Inspire 03/2012
Inspire 03/2012
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
www.inspire-magazine.sk
autumnfightissue3,20€/96Čk
coverphotographypeterspurný
dreams and shadows
Ztohoven
Morální reforMa
homage
to Monica cook
Dreamcatchers
by laura kovanska
dizajnové
vychytávky
dandy style
Gruzínsko
muay thai
staffa
bojovníkov
vydanie #03/2012
lifestyle / fashion / design / people / culture
no
65
jeseň
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/2
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/3
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/4
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/BRATISLAVA Panská 14 | Tel. +421 2 544 198 48
PRAHA Havíˇrská 3 | Tel. +420 272 142 228 • Prague Airport, Terminal 1 – Gate A | Tel. +420 220 114 237
FREYWILLE.COM | VIENNA
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/EurovEa Bratislava / olympia Brno
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/7
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Redakcia nezodpovedá za obsah inzerátov. Preberanie materiálov je možné len s písomným povolením vydavateľa. Jednotlivé články vyjadrujú názory autorov a nemusia byť vždy
totožné so stanoviskom vydavateľstva a redakcie. Vopred nevyžiadané príspevky redakcia nevracia. Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty.
Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a. s., Stredisko predplatného tlače, Námestie Slobody 27, 810 05, Bratislava 15. zahranicna.tlac@slposta.sk
©2012 4MA.MEDIA, s. r. o.
tlač
Printed by
Neografia, a. s., Martin
Distribúcia
distribution
MEDIAPRINT-KAPA Pressegrosso, a. s.
Súkromní distribútori a obchodní partneri
registrácia
registration
MKSR EV 1641/08
ISSN 1336-8249
tematická skupina A11
vo vyDavateľstve ďalej vycháDza
another title being Published
inzercia
advertising
Ing. Jana Zrubcová
Mob.: 0905 809 603
zrubcova@4ma.sk
Jana Grancová
Mob.: 0948 121 298
grancova@4ma.sk
aDresa reDakcie
office address
Inspire magazine
Obchodná 22/A
811 06 Bratislava
Tel.: +421 2 52 92 32 22
office@4ma.sk
www.inspire-magazine.sk
aDresa vyDavateľa
Publiser address
4MA.MEDIA, s. r. o.
Obchodná 22/A
811 05 Bratislava
inspire magazine
#03/2012
vydanie N° 65
štvrťročník
cena po zľave 3,20 € / 96 Kč
kreatívny riaDiteľ
creative director
Peter Godányi
ŠéfreDaktorka
editor in chief
Ivana Laila Drobná
laila@4ma.sk
prispievatelia
contributors
Aleš Vojtášek
Alexandra Uzik
Andrej Jaroš
Augy Miltak
Barbara Zavarská
Barbora Pilníková
Braňo Hrebík
Dana Retová
Denisa Uhliarová
Eliška Kyselková
Eva Straši
Filip Gelačík
Filip Grguľa
Filip Šustek
Ivana & Hana Valekové
Ivana Valeková
Ivica Campová
Jana Zilčayová
Janica Lacová
Johnny Guitarr
Juraj Bednár
Katarína Támová
Katarína Trnovská
Kristína Jakubová
Libuša Bachratá
Linda Drabova
Ľubica Hustá
Ľubica Srnková
Lucia Ondrášková
Magna Deti v núdzi
Marián Mitaš
Martin Brix
Martin Kubeš
Martina Kinčešová
Matúš Čupka
Michal Babinčák
Michal Hvorecký
Michal Lalinský
Michal Lixx Sekera
Michal Remenár
Michal Stolárik
Maťo Macher
Michal Babinčák
Michal Pišný
Michal Vršanský
Milan Kováč
Miro Nôta
Natália Evelyn Benčičová
Necrania Chmurella
Paťo Safko
Peter Kováč
Peter Rafaj
Peter Sedláčik
Peter Spurný
Rene&Radka
Róbert Sekula
Soňa Algayerová
Soňa Sadloňová
Stanči Karellová
Šymon Kliman
Tomáš Benedikovič / SME
Tomáš Manina
Tomáš Prokopčák (autor je redaktor SME)
Tomáš Souček
Viktor Karvai
Vladimír Yurkovic
Zden Hlinka
Zuzana Badinková
Zuzana Križmová
Zuzana Zimmermannová
korektor
sub-editor
Martin Grbjar
grafik
graPhic designer
Ľudovít Neupauer
gazebocreative.com
Michal Truban
Milan Kováč
Milosh Harajda
Miroslava Germanová
Mišo Meško
Monika Sládková
Nina Koštová
Patrícia Drobná
Peter Tvrdý
Petra Drobná
Petra Lehutová
Romi Klimeková
Soňa Algayerová
Soňa Rebrová
Tomáš Peciar
Tomáš Prokopčák (autor je redaktor SME)
Zden Hlinka
Zuzana Badinková
Zuzana Lobotková
Zuzana Zimmermannová
foto a ilustrácie
Photo and illustration
Aleš Šedivec
Aleš Vojtášek
Augy Miltak
Courtesy (www.style.com)
Ctibor Bachratý
Eliška Kyselková
Erik Lehrer
Eva Sivá
Filip Gelačík
Filip Horník
Gabriel Kuchta / SME
George Klaudíny
Igor Teplan
Jakub Kuvik
Jan Grombirik
Jana Hajduková
Jana Zilčayová
Jaroslav Vaľko
Jozef Pálenik
Julo Nagy
Juraj Sumbal
Katarína Támová
Kateřina Gistingerová
Kristína Jakubová
Laura Kovanska
Ľubo Stacho
Lukáš Kimlička
Lukáš Teren
Marika Majorová
Martin Haburaj
Martin Jančok
Martin Kállay
Martin Kubeš
Martin Lepej
Martina Štibravá
FIGHTISSUEinspiremagazine8
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/reprezentuj
originálneBRATISLAVA 7:17
poď do toho a reprezentuj
so svojou partiou na
www.reprezentuj.sk
www.adidas.com/originals
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
www.inspire-magazine.sk
autumnfightissue3,20€/96Čk
coverphotographypeterspurný
dreams and shadows
Ztohoven
Morální reforMa
homage
to Monica cook
Dreamcatchers
by laura kovanska
dizajnové
vychytávky
dandy style
Gruzínsko
muay thai
staffa
bojovníkov
vydanie #03/2012
lifestyle / fashion / design / people / culture
no
65
jeseň
FIGHTISSUE
I N S P I R E Fightorial12
LaILa
Show Down68
BaBY76
homage to monica cook102
DreamcatcherS114
kráSnY124
cez SnY Som Bližšie k realite128
mY vám, vY nám134, 136
realitY check138
P E O P L E 1 0 0 100 Bojovníkov13
Bojujeme za kráSu pohYBu17
tomáš raFa, aSking architecture,
klára šumová, Filip grgula, milaDa uhrinová28
ján pernecký30
BáBkari, manik, pornohaSič, veronika45
BratiSlavSká Boxerna, Braňo hreBík51
jem iné, ján šlinSký, peter Blaškovič,
maroš SchmiDt58
Soňa reBrová, kat hYBenová, ivan Siláči63
FaShion menuFactorY, michal truBan,
zuzana lehocká, mišo meško70
romi klimeková, ivana & hana valekové,
magna Deti v núDzi74
michaela BeDnárová, peter BarénYi,
viliam Slaminka, anDrej kolenčík,
DaviD Demjanovič82
BarBora, liBuša Bachratá, peťa a Braňo,
tomáš peciar84
michal Yooniq Divinec, Slovákovci, jakuB ptačin,
alexanDra uzik95
zDen hlinka, milan kováč, lixx99
ztohoven110
peter kováč112
lívia poláchová122
laura krauSová, viktor karvai, oľga paštéková,
marek Bohunický135
Dušan žitňan, peter vršanSký, martin hajDuch,
tomáš Blažek, anna hraBovSká,
anatolij DvurečenSkij, FeDor gömörY137
F a S H I O N in the lanD oF DeSigner FranciSco meDavog18
LINda dRabOva
vYtaSte Svoje móDne zBrane19
MIROSLava GERMaNOvá
FaShion SoDa Fall 201220
LINda dRabOva
DanDY aleBo návrat ariStokrata23
MIcHaL REMENáR
trenDY z mhD24
ĽubIca SRNkOvá
d v O j a k t Fight or FlY22
NINa kOštOvá
d E S I G N Dizajnové vYchYtávkY26
PuNctuMatELIéR
DizajnvíkenD BratiSlava 201247
ĽubIca HuStá
Sárin BoDYService48
MIcHaL HvOREcký
b O O k S vzťah ako Boj Silných oSoBnoStí32
aRtFORuM
O N E one34
SOňa aLGayEROvá
a R t rené & raDka35
MILOSH HaRajda
cena oSkára čepana 201238
MIcHaL StOLáRIk
anDrej DúBravSký Bojuje štetcom40
aNdREj jaROš
BlaF42
N-cSu
guerrillaS – partizánkY44
aLEš vOjtášEk
mr. Black anD miSS white50
auGy MILtak
zuzana BaDinková BlueBerrY59
ZuZaNa badINkOvá
a R c H I t E c t u R E víťazné ťaženie ce.za.arove 54
dESIGNFactORy
t E c H Bojová tech cave46
FILIP šuStEk
c a R S Bojovníci za planétu zem52
PEtER tvRdý
u R b a N ulovil Som oDpaD60
MONIka SLádkOvá
M u S I c DrY the river62
ZuZaNa LObOtkOvá
grape FeStival64
LaILa
veľa láSkY na upriSingu72
LaILa
S c E N E inSpire partY – ShinY eDition71
jeSSe BoYkin85
MIcHaL babINčák
S P O R t Daniela hantuchová66
muaY thai75
jaNa ZILčayOvá
t R a v E L travel hacking86
juRaj bEdNáR
Yunnan88
juRaj bEdNáR
maroko Delight90
FILIP GELačík
škótSkY oStrov StaFFa92
MaRtIN kubEš
gruzínSko96
ZuZaNa ZIMMERMaNNOvá
Singapur100
jaNa ZILčayOvá
E S E N t I a L neoBYčajný17
LucIa ONdRáškOvá
Dorotin Boj122
kRIStíNa jakubOvá
oBSahinspire magazine no
65 / fight issue / autumn 2012
pálka z oBálkY
photography PEtER SPuRNý / Model baRbORa šINdLEROvá / pálka – vďaka, Matúš☺
inspiremagazine10
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/pohyBujte
sa opat
prirodzene
REALFLEX OBUV
SA PRISPOSOBI
KAZDEMU
POVRCHU.
ako sport.
FITNES konecne
Tomáš Tatar pre Reebok
www.facebook.com/reebok.sk
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/EDITORIAL
toto číslo sa začalo fantastickým nápadom, vyčerpávajúcou realizáciou
a azda sa skončí najlepšie, ako sa dá – vašou spokojnosťou. o článku
Sto bojovníkov píšem trochu ďalej.
ďalšia novinka pre mňa – nafotili sme vlastný editoriál. tým
„vlastný“ myslím, že iniciatíva a realizácia sa diala priamo v redakcii.
dreamcatchers mal pôvodne vyzerať úplne inak.
lauru som oslovila s ponukou nafotiť pre nás moje vízie. S nad-
šením ponuku prijala a ja som doteraz rada, že som túto skvelú osôb-
ku stretla. Bezproblémová spolupráca, komunikácia, čistý produkčný
sen. dreamcatchers mal byť pôvodne akýsi snový výjav. štyri dievčatá
oblečené v bielych bokových nohavičkách, poroztŕhaných bielych trič-
kách. Celé by to bolo pod stromom, z ktorého by viseli púdrové záve-
sy, mašle a látky. pri kmeni by boli veľké, fakt veľké vankúše, v ktorých
by sa slečny obklopené rozkvitnutými púdrovými kvetinami zobúdzali
a logicky, „začali sa mlátiť vankúšmi“. Malo ísť o sen, ľahký ako pierko
a prvoplánovo dievčensky gýčovo naivný, ako to len pôjde. No a tak
sme teda skončili s katanami v tme. hahaha (diabolský smiech).
a ako som prišla k tej fotografii hore? to sme vyberali s laurou
konkrétne zábery, ktoré chceme použiť do časopisu. Zrazu mi doplo,
že nemám žiadnu vhodnú FIght fotku. a tak som skončila ako žienka
domáca. v zástere, s katanami na dreze. Je z toho celá séria, čo vznikla
asi za päť minút, môžeme z toho urobiť časom gifko.☺
toto číslo sa robilo náročne. Spolupracovalo na ňom asi rekordne
veľa ľudí. Neustále sa všetko menilo a prispôsobovalo, opravovalo. Za
trpezlivosť ďakujem predovšetkým nášmu grafikovi, ktorý to mal s nami
tentoraz naozaj ťažké. dúfam, že sa vám nasledujúce strany budú páčiť.
Nezabudnite, že i k tomuto číslu bude uvádzacia párty, sledujte
preto náš facebook (www.facebook.com/InspireMagazine.sk). opäť
chystáme niečo veľké!
laila
ToTo číslo sa začalo fanTasTickým nápadom, vyčerpávajúcou
realizáciou a azda sa skončí najlepšie, ako sa dá –
vašou spokojnosťou.
Fightoriál
Volám sa Martina a pred pár dňami som
založila blog. V tomto príbehu nie som dô
ležitá, hlavnú úlohu v ňom majú moji kama
ráti. Olympijskí športovci sú svetoznáme
osobnosti – dokonca aj naši slovenskí –
a o ich výsledkoch vie každý. Počas uply
nulej doby nastala zvýšená frekvencia slo
va olympiáda. Bolo ťažké neprísť s ním do
kontaktu, aj keď nie ste práve najväčší fa
núšik športu. Olympiáda sa však neskonči
la. Pokračuje a pribudla jej predpona para,
len tá frekvencia sa akosi zmenšila. Verej
noprávna dvojka venuje každý deň polho
dinu krátkemu zostrihu.
K telesne postihnutým atlétom som
sa dostala na strednej škole. Začala som rozhodovať
šport Boccia [Boča] – je to petanque, ale prispôsobený
pre telesne postihnutých športovcov. Rozhodujem medzi
národné podujatia a trávim čas s našimi atlétmi v zahrani
čí. Počas týchto paralympijských hier som však zostala na
Slovensku a ako som naznačila, mám problém dopraco
vať sa k výsledkom našich športovcov. Mimochodom, Ján
Riapoš získal zlato v pingpongu, keď vyhral nad Kórejča
nom Kim Kyuon Mookom a poraziť Aziata v pingpongu
je namáhavé asi ako snažiť sa zosadiť King Konga z mra
kodrapu a pritom ho prosiť, aby sa pustil. A v dobe, keď
toto píšem, získali okrem toho ďalšie dve medaily.
Rozhodla som sa podporiť mojich kamarátov para
lympionikov fotkou, na ktorej držím vytlačený nápis I SUP
PORT SLOVAK PARALYMPIC TEAM. Zavesila som ju na
internet a v priebehu chvíle získala taký ohlas, že som sa
rozhodla založiť blog. Žiadam ľudí, aby si stiahli, alebo
sami napísali tento nápis na papier a poslali mi ich fotky
na mail. Fotia sa v práci, fotia sa doma, fotia svojich psov,
rodiny a dokonca sa fotia celé firmy. Keď som sa ja foti
la pred bielou stenou, ani mi nenapadlo, že ľudia na to
budú reagovať tak pozitívne. Ako a či bude blog pokra
čovať, neviem, ale podporu sme ukázali a reprezentanti
ďalej bojujú.
isupport-slovakia.tumblr.com
01martina kinčešová
tento bojovník sa nám inam už
nevmestil, ale pretože stojí za
to, dávame ho sem
inspiremagazine12FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/p
e
o
p
l
e
1
0
0
PEOPLE 100
Sto
Bojovníkov
keď some pripravovali tému tohto čísla, jej
názov bol v podstate prispôsobený nápadu,
ktorý sme dostali pri vytváraní toho minulé-
ho. a to taký nápad, že je okolo nás naozaj
veľké množstvo ľudí, ktorí nesedia doma na
zadkoch, ale niečo robia – bojujú. Bojujú za
svoje sny, nápady a myšlienky – a to sa nám
veľmi páči.
a tak tu zrazu bola myšlienka, že nájde-
me spolu s našimi prispievateľmi sto osôb, sto
bojovníkov. v iniciačnom maile sme všetkým
napísali, že ak poznajú niekoho, kto za nie-
čo bojuje, nech nám dajú tip, či rovno napíšu
krátky profil a pošlú foto. a tak sme začali
postupne oslovovať a zbierať ďalších a ďal-
ších ľudí. Bojovníci dávali tipy na bojovníkov
a začalo sa to celkom masívne množiť.
v istom momente sme ich prosto pre-
stali počítať. Zo všetkých strán prichádzali
nápady a inšpirácie, no i napriek pomerne
rozsiahlej tabuľke sa poriadok zachovať ne-
podarilo a začali sme to brať celé omnoho
voľnejšie. ono niekedy asi nemá cenu veci si-
liť a tlačiť na ne, ale naopak popustiť im uzdu
a nechať ich plynúť tak, ako prichádzajú.
No a je z toho ten veľký rozkúskovaný
článok, ktorý si môžete čítať, ako sa vám za-
chce. Naraz, po kúskoch, preskakovane.
Nie, nie je ich sto, ale ak si do toho za-
počítate všetkých, ktorých sme nemenova-
li priamo, lekárov, učiteľov a pod., do toho
započítate všetkých bojovníkov, ktorých po-
znáte vy osobne, stovku to dá.☺
ďakujeme ešte raz všetkým, ktorí sa do
tohto projektu zapojili, lebo bez nich by sme
to nedali.
text laila
Foto peter Spurný
magazinewithadifferencefightissue13
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/FASHION
inspiremagazine14FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/F
i
g
h
t
F
o
r
g
r
e
Y
Toto sú kúsky z novej kolekcie H&M, ktorá vychádza pod názvom Divided Grey. Návrhári sa
prekonali a prinášajú krásne strihané modely, ktoré sa dajú nosiť aj na deň. Ako už názov
hovorí, kúsky sú predovšetkým v tmavých tlmených odtieňoch a naveky perfektnej čiernej.
Éterické, no veľmi ženské a silné. Originálne strihy, množstvo detailov v krásnych až ume
leckých plochách. Pohodlné materiály... no a tie strihy, to je základ jesene. Uvoľnené, poho
dlné, no stále veľmi sexi.
Text a collage Laila
www.h&m.com/sk
Divided Grey Collection by H&M
magazinewithadifferencefightissue15
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Poznáte Robocopa? Jasné, že hej. A viete, že má nové spracovanie? V hlavnej úlohe s Joelom Kinna
manom. To je totiž meno, ktoré spolu s Lanou Del Rey bude figurovať v kampaniach H&M pre túto jeseň.
A ako to bude vyzerať v pánskej móde tento rok? Viac ako pozitívne, pretože pánov čakajú krásne odtie
ňe tmavých sýtych modrých, bordových, zelených a čiernych kúskov. Pletené svetre, dobre strihané ko
šele a neodmysliteľné kabáty v nestarnúcich
klasických pánskych formách.
Text a collage Laila
www.h&m.com/sk
FASHION
JoelKinnamanvkolekciiH&M
mr.
roBocop joel kinnaman, kTorý sa predsTavil v hlavnej
úlohe nového spracovania robocopa, bude
figurovať spolu s lanou del rey v kampaniach
h&m pre TúTo jeseň.
joel kinnaman
inspiremagazine16FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/n
e
o
B
Y
č
a
j
n
ý
Pozerám sa von oknom a pozorujem ľudí, ktorí sa pomaly
zbiehajú na ulici. Je škaredé počasie, obloha je zatiahnutá
a vyzerá to tak, že každú chvíľu začne pršať alebo snežiť.
Chlapci držia v premrznutých rukách cigarety a svetácky po
fajčievajú. Dievčatá sa k sebe túlia a z úst sa im od zimy parí.
Všetci v napätí čakajú.
V starých bytoch je zima. Mám na sebe hrubý vlnený
sveter a chodidlá mi zohrieva svojím teplom veľká mačka.
Odjakživa som chcela bývať v malom starom byte, se
dávať s mačkou na parapete a hľadieť von na ulicu.
Bývam tu sama. To som nemala vopred premyslené,
rovnako ako mnoho ďalších detailov.
Dúfala som, že sem každý večer ku mne niekto zablú
di na návštevu, že sa mu možno nebude chcieť večer vrátiť
domov a prespí na lavici v kuchyni, ak tam nejakú budem
mať. Alebo že sa budeme dlho rozprávať a ani sa nenazdá
me, bude svitať. Uvaríme si potom kávu a vypijeme ju spoloč
ne... s pohľadom von oknom.
Odkedy tu bývam, ešte tu nikto nebol. Ani úmyselne,
ani náhodne ma nikto neprišiel navštíviť. Iba domáca príde
raz do mesiaca a vypýta si odo mňa nájomné, nájomné také
smiešne, že sa ani nečudujem, že ku mne nikto nechodí.
Čas plynie a všetky dni sa mi zlievajú do jedného, ne
viem, či je utorok alebo piatok. Iba nedeľu rozoznávam vždy.
Ľudia, ktorých pozorujem z okna, sú vždy pekne vyoblieka
ní, tvária sa šťastne a jedia zmrzlinu. A ak nejedia zmrzlinu,
pretože je zima, zalezú niekam na kávu alebo na čokoládu
alebo na dobrý nedeľný zákusok.
(Pohľad von oknom)
Dnes nie je nedeľa.
Mládež vonku je čoraz netrpezlivejšia. Na čo čakajú?
Niektorých to podľa všetkého prestáva baviť, prestu
pujú z miesta na miesto a v diaľke niekoho vyzerajú.
Iní sa rozprávajú medzi sebou, šuškajú
si a tajomne sa chichocú.
A jeden chlapec má hlavu otočenú
k môjmu obloku a pozerá sa mi priamo do očí.
Alebo sa mi to iba zdá, namýšľam si?
Nie, musí sa pozerať na mňa, kam by
sa inak pozeral?
Mačka zavrtela chvostom. Určite je to
pravda.
No kým sledujem mačku, chlapec zmiz
ne. Nemohol predsa ujsť! Zľakol sa ma?
Mačka skočí dolu z parapety a zamieri
ku dverám.
Hneď na to sa ozve klopanie.
„Ďalej.“
Nič.
„Ďalej, je otvorené.“
Pomaly sa otvoria dvere, potom dovnút
ra bojazlivo nakukne hlava a po nej nesmelo
vkročí telo.
„Dobrý deň.“
„Sadni si.“
„Ja som...“
„Viem.“
„Ne...“
„Nie.“
„V poriadku.“
„Dáš si čaj?
„Nie, ďakujem.“
Idem postaviť na čaj.
„Dáš si, je ti zima.“
„Áno.“
Dlhé ticho. Vyberám čajník, sypem doň čaj a keď kan
vica začne pískať, zalievam ho vodou.
Položím čajník a jednu šálku na stôl.
Dlhé ticho.
„Máte... peknú... mačku.“
„Už nie je pekná. Je veľká a tučná. Ale mám ju rada.“
„Ako sa volá?“
„Čo?“
„Tá mačka.“
„Mačka...“
„Áno, myslím, ako sa volá tá mačka?“
„Ach tak, mačka. Je to Mačka. Inak ju nevolám. Mač
kám netreba mená.“
„...“
„Tebe treba meno?“
„Ja...“
„Tak vidíš. Mená sú nanič.“
Nalejem mu čaj.
„Cukor nemám.“
„Netreba, ja sladké nemám rád.“
„Okrem toho, ten čaj si ani nechcel.“
„Máte pravdu, ten čaj som ani nechcel.“
Odsunie šálku.
„Myslíš, že ťa chcem otráviť?“
„Neviem. Trocha tak vyzeráte.“
„A predsa si sem prišiel sám od seba.“
„Áno.“
„Nechcem ťa otráviť.“
„Ďakujem.“
„Dokedy chcú všetky tie decká vonku postávať?“
„Neviem.“
„Nevieš..“
„Neviem, naozaj.“
„Ale vedia, že to je zbytočné, nie?“
„Neviem... Myslím, že vedia, ale nechcú to vedieť,
teda, boli by radšej, keby to nebolo zbytočné.“
„To my všetci... Chutí ti čaj?“
„Neviem. Je zvláštny.“
„Presne tak.“
„Vy si nedáte so mnou?“
„Nie, mne ten čaj nechutí.“
Idem k oknu, škrabkám mačku a pozorujem, čo sa
deje. Atmosféra vonku je napätá.
„Je to smutné.“
„Je to smutné.“
„Môžem si na chvíľu vziať Mačku k sebe?“
„Nie je prítulná.“
„Mne to neprekáža.“
Chce mačku vziať do náručia, ale ona odskočí a pre
hovorí:
„Mne áno.“
Oči mu takmer vyskočia z jamôk.
„Panebože. Myslím, že by som už mal ísť.“
Pozerám stále von oknom.
„Aj tvoji kamaráti sa už tuším zberajú.“
„Nie sú to moji kamaráti!“
„Netrep.“
„Ja nemám kamarátov.“
Dlhá, dlhá pauza.
„Tak príď občas k nám. Keď ti ten čaj tak chutil.“
Mačka ho odprevádza k dverám, otvára mu dvere
a znechutene prehovorí:
„Miau.“
Udivený pohľad, odchod. Mačka prichádza ku mne
a sadáme si späť na parapetnú dosku.
– Mači?
– ...
– Dokedy tam budú čakať?
– Už nie dlho. O chvíľu je tma a oni sa tmy boja.
– Ako vieš?
– Viem... Prečo si mi nedala žiadne meno?
– Lebo si nechcela, ty Mačka jedna.
Text Lucia Ondrášková
Foto Laila
Rustiqua je tanečné trio a zároveň dobré priateľky, kto
ré otvárajú dvere všetkým ženám, aby spoznali krásu
a radosť z pohybu, spoznali svoje telo a tak harmonizo
vali svoju psychickú a fyzickú zložku. Tribal, štýl brušného
tanca, ktorému sa tieto dievčatá venujú, nie je len o tan
ci samotnom, ale najmä o tanečnej interakcii. Dôležitým
prvkom tanečného systému tohto sofistikovaného tanca
je improvizovaná choreografia. Celý čas ide o dynamickú
súhru medzi tanečnicami, ktoré improvizujú s vopred na
učenými tanečnými prvkami. Tribal je vskutku silný tanec,
je náročnejší na ovládanie svalov a preto sú hodiny tanca
neodlučiteľne spojené s cvičením jogy, ktorá dodáva ce
lej tanečnej prezentácii ohybnosť, silu a najmä vnútornú
energiu. Tiež je dôležité spomenúť, že pôvod a inšpiráciu
pre tento druh tanca môžeme nájsť v tradičných folklór
nych tanečných prvkoch Indie, centrálnej Ázie, Blízkeho
východu, Arábie a Španielska, čím približuje dievčatám
chuť a vôňu týchto vzdialených krajín práve prostredníc
tvom multikultúrnej krásy pohybu.
Text Denisa Uhliarová
Foto Lukáš Teren
02Bojujeme
za kráSu pohYBu
ESSENTIAL
PEOPLE 100
magazinewithadifference17
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/F
r
a
n
c
i
S
c
o
m
e
D
a
v
o
g
FASHION
It was a perfect and by many an ideal San diego sunny
day. Nobody would have guessed that fall is approach-
ing fast. The flattering afternoon light threw its rays on
a table in a busy hillcrest bakery where I was meeting
Francisco Medavog. I didn’t know what to expect from
a persona with millions of you tube followers and
numerous celebrity pals. Nonetheless I was prepared,
“easy, I got this“, I told myself. at last, I was going to
interview Francisco and learn as much about his inside
world as I know about his outside world.
Francisco Medavog – designer, artist, vintage
clothing and art collector. Francisco’s passion for de-
signing came to light over 20 years ago, in 1988. all at
once, his collection of vintage dresses started. I played
a guessing game about the spark behind such a deci-
sion asking, “did he admire out-of-fashion clothes as
a teenager?”or “Was he a little visionary about future
vintage market?” Instead, I chose to ask directly and he
said, “I wanted to be designer and my mom told me to
look at european designers and how they made their
clothes. She took me to thrift stores. at that time the
vintage market was very small, so thrift stores were the
place to go. My first pieces were 1966 Mod’s of andré
Courrèges, paco rabanne and pierre Cardin”. Since
then, he never stopped collecting. Francisco owns to
this day around 20,000 pieces of gowns, jewelry, sho-
es, handbags and scarves from european, american
and asian designers.
While mentioning the designers of his archive as-
sortment, Mr. Medavog dived into a history of fashion
and for the rest of the interview I became an avid liste-
ner. his insight started refreshing my own knowledge
about fashion and couture from 19th and 20th centu-
ries but I was in absolute awe on Francisco’s depth of
knowledge. he reminded me about vera – the very
first designer to ever create a scarf with a signature.
Then there’s the first company using logos, Chambre
Syndicale de la Couture parisienne with founder and
president, Jacques heim.
Medavog’s historical compilation is centered
around mid 20th century and many of his favorite pie-
ces come from that era. as he explains, “I have so many
favorite pieces. gaultier items to die for, rare Stephen
Burrows, rare rudi gernreich, rudi gernreich’s se-
cond collection of swimsuits, 1950‘s paper dresses, an
adrian gilbert original, 1930‘s emilio pucci couture,
the first dresses by Bill Blass, items from oscar de la
renta’s first years, just so many really!” he later mo-
ved on to movie and music sets. While shopping for
his vintage archive he fell for movie clothing by Walter
plunkett from gone with the Wind and he is the pro-
ud owner of Jean paul gaultier’s regular cone bra from
Madonna’s Blonde ambition tour.
I was curious; did he ever sell some pieces? he
said, “yes, I didn’t have any money. I didn’t know the
pieces were so valuable back then so I sold some to sto-
res in Beverly hills”. after learning his lesson, he never
again sold anything and is expanding his collection all
the time. his collection has been exhibited numerous
times including at alexander Salazar – Fineart gallery
and Saks 5th avenue’s department store exhibition in
San diego with 80 mannequins displaying 50 years of
american and european couture.
I stopped on the word “couture” since Francisco
owns vintage couture and designs his own couture pie-
ces. Couture is a common abbreviation of haute coutu-
re and refers to the same thing in spirit, but the word
is loosely used in today’s fashion world. to Mr. Meda-
vog, couture is “something original that has never been
done before”. he also adds that “many designers are
creatively moved by 20th century fashion ideas”.
as inquisitive as I am, I had to ask whether his
archive collection inspires him for his own work. his
strong response of “No” amazed me and he agreed
to give me further explanation saying, “you have to
challenge your mind, be hard on yourself. Shapes and
forms are the same, but creating the clothes should be
innovative. The goal is to learn from all the designers.
you can pay tribute while not copying”!
advancing into this fall season, one such original
was exactly on his mind. a road less traveled I thought.
Francisco was asked to team up with valentine viannay,
artist and fabric designer, to create an original art collec-
tion. “No, it’s not a fall collection“, he kept persuading
me. This collection is supposed to last forever. In the
1930s, they did not have formal seasons. Clothes were
presented for a one year period and admirers were buy-
ing them for a few years. So Francisco fights the fashion
cycle of the 21st century and challenges himself to crea-
te such timeless fashion. I fully appreciated his creation
of ‘victoria’, a dress named after textile called victorian
damask. his ‘dentelle’ dress was also motivated by the
use of French lace curtain.
as a goodbye with Francisco’s vintage “steals”
and new art collection, I got a glance of the designer’s
atelier. Walking through racks of clothes, going into
storage boxes of new acquired vintage pieces and get-
ting a glimpse at his sewing mastership made it easy
to see what is in the future for Medavog, the vintage
collector. So here it is; exhibitions of the vintage col-
lection; looking for hard to find Japanese pieces, vin-
tage pieces with logos, highly collectable clothes from
legendary dressmaker Jean elizabeth Mui; possible ca-
talogue of this archive. My little interview was about to
end while my new admiration for a passionate designer
had just begun.
Collecting vintage apparel gives clothes a second chance to live
their fame once again and pays respect to the designer’s work.
text linda drabova
photo Francisco Medavog
IN the laNd oF deSIgNer
Photo from top to bottom tatIaNa caMPOS SLEPOva IN PauLINE tRIGERE ORIGINaL, bREakFaSt at tIFFaNy‘S dESIGNER, GOOGLE / MIStER bLackwELL 1960‘s FIRSt IMaGE
inspiremagazine18
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Jednotvárnych, nezaujímavých a odkukaných outfitov
sú plné ulice. ak vám váš šiesty zmysel napovedá, že
chcete byť iná, mali by ste ho počúvnuť. vieme, v na-
šich končinách sa to zväčša končí divnými pohľadmi od
ľudí na ulici či nevhodnými poznámkami od tínedže-
riek v nákupnom centre, ktoré za vrchol štýlu
považujú obtiahnuté šaty a vysoké „štekle“, vy-
tiahnuté na piatkovú párty. ak sa vám páči nie-
čo iné, my to chápeme. Móda je predsa o ori-
ginalite, inšpirácii a odvahe. vedeli to i prvé
dámy módy, ktoré svojimi odvážnymi počin-
mi určili podobu ženských šatníkov po celom
svete na ďalšie desaťročia.
GabRIELLE „cOcO“ cHaNEL bola krásna a elegant-
ná, no nechcelo sa jej zapadať do davu a nosiť navlas
rovnaké šaty, klobúky či kabáty ako všetky ostatné
Francúzky. Niet divu, že sa chcela cítiť pohodlnejšie
a inšpiráciu hľadala v mužskom šatníku, netradičných
materiáloch, pri mori či na luxusných poľovačkách.
vďaka Coco, ktorá svoju módnu kariéru začínala výro-
bou jedinečných klobúkov, dnes môžeme nosiť noha-
vice rovnako často ako muži, ukazovať naše prednosti
v „malých čiernych“, nosiť štýlové námornícke tričká so
širokými nohavicami či ohurovať kolegyne v elegant-
nom tvídovom kostýme.
vIvIENNE wEStwOOd sa módnymi ani spoločen-
skými konvenciami nikdy veľmi netrápila. väčšina ľudí
ju pozná vďaka jej odvážnemu rebelskému štýlu, brit-
skému káru, štýlovej planétke v logu či mierne drzým
výrokom. Málokto však vie, že práve tejto anglickej
dáme vďačíme napríklad za „twinset“ – dva svetrí-
ky, ktoré sa dajú nosiť spoločne či samostatne (spod-
ný diel tvorí vesta a vrchný kardigan identickej farby,
pozn. red.). kto by si však pamätal klasické svetríky,
keď ryšavá dáma šokuje od počiatkov svojej kariéry na
každom kroku? Jej kolekcie už od 70. rokov minulého
storočia oslavujú sex, punk a rock & roll, no inšpirujú
sa i tradičnými strihmi, vzormi či materiálmi. vivienne
si nikdy príliš nelámala hlavu pravidelnými strihmi, jej
asymetrické línie ju preslávili po celom svete a z kings
road číslo 430 v londýne ju dostali až na módny pie-
destál na fashion weekoch v paríži či na svadbu Carrie
a pána Božského v Sexe v meste.
text Miroslava germanová
Foto h&M / Zara / aSoS / F&F
vYtaSte Svoje móDne zBrane
Buďte odvážNe ako CoCo čI vIvIeNNe
bojovať za správnu vec sa oplaTí. a móda medzi TakéTo veci
jednoznačne paTrí. nedajTe sa zdepTať svojím okolím, chlapom
alebo nudnými výkladmi v obchodoch a buďTe pri obliekaní
svojská a originálna. odvážnym predsa šťasTie praje!
magazinewithadifferencefightissue19
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/GENdER cROSS
Mužskí manekýni, oblečení v dám-
skych kostýmoch počas prehliadky
haute couture jEaNa PauLa GauLtIERa
nikoho neprekvapili. ukazovalo
sa však prstom na perfektné ušitie
odevov. odmerané nohavicové
kostýmy s pánskymi topánkami
pre značky MIu MIu a PauL SMItH
nahradili už dekádu obľúbené
sukne. unisexová jesenná sezóna
à la Marlene dietrich, GEORGE SaNd
a cOcO cHaNEL prináša možnosť jed-
noduchého štýlu v dobe módneho
prebytku.
kEEP tHE FaItH
Móda sa nevzdáva svojho flirtov-
ného ducha ani počas chladnej-
šej sezóny a na jeseň si pripravila
pre fajnšmekerov zopár svetrov
s prírodným grafickým dizajnom.
Múdra sova, inšpirovaná témou
„Mesto a vidiek” nedala spať kre-
atívnemu tímu buRbERRy PRORSuM.
dizajnéri HuMbERtO LEON a caROL
LIM oživili tigra - symbol módneho
domu kENZO. a MaRIuccIa MaNdELLI
nás ubezpečila o zmysle používania
grafiky na pleteninách značky kRIZIa
opäť obrazom tigra.
MONO bIELa
Skamarátiť sa s bielou v zime
nie je jednoduché. Biely odtieň
od hlavy po päty? Správne!
Bravúrne to zvládli dizajnéri
nielen v jednej krajine. talianska
Max MaRa a americký PEtER
SOM stelesnili „all in white”
v klasickom mestskom štýle,
kým kolekcia aLExaNdER McQuEEN
predstavila monochrómnu bielu
v rozprávkových šatách à la
Snehulienka.
cOcOcHaNEL
buRbERRyPRORSuM
kENZO
kRIZIa
jEaNPauLGauLtIER
MIuMIu
aLExaNdERMcQuEEN
PEtERSOM
cELINE
MaxMaRa
FaShion SoDa Fall 2012
inspiremagazine20FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/bOxy
prieč sa starej siluete
v nadrozmerných modeloch
značky PROENZa ScHOuLER,
ktorý sa inšpiroval japonským
kimonom. alebo nahraď
zastaralé normy v šatách,
sarkasticky prezentovaných
v dvojdimenzionálnej podobe,
pripomínajúcej internetovú
plochu obrazovky čitateľov cOMME
dES GaRçONS. „Jumbo“ veľkosť
odevov bola odhalená v kolekcii
céLINE, ktorej dizajnér sa vybral
po stopách architektúry.
LESkLá PaRáda
Je jedno, kde sa vzal, ligotajúci
sa hi-tech padákový materiál hral
hlavnú úlohu v jesennej kolekcii
módneho domu baLENcIaGa.
v stopách trendsetterov
napredoval aj londýnsky návrhar
j. w. aNdERSON, ktorý použil
starý dobrý pvC na zvýraznenie
lesku a dizajnér značky acNE,
jONNy jOHaNSSON, použil kožu
na topánky, opracovanú
v špeciálnych strojoch na
dosiahnutie rovnakého efektu.
jdEME dO FINáLE
pre niektorých sú minimalistické
strihy nudné a strohé. Chytá
vás chuť na niečo iné? Bohato
zdobené a nariasené látky v časti
bokov na šatách, na kabátikoch
a aj blúzkach udávajú tempo.
Najpopulárnejší trend tejto
jesene, tzv. peplum, pochádzajúci
zo 40. rokov a opakujúci sa
v 80. rokoch minulého storočia,
zaplavil fashion prehliadky HaIdER
ackERMaNN, EtRO a haute couture
prehliadku cHRIStIaN dIOR.
acNE
baLENcIaGa
PROENZaScHOuLERcOMMEdESGaRcONS
cHRIStIaNdIOR
HaIdERackERMaNNEtROj.w.aNdERSON
FASHION
Text Linda Drabova
Photo Courtesy of www.style.com
magazinewithadifferencefightissue21
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/HEALTH
Od čias, keď sme na tomto svete,
musíme sa rozhodovať, či je pre nás
jednoduchšie utiecť alebo bojovať.
Keď sme boli ešte zberačmi plodov,
skôr sme utekali, ale keď sme chceli
zaradiť do nášho jedálneho lístka aj
nejakého mamuta, museli sme sa mu
postaviť zoči—voči a zabudnúť na strach.
Aj keď sa zdá, že v dnešnom svete sa
nás už takéto veci netýkajú, stále sú tu
situácie, pri ktorých naše telo nevie,
či má ujsť alebo zabojovať. Dôvodom
takýchto stredových situácií môže byť
nová práca, choroba, hádka, svadba
alebo dopravný priestupok.
Stres pozná každý, ale nikto presne
nevie, čo to je. Tento pojem zaviedol
Hans Salye, kanadský patofyziológ
pôvodom z Komárna, roku 1927.
Stres je odpoveď organizmu na nadmernú
záťaž, pozitívnu aj negatívnu, stresor
je faktor zodpovedný za vznik stresu.
Pri strese rozlišujeme momentálne
a adaptačné zmeny. Adaptácia nastáva,
keď sa podnety vyvolávajúce stres
opakujú, podľa Selyeho teórie sa možnosť
adaptácie končí spolu so skončením
rastu. Adaptačné zmeny môžu byť
štrukturálne, tzn. že sa napríklad zmení
pomer zastúpenia rýchlych a pomalých
vlákien vo svaloch, podľa toho,
aké potrebujeme, alebo nám narastie
srdce, aby mohlo prečerpať väčšie
množstvo krvi a tým zabezpečiť väčšie
množstvo kyslíka a živín pre tkanivá.
Funkčné zmeny predstavujú zvýšenie
vitálnej kapacity pľúc (to je objem
vzduchu, ktorý človek vydýchne
po maximálnom nádychu), alebo
napríklad zvýšenie vývrhového
objemu krvi.
Stresom sa prispôsobujeme
pôsobeniu silných vonkajších
podnetov, organizmus sa snaží
urobiť všetko preto aby nebolo
narušené jeho normálne fungovanie.
Mobilizuje energetické zásoby,
zabezpečuje funkciu orgánov,
čerpá rezervy a aktivizuje sa imunitný
systém. Ide o postupné zmeny,
ktoré majú tri štádiá: v prvom sa
aktivujú všetky mechanizmy, ktoré nás
udržujú pri živote, v druhom postupne
klesá táto aktivita a v treťom štádiu
vyčerpania, sa postupne znižuje reakcia
organizmu na vonkajšie vplyvy, čo má
význam pre regeneráciu.
Adrenalín sa tvorí v dreni nadobličiek
v bunkách, ktoré sú v podstate
zmenenými nervovými bunkami
bez výbežku, a vylučujú ho do krvi.
Poplachová reakcia aktivuje dreň
nadobličky, podnetom je záťaž —
fyzická alebo psychická, ale aj znížený
tlak krvi alebo nedostatok cukru
v krvi. Syntézu adrenalínu a ďalších
hormónov nadobličiek stimuluje
kortizol, hormón, ktorý sa tiež
tvorí pri strese v kôre nadobličiek.
Hormóny drene nadobličiek
mobilizujú energiu, ktorá je potrebná
pre svaly, aby sme mohli zaútočiť
na neverníka pristihnutého pri čine,
alebo aby sme my neverníci stihli
ujsť. Ďalej tvoria cukor, zvyšujú
v pečeni a svaloch rozpad glykogénu,
ktorý je zásobnou formou cukru,
rozpadá sa nám tuk, tvorí sa väčšie
množstvo tepla a menej inzulínu.
Adrenalín zosilňuje a zrýchľuje srdcové
kontrakcie, vyvoláva vazodilatáciu
(rozšírenie ciev) v kostrových svaloch,
aby sa sem dostalo viac živín a kyslíka
pri namáhavej práci. Zároveň v koži
a vnútorných orgánoch nastáva
vazokonstrikcia (zúženie ciev),
tieto orgány sú pri snahe o prežitie
považované za nepodstatné.
STRES, ADRENALÍN DO KRVI. VYHRNÚŤ RUKÁVY,
ČI VZIAŤ NOHY NA RAMENÁ? AKO TO FUNGUJE
SO STRESOM V NAŠOM TELE? ČO SA STANE,
AK NASTANE STRESOVÁ SITUÁCIA?
Rozširuje sa nám zrenička,
aby sme všetko dobre videli,
rozšíria sa nám dýchacie oddiely
pľúc. Spomalí sa nám posun potravy
v čreve a kontrahujú sa nám zvierače,
aby nám nič neušlo. Ako obrana sa
nám ešte aj zvýši počet bielych krviniek
(leukocytov), ktoré môžu bojovať proti
infekcii. Tieto leukocyty sa nám rýchlo
nevytvoria, ale sú v zásobe v kostnej
dreni a nalepené na stenu ciev, odtiaľ sa
iba odlepia, uvoľnia do krvi a môžu
bojovať s nami. Zhlukujú sa nám
červené krvinky ako ochrana
proti vykrvácaniu.
Pri strese nestúpa v krvi len adrenalín,
ale aj glukokortikoidy. Tieto odbúravajú
bielkoviny zo svalov a premieňajú ich
na cukor. Glukokortikoidy zvyšujú
rezistenciu na inzulín, do buniek
vstupuje menej glukózy, pri dhodobom
strese to môže spôsobiť cukrovku.
Podporujú odbúravanie tukov, pričom
tuk sa stráca na končatinách a ukladá
sa na trupe a tvári. Tieto hormóny
potláčajú zápalovú reakciu vyvolanú
úrazom, cudzími látkami a infekciou.
Vyvolávajú eufóriu, podráždenosť
a emocionálnu labilitu.
Zvýšenie prietoku krvi kostrovými
svalmi až dvadsaťnásobne a zníženie
prietoku vnútornými orgánmi pri
strese je výhodné, keď potrebujeme
telo pripraviť na podanie maximálneho
výkonu. Za bežných okolností, keď
máme stres, ale v skutočnosti s nikým
fyzicky nebojujeme alebo neutekáme
pred nebezpečenstvom, nám stres škodí.
Stres ovplyvňuje schopnosť nášho
vnímania a riešenia problémov, vplýva
na medziľudské vzťahy, city, zvyšuje
riziko telesných a duševných ochorení,
napr. infarkt, žalúdočné vredy, poruchy
imunity, zvýšené riziko vzniku rakoviny,
depresie a podobne.
Stres môže byť aj pozitívny, pri prvom
rande s niekým novým máme síce stres,
ale je to také príjemné chvenie v bruchu.
Stres si môže niekto aj zámerne
vyvolávať pri adrenalínových športoch,
po ktorom prichádza uvoľnenie —
asi, že to prežil.
Stresu sa nedá vyhnúť, preto si naň treba
zvyknúť, lebo dopad stresu na náš život
je určený tým, ako ho prežívame a nie
tým, čo nás stretne.
Nestresujte sa zbytočne,
niektoré veci naozaj neovplyvníte.
NinaKoštová
Týmto by sme vás radi uviedli do našej novej rubriky Dvojakt. O čo pôjde? Vždy o dvoch
mladých tvorivých ľudí. Jeden napíše text a ten druhý sa postará o jeho grafickú podo
bu. Challenge accepted povedali Nina Koštová a Jakub Kuvik.
Text Nina Koštová
Foto Jakub Kuvik
Dvaja jeDnou ranou
Challenge aCCepted
DVOJAKTinspiremagazine22
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/FASHION
v poslednom období akoby sa do ulíc bežných miest začali vracať
urodzení páni. Majú vyberané spôsoby, nadradený výraz tváre.
Ich precítený pohľad a sebavedomé pohyby až mrazia. Navštevu-
jú vyberanú spoločnosť a ukazujú sa po boku atraktívnych dám.
Návrat džentlmenov je priam hmatateľný. Znalosti z oblasti ume-
nia, životného štýlu či politiky im dávajú punc vzdelania a pre-
hľadu o spoločnosti. Niekedy odhalia svoje tetovanie, inokedy
si košeľu dozdobia romantickou ružou. kto sú vlastne novodobí
aristokrati?
dandy style vznikol už koncom 18. storočia, počas revolú-
cie v amerike a po dlhej odlmke sa objavuje i dnes. dandy bol
vždy muž, ktorý oplýval šarmom a eleganciou, adekvátnym vzde-
laním i správaním hodným lepšieho spoločenského statusu. vo
všeobecnosti „dandistov“ ťažko charakterizovať, boli a sú to páni,
ktorí sú nezávislí či už finančne alebo duchom. žijú si svoj bo-
hémsky život, majú androgýnny vzhľad, občas prebývajú v aské-
ze. vtip strieda cynizmus, ich sebaistota je v súlade s ich štýlom.
Medzi najznámejších „dandistov“ patrili oscar Wilde, lord Byron
či Salvator dalí. Začiatok 21. storočia definuje dandov ako mužov,
ktorí sú vždy dobre oblečení a upravení, možno majú nápadné
tetovanie.
Návratom džentlmena
sa v poslednom období dalo
inšpirovať mnoho návrhárov
či veľkých módnych domov.
Spájajú vzhľad Jamesa Bonda
s davom gahanom. Módny
dom gucci pod vedením Fri-
dy giannini v kolekcii jeseň/ zima 2012/2013 stavil na čiernu, hne-
dú, vínovú či zelenú. vysoké hladké mokasíny s oslnivým leskom,
menčester verzus satén, pleteniny, americké vintage kožené bun-
dy či veľké dominantné pánske kožené tašky. takto si gucci pred-
stavuje džentlmena.
dandy style najviac učaroval túto sezónu značke prada. Ich
historizujúca kolekcia púta pozornosť detailmi. košele s vysokým
stojatým golierom, vojenské odznaky na saku, akoby sa vrátili
časy Napoleona. temné tóny čiernej, červenej, sivej, fialovej či
kaki v kontraste s čistou bielou. Saká a kabáty ako z obdobia II.
svetovej vojny s výrazným lemom na golieri či úzke nohavice so
zvýšeným pásom. diabol, ktorý si oblečie túto pradu, bude ako
pravý aristokrat.
Svoju dandy kolekciu pripravil aj Frankie Morello. Inšpiro-
vaná bola mužom mestského typu, ktorý má rád materializmus
a rock. čierna v kombinácii s metalickými hrotmi, klincami, ko-
lieskami s pánskou listovou taškou v ruke. tento elegán má rád
punk a peniaze.
Stefano pilati pre značku yves Saint laurent pripravil čier-
nu kolekciu. Nohavice so zvýšeným pásom, siahajúce po členok.
Saká a kabáty s dvojradovým zapínaním a s vojenskými prvkami,
vysoké čižmy či kožené vesty. čierna koža doplnená bielymi ko-
šeľami a pánskymi listovými taškami do ruky. ySl priniesla späť
najväčšiu slávu depeche Mode a ich štýl.
text Michal remenár
Foto kateřina gistingerová
majú vyberané spôsoby, nadradený výraz Tváre.
ich precíTený pohľad a sebavedomé pohyby až mrazia.
navšTevujú vyberanú spoločnosť a ukazujú sa po boku aTrakTívnych dám.
návraT dženTlmenov je priam hmaTaTeľný.
DanDY aleBo návrat ariStokrata
ZačalI Sa vraCať urodZeNí páNI
magazinewithadifferencefightissue23
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/ulice a mestská doprava sú studnica nevídaného aj neslýchané-
ho. Jednoducho „crème de la crème“. Fascinuje nás, čo všetko
si ženy na seba oblečú/neoblečú a obujú/neobujú. o niektoré
tipy sa nedá nepodeliť.
cROcS
Idete do záhrady obrať paradajky? vyniesť smeti? Ste pri mori? ak ste
aspoň na dve otázky odpovedali „nie“, potom nie je dôvod obuť si crocs.
Na argumenty, že sú pohodlné a ľahké, rovno zabudnite.
v prvom rade sú ohavné, potom dlho, dlho nič, a potom ešte nič
a až na konci sa kdesi v diaľke začne črtať komfort. Favoritom pre toto
leto sú crocs na platforme s opätkami. a to dokonca jestvuje aj zimný
variant s umelou vevericou, prípadne bigfoot style.
Navrhované využitie podobných príšerností je jediné – zarážka do
dverí. Najlepšie výťahových, keď vám rodičia prinesú polovicu úrody, aby
ste, chúďa malé, nezakapali od hladu.
SILONky NIE Sú LEGíNy
riadiť sa heslom „Menej je viac.“ to plne schvaľujeme za predpokladu,
že ste si doma nezabudli podstatnú časť oblečenia. Sukňu, napríklad.
Silonky nie sú legíny (áno, toto je spisovný variant tejto nočnej
mory). Fakt nie. Silonky zásadne presvitajú, a to na miestach, na ktorých
by v slušnej spoločnosti naozaj nemali.
Navrhované riešenia sú zrkadlo a súdnosť. Tie sú uplatniteľné pri akej
koľvek módnej dileme. Ideálne zrkadlo je od stropu až po zem.
a mimochodom. Fotku príšernosti tohto rangu nemá v ponuke ani
google. Môžete ju vidieť len v uliciach Bratislavy.
SILIkóNOvé RaMIENka
Buď na niektorých z nás nechala černobyľská
havária trvalé následky, alebo sme superma-
ni. Inak si nemožno vysvetliť fakt, prečo vi-
díme (inak) neviditeľné silikónové ramienka
na podprsenkách – a to úplne všetky a vždy.
tiež si chcete počkať, či vám narastie ďalšia
končatina, alebo sa začnú prejavovať ostatné
schopnosti, aby ste v tom mali jasno?
Navrhované využitie je zahodiť. A viac ne
kupovať.
NEcHty
každá žena chce mať pekné nechty. Nao-
zaj každá, bez rozdielu. podaktoré sa snažia
vypiplať ich rôznymi vodičkami, olejčekmi
a krémikmi rôzneho typu. No podaktoré ne-
majú toľko trpezlivosti a rovno na nich spá-
chajú vraždu v podobe gélových lopatiek,
ktoré si spravili doma.
v tom horšom prípade za to môže ich kamarátka, ktorá práve ab-
solvovala kurz modeláže. kreácie menej zdatných „nechtárok“ už z diaľ-
ky vyzerajú ako nepodarený žart – a skúste na to neveriacky necivieť.
„Nekúp to, keď je to lacné,“ v tomto prípade neodporúčame.
Navrhované riešenie je kariéra v oblasti obracania neposlušných
detí starostlivých rodičov na anjelikov. Obzvlášť, keď to gél/akryl/lepidlo
vzdajú a nechty postupne začnú vyrastať a lámať sa. Potešíte nejedného
dermatológia.
vEĽkOSť
Fantázii sa medze nekladú, čo je v niektorých prípadoch skôr na škodu.
ak nie ste chobotnica, skúste si radšej vybrať veľkosť oblečenia, z ktorého
nebudete pretekať a dokáže obsiahnuť... ako to len povedať – váš objem.
Nákupná horúčka je zákerné ochorenie (liečiteľné len v krátkodo-
bej rovine), pri výpredajoch kdekade obzvlášť, ale poznať mieru má čaro.
čo vyzerá mega super na tamtej chutnej slečne, nemusí aj na vás.
Navrhované riešenie už bolo spomenuté a pre veľkú obľúbenosť v ko
lektíve sme ho vybrali znovu – zrkadlo a súdnosť.
Text Ľubica Srnková
Foto Natália Evelyn Benčičová
trenDY z mhD
nákupná horúčka je zákerné ochorenie, pri výpredajoch
kdekade obzvlášť, ale poznať mieru má čaro.
čo vyzerá mega super na TamTej chuTnej
slečne, nemusí aj na vás.
FIGHTISSUEinspiremagazine24
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/FASHION
look Book
image oF the Year
Toni&Guy nie je len európskou mekkou talentovaných kaderníkov. Pod touto
značkou nájdete kreatívnych ľudí z celého sveta. Tieto fotografie boli pripra
vené pre Look Book Image of the Year a my tvorcom držíme palce, aby so
svojimi nápaditými ideami uspeli.
www.tonianDguy.sk
hair toni&guY BratiSlava
photography peter Spurný
make up alena šulcová
model BarBora S. /exit Model ManageMent
london look book 2012/13
magazinewithadifferencefightissue25
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Dizajnové vYchYtávkY
mirror house
Budova pri detskom ihrisku v mestskom parku, slúžiaca ako sociálne zázemie pre deti a rodičov. Áno, už to je na
naše miestne pomery tak trocha prepych, ale hovoríme o dánskom meste Copenhagen, takže zatiaľ je to štan
dard. Prepychom lahodiacim nielen nášmu oku, ale aj okoliu sa to stáva, keď sa do jej prestavby pustí dánsko
americký tím architektonického štúdia MLRP. Výsledkom je unikátne funkčné umelecké dielo v rámci zrenovo
vaného parku. Samotná idea nie je nijako zložitá. Vtip je len v tom, že autori použili namiesto omietky pomerne
netradičný materiál, a to leštenú nehrdzavejúcu oceľ, ktorá zrkadlí všetko vo svojom okolí. Tak trocha skreslená
realita slúži nielen na spestrenie detskej hry na blízkom ihrisku, ale zároveň učí deti chápať pojmy ako perspektí
va, odraz či transformácia obrazu. Tí „odrastenejší“ zase ocenia jemné, takmer intuitívne prelínanie hmoty domu
s okolitou krajinou.
www.mlrp.Dk
uploaD your minD
Vo svojom profile píše, že tvorí značku, ktorá odpovedá na otázky
zajtrajška. Či to tak v skutočnosti je, môžete posúdiť aj vy. Nás v
ateliéri zo šperkov a doplnkov Františka Šafárika, tvoriaceho od
roku 2005 pod značkou Siddesign zaujal výsostne súčasný náhr
delník (R)Evolution a manžetové gombíky Keys zo striebra, počí
tačových komponentov a prírodného kaučuku.
www.siDDesign.sk
zásuvka „jak prase“
Predlžovačky, káble, nabíjačky, zásuvky… Nechceme ich vidieť my a nechceme, aby ich videli ostatní. Konečne
ich však nemusíme schovávať. Ruské štúdio Art Lebedev a ich prasiatko Svintus všetko zmenili. Ružové telíčko
so 17 vstupmi s ističom proti preťaženiu predstavuje nápaditý a vtipný spôsob predĺženia elektrického kábla.
Čech by povedal „zásuvka jak prase“.
www.artlebeDev.com
inspiremagazine26FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/DESIGN
break point
Všetci sme už veľakrát videli, čo dokážu korene a konáre stromu. Nie je zriedkavým ja
vom, že prírodný materiál prerastie a zároveň tým aj naruší ten umelo vytvorený, napr. as
faltovú cestu či múry domu. V prípade dizajnu objektu Shelf od mladej slovenskej autor
ky Veroniky Paluchovej prerástol konár cez policu, a tým ju „prelomil“, čo viedlo k vzniku
zaujímavého signifikantného detailu. Keďže v prírode nenájdeme dva rovnaké konáre,
každý kus je originál.
www.veronikapaluchova.com
chvíle oDDychu
Chodíte radi do prírody a chýbajú vám v nej pekné lavičky? Áno, aj nám. A čo takto po
sedenie, ktoré s atmosférou svojho okolia prirodzene splynie, podfarbí jeho vlastnosti
a stane sa užitočným a netradičným prvkom počas pobytu v prírode. Že také nie je?
Česká dizajnérka Klára Šumová sa v rámci svojho cyklu Osídlené krajiny postarala, aby
také bolo. Inšpiráciou jej bola, ako inak, samotná príroda. Úhľadne poskladané kmene
stromov blízko lesných ciest, alebo spätne vytvorený tvar kmeňa z dosiek spracovaných
na píle. Že sa už nemôžete dočkať, kedy tieto skvosty objavíte na potulkách krajinou?
Dúfajme, že čoskoro!
www.klarasumova.com
± 0 plus minus zero
Keď si na jednu stranu rovnice dáte čistotu japonského dizajnu a na druhú značku Plus
minus Zero na čele s dizajnérom Naotom Fukasawom, tak medzi ne pokojne môžete do
sadiť znamienko rovná sa. Veď iné, keďže ide o rovnicu, sa ani nedá. Značka ± 0 je niečo
ako symbol označujúci „tak akurát“. Taká je aj taška Sole bag. Jednoduchá a pritom ne
prehliadnuteľná. Jej spodnú stranu tvorí podrážka topánky pripomínajúca tenisku, ktorá
je súčasťou školskej uniformy po celom Japonsku.
www.plusminuszero.jp
Text PUNCTUMateliér www.punctumatelier.com
Foto archív autora
magazinewithadifferencefightissue27
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/PEOPLE100
03tomáš raFa(1979)pochádzazoŽiliny,absolvoval
Akadémiu umení v Banskej Bystrici, ateliér Digitálne médiá (Mgr.
Art. Ing. Michal Murín, ArtD.). Paralelne študoval aj v ateliéri multi
médií na Akadémii krásnych umení vo Varšave, kde v súčasnosti
pôsobí ako asistent. Vo svojich videách sa programovo zaoberá vy
ostrenými politickospoločenskými témami, ktoré majú fyzickú do
hru napríklad v pouličných bitkách počas verejných demonštrácií.
vnímaš svoje pôsobenie na umeleckej scéne ako boj?
tomአrafa: Pre niekoho to môže byť boj, pre niekoho „non vio
lence“ alternatíva, ktorá ponúka iné prístupy k systémovému rieše
niu horúcich otázok doposiaľ „osvedčeným spôsobom“. Túto ka
tegorizáciu už nechám na prijímateľovi.
aké bojové techniky sú tvoje obľúbené?
tomአrafa: Byť na správnom mieste v správny čas.
vo svojich videách zachytávaš napätie a vyostrené spolo-
čenské konflikty. myslíš si, že umenie dokáže zmierniť alebo
zastaviť nejaký konflikt?
tomአrafa: Presne toto si myslím, a preto som umelec, alebo
ináč: keby som si to nemyslel, určite by som nebol umelec.
si víťaz a držiteľ ceny oskára čepana 2011 – čo ti prinieslo
toto víťazstvo?
tomአrafa: Prvý raz som pozoroval iný kontinent (Spojené štáty
americké, pozn. red.). Napadlo mi niekoľko súvislostí. Napríklad:
podobné, ak nie tie isté problémy ako v New Yorku majú ľudia
na východnom, strednom i západnom Slovensku. Riešenie glo
bálnych problémov je v riešeniach tých lokálnych. No a riešenia
tých lokálnych sú v rukách ľudí, ktorí na tom mieste žijú. Kým sa
títo ľudia nezačnú vzájomne rozprávať, nikto ich problémy za nich
nevyrieši.
juBilejná pechakucha night BratiSlava
05klára šumová (1982) sa narodila v Českej Lípe. Patrí k najmladšej
generácii nastupujúcich českých dizajnérov, ktorí obohacujú súčasnú scénu o originál
ny pohľad na produktový a interiérový dizajn. Jej tvorba kombinuje funkciu a estetiku
s osobnými zážitkami a vnemami. Často sa zaoberá prírodnými materiálmi, ktoré nadvä
zujú na tradičné remeselné techniky.
vnímaš svoje pôsobenie na dizajnérskej scéne ako boj?
klára Šumová: Nevnímám. Mám ráda harmonii a přirozený vývin věci.
vyžaduje si povolanie dizajnérky stratégiu boja?
klára Šumová: Rozhodně si vyžaduje dělat dobré plány a myslet na budoucnost, což
strategie je. Nejsem si však jista, zda přímo bojová. Ráda si práci užívám, bojem se stá
vá v momentě, kdy se pokouším překonat čas.
aké bojové techniky sú tvoje obľúbené?
klára Šumová: Šerm.
vo svojich dizajnoch používaš presahy do voľného umenia. je to boj alebo súzvuk? ide o tvoj
spôsob, ako pretlačiť voľné umenie do úžitkového sveta?
klára Šumová: Rozhodně soulad. Pokud by jsem měla mluvit o boji, tak o tom příjemném, a to s tech
nickými detaily, ty dělají věci funkční, dělí je od volného umění.
stala si sa víťazkou kategórie objav roka na czech grand Design 2012. čo ti prinieslo toto
víťazstvo?
klára Šumová: Zatím samé příjemné věci!
Text Katarína Trnovská, Barbara Zavarská
Foto Tomáš Souček, archív autorov
04aSking architecture je víťazným návrhom na realizáciu expozície v Pavilóne Českej a Sloven
skej republiky na 13. bienále architektúry v Benátkach. V marci 2012 tento projekt vybrala odborná komisia spomedzi
30 súťažných návrhov z rôznych krajín. Združenie rese arch pod vedením architekta Jána Perneckého projekt realizu
je v spolupráci s národnými inštitúciami a vyše dvadsiatimi nezávislými organizáciami a autormi. Asking Architecture
obojsmerne komunikuje s kultúrnou verejnosťou z celého sveta. Vďaka súčasným technológiám bude v pavilóne
umiestnených niekoľko desiatok paralelných virtuálnych expozícií, na ktoré budú môcť návštevníci reagovať obsaho
vo bohatými komentármi. Diela a projekty slovenských a českých architektov, umelcov a skupín, pracujúce polemic
ky s médiom architektúry a urbanity, budú katalyzátorom dialógu s aktuálnym architektonickým svetom.
Pre tých, ktorí si lámu hlavu nad spojením japonských
slov PechaKucha, ponúkame vysvetlenie. Výraz sa v Ja
ponsku používa pre označenie detskej vravy, resp. slov
ného džavotu, čo prišlo dvojici architektov Astrid Klein a
Markovi Dythamovi ako najvhodnejší názov pre dynamic
ké prezentačné večery architektov, výtvarníkov, dizajnérov
a ďalších kreatívnych ľudí – autorov výnimočných projek
tov. Formát PechaKucha Night vznikol v roku 2003 v Tokiu
a odvtedy pôsobí ako pozitívny vírus pre zvyšok sveta –
sieť PechaKucha Night k dnešnému dňu tvorí 547 miest!
A ako to funguje? Každý z pozvaných účinkujúcich má k
dispozícii presný čas 6 minút 40 sekúnd. Je to čas, počas
ktorého komentuje 20 vlastných obrázkov, pričom každý
z nich zostáva na projekčnom plátne presne 20 sekúnd a
ani o sekundu viac. To prezentujúceho aktéra núti rozprá
vať v tempe, pútavo a vecne. S roztržitosťou „premiéristov“
sa počíta, a publikum ju
zvyčajne ocení spolupat
ričným aplauzom.
V Bratislave orga
nizuje PechaKucha Night
od roku 2008 občianske
združenie PUNKT, ktoré vás týmto pozýva na jubilejný
dvadsiaty PKN večer. Vystúpia na ňom okrem iných vý
tvarník Tomáš Rafa, dizajnérka Klára Šumová a autori pro
jektu Asking Architecture, s ktorými sme sa rozprávali aj
o boji a víťazstvách.
pechakucha nighT braTislava vol. 20 sa uskuToční
20. sepTembra v šTandardnom čase 20.20 h. v rámci
fesTivalu dizajnvíkend braTislava 2012. akTuálne
informácie sledujTe na www.pechakucha.sk.
Tomáš Rafa – Occupy Bank of America / EURO 2012 – Warszawa – Poľsko – Rusko
inspiremagazine28
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/štvrtok 20. septembra 2012 / 20.20
Majestic Music Club
Karpatská ulica 2
YMCA
v prípade dobrého
počasia nádvorie
Pisztoryho paláca,
Štefániková 12
v rámci festivalu
Dizajnvíkend Bratislava
Asking Architecture / Český a Slovenský
pavilón Bienále architektúry v Benátkach
Joachim Dvorák / Labyrint (CZ)
Krystian Kowalski / Kompott (PL)
OKOLO (CZ)
Tomáš Rafa
Klára Šumová (CZ)
Ronald Wytek / Schönwasser (AT)
a ďalší
Pecha Kucha Night
© Klein Dytham
KLEIN DYTHAM
Organizátor: Mediálni partneri:
Projekt podporili:
www.pechakucha.sk
www.pecha-kucha.org
06Filip grgula
Hneď po maturite som odišiel preč zo Slovenska s tým, že sa chcem
usadiť niekde v zahraničí. Lenže moje túlavé topánky sa vždy po roku
na jednom mieste nudili a takto som precestoval Anglicko, Kanadu,
USA, Francúzsko a nakoniec som zistil, že doma mi je aj tak najlep
šie. Keďže včeláril môj dedko, otcov strýko a včelárením sa živia moji
rodičia už vyše 20 rokov, otvoriť si práve medový obchod so včelími
výrobkami mi prišlo úplne prirodzené. Väčšinu výrobkov, ktoré mám
v obchode, si sami vyrábame a presne viem, ako vznikajú a koľko
námahy je za ich výrobou. No najväčším impulzom bolo to, že v Brati
slave chýbajú malé rodinné obchodíky. Či som bol v Lyone, Londýne
alebo Montreale, všade som mal možnosť kúpiť si bagetu v pekárni,
bylinky v bylinkovom obchode, kuracie prsia v mäsiarstve, víno pria
mo od vinára a všade som sa počas nákupu niečo nové dozvedel,
pokecal si s predavačmi, väčšinou vlastníkmi a často aj výrobcami
v jednom. A v Bratislave? Som odkázaný na veľké nákupné centrum
so zákazníckym servisom na bode nula. Rodičia mi hovorili, že sa
mám prestať stále sťažovať a mám si zvyknúť. Ale ja si nechcem zvyk
núť, chcem ukázať, že byť milý, usmiaty, dávať možnosť ochutnávať
produkty a rozprávať o nich so zanietením je normálne a prirodzené.
Dúfam, že sa nám časom podarí túto myšlienku rozšíriť natoľko, aby
som sa raz v Bratislave mohol prejsť po takom trhu, ako je napríklad
londýnsky Borough Market alebo torontská Distilery District.
Foto archív autora
07milaDa uhrinová
Charizmatická žena v dôchodkovom veku je príkladom toho, že hrdi
na nemusí byť vždy mediálne známy a propagovaný. Je jednou z tých,
ktorí založili Agentúru domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Postavila
sa na odpor zdravotníctvu a vďaka svojim magickým rukám lieči sta
rých ľudí, ktorým lekári bezprostredne nedávajú ani len nádej. Ona sa
rozhodla posunúť hranicu a liečiť ich priamo v prostredí ich vlastného
domova bez akýchkoľvek prekážok, ktoré sú často spojené s geriat
riou. Jej „nástrojom“ je okrem iného sila, vytrvalosť, pochopenie, cit
a láska. Má na konte niekoľko „zázrakom“ vyliečených ľudí, ktorým
pozitívnym prístupom vniesla do života aspoň kúsok svetla a nádeje.
Každý má na svete svoje miesto a úlohu, pričom najdôležitejšie je byť
šťastným a mať sa rád taký, aký som.
ja si nechcem zvyknúť, chcem ukázať, že byť
milý, usmiaTy, dávať možnosť ochuTnávať produkTy
a rozprávať o nich so zanieTením je
normálne a prirodzené.
FilipGrguľaajehoobchod
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Skromný človek, možno nie až taký bojovník za
akúsi ideológiu či zapálený aktivista, no človek
s názorom, presvedčením a ambíciou. Neboju
je za rovnoprávnosť žien či proti rasizmu alebo
za lepšie sociálne istoty v štáte. Človek, čo chce
možno v malom, ale predsa niečo zmeniť a to pý
taním sa a „teóriou“. Takmer nikdy neteoretizuje
sám – o teórii počúva od iných. Vytvára si na to
príležitosti, preto sa rád a veľa stretáva s ľuďmi.
Ale tiež jazdí po horách na bicykli, pozerá filmy
a cestuje. Zaujíma sa o veci okolo...
Ing. arch. a Mgr. art. sú tituly, ktoré Ján
Pernecký získal vyštudovaním katedry experi
mentálnej a ekologicky viazanej tvorby na Fa
kulte architektúry STU a počas nasledujúceho
štúdia na katedre architektúry VŠVU v Bratislave.
V roku 2003 si odskočil na jeden semester do
Štokholmu, kde sa vzdelával na Arkitektur Sko
lan, KTH – Kráľovskom technickom inštitúte, štu
doval aj na Die Angewandte vo Viedni. Pracoval
v ateliéroch BKK3, aabp, a:rch, ask peprsző, kto
rého je spoluzakladateľom, ale aj ako prizvaný
externista na projektoch ateliérov gutgut a n/a.
V roku 2009 založil združenie rese arch, ktoré
sa orientuje na otázky teórie architektúry. Spolu
s Annou a Bohuslavom Perneckými boli nomi
novaní na cenu časopisu Arch a Cenu Dušana
Jurkoviča za Pamätník obetiam holokaustu v Bá
novciach nad Bebravou.
V súčasnosti vedie združenie rese arch,
ktorého projekt Asking Architecture zvíťazil spo
medzi 30 súťažných návrhov na realizáciu expo
zície Pavilónu Českej a Slovenskej republiky na
13. bienále architektúry v Benátkach, ktoré sa
začne 29. augusta a potrvá do 25. novembra.
Tento mladý architekt sa rozhodol rozmýš
ľať o svojom obore inak. A to viac teoreticky, nie
kedy priam až filozoficky či kriticky. „Bez kritické
ho myslenia budeme neustále opakovať tie isté
riešenia bez toho, aby sme pochybovali o ich
zmysle, až nakoniec samotný zmysel stratia. Na
miesto evolúcie nastane úpadok.“ Architektúru
nevníma len ako pracovný nástroj či návod na
pekný rodinný domček,
ale ako kľúč k mnohým
otázkam. „Architektúra je
umením s vlastnými teó
riami a je vedou s vlastný
mi textami a výskumom.
Umenie nevzniká z potreby funkcie alebo es
tetiky, je to komunikačný nástroj (spoločnos
ti a spoločnosti, spoločnosti a umenia, umenia
a umenia) a ak je v našich silách osloviť túto spo
ločnosť, potom prostredníctvom architektúry ako
umenia, architektúry ako vedy.“ Tieto vety znejú
možno trošku komplikovane, no práve týmto na
stavil zrkadlo architektonickej obci, ale i nám os
tatným, že ak chceme robiť veci kvalitne, musíme
sa nad nimi zamyslieť. Ideálne ich vnímať v šir
šom kontexte a dávať im hlbší význam. Ľudia, čo
zažili jednu z diskusií združenia rese arch, sú tak
vystavení inšpiratívnym, provokatívnym a najmä
komplikovaným myšlienkam, s ktorými sa bežne
nestretávajú.
ján je bojovník v pravom slova zmys-
le. bojovník za vytvorenie spoločenskej klí-
my, kde neštandardné riešenia budú považo-
vané za hodnotnejšie, výskum za investíciu,
koncept za mierku kvality a teória za pro-
dukt. Produkt, po ktorom je dopyt a má svoju
trhovú cenu. Neustále nás núti hľadať, polemi
zovať, zamýšľať sa či pýtať. Pýtať sa architektú
ry, pýtať sa architektúrou. A preto aj v roku 2012
vznikol projekt Asking Architecture. „Čoraz viac
autorov a skupín pracuje s architektúrou ako
s médiom umenia, kultúry, vedy alebo spoloč
nosti. Autori týchto projektov nie sú iba architek
ti, svoje médium nenazývajú nutne architektúrou.
Napriek tomu s ňou pracujú – a to nekonvenčne,
kriticky: bez ambície ponúkať odpovede a rieše
nia, nahrádzať nevyhovujúce vyhovujúcim alebo
optimalizovať. Hľadajú, pýtajú sa, problematizujú,
polemizujú, rozkladajú a zažívajú. Ich výstupy sú
rôzne – priestorové, textové, vizuálne, zvukové,
interaktívne, akčné, často sú kombináciou via
cerých. Projekt Asking Architecture obojsmer
ne komunikuje s kultúrnou verejnosťou z celého
sveta.“ A ako bude Asking Architecture vyzerať
v reáli, priamo v pavilóne Českej a Slovenskej re
publiky v Benátkach? „ Vďaka súčasným techno
lógiám je v pavilóne umiestnených niekoľko de
siatok paralelných virtuálnych expozícií, na ktoré
môžu návštevníci reagovať komentármi. Diela
a projekty slovenských a českých architektov,
umelcov a skupín, pracujúce polemicky s mé
diom architektúry a urbanity, sú katalyzátorom
dialógu s aktuálnym architektonickým svetom,
expozícia je úvodným oslovením, prvou vetou pri
zoznamovaní.“
Nájde si človek ako Jano popri svojej prá
ci ešte aj čas na bežné stretnutie s kamarátmi
pri pivku, bez polemizovania či teoretizovania?
„Zrazu sa mi zdá, že všetky takéto stretnutia boli
v poslednej dobe pracovné. Našťastie aj moje
pracovné vzťahy sú oveľa viac priateľské ako ob
chodné. A keď sa stretnem so starými kamarát
mi, tak asi rekapitulujeme, čo sa stalo, odkedy
sme sa videli naposledy a veľké témy si nechá
vame na moje verejné akcie.“ A keď sa hľadá od
poveď na klišé otázku: teória verzus prax, Jano
v tom má jasno: „ak som sa o teórii niečo na-
učil, tak to, že nie je opakom praxe. Skrinku
zložím bez návodu, ale dokážem aj hodiny roz
mýšľať o tom, aké to má príčiny a dôsledky. V ži
vote som v malých veciach praktik, vo veľkých
idealista.“
Text Martin Brix yourdesign.sk / Čerstvé ovocie
Foto rese arch www.askingarchitecture.sk,
www.rese-arch.org
v živote som v malýCh veCiaCh praktik, vo veľkýCh idealista
bez kriTického myslenia budeme neusTále opakovať
Tie isTé riešenia bez Toho, aby sme pochybovali o ich
zmysle, až nakoniec samoTný zmysel sTraTia.
namiesTo evolúcie nasTane úpadok.
PEOPLE100
08ján pernecký
inspiremagazine30
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Značka MINI predstavuje časť svojho odvážneho projek
tu pod názvom Inspired by MINI. V rámci nej poskytne
priestor viacerým výnimočným ľuďom, aby si MINI vyskú
šali a následne vytvorili svoj pohľad na svet. Umelci, dizaj
néri, kreatívci, architekti, režiséri a ďaľší budú mať mož
nosť vytvoriť si vlastný MINI svet. Ich vízie budú spojené
do veľkej prezentácie sveta inšpirovaného značkou MINI.
čo pre teba znamená auto ako symbol?
Auto je viacmenej nutné zlo, ale občas je dosť praktic
ké, napr. cestou na dovolenku... No a keď niekto príde do
ateliéru na značke X6, jasne mi tým napovedá, koľko ho
mám „skásnuť“.
rád šoféruješ?
Áno, ale max. do 15 minút a iba v štátny sviatok, keď sa
cesty takpovediac „vyčistia“.
skúsil si si mini na ceste, alebo si ako prvé chytil fo-
toaparát a vznikli snímky?
Áno, s MINI všetkých možných typov som mal pestré
skúsenosti.
je mini fotogenické?
Jednoznačne! Vyzerá minimálne o dve triedy lepšie ako
BARIVER.
aký bol tvoj koncept, vízia?
Osobne sa mi nikdy nepáčil imidž, ktorý MINI stotožňu
je s rôznymi tými nagélovanými stajlistami a futbalistami.
Fotky zo série Inspired by MINI boli postavené na fikcii,
ako by mini odfotil Helmut Newton, ktorý to, žiaľ, za svojho
života nestihol, lebo sa musel venovať iným bohumilým
činnostiam.
a nie je slečna na helmuta trochu málo odhalená?☺
Má parochňu a škrupinu ako správna Newton Girl. Navy
še nemala zatieniť MINI.☺
prečo si si vybral práve jeho?
Lebo bol najväčší riešiteľ. Navyše jeho prácu bez han
by vykrádajú fotografi po celom svete, ktorí ho prefocujú
a uverejňujú pod svojím menom. Ja to beriem ako poctu
a uznanie a priznávam, že to je fotené jeho očami.
a ako to dopadlo podľa teba?
Helmut by mal isto radosť...
www.mini.sk
www.facebook.com/mini.slovensko
m
i
n
i S
v
e
t
CARS
helmut by mal isto radosť
FaShion FotograFa petra Spurného
magazinewithadifferencefightissue31
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/vynikajúcu francúzsku spisovateľku Claude pujade-renaudovú
zaujal spletenec mocných vášní a geniálnej poézie vo veľkom prí-
behu z veľkej Británie. podrobne a starostlivo si naštudovala do-
stupné dokumenty o živote a diele básnikov teda hughesa, Syl-
vie plathovej a assie Wevillovej a rozhodla sa napísať román, ktorý
by vychádzal z faktov, nikomu zo zúčastnených by nestranil a ni-
koho neobviňoval. podarilo sa jej ešte o čosi viac. overenú i neo-
verenú skutočnosť umne zakomponovala do vlastného fiktívneho
sveta, v ňom invenčne zaplnila biele miesta a vymyslela si pravde-
podobné detaily, ktoré tento svet robia živým a uveriteľným. Ne-
zľakla sa ani lyrickej línie a veľmi hladko do svojho textu zapojila
odkazy na básne oboch veľkých majstrov anglického verša.
Slovenskí čitatelia môžu vychutnať a oceniť kvality diela
v plnom svetle vďaka presnému a empatickému prekladu Igora
Navrátila, ktorý v spolupráci s redaktorkou katarínou Jošticovou
využil preklad plathovej básní v podaní Mily haugovej a bás-
ní teda hughesa v pretlmočení Martina Solotruka. o výtvarnú
stránku sa postaral peter dlhopolček.
text románu tvorí mozaika poskladaná z rozprávania viace-
rých rozprávačov. autorského, samotných aktérov, no najmä ved-
ľajších postáv – rodičov, súrodencov a priateľov všetkých troch.
venujú sa významným udalostiam a dnes už dobre známym fak-
tom, no pre zasväteného čitateľa sú ešte významnejšie drobné
udalosti a zdanlivo bezvýznamné fakty, rozhovory a pocity. hra-
nica medzi realitou a fikciou sa vytráca a z toho ťaží symbolika,
lyrika, no najmä mytológia. dá sa povedať, že pujade-renaudo-
vá v knihe pracuje s trojakou mytológiou. klasickou (v pohan-
skej, gréckej i biblickej podobe), literárnou (obsiahnutou v diele
hughesa i plathovej) a mediálnou (príbeh lások a tragickej smrti
oboch básnikových žien, o ktorom sa píšu články, knihy a nakrú-
cajú filmy). rozkladá ich a konfrontuje s vlastnou alegóriou o pyt-
liakovi/ lovcovi a ženách jeho života.
príbeh o tom, že nadpriemer-
ne tvoriví ľudia sú často i nadprie-
merne deštruktívni, je oslavou teles-
nosti i výstrahou, čo môže spôsobiť
strata kontroly. Je poctou poézii
i pripomenutím, akou zničujúcou
silou môže výnimočný talent zaúto-
čiť na svojho nositeľa.
Známa pravda, že dve výrazné, dominantné osobnosti do-
sahujú synergický efekt len výnimočne a nakrátko, spravidla si
začnú konkurovať, súperiť a bojovať, sa v príbehu Sylvie, assie a
teda potvrdzuje v silnom príbehu, ktorý je – napriek bolesti a tra-
gike – čitateľským zážitkom par excellence.
Claude pujade-renaudová – pytliakove ženy
artforum 2012, preložil Igor Navrátil
BOOKS
„umierať –
aj To je umenie, Tak ako všeTko osTaTné,
a ja To ovládam perfekTne.“
sylvia plaTh – z básne lady lazar
príbeh o Tom, že nadpriemerne Tvoriví ľudia sú časTo i nadpriemerne
dešTrukTívni, je oslavou TelesnosTi i výsTrahou, čo môže
spôsobiť sTraTa konTroly.
je pocTou poézii i pripomenuTím, akou zničujúcou
silou môže výnimočný TalenT zaúTočiť na svojho nosiTeľa.
vzťah ako Boj Silných oSoBnoStí
inspiremagazine32FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/ale zberaTeľsTvo je aj vášeň hraničiaca
občas s horúčkou, možno aj s posadnuTosťou.
v exTrémnych prípadoch môže
prerásť do sebazničujúcej mánie
či chorobnej závislosTi.
vzDorovať životu
Ako sa poviedky stanú legendárnymi? Ako sa z autora štyroch roz
sahom neveľkých kníh stane jeden z najvýznamnejších autorov sve
tovej literatúry? Iste, Hemingwayov povzdych „Doparoma, ten má
talent od Boha!“ hovorí o prvom predpoklade. Pridajme odvahu ho
voriť o samovražde, rozvode, materstve, nenaplnených ambíciách,
detských túžbach a ich čírom hľadaní pravdy, ľudskom poslaní, trá
peniach puberty, či hrôzach vojny. Znie to príliš vážne? Esmé, hr
dinka slávnej poviedky For Esmé, with love and sqarol, hovorí „Vraj
nie som pripravená vzdorovať životu, lebo mi chýba zmysel pre hu
mor“. Salingerovi nechýba. Hoci to často je smiech cez slzy. A aj jeho
autentický jazyk je dôvodom prečo vety z jeho poviedok zľudoveli
(„Básnici vždy berú počasie tak osobne. Vždy lipnú so svojimi citmi
na veciach, ktoré sú bez citu“, či „Človek si zvyčajne uvedomí veci až
keď je neskoro, ale medzi šťastím a radosťou je rozdiel jednoducho
v tom, že šťastie má povahu pevnej látky a radosť povahu tekutiny“,
alebo hádanka “čo povedala jedna stena druhej?“ ).
Autor románu Kto chytá v žite sa rozhodol pre život uprostred
prírody, ďaleko od sveta závisti a boja o moc, v dome s otvoreným
ohňom a horiacimi sviečkami. Je nádej, že 91 rokov života mu dalo
šancu nájsť odpovede na vyslovené i nevyslovené otázky, ktoré
vo svojich poviedkach kladie.
J. D. Salinger – Deväť poviedok
Artforum 2010, 2012, preklad Jozef Kot
Text a foto Artforum
www.artforum.sk
volám sa aŠer lev
Ten Ašer Lev, o ktorom ste čítali v novinách a časopisoch a o kto
rom sa rozprávate pri slávnostných večerách a na koktailových ve
čierkoch – známy legendárny Lev, autor Brooklynského ukrižovania.
Neviem kedy som dar, čo som dostal do vienka, začal využí
vať. Ale pamätám sa, že som už ako štvorročný držal v detskej päs
tičke ceruzku a prenášal svoj svet na kúsky papiera, okraje kníh či
prázdne steny.
Takto začína príbeh boja s nesmiernym darom výtvarného na
dania retrospektívne vyrozprávaný jeho hlavným hrdinom. Ocitáme
sa v tajomnom svete čiernych kaftanov riadených zákonmi Tóry, kto
rej štúdium je tu také prirodzené ako dýchanie. Bohatý, a predsa
obmedzený svet Chasidov. Meradlom jednotlivca sú jeho znalosti
Talmudu. Okolitý svet ako keby neexistoval a čas sa zastavil. V ta
komto prostredí vyrastal aj Chaim Potok a v takom prostredí vyrastá
i nesmierne talentovaný Ašer. Sme vtiahnutí do jeho boja s pravidla
mi komunity, ku ktorej má hlboké vzťahy vybudované na pevných
základoch lásky a tradície. Ale aj márneho boja s nadaním, ktorému
Ašer podľahne s vášňou a radosťou, akú prináša dotyk so skutoč
ným umením a tajomstvom jeho tvorby. Je to strhujúci román, ktorý
sa čítaný odkladá len veľmi ťažko. Jeden z tých, ktorý nepustíte večer
z rúk aj keď viete, že vás ráno čaká náročný deň. Iste aj preto lebo
presne, hoci prostým, jednoduchým jazykom zasahuje tie najzáklad
nejšie veci človeka a necháva pred našim vnútorným zrakom defilo
vať naše osobné víťazné i prehraté životné bitky.
Chaim Potok – Volám sa Ašer Lev
Artforum 2008, 2012, preklad Alena Redlingerová
zberateľstvo je pohyblivý sviatok
Ale zberateľstvo je aj vášeň hraničiaca občas s horúčkou, možno aj
s posadnutosťou. V extrémnych prípadoch môže prerásť do sebazni
čujúcej mánie či chorobnej závislosti.
Jeden z najvýznamnejších slovenských zberateľov výtvarné
ho umenia Ivan Melicherčík vášeň z cestovania a zbieranie umenia
bravúrne spojil s 24hodinovým povolaním žurnalistu do neuveriteľ
ne pestrej cesty, ktorá vedie k vysnívaným obzorom. Ivan Melichečík
tam našiel oleje Mikuláša Galandu a Galandovcov, slovenskú a čes
kú avantgardu, kubizmus, africké kmeňové umenie či naivné umenie
z Kovačice. Vyše 330 stranová kniha umožňuje nazrieť do ateliérov
a spoznať aspoň niektorých umelcov z tých viac ako 60 krajín sveta,
ktoré Melicherčík navštívil. A môžte tu videť olejomaľby Martina Ben
ku, nakreslené európske mestá Emerika Feješa, figuratívne obrazy
Jiřího Načeradského, beštiáre Jana Švankmajera, sochy Otta Guttre
unda či ikony africkej drevorezby – sochy mbulu ngulu. Samostat
nou časťou knihy je 13. komnata zberateľa v podobe 49 úsmevných,
kurióznych a rozprávačsky hravých príbehov. Autor rozhovoru Peter
Uličný v úvodnom texte napísal : „Nepatrím k ľuďom, ktorých zvykne
zožierať závisť, ale ak ma počas našich rozhovorov predsa len občas
pohrýzla, nebola to závisť nasmerovaná na artefakty jeho zbierky.
Tým artefaktom sa mi začal javiť jeho život. Svoje chlapčenské sny
a túžby prežívané nad atlasmi, známkami či pohľadnicami z lákavých
končín sveta, ilustráciami a dobrodružstvami z vernoviek, príbeh
mi z kníh Hanzelku
a Zikmunda a neskôr
i sny o zbierke ume
nia obdivuhodne skĺ
bil s reálnym životom,
kde zvyčajne hrajú
prvé husle povinnosti
a zodpovednosť.“
Táto rozsiahla publikácia, plná impulzov a informácií, množ
stva príhod, stretnutí, rozhovorov a 420 kvalitných fotografií je sama
vďaka nádhernému typografickému i tlačiarenskému spracovaniu
artefaktom a zberateľským kúskom.
Zberateľ alebo Zmluva s diablom – rozhovory publicistu Petra Uličného
so zberateľom Ivanom Melicherčíkom
Artforum 2012
ten, ktorého meno je láska
Daniel Pastirčák je kazateľ, esejista, prozaik, básnik, scenárista, dra
matik, výtvarník, prekladateľ. Dvoma slovami: renesančný človek.
Rozsahom záujmov a nadaní renesančný, spôsobom premýšľania
celkom dnešný. Dnešný, ale nepoplatný plytkej dobe, smerujúci poc
tivo do hĺbky. Je trpezlivý pri hľadaní správneho okamihu, dôležitej
emócie, výrazného zážitku, ovplyvňujúceho porozumenia. Je mu
dané nahmatávať pulz doby. Jeho poézia zbavená vonkajšej orna
mentálnosti a ozdobnosti smeruje do hĺbky a razantne k podstate.
„idem bez predstavy
aby som sa páčil pravde
idem bez túžby
aby som sa páčil tebe
láska“
V tejto zbierke viac ako v ktorejkoľvek inej z jeho kníh cítiť Pastirčá
kovu základnú životnú filozofiu: „Vychádzam z toho, že na to, aby člo
vek žil zdravo a zachoval si autenticitu, musí sa odpútať od všetkého,
v čom žije. Najlepšie, ak dosiahne bod „nič“ a odtiaľ vždy začína zno
va a znova. Nie je dobre začínať už zamotaný do nejakého procesu/
stavu, kedy budem konať ovplyvnený ľuďmi okolo seba. Nezáleží na
tom, či sú to ľudia, ktorí mi protirečia, alebo so mnou súhlasia. V oka
mihu, keď sa človek nechá vtiahnuť do toho procesu a začína svoje
myšlienky a činy kalkulovať, vypočítavať na efekt je zle. Svoj život to
tiž vníma ako projekt a nie ako advent toho, čo prichádza. Čo je naj
horšie, stáva sa neslobodným v tom, čo robí, alebo v tom, čo vraví.“
Meditatívne básne v zbierke s tým najkratším možným názvom
V, dopĺňajú nie len Danielove kresby ceruzkami, hrudkami a gumou,
ale aj hudobné kompozície jeho syna, známeho mladého experimen
tálneho muzikanta Pjoniho. Jeho skladby pre violončelo a fragmenty
droneambientných plôch, ktoré plynule prechádzajú cez územia mi
nimalizmu až k hmlám šumivej elektroniky sú integrálnou súčasťou
tohto meditatívneho projektu. „Báseň je iba zvuk hlasu ktorý začne
a skončí. Hudba je však ozvučené ticho, ktoré trvá“. Uvedenie knihy
prebehlo na tohtoročnom festivale Pohoda, kde bol odpremiérova
ný aj film Debory Pastirčákovej, ktorý komunikuje s poéziou jej otca
v rozpohybovaných fotografiách.
Daniel Pastirčák – V
Artforum 2012
magazinewithadifferencefightissue33
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/ONE
one
Táto fotka je z Elephant Island vzdialeného od Bombaja
asi hodinu loďou, kde po príchode začalo silne pršať
a fúkať, tak sa ľudia snažili chrániť dáždnikmi.
jeden fotograf
jeden záber
jeden moment
jedna fotografia
photography
Soňa algaYerová
FIGHTISSUEinspiremagazine34
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/D
r
e
a
m
S
a
n
D
ené & raDka
S
h
a
D
o
w
Sláska k fotografii ich spojila pod parížskou oblohou a desať ro-
kov spolupráce zanechalo podpis v podobe zdvojeného písmena
„r“ v prestížnych módnych magazínoch. Japonský vogue, ame-
rické W či francúzske photo spolu s kampaňa-
mi pre kenzo, Miss Sixty a aston Martin tvoria
iba malú ukážku ich pracovnej trajektórie.
druhá spolupráca agentúry pavleye art
and Culture s galériou Mesta Bratislava a J&t
BaNk prináša nový projekt fotografického
dua rené & radka. originálna výstava pod názvom dreaMS
aNd ShadoWS bude prístupná dva mesiace – od 27. 9. do
26. 11. na dvoch poschodiach Mirbachovho paláca. rené hallen
a radka leitmeritz predstavujú jednotlivé elementy svojej Brati-
slavskej premiéry.
v čase nášho rozhovoru visí váš posledný výstavný projekt na
stenách galérie v parížskom bonmarché. čo privádza duo René
& Radka do bratislavy?
RENé: Náš agent Jozef pavleye mal vďaka projektu, ktorý pripra-
voval s davidom laChapellom v Bratislave, výborné kontakty
a ponúkol nám možnosť vystaviť naše diela. Nepoznáme miestny
trh, ale i v prahe poznáme viac Slovákov ako čechov a preto som
presvedčený, že Bratislava musí byť zaujímavé miesto. v minu-
losti sme tam už zavítali dva či trikrát a vždy sa nám tam páči-
lo. S agentúrou pavleye artist Management spolupracujeme už
tri roky a Jozef produkoval niekoľko našich komerčných fotení.
Som veľmi šťastný, že v uplynulom roku rozšíril svoje aktivity aj
o umelecké projekty, lebo si myslím, že on sa nebojí ničoho a čo
si zaumieni, to dosiahne. a to sa mi páči.
výstava, ktorú prinášate do Mirbachovho paláca, má názov
dREaMS aNd SHadOwS. O čom vypovedá jej názov?
RENé: výstava dreaMS aNd ShadoWS je zostavená z troch sé-
rií. Názov sme zvolili, pretože celá naša umelecká tvorba súvisí
s motívom detstva. veľa detí sme fotili pre reklamy a zistili sme, že
deti nie sú iba usmievavé stvorenia pred kamerou. ak ich necháte
byť tým, kým sú, v ich pohľade nájdete niečo melancholické, čo
je veľmi silné a neočakávate to. Na to odkazuje slovo ShadoWS.
radi k deťom pristupujeme ako k rovnocenným partnerom a vý-
sledok býva veľmi zaujímavý.
ART
láska k foTografii ich spojila pod parížskou oblohou a desať rokov
spolupráce zanechalo podpis v podobe zdvojeného písmena „r“
v presTížnych módnych magazínoch.
magazinewithadifferencefightissue35
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/ktoré série budú mať diváci možnosť vidieť?
RENé: v Bratislave vystavíme šou zostavenú z troch sérií: prvá sa volá
CoMe aNd play WIth uS For ever aNd ever. druhá séria
sa volá uNder Water. opäť sme fotili deti a aj tu sme boli pre-
kvapení, lebo sme zistili, že deti sa pod hladinou cítia pohodlne.
Majú prirodzený reflex cítiť sa tam bezpečne a vôbec nepanikária.
Bolo krásne pozorovať ich, ako sa vznášajú... akoby boli v mam-
kinom bruchu. tretí koncept ColorS oF the WINd sme fotili
v exteriéri. Bolo to vtipné, pretože keď sme uvideli farebné šarka-
ny, hneď nám bolo jasné, že ich môžeme prepojiť s deťmi, pretože
nám pripomínali obrovské hračky. Feeling je však úplne
odlišný, lebo je tam viac slnečného svetla. Fotili sme na
pláži, kde sme objavili snový svet plný rôznych príše-
riek, ktoré smerujú k novým horizontom, no nikto ne-
tuší kam. deti taktiež nevedia, kam ich cesta smeruje...
prosto ňou iba kráčajú.
aké boli ohlasy na vašu výstavu v bonmarché?
RENé: dostali sme ponuky od zberateľov umenia, ktorí majú záujem
kúpiť si naše fotky. Neustále nás tiež kontaktujú bloggeri, ktorí chcú
našu prácu prezentovať na svojich blogoch. Zakaždým, keď otvára-
me výstavu, je to moment, keď prídu aj novinári, čím sa spustí logic-
ká reťazová reakcia. o pr servis výstavy sa stará priamo Bonmarché
a priebežne nám posielajú jednotlivé články. potešil nás článok vo
francúzskom vogue.
aké máte plány po výstave v bratislave na zvyšok roka?
RENé: Stále je to otvorené, no naša predstava je, že by sme túto výsta-
vu radi posunuli ďalej do sveta, keďže v tejto chvíli je komplexná.
Zakaždým by sme ju radi doplnili. v septembri budeme pokračovať
vo fotení série šarkanov.
kedy sa začal písať príbeh dvojice Radka a René?
Radka: My sme spolu začali pracovať už pred desiatimi rokmi. Zo-
známili sme sa v paríži, kam som sa ja presťahovala z prahy a rené z
Nemecka. Najprv sme sa dali dokopy ako pár a po roku spoločného
bývania, kde sme si stále navzájom pomáhali – keď rené fotil, ja
som sa mu do toho miešala a naopak, tak sme si jedného dňa pove-
dali, že by bolo zaujímavé to spojiť.
čomu si sa venovala predtým, než si odišla do Paríža?
Radka: hneď po škole som odišla z prahy do Nemecka. to bolo
tesne po revolúcii a nemčina bola jediný cudzí jazyk, ktorý som
ovládala, takže môj odchod tam považujem za prirodzenú voľbu.
prvé štyri roky som žila v Mníchove, kde som pracovala ako asis-
tentka pre rôznych nemeckých fotografov. popritom som robila ako
servírka v baroch a po niekoľkých rokoch som zistila, že tá ozajst-
ná fashion sa v Nemecku nerobí. veľmi som chcela pracovať ako
fashion fotografka a tak som začala jazdiť do prahy, pretože tu sa
to všetko začínalo. otvárali sa prvé modelingové agentúry, vznikla
prvá elle, takže sa zdalo, že tu je veľa možností a nebol tu nikto,
kto by tú módu vedel robiť. Bolo to veľmi lákavé, obzvlášť, keď má
človek dvadsať. odišla som teda do prahy, ale asi po roku som zis-
tila, že to je pre mňa veľmi skoro. Mala som pocit, že sa ešte veľa
vecí musím stále učiť a že tadiaľto cesta nevedie. Bola to vtedy veľmi
divoká doba – viac sa užívala umelecká sloboda,
než sa pracovalo. uvedomila som si, že musím
inam. Buď do paríža alebo do New yorku. Napo-
kon som zakotvila v paríži a keď som si myslela, že
moja nemčina a pobyt v Nemecku mi budú nanič,
stretla som tam reného.
Pamätáš si na ten moment?
Radka: pamätám si ho úplne presne! Mali sme
spoločnú kamarátku – stajlistku, s ktorou sme
spolupracovali. rené vtedy hľadal nejakú stre-
chu na fotenie a ja som poznala úžasné miesto,
tak som ho tam hneď vzala a tak sa to celé zača-
lo. vtedy som videla jeho fotky a keďže som v
tom čase chcela nakrúcať filmy alebo videoklipy
a práve som písala scenár pre jeden krátky film,
tak ma veľmi upútala jeho kinematografická foto-
grafia. rovno som sa ho opýtala, či by ho bavilo
pracovať na filme alebo robiť kameru. Začali sme
sa pravidelne stretávať práve pre tento film, ktorý
sme mimochodom v živote nenakrútili, ale to nás
dalo dohromady.
kedy sa vaša spolupráca rozbehla naplno?
Radka: Ja ten „breaking point“ nevnímam. Stále si
myslím, že môže každý deň prísť, alebo prichá-
dza postupne – každou zaujímavejšou zákazkou
alebo každým úspechom.
v braTislave vysTavíme šou zosTavenú z Troch sérií.
prvá sa volá come and play wiTh us for ever and ever.
druhá séria sa volá under waTer a TreTia
colors of The wind.
ART
1
3
inspiremagazine36
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/vnímam to ako never-ending proces. Mali sme veľa za-
ujímavých zákaziek, po ktorých sme si mysleli, že „te-
raz už budeme slávni“ a zistili sme, že to takto vôbec
nefunguje. tých ľudí, čo robia úžasné veci, je mnoho.
všetko je to o práci.
ku komu z vašich kolegov – fotografov vzhliadate?
Radka: priznám sa, že my dvaja nejakú fotografickú iko-
nu nemáme a hlavne nie zo súčasných fotografov. keď
sa na to pozriete, zistíte, že väčšina súčasných fotogra-
fov je dosť inšpirovaná fotografiou z osemdesiatych či
šesťdesiatych rokov. Sú to také re-make fotky a málo-
kto dnes robí niečo vyslovene nové, originálne, svoje.
väčšina tej fotografickej práce už bola dávno urobená
a možno ju nájsť v minulosti. páči sa nám, čo robí tim
Walker, ktorý má svoj svet. obdivujeme tých starších,
ktorí sú už mŕtvi... ako napríklad helmut Newton. on
bol skutočne niekto, koho si veľmi vážime. Máme radi
fotografov, ktorí priniesli do módnej fotky revolúciu
a nebáli sa ničoho nového.
vedela by si definovať váš rukopis?
Radka: Ja dúfam, že vôbec nejaký máme. oboch nás
vždy veľmi priťahoval film, takže ním sa dávame do
značnej miery inšpirovať. usilujeme sa, aby naše fil-
my vyzerali filmovo. to určite ovplyvňuje náš rukopis.
Máme tiež radi staré veci, vintage dizajn a v architektú-
re päťdesiate –šesťdesiate roky kalifornie.
ako vyzerá váš deň, keď nefotíte?
retušujeme? (smiech) radi chodíme do múzeí na vý-
stavy a do kina, prípadne usporadúvame večere pre
blízkych priateľov.
vedel si už ako dieťa, že chceš byť fotografom, alebo
nastal nejaký konkrétny zlom v tvojom živote?
RENé: prišiel som na to v škole. Najprv som, ako väčšina
detí, netušil, ktorým smerom sa uberať, no od chvíle,
keď som ako pätnásťročný začal navštevovať hodiny
fotografie, vedel som, že sa jej chcem naplno veno-
vať. postupne som začal fotografovať a nikdy som sa
už nevenoval ničomu inému. keď som chodil do ško-
ly, zároveň som sedem rokov pracoval ako asistent pre
rôznych fotografov. školu fotografie som síce robil, ale
nebavila ma, takže som tam dlho nezotrval.
1 tHE GIRL aNd tHE SNakE 2 SuNSEt 3 LIttLE MISS dIOR 4 FLOwERcROwN 5 ELLa LIttLE dRacuLa
Prečo si sa odsťahoval do Paríža?
RENé: vždy som sa zaujímal o módnu fotografiu a pa-
ríž som takmer vôbec nepoznal. v kolíne som asistoval
jednej parížskej fotografke, ktorej som sa jednoducho
opýtal, či nepotrebuje asistenta do paríža a ona poveda-
la „áno“. vtedy som mal 23 rokov a pôvodne som tam
chcel ostať iba 6 mesiacov. dnes je to 15 rokov, čo žijem
v paríži.
vedel by si spomenúť fotenia, kde ste spolupracovali
s hviezdami?
RENé: davida Beckhama sme fotili pre adidas, čo bola
krásna práca. v prahe sme fotili kampaň s modelkou
Coco rocha, ktorá je momentálne megahviezda. veľmi
príjemné bolo aj fotenie pre W magazine, na ktorom
sme pracovali s alexandrom Mendinim. on je sku-
točnou legendou vo svete architektúry a dizajnu. Jed-
ným z posledných bol albert elbaz, kreatívny riaditeľ
domu laNvIN. práca s takýmito ľuďmi je vždy veľmi
inšpiratívna.
Máte čas sledovať, čo sa deje v magazínoch, literatúre,
umení?
RENé: áno. Musíme. Naša práca by bola veľmi prázdna,
ak by sme sa iba naháňali za peknými vecami bez hĺbky
a zmyslu. Milujeme taliansky vogue, ale keďže neho-
voríme po taliansky, pozeráme sa len na krásne obráz-
ky. Interview magazine je tiež nádherný.
ako by ste definovali váš dream jOb?
RENé: dream JoB nie je o veľkých značkách alebo zná-
mych časopisoch. pre každého fotografa, alebo kreatív-
neho človeka je to JoB, kde sa môžete absolútne vy-
jadriť a máte neobmedzené možnosti. časom pribúda
tých projektov, ktoré sa stávajú vysnenou prácou. radi
cestujeme, takže si užívame aj fotenie, keď môžeme
odísť do kalifornie pracovať na lokáciu v štýle päťdesia-
tych rokov. aj keď W magazín a vogue sú cieľom na-
šej práce, nestaviame na značke, pretože aj fotenie pre
pradu sa môže zmeniť na chaos, stres a peklo.
text Milosh harajda
Foto rene&radka
represented by pavleye artist Management www.pavleye.com
2
4 5
magazinewithadifferencefightissue37
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/matej vakula (1981) skúma vo svojej intermediálnej tvorbe spôsoby, akými je používaný a politizovaný verejný
priestor. Jeho umelecký výskum je založený na princípoch DIY či open source, ktoré aplikuje na problematiku verejnej
sféry, globálneho a lokálneho, politického a osobného atď. Jeho ambíciou je prispieť svojimi projektmi k pozitívnej
sociálnej zmene spoločnosti.
história Ceny Oskára Čepana siaha do roku 1996, keď ju pod ná-
zvom Mladý slovenský výtvarník roka založila riaditeľka americkej
nadácie The Foundation for a Civil Society Wendy W. luers, ktorá sa
po páde komunistického režimu rozhodla, že pomôže krajinám
východného bloku. Spoločne s prezidentom v. havlom vytvorili
model určený najprv pre českých umelcov, ktorý bude založený
na transparentnej súťaži. umelcom do 35 rokov tak okrem spoloč-
nej výstavy v prestížnych galerijných priestoroch ponúkli možnosť
vycestovať do uSa, kde sa mohli konfrontovať s medzinárodnou
dynamickou scé-
nou. počas his-
tórie Ceny sa nie-
koľkokrát zmenil
jej názov, prešla
viacerými organi-
začnými zmena-
mi, kritikou a pro-
tichodnými reakciami zo strany výtvarnej obce. No aj napriek
tomu patrí v súčasnosti k najprestížnejším slovenským oceneniam
za vizuálne umenie pre mladých výtvarníkov. k zvyšovaniu ex-
kluzivity prispelo aj jej začlenenie do medzinárodnej siete YVAA
v roku 2002. Finančným ohodnotením, šesťtýždňovým študijným
pobytom v uSa a samostatnou výstavou v SNg výrazne prispieva
k formovaniu slovenského súčasného umenia, čo dokazujú ná-
sledné úspechy jednotlivých víťazov. Jej doterajšie pôsobenie jas-
ne naznačuje, že je jedinečným ocenením svojho druhu s ďalšou
možnosťou rastu.
Fakt, že Cena je stále pri sile, dokazuje aktuálnym 17. roční-
kom, do ktorého sa prihlásilo 35 umelcov. Z nich medzinárodná
porota vybrala štyroch finalistov. výstava sa uskutoční 20. septem-
bra v priestoroch funkcionalistickej budovy Slovenskej výtvarnej
únie (dnes známa skôr ako Umelka), ktorú postavili významní ar-
chitekti a. Balán a J. grossmann, a potrvá do 14. októbra.
text Michal Stolárik
Foto archív Coč
cena oSkára čepana 2012
fakT, že cena je sTále pri sile, dokazuje akTuálnym
17. ročníkom, do kTorého sa prihlásilo 35 umelcov.
z nich medzinárodná poroTa vybrala šTyroch finalisTov.
výsTava sa uskuToční 20. sepTembra v priesToroch
funkcionalisTickej budovy slovenskej výTvarnej únie.
1 17 minút, zo série prác kartónové krabice a vrtuľník, 2011, video, 17 min., variabilné rozmery web, kresba, variabilné rozmery 2 cena za najlepŠie Dielo vo verejnom priestore,
cena za najhorŠie Dielo vo verejnom priestore, 2010, participačný happening (3h 20m), videozáznam (1h), digitálna tlač, inštalácia 3 keď nemáme my, nebuDete mať ani vy!, 2010,
Intervencia do verejného priestoru, videozáznam (2 min.), variabilné rozmery 4 manuály na použitie verejného priestoru, 2011, Interaktívna multimediálna inštalácia, zvuk, web, kresba, variabilné
rozmery 5 strach a profit, 2010, interaktívna digitálna inštalácia, počítačový program, web, arduino, variabilné rozmery
1
4
2
3
5
inspiremagazine38
ART
FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/mira gáberová (1979) dosahuje vo svojej tvorbe prostredníctvom prvkov drámy, tragédie a melanchólie efekt
pátosu, ktorý zámerne pretvára. V rámci toho sa dostáva do permanentných významových konfrontácií, výsledkom
ktorých je následné zmierenie sa s chaosom. Jej posledné diela na seba preberajú podobu videa, performance, in
štalácie, fotografie a kresby.
1 sometimes i want to be everything anD sometimes i want to be nothing, 2010, videoprojekcia, 2 min.,16 sek.
2 scéna, video-performance, loop, 2012 3 4 chlaDnička, 2009-2011, sociálny projekt
oto huDec (1981) sleduje hranicu medzi umením – reprezentáciou krásy a remeselnej zručnosti – a aktívnym
politickým životom. Jeho tvorba kladie viac otázok, ako núka odpovedí; jej zámerom nie je motivovať za každú cenu
k činu, ale k zamysleniu sa.
1 traffic jam (exhibition view), 2011, 2 x maľba, 180 x 750 cm, 180 x 600 cm, akryl na papieri 2 shanty town at corona heights, 2010,
cardboard, acrylics, 15x20x20 cm 3 100 small hurts, 2011, wood, plywood, aquarelles on paper, photo, digital print on paper
1 mአna míň!, 2010 s Monogramistom T. D. 2 závoD, 2011, inštalácia, Offenbach am Main, D
3 pamätník ľuDovej architektúry, 2006/2013, návrh pre Košice
1
2
1
1 2 3
2 3
43
tomአDžaDoň (1981) absolvoval Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Zaujímajú ho rozdiely a rozpory medzi
moderným spôsobom života a kultúrnymi tradíciami slovenského prostredia. Po formálnej stránke pracuje s tvorbou
objektov, sitespecific inštalácií a verejných intervencií, pričom narába s prvkami lokálnej kultúry a lokálne preferuje
pred globálnym.
magazinewithadifferencefightissue39
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/v pondelok (30. 7.) si oslávil svoje 25. narodeniny, ako sa cítiš?
aNdREj dúbRavSký: Cítim sa fajn, včera ráno po oslave som sa zobudil so seknutými
krížami, pol dňa som iba ležal a pil vodu. paradoxne už dávno som sa necítil tak po-
kojne a spokojne ako včera.
Prečo?
aNdREj dúbRavSký: vždy keď som po opici, na druhý deň som plný lásky, pokoja
a mieru. asi zvyškový alkohol...
aká bola oslava?
aNdREj dúbRavSký: úžasná! Mama mi dala najkrajší darček – boli sme spolu nakúpiť
plný vozík alkoholu. uskutočnilo sa to v novom byte môjho priateľa, je to najkrajší
byt, aký som kedy videl, holé tehly, staré dvere, vysoké stropy a skoro žiaden náby-
tok. Samozrejme, nebol doma, ale neskôr som ho pozval...
koľko bolo hostí?
aNdREj dúbRavSký: presne neviem, oslava sa začala okolo 19:00 a nikomu som nedo-
volil zažať svetlo, slnko zapadalo, atmosféra sa menila, nakoniec sme boli v tme, dov-
nútra svietilo iba svetlo z ulice a z mesiaca (občas z chladničky a mrazničky). Ľudia
odchádzali a prichádzali noví, nevidel som im vždy do tváre.
to znie ekologicky a prakticky najmä pre ženy, nemuseli sa toľko zaoberať mejka-
pom a oblečením, však?
aNdREj dúbRavSký: do určitej miery možno, ja som si
vyberal šaty pol dňa, hoci som vedel, že bude tma,
chcel som sa cítiť ako tiptop oháknutý jubilant.
a čo si mal na sebe?
aNdREj dúbRavSký: Biele tielko a kraťasy.
Nekonvenčné...
aNdREj dúbRavSký: Nakoniec sme predsa len museli zažať svetlo a poobzerať sa, keď
prišli štyria policajti privolaní hlukom a chceli zisťovať, či sú tam aj neplnoleté slečny.
Niekto ich vraj zavolal z domu oproti... hneď ako odišli, jeden chalan sa vyzliekol
a nosil drinky, nikto ho nepoznal, tak sme mu dali meno „Jolanda“.
Presťahoval si sa na leto zo školy do nového ateliéru, povedz mi o ňom niečo.
aNdREj dúbRavSký: Bolsomveľmisklamaný,ženámškolatentorokpoprvýrazneumož-
nilapracovaťvškoleajpočasprázdnin,milujem,keďtammôžembyťsám,kýmsúvšetci
niekde v Zadare! Myslel som si, že si pustím „Starship“ Nicki Minaj, budem tancovať
nahý pred kabinetom, cikať do umývadla a namaľujem najlepší obraz svojho života.
ART
veľmi neformálny rozhovor s umelcom
andrejom dúbravským o Tom, ako jolanda nosila na parTy
drinky, kTorý vznikol v jeho vlhkom leTnom aTeliéri
pri jazere, kde každú noc Tvrdo bojuje so šTeTcom v ruke o svoje
miesTo v umeleckom sveTe.
09anDrej DúBravSký Fightuje štetcom
3
1 2
4
MIeSto v uMeleCkoM Svete
inspiremagazine40
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Možno tento rok škola aj dobre urobila...
aNdREj dúbRavSký: prenajal som si malý ateliér na Zla-
tých pieskoch, najprv si zaplávam z východnej strany
jazera na ostrov a naspäť, potom idem maľova, takto to
robím každú noc, ateliér je vlhký a horúci, preto tam
chodím v noci, vždy vidím, ako slnko zapadá za kar-
paty, vtedy pustím hudbu a začínam pracovať, lietajú
tam nočné motýle a sadajú na mokré plátna. Nech im
je akryl ľahký...
Maľuješ každú noc pre nejakú výstavu?
aNdREj dúbRavSký: v podstate áno, ale myslím, že by
som maľoval aj tak, 14. septembra ma čaká najdôleži-
tejšia vec v mojom doterajšom umeleckom živote –
budem mať samostatnú výstavu v Berlíne v Jiří švestka
gallery, čakal som na to 25 rokov ako malá slovenska
húsenica, z ktorej sa v septembri stane motýľ, dúfam...
v tvojom veku si už zažil veľa výstav a medzinárod-
ných veľtrhov, aukcií atď.
aNdREj dúbRavSký: áno, ale veľtrhy sú celkom iné, je to
úžasné visieť na armory alebo v Bazileji, získať kontak-
ty, ale stále je to veľtrh. Samostatná výstava je niečo,
kde diváka nebude nič iné rušiť, môže vnímať výstavu
ako celok a pochopiť, o čo mi ide, aké sú moje témy
globálne.
a aké sú tvoje témy globálne?
aNdREj dúbRavSký: Je to ťažké takto generalizovať troma
vetami... sú o identite, outsiderstve, o lužných a kar-
patských lesoch, kde sme vyrastali... chcel by som, aby
to vyzeralo, akoby sa u mňa v ateliéri stretol emil Nolde
s Fragonardom.
usmerňuje ťa niekedy tvoj galerista v tom, čo by si
mal maľovať?
aNdREj dúbRavSký: Nedávno som mu písal sms, že ma-
ľujem obrovského medvedíka čistotného, ako drží na
rukách malé mačiatko, že by to mohol byť headline
berlínskej výstavy.
andrej! a maľuješ?
Nie, videl som takú fotku niekde na tumblr alebo
„haluze na webe“ a chcel som vedieť, čo mi na to
odpíše.
aNdREj dúbRavSký: a čo odpísal?
„už se na toho mývala moc těším, andreji!!“
tento rok mali na Slovensku premiéru dva filmy,
v ktorých si hral...
aNdREj dúbRavSký: Ó, áno, filmársky svet je veľmi zaují-
mavá komunita!
dokonca si sa podieľal aj na námete a scenári jedného
z nich – ako sa to začalo?
aNdREj dúbRavSký: róbert šveda, režisér, ma oslovil,
aby som hral v jeho filme anjeli, v ktorom hral aj môj
budúci frajer peter Bebjak a budúci režisér hororu Zlo,
ktorý vznikol ako plod našej lásky o pol roka neskôr.
veľmi romantické! a ako na teba prišiel šveda?
aNdREj dúbRavSký: videl na youtube nejaké moje
videopozvánky!
úplne ako objavenie justina biebera!
čo si v nich robil?
aNdREj dúbRavSký: Nič špeciálne, rozopí-
nalsimikinuanapínalsvaly,behalsopsom.
Myslíš, že ti vzhľad pomáha aj v kariére?
aNdREj dúbRavSký: asi by bolo pokrytec-
ké povedať nie, ale poznám aj oveľa kraj-
ších maliarov, ktorí majú menej výstav.
Netuším, ako je to u hercov... môj super
inšpiratívny kamarát terrence koh mi ne-
dávno povedal: „andrej, všetko ide tak
jednoducho, kým si mladý a sexi“, preto
teraz tak makám, lebo to ide ľahko...
vráťme sa na chvíľku k filmom, aké to
bolo: hrať?
aNdREj dúbRavSký: Bolo to celkom iné
ako maľovať! Moje ego sa úplne rozply-
nulo, pokúšal som sa všetko robiť tak,
ako chcel režisér, cítil som, že to robím
pre film, nie pre seba... bol v tom aj kus
akejsi formy submisivity, ktorú som do-
vtedy nepoznal...
užili ste si kopu zábavy?
aNdREj dúbRavSký: pri horore Zlo sme si
užili zábavu aj zúfalstvo, ale stálo to za to,
ľudia sa báli, film chválili a ja mám vďaka
nemu niekoľko fanatických -násťročných
fanúšikov na facebooku – mám
ich rád.
Nechceš sa ďalej venovať filmu
alebo herectvu?
aNdREj dúbRavSký: Som šťastný,
že som to zažil, nebudem brať hercom chlebíček len
preto, že je môj frajer skvelý režisér, nerád by som do-
padol ako Madonna.☺ usilujem sa koncentrovať na to,
čo mi ide najlepšie – a to je maľba.
chýbal ti počas filmovania ateliér?
aNdREj dúbRavSký: Bolo to vzrušujúce obdobie, preto-
že v rovnakom čase, keď sa nakrúcal horor, pripravoval
som obrazy na veľtrh do NyC. vtedy som si hovoril, že
je to najdôležitejšia vec v mojej doterajšej kariére, cez
deň sme nakrúcali a po nociach som chodil maľovať
do ateliéru, bol som úplne vyčerpaný. Našťastie, keď
sa nakrúca horor, nie je na škodu, ak vyzeráš „mierne“
strhane.
Musel si vyzerat autenticky.
aNdREj dúbRavSký: keď som bol na pľaci, hovoril som
si, ach, nech už som v ateliéri, a keď som bol v ateliéri,
tešil som sa už na filmovanie. popritom som sa pokú-
šal občas zájsť do školy, konzultovať s novým profeso-
rom, stihli sme ešte otvoriť spoločnú výstavu v aukčnej
spoločnosti, čo bol v podstate vždy môj sen. hneď ako
vypukli zimné prázdniny, odleteli sme na dva týždne
do Indonézie, pokúsili sme sa s frajerom relaxovať, spať
na opustenej pláži, konzumovať čarovné hríby s domo-
rodcami atď. po návrate do Bratislavy som si prebalil
kufor, prespal jeden deň v Bratislave a opálený odletel
do New yorku. paradoxne vznikli vtedy dobré obrazy
a veľtrh v Ny mi skutočne zmenil život!
v škole si spokojný?
aNdREj dúbRavSký: Milujem našu školu! všvu je ako
pevnosť, kde sa cítiš bezpečne, ale nesmieš si celú tú
politiku priveľmi pripúšťať. škola by mala znamenať
hlavne šesť rokov času a priestoru pre tvoju tvorbu, nie-
čo ako také laboratórium, máš sa tam niečo učiť, niečo
si skúšať, nasávať, čo sa ti hodí, a vypúšťať, čo sa ti ne-
hodí, robiť to pre seba, nie zbierať áčka a uspokojovať
vedúceho ateliéru, hoci môže mať často pravdu a chce
ti dobre. Buď to neskôr pochopíš alebo nie.
v škole si zmenil vedúceho ateliéru a prešiel si od
Ivana csudaia k danielovi Fischerovi. veľa insiderov
to vyslovene šokovalo. Môžeš ich porovnať?
aNdREj dúbRavSký: S Ivanom by som to mohol prirovnať
k zložitému mileneckému vzťahu: viete, že sa navzá-
jom veľmi milujete a obdivujete, ale často máte nezho-
dy pre maličkosti, mám ho stále veľmi rád, píšeme si
občas esemesky. S danielom som prežil zatiaľ iba dva
semestre, všetci čakali, že pod vedením iného profeso-
ra zrazu predvediem niečo úplne iné a za tri mesiace
vznikne nový, „fischerovský“ andrej dúbravský, ale to
by bolo falošné. Mám pocit, že študenti často šijú diela
na mieru školskej komisii, vieš, ako väčšinou končia tí
najväčší bifľoši...
a ako končia tí nebifľoši, čo si po všvu môžu pove-
dať, že sú úspešní?
aNdREj dúbRavSký: úspech je aj to, ak niekto po tých
šiestich rokoch pochopí, že umenie nie je jeho cesta
a nájde to, čo má skutočne rád, napríklad kaderníctvo
alebo jadrovú fyziku, lepšie neskoro ako nikdy. u nás
na Slovensku môžeš byť hviezda na umeleckom mikro-
nebíčku z večera do rána.
Ľahko sa ti hovorí...
aNdREj dúbRavSký: dokonca môžeš dostať dvojstranu
v najčítanejšom denníku, ak urobíš napríklad obraz
z fazule! veľmi rád by som sa pozrel v čase aspoň o päť-
desiat rokov dopredu, ktorí umelci sa budú stále po-
važovať za dôležitých, história je veľmi nevyspytateľná
(dúfam, že to budem aspoň ja a lady gaga)
S ktorým umelcom by si sa rád stretol?
aNdREj dúbRavSký: rád by som si vypočul a stretol sa
sFarinellim,najslávnejšímspevákom-kastrátom,zomrel
v roku 1782, dnes nie je možné počuť spev kastráta,
pretože sa chlapci pre spev našťastie nekastrujú...
text andrej Jaroš
Foto archív andreja dúbravského
úspech je aj To, ak niekTo po šTúdiu
na všvu pochopí, že umenie nie je jeho
cesTa a nájde To, čo má skuTočne rád.
1 yOu aRE NO aLLOwEd..., 2012, 150 x 200 cm, akryl na plátne 2 tHE cOLdESt juLy, 2012, 130 x 160 cm, akryl na plátne 3 dIEt, 2011, 100 x 80 cm, akryl na plátne
4 FaStER, StRONGER, HIGHER, HaRdER, 2012, 200 x 250 cm, akryl na plátne 5 andrej dúbravský a jeho najnovšia maľba 6 aNdREj dúbRavSký
5
6
magazinewithadifferencefightissue41
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/ak ste po minulé dva roky začiatkom októbra postrehli, že sa
v Bratislave niečo deje, že ľudia prúdia galériami, niektorí s po-
három vína, iní s minerálkou, presúvajú sa z vernisáže na verni-
sáž, rozprávajú sa s umelcami a kurátormi, blúdiac prstom po
programovej skladačke, a ak ste sa náhodou v posledných dvoch
rokoch ocitli na koncerte hexu, pary, Noisecut, tatabojs, Zóny a
či živých kvetov priamo na nádvorí Slovenskej národnej galérie,
boli ste s najväčšou pravdepodobnosťou účastníkmi Bratislava art
Festival-u, resp. BlaF-u. ak sa vám charakter týždňového podu-
jatia pozdával, môžete ho tento rok zažiť znova – od štvrtka do
nedele, 4. až 7. októbra. Zaznačte si tento dátum rovno do diára.
Slovom – štvrtého až siedmeho októbra na vás čaká tretí ročník je-
dinečného bratislavského festivalu umenia BlaF, nabitého – ako
inak – kvalitným a zaujímavým programom bratislavských galérií
a množstvom sprievodných podujatí.
organizátormi festivalu sú Nadácia – Centrum súčasného
umenia, ktorá v Bratislave funguje a realizuje rôzne projekty na
podporu súčasného umenia od roku 2001, a produkčná spoloč-
nosť Clockwise. Začne sa vo veľkom štýle, ako sa na poriadny
festival patrí. piatkový večer bude venovaný, ako inak, koncert-
nému úvodu na nádvorí Slovenskej národnej galérie. príde Billy
Barman, obľúbený open all Stars Band a fenomenálna formácia
Chiki-liki-tua so svojimi najväčšími hitmi. do festivalu sa zapo-
jilo dvadsaťdva bratislavských galérií s kvalitnou programovou
ponukou, ktoré počas festivalových dní ponúknu obohatenú dra-
maturgiu v podobe workshopov, diskusií, stretnutí s vystavujú-
cimi umelcami a mnoho iného. keďže rozsah tohto článku nám
neumožňuje vymenovať všetko, výberovo spomeňme to najzaují-
mavejšie, aby ste mali predstavu, na čo sa tešiť.
tak predovšetkým, aby ste stihli obísť všetky galérie vždy
v čase, kedy sa v nich práve niečo bude diať (a diať sa toho, vo via-
cerých prípadoch aj paralelne, nebude málo), budete mať v galé-
rii SpaCe od piatku do nedele možnosť zapožičať si v rámci pro-
jektu Crazycurators bike-ride bicykel, na ktorom pohodlne všetko
stihnete! popritom si zároveň v galérii môžete prezrieť štvrtý roč-
ník bienále Crazycurators Biennale. v sobotu popoludní sa však
podľa mapky participujúcich galérií vyberte radšej peši. v rámci
obľúbenej gallery Wine route sa bude opäť v rôznych galériách
servírovať delikátne víno, spojené s prehliadkou výstavy. Najzá-
bavnejšia bude akiste tá posledná... v galérii Slovenskej výtvarnej
únie si budete môcť pozrieť výstavu aktuálnych finalistov a víťaza
sedemnásteho ročníka Ceny oskára čepana, v klube umelcov
výstavu mladej úspešnej umelkyne, minuloročnej finalistky tejto
súťaže kataríny poliačikovej. v sobotu od 20. h. sa bude v Svú
premietať a hrať na aktuálnu nôtu. Cinemaat odprezentuje fil-
movo-hudobno-výtvarnú performance
Goodbye Cvernovka. v kressling gallery sa
v piatok o 18.h. uskutoční vernisáž kon-
troverzného českého umelca ondřeja
Brodyho. v tranzite na Zlatých pieskoch,
ako aj v galérii hIt na hviezdoslavovom
námestí prebehne v predvečer festivalu
otvorenie nádhernej výstavy Objavenie
pomalosti II pod kuratelou koordinátorov galérie doroty kende-
rovej a Jara vargu. v galérii Francúzskeho inštitútu sa za vedenia
aktuálneho riaditeľa pozdvihla dramaturgia výstav, počas BlaF-u
v nej bude inštalovaná výstava Papillon et Brasse (Motýľ a motýlik),
mapujúca dvadsať rokov pôsobenia gandy gallery v Bratislave.
v galérii enter môžete v piatkový večer od 20. do 22. h. zažiť per-
formance, zaoberajúcu sa „zakliatymi“ otázkami „kto sú návštevníci
galérií, ako vyzerajú, čo si všímajú a čo ich zaujíma, a či sa naozaj poze-
rajú – aspoň v rámci BLAF-u – na vystavené diela, alebo iba zbierajú pe-
čiatky?“ – to sa budú pýtať prevádzkovatelia galérie a vy im pomô-
žete hľadať odpovede. vo Fru Fru gallery bude prebiehať výstava
mladých vizuálnych umelcov, ešte študentov vysokých umelec-
kých škôl. Sprievodným programom budú diskusie na témy, prečo
chodiť do galérie a fungovanie obchodu s umením na Slovensku. v de-
sign factory sa v piatok uskutoční a.live festival vol. II / micro session,
teda jednodňový festival prezentácie vývoja súčasnej slovenskej
vizuálnej scény. živé vizuály sa predstavia v kombinácii s tancom,
divadlom, poéziou a budú zamerané na podporu novovznika-
júcich projektov audio-video techniky či mashupu. v programe
nebude chýbať ani programová náplň pre rodiny s deťmi, ktoré
sú jednou z cieľových kategórií festivalu: tvorivé dielne pre deti
budú prebiehať napríklad v čin-čin gallery, pre školy základné a
stredné v krokus galérii, ateliéry pre rodiny s deťmi pripravuje aj
Slovenská národná galéria.
Zo sprievodných programov spomeňme prednášku etablo-
vanej rakúskej licitátorky andrey Jungmann z viedenskej poboč-
ky aukčného domu Sotheby´s, ktorá sa uskutoční v prvý večer
festivalu a bude sa niesť v znamení úvah nad stavom umeleckého
trhu v európe. v rámci série neformálnych stretnutí priateľov ar-
chitektúry a dizajnu, ktoré majú tradíciu od roku 2002, obľúbe-
nej Clubovky, sa na BlaF-e v sobotu predstaví guru talianskeho
dizajnu rossana orlandi, majiteľka vlastnej štýlovej galérie di-
zajnu v Miláne, nesúcej jej meno. No a pre všetkých módnych
fajnšmekrov pripravil pre vás Slovak Fashion Council sprievod-
né podujatie Móda: šanca na úspech, ktorého súčasťou budú pred-
nášky a diskusie na tému módneho priemyslu (fashion business)
s domácimi a aj zahraničnými hosťami. Súčasťou eventu bude vý-
stava odevných diel a návšteva Stefana Siegela z Británie, predsta-
viteľa mimoriadne úspešnej platformy Not Just A Label! prehovorí
okrem iného o svojej ceste k úspechu a všetkým chtivým začínajú-
cim (alebo pokročilým) dizajnérom poradí, ako sa chopiť príleži-
tosti, aké sú výhody a nástrahy on-line prezentácie a ako si určiť
kľúčové faktory pre úspech. pretože tvorcovia festivalu BlaF si
myslia, že aj kvalitná autorská módna tvorba je umenie, ktorému
treba dať priestor! Zo sprievodných programov vás akiste poteší
aj BlaF Market , ktorý pre vás pripravila nezisková organizácia
čerstvé ovocie (autori populárneho projektu urban market).
v Nu Spirit Club-e vám popritom po celú dobu trvania festivalu
budú každý večer do tanca vyhrávať známi a populárni dj´s a sku-
piny. a to všetko máte možnosť zažiť, vidieť, precítiť a nasať za
vstupné 0 eur.
viac však v tejto chvíli neprezradíme. všetko sa dozviete
včas. Na záver už len: 4. až 7. októbra 2012. ...a možno príde aj
larry gagosian...
text N-CSu
www.bLaF.Sk
šTvrTého až siedmeho okTóbra na vás čaká TreTí ročník
jedinečného braTislavského fesTivalu umenia blaf, nabiTého –
ako inak – kvaliTným a zaujímavým programom
braTislavských galérií a množsTvom
sprievodných podujaTí.
ART
FIGHTISSUE
BratISlava art FeStIval 2012
BlaF
inspiremagazine42
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/RomaRoman Onndák,dák, Good Fed Feelings in Good Td Times, 2003, perfpe ormance, Courtesy ofy of TatTT e Colleclle tion Lonondondonn
FotoFoto: Be: B noitnoit Pailley. Courtesy Vs -A-C Foundatnd ion MoscM ow and New Mw Museuum New York
Aj ja
chcem
vidieť!
Bratislava
Art Festival
4. – 7. október 2012
Zažite 30 galérií,
relaxujte na koncertoch
a víkendujte s umením.
www.blaf.sk
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Partizán je člen organizovanej ozbrojenej skupiny, bojujúci zväčša
za určitú ideu, osobu, stranu, vec záujmu, vo väčšine prípadov proti
cudzím silám či armádam okupujúcim určité územie. Partizáni vedú
tzv. partizánsku vojnu. Pre tento boj vedome používajú zbrane alebo
akékoľvek ďalšie prostriedky. Ako partizáni bývajú často označova
ní aj diverzanti bojujúci v tyle nepriateľa.
Výtvarník Aleš Vojtášek chce projektom Guerrillas – Partizánky pou
kázať na veľkosť a silu odhodlania v boji za slobodu. Už tradične si vybral pre
zvečnenie námetu nežnejšie pohlavie a lyrizovanú formu módnej fotografie.
Projekt Guerrillas – Partizánky je akýmsi protipólom, symbolom od
boja, k ďalšiemu autorovmu projektu DICKtators, cez ktorý poukazuje na kult
osobnosti a na zverstvá najväčších beštií v novodobej histórii (tento projekt ste
mohli vidieť v predchádzajúcom čísle Inspire. pozn. red.).
guerrillaS – partizánkY
photography aleš Vojtášek
make up SilVia Strelecká
hair toni&gUY
styling BarBora šindlerYoVá
models PaUlina l. / cliqUe ModelS, eVa B. / UniqUe-one
ART
„fascinuje ma Ten paradox, na jednej sTrane krehké žieňa,
na sTrane druhej neohrozená bojovníčka Túžiaca
po slobode, neraz ochoTná položiť za ňu vlasTný živoT.“
aleš vojTášek
inspiremagazine44
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/10BáBkari
Lútkari, alebo ak chcete, bábkari boli vždy bojovníci a dobrodruhovia. Tí tradiční, kočovní
bábkari bojovali v 18. a 19. storočí proti ľudskej zadubenosti, chamtivosti, pýche, obžer
stvu a iným neduhom spoločnosti. Ale boli aj plnohodnotnou súčasťou národnooslobo
dzovacích hnutí.
Tí dnešní moderní lútkari z Dezorzovho lútkového divadla pripájajú k tradičným
myšlienkam, za ktoré sa oplatí bojovať, aj iné – moderné a súčasné. Bojujú za zvýše
nie kopulačnej, prepytujem, populačnej krivky v predstavení Gašparkove šibalstvá alebo
erotické dobrodružstvá Bob De Nira, búrajú mýty a legendy Slovanskej histórie v insce
nácii Perun, Hrom bezbožných, podporujú práva homosexuálov scifi komédiou Lovesto
ry a dokážu aj zabaviť hororovou moralitkou Desperanduľa, či odvážne nadväzujú na
zaniknutú, niekoľkostoročnú tradíciu tradičného marionetového divadla v projekte Slo
venské marionetové divadlo. No a tento rok v decembri odštartujú svoj boj za slobodu
utláčaných pod vedením slávneho piráta Sandokana. Premiéra marionetového muzikálu
Sandokan – Tiger sa vracia s hudbou Mariána Čekovského a textami Agdu Bavi Paina
je pripravená na december v novopostavenom Dezorzovom lútkovom divadle – jedinom
bábkovom divadle pre dospelých – v budove YMCA v Bratislave.
Text Marián Mitaš
11manik
Manik je známa bratislavská postavič
ka, figurujúca v rôznych zoskupeniach
a zároveň zakladateľ unikátnej neorga
nizácie Priaznivci nepriaznivého poča
sia, ktorá sa špecializuje na outdoorové
stretnutia ľubovoľného charakteru od
opekačiek, bicyklovačiek v daždi alebo
snehu cez splavovanie v zime až po ná
ročné horolezecké expedície a vlastné
olympiády so zaujímavými nedisciplína
mi. Aby sa nepriaznivé počasie necitova
lo len v negatívnom kontexte, táto skupi
na ho priam miluje.
13veronika
ako sa človek dostane k tomu, že si jedného dňa kúpi ring, bahno a zoženie baby, ktoré
v ňom robia šou pre divákov?
Úplnou náhodou, stretneš v bare kamoša a jeho kamoš sa ťa pri tretom drinku opýta, či by si nechcela
zápasiť v blate. Odpoveď jasná: ÁNO, SAMOZREJME! A už to šlo. Tréningy „nasucho“, debaty, prípra
vy, prvá šou a potom ticho... Tak som si sadla so všetkými zainteresovanými, dohodla sa a vzala celý
biznis na seba... Odkúpila som bazén a po siedmich rokoch už mám tretí.
zápasy v bahne nasucho je niečo ako akvabely na trávniku, nie?
Je to niečo ako keď Sagan sedí na stacionárnom bicykli.
aké je mať blato v očiach? lebo nad tým jediným uvažujem, keď vidím tie fotky...
My baby sme si už zvykli, ale väčšinu „dobrovoľníkov“ to prekvapí... Ale neboj sa, pekne sa o nich stará
me, utrieme očká, poľutujeme. Hlavne sa toho netreba báť, oko všetko vyplaví a určite to nie je škodlivé
ani nebezpečné, inak by som do toho sama nešla.
ďalšia praktická, babská. veľmi to vysušuje pokožku?
Práveže vôbec! Je to parádny píling, možno to trosku vysuší, ale veľmi prospešne, veď hen, aké sme
krásne!
zatiaľ som videla len zacápané fotky. ale aj tak mi to nedá, je to nejaké nepríjemné v intím-
nych partiách? predsa len – vieme, aké je to, mať tam piesok...
Máš nohavičky, a nie je to pieskové, je to skôr mokré, to máš skoro ako keď sa pocikáš.☺
marek sa pýta: ako často pritom prídete o plavky?
Nie veľmi často, resp. keď aj áno, hneď sú rýchlo späť... Ale na upokojenie mužskej predstavivosti:
VŽDY niečo vykukne.
čo na to hovoria tvoji rodičia?
Obaja sa už boli pozrieť a maminke sa hlásim vždy, keď ideme zápasiť mimo BA. Ľúbia ma tak ako ja
ich a podporujú ma.
Dá sa takýmto biznisom uživiť?
Dá sa to brať ako hobby, ktoré ti zároveň aj zarába, taký part time pri obyčajnom bežnom smrteľníc
kom džobe.
zažila si niekedy skutočný boj v bahne? nie iba inscenovaný, ale reálny?
Určíte áno, už sa párkrát stalo, že si chlapec potreboval niečo dokázať, ale máme výhodu, poznáme
terén a aj sila tam nejaká je. Ale toto, samozrejme, nie je cieľom, cieľom je zabaviť ľudí, poprípade po
skytnúť zážitok tomu, pre koho je to celé pripravené.
aký s tým máš plán do budúcnosti?
Plánov je veľa, možností, ako ich uskutočniť, menej...
čo ti bráni?
Čas, lenivosť, finančná náročnosť a zakomplexovanosť Slovákov.
máme v tomto čísle aj článok od dievčat, čo robia poledance. je to trochu príbuzné mini-
málne tým, že sa ľudia (aj ja) nevedia často rozhodnúť, či je to šport, exhibícia, alebo prosto
striptíz, braný vážne len z pohľadu ľudí, čo to robia. aký máš názor?
Myslím, že baby, čo robia poledance, to berú výlučne ako šport, niečo ako nový druh cvičenia na udr
žanie sa vo forme, a to, že je to prudko sexi a erotické, im robí promo (samozrejme to platí len pre tie,
ktoré to už akotak vedia, inak je to big fun). Čo sa nás týka, šport to nie je určite, je to exhibícia, je to
šou a to, že je to erotické, nás predáva. Je to veľmi prirovnateľné k americkému wrestlingu, preto aj
názov MUD WRESTLING.
Foto archív autorov
12pornohaSič
Na festivaloch niekedy býva naozaj HOT.
Týmto ďakujeme za tvrdý boj o schlade
nie účastníkov a rozohriatie sŕdc dám.☺
Foto Stanči Karellová
čo sa nás Týka, šporT To nie je určiTe, je To
exhibícia, je To šou a To, že je To eroTické, nás predáva.
je To veľmi prirovnaTeľné k americkému wresTlingu,
preTo aj názov mud wresTling.
PEOPLE100magazinewithadifference45
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/FIGHTISSUE
rukavica, ktorá vás rozvibruje
Zariadenie známe ako Mobile Music Touch nie je nudne nazvaná smartfónová hudob
ná appka, ale nová medicínska zbraň v boji proti neurologickým poškodeniam. Vedci
z Georgia Institute of Technology vyvinuli rukavicu pomáhajúcu v uzdravovaní pacientom
s poškodením chrbtice. Je to elektrický klavír spojený s rukavicou, sprostredkúvajúcou
vibrácie do jednotlivých prstov, podľa toho, ktorú notu skladby by mal ktorý prst hrať.
Reálne výsledky v zlepšovaní jemnej motoriky pacientov prekvapili samotných autorov
tohto projektu, predpokladá sa, že najdôležitejšia časť veľkého úspechu tohto zariadenia
spočíva práve v tom, že subjekty sa učia hrať skladby, čo je zábavnejšie ako klasické mo
torické cvičenia a pacienti okamžite vidia zlepšovanie. Hlavný účel tohto vynálezu je síce
skvelý, ja však dúfam v jeho skoré uplatnenie aj mimo medicíny. Napríklad na zlepšenie
hudobných schopností nás, menej šikovných. Aj keď mám pocit, že mne by ku poriadnej
hre na klavír nepomohla asi ani rukavica dávajúca elektrošoky.
Text Filip Šustek
Foto internet
Dvojitý život slečny pacinky
Že mačka je dravec, to je každému jasné. Áno, aj tá lenivá guča chlpov, ktorá vám teraz
leží na klávesnici. To, čo tieto priateľsky sa tváriace zakrpatené tigre robia, keď sa na ne
práve nepozeráme, sa pokúsilo niekoľko vedcov zdokumentovať projektom Kitty Cams
(www.kittycams.uga.edu). Rok trvajúci výskum uskutočnili pomocou ľahkých odolných
mikrokamier, ktoré si malé predátory na špeciálnom obojku nosili všade so sebou. 44
percent voľne sa pohybujúcich domácich mačiek mimo dohľad človeka lovilo, 30 per
cent bolo dostatočne šikovných na to, aby si živú večeru aj ulovilo. Zaujímavé je však
zloženie ich jedálneho lístka. Najčastejšou korisťou mačky domácej boli totiž malé hady.
Nasledovali menšie plazy, hlodavce a veveričky. Keby Indiana Jones tušil, že jeho problé
my s hadmi mohlo vyriešiť zopár dobre umiestnených mačiek, asi by zavesil svoj bič na
klinec. Záhadou však pre mňa zostáva, ako vedci presvedčili testované mačky, že ška
tuľka veľkosti ovládača garážových dvier, visiaca im z obojka, je niečo úplne prirodzené
a nehodné pozornosti. Ak si predstavím seba, ako sa pokúšam zavesiť podobnú parádu
na krk mojej mačke, krvavé škrabance sa mi na rukách otvárajú samé od seba.
Bojová
tech cave
TECH
kDe sa strácajú naŠe náboje?!
Po svete behá hromada zlých ľudí. A teraz nemyslím ľudí, ktorí neprevedú babičku cez
cestu a v nestrážených chvíľach lámu zabalené sušienky v obchodoch (Áno, toto zver
stvo sa skutočne deje. Tyler Durden by bol hrdý.). Hovorím skôr o ľudoch, ktorí sa pre svo
ju prirodzenú spoločenskosť radi združujú v organizáciách obchodujúcich s bielym mä
som a drogami, alebo ilegálne vyrábajú, kupujú a distribuujú zbrane. Google, resp. jeho
divízia Google Ideas, ktorá združuje ľudí a projekty, usilujúce sa rôznymi spôsobmi zlep
šiť svet sa na nedávnej konferencii Illicit Networks: Forces in Opposition (INFO) pozrelo
na spôsob, akým verejne dostupné informácie a technológie, ktoré má webový gigant
k dispozícii, môžu pomôcť v boji proti spomínaným skupinám. Jedným z výstupov z tejto
konferencie je fascinujúco desivá interaktívna infografika (bit.ly/N6UVgi), monito
rujúca pohyb zbraní a streliva po svete. Prepojenia medzi krajinami sú občas ne
čakané (naschvál si pozrite, s kým všetkým obchodovalo Slovensko), rovnako ako
sumy figurujúce aj pri tých najmenších krajinách. Hoci jedna interaktívna techno
lógia boj s obchodom so zbraňami nevyhrá, je to nástroj, ktorý, dúfajme, aspoň
trochu pomôže širšej verejnosti pochopiť tento komplikovaný problém.
3D Dieťa
Technológia 3D tlače je na vzostupe, možnosť vziať prakticky ľubovoľný digitálny 3D ob
jekt a dať si ho akoby z ničoho stvoriť 3D tlačiarňou, to je hit mnohých geek parties po
slednej doby. Ale neboli by to naši japonskí priatelia, aby aj do tohto odvetvia nepriniesli
niečo nečakané a predtým nevidené (a niečo, s čím zdravý rozum intenzívne bojuje).
Vďaka japonskej strojárskej firme Fasotec majú nastávajúci rodičia možnosť dať vytla
čiť priestorový model svojho nenarodeného dieťaťa. Vo zvyšku sveta je táto vymoženosť
zatiaľ síce nedostupná, nemusí však byť ďaleko čas, keď vám vaša tehotná kolegyňa
nebude ukazovať vytlačený screenshot ultrazvuku, ale fyzicky presnú sochu plodu, ktorý
v sebe práve nosí. Tešíte sa?
Technológia 3d Tlače je na vzosTupe, možnosť vziať
prakTicky ľubovoľný digiTálny 3d objekT a dať si ho akoby
z ničoho sTvoriť 3d Tlačiarňou, To je hiT mnohých
geek parTies poslednej doby.
inspiremagazine46
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Dizajnvíkend je medzinárodný festival súčasného dizajnu, blízky známym De
sign Weeks vo svete. V septembri sa bude konať jeho štvrtý ročník. Festival
opäť popup štýlom obsadí charizmatické priestory opusteného Pisztoryho
paláca a zároveň sprístupní susedné budovy dnes už uzavretého objektu,
patriaceho nemocnici sv. Michala vrátane jeho poetickej záhrady. Program
Dizajnvíkendu bude tento rok naozaj intenzívny. V areáli paláca bude už tra
dične špeciálna PechaKucha Night, na ktorej sa predstavia zahraniční hostia
festivalu. Jeden večer bude patriť súčasnej rakúskej dizajnérskej scéne. Po
čas Vienna Design Night ju pred
stavia napríklad Thomas Geisler,
kurátor viedenského MAKu –
Múzea úžitkového umenia, orga
nizátorky festivalu Vienna Design
Week či predstaviteľka agentúry
Departure, ktorá sa vo Viedni ve
nuje podpore kreatívneho priemyslu. Paralelne prebiehajúca performancia
rakúskych dizajnérov tvoriacich pod značkou BreadedEscaloupe ukáže, ako
efektívne, ekologicky a vtipne využiť silu pary. Tento rok dostane po prvý
raz na Dizajnvíkende väčší priestor móda. V kurátorskej koncepcii odevnej
dizajnérky Márie Štranekovej sa počas veľkej módnej prehliadky predstavia
odevní dizajnéri zo Slovenska, Čiech a Poľska (napr. Marcel Holubec, Lenka
Sršňová, Miroslava Horká –Top styl designer 2011) a študenti a absolventi
odevného dizajnu zo Zlína aj z Bratislavy. Pre verejnosť sú ďalej priprave
né raňajky s dizajnérmi, kde budú môcť diskutovať a spoznávať ich tvorbu
v neformálnej atmosfére, workshopy pre deti, poradenstvo na tému dizajn,
videomapping. Navyše sú pre verejnosť, ktorá chce vedieť o dizajne viac,
pripravené prednášky významných hostí, ako napríklad holandského dizaj
néra Jonathana Puckeya z amsterdamskej Gerit Rietweld Academie, Petra
Biľaka – slovenského grafického dizajnéra, ktorý sa presadil v zahraničí, To
máša Gabzdila Libertínyho, ďalšieho vo svete úspešného dizajnéra, ktorý
získal napr. prestížne ocenenie Designer of Future na Design Basel a jeho
včelie objekty sú aj v zbierkach newyorského múzea MoMA. Okrem paláca
a nemocnice, kde budú koncentrované kurátorské výstavy, napríklad me
dzinárodný projekt To be continued, výstavy Light Sculpture, Vy nám, my
vám II. a profilové výstavy slovenských dizajnérov, nezávislých dizajnérskych
značiek, ale aj progresívnych výrobcov a predajcov dizajnu, bude program
prebiehať aj na ďalších miestach Bratislavy. Vernisáže, eventy a diskusie s di
zajnérmi pripravujú vybrané showroomy dobrého dizajnu v meste (Konsepti,
TON, Unilight, Stopka, Bene, Kabinet, KFA) a galérie ako Photoport, trivjed
nom, Satelit, Dizajn štúdio ÚĽUV, Nova, Art Design Project. Súčasťou pod
ujatia bude výstava Tekutý čas v SNG, ktorá predstaví 20 rokov existencie
Ateliéru Kov a šperk na VŠVU.
Text Ľubica Hustá
Foto archív autora
termín – 19. – 23. september 2012
hlavný program – Pisztoryho palác, Štefánikova 25, nemocnica sv. Michala
paralelný program – výstavy, eventy, vernisáže, akcie v galériách, showroomoch
a vo verejnom priestore
DizajnvíkenD
BratiSlava 2012
Foto zľava doprava, zhora nadol kompott / výstava light sculpture / breaDeD escalop / jonathan puckey / tomአgabzDil libertiny – meDový plast
TenTo rok dosTane po prvý raz na dizajnvíkende väčší priesTor móda.
v kuráTorskej koncepcii odevnej dizajnérky
márie šTranekovej sa počas veľkej módnej prehliadky predsTavia
odevní dizajnéri zo slovenska, čiech a poľska.
DESIGN
magazinewithadifferencefightissue47
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Vizuálnu umelkyňu Sáru Perneckú poznám pomerne dlho
a som jedným z tých, ktorí jej dielo nosia už vyše desať
ročie v podobe tetovania priamo na svojom tele. Práve jej
vzor som si vybral roku 1999 v rámci kurátorského projek
tu Slovak Art For Free pre benátske Bienále, ktorý kurá
torsky pripravili Alexandra Kusá a Petra Hanáková. Dote
raz som toto svoje rozhodnutie neoľutoval, čo pri kerkách,
ako vieme, nie je vždy tak.
Sára sa narodila v Skalici a koncom deväťdesia
tych rokov dokončila štúdium maľby na Vysokej škole vý
tvarných umení v Bratislave v ateliéri profesora Daniela
Fischera. Dosť rýchlo bolo zjavné, že na slovenskú scénu
vstúpila výrazná, už vyzretá tvorivá osobnosť. Spolu s ďal
šími výtvarníkmi svojej generácie sa odklonila od tradičné
ho média maľby a inklinovala väčšmi k inštalácii a k iným,
„aktuálnejším“ formám vyjadrenia. Myslím si, že v nej zo
stalo veľa podnetov ešte zo stredoškolského štúdia na
ŠUPke, kde ju na textile učil pán Karol Pichler. Dnes sa to
už zdá veľmi dávno, ale možno nezaškodí pripomenúť si,
že deväťdesiate roky skutočne
znamenali obrovský zlom v deji
nách slovenského umenia, ale aj
v spoločnosti ako takej.
Som rád, že sa stretávame
práve v tomto priestore, ktorý je
v mnohom pre našu scénu vizuálneho umenia príznačný.
V inej krajine a v inom meste by Sára Pernecká pravdepo
dobne vystavovala v kunsthalle, ale také dačo my nemá
me a podľa našich politikov to vlastne ani nepotrebujeme,
takže to ani v dohľadnom čase mať nebudeme, a keď, tak
v nejakej zmutovanej podobe, kam sa zmestí všetko od
Martina Benku až po Bidelnicu a Paliho Susu.
Sára si pre výstavu zvolila názov BODYSERVIS, ako
parafrázu na to, že priestor Max Klinger bol pôvodne pne
uservis. Takúto ušľachtilú premenu oceňujem.
Určite sa viacerí tešíme, že sa Sára Pernecká po ro
koch vracia s novou výstavou. Má za sebou dlhšiu tvorivú
a veľmi náročnú prestávku. Počas nej sa venovala dlho
dobému formovaniu svojich dvoch zvlášť vydarených diel
– syna Maxa a dcéry Pandory. To všetko je dôsledok vzťa
hu s architektom Milošom Juránim, s ktorým sa ešte ako
študentka zoznámila počas štúdia. A ako je na Slovensku
tradičným zvykom, dokopy sa dali na koncerte punkovej
skupiny The Exploited v bratislavskom PKO.
Sára pri svojom návrate predstavuje 12 kresieb, sú
to akryly na papieri a niekoľko textilných inštalácií výraz
ných farieb. Verím, že tá farebnosť vychádza zo zveličenia
detského sveta. Aj môj syn má tieto Sárine svojrázne lát
kové bytosti, akýchsi sympatických mutantov, mimoriad
ne rád.
Už Schiller a neskôr Freud a mnohí ďalší tvrdili, že
práve v umelcoch zostáva aj v dospelosti veľa z dieťaťa
a tvorba je aj princípom hry. Sárine objekty však podľa
mňa poodhaľujú aj istú erotickú dráždivosť, jednoducho
skrývajú tajomstvo a príbeh, ktorý si každý z nás môže
dorozprávať a domyslieť sám.
Táto výstava úzko súvisí so Sárinou doterajšou prá
cou a jej záľubou vo využívaní textilných materiálov, ale
zároveň ich rozvíja. Opäť skúma problematiku ľudskej te
lesnosti, jej tvarov, symbolov a premien. Jej objekty sú mi
nimalistické, zredukované na podstatu a zbavené konkrét
nych čŕt alebo pohlavia.
Mohol by sa za nimi ukrývať ktokoľvek a priznám
sa, niekedy na mňa pôsobia aj trocha strašidelne. Občas
mi vzdialene pripomenú masky a bábky, ktoré Marcel Bre
uer vytváral pre Bauhaus, inokedy sa mi vidí, že Sára nad
väzuje na abstraktné geometrické umenie.
Dovoľte mi ešte spomenúť nedávny článok istého
mladého Američana v časopise Vice, ktorý sa na príklade
retrospektívy Tracey Emin sťažoval, že dnešnej vizuálnej
tvorbe absolútne nerozumie a celá sa mu vidí nepocho
piteľná a cudzia. Ten jeho plytký, smutný text koloval na
internete. Neviem, kde vzniklo nedorozumenie, že v ume
ní aj v literatúre treba všetkému rozumieť, inak to nemá
cenu. To je nezmysel.
Ja chodím na súčasné umenie práve preto, aby
som sa konfrontoval s niečím novým, nečakaným, nieke
dy šokujúcim, inokedy poučným. Aby som sa inšpiroval
tým, ako dnes tvoria iní a čo sa oni naučili od predchod
cov. Aby som neobjavoval už objavené. Nepotrebujem
chápať úplne všetko, to sa pri autentickom umení a písaní
ani nedá. Keby som chcel všetkému rozumieť, tak nejdem
do galérie, ale do hypermarketu a nečítam knihy, ale re
klamné katalógy.
Som veľmi rád, že môžem opäť nechať na seba –
na svoje telo, myseľ, city – pôsobiť diela Sáry Perneckej,
ktorej týmto aj blahoželám a držím jej palce do ďalšej tvor
by. Som zvedavý, čo vo mne jej Bodyservis opraví.
Text Michal Hvorecký
Foto archív Kabinet
Sárin BoDYServiS DESIGN
sára si pre výsTavu zvolila názov
bodyservis, ako parafrázu na To, že priesTor
max klinger bol pôvodne pneuservis.
TakúTo ušľachTilú premenu oceňujem.
inspiremagazine48FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/MLYNSKE NIVY 34
821 09 BRATISLAVA
SHOWROOM@KABINETKABINET.SK
WWW.KABINETKABINET.SK
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/diela oboch umelcov ma upútali na dvoch rôznych
výstavách. keď som absolvoval tú druhú, ich práce mi
ihneď spojil dráždivý obsahový aj farebný protiklad.
Jedna práca je v bielej, druhá v čiernej. Jedna stvárňuje
srdce a druhá predmety v štýle „čiernej mágie“. obaja
študovali v rovnakom ateliéri keramiky na všvu. lucia
kováčiková a rudolf rusňák.
lucia kováčiková ukončila bakalárske štúdium
VŠVU v ateliéri keramiky prácou „Pokušenie“. Váza je
z porcelánu a na materiál, z ktorého je vyrobená, má po
merne veľké rozmery – 37 x 45 x 21 cm. Váza má priro
dzenú farebnosť vypáleného porcelánu s transparentnou
glazúrou a je metaforickým zobrazením srdca ako obrazu
a symbolu. Srdce je obrazom lásky, zamilovanosti, vášne,
trápenia a iných pocitov, ktoré sa v ňom zaznamenáva
jú. Je miestom prameniacich citov, túžby a vášne. Had,
ktorého na váze zastupuje reliéfny dekor inšpirovaný ha
ďou kožou, šupinami, je symbolom pokušenia, pokušiteľa
a zvodcu. Dielo je na hranici dizajnu a voľnej tvorby. Cie
ľom autorky bolo vytvoriť funkčný úžitkový predmet. Lucii
ne práce budeme môcť obdivovať v septembri tohto roku
na Študentskom porcelánovom sympóziu v Dubí.
ruDolf rusňák je čerstvým absolventom magis
terského štúdia VŠVU v ateliéri keramiky, ktoré zakončil
prácou „Zbierka vášní“. Tá je otvorenou kolekciou osob
ných a interiérových doplnkov, ktorej jednotlivé časti do
kážu fungovať ako solitéry, pričom ich spája jednotná
idea a forma. Na zbierke pracoval približne rok. Inšpiro
val sa symbolikou, príbehmi a vášňou ako silným a dlho
dobým citom, ktorý ovplyvňuje človeka a jeho myslenie.
Sám si vášeň zadefinoval ako termín balansujúci medzi
hriechom a oddanosťou. Vizuálne ho tiež ovplyvnil sym
bolický obsah tetovaní, cez ktoré sa prepracoval k nábo
ženskej symbolike. Tú si zaznamenával najprv v grafickej
podobe, z čoho sa prirodzene odvíja farebnosť kolekcie.
Jeho kresebná príprava je priamym východiskom pre po
sun do 3D objektov. Kolekciu obohatenú o nové kusy, na
ktorých momentálne autor pracuje, budeme môcť vidieť
na výstave v Pražskom DOXe v decembri 2012 a januári
2013.
Text Augy Miltak
Foto archív autora
m
r.
B
l
a
c
k
a
n
D
m
i
S
S
w
h
i
t
e
rudolF ruSňák a luCIa kováčIková
Foto zhora nadol zbierka váŠní / pokuŠenie
ARTinspiremagazine50
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Vstávajú pre ňu cez týždeň o šiestej ráno, aby ju stihli vidieť ešte pred
prácou. Sú od nej závislí. Muži aj ženy. Stretávajú sa tu biznismeni
s „chlapcami z ulice“. A prečo ľudia chodia zo seba vypotiť dušu do Bra
tislavskej boxerny? Možno aj pre trénerov Miša Vičana a Jozefa Murína,
ktorí ich učia bojové športy. Patrí medzi ne thajský box, box, brazilian jiu
jitsu a mix Martial Arts (mix boja v stoji a na zemi).
A prečo tam chodí náš kamarát grafik? „Ja osobne tam chodím
preto, že majú aj skoré tréningy, ktoré stihnem absolvovať ráno.“
A prečo box? „Je to šport, pri ktorom komplexne používam všet
ky svalové partie, zapojím celé telo. Možno aj preto, že sa môžem cítiť
bezpečnejšie, keď v noci kráčam mestom. Ráno si to odmakám, cítim sa
v práci lepšie, som rád, že pre seba niečo spravím.“
Foto Peter Sedláčik
www.bratislavskaboxerna.sk
14BratiSlavSká Boxerna
Ako začať? Volám sa Branislav Hrebík a mám piliny v hlave. A to doslova! A vôbec sa za to nehanbím,
pri práci s drevom je to totiž bežný jav. Preto som tento rýdzo slovenský frazeologizmus použil ako názov
mojej firmy. Venujem sa výrobe ľudovoumeleckých predmetov, tokárstvu, rezbárstvu a okrajovo aj stolár
skej výrobe. Pri mojej tvorbe sa snažím používať tradičné postupy, nástroje a materiály. Inšpiráciu často
hľadám v ľudových motívoch, úžitkových predmetoch a nástrojoch bežnej potreby našich starých mám
a otcov, ktoré sa snažím podľa možnosti predstaviť v novom šate.
Mojim cieľom je skĺbiť tradíciu so súčasnosťou a zároveň zachovať osobité čaro daného predmetu.
Od roku 2011 spolupracujem s Ústredím ľudovoumeleckej výroby /ÚĽUV/, kde pôsobím ako výrobca.
Mojim cieľom je venovať sa tomu, čo ma baví, zachovať ducha tradičnej remeselnej výroby a vyhnúť sa
práci s drevotrieskou.
Tokárstvo je spôsob spracovania dreva sústružením s dlátom.
www.pilinyvhlave.sk
15Braňo hreBík
Btw. Matej Turcer z kapely From Our Hands a Marek Rakovický z Lavagance
PEOPLE100
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Sú to mrštné mašinky, benzín pri
veľmi nemusia a sú (zatiaľ) drahé.
Aj keď stále nie sú dokonalé, uka
zujú nám budúcnosť automobiliz
mu. Elektromobily a plugin hyb
ridy však majú niečo spoločné.
Produkujú buď nulové emisie, ale
bo len veľmi nízke. A hlavne majú
spotrebu, ktorá neničí planétu
Zem. Zelení bojovníci.
bmw i8 spyDer
A toto je budúcnosť v súčasnos
ti. BMW svojimi elektrickými kon
ceptmi prekvapuje čoraz viac. A to
nielen pre krásny dizajn. Srdcom
je elektrický motor s výkonom 131
koní, ktorý pracuje s benzínovým
trojvalcom s výkonom 223 koní.
Vďaka plugin hybridnej techno
lógii si auto s výkonom 354 koní
vypýta na sto kilometrov len tri litre
benzínu. A to pri zrýchlení na stov
ku za 5 sekúnd a maximálke 250
kilometrov za hodinu. Zatiaľ je to
len koncept, ale už o niekoľko me
siacov niečo podobné môžeme
nájsť aj v sériovej výrobe BMW.
porsche eruf
roaDster
K elektrine pričuchli aj automo
bilky, ktoré boli postavené na vy
sokom výkone, rýchlosti a vôni
benzínu. Porsche s partnermi Sie
mens a RUF najnovšie predstavili
koncept eRUF Roadster, ktorého
hodnota sa odhaduje na 200 tisíc
Eur. Namiesto tradičného šesťval
ca je vo vozidle postavenom na
základoch Carrera 997 Targa elektromotor s výkonom
120 kW, ktorý získava šťavu z lítiumiónových batérií. Vďa
ka unikátnemu systému napájania sa za pol hodinu na
bije naplno na rýchlonabíjateľnej stanici. Aj keď jazdné
vlastnosti ako benzínové Porsche nemá, maximálna rých
losť 220 km/h a zrýchlenie na stovku za 7 sekúnd na vy
bláznenie stačí.
Bojovníci za planétu zem
mrštné mašinky
sú To mršTné mašinky, benzín priveľmi nemusia a sú (zaTiaľ) drahé.
aj keď sTále nie sú dokonalé, ukazujú nám budúcnosť auTomobilizmu.
elekTromobily a plug-in hybridy však majú niečo spoločné. produkujú buď
nulové emisie, alebo len veľmi nízke.
FIGHTISSUE
1
2
1
2
inspiremagazine52
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/toyota prius 5
Prvý svetový hybrid, ktorý sa začal predávať. Tento titul už
nikdy nikto Toyote nevezme. Dnes je už na svete tretia ge
nerácia Toyoty Prius, ktorá sa začala predávať už v roku
1997 a odvtedy sa ich predalo celosvetovo vyše 2,5 milió
na kusov. Na rozdiel od Opelu Ampera tu spĺňa elektro
motor s výkonom 82 koní úlohu prepĺňania sériového sto
koňového agregátu s objemom 1,8 litra. Maximálka 180
km/h, odpich na stovku za desať sekúnd a spotreba 4 litre
na sto kilometrov.
peugeot ion 4
Francúzska automobilka na tomto diele, ktoré už môžeme
vidieť aj na našich cestách, spolupracovala so značkou
Mitsubishi. Dĺžka 3,48 metra a šírka 1,47 metra z neho
robia ideálneho spoločníka do betónovej džungle. Vďaka
lítiumiónovej batérii s 88 článkami a rekuperácii energie
pri spomaľovaní a brzdení je dojazd pri štandardnej pre
vádzke 150 km. Elektromotor má výkon 64 koní, dojazd
na jedno dobitie je 80 kilometrov. Auto je už v predaji za
30tisíc eur, na sto kilometrov zaplatíte asi 2 eurá a to je
už zaujímavé číslo.
mini e 3
Projekt s budúcnosťou. To je hes
lo tohto mestského vozidla brit
skej značky Mini, ktorá je pod
koncernom BMW. Toto auto má
nulové emisie. Elektromotor má
výkon 204 koní a mini pretekár sa
odpichne na stovku za 8,5 sekun
dy. Maximálka je na 152 kilomet
roch za hodinu. Dojazd je pri ide
álnych podmienkach okolo 240
kilometrov. Ďakovať za to môže
litiumiónovým batériám, ktoré sa
na plnú kapacitu dobijú za 2 a pol
hodiny. Cena známa nie je, Mini
zatiaľ auto testuje v svetových
metropolách a nechýbali ani na
letnej olympiáde v Londýne.
nissan leaf 6
Japonský model, ktorý sa pýši ti
tulom Auto roka 2011 a bolo to
vôbec prvý raz, keď túto prestíž
nu anketu vyhral elektromobil.
O jeho pohon sa stará elektromo
tor s výkonom 80 kW, vďaka kto
rému dokáže Leaf dosiahnuť ma
ximálku 154 kilometrov za hodinu.
Šťavu mu dodávajú LiIon batérie.
Jeho dojazd je 117 kilometrov, čo
vám do práce a späť bude boha
to stačiť. Jeho cena je okolo 30ti
síc eur.
opel ampera 7
Európske auto roku 2012. To je
titul, ktorý dostal Opel Ampera. Jeho srdcom je elektro
mobil, ktorý kooperuje so štvorvalcom 1,4 L. Ten síce
spaľuje benzín, ale pracuje len ako generátor, ktorý do
bíja batérie, keď im dochádza šťava. Dojazd auta sa tak
zo 150 kilometrov čisto na elektrický pohon predlžuje až
na 500 kilometrov, pri spotrebe 3,8 litra paliva na stovku.
A to pri rekordných cenách pohonných hmôt je už zaují
mavé číslo. Ak tento opel chcete mať v garáži, pripravte si
40tisíc eur.
Text Peter Tvrdý
Foto archív autora
CARS
4
6
5
3
7
magazinewithadifferencefightissue53
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Víťazné ťaženie Ce•za•aRoVe
nominácie ce.za.ar 2012
občianske a priemyselné buDovy
1 výstavba aDministratívnej buDovy
gasoil engineering a.s. popraD
Tatranská 742, Spišská Teplica, okr. Poprad
autor: Peter C. Abonyi
foto: Vladimír Yurkovic
2 Dom smútku – uhorské
Uhorské č. 321, okr. Poltár
autori: Eva Teplanová, Igor Teplan
foto: Igor Teplan
3 polyfunkčná buDova westenD square
Lamačská cesta 1, Bratislava Karlova Ves
autori: Juraj Šujan, Karol Stassel
foto: Paťo Safko
bytové Domy
4 casa pueblo
Vínna ulica, Bratislava
autori: Michal Vršanský, Vladimír Vršanský, Branislav Hantabal,
Zuzana Nágelová
foto: Michal Vršanský
8 konDomínium bojnice
Rekreačná ul., Hornovlická ul., Pribinova ul., Bojnice
autori: Pavol Ziaťko, Jozef Bališ
autori ŠtúDie: Peter Beňuška, Peter Topinka
foto: Michal Pišný
9 leonarDo
Hollého ulica, Trnava
autor: Andrea Klimková
spolupráca: Pavol Kollár
foto: Miro Nôta, Ľubo Stacho
ARCHITECTURE
FIGHTISSUE
1
3
42
inspiremagazine54
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Architektúra je rovnako ako hocijaká iná tvorivá disciplína vlastne ne
ustály boj. Jej militantne iskriaci existenčný zmysel zvádza úsilie o víťaz
stvá hneď na viacerých poliach: notorický „boj“ s investorom, s kvalitou
remeselného vyhotovenia, s neustálymi prekážkami zo súkromných
alebo verejných sfér, boj so všeobecnou mienkou, s väčšinovým vku
som a v neposlednom rade aj konkurenčný boj architektov navzájom.
K tomu všetkému ide v architektúre vždy o zápas formy s obsahom
– presnejšie o ich viac či menej bolestivé prímerie. Jednu z foriem ar
chitektonickej bitky (tentoraz tak trošku „z pasie“ a pre zábavu širokej
verejnosti) každoročne organizuje Slovenská komora architektov.
roDinné Domy
5 roDinný Dom
Gusevova 24, Bratislava
autori: Juraj Sumbal, Mária Vanková
foto: Juraj Sumbal, Tomáš Manina
7 5xt chata senec
Rybárska 97, Senec
autori: Štefan Polakovič, Roman Halmi, Peter Jurkovič, Lukáš
Kordík, Katarína Beladičová, Jana Benková, Ivan Príkopský
foto: GUTGUT
6 vila p
Karlovarská ul., Košice
autori: Dušan Burák, Michal Burák
spolupráca: Marek Bakalár
foto: Jaroslav Vaľko
víťazné diela slovenskýCh arChitektov – tie najlepšie za rok 2012 budú známe už čoskoro
8
5
9
7
6
magazinewithadifferencefightissue55
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/nominácie ce.za.ar 2012
rekonŠtrukcia a obnova buDov
1 kaŠtieľ oponice – komplexná
pamiatková obnova
Oponice 271
autori: Otokár Križma, Zuzana Križmová
foto: Zuzana Križmová, Peter Rafaj
2 rekonŠtrukcia komplexu buDov starej
raDnice a apponyiho paláca, 2. etapa
Hlavné námestie 1, Bratislava
autori: Juraj Almássy, Peter Bouda, Richard Čečetka, Ivan
Masár,Ondrej Strýček
foto: Ctibor Bachratý
3 zastreŠenie átria a rekonŠtrukcia fasáDy
filozofickej fakulty univerzity komenského
Gondova 2, Bratislava
autori: Igor Palčo, Barbara Boríková, Miroslav Egyed, Naďa
Doletinová, Jozef Karlubík, Rastislav Kňava
foto: Soňa Sadloňová
interiér
6 kilowatt
Trojičné námestie 4, Trnava
autori: Marek Rudohradský, Peter Chaban, Martina
Rudohradská
spolupráca: Mária Šebová, Juraj Deraj, Andrej Švec
foto: Julo Nagy
5 white tree – loft, river park , bratislava
autori: René Baranyai, Natália Benčíková
foto: Paťo Safko
7 gutgut interiér ateliéru
Velehradská 8, Bratislava
autori: Štefan Polakovič, Roman Halmi, Peter Jurkovič, Lukáš
Kordík, Katarína Beladičová, Jana Benková, Ivan Príkopský
foto: GUTGUT
exteriér
4 unimo
kameňolom Detva
autori: Martin Bosík, Martin Lepej, Róbert Sekula
foto: Martin Lepej, Róbert Sekula
ARCHITECTURE
FIGHTISSUE
1
2 3 4
inspiremagazine56
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Pod názvom CE•ZA•AR
ide o celkom prestížnu zá
ležitosť, v ktorej o víťazné
miesta bojujú slovenskí
architekti so svojimi do
končenými dielami v šies
tich „váhových“ kategóriách. Domy, bytovky, verejné stavby, zrekonštruované pamiatky,
exteriéry a interiéry pritom posudzuje medzinárodná sedemčlenná porota. Tento ročník
vybrala osemnásť semifinalistov – tých najlepších, ktorí kvalitu architektúry v jej forme
i obsahu dokázali posunúť na excelentnú úroveň. Absolútni víťazi 11. ročníka architek
tonických cien CE•ZA•AR 2012 budú zverejnení počas slávnostného večera, ktorý sa
uskutoční 11. októbra v rafinovaných priestoroch Refinery Gallery.
www.ce-za-ar.sk
8 hromaDná garáž - muDroňova ulica
Mudroňova ulica Námestie Alexandra Dubčeka, Bratislava
autori: Karol Kállay, Karol Kállay, ml., Branislav Bolčo, Radovan
Valenta
foto: Martin Kállay
9 letný pavilón sng
Slovenská národná galéria , Nádvorie Vodných kasární,
Rázusovo nábrežie 2, Bratislava
autori: Martin Jančok, Aleš Šedivec
foto: Martin Jančok, Aleš Šedivec
medzinárodná poroTa vybrala osemnásť
semifinalisTov – Tých najlepších, kTorí kvaliTu
archiTekTúry v jej forme i obsahu dokázali
posunúť na excelenTnú úroveň.
6
7
9
5
8
magazinewithadifferencefightissue57
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/16jem iné
Značka Jem iné vznikla ako dvojzmysel. Spočiatku to bola
reakcia okolia na to, čo jeho zakladateľka je, keď vo svojom
okolí počúvala „Jémine, to čo zase ješ?“ a vznikla tak odpo
veď „Jem iné“. Jem iné pripravuje zdravší catering, recepty
s využitím lokálnych zdrojov, pripravuje jedálne lístky na mie
ru, bojuje proti fast foodom a najnovšie v spolupráci s prvým
suši bistrom v Bratislave MoshiMoshi zostavuje denné racio
menu. Inšpiruje ľudí, pokúša sa v nich opäť oživiť tradíciu va
renia, vzdeláva v oblasti stravovania a vnáša do kuchyne viac
kreativity. Znak toho, že Jem iné to robí na Slovensku dobre,
je získanie statusu ambasádora a oficiálneho zástupcu sve
tovej nadácie a komunity stravovacej revolúcie Food Revolu
tion Jamieho Olivera.
Text Janica Lacová
Foto Jakub Gulyas
www.jemine.sk
19maroš SchmiDt
O tejto postavičke bratislavských ulíc nám hovorila Miška Ch. Vraj robí
asi milión vecí. Je znovuobjaveným dizajnérom, náhodným hudob
níkom, slávnym textárom poľnohospodárskeho hip hopu, vyhľadáva
ným copywriterom, príjemným moderátorom rozhlasovej relácie, sú
kromným učiteľom kresby, priekopníkom plazmatickej postmoderny
v olejomaľbe, historikom priemyselného dizajnu, neúnavným bojov
níkom za Múzeum dizajnu a občasným barmanom. Ten bar je však
niečím iný ako tie ostatné. Skladuje tu svoje poklady. Ani tie poklady
nie sú úplne obyčajné. Dostáva ich do daru, nachádza v smetiakoch
a na burzách. Ide o projekt OSTBLOK, v ktorom spolu s Majom Lu
káčom a Klárou Prešnajderovou dokumentujú dizajn priemyselných
produktov navrhovaných a vyrábaných v Československu v rokoch
1945 – 1992.
1 peter Blaškovič
Petra už počas strednej školy zaujímalo výtvarné umenie a animácie v spojení s programovaním. Počas štú
dia architektúry chodil do knižnice hľadať knihy hlavne s touto tematikou. Po vysokej škole začal pracovať na
reklamách do televízie a neskôr na počítačových hrách. Vo svojom voľnom čase vytváral grafické programy
a experimenty, v ktorých sa dalo kreatívne tvoriť. Grafiky, obrázky, dokonca umelecké diela. Tieto experimen
ty, ktoré sa stali jeho hobby, umiestnil na svoje internetové portfólio. A zrazu sa stalo, čo nečakal. Ľudia za
čali navštevovať jeho portfólio hlavne pre tieto programy. Začali mu chodiť maily s prosbami ľudí o možnosť
stiahnuť si tieto programy. A tak sa vďaka pomoci Petrovho kamaráta Rasťa Horňáka na svet dostala prvá
plná verzia programu Flame Painter, ktorý umožňuje maľovanie s efektom plameňa. Ovládanie programu je
jednoduché a zvládajú ho aj malé deti, ale profesionáli v ňom dokážu vytvoriť krásne umelecké diela. Upra
vená verzia programu Flame Painter bola použitá aj v hollywoodskom štúdiu Sony Entertainment pre projekt
speváčky Willow Smith, dcéry herca Willa Smitha. Program sa stal okamžite hitom. Pre Petra bolo neuveriteľ
né zistiť, že to, čo ho napĺňa a čo ho baví, dokáže inšpirovať, zabaviť a potešiť iných. Pre nekomerčné účely je
program dostupný zadarmo, vraj aj preto, lebo motivácia, ktorá sa vracia od ľudí, je lepšou menou ako euro.
Má pocit, že ľudia cítia, či človek niečo robí pre zisk alebo pre radosť. Uňho to vždy bola a navždy zostane tá
druhá možnosť. Ľudia, ktorí program používajú, sa stávajú jeho súčasťou. V mailoch píšu svoje nápady, po
strehy, svoje príbehy a často aj poďakovania, ktoré Petra motivujú k vylepšovaniu programu. Sám hovorí, že
vďaka tomuto projektu zistil, aké dôležité je robiť to, čo človeka baví, pretože len vtedy dokáže využiť všetky
svoje schopnosti.
Text Petra Drobná
Foto archív autorov
17ján šlinSký
Farmár Ján Šlinský už vyše 20 rokov bojuje okrem tradičných šty
roch nepriateľov poľnohospodára (jar, leto, jeseň a zima)☺ aj s rôz
nymi inštitučnými prekážkami a nedôverou tradičných pestovateľov.
Je presvedčený, že BIO by nemalo byť len trendom pre bohatých, ale
čerstvá a zdravá, lokálne vypestovaná zelenina bez použitia umelých
hnojív a postrekov by mala byť pre ľudí samozrejmosťou. Na svojej
modelovej farme pri Senci ukazuje, ako by to mohlo v praxi fungovať.
Zelenina, ktorú kupujeme v supermarkete, je prinajlepšom zdravotne
neškodná. Zelenina, ktorú pestuje on, lieči. Napriek tomu, že tento rok
zažil najhoršiu úrodu počas svojej kariéry, nestráca vitalitu a nadšenie
a s optimizmom plánuje, čo všetko na budúci rok vylepší.
Text Dana Retová
Foto TEDxBratislava
inspiremagazine58
PEOPLE 100
FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/ART
zuzana BaDinková-BluBerrY
jednorožeC
Momentálne študuje bakalársky ročník Audiovizuálnej tvorby v ateliéri digitálnych
médií u M. Murína na AUBB. Ale ako to už občas býva, nezostala verná len jedné
mu médiu, a už vyše roka behá so štetcom ako s kamerou.
Tretí rok spolupracuje s chalanmi zo Street Art Communication z Košíc. Usi
luje sa cestovať časom a objavovať nové svety. More – zviera – vesmír oslovujú jej
predstavivosť, ktorá je doplnená detailom diamantu. Prostredníctvom tejto myšlien
ky vidí autorka určitú vesmírnu víziu a vlastný koncept.
Z verejného priestoru prechádza často na plátno a tvrdí, že nie je podstatné,
na aký podklad práve maľuje, dôležité je, že má možnosť maľovať. Jej tvorba sa ešte
stále profiluje, pracuje vyslovene plošne a pomaly opúšťa symetrickú kompozíciu.
Najčastejšie kombinuje pastelové farby s výrazne signálnymi.
Ilustrácia Zuzana Badinková
iDm.aku.sk/zuzana-baDinkova
www.fotolog.com/blubery
magazinewithadifferencefightissue59
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/URBAN
ulovil Som oDpaD, Bozkával Sa S pápežom a na
1
2
3 4
inspiremagazine60
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/dielne reklamných agentúr skrývajú množstvo nápadov a myšlienok, z kto-
rých skôr či neskôr vyjdú na povrch tie, čo nám majú povedať isté posolstvo.
reklamy pritom už nepropagujú prvoplánovo len samotný produkt. Sú rafi-
novanejšie a využívajú aktuálne spoločenské témy, ktoré sú predmetom dis-
kusie. usilujú sa vplývať na emócie a ovládať ich. Niektorým sa to darí a zís-
kavajú prestížne ocenenia, iní prepásli hranicu vkusu a morálky. poďme sa
pozrieť na tie najzaujímavejšie za posledné obdobie z tej prvej spomínanej
skupiny. posúďte sami.
nikDy sa neschovávaj 1
Značka RayBan vytvorila kampaň s názvom „Legends“ v rámci 75. výročia, v kto
rej sa odvoláva na posolstvo „Nikdy sa neschovávaj“. Séria printov, rozdelených
podľa siedmich dekád, odzrkadľuje reálne príbehy ľudí podľa obdobia. Dvojzmy
sel vizuálu „1942 Milenci“ je jasný a RayBan sa tak pripája k boju za práva homo
sexuálov, ktorí sa tu len tak „nezjavili“, ale boli tu vždy, len sa museli skrývať pred
svetom nepochopiteľných ľudí a ich radikálnym postojom.
unhate 2
Značka United Colors of Benetton je najznámejšia spomedzi všetkých značiek
schopnosťou šokovať. Svojimi globálnymi kampaňami vystupuje proti politickým,
náboženským a kultúrnym nedorozumeniam a usiluje sa šíriť rovnocennosť, lásku
a mier. Kontroverznosťou sa vyšplhala na vrchol rebríčka, keď spustila kampaň
„Unhate“, v ktorej sa vplyvní svetoví lídri navzájom bozkávajú. Na prvý pohľad re
álna fotografia je samozrejme dielom šikovných rúk grafikov a photoshopu s ma
gickými účinkami. V kampani nie sú ilustrovaní len politici, ale aj pápež. O tom, že
„najvyšší“ majú skutočne moc a vplyv na všetko, svedčí stiahnutie tejto printovej
kampane z trhu. Kampaň vyvolala poriadny rozruch, no niekedy by sa mali aj tí
najvážnejší vedieť pozerať na vec s nadhľadom.
buď hrDý 3
Séria humorne spracovaných fotografií odráža hrdé pózovanie rybárov s úlovka
mi z mora. Namiesto nadrozmerných rýb sú na printoch šokujúco vyobrazené
odpadky, ktoré ľudia dennodenne hádžu do mora. Skupina environmentalistov
Surfrider týmto vyzýva dobrovoľníkov na čistenie pláží. Obyčajné výzvy k dobro
voľnej činnosti väčšinou zaberajú na ľudí, ktorí sú o tejto veci presvedčení. Ako
ale získať nových ľudí a vzbudiť v nich odhodlanosť? Jedine istou dávkou humo
ru, ktorý zaujme.
čo iDe Do oceána, iDe Do teba 4
Tá istá skupina environmentálnych aktivistov neskôr naservírovala odpadky
z mora priamo na tanier, a to do chuťovej špecialitky mnohých ľudí – suši. Opäť
poukazuje, že smeti na dne mora sa napriek tomu, že sú „neviditeľné“, dotýkajú
prírody, ktorej súčasťou sme aj my, ľudia. No to si skutočne málokto uvedomuje,
pretože sa na rozdiel od živočíchov považujeme za tých inteligentnejších. Áno,
opak je zrejme niekedy pravdou.
neDovoľte, aby sa baktérie usaDili 5
Takéto posolstvo sa jednoznačne spája buď so zubnou pastou alebo s čistiacimi
prostriedkami. Reklamy na tieto produkty poznáme ako veľmi nudné a opakujú
ce sa niekoľko rokov. Čínski kreatívci však poňali „boj“ proti baktériám v ústach
skutočne umeleckým spôsobom. Varujú, aby ste nedali svoje zuby zruinovať po
dobne ako významné antické pamiatky. Táto kampaň je dôkazom toho, že aj na
prvý pohľad nepríjemné a neestetické záležitosti sa dajú povedať zaujímavým a
poučným spôsobom.
tiffany 6
Stále viac napredujúca značka McDonald´s skutočne útočí na city nielen detí,
ale aj rodičov. Deti väčšinou nevlastnia peniaze, a tak sa táto značka rozhodla vy
užiť vo svojej kampani príbeh o narodeninovej párty s pozvaním „monštruóznych
priateľov“. Tí väčšinou urobia v dome neporiadok, s ktorým sa rodičia musia vy
sporiadať po svojom. McDonald´s im odkazuje, aby túto narodeninovú záležitosť
prenechali im v podobe narodeninovej oslavy priamo v McDonald´s. Táto kam
paň má pôsobiť veselo a humorne, avšak z pohľadu spotrebiteľa je to už trošku
za hranicou.
Text Monika Sládková
Foto internet
reklamy už nepropagujú prvoplánovo
len samoTný produkT. využívajú akTuálne
spoločenské Témy, kToré sú predmeTom diskusie.
usilujú sa vplývať na emócie a ovládať ich.
5
6
a pártY poDpálil gauč!
magazinewithadifferencefightissue61
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/t
h
e
r
i
v
e
r
MUSIC
D
r
Y
Boj S Démonmi
Názov kapely je vskutku poetický. kto by však za ním hľadal jem-
ných hudobníkov, mýlil by sa. Sú to mladí muži, síce bradatí a ich
hudba nesie známky folku, ale sú to aj poriadne „rock‘n‘rolly“.
Majú tetovanie a na pódiu to vedia rozbaliť.
Frontman kapely peter liddle sám tvrdí, že ľudia sú pre-
kvapení, keď ich po prvý raz vidia hrať naživo. Na pódiu nestoja
nesmelí muži, ale hudobníci, ktorí si koncert užívajú a dajú fanú-
šikom zo seba všetko. Ich piesne sa možno začínajú jemne, no
vždy čakajú na nástup dynamické a dravé tóny bicích, basgitary
a gitary. okrem liddla je v kapele Will harvey (husle) a Jon War-
ren (bicie), ktorí tvoria pôvodný základ kapely, Matthew taylor
(gitara a vokály) a Scott Miller (basgitara a vokály). všetci v mi-
nulosti pôsobili v punkových kapelách. Spoznali sa v hudobnej
komunite vo východnom londýne v roku 2009. hrali väčšinou
v anglicku, dvakrát vystupovali aj na festivale v glastonbury a ich
úspešný vstup na hudobnú scénu potvrdila nominácia BBC na
cenu Sound of 2012. Nevyhrali, no dostali sa hlboko do povedo-
mia verejnosti a milovníkov hudby.
Shield your eyes a history Book ešte stále tvoria nástup albumu,
text je priam mystický a hudba vás unáša svojou monumentálnos-
ťou. The Chamber & The valves hovorí o prvej láske, demons
o boji s depresiou („fight those demons day in and day out“),
Bible belt je príbeh dieťaťa, ktorého rodičia sú alkoholici. No rest
je ako prívalová vlna – liddlov spev („I loved you in the best way
possible“) je plný emócií a priam epický. Shaker hymns je naopak
skladba pokojná – vyznanie muža chorej manželke. Weights &
Measures je akousi hymnou albumu, s trpko-sladkým nádychom.
lion´s den je fenomenálnym záverom albumu. Sláčiky, majestát-
ne zvuky trúbky, surové tóny gitár...
Najvýznamnejší vplyv na zameranie a celé fungovanie ka-
pely má jej frontman. peter liddle, spevák, gitarista a aj textár bol
vychovávaný v kresťanskej rodine. Sám veriaci nie je, no obdivuje
symboliku v tomto náboženstve. Spolu s inšpiráciou z prác Mi-
lana kunderu a teda hughesa získavajú texty jeho piesní vlast-
ný príbeh a melancholický nádych. vždy má presnú predstavu
o tom, ako sa má čo zahrať a zaspievať. aj keď na to tento vychud-
nutý chlapík nevyzerá,
je pravým frontmanom
kapely.
dry the river ce-
lým albumom dokazujú,
že nie sú len tak nejakou
folkovou kapelou. ako
postpunkeri folk mieša-
jú s rockom, indie, poé-
ziou a kresťanskou symbolikou. každý tón a každé slovo sa spája-
jú v niečo nadpozemsky krásne a predsa pozemsky reálne. Mohli
ste ich zažiť na tohtoročnej pohode. kto ich videl a počul, bude
so mnou určite súhlasiť. Ich koncert by som si totiž kedykoľvek
zopakovala, ich hudba je mi verným spoločníkom a dry the river
sa pre mňa stali najzaujímavejším hudobným objavom roka.
text Zuzana lobotková
Foto internet
www.dRytHERIvER.NEt
názov kapely je vskuTku poeTický. kTo by však za ním hľadal
jemných hudobníkov, mýlil by sa. sú To mladí muži, síce
bradaTí a ich hudba nesie známky folku, ale sú To aj poriadne
„rock‘n‘rolly“. majú TeTovanie a na pódiu
To vedia rozbaliť.
Z počúvania ich debutového albumu Shallow Bed, ktorý
vyšiel v marci 2012, poslucháč získa dojem pokojnej hudby, ktorá
je však dynamická a neunudí na smrť, s hlbokými myšlienkami
v textoch. časté sú aj odkazy na kresťanstvo (v piesni demons –
„Biblical Mary to Joe“, history Book – „Beneath an angry Bible
Flood, No rest – „like Solomon or rehoboam“ a podobne).
album Shallow Bed pozostáva z dvanástich piesní. ani-
mal Skins tvorí pôsobivé intro albumu, je plná nádeje a predsta-
vuje liddlov krásny hlas aj kvalitu muzikantov. New Ceremony,
inspiremagazine62
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/22ivan Siláči
Zanietený „pouličný“ bojovník. Kučeravý študent architektúry a urbanizmu. Je iniciátorom občianskeho združenia YOUNG FOLKS LC, ktorého zámerom je vrátiť život do
ulíc mesta Lučenec. Podarilo sa mu presadiť spoluprácu so samosprávou, ktorá je otvorená novým projektom a zlepšeniam. Momentálne spolupracuje na hierarchizá
cii verejných priestorov, vytvorení prechádzkových a cyklistických okruhov v meste, ktoré by mali slúžiť ako zážitková cesta. Tá by mala fungovať ako obrovská galéria
plná inštalácií, sôch, dizajnového mobiliáru...
Stojí za projektom renovácie artézskeho prameňa, návrhom predpolia Divadla B. S. Timravy , konceptom využitia priestorov divadla na creative coworkingové
centrum a ďalšími zaujímavými projektami.
Text Ivica Campová
Foto archív autorov
21Soňa reBrová
Nikdy som si nemyslela, že budem za niečo bojovať.
Na strednej som bola nenápadné, zakomplexované
dievča, ktoré sa hanbilo tak, že keď sa naň pozrel
chlapec, roztriasli sa mu nohy. Až časom som začala
naberať odvahu, zdvihla zrak zo zeme a začala žiť.
Začala som si plniť sny, stále odvážnejšie, trúfalejšie.
Nič mi nebolo nemožné. A zistila som, že ak máte od
vážne sny a presadíte ich, môžu sa podariť! NAOZAJ!
Odvážila som sa odísť zo zamestnania a za
rábať si sama. Niektoré moje sny vyšli (založila som
neziskovú organizáciu ŽELAJ SI, ktorá už šesť rokov
plní sny ťažko chorým deťom), vydali mi knihu Ema o
dievčatku chorom na rakovinu. Kniha bude dokonca
na 95 percent do dvoch rokov sfilmovaná ☺ Vymys
lela som reláciu o pochybeniach lekárov, ktorá nako
niec rok a pol chodila na STV pod názvom Lekárske omyly a víťazstvá. Upozorňovali sme na chyby
lekárov pri liečbe pacientov. Niektoré, žiaľ, aj osudné... Dodnes ma drží hnev na lekárov, čo ľahkovážne
pochybili a nepovedali rodinám ani prepáčte..
Niektoré moje tajné sny nevyšli. Napríklad časopis , ktorý som vydávala, mi zaťal sekeru do pe
ňaženky. Na jeho pamiatku mi však ostala internetová stránka, ktorá už zarába. Všetko zlé je na niečo
dobré, hovorí sa... JE TO PRAVDA!
Najhoršia chvíľa v mojom živote však nebola tá, keď som si plnila sny a vyrobila si dlhy. Naj
horšia chvíľa bola tá, keď zomieral na rakovinu môj otec. Pol roka som sa oňho starala a všímala si,
ako prichádza o kamarátov. Nik ho nechcel prísť pozrieť, všetci hovorili, že nevedia, čo mu povedať.
Alebo že sa nechcú pozerať na to, ako sa trápi.
Alebo že si ho chcú zapamätať takého, aký bol.
Napriek tomu, že to bol humorný človek, plný dobrosrdečnosti, ktorého mal každý rád, zomieral
sám. Bez priateľov, celý deň ležiac na lôžku a čakajúc na koniec. Zistila som, že smrť, hoci je prirodze
ná, je pre mnohých ľudí stále tabu. Bočia od tých, čo ochoreli, čo zomierajú, čo sa trápia. Ale, ľudia,
NECHÁPETE TO?? Keď ochoriete, aj od vás budú zrazu priatelia bočiť. Lebo si vás budú chcieť zapa
mätať takých, akí ste boli. Lebo sa nebudú chcieť pozerať na to, ako sa trápite. Lebo nebudú vedieť, čo
vám povedať. Zomriete ešte skôr, než príde smrť. Sami v posteli.
A preto som sa rozhodla, že budem po celý život bojovať o to, aby sa o smrti otvorene hovorilo.
Aby sme vedeli, ako sa s umierajúcim rozprávať, nebáli sa ho, brali ho naďalej ako nášho priateľa a nie
ako človeka, ktorá má lepru či inú nákazlivú chorobu. Aj preto som založila ŽELAJ SI, ktoré pomáha
ťažko chorým a zomierajúcim deťom plniť sny. My pri nich stojíme, aj keď sú choré, aj keď zomierajú, aj
keď im je zle. Ideme za nimi do nemocnice, neodpadávame pri pohľade na infúziu či ich holé hlavičky.
Deti bez vláskov sú podľa mňa krásne! Čisté a nevinné.
Aj preto som napísala knihu EMA, ktorá otvorene píše o rakovine a zomieraní trojročného diev
čatka. Smrť môže byť aj „krásna“! V náručí matky, na hojdačke, pri úsvite slnka a s lúčiacim sa bozkom
na čelo. Kedysi, keď človek zomieral, stála okolo jeho postele celá rodina: tu ho niekto pohladil, tu mu
niekto stisol ruku, zašepkal do ucha pár slov rozlúčky či obyčajné mám ťa rád. Kam sa to podelo? Pre
čo sa dnes zrazu smrti bojíme??
Neprestanem o smrti hovoriť. V ŽELAJ Si chceme na budúci rok spustiť stránku, kam budú
môcť rodičia písať príbehy svojich detí, ktoré zomreli (a je jedno, či mali 10 alebo 35 rokov), radiť si na
vzájom, písať spomienky na deti. Aby sme si ich pripomínali, aj keď tu nie sú.
A uvažujem aj nad tým, že na internete budem poukazovať na chyby lekárov. Založím na to ur
čenú stránku a budem spolu s právnikom radiť ľuďom, u ktorých lekári pochybili, čo môžu robiť a na
koho sa môžu obrátiť. Všetci ma odrádzajú, aby som to nerobila. Že prídu súdy a žaloby od nemocníc.
Ale ja verím, že to dokážem. Lebo vy ste tie príbehy nečítali. Neviete, akých hrubých chýb sa lekári do
púšťajú, mnohí len z ľahostajnosti. To predsa takto ostať nemôže!
Budem celý život bojovať za to, aby sme hovorili otvorene o smrti a vedeli ju prijať. A aby smrť
neprišla zbytočne, len pre chybu lekára. Howgh.☺
Text Soňa Rebrová
20kat hYBenová
New York, mesto inšpirácie. Tradujú sa o ňom všakovaké veci. Pí
sať o tomto meste sa už považuje za klišé. Lenže o čom mám teda
napísať, keď tu práve žijem? Témou vydania je Fight a kam inam
táto téma zapadne tak dobre, ako do tohto nevyspytateľného mes
ta, plného vzletov a pádov? Aj Frank Sinatra spieva: If I can make
it there I can make it anywhere.
Mnoho ľudí sem príde s odvážnymi snami, nemalými oča
kávaniami a hlavne s veľkým odhodlaním si to všetko splniť. Za
čiatky sú pre každého rôzne a nie každý má to šťastie pracovať vo
svojom odbore. Ak sa tu zoznámim s niekým novým, zvyčajne mu
položím dve otázky, na ktoré sa odpovede diametrálne líšia: Čo
robíš? a Čím sa živíš? Je tu veľmi bežné, že ste umelcom a pracu
jete napr. v obchode. Je to dokonca také bežné, že aj inzeráty na
pracovnú ponuku znejú: Hľadáme novú čašníčku, najlepšie hereč-
ku alebo speváčku, tak ako celý personál našej milej reštaurácie.
Niekto má šťastie hneď od začiatku a niekomu sa to nepodarí vô
bec. Avšak väčšina z nás si svoj sen musí vybojovať. A samozrej
me obhájiť, keďže tu sa veci menia rýchlosťou svetla a nič nemô
žete brať ako samozrejmosť. Tento boj nám sťažuje skutočnosť, že
takých, ako sme my, je tu neúrekom a ak nezabojujem ja, zabojuje
tisíc ďalších. Aj preto sa hovorí, že toto mesto každého zmení, ako
by zocelí. Možno jediný rozdiel je v tom, ako bojujeme.
Predtým, ako som sem prišla, myslela som si, že sa to po
darí len tým bezchrbticovým, ktorí majú také ostré lakte, že sa na
nich sami porežú. No len čo som začala spoznávať nových ľudí,
od samého začiatku ma presviedčali a stále aj presviedčajú o úpl
nom opaku. Jednou z nich je Katarína Hybenová. Táto mladá a
veľmi kreatívna Slovenka ma začala inšpirovať ešte skôr, ako sme
sa spoznali. A tak ako všetci v mojom okolí mi pomáha prekonať
strasti a slasti môjho newyorkovania. Tiež mi často hovorí: Ty mi
pripomínaš mňa samu na začiatku, keď som sem prišla. Kat (ako
ju tu všetci voláme) je v prvom rade veľmi skromná, čo sa týka
jej úspechov, resp. vecí, ktoré dokázala. Nás však aj tak zaujíma
skôr to (vzhľadom na tému tohto vydania), ako si ich „vybojovala“.
A prečo tie úvodzovky? Lebo, ako ona sama hovorí: Slovo bojovať
nemám rada.
Predtým, ako Kat prišla do New Yorku, pracovala v Pra
he v advokátskej kancelárii ako právnička. Už vtedy však vedela,
že ten ozajstný život ju ešte len čaká. V roku
2009 začala v New Yorku študovať medzi
národný obchod v rámci postgraduálneho
programu. Prvý rok bol pre ňu super. Škola
bola fajn a aj všetci jej spolužiaci – tiež práv
nici, ktorí sa odtrhli z reťaze. Na začiatku to tu
býva veľmi mätúce. Je tu nespočetne mnoho
podnetov. Človek nevie, čo si má skôr oblie-
cť, s kým sa má skôr baviť. Chvíľu to trvá, kým
sa to celé vykryštalizuje, spomína na svoje za
čiatky. Po roku, keď ukončila školu, nastal čas
rozhodnutia.. Bolo jej jasné, kde chce žiť a čo
nechce robiť. V New Yorku a právničku. Lenže
nevedela, čo iné by mohla robiť. Začala hľa
dať novú prácu a súčasne sa presťahovala do
Bushwicku v Brooklyne. V novom prostredí sa
cítila ako ryba vo vode a konečne našla ľudí,
ktorí ju chápu. Čo nasledovalo po tom, pred
čilo jej očakávania. Bolo to plne dobrodružné
a postavilo ju to na novú cestu. Ocitla sa uprostred newyorskej
umeleckej sféry, medzi kreatívnymi ľuďmi, ktorí boli presne ako
ona. Medzičasom si založila blog bushwickdaily.com, na ktorý za
čala pridávať svoje fotografie. Veľmi ju bavila vizuálna stránka veci
a jej nová vášeň ju úplne pohltila. Keď „pracovala“, stratila pojem
o čase. Predtým počítala každú minútu a zrazu prešli hodiny, ani
nevedela ako. A tak dala na svoj vnútorný pocit, že takto to má byť.
Hovorí sa, že v New Yorku je celkovo všetko ťažšie (aj drahšie).
Človek si tu musí naozaj všetko vybojovať. No, a už som naspäť
pri tom boji...☺ Teda skôr ako si vybojovať, nevzdať sa. Pasívny
odpor. Od prenajatia bytu pomaly až po kúpenie metro karty si
to vyžaduje pasívnu rezistenciu a vytrvalosť. Tzv: Vyderži, pioňer
– to je také motto. Určite bolo toto obdobie pre Kat ťažké, ale aj
poučné. Predtým mala dobrú a stálu prácu, mohla si začať budo
vať istoty, kúpiť si nehnuteľnosť alebo vziať auto na lízing a pomaly
pomýšľať na rodinu. Teraz bola vrhnutá do neistoty. Neistota je v
určitom zmysle aj veľmi pekná a pozitívne ju prijať je jedna z naj-
dôležitejších veci, čo som sa naučila. Istota, na ktorú sme naučení
doma, je falošná istota. Ide o to, ako sa vysporiadať s neistotou.
Na začiatku bola zúfalá. Nevedela, čo bude robiť ďalej. Vtedy sa
obrátila do svojho vnútra a začala robiť cvičenia typu – Za čo som
vďačná alebo Sto vecí, ktoré mám na sebe rada. Z vďačnosti sa
rodí viera. Čiže po tom, ako si človek uvedomí, za čo všetko je
vďačný, tak stratí beznádej, lebo príde nádej. A tiež sa naučila
meditovať. Meditácia, je tréning, aby si človek dal do hlavy to, čo
tam chce mať, aby bol v pohode, nepodliehal zbytočne úzkostiam
a naplno si užil život so všetkým, čo k tomu patrí. Alebo cestova-
nie. Je veľmi dobré, keď môžem vypadnúť zo svojej zabehnutej
rutiny. Po návrate urobím vždy niečo super. Takže potrebujem via-
cej dovolenky!
Dnes Katku v Bushwicku pozná skoro každý umelec (ak
nie každý). Pre niektorých je veľkou inšpiráciou a posúva ich ďalej
v ich umeleckej tvorbe. Jej blog má vysokú návštevnosť a teší sa
veľkej obľube. Žije spolu so svojím priateľom Kenom a mačkou
Shelby. (Shelby som musela spomenúť. Katka ju má veľmi rada
a je to jej múdra asistentka.) A takto si svorne nažívajú v byte, kde
majú záhradu s vianočnými svetielkami, divými mačatami a ateliér
v pivnici, o ktorý sa delí spolu s Kenom. A čo tým chcel básnik
povedať? Na to, aby sme zvíťazili, nemusíme viesť agresívny boj
s druhými, stačí vyhrať boj nad samým sebou. Peace!
P.S.: Ak ste mali možnosť prečítať si tento článok v časopise Inspire,
tak vedzte, že jeho uverejnenie som si musela tiež trochu vybojovať.
Ďakujem.
Text Alexandra Uzik
PEOPLE 100
magazinewithadifferencefightissue63
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/MUSICinspiremagazine64
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Minulý rok sme niekde započuli, že na Grape je najväčšia koncentrácia krásnych ry
šavých slečien zo všetkých festivalov. Inak to nebolo ani tento rok. Slnko, slamené ba
líky, ruky mieriace k oblakom a skvelá hudba po celý víkend na piešťanskom letisku.
V piatok sa začalo zostra, Wolf Gang, The Subways, Vec, Pudingáči, Prago
Union a kto vládal, dal i skvelý set od EmonoizBoyz. Večer sme si všetci zaspomínali
na Bety, ktorá nás predčasne opustila a na koncerte ju nahradili speváčky Ema Brab
cová (Luno, ex Khoiba), Slivka (PPE), Zdenka Predná a Katka Koščová.
Koho neodfúklo, zažil aj super sobotu, kde vystúpili headlineri festivalu Mor
cheeba a hneď po nej Example. Kto si šiel zaskákať na Billyho Barmana, neoľutoval.
Nechýbali ani Purist, Lavagance či večne energickí Skyline.
Na Grape bol Inspire. Časopisy ste si mohli čítať či vziať v stane U dvoch bobúľ.
V sobotu ste si s nami mohli na workshope Urbanmarketu vyrobiť svoj komiksový vtip
z fotiek v časopise, no kto bol, vie, že vďaka vetru to bolo predovšetkým o schopnosti
udržať jednotlivé kúsky papie
rov na stole.☺
Toto bol mimochodom
asi prvý festival, kde organizá
tori vopred oznámili dresscode.
A aký bol? „Môžete byť fúzači, indiánski náčelníci, ale aj ich manželky. Dá sa zaspo
mínať na módne trendy z čias Coco Chanel, prípadne lietať v oblakoch ako letušky či
piloti alebo sa preniesť na more ako správny námorník,“ hlásal web. A ako to dopadlo?
Najlepšie, na budúci rok ideme do toho tiež!
Foto Martina Štibravá
www.grapefestival.sk
g
r
a
p
e
F
e
S
t
i
v
a
l
slnko, slamené balíky, ruky mieriace
k oblakom a skvelá hudba po celý víkend
na piešťanskom leTisku.
magazinewithadifferencefightissue65
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Daniela, patríš medzi najlepšie svetové tenistky. pamätáš si
na deň, kedy si si uvedomila, že sa stane tenis neodlúčiteľnou
súčasťou tvojho života?
Daniela: Mala som päť rokov, sedela som v obývačke u babičky
a v televízii som videla, ako Miloš Mečíř vyhral na olympiáde v Soule.
Otočila som sa k babičke a povedala som jej: „Aj ja raz pôjdem na
olympiádu.” Tento rok idem na olympiádu už po tretí raz.
je neuveriteľné, že si malé dievča niečo zaumieni a dokáže
svoju túžbu do slova a do písmena zrealizovať...
Daniela: Keď sa na to spätne pozerám, je až nepochopiteľné, kde
a akým spôsobom som nabrala tú istotu, že jedného dňa na olympiá
du pôjdem. Je nespočetne veľa detí, ktoré sa o to pokúšajú, ale je
veľmi málo tých, ktorým sa to aj podarí. Myslím si, že Pánbožko mi to
doprial možno aj preto, lebo všetko, čo som vždy robila, som robila
z čistej lásky k tomuto športu.
mnohí tvrdia, že tréningy v dvojici alebo v skupine sú oveľa prí-
jemnejšie ako individuálny šport. ako najradšej športuješ ty?
Daniela: Oveľa radšej idem do fitka medzi ľudí, ktorí cvičia, ako by
som mala cvičiť sama doma. Tenis je individuálny šport a počas roka
trávim viac času s kondičným trénerom než s kýmkoľvek iným. Musí
so mnou robiť všetky kondičky. Keď behávame na štadióne, niekedy
nadáva, ale dohoda je dohoda. Kondička je v dnešnom tenise ešte
dôležitejšia ako samotný tenis, takže nemám veľmi
na výber. Keď máme v zime prípravu, tak sa zozbie
rajú aj iní tenisti a práve vtedy cítim ten rozdiel. Naj
mä tréningy s chalanmi spôsobujú, že človek dokáže
prekonať svoje limity.
mnohokrát hráš zápasy aj napriek bolestiam...
Daniela: Odmaličkasomzvyknutánabolesť.Jednavecjebolesťzdriny,
či už na dvorci, v posilňovni, iná vec je, keď hrám zápas zranená. Nie
kedy sa nedá inak. Avšak človek nemôže ísť neustále proti múru.
Zisti viac o Daniele a spoznaj ďalšie skvelé športovkyne na
www.aDiDaswomen.sk
„keď je šporTovec šťasTný mimo
dvorca, silná emócia sa
prenáša aj do jeho hry“
women all sports team
join
Trénuj a vyhraj zájazd do adidas trai-
ning academy v Brazílii.
tenistka, slovensko, globálna tvár adidas
Daniela
hantuchová
SPORT
inspiremagazine66FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Nech je výzva akákoľvek, pustíme sa do nej spoločne. Spo-
lu sa motivujeme, inšpirujeme, zdieľame našu vášeň pre
šport. Preto sme oslovili tie najlepšie športovkyne sveta,
aby sa k nám pridali a inšpirovali ťa novou športovou ko-
lekciou adidas vyrobenou špeciálne pre ženy.
Pridaj sa do women all sports teamu na www.adidaswomen.sk
poďme do toho spolu
Ania Werblińska a Maja Włoszczowska v Adizero kolekcii
Daniela Hantuchová a Katka Štumpfová v Studio Power kolekcii
©2012adidasAG.adidas,the3-Barslogoandthe3-StripesmarkareregisteredtrademarksoftheadidasGroup.
Kristýna Kolocová a Markéta Sluková v Supernova kolekcii
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Show Down
photography auGy MILtak
haIr / Make up MaROš GOLIaN /SaLON PavIEL
ModelS adRIaNa b. /ExIt MOdEL MaNaGEMENt, davId
adRIaNa b. gardIaN Bolero aNd FragMeNt leggINgS By kataRINa RIMaRcIkOva PaRIS WWW.katarINarIMarCIkova.CoM / ShoeS ZaRa
davId uNderWear dreSS By kataRINa RIMaRcIkOva PaRIS WWW.katarINarIMarCIkova.CoM / ShoeS Model´S oWN
inspiremagazine68INSPIRE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/adRIaNa b. Morph Coat aNd pull dreSS By kataRINa RIMaRcIkOva PaRIS WWW.katarINarIMarCIkova.CoM / ShoeS ZaRa
magazinewithadifferencefightissue69
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/23FaShion menuFactorY
Slovenský textilný a odevný priemysel sa v súčasnosti nachádza v peknej… slušne po
vedané, komplikovanej situácii a jeho vývoj je nepriaznivý. Väčšina firiem so slovenským
kapitálom má zastarané vybavenie a obmedzené možnosti financovania nových techno
lógií. Konkurencieschopnosť slovenských výrobcov je ovplyvnená hlavne dovozom lac
ných výrobkov z Ázie. V neustále silnejúcom konkurenčnom prostredí musí slovenský tex
tilný a odevný priemysel znásobiť úsilie, aby si zachoval svoje miesto na medzinárodných
a domácich trhoch, mal schopnosť odolať ázijskej expanzii, plne využil nové príležitosti
a odpovedal na požiadavky trhu. A tie sú, našťastie, čoraz vyššie. A preto tu sú Janica
– Idea maker, Michaela – zakladateľka Puojdu, Lenka – dizajnérka značky LŠ a Nikola –
kurátorka Urban Marketu.
Fashion MenuFactory je multifunkčná kreatívna dielňa, do ktorej vstupujú ihly, lát
ky, gombíky, nožnice a tvorcovia a vychádzajú z nej kvalitné hotové slovenské produkty.
V oficiálnej, rozbiehajúcej sa prevádzke od augusta na Grösslingovej v Bratislave na plné
gule už od septembra tohto roku.
Foto Marika Majorová, Zuzana Karaščáková
www.fashionmenufactory.com
26zuzana lehocká
si mama dvoch krásnych detí a okrem iného si si založila portál keyoka
(o handmade a Diy veciach – poz. red.). Dá sa to vôbec stíhať?
Stíhať sa dá, otázka je, čo a do akej miery. Keyoka je handmade portál, kde sa nielen pre
dávajú veci, ale je to aj blogovacia platforma a miesto, kde sa schádzajú zaujímaví tvoriví
ľudia, a preto sú mojou pracovnou náplňou veľmi rozmanité činnosti. Nie všetky sa dajú
robiť v bežnom pracovnom čase. Starší syn práve skončil prvú triedu, mladší ešte necho
dí do škôlky – gro pracovného výkonu teda podávam, keď mladší syn spí a večer, keď
zalomia obaja. Určite by som neprotestovala, keby toho času bolo viac.☺
aký je cieľ tvojej práce? kde by si raz chcela mať keyoku?
Cieľ mojej práce je pokračovať vo vytváraní portálu, ktorý by inšpiroval bežných ľudí k tvo
rivosti a trochu ich vytrhol z konzumu
nezáživných vecí. Nejaká finálna Key
oka neexistuje, kedže predpokladám,
že sa bude stále posúvať a vyvíjať ďa
lej, ale v bezprostrednej budúcnosti si
predstavujem a želám viac kvalitných
predajcov, viac zaujímavého obsahu
tvoreného užívateľmi a naďalej stúpa
júci trend v predaji, počte aktívnych
užívateľov a kupujúcich. Poteší ma,
keď počujem, že niekto zabrowsil na
Keyoku a okrem nákupu sa aj inšpi
roval a mal chuť niečo vyrobiť. Celko
vo si myslím, že Slovákov treba jemne
navigovať, aby prestali masovo na
kupovať lacné veci dovezené z Číny,
ale aby radšej investovali do domácej
originálnej produkcie, alebo aby sami
skúsili svoju šikovnosť.
Foto archív autorov
24michal truBan
Odmalička ma bavilo podnikanie. Už na základnej škole sme vyrábali a skúšali predávať hračky, až kým nám to mama
nezakázala. Ale k reálnemu podnikaniu som sa dostal úplne neplánovane a bez veľkých očakávaní. Celé noci som trávil
za počítačom a na dialup internete. V našej komunite sme zrazu potrebovali server, ale nevedeli by sme ho dlhodobo
platiť, tak sme na ňom začali umiestňovať aj cudzie projekty a registrovať domény. Prvý týždeň sme fungovali na doméne
Websuport.sk, kým nám jeden chalan nepovedal, že sa to píše s dvoma P. Ten chalan o pár rokov neskôr začal u nás
pracovať. Okolo nášho príbehu je množstvo srandičiek. Čo však bolo od začiatku naším hlavným posolstvom a cieľom:
spokojnosť zákazníka. Ale nielen trápna fráza „Náš zákazník, náš pán“. Pokúšali sme sa vždy našich zákazníkov aj potešiť,
rozosmiať a prekvapiť, a ako hovoríme u nás: vyownovať. Odstraňovať akúkoľvek byrokraciu a všetky nezmysly veľkých
korporácií, odstrániť umelú komunikáciu a hranie sa na niečo, čím nie sme... A vo veľmi podobnom duchu sme začali bu
dovať aj našu firemnú kultúru. Aby aj zamestnanci našli vo svojej práci viac ako len zárobok, aby ich aj bavila a užívali si
ju. Náš príbeh sa usilujeme zdieľať s našimi zákazníkmi a fanúšikmi. Aby bolo Slovensko pohodovejšou krajinou, kde sú
ľudia k sebe milší a ľúbia to, čo robia.
25mišo meško
Som Mišo Meško, CEO a spolumajiteľ kníhkupectiev Martinus.sk. Bojujem za to, aby
bolo Slovensko každý deň lepším a krajším miestom pre život. Verím, že medzi tie naj
silnejšie zbrane patrí obyčajný úsmev, ochota a úcta. Medzi ľuďmi i medzi firmami a ich
zákazníkmi. Verím, že raz príde deň, keď skvelý prístup k zákazníkom a naopak nebude
veľkou konkurenčnou výhodou, ale štandardom, a hlavným cieľom firiem nebude vytvá
rať peniaze, ale hodnotu.
inspiremagazine70PEOPLE100
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/SCENE
inSpire partY
shiny edition
Viac ako odviazane sme privítali nové číslo Inspire magazine. Ako inak, opäť v Nu Spirit clube! O hudbu sa starali Junior, Emo
NoizBoyz, Skank, Barbie Idiot a MtotheG. Krásny VJing z fotiek nového čísla pripravila Oliq. V istom momente sme zopár sleč
nám rozdali tubičky glitrov a nastal masaker. Podľa pár mailov, ktoré prišli, potvrdzujeme, že aj po mesiaci si niektorí účastníci
stále nachádzajú drobné trblietky na sebe a oblečení. Skvelá hudba, ruky v plafóne, dobre bolo. Tešíme sa na vás aj nabudúce!
Foto Michal Babinčák & Martin Haburaj
inspire párTy Tu bude i pri vydaní ďalšieho čísla!
sledujTe náš facebook www.facebook.com/inspiremagazine.sk
magazinewithadifferencefightissue71
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/inspiremagazine72FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Keď sme boli na prvých ročníkoch Uprising Reggae Festi
valu, vedeli sme, že ide o veľmi uvoľnenú a priateľskú akciu.
V tom čase sme však netušili, že v roku 2012 sa na Zlatých
pieskoch v Bratislave zíde taká obrovská banda ľudí nielen
zo Slovenska, ale i zo všetkých okolitých štátov.
Popri Asian Dub Foundation, publiku už dobre zná
mym sa na pódiu objavil skvelý Anthony B. Starý pán Max
Romeo rozhodne neostal pozadu! Nás zabavili roztancova
ní Zion Train, Haf s Beyuzom a Tarrus Riley. Najviac sme sa
asi tešili na Dj Vadima, do ktorého manželky a zároveň Mc
Yarah Bravo sme sa definitívne zamilovali! Podľa rúk hore
a pohupujúcej sa masy bolo jasné, že diváci sú spokojní.
Z „našich“ netreba zabúdať na Prago Union a ako
vždy skvelých Indyho a Witcha, Medial Banana a Veca, kto
rého polovička Ivana Šateková spolu s ďalšími autormi vy
tvorili diela a skulptúry vo workshop zóne. Mohli ste vidieť
tvorbu umelcov ako Zase, Osem, IRK, Neznámy, Bazefaze,
Mates, Garnart a Martin Dráb.
Nás zaujala aj Cinema zóna, kde okrem premieta
ných filmov prebiehala výstava krásnych plagátov pod ná
zvom Soundsystem: Z Jamajky do Európy, 1950 – 1995.
Súbor plagátov doplnených o texty priniesol možnosť do
zvedieť sa niečo viac o „roots“ modernej tanečnej hudby
a kultúry.
Uprising však nie je len o menách, pre nás to bol, je
a bude vždy festival o láske, mieri a porozumení. Skvelá po
kojná atmosféra, úžasní ľudia a tie nekonečné západy sln
ka, ktorými sme sa lúčili s letom. Tak zasa o rok a UP!
Text Laila
Foto Martina Štibravá
MUSIC
veľa láSkY na upriSingu
rozlúčka S letom
magazinewithadifferencefightissue73
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/30zelená hliaDka
Zelená hliadka je neformálnou iniciatívou, ktorá sa zameriava na boj proti odpadu v uliciach Bratislavy. V rámci pravidelných
upratovacích akcií čistíme ulice a likvidujeme skládky odpadu. Cieľom však nie je vyčistiť mesto, ale poukázať na problema
tiku verejnej čistoty a ísť príkladom nielen obyvateľom mesta, ale aj samosprávam, ktoré nabádame k zvýšenej starostlivosti
o verejnú čistotu. Zároveň sa venujeme vizuálnemu smogu (prehusteniu mesta verejnou reklamou).
Vizuálny smog alebo nadmerná hustota reklám je téma, ktorej sme sa začali venovať v júli 2012. Zatiaľ sme sa zame
rali na reklamné plochy vo forme plachty prevesenej cez ploty pri križovatkách alebo cestách. Zmapovali sme celkovo 40
lokalít, kde sa nachádzajú, a urobili zoznam sto firiem, ktoré túto reklamu využívajú.
Text Matúš Čupka
Foto archív Zelená hliadka
28romi klimeková
Usilujem sa aj so svojím tímom v Psovi v núdzi bojo
vať s dôsledkami ľudského konania a krutostí, ktoré
páchajú najmä na psoch, riešiť ohavné ľudské činy,
zachraňovať a následne integrovať psy do normál
nych rúk a rodín, kde im vynahradia to peklo, ktorým
prešli. Rovnako bojujem za lepšie vnímanie a posta
venie zvierat v nasej spoločnosti, ich ochranu a usi
lujem sa poukázať na to, že sú to živé bytosti, ktoré
vnímajú a cítia rovnako ako my. Zbrane sú prevencia,
pozitívne myslenie, dôsledná práca, nadšenie a veľká
dávka trpezlivosti. Darí sa nám, myslím, uspokojivo, za
štyri roky činnosti máme dobré výsledky – vyše tisíc
zachránených a umiestnených psov, príprava návrhu
Zákona o ochrane zvierat, ľudia nás vnímajú pozitívne,
spoznávajú našu značku a pokračujem v ďalších plá
noch, kým budem vládať...
Foto Šymon Kliman
www.pesvnuDzi.sk
27ivana & hana valekové
Sme dve. Sme sestry, značne podobné. Venujeme sa pole dance. Áno, tancujeme na tyči. Ale tancovať na a pri tyči je tro
chu... vlastne celkom veľký rozdiel. Ako sa dve slušné dievčatá s dobrou výchovou dostanú k niečomu takému neprijateľ
nému pre spoločnosť?
Vždy sme boli až priveľmi aktívne, dovolím si povedať, že aj šikovné. Od dlhoročnej hry na klavíri sme prešli cez gym
nastiku, tanec, výtvarnú a neskôr štúdium architektúry a medicíny, až sme nakoniec zakotvili pri pole dance. Začalo sa to úpl
ne nevinne, na prvej skúšobnej lekcii, keď som sa márne pokúšala vyšplhať čo len meter. Postupne sa k prvotnému nadše
niu pridala vášeň, neskôr až závislosť a výsledkom je nové pole dance štúdio a účasť na majstrovstvách vertikálneho tanca.
Naša na prvý pohľad vysnívaná púť však zahŕňa kopu nástrah a prekážok. Nie, nie sme striptérky! To však ľudia chápu
len ťažko. Najväčšiu rolu zohráva neznalosť spoločnosti, ktorá pojem pole dance takmer nepozná a tanec pri tyči si okam
žite stotožní so striptízom v podradných podnikoch či s opitými výstrelkami mladých tínedžeriek v kluboch. V skutočnosti je
pole dance o niečom úplne inom. Či v ňom prevláda viac šport alebo tanec, to sa stále nevie. Isté však je, že pole dance je
jedným z druhov vzdušnej akrobacie a tí, čo ním žijú tak ako my, ho využívajú ako formu vyjadrenia samého seba. S využitím
ohromnej sily, keď udržíte celú váhu svojho tela pokojne na jednej ruke či nohe, sa striedavo vznášate vzduchom a spájate
so zemou.
A za čo okrem svalov sme pole dancu vďačné? Za eleganciu a ladnosť, pri tancovaní neodmysliteľnú, za zdravé se
bavedomie, niekedy až psychoterapiu, za schopnosť vystúpiť zo svojho tieňa a postaviť sa pred tisícové publikum a v nepo
slednom rade aj za dobrú fyzickú kondíciu a správne držanie tela.
Pole dance je skutočne pre každého, od malých detí po dámy v najlepších rokoch, pre mužov, ženy, hetero i homo.
Stačí si ho len skúsiť, prepadnúť mu, šíriť o ňom povedomie a tým ho postupne odbremeňovať od negatívnych názorov, kto
rým musí zatiaľ čeliť.
Foto Necrania Chmurella necrania.com
www.chiqui.sk
29magna Deti v núDzi
Návšteva Kambodže v roku 2002 bola silným podnetom pre celkové smerovanie humanitárnej organizácie Magna Deti v núdzi. Založili
ju Denisa Augustínová a Martin Bandžák – psychologička a fotograf, ktorí sa sem vybrali dokumentovať realitu tejto krajiny. Slovenská
humanitárna organizácia už jedenásť rokov pomáha ľuďom v krízových oblastiach sveta, kde realizuje humanitárne projekty zamerané
na pomoc ľuďom v núdzi, spôsobené chudobou, chorobami, vojnou alebo ekologickou devastáciou. Magna má na Slovensku operačnú
centrálu, odkiaľ riadi svoje stále misie v šiestich krajinách sveta (Kambodža, Keňa, Južný Sudán, Kongo, Nikaragua a Haiti) a takisto všetky
krátkodobé humanitárne projekty vo svete. Magna takisto získava pracovníkov do terénu, realizuje edukačné projekty a informačné kam
pane, spolupracuje s médiami a informuje verejnosť o problémoch ľudí a detí žijúcich v nebezpečných zónach sveta.
Text a foto Magna Deti v núdzi
www.magna.sk
inspiremagazine74
PEOPLE 100
FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Thajský národný šport muay thai je založený hlavne na jedno-
duchosti a efektívnosti využitia energie. toto bojové umenie je
graciózny mix úderov rukami, lakťami, kolenami a kopancov už
vyše 2 000 rokov. koncipované bolo tak, aby sa dalo využiť nie-
len v ringu, ale i na ulici. Je založené na jednoduchých pohyboch
a úderoch, ktoré generujú maximum výkonu z daného pohybu
pri čo najmenšej námahe. v Thajsku sú muay thai fighty skoro
každý deň v roku. v rámci podpory tohto športu vláda postavila
štadióny vo všetkých 77 provinciách Thajska, a okolo 1 000 muay
thai centier v Bangkoku.
Muay Thai zápasníci používajú osem „zbraní“ v ich bojo-
vom štýle a majú päť rozličných techník, spolu tvoriacich neko-
nečné množstvo rôznych kombinácií úderov, ktoré prinajlepšom
vyústia do ko (knock out).
OSEM ZbRaNí = PäStE, LaktE, kOLENá a HOLENE
Muay thai je považovaný za najťažší šport na svete hlavne preto,
lebo je to „bone weapon“ šport (používajú sa kosti) a cieľom číslo
1 je knockoutnúť oponenta v minimálnom čase. štúdie potvrdili,
že keď boxer chytí hlavu oponenta, potiahne ju v opačnom smere
kopu kolenom, tento úkon generuje rovnaké množstvo sily nára-
zu, ako keď vás prejde malé auto. Zaujímavý fakt je ten, že thajský
box sa tiež vyučuje v budhistických kláštoroch, základných ško-
lách a univerzitách.
Jedine v Thajsku je možné praktizovať najťažší šport na
svete, aby učili mladých mužov pokore. keď prídu ľudia z iných
krajín, nedokážu to pochopiť, keďže sme odmalička kŕmení zá-
padnými filmami ako rambo, terminátor atď. Muay Thai bolo
prezentované v nespočetne veľa filmoch a počítačových hrách,
napríklad ong bak, tom yum goong, Chocolate.
väčšinou sú tréningy ráno a poobede, tí najzapálenejší, kto-
rí sa pripravovali na zápasy, chodili na oba, ja napríklad iba na ten
popoludňajší, keďže thajský box beriem iba ako hobby a veno-
vala som sa iným aktivitám. tréning sa začína dvadsaťminútovým
skákaním cez švihadlo alebo behom (toto bolo najhoršie, pretože
som musela behať po okraji rušnej cesty a prekážal mi prach a trú-
benie áut) potom polhodinový shadowboxing, čo je sledovanie
svojich pohybov v zrkadle a úsilie o naprávanie chýb. potom lapy,
kde tréner učí kombá zložené z úderov, hákov, kopancov atď.
toto je azda najnáročnejšia časť celého tréningu, ktorý
je zakončený buď samostatnými údermi do vriec alebo
brušákmi.
tréning na Slovensku je dosť rozdielny – v tom, že
Slováci pridávajú oveľa viac záťažových cvičení, naprí-
klad beh na čas, podliezanie ringu, medicinbaly, skáka-
nie na bose, činky atď. dôraz na techniku je menší a do popredia
sa posúva celková sila bojovníka...
text a foto Jana Zilčayová
muay Thai je považovaný za najťažší šporT na sveTe
hlavne preTo, lebo je To „bone weapon“ šporT a cieľom číslo 1
je knockouTnúť oponenTa v minimálnom čase.
SPORT
m
u
a
Y
t
h
a
i
magazinewithadifference75
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/inspiremagazine76
INSPIRE
FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Ten neistý pocit z výsledku, na ktorý sa koncentruje. Lokácia,
ktorú dobre pozná, čo sa jej môže stať? Premýšľa, či všetko
urobila správne. Je pripravená! Fight!
ColleCtIoN LaFORMELa LaFORMELa.cOM
photography jaN GROMbIRIk jaNGROMbIRIk.tuMbLR.cOM
Model PauL LISkOva cLIQuE-MOdELS.cOM
tHaNk FOR FItNESS R.a.P FactORy
magazinewithadifferencefightissue77
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/inspiremagazine78
INSPIRE
FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/magazinewithadifferencefightissue79
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/inspiremagazine80FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/magazinewithadifferencefightissue81
INSPIRE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/33michaela beDnárová
móDna návrhárka / puojD
1. „Imperfection is beauty, madness is genius and it‘s better to be absolutely ridiculous
than absolutely boring.“ M. Monroe
2. Nevhodne sa obliekam. Prezliekam aj iných.
3. Ja a ženské zbrane!
4. Ak to musí byť boj, potom aké je to umenie?
5. Ženy aj tak vládnu svetu! Žena Hrdinka!
31viliam slaminka
umelec a učiteľ na zuŠ
1. Myslel som, že máme mier...
2. Kde sa dvaja bijú, tam sa ja hrám.
3. Ja mám šťastie – bojové umenie nepotrebujem.
4. Keď mi vezmú moje hračky...
5. Chlap, hrdina, dub, stroj,... – JA
35DaviD Demjanovič
artist a pyroman
1. Za večne červené zore.
2. Oheň.
3. Ninjutsu, lukostreľba.
4. Umenie je vojna.
5. Pivo.
Foto archív autorov
32anDrej kolenčík
aDmirál / film Director & visual artist
1. Za to, aby som mohol v živote robiť to, čo má podľa mňa zmysel a čo ma baví.
2. Všetko je vysvetlené na www.kolencik.org
3. Mám žltý pás s oranžovými koncami z karate... a potom hokejbal, dva medzištátne
zápasy a asi 7 – 8 sezón v lige.
4. Je.
5. Admiral
34peter barényi
visual artist
1. Nebojujem, ale ak už, tak za to, aby som si mohol robiť, čo sa mi zachce.
2. Vyhýbam sa miestam, kde si nemôžem robiť, na čo mám chuť, a ľuďom, ktorí ma
obmedzujú.
3. Keď to ide v telke, prepínam. Ak je to téma filmu, nepozerám.
4. Ak sa robí pre peniaze, tak áno, inak je to koníček a jedna zo základných potrieb.
5. Svalovec, požiarnik, strom, kombajn...
1. za čo Bojuješ?
2. tvoja Bojová Stratégia/ taktika
3. tY a Bojové umenia
4. je umenie Boj?
5. chlap, hrDina, DuB, Stroj,...
inspiremagazine82
PEOPLE 100
FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Precestoval Spojené štáty americké, Mexiko, Španielsko,
Nemecko, Poľsko, a už druhý rok zamieril aj na Slovensko.
Unikátne pojazdné pódium na kolesách Retrobus Red Bull
Tour Bus je snom každej kapely.
Skvelý dopravný prostriedok, z ktorého strechy môžu
odohrať koncert. Sofistikovane vybavený autobus, ktorý po
skytuje plnohodnotné zázemie ako kapelám tak i hudobným fanúši
kom. Pódium má priamo na streche a najbližšie bary na doplnenie
energie a osvieženie vytvárajú spolu s Tourbusom perfektný festivalo
vý setup odsúdený na úspech.
Tento rok si slovenskí festivalníci užili Red Bull Tour Bus v Piešťa
noch na festivale Grape a na Orange Music Summer na Orave, pričom
sa na jeho streche vystriedali skvelé hudobné zoskupenia ako The
Uniques, české kapelky Charlies Straight, Notes from Prague a svojimi
DJ setmi rozpumpovali Yanko Král, DJ Vec či DJ Biomat.
www.reDbull.sk/tourbus
Svetový hudobný workshop red Bull Music adacemy mieri do New yorku.
I keď sa pôvodný plán uskutočniť päťtýždňovú akadémiu v nových priestoroch
vo „veľkom jablku“ presúva na apríl budúceho roku. Nový umelecký komplex
na Manhattane bude v budúcnosti slúžiť aj pre ďalšie kultúrne projekty. vybra-
ných 62 hudobníkov, spevákov a producentov z celého sveta, ktorých akadémia
v júli pozvala, sa môže tešiť na budúci rok, keď 28. apríla akadémia otvorí svoje
brány. I keď slovenská hudobná krv na podujatí nebude mať zastúpenie, môže-
te sledovať živé prenosy zo štúdií na www.rbmaradio.com, alebo si do svojho
smartphonu stiahnite aplikáciu rBMa radio.
www.RbMaRadIO.cOM
pojazDný Stage reD Bull tour BuS
reD Bull
muSic acaDemY
v NeW yorku... 2013
MUSIC
skvelý dopravný prosTriedok, z kTorého sTrechy sa
môže odohrať koncerT. sofisTikovane vybavený auTobus, kTorý
poskyTuje plnohodnoTné zázemie ako kapelám
Tak i hudobným fanúšikom.
magazinewithadifferencefightissue83
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/37BarBora
Vyrastala som na sídlisku slovenského malomesta, kde som sa nikdy necítila celkom doma. Už od det
stva som túžila cestovať a spoznávať nové krajiny či ľudí inej mentality a tým asi aj spoznať samu seba.
Nakoniec, keď som mala osemnásť rokov, konvertovala som na islam a tým sa začala jedna z mojich
dobrodružných ciest.
Táto moja inakosť ma doviedla k tomu, že som odišla zo Slovenska na vyše štyri roky a mojím
domovom sa stal Londýn, Paríž či Alžírsko. Časom si však človek začne uvedomovať svoju prirodze
nosť a premýšľa nad tým, čo opustil. Spomína na svoj rodný kraj. A tak blankytne modré more vymení
za hory, ktoré sú mu omnoho bližšie.
Áno, žiť sa dá všade na svete, ale predsa je to asi vo väčšine z nás, že sa potrebujeme vrátiť tam,
odkiaľ pochádzame. Domov. Na to magické miesto, do tepla ktorého sa človek vracia rád aj napriek
tomu, že sa stretáva s určitými náznakmi ostražitosti okolia voči inakosti, znásobenými izolovanosťou
mestečka na strednom Slovensku.
Keď som si po prvý raz šatkou zahalila vlasy, pocítila som, ako si ľudia odo mňa udržujú od
stup. Niekedy som si pripadala, akoby som bola infikovaná nebezpečným vírusom a mala všetkých
nakaziť. Mrzí ma, že ľudia stále posudzujú knihu podľa obalu a nezaujímajú sa o jej vnútornú podstatu.
Našťastie v rodinnom kruhu je to inak. Aj tu mi síce prischla rola outsidera či tzv. čiernej ovce,
no teraz už chápu, že „pošahaná“ som stále rovnako... A potom, nikdy nevedia, s čím novým zase
prídem.
Človek si neskôr nájde cestu, akou chápe širšiu spoločnosť, jej názory a obyčaje. Nájde spô
sob, ako v spoločnosti vlastne fungovať. Ja som bola istým spôsobom nútená zvoliť cestu ignorácie.
Zo začiatku to bývalo aj akčné, ale s odstupom času je to väčšinou vtipné.
Prvé, s čím som sa u nás v meste stretla, bolo niekoľko deciek, ktoré ako senzáciu oznamovali
okoliu, že sa blíži AlKáida. Gumipušku som vtedy pri sebe nemala... našťastie.
Samozrejme, že bez povšimnutia okolia prejdem po ulici málokedy. Teda asi nikdy... Najvtipnej
šie situácie vznikajú v obchodoch, keď sa na mňa predavačky vyplašene pozerajú s výrazom v tvári
„Och, prosím, len nech hovorí po slovensky“. Keď sa už odhodlajú so mnou komunikovať, stáva sa mi,
že na mňa kričia v presvedčení, že cez šatku asi nepočujem, alebo hádam lepšie porozumiem po slo
vensky, keď so mnou budú rozprávať hlasnejšie. Teším sa na deň, keď ma to prestane baviť a plynule,
bez cudzineckého akcentu im odpoviem. Beriem to, samozrejme, s nadhľadom a musím povedať, že
po tých piatich rokoch, čo som muslimka, si na mňa ľudia už dokonca aj zvykli. Chvalabohu, prevažujú
skôr tie úsmevné, pozitívne príhody. Žiadny návrat do stredoveku, keď sa na inovercov na uliciach pľu
lo alebo sa im rohožky pred domom „ozdobovali“ exkrementmi susedov... čo sa reálne stalo.
Úprimne: neviem, čoho sa Slováci od nás moslimov, žijúcich na Slovensku, boja. Nič nikomu
nerobíme, skoro o nás ani nepočuť, len kdetu je o nás nejaká správa, aj to len v zmysle reakcie na
situáciu vo svete. Ako upokojovanie národa, že od slovenských moslimov nehrozia teroristické útoky
a podobne. Samozrejme, že nehrozia... Veď väčšina je rada, že tu vôbec mohla nájsť nový domov, keď
že situácia v ich krajine ich donútila opustiť rodný kraj. A my konvertiti sme tu predsa tiež doma. Naro
dili sme sa tu, vyrástli a žijeme tu rovnako ako ostatní. Takže vlastne bojujeme proti umelo vytvorenému
strachu a hlavne proti ľudskej hlúposti. A to je ten najnepríjemnejší nepriateľ.
Musím povedať, že som istým spôsobom spokojná. Dúfam, že to nevyznelo naopak. Nechcela
by som vrátiť čas, ani nič zmeniť, pretože všetko mi to dáva životné skúsenosti a pomáha mi to rásť.
Stávam sa tým silnejšou, ako v živote, tak i vo viere, a viem, že to, čo robím, je správne.
Foto George Klaudíny
39tomáš peciar
Spoluzaložil som Cyklokoalíciu s príjemnou skupinkou ľudí, ktorá sa stretla pri cyklojazde Critical Mass v septembri roku pána
2010. Usilujeme sa o propagáciu bicykla ako najvhodnejšieho dopravného prostriedku do mesta, pretože je často najrýchlejší, slo
bodný, ekologický a lacný. Chcem, aby sa v Bratislave pohybovalo bezpečne, plynule a to aj pre mačičky s deťmi a starších pánov
a panie. V blízkej budúcnosti budem makať na tom, aby vodiči áut jazdili v zóne tridsiatky naozaj tridsiatkou, aby rátali s tým, že na
ceste sú aj väčší frajeri, ako tí s najväčším, najhlučnejším a najrýchlejším autom. V Cyklokoalícii propagujeme cyklodopravu nie
len s pomocou fejsbrúku, ale aj na úrovni mesta, kde pravidelne pripomienkujeme a stretávame sa na cyklokomisii mesta. Tiež sa
usilujeme stretávať s developermi a radiť im, ako a kde budovať cyklocesty a cyklostojany. Tých aktivít je naozaj za dva roky hafo
a špecializujeme sa aj na pešiu dopravu a zlepšenie podmienok v tej hromadnej. Dúfame, že sa nám podarí zvýšiť tzv. Modal split
bicyklov na 20 percent čo najskôr. Bratislava je na to topograficky celkom ideálna. Nielen však košeľou sme živí a preto si worksho
pujeme a špiníme ruky v svojpomocnej cyklodielni Cyklokuchyňa.
Foto archív autorov
36liBuša Bachratá
Veľa žien hľadá v tanci relax, spôsob, ako si oddýchnuť od ubehaného dňa v práci. Niektoré hľadajú tú
správnu formu ušitú na mieru, odchádzajú po prvom tréningu so slovami „To nie je pre mňa“ alebo „Je
to príliš ťažké.“ Tie ženy, ktoré zostávajú dlhšie, sa pýtajú: „Kedy to budem vedieť?“ alebo „Schudnem z
toho?“ Flamenco tancujem vyše desať rokov, a stále sa učím. Na tanečných kurzoch je ťažké vysvetľo
vať, že technika je iba pomalým začiatkom cesty k uvoľneniu a prirodzenému pohybu. Tanec je predsa
viac ako cvičenie, figúry a spartakiáda v sále. Každý ho má, svoj vlastný, tak ako má svoje telo, ktoré
môže rozprávať. Vo flamencovom tanci som našla vyjadrenie, pomáha mi pracovať s energiou vlast
ného tela a posielať ju ďalej. Každá prekážka ma teší a jej prekonávanie, posúvanie svojho „stropu“
ma robí šťastnou. Flamencové kurzy sú mojou formou na otváranie týchto dverí pre všetky odvážne
ženy, babeny a dievčatá (mužov tancuje máličko, asi si ešte stále myslia, že tanec je iba pre „baby“).
Vo flamencových súťažiach sa hodnotí „técnica“, „choreografía“ a „duende“. A práve „duende“ pred
stavuje precítenie, osobný vklad do tanca, otvorenie svojej duše prostredníctvom pohybu. Tancovať
sme zabudli dávno a chýba nám to. Tancovať by sme mali všetci a spolu. Tak teda tancujem, a učím to
ostatných. Aby tanec nebol „venček“ alebo „diskoška“, ale aby sme tancom boli my.
38peťa a Braňo
Sú potetovaní, opiercingovaní, scarificovaní a môžu bez problémov fungovať ako vlastné vzorkovníky.
Pritom sú však celkom normálni.
Našu inakosť nám ľudia dávajú najavo. Majú pravdu, sme iní, ale nie tak, ako si myslia. Máme
syna, ktorého milujeme, psa, radi chodíme po svete a horách, varíme… Iní sme vo vnímaní spoločnosti
a inakosti. Sme šťastní, že náš pohľad môžeme prenášať dennodenne do spoločnosti. Sme majitelia
tattoo&piercing studia BODY GALLERY.
inspiremagazine84PEOPLE100
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/koncerty amerických soulových spevákov sa v tomto roku neobyčajne daria
v Nu Spirit Clube. Jesse Boykins III (odohral koncert 26. júla) sa podobne ako
Theophilus london, ghostpoet alebo taylor McFerrin inšpiruje novým urban
soundom, ale viac ako s hiphopom ho po svo-
jom kombinuje so soulom a vokálmi, za ktoré
by sa nemusel hanbiť ani sám Marvin gaye.
Jesse Boykins III je hiphop & Soul ar-
tista z Chicaga, ktorý teraz žije v Brooklyne
a má takpovediac nadčasový zvuk. Jesse má
zatiaľ von dva albumy a v súčasnej dobe sa
chystá jeho tretí album love apparatus. ten
mu produkuje Machinedrum, ktorého sme
v Nu Spirite už mali radosť vidieť. Singel B4
The Night is Thru potešil fanúšikov aj kritiku
novým vývojom svojho zvuku. Jeho jedinečný
zmysel pre melodickú textúru robí z Jesseho
jeden z najžiarivejších talentov future r&B
scény.
koncert bol veľmi jemný a príjemný, do
Boykinsovho vokálu nemixoval beaty nik iný
ako dJ Junior. po koncerte odštartovala after
párty, o ktorú sa postarali dji Benco a resident
Skank. tento rok sa môžete ešte tešiť naprí-
klad na Speech debelle z anglicka.
text a foto Michal Babinčák
www.NuSPIRIt.Sk
a jeho
Sexi Future Soul z BrooklYnu
j
e
S
S
e
B
o
Y
k
i
n
iii
MUSIC
magazinewithadifferencefightissue85
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/t
r
a
v
e
l
h
a
c
k
i
n
gbOjujEME Za LacNé cEStOvaNIE
Možno ste už o nich počuli – fanatici, ktorí letia z Mi-
lána do tokia len preto, aby si tam dali jednu kávu
a mohli letieť naspäť. tzv. mileage-run má aj iný cieľ ako
dať si kávu v tokiu – zarobí na míle, ktoré je možné po-
užiť na niečo iné. Míle sú bodovým ohodnotením ver-
nosti k leteckej spoločnosti. Niečo ako body za nákup
v potravinách alebo drogérii. Na podobnom princípe
bodov fungujú aj vernostné programy veľkých hote-
lových chainov. Body alebo míle sa dajú získať aj inak
ako využívaním služieb, v zahraničí je najpopulárnejšie
napr. získavanie míľ platením kreditnou kartou (u nás
takúto službu poskytuje diners Club, ale oproti zahra-
ničným kreditkám je ohodnotenie smiešne).
Naozaj sa oplatí pre pár bodov vernostného
programu letieť z Milána do tokia a hneď naspäť? Má
to ešte jedno tajomstvo – takáto letenka vďaka chybe
v systéme naceňovania stála v júni tohto roku 79 eur.
káva je samozrejme zadarmo v letiskovom salóniku, do
ktorého majú pasažieri prístup vďaka jednému z mno-
hých iných „hackov“.
azda najznámejší prípad tejto zvláštnej obse-
sie cestovaním nastal v roku 2001, keď sa Steve Belkin
rozhodol, že si najme 20 thajských farmárov, aby lietali
6 týždňov štyrikrát denne medzi mestami Chiang Mai
a Chiang rai v Thajsku. takáto letenka stála iba osem
dolárov. prípad začal byť zaujímavý, keď sa americké
antidrogové zložky začali zaujímať o tieto lety v rámci
tzv. heroínového zlatého trojuholníka. Steve Belkin sa
však zaujímal iba o míle, ktoré vedel využiť na lety inde.
pekný film o takýchto fanatikoch nájdete na:
Míľové programy sa odvtedy dosť pokazili. tlak
na ceny znížil ceny leteniek a tak najlacnejšie letenky
zarábajú minimum míľ. ak nelietate takmer neustále,
so striebornou alebo zlatou kartou sa môžete rozlúčiť
a väčšinou ledva našetríte na jeden let v rámci európy.
ale hacky pri cestovaní stále fungujú. a mnohé sú do-
stupnejšie. Nie je to vždy len o tom, ako znížiť cenu.
Napríklad tim Ferris pri cestovaní v rámci uSa odpo-
rúča nepoužívať check-in batožinu, iba príručnú bato-
žinu. ale keď s ňou musí cestovať, pridá do nej signálnu
pištoľ a pri priehradke leteckej spoločnosti pri odo-
vzdávaní batožiny povie, že batožina obsahuje strelnú
zbraň. ešte sa mu nestalo, že by mu takúto batožinu
letecká spoločnosť stratila (čo je inak bežné).
v roku 2011 a 2012 hackerspace progressbar pri-
pravil kolaboračný dokument s názvom travel hac-
king, kde sú popísané niektoré triky. dokument je
voľne šíriteľný a stiahnuť si ho môžete zo stránky
progressbaru:
k dokumentu sa konala aj prednáška, ktorej vide-
ozáznam nájdete na rovnakom mieste.
pár tipov a trikov prinášame nižšie.
LIEtaNIE
keďže míľové programy zďaleka nie sú to, čo bývali,
nebudeme sa im podrobne venovať. pri vyberaní lete-
niek odporúčame zamyslieť sa nad časmi príletov a od-
letov. letenka z londýna o desiatej ráno znamená, že
tam musíte o jednu noc dlhšie prespať. oproti letenke
o desiatej večer si teda pripočítajte náklady na ubyto-
vanie. tí dobrodružnejší samozrejme môžu prespať na
letisku. to, či je to dobrý nápad, môžete zistiť napr. na
stránke:
ak lietate s ryanair-om, odporúčam zaobstarať
si Mastercard prepaid kartu, pri ktorej neplatíte popla-
tok za platbu kartou (momentálne 6 eur na osobu a let,
teda pri spiatočnom lete dvoch osôb je to 24 eur). vir-
tuálnu Mastercard prepaid nájdete napriklad na:
prevod na túto kartu stojí jedno euro poplatku,
iné bežné poplatky karta nemá. Sepa prevod do Ne-
mecka je zdarma.
Na letisko odporúčam noise cancelling slú-
chadlá, dobré čítanie (ideálne Inspire + ebook rea-
der, knihy sú ťažké, Inspire môžete čítať počas vzletu
a pristávania, keď je zakázané používať elektronické
zariadenia). ak máte kreditnú kartu, ktorá umožňuje
prístup do letiskových salónikov, môžete si oddých-
nuť, dať si nejakú kávu, čaj (alebo aj alkohol) a mierne
občerstvenie. vstup sa dá získať s letenkou biznis triedy
(len pre salónik neodporúčam), s platobnou kartou (u
nás napr. diners Club, american express gold od vúB
alebo visa platinum od tatrabanky) alebo si zaň mô-
žete zaplatiť (tiež neodporúčam, väčšinou sa za cenu
vstupu najete lepšie mimo salónika). Základnou výho-
dou biznis salónikov je prístup na internet a relatívne
ticho. to niekedy treba vylepšiť vypnutím televízora
(hackerspace má na toto tiež liek – zariadenie tv-B-
-gone, univerzálny vypínač televízorov:
letenky sú vo všeobecnosti najlacnejšie cca tri
mesiace pred prvým segmentom letu. ako ich hľadať?
Je dobré začať napr. na stránke:
Niektoré letecké spoločnosti poskytujú bonus za
booknutie letenky priamo u dopravcu. Má to zároveň
výhodu priameho rokovania s leteckou spoločnosťou
a nie so sprostredkovateľom. ak sa vám nechce stráviť
hodiny hľadaním najvýhodnejšieho letu, nechajte to na
odborníkov:
Môžete vypísať odmenu za nájdenie najvýhod-
nejšieho letu podľa vašich kritérií. Za hľadanie zaplatíte
autorovi najlepšej cesty. Môžete zároveň napísať cenu,
ktorú ste našli vy – ak sa im nepodarí nájsť lepšiu ponu-
ku, rezervujete si to, čo ste našli vy. Zároveň odporú-
čam sledovať (ja ich sledujem cez twitter):
pri akčných letenkách odporúčam len dávať
si pozor na letecké spoločnosti, ktoré majú finančné
problémy. tesne pred krachom sa často pokúšajú za-
chrániť situáciu predajom veľmi lacných leteniek. Mne
sa to stalo už trikrát (našťastie išlo o lety prevádzkované
ako code sharing flights inou spoločnosťou, takže som
nakoniec letel nielen tam, ale aj naspäť, ale nie je prí-
jemné namiesto cestovania sledovať noviny a zisťovať,
či sa cez pol planéty dokážete vrátiť naspäť).
ubytOvaNIE
pre dobrodružnejších: môžete skúsiť ubytovanie zadar-
mo cez Couchsurfing alebo hospitality Club. Zároveň
URBANinspiremagazine86
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/je to dobrý spôsob, ako spoznať nových ľudí,
keď ste doma – ponúknite im možnosť prespať.
Couchsurfing má veľmi príjemnú komunitu ľudí
a organizujú rôzne stretnutia.
pri presunoch je možné prespať v dopravnom
prostriedku. v takom prípade je však dobré vymyslieť,
ako si zabezpečiť batožinu proti krádeži. v poslednom
čase získava na popularite web airbnb.com. umožňuje
prenajímať čokoľvek – od dreveného domčeka na stro-
me až po stredoveký zámok. a túto možnosť ľudia aj
využívajú. odporúčam si takto vyskúšať rôzne formy
ubytovania, napríklad houseboat. S použitím linku:
Na registráciu prvých pár z vás dostane zľavu 20
eur. ak máte voľnú izbu (napr. počas ciest), môžete
prenajať aj svoj byt.
dajte si pozor na iné podobné weby (napr. ho-
meaway), ktoré sú tiež pomerne populárne, ale neručia
za ubytovanie. pár ľuďom sa stalo, že zaplatili zálohu za
dom, ktorý neexistoval. airbnb uvoľnuje peniaze uby-
tovateľom 24 hodín po ubytovaní, ak nedôjde k sťaž-
nosti od hosťa.
ak sa ocitnete niekde, kde nemáte možnosť uby-
tovať sa, mobilné aplikácie booking.com a hipmunk
vám pomôžu s rýchlou rezerváciou hotela aj v rovna-
ký deň. často je dobré pri dlhšom pobyte na jednom
mieste dohodnúť ubytovanie cez internet na pár dní
a potom nájsť lepšie ubytovanie priamo na mieste.
INtERNEt
v hoteloch nie je vždy prístup na internet samozrej-
mosťou a hoci webová stránka píše, že internet je do-
stupný, nemusí to znamenať, že je dostupný zadarmo.
Možností, ako sa v takom prípade pripojiť, je viacero.
klasickou možnosťou je nájsť príjemnú kaviareň s prí-
stupom na internet. v niektorých štátoch ulovíte free
wifi na ulici pomerne bežne (napr. v meste Wroclaw
v poľsku majú mestský internet takmer po celom cen-
tre). v Japonsku sa s nezaheslovaným internetom na
ulici môžete rozlúčiť – a ak ho chytíte viac ako niekoľ-
kokrát, odporúčam podať si rovno aj lístok do lotérie,
máte asi nezvyčajné šťastie.
S pekným nápadom prišla firma Fonera:
kúpite si od nich wifi router, ktorý môžete po-
užiť ako váš súkromný wifi router doma. toto zariade-
nie vytvorí dve siete – vašu privátnu, šifrovanú, kam sa
pripájate s počítačmi, a odizolovanú sieť pre návštev-
níkov, ktorej môžete obmedziť rýchlosť a ktorá nemá
prístup do vašej domácej siete. Zdieľaním internetové-
ho pripojenia pre okoloidúcich návštevníkov sa stávate
súčasťou tejto veľkej siete a môžete využívať prístup cez
akýkoľvek podobný router inde vo svete. Na Sloven-
sku ich zatiaľ veľa nie je (ale predpokladám, že doma
sa na internet viete pripojiť inak). Naopak, krajiny ako
napr. veľká Británia alebo Belgicko sú týmito routermi
takmer úplne pokryté. ako bonus môžete svoje pripo-
jenie na internet poskytnúť buď všetkým zadarmo, ale-
bo sa rozhodnete pripojenie spoplatniť. ktokoľvek, kto
si pripojenie cez váš router kúpi, vám prinesie 50 per-
cent ceny paypassu, ktorý vám pošlú na váš paypal účet.
ďalšou možnosťou je využiť služby mobilných
dátových sietí. dátový roaming ako taký je väčšinou
veľmi drahý (s výnimkou väčšinou krátkodobých akcií
operátorov) a oplatí sa často kúpiť miestnu SIM kartu
(zoznam ponúk predplatených SIM kariet napr. na:
ak však cestujete medzi rôznymi krajinami, ne-
musí to byť až také jednoduché. alternatívou môže byť
služba ako droam.nl alebo tripbutler.com, ktorá vám
dodá prenosný 3g router na batériu (s ich SIM kar-
tou), vďaka ktorému sa môžete pripojiť na internet cez
akékoľvek zariadenie podporujúce wifi.
pri pripájaní sa cez wifi si dávajte pozor na bez-
pečnosť, hotelové wifi siete často odpočúvajú prevádz-
ku (nie vedome, zvyknú byť hacknuté). otvorené wifi
siete, ktoré nepýtajú heslo, teoreticky komukoľvek
umožňujú odpočúvať prenášané dáta. ak môžete, po-
užívajte šifrované pripojenie (nainštalujte si do prehlia-
dača, zabezpečí šifrované pripojenie na stránky, ktoré
to umožňujú):
a pozor na vírusy. keď už hovoríme o vírusoch,
existuje jeden zaujímavý, ktorý je čisto textový. otvor-
te si na notebooku alebo telefóne na ktoromkoľvek
letisku zoznam dostupných wifi sietí. Je veľmi pravde-
podobné, že uvidíte sieť „Free public Internet“. keď
sa pripojíte, zistíte, že cez túto sieť internet nefunguje,
vzdáte to a nastúpite do lietadla. keďže ide o tzv. ad-
-hoc sieť, keď vystúpite z lietadla a čakáte na batožinu,
vaše zariadenie vysiela do okolia sieť „Free public Inter-
net“. a takto sa pripojí niekto iný a prenesie ju niekam
inam. Zatiaľ bola takmer všade, od kambodže po New
york. tento vírus je v podstate neškodný, ale tie nao-
zajstné môžu byť problematické. preto na cestovanie
používam tablet alebo lacný netbook. Nemám na ňom
citlivé dáta a keď ho hoci aj ukradnú, bude mi to ľúto,
ale nie tak, ako keby mi ukradli môj hlavný notebook.
NákuPy
pri akýchkoľvek nákupoch online odporúčam pozrieť:
Je to agregátor zľavových kupónov (kódov na
zľavu). Zadáte názov obchodu a ak sú tam použiteľné
kupóny, získavate často zľavu bez toho, aby ste museli
urobiť čokoľvek iné.
ak ste fanúšikmi zľavových portálov, vedzte, že
fungujú aj za hranicami. Najznámejším z nich je:
odporúčam si na účely registrácie na zľavové
portály zriadiť free e-mail, pretože vás veľmi pravde-
podobne budú každý deň spamovať ponukami, ktoré
vás nezaujímajú. Na rozdiel od slovenských zľavových
portálov väčšie zahraničné portály, ako napr. spomína-
ný groupon, ručia za kvalitu a keď ste nespokojní, vrá-
tia vám peniaze (vyskúšané, využité).
tuRIStIckí SPRIEvOdcOvIa
Najznámejší vydavateľ turistických sprievodcov je lo-
nely planet. vydávajú aj online verzie do smartphonov
alebo tabletov, ktoré sú samozrejme oveľa ľahšie. Nevý-
hodou je, že hotely, ktoré sú tam spomenuté, takmer
okamžite po vyjdení sprievodcu zdvihnú ceny (naj-
mä preto, že aj dopyt po nich stúpa). to isté platí aj
o miestach, na ktoré vás chcú poslať – pravdepodob-
ne tam bude ďalších pár desiatok turistov s rovnakou
knižkou.
ak chcete turistického sprievodcu, skúste nejaké-
ho menej známeho (napr. rough guides alebo Wikit-
ravel). osobne odporúčam vykašľať sa na turistických
sprievodcov úplne, prečítať si základné informácie
o mieste na internete a improvizovať. ale ak vám bude
chýbať tá fotka pred fontánou zo 16. storočia...
ak stále nie ste presvedčení o tom, prečo turistic-
ký sprievodca nepodáva najlepší obraz o zaujímavých
miestach, prečítajte si, čo píše o mieste, kde bývate. My
sme sa celkom pobavili...
čO SI ZObRať?
čo najmenej. vo väčšine sveta je civilizácia, kde sa prí-
padný chýbajúci šampón dá dokúpiť. Ja si pri cestova-
ní rád doprajem malý portabilný luxus, čo je v mojom
prípade dobrý čaj (ak nejdem do ázie). ale čím me-
nej vecí máš, tým ľahšie a rýchlejšie sa pohybuješ. ak
sa zbalíte do príručnej batožiny, ušetríte predovšetkým
čas (nemusíte čakať na vyloženie batožiny, ale môžete
rovno z lietadla ísť na miesto určenia). dávajte si pozor
na to, čo v príručnej batožine nemá byť.
čo sa týka oblečenia, odporúčam rýchlo schnú-
cu spodnú bielizeň (vrátane tričiek). Môj obľúbený
výrobca je exfficio s ich radom give-N-go. keď ho
operiete čo aj v umývadle, do pár hodín je suchý, zá-
roveň priedušný a pohodlný. Stačí zobrať dva-tri kusy
spodného prádla a dve-tri tričká – ste každý deň v čis-
tom bez zbytočných gramov batožiny. keď sa spotíte,
je to rýchlo suché a bez zápachu. druhou možnosťou je
oblečenie z merino vlny, napr. Icebreaker, ktoré taktiež
pomerne rýchlo schne, ale vydrží dlhšie bez zápachu
(aj keď ho pár dní neoperiete).
záver
Na internete (a v spomínanom Travel Hacking dokumen
te) je veľa informácií o tom, ako cestovať. Ostáva len do
masedom odpovedať na otázku: Prečo?
Zmena prostredia aspoň u mňa podporuje krea
tivitu, umožňuje mi pochopiť, že veci môžu fungovať aj
úplne inak, ako som na ne zvyknutý a často mi po do
volenke napadnú nové spôsoby riešenia zložitých prob
lémov – na aké som doma nevedel prísť. Na takú zloži
tú otázku o zmysle cestovania nech však odpovie radšej
niekto skúsenejší, napríklad Mark Twain: „Cestovanie má
fatálne dôsledky pre predsudky, zaslepený fanatizmus
a obmedzenosť.“
Príjemnú cestu a šťastný návrat domov.
Text Juraj Bednár
Ilustrácie Erik Lehrer
na Takú zložiTú oTázku o zmysle cesTovania
nech však odpovie niekTo skúsenejší, napríklad mark Twain:
„cesTovanie má faTálne dôsledky pre predsudky, zaslepený
fanaTizmus a obmedzenosť.“
magazinewithadifferencefightissue87
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Navštíviť „domov čaju“ bolo dlho naším snom. a až tak veľa
k tomu netreba. let z Bangkoku do Jing hongu trval pomer-
ne krátko. Jing hong je malé polmiliónové mestečko a aj preto
sme si zaslúžili pozornosť čínskych colníkov, ktorí nedokázali
pochopiť, prečo by tam niekto chcel ísť. vysvetleniu o čaji veľmi
nerozumeli. Cítili sme sa asi podobne, ako keby partička japon-
ských turistov vystúpila z lietadla na Sliači a tvrdila, že sa chce
ísť pozrieť, ako sa u nás pestuje repka olejná. pozornosti sme sa
dočkali aj v meste, kde sa za nami otáčali ľudia a pozorovali nás.
oblasť Xishuangbanna (skúste to vysloviť, znie to parád-
ne) na juhu provincie yunnan je domovom čajových plantáží
a v okolitých horách sa pestuje najkvalitnejší čaj typu pu-ehr.
vlhké subtropické podnebie a okolité hory sú ideálne na turis-
tiku. Zahmlené čajové plantáže boli ešte krajšie a pokojnejšie,
ako som si predstavoval. v miestnych čajovniach v okolí zná-
mych tovární na spracovanie čaju v mestečku Meng-hai nám
hneď pri vstupe naliali. My sme chceli ochutnať najprv zelený
puehr vo forme nestlačených lístočkov, zvaný tiež maocha.
v obchode s čajom na nás chvíľu nechápavo pozerali (na „ne-
chápavé pohľady“ sme si začali zvykať). Maocha je jemne spra-
covaný čaj, vyrobený z lístočkov čajovníka, ktorý je opražený
na veľkom woku alebo vysušený, aby sa zastavila oxidácia. k fi-
nálnemu produktu, ktorého časti sme si mohli pozrieť na plan-
tážach a v továrňach, je ešte dlhá cesta. poviem azda len to, že
pu-ehr je jediný typ čaju (teda nápoja z čajovníka, nehovorím
o bylinkových čajoch), ktorý v prípade dobrého skladovania
podporujúceho fermentáciu zreje (podobne ako víno). dobre
spracované kvalitné puehry, skladované 30 a viac rokov, majú
obrovskú cenu a vynikajúce vlastnosti. ak vám však v čajovni
ponúkajú iný typ čaju, ktorý má vyše roka, nebude to nijaká
extra pochúťka – väčšina klasických čajov sa pije, keď sú čo
najčerstvejšie.
čajové plantáže sú oázou pokoja. pre miestnych sú väč-
šinou nezaujímavé, takže sa na horách stretnete skôr so psík-
mi a inými domácimi miláčikmi ako so zamestnancami alebo
majiteľmi. pri návšteve trhu môžete vidieť niečo, čo by ste po-
oblasť xishuangbanna na juhu provincie yunnan
je domovom čajových planTáží a v okoliTých horách sa pesTuje
najkvaliTnejší čaj Typu pu-ehr. vlhké subTropické
podnebie a okoliTé hory sú ideálne na TurisTiku.
Y
u
n
n
a
nčajový raj
inspiremagazine88
TRAVEL
FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/važovali za domáceho miláčika, pražiť sa na ohni – miestne kmene považujú psy za
pochúťku, aj keď nikdy nejedia psy, ktoré chovajú ako domáce zvieratá.
Miestna kuchyňa však oslovila aj nás ako vegetariánov. prevádzkovateľky stán-
kov s dobrotami na miestom trhu zaskočila naša otázka: „Máte niečo bez mäsa?“,
ktorú sme mali napísanú v telefóne čínskymi znakmi. po chvíli sa iba usmiali, začali sa
pozerať po stole a potom sklamane odpovedali, že nemajú. v reštaurácii Mei Mei‘s,
kde sme sa zoznámili s inými cudzincami, však mali aj miestne vegetariánske dob-
roty: ryžu s ananásom varenú priamo v ananáse, miestne zeleniny (netušíme aké)
s arašidovou zálievkou, ryžu s Judášovým uchom (uchovec bazový), čerstvé hrášky
a tropické ovocie. a, samozrejme, skvelý čaj. od klasickej „čínskej kuchyne“, ako ju
poznáme u nás, to malo veľmi ďaleko. ale to je ako hovoriť o „európskej kuchyni“ –
čína je naozaj veľmi veľká.
Cudzinci, s ktorými sme sa zoznámili, tu pracujú na výskume miestnej eko-
lógie. Centrálny plánovač komunistickej strany zhodnotil, že ekonomika potrebu-
je kaučuk a tak podporuje vysádzanie kaučuku, ktorý pomaly vytláča nielen čajové
plantáže. Jeho efekt je ten, že odoberá vlhkosť z okolia a tak sa prestáva dariť iným
plodinám. Je to však recept na iné zbohatnutie. keď už nebude treba toľko gumy,
budú pravdepodobne rozmýšľať, ako prerobiť „púšť“ naspäť na čajové plantáže...
ak by ste tento názor chceli napísať na Facebook, zistíte, že podobne ako twit-
ter a mnoho iných webov z číny nefunguje. obísť sa to dá pomocou vpN, ale veľmi
by som sa tým nechválil...
Cestou naspäť do laosu sme sa zastavili v pohraničnom mestečku Mongla. tu-
ristickí sprievodcovia ho popisujú ako temné miesto plné štátnych jednotiek v pre-
strojení a depresívnej nálady. pridávame: odporná strava, lacné karaoke krčmy a ne-
príjemní ľudia. výnimkou bola internetová kaviareň, ktorej majiteľ (napoly číňan,
napoly laosan) si s nami dal pár drinkov a vynikajúcou angličtinou (ktorú sa naučil
z anglického vysielania čínskej televízie) s nami konverzoval o živote. čo by chcel
robiť? Cestovať tak ako my. problém je v železnej opone, ktorú však v tomto prípade
nevytvorila „komunistická“ čína, ale my – dostať víza do krajín európskej únie je
pre číňanov takmer nemožné, ak nechcete byť súčasťou zabalíčkovaného zájazdu
a kontakt s krajinou mať pol hodiny, keď vás vypustia odfotiť si pamiatky. Spustila sa
mi v hlave „Fortress europe“ od asian dub Foundation. škoda, keby som mal inter-
netovú kaviareň v Bratislave, s takýmto hosťom by som si tiež rád pokecal...
Xishuangbanna a mestečko Jing hong nemá takmer žiadnych turistov. aj na-
priek tomu sa tu nachádzajú tropické kúpele, skvelé reštaurácie a nádherné, pokojné
hory. ak nemáte paranoju zo sledovania a z nepríjemných centralizovaných štátnych
režimov, skúste to. alebo čínu navštívte aj tak – myslím, že európska únia smeruje
k niečomu podobnému. Som zvedavý, či nás do číny pustia aj o 30 rokov. alebo
si len odfotiť čajovú plantáž z autobusu, kúpiť pu-ehr do čajovne a šup-šup naspäť
domov...
text Juraj Bednár
Foto Jana hajduková
magazinewithadifferencefightissue89
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/výlet do Maroka sa začal na Malte. Na peknom, ale
nudnom malom ostrove, kde som necelý rok pracoval.
želal som si ešte pred návratom domov zažiť niečo ve-
selé a plánoval cestu do španielska. po pätnástich mi-
nútach pri mape a hľadaní leteniek bolo rozhodnuté.
Zmena plánu, smer Maroko.
Neuveriteľné, ale skutočné. asi ani mňa neob-
chádza proces starnutia a s ním rôzne pocity spojené
s mojím predchádzajúcim cestovaním osamote, a tak
som si povedal, že sa odteraz o tie krásy a zážitky bu-
dem s niekým deliť. pred cestou do Maroka mi v mo-
mente napadlo pár ľudí, ale najsprávnejším bol drsný
starší chlapík, Ironman z roku 1987, môj otec, čerstvý
šesťdesiatnik a dobrodruh.
MaRakEš
alláh akbar, alláh akbar... prvá ranná modlitba sa
ozýva z najväčšej mešity koutoubia s východom sln-
ka a život v uliciach Mediny v Marakeši sa začína.
ranná hygiena, voda z hrnca na ruky a rozospaté oči,
ľudia posedávajúci na zemi pri sladkom mätovom
čaji a okrúhlom chlebe začínajú deň veľmi skoro, ale
pomaly.
deň a noc sú podstatne rušnejšie. preplnené a za-
dymené ulice akusticky dopĺňa arabská hudba, trúbe-
nie mopedov, hlasné rozhovory a najrôznejšie svetové
jazyky, ktorými sa predavači usilujú prilákať turistov do
svojich miniatúrnych obchodov s koreninami, ume-
ním, elektronikou, zbytočnosťami, sladkosťami a čaj-
mi. predávajú všetci, kúpite všetko.
v Marakeši sme bývali v zapadnutej ulici v Medi-
ne. v každý deň, ktorý sme tu strávili, nám netrvalo ani
päť minúť a boli sme stratení v labyrinte starých ulíc.
Mapu sme vytiahli iba raz a hneď pochopili, že je nám
úplne zbytočná. prvé dni sme sa spoliehali na malých
sprievodcov. lokálne deti, ktoré nás neustále prena-
sledovali, niečo ponúkali a ukazovali cestu k námestiu
djenaa el Fna. Námestie sme tak s ich „pomocou“ našli
po hodine blúdenia viacmenej v tých istých okruhoch.
trhy, mešity, najrôznejšie obchody a dielne sme tak
spoznali priam dokonale.
Na djenaa el Fna sa dnes stretáva šeherezáda
s lady gaga. tradičné a moderné, všetko na jednom
obrovskom námestí. rozprávači príbehov, zaklína-
či hadov, pouliční zubári, moderní hudobníci, break
dance a kuchári, ktorí sa chvália jedlom lepším, ako by
pripravil Jamie oliver. ochutnali sme všetko, kuskus,
m
a
r
o
k
o
D
e
l
i
g
h
t
TRAVELinspiremagazine90
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/tajin, halal mäso, zeleninu s tradičným chlebom. všet-
ko naozaj fantastické, aj v akomkoľvek jednoduchom
stánku na ulici. pri správnom dávkovaní domácej sli-
vovice nebolo jedlo pre žalúdok žiadnou hrozbou, ani
po kulinárskych experimentoch s domácim jogurtom
a mliečnym koktailom z datlí, podávanom v jemne
opláchnutom pohári.
HORy
Na rozdiel od miest si pokoj užijete v púšti, na pobreží
atlantiku a v horách. po odchode z Marakeša máte po-
horie atlas celú sedemdesiatkilometrovú cestu neustále
pred sebou. vo výške 3 268 m. n. m. v rezorte oukai-
meden sa od decembra do marca lyžuje. Za desať eur
na deň si požičiate výstroj, za ďalších desať permanent-
ku na šesť vlekov a jednu lanovku. Naším cieľom bola
dedina Imlil, odkiaľ možno vystúpiť na najvyšší kopec
severnej afriky, Jebel toubkal 4167mnm. ešte sme stá-
li jednou nohou v autobuse, už sme mali sprievodcov.
počas dvoch hodín dojednávania ceny a po litroch čaju
sme boli pre hasana a jeho bratov najlepšími kamarát-
mi aj nepriateľmi. výstup trvá dve noci s prenocovaním
v poslednej dedine asni a na horskej chate Club alpin
Français dva kilometre pod vrcholom. hoci vás budú
sprievodcovia presviedčať, že vás zavalí lavína alebo sa
stratíte, dá sa výlet absolvovať aj individuálne. Je však
prijemné tráviť čas s lokálnym horalom, ktorý pozná
nielen každý kameň, ale predovšetkým všetkých oby-
vateľov horských osád. Ľudia sú priateľskí a budú vás
pozývať na čaj, posedenie a rozhovor. Náš horský vod-
ca hasan, zrobený štyridsiatnik s jedným zubom, sa ne-
ustále usmieval. Bolo nám jasné, že úsmev je v náplni
jeho práce a bolo mi ho miestami ľúto, keď som však
videl jeho radosť na vrchole, ktorý navštívil už hádam
stokrát, bolo mi lepšie. hasan s bratmi stavia horskú
chatu a ja mu držím palce. hore, po trojhodinovom
stúpaní v snehu a ľade z poslednej chaty, vás čaká prí-
jemný pocit a výhľad na púšť a okolité hory. výstup sa
dá s mačkami a cepínmi zvládnuť aj bez vážnejšieho
tréningu. pravdepodobne však budete ďalších pár dní
v meste trpieť pri náročných výstupoch na obrubníky
a schody.
PObREžIE
v dedine diabat na pobreží atlantiku má každý svo-
ju historku o tom, ako tu žil Jimi hendrix. Spomínajú
predovšetkým skladbu Castles Made of Sand, ktorú tu le-
genda stvorila. príbehy sa počúvajú dobre, a tak som si
povedal, že „skutočný príbeh“ z lonely planet o tom,
že Jimi Maroko navštívil iba na pár dní, nemal so sebou
ani gitaru a Sand Castles zložil ešte pred návštevou Ma-
roka, je prosto nezmysel!
Bolo šesť hodín večer a my sme potrebovali nájsť
odvoz v smere Sidi kaouki. tridsať kilometrov môže
byť v odľahlejších častiach krajiny a vo večerných ho-
dinách dosť ďaleko. postavili sme sa na hlavnú cestu
a čakali na autobus alebo grand taxi. keď po dvadsia-
tich minútach čakania okolo nás prešiel iba preplnený
minibus, bolo jasné, že marocký raj surferov si pozriem
iba na googli. dúfajúc, že náš najjužnejší cieľ uvidíme
aspoň z diaľky, sme vybehli na kopec pri diaľnici. Nevi-
deli sme nič a tak nám nezostávalo iné, ako sa vrátiť do
mesta, odkiaľ sme ďalší deň cestovali domov. Na cesto-
vaní mám najradšej náhody a stretnutia. v momente,
keď sme sa dostali na hlavnú, pomaly sa k nám blíži-
la stará dodávka. Z diaľky som videl nemeckú značku
a stopoval rukami aj nohami. o minútku sme už fajčili
hašiš v hippie volkswagene a delili sa o zážitky s mla-
dou Nemkou a Maročanom, ktorí boli na cestách už tri
mesiace. Cieľ ich cesty bol nejasný, a tak sa rozhodli, že
nás do Sidi kaouki zoberú a strávia tam noc. tejto de-
dinke venujú bedekre väčšinou tri riadky: o surfovaní
a západoch slnka. Ja som však Sidi kaouki ako finále
výletu vidieť musel. Mám rád miesta, kde sa končí cesta
a asfaltka za ňou sa stráca niekde v lese alebo v poli,
v tomto prípade v pieskových dunách. presne takéto
miesta ma vždy vedú k myšlienke vrátiť sa a pokračovať
ďalej. Zatiaľ som nemal príležitosť vrátiť sa na miesta,
kde som už v minulosti bol. dva týždne v Maroku však
boli príliš krátke a tak sa tam určite vrátim. pokračovať
ďalej tou cestou za Sidi kaouki, do západnej Sahary
a do hôr. Inš alláh.
Maroko je najlepšie navštíviť na jar a jeseň. V oceáne sa
už krátko okúpete, s neoprénom posurfujete, na horách
sa dá lyžovať a v mestách sa môžete túlať aj celý deň, čo
je v letných horúčavách nereálne. Celý rok nájdete low
cost spojenie cez Valenciu, Berlín alebo Londýn.
Cestu Marokom si užijete v starom autobuse, na
ťavách a osloch, v moderných vlakoch a nesmrteľných
grand taxi. Grand taxi je päťdverový mercedes,
ktorému sa už tachometer netočí. Zo staníc od
chádza, až keď sú vzadu štyria a vpredu okrem
vodiča ďalší dvaja pasažieri. Jednu noc v auto
buse som sa zobudil s pocitom, že cestujeme
nekonečnou húsenicovou dráhou. Rozbitá ces
ta nás natriasala a ja som nemohol spať. Sledoval som
tmavú krajinu, pohľad mi padol na lokálneho cestujúce
ho. Z jeho batohu dnu a von lozili šváby. Žiaden problém,
po roku na Malte som so švábmi zadobre a tak som si
zastrčil nohavice do ponožiek, košeľu do nohavíc a otca,
ktorý spokojne spal, aj keď sa po ňom sem tam nejaký
šváb prešiel, radšej nebudil. Stopovanie je raritou. Autá
jazdia preplnené a pre stopára väčšinou miesto nemajú.
Marakeš je ideálna základňa. Z centrálnej stani
ce Bab Doukkala sa autobusmi či grand taxi dostanete
všade. Za dva týždne stihnete výlet do púšte Merzouga
neďaleko hraníc s Alžírskom. Pár dní v rušnom Marake
ši, uvidíte pobrežné mestá Rabat, Casablanca, El Jadi
da, Oualidia, Safi, Essaouira až po surferský Sidi Kaouki
alebo kitesurferskú Dakhla, výlet do dolín Ourika, Dadés
a do pohorí Atlas a AntiAtlas. Ak máte času viac, improvi
zujte. Stretnite ďalších cestovateľov a miestnych. Ak máte
času ešte viac, zostaňte ešte dlhšie, tak ako Jimi Hendrix,
Jack Kerouac, Jim Morrison a ďalší...
Text a foto Filip Gelačík
maroko je najlepšie navšTíviť na jar a jeseň.
v oceáne sa už kráTko okúpeTe, s neoprénom
posurfujeTe, na horách sa dá lyžovať a v mesTách
sa môžeTe Túlať aj celý deň, čo je v leTných horúčavách nereálne.
magazinewithadifferencefightissue91
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/štvrtý rok žijem a pracujem aj s priateľkou na malom ostrove Iona, ktorý je časťou
vnútorných hebríd na západnom pobreží škótska. vnútorné hebridy pozostávajú
asi zo 40 ostrovov, z ktorých sú niektoré obývané a niektoré boli opustené počas
highlandských čistiek. Náš ostrov Iona je veľký cca 1 krát 3 míle a populácia je asi
100 obyvateľov.
No nechajme čísla číslami a poďme sa baviť o prírode, pretože tá je tu nádher-
ná. Najvačším pohorím vo veľkej Británii sú škótske highlands s najvyšším vrchom
Ben Nevis, 1 344 m. n. m. No ja sa budem venovať hlavne blízkemu okoliu ostrova
Iona a špeciálne jednému maličkému ostrovu, Staffa, ktorý je od nás vzdialený asi 30
minút jazdy malou motorovou loďou. všetky okolité ostrovy sú jednými z najstarších
vulkanických ostrovov v európe, no Staffa je výnimočná.
Meno Staffa dali tomuto ostrovu vikingovia, lebo im pripomínal ich domy,
ktoré boli postavené z vertikálne kladených kmeňov stromov. Staffa je totiž v pod-
state ostrov sformovaný z vertikálnych mnohouhlových bazaltových stĺpov, ktoré sa
sformovali pomalým chladnutím lávy. Stĺpy majú tri až osem hrán, najčastejšie šesť.
ostrov do konca 18. storočia obývala istá rodina, ktorá tam musela mať naozaj ťažký
život. Západné pobrežie je známe veľmi zlým počasím v zime, spojeným s vetrami
so silou hurikánu.
v súčastnosti sa na Staffu dá ísť výletnými loďami, ktoré majú pravidelné od-
chody z prístavov a vačšinou sú to poldňové alebo celodenné tripy. alebo sa potom
dajú alternatívne prenajať menšie lode, na ktorých sa dá s majitelmi dohodnúť, kam
chcete ísť a čo chcete vidieť. asi po hodinovom výlete, počas ktorého sú častými
stretnutia s tuleňmi, delfínmi, veľkým množstvom morských vtákov, no a keď máte
šťastie, tak natrafíte na žralokov obrovských, ktorí sa živia planktónom, a takisto nie-
koľko druhov veľrýb ako napríklad kosatky či vráskavce, vás loďvyloží na východnom
brehu ostrova. prvé kroky väčšinou mieria cez takzvanú Collonade alebo great face,
StaFFa
škótsky ostrov
inspiremagazine92
TRAVEL
FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/kde perfektne vytvarované, asi 20 metrov vysoké bazaltové stĺpy
pripomínajú skôr dielo umelca než dielo prírody. Chodník vás
dovedie do najväčšej zo šiestich jaskýň Fingal‘s cave, asi 80
metrov dlhej a 20 metrov vysokej. Jaskyňa je nádherná a hovorí
sa o nej, že spieva. keď sa v nej zastavíte a započúvate do príboja
atlantiku, máte naozaj pocit, že spieva. v roku 1829 navštívil jas-
kyňu skladateľ Felix Mendelssohn a skomponoval tu jedno zo
svojich diel. ak sa na Staffu vyberiete medzi
májom až júlom, privítajú vás stovky aliek
bielobradých, ktoré ja nazývam papagájmi
škótska, sú to morské vtáky s pestro sfarbe-
nými hlavami a zobákmi. alky prichádzajú
hniezdiť na ostrovy západného pobrežia,
vyhrabávajú si asi meter hlboké nory v zemi, kam nakladú vaj-
cia. Sú to kuriózne stvorenia a neboja sa ľudí, pokojne si medzi
ne sadnete a môžete ich sledovať hodiny. Mláďatá opúšťajú
hniezda začiatkom júla a koncom mesiaca celá kolónia odlieta
na otvorený oceán, kde prežijú zvyšok roka na vode. Staffa je
výnimočné miesto a určite je hodná návštevy, ak plánujete cestu
do škótska.
meno sTaffa dali TomuTo osTrovu vikingovia, lebo im pripomínal ich
domy, kToré boli posTavené z verTikálne kladených kmeňov
sTromov, no a sTaffa je v podsTaTe osTrov sformovaný
z verTikálnych mnohouholných sTĺpov.
magazinewithadifferencefightissue93
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Nedá mi ešte nespomenúť vedľajší ostrov Mull, no a sa-
motné highlands, samozrejme. Nádherná príroda, no kopce
sú viac-menej holé, bez lesov, ktoré si obyvatelia, bohužiaľ,
skoro kompletne vyrúbali pre pasenie oviec a dobytka, no na
kráse im to neuberá. Je to nádhera túlať sa dlhými údoliami
v objatí hor alebo sa kochať výhľadmi z vrcholov a hrebeňov.
Najväčšou výhodou tu asi je, že sa v podstate môžete túlať kde-
koľvek, aj mimo vyznačených chodníkov. ak nie je niekde vy-
slovene napísané „Súkromný pozemok“, môžete dokonca aj
stanovať kdekoľvek. Ľudia si tu prírodu veľmi vážia a len veľmi
ťažko nájdete odpadky
v prírode alebo na par-
koviskách. škóti sú úžas-
ní ľudia, všetci vysmiati,
radi pomôžu alebo po-
radia. čo sa týka cesto-
vania, ak vás zaujala Staf-
fa a západné pobrežie,
celkovo najlepšie je sad-
núť v edinburghu alebo
v glasgowe na vlak do
malého rybárskeho mes-
tečka oban, cesta trvá
asi 3,5 hodiny. v obane
nájdete terminál, odkiaľ
pravidelne premáva tra-
jekt na ostrov Mull. tam
sa potom môžete rozhodnúť a vybrať sa na sever
do tobermory alebo na západ na ostrov Iona.
Z obidvoch miest už premávajú lode na Staffu.
ak sa chcete vydať do highlands, tak potom ta-
kisto z edinburghu alebo glasgowa vlakom alebo
autobusom do mesta Fort William, ktoré leží na
úpätí Ben Nevis, najvyššej hory veľkej Británie. No a keď už
ste mimo veľkých miest, dá sa stopovať bez problémov, hlavne
miestni radi berú stopárov. v každom mestečku alebo dedine
je niekoľko možností na ubytovanie, či už v hosteloch alebo
Bed and breakfast, alebo, ako som už spomínal, nie je problém
postaviť si hocikde mimo mesta stan a vychutnať si západ slnka
s pohárom dobrej whisky.
škótsko je nádherná krajina skvelých ľudí a určite sa opla-
tí navštíviť ju.
text a foto Martin kubeš
je To nádhera Túlať sa dlhými údoliami alebo sa kochať výhľadmi
z vrcholov a hrebeňov. najväčšou výhodou Tu asi je, že sa v podsTaTe
môžeTe Túlať kdekoľvek, aj mimo vyznačených chodníkov, môžeTe
dokonca aj sTanovať kdekoľvek.
inspiremagazine94
TRAVEL
FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/42alexanDra uzik
My name is... Alexandra a pred dvoma mesiacmi som prišla do New Yorku, splniť si svoj
veľký sen. Odkedy som tu, dennodenne bojujem. Väčšinou sama so sebou. Bojujem
o právo a prostriedky (hlavne finančné), aby som mohla žiť v mojom vysnívanom meste.
Práve teraz, keď toto píšem, mám narodeniny. I keď je to taký voľnejší deň, boj ne
ustáva. Ak sa nechcem uspokojiť s niečím menej, musím bojovať ďalej. Až do konca. Aj
keď je pravda, že nie som typický bojovník, určite nie som quiter. A preto ostávam naďalej
žiť bojovať v New Yorku.
43jakuB ptačin
Je mladý a rozhodne robí veľa. Nesedí na zadku a má svoj cieľ. Spolu s priateľmi a spo
lužiakmi sa mu nepáčilo, ako sa študuje na vysokých školách a tak začali organizovať
Unicamp (neformálnu študentskú konferenciu). Chceli pred študentov postaviť ľudí z pra
xe a ľudí, ktorí dokážu študentov motivovať a inšpirovať. Po prvom úspešnom ročníku za
ložili občianske združenie BCK_SPC (BackSpace) a začali toho robiť ešte viac. Okrem
Unicampu, ktorého tretí ročník bude v októbri, založili spolu s KC Dunaj QuickKancle
(inkubátor/ coworking pre neziskovky zdarma), v spolupráci s PecoBikes cycloprojekt
Kolokolo – (študenti si môžu za symbolický poplatok požičať KOLOKOLO bicykel na celý
semester), či spolu s Milk studiom rozbehli DesignWalks (prehliadky designových a archi
tektúrových štúdiách v Bratislave). V hlavách však majú ešte veľa ďalších projektov, ktoré
čakajú na realizáciu. Jakub popritom stále študuje na FMK UCM v Trnave a pracuje ako
creative designer pre Sygic (jednu z najrýchlejšie rastúcich IT spoločností v Európe, ktorá
sa venuje vývoju navigačného softwaru). S priateľmi taktiež pracuje na startupe www.fore
taster.com, ktorý pomáha pochopiť, ako sa z návšteníkov vášho webu stávajú zákazníci.
S týmto projektom získal druhé miesto na Slovak startup Development Program a v ok
tóbri odchádza na skusy do Silicon Valley.
Čerešnička na koniec, vo voľnom čase už viac ako 10 rokov hrá na bicie.
Foto archív autorov
41Slovákovci
Skáču po sklenených črepoch, hltajú oheň, oháňajú sa elektrickými tyčami
a chovajú hady. Áno, aj toto robia umelciperformeri Kristína a Igor Slová
kovci. Igor je prvým slovenským fakírom a za presadenie tohto žánru bojuje
už roky. Krásna Kristína vyštudovala herectvo a venuje sa predovšetkým
žonglérskemu umeniu. Obaja ruka v ruke tvoria asi najsilnejší a najmilší pár zábavného
priemyslu na Slovensku. Svoje ohromujúce vystúpenia predvádzajú nielen doma, ale po
celom svete. Nemajú „normálnu“ prácu. Majú v sebe lásku k umeniu a zručnosti, ktoré
ich živia a za takýto spôsob života bojujú každý jeden deň.
Foto archív Aratorn Aspis
40michal Yooniq Divinec
Príbeh sa začína nevinným pohľadom na jeden malý nepodarený bicykel kdesi na Tajwa
ne. Keď ho uvidel, v hlave mu prebleslo niekoľko nápadov, ako ho zmeniť. Bola to len
letmá myšlienka, aká príde a zrazu sa stratí. Michal bol vtedy ešte na strednej a to, čo
bude robiť v živote, neriešil. O pár rokov mal v ruke diplom bakalára a zrazu sa musel roz
hodnúť. Začať s podnikaním alebo sa stať zamestnancom? Nemal jasný plán, tak sa roz
hodol pre naoko jednoduchú druhú možnosť. Prácu ešte v skúšobnej lehote vzdal. Nešlo
o to, že by ju nezvládal, ale mal pocit, že je to len nekonečné zabáranie rúk do piesku bez
výsledku. Pred ním sa znova črtala vidina vlastného podnikania. Začal hľadať vo svojom
okolí niečo, čo ho rozčuľuje alebo sa zdá nelogickým. Kto hľadá, nájde. Michalovi boli
tŕňom v oku mestské bicykle, ktoré sa začali vo veľkom objavovať ako moderný spôsob
dopravy. Všetky boli veľké a nemotorné, čo absolútne odporovalo princípom mestského
prostredia, kde človek nemá miesta nazvyš, či už doma, v kancelárií alebo na ceste. Vte
dy si spomenul na ten malý tajwanský bicykel a plán bol na svete. Vyrobiť malý, elegant
ný, agilný urban bike. 1. septembra si sadol za stôl a začal na svojom sne pracovať. Po
prvých nákresoch a nápadoch nasledovala priama cesta do Ázie, kde sa mu podarilo
dohodnúť s výrobcom a v novembri uzrel svetlo sveta prvý prototyp. Doladilo sa pár de
tailov a vo februári sa začala výroba prvých yooniqov. Nápad nadchol jeho známych, ktorí
sa ponúkli a ochotne pomohli s dizajnom loga a s programovaním webu. V priebehu pár
týždňov bolo všetko hotové a posledné, čo chýbalo, bola zásielka z Ázie, ktorá dorazila
začiatkom mája. Michal trištvrte roka tvrdo pracoval na svojom sne vytvoriť niečo nové
a podarilo sa mu to. Ten krásny pocit sa jednoducho nedá opísať.
Text Patrícia Drobná
www.yooniq.eu
príbeh sa začína nevinným pohľadom na jeden
malý nepodarený bicykel kdesi na Tajwane. keď ho uvidel,
v hlave mu prebleslo niekoľko nápadov, ako ho zmeniť.
PEOPLE 100
magazinewithadifferencefightissue95
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/kraJINa, v ktoreJ poChopíte výZNaM Slova pohoStINNoSť
gruzínSko
Iná ako európa, iná ako ázia – absolútne svojská a občas ťažko uchopiteľná slovami
– taká je krajina, ktorú v rodnom jazyku volajú úplne inak, ako ju volá zvyšok sveta –
Sakartvelo, georgia, gruzínsko.
Sedím s partiou priateľov v tieni slnečníka v horúcom tbilisi a popíjame chla-
dené drinky, keď nám zrazu na stôl začnú chodiť dobroty od výmyslu sveta. Nič sme
si neobjednali, a tak sa len zmätene obzeráme, keď sa od susedného stola usmeje do-
máci v upotenom tričku. po raftingu na rieke Mtkvari si v neďalekom lesíku v regióne
Borjomi urobíme malý piknik. ešte ani poriadne nerozložíme oheň, už nám skupina
chlapíkov v montérkach, ktorí si odbehli po práci na grilovanú večeru, nosí šaláty,
domáce omáčky i niečo tvrdšie na posilnenie. Na malom trhovisku si vyberám šťav-
naté nektarínky a broskyne, keď bábuška pri platení len mávne rukou. premýšľam, či
som v utópii, v raji alebo vo sne. gamarjoba, vitajte v gruzínsku.
šIaLENí taxIkáRI, kOStOLy a PacH PEkLa
keď zapadne slnko, oblohu nad tbilisi začnú križovať lietadlá z rôznych kútov sveta
a mesto sa mení na osvetlenú výkladnú skriňu. Náš taxikár si to šinie priamo stre-
dom dvoch cestných pruhov a vzápätí predvádza sériu myšičiek, za ktoré by sa ne-
musel hanbiť ani najlepší automobilový pretekár. Jazdiť taxíkom v gruzínsku nie je
pre peňaženku žiaden hriech, a tak sa neustále presviedčame, že vodičák tu dostávajú
tí najrýchlejší. po niekoľkých dňoch dokonca začíname hrať hru – nájdi pojazdné
auto bez dlhých prasklín na čelnom skle. Zväčša sa potom rozhostí dlhé ticho. Na
kráse mestu tento adrenalín neuberá. Staré drevené domy s farebnými terasami, na
ktorých si domáci vychutnávajú chládok v popoludňajších horúčavách, desiatky (!)
majestátnych kostolov (vrátane toho najväčšieho v celej krajine menom Sameba), ka-
viarne v tureckom štýle, zahalené v dyme vodnej fajky a ležérne rozložené v úzkych
uličkách, túlavé mačky sledujúce výrobu tkaných kobercov priamo na ulici – genius
loci ako vyšitý. odvrátenú tvár dopĺňajú žobrajúce deti, ktoré si krátia čas v miest-
nych fontánach, či práve vznikajúce ultramoderné budovy v blízkosti parlamentu so
sklenou kupolou, ktoré v centre starého mesta pôsobia ako päsť na oko. tbilisi stráži
pevnosť Narikala spolu s megalomanskou sochou Matky gruzínska v sovietskom štý-
le. dostať sa k nej dá aj lanovkou, z ktorej sa ponúkajú výhľady na preslávené sírne
kúpele s čarom orientu a pachom pekla, a domy miestnej smotánky šplhajúce sa po
strmých skalách k vrcholu pevnosti. ako to už vo väčšine metropol býva, aj v tbilisi
so zväčšovaním rádiusu smerom od centra pribúda chudoba, sovietska architektúra
a veľa prachu z vysušenej pôdy.
StOPERcENtNá vLHkOSť, StOPERcENtNé batuMI
tbilisi je však len zlomok gruzínska. vojnou spred štyroch rokov poznačená kraji-
na je z tých „malých veľkých“, ktoré na malom priestore ponúkajú more možností.
od pobrežia zaplneného investormi cez kaukazských horských obrov až po mestá,
v ktorých od éry komunizmu zastal čas a po západe slnka sa ponárajú do absolútnej
tmy. do tretej skupiny určite nepatrí Batumi – horúca „perla“ čierneho mora – kde
vlhkosť dosahuje takú hranicu, že vypratá bielizeň je po troch dňoch rovnako mokrá
ako krátko po vyvesení. podľa domácich je vraj mesto najkrajšie po zotmení, keď sa
pamiatky gýčovo rozsvietia farebnými „svetlomečmi“ ako z hviezdnych vojen. ka-
menisté pláže, abecedová veža, ktorá špirálovito zachytáva gruzínske písmená, park
zázrakov s vyhliadkovým kolesom za 3 lari, šumenie mora a všadeprítomné žeria-
vy – to je obraz mesta postaveného pre zábavu a pre turistov. k honosnému centru
patria aj rozkopané ulice, ktoré postupne likvidujú paneláky v sovietskom štýle a na-
hrádzajú ich sieťou luxusných hotelov. v čase, keď sme tam boli, mala byť v Batumi
dokončená fontána, ktorá mala niekoľko minút denne namiesto vody chrliť tradičný
alkohol z hroznovej šťavy chacha – ako inak – zadarmo. Z miestnej tlače sme sa však
dozvedeli, že jej otvorenie sa presúva na september. Možno nabudúce.
StaLIN, kRavy, ďaLšIE kOStOLy a MOHutNý kaukaZ
pri love toho najtypickejšieho z krajiny sa nedá obísť Gori – mesto, kde prišiel na
svet diktátor Stalin. domáci mu tu postavili múzeum, ktoré konzervuje idealizovaný
pohľad na jedného z najväčších svetových tyranov. Sprístupnený je aj obrnený vagón
vlaku, ktorým Stalin brázdil sovietske železnice či jeho rodný dom so stenami pokry-
tými dojemnými listami, ktoré si vymieňal s matkou. hoci v očiach väčšiny gruzín-
cov je Stalin krutým vládcom, nájdu sa aj takí, ktorí ho milujú. Najviac ich je práve
v gori, kde aj sprievodcovia v múzeu neustále opakujú, aký to bol nepochopený
človek. Jaskynné mesto Uplistsikhe z 12. storočia, po ktorom dnes zostali už len zaují-
mavo tvarované diery v skalách, vám dá pocit, ako by ste boli pánom vetra. ten sa tu
zvyškami skalných obydlí a chrámov preháňa takou silou, až máte pocit, že vás stovky
rúk ťahajú do všetkých strán. Mtskheta – mesto, ktorého meno láme jazyk aj domácim
a ktoré sa právom dostalo na zoznam svetového dedičstva uNeSCo, zasa okrem
obchodíkov s tradičným tovarom a starých pouličných hudobníkov ukrýva aj mo-
hutnú katedrálu Svetitskhoveli. tá bola postavená na znak konvertovania gruzínska na
kresťanstvo a až donedávna predstavovala najväčšiu náboženskú stavbu v krajine. Jej
útroby pravidelne zapĺňajú desiatky ľudí vrúcne zvierajúcich ružence a bozkávajúcich
Foto zľava doprava, zhora nadol kOStOL NajSvätEjšEj tROjIcE Na POZadí kaZbEGI / jaSkyNNé MEStO uPLIStSIkHE / Na cEStE dO GERGEtI / dIvOké kONE v REGIóNE SvaNEtI
inspiremagazine96
TRAVEL
FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/obrazy svätých – koniec koncov, ako v celej krajine. apropo –
kostoly. tie tu stoja na každom kopci, vrchu, v meste, dedinke
i uprostred absolútnej ničoty. Za tým najkrajším sa treba vyšpl-
hať do výšky 2 200 m. n. m. Kostol Najsvätejšej Trojice pri obci Ger-
geti, ktorý dostane aj neveriacich, vyzerá na pozadí zasneženej
hory kazbegi ako kulisa z rozprávky. Chuťovka pre milovníkov
mýtov a legiend – práve na týchto skalách bol údajne prikovaný
prometeus, keď mu orol postupne ujedal z pečene.
osobitnú kapitolu si zaslúži izolovaný a nikdy nedoby-
tý región Svaneti na severozápade krajiny, kde drsnosť a hr-
dosť chlapov podčiarkujú všadeprítomné voľne sa prechádza-
júce býky a kravy. o tvrdohlavosti Svanov kolujú v gruzínsku
mnohé vtipy, ktoré ľudí prejdú,
keď zistia, že ešte aj dnes sa tu
príležitostne praktizuje krvavá
pomsta známa ako vendeta. pri
každom dome sa tu týčia typické
20 metrov vysoké obranné veže,
v ktorých sa dnes skladuje už len
obilie, cesta je prašná, plná jám a kravských pozdravov. Svaneti
je región obklopený gigantickými štítmi kaukazu, z ktorých sa
väčšina šplhá do výšok 4 000 a 5 000 m. n. m. a nabáda obzrieť
si ich zblízka.
Nepatrím k tým, ktorým by pri slove „turistika“ poskočilo
srdce a keď som sa po vyše ôsmich kilometroch prudkého stú-
pania k vytúženým jazerám vo výške takmer 2 800 m. n. m ocitla
pri močarine, v ktorej si veselo kŕkali žaby, tisli sa mi do očí slzy.
Nehovoriac o tom, že sme po kráčaní úzkym zrázom narazili na
býka, ktorému sa nedalo vyhnúť nijako inak, ako vyjsť mu na
uzučkej ceste v ústrety. Mala som oblečené sýtočervené tričko
a boli mi absolútne ukradnuté všetky štúdie o tom, že táto kr-
vavá farba býkov vôbec nedráždi. v hlave sa mi premieľali len
nevydarené španielske corridy. So šťastím „začiatočníka“ mi po
ceste skĺzol batoh so zásobami vody, jedla, teplého oblečenia
a elektronických vymožeností strmým zrázom cez húštinu pria-
mo do potoka. keď sa mi však na vrchole nášho kempu naskytol
pohľad na stádo divokých koní pasúcich sa na pozadí zasneže-
ných vrcholov tých najvyšších kaukazských štítov, započúvala
som sa do výberového ticha, ktoré blúdi len po takýchto odľah-
lých miestach, a pri ohni počítala prvé a posledné hviezdy, kto-
rých sa takmer dalo dotknúť – zostal priestor už len na úsmev
á la oslík.
pohľad na sTádo divokých koní pasúcich sa na pozadí zasnežených
vrcholov Tých najvyšších kaukazských šTíTov, výberové Ticho, kToré blúdi
len po TakýchTo odľahlých miesTach, a pri ohni prvé a posledné hviezdy,
kTorých sa Takmer môžeTe doTknúť.
magazinewithadifferencefightissue97
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/SkaNZEN tRadícIí
ocitnúť sa v rámci európy v krajine, ktorá by si tak zaryto ctila svo-
ju kultúru a tradície, je skutočne zvláštny pocit. keď v reštaurácii
zaznejú tóny gruzínskej rezkej hudby, málokto zostane sedieť za
stolom. Svedkami neoficiálnych tanečných „battles“ domácich,
pri ktorých sa bez ohľadu na vek vyrútia na provizórny parket
a prepletajú nohami ako o dušu, sme sa stali mnohokrát. Zložité
kroky národných tancov tu ovládajú skutočne všetci, až má človek
pocit, že sa gruzínci so zvláštnymi balerínkami na nohách rovno
rodia. Jedinečným zážitkom je aj supra – vychýrené niekoľkohodi-
nové posedenie s priateľmi pri dobrom jedle, pri ktorom sa víno
neprestáva liať z veľkých džbánov a na stôl ustavične prichádzajú
ďalšie a ďalšie chody, ktoré je zakázané odmietnuť. Khinkali (ob-
doba pirohov plnených mletým mäsom a polievkou, ktorú treba
po prvom zahryznutí vypiť),
khachapuri (pochutina z cesta
s roztečeným syrom, ktorú náj-
dete v každom supermarkete,
pouličnom fastfoode i v reštau-
ráciách), churchkhela (orechy
navlečené na niti a namočené
do zmesi z hroznovej šťavy) a ďalšie dobroty prekrývajú jeden
tanier pod druhým a v nelogickom poradí lákajú všetky zmysly.
každá supra má svojho tamadu – hostiteľa, ktorý svojimi
kvetnatými príhovormi zabáva spoločnosť po celú noc. gruzí-
nec tato nám rýchlo vysvetľuje dve pravidlá, ktoré platia pri stole
prehýbajúcom sa pod váhou vynikajúceho jedla – čaše s nápoj-
mi pri stole dolievajú len muži a keď tamada prednesie prípitok,
pije sa až do dna. druhé pravidlo sa týka najmä mužov, ktorí
často nepočítajú s tým, že dôvodov na dvíhanie pohárov k pe-
rám a na vrúcne slová spolupatričnosti sa počas večera nazbiera
aspoň tucet. Niekoľko takýchto hostín sme zažili aj na vlastnej
koži na pozvanie domácich, ktorí nám nedovolili zaplatiť ani zo-
pár lari. Namiesto toho nám prízvukovali, aby sme gruzínsko
odporučili aj priateľom. rozvinúť cestovný ruch sa tu pokúšajú
už niekoľko rokov, hoci nie veľmi úspešne. počas našej cesty sme
sa pri presunoch zopárkrát ocitli aj v menších mestečkách plných
zaprášených ciest. okamih, keď sa k vám stredom hlavnej cesty
blíži krava, neďaleko vŕzga veľký zhrdzavený reťazový kolotoč zo
socialistických čias a reportérka regionálnych novín k vám beží
s malým fotoaparátom, aby zdokumentovala, ako sa vám tu páči,
sa ťažko maže z pamäti.
Naraziť v gruzínsku na miesta, v ktorých od éry komu-
nizmu zastal čas, vôbec nie je zložité. Bábušky, maršrutky, bez-
domovci, večne nedokončené stavby, rozľahlé vinice, divočina
(skutočne – jednu z najväčších viníc v krajine pri Martvili stráži
medveď☺). hoci sa na ceste stretnete hlavne s tureckými záchod-
mi (najmä nesplachovacími), na mnohých miestach potečie len
studená voda, prípadne v čase výpadkov žiadna, a aj v hlavnom
meste tbilisi občas nastane okamih, keď je elektrina luxus, gru-
zínsko zostáva v istom zmysle bohatou krajinou. Ľudí, ktorí roz-
dávajú aj z toho mála, čo majú, je tu neúrekom. akosi to majú
v krvi. a za to madloba, Sakartvelo, vďaka za kus nostalgie a člo-
večiny v tomto veľkom svete.
text a foto Zuzana Zimmermannová
okamih, keď sa k vám sTredom hlavnej cesTy blíži krava, neďaleko
vŕzga veľký zhrdzavený reťazový koloToč zo socialisTických čias
a reporTérka regionálnych novín k vám beží s malým foToaparáTom,
aby zdokumenTovala, ako sa vám Tu páči, sa ťažko maže z pamäTi.
Foto zľava doprava, zhora nadol tbILISI S PEvNOSťOu NaRIkaLa / MuZIkaNt v MtSkHEtE / taxI / SuPRa PLNá dObRôt
/ ObcHOdík S cHuRcHkHELaMI / výROba kObERcOv v tbILISI
inspiremagazine98
TRAVEL
FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/45milan kováč
Keď sa Milan dozvedel o našom projekte 100 bojovníkov, zo srandy povedal, že veď on ich stretáva
často v práci. A my sme to vzali vážne a ukecali ho, aby naozaj jedného bojovníka pre nás nakreslil.
Týmto zdravíme jeho domovské štúdio Games Distillery, ktoré nám ho na chvilu prepožičalo. Vďaka!
Písal nám potom mail, tentoraz sme boli vtipní my a dávame ho sem presne tak, ako ho poslal.☺
Inak som si vymyslel aj dáke pozadie k tomu obrázku, alebo o čom by mohol byť základný plot,
keby to bol plagát k filmu.☺
Ten nindža sa volá Saddar. Vyrastal ako sirota, ktorú našli v studni, kde mu ešte ako dieťaťu
hady znetvorili tvar... preto vyrastal a pracoval u nevlastného otca v obchode s látkami so zahalenou
tvarou. Popri práci sa naučil bojové umenie... Usiluje sa získať ohnivú masku, ktorú nosí zlá bambusová
víla, pastierka všetkých plazov... je v nej ukrytá sila bojovníka, ktorý ju pred 5tisíc rokmi dostal od bo
hov, keď od neho chceli, aby skrotil hadiu beštiu, ktorá sa dostala po obrom bambuse až k nim do ne
bies a on ju mal zahnať naspäť do sedemcípej skaly, kde strážila nebezpečných väzňov z Unkahány...
Saddar však zistil, že Sirith vypustila beštiu, lebo sa chcela zmocniť masky a zbaviť sa bohov. Jediný
spôsob, ako poraziť nové zlo v podobe zlej bohyne Sirith je, že Saddar získa jej masku. Premôže ju,
vráti ju naspäť bohom, aby nastala v Nopferhanských výšinách rovnováha a zároveň sa pomstí vrahyni
svojich blízkych a jej žaboslizníkom za to, že napadli jeho rodnú dedinu a jeho matka bola nútená ho
schovať do studne plnej hávede, kde prišiel o tvár, ktorú symbolicky získava naspäť pomocou masky...
46lixx
Michal Sekera alebo ak chcete, DJ Lixx je jeden z pre mňa naj
väčších bojovníkov. Bojovník za hudbu, ktorú miluje a má pevne
zakorenenú v srdci. Nie je to len jeho domovský žáner drum and
bass, ale hudba ako taká.
pred rokmi sme spolu organizovali beatz, asi sa dá povedať,
že legendárnu párty v trnave. spomínaš si ešte?
Jasné! Na to obdobie si spomínam veľmi rád. Či bola legendárna,
ťažko povedať, ale asi aj hej – veď to bola prvá drum&bassová pár
ty v Trnave a vydržala to celkom dlho. Sám dnes neveriacky krútim
sobom. Byť priemerný je však samozrejme jednoduché aj dnes.
Robiť veci poriadne a originálne, to chce veľkú dávku energie,
času a kreativity. Nie každý je však ochotný v tomto smere inves
tovať. Myslím, že napriek veľkej „konkurencii“ je tu práve vďaka
tej všadeprítomnej priemernosti obrovský priestor presadiť sa. Sta
čí jednoduchá vec – nebyť priemerný, robiť veci inak než ostatní
a hlavne – robiť ich úprimne a z presvedčenia.
včera a dnes, to sú tie klasické rozpravy, keď sa stretne
naša „stará generácia“ v klube. zmenili sa rokmi i tvoji
poslucháči?
Až taká „stará generácia“ hádam ešte nie sme.☺ Z môjho pohľadu
sa poslucháči z väčšej časti menia presne tak, ako sa vyvíjajú moje
hudobné preferencie. Čo sa týka drum&bassu, za posledné 2–3
roky publikum značne omladlo. Je super, že aj v rámci novej ge
nerácie sa nájde množstvo takých, ktorým moja selekcia vyhovuje
a užívajú si ju rovnako ako ja.
keď ide o produkciu, pracuješ na niečom?
Povedal som si, že o tomto budem hovoriť, až keď bude naozaj
o čom. Momentálne nie je.
a posledná otázka v rámci témy čísla: pobil si sa niekedy?
Ja som to nezačal, som pacifista.
Text Laila
Foto Maťo Macher, archív autorov
hlavou, keď si uvedomím, že v tom maličkom klubíku sme mali po
prvý raz na Slovensku mená ako dBridge a Instra:mental. Wow.☺
Veľa som do toho dal, veľa sa naučil, veľa zažil a vďaka BEATZ
som stretol aj kopec skvelých ľudí. Bolo to super!
bolo to celkom náročné obdobie. nerobilo sa to ako teraz,
že ľudia hľadajú granty a sponzorov. robilo sa to vlastnými
rukami, platilo z vybraného vstupného a obvykle hlav-
ne z vlastného vrecka. bola to dobrá investícia?
Pre mňa to bolo skvelé obdobie. Robili sme to všetko na kolene
a o to lepší pocit z toho bol. V tej dobe som si to inak ani nevedel
predstaviť. Komunita ľudí, ktorá okolo BEATZ vznikla, bola úžas
ná, neľutujem ani sekundu. Keby som mal všetko prepočítavať na
peniaze, asi by som nikdy nerobil to, čo robím. Rozhodne to bola
dobrá investícia!
čomu sa venuješ dnes?
Dnes je to hlavne o SIGNAll_FM, mojej drum&bassovej show
na Rádiu_FM, dídžejingu, hudbe a s ňou spojenými projektami,
a tiež trošku rýpem do webdizajnu, grafiky, organizovania eventov
a podobne.
myslíš si, že to majú dnes organizátori, Dji a spol. jedno-
duchšie, ako sme to zažili my?
Myslím, že nemajú. Nedá sa to takto jednoznačne porovnať. Ke
dysi sme riešili iné problémy ako oni teraz. Alebo aspoň iným spô
44zDen hlinka [label satori]
Digitálny alchymista
Záujem o výpočtovú techniku v sebe objavil už v detstve, keď sa prvý raz stretol s osembitovým počí
tačom. Samozrejme, ako prvé hrával hry, ale čoskoro sa začal učiť programovať, keďže v tomto mali
osembitové počítače výhodu oproti súčasným PC – po zapojení sa dalo rovno programovať v BASICu
uloženom v ROM. V dvanástich rokoch mal už prvý softwarový label ZdensofT a dokonca ešte stihol
pred PC érou vydať na ZX Spectre crakerskú textovku Virus 7. Stredná škola bola prelomová, čo sa
týka správnych ľudí v okolí na ďalší posun a ešte aj príchod internetu na SK,
pomohla nájsť tie správne info, ktoré boli v tej dobe obmedzené a vzácne. Čoskoro sa Zden dostal
aj ku grafickým prezentáciám, ktoré nemali iný zmysel ako pobaviť diváka a ukázať programátorské
a iné schopnosti autora či kolektívu autorov . Išlo o demoscénu, nekomerčnú komunitu ľudí
z celého sveta, ktorí svoje schopnosti prezentujú zadarmo cez grafické vychytávkové prezentácie, tzv.
demá (vždy ich uvádzajú na demo parties, čo sú veľké počítačové happeningy s rôznymi súťažami).
Počas celej vysokej školy sa Zden venoval štúdiu realtime počítačovej grafiky a postupne sa za
raďoval do svetovej demoscény svojimi prvotinami a neskôr aj estetickým pohľadom, inšpirovaným de
konštruktivistickým net.artom. Presedlal zo strednoprúdovej demo estetiky do experimentálnejších vôd.
Dá sa povedať, že reálnou vysokou školou bola preňho aktivita na demoscéne a jeho samoštú
dium, ktoré s tým súviselo. Bohužiaľ, jeho skutočná VŠ v tých časoch nemala predmet, ktorý by išiel na
poli počítačovej grafiky do takej hĺbky, že by ho učil základom efektívneho a optimálneho vytvárania
obrazu na PC pomocou softvéru v reálnom čase – to všetko mu priniesla až tvorba demo animácií.
Koncom minulého tisícročia už začal aj rozmýšľať, ako to využiť pri živej hudbe, keďže sám mal
rád kvalitnú elektronickú hudbu. Úvodné VJingy boli klasické a jednoduché: predhotovené sekven
cie strihal do hudby pomocou video mixu, ale platforma ho natoľko zaujala, že si sám
začal na tento účel vyvíjať svoj softvér Circulation, ktorý považuje za vizuálny syntezátor a používa ho
v súčasnosti pre všetky ťažiskové „alchymistické“ aktivity: VJing, tvorba demo animácií a aj pre tvor
bu videa či postprodukciu. Je v ňom možné naživo tvoriť kompozície videí, obrazov, živej kamery atď.
s možnosťou pridať živé efekty a vytvárať nové kombinácie.
Zden považuje VJing z výtvarne hotových slučiek za nudný. Výzvou preňho je dokázať na hud
bu naživo „hrať“ obraz podľa pocitov a mať k tomu softvér, ktorý je schopný akčne autorove nápady
realizovať. Zdenov VJing je preto vždy na každom koncerte skôr iný a improvizovane vytvorený, i keď,
samozrejme, vychádza zo svojho VJsetu, čo je súbor video slučiek bez efektov, fotiek a kopca algorit
mov, ktoré čakajú na vhodné pretvorenie naživo podľa aktuálnej situácie.
V každom prípade je VJing fajn činnosť, ale je aj veľmi únavná a nie veľmi doceňovaná. Pre
väčšinu zahraničných kapiel, ktorú „ovláda“ manažér, je VJ technicky človek po boku osvetľovača a to
so sebou prináša aj kopec nudnej a nezaujímavej práce vrátane zabitého času. Aktuálne Zden oveľa
viac uprednostňuje pre VJing kultúrne akcie, ktoré sú skôr v pokojnom duchu, ako hlučné tanečné/
koncertné, ,a oveľa viac sa v súčasnosti sústredí na vylepšovanie svojho softvéru
a produkciu kvalitných demo animácií a videa.
magazinewithadifferencefightissue99
PEOPLE 100
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/– Singapur má tri hlavné národnosti: Číňanov, Malajcov, Indov. Zvy
šok sú imigranti. Najmä Filipínčania, Thajčania, Indonézania,
Indovia a bieli.
– Je rozdelený na pár hlavných turistických štvrtí:
Centrum: tam sa zdržiavajú hlavne bieli, lebo by sa opi
tí po okolí postrácali. Tu je najviac klubov, barov a reštaurácií,
a mrakodrapov...
Haji lane: to je arabská štvrť, žijú tam Malajčania, Arabi, náj
dete tam vodné fajky šiša a pekné lokálne dizajnérske obchodíky.
Chinatown: ľudia z Číny a lokálni Číňania
Little India: Indovia, Bangladéšania, curry, smrad a šváby
Geylang: miestny red light s veľkou zmesou prostitútok a gang
strov z Číny a Honkongu.
Sentosa: ďalší miniostrov, kam sa ľudia chodia kúpať, opaľovať
a baliť modelky.
– Každá národnosť má svoje zvyky, napríklad Malajčania sú leniví
a robia si, čo chcú. Číňania sú naproti tomu veľmi pracovití, ro
dina ich tlačí do štúdia, aby si potom mohli nájsť lepšiu prácu.
Singapurčania študujú v centre a ich byty sú ďaleko, celý deň
strávia v meste, študujú/ pripravujú sa na ďalšie hodiny v Star
buckse a často všade spia.☺
– Starí ľudia nehovoria po anglicky, hoci je angličtina národným ja
zykom, no každá národnosť hovorí svojím: po malajsky, čínsky
a Indovia tamilčinou.
postrehy
– Ak sa domácich spýtate, ako by opísali Singapur, každý povie len
jedno – nuda.
– Malý ostrov, samé zákazy, žiadne lokálne zázraky, žiadna príroda
atď., atď. Žijem tu už tri roky, takže veľa vecí chápem, ale je tu
zase veľa vecí, ktoré my napríklad nemáme.
– More a pláže, zábavný park s Universal Studios.
– Majú tu neuveriteľnú čistotu, ktorú si po nedávnej návšteve Indie
naozaj vážim.
– Kluby otvorené do rána do štvrtej, a hlavne fakt, že Aziati nevedia
piť, takže kým ja stojím unudene/triezvo pri bare, oni už grcajú
do kvetináča.
– 24/7 pouličné „reštiky“ nonstop, plné skvelého jedla a ukecaných
ľudí, takže to hlavne v sobotu býva dosť sranda.
– Víkend v polovici týždňa (Singapurčania ťažko pracujú, takže všetci
sa idú svorne v stredu ožrať. A hlavne dievčatá majú celú noc
vstupy do každého klubu v meste zadarmo a v určitú dobu,
väčšinou od 22.00 do 01.00, zadarmo alkohol). Občas sa to
dá vychytať až tak, že sa človek rozbíja zadarmo celú noc.
ale je tu aj veľa zvláŠtnych/sranDovných vecí
– Do krajiny sa vchádza a vychádza len s pomocou odtlačkov prs
tov, žuvačky sa dajú kúpiť len v lekárni, keď zažmurkám, že
ich potrebujem na bielenie zubov☺ Inak za pašovanie je po
kuta, vlastne za všetko je nejaká. Aj za to, že si niekto donesie
smradľavé ovocie do metra.
– Chlapci musia chodiť každý rok „na vojnu“ a baví ich to. Koho nie,
rodina ho odsúdi, že nie je vlastenec!
– Je tu silná subkultúra potetovaných ľudí s body modifications, tak
že každý druhý malý pankáč tu má silikónové rohy alebo roz
rezaný jazyk.
– Všetko zlé o Singapure sa cenzuruje, takže týranie in
donézskych slúžok sa do novín nedostane.
– Takisto sa nemôžem prechádzať nahá po byte, lebo ak
by ma náhodou niekto zbadal, môže ma zažalovať za por
nografiu alebo mi vynadá frajer.☺
– Ľudia nechodia do prírody, lebo v podstate veľmi ne
majú kam a nemajú ani čas. Musia zarábať peniaze a po
S
i
n
g
a
p
u
r malajčania sú leniví a robia si, čo chcú.
číňania sú naproTi Tomu veľmi pracoviTí, rodina ich Tlačí
do šTúdia, aby si poTom mohli nájsť lepšiu prácu.
singapurčania šTudujú v cenTre a ich byTy sú ďaleko, celý
deň sTrávia v mesTe.
inspiremagazine100TRAVEL
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/sTarí ľudia nemajú žiadny dôchodok ako naši, kTorí
na chaTe okopávajú záhradku. Tu záhradky
nie sú, sTarí ľudia predávajú servíTky a zbierajú pivové fľaše.
tom ich musia minúť, takže cez víkendy sú všetky obchoďáky
preplnené…
– Najväčšia zábava sú zľavy, resp. čo kto kde kúpi lacnejšie na neja
kom veľtrhu. Na všetko sa dá zobrať pôžička alebo to zaplatiť
nejakou z milióna kreditiek. Ľudia sú tu často dosť zadlžení,
lebo konzum im úplne mätie mozgy.
– Pláca za robotu je často nižšia ako výdavky, byty sú veľ
mi drahé, takže v nich v pohode býva 6 – 7 ľudí.
– Starí ľudia nemajú žiadny dôchodok ako naši, ktorí na
chate okopávajú záhradku. Tu záhradky nie sú, starí ľudia
predávajú servítky a zbierajú pivové fľaše.
– Pouličné psy tu nie sú, len mačky. Je ich tu strašne veľa a nikto
ich nechce. Útulky sa plnia a zvieratá treba utrácať, lebo ľu
dia často nerozmýšľajú, obstarajú pre dcéru či syna zvieratko,
a potom sa o to nemá kto starať, lebo každý maká ako fretka.
Mačky a väčšie psy sú v panelákoch zakázané.
Text a foto Jana Zilcay www.janazilcay.com
magazinewithadifferencefightissue101
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/inspiremagazine102INSPIRE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/homageto monica cook, 2012
eliška kyselková, katarína támová
Fotografický súbor inšpirovaný obrazmi umelkyne Moniky Cook odkazuje na tému konzu
mu v dnešnom svete. Metafora modernej spoločnosti, odcudzenej, narcistickej, bez vzťa
hov a skutočného záujmu o život, bažiacej len po materiálnych veciach.
Oslava života a hojnosti, ktorá sa praktizovala v starovekých kultúrach, čoraz čas
tejšie stráca na vierohodnosti. Prázdnosť bytia skrývajúca sa za umelou pozlátkou. Svet na
pokraji možnej formy deštrukcie, úpadku či hľadania vlastnej identity.
magazinewithadifferencefightissue103
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/inspiremagazine104INSPIRE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/magazinewithadifferencefightissue105
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/inspiremagazine106INSPIRE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/magazinewithadifferencefightissue107
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/inspiremagazine108INSPIRE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Fotografka eliŠka kyselková (1990) tvoří pod umělec
kým jménem ELISKYS PHOTOGRAPHY. Studuje na Univerzitě
Tomáše Bati ve Zlíně v ateliéru reklamní fotografie. Zaměřuje
se na módní a portrétní fotografii, ve svých uměleckých pro
jektech se zabývá především lidskou originalitou a rozdílností,
a je fascinována vším jedinečným a nadčasovým.
Fotí pro brněnský salon legendární značky TONI&GUY
a spolupracuje s módními designéry jako je LaFormela, Li
bor Komosný nebo Leo Macenauer. Byla přizvána k vytvoření
snímků pro nově zrekonstruovanou funkcionalistickou vilu Tu
gendhat. Oslovila ji také Leica Gallery Prague a její práce mo
mentálně vystavuje i Artbanka Museum of Young Art v Praze
v rámci projektu NEW INSPIRATION/ NEW VISION.
Z dalších výstav uveďme prezentaci na Staré radnici
v Praze a Prague Photo 2010 ve výstavní síni Mánes. Její pro
jekt Identity reprezentoval zlínský ateliér v Kanadě. Fotogra
fie publikovala v magazínech Dolce Vita, Instinkt, Áno, Linda
nebo Fashionbook. Objevila se i v publikaci s názvem RED,
která byla součástí unikátního projektu Red Fashion o pou
žívání červené barvy v designu, módě a architektuře. Nově
byly její práce vidět na venkovní výstavě na ulici Na příkopě
v Praze, kde vystavovala mezi deseti nejlepšími českými foto
grafy v soutěži Google Photography Award. Jejím nejnovějším
úspěchem je zlaté a bronzové ocenění v prestižní světové fo
tografické soutěži PX3 – Prix de la Photographie Paris a s ním
spojená výstava v Paříži.
www.eliskys.com
katarína támová je mladá slovenská fotografka. V roku
2009 skončila Školu úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru
v Bratislave a momentálne študuje na Univerzite Tomáše Bati
v Zlíne odbor reklamná fotografia. Jej súbor Space Flight bol
vystavený na fotografickom festivale Prague Photo – výstavná
sieň Mánes a v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave.
V rámci medzinárodného projektu Hranice/ Granica
v Zlíne a Katowiciach bol vystavený jej fotografický súbor Pre
mena. Počas štúdia spolupracovala so slovenskou šperkár
kou Hanou Kašičkovou, architektkou Ľubicou Vitkovou a na
študijnom pobyte v poľskom Krakowe s dizajnérskou predaj
ňou Windmill. V súčasnosti spolupracuje s mladou grafičkou
a šperkárkou Annou „Helmona“ Deákovou a modelingovou
agentúrou M Management.
www.katarinatamova.zzl.org
magazinewithadifferencefightissue109
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/ak v parlamenTe sú
vyznačujú, je
povedať, že necháva
Sme ako ovce, ktoré sa nečinne pozerajú na dianie oko-
lo nás. dávame sa ovládať a tvrdíme, že my s tým predsa
nevieme nič urobiť. Naozaj nevieme? Ztohoven, ľudia
rôzneho druhu a žánru sa spojili, aby ukázali, že to nie
je až také nemožné. Ich vtipy často nastavujú zrkadlo
nielen systému, ale predovšetkým nám samým.
Nastal čas na morálnu reformu. aj keď počas srd-
cervúcej spovede davida ratha pred kamerami to tak
nevyzeralo. Bývalý hejtman rozprával o tom, aké to má
vo väzbe ťažké, ako ostatní kradnú a nič sa im nestane.
ako si ho jeho politickí oponenti vybrali ako obetné-
ho baránka. Bola to reč v parlamente, ale nebola urče-
ná pre parlament. karel Schwarzenberg na rozdiel od
mnohých svojich spoluobčanov a od takmer všetkých
kolegov v poslenckej snemovni zaujal tradičný postoj
– znížil frekvenciu mozgových vĺn a zaspal. kdesi tam,
medzi svojimi snami, ktoré sa záhadne prepájali s re-
alitou parlamentných kamier a znudených poslancov,
napísal svojej kolegyni karolíne peake textovú správu.
pani peake rathov srdcervúci prejav tiež nezaují-
mal. kamery zaberali jej čierny Thinkpad zozadu, takže
obsah jej obrazovky bolo možné vyčítať iba z výrazu jej
tváre. tá hovorila: „tu na obrazovke je to oveľa dôleži-
tejšie ako na tej vašej televíznej.“ pravdepodobne číta-
la maily. alebo bola na facebooku. Na to, že sa na ňu
pozerá celá krajina (sedela priamo za rathom), akoby
zabudla. Z tohto priestoru, kam unikáme, keď sa nudí-
me v čakárni u lekára alebo máme toľko práce, že nám
nič iné ako útek na facebook neostáva, ju prebral jej te-
lefón. pípla sms. aj keď jej obsah už poznáme, vtedy
bolo vidieť iba jej reakciu: usmiala sa a učesala si rukou
vlasy za uchom. vošla do nej energia a pravdepodobne
sa rozhodla podeliť sa o tento zážitok s internetom...
karel schwarzenberg (top 09) –
– mgr. karolína peake (nez.)
„Pri sledovani udalosti v poslednich dnech mi dochazi, ze
uz to tak dal nejde. Musime neco udelat, neco zasadniho,
neco, co od zakladu zmeni celou nasi spolecnost.“
O pár minút neskôr došlo v posla
neckej snemovni k niečomu nečakané
mu. Nie, David Rath neprecitol a neoľuto
val svoje korupčné správanie. Jeho prejav
bol stále smerovaný na city občanov. To
sa pravdepodobne naučil sledovaním
iných srdcervúcich prejavov, azda od maj
stra v tejto oblasti, politika malej krajiny na východ, Ró
berta Fica. Niečo však bolo vo vzduchu. V snemovni sa
začal šíriť šepot.
jan hamáček (čssD) –
– rnDr. alexanDr vonDra (oDs)
„Vsichni se tady drzime v sachu, kazdy ma na nekoho
neco. Me uz je z toho opravdu nanic. Moralni reforma je
jedina moznost, jak z toho ven. Pojdme ji vyuzit.“
Takéto správy sa začali šíriť stále viac a viac. Me
dzi poslancami, medzi predsedami strán, medzi tlačový
mi hovorcami a novinármi. Oboma smermi. Každý sa hlá
sil k morálnej reforme. Každý o nej chcel vedieť. Textové
správy sľubovali tlačovú konferenciu, kde sa koncept mo
rálnej reformy vysvetlí novinárom a občanom. Rath ešte
neskončil, ale niečo bolo divné. Ako je možné, že Karel
Schwarzenberg zo sna napísal Karolíne Peake? Ako je
možné, že kolega, ktorý sedel vedľa niektorého poslan
ca, mu poslal sms, keď má evidentne telefón vo vrecku?
Odpoveď bola ukrytá v texte, aj keď v ten deň sa ju ne
dozvedel nikto. „Moralni reforma je jedina moznost, jak
z toho ven.“
Ztohoven je česká umelecká skupina, ktorá sa
podľa vyjadrenia členov zíde a rozpustí pri každej ak-
cii. preslávila sa napríklad prerobením srdca na hrade
na veľký červený otáznik. Ich najznámejšou akciou však
ostáva pirátske odvysielanie jadrového hríbu nad krko-
nošmi vo vysielaní českej televízie (dokument o tejto
akcii nájdete na http://goo.gl/uoBmy). projekt „Me-
diální realita“ skúmal, do akej miery ľudia veria tomu,
čo nám médiá prezentujú ako realitu. kamery vysielajú-
ce aktuálne zábery z českých zjazdoviek (aj počas leta)
na čt2 zjavne neboli až tak dobre zabezpečené, ako
by sme čakali. Skupinka umelcov pripojila namiesto
kamery do vysielača vlastný signál, ktorý ukazoval jad-
morální reForma oD
sme ako ovce, kToré sa nečinne pozerajú na dianie
sa ovládať a Tvrdíme, že my s Tým predsa
zTohoven, ľudia rôzneho druhu a žánru sa
je až Také nemožné.
čeSká uMeleCká SkupINa, ktorá Sa Zíde a roZpuStí prI každeJ akCII
inspiremagazine110FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/rový výbuch. ten neodštartoval celonárodnú paniku,
ale diskusiu na tému „čo je ešte umenie?“ a či takýto
akt ohrozuje verejnosť. diskusia sa skončila na súde...
Ztohoven momentálne pripravujú v spolupráci
s českou televíziou dokument o inom projekte. kaf-
kom inšpirovaný názov občan k. skrýva hľadanie vlast-
nej identity. aké by to bolo byť chvíľu niekým iným?
aké by to bolo vzdať sa na chvíľu svojej identity? dva-
násť členov skupiny sa rozhodlo vyskúšať si to na vlast-
nej koži. Fotky v čiernych tričkách postupne po dvoch
zmorfované vytvorili „medziidentitu“. trochu ja a tro-
chu ten druhý. S takouto fotografiou už len ísť požiadať
o občiansky preukaz toho druhého...
S takto vymenenými občiankami dostali aj pas,
víza do číny, zbrojný preukaz a dokonca sobášny list
(pred úradníkom však nestál budúci manželský pár,
ale manželka so svedkom, ktorý mal zhodou okolnos-
tí občiansky preukaz ženícha – aby bol sobášny list
v poriadku, nebolo dôležité, kto tam stál, ale aké bolo
meno na občianskom preukaze).
pred štátom sme si všetci rovní. Nezaujímame
ho, kým platíme dane, neporušujeme zákony a nepchá-
me sa mu do cesty. úradníci nekomunikujú s ľuďmi, ale
so „stránkami“, ktoré reprezentuje občiansky preukaz.
človek je tam len na to, aby mal kto úradníkovi podať
občiansky preukaz. Jediný pohľad do tváre si „občan“
zaslúži tým, že úradník porovná zhodu fotografie s tvá-
rou podávajúceho. odvtedy sa zaujíma len o číslo v da-
tabáze (častokrát tvorenej sofistikovanou technológiou
kartotečných lístkov).
o tom, ako to celé dopadlo (...samozrejme sa do
toho montovala polícia. ešteže ju máme!) sa dozvie-
te viac v spomínanom dokumente občan Ztohoven,
ktorý bude do konca roka v kinách a pravdepodobne
začiatkom budúceho roka vo vysielaní čt. Milé, že
po súdnom spore sa verejnoprávna televízia dokáza-
la preniesť za fiktívny jadrový výbuch a so skupinou
spolupracuje.
projekty Ztohoven sa neodohrávajú v galérii, ale
vo „verejnom priestore“. do múzeí a galérií aj tak cho-
dia iba hipsteri a turisti. okrem priestoru, kde sa odo-
hrávajú, a kontroverznosti nemajú akcie veľa spoločné-
ho. Je teda veľmi ťažké predpovedať ich ďalšiu akciu.
členovia Ztohoven majú málokedy kontrolu nad
výsledkom. väčšina ľudí sa o akciách dozvedá z médií
a teda akciu už interpretujú oni. Je veľmi zaujímavé, že
verejnosť tieto projekty väčšinou podporuje. aj keď ve-
rejná podpora je dôležitá, dokonca aj pri nestrannom
a spravodlivom súde, členovia skupiny nikdy dopredu
nevedia, aké budú mať ich činy dôsledky. pri posielaní
falošných sms mohli pokojne zmeniť hlasovanie parla-
mentu alebo spôsobiť všeobecný chaos. ale chceli čle-
novia dosiahnuť zmenu zákona? Chceli spôsobiť pani-
ku? Smutné je, že české médiá písali: „hackeri napadli
mobilné telefóny poslancov“. Morálna reforma nikoho
nezaujímala. poslanci ju síce neodsúdili – ako by niekto
mohol odsúdiť morálnu reformu? – ale zásadne sa k nej
nevyjadrovali. Médiá sa viac zaoberali tým, že niekto
dokáže poslať falošné sms (a zohnať si telefónne čísla
väčšiny poslancov, prezidenta a relevantných noviná-
rov) ako tým, že tu treba niečo zmeniť. Možno práve
preto nazývajú svoju akciu mediálnou skulptúrou – do-
kážu dodať základný kameň, ale konkrétny tvar vytvo-
ria až médiá. a tie naše mienkotvorné túto akciu úplne
odignorovali. škoda.
Málo ľudí má rado štruktúry. Myslím v mate-
matickom zmysle. takmer každého zaujímajú pros-
triedky a obsah, nie vzťahy medzi objektmi. Ľudia sa
zaujímajú napríklad o euroval kvantitatívne – koľko
nás to bude stáť. Málokoho trápi, či je to dobrý alebo
zlý nápad, kam tie peniaze idú a čo spôsobia. v parla-
mente sa ľudia zaujímajú o to, koľko ľudí (a z ktorých
strán) hlasovalo za a koľko proti. Niektorí sa zaujímajú
o text zákona, aj keď je to minorita, podstatnejšie je,
kto komu ako kázal hlasovať a kto zákon navrhol. Mo-
rálna reforma okrem zrkadla politickej morálky ukázala
aj inú vec. Na webe projektu (www.ztohoven.
com) sa okrem jednotlivých odoslaných správ
nachádza aj štruktúra moci v čechách. vidíte,
kto komunikuje s médiami, kto hovorí, ako sa
má hlasovať, kto je nositeľom myšlienok a kto
hlasovacím panáčikom. odporúčam pozrieť si
sms nie v zozname, ale na časovej osi, kde vidno, ako sa
šíria informácie. aj keď sú správy výplodom Ztohoven,
je až zarážajúce, ako dramaturgia a postupnosť správ
pripomína realitu. keď jeden politik ukazoval noviná-
rom falošnú sms od radka Johna a dovolil im odfotiť si
ju, neuvedomil si, že nad ňou je skutočná správa s tex-
tom „Skokan zpacifikován.“. petr Skokan, poslanec za
věci veřejné, ani radek John sa nevyjadrili...
Niekedy si želám, aby sme ich mali aj u nás na
Slovensku. u nás si otázky kladie málokto z verejného
života. a už vôbec nie tie zložité. (Sú čitatelia Inspire
inšpirovaní?) predstavujem si, čo by sa stalo, keby sa
„Morální reforma“ naozaj odohrala a politici sa naozaj
rozhodli, že s korupciou končia. keby pochopili, že
nám majú slúžiť. Možno je to dané evolučne – tí, kto-
rí tam sú, sú tam preto, lebo majú schopnosť zapálene
rozprávať. o dvojnásobných platoch, istotách, ekono-
mike, národe, európe... a z nejakého dôvodu ľuďom
toto príde podstatné a hodné „hlasu“. ak v parlamente
sú naozaj ľudia, ktorí dokázali presvedčivo rozprávať
a to je jediné, čím sa vyznačujú, je veľmi ťažké povedať,
či sú schopní niečoho, ako je morálna reforma. politik
je schopný povedať, že necháva za sebou svoju minu-
losť a odteraz pracuje pre ľudí, ale je schopný to naozaj
urobiť?
prof. ing. václav klaus, csc., preziDent čr –
– preDseDovia parlamentných strán
„Pane predsedo, nalehave Vas zadam, abyste jeste dnes
nasel cestu na Hrad. Rad bych s Vami projednal otazku
Moralni reformy.“
Škoda, že sa táto správa členom skupiny Ztohoven
iba prisnila a aj keď predsedom parlamentných strán pri
šla, určite nie z telefónu pána prezidenta. O tom, že by ju
bol schopný napísať náš prezident, nemusíme ani snívať.
Aj keď tá od neho by mala určite vtipnejší obsah...
Text Juraj Bednár
Foto Ztohoven
zrkadlo nielen sysTému, ale
predovšeTkým nám samým.
naozaj ľudia, kTorí dokázali presvedčivo rozprávať a To je jediné, čím sa
veľmi ťažké povedať, či sú schopní niečoho, ako je morálna reforma. poliTik je schopný
za sebou svoju minulosť a odTeraz pracuje
pre ľudí, ale je schopný To naozaj urobiť?
47ztohoven
okolo nás. dávame
nevieme nič urobiť. naozaj nevieme?
spojili, aby ukázali, že To nie
ich vTipy časTo nasTavujú
magazinewithadifferencefightissue111
PEOPLE 100
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/My smrteľníci ho voláme patológ. ako bonus sa živí tým, že je
právnik. peter je vskutku raritná bytosť. Má skoro dva metre a ti-
tuly, ktoré mu zabezpečujú kopec písmen pred i za menom (4 ks
– Judr., Mudr. a 2 x phd., k jednému aj doc.). prečítajte si nie-
čo z jeho života z odpovedí na naše otázky s ostrovtipom jemu
vlastným.
Na prvý pohľad si bežne vyzerajúci muž v najlepších rokoch.
Málo kto by tipoval, že robíš to, čo robíš. ako sa človek dostane
k takejto kombinácii činností?
PEtER kOváč: tak trochu komplikovane. Súdne lekárstvo je v pia-
tom ročníku na lekárskej fakulte a na cvikách som sa pohádal so
šéfom katedry o kalibroch strelných zbraní. Na skúške mi to po-
chopiteľne pripomenul, pričom povedal, že som mal pravdu a tak
nejako ma začal lámať. Nakoniec som zakotvil na ústave súdne-
ho lekárstva lekárskej fakulty univerzity komenského a začal som
učiť. prvé roky to bolo vskutku humorné, stretával som sa s ľuďmi,
s ktorými sme zlikvidovali na chodbách internátov nejednu fľašu
niečoho tvrdšieho ako mliečne šejky.
Môj prvý „kutloch“ sa nachádza v švédskom domčeku
s tabuľkou alkoholické laboratórium. Nerobili sa tam pokusy
na dobrovoľníkoch, ale seriózna práca, vyšetroval sa tam alkohol
v krvi. Jeden z kolegov ma stále hecoval, poďme na právo, poďme
na právo a tak som teda šiel. teda podal som si prihlášku, zavrel sa
do univerzitky a týždeň pred prijímačkami som nemal čo robiť.
vtedy kolega povedal, že on si prihlášku nedal. trpko to oľutoval
o pár rokov.☺
tak som teda robil odborného asistenta na medicíne
a denného študenta na práve, päť rokov dovolenka len na školu
a skúšky. ako sa vraví, mladosť – pochabosť. hlavne treba mať
rád otvorených ľudí. Ja si ich otváram sám, spolu s pitevným
sanitárom.
ty si z vtipu právnik? čo ak ťa teraz začneme ukecávať napr. na
paleontológiu? šutre, neživé zvieratká, úlomky?
PEtER kOváč: to už asi nie, stačilo 11 rokov štúdia na výške. lákali
ma aj na inžiniera, strojára, ale povedal som si, že skúška pevnosť
a pružnosť je vec, bez ktorej prežijem. takže úlomky len ľudské,
po výbuchoch a tak. Možno ešte tak docentúru zo súdneho le-
kárstva, aby sa tá z trestného práva necítila na vizitke osamelá...
Pracoval si už aj na vraždách? ako často ťa k takýmto prípadom
volajú?
PEtER kOváč: áno, aj. ako súdnolekárske ucho som absolvoval
divokú druhú polovicu 90. rokov minulého storočia. takže áno,
mal som možnosť vidieť nástražné výbuchy, samopalové strieľač-
ky a tak ďalej. plus obligátne nožíkové slávnosti. osobný rekord
mám 63 bodných rán. a keďže vraždy sa opakujú, občas na nich
pracujem.
63... to niekto niekoho musel asi seriózne nasrať. ako také telo
vyzerá? bývajú tie rany sústredené na jednom mieste, či prosto
pokus o defloráciu kože aj na členkoch?
PEtER kOváč: obávam sa, že v takom prípade človek, čo má v ruke
nôž, veľmi nerieši otázku presného mierenia. prosto, kam trafí,
tam trafí. pokojne aj ten členok.
Mňa hlavne seriózne udivuje to číslo. Lebo vo filmoch trvá
agresívny afekt pár minút. Na to, aby si urobil 63 rán, to chce
celkom dosť času asi, čo myslíš?
PEtER kOváč: párminútový afekt vo filme je plytvanie filmovým
materiálom. tých 63 rán sa podľa mňa dá stihnúť do jednej minú-
ty. len tak mimochodom, kolega mal prípad, kde bodných rán
bolo vyše 190...
a čo tie nástražné výbuchy? Lebo ja som si práve predstavila
telo na milión kúskov ako rozstreknuté rozprašovačom tak na
6 m štvorcových.
PEtER kOváč: pri týchto výbuchoch na rozdiel od filmovej predsta-
48peter kováčprávNIk & SúdNy lekár
budeTe mať problém uveriť, že pri výbuchu v auTe
kusy moliTanu zo sedačky preniknú cez kožu ako projekTily?
hlavne Treba mať rád oTvorených ľudí. ja si ich oTváram
sám, spolu s piTevným saniTárom.
Infarkt
inspiremagazine112PEOPLE100
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/vy telo nemusí byť rozčlenené práve na atómy. Budete
mať problém uveriť, že pri výbuchu v aute kusy molita-
nu zo sedačky preniknú cez kožu ako projektily?
keď prídeš k telu, ktoré pravdepodobne skonalo na
vraždu, podľa akých príznakov určíš prvotnú príčinu
smrti?
PEtER kOváč: to je veľmi jednoduché. Na mieste sú po-
licajti a zaisťujú miesto činu. keď už spravili, čo potre-
bujú, tak sa na telo pozrie súdny lekár. ak je na mieste
množstvo krvi, tak je pravdepodobnou príčinou smrti
vykrvácanie. ak je na tele 20 strelných poranení, tak
je pomerne ľahké vylúčiť nešťastnú náhodu pri čistení
zbrane. väčšinou to ide na prvý pohľad. Celé sa to kon-
čí vetou, ktorá je ako z kriminálky – viac po pitve.
Raz si mi poslal fotku tkaniva srdca po infarkte. Prídu
aj tebe tieto snímky niečím až umelecky fascinujúce?
PEtER kOváč: tie farebné škvrnky majú skrytý pôvab.
také drobné nič a dokáže zabiť človeka.
čo sa to vlastne stane s bunkami počas infarktu? ako
to prebieha?
PEtER kOváč: Svalovina srdca nemá kyslík a tak sa bunky
zadusia vlastným metabolickým odpadom a zgegnú.
ak ich je dosť alebo ak máte smolu, tak to neprežijete
viac ako pár minút. ak tento krásny a skvelý začiatok
infarktu prežijete, stále nemáte vyhrané. Na hrudníku
cítite strašnú pálivú alebo pichľavú bolesť. táto bolesť
však môže napodobňovať aj bolesť brucha, prípadne
vás bolí ľavá ruka alebo zuby. Skrátka je vám dosť zle.
prípadne ani netušíte, že ste dostali infarkt a normálne
existujete ďalej a len tak prežijete. alternatívne sa sklá-
tite na ulici a skončili ste. ak to prežijete, tie bunky od-
umrú a začne ich nahradzovať tkanivo, ktoré nefunguje
– väzivo. ak sa to stihne, ok, mali ste šťastie a prežije-
te prvý, druhý či tretí infarkt. ak máte smolu, pokojne
vám po pár dňoch môže doslova prasknúť stena srdca.
Pobil si sa niekedy?
PEtER kOváč: v detskom veku. dávno.
Za čo by si si vyhrnul rukávy dnes?
PEtER kOváč: Som lenivý, ťažko si viem predstaviť takúto
situáciu. Jednoducho to za to nestojí.
a teraz na úplne inú tému. Stále častejšie čítam, že aj
na Slovensku sa objavujú prípady, keď ženy ohlasujú,
že im niekto podstrčil drogy napr. do drinkov. ako
človek rozozná, že sa také niečo stalo?
PEtER kOváč: Napríklad tak, že sa prebudí bez peňazí
a s potrebou zháňať obruče na hlavu. ak to nechutí div-
ne, prípadne už má obeť poriadne pod čapicou, tak to
nikto nezistí. ak to divne chutí, tak by nebolo na škodu
odložiť si vzorku pre políciu. keď sa už takéto niečo
stalo, treba to oznámiť na políciu a čo najskôr zabez-
pečiť vzorky krvi, moču a prípadne aj drinku na toxi-
kologickú analýzu. raz sa na nás niekto obrátil s tým,
že má podozrenie, že mu niekto niečo pridáva do čaju.
poviete si jasná paranoja. toxikológia však v tom prípa-
de dala jednoznačný výsledok. paranoja to nebola. len
pomerne silné lieky.
Stáva sa na Slovensku bežne, že ľudia umrú na pre-
dávkovanie? aké látky to bývajú najčastejšie?
PEtER kOváč: Najčastejšie pri samovraždách a vtedy sú
to lieky. Feťáci na predávkovania umierali pomerne
často, no do takého roku 1999. Najčastejšie to bol he-
roín. ale už som videl aj smrť po marihuane. drogou
číslo jeden na Slovensku je alkohol – každý rok je dosť
úmrtí na otravu alkoholom. prípadne ľudia sadnú ožra-
tí za volant a nabúrajú. ak zabijú len seba, je to v pod-
state šťastie. občas však zabijú niekoho iného a to je
problém.
čo je pre ľudský organizmus z hľadiska lekárskeho
škodlivejšie? alkohol alebo marihuana?
PEtER kOváč: S jedným aj s druhým sa môžete prepra-
covať na cintorín. štatisticky zrejme viac ľudí zomrie na
následky užívania alkoholu ako marihuany. rozdiel je
aj v tom, že za alkohol štát vyberá spotrebnú daň a za
marihuanu trestne stíha.
Raz som v online verzii časopisu živel čítala rozhovor
s nekrofilnou ženou. Neviem posúdiť do akej miery
to bolo fiktívne, no veľmi ma to zaujalo. aký máš
názor na túto orientáciu? Stretol si sa s tým niekedy
v praxi?
PEtER kOváč: proti gustu žiaden dišputát, aj keď teda si
neviem veľmi dobre predstaviť erekciu u mŕtvoly. len
pokročilá hniloba tela u muža dokáže vyvolať pseudoe-
rekciu. Nekrofília je však, ak o tom pospolitý ľud nevie,
trestným činom.
akú vôňu má mŕtve telo?
PEtER kOváč: rôznu. ak práve nejde o hnilobu, vôňa
môže pomôcť pri zisťovaní príčiny smrti. takzvaná
čucholýza je veľmi dôležitá. Z mŕtveho tela môžete
cítiť zápach po alkohole, môžete dokonca uhádnuť,
čo pred smrťou ten človek pil. Môžete cítiť zápach po
močovine, čo ukazuje na problémy s obličkami a tak
podobne. v pitevni aj tak po minúte či dvoch nič necí-
tite. čuch sa veľmi rýchlo prispôsobuje. občas je veľmi
komické pozorovať študentov či policajtov, ako si v pi-
tevni chytajú nos, alebo si do neho dávajú vietnamský
balzam, aby prehlušili zápach. Svätá prostota, to len za-
ručí, že majú o zábavu postarané. Stačí dýchať ústami
a nie je problém.
Spomínal si, že si aj súdny znalec. čo je podstatou
znaleckej činnosti?
PEtER kOváč: Znalec pre právnikov rieši odborné otáz-
ky z rozličných oblastí. Napríklad prečo sa niekde pre-
padla garáž, alebo či má obuv výrobnú chybu a má sa
uznať reklamácia. v medicíne je to najčastejšie zisťo-
vanie príčiny smrti, prípadne či lekári liečili pacienta
správne a tak podobne. Bohužiaľ občas v tejto oblasti
môžeme zažiť tragikomické situácie. Napríklad keď sa
ukáže, že na posudku pracoval niekto, kto o tom vôbec
nevedel...
to však asi nie je veľmi zábavná činnosť, či zažil si
aj nejaké veselé príhody?
PEtER kOváč: Niet veselšieho prostredia ako pitevňa ale-
bo pojednávanie na súde. Z tých publikovateľnejších
príbehov sú to niektoré advokátske otázky. Málokto
vie, že keď držíte v ruke nôž, nedá sa naň nabehnúť,
teda s výnimkou situácie, ak tú ruku náhodou nemáte
o niečo opretú. raz sa advokát, ktorý evidentne s nie-
ktorým kolegom konzultoval, pýtal či bodná rana srd-
ca mohla vzniknúť tak, že jeho klient držal v ruke nôž,
mal ju v lakti opretú o kredenc a obeť na nôž nabehla.
keď som zohľadnil uhol, pod ktorým bola rana zasade-
ná, orientáciu čepele noža podľa výpovede a môj popis
rany, tak som túto možnosť musel pripustiť. po mojej
odpovedi sa advokát víťazoslávne usmial a pokračoval
ďalšou otázkou. či takýmto spôsobom mohli vzniknúť
aj tri ďalšie bodné rany...
Musím povedať, že tá formulácia ma pomer-
ne zaskočila. Znalec však musí odpovedať aj na také-
to otázky. takže som odpovedal niečo v tom zmysle,
že aj toto možno pripustiť. vzápätí som dodal, že iba
v prípade, ak by obeť potom, ako sa prvý raz na nôž
nabodla, cúvla a trikrát sa v samovražednom úmysle
rozbiehala proti nožu. pohľad do súdnej siene v tom
momente stál za to – prokurátor sa pobavene usmieval,
predsedkyňa senátu zaľahla do spisu a natriasalo ju od
smiechu, dokonca sa prebudila aj prísediaca, ktorá do-
vtedy úspešne simulovala spánok.
poučenie z príbehu je také, že advokát sa má pý-
tať len vtedy, keď pozná odpoveď a hlavne musí vedieť,
kedy sa v kladení otázok má zastaviť.
S obľubou sa tiež pýtam mladších kolegov, ako
rozpoznajú skúseného a menej skúseného súdneho le-
kára pri pitve strašne hnilej zapáchajúcej mŕtvoly po-
krytej červami. odpoveď je, že podľa masky na tvári.
ten skúsený ju nemá, lebo z vlastnej skúsenosti vie, že
do masky sa pomerne problematicky zvracia...
Stretol si sa za svoju prax s niečím, čo sa ti vyslovene
hnusilo a musel si sám so sebou bojovať, aby si to
prekonal?
PEtER kOváč: to je o psychike. prvé dva týždne som v pi-
tevni odpadával. to sa mi však podarilo zvládnuť ma-
lým trikom. No ešte vždy mám nepríjemný pocit, keď
je na pitevnom na stole dieťa v rovnakom veku, s akým
sa doma hrám.
akým trikom si to prekonal?
PEtER kOváč: laborantky mi varili pred pitvou kávu. po
nej mi bolo fasa. až po pár mesiacoch mi povedali, že
tam pridávali niečo alkoholické na vylepšenie...
text laila
Foto eva Sivá, peter kováč
vzápäTí som dodal, že iba v prípade, ak by obeť poTom,
ako sa prvý raz na nôž nabodla, cúvla a TrikráT sa v samovražednom
úmysle rozbiehala proTi nožu. pohľad do súdnej siene v Tom
momenTe sTál za To.
magazinewithadifferencefightissue113
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/DreamcatcherS
photography LauRa kOvaNSka
ClotheS MáRIa štRaNEkOvá
ModelS adRIaNa bERItH, dENISa H., MaRtINa k. / ExIt MOdEL MaNaGEMENt
produCtIoN LaILa / INSPIRE MaGaZIME
exkluzívne pre inspire
inspiremagazine114INSPIRE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/magazinewithadifferencefightissue115
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/inspiremagazine116INSPIRE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/magazinewithadifferencefightissue117
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/inspiremagazine118INSPIRE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/magazinewithadifferencefightissue119
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/áno, to by sa dalo povedať o unikátnej vodke absolute unique. konkrétne o fľašiach,
do ktorých je táto skvelá vodka plnená. unikátne sú preto, lebo každá flaša je len jed-
na – čo kus, to originál. každá flaša má teda svoj vlastný dizajn a číslo. aby každá fľa-
ša bola naozaj umeleckým dielom,
jediným svojho druhu, značka aB-
Solut dokonca upravila a prispô-
sobila celý proces ich produkcie.
každá fľaša vznikla vďaka upravenej
linke, kde s pomocou špeciálneho
algoritmu vznikali farebné nádoby. použilo sa 35 rôz-
nych farieb a 51 vzorov aplikovaných na podklad.
kde si túto zberateľskú raritu či skvelý darček
priateľom môžete kúpiť? v reťazci predajní na letis-
kách po celom svete. v tých slovenských ich nájdete
od októbra.
„aBSolut uNIQue je naozaj odvážny kon-
cept, dokonca aj pre značku známu svojím nadšením
pre kreativitu a inšpiratívne nápady, akou je aBSo-
lut,“ hovorí veronika Wimmerová, marketingová
manažérka spoločnosti Jan Becher Slovensko a dodá-
va: „vytvoriť jeden či dva unikátne produkty dokáže
každý. My sme ich vytvorili takmer štyri milióny.“
www.FacEbOOk.cOM/abSOLutvOdkaSLOvakIa
www.dRINkSPIRatION.cOM
aBSolute uniqueJedINečNoSť a lIMItovaNoSť doStáva Nový roZMer
aby každá fľaša bola naozaj
umeleckým dielom, jediným svojho druhu, značka absoluT
dokonca upravila a prispôsobila celý proces ich produkcie.
jedinečnosť a limiTovanosť dosTáva nový rozmer.
inspiremagazine120FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Z juhu švédska sa nám predstavila nová
vodka od Značky absolut - elyx. Na výni-
močnom evente v erdődyho paláci bola
predstavená svetu táto unikátna liehovina.
krstila lucia hablovičová a Ján koleník. po
oficiálnej časti sa uskutočnila párty do sko-
rých ranných hodín, kde panovala tá najlep-
šia zábava aj so špeciálnymi miešanými ná-
pojmi, alebo s obrím radom panákov.
doteraz ste túto exkluzívnu novin-
ku mohli ochutnať výhradne v trafo Music
Bare v Bratislave, no odteraz môžete odhaliť
jej kúzlo i v nasledujúcich podnikoch:
Steps trenčín, Jerrys žilina, Ministry
of Fun Banská Bystrica, Bamboo bar Banská
Bystrica, Spirits trnava, Záhir Nitra, hum-
no vysoké tatry, retro košice, Boba košice,
Fashion Café košice.
ak však máte do týchto podnikov ďa-
leko, pozrite sa na facebookovú stránku ab-
solute elyx, kde môžete tento unikát získať
v súťažiach.
Foto Boris Németh
www.abSOLut.cOM
som Tajomný elixír dokonalosTi.
som superprémiová vodka.
som dizajnovaná medenou farbou.
som spájaTeľom sTáročí švédskej Tradície a skúsenosTí.
som hebká. som nová absoluTe vodka elyx.
a
B
o
l
u
t
e
e
l
Y
x
Som elYx
magazinewithadifferencefightissue121
GOURMET
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/dorotu premohol pocit odísť. ďaleko. do divočiny, do tma-
vých lesov s divokou zverou, lesov plných vlkov a tajuplných
zvukov. Nájsť si svoje vlastné parožie mladého srnca, alebo
chytiť rýchleho rysa a potom ho vypreparovať. odísť peši
alebo sadnúť na koňa, dať sa uniesť, niekde do lesov, do hôr,
kde by sa nakoniec mohla nájsť, kde by mohla spoznať svoje
pravé ja, svoje prirodzené ja, kde by nevytiahla svoju mas-
ku. Sadnúť na koňa a dať sa uniesť do diaľav bez živej ľudskej
duše. takto si to dorota predstavovala, ale nakoniec prišla na
stanicu a kúpila si lístok štýlom, akým sa kupuje vo filmoch:
„prosím si lístok na najbližší vlak, to je jedno, kam to bude.“
to urobila pre začiatok, potom uvidí, čo bude. Starý retro
kufor ťavej farby s ošúchanými koženými rúčkami a nálepka-
mi z celého sveta, kde všade bol predošlý majiteľ, zatiaľ jej
najväčší sekáčový úlovok, držala neprávom hrdo v ľavej ruke
a v pravej listovú peňaženku so všetkými peniazmi, ktoré si za
posledný polrok ušetrila. pracovala v čokoládovni. tú prácu
milovala, bolo to vlastne splnenie jej detského sna, pracovať
raz v čokoládovni. No teraz sa rozhodla všetko nechať. Spl-
nený sen ju už nenapĺňal, k ničomu neinšpiroval, potrebova-
la odísť z milovanej práce, z (ne)milovaného domu, odísť od
všetkého, čo mala. Išla bojovať svoj život. ďaleko preč.
do kufra položila len to najnutnejšie (pre ňu). Zá-
pisník, atramentové pero, ceruzku, troje najkrajšie šaty, aké
v skrini našla, rozčítané a kávou poliate knihy, sandále a dera-
vé topánky a svoju practicu, ktorú jej daroval otec.
dorota to všetko urobila preto, lebo potrebovala na
niečo prísť. Na niečo, bez čoho nemala prečo žiť, na zmysel
svojho života. už dlhšie vedela, že stojí na mieste, že sa nikam
neposúva. že už dlho nemôže prísť na to, kto vlastne je, čo
chce (od života) a už si pomaly nevedela definovať ani to, čo
nechce. kedysi vedela aspoň to. Bola čím ďalej tým viac stra-
tená. lost. život nežila, život iba prežívala. (vedela, že veľa
ľudí je v takomto žalostnom stave, ale ona sa na rozdiel od
nich rozhodla bojovať). to, kto je a čo chce, jej nikto nikdy
nedefinuje, len ona. teóriu ovládala, vedela, že si má nájsť
cieľ, ktorý naplní celú jej dušu, celé jej telo sa bude triasť od
radosti, niečo, čo ju vzruší a zároveň vystraší. Chce nájsť nie-
čo, pri čom sa bude cítiť tak, ako keď sa v zime stratila v tat-
rách, alebo ako keď sa prvýkrát milovala, strach a vzrušenie
zároveň. vie, že to musí byť cieľ, ktorý je taký lákavý, tak veľ-
mi v súlade s jej duševným jadrom, že naň nemôže prestať
myslieť. Ak vám nebehá mráz po chrbte, keď si dávate cieľ , tak cieľ,
ktorý si dávate , nie je dosť veľký. túto múdrosť má od americ-
kého rečníka Boba proctora. a vedela, že jej hovorí z duše, že
presne to jej v živote chýba. Nájsť nejaký cieľ v živote, ktorý
ju presvedčí, že život má zmysel.
a preto sa rozhodla absolvovať túto cestu, možno
skúšku, či je vôbec schopná žiť sama, nebyť už viac závislá na
rodičoch, na nikom, iba na sebe. Bola tvrdohlavá a veľmi si
chcela dokázať, že nikoho nepotrebuje. a tu bol ďalší prob-
lém, ďalší boj, ktorý sa v nej odohrával. Chcela si dokázať,
že na nikom nie je závislá a zároveň vedela, že chce stretnúť
muža, ktorý by ju nadovšetko miloval. Boli by závislí na svo-
jej láske. dorota v sebe viedla nejeden vnútorný boj. tiež si
plietla to, čo by chcela chcieť (aby získala klamlivý nepravý
obdiv okolia) a to, čo skutočne chce. túto cestu brala ako sa-
motný cieľ. Cesta ako cieľ, ktorý ju dovedie k zmyslu života.
tiež chcela odísť ďaleko od civilizácie, takej závislej
na sebe samej. Ľudí závislých na dnešnom materializme, na
dnešnom zhone, na rýchlom životnom tempe, na interne-
te, na všetkom hmotnom, čo má len pseudohodnotu. odísť
od ľudí, ktorí hrajú, pretvarujú sa, nie sú sami sebou, ale sú
takými, akými ich chce mať spoločnosť, čo si myslia, že os-
tatní od nich očakávajú. Zahodili svoje sny byť maliarom či
klaviristom len preto, aby sa stali úspešnými, spoločnosťou
uznávanými bankármi či sudcami. preč od ľudí, nebojujúcich
proti spoločnosti, ktorá na nás kladie malé nároky. hnevá ju
to. akí sú dnes ľudia hlúpi a nevzdelaní. Malé nároky. žiadna
bojovnosť, chuť prebiť sa v živote a niečo dokázať. urobiť len
to, čo odo mňa chcú, ak vôbec. a nič viac. hnevá ju to. preč
od ľudí, ktorí si nevážia hodnotu našich zmyslov, nevidia fa-
rebnosť kvetov, necítia vôňu rannej kávy, pijú ju automaticky,
nevedia doceniť hodnotu bozku či objatia, robia to len tak
narýchlo, hudbu si pustia len preto, aby prekryli zhon a hluk
okolo seba, nie preto, aby vnímali melódiu, aby ich hudba
roztancovala a aby boli šťastnejší. Jedia automaticky, nejedia
preto, že jedlo môže byť aj pôžitkom, nevedia oceniť chuť
ranného croissantu s maslom a domácim lekvárom. Nevedia.
veci robia automaticky, žijú naprogramovane. uniká im
zmyselnosť života. preč od ľudí, ktorí si (zbabelo) stanovujú
hranice, len aby neurobili niečo naviac, aby sa nikam neposu-
nuli, aby sa mohli ľahko vyhovoriť. Ja to neviem, ja to nech-
cem. Ľudia, ktorí hľadajú dôvody, ako niečo neurobiť a nie
spôsob, ako niečo dokázať. lebo takí ľudia dorotu rozčuľujú.
a pravda je, že dorota chce odísť od tohto všetkého preto,
lebo si uvedomila, že sama taká bola (je). a vie, že keby to
neurobila, ešte dlho by bojovala sama so sebou, s tým, že nie
je v jednote, v súlade či stotožnená so svojím životom, a nič
neurobila preto, aby bol jej život niečím naplnený. a to by ju
ranilo, veľmi. Nechcela by zomrieť s pocitom,
že nebojovala svoj život poriadne. tento boj
chce vyhrať. ale cíti, že musí začať sama, nie-
kde ďaleko a vrátiť sa, až keď bude pripravená
žiť v zmanipulovanej spoločnosti.
Možno sa nakoniec vráti domov a mož-
no ostane sama, niekde v divočine, kde by
mohla počúvať orlí piskot rozliehajúci sa po
celej doline. Možno. Možno príde (iba) na to,
načo prišiel aj McCandless na svojej ceste hľa-
dania zmyslu života na aljaške, že šťastie je len
vtedy dokonalé, keď ho máme s kým zdieľať...
Možno. ale hlavne to skúsi, hlavne bude bo-
jovať svoj boj života a nie pasívne sa prizerať
a dať sa nečinne pohltiť spoločnosťou.
text a foto kristína Jakubová
Dorotin Boj Lívia Poláchová je učiteľkou matematiky. Svoj voľný
čas trávi prevažne v prírode, či už na turistike ale
bo na bicykli. Býva v Bratislave v paneláku, priamo
pri lese. S manželom a tromi deťmi často chodie
vajú na lúku – Kráľovu horu, ktorú majú desať mi
nút od domu a ktorá je pre Dlhodielčanov jediným
miestom oddychu za prehusteným sídliskom.
Keď sa vlani na jar dozvedela, že majiteľ po
zemkov na Kráľovej hore J&T chce lúku zastavať,
rozhodla sa zabojovať za dobrú vec. Spolu s ďalší
mi susedmi, ktorí si tiež vážia prírodu, založili petič
ný výbor. Lívia je v ňom predsedníčkou. Ako sama
priznáva, na samom začiatku netušila, do čoho sa
pustila, koľko úsilia, trpezlivosti a energie to bude
stáť. Bola si len vedomá správnosti cieľa – zachrániť
lúku v chránenej krajinnej oblasti pred nezmyselnou
výstavbou.
Spoločne s priateľmi prírody komunikovali
s verejnosťou prostredníctvom mailov, článkov, we
bovej stránky (www.kralovahora.sk). Založili Občian
ske združenie LÚKA, ktorému predsedá. Stretávali
sa s odborníkmi a ochranármi, ktorí už v minulosti
poukázali na potrebu zmeny územného plánu v lo
kalite. Vyčistili lúku spolu s ďalšími dobrovoľníkmi
od pol tony odpadkov. Spustili podpisovú akciu
a vyzbierali takmer 22tisíc podpisov, čo je najväč
šia podpisová akcia komunálneho rozsahu za zá
chranu prírody na Slovensku.
Absolvovali stretnutia s našimi volenými zá
stupcami, primátorom, starostkami mestských čas
tí, miestnymi a mestskými poslancami. Nie vždy sa
však stretli s pochopením a rešpektom zo strany vo
lených zástupcov. Lívia vyjadruje poľutovanie nad
tým, že niektorí z nich nie sú ochotní vypočuť si hlas
ľudí, ktorých zastupujú.
Zistila, že veľa vecí sa rieši v obecných úra
doch v časovej tiesni. Priznáva, že zatiaľ neúspešne
bojujú s aroganciou úradníkov mesta a niektorých
volených zástupcov, že sa im nedarí ovplyvniť pred
kladanie materiálov na poslednú chvíľu a že musia
strážiť všetky dokumenty z dielne magistrátu, či sú
v prospech občanov alebo len úzkeho kruhu niekto
rých finančných skupín.
Petičnému výboru a občianskemu združeniu
sa podarilo zmeniť niektoré veci a dosiahol sa čias
točný úspech v tom, že mesto odsúhlasilo zámenu
pozemkov (s medzikrokom vzájomného nájmu po
zemkov) a zaviazalo sa aj k zmene územného plánu
na lúke naspäť na rekreáciu v prírodnom prostredí.
Jej aktivita a aktivita celého združenia sa však ešte
nekončí, vo svojom úsilí pokračujú aj vďaka záujmu
a podpore ľudí z okolia.
Za posledný rok spoznala množstvo skve
lých a obetavých ľudí, no na druhej strane sa stretla
aj so špinou a neférovými postupmi. No celá táto
akcia ju priviedla k poznaniu, že ak človek chce, aby
sa veci menili k lepšiemu, musí aktívne priložiť ruku
k dielu.
Text Augy Miltak
Foto archív L. Polákovej
49lívia
poláchová
inspiremagazine122ESSENTIAL
PEOPLE 100
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/po ovocnej explózii v letnej sezóne pricháda na rad jeseň. ochladzuje sa, začínajú
padať listy... prečo sa však chmúriť, veď toto obdobie prináša i veľa skvelých vecí!
tak napríklad nový vege bagel s vajíčkom, goudou a ostrými jalapeños.
alebo mäsový BMt ba-
gel s domácim chrenovo-
-pažítkovým dresingom
či šalát Waldorf s chrum-
kavými voňavými kura-
cími kúskami a jemným
jogurtovým dresingom.
alebo wrap s chrenovo-cviklovým krémom doplne-
ným úžasnou pečenou koreňovou zeleninou, feta syrom
a čerstvým šalátom.
a jasné, že po horúcom lete sa vracajú aj skvelé
uvoľňujúce domáce ľadové čaje. Zázvorový so sladkým
medom a citrónom alebo zelený s brusnicami a poma-
rančom. Samozrejme, sú tu stále Fresh limonády – lime-
tová, citrónová, pomarančová alebo grepová.
keby vám bola zima, alebo ak nie ste priveľmi
hladní, iste potešia nielen bruško nové polievky. Mrk-
vovo-tekvicová s parmezánom, zemiaková s tymianom,
skvelá paštrnáková s kari, šošovicová s paradajkami
a nechýba ani hríbová s chrenom. už si len vybrať!
koláčiky tiež neostávajú pozadu, v ponuke bude
tradičný čučoriedkový coffee cake s orechovou strú-
hankou a šťavnatý svieži jablkový koláčik s medovým
krémom.
Za nás to vidíme na tekvicovú polievku, mäsový
BMt bagel, zelený ľadový čaj a ak nás dovtedy neroztrh-
ne, tak to dofightujeme jablkovým koláčikom.
Bagel&Coffee nájdete v Bratislave
na obchodnej 10 a hlavnom námestí 3
www.baGELcOFFEEStORy.cOM
Fightujeme proti hlaDu
po ovocnej explózii v leTnej sezóne pricháda na rad jeseň.
ochladzuje sa, začínajú padať lisTy...
prečo sa však chmúriť, veď ToTo obdobie
prináša i veľa skvelých vecí!
magazinewithadifference123GOURMET
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/PHOTOGRAPHY natália evelyn benčičová
HAIR aDam csoka keller
MAKE UP michaela kovacova
STYLING barbora beDiova
MODELS jana Š. / m-management, linDa s. / exit
inspiremagazine124
INSPIRE
FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/magazinewithadifferencefightissue125
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/inspiremagazine126
INSPIRE
FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/magazinewithadifferencefightissue127
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/photography jOZEF PáLENIk www.FOtOPaLENIk.cOM
StylINg MIcHaELa MaZaLaNOvá, kataRíNa SIdó
Make up Ewa cERvENa /NudE aGENcy bERLIN
haIr tatIaNa bucHtOvá
Model kaRIN v. /ELItE MOdEL MaNaGEMENt
SPEcIaL tHaNkS tO tONNy GRaNkO
inspiremagazine128INSPIRE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/johnny guitarr /para
Láska je keď máš s kým zdielať svoje sny
Cez sny sa dostávaš bližšie k realite
Sloboda je keď pochopíš, že existuje nepochopiteľné
Vášeň je najväčšou inšpiráciou pre hudbu
Hudba je soundtrack k ľudskému príbehu
a to ostatné je – keď si sebou samým...
magazinewithadifferencefightissue129
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/inspiremagazine130INSPIRE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/magazinewithadifferencefightissue131
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/inspiremagazine132INSPIRE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/magazinewithadifferencefightissue133
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/aSESINOR.:taktoabysomsazačalabiť.☺
PEtRaZ.:premladšiehobrata,ajkeďjeuždávnoväčšíakoja.
jaNaP.:výhľadnamore.
MIROSLavaR.:týraniezvieratsamozrejme!aNyCFashionWeek
dušaNb.:užbysmesamohlipobyťprezvrhnutiedemagogickejde-
mokratickejtyranie...pobIt(sorry,bolsomrozrušený).☺
juRajF.:prečesť,hlavnecudziu...ajkeďjetentopojemmimoriadne
nejednoznačný...☺
bOHušj.:Zaživotnýpriestror.
bORISk.:JarozhodneprelístkynakoncertBeyoncé!
MaRtINaI.:prevečnýživotsvojichblízkych.
tEREZaP.:pobilabysomsastýmhajzlom,ktorýmiukradolmačku.
vIktORIaL.:Stýmhajzlom,čoterezeukradolmačkuaajsostatnýmiidiotmi.
PIPav.:Zamojedieťa.
tOMaSt.:preCarpediem.
aNEžkaR.:dnesbysomsaužvôbecnebila...užviem,akosaveciriešia.ale
jetomucca20rokov.Bolotopremladšiehobrata.odnieslasomsimodré
podokom.aletendruhý,ha!☺
MaGdaLéNab.:Jasomvždyochotnásapobiťzamojichmaličkýchsy-
novcov.ChodiadoškôlkyvNemeckuazdušenenávidímtýchich
tureckýchspoluškôlkárov,čosanevediasprávať.vždyimhovorím,
žekeďimniektourobízle,taknechpovedia,žemajústrašneveľkú
krstnú,ktorávšetkýchzbije.
pre koho/čo BY Ste Sa poBili?
dnes by som sa už vôbec nebila...
už viem, ako sa veci riešia. ale je Tomu cca 20 rokov.
bolo To pre mladšieho braTa. odniesla som si modré pod okom.
ale Ten druhý, ha!
Paťad.:Zaspravodlivosť
PEOPLE
inspiremagazine134FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/51laura krausová
(moDelka)
– bojovníčka za krásu, veriaca v silu vody; s hlavou študentky, srdcom podnikateľky a no
hami… až po zem!
prečo si myslíš, že patríš medzi našich bojovníkov?
Už ako malá som bojovala za veci, ktoré sa mi zdali vďaka mojej tvrdohlavej povahe naj
správnejšie. Tak som začala aj s modelingom. Je pravda, že som sa k nemu dostala vďa
ka skautke z Exitu, kde pôsobím doteraz, ale na druhej strane som si to musela neskôr
presadiť u rodičov. Mala som len dvanásť rokov, keď ma oslovili, a štrnásť, keď som prvý
raz vycestovala, takže v tom čase to bol pre mňa zložitý boj presvedčiť našich o správ
nosti môjho rozhodnutia.
Nakoniec som zvíťazila, za čo som im veľmi vďačná, lebo modeling mi otvoril dvere
do rôznych ďalších oblastí a naučil ma, ako sa presadiť v tvrdej konkurencii, byť samo
statná. Niekoľko rokov som cestovala po svete a bojovala s množstvom dievčat o pre
stížne práce. V modelingu je
často len pár sekúnd na zau
jatie klienta…
Napriek tomu, že táto
práca je úžasná a veľmi ma
baví, dobre si uvedomujem, že
nie je na celý život a preto je
pre mňa momentálne prvora
dá škola (Katedra marketingo
vej komunikácie UK), kde sa
usilujem prebojovať až k vytú
ženému cieľu (titulu).
Modeling mi otvoril dve
re aj do iných oblastí. Kontak
ty a skúsenosti z neho mi po
máhajú v boji za pitný režim
na Slovensku. Mám veľmi rada
čistú vodu a myslím si, že je u
nás trošku nedocenená. Vcel
ku zavčasu sme si uvedomili,
že cesta, ktorou sa dá vybo
jovať, aby ľudia pili čistú pit
nú vodu, je imidž, a náš boj
sa stal úspešnejším, než sme
čakali...☺
50viktor karvai
(art Director)
– reklamný bojovník Triadu, pochádzajúci z digitálneho sveta, zápasí v mene kreativity
a kvalitných vizuálov, pokročilý retušér a zanietenec 3D modelovania; tajomstvom jeho
úspechu je prístup „ničniejenemožné“
bojuješ?
Svoj každodenný boj zvádzam s nekvalitnými, amatérskymi reklamnými vizuálmi, ktoré
nás obklopujú na každom kroku. Pokúšam sa do každej webstránky, facebookovej alebo
iphonovej aplikácie, ktorú vytváram, priniesť niečo nové. Svoju prácu sa usilujem odvá
dzať na 120 percent.
ako odzbrojiť „nepriateľov“?
Mojimi zbraňami sú silná kreativita, vycibrený cit pre kompozíciu a veľká dávka perfek
cionizmu.
Darí sa?
To, že dávam do každej práce aj kus seba, sa z času na čas odzrkadľuje aj v spokojnos
ti klientov, ale predovšetkým ten pocit z dobre odvedenej práce ma posúva stále ďalej.
Samozrejme, ak sa dostaví pozitívny ohlas na prácu, ktorú som vytvoril, prípadne ak aj
uspeje v národnej alebo medzinárodnej súťaži, je to pre mňa dôkaz, že to, za čo bojujem,
má zmysel.
a aké prekážky ti bránia v tvojej misii?
Je to predovšetkým nedostatok času a miestami dovolenkujúca kreativita.
53marek bohunický
(alias Dj bobsan)
– mierumilovný bojovník za dobrý sound a hipsterskú komunitu v hlavnom meste; s dušou filozofa a žalúdkom makrobiotika
tak ako, marek, čo tvoj boj (či boy)?
„Bojovať za niečo, proti niečomu, znamená nechápať, že skutočný nepriateľ je moja vlastná myseľ. Ani myseľ nie je nepriateľ, len sa ju
usilujem ovládnuť a mať pod kontrolou. HOWGH,“ povedal Zeleninový had a zapálil si fajku napchanú ohorkami kubánskych cigár. Zhr
dzaveným tomahavkom už dávno seká hlavne pažítku do makrobiotického taniera. Niekedy ani to nie, lebo Jamie mu povedal, že lepšie
je natrhať ju ručne.
Tak aký boj? Už ostal len Boy George.
Text Eva Straši
Foto Lukáš Kimlička, Viktor Karvai, archív autorov
52oľga paŠtéková
(maliarka)
– bojovníčka za umenie, za všetky živé tvory (hlavne psy), vegetariánka v mene zvierat s dvojitou identitou
oli, s čím a kedy presne zápasíš?
V NOCI bojujem proti zákonu a poriadku, za práva negatívnych hrdinov – ako môžete aktuálne vidieť na výstave Creative Unit v ga
lérii Médium: „Predkovia Miss DARKLIGHTER (alias O. Paštékovej) pochádzajú z Transylvánie. Po zotmení sa vydáva na lov do ulíc
mesta spolu so svojím krvilačným štvornohým pomocníkom, ktorého si ako šteňa priniesla z Baskervillu. Živí sa infraelektrickou
energiou nevinných obetí. Prepadnutí cyklisti sú na smrť vystrašení, pamätajú si len červené šmuhy a veľké zuby...“
RÁNO bojujem proti nízkemu tlaku a chorobnej lenivosti.
KAŽDÝ DEŇ bojujem za volebné právo zvierat, najmä psov a mačiek.
Z ČASU NA ČAS bojujem s bufetárom na Hlavnej stanici, že tofu a sója sú vynikajúce!
RAZ ZA TRI DNI bojujem so špinavým riadom.
A VO VOĽNOM ČASE bojujem za práva mladých výtvarníkov a za svetový mier.
po zoTmení sa vydáva na lov do ulíc mesTa
spolu so svojím krvilačným šTvornohým pomocníkom, kTorého si
ako šTeňa priniesla z baskervillu. živí sa infra-elekTrickou
energiou nevinných obeTí.
magazinewithadifference135PEOPLE100
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/tOMášH.:preniečo,čomaobmedzuje,preniekoho,ktomapotrebuje.
adaMd.:prepussyriot.
SOňaS.:Jedlo.
daNIELcH.:kvôlilístkomnapremiérunajnovšiehoBatmana(túpremiéru).
baRbOHaH.:kZamanželaazadeti.Normálnesomtotálnypacifista,ale
vtomtoprípadebysomvytasilazuby,nechtyaopätky.
MaROšL.:poslednýcheezvMekáčipredzáverečnou.
dOMINIkaS.:Zapravdupredsa!
šaNIL.:akniekomuubližujúneprávom.
HaNkaP.:kebysomdieťa,istebytoboltenčervenýkýbliknapieskovisku.
LENkab.:Zasvojichblízkychaeštezaspravodlivosť.Noapotomby
somlentakpreporiadokniekedynajradšejvyfackalahlúpychaigno-
rantskýchľudí.
MIcHaLb.:prepravduaposlednéjedlo.
ZuZaNaH.:Zafacku.
dušaNk.:Zapravdu,zaslobodu,zalásku,mlátilbysomľudskúhlúposťa
niekedyasiajzaposlednú,aleboprvúrannúcigaretu☺–bysomsadoká-
zaljemnepoštuchať...
MaťaG.:keďmimužklamedoočíadomahočakápriateľka,ktorá
oničomnevie.☺
MIškOO.:Jasomsavživotenebil,takneviem.
za svojich blízkych a ešTe za spravodlivosť.
no a poTomby som len Tak pre poriadok niekedy najradšej
vyfackala hlúpych a ignoranTských ľudí.
PEOPLE
pre koho/čo BY Ste Sa poBili?
dORkäb.:preplnúhlavuinšpirácie.
inspiremagazine136FIGHTISSUE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Bojujú vo veDe
54DuŠan žitňan
(biológ, ústav zoológie sav)
Veda sa nedá merať ako atletika. No ak by sa dala, Dušan Žitňan pravdepodobne dosia
hol najlepší slovenský výkon v celej jej histórii. Publikoval totiž nielen v najprestížnejších
zo svetových vedeckých časopisoch, ale dosiahol aj takzvaný „grand slam“ – mal článok
s odborným komentárom a titulnú stranu v magazíne Science, čo je jeden z dvojice naj
váženejších magazínov vo vedeckom svete. Azda ešte dôležitejšie však je, že Žitňan sa
napriek neporovnateľne lukratívnejším ponukám zo zahraničia rozhodol vrátiť späť na
Slovensko. V súčasnosti spolu s kolegami hľadajú vakcínu proti kliešťom – látku, ktorá
spôsobí, že kliešte nás už neuhryznú.
55tomአblažek
(fyzik, fakulta matematiky, fyziky a informatiky uk, cern)
Je len veľmi málo vecí, v čom je Slovensko skutočne dobré. Jednou z nich je časticová fy
zika. Naši experimentálni fyzici pomáhali vytvoriť Veľký hadrónový urýchľovač, podzemný
superstroj na hľadanie základných kameňov kozmu, ktorý leží ukrytý neďaleko Ženevy.
Naši vedci dodnes pracujú na urýchľovači, my sme z nich vybrali Tomáša Blažeka. Práve
on bol v CERNe v čase, keď vedci objavili Higgsov bozón. A napriek tomu, že to vedel
dlho dopredu, tento výsledok nechcel novinárom prezradiť a porušiť tak pravidlá, ktoré
vedci medzi sebou majú.
57peter vrŠanský
(paleontológ, geologický ústav sav)
Sú mladí, sú šikovní, dostávajú prestížne ceny i ponuky na exkluzívne
zahraničné miesta. A napriek tomu sa rozhodli robiť vedu na Slovensku,
za plat, ktorý je napríklad v Bratislave považovaný za podpriemerný. Jed
ným z nich je odborník na dávne ekosystémy Peter Vršanský. Dávnymi myslíme naozaj
dávne – časy, keď ešte žili dinosaury. Peter však neskúma prajaštery, skôr hmyz, ktorý
o svete pred desiatkami miliónov rokov dokáže povedať viac než nejaké vyhynuté obry.
56anatolij Dvurečenskij
(matematik, matematický ústav sav)
Keď začne rozprávať o svojom výskume, stratíte sa veľmi rýchlo. Je to totiž svet kvanto
vej matematiky a logiky, svet, ktorý sa pokúša pomôcť fyzike takej malej, že ju nielenže
nie je vidieť, ale ani nik nevie, ako vlastne presne vyzerá. Nestratíte sa však, keď začne
rozprávať o matematike ako takej. A tiež o tom, že dnes síce máme všetci okolo seba za
riadenia, ktoré rátajú rýchlejšie ako kedykoľvek v histórii, no my vieme rátať stále menej.
A ak máte naozaj šťastie, dá sa uniesť a porozpráva vám príbeh samotnej matematiky,
príbeh starý ako sám človek.
59anna hrabovská
(farmakologička, farmaceutická fakulta uk)
Pracovať pre armádu je takmer vždy nebezpečné. Hoci vám nie vždy hrozia bezprostred
né problémy, človek nikdy nevie. A sú veci, o ktorých Anna Hrabovská rozprávať nechce.
Slovenská odborníčka na účinky bojových plynov pracovala pre americkú aj francúzsku
armádu a hľadala účinný spôsob, ako sa proti týmto látkam brániť. Napriek ponukám
sa však aj ona vrátila domov a usiluje sa tu vybudovať civilné laboratórium, ktoré by sa
svojím vybavením a schopnosťami dalo porovnávať s tými vonku. Skúma ľudský nervový
aj srdcovocievny systém, ale jej minulý výskum už pomáha odhaliť niektoré ochorenia.
58martin hajDuch
(biotechnológ, ústav genetiky a biotechnológie rastlín sav)
Martin je bojovník už len preto, že vydržal stretnutie s nami. A to sa nám podarilo zho
diť a zničiť mu jednu z pripravených skúmaviek. Nejestvuje však veľa dôvodov, prečo by
o Slovensku písalo BBC či americký denník New York Times. Jeden z týchto dôvodov
je práve Hajduchov výskum. Študuje rastliny v zamorenej pôde neďaleko jadrovej elek
trárne v Černobyle. A zisťuje, ako tieto rastliny môžu prežiť i prečo ich semená už také
rádioaktívne nie sú. To by mohlo pomôcť nielen farmárom na Ukrajine či v Japonsku, ale
napríklad aj budúcim vesmírnym cestovateľom, ktorí si budú potravu pestovať na svojich
kozmických lodiach.
60feDor gömöry
(elektrotechnik, elektrotechnický ústav sav)
Kamery, rozhlas, množstvo novinárov. Tak vyzeralo vyhlásenie výsledkov asi najobľúbe
nejšieho tohtoročného slovenského výskumu. Vedcom sa podarilo vytvoriť magnetický
plášť neviditeľnosti, zariadenie, ktoré dokázalo pred magnetickým poľom ukryť svoj ob
sah. O tomto úspechu, ktorý tiež vyšiel v magazíne Science, informovali nielen domáce,
ale aj celosvetové médiá. A čo za to? Trojica vedcov si za tento obrovský úspech sloven
skej vedy (a pre vedcov možno dokonca životný) rozdelí medzi sebou iba päťtisíc eur.
Text Tomáš Prokopčák, autor je redaktor SME
Foto Tomáš Benedikovič / SME, Gabriel Kuchta / SME, Tomáš Prokopčák, autor je redaktor SME
vo svojich odboroch sú na európskej i sveTovej úrovni.
no kým o šporTovcoch rozprávajú ľudia v krčmách, o nich
Takmer nik nevie. napriek Tomu svoje biTky vyhrávajú
aj prehrávajú doma. a aj keď by mohli odísť
do zahraničia, robia špičkovú vedu na slovensku.
magazinewithadifference137PEOPLE100
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/matej hreŠčák
kreslí mu to za morom
bil si sa už pre niekoho/niečo?
Bil. Za seba a za verejný poriadok.☺
za čo (iné) by si sa bil?
Za ženu, rodinu a slobodu.
biješ sa do pŕs?
Našťastie nemusím.
biť, či nebiť?
Nebiť, až kým treba biť.
you got the fight, for your right to...
Be free.
Daniel baláž
ten s Hubinákom
bil si sa už pre niekoho/niečo?
Ja mám OCD (obsedantnekompulzívna porucha), čiže fy
zický kontakt neprichádza do úvahy. Ale na lyžiarskom zá
jazde som sa zastal spolužiaka a hneď som schytal.
za čo (iné) by si sa bil?
OCD, nemôžem slúžiť.
biješ sa do pŕs?
Bijem, často, mám rád Celentana vo filme Bingo bongo,
najmä titulnú pesničku, rodina sa mi smeje.
biť, či nebiť?
Ja neviem, asi skôr topiť.
you got the fight, for your right to...
It´s only rock´n´roll but I vomit.
lasky
spieva, že nebude viac zlý
bil si sa už pre niekoho/niečo?
Hej, ale bolo to už pekne dávno.
za čo (iné) by si sa bil?
Teraz už za nič, nebijem sa od istého momentu.
biješ sa do pŕs?
Volali ma King Kong, keď som bol mladý a pekný.
biť, či nebiť?
Piť…
you got the fight, for your right to...
Party, of course.
maťa ličková
nju bjač @ websupport marketing
bila si sa už pre niekoho/niečo?
Áno, ako decko, za mladšieho brata . V staršom veku som
sa skôr mohla pýšiť nakladačkou od „nežnejšej“ časti
skinov.
za čo (iné) by si sa bila?
Za brata mám niekedy stále tú potrebu, ale už je veľký.☺
A čo ja viem, tí, čo najviac kričia, väčšinou prví utekajú.
Tak radšej nebudem robiť ramená.
biješ sa do pŕs?
Som tvrdohlavý jedinec, občas sa pritrafí, potom sa han
bím.
biť, či nebiť?
Nebiť. Česť výnimkám.
you got the fight, for your right to...
Download. Ako to v poslednej dobe vyzerá.☺
katarína bell
fotí
bila si sa už pre niekoho/niečo?
Bijem sa každý deň sama so sebou, aby som veci robila
tak, ako chcem.
za čo (iné) by si sa bila?
Za veci, ktorým verím a za ľudí, ktori mi za to stoja, a za
dobrú kávu... Tak! Ešte by som sa pobila za dobrú kávu!
Tak radšej nebudem robiť ramená.
biješ sa do pŕs?
Nie, to je citlivá partia.
biť, či nebiť?
Ako kedy, podľa chuti, všetko s mierou, každému, čo mu
patrí, a iné nejasné odpovede.
you got the fight, for your right to...
Premýšľam.☺
Bil/a Si Sa už pre niekoho/niečo?
za čo (iné) BY Si Sa Bil/a?
Biješ Sa Do pŕS?
Biť, či neBiť?
You got the Fight, For Your right to...
c
h
e
c
k
r
e
a
l
i
t
Y
inspiremagazine138PEOPLE
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/139
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/Pripojte sa k nám
Návrat legeNdy: ŠpeciálNa edícia MiNi raUNO aaltONeN.
Špeciálna edícia MINI Rauno Aaltonen – tento skutočný historický hrdina rallye je k dispozícii len vo veľmi
limitovanom počte. Ak sa rozhodneš pre MINI Cooper S s podpisom Rauna Aaltonena, víťaza legendárnej
Rallye Monte Carlo, navyše získaš nezabudnuteľný jazdecký tréning na okruhu Aaltonen Motorsports vo Fínsku.
Zaži srdcom a dušou legendu motoristického športu. Navštív www.MINI.sk. BE MINI. Trúfaš si?
nie vodič.
pilot
http://www.floowie.com/cs/cti/inspire-03-2012/