL 2011 – bLAF
program bude zážitkom aj
intelektuálnym poVyrazením
naVyše s Voľným Vstupom,
pre Všetkých
Po úSPešnej PreMIére MInULý
roK nASLeDUje PoKrAčoVAnIe
Pg
1
artvydaNie #03/2011
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Prehliadka toho najlepšieho zo súčasného umenia bude trvať do 27. novem-
bra 2011. benátske bienále hostí umelcov z 89 krajín a uvidíte na ňom stále
viac technologickodizajnových vychytávok. nám sa páčilo až tak, že sme tam
strávili 5 dní a denne sme 8 až 9 hodín trávili v galériách, ktoré sú roztrúsené
po celom meste. Denne sme dali aj osem prehliadok, aj tak sme videli maxi-
málne polovicu.
beŽTe Do benáToK nA bIenáLe UMenIA
Pg
2
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNeart tExt A foto MIchAl PAstIEr
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Ľavá strana, zľava doprava, zhora nadol krvavý masaker je už v dobe televíznych novín
plných vrážd a havárií rutinou. / ak ste sa pozreli na tento kruh, videli ste ho pred
sebou ešte takmer minútu, aj keď ste už pri ňom nestáli. / umenie inšpirované áziou
patrilo medzi najbizarnejšie a najpopulárnejšie. / robotické hlavy, ktoré nahovoril
umelec, sa hýbu a hádajú pred návštevníkmi. / kolaboráciu a user generated content
využívajú aj umelci. dajú vám plastelínu a môžete ňou oblepiť galériu.
Pravá strana, zhora nadol, zľava doprava zabudnite na obrazy, umením je aj celá
miestnosť. / idete si oddýchnuť do kaviarne a sedíte v ďalšom umení. / stôl, ktorý
maľuje na základe pohybov okoloidúcich návštevníkov. / megapudel nemôže chýbať
v gýčových dizajnových obchodoch, ale ani v umení. kde bol skôr? / bankomat
napojený na organ, ktorý skutočne hral podľa toho, ako ste písali pin kód.
Pg
3
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Arménsky spisovateľ William Saroyan raz
vo svojom diele napísal, že úloha umenia
je vytvoriť svet, ktorý je tolerovateľný.
A keď si predstavíme, že veľká väčšina
vecí, ktoré nás denne obklopujú, je z väč-
šej či menšej časti umením, nebol ďaleko
od pravdy. Ticho o siedmej ráno miesto
budíka v podobe obľúbenej pesničky,
obyčajné tričko bez potlače, zošit bez
neidentifikovateľného mnohouholníka na
titulnej strane, holé steny vonku aj vnútri
a prázdne plátna v galérii (ak to nebol
zámer),aj to je svet bez umenia. Prežili
by sme to, veď nás neskolila ani doba
ľadová. A bol by to svet ako dnes, akurát
sivý a smutný, svet, ktorý by sa časom stal
neznesiteľným pre väčšinu z nás
Ale našťastie sa stretávame s ľuďmi,
ktorých úlohou je znesiteľný svet vytvoriť.
či už je to vaša prateta, nadšene háčku-
júca dečky pod všetky vaše súčasti bytu,
alebo stará mama, ktorá si neodpustí na
vašom vianočnom svetri veselý motív,
či otec spievajúci si v sprche vlastnú
inovovanú verziu Pavarottiho opery. Sú
však ľudia, ktorých umenie je niečím viac,
niečím, na čo si spomeniete v rannej tla-
čenici v autobuse a večer, keď nemôžete
zaspať. ja som mala to šťastie, že som
sa s niečím podobným stretla a to hneď
niekoľkokrát.
a príbeh o pohybe bol na sVete
nastavovanie hláv, aby sme boli všetci
v zábere, a potom tie kŕčovité úsmevy
každý nastavený z takého profilu, o kto-
rom vieme, že vyzerá najlepšie aj po celo-
dennom daždi a pollitri vína. Aj to je sú-
časť fenoménu menom fotografia a ja som
mala v istom období pocit, že s nástu-
pom digitálnych foťákov zmizla všetka tá
prozaickosť, ktorú tento druh umenia so
sebou nesie. A vlastne ani na dovolenku
nemusíte, veď vo fotošope odstránite po-
zadie vašej záhrady so skleníkom a hodíte
tam more, piesok a priateľovi prilepíte
do ruky kraba. Ale potom prišla Zuzana
a vyvrátila moju apokalyptickú predstavu
o fotografii.
Zuzana zistila, že ju umenie lizlo
v období, keď väčšina z nás o sebe zisťo-
vala len veci prevažne povrchného a ne-
blahého charakteru. V sedemnástich síce
ešte nevedela, kam ju to zaveje, no vravela
si, že ak sa náhodou umeniu sama veno-
vať nebude, aspoň sa ním obklopí. A zača-
la prozaicky nástenkami a výzdobami,
lenže ako to už býva, nie každá stredná
škola praje kreatívcom (ak vôbec nejaká)
a tak si vypočula akurát strohé: „Zuza
na, toto je škola, nie karneval!“ Dnes má 21
a umenie, ktoré okolo nej počas puberty
len tak prechádzalo, sa u nej definitivne
usadilo, aj keď priznáva, že keby sa viac
snažila, tak to dotiahne do vyššieho le-
velu. Druhé miesto v reklamnej súťaži, v
kategórii reklamná fotografia, však hovorí
ZneSITeĽný SVeT
„radšej kompozíciu nachádzam,
alebo to nechám celé len tak
spontánne sa VyVinúť...“
Ľavá strana, zhora nadol ivica / zuzana, pravá strana martina
Pg
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNeart tExt vlADkA MAkovnIková
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/samo za seba, veď posúďte sami. Zrkadlovka jej teda prirást-
la ako k srdcu, tak aj k rukám, no márne by ste ju hľadali vo
fotoštúdiu, ako inštaluje objekty a vymeriava ich vzájomnú
polohu: „Radšej kompozíciu nachádzam, alebo to nechám celé len
tak spontánne sa vyvinúť. Keď som robila módny editoriál, nechcela
som, aby to bolo dopredu naplánované; kde bude modelka stáť, ka
diaľ pôjde, kedy ako vyskočí. Robila som aj také fotky, ale to nebolo
ono... tak som jej kázala, nech si vezme na seba druhý model a po
vedala som jej: Saška, tancuj! a holt, príbeh o pohybe bol na svete.“
Vďaka ľuďom ako Zuzana, vďaka tým, čo vidia cez
objektív viac ako my ostatní, sa dá fotografia stále považovať
za umenie. či už na výstave, v reklame, na ploche počítača,
alebo doma v rámiku, fotografia robí svet znesiteľnejší.
sVet a žiVot
Trochu skôr začala o umení uvažovať Ivica, ktorej najväčším
koníčkom by boli dodnes vymaľovanky a vystrihovačky,
nebyť blahodarného digitálneho veku, ktorý so sebou
priniesol aj vlastné digitálne umenie. Kým väčšina smrteľ-
níkov je rada, že v skicári zafarbí plochu a vo worde zmení
typ fontu, Ivica je doma vo viacerých grafických progra-
moch, a to sa odzrkadľuje aj na jej práci. Po polovici života
strávenej na výtvarke odišla na Vš do brna, kde sa venuje
vizuálnym štúdiam. V jej práci nájdeme všetko možné, od
handmade koláží cez grafické počiny a reklamné posolstvá
až po kombináciu všetkých troch prvkov, spestrených
o vtipné, no zároveň inteligentné poňatie (nielen) súčasnej
reality. navyše ak zablúdite na stránku ivii-re.blogspot.com,
nájdete aj dôkaz jej dobrého vkusu, čo samozrejme prispieva
k Ivicinej schopnosti skombinovať veci tak, aby všetko
dávalo zmysel.
V poslednom čase jej učaril najmä vintage, čoho
dôsledkom je neprestajne rastúca zbierka starých reklám,
starých obrázkov a všetkého starého, čo sa aspoň sčasti dá
použiť do koláží a plagátov, ktoré vyrába. A prečo vintage?
„To vám nepoviem, očarilo ma to, baví ma to a najdôležitejšie je,
že hneď vidím, čo a kde použiť,“ hovorí. jej sklon k vintage však
neznamená, že sa vyhýba súčasnému umeniu: „Samozrejme,
že ho sledujem, baví ma jeho hravosť, inovácia, ale musí to mať svoj
koncept.“ Ivana našlavvzorový koncept hlavne u Marie čer-
mínovej, známejšej pod pseudonymom Toyen, predstaviteľ-
ky európskeho surrealizmu. A čo nehynúca inšpirácia, ktorá
hýbe jej mysľou a rukami? Svet a život. Dnešok, včerajšok,
trvácne aj pominuteľné, realita a ilúzia.
Digitálne umenie je v tých správnych rukách, pod
dohľadom ľudí, ako je Ivica, ktorých poslaním je ukázať nám
iný pohľad na svet. Aj to robí svet znesiteľnejším.
o konzumentoVi, z ktorého sa stal tVorca
ďalším človekom, ktorého pohľad na svet sa zhmotňuje
v umení, je Martina. štyri roky som sedela v lavici za ňou,
preto viem, že jej večné kreslenie, maľovanie , tieňovanie
a vyfarbovanie muselo mať patričný dopad na jej budúcnosť.
A naozaj, pretože dnes študuje na UK učiteľstvo výtvarného
umenia a jej dovtedajšia záľuba sa stala vlastne jej hlavným
odborom. Ako sama hovorí, vďaka tomu, čo študuje, sa
venuje nespočetnému množstvu oblastí umenia, no najviac
sa našla v kresbe a maľbe. A podľa všetkého jej nájdenie sa-
mej seba medzi štetcami a akrylovými farbami bolo jedným
z tých plodnejších nachádzaní svojej podstaty, čo sa ukázalo,
keď vyhrala fakultné kolo šVUoč. Táto udalosť jej otvorila
dvere a pohla vecami a dnes má za sebou niekoľko školských
výstav, aj vďaka profesionálnemu vedeniu akad. maliara Da-
niela brunovského a akad. maliara Stanislava Harangozóa.
Postupom času jej učarovala figurálna realistická maľba, do
ktorej vkladá nielen vtipné detaily, ale aj modernú farebnosť,
pričom, ako sama tvrdí, sa vyhýba „dnešným temnotám“,
dielam odrážajúcim negatívne pocity.
Kdesi som počula, že človek nepotrebuje mať v živote
nijaký vzor, pretože to často narúša podstatu jeho samého,
alebo dokonca určuje hranicu toho, kam sa môže dostať
a sám ju potom neprekročí. Ideál, ktorý si za vzor kladie
Martina, však má svoju nevyvrátiteľnú logiku a ešte krajšiu
myšlienku: „Je to každý, kto má v živote istú predstavu a ide za
ňou, pracuje na sebe a stále sa niekam posúva,“ hovorí.
Martina sa nestavia do pozície človeka, ktorý prosto
mal to šťastie, pretože sama sa pridŕža skutočnosti, že
talent je len 10 percent úspechu. Preto na sebe neustále
pracuje, zlepšuje sa a samozrejme hľadá aj iné sféry umenia,
v ktorých by sa zmenila z konzumenta na tvorcu. Stretáva sa
s inšpiratívnymi a kreatívnymi ľuďmi, vníma okolie naplno
a posúva sa dopredu.A napriek tomu, že jej cesta umením
je ešte len na začiatku, jej talent, štetec a plátno tvoria svet,
ktorý je znesiteľný.
Všetky tri obohacujú (môj) okolitý svet a sú malou
súčasťou umenia. nie sú to umelkyne svetového formátu,
sú na začiatku cesty, knihy, príbehu. Ľudia ako ony, takí,
ktorých umenie nesie v sebe odkaz, myšlienku a túžbu ísť
ďalej, majú v živote neľahkú, no o to dôležitejšiu úlohu.
Vytvoriť svet, ktorý je tolerovateľný.
„samozrejme, že
sledujem súčasné
umenie, baVí ma
jeho hraVosť,
inoVácia, ale
musí to mať sVoj
koncept.“
Pg
5
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/náš mladý hrdina (ročník výroby 1991) sa volá Peter Sit(ič)
a jeho vášňou sú fotografie. Pochádza z Dechtíc a tohto
roku nastupuje ako študent Vysokej školy výtvarných umení
v bratislave na Katedru fotografie a nových médií. Za svoju
najnovšiu tému – message si zvolil ajlávmjuzik. Učaroval mu
„náš“ inet label s rovnomenným názvom, čo nás patrične
teší. Pred časom sa v západnom krídle trnavskej radnice
uskutočnila kolektívna výstava Like/Dislike, kde svoj
koncept po prvý raz predstavil verejnosti. Vďaka pozitívnym
ohlasom na akciu je plný entuziazmu a vo fotení plánuje
pokračovať, kým mu budú sily stačiť. Držíme mu palec.
www.artattack.sk/ajlaVmjuzik
AjLáVMjUZIK nIe je IbA HUDbA ZADArMo
Pg
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNeart tExt uDo zuckErnbAch (ArtAttAck)
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/renDeZ jAM
TAK, A je DoMAĽoVAné, DobojoVAné, DoHrAné
ďalší ročník open air podujatia renDeZ jAM 2011 – baki-
ho memoriál, ktorý sa uskutočnil v poslednú júnovú sobotu
v športovom areáli v bratislavskej mestskej časti rača/ren-
dez, je za nami.
Podujatie tradične prinieslo späť na ulicu trocha
hip-hopovej kultúry, počas dňa ste mali možnosť sledovať
Graffiti jam oldschool verzus newschool slovenskej graffiti
scény a trow up battle, bboyi si zmerali sily v battloch 3
na 3 a v tohtoročnej novinke, v top rock battli 1 na 1, ktoré
sa nakoniec odohrávalo v miestnom podniku, pretože sa
areálom počas dňa dvakrát prehnala prehánka a bboyi mali
zmáčané lino. nemohol chýbať ani streetbalový turnaj, slam
dunk a trojky, počas dňa ste sa mohli schladiť vďaka vodné-
mu futbalu. Akciu podfarbovali rapové tóny v podaní djov
z gramorokkaz, konkrétne sa predviedli dj Metys, dj Miko
a dj Lkama. od 20. h. sa v lokálnom podniku konal after, do
tanca hrali do skorého rána dj škupo a dj SaTo.
na priblíženie atmosféry prinášame dávku fotiek!
podujatie
tradične
prinieslo späť
na ulicu trocha
hip-hopoVej
kultúry
Pg
7
magaziNe with a differeNcetExt ElbAn foto MAtAtE art
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/DITA PePe
UMeLeCKá SCHIZoFrénIA ALebo AUToPorTréTy
Keď sa raz stretnete s jej fotkami, Dita Pepe s vami zostane
navždy. niežeby bola prudko šokujúca alebo svojou
prácou vyrážala dych, je neskutočne originálna, odľahču-
júco vtipná a nadčasovo jedinečná. jej fotky sú zaujímavé,
svojím obsahom vás povznesú nad ťažkopádnu komerčnú
fotografiu a doprajú vám veľmi príjemný zážitok. Fotografia
Dity Pepe nesie určitý autorský punc, ktorý spôsobuje, že ju
budete vedieť charakterizovať vždy a všade. Táto 38-ročná
rodáčka z ostravy, ktorá sa narodila ako Hornsteinerová,
žije v druhom manželstve a má za sebou život v nemecku.
Po tom, čo jej to s pánom Pepem nevyšlo, sa bez neho, avšak
ponechajúc si jeho meno ako umelecký pseudonym, vrátila
do rodných čiech a začala sa fotografii venovať intenzív-
nejšie. Absolvovala štúdium na Slezskej univerzite v opave
a po jej ukončení chvíľu pracovala pre komerčný časopis.
Zisťujúc, že ju večierky plné hviezd vlastne vôbec nebavia,
sa Dita odsťahovala do beskýd, kde stretla svojho súčasného
manžela. V beskydách Dita Pepe okrem nového partnerské-
ho vzťahu začala tiež novú tvorivú éru. bolo to totiž práve
tu, kde Ditu fascinovala inscenovaná fotografia, ktorá neskôr
viedla k vytvoreniu jej populárnych sérií autoportrétov.
tVáre dity pepe
Ak sa pozriete na portréty Dity Pepe ako divák-laik po prvý
moment
Vystrihnutý
zo skutočného
žiVota
Pg
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNephotography tExt nInA gAšPAríková www.EMPorIuMbrAnDs.coM foto DItA PEPE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/„stále mám
dojem, že musím
fotit, že tím
můžu něco
změnit. pořád
se mi zdá, že
realita jde mimo
mne a já žiji Ve
snu a V jiném
těle.“ DITA PePe
raz, prídu vám tak trochu „retro“, akoby zakonzervované
v čase a chvíľami tiež niečím zvláštne. na druhý pohľad
zisťujete, že žena na tých fotkách je akoby stále tá istá a
na tretí vám je už úplne jasné, že žena na tých fotkách je
naozaj stále tá istá. originalita snímok je práve v tom, že na
fotografiách v dokonalých prezlečeniach a napodobením
fotografovanej osobnosti figuruje autorka vždy ako súčasť
scenérie. Zaujímavé je, že sa do inscenovanej štúdie vždy
vloží tak dokonale, že do nej zapadne a na prvý pohľad
nevzbudí nijakú pozornosť. Divákovi tak Dita dáva najavo,
že sa s fotografovaným momentom dokonale zžila a stala
sa súčasťou dokumentovanej snímky. rovnako mu ponúka
priestor zhodnotiť, do akej miery bola jej reflexia situácie
úspešná. Motívy jej premeny sú rôzne, máme možnosť
vidieť fotografie rodín alebo žien, všetky zasadené do
rôznych sociálnych vrstiev. Dita Pepe nám prostredníc-
tvom svojej spoluúčasti umožňuje náhľad na živú situáciu
a portrétovanú sociálnu vrstvu robí svojou prítomnosťou
prístupnejšou. Svojou portrétovou prácou sa Dita Pepe v
kuloároch preslávila aj ako žena tisícich tvárí. na svojich
fotkách už totiž bola dcérou, vnučkou, priateľkou, matkou,
manželkou, alebo dokonca gymnastkou.
spoločenská hra
Autoportréty Dity Pepe pôsobia veľmi vtipne a isté sociálne
dogmy svojím zobrazením nadľahčujú. Sama tvrdí, že
to, do akej spoločenskej vrstvy sa narodením dostaneme,
je určitým spôsobom čistá náhoda, ktorá nás však často
celoživotne predurčuje. Tak ľahko, ako ona zapadne do
svojej fotografie prostredníctvom prezlečenia, by mohol
každý z nás zapadnúť do inej sociálnej vrstvy. Fotografka
svoje autoportréty využíva aj na porozumenie portrétovanej
osobe, jej životu a problémom, to všetko prostredníctvom
vlastného subjektívneho porozumenia. je to určitá forma
psychológie, kde fotke predchádza maximálne vcítenie
sa do zobrazovaného prostredia a následná autorkina
asimilácia. Pretože my reálnosti snímku uveríme, zobrazo-
vaný úspech to len potvrdzuje. Dita Pepe svoje autoportréty
začínala fotiť so známymi, kamarátkami, skrátka s ľuďmi,
ktorých poznala a tak vedela lepšie portrétovať ich život, vžiť
sa do ich výrazu tváre alebo sa zamaskovať na ich dokonalý
obraz. Dita časom začala portrétovať aj iných ľudí a svojou
prácou vytvorila určitú formu spoločenskej hry, prostred-
níctvom ktorej divákovi zobrazuje možnosť zapadnutia do
istého prostredia a života. Stáva sa teda na chvíľu súčasťou
života niekoho iného a cez vyhotovenú snímku nám o svojej
skúsenosti podáva obrazovú správu.
dokument Verzus fikcia
Dita Pepe nám svojou fotografiou prináša svojský pohľad
na svet a život rôznych typov ľudí z rôznorodých spoločen-
ských vrstiev. Cestou fiktívneho prevtelenia sa do zobra-
zovanej situácie nám ponúka portrét, ktorý je reportážny
a popisný. Svojou prácou balansuje na hrane dokumentu
a fikcie a divákovi tak dáva možnosť cez svoju účasť na ume-
leckom diele zažiť určitú skúsenosť. jej osobná sebareflexia
portrétovanej spoločenskej vrstvy nám prináša autentický
pohľad na situácie zo života spoločenských vrstiev. Ponúka
nám akýsi reálny moment vystrihnutý zo skutočného života.
Umenie je aj o tom, že každý z nás má rovnakú príležitosť a
možnosť si z konkrétneho umeleckého diela odniesť vlastný
zážitok, pocit či emóciu. Umelecká schizofrénia života,
ktorý zobrazuje Dita Pepe, nám túto možnosť dáva hneď
niekoľkokrát. Každá z jej prác je totiž ako samostatný film,
ktorý vám vždy ponúka jedinečný zážitok. je len na vás, ako
a koľkokrát sa naň pozriete.
www.ditapepe.cz
Pg
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/don‘t think, just shoot!
Fotografovanie na film už mnohí ľudia
pokladajú za praveký spôsob záznamu
prchavej reality. Myslia si to mnohí, ale
našťastie nie všetci. Lomografia by sa tiež
dala nazvať umeleckou experimentálnou
fotografiou a fotomániou, ktorá zahodila
do koša všetky digitálne fotoaparáty a vrá-
tila sa ku klasickému foteniu na film. nuž
a keď experimentovanie, tak poriadne
a film teda musí byť využitý v celej svojej
šírke, dĺžke a kráse, naozaj až po samotný
okraj jeho možností. exponovanie až
cez perforovanie (rečou pracovníka
z miestneho fotolabu „až k dierkam,
hej?“), nekonečná fotografia (slovom
toho istého pracovníka „nekonečne ťažká
práca, za ktorú si zaslúžim číslo tvojho
mobilu“), niekoľkonásobná expozícia
či zjednodušená chronofotografia a iné
„vychytávky“ sú samozrejmosťou.
nebudem sa tváriť, že som veľkou
fotografkou. Fotenie je pre mňa skôr
zábavou, relaxom, či súčasťou práce
a štúdia. Ale zároveň aj snahou zachytiť
prchavé momenty, ku ktorým by som
sa neskôr, stará a vráskavá, chcela vrátiť
alebo len tak prelistovať album fotografií,
len tak si melancholicky zaspomínať
v pyžame s pohárom vína. Veď tak nejako
to vykresľujú v tých hollywoodskych
trhákoch, nie?
Analógová fotografia sa za posledný
polrok stala pre mňa stelesnením všetkých
krásnych okamihov vo farbách, v akých
si ich pamätám (niekedy aj krajších)
a zachovaním atmosféry, ktorá by inak
podľa mňa z digitálnej fotografie dávno
vyprchala.
desať zlatých praVidiel
Ľudia, ktorí trpia akútnou potrebou mať
všetko pod kontrolou, môžu v prípade
lomografie prežívať naozaj veľmi ťažké
chvíle. Veď len hlavné motto „Don‘t
think, just shoot!” hovorí za všetko a po-
dobný obsah majú aj tzv. zlaté pravidlá.
Mať fotoaparát stále pri sebe (1.)
nie je až taký problém, ak samozrejme
nevlastníte celú izbu fotoaparátov, čo
môže vyvolať až záchvat nerozhodnosti.
Moju zbierku tvoria len štyri takéto
fotoaparáty a aj tak mám čo robiť, aby
som sa rozhodla.
Používanie týchto fotoaparátov vo
dne – v noci (2.) síce vysilí vaše ramenné
svalstvo a pravý či ľavý ukazovák, ale čo
by človek neurobil pre krásne fotografie
a rovnako krásne tvarované svalstvo.
Z toho vyplýva, že by sa každý záujemca
o lomografiu mal naučiť vnímať ju nie ako
zásah do života, ale ako jeho súčasť (3.).
Ako control freak si určite najviac
užijete pravidlá číslo 4. až 10., pretože
napríklad fotenie od boku, povzbudenie
k rýchlemu „cvakaniu“, ubezpečenie, že
nemusíte vedieť dopredu, čo ste odfotili
a že sa v podstate nemusíte starať o žiadne
pravidlá, či výrok od Williama Firebracea:
„nemyslite“ spôsobí u vás nielen prudké
dýchanie a zvýšenie tepu, ale deväť z de-
siatich lekárov spozorovalo aj vytrhávanie
vlasov a bezvedomie.
napriek týmto rizikám ma lomografia
prosto dostala a rovnako aj desaťtisíce ďal-
ších. Lomografistov nájdete všade okolo
vás, pretože je to ako ticho sa šíriaca epi-
démia. ja už mám svojich lomo-positive
na katedre, v Pražskom metre, v Londýne
na konferencii a pár zvedov aj medzi
priateľmi, ktorí sa rovnako ako ja tešia
z tejto plánovanej nedokonalosti, náhody
a neuveriteľných farieb, stelesňujúcich
ozajstnú a prirodzenú krásu.
www.lomography.com
www.lomography.sk
LoMoGrAFIA
PLánoVAná neDoKonALoSť, náHoDA A neUVerITeĽné FArby
ľudia, ktorí trpia akútnou
potrebou mať Všetko pod
kontrolou, môžu V prípade
lomografie prežíVať naozaj Veľmi
ťažké chVíle
Pg
0
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNephotography tExt A foto ErIkA grEnDElová
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/THE ART OF CAN.
Výstava najkreatívnejších diel
v Eurovea Sklad č. 7.
21. až 30. októbra 2011
Eurovea Sklad č. 7, Pribinova 8, Bratislava
otváracia doba: 10:00–22:00 h.
vstup voľný
www.redbull.sk/artofcan
„Trade In Your Wings“ Marisa Adelman
THE ART OF CAN.
Výstava najkreatívnejších diel
v Eurovea Sklad č. 7.
21. až 30. októbra 2011
Eurovea Sklad č. 7, Pribinova 8, Bratislava
otváracia doba: 10:00–22:00 h.
vstup voľný
www.redbull.sk/artofcan
„Trade In Your Wings“ Marisa Adelman
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Patrím ku generácii, ktorá vyrastala
s Harrym Potterom, prežívala putovanie
s Prsteňom a vojnu so Sauronom. Tieto
príbehy sa však už skončili, hoci sa, mne
pre radosť, blíži Hobbit. čo si však máme
počať my, milovníci veľkolepých ság
plných hrdinov, s ktorými sme prežívali
všetky utrpenia aj radosti? Zachrániť nás
mohlo prísť len jediné. Televízia Hbo
je známa svojimi originálnymi seriálmi
ako Sex v meste, rome, Pacific či True
blood. ohromné rozpočty, uspokojivé
spracovanie, milióny fanúšikov na celom
svete. najnovšie u divákov boduje fantasy
sériou Game of Thrones.
námetom seriálovej novinky je
fantasy séria noviel A Song of Ice And
Fire od amerického autora Georgea r. r.
Martina. Ten hrdinsky odmietol nejednu
ponuku na filmové spracovanie svojich
noviel a veru dobre urobil. Hbo prepo-
žičalo každej z desiatich častí prvej série
hodinu času a tak zahrnulo do príbehu
všetko podstatné. Inak by veľa postáv
bolo príliš povrchných a Game of Thrones
by nemalo svoje súčasné čaro. Dej
príbehu paralelne sleduje osudy mnohých
hrdinov v Siedmich kráľovstvách Westero-
su, na hranici Severného kráľovstva – ob-
lasť, ktorá sa volá Val a stráži ju nočná
hliadka (nie tá od ruského autora Sergeja
Lukjanenka, hoci občas by sa im tam zišlo
viac ľudí), a na východe v Slobodnom
meste Pentos. Martin vytvoril príbeh taký
fenomenálny, že si zaslúžil množstvo
nominácií na ceny fantasy literatúry, ale aj
pozornosť televízie Hbo, ktorej seriálové
projekty sa prejavujú len úspechom. jeho
knižná séria A Song of Ice And Fire má
mať sedem častí, pričom celá septalógia
sa dá odhadnúť na vyše 7-tisíc strán. čo
k tomu možno povedať. Keď to pánovi
Martinovi píše, sťažovať sa nebudeme.
V príbehu sa predstaví aj herecká
hviezda Sean bean, ktorý mohol v úlohe
mocného bojovníka vo fantasy príbehu
zúročiť skúsenosti z Pána prsteňov,
kde stvárnil boromira. V Hre o tróny je
správcom Severného kráľovstva, mužom
uvážlivým a spravodlivým menom
eddard Stark. Kráľ Siedmich kráľovstiev,
jeho niekdajší priateľ robert baratheon
z neho chce mať pravú ruku. V príbehu
máme možnosť sledovať aj osudy Star-
kovho nemanželského syna jona Snowa,
ktorý chce opustiť rodinu svojho otca,
kde bude mať vždy postavenie bastarda,
jeho dcér Sansy a Arye a synov robba,
brana a rickona. Každá z postáv má svoje
túžby, svoje charakterové vlastnosti,
vďaka ktorým sú natoľko jedinečné
a veľmi reálne. V príbehu má svoje miesto
aj kráľovná Cersei, ktorá má so svojím
bratom jaimem až nepatrične blízky vzťah
a vzišli z neho všetci traja dedičia Sied-
mich kráľovstiev. Zaujímavou postavou je
ich brat Tyrion – trpaslík, ktorý síce nedis-
ponuje silou rúk, no zato má bystrú myseľ
a humor. ďalej sledujeme osud Daenerys
Targaryen – princeznej Dragonstone,
ktorú jej brat vydá za barbarského bojov-
níka Khala Droga, len aby získal vojsko
a ovládol kráľovstvo, čo mu patrí. rozhorí
sa nečistý boj o moc medzi nespočetnými
rodmi, ľuďmi, ktorí si hľadajú vo svete
svoje miesto. Cieľom krvavých bojov je
obsadiť Železný trón. okrem občianskej
vojny však súperenie ohrozí tajomná sila,
ktorá šíri zimu Severným kráľovstvom
a snaží sa ovládnuť aj zvyšok sveta.
Prvá klapka Hry o tróny padla 26. júla
2010, no pilotný diel sa nakrútil už v roku
2009. nakrúcanie prebiehalo v prekrás-
nych lokalitách na Malte a v Severnom
írsku, kde, ako tvrdia tvorcovia, „prejdete
40 km a je tam nádherný hrad, prejdete
ďalších 20 km a nájdete tajomný les“.
okrem pútavého príbehu, väčšinou
neopozeraných hereckých tvárí, ktoré
však nie sú charakteristické amatérskymi
výkonmi, si vás Hry o tróny získajú aj
samotným spracovaním, ktoré je pre
Hbo príznačné a predurčené na ďalší
úspech. Televízia Hbo nedávno získala
104 nominácií na ceny emmy, pričom
až 13 z nich patrí práve seriálu Game of
Thrones. okrem nominácie scenáristov
Davida benioffa (autor scenára k Tróji
a X-men origins: Wolverine) a D. b.
Weissa za scenár k jednej z desiatich častí
prvej série je to napríklad aj nominácia
na skvelú dramatickú sériu, mejkap,
kostýmy, špeciálne efekty, zvuk a ďalšie.
Všetky sú podľa mňa zaslúžené.
Súčasní fanúšikovia netrpezlivo
čakajú na pokračovanie v podobe druhej
série, ktorá sa má začať nakrúcať už
čoskoro (kastingy sa uskutočnili v máji
tohto roka), a tisícky ďalších nadšencov
z celého sveta neustále pribúdajú. niet
pochýb o tom, že sa zrodila nová fantasy
kultová legenda, ktorá upúta množstvo
divákov a bude ich sprevádzať niekoľko
rokov. Hbo vie, ako na to.
ZboHoM, HArry PoTTer
bUď VíTAné, GAMe oF THroneS!
niet
pochýb
o tom, že
sa zrodila
noVá
fantasy
kultoVá
legenda
Pg
2
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNefilm tExt zuzu lobotková foto hbo
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Slovensko, Morava aj česko majú svoje filmové
semináre, alebo skôr letné filmové školy, kde sa od
rána do večera nesedí len v kine, ale ľudia sa môžu
aj pýtať a na svoje otázky dostanú odpovede. Aj
od tých najslávnejších tvorcov/ kýň. Päťdesiatšesť-
ročný balkánsky filmár a muzikant emir Kusturica
je nepochybne jedným z nich.
V lete sa na nedostatok kultúrnych podujatí
vskutku nemožno sťažovať, problémom môže
byť skôr nedostatok financií či voľného času.
V krátkom časovom úseku mohla totiž predovšet-
kým intelektuálna omladina navštíviť začiatkom
augusta v banskej štiavnici filmový seminár 4 živly
s témou Pamäť a ešte pár týždňov predtým tradič-
nú (už dávno nie komornú) letnú filmovú školu
v Uherskom Hradišti. Práve tam mohli naživo
stretnúť nestarnúceho juraja Herza, seversky mi-
nimalistického Akiho Kaurismäkiho a unaveného
emira Kusturicu.
oVplyVnený pražským tVoriVým
oVzduším
V rámci prednášky o filme sa na júlovej filmovej
škole emir Kusturica rozhovoril, akou náhodou
sa dostal k filmovej kariére. V minulosti vzdoroval
svojim rodičom, bol veľmi problémový žiak,
nechcel čítať knihy, no aspoň rád chodil do kina.
rodičia ho poslali ešte za bývalého režimu na
skusy do Prahy.
Počas prijímačiek na FAMU sa ho komisia
opýtala, čo si myslí o socialistickom realizme. Ako
osemnásťročný rebel nemal o tom ani potuchy, ale
podvedome vycítil, že od tejto odpovede zavisí
jeho budúcnosť. odvetil, že „toho realizmu nikdy
nie je dosť“ a ocitol sa v ročníku kontroverzného
filmára, profesora otakara Vávru (s ktorým sa po
dlhých rokoch stretol naživo práve v Hradišti).
na pražské ovzdušie, „ambient“ a inšpiratívne
stretnutia tých čias spomína dodnes.
Už Kusturicove krátke filmy na tému
antisemitizmu počas 2. svetovej vojny vzbudili
pozitívny ohlas a umožnili mu nakrútiť celove-
černý film (prvý z plánovanej trilógie o rodnom
Sarajeve) „Spomínaš na Dolly bell?” Zlatá
palma z canneského festivalu za snímku „otec
na služobnej ceste” mu v osemdesiatych rokoch
výrazne ovplyvnila život. Do tohto obdobia spadá
vznik legendárnej skupiny no Smoking orchestra
(vtedy ešte pod názvom Zabranjeno Pušenje),
s ktorým vystúpil toto leto aj pred českým, morav-
ským a slovenským publikom.
artoVé filmy Versus komerčné
oddychoVky
Kusturica mal so Zlatou palmou v rukách
otvorené dvere k veľkým filmovým projektom
s ešte väčším rozpočtom. Pre nakrúcanie filmu
„Dom pre obesencov“ strávil režisér niekoľko
mesiacov v obrovskom rómskom tábore blízko
macedónskeho Skopje. V tom čase ho kontaktoval
Miloš Forman (práve on bol predsedom poroty na
onom festivale v Cannes) s ponukou hosťovať na
Kolumbijskej univerzite v USA ako filmár-peda-
góg. Práve za oceánom Kusturica začína nakrúcať
„Arizona Dream“, ktorý má pre vojnu vo vtedajšej
juhoslávii veľmi temný dojazd. réžiséra zastihne
obdobie vnútornej depresie a tvorivej neistoty,
KUSTUrICA V STrIŽnI neMUSí PLAKAť
ktoré sa o dvadsať rokov neskôr zopakuje.
Ak ste nevideli nič z Kusturicovej ranej tvorby,
môžete to súkromnou projekciou dohnať doma
počas upršaných večerov. na letnej filmovej škole
v Hradišti sa premietali skôr jeho tragikomické
etnofilmy. Za veľkolepý projekt „Underground“
(príbeh juhoslávie od 2. svetovej vojny až po
balkánsky konflikt) získal druhú Zlatú palmu
z festivalu v Cannes a rozdelil filmových kritikov/
čky na dva tábory. nie všetkým sa pozdával ten
balkánsky chaos, kde sa len pije a tancuje. Pritom
jeho tvorca sa sám nepasuje za človeka, čo „rád
chľastá, droguje... ale rád sa na to vo filme pozrie,
preto to aj tak do scén projektuje“.
Kultová snímka „čierna mačka, biely kocúr“
je oddychová veselohra (skvelá aj v nadabovanom
českom znení) s nezabudnuteľným soundtrac-
kom. Filmár Kusturica sa viac a viac ponára do
úlohy hudobníka v rámci no Smoking orchestra
– skladá hity, hrá na gitaru a vypredáva koncertné
sály po celom svete.
Vlastná etnodedina s filmoVým
festiValom
Podľa Kusturicu je 90 percent filmov v kinách
komerčnou produkciou, bažiacou po zisku a ne-
kladúcou dôraz na umeleckú stránku. Varuje pred
vplyvom Hollywoodu, ktorý postupne valcuje
kvalitnú kinematografiu. jedine na filmových fes-
tivaloch si ešte možno pozrieť originálne snímky
s výpovednou hodnotou.
Počas práce na jednom z posledných filmov
„Život je čudo“ sa režisér zaľúbil do srbskej oblasti
Mokra Gora natoľko, že po skončení nakrúcania si
tam postavil svoju etnodedinu Drvengrad (zvanú
aj Küstendorf). Ulice nesú názvy podľa Kusturi-
cových obľúbencov: Federica Felliniho, Ingmara
bergmana, ale aj ernesta Che Guevaru či Diega
Maradonu. Možno raz pribudne aj ulica Miloša
Formana či bohumila Hrabala, ktorých tvorbu
má zakladateľ dediny s veľmi dobrou „bolkov-
sko-polívkovskou“ češtinou veľmi rád. od roku
90 percent filmoV
V kinách je komerčnou
produkciou, bažiacou
po zisku a nekladúcou
dôraz na umeleckú
stránku
2008 sa tam každoročne koná filmová prehliadka
Küstendorf Film & Music Festival. Minulý rok ju
osobne navštívil herec johnny Depp, dokonca mu
v dedine odhalili sochu.
maestroVa lekcia filmu
Film je prvé umenie, ktoré emirovi Kusturicovi
prinieslo radosť. S hudbou je to podobné. Snaží sa
svojimi filmami ponúknuť ľuďom správnu dávku
katarzie. Ak sa tvorca dôkladne venuje príprave
a výstavbe filmu, potom nemusí plakať v strižni.
Plakala však väčšina osadenstva filmovky v Hradiš-
ti, ktorá nevidela svojho balkánskeho miláčika na
sľúbenom futbalovom zápase a na ďalších sprie-
vodných podujatiach. Zrušil aj všetky rozhovory
s médiami – cítil sa byť unavený, v depresívnej
fáze tvorby. Pravdepodobne ho trápi odstúpenie
nemeckého producenta od plánovanej realizácie
filmu „Cool Water“ s Taharom rahimom v hlavnej
úlohe – o putovaní dvoch palestínskych bratov.
Azda mu budúcoročné nakrúcanie nového projek-
tu v Mexiku s beniciom Del Torrom zlepší náladu.
Počas jeho „master-class“ odznelo niekoľko
podnetných právd, aj na adresu českej a sloven-
skej kinematografie. So zmenou spoločenských
podmienok sa bezpochyby mení aj kinematogra-
fia – keď je krajina v tvorivej neslobode, nakrúcajú
sa lepšie filmy. Keď je kríza zažehnaná, filmári/ky
akoby zľavili zo svojich štandardov, už nepotrebu-
jú držať uvedomelú divácku obec v strehu a začnú
kopírovať Hollywood, ktorý „na myšlienku
nedáva bacha“. emir Kusturica však vo svojich
filmoch na myšlienku pozor dáva. Plač v strižni sa
v jeho prípade zatiaľ nekoná.
Pg
3
magaziNe with a differeNcetExt bobA bAluchová foto jAkub hněvkovský film
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/... lebo to umenie v nitre je fakt dobré. Svedčí
o tom aj pripravovaná divadelná sezóna 2011/
2012, ako aj súčasný repertoár Divadla Andreja
bagara v nitre. na doskách, ktoré znamenajú svet,
si ten váš svet môžete prísť pozrieť osobne.
„dosky, cez ktoré Vidíte sVet!“
nemáte niekedy pocit, akoby nás deň čo deň, stá-
le viac a viac niekto prenasledoval? štát, úrad, šéf,
kolegovia, priatelia, rodičia... Možno sa to všetko
deje pomaly, tíško a nebadane. Sme neslobodní.
Musíme naplniť svoju rolu! Možno by sme tak radi
unikli, utiekli, chceli by sme byť niekým iným...
lepším, šťastnejším, usmievavejším... Prečo takí
nie sme?
Ale je tu divadlo! Postavy pripravovaných
premiér spája práve túžba byť niekým iným. je to
ich téma, téma noVej IDenTITy.“
nová sezóna očami režiséra, šéfdramaturga
a umeleckého šéfa Divadla Andreja bagara v nitre
(DAb) Svetozára Sprušanského, ktorý nám spolu
so svojím tvorivým tímom ponúka nové inscená-
cie. Možno cez ne uvidíme práve ten náš svet.
dab má v slovenskom kontexte divadla už
desiatky rokov výsostné postavenie a na svojom
konte množstvo ocenení. jedným z nich sú pre-
stížne dosky, ocenenie divadelnej sezóny 2008
v kategórii objav sezóny za dramaturgický cyklus
rodinné striebro – monotematickú diva-
delnú sezónu uvedenia piatich diel slovenskej
klasiky. už niekoľko rokov ste šéfdramaturgom
dab v nitre. ako vzniká úspešná dramaturgia?
na začiatku som sa snažil spoznať poetiku
a tvorivé zázemie tohto divadla, snažil som
sa preniknúť k celkovému „géniu loci“. nitra
zažila veľké éry režisérov P. Haspru, K. Spišáka, j.
bednárika, M. Kákoša. Pokúsil som sa nadviazať
na všetko pozitívne a zjednocujúce z ich tvorby,
ale popritom ponúknuť divákom aj nové videnie
a chápanie divadla. Až po roku sa vo mne vytvorila
jasná predstava o smerovaní nitrianskeho divadla.
Cesta tzv. ZDIVADeLnenéHo DIVADLA. S
dôrazom na silný príbeh, jasne čitateľné charak-
tery postáv. S dominanciou výtvarnej a hudobnej
stránky diela. niečo som presadzoval za každú
cenu, ale musel som zohľadniť aj novú spolo-
čensko-politickú situáciu, realitu novej budovy,
zohľadnenie neľahkej situácie s napĺňaním veľkej
sály v podmienkach regionálneho divadla, mož-
nosť rozvíjania hereckých síl v súbore, sústredenie
sa na vyhľadávanie zahraničných režisérov a ich
prizývanie k hosťovaniu. Ale čo je najdôležitejšie:
Dodnes mám na pamäti, že divadlo je živý, auten-
tický DIALÓG. rozhovor človeka s človekom,
javiska s hľadiskom. Divadelná hra je len zámien-
kou k tomuto rozhovoru. o svete, ktorý žijeme
program štúdia dab
9. septembra 2011
dark play
príbeh o počítačovej realite, ktorá
sa stáva reálnejšou než naše životy,
carlos murrilo, réžia s. sprušanský,
www.darkplay.sk
27. októbra 2011
bola raz jedna trieda
divadelný výlet do čias školských
lavíc, autorské divadlo j. luterána
a kol.
11. november 2011
sladká charity
svetová muzikálová klasika
o príbehu dievčaťa, ktoré chcelo byť
milované, réžia s. sprušanský
27. novembra 2011
dVaja úbohí rumuni
hoVoriaci po poľsky
súčasná hra doroty maslowskej
o realite a pocitoch dnešných
mladých ľudí, réžia j. rázusová
30. marca 2012
pýcha a predsudok
dramatizácia slávneho anglického
románu jane austenovej, réžia
ľ. Vajdička
1. júna 2012
kto je tu riaditeľ?
komédia zo súčasnosti z pera
svetoznámeho larsa von triera, réžia
j. luterán
VčerA, DneS I ZAjTrA...
nITrA DýCHA UMeníM A SKVeLýMI UMeLCAMI
ŽIVoT KoMICKý, roZPráVKoVý, KLASICKý I TrAGICKý
Pg
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNetheatre tExt rEnátA ryníková foto DAlIbor kruPkA
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/a o spôsobe, ako ho dokážeme žiť. Aj keď siahnem
po diele klasika, ono musí tematicky jednoznačne
spĺňať dané parametre. Aby svojou myšlienkou,
témou, výpoveďou bolo dnešné, súčasné. Výpove-
ďou aktuálne a živé! A to sa, súdiac podľa reakcií,
podarilo aj v prípade projektu rodinné striebro.
Klasika prehovorila rečou súčasníka!
umelecký súbor dab vždy tvorili výrazné
herecké osobnosti: V. müller, V. strnisková,
m. paveleková, a. korenči, m. slovák, e. ma-
tejková, j. bednárik, j. dóczy, m. kiš, d. lenci,
a. gáborová, e. pavlíková, j. gallovič či veľký
počet mladých hercov, ktorí v tomto divadle za-
čínali alebo dodnes pôsobia. Vo svojej inscenácii
svätenie jari (2005) ste obsadili všetkých starších
hercov súboru a mali ste šťastie tvoriť aj s tými,
ktorí už medzi nami dnes nie sú. ako porovnáva-
te prácu so staršími hercami a mladou hereckou
generáciou?
Vznik tanečnej fantázie na motívy Stravinského
hudobného diela Svätenie jari bola z mojej strany
pocta jednej veľkej ére nitrianskeho divadla. Pocta
hereckým a ľudským osobnostiam! Cítil som
k nim obrovský obdiv. Prostredníctvom televíznej
obrazovky, ako divák, neskôr ako začínajúci
kolega. boli to skvelí ľudia a herci. Ako generácia
vdýchli tomuto divadlu niečo, čo ďalšie generácie
hercov môžu ďalej rozvíjať. Grunt a poetiku.
Dnešná najmladšia generácia sa o to všemožne
usiluje, aj keď to vonkoncom nie je jednoduché.
často obdivujem svojich mladých kolegov, hercov
v nitre, že pri dnešných platoch a podmienkach,
ktoré im táto doba prináša, ešte divadlo vôbec
robia. Dnes môžu divadlo na Slovensku robiť len
nadšenci a fanatici. Ale aj napriek tomu sa mladá
generácia v nitre snaží odkaz svojich predchod-
cov „nepokaziť“. rozvíjajú ho. Akýsi duch divadla
kolektívneho nasadenia a zodpovednosti. nie sú
o nič menej talentovanejší ani pracovitejší ako ich
predchodcovia. Možno sú trochu dravejší a dr-
zejší, než by sa patrilo... Len vonkajšie okolnosti
a súvislosti sa zmenili, a to sa odzrkadľuje na ich
reálnom statuse, finančnom ohodnotení.
Vyštudovali ste divadelnú vedu, stali ste sa
dramaturgom a dnes ste aj úspešným režisérom
činoherných inscenácií klasikov (brecht, čechov,
gogoľ, gorkij, ibsen, shakespeare), súčasných
autorov (mayenburg, zelenka, lagronová,
lukasińska, studlar, sauter, murillo), operných
diel (massenet, mozart) aj muzikálu (boyband).
Vaše réžie boli prezentované na medzinárodných
festivaloch, získali si priazeň širokého publika a
na svojom konte máte niekoľko ocenení. podľa
čoho si vyberáte tituly hier?
Podľa ich zakódovanej energie. Milujem ruskú kla-
siku. oslovuje ma svojou poéziou zobrazovania
stavov duše človeka. Humorom, melanchóliou,
dušespytom. čechovovi sa musím poďakovať.
bola to moja prvá inscenácia: jeho jednoak-
tovky Pytačky a Medveď. V nitre som zrealizoval
čechovovskú trilógiu jeho najznámejších hier
(za Tri sestry sme dokonca získali niekoľko
ocenení DoSKy); s rusínmi v Divadle Alexandra
Duchnoviča v Prešove som uviedol ďalšiu ruskú
trilógiu. Chcel som stihnúť uviesť čechovove
veľké hry do svojej štyridsiatky. Podarilo sa! Teraz
sa k nim môžem vrátiť až ako šesťdesiatročný. Ak
dožijem a bude to pre niekoho zaujímavé! okrem
klasiky mám ešte jednu vášeň. nachádzanie
vlastného sveta vo svetoch súčasných dramatikov.
Musia mať v sebe „uletenosť“, ale aj pravdivosť
a svojský štýl. A prečo muzikál? na Slovensku
ho kritici nepoznajú a podceňujú ho. Musíte
poznať daný žáner a vládnuť ním. Pokúšam sa o čo
najprofesionálnejšie spracovanie daných titulov
a priblíženie sa k parametrom podobných diel
v okolitej európe. opera je lahôdkou. Vyzerá to,
že sa k nej ešte vrátim. Teším sa...
okrem vášho domovského nitrianskeho divadla
ste istý čas pôsobili ako dramaturg a režisér na
novej scéne v bratislave. V opere snd ste uviedli
mozarta, režírujete v divadle jonáša záborského
aj v rusínskom divadle alexandra duchnoviča
v prešove. máte za sebou skúsenosť v britskom
cardiffe. ak by ste mali porovnať prácu v jednot-
livých divadlách, kultúrach alebo regiónoch – líši
sa v niečom? prístupom hercov, ich temperamen-
tom, nasadením alebo technikou?
V británii je to niečo iné ako na Slovensku.
Pravidelné kastingy na divadelnú postavu vedú
hercov k obrovskej technickej pripravenosti.
Divadlo je kráľovskou prácou. Ale oproti nášmu
ohodnoteniu je aj kráľovsky platená. rusíni
sú výnimoční svojou hereckou predprípravou
kyjevskej divadelnej školy. Spojením zvláštnej
melanchólie, clivoty a sentimentu s obrovskou
nespútanou energiou a vnútorným nasadením.
Prešov, nitra, bratislava. Doteraz som pracoval
s hercami, ktorí boli rovnako zapálení, ako ochot-
ní. Starí či mladí; na západe či východe republiky.
Absolútnym prekvapením bolo moje stretnutie
s mladými opernými spevákmi na Mozartovej
čarovnej flaute v opere SnD. Skvelé obsadenie,
úžasná „partia.“ Toľko pozitívnej energie som už
dlho v skúšobnom období nezažil. A domnievam
sa, že to z tejto inscenácie cítiť. A nitra? Tam je
herecký súbor naučený obrovskému tvorivému
nasadeniu počas skúšok. je to niečo samozrejmé
a nevyhnutné. Práve koncentrovaná energia
a kreatívny prístup pri práci, zdedený od starších
kolegov, sú niečím, čo sa v múroch nitrianskeho
divadla drží už niekoľko desaťročí. A čo dokážu
oceniť prostredníctvom našich inscenácií aj skvelí
nitrianski diváci.
nikdy vám nenapadlo napísať vlastnú hru?
neplánujete takéto prekvapenie?
V réžii som našiel doteraz pre mňa najlepší
a najvzrušujúcejší spôsob vyjadrovania sa
k veciam, ktoré ma obklopujú, ale som aj autorom
pôvodnej rozhlasovej hry Miluj ma, zabi ma!
bola to pre mňa skvelá skúsenosť, rozhlasu za ňu
ďakujem. ohlasy poslucháčov boli pozitívne. Po
dvoch rokoch od nahrávky textu (režijne som
hru aj naštudoval) som počul chyby v realizácii,
v samotnom texte, v jeho štruktúre, v stavbe,
v budovaní jednotlivých mini príbehov. Išlo totiž
o štyri dramatické miniatúry alebo skôr etudy pre
dvoch hercov. Možno niekedy nabudúce, pri inej
„opere“ to budem môcť napraviť.
čo vy a herectvo?
raz som sa dal nahovoriť na to, aby som v os-
trovského hre Vlci a ovce hral postavu Lyňajeva.
bolo to fajn, ale vtedy som si aj povedal: Stačilo!
nie je to moja parketa. Trikrát som zaskakoval
vo vlastných inscenáciách, lebo iný herec by za
taký krátky čas rolu nenaštudoval. Ale bol to len
nevyhnutný záskok. bolo to raz v predstavení
brechtovej Svadby a dvakrát v inscenácii Tri sestry.
Dvakrát som hral veľké postavy vo filme. Dostal
som ešte niekoľko ponúk, ale tie som slušne
odmietol.
tiež sa o vás hovorí, že žijete divadlom naplno.
čím vás divadelný svet tak priťahuje?
Sám si to neviem pomenovať. je to obrovská sila.
Divadlo – to je prazvláštna chémia.
často hľadám v divadle aj sám seba. Sám
si niekedy kladiem otázku, či je moje stretnutie
s divadlom šťastím alebo skôr prekliatím. (To bola
aj základná pohnútka, ktorá ma viedla k insceno-
vaniu čechovovej čajky.) Možno si budem vedieť
po niekoľkých ďalších rokoch na túto otázku, čím
ma divadelný svet tak priťahuje, zodpovedať. Ale
teraz to ešte stále neviem.
aký je váš divadelný sen?
Ten nemám. Ale mám plný zošit nezrealizovaných
titulov. Dokonca na jednej zo strán s nadpisom:
rýCHLo UrobIť! Sú to súčasné texty a je ich
tam asi dvadsať. A to určite nezvládnem.
DAb rovnako ako jeho režisér a dvojnásobný
šéf dýcha a pulzuje v rytme života a odkazuje na
život sám. Život komický, rozprávkový, klasický
i tragický...Taký je aj súčasný repertoár divadla.
www.dab.sk
sme neslobodní, musíme naplniť sVoju rolu! možno
by sme tak radi unikli, utiekli, chceli by sme byť
niekým iným... lepším, šťastnejším, usmieVaVejším...
prečo takí nie sme?
Pg
5
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Mladé divadlo noMAnTIneLS už v názve pomenúva svoje ambície
nahliadnuť za oponu predsudkov a konvencií, ktoré už dlhé desaťročia dusia
našu spoločnosť akýmisi zabehnutými stereotypmi. občianske združenie
noMantinels sa rozhodlo prelomiť vlny týchto bariér a oslobodiť sa od toho,
čo sa má a nemá, musí a nesmie, malo a nemalo by sa...
režisér, ale aj „dievča pre všetko“, Andrej Kuruc, vám o tom prezra-
dí viac.
ste mladé divadlo s otvorenými názormi. kedy a ako sa zrodila myšlienka
vzniku vášho združenia a čo vás k tomu motivovalo?
Myšlienka sa zrodila pred dvoma rokmi, keď sme s kamarátkou Leou Vitkov-
skou urobili spolu prvú inscenáciu a zistili sme, že, aj keď máme čo doháňať,
máme aj čo povedať, najmä na poli netradičných životných osudov ľudí,
ktoré sú súčasné a neobsahujú klišé klasických hier. niekoľko rokov som hral
v jednom súčasnom divadle, kde však chýbali súčasné témy. Zároveň som sa
už dlhodobejšie venoval ľudským právam predovšetkým v oblasti diskriminá-
cie žien. Všetko sa to dokopy zmiešalo a vzniklo noMAnTIneLS.
aké boli vaše začiatky? stretli ste sa pri realizácii vášho plánu s nejakými váž-
nejšími problémami, nezáujmom, či odmietaním? ako ste s tým vyrovnávali?
Začiatky neboli ľahké, pretože konštelácia životných okolností nám asi rok
neumožnila rozbehnúť divadlo naplno. Chýbali ľudia, chuť, energia. Minulý
„chceme dať priestor
súčasnej domácej tvorbe,
profesionálnym autorom,
ale aj amatérom, ktorých
zaujíma divadlo. a veľmi
radi by sme tiež hovorili
o súčasných problémoch
menšín.“ povedala členka
divadla a režisérka lea
vitkovská.
noMAnTIneLS
DIVADLo, KToréMU nePreKáŽAjú HrAnICe
A KToré SA nIčoHo nebojí
Pg
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNetheatre tExt rEnátA ryníková foto lEnkA bokEsová
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/koľko ľudí je vo vašom stálom tvorivom tíme a akým
spôsobom vyhľadávate ľudí pre svoju spoluprácu?
či už režisérov, hercov, výtvarníkov alebo aj hudobníkov?
V súčasnosti máme v tvorivom tíme 9 ľudí, jednu super
režisérku, tri vtipné herečky, dvoch skvelých hercov, jednu
úžasnú scénografku a našu webovú guru. A samozrejme
mňa, robím v podstate všetko, čo je treba, od písania, réžie,
cez produkciu, len kresliť neviem. Všetci v podstate prišli
dobrovoľne, s entuziazmom, momentálne sme si veľmi
blízki. čo sa týka nových ľudí, nebránime sa ich príchodu,
nerobíme nejaké extra nábory, ale stačí sa prihlásiť a vydržať.
Lebo ono je to celkom drina, skúšky po večeroch, popri
ďalšej práci, keďže práca v divadle je viac menej dobrovoľná.
ako sme spomenuli v úvode, vo svojich témach sa
zaoberáte predsudkami a konvenciami ľudí, a teda aj
problematikou neheterosexuálnej menšiny, podporou
rodovej rovnosti s dôrazom na dôležitosť ľudských práv. na
slovensku je málo ukazovateľov, ktoré riešia túto otázku.
čo vás viedlo k tomuto zámeru?
V slovenskom divadle je málo súčasných drám, ktoré by
sa venovali témam menšinovej orientácie, trans identitiy,
rodovým témam, a ak, tak sú na okraji. nehovoriac o tom,
že v kamenných divadlách je akoby súčasná slovenská dráma
tabu. občas sa nejaká objaví, ale skôr je to šťastná súhra
okolností ako zámer podporovať takúto tvorbu. Inscenácie
sú vyprázdnené, nepolemizujú so slovenským geopries-
torom, neprinášajú nič kontroverzné, jednoducho, žiaľ,
klasická nuda. Zaujíma niekoho, že sú medzi nami vydaté
ženy, ktoré milujú ženy, že sú ľudia, ktorí obetujú všetko pre
kúsok ľudského dotyku, že mladí ľudia utekajú od rodičov,
len aby nepoznali ich identitu a ženy sú tu stále zneužívané?
Zaujíma. Som si istý.
Vaše združenie ponúka aj vzdelávanie prostredníctvom
workshopov, seminárov a publikácií pre študentov stred-
ných a vysokých škôl. akým spôsobom toto vzdelávanie
prebieha a ako sa dá tohto programu zúčastniť?
Vzdelávanie je jedným z cieľov divadla. V podstate v tomto
smere len začíname. na jeseň pripravujeme s Filmovým
festivalom inakosti diskusiu o Queer umení a neskôr
workshop o rodovo citlivom divadle, rodových stereotypov
a zobrazovaní skúsenosti žien prostredníctvom drámy. Ten
bude určený mladým ľuďom, ktorých zaujíma dramatické
umenie.
Váš repertoár pozostáva z rôznorodej klasickej ale i mo-
dernej drámy, a čo je hlavné poskytujete priestor súčasným
slovenským dramatikom. aký princíp ovplyvňuje váš výber
hier?
Zatiaľ sa len rozbiehame, v podstate sa hrajú len moje texty,
ale nebol by som rád, aby sme ostali len pri nich. Pri výbere
zohľadňujeme to, že musí ísť o súčasný text, od súčasného
autora, alebo autorky s témami predsudkov, stereotypov.
Chceme dať šancu aj novým autorkám a autorom.
Vyhral si so svojou prvotinou keby boli veci tým, čím sú
drámu 2005 (súťaž slovenských dramatikov) a vaše divadlo
pripravuje premiéru tohto titulu 17. 10. 2011 v kc dunaj.
tvoju ďalšiu autorskú hru slabosi uvediete v štúdiu 12 dňa
21. 9. a 5. 10. 2011. aj to je dôkaz, že no mantinels dáva
prednosť súčasnej slovenskej dráme s neheterosexuálnou
tématikou. aké sú vaše plány do budúcna?
na jeseň rozbiehame sezónu v KC Dunaj, kde nám poskytli
veľkorysý priestor. V novembri pripravujeme premiéru novej
inscenácie na doraz, ktorá sa bude zaoberať následkami
rodových stereotypov na životy žien a mužov. Diváčky
a diváci budú o všetkom informovaní prostredníctvom
nášho webu.
www.nomantinels.sk
rok som mal náhle čas zrealizovať svoje plány, mal som napí-
sanú hru Slabosi, ktorú sme boli odhodlaní s Leou spraviť.
A to bolo to najdôležitejšie... Pozitívne odhodlanie a aj
téma hry, ktorou boli čisto ľudia s menšinovou orientáciou,
ktoré pritiahli ďalších spolupracovníkov a spolupracovníčky.
Paradoxne, čo sa týka témy, nemali sme problém, ani nejaké
negatívne ohlasy. Už predtým sme spolupracovali so štú-
diom 12 a tam sú súčasnej dráme, ako aj témam spojených
s menšinami otvorení. Začali vychádzať nejaké projekty
a ďalší priestor v rámci nezávislého KC Dunaj. Sám som
prekvapený, ako sa to rozbehlo.
autor hier SLABOSI a KEBY
VECI BOLI TÝM, ČÍM SÚ,
andrej Kuruc hovorí, že:
„umenie je ideálny spôsob,
ako hovoriť o inakosti ľudí.
chceme upozorniť na to,
že ľudia s inou sexuálnou
a citovou orientáciou
riešia v podstate rovnaké
problémy vo vzťahoch,
v práci a s rodinou ako
zvyšok spoločnosti.
zaujíma niekoho,
že sú medzi nami
Vydaté ženy,
ktoré milujú
ženy?
Pg
7
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/o Amy sme vždy písali iba v dobrom.
Fandili sme jej boju so zákernými
démonmi alkoholu aj drog. Asi sme sa
málo snažili...
Amy nás opustila 23. júla. Po dvoch
albumoch a desiatke hitov sa pridala do
„Klubu 27“. Do londýnskeho Camdenu
išla vzdať hold tejto speváčke aj naša
roberta. A toto tam odfotila.
Amy, modlíme sa za teba.
AMy
WIneHoUSe
btw. klip “tears dry on their
own” režíroval práve david
lachapelle! ak o ňom
chcete vedieť viac, listujte
na začiatok časopisu.
Pg
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNemusic foto robErtA DolInská
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/jAMIe Woon
Má nAoZAj ráD PoPoVú HUDbU
áno, opäť sa
potVrdzuje, že
najlepšie albumy
Vznikajú doma
V spálni. Vedel
to už moby, keď
robil album play
a Vie to aj jamie
woon
TAK TroCHU SAMoTár A VeĽA PIeSní o úZKoSTI
Ak ste si cez leto užili málo dažďa a jesenného splínu, je na
čase, aby ste pričuchli k hudbe z Veľkej británie. Konkrétne
k tvorbe jamieho Woona. Ten síce vydal svoj debutový
album Mirrorwriting už na jar tohto roku, no ten je svojím
absolútnym minimalizmom miešaným s rnb a melancholic-
kým hlasom svojho stvoriteľa dokonalým spoločníkom na
upršanú i slnečnú jeseň.
jamie Woon, 28-ročný potomok malajského číňa-
na a škótky, vyzerajúci ako hanblivý pašerák kokaínu
z Kolumbie, mal k hudbe blízko už od detstva či puberty,
keďže jeho matka (folková speváčka) aj strýko sa pohybovali
v hudobných kruhoch. Už od svojich šestnástich rokov
nepustil gitaru z ruky a tvoril prvé nahrávky. študoval aj na
renomovanej brIT School približne v rovnakom čase ako
Amy Winehouse. Tú dokonca v časoch, keď ešte na svojich
koncertoch dokázala aj spievať, hudobne sprevádzal. nap-
riek tomu si ako správny skromný chlapec nikdy nemyslel,
že by ho hudba mohla niekedy živiť.
Hoci svoj prvý album vydal až tento rok, nie je Woon
v hudobnom biznise žiadnym nováčikom. V roku 2007
začal spolupracovať s dubstepovým producentom burialom
a vydal eP Wayfaring Stranger. Práve v tomto čase dostal aj
prvé ponuky na vydanie vlastného albumu. Ponuky však
odmietal, keďže podľa jeho vlastných slov nemal na album
dostatok piesní. neurčil si teda žiadny deadline a doprial si
toľko času, koľko potreboval: „jediné, na čo som pri tvorbe
albumu myslel, bolo to, aby bola nahrávka uspokojujúca
ako pre mňa, tak aj pre poslucháčov.“ Po štyroch rokoch tak
vznikla nahrávka štýlovo podobná The xx, či hudbe jamesa
blakea a nielen Woon a poslucháči mohli byť spokojní.
Viac ako pochvalne sa na adresu tohto albumu vyjadrili aj
hudobní kritici. Tí dokonca jamieho Woona zaradili medzi
15 najsľubnejších talentov roku 2011. V ankete bbC Sound of
2011 skončil napokon štvrtý, keď ho predbehli len excentric-
ká jessie j, spomínaný james blake a The Vaccines.
Album obsahuje dvanásť prevažne pomalých piesní:
„Väčšinu piesní na albume som vyprodukoval na svojom
notebooku a keď bola príležitosť, ušiel som na vidiek, kde
som písal a nahrával.“
o Mirrorwriting hovorí ako o popovom rnb albume,
ktorý spadá do undergroundových pasáží s trochou bás
a melanchólie. Woon o sebe tvrdí, že je tak trochu samotár,
čiže veľa piesní je o jeho úzkosti. Keď si k tomu prirátame
jeho pôvod, hudobné vplyvy (napr. radiohead, Massive
Attack...) je zrejmé, že tej melanchólie je na albume trochu
viac. To nepopiera ani samotný hudobník: „je to celkom me-
lancholická nahrávka, ale čo ste očakávali? Som z británie.“
V októbri minulého roku vyšla prvá pieseň vtedy ešte
z pripravovaného albumu Night Air. Už názov predznačuje
ľahkosť a éterickosť nahrávky: minimalistické tóny, pomalé
tempo, temnosť s nádychom erotiky. To všetko doplnené
zvádzajúcim Woonovým hlasom vytvára ódu na noc, ktorá
by mohla byť hymnou pre všetkých, čo radi pracujú po
nociach. Mimochodom, ženské vokály naspievala Woonova
matka, ktorá robila sprievodné vokály takým umelcom ako
blur, björk, Michael jackson, Kylie Minogue a i.
na atmosféru Night Air nadväzuje Street, ktorá je
dokonalým spoločníkom pri osamelej nočnej prechádzke
mestom. Sám Woon sa vyjadril, že mnoho piesní je určených
na večerné potulky, čoho jasným príkladom je aj pieseň
Shoulda.
Druhú polovicu albumu otvára Spirits, ktorej akustická
verzia bola na internete už v roku 2008 a treba podotknúť,
že „akustické elektro“ z roku 2008, v ktorom si Woon nahral
hlasom všetky zvuky vrátane spevu, znie lepšie než konečná
verzia na albume. A práve od tejto piesne sa Woon uberá
ešte viac minimalistickým, akustickým smerom.
Minimum tónov, menej bubnov a beatov, viac gitaro-
vých tónov, šepotavý spev, presne tak znie Spiral. Krátke
40-sekundové premostenie Second Breath pripomína trochu
Future Sound of London, aby vás následne odzbrojila
Gravity. beaty, pripomínajúce tlkot srdca, vytvárajú v spo-
jení s ľahkými tónmi gitary a Woonovým hlasom dokonalú
symbiózu. Waterfront je dôstojným zakončením Mirrorwri-
ting. Woon tu znie síce trošku ako pesničkár, no neurazí
ani v tejto polohe. Má totiž obrovské nadanie pre spojenie
hudby, hlasu, textu a vlastných pocitov: „Som tak trochu
samotár a piesne sú o tom, ale tiež o chvíľach, keď nemám
pocity úzkosti a cítim sa úžasne.“ A presne taký je celý
album, väčšinou melancholický, ale v istých chvíľach mierne
popový. To platí o piesňach Middle a Lady Luck. Práve Lady
Luck, ktorá bola druhou vydanou piesňou z albumu, má
rýchlejší rytmus a v spojení s akýmsi „jacksonovsko-timber-
lakovským“ feelingom má potenciál hitovosti. To by mohlo
byť predzvesťou, že v prípade Woonovej ďalšej tvorby
môžeme očakávať prechod od melanchólie a minimalizmu
k popu. na to je však Woon príliš veľký introvert: „Mám
naozaj rád popovú hudbu a stále sa pohrávam s myšlienkou
robiť hudbu pre veľké množstvo ľudí, ale nie je to v mojej
osobnosti, že by som chcel byť hviezdou.“
A tak ostáva Woonova tvorba v komornej, intímnej,
prírodnej, temnej nočnej atmosfére, čo však vôbec nie je
na škodu. Ľahkosť, jednoduché texty a tóny, žiadne zložité
ozdoby, zvončeky, príjemný pokojný melancholický hlas
s nádychom erotiky.
áno, opäť sa potvrdzuje, že najlepšie albumy vznikajú
doma v spálni. Vedel to už Moby, keď robil album Play a vie
to aj jamie Woon, ktorý robil Mirrowriting taktiež prevažne
v spálni svojho domu. A je, ako to u týchto home made
albumoch býva, výborný.
Uvidíme však, kam sa Woon posunie vo svojej ďalšej
tvorbe, keďže podľa jeho vyjadrení môžeme asi očakávať
neočakávané: „V blízkej dobe budem pracovať na novom
eP, ktoré bude viac zamerané na moju groovy side a možno
tam bude aj funk.“
Pg
magaziNe with a differeNcetExt kAtArínA DrAPAlová foto kElly grEEnE music
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/UPrISInG 2011
na Slovensku nebol tento 36-ročný spevák z nemecka po prvý raz. napriek
tomu sa z jeho vystúpenia na Uprisingu stala udalosť. jeho meno sa objavuje
vytlačené najväčším fontom na všetkých plagátoch letných festivalov či
koncertov. Spočiatku prezývka, neskôr umelecké meno: Gentleman.
tento rozhovor bude publikovaný v magazíne inspire. čo ťa inšpiruje?
Do hudby dávam všetko, čo vidím, cítim, prežívam a s čím sa identifikujem.
Inšpirujú ma miesta, kde koncertujem, ľudia, s ktorými sa stretávam, ľudia,
ktorí sú okolo mňa, dianie vo svete, všetko... Život je nevyčerpateľný zdroj
inšpirácie. A keď inšpiráciu nemám, píšem práve o tom. Hudba je denník.
Duševná inventúra. osobný terapeut, ktorému nikdy nič neplatíte.
tvoje vlastné meno je otto tilmann. ako si sa dostal k umeleckému menu
gentleman?
na jamajku chodievam pravidelne od svojich 16-tich rokov. je to môj druhý
domov. Keď som sa tam niekomu predstavil, každý na mňa pozeral s údivom
a nechápali, čo to mám za hlúpe meno. jamajčanom to pripomínalo slovo
džentlmen (milý, ušľachtilý). odvtedy ma tak miestni kamaráti začali oslovo-
vať a neskôr som ho začal používať aj ako umelecké meno.
a si džentlmen?
Moje umelecké meno nie je tak veľmi o mne. áno, samozrejme, snažím sa
zaobchádzať s ľuďmi tak, ako chcem, aby sa oni správali ku mne. Ale je to skôr
o nás. o tom, že potrebujeme byť k sebe milí ako ľudia. Svetu chýba pokora.
Každý sme tu sám za seba, ale spolu. Preto by sme sa mali naučiť spolu žiť
v mieri, komunikovať, rešpektovať sa navzájom a odpúšťať si.
predpokladajme, že si tento článok číta niekto, kto v živote nepočul ani
SáM SA nIeKeDy čUDUjeM, AKú MoC Má HUDbA
A AKo ďALeKo SA VIe DoSTAť
GenTLeMAn – robíM
To, čo MA bAVí
jednu reggae pesničku. si jedným z najúspešnejších reprezentantov tejto
hudby. ako by si ju predstavil?
Môj osobný názor je, že reggae sa nachádza v každom hudobnom žánri,
možno okrem techna, ktoré ja sám nemám rád. Hip-hop, drum’n’base, rock,
pop, house... Kus reggae je všade. V textoch týchto štýlov sa často vysky-
tujú násilné slová, nenávisť, a dokonca môžu vzniknúť i osobné konflikty.
nepoznám však ani jednu reggae pieseň, z ktorej by nešiel mier, pokoj duše
či láska. Ktorá by neniesla naozajstný odkaz, nádej a vieru, nemala zmysel
a opodstatnenie. reggae je história. reggae je kultúra. reggae je dobro.
reggae hudba je ako správy. Umelci spievajú o tom, čo sa práve deje vo svete
a šíria osvetu.
začínal si v hip-hopovej kapele...
...ale nikdy som nebol hip-hoper. Formácia Freundeskreis, ktorá, mimocho-
dom, ešte stále funguje, bola otvorená viacerým štýlom, ale ja som vždy bol
ten reggae týpek. Pre mňa to bolo veľmi dôležité obdobie, v ktorom som si
Pg
100
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNemusic tExt A foto uPrIsIng fEstIvAl
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/uvedomil, kam a ako sa chcem vyvíjať. nebolo to nič konkrétne. bolo to skôr
také vnútorné cítenie a, pochopiteľne, sny. Už vtedy som vedel, že nechcem
byť nič iné, iba spevák a hudobník. Každý deň je iný.
máš za sebou 13-ročnú kariéru a 6 albumov. ak by si urobil rekapituláciu,
ktoré sny sa splnili? kariérne aj osobné.
Svoj život by som asi nedelil na prácu a osobný čas. Môj život je hudba. ja
som hudba. Tvrdo som na tom pracoval, ale netlačil som. robil som a robím
tú svoju časť najlepšie, ako viem, výsledok však už nie je na mne. robím to,
čo ma baví, a to je hudba, mám kapelu, koncertujem. našiel som si dievča,
s ktorým som sa oženil a mám s ním dve krásne deti, Samuela a Tamicu, takže
okrem manžela som aj otec. naozaj úprimne som spokojný so všetkým, čo sa
stalo. Mám všetko, čo som chcel, mám všetko, čo potrebujem – a viac.
so svojimi hudobnými skúsenosťami si už viacmenej žijúca legenda. zaujal
ťa niekto nový na scéne, o kom si myslíš, že má veľký potenciál, niekto,
kto bude možno taký úspešný ako ty, niekto, komu môžeš odovzdať svoje
skúsenosti?
Mám niekoľko obľúbených nových, mladých talentov. Chris Martin, s ktorým
som spolupracoval na trek To The Top, má podľa mňa veľkú budúcnosť.
romain Virgo, mladý spevák z jamajky, Konshens, I-octane ... jamajka je
plná talentov, ktoré čakajú na odhalenie.
tvoja žena tamica je tvojou vokalistkou. boli ste od seba odlúčení iba počas
jej materskej. aké to je, pracovať so svojou ženou a byť stále spolu?
neboli sme 24 hodín denne spolu. často som sa zavrel v štúdiu a pracoval, pri
čom vokalistky nepotrebujem. Tamica sa vtedy venovala svojej práci, svojej
hudbe a stretávali sme sa len na skúškach. Počas niekoľkomesačného turné
som bol práve rád, že je moja vokalistka,
pretože má nielen úžasný hlas, ale je to aj
úžasná a nesmierne starostlivá žena.
dosiahol si veľký úspech aj mimo
európy, dokonca aj na jamajke, ktorá je
mekkou reggae hudby. si u nich veľmi
rešpektovaný hudobník. ako je možné,
že prijali belocha vo svojej brandži a že
je úspešný i v usa, čo sa európskym
umelcom nestáva?
Sám sa niekedy čudujem, akú moc má
hudba a ako ďaleko sa vie dostať. je to
univerzálny komunikačný prostriedok,
ktorý nerozlišuje, akej si farby alebo
odkiaľ si.
posledný album diversity je viac bala-
dický, viac popový. kam sa vytratilo to
roots, ktoré bolo cítiť z tých predošlých?
prečo sa uberáš týmto smerom?
Asi starnem☺. To, že tá hudba nie je taká
ako na mojich albumoch spred 10 rokov,
je jednoducho iba vývoj. Album je vyjad-
rením môjho vnútra, mojich pocitov z
obdobia pred a počas jeho tvorby. Každý
si tam nájde to, čo hľadá.
koľko trvala jeho príprava?
To sa nedá konkrétne zrátať. niektoré tex-
ty boli hotové už pred myšlienkou vydať
ďalší album. Ale tie najhorúcejšie texty
som písal na jamajke, kde som ostal štyri
mesiace a len som písal a písal. Skončilo sa
to tak, že som vyšiel z domu s 35 textami.
Výber som teda zúžil na 25 a rozmýšľal
nad dvojcédečkom. nakoniec som však
zostal pri klasickom albume, na ktorom
môžu fanúšikovia nájsť dokopy 19 piesní.
na slovensku je momentálne veľký
dancehallový ošiaľ. na každej párty sa
hrá dancehall, tanečné kurzy sú plne
obsadené. máš rád dancehall?
Dancehall je dobrá hudba, mám ho určite
rád, ale doma ho často nepočúvam. Dan-
cehall je párty hudba, tanec hlavne pre
ženy. Ženy sú veľmi sexi pri tanci. A čím
viac dancehall napreduje, tým je tvrdší
a rýchlejší. nemožno však oddeľovať
reggae a dancehall. je to jedna hudba.
máš medzi reggae interpretmi aj svojich
kamarátov?
Iste, veď sme jedna komunita. Väčšinou
sú to práve tí, s ktorými som spolupra-
coval. naposledy som nahrával pesničku
s Christopherom Martinom. je to mladý,
veľmi talentovaný a skromný spevák.
ďalej barrington Levy, Isyankar, Mustafa
Sandal, Capleton či Alborosie, s ktorými
sa pravidelne stretávame na festivaloch,
v štúdiách či počas voľného času. Sú to
naozaj príjemne strávené chvíle. Alborosie
pôsobí ako odmeraný človek, lebo sa
sústreďuje hlavne na hudbu, no v skutoč-
nosti je strašne vtipný.
www.myspace.com/gentleman
ženy sú Veľmi
sexi pri tanci
a čím Viac
dancehall
napreduje,
tým je tVrdší a
rýchlejší
Pg
101
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/MoUnT KIMbIe
na jar sa v bratislave ukázalo, prečo sú
Mount Kimbie považovaní za jednu
z najprogresívnejších kapiel na súčasnej
elektronickej scéne. Live act londýn-
skeho dua bol ukážkou toho, ako sa má
robiť inteligentná elektronická muzika,
ktorá naživo nenudí a zároveň vyvoláva
zimomriavky. Vo veľkej miere sa pod
intenzívny zážitok podpísal aj excelentný
zvuk, ktorý v podzemí klubu rozvibroval
nejeden pohár. od prvého tónu bolo
jasné, že Mount Kimbie vedia veľmi
dobre, čo robia so zvukom a čo ním chcú
dosiahnuť.
Sklady dostali naživo nový, pre mňa
netušený rozmer, predovšetkým vďaka ži-
vým nástrojom, ktoré do svojej produkcie
zakomponovali. Asi najsilnejšie zapôso-
bilo post-rockové prevedenie tracku Wil
liam, hyponotizujúca Fields, Before I Move
Off s miestami až bluesovým nádychom
a samozrejme hymnická Maybes. Koncert
ani na chvíľu nedal vydýchnuť a ubehol
až príliš rýchlo. bez obáv tak môžem
vyhlásiť, že patril k tomu najlepšiemu, čo
som po veľmi dlhej dobe videl.
ešte pred samotným vystúpením
sme si s Kaiom a Dominicom pokecali
o ich prvom albume, plánoch na jeho
nasledovníka, hraní naživo a neobišli sme
ani hokejové hymny.
pred približne rokom ste vydali váš prvý
album crooks & lovers, ako sa naň
pozeráte teraz s odstupom?
kai: Ten album som už dosť dlho nepo-
čul. Myslím, že to je už zopár mesiacov.
Tracky z neho hrávame často a momentál-
ne ich už radšej počúvam naživo, keďže
sa od vydania dosť zmenili. bol to náš
prvý regulérny album a bolo úžasné vidieť
ho hotový vonku. Už je to však rok, čo
je dosť veľa času. Tie songy sme skladali
totiž už dávno predtým. Teraz sa tešíme
na nový album.
aký bude? plánujete využiť viac analógu,
podobne ako na koncertoch?
dom: jasné, chceme nakúpiť viac maši-
niek a nástrojov a experimentovať s nimi.
Momentálne však čakáme, kým budeme
mať viac času na nové tracky. Keď už sa
k tomu dostaneme, chceme mať dostatok
voľna, aby sme sa mohli koncentrovať
len na to. nevieme ešte, ako bude nový
album vyzerať, to je však na tom práve to
zaujímavé.
kai: Samozrejme, naďalej nás zaujíma
Prečo Sú PoVAŽoVAní ZA
jeDnU Z nAjProGreSíVnejšíCH
KAPIeL nA SúčASnej
eLeKTronICKej SCéne
Pg
102
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNemusic tExt lukáš kvAšňák foto toMáš zAhuMEnský
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/samé ucho – samé dobré koncerty
samé ucho je mladou značkou na poli alternatívnej
koncertnej produkcie. za prvý polrok 2011 sa
stihlo uviesť hneď dvomi vypredanými kncertami
francúzskych new wave reštaurátorov nouvelle vague
po sebe, ale aj citlivým a emotívnym koncertom
čerstvej akvizície značky ninja tune, nu-soulovej divy,
bonobovej dvornej speváčky menom andreya triana.
jeseň 2011 sa pripravuje.
viac na www.same.ucho.sk
práca s beatmi, pri hraní naživo je však pre nás zaujímavejšie,
keď môžeme skúmať nové možnosti a nie sme limitovaní
beatom. Momentálne však viac času trávime koncertova-
ním. nedali sme si žiadne konkrétne ciele a zároveň sme
si nechali dosť veľa času. berieme to skôr pohodovo. radi
by sme však album dokončili tento rok, uvidíme, kedy sa
dostane na pulty.
prečo ten posun k analógu? na koncertoch ho teraz použí-
vate čoraz výraznejšie, vrátane gitár a bicích.
dom: Zabralo nám dosť veľa času, kým sme prišli na to,
aký set-up použiť. Chceli sme s ním totiž „znovuvytvoriť“
album. na ňom už je zopár gitár, bolo pre nás teda logické
použiť ich aj na našich koncertoch. Mali sme pocit, že to
bude v rámci živého setu fungovať. nešlo o samoúčelný
postup. nepotrebovali sme dosiahnuť aby si ľudia hovorili
„Pozri, ten týpek má gitaru“. Chceli sme sa vyhnúť pasivite.
Myslím, že je vždy dobré, ak sa na pódiu niečo deje. Veď
vlastne preto tam máme aj tie bicie.
kai: Snažíme sa hrať tak, aby to bolo zaujímavé aj pre nás,
keďže chceme mať možnosť každý večer meniť náš set. Preto
používame viac analógových mašiniek. jasné, aj keď máš
sampler, môžeš každý koncert znieť inak, keďže je obrov-
ské množstvo možností, ako môže znieť jeden a ten istý
sampel. Gitara a bicie tomu však pridávajú iný typ dynamiky
a celkovo iný rozmer celému koncertu. To je aj dôvod, prečo
používame elektroniku aj gitary, tak to proste znie presne
podľa našich predstáv.
Vraveli ste, že dosť koncertujete, baví vás ešte hrať staré
songy každý večer dookola?
dom: no hej, niekedy to vie byť riadna nuda...
kai: Stávalo sa to hlavne v čase, keď sme intenzívne
koncertovali a hrali mesiac každý večer. Vtedy už prišiel deň,
keď sme boli naozaj otrávení a vraveli si: „Ku*va, zas tento
track.“ Avšak väčšinu času je skvelé hrať koncerty. Stále nás
to baví.
crooks & lovers vyšiel na hotflush recordings, ktorý
patrí paulovi rosovi a.k.a. scuba. ako ste sa vlastne k nemu
dostali?
dom: Zavesil som naše tracky na stránku a Paul sa s nami
následne spojil. od počiatočných rozhovorov až po vydanie
prvého eP to išlo naozaj rýchlo. S Paulom sme boli dosť
často v kontakte. je vždy výborné, keď máš niekoho takého
pri sebe a pomáha ti. bol pre nás niečo ako mentor, keďže
ani jeden z nás nie je veľmi na tieto veci spojené s hudobným
biznisom. na začiatku sme navyše boli dosť naivní.
o albume sa hovorilo iba v superlatívoch. ako ste zvládali
tie prvé reakcie po vydaní?
kai: Pri prvých dvoch eP to bol predovšetkým šok.
Samozrejme, bolo pre nás úžasné, keď sme počuli naše
veci v rádiu a všetko to okolo toho, ale keď sme sa dali
do písania songov pre album, zostali sme trochu vystra-
šení. Mali sme obavy, ako budú naše veci prijaté, čo nás
zároveň trochu spomalilo. Pokiaľ však album nebol vonku,
snažili sme sa neriešiť tie veci okolo nás a zabudnúť na to.
Ak si na to spomeniem teraz spätne, je to v pohode, ale
vtedy to nebola až taká sranda...
čo hovoríte na ten hype okolo štýlu juke? je tento zvuk pre
vás zaujímavý, či dokonca inšpiratívny?
dom: Keď som juke počul prvýkrát, dosť ma to chytilo
a chcel som spraviť kopec takýchto vecí. no niečo sa
odvtedy udialo, už ani neviem čo, ale prestalo ma to baviť.
niekedy ma to v klube chytí, no vie to byť aj pekná nuda. Tá
štruktúra je však zaujímavá a dá sa s ňou pohrať.
kai: je skvelé, keď každý týždeň vychádzajú tracky, ktoré
znejú úplne odlišne. Keď som počul juke prvýkrát, hovoril
som si „čo to, ku*va, je? odkiaľ to vzali?“ To ma vie vždy
potešiť. Prvé, čo som z tohto žánru počul, bol Headhun-
terov mix a doteraz si myslím, že juke znie lepšie v sete ako
len vo forme jednotlivých trackov. nie je to veľmi muzika na
domáce počúvanie. V Londýne navyše ani nie je veľa miest,
kam by si mohol ísť na nejakú juke akciu.
sú nejaké nové mená, ktoré by ste odporučili?
kai: Počas turné hráme s množstvom skvelých umelcov. Te-
raz naposledy nás zaujala kapela Seekae, ktorí sú momentál-
ne na turné po UK. Akurát vydali naozaj výbornú nahrávku.
ďalej je to Klaus, ktorý je z UK a tento rok vydá nejaké veci.
Tvorí už dlhšie a jeho veci sa nám vždy páčili, robil pre nás
aj remix. Keď tak rozmýšľam, tak aj kapela Wu Lyf, o ktorej
teraz všetci hovoria, tí sú tiež skvelí.
na vašej facebook stránke ste postli aj video od grouper.
kai: áno, milujem Grouper. Dragging A Dead Deer Up A
Hill je jeden z mojich najobľúbenejších albumov. Aj posled-
né dva albumy, ktoré vyšli sú výborné.
študoval niekto z vás kompozíciu?
dom: nie, ja nie.
kai: ja som chodil na jeden kurz. nebola to iba kompozícia,
tá tvorila len časť z toho. Tam som sa v podstate začal zaují-
mať o produkciu. Mal som vtedy naozaj výborného učiteľa.
na strednej som už mal muzikológiu, no učiteľ, ktorý to
viedol, bol strašný. To bol najhorší učiteľ, akého som kedy
mal. Každý deň nás nútil počúvať Paula Simona. bol doňho
úplný blázon, tvrdil, že jeho kompozície sú najlepšie a nikto
naňho nemá. V podstate bol tak trochu blázon☺. Každý
deň počúval Paula Simona. Inak, dovtedy som ho mal aj ja
celkom rád.
V bratislave boli v máji majstrovstvá sveta v hokeji, v rámci
ktorých okrem iného vzniklo aj dosť zlých hymien. ak by
ste dostali ponuku spraviť hymnu vy, trebárs pre olympij-
ské hry v londýne, šli by ste do toho?
dom: Ak by za to bolo dosť peňazí...
kai: ...ešte nie sme natoľko slávni, aby sme si mohli zničiť
kariéru, keď už budeme, potom sa na to dáme.☺
čiže ku koncu vašej kariéry?
kai: jasné, veď to bude už o pár rokov.☺
dom: no, čo ty vieš, možno už na najbližšie majstrovstvá
sveta vo futbale niečo spravíme.
www.mountkimbie.com
snažíme sa hrať
tak, aby to bolo
zaujímaVé aj
pre nás, keďže
chceme mať
možnosť každý
Večer meniť
náš set, preto
použíVame Viac
analógoVých
mašiniek
Pg
103
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Unikátny pojazdný stage, ktorý už prešiel
desiatky európskych hudobných festivalov
spríjemňoval leto aj slovenským festivalo-
vým návštevníkom. red bull Tourbus sa na
slovenskej scéne objavil vôbec po prvýkrát a
svoju premiéru si odbil na Grape festivale na
letisku Piešťany v sobotu 13. augusta 2011.
Vystupujúce slovenské a české kapely
patrili medzi to najoriginálnejšie čo sloven-
ská a česká scéna ponúka. V priebehu jed-
ného dňa sa autobusovom stage predstavilo
niekoľko zaujímavých slovenských a českých
hudobných projektov ako blocksound Djs
set, Dj beyuz, Komix battle, české formácia
Sci*fi*psi a Tofu fighters and Soya bitches,
divkákou vyburcoval Dj Vec a príjemný
večer zakončili Substance D z čiech.
www.redbull.sk/tourbus
reD bULL ToUrbUS
UnIKáTny PojAZDný STAGe
VySTUPUjúCe SLoVenSKé A čeSKé KAPeLy PATrILI
MeDZI To nAjorIGInáLnejšIe čo SLoVenSKá A čeSKá
SCénA PonúKA
Zhora nadol, zľava doprava red bull tourbus /
sci*fi*psi / dj Vec / tofu fighters and soya
bitches
Pg
10
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNemusic www.rEDbull.sk
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/na druhom ročníku Grape festivalu sa
predstavila aj britská zostavička „Marina
and the Diamonds“. A práve speváčku
sme vyspovedali! Ak chcete vedieť viac
o turné, vzoroch a pripravovanom albu-
me, nasaďte si okuliare a čítajte!
začneme tak netradične... si na sloven-
sku druhý deň, strávila si deň v bratisla-
ve, ako sa ti tu páči?
Som tu prvý raz a páči sa mi tu veľmi, sú
tu super ľudia, dúfam, že rovnako sa mi
tu bude páčiť aj po koncerte.☺ Pripravila
som si aj jednu špeciálnu vec a to sú šaty
z maturitného večierka, na ktorom som
nebola, čiže budú mať premiéru práve tu.
Vydala si zatiaľ jeden album The family
jewels, kto bol pre teba inšpiráciou pri
skladaní?
najväčšou inšpiráciou pre mňa bol Daniel
johnson, ale aj emily Haines, speváčka
z kapely Metric, Madonna, Vivienne
Westwood a britney Spears...
Vážne aj ona?
jasne, veď som bola teenagerka, ako som
ju nemohla mať rada?
skladáš si sama svoje piesne, ako to
prebieha?
najprv napíšem text a potom k nemu
skladám na klavíri hudbu, ide to tak
nejako samo...
čo si robila pred tým, ako si začala
spievať?
študovala som, skúsila som štyri školy
a popri tom som robila tie klasické joby
– bola som čašníčka, robila som na
benzínke, celkom to bolo veselé...
máš rada popularitu?
jasné, klamala by som, keby som tvrdila,
že nie. Každý spevák sníva o tom, že bude
populárny.
máš aj nejakú zlú skúsenosť, napríklad
s fanúšikmi?
Zatiaľ nie, moji fanúšikovia sú v pohode.
Viem, že pracuješ už na druhom albume
„electra heart“, ako to s ním vyzerá?
Práce na novom albume idú výborne,
mám ho takmer hotový, chceli by sme
ho vydať začiatkom budúceho roka.
na koncertoch už hrávam prvú pieseň
„Living Dead“.
bude album electra heart iný ako The
family jewels?
áno, bude to iný album, bude taký filmo-
vý a temný. Hlavnou témou bude smrť.
Mám rada príbehy zo starého Hollywoo-
du a grécku mytológiu a na albume som
to spojila.
pochádzaš z grécka, už si tam niekedy
koncertovala?
Žiaľ, zatiaľ nie. Majú tam finančnú krízu
a na mojom turné sa tam nepodarilo
zorganizovať koncert, ale som si istá, že
keď tam prídem, bude to pre mňa najlepší
koncertný zážitok. je to pre mňa veľmi
dôležité.
mávaš trému pred vystúpením?
nie, milujem pódium a koncerty.
kto bude na pódiu s tebou?
basák, bubeník a dvaja klávesáci. šou
je veľmi energická, veľa sa pohybujem
a tancujem.
čo rada robíš, keď máš voľno?
rada fotografujem a mám veľmi rada fil-
my zo 70-tych rokov. čiže nič špeciálne...
čiže pomáda a horúčka sobotňajšej
noci?
Tak to fakt nie... mám rada temné
filmy.
Andrej robil spoločníka kapele The Hurts.
Sprevádzal ich, ukázal im miestne zvyky
a priviedol ich na Grape Festival. A akí sú
teda chalani v súkromí?
„úprimne? Mal som z toho celkom
stres, ale tešil som sa. Mal som rôzne
„overené“ zdroje informácie, akí chalani
naozaj sú. od katastrofálnych scenárov až
po úplných anjelikov. na moje prek-
vapenie a hlavne potešenie, boli úplne
v pohode. bez hviezdnych manierov.“
A čo ťa teda najviac prekvapilo?:
„Prekvapilo ma hlavne to, že sa ku
mne správali, akoby sme sa poznali už
dosť dlho... A aj počet vypitých hruškovíc
tomu nasvedčoval☺“
Ako chalani zvládli kombináciu
„slovenský alkohol vs. slovenské krásky“?
„Túto kombináciu zvládli rovnako
dobre! boli sme spolu v meste v nu
Spirite. baby sa im páčili, hruškovica aj
pivečko chutili. čo je dôležité, odišli po
svojich a pokiaľ viem, tak každý z nich
sám. Dievčatá si nevedeli vynachváliť! Mal
som však pocit, že sa ich hanbili viac ako
dievčatá ich.“
Takí slušní chlapci!.
THe HUrTS Sú
HAnbLIVCI!
MArInA LAMbrInI DIAMAnDIS
pripraVila
som aj jednu
špeciálnu Vec
a to sú šaty z
maturitného
Večierka, na
ktorom som
nebola, čiže
budú mať
premiéru
v auguste sa v piešťanoch
už po druhý raz stretla
kvalitná hudba so svojimi
poslucháčmi. na druhom
ročníku grape festivalu
sme opäť nechýbali ani my!
čestne vyhlasujeme, že
bolo mega super naj naj naj
a že sme si priniesli kopec
zážitkov, srandy a v ušiach
nám dunelo ešte pár dní…
a budúci rok pôjdeme zas!
Pg
105
magaziNe with a differeNcetExt AnDrEj krAtochvíl foto MArtInA Mlčúchová music
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Prinútiť ma, aby som šla sama dvakrát za tri dni
do kina na rovnaký film, to sa nepodarí len tak.
Imaginárne lásky (Les Amours Imaginaires) to
dokázali. Pri druhej návšteve vyprázdneného
kina na bratislavskej periférii som bola pripravená
nabažiť sa nádherných scén, vynikajúcej hudby
a myšlienok, ktoré akoby niekto vytrhol z hlavy
práve mne a povedal nahlas. Cieľ som si však stále
nesplnila a niektoré scény si môžem fascinovane
prehrávať stále dookola.
Podaktoré reakcie na tento film pripisujú
hlavným hrdinom, s ktorými som sa viac ako sto-
tožnila, vážnejšie psychické choroby... Holt nikto
nie je dokonalý :). Citlivejšie povahy, narážajúce
na neustále prekážky vo svojich láskach, budú brať
tento film ako fascinujúci pohľad do svojho vnút-
ra. Pochopíte, že v občasných „stavoch“, ktoré vás
prepadnú v krízových momentoch, nie ste sami
a môžete sa preto považovať za normálnejších...
Príjemným prekvapením pre mňa bolo
zistenie, že režisérom nie je nikto iný, ako jeden
z hlavných hrdinov, Xavier Dolan. 22-ročný oča-
rujúci mladík, ktorý homosexuálnou orientáciou
isto láme srdcia dievčinám na každom kroku, sa
začína úspešne predierať filmovou produkciou.
Ide si to svoje, experimentuje s možnosťami,
ktoré mu ponúka film ako rozprávačské médium.
nesleduje žiadnu vlnu, ani svoju predchádzajúcim
úspechom vydláždenú cestičku. Film sa preňho
stáva hračkou, skladačkou najrôznejších foriem
a obsahov, do ktorých rád vkladá i svoje herecké
vlohy, nehovoriac o pohľade pre bohov, ktorým
nás obšťastňuje jeho telesná schránka. nadšenci
ho považujú za druhého Almodóvara a začína
ísť v šľapajach multitasking nadaného Woodyho
Allena – veď ak sa túžba hrať bije s chuťou reží-
rovať a tvoriť, tak nie je problém napísať rolu šitú
na seba a vložiť sa tak hlbšie do filmu. Málokedy
je výsledkom pozerateľná snímka (viď – alebo
skôr neviď – sériovú produkciu multižánrového
umelca Sylvestra Stalloneho). Dolan dokáže aj
z banálnej story o láske vytvoriť spleť nečakaných,
pútavých, farebných scén. Mnoho z nich akoby
nadobúdalo formu až závesného obrazu, umenie
skvelého záberu má mladý Dolan jednoducho
v oku. Skutočná harmónia prichádza spolu s ba-
chom, rostropovičom, House of Pain či hippies
60-tych rokov – všetko treba kvalitne zamiešať a
vznikne nám zmeska na prvý pohľad nezlučiteľ-
ného, no o to bohatšieho výsledku. čerešničkou
na torte sú sladké chlapčenské tváričky, evokujúce
Michelangelovho Dávida – dokonalosť sama.
Dolanova homosexualita sa za nič nesnaží skrývať,
pitve sa v nej rovnako dôkladne ako v hetero vzťa-
hoch. Svojim necieleným bojom proti homofóbii
dokonca získal tento rok Anti-homophobia prize
a stal sa tak jej najmladším držiteľom (rovnako ako
najlmladším filmovým tvorcom reprezentujúcim
Kanadu na filmovom festivale v Cannes). Gay
tematika sa nestala jeho doménou, ale nevyhýba sa
jej rovnako, ako sa nevyhýba láske a citom, ktoré
sú súčasťou života. Svojím zámerom neodvracať
sa od tém, ktoré sú v dnešnej spoločnosti stále
tabu, si tak naklonil široké spektrum divákov
a to ho neváha i finančne podporiť vo filmovej
produkcii. Fanúšik sa tak môže prispením do in-
ternetovej zbierky spolupodieľať na vzniku filmu.
Svojpomocne si finančne zastrešil prvý film
Zabil som svoju matku (j’ai tué ma mère), čo mu
však vôbec neuberá na kvalite. opäť sa dostáva
do víru vzťahov, plných bariér, znemožňujúcich
kráčať smelo a bezproblémovo vpred. Alergia na
vlastnú matku sa tu môže javiť ako pubertálny
problém každého z nás, Dolan však bez zbytoč-
ného pátosu veľmi vierohodne podáva realitu
„zvnútra”, z pohľadu citlivky, akou som určite
nielen ja. Vaše myšlienkové pochody sa tu opäť
stretnú s jeho monológmi, tajnými priznaniami
pred kamerou, ktorým je verný aj v Imaginárnych
láskach. Ktovie, či Dolan berie svoje filmy ako
psychickú očistu... v každom prípade na mňa
tak pôsobia. budúci rok sa predstaví s tretím
príbehom Laurence Anyways, takže do tretice
všetko dobré!
XAVIer DoLAn
MLADý ZAjAC nA FILMoVej SCéne
Pg
10
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNefilm tExt nADEžDA PEtková foto robbIE fIMMAno
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/takže aká je história káVy?
jedna z legiend hovorí, že v kopcoch
etiópie pásol svoje kozy pastier menom
Kaldi. jedného dňa si Kaldi všimol, že
vždy, keď sa kozy najedia ovocia z jedné-
ho druhu kríkov, sú zrazu energickejšie,
nechce sa im spať a behajú hore-dole.
Zvedavý Kaldi ochutnal plody kávovníka
a pozoroval, že aj on sa po chvíli začal
cítiť plný energie a mal jasnejšiu myseľ.
nadšený Kaldi priniesol plody
kávovníka predstavenému kláštora. Tu sa
legenda rozdeľuje dvoma smermi.
V prvej verzii predstavený ochutnal
plody a keďže chutili mdlo, tak ich od
hnevu hodil do ohňa, kde sa upražili a až
neskôr ich mnísi pozbierali a skúsili z nich
urobiť nápoj na povzbudenie.
V druhej verzii sám predstavený
skúsil urobiť z plodov nápoj a zistil, že
jeho pitie ho udrží bdelého počas dlhých
hodín nočného modlenia.
V nasledujúcich mesiacoch a rokoch
sa o tento objav podelil s mníchmi a pred-
stavenými v neďalekých kláštoroch. objav
kávy sa šíril až dosiahol Arabský polostrov
a odtiaľ sa rozšíril po celom svete.
Aj napriek tomu, že káva pochádza
z etiópie, Arabi boli prví, ktorí ju začali
pestovať a zároveň s ňou začali aj obcho-
dovať. Už v 15. storočí sa káva pestovala
v okolí jemenu, v 16. storočí aj v Perzii,
egypte, Turecku a Sýrii.
história coffeeshop company
Korene Coffeeshop Company siahajú
až do 50. rokov, keď si pán Schärf starší
založil vo Viedni svoj business – predaj
kávovarov. V 70. rokoch technicky
vylepšil vteddajšie kávovary a svet uzreli
špeciálne piestové kávovary Schärf, ktoré
sa dodnes používajú aj v Coffeeshop
Company. Pri návšteve USA v 90. rokoch
uzrela svetlo sveta idea amerických ka-
viarní s rakúskou históriou a v roku 1999
bola vo Viedni otvorená prvá kaviareň
Coffeeshop Company.
káVa dnes
Dnes je káva rozšírená po celom svete.
Poznáme ju v podobe ako espresso, latte,
moccacino... Pijeme ju doma, na ulici
aj v kaviarňach. rozšírenejšia arabika
káva je kvalitnejšia ako robusta (ktorá
bola populárna v socializme vďaka nižšej
cene). V Coffeeshope dostanete len 100 %
vysokohorskú arabiku, na pestovanie
ktorej sa nepoužívajú žiadne chemikálie
ani pesticídy.
KVALITná KáVA K náM PUTUje AŽ Z LATInSKej AMerIKy, VyPrAŽí SA PrI
VIeDnI A PrIPrAVIA VáM jU V KAŽDej Dobrej KAVIArnI, TeDA V CoFFeeSHoP
CoMPAny!
CoFFeeSHoP CoMPAny
a čo na káVu hoVoria štatistiky?
Viac sa pije arabika káva. Tá tvorí asi 70 % celosvetovej spotreby, aj napriek
tomu, že robusta je lacnejšia.
Surová káva je po rope druhou najpredávanejšou komoditou na svete.
Coffeeshop Company má svoju vlastnú zmes kávy, pochádzajúcu najmä
z Latinskej Ameriky a má vlastnú pražiareň kávy neďaleko Viedne.
Väčšina z nás pije kávu doma (86 %), takmer štvrtina ľudí (24 %) pije kávu
v priebehu dňa v kaviarňach alebo v práci. 10 % sú ľudia, ktorí pijú kávu aj
doma aj v kaviarňach.
najviac káv za rok vypijú severania – vo Fínsku je to 12 kg kávy na
jedného Fína, na nóra pripadá 10 kg kávy. V USA sú to 3 až 4 kg na človeka,
no a rovnako je to aj na Slovensku a v českej republike.
Coffeeshop Company má už vyše 200 kaviarní po celom svete. Svoju ob-
ľúbenú kaviareň nájdete v európe, rusku, Mexiku, na Arabskom polostrove,
Iraku a aj v egypte.
aj napriek tomu,
že káVa pochádza
z etiópie, arabi
boli prVí, ktorí ju
začali pestoVať
a zároVeň s
ňou začali aj
obchodoVať
Pg
107
magaziNe with a differeNcewww.coffEEshoPcoMPAny.sk gourmet
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Prílet. Do nosa mi udrie neznáma vôňa. Vysvietená
eiffelovka. na stanici ma čakajú tanečníci z bratislavy. Igor
(20), Mirec (24), baška (19) a Veronika (21). Sú tu už pár
dní. Ubytovaní sme v lacnom hoteli, v pyžamkovej štvrti. To
je taká, kde všetci chodia po vonku oblečení v pyžamkách.
Ideme na metro. V rade na lístok stojí priveľa ľudí. Cestujem
načierno.
prečo ste sa rozhodli ísť do paríža a zarábať si tancovaním
na ulici?
miro o´tec – Prvý impulz bol ten, že som nechcel stráviť
celé leto doma na Slovensku. Chcel som nejaké dobrodruž-
stvo, trocha tancovať. A Paríž mám rád, hlavne tú atmosféru
a pamiatky. Som tu už asi piaty raz a veľmi sa mi tu páči.
wewe – bola som s Mirkom na jednej akcii v bratislave
a pýtala som sa ho, čo by chcel robiť cez leto. Povedal mi, že
sa chystá tancovať do Paríža. Povedala som, že aj ja by som
išla a on, že poď. Tak som tu. Cítim sa veľmi dobre, že ma
zobrali medzi seba a že môžem prispieť svojou troškou.
baška – Získať tie skúsenosti, aké to vlastne je, keď tancuješ
na ulici. Kedysi to nebývalo, tak ako teraz. Dnes si zaplatíš
hodinu a ideš tancovať do nejakého štúdia. Tanec na ulici je
úplne niečo iné. Vždy to bolo tak, že ľudia sa na tej ulici za-
bávali, trénovali a dávali si battle. A pre mňa je to tá najväčšia
sloboda. Vyberieš si miesto a hudbu, akú chceš a robíš, čo
chceš. je to o tom, že vyjadruješ sám seba. A že sa ľudia tešia
a dajú ti za to peniaze, to je jedna z najkrajších vecí, akú som
zažila.
gorky – je to úplne iná skúsenosť, tancovať na ulici a ešte
pre peniažky. Prvý deň to bolo také smiešne, a aj ten druhý.
Každým dňom však získavaš nové skúsenosti a už vieš,
ako na tých ľudí. Vieš, čo na nich platí a ako ich zabaviť,
aby ti dali peniažky. A je to super, lebo to môžeš využiť
aj v battloch alebo v súťažiach. A to, čo platí pre týchto
ľudí, viac-menej platí aj pre tých ostatných. Len to trocha
zlepšíš a podáš v lepšej kvalite. A hlavne tá skúsenosť z
ulice, zarábať si a žiť takýmto spôsobom. Zisťujem, že je to
úplne super. Len je tu jedna podmienka, ktorú by sme mali
dodržiavať a nedodržiavame. na ulici by sa nemalo tancovať
a vyberať za to peniaze.
V metre je potopa. Musíme ísť peši. blúdime nocou
a pochybnou štvrťou. neskoro v noci prichádzame na
miesto. Sme unavení. ešte sa dohodneme na zajtra a ideme
spať. ráno si idem kúpiť niečo do Lidlu. V tejto pyžamkovej
štvrti je to naozaj zážitok. neskôr sa stretávame a vyrážame
na metro. na druhý koniec Paríža.
m – Ideme na battle a nemám ani šajnu, čo to je. Gorky
to náhodne našiel na internete. A keď sme tu, chceli sme
pozrieť aj niečo iné, nejakú párty. nielen ten stereotyp, že
budeme chodiť tancovať na ulicu, domov a zase na ulicu.
našli sme túto súťaž, tak sa ideme pozrieť a skúsiť to.
w – ešte som nikdy nebattlila a asi by som ani nebattlila,
keby tam nebolo napísané, že ako súťažiaci budeme mať
vstup za euro. A som si povedala, že kde inde odbúrať trému
ako v Paríži. Tu ťa nikto nepozná. A niekedy začať treba. Veď
ako povedala baška, keď sa vždy budeš báť začať, tak nikdy
nezačneš.
Vystupujeme z metra, na ulici Maxime Gorki. odfotím
Gorkyho s nápisom ulice. Vyťahujeme mapy a hľadáme.
Strácame sa a blúdime. Miesto, kde sa uskutoční súťaž, nie a
nie nájsť. Pýtame sa ľudí. Všetci nám ochotne pomáhajú, idú
s nami, zapínajú GPS, volajú kamarátom, ale beznádejne.
Už sme to vzdali a ideme naspäť, keď kde sa vzala, tu sa
vzala, objaví sa skupinka mladých chalanov. Ukazujú nám
cestu. Konečne! Meškáme dve hodiny. Kupujeme si vstupné
už len ako diváci. najviac to asi mrzí Gorkyho. Aj mňa, kvôli
Gorkymu. Akcia je priam presiaknutá pozitívnou energiou.
Tanečná atmosféra by sa tu dala krájať. Hádam tu ani niet
človeka, ktorý by nevedel tancovať. Ľudia sa bavia. Sú tu
aj mamičky s deťmi. nadšene fotím. Želám si zachytiť túto
jedinečnú atmosféru do jedného momentu, ako sa o to sna-
žím po celý čas v Paríži. Tanečníci tancujú. Ľudia tlieskajú.
niektorí od radosti zdvíhajú stoličky nad hlavu.
w – Zabili!
Akcia sa končí. Celí nabudení odchádzame domov. Ute-
káme na vlak. ja a Gorky sme ho nestihli. čakáme na ďalší.
g – na Paríž to bol taký priemerný battle. Keby som to po-
rovnal, tak niečo ako u nás Trnava bounce. Tanečníci tu boli
naozaj rôzni. najviac sa mi páčilo, že to ľudia neberú len ako
boj, ale sa pri tom aj bavia. A tiež je na nich vidieť, ako sa
snažia a chcú niečo dokázať. A cítia, že môžu niečo dokázať.
Ľudia tu na sebe makajú. Aj u nás na sebe makajú, len tu asi
trochu intenzívnejšie. je to aj tým, že je tu väčšia hip-hopová
komunita, ale to nič nerieši. Keď človek chce, všetko sa dá
dosiahnuť. A mrzí ma, že som nemohol súťažiť. Keď vidím
tých tanečníkov, tak ma to veľmi láka tancovať. Chcem
tiež dokázať, že som dobrý. Alebo, že keď si zatancujem,
tak zo seba niečo dostanem. Ako keby som sa tým tancom
vyspovedal.
Prichádza vlak. na ďalšej stanici k nám pristupujú aj
ostatní. ja idem zase načierno. Už kašlem na to. Cez deň
som si kúpila lístok na jednu stanicu. Vyšli sme z metra
a zistili sme, že nás to previezlo len pár metrov. Za roh ulice,
kde sme boli predtým.
Lístok si nekupujem ani nasledujúci deň. Cez turniket
idem v tesnej blízkosti za baškou. Už máme na to svoju tech-
niku. Za ten čas sme ju celkom vyčistili. Ideme pod Víťazný
oblúk. Tancovať a zarábať a zase tancovať. nič nejde podľa
plánu. Avšak na konci dňa sme aj tak všetci spokojní.
Vôbec nám to s tancovaním nevychádza. Chalani sú od rána
bez nálady. Hlavne Gorky. Aj na moje otázky odpovedá
nesúvisle. Sme pod Víťazným oblúkom. Iní tanečníci sú tu
tiež. A tak ideme k eiffelovke. Mirec spomína na to, ako tu
s Gorkym nechali 150 eur.
m – Kebyže sa to nestane, tak sme dnes asi spokojnejší. Dal
som sa nachytať takým týpkom, ktorý má tri nádobky a pod
TAnečníCI nA ULICI
odbúrať hneV,
Vyjadriť radosť,
V akejkoľVek si
nálade, tak to
môžeš dostať zo
seba Von a môžeš
to zdieľať
s niekým iným
a preto je to
také krásne
Pg
10
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNedaNce tExt A foto AlExAnDA užíková
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/jednou je skrytá guľôčka. A on ich mieša, mieša
a sem-tam ukazuje. A ja som išiel náhodou okolo.
nikdy som nebol taký, že by som potreboval
vyhrať prachy. bolo to skôr také zlyhanie. Stál
som tam a pozerám, ako jedna pani odkryla jednu
nádobku a bola prázdna. ostali tam dve a ja som
si bol stopercentne istý, že viem, kde je tá guľôčka.
A hovorím mu, že ja viem, kde to je. A on, že dob-
re, tak nech dám stovku. Tak som vytiahol stovku,
ktorú som mal odloženú na nájom. Až ma celého
striaslo. neveril som tomu. nedokážem ani opísať
ten pocit, keď som si niečím stopercentne istý
a zrazu zistím, že to tak nie je. ešte dnes, keď sme
tu, mám chvenie v žalúdku. Ani to radšej nechcem
vidieť. A potom ešte Gorky. Ako hrdina skúsil, že
vyhrá niečo naspäť. obidvaja sme sa pozerali ako
blázni. A ešte päťdesiatku sme im dali.
Urobím pár gýčových fotiek s eiffelovkou.
A ideme trénovať. Do podchodu pod nový víťaz-
ný oblúk. Po tréningu opäť skúšame šťastie. Stále
sú tu tanečníci. Gorky a Mirec si s nimi tiež trochu
zatancujú. A teraz prichádza polícia. Tanečníci
to balia. My sa tešíme, že nám uvoľnili miesto.
Tanečníci áno, polícia nie. A tak ideme na metro
a presúvame sa inam. Hľadať náhradné miesto.
ty a tanec?
m – ja som rodený Trenčan. Prišiel som do brati-
slavy a jedného dňa mi preplo, že chcem tancovať.
Potreboval som niekam ísť. Vtedy bola Street
Dance Academy, a asi stále aj je, taká najznámejšia
streetdancová škola. Pre mňa to bolo jasné, že to
chcem. Vtedy som ešte nemal robotu, mal som už
síce ubytovanie, ale stále som nevedel, čo budem
robiť. jediné, čo som vedel, že chcem tancovať
a popri tom si niečo nájdem. odvtedy všetko pris-
pôsobujem tomu, aby som stíhal tancovať a aby
som zároveň aj niečo zarobil. A v poslednej dobe
je ten môj tanec už taká zárobková činnosť alebo
privyrábanie si. je to super a baví ma to takto.
Síce nie je v tom taká istota, ako keď máš nejaké
povolanie, kde kariérne rastieš. je to niečo, čo ma
baví a to mi stačí. Tanec vnímam ako súčasť života.
na druhej strane nechcem povedať, že vidím len
tanec a nič iné. je to taká veľká súčasť, nevyhnutná
pre môj život, ale nie je to úplne môj život. robím
popritom aj iné veci, ktoré ma bavia.
g – Mal som troch kamarátov a oni ma nahovorili,
aby som začal tancovať. na začiatku som ani
nevedel, čo je to SDA. rok som to bral tak, že som
sa skôr chválil, že tancujem v SDA. Po roku ma to
začalo baviť a zistil som, že nie som najhorší a že
som aj trochu iný ako ostatní. Možno aj v tom,
že som inak vnímal rytmus, horšie. nevnímal
som tie základné beaty, ale tie, čo sú mimo.
Postupne som sa to však naučil. Potom sa kamaráti
na to vykašľali. Mali iné záujmy alebo ich to tak
nebavilo. ostal som sám. Keď prišiel Mirec, znova
ma to nabudilo a začali sme čo najviac trénovať.
Chceli sme byť lepší. V podstate nás posúvali tí
tanečníci, ktorí boli lepší ako my. A stále to tak je.
Mám tanečníkov, ktorí sú lepší ako ja a hovorím
si, že musím aj ja dávať raz tak alebo byť ešte lepší.
Z každého tanečníka si zoberiem, čo sa mi páči
alebo čo mne chýba. na Slovensku je pre mňa ten
tanečník Laci Strike. Veľa si z neho beriem a vždy
mi má čo povedať, vždy má niečo nové. Mal som
aj zranenie, operovali mi koleno. Vtedy som bol
z toho sklesnutý a bál som sa, že sa už k tancu
nevrátim. Ale už cítim, že som fit a chcem na sebe
zase začať makať. A do budúcnosti by som chcel
tancovať, tancovať a tancovať, milión rokov, kým
budem žiť.
b – Tancujem už dosť dlho, ale nebol to vždy hip-
hop. Chodila som do takej amatérskej skupiny,
kde som tancovala spoločenské tance, balet
a rôzne iné veci. Až keď som prišla do SDA, zistila
som, o čom je ten naozajstný tanec. je to sociálna
vec, ktorú treba prežívať spolu s ľuďmi.
w – čo sa týka tanca, chcela by som byť lepšia,
ako som. A je ešte veľmi veľa priestoru, kam by
som mohla ísť. Lenže viem, že na to nemám čas.
naučila som sa to vnímať tak, že sa mi to páči,
že rada sledujem svojich kamarátov alebo ľudí,
ktorí dobre tancujú a rada sa tým zabávam alebo
odreagujem. neberiem to ako niečo, čo je mojou
životnou métou, ale ako niečo, čo mi spríjemňuje
deň.
náhradné miesto sme našli. Montmartre.
Chalani si chcú niečo zarobiť. Potrebujú si zajtra
kúpiť električenku. Lúčime sa s Wewe. Stretáva sa
s kamarátkou. Že vraj nejaká herečka. Parížanka.
m – Ak si dnes nezarobíme, budeme jazdiť
načierno. ja som skôr v takom štádiu, že nechcem
tlačiť na pílu. Zatiaľ máme doma chocapic, tak
neumrieme od hladu.☺
b – Cez víkend si chcú asi všetci privyrobiť.
Policajti to vedia a tak strážia. Musíme si hľadať
iné alternatívy. Keby sa niečo pokašľalo, aby sme
nezostali ako dnes. A aby sme si mohli nejako
zarobiť. Ale dnes sa mi páčilo. Dnes sme si dobre
zatrénovali, dlhšie sme vydržali. A uvidíme, čo sa
bude diať.
rádio začína hrať. Vtedy som si uvedomila,
čo to naozaj znamená. Tancovať na ulici. Doma
povieš, že ideš tancovať do Paríža. Veď čo je na
tom? nikto ťa nepozná. Zrazu si tu. Už to nie je
také ľahké. Strach z policajtov. Strach z pouličných
obchodníkov. Sú tu domáci. A ty im zaberáš úze-
mie. ok, vzduch čistý. Policajti tu nie sú. Inak by
tu neboli ani obchodníci. Tí nás nechajú tancovať.
A teraz, strach začať tancovať. Treba to prekonať.
Potom už ide všetko samo. Len to prekonať
vyžaduje určitú dávku odvahy. Za toto ich veľmi
obdivujem. rešpekt.
g – Zarobili sme si viac, ako som čakal. boli úplne
super ľudia. Hlavne tí malí japončíkovia. Aj tí
domáci, ktorí tu predávajú. A ľúbilo sa mi, ako
Mirko dával.
m – ja som rád, že sme sa vyhecovali. A nakoniec
máme nové miesto. náhradný plán, keď nebude
fungovať to naše miesto.
Mali ste tréning a teraz ste tancovali hodinu bez
prestávky. A ako to, že stále vládzete?
m – Ľudia veľmi dávajú energiu. Keď vidíš, ako
ich to baví, tak aj teba to viac baví. Začneš ich
zabávať. niekedy to nie je ani tanečný výkon, ako
skôr také divadielko.
g – odteraz sme divadelní herci a artisti.☺ Ale
hlavne, že sa z toho tešíme a že sa z toho tešia
ľudia. To je podstata.
m – Ty si prostata!
b – Dnešný deň mal klesajúcu krivku. rozhodli
sme sa, že sa nevzdáme a išli sme na Montmartre.
m – Aké z toho plynie ponaučenie, baška?
b – nikdy sa nevzdávaj!
g – To, čo človek chce, to dosiahne!
m – A keď to chce a sa mu nechce, tak sa prinúti
chcieť. Chápeš? Slovná hračka za tisíc.
b – ja len chcem povedať, že som veľmi rada, že
som tu s chlapcami. Cítim sa super!
Zárobok 26 eur. nie je to veľa. Ale vzhľadom
na priebeh dnešného dňa je to dobré. Predtým si
už zarobili viac. Ideme hore k bazilike Sacré-Co-
eur. nadherný výhľad na Paríž. Výhľad na neko-
nečno domov a striech. na schodoch sedia ľudia
a popíjajú pivo. niektorí si priniesli víno a olivy.
Urobili si taký mini piknik. Piknik na schodoch
s výhľadom na nekonečno domov Paríža. je tu aj
nejaký spevák s gitarou. Ľudia si spievajú s ním.
Spolu s výhľadom na nekonečno striech to tvorí
dokonalú atmosféru. V hoteli si varíme večeru. Po
večeri ideme spať. Pokus bol zmarený. Susedia si
to užívajú. V dosť vysokých tóninách.
Zobúdzam sa do môjho posledného dňa v Paríži.
Som veľmi spokojná s doterajším priebehom. Stre-
távame sa skoro ráno. Všetci chcú dlhšie tancovať
a viac si zarobiť.
tanec a umenie
g – Tak ja som sám osebe artist☺
m – Tanec je umenie. V poslednej dobe mám
však pocit, že niektorí tancujú len kvôli tomu,
že je to teraz v móde. Ako keby v tom nehľadali
hlbší zmysel. Pre mňa je to umenie, keď spájaš ten
svoj pocit s hudbou. Snažíš sa tým tancom niečo
povedať alebo sa snažíš dať svoj pocit von. nielen
nejaké nacvičené hýbanie rukami. je to taká
sloboda. A už nemusím byť najlepší. V poslednej
dobe mi už na tom nezáleží ako kedysi. Skôr,
aby som sa ja cítil pri tom dobre. A tiež, čo som si
včera uvedomil. Tá reakcia na hudbu, že dokážeš
tak rýchlo reagovať popri tanci. napr. keď ja
tancujem, tak ešte nie som v tom štádiu, že viem
zároveň pracovať s telom a vnímať na sto percent
aj hudbu. niektorí sú takí brutálni, že počas toho,
keď si dávajú ako páni, tak dokážu zareagovať na
akúkoľvek malú zmenu v tej hudbe a hneď do
toho niečo dať, nejaký konkrétny pohyb. To je
podľa mňa tiež umenie.
b – Tanec je podľa mňa jedna z krajších častí
umenia, pretože človek sa tam môže absolútne
prejaviť. Dá sa tam odbúrať hnev, vyjadriť radosť.
V akejkoľvek si nálade, tak to môžeš dostať zo seba
von. A môžeš to zdieľať s niekým iným a preto je
to také krásne.
w – Tanec je druh umenia, ktorý by mal spájať
ľudí. Mnoho ľudí nechápe tento význam tanca
a berie ho skôr ako nejakú súťaž alebo nejaké do-
kazovanie si niečoho. My tancujeme preto, lebo
nás to baví. Zabávame sa tým a chceme, aby sa
tým bavili aj iní ľudia, aby mali dobrú náladu. Keď
odchádzaš a usmievaš sa, tak to je asi to najviac, čo
môže byť.
Prichádzame na naše miesto. Ani sa nenazdám
a už hrá hudba. Všetci tancujú. Pozerám cez
hľadáčik a snažím sa odfotiť čo najkrajšiu fotku.
Užívam si najlepšiu zábavu. riadim sa podľa
pravidla V najlepšom treba skončiť. Lúčim sa. ne-
chávam ich v rozbehnutom dni, tancujúcich pod
Víťazným oblúkom. odchádzam plná zážitkov.
Vďačná za pár dní s týmito úžasnými ľuďmi. Večer
mi ešte píšu svoje dojmy.
m – Tancovali sme asi tri hodiny. A zarobili sme
76 eur.
Ako by povedala wewe – zabili!
Pg
10
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Ak ste zo svojej neschopnosti maľovať ako Leonardo da
Vinci doteraz obviňovali učiteľku výtvarnej a z neschopnosti
riešiť derivácie pekného matikára, ktorému ste viac civeli
na zadok, ako počúvali, čo hovorí, môžete svoju nenávisť
k týmto postavám preorientovať na rodičov.
nielen prostredie, ale aj genetika vplýva na to, či budete
umelecky cítiaci alebo racionálne mysliaci. Táto vlastnosť vo
veľkej miere záleží od toho, ktorú hemisféru mozgu máte
dominantnú. Dlhé roky sa predpokladalo, že obidve moz-
gové hemisféry sú si navzájom zrkadlovými obrazmi a majú
rovnakú funkciu, neskôr sa zistilo, že aj keď sú si veľmi
podobné, predsa len majú rozdielne funkcie, v ktorých sa
navzájom dopĺňajú. Psychológ roger Sperry za svoju prácu
z roku 1968 o výskume odlišnosti mozgových hemisfér
dostal v roku 1981 nobelovu cenu.
Väčšina ľavákov má dominantnú pravú hemisféru
a naopak praváci majú dominantnú ľavú hemisféru,
t. zn. kontralaterálnu, ležiacu na opačnej strane. Domi-
nanciu jednej z mozgových hemisfér nazývame lateralita.
Lateralita nám nie je daná priamo do vienka, ale vyvíja sa
postupne, s tým, ako starneme. Ani u dospelých sa nedá
vymedziť úplný ľavák, pravák alebo obojručný jedinec.
obojručnosť sa odborne nazýva ambidextria, medzi
jednotlivými kategóriami je plynulý prechod. A to, že máme
dominantnú pravú ruku a pravú nohu, nemusí znamenať,
že je u nás dominantné aj pravé oko. Ak sa zhoduje lateralita
zmyslových a pohybových orgánov, hovoríme o súhlasnej
lateralite, v opačnom prípade o prekríženej lateralite. Pre reč
je u väčšiny ľudí, či sú to praváci alebo ľaváci, dominantná
ľavá hemisféra, čo dokázal j. Wada v šesťdesiatych rokoch
minulého storočia.
Tak a teraz do praxe: akí sú ľudia, ktorí majú domi-
nantnú ľavú hemisféru? Ľavá hemisféra sa označuje aj ako
kauzálna, lebo spracúva informácie analyticky a postupným
spôsobom, je špecializovaná na rečové funkcie, riadenie
komplexných vôľových pohybov, čítanie, písanie, aritmetic-
ké úkony, analytické schopnosti, ako je logika, matematika,
jazyk, abstraktné myslenie. Táto hemisféra si nepamätá tváre,
ale pamätá si adresu bydliska, počutú a hovorenú reč vníma
ak Vaše
Vlastnosti
nie sú podľa
Vašich predstáV,
obViňujte
z toho matku
prírodu, ale aj
tej sa môžete
postaViť
Aj UMeLCI MAjú MoZoG!
plesnivý zemiak. aj toto
niekto dokáže považovať za
umenie.
ako písanú, t. zn. bez intonácie. nedá sa to povedať úplne
všeobecne, ale takéto osoby majú rady kontrolu, uniformitu,
orientáciu na minulosť, znalosti, samotu. Dominancia ľavej
hemisféry zabezpečuje v našom mozgu viac dopamínu a se-
rotonínu, preto sú menej depresívni, pracujú vo vedeckých
oblastiach, sú racionálni.
Pravá hemisféra (intuitívna) vníma svet globálne ako ce-
lok a zachytáva realitu v jej celistvosti. je špecializovaná naj-
mä na nerečové funkcie, komplexné spracovanie zrakových,
sluchových a taktilných (dotyk) podnetov, spracovanie ich
emocionálnej zložky a neverbálnych pocitových vnemov, na
priestorové vnímanie (nepamätá si adresu, ale pamätá si, ako
sa tam dostane), zodpovedá za rozlišovanie tvárí, estetické
cítenie, vnímanie a vytváranie emócií, dlhodobú pamäť,
umelecké nadanie a priestorovú predstavivosť. Takíto ľudia
častejšie podliehajú drogám, alkoholu a trpia depresiami.
Lateralita môže ovplyvniť aj úspešnosť v športe, nap-
ríklad lateralita jednej strany je nevýhodná pri úpolových
športoch (úpoly sú telesné cvičenia, pri ktorých sa športovec
v priamom stretnutí s protivníkom usiluje o prekonanie
jeho odporu, alebo o jeho premoženie) ako je napr. karate
alebo aikido, kde sa má dosiahnuť pohybová symetria, ale
pri hode oštepom nepotrebujete mať obidve polovice tela
rovnako funkčné.
rozdiely nenájdeme len medzi pravákmi a ľavákmi, ale
aj medzi mužmi a ženami, okrem sociálneho a kultúrneho
prostredia je rozdiel daný stupňom lateralizácie mozgových
hemisfér, vplyv má aj testosterón, ktorý má na neuróny
organizačný účinok v citlivom období vývoja mozgu (ešte
intrauterinne, v maternici) a aktivačný účinok počas celého
života. Teória supermužského mozgu obviňuje priveľa
testosterónu počas vývoju mozgu z autizmu.
Hoci sa muži a ženy inteligenciou neodlišujú, obidve
pohlavia sa líšia špecifickými poznávacími schopnosťami
a motorickými zručnosťami. Hovoríme o pohlavnom dimor-
fizme. Ženy majú lepšie verbálne schopnosti, sú schopné
v časovom limite vymenovať viac predmetov rovnakej farby
alebo slov začínajúcich sa rovnakým písmenom než muži.
Lepšie si pamätajú rozmiestnenie predmetov v ohraničenom
priestore. Ženy vynikajú nad mužmi i v precíznych manu-
álnych prácach, ktoré si vyžadujú jemnú motoriku, a lepšie
zvládajú počtové úlohy (sčítanie, odčítavanie, delenie,
násobenie).
Muži sú lepší v riešení priestorových úloh, lepšie
ako ženy riešia logicko-matematické úlohy a sú presnejší
v motorických úkonoch, spojených s orientáciou v priestore
(hádzanie šípok).
Ženy majú mozog menej lateralizovaný ako muži,
pravdepodobne to spôsobujú lepšie spojenia medzi obidvo-
ma hemisférami. Ženský mozog dozrieva skôr a pomalšie
dozrievanie u mužov môže spôsobovať výraznejšiu prevahu
jednej z hemisfér. Podľa jednej teórie vyššie koncentrácie tes-
tosterónu pred narodením spomaľujú rast pravej hemisféry,
čo následne spôsobuje rozdiely medzi mužmi a ženami.
Ak ženy počas tehotenstva dostávali syntetický ženský
hormón diethylstilbestrol (používal sa na prevenciu
spontánnych potratov), chlapci, ktorí sa im narodili, sa
približovali k „ženskému“ typu osobnosti. Zvýšená hladina
testosterónu zase zlepšuje priestorové schopnosti žien.
Ak vaše vlastnosti nie sú podľa vašich predstáv,
obviňujte z toho matku prírodu, ale aj tej sa môžete postaviť
a dokázať, že všetko sa dá, keď človek chce.
nIeLen ProSTreDIe, ALe Aj GeneTIKA VPLýVA nA To, čI bUDeTe UMeLeCKy
CíTIACI ALebo rACIonáLne MySLIACI, TáTo VLASTnoSť Vo VeĽKej MIere ZáLeŽí
oD ToHo, KTorú HeMISFérU MoZGU MáTe DoMInAnTnú
Pg
110
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNehealth tExt nInA koštová
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/FArebná jeSeň!
www.bAgElcoffEEstory.coM gourmet
jesenných farieb nebude plná len príroda,
ale aj naše taniere a určite sa tak stane
V bagel & coffee story!
bratislavská sieť reštaurácií bagel & Coffee Story
si totiž na jeseň pripravila niekoľko bio-jesenných
noviniek. okrem chutných báglov, čerstvých
džúsov a šalátov sa môžete tešiť aj na nové
ingrediencie!
Do ponuky sa dostali hríbiky, tekvica, ale aj
slivky, hrušky, cesnak či paradajky s karfiolom.
Samé chutné zdravé vecičky! novou bylinkou sa
na jesennom menu stala šalvia. Tú nájdete nielen
v jedlách, ale aj v šálkach. Teda v čaji. Už teraz
si môžete vychutnať čaj z čerstvej šalvie, mäty,
mädovky a citrónu. Veď čo môže byť v upršaný
jesenný deň lepšie, ako čerstvý zdravý čajík?
Z jedálneho lístka nezmizne ani ovocie! To
si môžete dopriať v Smoothies spolu s medom
a jogurtom. novinkami sú aj City Salads a bagel
Pizze.
V bagel & Coffee Story toho však pod zub
nájdete o mnohoviac. obed vám spríjemnia
usmiate a veselé čašníčky.
Zabudnúť nesmieme ani na naše obľúbené
krémové polievočky, po ktorých sa väčšinou len
odgúľame naspäť do práce. Tak neváhajte a príďte
si vychutnať skvelú atmosféru a chutné jedlo do
bagel & Coffee Story!
bagel & coffee nájdete v bratislave na obchodnej 10,
na hlavnom námestí 3 a aj v shopping palace
Pg
111
magaziNe with a differeNce
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/a na šport sa nehodí len
taká hocaká podprsenka!
našťastie je tu nike a ich séria
podprseniek Victory
Pred dvoma rokmi sa dizajnéri v nike začali zamýšľať nad
významom športovej podprsenky. A zistili to, čo my vieme
už dávno! Že na dobrej podprsenke pri športe záleží! A tak
sa návrhári z nike Apparel Innovation rozprávali s mladými
ženami o ich bielizni a povedali si, že môžu urobiť lepšiu
podprsenku! S lepšou podporou, strihom aj priedušnosťou.
A tak je na svete päť štýlov športových podprseniek nike
Victory. Adjust X, Definiton, Shape, Contour a Pro Com-
pression. návrhari zinovovali všetko, čo ženám pri športe
na podprsenke prekážalo. Prišli s novým materiálom, širšími
ramienkami a veľmi pozorne skúmali aj košíčky. Všimli si
totiž zakončenie košíčkov na obyčajnej bielizni a nerozumeli
tomu, prečo sú zakončené tak, ako sú. A tak urobili čosi, čo
sa zatiaľ robilo iba pri topánkach! Vytvarovanú a flexibilnú
podporu aj pre horné partie tela. nová séria podprseniek je
o 10 až 27 % ľahšia ako predchádzajúce modely. ramienka sú
o 35 až 90 % silnešie!
Všetky modely sú vyskúšané priamo na ženách
– športovkyniach. Žiadna z nich sa nesťažovala a ani jedna
nechcela podprsenku nike Victory dizajnérom vrátiť!
nIKe VICTory
nIe je PoDPrSenKA AKo PoDPrSenKA!
nA Dobrej PoDPrSenKe PrI šPorTe ZáLeŽí
Pg
112
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNefashioN www.nIkE.sk
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Pg
113
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/je lákavé ísť do patetických klišé a tvrdiť, že celý život je boj i umenie. ne-
môžem nesúhlasiť s týmto tvrdením. Ale poďme sa pozrieť trochu bližšie na
bojové umenia v ľudskej spoločnosti. V tomto článku by som rada konkrétne
rozobrala bojové umenie, ktoré je staré ako ľudstvo samo, avšak k jeho skú-
maniu a definovaniu prišlo až v 20. storočí. Priznám sa, i ja som podľahla jeho
čaru a začala som sa mu venovať. Spolu s ďalšími kolegami a spolubojovníkmi
aktívne trénujeme v bojovom umení prezývanom „kultúrny manažment.“
Ľudí, ktorí sa mu venujú, označujú rôzne: Produkční, organizátori, kurátori
a ďalší. o čo presne tu ide? je to pomerne náročný šport a vyžaduje si špičko-
vú kondíciu – psychickú i fyzickú. športovec musí vedieť behať, zdvíhať ťažké
predmety, udržať rovnováhu a sledovať trendy. Aby kultúrny manažment bol
nielen boj, ale i umenie, je potrebné mať jasný cieľ, poznať sám seba a poznať
svoje okolie. byť zároveň bojovníkom i umelcom a robiť kultúrny manažment
s ľahkosťou a nadhľadom, to si vyžaduje isté povahové predpoklady, talent
a dlhoročný tréning. Kultúrnemu manažmentu sa venuje malá skupina ľudí,
ktorí nebývajú mediálne známi. Samozrejme, ak nie sú partnermi niektorej zo
slovenských celebrít, aktívne nehrajú golf alebo nevyviedli nejaké lapajstvo.
rizikový a adrenalínový je tento šport kvôli tomu, že zodpovednosť
nenesieme len sami za seba a nikdy nevieme, ako konečný výsledok vypáli.
Má to ešte jedno úskalie: dobrý výsledok ostane veľakrát nepovšimnutý, avšak
nedostatky bývajú hneď spozorované a vystavené ostrej kritike. Preto, ak sa
rozhodnete založiť pre svoj kultúrno-manažérsky tím aj webovú stránku,
neodporúčam mať na nej diskusné fórum. Internet je obľúbená cesta ano-
nymných radikálnych kritikov (ako všetci vieme). Ak ste kultúrny manažér,
sledujete reakcie na svoje podujatia a pijete kávu, koledujete si o infarkt.
Ak ešte k tomu aj fajčíte, radšej rovno začnite pravidelne chodiť na mesačné
meditatívne pobyty.
Ako to funguje? Dajme si konkrétny príklad: najprv je nápad, myšlienka.
Kamarát má kapelu, podľa vás sú výborní, avšak nemajú čas, chuť či možnosť
zorganizovať si koncert. Vy sa rozhodnete, že im pomôžete taký koncert
zorganizovať. A teraz prichádza i drsná tvár kultúrneho manažmentu: zrazu
zistíte, že kapela síce ešte nemala žiaden koncert, ale ich nároky sú na úrovni
legendárnej rockovej kapely. Po prekonaní týchto problémov prichádza
zháňanie prípadného sponzora, propagácia a zároveň snaha o zachovanie si
pozitívneho myslenia. Prichádza deň D. Kapela sa teší na koncert a vy začína-
te pochybovať, či tá propagácia bola dostatočne účinná a či nebudete musieť
predať svoj zlatý zub. Koncert sa uskutoční, ste mierne v pluse. Až na menšie
technické problémy s výpadkom elektriny, keď vás oblial studený pot, to
prebehlo bez problémov. Spoznáte sa s dramaturgom klubu a ten vám povie,
že bude rád, ak uňho ešte niečo zorganizujete. A zrazu ste v tom. neodoláte,
a napriek zajtrajšej svalovici a opici si ešte takto zašportujete. Aspoň raz za
čas. Ak chcete stúpať nahor a získať rešpekt, môžu tomu predchádzať neľahké
zážitky. Prázdna športová hala a predané rodinné auto, dramatický hyste-
rický výstup vašej rodiny a priateľov, rozčúlené hviezdy z bývalého režimu,
vyschnuté chlebíčky na luxusnom večierku a pohoršená slovenská smotánka,
zabudnutá pozvánka pre vášho mediálneho partnera. rovnako nepríjemné
je i získanie zopár „haterov“ a nových priateľov, ktorí chcú byť vždy na guest
liste.
Deviati z desiatich kultúrnych manažérov tvrdia, že majú zvýšený
predpoklad pre mastné vlasy, kruhy pod očami, mániodepresiu, fajčenie,
alkoholizmus, popraskaný lak na nechtoch, zvädnuté kvety a neuprataný byt.
Tiež sa môže stať, že premeškáte stretávku zo strednej školy. Alebo budete
zúfalo chodiť po byte a hľadať faktúru za ozvučenie, o ktorej si nie ste istý, či
ste ju zaplatili.
Kultúrny manažment je krásne bojové umenie, ktoré funguje po celom
svete. Tieto gangy manažérov sa stretávajú a komunikujú medzi sebou.
Ak vedia po anglicky of course. Kultúrny manažment je životná filozofia
a utopistická nádej, že jedného dňa budú veci fungovať.
Ak ste ešte neboli odradení a máte chuť si to vyskúšať, ponúkam menšiu
analýzu spomínaného bojového umenia:
Výhody km (kultúrneho manažmentu)
Adrenalín / častý kontakt s ľuďmi / Získanie širokého prehľadu/ Dobrý pocit
po dobrom výsledku / Vždy niečo prekvapí
neVýhody
Adrenalín / častý kontakt s ľuďmi / Zlý pocit po zlom výsledku / Málo času
na osobný život (prácu si prinášate domov) / Vždy niečo prekvapí
čo je potrebné na úspešné športoVanie
Dôvera v projekt a jeho myšlienku / Dobrých spolubojovníkov / Vytrvalosť
čo Vám netreba ku km
Strach / Veľa iných športových aktivít / Pochybnosti
STAronoVý DrUH bojoVéHo UMenIA
ŽIVoTná FILoZoFIA A UToPISTICKá náDej
Pg
11
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNeesseNtial tExt A foto ĽubIcA DrAngová www.MlADyPEs.sk
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Pred rokom predstavil nike novú technológiu na
výrobu basketbalových tenisiek, Hyperfuse. Táto
technológia sa však už netýka iba topánok, ale aj
oblečenia! S pomocou tejto novinky vo výrobe
vzniká materiál tvorený z troch vrstiev. jedna je
zárukou stability, druhá priedušnosti a tá tretia má
za úlohu odolnosť. Výnimočnosť Hyperfuse je, že
materiály k sebe spája tavením. čiže spoje sú bez
švov a sú dokonale precízne!
novou Hyperfuse technológiou je vyrobená
aj kolekcia na túto sezónu. od tenisiek až po
bundu. od neónovo zelených cez červenú až po
modrú. Hyperfuse totiž posunula dopredu nielen
kvalitu výrobkov, ale aj ich farebnú škálu.
nike eurovea
eurovea galleria
www.nikeeuroVea.sk
nIKe SPorTSWeAr
HyPerFUSe
PreCíZnejšIe, LePšIe, oDoLnejšIe,
MoDernejšIe... TeCHnoLÓGIA
HyPerFUSe V noVej KoLeKCII nIKe
SPorTSWeAr!
air max 90 2.0 hyp
Aj pri týchto teniskách je použitá nová
technológia Hyperfuse. Lepšie vám
sadnú, sú pohodlnejšie a aj napriek mo-
dernejšiemu dizajnu stále vyžarujú svoj
kultový status modelu Air Max 90.
bunda windrunner hyperfuse
Táto bunda má na jeseň nielen nový
dizajn, ale vďaka inovovanej technológii
Hyperfuse je aj odolnejšia, ľahšia
a pohodlnejšia.
technológia hyperfuse ako
záruka stability, priedušnosti
a odolnosti
Pg
115
magaziNe with a differeNcewww.nIkE.sk fashioN
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/V treťom článku o histórii skejtbordingu prechádzame zo
sveta domov. Požiadali sme tých najpovolanejších, aby sa
nám vyjadrili k dávnemu praveku – pre bratislavu a Košice,
Peťa Vrbického a jara Kudlovského. Skrze ich slovo sa prene-
sieme do minulosti, keď komunistická sviňa bola tesne po
usmrtení a namiesto ruska sme sa začali orientovať na US
a A, odkiaľ k nám prišla aj diablova hračka zvaná deskorolka
alebo skejtbord.
Peťo je dodnes aktívny skejťák, odsťahoval sa z brati-
slavy tesne za rakúske hranice, kde vychováva svoju dcérku
a je stále aktívny v skejtbordovom svete, hlavne správou
skejtparku v ružinove a organizovaním väčšiny bratislav-
ských skejtových pretekov.
hovoríš, že si začal skejtovať v roku 1978? ako si sa so
skejtbordom stretol?
šiel som do školy... alebo že by to bolo neskôr? Možno to
bolo v roku sedemdesiatdeväť. šiel som do školy a školník
práve niekomu vzal takú špicatú dosku a tam boli kolieska
z komunistických kolieskových korčulí. neviem, či to malo
ložiská. školník, čo dával pozor na prezuvky, to niekomu
vzal, no a keďže som školníka poznal, aj jeho syna, tak som
si to od nich požičal. To som chodil na základnú. Išiel som
na takú strmšiu ulicu pod hrad. Spustil som sa z tej ulice na-
dol. Ulica bola veľmi strmá a na jej konci vysypané kamien-
ky. To bolo v lete, ja som mal krátke gate. na tých kamien-
koch som sa vyvalil strašne. Vtedy som asi prvý raz v živote
zacítil poriadnu bolesť a bolo jasné, že sa toho nevzdám,
ale vyhliadka vlastniť takúto vec bola minimálna. Poznal
som o niečo starších chlapcov a tí už nejakú skúsenosť mali.
Potom tu bol človek, ktorý to najviac v tej dobe rozbehol,
Peter Kiss. emigroval v osemdesiatom piatom a potom robil
nejaký čas dizajnéra u burtona. jeho otec bol herec, matka
lekárka a išli robiť na Maltu. odtiaľ priniesol prvý Powell
namiesto ruska
sme sa začali
orientoVať na
us a a, odkiaľ
k nám prišla
aj diabloVa
hračka zVaná
deskorolka
alebo skejtbord
Pg
11
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNesport MIloš ogurčák foto MAtuš rEnDEk
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/PreCHáDZAMe Zo SVeTA DoMoV
HISTÓrIA SKATeboArDInGU VoL. III.
SLoVenSKo
Peralta skejt. Takže tie prvé informácie boli odtiaľ, ale už aj predtým bolo
vidieť Alvu, napriek tomu, že tu bol temný komunizmus. nejakým spôsobom
sa sem tie veci dostali, ale bolo to komplikované. Trucky sa dávali odlievať do
Výskumného ústavu zváračského. Dosky sa vyrezávali z preglejok. Prvý grip
v živote som mal vo veku dvadsať rokov. Tá situácia, ktorá je dnes, že si ľudia
môžu kúpiť veci v obchodoch, tak to bolo vtedy absolútne nemožné.
priniesol prevrat možnosť kúpiť si poriadny hardware?
Po prevrate s tým začal Tomáš Potůček a ľudia, čo boli pod českou skejtbor-
dovou asociáciou, ako prezident Kopecký. Už vtedy mohli chodiť von jazdiť
a mali nejaké informácie, ako Luděk Váša a podobne. okrem toho sem chodil
jazdiť a teda aj piť Claus Grabke. Tu v blave sa nedalo dostať k ničomu.
boli po prevrate aj nejaké slovenské distribúcie?
Po prevrate som mal obchod v takej krčme – espresso Garden a tam som
predával chalanom veci.
aký tvar mali skejty v osemdesiatom deviatom, keď bola u nás revolúcia?
Vtedy už končili ryby a začínali sa normálne tvary. V podstate to boli ryby, ale
bolo to také prelomové obdobie. ja som mal vtedy Vision, promodel Mark
„Gator“ rogowski. To je ten, čo zabil tú frajerku, tento rok ho majú pustiť
von, trpí nejakou psychickou poruchou. (rogowski prepustený nebol a sedí
ďalej – pozn. red.) To bola jedna z prvých revolučnejších dosiek, ktoré už
mali trochu zdvihnutý nose.
kde bol prvý skejtpark na slovensku?
Prvý park bol na mieste parlamentu. bola tam krčma a parkovisko autobusov,
ktoré vozili turistov na hrad. Chalani, čo vtedy jazdili, postavili prvé rádiusy.
bolo to v nejakom osemdesiatom roku, tak asi.
prvý oficiálny skejtpark?
no druhý skejtpark, ktorý som postavil, bol v ružinove na nevädzovej, kde
je aj teraz. Keď som robil v deväťdesiatom prvom majstrovstvá českoslo-
venska, tak som dal vyrobiť prvé plechové prekážky a tie som odniesol do
Pg
117
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/ružinova. Už bolo všetko rozbehnuté, Kud-
lovský robil v Košiciach preteky cez nejaký zväz
mladých. Dostal sa k tomu, že išli do Münstru,
alebo na euroskate. V niektorých slovenských
mestách je skejtbording na oveľa vyššej úrovni ako
v bratislave.
prečo to tak podľa teba je?
Každý rieši svoj biznis a nikto sa s nikým
nedohodne, a ak sa aj dohodne, tak to podľa tej
dohody nie je.
Veľká škoda, lebo tu je najväčší potenciál.
Podmienky, ktoré som zažil ja, boli nepredstavi-
teľné pre ľudí dneška. My sme aj mali peniaze, ale
nemohli sme si nič kúpiť a to je obrovský rozdiel,
lebo komunizmus je smrť. Komunizmus je úplná
smrť. ja by som komunistov navždy zakázal, všet-
kých. Hnusné svine komunistické, hnusná špinavá
banda. Pritom nehovorím, že toto nie je banda,
ale aspoň dovolili ľuďom cestovať.
Vráťme sa k skejtparku v ružinove. odkiaľ si naň
dostal peniaze?
Zohnal som od sponzorov. otec bol riaditeľom
Drobného tovaru, dal mi niečo, inde mi dali
niečo. Majstrovstvá československa v deväťde-
siatom prvom, to bola jedna vážna akcia, len bola
väčšia, než na čo som bol pripravený. Sám som bol
v šoku, keď som to začal riešiť. Majstrovstvá boli
vnútri v hale na parketách, kde sa hrá basketbal.
oni tam zahášali cigarety a rozbíjali tam fľaše. To
bolo strašné.
koľko mali účastníkov tie majstrovstvá? aké tam
boli disciplíny?
štyridsať? Street, normálne skejtpark. To bolo celé
tragické. Zober si, že do športovej haly sa môže
chodiť len v basketbalových teniskách. ja som si
za 60-tisíc prenajal športovú halu. na tú dobu
to bolo veľa peňazí a potom som dostal 60-tisíc
pokutu za komplet rozbité parkety. riaditeľ
športovej haly plakal. Potom som sa vy... na
celý skejtbording, lebo mi povedali tam v SKnš
(Slovenský klub netradičných športov), že to bolo
na pi... bolo to krát sto nad moje sily. Vtedy som
mal dvadsať rokov. Dovtedy som spravil nejakých
pár pretekov, ale toto nebola sranda. Stále pršalo,
to bolo sedemnásteho novembra. Celý týždeň
pršalo a tie prekážky boli tri týždne predtým
postavené pred športovou halou a boli hrdzavé,
nenatreté. rúra na funboxe bola z lešenárskych
trubiek, na nej bola hnusná korózia. Chodili sme
tam jazdiť a tí zo športovej haly nevedeli, čo sa
deje. jednoducho to bolo strašné. Potom robil
nejaké závody Kudlovský, kam s Kopeckým prišiel
Alex Moul. Dva roky potom som prestal úplne
skejtovať, narodila sa mi prvá dcéra a nedalo sa
to finančne zvládnuť. Začal som zarábať inak
a potom som sa vrátil k celému skejtbordingu,
lebo ma moja staršia dcéra nahovorila, aby som
zase začal. Vždy som nosil skejt v aute. Skončil
som s jazdením v deväťdesiatom treťom a nejazdil
som až do takého deväťdesiateho deviateho... ale
aj jazdil. Potom som začal pomaly zase. Mám z
toho strašne veľa zážitkov. Downhilly dolu Slaví-
nom, to je nepredstaviteľné. V takej rýchlosti sme
dávali power slidy, že keď ti uletela doska, tak boli
kolesá horúce. To už boli také rýchlosti, že sa z nej
nedalo zoskočiť. My sme to brzdili slidami, šmyk
bol dlhý pätnásť metrov. najprv sme mali rukavice
a robili sme laybacky, ale potom už nie a robili
sme slidy. na skejte som si zlomil ruku, nohu, mal
som otras mozgu, rozbité kolená. operácia však
nebola.
toľko pohľad zo západu. na druhej strane si
prečítajte slová ústrednej postavy košického
skejtbordingu deväťdesiatych rokov, jara
kudlovského.
koľko rokov má teraz tá staršia generácia
skejtboardistov?
Sú takí starí ako ja. Tridsaťsedem, tridsaťosem
rokov, aj viac. jazdili tesne po revolúcii, vtedy
som pracoval v Dome detí. na Slovensku nás
bolo zopár, teraz je už iná situácia. Peťo Vrbický,
Pg
11
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNesport MIloš ogurčák foto MAtuš rEnDEk
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/komunistická akcia a zvážali sa ľudia
z celého štátu. Kopecký to mal problém
presadiť, ale vedel ľudí oblbnúť. Potom
bol ešte jeden v Hradci Králové, to bolo
o rok alebo o dva a tam sa doviezli prvé
veci. V deväťdesiatom som mal prvé
veci. robil som to s Ľubom emberom
– Cassovia rock’n’roll.
aké?
Powell Peralta, doteraz mám jedno tričko
a dosku Tommy Guerrero. Dokopy dali
peniaze Miro bartoš z Prachatíc, Marek
Choč z olomouca, roman Hanzlík
z brna, Tomáš Kopecký, Tomáš Potůček,
Honza šik z Prahy a my. Prvá doska stála
dvetisíc sedemsto korún, v deväťdesiatom
roku. Vtedy sa Leo po revolúcii vrátil
z Austrálie, aj bratia čorbovci, johnny
a Martin. Vtedy už jazdil braňo Kolinov-
ský a Mišo Kušnier. Laco Fedor, Tomáš
Lanči Lančarič, Dano Dirty Kolinovský
ako jedenásťročný robil ollie one foot cez
funbox, skejtbord bol väčší ako on.
aké to boli dosky? ryby, alebo už mali
klasický tvar?
najprv sme doniesli Powell Peralta. Prvé
klasické double kicky, čo sme priniesli,
mali značku Cockroach z Austrálie, aj
kolesá, to bol rok 1991. Potom sme nosili
bones kolieska, najprv boli veľké a potom
sa začali robiť aj menšie. nosili sme aj iné
firmy – Sixty Fourty, Union, Skate rags,
Santa Cruz, staré vzory, skejťácke lebky.
Američania nám platili ešte aj dopravu,
nHS distribution. Po rozdelení štátu som
bral priamo od Američanov, s nimi som
sa stretol v Münstri na súťaži. Tie Vision
vysoké topánky stáli tritisíc sedemsto
korún. bol tu aj jeden človek, čo skúšal
robiť hardware, joki sa volal, z Považskej
bystrice. Starý pán, nemal deti a v tom
čase vyrábal aj dosky, no rozlepovali sa.
Strašne sa tomu venoval. robil aj trucky,
všetko.
ako ste sa dostali do münstru?
Mali sme asociáciu a dostávali sme
peniaze od štátu. nie Slovenský klub
netradičných športov, ale už Slovenská
skejtbordová asociácia, tá je zaregistrova-
ná stále. Kopecký v čechách dostal vtedy
brutálne peniaze. Teraz si každý hrabe na
svojom a preto to aj celé tak vyzerá.
prvý skejtpark na slovensku?
Ten, ktorý sme robili my, bol v Dome
detí neďaleko vojenskej nemocnice
v Košiciach. Vo dvore boli prvé prekážky
od deväťdesiateho roku, na nich sa robila
prvá Cassovia, také plechové, my sme to
dali robiť. V deväťdesiatom druhom sme
robili funbox už normálne z preglejok,
ale tie prvé boli plechové. jedna prekážka
je dodnes v skejtparku v ťahanovciach,
taký veľký rádius, ten má dvadsať rokov.
cassovia skate cup bol legendárny
pretek, no ja som začal jazdiť, až keď sa
skončil.
Začalo sa to v deväťdesiatom prvom
a rok na to tu bol už Alex Moul a Shane
rous, profesionáli. Mal som to šťastie, že
som robil v Dome detí a vtedy ešte boli
peniaze. Mali zabezpečené ubytovanie,
občerstvenie a také veci. Zapálili v hoteli
vankúše a paplóny a hádzali ich z okien.
Afterpárty, vieš, osemnásťtisíc korún som
musel zaplatiť za to, čo zničili, ale to bolo
normálne, také veci sa diali. Vtedy sa
počúval punkrock a aj sa žil. Potom bol
pretek v dnešnej Steel Aréne. Prekážky
sme robili sami, nadával som na ne a nútil
som ich robiť, to mali chalani štrnásť ro-
kov. robili sme aj rampu na prvú Pohodu
v deväťdesiatom šiestom. Dali ju postaviť
do bazéna a namokla.
účasť?
Väčšina ľudí bola z čiech. Chodil sem
David Horváth, Marek šíša, Petr beran,
Dan rektořík, ten robil campy vo Vrbne
pod Pradědom. Z brna chodil Karlos, on
bol najväčší šoumen, teraz robí v divadle.
nejazdil, vzal si gruzínsku čiapku, pustil
si Suicidal Tendencies alebo Ministry
a tancoval balet so skejtbordom. bratia
Homolovci – jeden z nich žil s rolin-
covou. Löwy tu bol stále, alebo radek
Teichmann bol veľká hviezda, on nemal
rešpekt pred ničím. Tomáš Charouz, čo
je Charouz auto Praha, to je jeho otec.
Vilík z Děčína. bartoš a company, oni tu
boli stále. raz išlo osemdesiatšesť ľudí po
ceste, mali v paži že autá. Ľudia sa báli,
lebo to hučí. Teichmann dredy, Horváth
dlhé vlasy. bolo to fajn. Potom sme robili
malé súťaže, lokálne street party. Lokálne
– a oni prišli z Prahy, im to bolo jedno.
angažoval si sa ešte nejako po tom deväť-
desiatom šiestom, keď si zavrel obchod?
Pracoval som v Dome detí, mal som ten
obchod, ale nemal som peniaze. Z toho
Domu detí som vedel vybaviť peniaze
na cestovanie. Skejtbordový krúžok.
Musel som vypisovať účasť, papiere
a bludy a mohli sme chodiť na súťaže.
V deväťdesiatom treťom robila Coca Cola
spotrebiteľskú súťaž, rozdávali sa horské
bicykle či čo. Mal som známu, čo tam
pracovala, oni nám tiež pomohli s vecami.
Doviezli za Aviu nápojov na akciu, druhú
som hneď predal do skladu, všelijako som
to látal, ty robíš určite to isté. Málokto ti
dnes dá peniaze. otec pracoval v US Ste-
el, tak som odišiel tam a nemal som toľko
času. buď sa tomu venuješ naplno, alebo
sa to nedá. Potom som sa tomu vzdialil.
Vyhliadky do budúcnosti?
Mám sen urobiť ďalšiu Cassoviu, ale
poriadnu. Súťaž, ktorú by sme možno
rok pripravovali, všetci spolu, normálne
v Steel Aréne. Poriadny contest vo veľkej
hale...
Peace
ako
jedenásť-
ročný robil
ollie one
foot cez
funbox,
skejtbord
bol Väčší
ako on
Kedro, braňo bomba. V Trnave boli
roman Udvornocký a bratia Hasajovci
– rišo a Andrej. Miro Lopušný vydal
prvú knihu o skejtbordingu na Sloven-
sku (1998 – 1999). Klub netradičných
športov začal v osemdesiatom ôsmom
ešte pred revolúciou, založil ho Milan
Zálešák a potom sa z toho odčleňovali
jednotlivé asociácie. Do Košíc sme dostali
všetkých, čo mali záujem o tieto športy
– napríklad snoubording robili roman
a Paľo Lackovci, ktorí sú dodnes aktívni
v snoubordovej asociácii s Marekom
Hliničanom. V Prešove bol Muro, čo robí
preteky na Drienici alebo enduro X-figh-
ter, tiež je skejťák. V nových Zámkoch
bol v deväťdesiatom ôsmom postavený
skejtpark, ten navrhoval braňo Kolinov-
ský. Trnava mala tiež nejaké prekážky,
potom v Prešove pred športovou halou
a v bardejove – Miro šmida a Paľo Cifra.
Stará Ľubovňa, rožňava...
kde sa v tých dobách dal kúpiť skejtový
hardware?
ja som sa spoznal s čechmi v osemdesia-
tom ôsmom na euroskate v Prahe, to bola
najväčšia akcia. Z Košíc išiel špeciálny
vlak len na toto podujatie, to bola vážna
Pg
11
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Do Kene ZHoDnoTIť
ŽIVoT nA roVníKU
rePorTᎠZ VýCHoDoAFrICKej
KrAjIny, PLnej DIVoV A PoDIVnoSTí
obyvatelia/ky európy (a Slováci/Slovenky asi nie sú
výnimkou) nevedia o africkom kontinente veľa. občas
symbolicky podporia esemeskou či bankovým prevodom
akúsi zbierku na pomoc krajinám, sužovaným suchom
alebo hladom, a tam sa ich záujem končí. Prípadne ešte
utrúsia stereotypné poznámky typu: „Tam chytíš AIDS alebo
minimálne maláriu“, alebo „parádne šelmy majú v safari-
parkoch“. nie všetkých však treba hádzať do jedného vreca.
štatistiky keni príliš neprajú
Miera nezamestnanosti je v tejto štyridsaťmiliónovej krajine
okolo 40 percent pričom populácia pod hranicou chudoby
je až 50 percent. Tri štvrtiny obyvateľstva pracujú v oblasti
poľnohospodárstva, hoci denne bojujú s nedostatkom
ol pejeta – prírodná rezervácia
Pg
120
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNetravel tExt bobA bAluchová foto bobA bAluchová
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/odVážna Vízia kenskej Vlády
budúci rok Keňu opäť čakajú voľby. Možno sa bude vzápätí
redukovať štyridsaťjeden umelo vzniknutých ministerstiev
s nezmyselnými názvami, ktoré vznikli len preto, aby súčas-
ný prezident a premiér v jednej osobe Kibaki u(s)pokojil
svojho rivala (raila odinga je vicepremiér a jeho ľudia
ministri, štátni úradníci). A možno vznikne aj nová minca
či bankovka – keď mohla vzniknúť nová minca (štyridsať
kenských šilingov) len preto, aby bol aj Mwai Kibaki vyob-
razený na kenskom platidle.
Pred pár rokmi vypracovala kenská vláda odvážny plán
Vision 2030, na základe ktorého sa chce vymaniť z označenia
rozvojovej krajiny a o dve desiatky rokov sa chce ekonomic-
ky porovnávať s ázijskými tigrami. Kiežby sa skôr vymanila
z pazúrov všadeprítomnej korupcie. bývalej britskej kolónii,
ktorá získala samostatnosť pred polstoročím, by sa to mohlo
podariť. Turistický ruch v krajine, kde každý hovorí dobre
po anglicky a kde je toľko nevídaných prírodných divov
a divokej zveri, prekvitá. Fair-tradeový čaj a káva práve
z Kene majú na iných kontinentoch úspech. Len ropu na
pobreží a vo vodách Indického oceánu zatiaľ hľadajú kenské
a najmä čínske firmy márne.
ľudia na roVníku
Do najobľúbenejšej a momentálne najbezpečnejšej krajiny
rovníkovej Afriky som sa vydala viesť mediálny workshop
a nakrúcať absolventský dokumentárny film. Stretla som nie-
koľko zaujímavých obyvateľov/iek, narodených v Keni, ale
aj európanov/ky, ktorí sa rozhodli v Keni usadiť v produk-
tívnom či dôchodkovom veku. Ambiciózny stredoškolák
ramson Karamuchu zaviedol náš tím do rodnej masajskej
komunity, kde sme spoznali jeho desať bratov, tri sestry
a dve matky v tradičných odevoch a šperkoch (polygamia
je v masajskom kmeni tradíciou). študentka Mary Ann
Mwangi je zasa kikujské dievča, ktoré chce najprv absolvo-
vať univerzitu, začať pracovať v oblasti poľnohospodárstva
a až potom sa vydať – hoci aj za európana.
Macheru Karuku je riaditeľ mimovládnej organizácie
Seanet International, ktorý oplýva neuveriteľnou dávkou
trpezlivosti a diplomacie v každodennom riešení problé-
mov, čo vlastne problémami ani nemusia byť. Keby v krajine
nevládla korupcia a keby ľudia boli vzdelaní, uvedomelí,
zodpovední za svoju situáciu (áno, samá kebyológia).
netreba sa spoliehať na nekonečnú humanitárnu pomoc,
ale pridať ruku k dielu a napredovať vďaka rozvojovej
spolupráci – napríklad so Slovenskom. Projekty občianske-
ho združenia človek v ohrození majú v Laikipia dištrikte
pozitívnu spätnú väzbu. Slovenský terénny pracovník Lukáš
Zorád sa nesnaží mládež vybraných škôl v tejto oblasti
nasilu meniť, ale poskytnúť im know-how. ostatné musia
dosiahnuť svojím vkladom, prácou v školských záhradách
a e-agriculture kluboch.
omša pripomínajúca hip-hopoVý koncert
Praktizovanie náboženstva v Keni sa dá prirovnať k tvrdému
biznisu – aj tie najchudobnejšie rodiny odovzdávajú „do
zvončeka“ osminu svojho zárobku. Dobrovoľne, lebo chcú
byť požehnaní. V krajine je určite dostatok katolíckych kos-
tolov, no ja som videla, alebo skôr počula viac kadejakých
sektárskych svätostánkov. V pomaľovaných plechových či
betónových búdach ľudia x-krát denne celé hodiny mumlali
čosi v svahilčine, a hypnotizujúci pastor ich svojím neutí-
chajúcim krikom dostával do tranzu. Muž v drahom obleku
s obrúčkou na prste mal ďaleko od skromne oblečeného
slovenského kňaza. Pripomínal skôr hip-hopového začia-
točníka počas prijímačiek na herectvo. S rizikom blížiacej sa
operácie hlasiviek. Aleluja!
S hudbou celkovo to napodiv v Keni nie je slávne.
V kostoloch ľudia holdujú gospelu a monotónnemu rapu.
spomínate
si na hodiny
zemepisu zo
strednej školy?
ako sme Viac či
menej úspešne
zakresľoVali
do slepej mapy
Všetky hlaVné
mestá afrického
kontinentu?
dažďovej vody (o pitnej vode ani nehovoriac). V Keni je
nakazených vírusom HIV a chorobou AIDS 1,5 milióna ľudí,
v chaotickom hlavnom meste nairobi je to každý štvrtý
obyvateľ (a obyvateľka – pozor teda na vášnivé vzplanutia
k „čokoládovým kráskam“!).
Väčšina obyvateľstva, žijúceho v slumoch, teda na
pokraji záujmu spoločnosti, však umiera na „bežnejšie”
ochorenia (bakteriálne hnačky, týfus, hepatitídu). nie každý
obyvateľ/ka tam má prístup k potrave, dôstojnému bývaniu,
zamestnaniu a k financiám. V Keni neexistujú zdravotné
poisťovne a starí ľudia neodchádzajú do dôchodku, lebo sa
ho ani nedožijú. Pojem „sociálne zabezpečenie“ nepoznajú,
zato si všetci pamätajú na povolebné násilie a zabíjanie,
ktoré sa rozpútalo medzi príslušníkmi/čkami najvplyvnejších
kmeňov a prívržencami/kyňami prezidentských kandidátov
v krajine po voľbách v roku 2007. Vtedy bolo zabitých
tisíc ľudí a vyše pol milióna ľudí natrvalo ušlo zo svojich
príbytkov.
občas sme
naozaj trafili
nejaký ten
Vrch, jazero
či národný
park, alebo
sme Vedeli,
kadiaľ Vedie
roVník – kenský
turizmus má na
ňom postaVené
marketingoVé
základy
Pg
121
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Ak si myslíte, že na každom rohu sedí pouličný muzikant,
hrajúci na perkusie či bicie a čakajúci na objavenie svetom
šoubiznisu, mýlite sa. V rádiách znie dokola rihanna či
beyoncé a občas akési africké divy. Melódia však nehrá
v súčasnej kenskej hudbe rolu, dôležité sú texty. V nairobi
je možné nájsť pár námezdných muzikantov, no väčšina
interpretov/iek pracuje len s textami, nie s hudobnými
nástrojmi. Títo akože-umelci/kyne sú absolútne odkázaní na
hudobných producentov, ktorí nájdu hotovú nahrávku pre
ich text. nikoho preto neprekvapí, že v rádiu počuť často tú
istú melódiu, len s inými textami. Zvukového majstra joosta
Kappého, ktorý odišiel z Holandska do Kene s plánom
nahrávať hudobné albumy lokálnym skupinám, to ešte stále
dokáže zaraziť. Kenská hudba sa deformuje pod vplyvom
amerických trendov (bez syntezátoru nemôže vzniknúť
skladba, bez zazobaného producenta neodzneje pieseň
v rádiu).
paradoxy a prekVapenia na každom kroku
To, čo na Slovensku nemáte šancu vidieť ani v tej najzaosta-
lejšej dedinke, v uliciach nairobi, nanyuki či elburgonu je
celkom bežné. na jednom konci mesta preľudnený bahnitý
slum, a o pár ulíc ďalej už je bohatá vilová štvrť s bazénom
či galériou umenia. Alebo v oblasti bez elektriny má nejaký
britský postkolonialista kilometrové polia a pasienky,
obohnané plotom s elektrickým prúdom. nikoho neprek-
vapí ani klub s golfovým ihriskom – len pre vyvolených za
nekresťanské členské – v strede zaprášeného suchého mesta.
Počas mediálnych workshopov na vybraných školách
ma príjemne prekvapili nadaní základoškoláci/čky
a stredoškoláci/čky, ktorých nazývam „malými obamami“.
Ich suverénne slová v angličtine aj držanie tela (aj keď
v nepohodlných vlnených uniformách) pripomínali skôr
predvolebné prejavy amerických politikov. V Keni je len
základné školstvo zadarmo, no bez uniformy, zdedenej či
zakúpenej v špeciálnom obchode (podľa britského systému)
dieťa do školy nastúpiť nemôže. Túto krajinu som navštívila
po období dažďov, počas najchladnejšieho mesiaca v roku.
Hoci vonku bolo príjemných 25 °C, Keňania/ky si na seba
navliekali hrubé kabáty, štrikované čiapky a čižmy. Pri
pohľade na mňa (v tričku a sukni) im bola ešte väčšia zima.
čierno-biele ilúzie
človek so svetlou farbou pokožky je pre kenské obyvateľ-
stvo atrakciou. Malé deti ešte poriadne neovládajú prvé
slová v svahilčine, no pokrikujú po turistoch „Mžungu“
(mzungu = biely človek!), alebo „havaju“ (how are you =
ako sa máš?). Ak sa v meste objaví nejaký beloch na dlhšie
obdobie, ako to bolo v prípade terénneho pracovníka
človeka v ohrození Lukáša alebo zvukového majstra joosta,
kenskí susedia akosi automaticky očakávajú, že ich „bohatý
mzungu“ zamestná. Ponuky na varenie tradičných jedál
(opečeného kozieho mäsa nyama choma s ryžou pilau) či
ručné pranie bielizne na dvore sa len tak pohrnú.
Ak chcete vystúpiť na horu Mt. Kenya, musíte so sebou
vziať (a zaplatiť) sprievodcu, nosiča, aj kuchára. Keňania/ky
sa veľmi čudovali, keď sme im vraveli, že Slováci/ky chodia
na turistiku do Tatier bez sprievodu. Vraj tým svojich
spoluobčanov/ky pripravujeme o prácu, zárobok. V každej
škole vám decká dajú úprimno-naivné otázky typu: „Koľko
máte doma arcibiskupov?“; „Aké plodiny pestujete na
Slovensku?“; „Koľko sa platí u vás školné na strednej škole
či univerzite?“; „Ako často sa sprchujete?“; „Sú všetci bieli
bohatí?”; a „Sú v európe aj nejakí bezdomovci?“ reálne
odpovede ich vždy mierne šokujú.
Vzájomné odlišnosti
čo kenských ľudí (najmä ženy) na mne zaujímalo najviac,
nebola moja reč, naše tradície či slovenská kultúra, ale moje
vlasy. čudovali sa, že ich mám ozajstné, živé a také dlhé.
Potrebovali sa ich dotknúť. Priority sú priority. V rovníko-
vej oblasti im totiž vlasy dorastajú (aj to v takých malých
skrútencoch) do dĺžky pár centimetrov. Každá Keňanka
si dennodenne nasadzuje na hlavu v tom teple parochňu,
príčesok, alebo si dá účes zahustiť umelými vrkôčikmi. raz
mi dokonca riaditeľ jednej školy ponúkol dáždnik – aby mi
„nezmokli drahé vlasy“.
Ak raz navštívite Keňu, či už sa vydáte na pláže do
Mombasy smerom k oceánu, alebo skôr z nanyuki na Mt.
Kenya do výšok päťtisíc metrov nad morom, nesmiete
zabudnúť na povinnú jazdu v matatu (tradičnom kenskom
dopravnom prostriedku – sedem až štrnásťmiestnom
rozheganom minibuse). Kvôli výfukovým plynom to nie je
najzdravší, no vzhľadom na spolucestujúcich, akrobatické
majstrovstvo šoféra a vnútornú výzdobu či pustenú hudob-
nú produkciu určite nezabudnuteľný spôsob transportu.
V krajine na rovníku si človek zo Slovenska uvedomí, že
je rozdiel narodiť sa v Afrike alebo v európe. Doma nemáme
problémy so suchom alebo hladom a zdravotníctvo či škols-
tvo máme stále takmer zadarmo. obyvatelia/ky východnej
Afriky môžu o takýchto „samozrejmostiach“ len snívať...
Zľava doprava, zhora nadol
nairobská tržnica / kenské
stredoškoláčky / presne na
rovníku / v slume
koľko
máte doma
arcibiskupoV?
ako často sa
sprchujete?
sú V európe
aj nejakí
bezdomoVci?
Pg
122
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNetravel tExt bobA bAluchová foto bobA bAluchová, lukáš zoráD, robErt čIčvák
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Pred rokom a pol vtrhli do bratislavského
kaviarenského života ako víchor kreatívni
bratranci bajaníkovci aj s kamarátmi
a otočili tento bohémsky život v kaviar-
ňach naruby.
otvorili si kaviareň podľa seba
a svojich chutí na štúrovej ulici. od názvu
ulice sa rozvíjal celý ďalší koncept, keďže
kamaráti – majitelia, majú radi históriu
a kto je slovenskejší ako Shtoor?! Preto
je menu v štúrovčine, obrazy na stenách
hlásajú príklon k štúrovskej slovenčine
a práve preto sú tu čašníčky milé ako za
starých dobrých čias.
no a začiatkom leta nás posielali tak-
mer na korzo. Hlásali: Slováci na Panskú!
Práve tam otvorili svoju druhú prevádz-
ku, kde si takisto môžete pochutnať na
skvelých plnených sendvičoch, domácich
koláčikoch a výbornej káve.
Kultový status si Shtoor 2 na Panskej
vybudoval pomerne rýchlo. A začiatkom
októbra pribudne do Shtoorovskej rodiny
tretí brat!
kniha, káVa, koláče!
Všetky tieto 3Ká bude nový, tretí Shtoor
spĺňať. Veď úprimne! čo je viac ako dať
si kávičku s koláčikom a pritom si čítať
dobrú knižku? no jedine, ak by viac
bolo centrum mesta. A aj to je splnené!
V novom Shtoore budete totálne na
pulze dňa a v centre! nový Shtoor rozloží
svoje kaviarenské stroje na obchodnej
ulici a o priestor sa bude deliť s kníhku-
pectvom, ktoré vám ku kávičke požicia
dobrú knižku.
jesenné noVinky
V každom Shtoorovi nájdete na jeseň aj
novinky v menu. okrem klasík, ktorými
sú kávičky, neodolateľné koláčiky, čerstvé
domáce malinovky a výborné sendviče,
sa môžete tešiť aj na čokoládky „štúrovci
v čokoláde“, pri ktorých si môžete
vybrať obľúbeného štúrovca v obľúbenej
čokoláde. Počas daždivých jesenných
dní si môžete pochutnať aj na skvelých
ovocných nápojoch, či už s alkoholom
alebo bez.
U Shtoora si skrátka vyberie každý.
A môžete si tam vybrať aj nás! Pretože
my sme tam vykvasení skoro furt! Lebo
vieme, čo je dobré.
shtoor nájdete v bratislave na štúrovej 8,
panskej 23 a na obchodnej 26.
SHToor HoMe MADe CAFé
u shtoora si skrátka
Vyberie každý a môžete si
tam Vybrať aj nás! pretože
my sme tam VykVasení
skoro furt!
Do TreTICe VšeTKo Dobré!
Pg
123
magaziNe with a differeNcewww.shtoor.sk gourmet
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/iNspire magaziNe
Pg
12
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/magaziNe with a differeNce
PHoToGrAPHy jakub gulyás WWW.jAKUbGULyAS.CoM
KoLeKCIA AQUATIC lenka sršňoVá WWW.LenKASrSnoVA.CoM
MAKe UP & HAIrSTyLe jana olšinská
SCene mimo architekti WWW.MIMoArCHITeKTI.SK
MoDeLS barbora, katarína, natália eXIT MoDeL MAnAGeMenT
eXKLUZíVne Pre InSPIre
AQUATIC
Pg
125
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/iNspire magaziNe
Pg
12
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/magaziNe with a differeNce
Pg
127
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/iNspire magaziNe
Pg
12
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/magaziNe with a differeNce
Pg
12
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/iNspire magaziNe
Pg
130
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/magaziNe with a differeNce
Pg
131
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/iNspire magaziNe
Pg
132
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/magaziNe with a differeNce
Pg
133
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/iNspire magaziNe
Pg
13
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/milí umelci,
Vyrabujte
sVoje zásuVky,
napratané
dielami, ktoré
ste azda
ešte nikomu
neukázali
Možno ste slovo „deviant“ zatiaľ počuli len z úst staršej
generácie, nadávajúcej na búrlivú mládež, ktorá sa pred
ničím nezastaví. robia veci inak, než je bežne zaužívané
v spoločnosti. Sú preto zlí? nie všetci. niektorí svoje odchýl-
ky v myslení a konaní využívajú na skrášlenie sveta.
7. augusta 2000 sa stretli Scott jarkoff, Matthew
Stephens, Angelo Sotira a pár ďalších „úchylných“ (deviant
= úchylný) ľudí. Začínali ako súčasť väčšieho hudobného
projektu Dmusic network. Všetci traja zdieľali pozadie
v aplikácii ako zdroj skínov, čím sa inšpirovali vo Winamp
facelift, customize.org, skinz.org a mnohé iné. Hlavným hr-
dinom však bol Matt Stephens. jeho hlavným prínosom bol
predpoklad, že deviantArt by sa mal začať viac orientovať na
umeleckú komunitu.
Každý tvorca umeleckých produktov nedostane ihneď
príležitosť vystavovať svoje diela vo svetových galériách.
Práve pre začínajúcich, ale aj skúsených tvorcov je devian-
tArt (ako) stvorený. nemusia sa báť, že ich diela budú na
neprehľadnej hromade s prácami ostatných autorov. Sú pek-
ne zatriedené do kategórií ako fotografia, tradičné umenie,
digitálne umenie, literatúra, videá a mnohé iné. Tie majú
svoje podkategórie. Pozitívnym faktom pre umelcov je aj
to, že všetky svoje diela majú združené aj vo vlastnej galérii,
hoci len internetovej. na stránke deviantart.com sa nemusíte
len chváliť svojimi dielami. Keďže združuje milióny členov,
je tiež úžasným zdrojom inšpirácie a estetického potešenia.
S autormi môžete diskutovať o každej technike a tak sa
aj niečo naučiť. Významným krokom zakladateľov bola
možnosť, ktorú poskytli používateľom v novembri 2006. od
tých čias totiž nadaní umelci mohli posielať svoje práce pod
Creative Commons Licenses, čo im umožňovalo rozhodovať
o tom, ako budú ich diela použité.
DeviantArt nie je len pasívnym portálom, kde si
poklikáte na obrázky. V roku 2005 tvorcovia zvolali Summit
deviantArt v Hollywoode. Pozostával z mnohých predsta-
vení umelcov a na obrovskom plátne sa sústavne premietali
práce uverejnené na stránke. DeviantArt je projekt zbehlý
aj v cestovaní. Minulý rok sa vybral na svetové turné,
kde účastníkom premietol nové prvky svojho portfólia
v Sydney, Aténach, Singapure, Tokiu, Varšave, Istanbule,
berlíne, Paríži, ríme, Londýne, new york City, Toronte
a Los Angeles.
V súčasnosti deviantArt združuje vyše 14,5 milióna
členov a viac ako sto miliónov príspevkov, pričom každý
deň pribudne 140 tisíc nových diel. ročne stránka upúta
najmenej 36 miliónov návštevníkov. Medzi Deviantmi je aj
pomerne veľká skupina slovenských autorov združených
v skupine Slovakia. rovnako ako zahraničné skupiny po-
núkajú debaty, stretnutia, umelecké súťaže a podobne. Milí
umelci, vyrabujte svoje zásuvky, napratané dielami, ktoré
ste azda ešte nikomu neukázali, a zaveste ich na deviantArt.
nebojte sa byť obdivovaní a uznávaní inými umelcami.
nebojte sa byť DeVIAnTMI.
Sú DeVIAnTI A Sú nA To PATrIčne HrDí
robIA VeCI InAK, neŽ je beŽne ZAUŽíVAné
nebojTe SA byť obDIVoVAní A UZnáVAní
Pg
135
magaziNe with a differeNcetExt zuzu lobotková art
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/nemecko dalo svetu veľa dobrého. ne-
viem si síce takto narýchlo spomenúť na
konkrétne pozitíva, ale určite sú. nálepku
„Hergestellt in Deutschland“ však nosia
aj veci, ktorými by sa rodná zem Thomasa
Gottschalka nemusela práve chváliť...
umenie
1. záhradný trpaslík
Krásny keramický mužíček je také výrazné
umelecké dielo, že len čo ho zbadáte, ako
sa krčí pri záhradnom jazierku, alebo sa
opiera o kameň, tak máte chuť odkopnúť
mu tú jeho roztomilú keramickú hlavičku.
Tento malý keramický gýč sa vyznačuje
precíznou modeláciou, výraznými farba-
mi, prepracovanými detailmi ako sú napr.
žmurkajúce očko, šibalský úsmev, výraz
hnevu či nadšenia, vkusnými doplnkami
– od lampášikov, cez fúriky až po kama-
rátsku myšičku... je to také roztomilé, až
vás to núti používať zdrobnelinky.
Prvého záhradného trpaslíka vytvoril
okolo roku 1880 Philipp Griebel a opäť
sa potvrdzuje, že čím väčšiu k******u
vymyslíte... Teda, chceli sme povedať, že
tvrdá práca a skvelý nápad vynáša nenor-
málne peniaze. áno, firma pána Griebela
funguje dodnes a na radosť všetkých ume-
lecky rozjímajúcich záhradkárov rozváža
trpaslíkov do celého sveta. Vraj je dnes len
v nemeckých záhradách rozmiestnených
viac ako 25 miliónov trpaslíkov, čiže čistá
komercia. Ak ste však alternatívny typ,
dajte si do svojej záhrady niečo menej
komerčné, čo bude skutočne vyjadrovať
vašu osobnosť, napríklad také zlaté teľa
v životnej veľkosti...
hudba
2. dj ötzi
čo potrebujete na to, aby ste sa v nemec-
ky hovoriacich krajinách stali hviezdou?
Musíte sa volať David Hasselhof!!! Ak
sa tak nevoláte, musíte stratiť súdnosť,
odfarbiť si vlasy aj fúzy na peroxidovú
blond, dať si náušnice, pletenú čiapku
a nazvať sa Djom... Dobre, uznávame,
že Dj Ötzi je z rakúska, ale... Vyzerá ako
nemec, spieva po nemecky, je obľúbe-
ný vo všetkých nemecky hovoriacich
krajinách a jeho hudba vyrazila do celého
sveta, vrátane Slovenska.
Spomínate si na ten slastný okamih,
keď ste prvýkrát počuli refrén Hee-
eeeeeeeeey, Hey baby Hu Ha...? áno, bol
to práve tento peroxidový rakúšan, ktorý
prerobil hit z Dirty Dancing, aby nás
s ním mohol zabávať na každej diskotéke.
Dokonca aj naši rodičia si to spievali spolu
s ním!!! A keď sme si smutne mysleli,
že už nebude mať ďalší hit, tak sa vrátil
s ódou na seba samého „Anton aus Tirol“.
V tej dal všetkým jasne najavo, čo si o sebe
myslí: „Ich bin so schön, ich bin so toll...“
Text tejto piesne vznikol, keď Dj Ötzi po-
zeral Mrázika, konkrétne scénu, v ktorej
Ivan pri pohľade do zrkadla zisťuje, že
je nenormálne pekný. Dj Ötzi si vtedy
zaobstaral aj permanentný make-up okolo
očí v modrej farbe a červený rúž na pery.
úspech bol však krátkodobý a jeho hviez-
da pomaly zhasínala. Preto sa dal dokopy
so skupinou Captain jack a nahrali
nenormálne hustý rockovo/hiphopový
hit „Don’t Haha“. To mu však nestačilo,
a tak sa rozhodol, poučený Macarenou,
Lambadou a inými, že si patentuje vlastný
tanec. Pieseň „Kanguru Dance“ je to
pravé pre repeťácko-drišľakovskú dušu
všetkých nemcov.
Keď prespieval s Karlom Gottom
„Zvonky šťastia“, dúfali sme, že by sme
tohto skvelého interpreta mohli vidieť aj
na Slovensku. Chceli sme osloviť Petra
Stašáka, či by ho nepozval do svojej relá-
cie Kaviareň Slávia. nanešťastie medzitým
túto reláciu zrušili, a tak na večnú škodu
všetkých priaznivcov hviezda Dj Ötziho
na Slovensku, zdá sa, definitívne zhasla.
3. scooter
čo však určite nezhasína, je hviezda
skupiny Scooter. Táto kapela bude
robiť hudbu ešte aj o sto rokov. Vlastne,
Scooter tu bude dovtedy, kým H. P.
baxxterovi nezabavia megafón a bude
mať na hlave všetky svoje peroxidom
odfarbené vlasy.
Táto, vraj najúspešnejšia tanečná
skupina z nemecka, nás svojou hudbou
obšťastňuje už asi od roku 1994 a stihla
sa zapísať do svetových dejín svojimi
nadupanými beatmi, premakanými
videoklipmi, nenormálne dobrými
textami, rapom a peroxidovými vlasmi
H. P. baxxtera, ktorými sa dokonca
nechal inšpirovať aj samotný veľký Dj
Ötzi. na svojej oficiálnej stránke o sebe
napísali, že sú jednou z mála nemeckých
kapiel, ktoré vyše desať rokov formovali
hudobný štýl tuzemských i zahraničných
skupín, bez toho, aby došlo k strate ich
energie a sviežosti. To je taká pravda
pravdúca, až nás z toho mrazí. Scooter
je žijúca legenda, od ktorej sa učia len tí
najlepší, vrátane slovenských Maduar.
H. P. baxxter je znamenitý rečník,
ÓDA nA neMeCKo
ALebo Prečo SA Doň ZAMILoVAť
HerGeSTeLLT In DeUTSCHLAnD
rebell
yell, i was
made for
loVin‘ you,
whateVer
you want
scooter
Pg
13
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNeesseNtial tExt kAtArínA DráPAlová foto IntErnEt
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/slovenskí bratia matyinkov-
ci sa od scootru stále majú
čo učiť! podľa najnovších
infošiek zrušili svoje
jesenné turné k vlastnej
štvrťstoročnici! viac na
www.maduar.com.☹
schopný strhnúť dav, ale Scooter vedia toho omnoho viac!
oni totiž dokážu z nudných rockových piesní ako „rebell
yell“, „I was made for lovin‘ you“, „Whatever you want“
urobiť nenormálne dobré tanečné techno veci, v ktorých H.
P. baxxter ukazuje, že má potenciál byť dobrým rockerom.
častejšie sa však drží svojich osvedčených formuliek
typu „yeeeeaaaah“ alebo „Are you ready“ alebo „How
much is the fish“. raz darmo, kvalita je kvalita. Ale ani taká
legenda, akou Scooter nepochybne sú, si nemôže dovoliť
stagnovať, a tak neustále napredujú a inovujú svoje postupy.
napríklad, keď si na pomoc zavolajú polonahého naste-
roidovaného černocha s „obrovskú recazú“. Ten sa husto
tvári, párkrát vás „vyfuckuje“, čosi zakričí, zas vás vyfuckuje,
hodí refrén „Tap tap tap ta ra ra tap tap“ a je z toho hit...
A Lambáda v ich podaní je vrchol tohto leta... normálne
sme sa namotali. Kedy majú koncert?
film
4. cobra 11
nemecká predstava akčného seriálu: veľa áut, veľa rozbitých
áut, veľa rozbitých áut na diaľnici, k tomu super sexi, asi
150 centimetrov vysoký policajt pravdepodobne tureckého
pôvodu, ktorý prechádza náhodne okolo na najnovšom mo-
deli policajného auta, popritom stíha strieľať (so stopercent-
nou presnosťou), liezť z auta na strechu (alebo sa minimálne
vykloniť z okna, pričom šoféruje nohou), prípadne preskočiť
na nejaké iné auto alebo dokonca vrtuľník. je to však nestály
a konfliktný typ, o čom svedčí to, že za svoju doterajšiu prax
vystriedal už asi dvadsať parťákov a má neustály problém so
šéfkou, takže musí konať na vlastnú päsť.
Tvorcom seriálu tlieskame predovšetkým za Semirovu
nesmrteľnosť (je to asi jediný človek, ktorý dokáže skočiť
z vrtuľníka bungee jumping pričom má o nohu priviazané
obyčajné lano, pri zoskoku prerazí sklo budovy a následne
sa postaví a odkráča) a najmä za to, že filmári už šestnásť
sezón vystavajú každú epizódu na jednom jedinom motíve
– „rozbijeme hrozne veľa áut“ a stále to nie je klišé.
Mimochodom, tento seriál sa skončí vtedy, keď nemecké
automobilky prestanú vyrábať autá...
5. staré nemecké porno
Za všetky dôvody len jediný... na otázku „čo je zlé na
nemeckom porne?“ sa nám ušla odpoveď: „neviem, nepo-
zerám porno pre úchylákov.“
6. christiane sadlo
Že nepoznáte? A hovorí vám niečo meno Inga Lindström?
áno, toto je tá žena, ktorá napísala desiatky a možno aj
stovky úžasne romantických príbehov, pri ktorých vám
neraz vybehne aj slza. A aby toho nebolo málo, ešte ich aj
scenáristicky upravuje, aby mohli byť sfilmované a aby sme
ich mohli každý večer v povznesenej nálade vidieť na našich
obrazovkách. Teraz sa pýtate, kde je rosamunde Pilcherová?
áno, aj táto dáma si zaslúži miesto vedľa Ingy Lindström,
ale bohužiaľ nespĺňa kritériá, keďže je to britka, ale...
Vedeli ste, že jej príbehy pre nemecké televízie scenáristicky
spracúva práve Inga Lindström? Toto je jednoducho super
žena, ktorá si zaslúži minimálne titul „romantický príbeh
na sto spôsobov “. V jej knihách ani filmových adaptáciách
nikdy nechýbajú rôznorodé dialógy o zmysle života, láska,
ľubostný trojuholník, stretnutia a romantika v daždi, desivé
tajomstvá z minulosti, romantický sex v senníku, pri krbe,
pri sviečkach, pri západe slnka, v daždi, pod hviezdami...
sympatickí herci, príroda a prostredie, ktoré priam zvádzajú
k romantickým „hrátkam“. no nezamilujte sa!!!
móda
7. dreváky potiahnuté kravskou srsťou
Móda dovoľuje všetko, ale čo je moc, to je moc. Dreváky sú
čudné samy o sebe, tak ich ozdobte kravskou srsťou, pýtajte
za ne od 100 eur hore a máte biznis. K tomu ešte musíte
tvrdiť, že sa hodia ku kroju, k nohaviciam, aj k rifliam a...
Hovno! nehodia sa k ničomu. A okrem iného sú hlučné,
hnusné, hlučné... A spomínali sme už slovo hnusné? A už
vám v nich niekto skočil na nohu?
8. lederhosen a iné kroje
nemec bez Lederhosen je ako no name bez Igora Timka.
My vieme, že národný kroj je posvätný, ale ani my predsa
nechodíme v kroji do práce či na pivo. Ale keď už naozaj
musíte, tak sa tieto nohavice budú najlepšie vynímať s dre-
vákmi potiahnutými kravskou srsťou. A ak budete mať vedľa
seba nejakú tú fešnú kravu a pivo v ruke, budete nenormálne
in. Pozor si treba dávať pri fotení týchto krojov v obchode.
neskúšajte ich vyfotiť. Ani pre zábavu, ani pre ilustráciu,
ani pre inšpiráciu!!! nechcete byť predsa trápne obvinení
z toho, že si to fotíte len preto, lebo si to chcete doma lacno
ušiť. nuž, národný klenot je národný klenot...
nemec bez
lederhosen je
ako no name bez
igora timka,
my Vieme, že
národný kroj
je posVätný, ale
ani my predsa
nechodíme
V kroji do práce
či na piVo
Pg
137
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Vlasta, vlastným menom Vlastina
Servítková, mala sivé vlasy a bývala kedysi
malá, no teraz bývala v dvojposchodovej
bytovke v byte so šiestimi oknami. Vlasta,
vlastným menom Vlastina, bola bytosť
ako každá iná. Každý deň zavčas ráno
vstávala, aby si prečesala svoje sivé vlasy,
zopla ich brošňou a dívala sa cez jedno
zo svojich šiestich okien cez záclonu od
tety Kamílie, vlastným menom Kamily.
Ľúbila boršč viac ako kamilky namočené
vo vrelej vode, ktorými si každý podvečer
umyla svoju (inak asi peknú) tvár.
napriek tomu, že ľúbila boršč a chlieb
s jablkom, sa stala hlavnou postavou (inak
veľmi nezáživného, krátkeho, bližšie ne-
špecifikovaného, ale veľmi umeleckého)
literárneho útvaru. navyše bez pointy. no
ani to jej nebránilo milovať svoju prácu,
pre ktorú by bola ochotná vzdať sa aj
toho posledného zvyšku svojho (inak nie
veľmi vyvinutého) intelektu, ktorý dostala
darom (inak od nie veľmi štedrej) tety
Kamílie, vlastným menom Kamily.
Každé ráno po dôslednom vykukaní
sa cez jedno zo svojich šiestich okien
uchopila veľkú, koženú (inak nie veľmi
podarenú) tašku, aby sa následne o pár
(slovom presne dvadsaťšesť) minút mohla
dotknúť veľkej, veľmi vysoko umiestnenej
kľučky na bráne do sveta zapísaných pa-
pierov, pečiatok a (inak veľmi potrebných
a dôležitých) podpisov. Vlasta, dievčen-
ským menom Servítková, si pri predstave
obnaženej pečiatky vždy pahltne (inak
aj trochu lišiacky) prebehla jazykom
po spodnej pere, skrčila palec na jednej
nohe a práve vtedy by si mohol skúsený
pozorovateľ, majúci neskrývanú chuť na
odtlačok jej pečiatky a rukopis jej vlast-
ného a dievčenského mena na svojom
papieri, všimnúť, ako sa Vlasta, vlastným
menom Vlastina, jemne uškrnula.
Vlastina vo svojej práci však najviac
zo všetkého ľúbila pitie kávy z hrnčeka
s nápisom S úctou Vlastike, ktorý bolo
potrebné vždy poumývať vo vriacej vode
a neznášala, keď ju pri tomto svätom
obrade, vyžadujúcom si určitý pátos,
vyrušil nejaký márnomyseľný človek,
klopkajúci na dvere jej obradnej siene.
A preto naňho vždy vrhla zúrivý pohľad,
nesúci v sebe trpké krivdy, ktoré boli spá-
chané na všetkých vyschnutých izbových
kvetinách celého celučičkého sveta. Tu
máš, NA, ty všivák karpavý – pomyslela
si vždy Vlasta, keď si na vlastné dvere
rovnomerne prilepila papierik (neKLoP-
Te, čAKAjTe) odbavujúci hnusných
zlomyseľníkov, čo by ju chceli vyrušovať.
Medzitým myslela na muškáty – Gitku
a Ildikó, čo ju doma čakali v kvetináči.
Po takejto práci si vzala svoju pletenú
nákupnú tašku a v obchodnom dome na
rohu Kostolnej a Pravoslávnej si kúpila
lekvárovú šatôčku.
Vlasta, vlastným menom Vlastina,
bola človek ako každý iný, a preto keď
večer kukučka zakvákala desať hodín, vy-
tiahla si brošňu z vlasov a zavrela oči.
ryšavka bývala v centre mesta a pracovala v malej
kaviarni pri dome. Vždy ráno otvorila veľké
kovové dvere, celou váhou ich odtisla a nadýchla
sa zatuchnutého vzduchu. navarila si kávu, sadla
si k oknu (ešte stále bolo pre hostí zatvorené)
a prečítala noviny. Dlhšie sa zastavila len pri rubri-
ke kultúra a stále tam hľadala svoje meno. Potom
zväčša mykla plecami, vyhupla sa z bordovej
pohovky a pozvala dnu ľudí. Ako tak chodili, pili,
rozprávali sa a odchádzali, pozorovala ich.
V to ráno prišla do kaviarne mama s dcérou
a sadli si rovno pred ňu. V kaviarni bolo prázdno.
ryšavka sa schúlila za bar a zapálila si cigaretu.
Z myšlienok ju vytrhol ich rozhovor.
„Skús nad tým premýšľať... Tú školu ti zaplatí-
me, ty sa nemusíš o nič starať.“
„Ale ja tam nechcem ísť, mami. Chcem
spievať.“
„Ty si myslíš, že je to také jednoduché? Spie-
vať po nociach v baroch, ako cirkusant... naozaj
to chceš? A z čoho budeš žiť?“
„To nepochopíš, mami.“
„čo nepochopím? Že lietaš v oblakoch?
Myslíš, že ja som nesnívala, keď som bola mladá?
Ale už nie si dieťa, milá moja.“
V tej chvíli dievča vstalo, hodilo na stôl drob-
né a odišlo z kaviarne. Matka prudko vzdychla
a spolu s ryšavkou sa obe naraz zdvihli. Trocha
zahanbený pohľad a trápne ticho...
„A takto sa nám potom deti odvďačia,“
usmiala sa matka na mladú čašníčku.
„Ale vy ste určite iná. študujete niekde?“ pri-
hovorila sa jej. ryšavka položila na tácku nedopité
poháre kávy a odniesla ich za bar.
„Výtvarné umenie,“ nablokovala účet.
„no vidíte, to z vás musia mať rodičia radosť.
ešte si aj privyrábate, to je skvelé.“
ryšavka mykla plecami a myslela si svoje.
o tejto pani, aj o všetkých ostatných podobných
dámach a pánoch.
Aj ona kedysi spievala a tiež maľovala.
Spievať prestala v trinástich, keď jej rodičia
zabudli zaplatiť hodinu (doteraz sa nezbavila
pocitu, že to urobili zámerne) a bolo jej trápne
pýtať si od nich peniaze. odvtedy sa chodila na
koncerty iba pozerať.
Ale s maľovaním neskončila, to nie.
otec a mama boli právnici, dedo tiež. Všetci
robili v jednej firme – ich firme. neznášala to tam.
čo asi chceli mať z nej? To je predsa jasné. Ale byť
advokátkou, sedieť v tesnom kostýme a klamať?
Hnusilo sa jej to. Išla teda na výtvarnú školu.
Mamu skoro porazilo a ryšavku tiež. Chví-
ľami ju už zlomili, ale nedala sa. Atmosféra doma
bola príšerná, preto začala brigádovať v kaviarni.
nechceli jej kúpiť farby, ani plátno, a to len
preto, že potrebovali nástupcu do rankovský
a syn. Aké povrchné!
V prváku odišla z domu. A predala prvý
obraz. A je šťastná. Síce od únavy občas zaspáva
v električke, ale to raz zmení. Určite...
Minulý týždeň ju v podnájme prvý raz
navštívili rodičia. A tvárili sa priateľsky. Hovorili
niečo o umení, ľudských omyloch a o láske. A jej
to už zrazu bolo celkom jedno. Sedela na gauči,
trocha neprítomne sa usmievala a myslela na svoju
prvú vernisáž.
ryšAVKA
Zo ŽIVoTA VLASTy
občas
zaspáVam
od únaVy,
ale to raz
zmením,
tu máš,
na, ty
VšiVák
karpaVý
Pg
13
Art IssuE No
61 jeseň 2011iNspire magaziNeesseNtial tExt MIchAElA AlAfEtA MAsArovIčová, foto nIkolEtA kováčová
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/Mikona s.r.o. – autorizovaný importér Subaru, Bratislava
tel.: 02 / 48 20 22 33, e-mail: subaru@mikona.eu www.subaru.mikona.sk
NAJLEPŠIE JAZDÍ SUBARU!
5,9 l/100 km
S U B A R U B O X E R D I E S E L
Kombinovaná spotreba: 5,9 l/100 km | Emisie 156 g/km. Ilustračné foto.
LEGACY
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/www.facebook.com/MINI.Slovensko a www.MINI.sk.
PROBLÉMOV.
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2011/