Inspire 04/2013

vydanie #04/2013 lifestyle / fashion / design / people / culture No 70 zima Cnosti verzus hrieChy T r u e G o d Crazy daisy I s s u e zanzibar Puojd banksy LavaganCe videoportréty r o b e r T W I l s o n nostalgia now d a r I a m a k e e va tales from the darkside H e l l m e T ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 www.inspire-magazine.sk godwinterissue3,20€/96Čk CoverPhotograPhyPetersPurný

2

3

Redakcia nezodpovedá za obsah inzerátov. Preberanie materiálov je možné len s písomným povolením vydavateľa. Jednotlivé články vyjadrujú názory autorov a nemusia byť vždy totožné so stanoviskom vydavateľstva a redakcie. Vopred nevyžiadané príspevky redakcia nevracia. Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty. Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a. s., Stredisko predplatného tlače, Námestie Slobody 27, 810 05, Bratislava 15. zahranicna.tlac@slposta.sk ©2013 4MA.MEDIA, s.r.o. Inzercia Advertising Ing. Jana Zrubcová Mob.: 0905 809 603 zrubcova@4ma.sk Adresa redakcie Office address Inspire magazine Obchodná 22/A 811 06 Bratislava Tel.: +421 2 52 92 32 22 office@4ma.sk www.inspire-magazine.sk Adresa vydavateľa Publisher address 4MA.MEDIA, s. r. o. Obchodná 22/A 811 05 Bratislava IČO: 35 862 424 Tlač Printed by Neografia, a. s., Martin Distribúcia Distribution MEDIAPRINT-KAPA Pressegrosso, a. s. Súkromní distribútori a obchodní partneri Registrácia Registration MKSR EV 1641/08 ISSN 1336-8249 tematická skupina A11 Vo vydavateľstve ďalej vychádza Another title being published Inspire magazine Štvrťročník Vydanie N° 70, ročník 10 December #04/2013 Cena po zľave 3,20 € / 96 Kč Kreatívny riaditeľ Creative Director Peter Godányi Šéfredaktorka Editor in Chief Zuz Lobotková lobotkova@4ma.sk Supervisor Nika Bauchová Prispievatelia Contributors Boba Baluchová Nika Bauchová Zuzana Bobiková Michaela Burcaková Nat Cíbiková Helga Diandová Linda Drabová Ľubica Drangová Katarína Drápalová Elyxxyr Kristína Gáliková Lucia Gavulová Filip Gelačík Milosh Harajda Marek Hudec Zuzana Jakúbková JozefKo Ivan Kasaj Dana Kleinert Nina Koštová Kulturise Vlaďka Makovniková Michal Remenár Roman Samotný Peter Tvrdý Alexandra Uzik Zuzana Zimmermanová Foto a ilustrácie Photo and illustration Vlado Anjel Daša Barteková Jakub Budaj Nat Cíbiková Michaela Dutková Drama Queer Matej Fandl Roman Ferstl Ondrej Forus Filip Gelačík Jana Gombíková Sean Grimaldi Jakub Gulyás Martin Haburaj Adéla Havelková Hellmet Natália Hlavičková Vladimíra Hradecká Lenka Imrichová Mária Javorová David LaChapelle Marika Majorová Daria Makeeva Jana Makroczy Lucia Marcinková Palo Markovič Igor Paliatka Ivana Santová Dominik Sepp Peter Spurný Kurt Stallaert Alexandra Uzik Robert Wilson Tomáš Záhumenský Martin Žilka Korektor Sub-editor Martin Grbjar Grafik Graphic designer Ľudovít Neupauer gazebocreative.com © inspire magazine god issue

©2013ReebokInternational.AllRightsReserved.ReebokisaregisteredtrademarkofReebok. THE NEW A.KEYS WEDGE TAKES ALICIA’S SIGNATURE COLLECTION TO NEW HEIGHTS. INSPIRED BY STREET STYLE AND HER LIFE ON-STAGE, IT FUSES OUR SPORTS HERITAGE WITH A FASHIONABLE TWIST.

Lifeis divine Život je božský! Zbožňujem prácu s ľuďmi! OMG, nech už je ten časopis hotový! Človek by ani neveril, čo všetko mu preletí hlavou a akosi náhodou sa to týka témy. Musím sa priznať, že téma BOH ma mierne de- sila. Predsa len, pre náboženstvá sa viedli šialené vojny a ešte aj teraz je to veľmi osobná téma. Ešteže naši prispievatelia a ďalší šikovní ľudia dokážu podať božské témy tak inšpiratívne. A nikoho neurazia. Poďme sa však chvíľu tváriť, že rozumiem fyzike a podobným šialenostiam, ktoré by mali byť označené ako čary a kúzla. Objav Higgsovho bozónu, a.k.a. božskej častice zarezonoval v celom svete. Vraj prelomový objav. Teraz však asi nahnevám každého fyzika, geeka a neviem koho, keď odignorujem skutočnú podstatu tejto častice. Veď taký krásny názov by si nemali privlastniť len oni! Dietky moje, šikovní prispievatelia, kre- atívni ľudia aj nadšení čitatelia – vy všetci ste pre mňa božské častice! Vysvetlím. Ak sa pozriete na meno nášho vedúceho, určite vám neuniknú prvé tri písmená jeho priezviska. GOD. Náhoda? Určite nie! Nečudo, že je tvorcom (Inspire magazine = jeho nápad), vedie nás a bdie nad nami. A keďže každá spomínaná skupina ľudí dotýkajúcich sa tohto časopisu už k nemu patrí, stávajú sa časticami niečoho božského! Po tomto sa už asi nikto nedokáže tváriť, že rozumiem vede.☺ Ale po prečítaní zimného čísla si už aspoň nebudete myslieť, že som šialená. Každého musia nadchnúť krásne myšlienky, kreatívne nápady, originálne veci. A to všetko z hláv a rúk božsky šikovných ľudí. Nerieši- me, ktorý boh je ten správny. Či niektorý zo svetových náboženstiev alebo mytológií, alebo predsa len náš Vedúci. Amen. A teraz čítajte!☺ —ZuZ Lobotková Foto PEtEr SPurný 6 inspire magazine god issue editoriaL

vydanie #04/2013 lifestyle / fashion / design / people / culture No 70 zima Cnosti verzus hrieChy T r u e G o d Crazy daisy I s s u e zanzibar Puojd banksy LavaganCe videoportréty r o b e r T W I l s o n nostalgia now d a r I a m a k e e va tales from the darkside H e l l m e T ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 www.inspire-magazine.sk godwinterissue3,20€/96Čk CoverPhotograPhyPetersPurný f a s h i o n Fashion soda 8 Linda drabova Maja božović 26 ZuZ Lobotková diZajnérske showrooMy 39 ZuZana bobiková Maria oberFrank 41 dana kLeinert drevená heLena 42 ZuZ Lobotková Puojd 43 ZuZ Lobotková P h o t o daria Makeeva 12 MichaeLa burcaková boho vintage 18 MichaeLa burcaková e s s e n t i a L Cnosti verZus hrieChy 34 MichaL reMenár bohuvZdorné toPánky 49 vLaďka Makovniková božskýCh sedeM 126 MichaL reMenár ty, ktorý si Ma naučiL sLovíčko 128 kristína GáLiková na sLovíčko, Pán božský 128 kristína GáLiková boh a vesMír 129 Ľubica dranGová hrieCh náš každodenný 130 eLyxxyr božské náPady 132 ZuZana ZiMMerMannová troMbón Mu Pristane 134 Marek hudec s t r e e t a r t Pán božský 36 aLexandra uZik f i L M desať rán... FiLMovýCh 44 katarína dráPaLová božská seriáLová trojiCa 45 ZuZana Jakúbková a r t kunsthaLLe v bratisLave 54 Lucia GavuLová M u s i c oPLatí sa iCh Počúvať 58 ZuZ Lobotková kevi anavi 67 JoZefko LavaganCe 70 ZuZ Lobotková, nika bauchová c u Lt u r e PLutošoP 67 heLGa diandová c a r s božské Mini autá 76 Peter tvrdý e d u c a t i o n yes, you Can Love your job 80 ZuZ Lobotková s P o r t MaLý raj v new yorku 84 aLexadra uZik P e o P L e sLovenský CykLoboh 86 katarína dráPaLová reaLity CheCk 137 saMí Pekní Ľudia t r a v e L starobyLý ZanZibar 92 boba baLuchová MoLdavsko 94 fiLiP GeLačík souL očaMi bLondíny 96 nat cíbiková baLbo street 99 boba baLuchová Q u e e r divadLo, na ktoré ukaZujú PrstoM 102 roMan saMotný t h e a t r e adri totiková 104 boba baLuchová h e a Lt h nePočatie 136 nina koštová insPire MagaZine no 70G o d i s s u e w i n t e r 2 0 13 photography Peter sPurný Model daisy / assistant natáLia eveLyn benčičová MagaZine with a diFFerenCe

Fashion Bohém A Boh stvoril… A iné Bohém Aj keď zamat stotožňujeme skôr s historickým oblečením hradných slávností alebo s módou 80. rokov, bol by to hriech nevychutnať si niektoré zo zamatových šiat predvádzaných v obľúbených stri- hoch na prehliadkách Christopher Kane, Emporio Armani a Carolina Herrera. A Boh stvoril… Ctitelia dobrého života si vychutnajú štýl šiat bo- udoir. Z francúzskeho slova boudoir, čo znamená časť spálne, kde sa dámy prezliekali, vyšívali ale- bo trávili čas so svojím romantickým partnerom. Ľahké hodvábne alebo saténové šaty, ktoré slúžili počas týchto aktivít a boli mnoho ráz vyšperkova- né kožušinami, nostalgicky ovplyvnili kolekcie Ro- chas, Giles, Dries Van Noten alebo Louis Vuitton. Fashion soda Foto courtESy www.EllE.coM Giles ChristopherKane LouisVuittonEmporioArmani dKny Honor AquilanoRimondi Burberry RochasAquilanoRimondi driesVannoten CarolinaHerrera 8 inspire magazine god issue

Spadla z oblakov… OMG, I heart it! nebo – peklo Nebo – peklo Bulvárny časopis by ohodnotil hviezdy zahalené od hlavy po päty v oblečení so zvieracím dizajnom ako „F“, teda totálny štýlový prepadák, však? Ale keď páni návrhári ako napríklad Donna Karan pre DKNY, Tom Ford, Rossella Jardini pre Moschino Cheap and Chic alebo Roberto Cavalli pre Just Ca- valli povedia: „Bude sa to nosiť!”, tak sa to teda bude nosiť. Spadla z oblakov… … spadli z oblakov… áno, šaty spadli z oblakov. Tie od haute couture návrhárov určite, lebo vyzerajú ako z iného sveta. Podobne čarovne môžeme vy- zerať aj my, samo (zrejme), ak nám to peňaženka dovolí, v róbach predvádzaných na fashion show Alexis Mabille, Maison Martin Margiela, Giambat- tista Valli a Jean Paul Gaultier! OMG, I heart it! Začalo to figovým listom, rúchom a pokračuje ol- tárom srdiečok. Láska, tá skutočná alebo falošná je viditeľná v podobe super chic srdiečkovej potla- če na látkach, v podobe srdiečkových výstrihov a nášiviek. Jedno, či x-srdiečok, všetky sú módnym hitom tvorcov značiek Honor, Aquilano Rimondi a Burberry Prorsum. A iné Hrejivé trigovice od Givenchy, Kenzo a 3.1. Phillip Lim prinesú fashionistkám radosť, budú mať hŕbu fellowerov na facebookových stránkach a sekáče ich budú môcť rýchlo recyklovať po sezóne. Bam- bi, tretie oko alebo maska Vikinga, to je iba ukáž- ka podaktorých Disney, mystických a historických motívov, tvoriacich širokú paletu zimných dizaj- nov. —Linda drabova Kenzo PhillipLim JustCavalliAlexisMabille MoschinoGiambattistaValli TomFordJeanPaulGaultier TomFordMaisonMartinMargiela Honor Givenchy MagaZine with a diFFerenCe

Nová kolekcia 50/50 reprezentuje rôznorodý mix štý- lov budúcnosti. Celý tím TONI&GUY usilovne pra- coval a kreoval, kým pripravil a vybral desať kľúčových strihov a farieb sezóny 2013/14, ktoré si zamilujete aj vy. Umenie značky TONI&GUY spočíva v odvahe priná- šať inovácie a neopozeranú kreativitu. Práve vďaka jedi- nečnému rukopisu vieme, ako dokážu precízne strihy, textúra, objem a farby vlasov zmeniť aj váš štýl. Kolek- cia 50/50 sa nebojí strihu a farieb. Prináša ohnivú červe- nú, vanilkovú blond, kráľovskú modrú aj tóny fialovej. Každá z týchto farieb podtrhuje majstrovstvo jednotli- vých strihov. O kvalite TONI&GUY svedčí aj partner- stvo s London Fashion Week - päť desaťročí originality sa presadilo aj na mólach spolu s tými najlepšími mód- nymi značkami. — KoleKcia 50/50 je veľKolepou oslavou majstrovstva toNi&GuY, Ktoré teNto roK oslavuje už 50 roKov iNšpiratívNej, fashioN a treNdsettersKej práce. TONI&GUY 5050 The Bo-don The Art The Moda The Blitz The Montage The I-d The Bespoke The Face The Re-Fade The Fuse toni&guy uvádZa koLekCiu 50/50 10 inspire magazine god issue beauty

„V našom salóne sa snažíme neustále zdokonaľovať a rozví- jať naše služby, aby sme vychá- dzali klientom v ústrety a šetrili ich vzácny čas. Pri jednej návšteve nášho salóna teraz vieme klientovi poskytnúť súbežne viacero služieb. Dáma, ktorá príde na farbenie a strih, si môže nechať počas tejto starostlivosti urobiť napríklad manikúru,“ hovorí o filozofii služieb Michal Roháč, spolumajiteľ TONI&GUY a dodáva: „Naše kozmetické služby reprezentujú kvalitné klasické postupy s dôrazom na použitie vysoko profesionálnych produktov. Pri skrášľujúcich procedúrach používame profesionálnu kozmetiku značky Dermalogica, ktorá je v Amerike číslom jedna v starostlivosti o pleť. Kaderníci TONI&GUY zase pracujú s vlastnou značkou špičkovej kozmetiky Label.m, ktorá bola vyvinutá pre profesio- nálne ošetrenie a styling vašich vlasov. Pri farbení používame produkty Schwarzkopf, najdôvery- hodnejšej značky na trhu.“ Tradičné pánske holenie je opäť IN Absolútnou novinkou v starostlivosti o mužov je služba exkluzívneho pánskeho holenia, ktorú salón TONI&GUY poskytuje ako prvý na Slovensku. „Pánske holenie je nielen službou, ale aj ži- votným štýlom. Klientom ponú- kame tradičné pánske holenie britvou v príjemnom prostredí, s použitím špecializovanej koz- metiky. Jedinečný proces holenia si môžu páni užiť samostatne, alebo popri pravidelnej úprave strihu, podľa toho, ako sú zaneprázdnení. Súčasťou servisu je pohárik kvalitného drinku,“ vysvet- ľuje Michal Roháč. Salón sa tento rok aktívne ujal aj účasti v celosvetovo populárnom hnutí Movember, zameranom na boj proti mužským chorobám. Výrazným vizuálnym prvkom Movembra sú fúzy, ktoré si počas novembra nechávajú muži na znak spolupatričnosti rásť a upravovať. Tento rok sa ako jeden zo slovenských iniciátorov salón TONI&GUY podujal síriť povedomie o tejto aktivite a možnostiach, ako pomôcť. „Prostredníctvom fúzov osobností – ambasádorov – sme vo verejnosti chceli vzbu- diť záujem a nasmerovať ho na možnosti, akými každý muž alebo žena môžu pomôcť. Výsledky našej snahy nájdete na https://www.facebook.com/MovemberSlovensko. Fúzy a bradu, ktoré oslavujú veľký comeback, však upravujeme celoročne. Srdečne vás pozývame do nášho salóna,“ dodáva Michal Roháč. — www.toniandguy.sk oslávteajvbratislave komplexnoustarostlivosťouovašukrásu v znovuotvorenom salóne ponúka vo väčších priestoroch od septembra komplexnú starostlivosť o ženskú krásu a ako prvý na slovensku aj exkluzívne pánske holenie. Pri PríLežitosti 50. výročia ZaLoženia svetovej Značky toni&guy roZširuje obľúbený bratisLavský saLón svoje sLužby „Pri jednej návšteve nášho salóna teraz vieme klientovi poskytnúť súbežne viacero služieb. Dáma, ktorá príde na farbenie a strih, si môže nechať počas tejto starostlivosti urobiť napríklad manikúru.“ —Michal Roháč magazine with a difference

Designblok Fashion Talent Cards, kto- rý sa odohrával v Prahe, získali Da- ria Makeeva, Kateřina Plamitzerová a Lukáš Spilka, ktorí sú všetci štu- dentmi UMPRUM Ateliéru designu a obuvi. Daria na Designbloku pred- stavila svoju diplomovú kolekciu Nostalgia Now, inšpirovanú odevom pracujúcich ruských roľníkov zo za- čiatku 20. storočia. Dostala tak mož- nosť otvoriť Módny Designblok Pre- mier Fashion Week formou prehliadky v kostole Svätého Šimona a Judy, ktorý skvele skombinovala s ruským rockom undergroundovej scény (KINO – Viktor Tsoi, Viktor Zoi). Daria tak pre nás počas úsvitu pri- pravila enormne mystické fotografie. „Výnimočné puto“, ktoré vzniklo, ani nie je potrebné ďalej sprevádzať slovami. ako prebiehal photoshooting na tému Boh – spomínala si, že je to téma veľmi seriózna a zaujímavá? daria: Pro mně je to téma hodně in- terní. Je to o určitém duševním pořádku. Mně osobně k němu pomáhají procházky, ráda se procházím někde u vody, mám ji ráda. Je to asi svého druhu poutnictví: z domu někam do přírody a zase zpátky do domu. aký element vznikol pri vytváraní rôznych inscenova- ných kompozícií a kto ti pri tom asistoval? daria: Pracovala jsem na tom se sestrou, dvojčetem (Maria Makeeva, ilustrátorka), se kterou se mi krásně spolupracuje. Má dobrý cit pro moje estetično a rozu- mí mým záměrům. Vyšly jsme za úsvitu k Vltavě a na místě jsme začaly hledat řešení pro toto téma. Nakonec štylizácia tvojich kresieb je tak pek- ne smutná – hlavne vo výrazovosti, že v nej vidím silnú autenticitu. roz- mýšľala si niekedy nad iným výtvar- ným médiom, než je móda? daria: Děkuji! Já zkouším jiná média i teď, ale jen tak pro sebe. Jako pra- covní deník. Dost pravidelně si píšu eseje (do šuplíku) a sestavuji mind mapy, abych si upřesnila pro sebe ně- jaké detaily nebo významy. Ale jsou to jen takové interní procesy, které mi pomáhají při práci. Pro veřejnou prezentaci jsem zatím zkusila jen vi- deo (spolu s Janem Grombiříkem a Kristinou Chrastekovou) a instala- ci pro výstavu diplomek. Obojí mně moc bavilo! Kolekcia Nostalgia Now patrí k tvo- jej diplomovej práci na umprum (ak sa mýlim, oprav ma), ktorou v podstate uzatváraš školskú eta- pu. dosť podstatné však na tom je, že sa ti s ňou podarilo prezentovať na designbloku premier fashion Week 2013, čo vnímam ako obrov- ský úspech. ako sa to celé začalo? daria: Začalo to ještě v létě 2012. Byla jsem po dlouhé době na návštěvě u prarodičů, kteří žijí v Rusku na ven- kově. Strávila jsem docela dost času sama procházením okolí a probíráním rodinného fotoarchívu. Bylo to dost emotivní, takže jsem se rozhodla, že u tématu rodiny a domova zůstanu i u diplomového projektu. Ukázalo se to být dost vděčným tématem. A jsem velmi ráda, že finální kolekce měla šanci se ukázat na Designblok Premier Fashion Weeku a měla odezvu i u veřejnosti. Taková zpětná vazba mě moc těší a nabíjí energií. jsme se pokusily zachytit emoce nábožnosti dávných poutníků. aký vizuálny estetizmus preferuješ a riadiš sa vôbec akýmsi pravidlom „musí to byť pekné“? daria: Nemohu tvrdit, že je mi estetická stránka úpl- ně lhostejná, spíš je dost podřadná významu kolekce. V rámci vybraného tématu se ale samozřejmě snažím o co nejharmoničtější finální výstup. Jde mi hlavně o „pěknost” nalezeného řešení. tvoju prácu vnímam ako veľmi silný charakteristický a spomienkami zahrnutý denník. už len obsiahnutá DarIa Makeeva „Byla jsem po dlouhé době na návštěvě u prarodičů, kteří žijí v Rusku na venkově. Strávila jsem docela dost času sama procházením okolí a probíráním rodinného fotoarchívu.“ —DARIA daria dostaLa Možnosť otvoriť tohtoročný Módny designbLok PreMier Fashion week ForMou PrehLiadky Na desiGNBloKu predstavila daria svoju diplomovú KoleKciu NostalGia NoW, iNšpirovaNú odevom pracujúcich rusKých roľNíKov zo začiatKu 20. storočia Foto Archív DArIA MAkEEvA 12 inspire magazine god issue design

nostaLgia now / photography Maria Makeeva (analog yashica + archive photo) / Model daria Makeeva location kraLuPy nad vLtavou, výChodní nábřeží magazine with a difference

mňa by zaujímalo, čím je kolekcia inšpirovaná a prečo? daria: Tématem kolekce byli moje rodinné kořeny: moji předkové pocházeli z ruského rolnictva z oblastí okolo kurského kraje. Nevím o nich vlastně nějak moc. Nejstarší informace jsou z dob občanské války, kdy hodně obyvatelstva skrývalo svůj původ. Pro- to jsem si určila tématem kolekce prá- vě vzpomínku na ty generace své ro- diny, které jsou ztracené v minulosti. Formálně se to projevilo jako inspirace ruským rolnickým oděvem na přelo- mu 19. – 20. století, který jsem se sna- žila uchopit v dialogu se všedním odě- vem mé dnešní každodenní reality. hľadala si motiváciu v určitých ume- leckých smeroch, alebo je to fixované na trvalej spomienke, ktorá zazname- nala stopu v tvojom živote? daria: Řekla bych, že to byla spíše vzpomínka, kterou jsem se snažila strávit. Určité umělecké směry mě mo- hou bavit, ale málokdy se mi podaří je organicky zapustit do vlastní práce. Většinou si potřebuji utvořit vlastní systém a řád. Biomorfné tvary sa niekedy stáva- jú nenápadným vedľajším motívom abstraktného, tak by ma zaujímalo, či v tvorbe využívaš radšej tvary, ktoré sú prehnané, zaoblené, vypuklé, alebo inklinuješ skôr k jednoduch- šiemu vyjadreniu prvotnej idey? daria: Záleží na prvotní idei a tom, co vyžaduje pro vyjádření. Na UMPRUM jsem měla více zkušenosti s přehnaným formálním projevem oděvu, mělo to tam svůj význam. A bylo to myslím právě hledáním jednoduchého řešení. Teď po škole si potřebuji vyzkoušet for- málně subtilnější přístupy, i když ne vždy tak jednoduché. Mám ráda složi- tější, ale elegantní řešení. tvoj umelecký vzor? daria: Je v tom určitě více lidí. A nej- sou to jen umělci. Dost obdivuji věd- ce: Richarda Feynmana (pro ne- zjevně krásná řešení otázek), Carla Sagana (pro lásku k nepochopitelné- mu). Mám velký respekt k lidem, kteří si kladou složité otázky a snaží se na ně odpovědět. čo ťa v týchto dňoch čaká? plány, ví- zie do budúcnosti, momentálne po- nuky, cesty do zahraničia? daria: Teď hlavně kompletuji vlastní ilustrátorské portfolio. Mimoto připra- vuji web a materiál k projektu Nostal- gia Now, který bude pokračovat na jaře 2014 novou kolekcí. To jsou nej- bližší projekty. Ale v budoucnu bych se chtěla podívat na sever Ruska. Láká mně drsné klima. —MiChaeLa burCaková téMou koLekCie boLi rodinné korene, dariini Predkovia PoChádZaLi Z ruského roľníCtva „Byla to spíše vzpomínka, kterou jsem se snažila strávit. Určité umělecké směry mě mohou bavit, ale málokdy se mi podaří je organicky zapustit do vlastní práce. Většinou si potřebuji utvořit vlastní systém a řád.“ —DARIA 14 inspire magazine god issue design

magazine with a difference

Johnny Perfekto 16 insPire MagaZine god issue Fashion

Nebaví vás nosiť tenisky, oble- čenie a doplnky, ktoré nájdete v obchodoch? Chcete byť ori- ginálni a kreatívni, bez toho, aby vám niekto diktoval, čo je trendy? Teraz máte možnosť prejaviť svoj štýl a nosiť veci, ktoré zaručene nebude mať nikto iný. Túto možnosť vám ponúka nová platforma s názvom mi adidas, ktorú náj- dete na adidas e-shope. Od novembra máte možnosť využiť mi adidas, ktorý umožňuje vytvoriť si vlastný štýl obliekania. Stačí, ak kliknete na www.adidas.sk/miadi- das a popustíte uzdu fantázii. mi adidas umožňuje vy- tvoriť si jedinečné produkty, ktoré odrážajú osobnosť a štýl. Máte na výber širokú paletu farebných odtieňov, rôznych materiálov či možnosti zamerať sa na detaily, použiť logá, vlajky a nápisy. Fantázii sa medze nekladú. K dispozícii je obuv z najpopulárnejších modelov, ako aj vybrané oblečenie a doplnky. Vďaka mi adidas môžete vytvoriť osobitý a jedi- nečný darček pre svojich blízkych a pria- teľov. Tak sa prejavte! johnny perfekto má už svoje obľúbené mi superstar Na inšpiráciu vám ponúkame model mi Superstar, ktorý vytvoril tanečník a cho- reograf Ján Mečoch, známy ako Johnny dizajn tenisiek. Keď sa povie adidas Su- perstar, tak si asi ako prvé predstavím bie- le legendárne tenisky s troma pásikmi po bokoch. Preto som u mojich prvých mi adidas ponechala bielu podrážku a špič- ku a na zvyšku som skombinovala žltú a odtiene zelenej, keďže prichádza zima, aby mi aspoň niečo pripomínalo príjem- né počasie. To celé som prekryla čiernou geometrickou potlačou, ktorá ma pri voľ- be dizajnu úplne dostala ...a samozrejme nesmie chýbať meno, aby to boli naozaj mi adidas.☺ — www.adidas.sk/miadidas o dres, alebo tenisky, ktoré boli v kombinácii čierna, biela a červená nedostupné. Tento Bulls kúsok má pridanú hod- notu v tom, že je dostupný v retro štýle, ktorý je momen- tálne veľmi in,“ hovorí Johnny Perfekto. aj fantasy maliarka hula má už svoje obľúbené mi superstar Tvorba mladej slovenskej umelkyne Márii Valenčíko- vej, ktorá je známa pod umeleckým menom Hula, je divokou zmesou pop-artu s komiksovými prvkami. A preto je aj jej model mi Superstar živý a farebný. „Bolo to zábavné a veľmi príjemné vytvoriť si vlastný Perfekto z Hip Hop Fakulty. Má rád osobitý štýl, bas- ketbal, tanec a hudbu. A to všetko sa odráža aj na ním vytvorenom modeli. „Model, ktorý som vytvoril, je pre mňa srdcová zále- žitosť – basketbalový klub Chicago Bulls. Vyvoláva vo mne spomienky na 90. roky, keď Bulls všetkým dik- tovali a každý z ulice sníval o takom kúsku, či už išlo buďteoriginálniavytvorte sisvojvlastnýštýlsmiadidas vytvorte si jedinečné Produkty, ktoré odrážajú vašu osobnosť Noste veci, Ktoré zaručeNe NeBude mať NiKto iNý Fantázii sa medze nekladú. K dispozícii je obuv z najpopulárnejších modelov, ako aj vybrané oblečenie a doplnky. Vďaka mi adidas môžete vytvoriť osobitý a jedinečný darček pre svojich blízkych a priateľov. Hula magazine with a difference

BOhO vINTaGe kONcepT sTOre Slovenská expandérka Patrícia Madarová pricestovala pred pár rokmi spolu s manželom z Lon­ dýna do Prahy, kde založila Bo­ ho vintage koncept store v ulici Francouzská, a to v dosahu obľú­ beného Pražského kreatívneho distriktu Krymská. Už je to neja- ký čas, čo Prahu obohacuje tento osobitý vintage obchod – je to tzv. multi-mini vintage shop re-designu a vlastných kreácií, „oprášený“ prí- behmi času a hlavne duša samot- nej majiteľky. Aj keď o slove „shop“ by sa dalo polemizovať. Zámerom boho bolo vytvoriť multifunkčný priestor, ktorý má manifestovať určitý životný štýl prepájaný ďalší- mi spoločenskými aktivitami. Bod, kde sa ľudia podobného typu môžu stretávať a čerpať inšpiráciu. „Každému hovorím, že je to môj projekt, ktorý vznikol pred dvoma rokmi, začala som robiť pop-up vintage store, takže iba nakrátko som si otvorila takýto obchodík. Mám rada vintage, mám rada módu, mám rada aj umenie a design, takže taká „zgrumážka“ tých- to vecí dohromady. Ale hlavne je to priestor, kde sa ľudia stretávajú. Späť medzi ľudí, späť do ulíc! Ja mám rada spoločnosť ľudí, ži- vot! Teraz je taká tá doba, že všet- ci sedia doma pri počítači, všetci nakupujú cez internet a mňa to už nebaví! Takže som si povedala, Praha je tu, všetko je tu zahrabané vo všetkých tých podnikoch, a kaž- dý sa kdesi skrýva, tak si hovorím, urobím taký priestor, kde budem akože aj ja „happy“, aj ostatní, a kde sa ľudia môžu krásne mixovať. Cho- dia sem ľudia rôznych vekových ka- tegórií s rôznym zameraním, čisto len pre inšpiráciu, alebo nakupovať, alebo sa tu stretnúť s inými ľuďmi.“ Svet súčasnej tvorby a všeobec- ne akéhokoľvek prejavu je tvore- ný zložitou štruktúrou, ktorá má svoje pravidlá. Umelci sú členovia tohto sveta. Tvoria jeho pravidla a navzájom sa ovplyvňujú. Patrí- cia vyštudovala fotografiu na ka- tedre vizuálneho umenia na West- minster College v Londýne, neskôr pôsobila desať rokov vo svetovom centre módy. Lenže tento svet módy na prvý pohľad nie je taký vábivý, ak máte bližší vzťah k veciam, ktoré nie sú až také uponáhľané. už je to nejaký čas, čo Prahu obohacuje tento osobitý vintage obchod MuLti-Mini vintage shoP re-designu a vLastnýCh kreáCií Foto ADélA hAvElková PatríciaMadarová 18 inspire magazine god issue design

Photography: Adéla Havelková Clothes: Boho Vintage Concept Store Jewellery: Patricia Madarová / Boho Paravan books Výstava projektu dvoch kreatívnych študentov, ktorí do starých kníh vkladajú novú dušu. Jan Paravan – mladý umelec pôsobiaci v Prahe, autor knižiek, ktorým vyrezáva telo aby im mohol vložiť novú dušu.... Helena Sedláčková - mladá kreatívna duša, ktorá je schopná vytvárať tie najúžasnejšie mikropríbehy magazine with a difference

„V tej fáze, keď som začala cítiť, že mi to prestáva dávať, že mi to skôr odoberá, tak už sme si povedali, že to treba trošku slow down. Praha bola pre nás ako kompromis, taká prirodzená voľba. You win some, you lose some.“ —Patrícia Boho interiér 20 inspire magazine god issue design

„My (s manželom) sme v Londýne žili 11 rokov. Lon- dýn je špecifický. Milujem to mesto. Ja som tam do- spela, vyzrela a dalo mi to strašne veľa, ale dalo mi to, čo malo dať. A v tej fáze, keď som začala cítiť, že mi to prestáva dávať, že mi to skôr odoberá, tak už sme si povedali, že to treba trošku slow down. Praha bola pre nás ako kompromis, taká prirodzená voľba. You win some, you lose some.“ Prísť do boho a cítiť sa troška zmätene s tým, že prvé, čo vám napadne, je, či sa nemáte náhodou vy- zuť a tváriť sa ako z Bohuníc len preto, že ste vošli niekomu do obývačky, môže vyvolať naozaj zvláštny pocit. Neostáva nič iné, len chvíľami nereagovať a po stotinkách vám „dočíta“, že ste v božskom priestore, obklopení kvalitnými pokladmi. Vinohradské (skoro vr- šovické) boho s pop-up konceptom rozhodne stojí za návštevu. Každý jeden detail v ňom je nielen intuitívna pohnútka, ale aj dôkladne premyslený koncept ,,Rada sa vyjadrujem nejakými inštaláciami, prosto umeleckejším spôsobom. Povedala som si, že to mu- sím robiť ďalej, že to inak neviem, tak mi napadlo, že by bolo dobré prepojenie toho všetkého. Musím sa samozrejme nejako uživiť, takže preto som to spojila dohromady.“ —MiChaeLa burCaková www.boho.cz Photography: Adéla Havelková Model: dominika Rihova Captions: Martin Váša Creative concept and styling: Patrícia Madarová / Boho Fortune favours the brave, that‘s what they say. Let ‚em eat pearls from your tray. Clothes: Boho Vintage Concept Store Jewellery: Patricia Madarová / Boho magazine with a difference

22 inspire magazine god issue Fashion

Klasik slovenskej rapovej scény Ego zostá- va aj na jeseň tvárou pre novú kolekciu Re- ebok Classic. Toto obdobie trávi vo svojom novom nahrávacou štúdiu, kde pripravuje dlho očakávaný album Kontrafaktu, ktorý by sa mal volať „Navždy“. Naopak Alicia Keys tak ako v minulej sezóne, si kolekciu Ree- bok Classic navrhla sama, čím sa zaraďuje medzi známe tváre, ktoré sa úspešne pre- sadzujú aj v móde. Raper Ego ako klasik slovenskej hip-hopovej scény zostáva tvárou značky Reebok. Jeho najnovšie fotogra- fie sú štylizované v atmosfére pre neho najprirodzenejšej – na koncerte. 30 ročný umelec chce takto osloviť nielen mladú ge- neráciu, ktorá vyrastá na jeho hitoch, ale aj tzv. „klasikov“, teda ľudí v produktívnom veku, ktorým záleží na štýle a kvalitnom značkovom oblečení. Para, farebné svetlá, moderný životný štýl, avšak s podtextom klasiky. Michal Straka, alias Ego súhla- sil s fotením v „Učku“ – tzv. subclube. Ide o industriálny priestor, kde bývajú pravidelné koncerty alternatívnej hudby. Tento klub je tradíciou pre mladých ľudí, ktorí obľubujú hip hopové koncertov až po drum´n´bassové párty. Dvorným fotografom kolekcie je Šymon Kliman. Reebok Classic X Alicia Keys Alicia prichádza už s treťou kolekciou obuvi v spolupráci so značkou Reebok. Do novej kolekcie obuvi radu Reebok Classic zavádza klinové opätky, čím vynáša líniu Freestyle do nových výšin pre rok 2013. V rámci tejto jedinečnej spolupráce sa pred- stavia exkluzívne limitované série s kulto- ný rozlet mojej tvorivosti a poskytuje mi ďalší spôsob umeleckého vyjadrenia. Na tomto procese sa mi páči úplne všetko, od voľby produktových línií, cez výber materiá- lov a špeciálnych prvkov, až po prácu na fa- rebných kombináciách. Freestyle je moja to- pánka. Vždy to bola moja obľúbená teniska, a vždy ňou bude, takže to, že som ju moh- la doplniť o klin, a dať jej úplne nový vzhľad a pritom zachovať jej tradičný zovňajšok, je pre mňa pocta a zá- roveň je to veľmi vzrušujúce.“ Kolekcia City Classic X Stash Reebok predstavuje aj novú kolekciu obuvi z kolekcie City Clas- sic pre sezónu jeseň/ zima 2013. Ide o nové urbanistické modely tenisiek, ktoré vytvoril grafity umelec Stash. Spo- lupráca s ním vyústila do opätovného uvedenia naj- úspešnejšieho radu tenisiek tejto značky, Reebok Classic Leather, ktorý v roku 2013 oslavuje svoje jubilejné 30. výročie. Výnimočnosťou kolekcie Reebok Classic Leather je, že predstavuje diela 12 popred- ných svetových umelcov grafity, ktorých vybral sám Stash. Projekt City Classics po- núka nepopísané plátno pre všetkých, kto- rí chcú vykročiť za hranice svojich tvorivých možností. Čerpá inšpiráciu z desaťročí sú- časnej módy, umenia, hudby a športu, kto- rých vplyvy a tradíciu navzájom zlučuje pro- stredníctvom partnerstiev a novodobých kurátorov. — www.reebok.com vou líniou Classic, ktoré dostali speváčkin jedinečný tvorivý ru- kopis. Alicia potvrdzuje, že veľmi inklinuje k móde: „Práca na mojej tretej kolekcii pre Reebok Classic bola veľmi príjemná. Navrhovanie a práca s návrhárskym tí- mom dáva úžas- ego a aLiCia keys v novej kolekcii reebok Classic Projekt City Classics ponúka nepopísané plátno pre všetkých, ktorí chcú vykročiť za hranice svojich tvorivých možností. Čerpá inšpiráciu zo súčasnej módy, umenia, hudby a športu, ktorých vplyvy a tradíciu navzájom zlučuje. CityClassicXStash magazine with a difference

Konečne sme sa aj my dočkali! Ten najlepší vianočný darček! H&M aj k nám prinieslo koncept H&M HOME, ktorý zútulní ne- jednu obývačku, spálňu, kuchyňu... Jedi- nečný štýl sa prejaví v každej domácnosti po svojom. Bohémske retro na barokových vankúšoch či na župane, a z domu nás už nedostane naozaj nikto. Ak ste zase milovníci prírody, môžete sa potešiť kvetom, havranom, koňom ale aj nášmu milovanému jelenčekovi. Samozrejme, v čistom H&M minima- listickom dizajne. Posteľná bielizeň, utierky, obrusy aj uteráky. Výbava sa bude ku- povať výhradne tu! A potešíme aj rodičov – detská a dojčenská kolekcia hýri farbami a roztomilosťou. Nadchli sme sa aj pomerne žensky – vázy, drevené podnosy, vzorovaná keramika a sklenené stojany na torty! Tomu sa hovo- rí lákadlo. Možno aj piecť začneme, len aby neboli krásne H&M HOME veci prázdne. Teraz aspoň viete, čím nás môžete potešiť. — tomu sa už hovorí sláva. Moja podobizeň na vankúšoch – zaspávať s myšlienkou na mňa budú tisíce obdivovateľov! h&M hOMeŠtýlovo už aj doma na gauči Foto lEnkA IMrIchová jediNečNý štýl sa prejaví v Každej domácNosti 24 inspire magazine god issue design

MadeinMilano - • Kartell shop in shop KABINET s.r.o. Račianska 22/A 831 02 Bratislava tel. +421 903 265 426 email: showroom@kabinetkabinet.sk www.kabinetkabinet.sk

Narodila si sa v srbsku, ale netuším, doke- dy si tam žila. maja: Žila som tam do devätnástich rokov. Potom som prišla sem na VŠVU, v druhom ročníku som bola praktikantkou u Márie Štranekovej, vo štvrtom ročníku som išla na pracovnú stáž do Belgicka a postupne sa to nejako rozbehlo. Teraz som v posled- nom, magisterskom ročníku. aký je život v srbsku? čím ťa ovplyvnil? maja: Pochádzam z malej dedinky pri No- vom Sade, až na strednú školu som išla do väčšieho mesta a zoznámila som sa s ume- ním. Lebo v detstve som nemala taký pria- my kontakt s umením, skôr som si sama pre seba kreslila. Mojou prvou vášňou je práve kresba. Tak som bola rada, keď som sa dostala na strednú umeleckú školu. Vždy som mala podporu rodiny. a móda? maja: Srbská móda ma neovplyvnila. As- poň o tom neviem. Teraz sa to trochu zlepšuje vďaka návrhárom, ktorí študova- li v Belgicku. Stále je tam však populárna talianska móda, ženy sa až príliš upravu- jú, proste je tam iný štýl a lifestyle. Ale sú tam zaujímavé osobnosti aj vo svete módy, hlavne šoubiznisu, literatúry a v herectve. čo ti to vôbec napadlo ísť študovať na slovensko? a neber to zle, my sa z teba veľmi tešíme. maja: Mamina je Slovenka, ale zo Slovákov žijúcich v zahraničí, tak som po slovensky hovoriť vedela. A známy tu študoval, tak som sa ho opýtala, ako tu je. Veľmi sa mi zapáčila Bra- tislava a ľudia, ktorých som spoznala. Blízko je Viedeň, Praha a kopa možností. Ale možno keby som tu nemala toľko kamarátov, do Slovenska by som sa až tak neza- ľúbila. V Belehrade boli prijímacie skúšky v septembri, no tu už vo februári, a do leta sme sa museli vyjadriť, či nastúpime. Asi to bol osud a nebanujem. Bola to správ- na voľba. mnohí módni návrhári sú samoukovia, a sú šikovní. čo dalo tebe štúdium? maja: Zistila som, o čom je dizajn, ako je prepoje- ný s umením. Predtým som nešila, tak som sa naučila strihy, ako sa robí kolekcia, vyberá farebnosť... Skvelé prednášky o umení, spolupráca medzi ateliérmi (šperk, fotografia...), ktorá sa inak začína až po škole. Už počas štúdia sme ako kolegovia, či veľká rodina. takže ako malá si nešila šaty pre bábiky? maja: Moja mama nikdy nemala doma ihlu a býva- la zhrozená, keď si napríklad našla deravé pančušky, z ktorých som si odstrihla kúsok, aby moja bábika mala dostanete veľmi temnú sivú, pri opako- vanom farbení až čiernu. Takže sú tam tie farby, tie vrstvy. Použila som dvanásť dru- hov látky – vlnu, kašmír, hodváb, čipku... Takže bola matná, lesklá, štruktúrovaná... Bolo zaujímavé sledovať, čo môže vyjadriť materiál. Bola tam veľká rivalita? maja: Na súťaži som cítila rivalitu, veľmi sme medzi sebou nekomunikovali. Ale asi je to normálne, všetci sme boli pod napä- tím. A myslím si, že rivalita môže na vás vplývať aj dobre, pokiaľ je v normálnych hraniciach. Rival vás môže veľmi motivo- vať a posúvať dopredu. po výhre start-upu si založila aj svoju vlastnú značku mB. chce to veľa práce? maja: Peniaze, ktoré som vyhrala, som mala investovať do svojej značky. Vtedy som si uvedomila, že to vôbec nie je jedno- duché a koľko vecí tam treba. Z finančné- ho hľadiska, ale aj ľudí – grafických dizaj- nérov, manažérov, krajčírov... Zatiaľ šijem sama, aj všetko robím sama, spoznávam ľudí. Mám teraz minipauzu, keďže som posledný rok na škole. Čas chcem venovať diplomovej práci, vytvoriť niečo, čo nie je až také nositeľné, využiť komunikačnú schopnosť odevu. Myslím si, že ešte stále potrebujem skúsenosti z praxe, vidieť, čo za tým všetko je. Potom sa rozhodnem, či do toho pôjdem, a do akej miery. Koľ- ko ľudí potrebujem, kde mám nakupovať látky, ako chcem, aby vyzerala a kam bude smerovať moja značka. chceš teda odevom aj komunikovať, ale čo vlastne ob- lečenie dokáže vyjadriť? maja: Všetko! Móda je odraz doby, vyjadruje identi- tu spoločnosti aj samotného človeka. Nemáme prísne dresscodes, zmenili sa požiadavky zákazníkov a spotre- biteľov, čiže môžeme nosiť, čo chceme a byť, kým chce- me. A odev nám v tom pomáha. Je to taký druhý jazyk. tvoju tvorbu popisujú slovami sen, sila, sloboda či at- mosféra. Kde sa to vzalo? maja: Spätne som sa pozrela na svoje portfólio, ale po- tom mi to aj veľa ľudí potvrdilo. Je tam atmosféra – si- luety, farby, ako je to nafotené. Vždy som bola inšpiro- vaná niečím, čo súviselo so mnou. Pri navrhovaní mám vždy na mysli toho, pre koho tvorím. Kto je tá osoba, ako sa správa, ako kráča, čo je, akú hudbu počúva... To vidno aj na výsledku. inšpiráciu si čerpala aj z vojenských uniforiem? maja: Áno, bolo to pri mojej poslednej kolekcii, kto- rú som prezentovala na Mercedes Benz Prague fashion stup od siluety cez šitie kolekcie, fotenie, prehliadky a showroom. Dalo mi to veľmi veľa. Naučila som sa aj rozmýšľať, ako navrhnúť oblečenie, aby nebolo drahé na výrobu, ale aby sa ľuďom páčilo. Stačí jeden silný prvok. Každý zákazník si potom odev nakombinuje, ako to on sám cíti. Návrhár môže mať víziu, ale človeku treba dať priestor. Aj to chcem dosiahnuť – multifunkč- nosť. Aby ste to po mesiaci nevyhodili, ako sa robí s rýchlou sezónnou módou. minulý rok si vyhrala návrhársku súťaž start-up 2012. prihlásila si sa sama? maja: Sama. Keď som sa prihlásila zo stáže v Belgicku, hovorila som kolegyni, že po škole chcem ísť robiť do zahraničia. Moja vysnívaná značka je Givenchy. Pora- dila mi, že potrebujem mať v CV súťaže, výstavy... Tak som si pozrela, aké sú na Slovensku aj v Česku, a prihlá- sila som sa. Nešla som to vyhrať, takže to bol šok! Bolo to veľké prekvapenie. Potom o mne písali a to je niečo, čo som predtým nepoznala. A spoznala som tam skve- lých ľudí, s ktorými som stále v kontakte. vyhrala si s kolekciou válka barev. maja: Bola to úplne čierna kolekcia. Bola inšpirovaná situáciami z môjho života. Ľudí neformuje dobrá kniha či film, ale situácie, ktoré sa im stanú. Čierna je elegant- ná, sexi, smutná, odvážna, nepúta pozornosť aj môže. Dokáže všetko. A keď zmiešate celé spektrum farieb, vlečku. Potom som začala kresliť kolekcie a šaty, ešte stá- le mám tie kresby. Na strednej škole som zase rozvíjala skôrvýtvarnýtalent.Šitieastrihysadajúnajlepšienaučiť v praxi, ja svoju mám, odkedy som nastúpila na VŠVU. povedz nám niečo o pracovnej stáži v Belgicku. maja: Bola som tam päť mesiacov a videla som celý po- weekend 2013. Stále zbieram lístky, účty, pohľadnice a dávam si to na tabuľu. Aj so starými fotkami. Pri tej kolekcii som bola inšpirovaná dobovými fotkami svo- jej rodiny. A je tam môj pra-pra-pradedko vo vojenskej uniforme – jednoduchej a funkčnej. Super! A potom moja prababka vo svadobných šatách, veľmi zdobe- „Naučila som sa aj rozmýšľať, ako navrhnúť oblečenie, aby nebolo drahé na výrobu, ale aby sa ľuďom páčilo. Stačí jeden silný prvok. Každý zákazník si potom odev nakombinuje, ako to on sám cíti.“ —MAJA BOŽOVIć Maja Božović leN čaKáme, KedY jej svet ľahNe K Nohám. mY už sme si tam poležali (aspoň sYmBolicKY) a trochu ju vYspovedali o živote módNej dizajNérKY. MLadá, krásna a taLentovaná Foto JAkub ČAJko 26 inspire magazine god issue Fashion

Móda je odraz doby, vyjadruje identitu spoločnosti aj samotného človeka. Nemáme prísne dresscodes, zmenili sa požiadavky zákazníkov a spotrebiteľov, čiže môžeme nosiť, čo chceme a byť, kým chceme. ných. Spojila som tie dve siluety a priniesla do dnešnej doby. Tak vznikla ready-to-wear kolekcia, ktorú ponú- kam aj do obchodov. tvoj ďalší úspech je návrh šiat pre múzu večera (cena Nadácie tatra banky za umenie 2013) – adelu Banášo- vú. ako si sa k takémuto zadaniu dostala? maja: Oni sa dostali ku mne.☺ Po jednej prehliadke prišli za mnou s ponukou, či by som mala záujem to robiť tento rok ja. Som veľmi rada, že mi dali možnosť robiť na takomto projekte, aj keď som zo začiatku bola neistá a plná obáv, či to zvládnem. Ale s výsledkom som veľmi spokojná.☺ aké sú tieto šaty? maja: Budú iné. Všetci čakajú krásne ženské šaty. Opäť som premýšľala, pre koho tie šaty budú, tak som si pozrela videá s Adelou, aby som spozna- la jej humor a osobnosť. Spolu s koncepciou večera som spravi- la šaty, ktoré sa s Adelou dopĺňa- jú. V roku 2010 som na tejto ak- cii bola ako pomocníčka Márie Štranekovej a bol to jeden z naj- krajších večerov v mojom živote. Mala som zimomriavky, smiala som sa, skoro som aj plakala. Tak som tam chcela dať všetky tieto emócie. Adela má v sebe aj takú dobrú mužskú energiu, silu, ale zároveň je aj veľmi ženská, nežná. Takže aj šaty sú takéto, v bielej a čiernej farbe. Uvidíme, som zvedavá, aký to bude mať úspech. Ale pomohlo mi to, lebo som sa lepšie nauči- la pracovať s požiadavkami klienta. A s Adelou sa mi skvelo pracovalo, možno aj preto, že som nevyrastala na Slovensku. Bolo to veľmi uvoľnené a zakaždým som sa tešila, ako pokecáme, na jej humor. Fakt je to dobrá múza. myslíš, že sa u nás nosí dosť domáceho dizajnu? maja: Nie, málo sa nosí. A to je škoda, lebo v ponuke sú kvalitné a pekné veci. Ale ľudia sa toho asi boja, tým, že dizajnové veci sú iné. Nechcú pútať pozornosť, aby boli akceptovaní v spoločnosti. Mali by sa odvážiť a no- siť slovenské veci! Nosíš svoje návrhy aj ty sama? maja: Teraz, keď toho viac šijem, tak sa do toho aj ob- liekam. Často to ani nechcem predať.☺ Rada kombi- nujem aj staré veci, ktoré sú mi vzácne... Ale zatiaľ asi nemám veľa príležitostí. Tým, že som sa na nich toľko narobila, nechcem si veci zašpiniť, roztrhnúť... Aj iné dizajnérske veci v šatníku si šetrím na správne príleži- tosti. To by som asi nemala. V mojich veciach sa všaj cítim dobre. Tak ich aj šijem. Vždy si novú vec vyskú- šam, a pokiaľ sa v nej necítim dobre, návrh nie je dobrý. ako si ty predstavuješ ideálne oblečenú ženu? maja: Žena by mala mať vkus. Mala by byť všetkým, a hlavne sama sebou. Hrať sa s oblečením, vždy mať nejaký silný prvok. Vlasy, kabelka, rukavice. Vytvoriť správnu a harmonickú siluetu nie je ľahké, ale verím, že každá žena nájde svoj vlastný spôsob. máš rada aj mužské prvky. Navrhuješ teda aj pánske kolekcie? maja: Nie, skôr sa inšpiru- jem mužskými prvkami, ale mala by som začať. Kamaráti aj priateľ ma podporujú, ale možno v budúcnosti. Zatiaľ sa držím žien. čo plánuješ do budúcnosti? maja: Skončiť štúdium, dať dokopy práce a prihlásiť sa na stáž do Givenchy.☺ Keď ma zoberú, budem veľmi rada, keď nie, sú aj iné dob- ré značky. Chcem pôsobiť na Slovensku a v Česku, tak sem chcem priniesť to najlepšie, čo sa dá naučiť. —ZuZ Lobotková žena by MaLa Mať vkus, MaLa by byť všetkýM, a hLavne saMa sebou návrhár môže mať víziu, ale človeku treba dať priestor magazine with a difference

Katarína Kucbelová Vie, čo urobí Aj novú zbierku Kataríny Kucbelovej charakterizuje rezervo- vaný jazyk. Ale s osobnejšími témami získal nový náboj. Au- torka vychádza z rámca každodennej životnej skúsenosti, ako ho určujú rodinné vzťahy, väzby na domov a na dôverne známe lokálne spoločenstvo. Namiesto evokovania idyly sa však sústreďuje na naše temnejšie tradície, ako sú zatrp- knutosť, strach, predsudky, intolerancia, agresivita. Znepo- kojujúce čítanie bez lacného imitovania katarzie. Poézia, s ktorou to čitateľovi myslí. Zuzana Mojžišová Genius Loci Medzivojnové obdobie. Budovanie republiky. Pánu Bohu za chrbtom, na samom východe nového štátu vzniká moderný psychiatrický ústav. Lekári a pacienti. Ich príbehy. Nevyskú- šané liečebné postupy. Blázinec obkolesený múrom. Aby nebolo ľahké vniknúť dnu a dostať sa von. Zatiaľ je obloha nad krajinou jasná, ale búrkové mračná sa nezadržateľne blížia... Franck Thilliez Syndróm E Ak ste ešte nepočuli meno Franck Thilliez, tak si ho dobre zapamätajte - ešte ho určite budete počuť. Francúzsky spisovateľ, pôvodne vyštudovaný informatik, začal detektívne romány a trilery písať v roku 2003. Veľký úspech dosiahol už so svojím druhým románom Izba mŕtvych (Chambre des Morts), ktorý v roku 2007 sfilmoval Alfred Lot. Svetová popularita však prišla až s románom Syndróm E – prvým dielom diptychu venovaného násiliu. Zároveň je to aj prvá Thilliezova kniha, ktoré vychádza v slovenčine. Príbeh sa začína bizarným a tajuplným filmom, po zhliadnutí ktorého náhle oslepne jeden človek. Pokračuje náhodným objavením piatich zmrzačených tiel bagrami stavebnej spoločnosti. Vyšet- rovanie týchto dvoch zdanlivo nesúvisiacich prípadov spojí záhadný „syndróm E“. Keď policajti Lucie Henebellová a Franck Sharko objavia spojitosť medzi dvoma prípadmi, začína sa cesta za odhaľovaním pravdy, ktorá ich zavedie z francúzskeho severu do káhirských slumov a kanadských sirotincov päťdesiatych rokov. Cesta, ktorá odhaľuje pôvod násilia a agresívneho správania, limity slobodnej vôle a zraniteľnosť ľudskej mysle. Pretože tí, ktorí nepoznajú syndróm E, ešte nevedia, čoho všetkého sú schopní... božské knihy na ZiMné večery Literárna úroda neskorej jesene je rozmanitá: triler, poviedky, pamäti, poézia i novela. inšpirácia na vianočný darček alebo oddychové čítanie pod dekou. každá iná, všetky dobré. knihy, ktoré stoja Za PoZornosť Kde sú korene zla? Čo vedie ľudí k tomu, aby páchali najrôznejšie zverstvá? Môže film zmanipulovať ľudí tak, že v nich prevládne krutosť nad ľudskosťou? Čo vlastne vieme o ľudskom mozgu? Román Francka Thillieza Syndrom E kladie práve takéto otázky a niektoré odpovede nachádza. Foto ArtForuM 28 inspire magazine god issue books

Paul Hacker Slovensko 1990 – 1993 Spomienky amerického diplomata Kniha Slovensko na ceste k samostatnosti je svojím spôso- bom jedinečná. Prináša zainteresovaný a zároveň nezávislý popis udalostí, ktoré sa odohrali v Československu v rokoch 1990-1993. Autor, americký diplomat, prináša vlastnú in- terpretáciu oficiálnych jednaní aj neformálnych diploma- tických stretnutí, na ktorých sa osobne zúčastnil. V knihe nechýba subjektívny pohľad na udalosti a osobností, ktoré sa podieľali na rozdelení federácie. Dôležité je, že dokázal zachovať odstup, nevyhnutný pre dielo, ktoré si robí ambí- cie stať sa objektívnym dokumentom o dobe, v ktorej sa rozhodovalo o budúcnosti Slovenska a jeho obyvateľov. Paul Hacker (1946) sa narodil new yorku, na Kolumbijskej univerzite vyštudoval politológiu, z ktorej získal aj doktorát. V roku 1973 vstúpil do americkej Zahraničnej služby, v ktorej počas 30 ročnej kariéry navštívil aj Slovensko. V rokoch 1990- 1992 pôsobil ako konzul, neskôr generálny konzul na ame- rickom konzuláte v Bratislave. Prežil u nás kľúčové momenty prechodu na nový spoločensko-politický systém, búrlivé štáto- právne debaty, zrod nového štátu a počiatky etablovania Slo- venskej republiky na medzinárodnej scéne. —artForuM www.artforum.sk Pavol Rankov Na druhej strane Knižka do vrecka, ktorá sa dá čítať odpredu aj odzadu. De- väť poviedok so spoločným prívlastkom „mysteriózna“. Témy z bežného života, ktoré dôverne poznáte, rozuzlenia, ktoré nečakáte. Pavol Rankov rozdelil poviedky novej knihy do dvoch častí, štýlovo odlišných, zdanlivo protichodných: v archaickej rozpráva dávne príbehy ďalekých krajín a mýtic- kých čias. Na druhej strane ponúka príhody našich geogra- ficky blízkych súčasníkov zaznamenané autentickou rečou v štádiu jej dnešného rozpadu. Či už je to kronikársky zápis, podobenstvo, príbeh hororový alebo univerzitný, pútavé čí- tanie a nečakané pointy sú zaručené. Pavol Rankov (1964) sa narodil v Poprade, študoval na Fi- lozofickej fakulte UK v Bratislave, kde aj pracuje na Katedre knižničnej a informačnej vedy. debutoval zbierkou poviedok S odstupom času (1995), za ktorú získal Cenu Ivana Kras- ka. nasledovali zbierky poviedok My a oni / Oni a my (2001) a V tesnej blízkosti (2004), a romány Stalo sa prvého sep- tembra (alebo inokedy) (2008) a Matky (2011). Žije a pracuje v Bratislave. PavoL rankov dedina, čo nie je na mape No fakt si pamätám úplne presne, čo som povedal, keď mi fotrovci oznámili, že pôjdem na prázdniny do Skalky, povedal som, že tá dedina nie je ani na mape, no, ak by som mal byť úplne fest presný, najskôr som nepovedal nič, lebo som sa ofučaný pratal do svojej izby, aby som naštartoval komp a pozrel sa, do akej čiernej diery ma fotrovci chcú vyslať na ½ prázdnin, a keď som slovo Skalka hodil do vyhľadávača, vyskočilo mi 1.000.500 hitov, tak som musel kliknúť na „v slovenskom jazyku“, ale aj tak to bolo 100.000 stránok, ale ani 1 nebola tá pravá, takže som musel skúsiť supermapy.sk a vtedy prišiel totálny shot, lebo tá diera nebola ani len zakreslená na mape a to viem teda nabetón presne, lebo som približne tušil, kde sa tá tajomná Skalka má nachádzať, takže som začal zobrazením mapy okolia Novej Bystrice a pomaly som išiel na východ, klik, klik, všetko bolo na svojom mieste, teda aspoň som si vtedy myslel, že tak to na severe naozaj vyzerá – rieka, presnejšie potok Vychylovka, potom vodná nádrž v tvare hviezdice, ďalší potok Harvelka, na sever od neho vrch s nadupa- ným názvom Mrvová Kykula, to by sa hodilo ako prezývka pre nášho fyzikára, ktorý sa volá Mikula a ak to do septembra nezabudnem, určite to od nového roku spustím: „prichádza Mr. Kykula“, „Mr. Kykula mi dal za 5“ and so on, ale späť k mape na monitore, bola tam Kubínska, tuším tam chodia niektorí lyžo- vať, moji fotrovci dávajú prednosť Alpám, je to bližšie, vedú tam lepšie cesty a neprerežú vám gumy len preto, že ste Blaváci, čo je BTW slovo, ktoré by ani 1 skutočný Blavák z huby nevypustil, my sme Bratislavčania, Blaváci sme... — (Úryvok) Kniha je plná tajných tipov, rád a kuchárskych tajomstiev. Ale to nie je všetko. Ak poznáte pôvodný, úspešný koncpet mi- nuloročného titulu Uspávanky pre partizánov, určite ste už rovnako ako my, zvedaví na tohtoročnú zostavu ilustrá- torov. Na vysvetlenie – každý recept vizualizoval jeden vy- braný výtvarník. Vo Vareškách sa tak stretáva 25 renomova- ných umelcov staršej, strednej, ale aj najmladšej generácie. Okrem Danglára, ktorý je opäť aj au- torom obálky sa nad receptami potrápili Robo Bielik, Erik Binder, Simona Bubánová, Palo Čejka, Andrej Dúbravský, Matej Fabian, Vladimír Gažovič, Katarína Janečková, Tomáš Klepoch, Martin Knut, Svätoplu Mikyta, Marek Ormandík, Shooty, Boris Sir- ka, Erik Šille, Laco Teren ai. Neortodoxná kuchárka Vareš- ky pre partizánov je skôr zá- bavným návodom na pre(žitie) ako bežnou knihou receptov. Garantujeme, že sa k nej bu- dete často vracať. Kvôli ve- selým príbehom, tradičným receptom, kulinárskym tajom- stvám, ale aj sprievodným ilu- stráciám. Kniha vychádza autorským nákladom v limitovanom počte kusov, tak nepremeškajte príležitosť získať ju ešte pred Vianocami. Uspávanky sú totiž už beznádejne vypredané. — viac info: facebook Zvonko lakčević uspavanky / vareški pre partizanov nová, netradičná kuchárka Zvonka Lakčevića varešky pre partizánov prináša výber 25 pôvodných balkánskych receptov a je prešpikovaná vôňou jadranských, ale aj kontinentálnych špecialít. PeknýCh kníh nikdy nie je dosť, ZvLášť Pred vianoCaMi varešky Pre PartiZánov magazine with a difference

S Hellmetovou prácou som prišiel po prvý raz do styku asi pred troma rokmi a bola to láska na prvý pohľad. Obaja zdieľame vášeň pre temnejšiu stránku veci a jej vizuálne zobraze- nie. Voľba tak nemohla pri tejto téme čísla padnúť na nikoho iného, poď- me sa teda pozrieť do hlbín Hellme- tovej čiernej tvorivej duše. Násilie, tyrania, agresivita, viera a neviera boli odjakživa súčasťou umenia, čo vyplýva z jeho rituálnej prapodstaty, a táto linka sa vinie v umení stále. Nájdeš v histórii dáv- nej i nedávnej nejaké vzory, alebo sa bez nich zaobídeš? hellmet: Nedá sa povedať, že by som mal vyslovene nejaké vzory. Mám rád umenie ako celok, a to nie- len výtvarné. Čo na umelcovi najviac oceňujem, je to, keď mi niekto vie svojou tvorbou „rozbiť hubu“ ako napríklad Gottfried Helnwein a jeho skvelá práca. zhodneme sa teda na tom, že este- tická projekcia násilia vo výtvarnom umení, a teda aj fotografii v sebe nesporne môže niesť hodnoty krásy. u teba je to zjavné v zobrazení „škare- dosti“ a inscenovanej nechutnosti, ktorá je z estetické- ho hľadiska pútavá a atraktívna. akúsiódunatemnotu.včommyslíš,žespočívadnešná záľuba a všeobecná akceptácia hraničných zobrazení? hellmet: Nemyslím si, že v tvorbe sú nejaké špecifické hranice alebo obmedzenia. Všetko máme nastavené iba v hlavách. Či už spoločensky, výchovou, alebo „vlast- nou silou žalúdka“. Každý sme na niečo iné a tak máme aj každý inde svoje osobné hranice. Kedy sa to u teba začalo, kedy si v úvodzovkách pre- šiel na druhú stranu barikády? je zrejmé, že s týmto hellmet: Samozrejme! Práve tu sa nachádza mnoho ne- objavenej krásy. Veď mediálnej ilúzie krásy a dokona- losti je všade naokolo dosť... až príliš, by som povedal! Milí moji, reálny svet nie je krásne miesto... Na tvojich prácach sa mi vždy páčilo, že predstavujú hellmet: Celá naša história je zvyknutá zachovávať in- formácie o násilí, vojnách a utrpení ľudí, preto nám to príde ako naša neoddeliteľná súčasť. Málokoho zaujme dobro, človek si jednoduchšie zapamätá zlé veci ako tie dobré, preto ho to aj viac láka. druhom svetonázoru sa človek ne- rodí, najmä nie, ak sa hýbe v štan- dardnej spoločnosti, ktorá ho štan- dardne vychováva. hellmet: Naša spoločnosť je dosť konzervatívna a pokrytecká, ale ne- definoval by som to striktne tak, že som na druhej strane nejakej fiktívnej barikády. Pri hlbšom zamyslení také niečo ani nie je. Zjednodušene by som to povedal tak, že keď si v tme, lepšie vidíš svetlo.☺ má teda tvoj výtvarný názor na témy smrti, diabla, duality, zla, násilia… určitý pevný základ? či už rituálno-magický, alebo skôr filozoficko-literárny? hellmet: Niektoré veci, ktoré fotím, sa uskutočňujú formou rituálu a sú prepojené s bolesťou, ale nie je o to bezúčelnom ubližovaní ľuďom a sa- motnej estetike utrpenia ako také- ho. Je to najmä o prekonaní samého seba, veď diabol a smrť sú všade oko- lo nás, je len na nás, ako sa k tomuto faktu postavíme. pravdou však je, že ľudí vždy bavi- li násilné a tragické príbehy, napr. zo života svätcov. myslíš, že aj v tvojich dielach diváka utešuje to, že nie je na druhej strane obrazu? že nie je súčasťou naruše- nej scény a utrpenia. „Niektoré veci, ktoré fotím, sa uskutočňujú formou rituálu a sú prepojené s bolesťou, ale nie je o to bezúčelnom ubližovaní ľuďom a samotnej estetike utrpenia ako takého. Je to najmä o prekonaní samého seba.“ —HELLMET TaLes FrOM The DarksIDe o NajtemNejších záKutiach ľudsKej duše, o dualite, moci, NásilNícKej povahe človeKa, aNimálNosti, iNštiNKtoch a mNohom ďalšom. rozhovor s fotografom hellmetom Foto hEllMEt roleofwomen 30 inspire magazine god issue Photo

about the harmony cesty krížne magazine with a difference

umenie bolo vždy spoje- né s vierou. aké miesto má v tvojej tvorbe viera/neviera? hellmet: Moja „viera/nevie- ra“ nemá až taký veľký vplyv na moju tvorbu, mimo rituál- nych vecí. Viera je v našej spo- ločnosti preceňovaná vec... Nafúknutý diktát zhluku pravidiel a obmedzení, ktoré sa nevyvíjajú tak, ako sa vyví- ja človek. Postaviť si život na niečom takomto brzdí rozvoj človeka. tu cítim „Nietscheovský hu- manizmus“ a tak sa mi natís- ka otázka, čo v skutočnosti formuje tvoje estetické cíte- nie? je to literatúra, hudba, okolie, história,… Nechcem sa pýtať priamo tú najtráp- nejšiu otázku pre tvorcu – „čo tvoje inšpiračné zdroje?“ ale v kontexte religióznej témy a teba môže mať táto otázka úplne nový rozmer. hellmet: Život! Život je ne- konečná inšpirácia so všetký- mi svojimi krásnymi i odpor- nými stránkami. Pozorovanie ľudí, hudba a v mojom prípa- de príroda je potom korením tejto inšpirácie... s akými reakciami na svoju tvorbu sa stretávaš? predpokladám, že nie všetky sú pozitívne. hellmet: Pozitívne a aj negatívne. Z akej- koľvek reakcie, aká príde, mám radosť. Ak moje dielo človeka donútilo v dnešnej uponáhľanej dobe zastaviť sa a zamyslieť, je to skvelé. teraz jedna drzá otázka, je toto celé skôr vášeň, plnenie si snov, alebo reálna pra- covná náplň? mnoho tvojich fotiek je to- tiž z produkčného hľadiska veľmi nároč- ných a tak ma, samozrejme, zaujíma, či tieto skvelé veci stíhaš financovať? hellmet: S tým to je už komplikovanej- šie. Moje veci sa predávajú z drvivej väčši- španielskou modelkou dlhodobo žijú- cou vo Švajčiarsku, Bibianou Atadou a jej priateľom. áno, to bolo myslím to epické fotenie v múzeu h. r. Gigera! povedz, keďže väčšina tvojej činnosti smeruje do zahra- ničia, kde sa môžeme stretnúť s tvojimi dielami? hellmet: Momentálne sa uskutočňuje spoločná výstava v kongresovom centre v Prahe a v americkom Detroite, kde mám jedno plátno. inak len tak na záver, je ti jasné, že by ťa pred pár storočiami upálili, že? hellmet: Utiekol by som.☺ —ivan kasaj www.hellmet.org ny v zahraničí. Na Slovensku majú ľudia radšej to spomína- né všeobecne akceptovateľné zobrazenie krásy a nie moje plátna. Nevyžil by som iba z fotenia. Všetko ide späť na ďalšie projekty, štúdio, tech- niku atď. viem, že si plne oddaný svo- jej tvorbe, často pre ňu robíš výjazdy do zahraničia, zhá- ňaš materiál, ľudí, lokácie,… zaujíma ma však to, aký si „režisér“? týraš ľudí na pľaci, alebo si „kluďas“? ide najmä o to, že na tvojich fotkách sa ľudia veľmi často vyskytujú v takých štylizovaných pó- zach, do akých by sa v reál- nom živote neradi dostali.☺ hellmet: Som pokojný člo- vek pri fotení, mám všetko pripravené a viem už do- predu, čo a ako chcem od- fotiť. Je to aj pre ľudí jedno- duchšie, keď vedia, do čoho idú.☺ V zahraničí sa mi robí lepšie ako na Slovensku, ľu- dia sú ochotnejší a akoby si viac vážili proces tvorby ako u nás. Tu má každý so všet- kým problém. Skvele sa mi napríklad spolupracovalo so „Viera je v našej spoločnosti preceňovaná vec... Nafúknutý diktát zhluku pravidiel a obmedzení, ktoré sa nevyvíjajú tak, ako sa vyvíja človek. Postaviť si život na niečom takomto brzdí rozvoj človeka.“ —HELLMET hLbiny heLLMetovej čiernej tvorivej duše Život je nekonečná inšpirácia so všetkými svojimi krásnymi i odpornými stránkami diaboL a sMrť sú všade okoLo nás, je Len na nás, ako sa k toMuto PostavíMe trueinpain ThBirthofThephoenix 32 inspire magazine god issue Photo

Belgický fotograf Kurt Stallaert uve- die na Slovensku po prvý raz svoje diela 29. novembra výstavou BECAU- SE WINTER LASTS LONGER THAN SUMMER. INSPIRE sa s ním rozprával o jeho premiére v Galérii mesta Brati- slavy. Portfólio Kurta Stallaerta do značnej miery balansovalo medzi reklamnou a módnou fotografiou. Značka SISLEY nahradila Terryho Richardsona Kurtom vo svojej celosvetovej kampani, nasle- dovali koncerny ako Marlboro a HUB- LOT, ktorým Kurt prepožičal svoj ru- kopis. „Projekt, ktorý spojil Kurtovu umeleckú a komerčnú dráhu, bolo fo- tenie kampane pre nový koňak JAY-Za, ktoré sme produkovali v New Yorku. Pôvodne sme boli oslovení na vytvo- renie kľúčového vizuálu kampane, ale keď JAY-Z videl Kurtovu voľnú tvorbu, ochotne sa stal súčasťou projektu. Dielo sa nakoniec objavilo na obrazovkách na Times Square a rokovali sme aj o jeho uvedení v MoMA,“ prezrádza agent Jo- zef Pavleye. Kurtovu slovenskú premiéru bude pa- ralelne sprevádzať výstava videoportrétov Roberta Wilsona v SNG, čím vznikne zaujímavý dialóg medzi oboma inštaláciami a ako hovorí sám umelec, „kruh sa uzavrie“. Jeho posledné dielo má trvanie 11 hodín a svetovú premiéru bude mať 29. novembra v Galérii Mesta Bratislava, ktorá v spolupráci s agentúrou Pav- leye Art and Culture uvedie Kurtovu monografiu pod názvom „BECAUSE WINTER LASTS LONGER THAN SUMMER“. zentovať aj svoju najnovšiu tvorbu – moving stills. Výstava vznikla na impulz môjho agenta Jozefa Pavleye, ktorý mi vnukol myšlienku priniesť moje dielo na nový trh. V minulosti tu Jozef pred- stavil výstavy Davida LaChapelle, či dua René&Radka. Je pre mňa česť, že ich môžem nasledovať. čokonkrétnebudúmôcťslovácividieť? Kurt:VBratislavepredstavímsvojusériu Bodybuilders.FotilismejuvAfrikeaEu- rópe. Celá vypovedá o sile. Uvedomil som si, že ma fascinuje ľudská fyzioló- gia. Rád zachytávam svet svojím okom. Série som fotil v Prahe, Afrike, Belgicku a tým som chcel dokázať, že môj svet na- ozaj existuje na rôznych kontinentoch. Kedy si začal pracovať na sérii „moving stills“? Kurt: „Pohyblivé obrázky“ som začal tvoriť pred dvoma rokmi. Dostal som ponuku od mesta, aby som pre jeden verejný priestor pripravil umelecké die- lo. Čim dlhšie som nad tým uvažoval, tým viac mi bolo jasné, že nedodám iba statickú fotografiu. V tom čase som sa náhodou vybral na výstavu videopor- trétov Roberta Wilsona, ktorú mal v tom čase v Belgic- ku. Tam som si uvedomil, že je pracujem veľmi podob- ne, ale nikdy svoje dielo nefilmujem. To mi ponúklo nový pohľad na moju prácu. Robert ma inšpiroval po- sunúť sa ďalej. Je to veľmi vtipná zhoda náhod, že obaja v Bratislave vystavujeme paralelne. čo odráža názov tvojej výstavy? Kurt: Vymyslel ho človek, ktorý so mnou dlhé roky pracuje a pozná moju prácu. Nechcel som, aby moje to nevnímali ako cestu, ktorá ma dokáže uživiť. Druhá možnosť bol poisťovací maklér, čo som aj vyštudoval. spomínaš si na svoj prvý veľký komerčný džob? Kurt: Je vtipné, že sa na to pýtaš, ale fotili sme ho na Maldivách a klientom bola práve poisťovňa – náš hlav- ný konkurent. Nikto z tímu však netušil, že aj ja som v tom čase ešte pracoval ako poisťovací maklér. Rozpo- čet na fotenie nebol veľký, no poprosil som veľa mo- jich kamarátov, aby prišli zadarmo pózovať na Maldivy. Klientovi som ušetril peniaze , priatelia mali krásnu do- volenku a ja som všetky zarobené peniaze investoval do novej technológie. prečo svoje diela prezentuješ práve v Galérii mesta Bratislavy? Kurt: Je to jedna z väčších sólo výstav, kde budem pre- Kurt, vedel by si si spomenúť na svoj prvý kontakt s fo- tografiou? Kurt: S fotografiu som bol v kontakte už od útleho det- stva, pretože môj otec bol amatérsky fotograf. Vďaka nemusomvzaldorúkfotoaparátazačalsomsnímaťprvé zábery. Chcel som študovať fotografiu, ale moji rodičia diela boli veľmi priamočiare... Som rád, keď sa divák musí snažiť a pozrieť si snímku dvakrát. Názov výstavy odráža moju prácu s prírodou. máš osobné motto, ktorým sa v živote riadiš? Kurt: Vždy nasledujem svoje srdce vo všetkom, čo ro- bím. —MiLosh harajda kUrT sTaLLaerTBecause WiNter lasts loNGer thaN summer „V Bratislave predstavím svoju sériu Bodybuilders. Fotili sme ju v Afrike a Európe. Celá vypovedá o sile. Uvedomil som si, že ma fascinuje ľudská fyziológia.“ —KURT STALLAERT Foto kurt StAllAErt magazine with a difference

Určite ich všetci poznáme. Cnos- ti, ktoré by veriaci i neveriaci mali dodržiavať. Sedem hlav- ných hriechov striedajú cnosti. Tieto hriechy sú považované za akési ľudské slabosti, v ktorých sa začína hriešne konanie. Prá- ve preto sú cnosti, ktoré konajú dobro. Ale vieme ich dodržiavať aj v 21. storočí? Nie je to len mý- tus zo stredoveku? 1. pýcha verzus pokora Ako sa vraví, pýcha predchádza pád. V súčasnosti môžeme byť pyšní na čokoľvek. Na nové su- per ultramoderné handry, drahé topánky, úžasný te- lefón, ktorý sám rozpráva, na to, čo sme dokázali či nedokázali. Byť pokorný sa asi nevypláca. Pokiaľ sme pokorní, tak si nás nikto nevšimne. Máme len dobrý pocit zo seba, že možno raz nás naša pokora niekam dostane. A dobrý pocit zo seba dnes nestačí. Treba sa pýšiť všetkým, i cudzím perím. Pýcha nás dostane tam, kam chceme, ani nevieme ako. Takže v novom miléniu víťazí pýcha nad pokorou. A možný pád nikoho nepre- kvapí. 2. lakomstvo verzus štedrosť Druhý hlavný hriech je lakomosť, miesto toho máme byť štedrí. Štedrí sme. Ale iba jedno obdobie v roku. Na Vianoce. Vtedy sebe, ale i iným, doprajeme toľko, že nám ani kreditné karty nestačia. Aj na charitu po- myslíme, doprajeme polievku či vínko niekomu bez domova. Po Vianociach prichádza obdobie lakomosti. Celoročnú štedrosť sme minuli na jedno obdobie roka. Mali by sme si to rozdeliť spravodlivo počas celého s „tretím pohlavím“, alebo rovno so všetkými a naraz. Veď žijeme len raz a treba sa sexuálne odvia- zať. Nič nás nezastaví pred skve- lým orgazmom. Ani vírus HIV. Smilníme aj vo výťahu či par- ku. Ženské magazíny nás v tom podporujú a hlásajú rady a typy na najlepšie smilnenie všetkých čias. Veď „nevaž se, odvaž se!“ 6. obžerstvo verzus striedmosť Tento hriech a jeho opozitum sú v súčasnej dobe veľmi kontro- verzné. Je časť sveta, kde ľudia hladujú. Ale nie zámerne. Zvy- šok sveta trpí veľkou obezitou, pretože fastfoody sú najlepšie na svete. A ešte je tu časť obyvateľstva, čo neje zámerne. Sú striedmi natoľko, že sa vyhladujú až do ne- mocnice. Okrem toho vznikajú rôzne kulinárske sekty, rady, ako jesť a čo jesť, prečo jesť, je tu slow food, bio strava... Ach, je toho veľa. Preto je v súčasnosti obžer- stvo rovnocenné so striedmosťou. 7. lenivosť verzus činorodosť Lenivosť vyhráva. Máme chladničku na diaľkové ovlá- danie, luster na potlesk a telefón na pohyb oka. Uľahčili sme si všetko. Tak prečo po ťažkých hodinách v práci niečo robiť navyše? Treba si oddýchnuť, stroje či inter- net všetko za nás vybavia. Prechádzku v parku nahra- dilo nakupovanie cez web. Kávu s priateľmi nahradila interaktívna zoznamka. Počasie zahlási smska. Načo opúšťať izbu cez víkend. Všetko je online a zrazu je celý svet s nami. Robme veci lepšie pre našu lenivosť. Sedem hlavných hriechov je vlastne sedem ľudských slabostí. Sedem cností dokazuje to, že človek je silný 3. závisť verzus dobroprajnosť Kedy sme už my boli všetci dobroprajní? Aj tých pár vý- nimiek, čo sa nájde, hneď masa vytlačí. Konzum nie je dobroprajný. Závidí všetkým všetko. Robí to pod jed- ným jediným. Vždy musím mať to, čo kamarát, sused či kolega. Musím. A keď ma nahnevá, tak si kúpim viac ako on, nech on závidí mne. Jednoznačne, závisť je na špici. Kto nezávidí s nami, závidí proti nám. Dobropraj- nosť je out. 4. hnev verzus mierumilovnosť No mierumilovnosť v dnešnej dobe je tiež na ústupe. V súčasnosti nie je človek, ktorý by sa na niečo nehne- val. Hneváme sa hádam na všetko. Na šéfa, na školu, na predavačku v obchode, na noviny, čo napísali, na sprá- vy v rozhlase, na dopravný servis, na úradníka v banke. Hnev nás ženie vpred. Musíme sa hnevať, aby sme pre- žili. Vrchol hnevu je štrajk proti všetkému. A nikomu neprekáža, že hnevaním si uženieme žalúdočné vredy. Len nech sme nahnevaní. 5. smilstvo verzus cudnosť No kto by bol v dnešnej dobe cudný? Asi nikto. Pásy cudnosti vyšli z módy. Takže tu máme tú pravú sexuál- nu revolúciu, o ktorej sa ani hnutiu hippies nesnívalo. Treba vyskúšať všetko a so všetkými. S mužmi, ženami či roka. Ešte v letnom období sme štedrí, lebo si dopraje- me to, po čom nám spotené telo ráči. To neprekáža, že sme v debete. Hlavne, že nám chutí. Štedrosť je to, čo charakterizuje 21. storočie. Hlavne štedrosť k samému sebe, a nie voči ostatným. a len tak sa nezľakne. Aj keď hriechy pohltili tento svet, cnosti sa nevytrácajú. Práveže sa objavujú čoraz častej- šie. Preto aj my všetci dodržiavajme cnosti a zbavme sa hriechu. Hoc niečo malé hriešne si ponechajme, ale ni- komu o tom nehovorme. —MiChaL reMenár Sedem hlavných hriechov je vlastne sedem ľudských slabostí. Sedem cností dokazuje to, že človek je silný a len tak sa nezľakne. Aj keď hriechy pohltili tento svet, cnosti sa nevytrácajú. cnosti verzushriechysedem hlavNých hriechov striedajú cNosti Foto IntErnEt Hriechy sú považované za akési ľudské slabosti, v ktorých sa začína hriešne konanie. Práve preto sú cnosti, ktoré konajú dobro. Cnosti, ktoré by veriaCi i neveriaCi MaLi dodržiavať 34 inspire magazine god issue essentiaL

Foto Peter sPurný Modelka daisy asistencia natáLia eveLyn benčičová Daisy magazine with a difference

Graffiti: A dream to some, a nightmare to others V 70. rokoch minulého storočia začali mladí chlap- ci z Bronxu tagovať vlaky newyorského metra a po- starali sa vtedy o najväčšie zviditeľnenie tejto formy umeleckého prejavu. I keď samotné graffiti a street art tu boli už od nepamäti. Za posledné roky sa štýl a pravidlá výrazne zmenili a práve New York je svedkom tejto zmeny. Tu mladí writeri ako prví začali premieňať jednoduché tagy na prepracované majstrovské diela plné farebných písmen, zdobené rôznymi symbolmi a postavička- mi. Trvalo niekoľko rokov, kým sa táto voľnočasová aktivita z metra úplne vytratila. Dnes by ste len ťaž- ko hľadali vlak v graffitovom šate. K tomu prispelo aj špeciálne oddelenie. Pracovnící Citywide Vandals Task Force denne bojujú proti tejto podobe vanda- lizmu a keď práve nezatýkajú graffiťákov, tak vzde- lávajú spoločnosť. Banksy Aj Banksy začal ako graffiti writer, čo mu však veľmi nešlo, a tak prešiel na stencil. Viacerí sa zhodujú, že ani v tejto technike veľmi nevyniká. Možno ho pre- slávil skôr jeho vyhranený názor a osobitý štýl, akým sa (ne)prezentuje. A práve preto stále nevieme s ur- čitosťou povedať, kto Banksy vlastne je. Jedna vec je, že sa (viac-menej) venuje ilegálnej činnosti, a pre- to svoju identitu musí tajiť. Druhá, že sám je veľmi hanblivý. Tí, čo s anglickým rodákom prišli do kon- taktu, ho opisujú ako tichého, hanblivého a nespo- ločenského paranoika, ktorý sa nerád zoznamuje s novými ľuďmi a celkovo sa im vyhýba. Tak nečudo, že ho nikto nepozná. #banksyny 31-dňový Banksyho kontroverzný projekt pod ná- zvom Better Out Than In. Každý deň počas celého októbra mal známy sprejer pre Newyorčanov pri- pravené nové prekvapenie. Na svojej stránke zverejnil fotogra- fiu, miesto a popis k svojmu ďalšiemu dielu. Jeho práce téma- ticky zapadali do lokality, v ktorej sa nachádzali. Deň 20 Na tomto mieste je asi najviac ľudí, čo som zatiaľ videla. Je poobede a nový kúsok je ešte čistý. Ľudia stoja vo vzdialenosti asi päť metrov od steny. Na- vzájom sa rešpektujú, ako aj Banksyho dielo. Vcel- ku sú organizovaní, nikto sa nepredbieha, nezdržuje alebo neskáče druhým do fotky. Na každého vyjde rad. Len vačšinou po sebe opakujú a fotia sa v tej istej polohe. Ako keby boli bez fantázie. Mamičky chcú pri novom kúsku odfotiť svoje ratolesti. Iní zase svojich štvornohých miláčikov. Keď ich psík vy- drží sedieť aspoň minútu na jednom mieste a oni ho môžu vyfotiť, veľmi sa z toho tešia. Potom hlasno kričia: „Good girl!“ alebo „Good boy!“ Záleží na tom, či je to sučka alebo pes. „I don‘t read what I believe in the papers”, slov- nou hračkou Banksy trefne komentuje ďalšiu novi- nársku kačicu. Projekt Better Out Than In sa niesol v znamení rýchlosti. Po zverejnení novej fotografie a približnej lokalite na internete sa ľudia začali bláz- niť. „Kde je nový Banksy?“ znela otázka mesiaca októbra. Rozhodujúce bolo, kto ho nájde skôr. Fa- núšikovia alebo hateri? Samozrejme, že ani médiá nezaostávali. Tiež sa ponáhľali zvýšiť si svoju sledo- vanosť.Pravidlo,čobolodnesnové,zajtrajeužstaré, platilo dvojnásobne. A tak senzáciechtivým médiam nezostávalo veľa času na overovanie informácií. Ve- ľakrát sa stalo, že uverejnili nepodložené, neovere- né a nepravdivé správy tak, ako to bulvár často robí. Napriek nespočetnému množstvu zverejnených fo- tografií sa aj tak stále nevie, kto Banksy je. Zakaž- dým bol totiž na fotografii úplne iný muž. Inokedy sa dala do obehu správa o novopočmáranej stene, aby na druhý deň vyšla ďalšia: „Sorry, that isn’t Banksy!“ Hateri alebo pár dôvodov, prečo niektorí nemajú Banksyho v láske Jeho práce boli zvyčajne rôznymi spôsobmi znehodnotené. Zväčša je to jednoducho závisť alebo možnosť, ako sa rýchlo zviditeľniť pri už zaručenej medializácii. nymný umelec vytvoril provizórnu galériu. V ohraničenom a ochrankou stráženom priestore sú zavesené dva veľké obra- zy. Pri bráne stojí obrovský vyhadzovač a púšťa ľudí len v ma- lých skupinkách. Predtým, ako im dovolí ísť dovnútra, obozná- mi ich s podrobnými inštrukciami: v tzv. galérii je zákaz fajčiť, behať, strkať sa alebo predbiehať. Takisto nie je povolené obra- zy chytať alebo sa o ne opierať. K dispozícii majú malé občer- stvenie, čo v tomto prípade bola voda. Priestor je ohraničený len pleteným plotom, odkiaľ je všetko pekne vidieť, no veľa ľudí čaká v rade. Všetci sa chcú dostať dnu. Ale tak to je New York. Tú sú ľudia zvyknutí čakať v rade. A čím väčší rad, tým viac ľudí to láka. Neskôr sa médiami šírila správa, že Banksy zaplatil za lukratív- ne miesto 50-tisíc dolárov. Pravda je však taká, že majiteľ mu dal tento priestor k dispozícií úplne zadarmo. Deň 12 Lokalita Manhattan. Manhattan?! Tak toto sa môže zdať ako celodenná hádanka. Lenže ani nie do hodiny sa už na sociál- nych sietiach šíri správa o presnej adrese. Ako pri každom no- vom kúsku, aj tu je veľa ľudí. Fotia sa, obdivujú alebo pozorujú dav a rôzne reakcie ľudí. Niektorí vôbec nevedia, o čo ide, ale aj tak si urobia fotku. Reportéri robia rozhovory nevedno s kým a ošiaľ je na svete. Deň 18 Lokalita Chelsea. Štvrť známa tiež nespočetným množstvom umeleckých galérií, ktoré sa tu nachádzajú. I preto tu náš ano- Miestni writeri sa naozaj dosť namakajú a ani zďaleka sa im nedostane toľkej pozorornosti. Potom príde niekto zvonku, na- píše na stenu suchý odkaz a bum, všetky oči sú na ňom. Taktiež sú veľmi teritoriálni a keď im niekto cudzí popíše ich priestor, oni popíšu jeho. Ďalši zastávajú názor, že to, čo Banksy robí, je pravým opakom toho, o čom grafitová kultúra je a pokiaľ by ho policajti prichy- tili pri vandalisme, vyšiel by z toho len s malými škrabancami. Pričom obyčajného writera by nekompromisne vzali do väzby. V každom prípade je New York osobité miesto s vlastnými pra- vidlamianiejeľahkésatupresadiť.ABanksytotunaozajprevet- ral.Daťdopozoruskorocelémestosanepodarílentakniekomu. páN BOžský ala banksymánia v new yorku Takzvaný Do It Yorself suvenír z Banksyho projektu v New Yorku Better Out Than In Obrázok je k dispozícií na www.banksyny.com. Už len stiahnuť a vytlačiť na tričko. Dnes by ste len ťažko hľadali vlak v graffitovom šate. K tomu prispelo aj špeciálne oddelenie. Pracovnící Citywide Vandals Task Force bojujú proti tejto podobe vandalizmu a keď práve nezatýkajú graffiťákov, tak vzdelávajú spoločnosť. Foto AlExAnDrA uZIk, IntErnEt 36 inspire magazine god issue street art

Dielo Chrisa Staina v galérií The Bushwick Collective Chris sa venuje nástennej maľbe i šablónovej technike, ktorú zároveň v new yorku vyučuje. “Je to zvláštna energia robiť umenie na ulici. Celé sa to začalo graffitami v metre tu v new yorku. no a táto iskra je to, čo ma inšpiruje dodnes”, hovorí Chris o svojej vášni a práci v jednom. na otázku o Banksym len dodal, že jeho novú prácu vôbec nesleduje. www.chrisstain.com magazine with a difference

Táto ojedinelá exhibícia je už na konci. Niektorí sa s tým nevedia zmieriť a na sociálnych sietiach smútia. Iní chcú tento ošiaľ ešte využiť a vymýšľajú rôzne veci, zväčša však z toho vzíde nezaujímavý gýč. Pre iných sa maliar z Bristolu obkukal a pekne zapadol do mainstreamu, i keď sám je jeho odporcom. Zvy- šok si vydýchol, že sa to už celé skončilo a priemerná newyorská konverzácia sa tak vrátila k téme o počasí. Jowy Romano je rodák z New Yorku. O graffiti a street art scéne píše už mnoho rokov a k tejto téme vie povedať viac, ako veľa tzv. expertov. Jeho blog Subway Art Blog má veľkú návštevnosť. Pretože zachováva anonym- itu ľudí, o ktorých píše, má veľmi dobré kontakty spomedzi tých najlepších a najznámejších writerov a street artistov v meste. About me My interest in Graffiti and Street Art started with a website I created called Subway Art Blog, a blog about art in and about NYC‘s subway system. A few years ago I created Graff Cal, a listing of Graffiti and Street Art events. I‘ve also been involved in the subculture through curation and zine-making. About Graffiti and Street Art in New York Graffiti and Street Art are a big part of New York culture and New York is a big part of Graffiti and Street Art culture. Banksy‘s Better Out Than In project is essentially the artist‘s pilgrimage to the mecca of urban art. A wise man once said of this city: „if you make it here, you can make it anywhere.“ This applies to Graffiti and Street Art as well. Artists come from all over the world to do work in the streets and Banksy is just the latest. Street Art is anti-establishment in nature. It doesn‘t live in a gallery, or a mu- seum and most of it was not done for money. In a way, it‘s the purest form of art. I‘m a former art student myself, and I am pretty disappointed in the direction the art world is headed right now, but Graffiti and Street Art give me hope. About Banksy in New York I really appreciate what Banksy is doing in New York this month. It‘s not be- cause I think his stencils are incredible – if you want to see some of the best stencil Street Art, check out NYC‘s own Chris Stain or Icy & Sot. The genius in Banksy‘s work is the way he orchestrates the reaction to it. He is the only street artist with pop-star status, and he is using that to make a really smart commentary on the art world, in many ways further exploring themes in his film Exit Through the Gift Shop. All the fanfare for each of Banksy‘s pieces has been absurd, and he knows it. Each piece has attracted droves of people, many of whom don‘t care about Street Art, or even art in general. Graffiti writers have come out to get their name next to (or on top of) the pieces to get some quick fame. All of these people are falling into a trap set by Banksy. He has made his work less about the imagery and more about the reaction to the work and he is doing this quite successfully. One of his pieces out in East New York (pretty far out of the way for most of Banksy‘s fans) started attracting crowds and some of the locals caught on and started covering the art with cardboard and charging people for views. Of course, some people actually paid to see the work. I wouldn‘t be at all surprised if Banksy actually planted those men there, but it doesn‘t matter, because the effect was the same. Banksy‘s highly accessible art in the street became just like art in a museum, requiring an admission charge. A few days later, Banksy set up a stand near Central Park, selling his work on canvases for incredibly low prices. He did not post about this on his blog until after the fact. It took hours to even sell a single piece of art, and by the end of the day, he only sold a few pieces. One of the most famous living artists set up a stand selling his art at an absurd discount, and only a few passersby thought it was worth their money. This is what I mean about the true art be- ing more in the reaction. In this case, when taken out of context, his artwork was practically worthless. Shortly after he announced the stand on his site, the work at the stand was estimated at a value of over 1 million dollars. My favorite part about Banksy‘s little game is that only the true fans really get it. For this, I have a lot of respect for him. Instead of cashing out on a big gallery show, he is using his fame to say something that needs to be said. —aLexandra uZik www.subwayartblog.com www.nyc.graffcal.com The Notorious B.I.G v galérii The Bushwick Collective The Bushwick Collective je street artová galéria. nachádza sa priamo v uliciach Bushwicku, kde sú vo vyhra- denej oblasti pomaľované celé steny domov. Maľby na seba nadväzujú a keď sa prechádzate ulicou, je to, akoby ste boli v galérii. V dnešnej dobe býva v tejto brooklynskej štvrti veľa umelcov. Zároveň je to aj novodobá mekka graffiti a street artu v new yorku, preto tu tieto diela majú veľký ohlas. Vskutku úžasné kúsky sú od umelcov z rôznych kútov sveta. Prihlásiť sa môže každý, kto sa tejto forme umeniu venuje. Stačí poslať ukážky vlastnej tvorby a čakať, či vás prevádzkovatelia galérie vyberú. Graffiti Hall of Fame GHOF je stena, ktorá sa nachádza na školskom dvore vo východnom, alebo inak povedané v španielskom Har- leme. Myšlienka Siene slávy vznikla celkom prirodzene, keď sa mladí writeri poflakovali po nociach na školáku. Kedže práve nesprejovali vlaky, trochu sa nudili, a tak začali písať sprejom na stenu. Ray Rodriguez, pracovník školy v tom videl veľký potenciál a v roku 1981 získal povolenie na legálne maľovanie graffít na tomto škol- skom dvore. navyše mesto zaplatilo aj za farby a spreje. Odvtedy sa tu vystriedali tí najznámejši, najslávnejší a najlepší newyorskí writeri. Samozrejme, možnosť maľo- vať sa dostala aj umelcom zvonku, avšak presadiť sa nemali veru ľahké. Hall of Fame sa riadi heslom: „Strictly kings and better”. Banksyho pobyt v New Yorku očami karikaturistu Jeremyho Nguyena Jeremy je umelec, ktorý žije v newyorskej štvrti Brooklyn. Kreslí komiksy, v ktorých satiristicky znázorňuje umenie a kultúru. Obdivuje Banksyho zmysel pre humor a aj iró- niu, ktorou často komentuje spoločenské alebo politické dianie. Tohto slávneho street artového umelca a svet okolo neho Jeremy rád používa ako predmet vo svojich kres- bách. www.jeremywinslife.com Banksy set up a stand near Central Park, selling his work on canvases for incredibly low prices. He did not post about this on his blog. It took hours to even sell a single piece of art, and by the end of the day, he only sold a few pieces. One of the most famous living artists set up a stand selling his art at an absurd discount. 38 inspire magazine god issue street art

od pádu komunizmu uply- nulo 24 rokov. vďaka tomu môže dnes vychádzať maga- zín a vďaka tomu sa nielenže môžete dočítať o dizajnér- skych showroomoch, máte šancu ich vidieť na vlastné oči. stále však máme oproti západu čo doháňať. Napriek náskoku už aj u nás vznikajú nové veci. Slovenský zákaz- ník si postupne začína všímať domácu tvorbu a nemá prob- lém si kúpiť náš výrobok. Vi- sačka „Vyrobené na Sloven- sku“ v nás vyvoláva hrdosť. Visačka na výrobku je síce ne- nápadný, zato dôležitý detail. Chceme vedieť, kto a z čoho ho vyrobil. Visačka preto ni- kdy nesmie chýbať. Je to aj miesto, kde dizajnér či vý- robca môže na pár centimet- roch porozprávať celý príbeh a chytiť tak zákazníka za srd- ce. Ja dokonca visačky zbie- ram. Každú si vždy pozriem. Minimálne logo a cenu. Zákazníka treba rešpekto- vať. Nielen mu ponúknuť to, čo by ho mohlo zaujať, ale aj v zaujímavom a pre indi- viduálneho dizajnéra aj ori- ginálnom obale. Ten sa však netýka len tovaru. Zážitok z nákupu lokálneho dizajnu je tiež miesto predaja. Po- vedzme, že vás nejaký slo- venský návrhár zaujal a chceli by ste si kúpiť jeden z jeho modelov. Ukázali ste záujem. Chcete podporiť domácu produkciu a kreativitu. Prí- stup a vôľa nie sú všetko. Roz- hoduje realita. Tá diktuje vý- sledky. A tu nastáva problém. Žijete uponáhľaný život v pracovnom kolobehu: práca, domov, práca, priatelia, rodina, domov, práca. Nemáte čas hľadať obchod so slovenským odevným dizajnom. len osobné kontakty. Dizaj- néra oslovíme len pri výni- močných príležitostiach ale- bo chceme niečo vyložene na mieru. slovenský dizajn sa pred nami ukrýva? Áno. Nie však naschvál. Ľu- dia totiž najčastejšie nakupu- jú v obchodných domoch. Prenajať si tam priestor je pre slovenského návrhára ne- možné. Finančné nároky sú príliš vysoké. Niečo také si môžu dovoliť len veľké znač- kové reťazce, ktoré ponúkajú stovky rovnakých kusov za nízku cenu. Návrhár produ- kuje originály a pri nich býva cena vyššia. Ani bratislavské Staré Mesto zatiaľ neponúka priestor, ktorí by si mohli dizajnéri dovoliť. Splatiť nájom majú problém aj reštaurácie, či bary. Ak však náhodou po- čas prechádzky narazíte na obchod s oblečením, na 99 % v ňom nebude sloven- ská móda, také by ste spočíta- li na prstoch jednej ruky. Na západe v takýchto prípadoch zasiahne mesto, ktoré vlastní rôzne nevyužité nehnuteľ- nosti. Pomáha tak budova- niu kultúrnosti a rôznorodo- sti. Ostáva veriť /a pracovať na tom/, že sa toho čoskoro dočkáme aj u nás. výstavy a prehliadky nestačia Máme niekoľko podujatí, kde sa so slovenskou módou stretnúť dá. Dizajnérske mar- kety, kultúrne festivaly. Tie sú však skôr zamerané na hand-made dizajn. Teda na drobnejšie predmety, bižu- tériu. Kompletný outfit do práce, či do spoločnosti od Jednoducho naň nenarazíte. Butiky našich návrhárov by ste v obchodných centrách hľadali márne. Rovna- ko ich nenájdete ani v centre Bratislavy. Ostávajú teda sLovenský ZákaZník si PostuPne Začína všíMať doMáCu tvorbu a neMá ProbLéM si kúPiť náš výrobok Visačka „Vyrobené na Slovensku“ v nás vyvoláva hrdosť. Visačka na výrobku je síce nenápadný, zato dôležitý detail. Foto MArtIn hAburAJ, vlADIMírA hrADEcká DIzajNérske shOwrOOMY boli ste už v dizajnérskom showroome? odborníčkynamóduamarketingviolafetisováaKamilaBoudová magazine with a difference

Bratislavský showroom ukázal mnohé. V prvom rade vysokú kvalitu modelov. Pozitívne reakcie prišli aj od pozvaných módnych expertov zo zahraničia. Slovenská móda to podľa nich má dobre našliapnuté, má totiž čo ponúknuť. slovenského dizajnéra tam nenájdete. Na druhej strane by to bolo aj trocha zvláštne. Ponúkať „ready-to-wear“ alebo večernú róbu na umeleckom trhu. Odev si pred- sa len vyžaduje trocha sofistikovanejší spôsob predaja. Žijeme vo svete internetu. Podarí sa nám preklikať na správnu adresu. Pri niektorých sa dajú pozrieť komplet- né kolekcie, ceny, farby a veľkosti. E-shop má však zo- pár nevýhod. Odevu sa nemôžete dotknúť, „omakať“ si kvalitu a k nákupnému rituálu patrí aj skúšanie pria- mo na telo. To internet nedokáže. Zatiaľ však online vyhráva. Existujú aj dobre známe módne podujatia, víkendy a podobne. Na móle predvedú modelky celé kolekcie. Všetkým všetko sedí ako uliate. Dizajnér odviedol dob- rú prácu a zapálil v nás túžbu obliecť si jeho dielo. Zis- tíme si meno, hľadáme adresu ateliéru, skontrolujeme, či má aspoň internetový obchod. Neúspešne. Je to totiž začínajúci návrhár a nič z tohto ešte nestihol. Rovnako ako vy, aj on by bol rád, keby mohol svoju prácu vidieť na ľuďoch v uliciach slovenských miest. dôležitosť showroomov Ideálnym spôsobom, ako dostať tieto jedinečné ko- lekcie k zákazníkom, je práve dizajnérsky showroom. Z anglického názvu by sa mohlo zdať, že je to priestor na pozeranie sa, bez možnosti vyskúšať si, prípad- ne nakupovať. Správna interpretácia je priaznivejšia. Showroom je skôr „predajná výstava“, ktorá spája dve funkcie. Výstavu a predaj. Kolekcie odevných dizajnérov sú originál- ne kusy vyrábané zväčša lokálne a v malých sériách. Je na nich krás- ne to, že čokoľvek si kúpite, to vám sadne ako uliate. Strihy totiž robil do detailu profesionál a každý kus skontroloval a vyskúšal. Klient tak dostane skutočnú kvalitu a najmä lásku, ktorú dizajnér do každého kusu vkladá. Showroom je teda miesto, ktoré svoje kolekcie môže ukázať a prezentovať svetu. Po- núkne tiež priamo na mieste zákaz- níkovi osobný servis. Vo svete showroomu existujú už dlho a fungujú na niekoľkých sys- témoch. Sú to buď stále priesto- ry s vlastnou značkou, teda akési multi-brand butiky. Ponúknu dizajnérovi priestor a servis. Tento druh slú- ži skôr pre odbornú verejnosť. Navštevujú ich najmä majitelia a nákupcovia (buyeri) vlastných obchodov, ktorí si tam vyberajú kolekcie a kusy do svojich predaj- ní. Showroom je dôležitý medzičlánok v distribučnom systéme. Dizajnér si ho prenajme na to, aby nákupcovia mali prístup ku kolekciám. Dizajnér sa tiež môže spo- ľahnúť, že sa jeho modely skutočne dostanú k zákaz- níkovi a on sa o túto časť predaja nemusí starať. Ani to však nie je zadarmo. Je len na návrhárovi, ako sa roz- hodne svoj biznis financovať. Či pôjde do vlastného alebo využije externý systém. Potom sú tu krajiny, v ktorých módny priemysel nie je až taký rozvinutý, no kúpna sila a aktivita dizajnérov je vysoká. V týchto štátoch, ako napríklad v Rakúsku alebo Maďarsku existujú showroomy, ktoré v sebe kombinujú rôzne funkcionality. Okrem kontaktu s profesionálnymi nákupcami slúžia aj ako bežné ob- chody. Dizajnér tak môže komunikovať ako so svojimi obchodnými, tak aj koncovými zákazníkmi. S každým však rieši iné otázky a témy. Je to však rozhodne miesto, kde sa dá vybaviť všetko na jednom mieste. Jedna zá- kazka alebo celá kolekcia. showroomy v Bratislave Dizajnérske showroomy zažila koncom októbra prvý raz v histórii aj Bratislava. Boli súčasťou podujatia Fashion LIVE! Slovenskému zákazníkovi, ale aj dizaj- nérom sa otvorila príležitosť na priamy predaj. Fashion LIVE! ukázalo správny model módneho podujatia. Pro- fesionálne prehliadky a showroomy. Milovníci módy mohli prísť pozrieť a najmä zakúpiť priamo na mies- te kolekcie slovenských a českých dizajnérov. Mnohí z nich ešte predvádzané modely nikdy nevideli zblízka. Vo White Showrooms v Kontakte na Ventúrskej 12 v Bratislave sa prezentovalo 32 slovenských a českých značiek. Počas jedného víkendu sa predalo vyše 70 kusov odevov a mnohí dizajnéri získali individuálne objednávky. Osem značiek dokonca dostalo ponuku od nákupcov z Prahy. Svoje výrobky budú môcť pre- dávať v multibrand obchode v Čechách. A tomu sa hovorí skutočná podpora slovenského odevného prie- myslu. Každý dizajnér potrebuje, aby sa jeho výrobky predávali, aby mohol financie investovať do ďalších a ďalších kolekcií. Ak sa chce presadiť, mal by priniesť ročne aspoň dve kolekcie. To je však finančne náročné a ak nechce do biznisu investovať financie z vlastného vrecka, tak je fungujúci systém a sieť odberných miest nevyhnutnosť. Cieľom takýchto podujatí je konečne naštartovať komunikáciu s nákupcami z rôznych krajín a miest. Módny priemysel je veľmi dynamické odvet- vie. Nikdy nespí. Reagovať treba veľmi flexibilne a chy- by sa len ťažko prehliadajú. Vzťahy medzi dizajnérom a nákupcom musia byť profesionálne a kvalita výrob- kov je na prvom mieste. Nemôže sa stať, že by majite- ľovi obchodu prišla zásielka nesko- ro, a v inej kvalite, ako si objednal v showroome. Nevyhnutná je aj do- kumentácia: ceny, popisy, visačky či katalógy. Bratislavský showroom ukázal mno- hé. V prvom rade vysokú kvalitu modelov. Pozitívne reakcie prišli aj od pozvaných módnych expertov zo zahraničia. Slovenská móda to podľa nich má dobre našliapnuté, má totiž čo ponúknuť. Showroomy určite nepovedali posledné slovo. Do Bratislavy sa určite vrátia. Vždy sa v nich dá objaviť niečo nové. Móda má totiž tisíc tvárí. —ZuZana bobiková, Fashion business and Marketing www.slovakfashioncouncil.sk diZajnérske showrooMy ZažiLa konCoM októbra Prvý raZ v histórii aj bratisLava violafetisová,KamilaBoudováamodelka violafetisováamodelka 40 inspire magazine god issue Fashion

maria oberfrank je výnimočná žena, ktorá s ab- solútne stoickým pokojom stíha toľko vecí, že všetci naokolo len žasnú. Má úspešnú vlastnú odevnú značku Pitour, riadi dizajnérsky obchod priamo v srdci Viedne a k tomu spolu s Elvyrou Geyer a Zigi Mueller-Matyas spoluorganizujú Vienna Fashion Week. Pozvali sme ju aj na jedi- nečnú akciu svojho druhu Fashion LIVE! v Bra- tislave, v októbri 2013 a na našu veľkú radosť pozvanie prijala. Ba čo viac – bola nadšená a my s ňou! maria, začnem takou klasickou vetou: povedz nám niečo o sebe. maria: Ďakujem, v prvom rade som aj ja sama módna dizajnérka, mam vlastnú značku (www. pitour.com, pozn. red.) a poznám všetky pozití- va i negatíva toho, čo znamená zamestnávať samé- ho seba, čo znamená byť kreatívnym človekom, predávať svoje vlastné kolekcie a vedieť sa z toho uživiť. V každom prípade je to veľmi zaujímavé.☺ si spoluzakladateľkou vienna fashion Week, ktorý sa tento rok konal už po piaty raz. čo bolo takým štarto- vacím bodom, impulzom, aby ste začali (zigi, elvyra a ty) vfW organizovať? ako sa to vlastne začalo? maria: No v podstate bolo dvadsiate prvé storočie a Viedeň stále nemala svoj Fashion week... zdalo sa nám to absurdné... Pred časom som mala úžasnú šan- cu dostať sa do priestorov Museumsquartier a otvoriť si tam vlastný obchod. A tak sme prirodzene začali robiť malé vlastné prehliadky so spriatelenými dizaj- nérmi. Tieto prehliadky boli viac a viac navštevované a viac a viac dizajnérov sa na n ich chcelo zúčastňovať. Už druhý rok to bolo úžasné, v podstate prehliadky „explodovali“, a tak Zigi a Elvyra prišli za mnou, či by sme event nespravili profesionálne. Tak, aby sa na ňom v podstate každý dizajnér z tohto priemyslu mohol zú- častniť a predviesť svoju prácu. No a to bol rok 2009, už je to päť rokov a VFW sa stále zväčšuje... zaujímali by ma vaše ciele, ciele organizátorov vfW – čo chcete dosiahnuť v širšom horizonte? maria: Chceme spraviť z Viedne akýsi „obchodný uzol“ pre módnych profesionálov, pre dizajnérov a ve- rejnosť. Samozrejme, dizajnéri môžu vždy ísť do Parí- ža, Londýna či Milána, ale takisto by mali mať možnosť predviesť kolekcie aj tu, v Museumsquartier vo Viedni. Takisto chceme vytvoriť miesto pre nákupcov, pre ma- jiteľov obchodov z Rakúska, aby mali možnosť nakúpiť rakúskych dizajnérov doma a nemuseli za nimi cesto- vať na iné veľké fashion weeky pre objednávky. V mi- nulosti sa aj často stávalo, že rakúske butiky objavovali na parížskych veľtrhoch rakúskych dizajnérov a tam s nimi robili objednávky, aby ich nakoniec mohli pre- dávať doma... to bol tiež moment, keď sme už vedeli, že s tým chceme niečo urobiť aj vo Viedni. Niečo, čo je dobré pre našu ekonomiku, pre dizajnérov, ale aj pre verejnosť, pretože je to niečo , čo vám pripomína, že to, čo nosíte, nie je vyrobené v Číne alebo Bangladéši. Má to síce svoju cenu, ale dáva vám to záruky, že nosíte model vyrobený férovo a zodpovedne a vráti sa to v po- dobe podpory lokálneho priemyslu i v podobe daní. tvoj obchod, kde okrem vlastnej značky ponúkate aj priestor na predaj iným dizajnérom, je v priamej blíz- kosti miesta viedenského fashion weeku. pociťuješ vplyv tejto akcie aj na obratoch v obchode? ako je systém vfW nastavený? maria: V podstate máme zhruba 60 prehliadok, showroomy pre profesionálnych nákupcov na objed- návky kolekcií a tzv. „sales area“, kde vystavujúci dizaj- néri môžu predávať svoje kolekcie návštevníkom VFW. K tomu patria rôzne pridružené akcie, či už v samot- nom mieste konania alebo aj po celej Viedni. ľudia boli nadšení. To isté bolo aj počas ďalšieho roč- níka, keď Slovak Fashion Council s nami spolupraco- val na pritiahnutí ďalších slovenských značiek (Buffet clothing, Izabela Komjati, Eleonóra Gašková), takže ja dúfam, že naša spolupráca bude ďalej pokračovať. —dana kLeinert, slovak Fashion Coucil, o. z. www.slovakfashioncouncil.sk maria: Áno, zvýšenie obratu pociťujeme hlavne tesne po akcii, keď sú ľudia nabudení z prehlia- dok a prídu sa k nám pozrieť a nakúpiť. hovorili sme spolu pred časom aj o podpore rakúskeho ministerstva kultúry – ako to u vás funguje? maria: Väčšina peňazí, z ktorých hradíme všetky poplatky, pochádza od partnerov a zúčastnených dizajnérov. Dostávame aj príspevok od minister- stva kultúry, ktorý používame na podporu ra- kúskych dizajnérov – môžu tým platiť o trochu nižšie poplatky ako ostatní. už si videla aj nejaké prehliadky z akcie fashion live! – čo si o nich myslíš? maria: V prvom rade je Stará tržnica úžasné miesto s úžasným okolím. Bolo to skutočne pro- fesionálne pripravené. Každá prehliadka, ktorú som videla, bola plná ľudí a tí boli nadšení. Bolo vidno, že sa im to skutočne a úprimne páčilo. fashion live! je prepojením prehliadok, show- roomov a sprievodných akcií. myslíš si, že toto je správna cesta pre slovenských dizajnérov? maria: Som o tom presvedčená. Myslím, že sme všet- ky susedné krajiny v podstate v podobnej situácii, keď sme v minulosti boli veľmi ovplyvnení módou z Paríža alebo Talianska, v obchodoch sme mohli nájsť módu iba z tých krajín. Takže je tu rovnaká situácia, ako bola u nás, v Rakúsku. Dizajnéri si jednoducho musia vyhrnúť rukávy, otvoriť vlastné obchody alebo spojiť sily a otvo- riť ich spolu. Ako napríklad to, čo som spravila ja v mo- jom obchode – pristúpili ku mne viacerí dizajnéri, spo- jili sme sily, snahu a energiu a ono to naozaj funguje. vieš si predstaviť v budúcnosti, že by mohla byť vytvo- rená spoločná platforma vzájomnej spolupráce medzi vienna fashion Week a práve vznikajúcim „sloven- ským fashion weekom“ ? maria: Určíte áno, vždy o tom môžeme hovoriť – veď aj ty si bola súčasťou nášho fashion weeku (značka Dana Kleinert, VFW 2012, pozn. red.) a bol to veľký úspech, Maria oberFrank dizajnérka, majiteľka obchodu a spoluzakladateľka vienna Fashion week „V prvom rade je Stará tržnica úžasné miesto s úžasným okolím. Bolo to skutočne profesionálne pripravené. Každá prehliadka, ktorú som videla, bola plná ľudí a tí boli nadšení.“ —MARIA OBERFRANK má úspešNú vlastNú odevNú zNačKu a riadi dizajNérsKY oBchod priamo v srdci viedNe Foto MArIkA MAJorová magazine with a difference

Autorka fashion a šperkárskej značky Dreve- ná Helena nie je drevená, ani Helena. Páči sa jej e-e-a e-e-a v názve a Helena je krásna, ženská, prirodzená a skromná. Napríklad ako Helena Trójska. A nám sa taká páči. Po návrate z Londýna Lucia Marcinková (šikovné žieňa za Drevenou Helenou) ne- vedela presne, čomu by sa chcela venovať. Začala sa teda venovať tvorbe šperkov, ku ktorým pridala aj doplnky a nedávno zača- la šiť aj šaty. Práve spätná odozva ju posúva ďalej a núti ju neustále sa zlepšovať. Dizajn ani módu nikdy neštudovala, no remeslo si nesmierne váži. Lucia dokazuje, že nadše- nie a chuť učiť sa občas naozaj stačia. „Stále sa učím šiť, aj vďaka kamarátke Dominike, s ktorou spolupracujem. Mame som zobrala šijací stroj a ušila som si letné šaty, také jed- noduché, aké som tu nevedela nájsť. Tak, ako si malé dievčatá šijú veci pre bábiky, ja som začala šiť teraz – v dvadsiatich štyroch!“ Práve minimalistický dizajn robí z Drevenej Heleny niečo kúzelné. Niektorí ho označujú za seversky čistý. „Mala som takú potrebu. Páči sa mi, keď je žena jednoduchá – vtedy vynikne, aká naozaj je. Asi som až úchylná na strohé, čisté veci. Tak som sa rozhodla, že tak budem obliekať aj ženy na Slovensku.“ S farbami však narába rovnako opatrne ako s líniami. „Väčšinou robím s čiernou a bie- lou. Farby mám rada, ale mám pred nimi rešpekt. Majú veľký význam a ja sama neno- sím zelenú a modrú – lebo to neviem. Farby, ktoré používam, sú nositeľnejšie, a kto chce farby, ten si ich pridá. V kolekcii som použila aj ružovú, bordovú a béžovú, ale stále ma to ťahá iba k čiernej a bielej.“ A ako podľa nej vyzerá dobre oblečená žena? „Najviac vynikne v jednoduchých veciach. Viac sa otvorí. Naprí- klad jednoduché rovné sivé šaty – vtedy je najkrajšia. Okrem toho pre všetkých chystá na jar zopár prekvape- ní. Už teraz sme nedočkaví!—ZuZ Lobotková www.drevenahelena.com Žena má mať svoj štýl, čo však neznamená sledovať trendy. Stále má byť jasné, že je to ona. Absolútny top je žena, pre ktorú som v Londýne pracovala. Vždy ma očarila, bola prirodzená,jednoduchá,ahralasasvecami.“ Prehliadku zatiaľ nemala, ale chcela by. „Som malý fagan, ktorý len tak prišiel, nemá vyštudovanú školu... A nemala som do- statok vecí, tak som o tom ani nepremýšľa- la.“ Nadchádzajúcu kolekciu jar/leto 2014 by však chcela predstaviť aj takto, širšiemu okruhu nadšencov. „Mám nakúpené už aj látky, trochu svetlejšie. Od januára by som chcela začať šiť, tak v marci by mala byť ko- lekcia hotová.“ Drevená Helena však začínala so šperkami. Náhrdelníky, retiazky na telo, minimalis- tické šperky z kovu a dreva. Aj v tejto sfére by sa chcela posunúť ďalej. „Chcem sa za- čať hrať aj napríklad s plastom. To však chce nové techniky a začať robiť autorský šperk.“ Z nadšenkyne, ktorá robila veci hlavne pre seba, sa cez internetový predaj posunula až do showroomu v KontAKTe počas Fashion LIVE! „Ako som sa bála, že tam nepatrím, tak ma veľa ľudí podporilo. Veci sa im páčia a chcú, aby som tvorila ďalej. Teraz Drevená Helena nabrala na rýchlosti, na čo som ani nebola pripravená. Ale chcem sa tvorbe ve- novať, hoci netuším, kde budem o rok.“ Na showroom Drevenej Heleny sa môžete tešiť už od januára v Cvernovke. Len sme- lo choďte jej krásne veci ochytať a vyskúšať. DreveNá heLeNadáva vYNiKNúť prirodzeNej Kráse Foto JAnA MAkrocZy, lucIA MArcInková „Mala som takú potrebu. Páči sa mi, keď je žena jednoduchá – vtedy vynikne, aká naozaj je. Asi som až úchylná na strohé, čisté veci. Tak som sa rozhodla, že tak budem obliekať aj ženy na Slovensku.“ —LUCIA MARCINKOVÁ 42 inspire magazine god issue Fashion

urban štýl máme radi a bez puojdu by to veru nešlo. inšpiratívna slovenská značka plná vzorov a farieb, netradičných názvov a šialených fotení zaujala aj nás. prečo práve puojd? inšpirovali vás prázd- niny u babky, kde sa na puojde skrývali rôzne veci? michaela: Vyrastala som v rodinnom dome s pôjdom a veľmi rada som tam chodila pátrať po neja- kých vychytávkach. Možno ma to ovplyvnilo vo výbere názvu značky, lebo som tam vždy našla nejaké poklady. Puojd je zároveň slovná hračka slovenského pravidla Píš, ako počuješ. Kto za projektom vlastne stojí? michaela: Ja, Michaela Bednárová!☺ A počas tých ro- kov za Puojdom stálo viacero skvelých ľudí, ktorí ne- jako prispeli k vývoju značky, za čo si ich nesmierne vážim a som rada, že v takej ťažkej dobe sa vždy nájdu ľudia s entuziazmom. V súčasnosti mám externého gra- fického dizajnéra a poradcov na marketing. Želám si, aby som ich raz mohla mať ako naozajstných zamest- nancov a spolupracovníkov. a čo pekné na nás na puojde čaká? michaela: Tak, ako je zážitkom prehrabávať sa na pôjde v zaprášených krabiciach, tak je najlepšie navštíviť ate- liér Puojdu, kde sa stále nachádzajú aj kúsky, ktoré nie ský textilný priemysel. Si myslím a verím. používate aj pekne divné názvy. Grúnik, Nuožky, zubatá, Klasaňa… tie máte od- kiaľ? michaela: Názvy vždy nejako súvisia s ko- lekciou. Niekedy je to ľahké, niekedy treba hľadať vhodné slovo. Najväčší úspech má však zaručene Žatva. Nedávno ste fotili v lese. ako fotenie pre- biehalo? Nebáli ste sa? michaela: Ja osobne sa v lese bojím len tam, kde viem, že môžem stretnúť divného človeka. Zvieratá sú pla- ché, strašidlá neexistujú, nemám sa tam čoho báť. Dob- re, možno by som sa bála, keby som stretla medveďa, ale za tie roky stromáčenia sa mi to ešte nepodarilo. Je to skôr presne naopak, les je pre mňa miesto, kde je mi skutočne dobre. Preto som mu venovala celú kolekciu. Na čo sa môžeme v blízkej budúcnosti od vás tešiť? michaela: Momentálne píšem tieto odpovede v noci o 0:47. Lebo finišujeme s prípravami na akciu, kde inde ako v lese. Keď toto vyjde, už budú po nete kolovať fotky, videá... Budú prezentovať novú kolekciu a ne- tradičný módny happening v lese. No a idú Vianoce a bude sa darčekovať. Potom si oddýchnem, povýletu- jem, naberiem nové sily a vymyslím zas nejaký ten plán na rok 2014. —ZuZ Lobotková www.puojd.sk sú v online obchode. Tradične je Puojd charakteristický vzormi, farbami a skrytými významami... Chcem ľudí potešiť, pobaviť, ale aj donútiť zamyslieť sa. vaše veci sú plné farieb a vzorov. Kde sa vzala inšpirácia? michaela: Ja som študovala textil, nie módu, v tom sa líšim od ostatných návrhárov a preto je pre mňa prio- ritou vytváranie látok. Prvotná inšpirácia bola vytvoriť moderný slovenský suvenír, vytvárala som variácie slo- venského štátneho znaku, ktoré by ľudia vedeli prijať. Neskôr sa tvorba rozšírila o ďalšie inšpirácie – sladkosti, myši, mačky, socializmus... Ale stále sa motám okolo Slovenska a jeho prírody, ľudí, problémov, radostí... V tom hlbšom význame chcem nejako prispieť k lep- šiemu životu na Slovensku, preto sa napríklad zuba- mi-nechtami držím podmienky, že moje veci budú vyrábané na Slovensku a v Čechách. Nastupuje nová ge- nerácia dizajnérov, ktorí by mohli trošku oprášiť sloven- pUOjDs NieKtorými vecami poKojNe puojdeme do lesa inšPiratívna sLovenská Značka PLná vZorov a Farieb, netradičnýCh náZvov a šiaLenýCh Fotení Foto MIchAElA Dutková „Ja osobne sa v lese bojím len tam, kde viem, že môžem stretnúť divného človeka. Zvieratá sú plaché, strašidlá neexistujú, nemám sa tam čoho báť.“ —MICHAELA BEDNÁROVÁ magazine with a difference

No to, čo sme videli, nás pre­ svedčilo, že apokalypsu ne­ zosiela Boh, ale niektorí fil­ mári, scenáristi, herci, ľudia, čo robia špeciálne efekty,... My sme však odvážni. Obe­ tovali sme sa a prežili sme. Tak nakúpte alkohol, zavolajte priateľov a hor sa na najlepšie katastrofické filmy. A my vám sľubujeme, že ak tieto filmy uvidíte, budete ešte škrabkať na dvere u vašej starej suse- dy bez vkusu, aby ste si mohli pozrieť romantickú komédiu Zdeňka Trošku. A aby ste sa na nás nehneva- li, upozorňujeme, že článok je plný spoilerov. Sharknado (Žrakonádo) Dej: Los Angeles je obeťou tornáda, ktoré z oceánu vy- zdvihlo žraloky a tie bombar- dujú ulice mesta a žerú ľudí. Surfista a zároveň majiteľ baru Fin musí s pomocou svojich priateľov nájsť a zachrániť svoju manželku April a dcéru Claudiu pred krvilačnými beštiami. V skutočnosti: Steve „Nechceš sa o tom porozprávať“ z Be- verly Hills v kockovanej košeli má svoj vlastný Peach Peat a jeho lásku Kelly hrá tentoraz Tara Reid aj so svojím somál- skym bruškom. Divoké tornádo vymrští z mora iba žraloky, keď- že nič iné v mori nežije. Žraloky sú všade – v bazéne, v odpado- vej rúre, v domoch – a ak náhodou nie, určite priletia z oblohy s otvorenou tlamou. Všetci sú bezmocní, a tak to do vlastných rúk zoberie Steve a jeho šta- mgasti, ktorí prakticky okamžite vyťahujú spod ba- rového pultu brokovnice a motorové píly, veď sme v Amerike. Keď zistia, že brokovnicou a ani barový- mi stoličkami to nepôjde, vyrobia si hrdinovia v štý- le Macgyvera vlastné nálože na rozohnanie tornád. Final battle: Fenomenálny!!! Spomalený záber podporený melodramatickou hudbou, žralok letí, spomalene letí, otvára tlamu, spomalene otvá- ra tlamu, Steve štartuje motorovú pílu, odhadzuje nevinných ľudí a sám sa vrhá preriediť zúbky pribli- žujúcemu sa žralokovi. Nesmú chýbať dramatické prestrihy na štartovanie motorovej píly, na plačúcu dcéru, na plačúcu ženu, dcéru, oh my god, ženu, oh my god, dcéru, oh my god, ženu, aby sme boli nako- niec svedkami toho, ako sa z útrob tela obrovského žraloka prepíli nový Chuck Norris. A poľovníček nám dokonca vytiahne z brucha aj Červenú čiapočku, sa- mozrejme so všetkými končatinami a živú, keďže mega žralok nežuje, ale hltá. Hláška: „Apocalypse my ass!“ Poučenie z príbehu: Pusťte Donu k maturite!!! Mega Shark vs. Giant Octopus (Mega žralok verzus obria chobotnica) Dej: Nešťastnou náhodou sú rozmrazené praveké tvory – obrovský žralok a ešte väčšia chobotnica. Už zujú, pohryzkajú, aby sa následne vrátili tam, odkiaľ prišli, do hlbín mora. Nie je to ani vtipné, ani smutné, iba dlhé. A keďže sa minul alkohol, recenziu na po- kračovanie s názvom Mega Shark vs. Crocosaurus už nečakajte. Hláška: „Holy shit!“ Poučenie z príbehu: Svaly, nastrelené vlasy a mo- torka už na ženy neplatia!!! Sharktopus (Žrakochobotnica) Dej: Americké vojnové námorníctvo potrebuje efek- tívny prostriedok, ktorý by bol účinný v boji so so- málskymi pirátmi, a tak genetickí inžinieri skrížia bieleho žraloka a chobotnicu. Tento tvor sa však dostane na slobodu a namiesto somálskych pirátov začne útočiť na obyčajných ľudí. V skutočnosti: Už len slovo žrakochobotnica, ktoré slovník slovenského pravopisu pravdepodobne vô- bec nepozná, znie ako spoločenská hra pre opilcov. V každom prípade je žrakochobotnica úplný mega super tvor, ktorý bol zrejme vyrobený so zámerom zabíjať pirátov na súši, lebo vie na svojich chápadlách chodiť. Čo na tom, že pri týchto pravidelných zdra- votných prechádzkach vyzerá žrakopus ako po obr- ne, keď jeho face je vražedný, ako keď kosatku Willy- ho hladkali po jazyku. Žrakopus si jednoducho občas vypochoduje z vody ako Mič Bjukenen, prípadne sa vyšplhá na preliezačku a niekoho zožerie. Samozrej- me, obeť iba stojí a jačí. Neuteká, no väčšinou sa sta- béčkového herca, ktorú milo- val. Ako déčkový herec teraz prechádza našimi dvd pre- hrávačmi. Zlý herec, hrajúci v zlom filme. Lovec zlých fil- mov, odpadlík. Ďalšie úlohy – rozkošný Flip- per, ktorý cerí zúbky a s otvo- renou tlamičkou predvádza svoje triky, keď si dáva letiace dopravné lietadlo ako jedno- hubku pred obedom, Golden Gate ako hlavný chod a ako dezert rozhryzne vojnovú loď, keďže nemá rád obhorené konce koláčov. V ničom neza- ostáva ani veselá chobotnička Paul, ktorá sa hrajká s ponor- kami, ropnými vežami a tipuje, či vyhrá ona alebo žralok. Ne- smie chýbať ani romantická línia, v ktorej sa úplne nepo- chopiteľne vedkyňa-blondína nezamiluje do „psance, který loví psance“, ale do nejaké- ho šikmookého vedca. A netreba zabúdať ani na viacrolového „Holy shit mana“. (Heslo: Mega Shark vs Giant Octopus – The Plane) Final battle: Námorníci v ponorkách strieľajú na mega sharka ako na kolotočovej púti a vždy, keď ho trafia, dajú si high five. Samozrejme, žralokovi takmer nič nie je a nezastaví ho ani po- norka, ovládaná joystickom. Potom príde gigantická chobotni- ca, oblapí mega „šarka“, trošku sa ponaťahujú, potočia, pooli- v praveku bojovali o vládu nad morským svetom a teraz pokra- čujú. Nebojujú však len proti sebe, ale zabíjajú aj ľudstvo. Skupi- na vedcov musí preto zachrániť ľudstvo pred týmito netvormi. V skutočnosti: Hlavná úloha – Lorenzo Lamas s nastrelenými a umelými vlasmi, ktorý v časoch, keď boli jeho vlasy prirodze- né, husté a hodvábne lesklé, býval dobrým policajtom, ale spá- chal ten najhorší hriech, lebo sa dal nahovoriť, aby hral v tomto filme. Snažili sa ho zabiť, ale namiesto toho zabili jeho kariéru Žralok je všade – v kalúžke, v kýbliku, v poháriku, v potrubí,... Koniec! No dobre: Rybári kedysi zranili žraloka, ten to prežil, odplával do jaskyne a skapal. Lenže jaskyňa bola čarovná, a tak sa duch žraloka vrátil, aby vykonal pomstu. desať rán... FiLMovýCh Z histórie vieMe, že sa občas dejú divné veCi napr. z neba padajú kobylky, žaby atď. Foto IntErnEt 44 inspire magazine god issue FiLM

ne, že pri tom státí zakopne, zakričí Oh god, oh my god! Oh, my god! (Nie, nie je to porno!!!) a „zemre“. Keďže policajti ani inžinieri si nevedia dať rady, zá- chrana sveta stojí na dvoch amatéroch s malým čln- kom a notebookom. Baba je samozrejme expertka cez počítače a na špinavú prácu tam je slabý odvar Nicka Slaughtera v kockovanej košeli, ktorú si samo- zrejme pred súbojom musí vyzliecť, aby si ju neušpi- nil a ukázal nám neviditeľný pekáč buchiet. Ale vraj nemáme zabudnúť, že plusom filmu sú kozaté baby. Mínusom zasa to, že tam nehrá David Hasselhof. Final battle: Žrakochobotnica cupká pomedzi skal- ku, pričom „Nick Slaughter“ sa ju pokúša zastaviť sa- mopalom. Keď zistí, že samopal je prd platný, chytí drevenú palicu a mláti ňou túto mega zlú počítačovú animáciu, ktorá je asi tak štyrikrát väčšia než on. Slečna sa me- dzitým snaží žrakopusa vyhodiť do vzduchu cez notebook. Na- nešťastiesabomba,čičotoje,odpaľujecezheslo,čokomplikuje situáciu.Vtomsispomenie,žejejotec,ktorýzostrojilžrakopusa, a s ktorým mala samozrejme nanič vzťah, ju volal „tekvička“, čo neznášala. A div sa, svete, heslo na zničenie žrakopusa bolo... Dosť bolo spoilerov, nechceme vám pokaziť zážitok z filmu. Hláška: Oh no, not like this! Arrrgghhhhhh! Poučenie z príbehu: Keď vás server presviedča, že máte slabé heslo, verte mu!!! Ghost Shark (Duch žraloka) Dej: Z malého mestečka sa za tajomných okolností strácajú ľudia. Svedkovia tvrdia, že na vlastné oči videli ducha žraloka, ktorý sa objaví vždy tam, kde je voda. V skutočnosti: V skratke: žralok je všade – v kalúžke, v kýbliku, v poháriku, v potrubí,... Koniec! No dobre: Rybári kedysi zranili žraloka, ten to prežil, odplával do jaskyne a skapal. Lenže jasky- ňa bola čarovná, a tak sa fosforeskujúci priesvitný duch žraloka vrátil, aby vykonal pomstu. Objavuje sa a zabíja všade, kde je voda. Neunikne mu dievčina na vodnom skútri, ktorú preskočí v štýle „Zachráňte Willyho“, len s tým rozdielom, že jej odhryz- ne vrchnú časť tela; nevykryje to ani chlapec na bazénovej pár- ty, z ktorého zostane len ľudský Molotovov koktail (hlava na- pichnutá na fľaši); vodoinštalatér, ktorého vcucne potrubie pod umývadlom či sexi umývačka v bikinách, ktorú vcucne kýbeľ s vodou, keď umýva auto onanujúcemu tínedžerovi. Neuniknú mu, bohužiaľ, ani bežiace deti, z ktorých hneď, ako ich ošplie- cha voda, ďalej bežia len ich nožičky. Vrcholom je chlapík, kto- rého žralok vyžerie zvnútra a rozdelí na dvoch potom, ako sa napije vody. A to ešte nezačalo pršať... Final battle: Nejaké dievča skočí s akýmsi šípom do vody a pichne ho žraločiemu duchovi do nosa a ten vybuchne. Asi to však nepomôže a niekto musí ísť do čarovnej jaskyne a vyhodiť ju do vzduchu aj s telom žraloka. Aspoň si myslíme, akosi sa nám to po tom všetkom, čo sme už videli, zlialo dokopy. Hláška: „Shaaaaaaaaaaaaaark!“ Poučenie z príbehu: Get out of the water! Mega Python vs. Gatoroid (Mega Python vs. Gatoroid) Dej: Ochrankyňa hadov zachráni niekoľko pytónov tým, že ich vypustí do prírody. Hady sa rýchlo adaptujú, abnormálne rastú a majú obrovský hlad. Vtedy to do vlastných rúk zoberie miest- na policajtka, ktorá nájde riešenie.... V skutočnosti: Otázka: Prečo majú vo filmoch ženy tie najhlú- pejšie nápady? Odpoveď: Múdru policajtku hrá hviezda 80. ro- kov, ktorá má len jedno meno a ochrankyňa zvierat je blondína po plastike. Ale k veci. Blonde brain ochrankyňa zvierat tvrdí, že hadíky „by mali byť vypustené do svojho prirodzeného prostre- dia a nie byť zrazené nejakým vrahom na pickupe.“ Tak ich pus- tí, ale sa to zvrhne, lebo sa premnožia. Vtom dostane miestna big tits policajtka nápad. Napichá kurčatá steroidmi a tými na- kŕmi aligátorov, aby podrástli a vykynožili hadov. Lenže aligáto- rom sa nechce prestať rásť a nejakou blbou náhodou sa aj hady dostanú k vajíčkam po steroidových sliepkach. A tak nám tu vzniknú mega obrie krokodíly a mega veľké hady. Samozrejme, ako všetky zmutované zvieratá sa s tým neserú a ľudia im po čase prestanú chutiť. Tak to berú vo veľkom – vrtuľníky, sklady, obchodné domy (samozrejme, majú megaschopnosť, že keď sa zahryznú, tak všetko vybuchne) a nechýba ani kolotočová atrakcia s názvom vlakový tunel strachu zvaný megapytónia tlama. Okrem toho, že sa bijú krokodíly s pytónmi, pytóny s kro- kodílmi, krokodíly s budovami, pytóny s vlakmi atď, si môžete za hudobného sprievodu a nadávok užiť aj mega hlúpy party crash súboj úhlavných nepriateliek v upnutých šatôčkach. Final battle: Nevieme, ale vieme, ako skončia big tits a blonde brain. Big tits sa vo svojich mega krátkych šatách nestihne vy- šplhať na vrtuľník a had alebo krokodíl ju zožerie. Blonde brain to síce stihne, ale nejakou blbou náhodou vypadne vo svojich sexi šatách z vrtuľníka. Dlho padá a kričí. Keď dopadne do asi 20 cm vody, v ktorej plávajú kusy rozbombardovaného obrieho pytóna, postaví sa, začne skákať a kričať: „I´m alive! I´m alive!“ Vtom pripláva hlava z rozsekaného pytóna a... Hláška: „Bitch please!!!“ Poučenie z príbehu: Nežerte zvieratá napichané steroidmi!!! Mega Piranha (Mega piraňa) Dej: Pôvodne slúžili geneticky modifikované pirane ako potra- va pre hladujúci svet. Jedného dňa sa však dostanú z labora- tórií na slobodu a vydajú sa na Floridu. Zastaviť ich môže iba biologička Sarah Monroeová a agent Jason Fitch. V skutočnosti: Všetko sa začne tým, že hladomor chcú elimi- novať GMO rybami. A niekomu veľmi múdremu (áno, opäť je to žena, a opäť je to tá istá s tým jedným menom) napadne, že najvhodnejšími kandidátmi sú pirane. Zábava sa môže začať. Všetko sa samozrejme zvrtne, lebo rybičky v akváriu nechcú poslúchať a vyberú sa z Južnej Ameriky zaútočiť na Floridu. Ne- vieme, odkiaľ vedia, že majú ísť na Floridu, asi je tam najviac tučných ľudí. Sú to, samozrejme, mega pirane – hermafrodi- ty, dvojžalúdkové, trojsrdcové, nenásytné, ktoré nikdy nebudú mať dosť a kým opustia brehy rieky, budú veľké ako kôň, osem hodín potom ako hroch, za ďalšie štyri ako slon a keď prídu na Floridu, budú ako veľryba. Okrem iného prežijú cestou jadrový útok bez jediného škrabanca, pochutia si na jadrovej ponorke Poučenie z príbehu: Trénujte cvik zvaný „bicykel“, zachráni vám to život!!! Piranhaconda (Piraňakonda) Dej: Doktor ukradne na ostrove vajce piraňakonde. Chcel by ho predať, ale stáva sa zajatcom skupiny ľudí, požadujúcej vý- kupné za jeho život. Podobne sú na tom aj členovia filmového štábu, ktorí na ostrove nakrúcajú film. Zajatie však nie je ich je- diný problém, keďže na ostrove žije tvor menom piraňakonda. V skutočnosti: Tvorcovia filmu skrížili tentoraz piraňu a ana- kondu – zvieratá, čo nevydávajú žiadny zvuk – a vznikol žlto- -čierny mega had, ktorý ručí ako jeleň a hýbe sa ako Snake zo starej Nokie. Tomu ukradnú vajcia, čo ho pochopiteľne naserie, a tak začne buzerovať všetkých po celom ostrove. Samozrej- me aj piraňakonde chutia rôzne druhy elektroniky, s výnimkou kamery. Tú vždy nechá, aby si ostatní mohli pozrieť jej odkaz. Úmrtia sú nudné – krv z človeka vystrekne ako z kvetinového rozprašovača a takmer vždy po ňom ostanú topánky. Fetišist- ka jedna. Final battle: Poslední dvaja – béčkový Bret Pat v obtiahnu- tom tielku a brunetka, ktorá je v tomto filme asi za múdru, dajú bombu do obalu s vajíčkom. Hlúpa piraňakonda ho chytí do tlamy a vybuchne. Na záver nechýba romantický božtek a žili šťastne asi 1 minútu. Hláška: „Catch this you little bitch!“ Poučenie z príbehu: Vždy sa uistite, že ste svoju prácu vyko- nali na sto percent! Arachnia (Arachania: príšery útočia) Keďže šéfredaktorka má arachnofóbiu, máme zákaz rozprávať o tomto filme. Sorry. Bonus Monsturd Dej: Sériový vrah sa v kanáli dostane do kontaktu s chemiká- liou, vďaka čomu sa stane monštrom z ľudského odpadu, pri- čom FBI aj polícia sú mu neustále v pätách. V skutočnosti: Je to len kopa sračiek. A to nie je urážka, ale fakt. Schválne, už vás niekedy prišlo zabiť obrie hovno, ktoré hnusne nadávalo??? Hláška: „Who flung poo?“ Poučenie z príbehu: Aj tak všetko smeruje do sračiek!!! My dobre vieme, že tých filmov je osem, ale Steve a tajný agent dostali ranu navyše za ich výkon. —katarína dráPaLová a keď dôjdu k brehu, začnú sa bezhlavo a bez príči- ny vrhať do budov, okien, dopravných prostriedkov. Skočia dokonca do domu a keďže ide o mega pirane, dom následne exploduje. Poučení predchádzajúcimi filmami vieme, že tieto mega monštrá sú gurmáni, a tak nemôže chýbať super rýchly odraz, skok do výš- ky a rozhryznutie vrtuľníka. Jediný, s kým si rozhod- ne nemali začať, je tajný agent. Štýl, akým odkopáva letiace pirane, je úplne megaepický a nič lepšie sme doteraz nevideli. Final battle: Náhodou sa podarí zraniť jednu piraňu a keď to ostatné zistia, požerú sa navzájom. Koniec! Nič viac nečakajte! Hláška: „It wasn‘t an explosion, it wasn‘t terrorists! It was giant piranha! Yes sir, giant piranha!“ Americké vojnové námorníctvo potrebuje efektívny prostriedok, ktorý by bol účinný v boji so somálskymi pirátmi, a tak genetickí inžinieri skrížia bieleho žraloka a chobotnicu. Tento tvor sa však dostane na slobodu. tak nakúPte aLkohoL, ZavoLajte Priateľov a hor sa na najLePšie katastroFiCké FiLMy sľubujeme vám, že ak tieto filmy uvidíte, budete ešte škrabkať na dvere u vašej starej susedy bez vkusu, aby ste si pozreli romantickú komédiu. magazine with a difference

Najnovší Note ponúka výkonnejší multitasking a v spolupráci s elektronickým perom S Pen ešte lepší zážitok z ovládania. Rušeniu smartfónom pri kreatívnej práci je koniec. O všetkom podstat- nom vás budú decentne informovať hodinky GALAXY Gear. — Inšpirujtesaatvorte svetpodľaseba samsung predstavuje smartfón gaLaxy note 3 a hodinky gaLaxy gear budú vás inšPirovať každý deň Ako išla americká pechota na vandrovku Posledné roky druhej svetovej vojny na európskom bojisku oča- mi americkej pechoty. Desaťdielna miniséria Band of Brothers z dielne Stevena Spielberga spĺňa základné estetické nároky na zimný seriál – sneží tam a je tam kopa červenej farby. Pro- dukcia HBO pristúpila so všetkou scenáristickou a finančnou vážnosťou ku knižnej predlohe z pera amerického historika Ste- phena Ambrosa. Seriál vás prevedie väčšinou západnej Európy na unavených pleciach odvážnej čaty Easy. Turistické vyhliadky, kamarátstvo a statočnosť tvárou v tvár nulovým šanciam na úspech a hlbo- ké filozofické posolstvo o krutosti vojny? Ideálna kombinácia pred Vianocami. O samotároch a anjeloch Od Antarktídy do neba. To je dejisko minisérie z pera americ- kého autora Tonyho Kushnera, ktorý si za dramatickú predlohu Angels in America odniesol Pulitzerovu cenu. Všetko sa začína O cestovateľovi v čase a jeho modrej búdke Potrápili ste sa vojnou, ktorá lomcovala celým svetom, popla- kali ste si so zomierajúcimi gejmi. Je načase zlepšiť si náladu. Zapnite si britskú kultovku Doctor Who, ktorá prerástla origi- nálny zámer krátkeho seriálu pre deti a stala sa najdlhším vy- sielaným dramatickým seriálom, ktorý milujú starí aj mladí z ce- lých britských ostrovov. 900-ročný mimozemšťan cestuje časom a priestorom v mod- rej policajnej búdke, zvyčajne sa dá sprevádzať atraktívnou po- zemskou spoločníčkou a spolu pomáhajú bytostiam na Zemi a iných planétach – včera, dnes, aj v roku 2150. Nemusíte za- čínať čiernobielym pilotom z roku 1963, stačí naskočiť na niek- torú z reštartovaných sérií, napríklad z roku 2005 alebo 2010. Je to oddychové pozeranie, ktoré sa stále drží princípu pocho- piteľnosti pre deti, no zároveň proklamuje vysoké etické nároky a komplexné myšlienky tolerancie, otvorenosti a samých vecí, ktoré v telke zvyčajne nevidíte. Nedajte sa odradiť závanom science-fiction – scenáristi si z tohto aspektu radi robia sran- du. Doctor Who je vhodný nielen pre zarytých geekov, ale pre každého, kto sa rád zabaví novými nápadmi. —ZuZana jakúbková v 80. rokoch v New Yorku príbehom niekoľkých gejov rôzneho náboženstva, ktorí spolu a občas osamote čelia pochybnos- tiam o svete a hrozbe AIDS. Šesťdielna adaptácia z produkčného domu HBO spojila sily he- reckých hviezd ako Meryl Streepová, Emma Thompsonová a Al Pacino v epopeji plnej prostriedkov, ktoré v televízii tradične ne- vidíte. Od anjelov, zjavení až po halucinácie o pokojnom živote s tučniakmi na južnom póle. Scenár poteší aj srdiečka snobov na prešperkované repliky. Odporúčam nasadiť ako novú myšlien- kovú diétu miesto ikstej reprízy Troch orieškov. božská seriálovátrojica čo s načatým dlhým zimným večerom? Máme pre vás tipy na adventné pozeranie. studený Front je Pred naMi Je to oddychové pozeranie, ktoré sa stále drží princípu pochopiteľnosti pre deti, no zároveň proklamuje vysoké etické nároky a komplexné myšlienky tolerancie, otvorenosti a samých vecí, ktoré v telke zvyčajne nevidíte. Foto IntErnEt Zhoranadol,zľavadopravaAngelsinAmerica/doctorWho/BandofBrothers 46 inspire magazine god issue teCh FiLM

Red Bull Music Academy hlási miesto konania unikátneho workshopu pre všetkých talentovaných hudobníkov. Séria hudobných festivalov a workshopov sa v roku 2014 uskutoční v japonskom Tokiu, meste, ktoré zberatelia vinylových platní a fanúšikovia robotických technoló- gií označujú za svoju mekku. Tokio, jedno z najvýznamnejších miest na svete inšpi- ruje všetkých možných umelcov. Dalo dušu mnohým technic- kým vychytávkam, vrylo sa do dizajnových kúskov. Je to mesto, kde sa zrodili bicie Roland, sampler Akai a mixy Pioneer. Džung- la s vyše 13 miliónmi obyvateľov, s hlbokou tradíciou a jasnou budúcnosťou. Keby ste mali nakresliť mapu hudobných klubov, galérií, obchodov s plat- ňami a ďalšími kultúrnymi stánkami, vznikol by ne- skutočný pletenec hustý ako diaľničná sieť v hlav- nom meste Japonska. Či už prostredníctvom hudby, literatúry alebo povojnovej architektúry, moderného tanca a robo- tického priemyslu, kraji- na vychádzajúceho slnka svetu prináša inšpiratív- ne umenie. To sú dôvody, prečo v roku 2014 Red Bull Music Academy za- mieri do Japonska. Účastníci workshopu sa vďaka tomu môžu sústrediť iba na prácu s kolega- mi z celého sveta, na výmenu informácií a skúseností, na prednášky rešpektova- ných lektorov, medzi ktorých patrí na- príklad Bob Moog, Nile Rodgers, Steve Reich, Kim Gordon, Flying Lotus, Gior- gio Moroder, Erykah Badu, Bootsy Col- lins, Brian Eno, Richie Hawtin, Tony Allen, Q-Tip, Sly & Robbie, Chuck D, M.I.A., James Murphy či Moody- mann. V Tokiu sa Red Bull Music Academy mala konať už pred dvomi rokmi, ale tragédia jadrovej elektrárne vo Fukušime ju odsunula do Madridu. Malá ochutnávka? Pozrite si fotky z Red Bull Music Acade- my Weekenderu, ktorý sa konal pred pár dňami v Tokiu. V priebehu štyroch dní sa uskutočnilo osem kon- cepčných predstavení, se- mináre v galériách a po- predných hudobných klu- boch a tiež vystúpenie Henrika Schwarza s mla- dými symfonikmi do DJ setu Gillesa Petersona. Nechýbali pri tom ani zá- stupci labelu Ninja Tune, projekt Deadelus a japon- ská ikona elektronickej hudby DJ Krush. — Prvá Red Bull Music Academy sa uskutočnila v roku 1998 v Berlíne a od tej doby navštívila mnoho svetových motropolí. V každej vyrástlo centrum so špičkovo-zariadeným nahrávacím štúdiom, rozhlasovým štúdiom, prednáškovou sálou, či špeciál- nou inštaláciou tradičných i novátorských vizuálnych umelcov. RedBullMusicAcademy Mieridotokia séria hudobných festivalov a workshopov sa v roku 2014 uskutoční v japonsku Mekka vinyLovýCh PLatní a robotiCkýCh teChnoLógií Prihlasovacia fáza záujemcov o účasť na workshope v tokiu sa začína v januári 2014, sledujte weby www.redbullmusicacademy.com a www.redbull.sk/musicacademy a nič vám neutečie! nalaďte si red bull Music Academy radio, vypočujte si exkluzívne rozhovory a sety lentov elektronickej hudby na www.rbmaradio.com daedelusadamoSuzukisnetwork magazine with a difference MusiC

Roční období Kniha Roční období je obrazový album francúzskeho kresli­ ča, ilustrátora, grafika a autora desiatok obrázkových kníh pre deti a dospelých. Je o striedaní ročných období, o plynú- com čase, o tom ako žijú ľudia v najrôznejšom počasí a ako sa mu prispôsobujú. Je o pozorovaní vecí, krajiny, udalostí a ľudí, je oslavou krehkej premenlivosti prírody. Pre všetky deti, kto- rým nestačí jedno prelistovanie. The Monocle Guide to Better Living Monocle je jedným z najúspešnejších časopisov, ktoré vznikli v uplynulej dekáde. Vyzbrojený nezameniteľným zmys- lom pre estetiku a žurnalistickú húževnatosť, ktorého tím ve- dený šéfredaktorom Tylerom Brûlé, vytvára inteligentné peri- odikum, ktoré opakovane inšpiruje čitateľov po celom svete, pokrývajúc témy od diplomacie až po dizajn. Pre historicky prvú knihu sa redaktorský tím zameral na jednu z kľúčových tém, ktorej sa dlhodobo venuje: ako žiť dobre. Výsledok je The Monocle Guide to Better Living, originálna, poučná a fascinujúca kolekcia článkov, reportáží a odporúča- ní. The Monocle Guide to Better Living nieje kniha o pozlátku. Ide skôr o našlapaný prehľad, produktov a myšlienok, ktoré sú hodné uchovania. Kniha je rozdelená na kapitoly o mestách, kultúre, cestovaní, jedle a práci a odpovedá na kľúčové otázky. Ktoré mestá po- núkajú najlepšiu kvalitu života? Ako vytvoriť dobrú školu? Ako dobre riadiť mesto? Kto robí najlepšiu kávu? A ako naštartovať vlastný inšpiratívny biznis? The Monocle Guide to Better Living funguje ako príručka, no tiež obsahuje eseje, ktoré sa snažia prísť na to, čo robí dobré mesto dobrým mestom, ako vytvoriť pocit domova a prečo je kultúra pre vás dobrá. Toto nie je módna kniha. Je to kniha o hľadaní trvácnych hod- nôt — od kariéry, ktorú budete radi budovať až po nábytok, ktorý vydrží celý život. Je to kniha, ktorá bola navrhnutá, aby zostala vierohodnou, milovanou a používanou. Nenahraditeľ- ný sprievodca tvorivým životom, The Monocle Guide to Bet- ter Living stelesňuje všetko to, čo robí časopis Monocle takým úspešným: jednoduchý štýl a hutnosť novinárčiny. the Monocle Guide to better living vydavateľstvo: Gestalten rok vydania: 2013 jazyk: anglický väzba: tvrdá počet strán: 408 rozmery: 20 x 26.5 cm Monica Bellucci „Vždy som bola fascinovaná zobrazovaním ľudského tela: tváre, ústa, ruky, nohy, ramená, vlasy, pohyby, nahota. To je umenie našej matky prírody. Keď som bola mladé dievča, zasnene som si prezerala fotogra- fie Helmuta Newtona, Brucea Webera a Richada Avedona, no nikdy som nemala postavu modelky. Bola som vysoká, no nie dosť vysoká a zaoblená, bez akejkoľvek túžby byť chudou. Nik- dy som nevzhliadala k dokonalosti diktovanej zákonmi sveta módy. Asi preto, lebo neverím v dokonalosť alebo v akékoľvek iné pravidlo, ktoré si vyžaduje, aby sme všetci vyzerali rovna- ko. Táto kniha predstavuje viac ako dvadsať rokov môjho života pred fotoaparátom. Ponúkla som seba pre jeho pohľad, tvorivo a tiež s vkladom mojej ženskosti. Keď som vstúpila do sveta filmu, táto tvorivosť a schopnosť len tak nechať veci plynúť, ma sprevádzala a dodávala mi dôveru v človeka za kamerou. Som ako múza, ktorá sa zabáva sledo- vaním umelca, ktorý vytvára jej portrét a ktorá žije len skrz ľudí, ktorí opisujú jej tvar. Toto je dôvod, prečo viem, že nikdy nebu- dem fotografkou alebo režisérkou. Nie preto, že by som bola pasívna, ale preto, lebou mojou úlohou je aktívny prístup k roz- hodnutiam, ktoré robím ako objekt. Na konci je výraz podobný láske: odovzdáte sa vášnivo a veľkoryso len tým, ktorí vedia ako vás dráždiť a dovedú vás k tomu, že sa im odhalíte.“ — Monica Bellucci, 2010 —82 bøok & design shõP Monica bellucci vydavateľstvo: rizzoli new york rok vydania: 2010 jazyk: anglický väzba: tvrdá počet strán: 240 rozmery: 28 x 35 cm hmotnosť: 2.2 kg božské knižné tiPy knihy kúpite na www.82.sk 48 inspire magazine god issue books

Bohuvzdorné topánky Prvá Možnosť je vždy LePšia určite súhlasím s tým, že dlho nebolo nič a potom si kdesi niekto povedal, že dosť bolo tmy a za pár dní to vyriešil. a ešte, že dvaja ľudia splodili celý svet. a že niekde v oblakoch levituje starý bradatý pán s hlinenými doštičkami, na ktorých má 10 prikázaní. Foto Iv SAntA Ak patríte k tým (ne)šťastným, kto­ rí trávia (ne)dobrovoľne dopoludnia doma, zvuk zvončeka o takomto čase môže znamenať len dve veci. Poštárka k nim samozrejme nepatrí, lebo jasnovidecky predpokladá, že doma aj tak nie ste a radi si so žltým lístkom obehnete pol sídliska. Takže buď je to sused, ktorý si zabudol kľúče, alebo tá druhá možnosť. Prvá je vždy lepšia. Po pohľade cez priezor máte chvíľu možnosť žiť v sebaklame. Povedzme, že sú to poisťováci. Obchodní zástupcovia. Chlapci s hrncami, muži v čiernom, federálni pracovníci. Ale keď otvoríte a oslepí vás svetlo zo širokého úsmevu prítomných, zistíte, že pravda je oveľa prostejšia. A že sú v podstate z každého trošku. Dobrý deň, chceli by sme sa opýtať, či máte chvíľočku na to, aby ste nám odpovedali na niekoľko otázok. – Chvíľku, ale len malú. Vy ste tu pani domáca? – Myslím si, že odpoveď na túto otázku nie je dôležitá. To máte pravdu... Ehm... Chceme sa spýtať, či si myslíte, že je dôležité čítať knihy, aj v tejto elek- tronickej dobe, keď sú ľudia uponáhľaní a ledva si nájdu čas sami na seba? – Určite áno. Ale predsa len, neuprednostnili by ste možnosť prečítať si knihu radšej na internete? – Určite nie. Prečo? – Pretože vôňu knihy nenahradí monitor na notebooku. Nemôžete si dať nikam krásnu záložku, spraviť si bodku, podčiarknuť si vetu, ktorá vám utkvie v pamäti, alebo vytrhnúť stranu od zlosti. Ehm. (Chvíľka ticha) ... V každom prípade by sme sa chceli opýtať, či poznáte knihu s názvom Biblia. (Hm. A je to tu. V tejto chvíli definitívne opadnú akékoľvek sebaklamy, v ktorých ste do poslednej chvíľky dúfali, že vám chlapci prišli ponúknuť elektronickú čítačku) – Poznám Bibliu, myslím, že každý vie, čo je Biblia. Áno? To je výborné. A čo to podľa vás je? – Kniha Áno, ale aká kniha? – Kniha ako každá iná. Na začiatku to vyzerá v pohode, potom sa to zamotá. Trochu drámy, trochu lásky, trochu nenávisti, dobro a zlo a tak ďalej. Koniec nie je známy, čitateľ si musí domyslieť sám. Ehm. (chvíľka ticha, vol. 2)... Takže ste ju čítali? – Nečítala. Ale viem, o čo tam ide. Povedzme, že sa chtiac–nechtiac dostanete k recenziám. Ako to myslíte? – Myslím, že je dosť známa na to, aby človek aspoň raz v živote počul, o čom sa tam píše. A čo si myslíte o tom, čo sa tam píše? – Nerada sa rozprávam o fantasy knihách, je to kontroverzná téma. Fantasy? Takže ste toho názoru, že Biblia je len niečou fantáziou? – Nie. Určite súhlasím s tým, že dlho nebolo nič a potom si kdesi niekto po- vedal, že dosť bolo tmy a za pár dní to vyriešil. A ešte, že dvaja ľudia splodili celý svet. A že niekde v oblakoch levi- tuje starý bradatý pán s hlinenými do- štičkami, na ktorých má 10 prikázaní, a keď sa podľa nich nebudete správať, zošle na vás nešťastie. Myslím, že máte v hlase istú dávku irónie – Aále kdeže... Napriek tomu, myslíte si, že je dôležité prečítať si ju? – Myslím že áno. To je skvelé! Ako ste dospeli k tomuto názoru? – Len tak. Pretože ľudia by mali čítať knihy. Ale z akého dôvodu by si mal človek prečítať PRÁVE túto knihu? – Ja neviem, ľudia majú rôzne dôvody na to, aby čítali. Prečítala som si Harryho Pottera len pre- to, že v piatej triede si na prednese prózy vybral pasáž z neho chlapec, do ktorého som bola tri dni zaľúbená. Aha. V každom prípade, my sme vám prišli povedať, nevieme, či ste to už počuli, že existuje taká možnosť prečítať si Bibliu doma. – Doma? Akože pred tým sa nedala čítať Biblia doma? Boli na to len špeciálne miesta typu tele- fónna búdka z amerických seriálov, kde bola Biblia priviazaná a v prípade potreby si človek nalis- toval stranu a prečítal si nejakú pasáž? Asi sme sa nepochopili. – Zrejme nie, pretože to bol vtip... Mysleli sme to tak, že si môžete prečítať Bibliu doma, na internete. – Ja som to pochopila. Tak to sme radi. Chceli by sme vám dať takúto zelenú kartičku, je na nej webová adresa. Ak na ňu kliknete, nájdete online bibliu. – To netreba, ďakujem. Zapamätáte si ju? – Ani nie, ja mám dosť zlú pamäť na webové adresy napísané na zelených kartičkách. Ako si však potom prečítate Písmo sväté na internete? – No, zrejme nijako, už som vám povedala, že nečítam knihy na internete. Ale v Boha veríte, nie? – Vlastne ani nie. Ale mohli by ste zmeniť názor, nie? –No, myslím, že nie veľmi chápem, keď niekto verí v moc imaginárnej bytosti. Ktorú nikto ešte ne- videl. A denne sa k nej modlí, alebo jej naopak ďakuje za niečo, za čo môže ďakovať jedine svojej šikovnosti, alebo šťastnej náhode. Ale poznáte to príslovie... Nesúďte niekoho, kým ste si neobuli jeho topánky... – Poznám. Len tie moje sú akési... bohuvzdorné. —vLaďka Makovniková magazine with a difference

Väčšina mobilných telefónov pre- daných na Slovensku, minimálne cez mobilných operátorov, je typu smartfón. Stále sa však ešte stáva, že mnohí majitelia nevyužívajú svoj bystrý telefón naplno. Okrem telefonovania a posielania SMS pritom môžu plniť oveľa pohodl- nejšie a efektívnejšie svoje úlohy a baviť sa nielen jednoduchými hrami, ale aj aplikáciami založený- mi na rozšírenej realite alebo GPS súradniciach. A veľmi jednoducho sa dá Android smar- tfón použiť aj na platenie v obchodoch či trafikách. Túto trochu futuristickú službu Tatra banka ponúka v spolupráci s mobilnými operátormi O2 a Orange. Zá- kladom je technológia NFC, ktorá sa už v mobiloch stáva postupne takou bežnou, ako napríklad WiFi. Nie je to žiadna veda. Stačí mať inteligentný telefón s touto technológiou, účet fyzickej osoby v Tatra banke a byť klientom jedného zo spomínaných operátorov. Nemôže to však byť každý smartfón s NFC, musí byť kácie z Google Play obchodu.Je to komfortné. Netreba pri nákupe každej drobnosti stále vyťahovať peňaženku alebo loviť po vreckách drobné. Pri platbe do 20 eur nie je ani nutné zadávať PIN kód na displeji smartfónu, stačí len priložiť mobil k POS terminálu. — certifikovaný na platby spoločnos- ťou VISA. Túto podmienku mo- mentálne spĺňa 16 mobilov. Ope- rátor vymení bežnú SIM kartu za špeciálnu, ktorá je prispôsobená na NFC platby. V ktorejkoľvek pobočke Tatra banky je ešte po- trebné aktivovať si službu Bezkon- taktné mobilné platby. V prípade klienta Tatra banky stačí telefonic- ky kontaktovať DIALOG Live. Po- sledným krokom je inštalácia apli- Na každý nový model jablkového smartfónu sa čaká s nadše- ním. Posledný iPhone 5 prekvapil zväčšením uhlopriečky dis- pleja na 5 palcov, omnoho vyšším výkonom a ďalšími vylepše- niami. Sklamaním bola absencia technológie NFC. Apple si asi myslí, že je na to ešte čas. Lenže pravda je taká, že NFC už má takmer každý nový Android mobil a využitie tejto technológie si osvojili rôzne aplikácie na prenos údajov aj platieb a aktívne s nimi pracujú tucty spoločností a firiem. Na tento malý problém existuje elegantné riešenie. Tatra banka myslela aj na majiteľov iPhonov, ktorí by chceli využívať plate- nie mobilom. Pre nich má v ponuke špeciálny kryt obsahujú- ci NFC čip s názvom iCarte. Kolujú fámy, že iPhone 6 už NFC podporovať bude. Dovtedy však pre bezkontaktné mobilné platby Tatra banka po- núka prídavné zariadenie iCarte. V podstate to je nenápadný kryt telefónu, ktorý jeho rozmery zväčší len o pár milimetrov. Okrem NFC má teda aj druhé, ochranné využitie. Samozrejmos- ťou sú otvory pre tlačidlá a ob- jektív kamery. V jeho útrobách je NFC čip, ktorý je s iPhonom prepojený cez Apple konek- tor. Napája sa však cez micro USB konektor na spodnej stra- ne krytu. Hardvér musí byť dopl- nený vhodným softvérom. Ďalším krokom je teda inštalácia apliká- cie Tatra banka pre mobilné platby z iTunes. Potom sa už dá zaplatiť v obchode jednoduchým priložením iPhonu k bezkontaktnému terminálu. Aplikácia tiež zobrazuje zoznam prevá- dzok, kde sa dá takto rýchlo a pohodl- ne platiť. — www.tatrabanka.sk/inovacie keď pLaTIť šTýLOvO, Tak MOBILOM s MaLou PoMoCou aj iPhone vie PLatiť beZkontaktne Platenie za tovar a služby nemusí mať formu mincí, bankoviek alebo platobných kariet jeden z najobľúbenejších smartfónov na planéte stále nepodporuje nFC tatra banka to suPLuje riešeníM iCarte Pri nákupe netreba každej drobnosti stále vyťahovať peňaženku alebo loviť po vreckách drobné. Pri platbe do 20 eur nie je ani nutné zadávať PIN kód na displeji smartfónu, stačí len priložiť mobil k POS terminálu. 50 inspire magazine god issue teCh

Reproduktor Onyx značky Harman/Kardon je prvým svojho druhu od značky preslávenej akustickou inová­ ciou. Výkon, presnosť, štýl a schopnosť bezdrôtovo sa pripojiť ku všetkým domácim a mobilným zariade­ niam. Onyx znamená špičkový zvuk kedykoľvek a kdekoľvek! Hl- boké basy si môžete užívať nepretržite až šesť hodín bez pripojenia k zdroju energie vďaka vstavanej batérii. Bezdrôtový dizajn zase umožňuje ovládať pre- hrávanie a streamovanie z akejkoľvek miestnosti v domácnosti – dokonca aj z dvora, keď na to príde. Nech žije lenivosť, teda moderná technika. Onyx je navyše aj praktický. Štýlová rukoväť z nehrdzavejúcej ocele sa spája s tkaninou mriežky a vyhotovením z pravej kože, a to všetko spoločne s intuitívnymi dotykovými ovládačmi pre čistý povrch. Zase raz bez káblov – s nimi si už život ani nechceme predstaviť! rozšírenejšiu možnosť na zaistenie najvyššej kvality zvuku, bez ohľadu na to, akú aplikáciu alebo zdrojové zariadenie používate. Takže androiďáci aj ajfounisti môžu uzavrieť mier. — www.harmankardon.sk Harman/Kardon je už legenda v oblasti kvality zvuku. Štyri meničeaduálnepasívnežiariče(whateveritis☺)vytvárajú klasický zvuk so sviežimi výškami a hlbokými nízkymi tón- mi. Fanúšikovia dobrej hudby ho prosto súrne potrebujú. Možností pripojenia je naozaj hojne – od Bluetooth® s NFC po AirPlay® pre Apple®, DLNA® pre Android a Win- dowsTM, ako aj zadný 3.5 mm prídavný mini konektoro- vý vstup. Pomocou aplikácie pre ovládanie a nastavenie Onyx nastavíte rýchlo a jednoducho. Technológia Harman TrueStream™ je zárukou toho, že si budete môcť vychutnať najlepší možný zážitok z počúvania pri bezdrôtovom streamovaní zvuku. Onyx používa tú najaktuálnejšiu a naj- Slúchadlá s 3D­Axis sklápacím mechanizmom a integro­ vaným ovládačom hlasitosti. Na výber máme osem štý­ lových farieb, a to je naša jediná dilema – ktorú chceme najviac? Čierno­striebornú, bielu, zelenú, červenú, oran­ žovú, svetlomodrú, tmavomodrú alebo fialovú? Krásny dizajn a dokonalý zvuk. Z toho si našťastie pri AKG K430 vyberať nikto nemusí. Vylepšený dizajn preslávených slúchadiel AKG® K430 poteší každého fanúšika hudby a pek- ných vecí. 3D-Axis sklápací mechanizmus zjednodušuje ces- tovanie, vďaka čomu sa môžete rozlúčiť s nudnými štupľo- vými slúchadlami. Integrovaný ovládač hlasitosti umožňuje zmeniť zvukový výstup bez trápení aj so zdrojovým zaria- dením. Poteší aj kábel vedený len na jednej strane slúcha- diel. Mäkké náušníky robia z dlhodobého počúvania príjem- ný a pohodlný zážitok. A so širokým dynamickým rozsahom slúchadiel počujeme každú nuansu aj tých najzložitejších skladieb. Slúchadlá AKG K430 sú dodávané v ochrannom puzdre. Pekné a užitočné veci si predsa treba chrániť. A na záver dobrá správa, distribútor AKG na Slovensku pripra- vil na Vianoce špeciálnu akčnú cenu 49,90 eur namiesto 69,90 euro. — www.akgaudio.sk exCeLentný Zvuk PLný Farieb ReproduktorOnyx harman/kardon Slúchadlá akGk430 keď sa Z reProduktorov stáva uMeLeCké dieLo Hlboké basy si môžete užívať nepretržite až šesť hodín bez pripojenia k zdroju energie vďaka vstavanej batérii, bezdrôtový dizajn zase umožňuje ovládať prehrávanie a streamovanie z akejkoľvek miestnosti v domácnosti. magazine with a difference

Happy... Not only socks Už nie len ponožky. Happy diár, ceruzka alebo hrnček. Happy Socks má už päť rokov a dar- ček neočakáva od nás, ale značka dá niečo pekné nám - svojim fanúšikom. Okrem špeciálneho narodeninového mo- delu ponožiek s farebným cukrovým posypom (už sa tešíme na naše narodeniny – oslávime ich výhradne v ponož- kách), špeciálnej kolekcie SPECIAL SPECIAL a fotiek od majstra fotografie Davida LaChapella Happy Socks prináša aj veselé doplnky. Pastelky, hrnčeky, plátené shoppery, obaly na telefóny alebo diáre. Samozrejme v šialených Happy vzoroch. Aspoň viete, čo by sme chceli na Vianoce. Aj zuby chcú dizajnové veci Značku Yumaki poznáme vďaka kvalitným dizajnovým zubným kefkám. Nová kolekcie prináša kefky pripomínajúce vodnú hladinu, z čoho vznikol aj názov yumaki. Modely vyrobené z prírodného organické- ho bambusu sú rozhodne štýlovejšie, ako kefky z drogérie na rohu. Yumaki potešia aj „zelených“, pretože nové mode- ly sú zo stopercentne recyklovaných materiálov, ako je bambus alebo biologicky rozložiteľný plast z cukrovej trstiny. Nájdete ich v rôznych farebných variáciách od prírodných drevených farieb až po plastové rukoväte. Kefka prebýva v dizajnovej skúmavke, a my si na pekné, funkčné a kvalitné veci predsa potrpíme. — www.urbanlux.sk urbanlux prinášaoázufarieb Zahoďme dvojplatničky aj MiMo Ponožiek náš obľúbený designový guru – urbanlux – prináša pred koncom roka novinky. Pocket Collection a nová kolekcia kefiek yumaki. veru, urbanlux vie, čo je pekné a dôležité. variť sa bude v 21. storočí Plné brušká treba mať, inak sú všetci nervózni, a ani pekný časopis ich neupokojí. Ale komu by sa chcelo vystávať za sporákom, dvojplatničkou či kotlíkom nad ohňom? Na miešanie sme leniví a ani času nemáme nazvyš. Najmä na stráženie hrncov nie. Philips MultiCooker dokáže pohodovo nahradiť väčšinu kuchynských pomocníkov. Varí, frituje aj griluje. Jeden jediný stroj pripraví poliev- ky, cestoviny, mäso, koláče, džem či jogurt. S MultiCookerom sa môže každý hrať na dokonalú gazdinku. A v podstate bez námahy. „Neskutočne všestranný, pekelne jednoduchý,“ hovorí o novom multifunkčnom hrnci Philips Multi- Cooker šéfkuchár Zdeněk Pohlreich a dodáva: „Či už ste kuchár – začiatočník alebo pokročilý, roz- hodne sa „nepopálite“. Po vlastnej skúsenosti s týmto produktom som presvedčený, že vám ušet- rí množstvo času a energie.“ Známy šéfkuchár pripravil špeciálne k novému MultiCookru aj knihu receptov. Nájdete v nej 15 tipov na chutné jedlá z hydiny, hovädziny, jahňaciny i zveriny, taktiež polievky, cestoviny, ale aj ukážku z ázijskej kuchyne, tipy pre vegetariánov a tiež múčnik. Kuchár- ska kniha je súčasťou balenia každého prístroja. Hrniec, ktorý varí sám, a ešte aj recepty k tomu! Navyše má štedrú dávku nezávislosti. Umožňuje rýchlu a automatickú prípravu chutných jedál bez potreby dozoru. Stačí si nastaviť jeden z dvanástich programov, teplotu od 40°C – 160°C, čas varenia i odklad až do 24 hodín. Žiadna kontrola, neustále miešanie a nervozita, že niečo pri- pálime, nedovaríme a budeme zahanbene hladovať. Možno potom budeme ešte produktívnejší – aj navaríme, aj budeme dobre vyzerať vyzeráme, aj časopis dáme dokopy. Nabudúce s nami ide aj na chatu. Veď je ľahký, stačí mu jediná zásuvka a navarí, kým sa my bude- me nerušene baviť. V podstate ho asi stále budeme mať po ruke. Keby na nás zaútočil hlad. Von- kajší plášť MultiCookru je vyrobený z nerezovej ocele, takže ani umývaním nestratíme pol života. Stačí utrieť. Vnútorná nádoba sa šupne do umývačky a je to. Navarené, pojedené a upratané! — www.multicooker.sk, cena 129,99 € 52 inspire magazine god issue Fashion gourMet

Kontroverzný spevák nám porozprával o svojich pr- vých dojmoch z používania smartfónu Samsung GA- LAXY Note 3 a hodiniek GALAXY Gear. Aj napriek tomu, že priamo nevyhľadáva technologic- ké inovácie a pri mobilných telefónoch využíva viac ich základné funkcie, nové vymoženosti techniky v po- dobe „smart“ funkcií vie oceniť. „Nemusím písať, ale môžem hovoriť,“ nadšene hovorí o možnosti zvuko- s rukou. Vyzerám síce jak ..., ale je to super,“ vystihol jeho podstatu. Okrem toho sa rýchlo skamarátil s fotoa- parátom na hodinkách a s potmehúdskym úsmevom sa priznal, že sa z neho stal špión, čo fotí „na tajňáša“. Ke- ďže sa často pohybuje na koncertoch, na ktorých musí vyzeraťštýlovo,oceňujeajdizajnobochnoviniek.„Som milo prekvapený, že takto výrazne niekto môže napre- dovať v technológiách,“ zhodnotil na záver Rytmus. — vých poznámok, ktoré rád využíva na zaznamenanie myšlienok. Čo ho „zabilo“, sú kvalitné fotografie a vi- deá vo full HD až 4K kvalite. Hneď nám ich pár po- ukazoval a s úsmevom vysvetlil, aké možnosti úprav použil. „Cestou z Piešťan som akú fotečku vystrúhal? A pozri, dopísal som text a poslal som to ako pohľad- nicu.“ 13-megapixelový fotoaparát zachytil snímky na- ozaj bravúrne. Dušu hudobníka v sebe nezaprel ani pri rozprávaní, ako výborne sa dá nový Note 3 spárovať s inými sound-systémami. „Kámo, a funkcia S Beam, že jaká vychytávka. Len priložíš mobily k sebe a ja ti pošlem hocijaký súbor, obrázok alebo video z fónu. A sleduj, ako rýchlo. Toto si dovoľ so svojím mobilom.“ V štúdiu zase oceňuje veľký displej a pri nahrávaní no- vého albumu s Kontrafaktom texty rapoval priamo z te- lefónu. Odpálila ho aj funkcia Group play na zdieľanie videa. „Bratku, tu ti ukážem video zo štúdia zo včera. Daj mi tvoj Note a natiahneme obraz na 2 alebo aj 5 za- riadení. Som zabil teraz.“ Prepojenie smartfónu a hodi- niek považuje za skutočný trend a svojským komentá- rom: „Môžem ho mať vo vačku a pokojne telefonovať rYTMUsšpióN vrBovsKý Foto MArtIn ŽIlkA / PhotoMartini „Viem, že keď sa ku mne niečo dostane, tak to fakt stojí za to. A práve preto sa ku mne dostal tento nový Samsung,“ — to boli úvodné slová slovenského rapera PATRIKA VRBOVSKéHO, alias RYTMUSA, tak ako ho všetci poznáme. magazine with a difference teCh

Kunsthalle Bratislava je pro- jekt, ktorý je zatiaľ v príprav- nej fáze svojej realizácie. Skutočnosťou – hoci v da- nom čase iba „na papieri“ – sa stane 1. januára 2014 (reálne – s výstavnou pre- vádzkou a mnohými inými aktivitami, ktoré ju budú obsahovo napĺňať – o niečo neskôr). S tvorcami Inspire magazine sme sa pri tejto príležitosti dohodli na spo- lupráci, v rámci ktorej vám v najbližších číslach postup- ne budeme odhaľovať jed- notlivé štádiá procesu vytvá- rania nového priestoru pre prezentáciu súčasného ume- nia a informovať vás o tom, ako sa mu na scéne lokálnej umeleckej prevádzky darí. Kunsthalle ako formát vý- stavnej inštitúcie nie je žiad- nou novinkou, skôr naopak. Jej základy boli koncipované už v 19. storočí, zväčša miest- nymi umeleckými združe- niami a spolkami, známymi ako kunstvereiny. Dnes pred- stavuje určitý štandard v rámci prevádzky súčasného umenia, špecifickú inštitúciu, ktorá je v kontexte ostat- ných – podobne orientovaných – jedinečná z hľadiska saturácie potrieb a záujmov v rámci prezentácie najsú- časnejších trendov vizuálneho umenia, často s presah- mi (mnohé kunsthalle sa venujú aj prezentácii súčas- ného tanca či experimentálnej hudby atď.) V prvom leckej prevádzky – odkazuje viac ku galérii s pridružený- mi umelcami, sympóziami, ktoré organizuje, ateliérmi a workshopmi. Kunsthalle na rozdiel od toho význa- movo inklinuje skôr k mú- zeu súčasného umenia, ktoré súčasné umenie nielen vy- stavuje, ale aj zbiera. Kým tak múzeum buduje a vlastní permanentnú zbierku ume- nia, kunsthalle sa zbierko- tvornej činnosti zväčša ne- venuje, a stále zbierky nemá. Dom umenia, v ktorom má budúca bratislavská kun- sthalle sídliť a ktorý vytvo- ril architekt Miloš Charvát v roku 1957, je budova na námestí SNP, priamo v srd- ci a samom centre hlavné- ho mesta. Predstava širšej odbornej obce o tom, kde by bratislavská kunsthalle mala byť situovaná, sa od počiatkov vzťahovala práve k tejto budove. Názov počas jej existencie varioval: od domu kultúry cez dom vý- tvarného umenia a architektúry až po Národné osveto- vé centrum (NOC), ktoré v nej sídli dodnes. Mnohým sa toto miesto spája najmä s „legendárnym“ V-klubom, ktorý je stále funkčný (nejaký čas bol sídlom zaujíma- vých alternatívnych združení, napríklad A-4-ky; v sú- časnosti je jeho dramaturgia v kompetencii NOC-ky). Verejná komunikácia, ktorá dom umenia obklopuje, mestečku, a všade predstavujú dôležité a dobre zabeh- nuté inštitúcie, podporené zväčša vynikajúcim rozpoč- tom. Kunsthalle sa tak zaužívalo ako špecifický termín, označujúci istý typ medzinárodne etablovanej inštitu- cionálnej štandardy, čo je v zásade dôvodom, prečo sa označenie zvyčajne neprekladá ani v inak hovoriacich krajinách. Ak by sme sa predsa len chceli hrať so slovíč- kami, slovenský preklad kunsthalle by bol hala umenia. Tak napokon nazvali košickú kunsthalle, ktorá vznikla a bola otvorená v Košiciach v rámci projektu Európske- ho hlavného mesta kultúry 2013 začiatkom leta tohto roku (Kunsthalle/ Hala umenia Košice). Dom umenia by bol prekladom ďalšieho nemeckého termínu, označu- júceho typ ustanovizne, tzv. kunsthaus: inštitúciu, ktorá komplexnejšie ako kunsthalle zastrešuje potreby ume- okamihu určite mnohým napadne, prečo má výstavná inštitúcia/ galéria zastrešujúci názov v cudzom a navy- še nemeckom jazyku, a prečo sa nenazýva jednoducho napríklad domom umenia. Nemecký termín kunsthalle sa zvykne používať preto, že tento typ inštitúcie má naj- silnejšiu tradíciu v nemecky hovoriacich krajinách, ako sú Rakúsko, Nemecko a Švajčiarsko, kde sa kunsthalle nachádzajú takmer v každom, dokonca aj veľmi malom umiestnenie, osobitá estetika a sociálne skupiny, kto- ré sa zhromažďujú v jeho bezprostrednom okolí (bez- domovci, asociáli, žobráci, jehovisti, anketári, pouliční predavači) vytvárajú z tohto miesta veľmi osobitú, v is- tom zmysle až exotickú lokáciu. Je to maximálne živý uzol na frekventovanej mestskej komunikácii, čo je pre budúcu kunsthalle v každom prípade výzvou i príleži- tosťou, predstavujúcou veľký potenciál, ako s danými Kunsthalle ako formát výstavnej inštitúcie nie je žiadnou novinkou, skôr naopak. Jej základy boli koncipované už v 19. storočí, zväčša miestnymi umeleckými združeniami a spolkami, známymi ako kunstvereiny. kUNsThaLLe v BraTIsLaveposledNá v európe? Projekt, ktorý je zatiaľ v prípravnej fáze svojej realizácie Foto DAšA bArtEková A Archív Autorky Kunsthalle vo svete Kunsthalle Žilina a Košice 54 inspire magazine god issue art

Bezkontaktné mobilné platbyTB Keď platiť štýlovo, tak mobilom. Tatra banka priniesla svojim klientom Bezkontaktné mobilné platbyTB ako prvá banka v Európskej únii. Za tovar a služby môžete zaplatiť štýlovo, len priložením mobilu k terminálu. Ak máte telefón s NFC technológiou a ste klientom O2 či Orangeu alebo máte iPhone, nepotrebujete peňaženku. Príďte do ktorejkoľvek pobočky Tatra banky a aktivujte si Bezkontaktné mobilné platbyTB . Keď Tatra ba Za tovar technoló Príďte d okolnosťami pracovať, využiť ich v svoj prospech, či vy- ťažiť z nich maximum. Hoci na celkom prvý pohľad nie sú až také vábne a ich riešenie z dlhodobého hľadiska nemusí byť jednoduché. Dnes už je aspoň jedna kunsthalle v každej členskej kra- jine Európskej únie. Na Slovensku vznikli dosiaľ dve, aj to len v období posledných rokov. V Bratislave tak na budúci rok vznikne asi posledná kunsthalle v Európe vôbec. Odborná verejnosť sa o dosiahnutie tohto kro- ku pokúšala takmer dve dekády. Kľúčový problém však vždy predstavovali financie, ktoré by ich vznik a pre- vádzku zastrešili. Kunsthalle v Košiciach vznikla vďaka už zmienenému projektu Európske hlavné mesto kul- túry 2013, žilinská kunsthalle (Nová Kunsthalle Syna- goga Žilina) získava peniaze na svoj vznik a prevádzku svojpomocne – formou verejnej zbierky, sponzoringu, donorstva a 2 percent z daní. Kunsthalle Bratislava za- tiaľ nemá vlastnú právnu subjektivitu a ako organizácia spadá pod správu Národného osvetového centra. Toto riešenie sa po dvadsiatich rokoch naťahovania sa o bra- tislavskú kunsthalle javilo ako jediné schodné. Ako deklaroval samotný minister kultúry Marek Maďarič, „perspektívne sa kunsthalle osamostatní, no som presvedče- ný, že momentálne je tento dočasný návrh najschodnejší, aj keď zatiaľ nemá právnu subjektivitu. Ak by sme len čakali na ideálne podmienky, vznik kunsthalle by sa oddaľoval do- nekonečna. Je lepšie začať s jej činnosťou, ako sa neustále há- dať a vyhovárať“. Keďže hlavným poslaním Kunsthalle Bratislava by malo byť, okrem iného, najmä vzdeláva- nie verejnosti a rozširovanie jej povedomia o súčasnom umení, položili sme rôzne profesne orientovaným ľu- ďom z oblasti súčasného umenia a kultúry otázku „čo je súčasné umenie?“ Tu je niekoľko ukážok ich odpovedí... Čo je súčasné umenie podľa vás? Napíšte vaše odpove- de do redakcie Inspire magazine. Veľmi nás zaujímajú! martin Knut (výtvarník, riaditeľ Art Academy): „Čo je súčasné umenie? Malé zamyslenie: na pojem sú- časné umenie sa bude pravdepodobne dívať inak hu- dobník, inak divadelník a inak grafický dizajnér. Ako výtvarník sa vyjadrím k pojmu contemporary art, čo pre mňa nie je vizuálne umenie vznikajúce „v“ súčasnosti, ale vizuálne umenie „o“ súčasnosti. Autorov contempo- rary art vnímam ako investigatívnych novinárov otvára- júcich témy, ktoré my ešte ani nevnímame. Zobrazujú ich netradične, inovatívne a s plným vedomím, že to nie je pre všetkých. Experiment, vedomý konflikt s ma- instreamom, istá miera rebelstva a revolty, občianska angažovanosť, sledovanie a využívanie technologic- kých vychytávok – to robí z ľudí, ktorí prepadli vášni zobrazovať svoje individuálne výskumy, isté senzory doby. Senzormi, na ktoré sa oplatí dívať, lebo nám zja- vujú aktuálnu pravdu o nás samých, a to nie banálnym, ani sterotypným okom.“ martin Kochan (konceptualista vizuálne pohľadný): „Súčasné umenie je preto súčasné, lebo vzniká v tej- to dobe. V 17. storočí sme tu mali barok. Dnes takisto máme svoj jazyk v architektúre, maľbe, soche a v no- vých médiách. Futbalisti dnes tiež hrajú futbal tak, ako sa hrá dnes – v súčasných priestoroch a nie na roliach za dedinou. Tak ako sa stavia futbalistom v hlavnom mes- te nový štadión, rovnako aj umelci by tu konečne po dvoch desaťročiach od „nežnej“ mali mať svoj štadión, v ktorom odohrajú tie najdôležitejšie svetové zápasy. A ten má názov kunsthalle.“ juraj Kováčik (editor hentak.sk): „Súčasné umenie je umenie vytvárané v súčasnosti, kde pod týmto slovom chápeme zvyčajne viac alebo menej široký interval od dneška po mínus desať až štyridsať rokov. V slovnom spojení „súčasné umenie“ sa mi vždy zdalo byť dôležitejšie to druhé slovo. Je mi v podstat- ne jedno, ako sa definuje súčasnosť, omnoho dôležitej- šie sa mi zdá byť hovoriť o tom, čo je dobré a čo zlé umenie. Možno by bolo treba viac písať o estrádnych kúskoch, ktoré sa za umenie vydávajú a pritom ním nie sú, a možno by to bola iba strata času. Na hentak.sk sa snažíme mapovať súčasné dianie a keďže čas, energia a peniaze sú konečne veľké zdroje, sústredíme sa radšej na veci, ktoré považujeme za dobré.“ uršula žúži (zástupkyňa riaditeľky festivalu BLAF – Bratislava Art Festival): „Zhmotnená výpoveď so silným potenciálom, ktorá jasne vyčnieva zo stereotypnej každodennosti 21. sto- ročia.“ Nabudúce o plánovanej misii a programe Kunsthalle Brati- slava. —LuCia gavuLová Na Slovensku vznikli doposiaľ dve, aj to len v posledných rokoch. V Bratislave tak na budúci rok vznikne asi posledná kunsthalle v Európe vôbec. Odborná verejnosť sa o to pokúšala takmer dve dekády. dnes už je aspoň jedna kunsthalle v každej členskej krajine európskej únie

Nedalo sa nesúhlasiť, a tak tu mámefotkytanečníkovvuliciach Los Angeles... A v ponožkách. LaChapellovská ikonicky gýčovitá estetika s farebnou nekonvenč- nosťou ponožiek Happy Socks akosi zapadli do seba. Davida po- nožky tak očarili (koho by aj nie?), že počas fotenia vznikol krátky film Happy Accidents. Spolu s fotkami si ho budete môcť pozrieť v pop- -up obchode Happy Socks v Prahe, a to od 4. do 15. decembra. Rozhovor s Davidom LaChapel- lom má na svedomí Merlo Gins- berg, známym novinár. David, čo bol impulz k natočeniu filmu Happy Accidents? David: Majitelia Happy Socks mi nechali úplnú tvorivú slobodu, po- kiaľ budú ponožky v hlavnej úlohe. Počas fotenia nám napadlo nakrú- tiť s ponožkami krátky film. Najskôr to malo byť len behind – the – scene video o fotení. Ale John Byrne ma presvedčil, že podobné video môže byť nakoniec veľmi nudné. A tak sme sa čo sa týka kompozície; vďaka tom som sa nenudil. Sú predovšetkým o tvaroch tanečníkov samotných, ktorí sú na fotkách v hlavnej úlohe, a potom farba a nápad s farebný- mi ponožkami, farebnými pozadia- mi – a veselosť vo vzduchu. Vyzerá to, ako by sa vzory na ponožkách dopĺňali so vzor­ mi a farbami v pozadí, domy a lokality v centre Los Angeles a v údolí San Fernando. Ako tvoj tím našiel tieto lokality? David: No, našli sme ponožky. Podľa ponožiek sme potom hľa- dali miesta, ktoré nám tie ponožky budú pripomínať, majú podobný feeling ako tie ponožky. Na scho- doch boli podobné vzory, a nie- ktoré vzory na ponožkách zase pripomínali schody, a zapojili sme všetky opakujúce sa farby. A ako modelov sme použili tanečníkov, ktorí sú ako modeli proste najlepší. Veľa skvelých tanečníkov z New Yorku sa presťahovalo do Los Angeles. Tu máme nadše- nie a rytmus a kultúrnu rozmanitosť. nečakal, a väčšinou je to tá najlepšia časť fotky alebo filmu. Po- tvrdila by to väčšina umelcov – nerozumejú všetkému, čo v tú chvíľu robia, ale keď sa predstava naplní, dáva to úplný este- tický zmysel. To je najdôležitejší prvok kreativity. Ak je to film a nakrúcanie je veselé, ak sa všetci zapájajú, potom z toho do- staneš oveľa viac, než si čakal. Počas nakrúcania sa veľa vecí robí spontánne – ako naprí­ klad: „Poďme to natočiť ­ ale počkať, poďme tam ešte pou­ žiť toto lano. A tamtie rúrky ako pozadie. To vyzerá super, poďme to použiť!“ Nebolo to nijako striktne naplánované. David: Voľnosť je niečo, čo musí vznikať v procese. Fotky drží pohromade to, že som mal voľnosť robiť to, čomu som veril, že je správne. Je to séria, ale posledná fotka bola iná ako ostatné, dohodli, že vezmeme Katie a Melody Johnson, matku a dcéru, herecké duo a dve z najodvážnejších žien a umelkýň, aké po- znám, a nakrútime spolu niečo iné. A všetko sa stalo tak rýchlo ­ a spontánne ­ to je skoro ako šťastná náhoda! David: Šťastné náhody sú téma skoro všetkých mojich prác. Myslím, že je v živote aj v práci dôležité vedieť sa otvoriť spontánnosti a potom sa môžu diať čarovné veci. To je kľúč – pretože stále musíš mať veľa vecí premyslených, a môžeš sa dať viesť tým, čo sa deje. A potom sa stane niečo, čo si vôbec Skoro vo všetkých tvojich prácach je veľa kože, nahoty, sexuality – ale nikdy to nevyznie vulgárne. Je na tom nie­ čo nevinného, mladistvého a zábavného ­ obzvlášť v tejto kampani. David: Vždy sa snažím zohľadniť, že chceš byť sexi ale záro- veň chceš byť všeobecný – nechceš byť len pre gayov, alebo len pre heterosexuálov. Happy znamená: všetci spolu. Zo všet- kého najradšej fotím tanečníkov. Na strednej škole som mal spolubývajúceho, ktorý bol tanečník – a všetci moji kamaráti boli tanečníci. Chodil som po škole a fotil ich, a stal som sa tak Zatancujtesi vponožkách „Šťastné náhody sú téma skoro všetkých mojich prác. Myslím, že je v živote aj v práci dôležité vedieť sa otvoriť spontánnosti a potom sa môžu diať čarovné veci. Môžeš sa nechať viesť tým, čo sa deje.“ —david LaChapelle david lachapelle je páN umelec kto nesúhlasí, s tým sa už baviť nebudeme, pochopili to aj majitelia značky happy socks a davida oslovili, či by im nenafotil novú kampaň Foto DAvID lAchAPEllE 56 inspire magazine god issue Fashion

trochu vodcom svorky, so svojím foťákom. Od tej doby taneč- níkov milujem a vyvinul som si skutočný rešpekt ku všetkým formám tanca. Videl som ťa, ako tancuješ počas nakrúcania, počas práce. David: Hrozne rád sa hýbem, keď hrá nejaká hudba, nejako si nemôžem pomôcť. Ale inak som vážne fanúšik choreografie pohybu – všetkých možných štýlov, klasický tanec, balet, hip hop, džez... V čom bol tento projekt iný ako ostatné? David: Sloboda a úplne geniálna energia – mohli sme byť kon- štantne kreatívni a to držalo energiu stále hore. Ľudia z Happy Socks sú najviac cool – väčšinou nemávam klientov počas fote- nia! Ale s týmito ľuďmi chodím na večeru! Sú ako súčasť partie! David, dokážu ťa ponožky rozveseliť? David: Tieto ponožky áno. Pozrite sa na ne – majú energiu, majú pohyb. Ale väčšinou sú to ľudia, kto vás robí šťastnými, a ľudia, čo ich nosia, vždy vyzerajú šťastne. — www.urbanlux.sk „Vždy sa snažím zohľadniť, ako byť sexy ale zároveň byť všeobecný – nechceš byť len pre gayov, alebo len pre heterosexuálov. Happy znamená: všetci spolu. Zo všetkého najradšej fotím tanečníkov.“ —david LaChapelle Obľúbená značka bratislavských undergroundových par­ ties sa po polročnej prestávke presúva do nového klubu a rozširuje svoje pôsobenie aj mimo hlavného mesta. Cieľom akcií Reggae Callin’ je prezentovať reggae a dancehall kultúru a pravidelne prinášať vystúpenia rôznych interpretov z celého sveta. Popri zahraničných umelcoch z krajín ako Ja- majka, Rusko, Nigéria, Gambia či susedné Česko a Maďarsko vždy dáva priestor aj domácim Mcs a Djom. Na december sú naplánované hneď dva eventy. Reggae Callin’ sa po prvý raz odohrá v legendárnom Subclube v Bratislave vo štvrtok 12. decembra. Hlavným vystupujúcim bude Solo Ban­ ton z Londýna, ktorý je najbookovanejším dub, digital a reggae umelcom v Európe. Jeho spolupráce s Jahtari a Mungo’s HiFi patria k top hymnám reggae soundystémovej kultúry. V Brati- slave s ním v rámci jeho tour vystúpi Dj Simple Sample, na mik- rofóne uvidíte aj KattyGyal, Pokymana a nádejné talenty ako súčasť ,Open Mic‘. Špeciálne vianočné Reggae Callin’ je naplánované na 20. de­ cembra v Nitre. V klube Checkpoint vystúpi talianska reggae hviezda Lion D s Bizzarri Soundom. Domácu scénu budú re- prezentovať Rida Radar, Pokyman z kapely Medial Banana a domáci dji Mishella a Cerulo. Na akciách Reggae Callin’ sa ako bonus vždy po polnoci začína tanečný Dancehall Battle, kde samotní návštevníci akcie roz- hodujú o víťazke spomedzi súťažiacich. Sleduj stránky akcie na Fb a očakávaj ďalšie parádne klubové akcie. —kuLturise reggae CaLLin’ PravideLné kLubové bashMenty SoloBanton Liond MusiC magazine with a difference

oPLatí sa iCh PočúvaťSú mladé, krásne, talentované a iné, spoločnú ale majú účasť v Demovnici_FM na Rádiu_FM hľadať novú dobrú hudbu sa tuším oplatí. Martina javor, tante eLZe, katarZia a ivana Mer si našli chvíľu, aby nám prezradili, čo to vlastne stvárajú. Kto je tante elze, a čo to vlast- ne znamená? veľa o tebe zatiaľ nevieme. veronika: Tante Elze je niečo ako alter ego (aj keď nemám rada tento výraz). Tante Elze dáva von veci, ktoré Veronika Seppová von zo seba nedáva alebo sa hanbí. Názov bol pô- vodne myslený ako názov pre elektronický projekt, pri kto- rom nevieš, či sa za ním skrýva muž alebo žena. Inšpiroval ma k nemu oznam na nejaký event, na ktorom som videla meno Barbara Idijot, čo je slovenský producent, ktorého som v tom čase vôbec nepoznala. Najprv som si myslela, že to je žena, a keď som zistila, že nie je, tak sa mi to zdalo ako super názov. Aj keď u mňa toto vlastne abso- lútne nefunguje.☺ Myslelasom,žebudemrobiťiba tracky bez spevu a s obyčajnými pesničkami budem vystupovať pod svojím menom. Po chvíli som zistila, že tracky robiť ne- viem, lebo do toho potrebujem spievať. K elektronike sa teda pridal spev, tým pádom aj texty a potom som sa uz musela skryť za tetu Elzu. A tak to aj ostalo. Môj starý otec mal mimochodom niekoľko nemeckých tiet, ktoré sa všetky volali Tante Elze a mali niečo spoločné s hud- bou. To je tiež jeden z príbehov názvu tohto alter ega. ako sa v tvojom živote zjavila hudba? veronika: Bola tam už od narodenia. Je to strašné klišé, ale spievala som zároveň s tým, ako som sa učila rozprá- vať. A ďalšie klišé, že hudba/spev je pre mňa ako dýcha- nie, aj keď nie som nijaká Whitney Huston. To je vlastne celkom doslovné, lebo niekedy dýcham do rytmu hud- v čom si iná/ jedinečná na slo- venskej hudobnej scéne? veronika: Neviem to úplne posúdiť... ale nie som si istá, či momentálne existuje na Slo- vensku nejaká osoba ženského pohlavia, ktorá spieva a skladá, ale zároveň sa snaží aj o pro- dukciu svojich výtvorov... Ta- kže asi hlavne v tej kombinácii spôsobov tvorby. Aj keď ja som v tomto produkovaní zatiaľ ab- solútny nímand a nováčik, ale strašne ma to baví a chcem sa toho ešte veľa naučiť. To, čo tre- ba nechať na profesionálov zvu- károv, však nechám a, samozrej- me, si dám poradiť. a koho počúvaš ty sama? veronika: Joj, toto sú najťažšie otázky. Počúvam veľa klasickej hudby, ale veľmi nekoncepč- ným spôsobom. Teda konkrét- ne rádio Devín, keď šoférujem auto, a potom rôzne iné veci. Bavia ma ľudia, ktorí píšu vý- borné súčasné slovenské alebo české texty, ako Ján Boleslav Kladivo, Kolowrat, Lyrik a Bene, Tu v dome alebo Zrní. Som úplne nadšená z nového albumu od These New Puritans – Field of reeds alebo albumu Messe I.X – VI.X od kapely Ulver. Počúvam hudbu veľmi inter- netovým štýlom, pretože je mi ľúto, že som si nekúpila celý album, tak ho ani celý nepočúvam (občas to po- ruším ako správne dieťa internetu, lebo pár ich predsa len mám stiahnutých alebo kúpených). Potom si teda pustím kde-tu po jednej pesničke. Takže po jednej pes- ničke z klasiky, po jednej z hip hopu, po jednej z folku, po jednej od nejakého beatmakera – experimentátora hľadača. Prosto internet. stižné“ tak to začnem nahrávať. Nahrávanie je potom ďalší proces, pri ktorom sa zase dosť veľa vecí pomení. Inšpiráciu beriem všade, často z hudby samotnej, lebo som predovšetkým veľký hudobný fanúšik, taktiež z dosť veľa vizuálnych vecí – najnovšie japonských ko- miksov od Tsutomu Niheiho. Potom z prírody a z ne- poznaných vecí, ktoré v tomto živote nebudem schop- ná nikdy pochopiť a obsiahnuť vlastným rozumom, zo všetkej neistoty, ktorou je žitie v tomto vesmíre a toho, čo bude nasledovať potom. po akom zvuku vo svojej hudbe túžiš? veronika: Tým, že mám široký žánrový záber ako fanú- šik hudby aj ako speváčka, tak som plná všetkého mož- ného. Momentálne som v procese hľadania pri tvorbe nového materiálu. Myslím, že v tých pár nahrávkach, ktoré sú dostupné na mojom soundclude, počuť to hľa- danie sa. Chcela by som, aby tento nový materiál bol už naozaj omnoho konzistentnejší a zvukovo držal viac pokope. Tiež by som chcela, aby môj zvuk znel ako vesmírna loď z postapokalyptického komiksu, v ktorej žijú ľudia a rastú tam stromy. by, ktorá mi ide v hlave☺ To asi robieva mnoho hudob- níkov, len im to nenapadne povedať do interview. proces tvorby – kde berieš inšpiráciu? tvoríš jedným dychom alebo postupne? veronika: Ako kedy. Niekedy to ,vyklopímʻ priamo pri klavíri a cítim, že pieseň je taká, aká má byť. Ale to sa stá- va veľmi málo. Niekedy sa cítim ako baník, ktorý niečo doluje v bani, kopem do toho, škrtám, prepisujem, hľa- dám, sedím pri tom hodiny, a až keď sa to javí ako „vý- môžeme sa tešiť na tvoj album? veronika: Dúfam, že v priebehu tohto roka dám do- kopy nejaký nový celok, nazvime to album alebo nie- čo kratšie (EP), ale či to aj naozaj niekde vyjde, to ešte neviem.... Ak nie cez nejaké ,ozajstné☺ vydavateľstvo, tak určite to aspoň zavesím na bandcamp za ,pomenuj svoju cenu/ name your price’. čo by si chcela pod stromček? veronika: Knihy, pančuchy, rukavice a tak... — TaNTe eLze Foto DoMInIk SEPP teta elza Nám priNiesla spev aj eleKtroNiKu. pôvaBNý produKčNý NímaNd miluje japoNsKý KomiKs a stále sa hľadá. taKá je taNte elze. „Momentálne som v procese hľadania pri tvorbe nového materiálu. Myslím, že v tých pár nahrávkach, ktoré sú dostupné na mojom soundclude, počuť to hľadanie sa.“ —TANTE ELZE 58 inspire magazine god issue MusiC

Kto je Katarzia? Katarína: Katarzia je slovo gréckeho pô- vodu, ktoré som si prepožičala, pretože moje priezvisko nie je úplne inovatívne. Som Katarína Kubošiová, bežný premýš- ľavý človek. ako si sa dostala k hudbe? Katarína: Skôr sa čudujem, ako je mož- né, že sa hudba dostala ku mne. Vždy vo mne bola, postupne ju lákam von. a kedy si začala vystupovať? Katarína:Akmyslíšsvlastnýmipesničkami,takvseptem- bri2012.Prvévystúpenieakotakésinepamätám,alebolo ich veľmi veľa a niektoré nemali s hudbou nič spoločné. čo pre teba znamená katarzia? od čoho sa očisťuješ? Katarína: Katarzia je pre mňa pocit, ktorý hľadám vo filmoch, hudbe, divadle, knihách alebo výtvarných dielach a keď ho z nich nemám, tak na ne hneď zabud- nem. Ak z nich katarziu mám, donútia ma rozmýšľať nad životom. Pokúsim sa potom niečo v sebe zmeniť, viac sa snažiť, byť lepší a pokojnejší človek. Očisťujem sa od zhonu a nátlaku na každého tvora žijúceho v tejto dobe, v tomto priestore. teraz počúvam Talent Transport, nád- hernú slovenskú hudbu Vladimíra Šariš- ského (Slnka), Mariána Slávku a Filipa Hittricha, Meshell Ndegeocello, Lianne Le Havas, Agnes Obel, Ivanu Mer, veľa počúvam Hranu a už dlho sa mi páči Martina Javor, ktorá ma vlastne inšpiro- vala k tomu, aby som niečo zložila. máš radšej hranie pod holým nebom alebo v intímnej atmosfére? Katarína: Pod holé nebo sa môj „hudob- ný projekt“, ako ho po novom nazývam, až tak nehodí, je to pre mňa trochu bolestivé udržať pozornosť ľudí, ale zatiaľ sa mi to vždy podarilo a vždy sa na ľudí dosť teším. Mám rada, keď je tam, kde hrám, úplné ticho, ideálne je na to divadlo a priestory, kde sa sedí, alebo tam nie je bar, pri ktorom sa ľudia rozprávajú, lebo pri- šli na pivo. Sú na to vhodné aj kluby s oddelenou sálou. Ak by som ešte raz mala hrať v piatok večer v krčme, kam si občania prídu vyriešiť svoje osobné problémy alkoholom a hučia po sebe, tak len za trest. Myslím, že som to zažila len raz, ale to nie je vina tých ľudí. Zatiaľ hrám sama alebo so Sejfom (môj gitarista), tie pesničky Katarína: Môj imidž pre mňa nie je šialený, to, čo mám na sebe, nie je kľúčové. Je to len nepodstatná súčasť koncertu. Šaty odjakživa u každého performera patri- li k pódiu, ale niekedy hrám v čiernom tričku. Za šaty sa len skrývam, rozprávam desiatkam alebo stovkám ľudí naraz o tom, že som klamala, že mám chyby, že si o sebe myslím, že som škaredá alebo mi niekto zlomil srdce, tým pádom mám prirodzenú potrebu skryť sa as- poň za pekné šaty, aby mi tá dočasná istota, ktorú mám len počas hrania, nepraskla ako bublina. Je to niekedy trochu nebezpečné, keď otvárate rany množstvu ľudí naraz, ale nebojím sa toho. Farebné šaty patria ku mne, ako píšeš texty? máš v hlave hneď predstavu o piesni alebo sa buduje postupne? čo ťa inšpiruje? Katarína: Píšem do zošita o tom, nad čím rozmýšľam. Ak ma to baví a má to pointu, hľadám na gitare kombi- nácie tónov, ktoré sa mi páčia, potom intuitívne vymýš- ľam melódiu a frázovanie textu. Inšpirujú ma momen- ty, ktoré vo mne zastavia čas. Na pódiu si „vizuálne rušivá“. vedela by si tam stáť aj bez šialeného imidžu? rovnako ako čierne. Okrem toho mám rada pekné veci, čo už so mnou, možno som povrchná. hudba sa prosto musí olabelovať. do akých žánrov sa radíš ty? Katarína: Neradím sa do žiadnych žánrov, vôbec ma to nezaujíma, nech si ma každý zaradí, kam chce, ak potrebuje. a koho alebo čo počúvaš? Katarína: Počúvam v každom období života niečo iné, patria do komornej sály alebo uzatvoreného stanu. chystáš sa nahrať album? Katarína: Práve ho s Erikom Horákom dokončujeme, mal by vyjsť v priebehu prvých decembrových dní, aj vďaka Shine a Danovi a ich Slnkorecords. čo by si chcela pod stromček? Katarína: Neslávim Vianoce, ale chcela by som viac času na pracovanie na nových pesničkách a svätý pokoj od zvončekov. — kaTarzIa Foto JAnA GoMbíkovA Je to niekedy trochu nebezpečné, keď otvárate rany množstvu ľudí naraz, ale nebojím sa toho neradíM sa do žiadnyCh žánrov, vôbeC Ma to neZaujíMa, neCh si Ma každý Zaradí, kaM ChCe, ak Potrebuje „Ak by som ešte raz mala hrať v piatok večer v krčme, kam si občania prídu vyriešiť svoje osobné problémy alkoholom a hučia po sebe, tak len za trest. Myslím, že som to zažila len raz, ale to nie je vina tých ľudí.“ —KATARZIA premýšľavý človeK, reBelKa vo fareBNom i čierNom. aKá je ešte pesNičKárKa Katarzia? magazine with a difference

nePLánovaLa soM Prísť, hudba Ma seM PriviedLa povedz nám niečo o sebe. ivana: Skladám, spievam, pár mesiacov som na Slovensku. Po takmer ôsmich rokoch v za- hraničí som ani neplánovala prísť, ale hudba ma sem priviedla. vraj si sa venovala folklóru, čo v niektorých tvojich piesňach aj cítiť. ivana: Neviem, kde vznikla táto fáma. Spievala som vo folklórnych súboroch, áno, ale to už bolo veľmi dávno. Spravila som jednu pieseň, ktorej úvodom je uspávanka (Pachoľa). Ale necítim, že by som čerpala z folklóru, hoci mám rada tradičnú hudbu nielen slovenskú, ale aj indickú či pôvodných obyvateľov Ame- riky. Korene majú vždy svoju silu. ako si s hudbou začínala? ivana: Začínala som sama, nahrávala som skladby na počítači väčšinou v kuchyni a v noci. Aj Pachoľa a mnoho iných tak vzniklo. dlho žiješ v zahraničí. ovplyvnilo ťa to v hu- dobnej tvorbe? ivana: Dva roky som žila v Berlíne, dva roky na Ibize, vo Francúzsku, v Prahe. A ovplyvni- lo ma to zásadne. Teraz mám problém cítiť sa niekde doma. Ale cestovať potrebujem – veľ- mi rada cestujem, je to pre mňa inšpiratívne, hoci mám v lietadle nervy, v autobuse mi je zle a často panikárim tesne pred odchodom. A snažím sa nepočúvať veľa hudby a ísť si svo- jou cestou. Keď je človek sám, mimo svojej komfortnej zóny, tak ho to zmení. to je na speváčku zaujímavý prístup – nepo- čúvať veľa hudby. ale keď už, čo počúvaš? ivana: Hudba je pre mňa niečo nadpozem- ské, tak sa snažím byť kanálom, cez ktorý prechádza. Chcem, aby hudba liečila. Mám rada severskú hudbu – Sigur Rós, Björk, nór- sku speváčku Phaedru, Agnes Obel – začínala v Berlíne. Mám rada aj vážnu hudbu, minima- lizmus, Arvo Parta. Ale keď je tam duša a láska, na štýle nezáleží. a ty patríš do akého štýlu? ivana: Ja sa nesnažím o nejaky štýl. Najideál- nejšie je, keď ma nevedia kategorizovať, lebo ja sama to neviem. Škatuľky obmedzujú. Kde berieš inšpiráciu? ivana: V tichu, keď som sama. V prírode, zbožňujem more. Keď dokážem len tak byť a nechať veci plynúť. rodí sa v hlave text, ku ktorému hľadáš melódiu, ale- bo je to presne naopak? ivana: Je to rôzne. Napríklad Mereus sa objavil v Prahe na ulici. Bežala som to domov napísať – slová aj me- lódiu, bolo tam všetko naraz, a asi o dva roky potom hrávaš teda aj teraz v zahraničí? ivana: Ano. Teraz som sa vrátila z Montpellier vo Francúzsku, kde som mala koncert s mo- jou dobrou kamarátkou Leou a jej hudobným projektom Jehnza, ktorá, bohužiaľ, pár dní po mojom odchode zahynula pri autonehode. Je to pre mňa obrovský šok a prehodnotila som veľmi veľa vecí. S jej priateľom producentom som nahrávala pieseň k filmu, ktorá sa volá Diamond Fields. Veľmi na nich oboch myslím a budem šíriť jej odkaz lásky, ktorý vložila do projektu Jehnza. Teraz ešte silnejšie vnímam, aké dôležité je odhodiť všetky pozlátka, čo si vytvárame a stretávať sa ako esencia s esenciou, bytie s bytím. úprimnú sústrasť. ivana: Ďakujem. filmová hudba – to znie zaujímavo. ivana:Užsomrobilahudbukalternatívnymvi- deoart projektom v Taliansku a v Berlíne a vždy sa z takej spolupráce teším. Pre mňa je hudba tiež vizuálnou záležitosťou. Spraviť hudbu pre celovečerný film je jeden z mojich snov. teraz nahrávaš album s oskarom rózsom. prezraď nám o ňom niečo. ivana: Album má svoj život, pomaly dozrie- va, bude atmosferický, také poetické kraje. Živé nástroje, ale aj elektronika. Zahŕňa moju minulosť aj súčasnosť. Mám rada, keď hudba obsahuje priestor a tiež zvuk netradičných ná- strojov. Na Ibize som koncertovala s hráčom na santo- or, čo je predok nášho cimbalu z Kašmíru. Mo- mentálne spolupracujem s harfistkou Máriou Kmeťkovou, vibrafonistom Mirom Herákom, Oskarom (elektronická basa), Ľudmilou Šte- fánikovou, ktorá hrá na elektronickú podobu vibrafónu (malletkat). Všetci sú skvelí muzi- kanti a krásni ľudia. Vážim si ich účasť na mo- jom projekte. Kedy sa naň môžeme tešiť? ivana: Po novom roku plánujem vydanie singlu a vydanie albumu na jar. Tiež pracu- jeme na albume elektronického projektu Ov Thee Earth Tribe s Oskarom a Benjaminom Ri- chardsom. ako si sa spoznala s oskarom? ivana: Keď som bola ešte v Berlíne, kamarátka mi napí- sala, aby som poslala do Demovnice niečo z mojej hud- by. Priznám sa, nemám rada súťaže, ale nakoniec som poslala, vždy som túžila zdieľať hudbu na Slovensku. (Nakoniec Demovnica je viac než súťaž, spojila mno- hých hudobníkov dokopy, je to pekný projekt). Čas sa mi zrazu zdali príliš predvídateľné. Preto som zača- la zhudobňovať svoje básne. Napríklad Krajina strate- ných víl. Napísala som ju v Berline v metre. Zrazu som videla jednu ženu, vyzerala ako víla, no veľmi smutná, stratená v tom obrovskom dave. Pár mesiacov potom som v Bratislave čakala na autobus do Prahy. Tak som šla na detské ihrisko, deti majú takú krásnu čistú ener- giu. Sadla som si na lavičku, mala som letné biele šaty a fúkal príjemný vánok, deti štebotali a prišla zrazu me- lódia ku Krajine stratených víl. Pachoľa som napísala zase cestou z Berlína do Prahy. Bola jar, obdobie Veľkej noci, keď zomieralo staré a rodilo sa nové, aj vo mne, vnútorne, moje nové Ja. Skladanie je pre mňa terapia a každá pieseň je mi ako dieťa. v akej atmosfére sa ti najlepšie koncertuje? a kde ťa môžeme počuť? ivana: V takej, kde ľudia sú pripravení počúvať. Hudba, ktorú robím, je jemná a pracuje s tichom. Pre mňa je dobrý koncert, keď sa dokážem úplne dostať mimo seba. Dám sa unášať hudbou a príbehom. Po pesničke otvorím oči a musím sa znovu dostať do reality. To sa udeje aj vtedy, keď je publikum otvorené. Čakajú ma koncerty v Prahe, Bratislave, Nitre, v Banskej Bystrici a v Banskej Štiavnici. vysielania som vôbec nestíhala, išla som asi hodinu a pol metrom cez mesto domov, tam je všetko ďaleko, a zapla som to presne, keď ma Oskar hodnotil. Neve- dela som ani, kto to je (písala som potom kamarátke, že kto hodnotil v Demovnici) , ale rozprával krásne, dojalo ma to. Potom sme sa skontaktovali, pozval ma do svojej relácie Samé dobré veci, ktorá sa vysielala na rádiu Devín, bolo to veľmi príjemné stretnutie. Os- kar je intuitivny a chápe hudbu v iných rovinách, čo je pre mňa oslobodzujúce a som veľmi vďačná za túto príležitosť. čo by si chcela pod stromček? ivana: Aby všetci boli vnútorne šťastní. Zima je nároč- ná, také introspektívne obdobie – všetko sa sťahuje dovnútra. Tak aby našli vo svojom vnútri poklady a boli vďační za život, ktorý je darom. — som pieseň nahrala vo Francúzsku. To bol jeden z tých šťastnejších prípadov. Ale väčšinou sa na základe textov odvíja melódia, lebo slová samotné ju pre mňa obsahu- jú. Príbeh je pre mňa dôležitý. No niekedy príde prvá melódia... Závisí od toho, ako si pieseň vyberie. spievaš po slovensky, po anglicky aj v ivančine. čo je ti najbližšie? ivana: Ťažko povedať. Ivančina je taký môj jazyk. Keď som začala robiť hudbu, pracovala som na abstraktných veciach pre tanečníkov a pre elektro-akustické festiva- ly. „Normálny“ jazyk sa tam nehodil, tak som použila „moje“ slová. Tiež nesú príbeh, ale abstraktnejší. Keďže som dlho komunikovala v angličtine, je pre mňa auto- matickým vyjadrovacím prostriedkom. Slovenčina je krásny jazyk, cítim voči nemu veľkú zodpovednosť. Ve- dela som, že chcem napísať niečo v slovenčine, no rýmy IvaNa Mer Foto JAkub buDAJ sKladateľKa a speváčKa, Ktorá miluje more a je KaNálom, cez Ktorý sa K ľuďom dostáva hudBa s NadpozemsKou atmosférou. zhodou šťastNých Náhod ju už pozNáme aj mY. „Mám rada, keď hudba obsahuje priestor a tiež zvuk netradičných nástrojov.“ —IVANA MER 60 inspire magazine god issue MusiC

Kto je vlastne martina javor? martina: Pesničkárka. Už v detstve nám otec vybral každému hudobný nástroj a dlho som sa trápila s klasickou gita- rou, kým som pochopila, že taký štýl hrania nie je pre mňa. Ale objavila som, že môžem sama písať piesne. Venujem sa aj muzikoterapii v rámci profesie. Ta- kže hudba je prilepená v mojom živote. Nedá sa mi bez nej byť. Kedy si začala vystupovať? martina: Náš prvý koncert bol v roku 2008 s kapelou, a hrali sme asi dva roky. Predtým som hrávala sama s gitarou ne- jaké pesničkárske večery. S kapelou sme aj niečo nahra- li, odohrali koncerty, ale potom som sa odsťahovala po vysokej škole do Londýna. A teraz som sa vrátila, tak skúšame nový prístup k hudbe. Všetko je fresh, nové a cítim sa v tom oveľa viac doma. potrebuje pesničkárka kapelu? Nestačí jej gitara, mik- rofón a barová stolička? martina: Áno! Aj v Londýne som hrala sama s gitarou – a stačilo to. Len moja hudobná predstavivosť sa rozši- ruje a túžim naplniť to, čo mám v hlave. Na to len gitara nestačí. Teraz som síce nahrávala skladbu len s gitarou, ku ktorej chcem robiť aj video. V štúdiu som si vystačila, ale na zvuk na stage, aby ľudia mali z hudby zážitok ako jasamavsebe,trebakapelu.Mojeušisúodnejzávislé.☺ a nie sú pesničkári ufňukaní ľudia spievajúci o nešťast- nej láske? martina: Kedysi ma brali, že mám jemné skladby a môj hlas vzbudzuje clivosť. Mám v skladbách aj ten cit ženy, ale ženy vedia byť aj nasraté, ženy vedia byť všetko! Drzé, najmä keď umeleckou stránkou zobrazujú svet. V hudbe sú témy muži, láska, nahnevanosť na svet (čo zaváňa punkom), vzťah k rodnému mestu a vzťahy cel- kovo. K hocičomu. Je len na pesničkárovi, v akej nálade ich dá von. ty si žánrovo radená do folku, pesničkárstva, ale spo- mína sa aj pop, punk a ambient. martina: Ja seba veľmi ťažko zaraďujem. Pop-punk má melódiu a zároveň nemelodickú dravosť. Niekedy je zážitok z pesničky zase folkový. Ambient súvisí s tým, že používame na pódiu elektroniku a hlasové efekty. Preto mix. Keď už niekto vymyslel tie názvy, tak si ma pomenujte. Veď keď človek hľadá hudbu, musí byť nie- kam zaradená. Mať labels alebo hashtagy.☺ Koho ty sama počúvaš? martina: Milujem speváčky. Emilianu Torini (tú som aj stretla vo Viedni, a skoro som odpadla, keď mi dala podpis), kedysi som počúvala Norah Jones, Björk je kráľovná, Micachu (hlboké undergroundové vody festivaloch a veľkých stageoch, ale je to ťažšie. môžeme sa tešiť na album martiny javor? martina: Chcem nahrávať. Ale finančne je ťažké zain- vestovať do zvuku, ktorý chcem počuť. Keby som to nahrala tak, ako to je, a ušetrila peniaze, nebola by som s tým stotožnená. Preto to tak dlho trvá. Po singloch dávať von, spolupráca s ľuďmi (stretla som super krea- tívneho elektronika)... Dúfam, že dám tak dokopy al- bum, ktorý bude JA. čo by si chcela pod stromček? martina: Nahrať album, s ktorým by som bola stotož- nená, a aby nás s kapelou nikdy neopustila hudobná kreativita. Alebo, aby Björk prišla na Slovensko spraviť hlasový workshop. —ZuZ Lobotková si aj ty éterická pesničkárka (rozpustené vlasy, v nich kvety, hippie štýl)? martina: Raz som mala kvety vo vlasoch po fotení. Ale to bolo skôr v rámci paródie. Ale NIE som. Určite je to fajn, ak to niekto robí na vysokej úrovni. Ale to nie je pre mňa. Ja som drzaňa.☺ Hrala by som si, kvety vo vlasoch, a potom by som zvrieskla: „Čo si myslíte?!“ To je tá predstava o ženách – vždy dobrá, krásna, vonia... Nie, hahaaaa. (redakciu vydesil a potešil diabolský smiech) londýnske). A napríklad Damien Rice je vzorový pesničkár, ktorý má všetky témy a spieva sám seba. Čo je úžasné. Kedysi som nevedela prísť na chuť in- štrumentálnej hudbe bez spevu. Páči sa mi poézia v hudbe, ale aj bez slov má hudba čo povedať. Teraz som začala po- čúvať džez – Drumheads, Chris Dave... A zo slovenských inštrumentalistov mi The Ills trhajú srdce, aké je to krásne. Milujem aj flow reči v rape, keď to za- váňa aj spevom. Hanbím sa povedať, že veľmi nie som na slovenskú poéziu. V tej anglickej, aj v hudbe, je slang, na- dávky, je špinavá. vyskúšala si aj niečo iné, ako je intímna klubová atmosféra? martina: Hrali sme na mini festivaloch, kde bolo veľa ľudí, ktorí sa tam vyskytnú náhodne – nie pre hudbu. Je v tom určité úskalie, ale môžeme mu dať zážitok, ktorý tam nečakal. Ale klubová atmosféra je pre hudob- níka to naj. Je to malé, zžije sa s pódiom aj ľuďmi. In- tenzívna komunikácia robí tú hudbu silnejšou. Príjem- nejšie sú pre mňa zážitky z klubov. Určite sa to dá aj na MarTINa javOr Foto MárIA JAvorová „Pop-punk má melódiu a zároveň nemelodickú dravosť. Niekedy je zážitok z pesničky zase folkový. Ambient súvisí s tým, že používame na pódiu elektroniku na hlasové efekty.“ —MARTINA JAVOR hudba je PriLePená v MojoM živote, nedá sa Mi beZ nej byť To je tá predstava o ženách – vždy dobrá, krásna, vonia... Nie, hahaaaa. možNo príde deň, Keď sa zoBudí, Bude z Nej martiNa javorová a Bude spievať po sloveNsKY. ale teN deň Našťastie ešte Neprišiel. všetky fešandy-speváčky si prešli Demovnicou na FM-ku a teraz nahrávajú sampel v profesionálnom štúdiu v spolupráci s Marcelom buntajom. odvážnym tuším šťastie praje. Ak ich chcete vidieť a počuť naživo, pripojte sa k nám na decembrovej Demovnici vo v-klube. magazine with a difference

Absolut hrdo odhaľuje novú a odvážnu kam­ paň, ktorej cieľom je spojiť sa s tvorivým du­ chom v nás všetkých a inšpirovať tak umeleckú transformáciu po celom svete. Pod novým brand étosom Transform Today Ab- solut štartuje spoluprácu so štyrmi špičkovými umelcami, ktorí ignorujú osud a prekračujú hra- nice, transformujúc tak seba aj svoje umelecké disciplíny. Woodkid Absolut odštartovala tvorivú spoluprácu s Fran- cúzom Yoannom Lemoinom, známym tiež pod menom Woodkid. Spolupráca s Woodkidom vy- zdvihne umelcov, ktorí dokážu ignorovať osud, prekračujú hranice a pretvárajú tak seba i svoje umelecké disciplíny. Režisér klipov hviezd, hudob- ník, ilustrátor, multiumelec – to je Woodkid. Ne- ustále posúvanie hraníc kreativity naprieč rôznymi médiami, odvážny duch a unikátna vízia formujú- ca súčasnú popkultúru oslovili i značku Absolut. „Som človek, ktorý sa začne veľmi ľahko nudiť, ne- ustále sa preto snažím vyvíjať. Transformácia však nepopiera to, kým ste boli predtým - je to o tom, byť niečo viac, niečo nové a niečo lepšie,“ hovorí Woodkid. „Existujú milióny vecí, ktoré som stále nevyskúšal a tak rád by som ich preskúmal. Uvidí- me, kam sa odtiaľto posuniem najbližšie.“ Čo znamená heslo „Transform Today” vo Va­ šom živote, kariére? Woodkid: Znamená pre mňa posúvanie hra- níc toho, čo dokážete, neustále stimuly pre vašu zvedavosť. Ste multitalent, známy vo video priemysle, vďaka Vašim hudobným videám, a teraz je tu aj Váš prvý album. Vzťah k hudbe je teda očividne veľmi silný. Čo Vás k nej priviedlo? Woodkid: Zrejme som bol trochu frustrovaný z toho, že som nemal kontrolu nad hudbou vo svojich filmoch. Chcel som viac skúmať toto prepojenie. Ako vidíte svoju úlohu vo formovaní tzv. „Millenials“, teda generácie milénia? Woodkid: Momentálne vidím samého seba len ako zabávača, hoci i tak sa pokúšam do svojej práce vniesť neja- ký zmysel a dať jej váhu. Chcem, aby ľudia pri náv- števách mojich šou a počúvaní mojej hudby poci- ťovali emócie a zabávali sa, už to je dosť náročné zvládnuť. Režírovali ste svoje vlastné hudobné video „Run Boy Run”, ktoré bolo nominované na naj­ lepšie Krátke hudobné video na tohtoročných Grammy Awards. Aká je to skúsenosť režíro­ vať video pre svoju vlastnú pieseň? Odlišuje sa od režírovania videí pre iných interpretov? Woodkid: Môžem ísť viac do hĺbky, dáva to väčší zmysel. Tiež tomu môžem venovať toľko času a mozgovej kapacity, koľko potrebujem. Je to čistá tvorba, neexistujú tu žiadne kreatívne kompromisy. Čo vás inšpiruje k tvorbe hudby a čím sa pod­ ľa váš líši váš prístup od iných súčasných hu­ dobníkov? Woodkid: Myslím, že sa vo veľkej miere nechá- vam inšpirovať obrázkami, a že si neviem pred- staviť zvuk bez obrazu a vizuál bez hudby. Vždy sa medzi týmito dvoma pokúšam vytvoriť dialóg. Svoj hudobný projekt vnímam viac ako experi- mentovanie s týmto prepojením, než ako čistú hudbu. Na akom najdôležitejšom projekte ste praco­ vali? Woodkid: Určite to bol projekt Woodkid vo vše- obecnosti. Nikdy by som si nebol pomyslel, že bu- dem schopný režírovať projekt takého rozsahu - od hudby k hudobným videám, tour projekciám a scénografii. Aaron Koblin Aaron Koblin je inovátorom porušujúcim pravidlá, jednou nohou neustále stojaci v umení, druhou však v oblasti technológií. Známy je vďaka svojej digitálnej tvorbe, pri ktorej obrovské množstvo dát a ľudí na- vzájom splieta do ohromujúcich vizualizácií, ktoré už bolo mož- né vidieť napríklad v Múzeu moderného umenia (MoMA) v New Počúvni voLanie a ZMeň svoj život TraNsFOrM TODaY art Foto AbSolut Woodkid FrancúzyoannLemoin,známypodmenomWoodkid 62 inspire magazine god issue

Yorku, v Centre Georgea Pompidoua a vo Victoria & Albert Mu- seum. Hranice umelecko-technologickej tvorby Koblin posúva aj ako kreatívny riaditeľ Google Data Arts Team. „Občas mám dojem, že ľudia chcú stále robiť len veci, ktoré už niekto pred nimi urobil a práve preto tieto veci poväčšine nie sú veľmi zaujímavé. Veľa vecí, do ktorých sa púšťam ja, robím práve preto, lebo ma od nich niekto odrádzal. Snažím sa úpl- ne ignorovať kontext a riadim sa len tým, čo ma zaujalo,“ ho- vorí Aaron Koblin. „Vzrušujúce na digitálnych dátach je, že ich môžete premeniť množstvom rôznych spôsobov. Môžete ich spustiť cez jeden filter a odrazu máte zvuk, potom cez iný filter a vzniknú obrázky.“ Kedy, kde alebo od koho ste získali inšpiráciu pre to, čo ro­ bíte? Čo vás odlišuje od ostatných digitálnych umelcov? Aaron: Priama inšpirácia prišla od chlapíkov ako Golan Levin, Casey Reas a Ben Fry – ľudí, ktorí trávia ohromné množstvo času vytváraním rôznyh nástrojov, posilňovaním ostatných, do systémov, ktoré samotné sú neviditeľné, môžeme zhmotniť väčšinu zmätku, ktorým sme obklopení. Odhaľovať sily a sys- témy, ktoré čím ďalej, tým viac riadia naše životy. Je to veľmi vzrušujúce. Aký je podľa vás vzťah digitálnych technológií a umenia? Aaron: Technológia vždy do veľkej miery do umenia patrila. Je to o manifestácii myšlienky do diela. Myslím, že digitálne tech- nológie sú obzvlášť skvelé médium pre vyjadrenie, pretože sú neuveriteľne tvárne a precízne. Kombinácia senzorov, dátovej pamäte a logických systémov znamená, že môžeme nielen premietať myšlienky, ale tiež vytvárať systémy, ktoré môžu pre- mietať nás a stelesniť tak mnoho permutácií našich nápadov. V istom zmysle máme možnosť vytvárať miniatúrne svety. Na akom najdôležitejšom projekte ste pracovali? Aaron: V pamäti sa mi vynímajú dva obľúbené projekty – a sto- ja proti sebe v zaujímavom kontraste. The Sheep Market bola moja prvá experimentálna práca so žijúcim systémom – kon- tvorením nádherných vecí. Processing ako prostriedok vyjad- renia som začal používať pred desiatimi rokmi ako študent Ca- seyho Reasa – dostať sa k programovaniu pre mňa bolo silnou únikovou drogou. V skutočnosti však netuším, čo je digitálny umelec. Myslím, že existujú iba umelci, a niektorí z nich jed- noducho niekedy využívajú digitálne technológie. Zvyčajne sa až tak veľmi nezaujímam o konkrétne nástroje, nespadám do presne definovanej umeleckej kategórie. Len ma teší vytvára- nie vecí - konkrétne vecí, ktoré inšpirujú k otázkam a podnecujú zvedavosť. Vaša práca je do veľkej miery o robení neviditeľného vidi­ teľným – takýmto príkladom sú vaše diela Flight Patterns a New York Talk Exchange. Čo vás k takejto práci inšpiruje? Aaron: Ako dieťa ma veľmi zaujímali mikroskopy a teleskopy. Najmä preto, lebo sú to nástroje, ktoré nám umožňujú vidieť al- ternatívnu perspektívu reality – a tá je rovnako reálna, iba inak ukrytá nášmu vnútornému vnímaniu. Digitálne technológie môžu posunúť tento fenomén ešte ďalej. Môžeme nahliadnuť krétne akýsi trh úloh ľudskej inteligencie. Zaplatil som ľuďom, aby nakreslili obrázky ovce. Tento projekt bol procesne i psy- chologicky experimentálny, no bol tiež provokáciou. Aaron: Úprimne, trochu to pomáha rásť môjmu egu… a keď to tak je, musím to okamžite zastaviť. Nafúknuté ego má ob- medzenú hodnotu. Poznám množstvo ľudí, ktorí vytvárajú ne- Mechanický Turek Amazonu je zaujímavou inkarnáciou jedné- ho zvláštneho vzťahu medzi digitálnymi systémami a ľudským mozgom. Dnešná anonymita a odcudzenie v náznakoch pouka- zujú na možné problémy v spôsobe práce s technológiou, ktorý podľa mňa akosi nesúhlasí so základnými ľudskými hodnotami. V kontraste s „odcudzenou“ prácou v rámci projektu The Sheep Market som pracoval s dobrým priateľom Chrisom Milkom na projekte Johnny Cash. Zmyslom projektu bolo umožniť ľuďom pracovať spolu, s plným vedomím ich úlohy, a vytvoriť živý pa- mätník Johnnymu Cashovi. Príkladná kolaboratívna tvorba. Ide konkrétne o dynamické, neustále sa meniace hudobné video k jeho poslednej piesni Ain’t No Grave [can hold my body down]. Veľmi rád vidím vášeň a snahu, ktorú ľudia vynaložili na vytvore- nie tak krásne úspešného projektu. Niekoľkokrát sme o vás počuli ako o „jednej z najkreatív­ nejších osôb dneška“. Ako sa cítite, keď o sebe také niečo počujete? Pod novým brand étosom transForM today absolut štartuje spoluprácu so štyrmi špičkovými umelcami, ktorí ignorujú osud a prekračujú hranice, transformujúc tak seba aj svoje umelecké disciplíny. absoLut Pretvára budúCnosť svojho kreatívneho dedičstva odvážnou kaMPaňou „Občas mám dojem, že ľudia chcú stále robiť len veci, ktoré už niekto pred nimi urobil. Veľa vecí, do ktorých sa púšťam ja, robím práve preto, lebo ma od nich niekto odrádzal. Snažím sa úplne ignorovať kontext.“ —Aaron Koblin Aaron Koblin je inovátorom porušujúcim pravidlá, jednou nohou neustále stojaci v umení, druhou však v oblasti technológií magazine with a difference

smierne kreatívne veci a zaslúžia si viac obdivu: chlapíci ako Zach Lieberman, Kyle McDonald, Jer Thorp, Memo Akten, Mr.doob a Robert Hodgin. Mohli by ste nám priblížiť svoju mo­ tiváciu pre prácu s Absolut na novej kampani Transform Today? Aaron: Absolut ma oslovilia ma s tým, že chcú vytvoriť portrét mojej práce. Je to pre mňa vynikajúcou príležitosťou komunikovať so širokým, rôznorodým publikom. Tým, že som vyrastal ako po- divínske počítačové decko, je vzrušujúce vidieť, ako sa technológia stala základ- nou súčasťou populárnej kultúry. Teraz skutočne dúfam, že sa môžeme posunúť ďalej od balíkových aplikácií a uzatvore- ných systémov a tiež vytvoriť kreatívny produktový nástroj. Mám na mysli to, že technológia nemusí byť iba komodi- tou, ktorú kupujeme ako hriankovač, ale môže byť tiež platformou pre vyjadrenie, experimentovanie a vzdelávanie. Veľmi rád by som inšpiroval nejaké dieťa nie- kde vo svete k tomu, aby rozbilo svoju počítačovú hru a vytvorilo si vlastnú… Čo znamená „Transform Today” vo va­ šom živote / kariére? Aaron: Znie to ako klišé, ale „byť tu te- raz” je pre mňa významnou mantrou. Je zistila pomerne neskoro. Spúšťačom bolo zhliadnutie Yamamotovej výstavy „Juste des vêtements” v Musée des Arts Décoratifs. Myšlienka odevu ako nosite- ľa identity sa vo mne neskôr upevnila, keď som natrafila na dokument Wima Wendersa „Notebook on cities and clothes. Nadchlo ma zistenie, že móda nemusí byť len povrchná, ale mohla by sa stať zmysluplnou cestou, ktorú raz môžem zdieľať. Pre mňa je móda poéziou. Predstavujem si svoj príbeh ako nekonečný výlet, a dú- fam, že sa v ňom nestanem obeťou tren- dov či nátlaku neustále sa zrýchľujúceho tempa módy. Chcem pomaly vytvoriť sil- ný hodnotný produkt a identitu, nie iba niečo, čo sa každých šesť mesiacov zničí. Ako vidíte svoju úlohu v ovplyvňova­ ní tzv. „Millenials“ – teda generácie milénia? Do akej miery vám pri plnení tejto roly pomáha fakt, že ste súčas­ ťou módneho establišmentu? Yiqing: Prirodzená snaha haute couture o dokonalosť a poéziu chcem využiť na posúvanie hraníc a vytváranie silnej pla- tformy pre experiment a kreatívnu slo- bodu, a to rovnako v rámci remeselnej zručnosti a emocionálneho obsahu. Po- kúsila som sa v krajčírskom umení prísť je to o módnej scéne. Je to pre mňa platforma, na ktorej mô- žem experimentovať, ktorá mi umožňuje urobiť niečo, čo predo mnou ešte nikto neurobil.“ Ako si predstavujete typ ženy, ktorá nosí vaše návrhy? Yiqing: Je to komplexná a slobodomyseľná žena, amazonka moderných čias. Silná žena, ktorá sa nebojí vyjadriť svoju je- dinečnosť prostredníctvom elegancie, zmyselnosti a kreativity. Premýšľali ste niekedy aj nad vytvorením kolekcie pre mu­ žov? Yiqing: Mala som šancu vytvoriť niekoľko pánskych outfitov, a táto skúsenosť sa mi veľmi páčila. Navrhnúť vyvážený pro- dukt, ktorý si uchová svoju unikátnu identitu a DNA, no záro- veň ostane v rámci hraníc „obliekateľnosti“ a elegancie, vyžadu- je v pánskej móde trochu spútanejší a intelektuálnejší prístup, než akým je môj súčasný, skôr inštinktívny pracovný postup. Momentálne si vychutnávam skôr kreatívnu slobodu ženskej módy, ale v budúcnosti, možno i o niečo skúsenejšia, by som tú výzvu rada prijala. Čo alebo kto vás inšpiroval k tomu, aby ste sa stali mód­ nou návrhárkou, a čím sa odlišuje váš postup od postupov iných súčasných dizajnérov? Yiqing: Vždy som chcela byť sochárkou. Milujem manuálnu prácu, tvorbu, tvarovanie látky priamo na tele, akési formo- vanie vákua okolo postavy, využívanie pokožky a pohybov ako nástroja. Myslím, že odev bol pre mňa vždy orientačným bo- dom, ale to, že chcem byť vlastne módnou návrhárkou, som ľahké zotrvať v skúsenostiach z minulosti (dobrých aj zlých), ale takisto je jednoduché uviaznuť v snoch o budúcnosti, ktoré sa nemusia nikdy naplniť. Plánovať budúcnosť v kombinácii s na- dobudnutými skúsenosťami a so zdravým zameraním na to, ako si vychutnať a pretransformovať prítomnosť, je tá správ- na rovnováha. Nesmierne rád robím svieže veci a udržiavam si zdravú zvedavosť. Neustále mi je pripomínané, že nikdy nepo- rozumiem všetkému – čo znamená, že existuje celý vesmír za- ujímavých vecí, o ktorých sa môžeme učiť a s ktorými môžeme experimentovať. Yiqing Yin Transformatívna, provokatívna, odvážna – to sú prívlastky, kto- ré najčastejšie dostáva tvorba mladej francúzskej návrhárky haute coutoure Yiqing Yin. Transform Today prostredníctvom nej odkazuje: Zajtrajšok je tým, čím si ho urobíte! Yiqing Yin tvo- rí a experimentuje vždy priamo na figuríne, inšpirovaná aktuál- nym momentom. Je držiteľkou niekoľkých uznaní z prostredia módneho priemyslu a minulý rok ju prestížna rada Haute Cou- ture v Paríži zvolila za svojho nového hosťujúceho člena, čo je pre takú mladú návrhárku pozoruhodný a veľmi cenný úspech. „Moja kreativita potrebuje byť stále konfrontovaná s novými a neznámymi teritóriami, z postele ma dostane len silná a za- ujímavá výzva. A práve vtedy sa môže udiať aj transformácia, zmena. Ak mi niekto povie, že niečo nie je možné – vtedy si mô- žete byť istí, že to určite urobím,“ hovorí Yiqing Yin. „V tomto zmysle je pre mňa práve haute couture ideálnou oblasťou. Nie s niečím novým, opätovnou interpretáciou rôznych tradičných techník založených na plisovaní, riasení, vyšívaní. Ponúkam cez ne pocit unikátnosti a chcem definovať nový ideál krásy, ktorý by lepšie zodpovedal mojej generácii. Pre mňa nie je móda len o odeve, ale aj o snahe o vytvorenie emócie, vyrozprávanie prí- behu a priblíženie sa druhým. Vidím ju ako šancu vytvoriť uni- verzálny jazyk, ktorý pomáha ľuďom zblížiť sa. Na akom najdôležitejšom projekte ste doteraz pracovali? A čo vaše budúce projekty? Yiqing: Moja každodenná snaha vybudovať od piky vlastný módny dom je určite tým najdôležitejším projektom. V rámci mojich kolekcií bolo mnoho vedľajších projektov, ktoré sa mi vryli do pamäte a ovplyvnili môj rast. Moja inštalácia na tohto- ročnom 55. benátskom bienále bola jedným z nich. Znamenitá skúsenosť bola aj práca na parféme s Dominikom Ropionom, či tvorba šiat pre Audrey Tautou na tohtoročný otvárací cere- moniál v Cannes. Takisto navrhovanie kostýmov pre jedinečné reklamné kampane ako L’Odyssée de Cartier s Shalom Har- low a Légende de Shalimar s Nathaliou Vodianovou a práca po boku veľmi talentovaného umelca a filmára Bruna Aveillana. V štádiu zrodu sa nachádzajú aj ďalšie veci, napríklad vysoko experimentálny film o móde. V nie tak vzdialenej budúcnosti si ako ďalší významný krok viem predstaviť aj prácu na knihe. Ako hodnotíte súčasnú módu a nové trendy? Yiqing: V poslednom čase sa stretávam s náhlym záujmom o mladých návrhárov. Som si vedomá toho, že teraz, v čase, kedy sa inštitucionálne značky stávajú po stránke kreativity art „Moja kreativita potrebuje byť stále konfrontovaná s novými a neznámymi teritóriami, z postele ma dostane len silná a zaujímavá výzva. A práve vtedy sa môže udiať aj transformácia, zmena.“ —yiqing yin yiqingyin transformatívna, provokatívna, odvážna – to sú prívlastky, ktoré najčastejšie dostáva tvorba mladej francúzskej návrhárky haute coutoure yiqing yin. transform today prostredníctvom nej odkazuje: Zajtrajšok je týM, číM si ho urobíte! 64 inspire magazine god issue

„Práca, ktorú vytváram ako nezávislá návrhárka, je oveľa intímnejšia, so silným individualistickým prístupom. Nie som veľmi vyťažená na trendy, ktoré sú, myslím, dôvodom neustále sa zrýchľujúceho tempa módy.“ —yiqing yin yiqing yin je držiteľkou niekoľkých uznaní z prostredia módneho priemyslu skôr opatrnými, poľuje módna scéna po čerstvej krvi a nových návrhoch. Čo sa mňa týka, považujem to za povzbudivé, preto- že práca, ktorú vytváram ako nezávislá návrhárka, je oveľa in- tímnejšia, so silným individualistickým prístupom. Nie som veľ- mi vyťažená na trendy, ktoré sú, myslím, dôvodom neustále sa zrýchľujúceho tempa módy, čo nezanecháva príliš veľa priesto- ru pre kreativitu a invenciu. Mám veľký rešpekt pre návrhárov ako Azzedine Alaia, ktorému sa počas celej jeho kariéry a kreatívnej cesty podarilo udržať si konštantnú a výraznú identitu značky. Určuje si nezávislý rytmus a filozofiuiu namiesto toho, aby sa podrobil systému módy. Je tu návrat ku klasickým hodnotám ako kvalita a jedi- nečnosť, čo je výsledkom dlhodobého konštruktívneho mys- lenia, nie náhodných návrhov nových tvarov a farieb bez mi- nulosti či budúcnosti. Tvárou v tvár tejto bohatej diverzite sa konzument stáva svojím vlastným štylistom. V súčasnosti je móda rečou - viac, než kedykoľvek predtým. Na akých miestach nachádzate inšpiráciu? Yiqing: V mojom adoptovanom domove Dali, a celom regióne Yunnan ako takom. Je to zem slobody, kde sa spájajú a žijú spolu všetky kultúry a etniká. Kedykoľvek som tam, zabúdam na realitu, je to pre mňa výborné očistné miesto, miesto, ktoré mi pomáha pripomínať si ideály. Ako a kedy ste v sebe objavili vášeň pre navrhovanie ob­ lečenia? Yiqing: Počas všetkých tých ciest v detstve som si vypestovala veľmi intímny vzťah k svojmu oblečeniu. Dalo mi pocit zázemia, bolo pre mňa referenčným bodom. Návrat k oblečeniu pre mňa znamenal návrat domov. Moja osobná skúsenosť vyformova- la názor na funkciu a hodnotu oblečenia. Dôkazom toho je aj moja motivácia pre módne návrhárstvo. Chcela som vytvoriť odev, ktorý ochraňuje, podporuje, a je zároveň aj druhou kožou a poddajným pancierom. Čo znamená „Transform Today” vo vašom živote / kariére? Yiqing: Pretransformovať všetky nadchádzajúce výzvy do od- razových mostíkov alebo zdrojov inšpirácie, a to s cieľom de- finovať ich prostredníctvom svoj spôsob života, hodnoty, sny. A čo pre vás znamená transformácia v každodennom živo­ te? Yiqing: Otváranie dverí. Je to rúcanie všetkých stanovených hraníc medzi spôsobmi umeleckého vyjadrenia, technickými, geografickými, inštitucionálnymi či morálnymi konvenciami. Cieľom tejto transformácie je pre mňa prísť s novým ideálom krásy, takým, ktorý je úzko prepojený s mojou generáciou. pá svet ohromuje úžasnými perokresbami, výraznými farbami či fantastickými detailmi a jeho tvorba ovplyvnená Tarantinom aj Peckinpahom nesie charakteristický rock & rollový feeling. Od redizajnu komiksového Daredevila až po pohľad na súčas- ného Batmana, jeho netradičný štýl práce s atramentom zaujal aj značku Absolut. „V čase, keď som sa rozhodol stať sa tvorcom grafických ro- mánov, pracoval som ako riaditeľ animácie v naozaj skvelom animátorskom štúdiu. Bola to pre mňa vynikajúca príležitosť, no pracoval som v prospech sna iného človeka, nie v prospech splnenia toho svojho. Preto som sa rozhodol odísť a stať sa, kým som vždy chcel byť,” hovorí Rafael Grampá. „Často spo- Ako vnímate svoj vplyv na „generáciu milénia“, o ktorej je aj Transform Today? Rafael: Do svojej práce vkladám lásku – tým spôsobom ju chcem zdieľať s inými. Mojím oddaním sa umeniu je láska, kto- rú do neho vkladám, veriac, že tak môžem mnohými spôsobmi inšpirovať ostatných. Chcem, aby moja práca inšpirovala ľudí k tomu, aby zabudli na strach – ten je pre mňa protipólom lás- ky – a stáli si za svojimi predstavami, zostávali vo svojom vlast- nom príbehu. Láska je obeť, nie pohodlie. Čo alebo kto vás inšpiroval k tomu, aby ste sa stali tvorcom komiksu a čím sa vaša práca a štýl líšia od iných tvorcov grafických románov? Aký je váš názor na dlhoročný vzťah Absolut Vodky s ume­ ním a umelcami? Yiqing: Myslím, že medzi najvyššími formami umenia a ko- merčnou platformou sa dajú stavať veľmi vzrušujúce mosty. Ak sa to urobí premyslene, môže vzniknúť zmysluplná exkluzivita i umelecký význam. Predstavovanie si vizuálneho a emocionál- neho sveta obklopujúceho nejaký produkt je rovnako (ak nie viac) vzrušujúce ako samotné navrhovanie. Pre mňa umelec- ký proces nekončí samotným produktom – musí byť úplným a zmysluplným vyjadrením. Koniec-koncov, to je aj systém ko- mercie. Namiesto ponúkania iba predajného tovaru môžete tiež ponúknuť víziu, spôsob života, identitu. Dlhoročným spája- ním sa s umelcami Absolut vytvorila zmysel intimity so spotre- biteľmi a ich generáciou, čo je jedinečné a pozoruhodné. Rafael Grampá Brazílsky spisovateľ a tvorca grafických románov Rafael Gram- chybňujem krásu, i to, čo sa všeobecne považuje za škaredé. To je dôvod, prečo som umelec. Aby som prinútil ľudí spochyb- ňovať vžité pravdy, a nakoniec aj samých seba a spôsob, akým sa pozerajú na svet.” Čo je podľa vás dnes na povolaní umelca najnáročnejšie? Rafael: Momentálne je pre umelca najnáročnejšia disciplína, schopnosť sústrediť sa a stáť si za svojím vlastným štýlom. Ak máte jedinečný štýl, no príde zložitá situácia, prichádza ten- dencia nasledovať to trendové. Vďaka internetu sme obklopení miliónmi ohromujúcich podnetov a je ťažké sústrediť sa na to podstatné pre vývoj svojej práce. Mám na mysli to, že každý umelec sa potrebuje zamerať na svoje prirodzené sklony, veci, ktoré ho zaujímajú od detstva a ktoré mali vplyv na jeho roz- hodnutie stať sa umelcom. Možnosti prístupu k informáciám sú fantastické, ale môžu sa stať niečím, čo rozptýli vašu snahu o vlastný štýl. magazine with a difference

art Rafael: Bol som samotárske decko, kamkoľvek som išiel, pýtal som si ceruzku a papier. Keď odišiel môj otec, myslím, že som si vytvoril vlastný svet – so svojimi kresbami, príbehmi a posta- vami som nikdy nebol sám. Keď som vyrástol, všimol som si, že svet, ktorý som vytvoril a veci, ktoré som si odtiaľ priniesol, začali zaujímať aj iných ľudí. Filmy, ktoré som si ako teenager pozrel - Vtedy na Západe a Pulp Fiction – ma ohromili natoľko, že som začal písať scenáre a rozhodol som sa, že budem tvoriť grafické romány. Od iných sa odlišujem zrejme tým, že vždy pátram po kráse v škaredom. Páči sa mi myšlienka, že moje umenie by mohlo podnietiť k otázkam, čo je krásne a čo škaredé, čo správne a nesprávne, čo je zlo a čo je dobro. Chcel som ľudí inšpirovať k tomu, aby dali šancu aj iným uhlom pohľadu, pretože som po- chopil, že krása je ohybná. Čo vás inšpirovalo k vytvoreniu vašej verzie moderného Batmana? Rafael: Prvá kresba, na vytvorenie ktorej si pamätám, bol Batman – to bolo, keď som mal tri roky. Ukázal som ju svojej mame a tá si myslela, že je to osol.☺ Minulý rok ma DC Comics vyzvali, aby som napísal a ilustroval príbeh pre legendárneho Batmana: čierno-bielu antológiu, ktorá má vyjsť v októbri. Mal som úplnú slobodu v pretváraní návrhu Batmana a Jokera a na túto prácu som skutočne hrdý. Vždy sa pokúšam do kostýmov postáv vniesť nejaký realizmus, ale najdôležitejšie pre mňa je Čo znamená „Transform Today” vo vašom živote / kariére? Rafael: V určitom bode svojho života som si uvedomil, že pra- cujem v prospech sna niekoho iného a rozhodol som sa skon- čiť s prácou animation directora, aby som všetku svoju lásku, energiu a peniaze vložil do vytvorenia a svojpomocného vyda- nia svojho prvého grafického románu. Potom sa to všetko za- čalo diať. Tak som sa naučil, že odvaha a disciplína sú najdôleži- tejšími predpokladmi pre to, aby ste sa stali umelcom. Môžete vedieť, čo ako urobiť, ale bude to existovať len vtedy, ak do toho vložíte odvahu a disciplínu. Musel som zmeniť svoj vzťah a prí- stup k svojmu umeniu, ktoré sa tak stalo mojím hlasom, nie len zárobkovou činnosťou. Rafael: Začal som kresliť a tvoriť vo veku 3 rokov a robím to doteraz. To, že chcem rozprávať príbehy, som vedel už odma- lička. Nikdy som o tom nezapochyboval. Keď som mal 14, začal som pracovať s ilustráciou a asi v 22 rokoch dostala moja prá- ca pečať osobitosti. Vždy som chcel rozprávať príbehy a vždy som písal veľa scenárov, ale chcel som nájsť svoj vlastný hlas, vlastný rozprávačský a umelecký štýl. Veľa som experimentoval spôsobom, o ktorom som si myslel, že je môj a keď som sa ko- nečne považoval za pripraveného hrať sa s ním, rozhodol som sa pred ním utiecť. Keď ste sa rozhodli pre prácu s Absolut, poznali ste jej dlhý príbeh súvisiaci s umením? Ako to ovplyvnilo kolaboratívny proces práce so značkou? Rafael: Áno, poznal som ho. A mal vplyv len v pozitívnom zmys- le, pretože som poznal rešpekt Absolut k umelcovej disciplíne. Uspokojuje ma, keď dostanem priestor odprezentovať, čo sa vlastne snažím svojou prácou dokázať. Žáner niektorých mojich prác to možno na prvý pohľad nesignalizuje, ale v prvom rade chcem, aby ľudia vnímali lásku, chcem ich inšpirovať, aby ju tiež vkladali do svojej práce a do svojich životov. Ak robíte veci s lás- kou, dáte si záležať na všetkých krokoch a detailoch a tým o tej láske hovoríte a zdieľate ju s inými. Umenie je vášeň a láska. StevspojenísEurópou?Obdivujetealebonasledujeteneja­ kých našich umelcov z minulosti, prípadne tých súčasných? Rafael: Som jeden z fanúšikov Gustava Klimta. A myslím, že celý svet pozná význam metódy Isotype vytvorené Ottom Neu- rathom. Taktiež som veľkým fanúšikom trúfalej Gelitinovej prá- ce. Zo Švédov zas napríklad milujem práce Olleho Eksella. — veľa premýšľať o tom, čo tieto postavy znamenajú. Batman je gotický vojak, výsledok vyrovnania sa s traumou. V redizajne som spojil vojenské a gotické odkazy, pridal som epické výjavy a napísal o rovnici traumy, ktorej výsledkom je niečo, čo sa po- kúsi odstrániť svojho stvoriteľa. Na akom veľkom projekte budete najbližšie pracovať? Rafael: Mojím ďalším projektom je séria komiksov Furry Water and the Sons of the Insurrection. Na tomto projekte pracujem už veľmi, veľmi dlho a až teraz s ním končím. Proces vytvárania sveta Furry Water, post-apokalyptický príbeh s úplne sviežim prístupom, potreboval na vybudovanie veľa času a sústredenia a ja som na výsledok skutočne hrdý. Neviem sa dočkať jeho vydania. Čo pre vás znamená transformácia v každodennom živote? Rafael: V rámci tvorivého procesu transformácia nastane, keď vojdem do ateliéru a niečo, čo predtým neexistovalo, existuje po mojom odchode z neho. A ten pocit milujem. Čo si myslíte o dlhodobom vzťahu Absolut s umením a umel­ cami? Rafael: Nie som si istý, či existuje iná značka s takým vzťahom k umeniu, aký má Absolut. Je to nasledovaniahodný príklad. Poznajúc bohatú tradíciu Absolut spolupráce so všetkými tými skvelými, inšpiratívnymi umelcami som skutočne hrdý na to, že môžem s Absolut spolupracovať tiež. Kedy ste zistili, že chcete zasvätiť svoj život grafickým ro­ mánom? trAnSForM toDAy je volanie do zbrane – výzva pre celú generáciu mladých kreatívnych ľudí oslobodiť sa od predstavy, že všetko je vopred určené, a prevziať kontrolu nad svojou budúcnosťou. nový étos značky vyjadruje naše presvedčenie, že zajtrajšok nie je daný, ale každý z nás si ho môže sám vytvoriť. Brazílsky spisovateľ a tvorca grafických románov Rafael Grampá „Tak som sa naučil, že odvaha a disciplína sú najdôležitejšími predpokladmi pre to, aby ste sa stali umelcom. Môžete vedieť, čo ako urobiť, ale bude to existovať len vtedy, ak do toho vložíte odvahu a disciplínu.“ —Rafael Grampá 66 inspire magazine god issue

vyšiel na ibizáckej výberovke „Ibiza tribe vol.1“ pod hlavičkou rešpektovaného španielskeho tech-housového vydavateľstva Lupara Records. Vokál s vtipným textom jej naspievala talen- tovaná vokalistka menom Elzif (Soňa Bernátová). Nemenej za- ujímavé je video, ktoré si Kevi nakrútila sama svojím mobilným telefónom. Najlepšie urobíte, ak si ho pozriete sami a dávkou recesie a hu- moru sa určite zabavíte. (Hlavnou hrdinkou klipu je mrazená makrela plávajúca na slnečnej oblohe). Na ty-túbe ho nájdete pod názvom „Kevi Anavi ft. Elzif – Fish Song“. V Bratislave mô- žete túto slečnu stretnúť napríklad v Subclube, Radosti, NuSpi- rite, Bateliéri, ale aj na lodi SunDeck na Tyršovom nábreží. V zahraničí si na ňu môžete zájsť napríklad do Viedne alebo do o niečo vzdialenejších Drážďan. A toto je len začiatok, vážení, o tejto mladej farebnej dáme ešte budeme počuť. —joZeFko www.soundcloud.com/kevianavi ivanapesekyova.wix.com/kevianavi www.facebook.com/DJanekevianavi dj.beatport.com/kevianavi www.mixcloud.com/kevianavi Kevi Anavi (ex IVEK, vlastným meno Ivana Pesekyová) nie je japonský názov detskej zubnej pasty, ale mladá, talen­ tovaná, skúsená producentka a DJka pôsobiaca (nielen) v Bratislave už nejaký ten rok. Verte mi, že práve v jej prí- pade nadobúda výraz „zdanie klame“ skutočný význam. Asi by vám nenapadlo, že ide o jedinú slovenskú tech/deep housovú producentku, keby ste do nej napríklad narazili niekde na pár- ty. Práve jej nevinný vzhľad v kombinácii s hudbou, ktorú hrá a tvorí, je plný disharmónií a kontroverznosti. V jej trackoch cítiť hudobnú vyzretosť a ladí jej to aj v melódiách. Ako sama hovorí, „najviac ma baví vyrábať a spájať pekné farebné zvuky“. Track bez melódie je vraj ako vešiak na bielizeň – bez bielizne (alebo ako vyzlečená Barbie). Jej posledný „song“ s názvom Fish Song kevi anavi traCk beZ MeLódie je ako vyZLečená barbie prepojiť úspešne módu so sociálnou inklúziou nie je vždy jednoduché. ob- čianskemu združeniu p(l) uto sa to podarilo už nie- koľkokrát za sebou – zim- nou i letnou kampaňou „šaty robia človeka“. V druhej polovici novem- bra sa v bratislavskom Sta- rom meste otvorili brány originálneho obchodíku Plutošop na báze sociálne- ho podniku. A neostane len pri tom! Občianske združenie P(l) uto ponúklo svojský spô- sob sebarealizácie a integ- rácie znevýhodneným sku- pinám obyvateľstva – zhotovením módnych doplnkov a šiat práve ľuďmi na okraji záujmu spoločnosti. Idea filantropického projektu sa realizuje vo viacerých líniách – šitie menších výrokov v zariadeniach sociálnej starostlivosti dopĺňa hlavný projekt: limitovanú edíciu originálnych dámskych topov, zhotovenú v chránenej dielni Dom svitania v Jakubove podľa návrhov známeho módneho návrhára Borisa Hanečku. pluto-výrobky, knihy aj platne Otvorením Plutošopu na Panskej ulici 13 v Bratislave sa pokračuje v aktivitách z mi- nulého roka. Plánom zakladateľky OZ P(l)uto Kristíny Baluchovej bolo otvoriť „so- ciálny podnik“, ktorý by predstavoval priamu pomoc (prácu aj plácu) pre ľudí, ktorí sú ohrození sociálnym vylúčením. Plutošop slúži ako charitatívny obchod s „vintage“ módou a 777 kvalitnými knihami aj platňami. V prvom rade však šlo o predvianočný predaj produktov z pluto-produkcie a výrobkov z chránených dielní. Hoci sa prvý Plutošop otvoril 18. novembra v Bratislave, neznamená to, že aktivity OZ P(l)uto sa sústreďu- jú len na oblasť Bratislavy. Projekt „Šaty robia člove- ka“ sa realizuje napríklad v spomínanej chránenej dielni Dom svitania v Jaku- bove, ale i v Malackách, Stupave či Žakovciach, te- da po celom Slovensku. pred vianocami sa pomáha viac Realizátorka projektu Kris- tína Baluchová objasňuje, ako bude naložené s vý- ťažkom z predaja spomí- naných Pluto-výrobkov: „Predaj zhotovených ori- ginálnych topov a ďalších doplnkov poskytne motiváciu a priestor na sebarealizáciu pre klientky z konkrét- nych sociálnych zariadení, zároveň zabezpečí financie na pokračovanie projektu. Pre všetkých začlenených ľudí však nie sú dôležité len peniaze, ale i prejav povzbudenia a podpory zo strany zákazníkov. Práve pocit potrebnosti a dôležitosti sociálne vylú- čeným ľuďom často chýba.“ Keďže v zimnom období treba pomáhať ešte viac, rozhodla sa šéfka Pluta rozšíriť svoj odvážny Pluto-plán ešte o ďalšie príbuzné aktivity: „V našej pasáži na Panskej ulici 13 sme sa popri Plutošope rozhodli využiť ďalší priestor – rozhodli sme sa, že dáme šancu hneď viacerým ľuďom naraz: otvorením malého blšieho trhu a ponúknutím horúceho čaju či punču za špecifickú menu – dobré skutky... Denná prevádzka v ad- ventnom období poskytne možnosť socializácie a najmä privyrobenia si napríklad ľuďom zo siete Nota bene. Dúfam, že si tento vianočný experiment nájde svoju cie- ľovku a podporu.” —heLga diandová viac na www.ozpluto.sk V druhej polovici novembra sa v bratislavskom Starom meste otvorili brány originálneho obchodíku Plutošop na báze sociálneho podniku. A neostane len pri tom! pLUTOšOpviac aKo viaNočNý experimeNt Foto roMAn FErStl 67 magazine with a difference CuLture

sCene Náš obľúbený party podnik KC Dunaj praskal vo švíkoch. Našľapanú party rozprúdil Isobutane, klasicky bez počítača, Junior so svojimi freesty- lovými setmi, oceňovaný Stratasoul ale aj Que z kapely nvmeri. O vizuál sa postaral náš obľúbený SickNico. Kto neprišiel, horší trest ho ani čakať ne- môže. A my sa už teraz tešíme na ďalšie party! Zlatíčka naše, ste šialenci, ale to sami viete! A zachytil to aj šikovný objektív nášho fotošpióna.☺ — TresTUhODNe DOBrá parTY Foto IGor PAlIAtkA jesenné číslo inspire magazine sme aj s novou šéfredaktorkou privítali až hriešne dobre 68 insPire MagaZine god issue

inspire party 21.3. piatok kc dunaj

Fungujete už od roku 2005, a ús­ pešne. Prešla kapela významný­ mi zmenami? Či už personálny­ mi alebo hudobnými... Marek: Myslím si, že hej, okrem toho, že sme vymenili troch bube- níkov, prešli sme vývojom, ktorý sa podpísal aj pod tvorbu, aj vôbec pod celé naše pôsobenie. Sme viac otvorení rôznym smerom, hoci si ponechávame svoju tvár. Máme pozitívnejšie vnímanie celkovo a to sa podpisuje aj v pesničkách, ktoré máme momentálne na stole. Ešte stále máme v hlavách skladbu Miles. Tá si vyslúžila aj dosť ocenení. Marek: Hej, získal cenu Aurel za najlepší klip roka, čo bol pre nás celkom silný vpád na prvý klip v dobe, keď sa anglicky spievanej hudbe vôbec neprialo. Dnes to vyzerá skôr na opačnú situá- ciu. Momentálne sa však vraciame niekam na náš začiatok. Máme tam jednu skladbu energicky dosť podobnú pesničke Miles a už teraz sa tešíme na nakrúcanie kli- pu k nej. Gabriel je vaša prvá skladba v komerčných rádiách. Mení sa tým Lavagance z alternatívy na mainstream? Alebo sa len tešíte zo zmeny dramaturgie sloven­ ských rádií? Marek: Ako som už povedal, pre- šli sme vývojom a toto je dôsledok. Nemrháme čas tvorením alebo ší- rením temných nálad, tých je všade naokolo dosť, nepotrebujeme ich ešte nachádzať aj v hudbe. Tá by mala pozdvihovať a povzbudzovať. To, že sa nám podarilo dostať s Gabrielom do iných rá- dií, nás len teší. Prečo by sme sa tomu mali brániť, však hudbu môže počúvať každý, neexistuje žiaden vyvolený poslucháč. Smasho: Pozri, aj takí Coldplay boli prakticky alternatívna kapela, ale robili pesničky, ktoré sa stali sLovenské indie-PoPové ZoskuPenie hudobne nadanýCh Fešákov naše uši oblažujú už od roku 2005, a musíme povedať, že chalani sú stále lepší dokonCa aj na insPire si našLi čas „Niekedy je ťažké držať si odstup a triezvo uvažovať o skladbe, ktorú sme počuli už ikskrát. V takých prípadoch je veľmi príjemné zveriť sa do rúk profesionála, ktorý dokáže určiť smer tam, kde sa my začíname strácať.“ —Robbie Foto vlADo AnJEl, onDrEJ ForuS LavaganCe 70 inspire magazine god issue MusiC

mainstreamovými. Nechcem, aby ma niekto zle chápal, ale keď to preženiem, dá sa povedať, že akejsi alternatívy máme plné šuplíky, nezverejňujeme a nehráme veľa vecí, ktoré vznikajú a ulietať by sme si mohli tiež… Pre nás je však teraz výzvou dostať sa aj do iných rádií a to práve prístupom k hudobnej produkcii. Nemá to však byť, samozrejme, na úkor kvality, ktorá bola vždy dôležitá, robíme to tak, aby sme za tým, čo sa urobí, vždy mohli stáť a nemuseli sa za to nikdy hanbiť. Plus máme záujem o všetkých – aj o pozornejších a náročnejších poslucháčov, aj jednoduchších ľudí, ktorí nepotrebujú škatuľku a nejaké zaradenie, iba pocity v duchu páči-nepáči… A máme chute urobiť aj niečo surové a špinavé, zároveň frajerinu, ale aj iné veci, baví nás toho viac a myslím, že sa ešte je na čo tešiť. A nebojíte sa, že na vás zanevrú vaši skalní fanúšikovia? Marek: Prečo? Že nás hrajú v iných rádiách? Myslím si, že ide o hudbu a posolstvo v nej, a nie o druh šírenia alebo názov stanice. Smasho: Som presvedčený, že drvivá väčšina sa z nás bude tešiť a priaznivcov bude časom iba viac pribúdať ako ubúdať. Verím tejto stajni ako nikdy predtým.☺ A dejú sa nám pekné veci. Robbie: Nie, toho sa nebojíme, pretože robíme stále hudbu, ktorá nás baví. Z našej strany nik- dy nešlo o kalkul, alebo robenie pesničiek na mieru, aby boli hrané v rádiách. Stále je to ten istý Lavagance. K songu je aj krásny klip. Ašpirujete opäť na cenu MTV Europe? Marek: Dáme sa prekvapiť, ale zámer to nebol. Robbie: To asi dopredu nevie nikto, aj keď by to bolo v každom prípade veľmi príjemné. Znamenalo by to, že sa klip páči a každé jeho ocenenie by nám uro- bilo veľkú radosť. Ako vám napadlo posadiť slečnu na hojdačku nad Dunaj? Nechceli ste sa pohojdať aj vy? Marek: To bol nápad nášho režiséra Bra- ňa Špaka. On to celé zosnoval a vymys- lel, na hojdanie, bohužiaľ, nebol čas, ale myslím, že sa k tomu ešte vrátime.☺ Ako vlastne vznikol Gabriel? Nakopla vás inšpiráciou „božská moc“? Marek: Hej, nadpozemská moc do nás vstúpila a urobila z nás služobníkov božích.☺ Máte za sebou aj spoluprácu s Ed­ diem Stevensonom. Ako sa k vám do­ stal? (cez Janu Kirschner?) Smasho: Janka aj Jožko sa o našu spo- luprácu zaujímali, aj Janino CD sme Ed- diemu dávali… Pamätám si, ako Eddie uvidel Janu prvý raz na obrázku jedného ženského magazínu, na ktorom samo- zrejme žiarila... Tiež sa o ňu zaujímal.☺ Neskôr sa skontaktovali a štúdiová spo- lupráca priniesla svoje ovocie.☺ A aký je to týpek? (profesionálny su­ chár alebo umelec – roztržitý, a fičí na niečom veselom?) Marek: Je to blázon v dobrom zmysle. Profesionál, ktorý ide za svojím a nedá sa odradiť. Je to v podstate recept na tvorbu al­ bumu – zahraniční producenti? Marek: Nemusí byť zo zahraničia, stačí, že bude mať vyhovujúci vkus. Robbie: Zaručený recept to rozhodne nie je, aj keď je to veľmi oslobodzujúce, keď ti niekto vie poradiť a ukázať smer, ktorým sa uberať. Niekedy je ťažké držať si odstup a triezvo uvažovať o skladbe, ktorú sme počuli už ikskrát. V takýchto prípadoch je veľmi príjemné zveriť sa do rúk profesionála, ktorý dokáže určiť smer tam, kde sa my začíname strácať. Zažili ste niečo, o čom mnohé kapely len snívajú. Boli ste predskokanmi Duran Duran, De­ peche Mode či Mando Diao. Je na takýchto koncertoch iná atmosféra ako na vašich vlast­ ných? Marek: Je tam omnoho viac ľudí, ktorí prišli na inú skupinu, a keď si ich získate a máte skvelý ohlas, veľmi vás to poteší. Každý z tých koncertov patrí medzi naše najlepšie. Ktorá svetová kapela by mala robiť predskokana vám? Smasho: Neblázni, takto otázku nemôžeš postaviť.☺ Ale na svetové turné so svetovými DM by sme išli… Nechystáte sa potešiť fanúšikov unplugged koncertom? Marek: Budeme hrať.... Viliam: Párkrát sme už taký koncert odohrali a pravdepodobne ešte aj odohráme. O netradičných koncertoch fanúšikov informujeme na sociálnych sieťach. Robbie: Unplugged koncerty sú veľmi príjemné, pretože všetky skladby treba obliecť do nového šatu a dodať im trošku odľahčenú atmosféru. Tak isto si myslím, že unplugged koncerty sú omno- ho intímnejšie a vyznejú pri nich úplne iné detaily, ako pri štandardnom koncerte. Takže, unplug- ged koncert určite plánujeme, stačí len vymyslieť rozumnú príležitosť a nájsť si trochu času na nacvičenie programu. Alternatívna scéna na Slovensku je stále väčšia. Máte pocit, že vás niektoré kapely napo­ dobňujú? (ak áno, prekáža vám to?) Marek: Neviem o tom, čiže neprekáža. Smasho: Ja nemám až taký prehľad, ale myslím si, že každý si ide svoje. Aj keď niektoré veci sme vyšliapavali my a sú veci, ktoré niektoré kapely okukali, vychytali a pod. Ale to je asi normálne.☺ Keď, tak môže a mohlo možno niekedy niekoho niečo zaujať a inšpirovať… Hrávate len na domácich pódiách, alebo aj vonku? Marek: Hlavne doma, mali sme však takú menšiu pauzu, naposledy sme vydali album v roku 2009, čiže máme čo naprávať. Dúfam, že sa nám ho podarí vydať budúci rok. Smasho: Čaká nás po dlhšom čase koncert v Londýne 30/11, spolu s Midi Lidi a PPE, na kto- rých sa tešíme. Veríme, že koncerty nás tam vonku ešte čakajú, no na to, aby sme sa tam dostali a niekto na nás aj prišiel, potrebujeme riešiť kvalitné single, médiá a s tým spojenú prácu, plus kus šťastia a tak… Ale hrali sme koncerty v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku a v UK... Robbie: Hrávame hlavne doma, čiže na Slovensku, ale je to vždy úžasný pocit, keď si môžeme zahrať aj v zahraničí a potešiť tým ľudí, ktorí možno o Lavagance nikdy nepočuli. Vždy sme chce- li ľuďom našou hudbou robiť radosť, a keď sa nám to podarí aj za hranicami Slovenska, bude to úžasné. Takisto je vždy super vyraziť spolu na cesty a užiť si veľa zábavy, či už na koncerte, alebo mimo neho. Nerozmýšľate nad ženským prvkom v kapele? Aby bol dodržaný Boží plán? Robbie: Myslím, že v kapele nie, aj keď je pravda, že už dosť dlho uvažujeme a zvažujeme, koho osloviť na spoluprácu, keďže ženský hlas je úžasná zbraň a bola by škoda ho nepoužiť. Takisto si myslíme, že by to bolo príjemné osvieženie, a ženský vokál určite v budúcnosti využijeme. Prečo by vás mali vyhlásiť za svätých? Robbie: Za svätých by nás rozhodne vyhlasovať nemali, pretože aj my sme len obyčajní hriešnici. Hoci to musí byť úžasný pocit, žiť s pocitom, že si nikdy nikomu neublížil a konal si len dobro. Ale to už asi nezistíme. Škoda.☺ Marek: Kvôli nášmu novému bubeníkovi Robbiemu, ktorý práve včera poobede dosiahol osviete- nie. Vstúpil do stavu nirvana – never mind the bollocks. —ZuZ Lobotková, nika bauChová „Čaká nás po dlhšom čase koncert v Londýne. Veríme, že koncerty nás tam vonku ešte čakajú, no na to, aby sme sa tam dostali a niekto na nás aj prišiel, potrebujeme riešiť kvalitné single, médiá a s tým spojenú prácu.“ —Smasho hudba by MaLa PoZdvihovať a PovZbudZovať nemrháme čas tvorením alebo šírením temných nálad, tých je všade naokolo dosť, nepotrebujeme ich ešte nachádzať aj v hudbe magazine with a difference

heaLth Či už vám ide o elegantný dizajn fľaše, netradičné chute alebo prosto o zdravý pitný režim, občas je ťažké nájsť ten pravý drink. Niečo vám však prezradíme. Kvalita prichá- dza s vekom. Značka Vöslau- er si v sebe nesie pekné čísla: funguje už od roku 1936, ale chuť tejto minerálnej vody je ľuďom známa už 2000 rokov. Ak voda je základom života - potom Vöslauer je zákla- dom dobrého života. Žiad- na minerálna voda nezíska jedinečné zloženie len tak, zo dňa na deň, netrvá to ani mesiac, či sto rokov. Vöslauer na to potrebovala až 20 000 rokov. Tisícročia, štyri vrstvy hornín a hĺbka 660 metrov pod zemským povrchom ju ochránili pred vplyvmi pro- stredia a všetkými druhmi nečistôt. A Vöslauer si dob- re stráži vek vody vyvierajú- cej z prameňov. Veď inak by voda nebola taká, aká má správna minerálka byť – kva- litná, vyvážená a zdravá. ideálny spoločník pre každého a na každý deň Vöslauer prírodnú minerálnu vodu si obľúbia fanúšiko- via neperlivej, mierne perlivej aj perlivej vody. Je to tá je vhodná aj na prípravu stra- vy pre malé deti. Nezabúda ani na športovcov, milovní- kov sviežich ovocných chutí (kilá navyše vám ale nehro- zia – sladí sa len fruktózou), bio nadšencov, ktorých stá- le pribúda a potrpia si na 100% ovocné produkty, ale ani na tých, ktorý sú zas na sviežo-horké nápoje. Či vás smäd zastihne cez deň alebo v noci, oplatí sa mať po ruke drinky z dielne Vöslauer. rakúsky ekošampión Kto pije Vöslauer, môže sa začať považovať za ekolo- gického nadšenca. Táto mi- nerálna voda nie je len chut- ná a zdravá, ale tiež dbá na ochranu životného prostre- dia. Neustále totiž zvyšuje podiel recyklovaných PET fliaš a recyklovaného obsahu v týchto fľašiach. V súčasnos- ti Vöslauer využíva recyklo- vané plasty až v 50 % fliaš. A chce stále viac. Na rok 2015 znie cieľ ešte ekologickejšie: zvýšiť podiel recyklovaných materiálov na 66 %! Kto chce začať mladý, musí začať skoro Jedinečné zloženie minerálnej vody Vöslauer prospieva najlepšia voda v každom veku, dokonca poteší aj štý- lové a na zdravý životný štýl zamerané mamičky, lebo vösLaUertiCho či bubLinky? hLavne Zdravo! Vöslauer je minerálna voda známa svojou čistotou a vyváženou zmesou minerálov. Proste ideálny spôsob, ako uhasiť smäd. A dokonca štýlový a ekologický. Lifestyle spoza rakúskych hraníc ako vyšitý. Kúpele Thermalbad vöslauer – vonkajší bazén a prameň 72 inspire magazine god issue

telu zvnútra, ale aj navonok. Svoje o tom vedia v kú- peľoch Thermalbad Vöslauer. Jeden z prameňov tejto vody je zasadený do romanticky krásneho prostredia obklopeného historickými apartmánmi a kanabami, bohémskymi izbičkami, kde môžete stráviť to naj- krajšie leto. V podstate si predstavte bazén plný mi- nerálky, ktorá sa za deň kompletne vymení. Na jednej strane bazéna vyviera silný prameň liečivej vody, a na druhej odteká. Teraz si ale musíte počkať na ďalšiu se- zónu. Nebojte sa, Zelený ani Lesný bazénik vám ni- kam neujdú. Vöslauer – to nie je len pitný režim. Je to lifestyle vo fľaši. V peknej a recyklovanej, ale to sme vám už po- vedali. Kvalita a štýl tejto minerálnej vody ju dostala aj na podujatia Mercedes Benz Fashion Week. Takže ju pijú všetky tie krásne modelky, talentovaní módni návrhári a fanúšikovia módy. Niet sa čo čudovať, že na stránkach časopisov a pred kamerami potom vyzerajú tak dobre. Značka Vöslauer stelesňuje slovo lifestyle tak, ako by malo naozaj vyzerať – je inšpiratívna, origi- nálna, pekná a zdravá. Zatiaľ sa môžete pridať k vnútorným užívateľom jed- nej z najstarších minerálnych vôd v Európe. Tvárou značky Vöslauer už bola Claudia Schiffer, Franzi van Almsick, Cindy Crawford, Anna Netrebko, Agyness Deyn a Nora von Waldstätten. Čo majú tieto ženy spoločné? Sú sebavedomé, úspešné, majú chuť do života a individuálny, no prirodzený štýl a krásu. Ak sa v týchto vlastnostiach vidíte, pridajte sa k najnovšej fanúšičke minerálnej vody Vöslauer – ku krásnej Keire Knightley. — Pre svetaznalých dodávame: wer jung bleiben will muss früh damit anfangen. minerálna voda vöslauer jedinečné zloženie prospieva telu zvnútra, ale aj navonok magazine with a difference

Cars Kreativita, špičkové technológie a personali­ zácia. To sú hlavné výzvy línie DS francúzskej automobilky Citroën. O jej popularite hovoria aj čísla, keď sa za dva roky z modelov Citroën DS3, DS3 Cabrio, DS4, DS5 predalo 300 000 automobilov. Automobilka už teraz myslí na bu- dúcnosť. Štúdie Numéro 9 a Wild Rubis ukazu- jú, kam sa bude uberať „future“ línia Citroën DS. V prípade Numéro 9 dizajnéri naznačili, kam sa posunú v šty- listickom smerovaní nadchádzajúcich modelov – a to prémio- vého sedanu segmentu C, SUV a prémiovej limuzíny segmentu D. Z auta už na prvý pohľad srší francúzska charizma, prináša jedinečný a výrazný štýl, veľa rafinovanej predstavivosti a emó- pohon sa vyznačuje zabudovaním elektromoto- ra do konštrukcie zadnej nápravy. Elektromotor s výkonom 70 koní získava šťavu z lítiovo-ióno- vých batérií a spolupracuje s benzínovým agre- gátom 1,6 THP s výkonom 225 koní a krútia- cim momentom 275 Nm. Na čisto elektrický pohon v režime ZEV (Zero Emission Vehicule) môže vozidlo prejsť do vzdialenosti až 50 km. Ako najaktuálnejšia generácia mikrohybridnej technológie je schopná motor zastaviť v momente, keď sa jeho energia nevyužíva. Zrýchlenie na stovku zvládne za 5,4 sekundy. Proporcie modelu naznačujú veľký priestor aj v interiéri. V kok- pite nájdeme trojicu svetelných tubusov tvoriacich prístrojovú dosku. Vďaka tomu je na palube jedinečná atmosféra pohodlia. modelom naznačuje, ako sa bude vyvíjať predná maska vozi- diel línie DS. Zvýraznená je trojdimenzionálnou linkou a začína sa v svetlometoch využívajúcich LED technológiu, v ich vonkaj- ších častiach sa nachádzajú denné svetlomety. Nielen predná časť, ale aj využité technológie pridávajú k mystike tohto auto- mobilu. Zadný spojler zlepšuje prúdenie vzduchu okolo zadnej časti, predné stĺpiky uľahčujú obtekanie vzduchu okolo karo- série a znížiť spotrebu pomáhajú aj disky kolies s turbínovým vzorom. S technológiou Full-hybrid Plug-in sa štúdia Numéro 9 naplno radí k vozidlám, ktorými značka Citroën potvrdzuje svo- je snahy o ochranu životného prostredia. Nabíjateľný hybridný Okrem dynamických jazdných vlastností a minimálnych nega- tívnych dopadov na životné prostredie netreba zabúdať ani na tretiu výraznú výhodu: interiér vozidla môže byť pred naštar- tovaním vychladený na prednastavenú teplotu. Rovnako tak môže byť aj vyhriaty na príjemnú teplotu ešte pred nastúpením samotnej posádky na palubu vozidla. cií. Karoséria typu shooting brake prešla výrazným oživením. Numéro 9 v sebe kombinuje krivky typu kupé a kombi. Predĺže- ná predná kapota a mimoriadne nízka výška (1,27 metra) do- dali autu na agresívnych športových líniách, model postavili na 21-palcové kolesá. Popri dĺžke 4,93 m a šírke 1,94 m disponu- je vozidlo nevšedným rázvorom s dĺžkou až 3 metre. Citroën Líniacitroënds ukazujebudúcnosť Okrem dynamických jazdných vlastností a minimálnych negatívnych dopadov na životné prostredie netreba zabúdať na ďalšiu výhodu: interiér vozidla môže byť pred naštartovaním vychladený alebo vyhriaty na prednastavenú teplotu. PreMysLená kráska nuMéro 9 a drahokaM wiLd rubis kam sa bude uberať future línia ds 74 inspire magazine god issue

Ak máte radi vozidlá typu SUV, Citroën plánuje rozmach línie DS aj v tomto segmente. Ktorou cestou sa vyberie, naznačil druhou štúdiou Wild Rubis. Už z názvu vyplýva, že to bude di- voký drahokam. Jednoducho rebel na štyroch kolesách s neo- pakovateľnými tvarmi, ktoré výrazne spájajú linky vozidiel typu SUV a rafinované prvky línie DS. S mierami 4,7 x 1,95 x 1,59 (dĺžka, šírka, výška) a rázvor 2,9 m ide o robustné auto. Posta- vili ho na kolesá s priemerom 21 palcov. Zvodným detailom, ktorý vás prevedie celou karosériou, je jedinečná bočná chró- mová línia - strešné nosiče graficky vytvárajú pocit, akoby sa pod vplyvom výkonu a pohonu vznášali. V zadnej časti sa po- nárajú do karosérie a dotvárajú zadné krídlo. Jedinečné tvaro- vanie zadnej časti podčiarkuje chrómovaná spodná časť, ktorá obsahuje dvojitú koncovku výfuku a aj zadné svetlomety, ktoré sú šperkom zasadeným do svojej kazety ozdobenej chrómova- ným emblémom DS s hĺbkovým efektom. Auto prebralo prednú masku zo štúdie Numéro 9 s LED technológiou. Tri pohyblivé svetelné moduly ohraničené smerovkami skrytými na vnútor- nej strane, pričom ich svetlo sa dostáva na okraj vo forme vlny prinášajú silný a hypnotický Wild Rubis. Kúsok mystiky prináša aj rubínová červená farba laku, ktorá sa mení podľa intenzity dopadajúceho svetla a podľa toho sa viac či menej zvýrazňujú jedinečné tvary karosérie. Táto farba doplní paletu ponuky mo- delového radu DS, ktorý charakterizujú neopakovateľné a em- blematické farby. Tak ako Numéro 9, aj Wild Rubis má pod ka- potou technológiu Full-hybrid Plug-in. —Peter tvrdý www.citroen.sk jednoduCho rebeL na štyroCh koLesáCh s neoPakovateľnýMi tvarMi ak máte radi vozidlá typu suv, Citroën plánuje rozmach línie ds aj v tomto segmente, ktorou cestou sa vyberie, naznačil druhou štúdiou wild rubis magazine with a difference

Cars Fiat 595 Abarth Dvorný tuner talianskej automobilky Fiat si vybral model 500, ktorému dal nový šat a hlavne viac sily. Na svete je tak Fiat 595 Abarth, ktorý trhá asfalt. Práve pred 50 rokmi slávny Carlo Abarth predstavil ich víziu mode- lu Fiat 595, vtedy mala 30 koní. Novinka pri príležitosti výročia má srdce v podobe štvorvalca s objemom 1.4 litra s dopingom od turbodúchadla a s variabilnou geometriou. Premenené na drobné: výkon 180 koní zna- mená odpich na stovku za 7 sekúnd. Drobec dostal exkluzívne brzdy Brembo a výfuk Record Monza. Na trh príde limitovaná edícia 299 kusov. Citroën DS3 Cabrio Racing Drobec „hore bez“. Ale poriadne nafúkaný. To je koncept z dielne Citroënu, ktorý sa predstavil na Goodwood Festival of Speed. Malý hatch s otvára- cou strechou má pod kapotou štvorvalec 1,6 l s výkonom 202 koní. Model postavili na 19-palcové kolesá. Dizajnéri auto odeli do sivej farby Moondar s červenými akcentmi. V interiéri nájdeme kožu Napa a všadeprítomné logá línie DS. Auto sa stretlo s veľkou odozvou aj na autosalóne vo Frank- furte nad Mohanom a tak nečudo, že sa uvažuje aj o výrobe limitovanej edície. božské miniautá to sú mini autá, ktoré čoraz častejšie pútajú pozornosť zákazníkov. a tak nečudo, že automobilky MaLé, výkonné a iMidžové 76 inspire magazine god issue

Mini Cooper – technika od BMW Britská značka sa malým automobilom doslova preslávila. Mini oživil na prelome tisícročí koncern BMW a v novembri tohto roka sa predstavila už tretia generácia imidžového minivozidla Mini Co- oper. Zvonku síce k veľkým zmenám nedošlo, ale pravdupovediac ide o úplne nové auto. Postavili ho na novej platforme UKL1. Mini je o 98 mm dlhší (3 821 mm), o 44 širší (1 727 mm) a o sedem milimetrov vyšší (1 437 mm), ako predchodca. O 50 litrov sa zväčšil aj objem kufra. Za príplatok vám namontujú LED svetlá, vzadu budú najväčšie svetlomety v histórii tohto modelu. V interiéri síce zachovali centrálny kruhový dizajn, už tam však nenájdeme rýchlomer, ale dotykový displej multimediálneho rozhrania, kde vodič nájde informácie o navigácii, audio, klimatizáciu, komuniká- ciu, projekciu parkovacej kamery a iné funkcie, ktoré bežne ponúka BMW iDrive. Smart ForStar Smart sa preslávil ikonickými malými mestskými vozidlami. A stále ide svojou cestou. Budúcnosť jeho modelov majú predurčovať aj štúdie, ako napríklad Smart ForStars. Ide o vozidlo Sports Uti- lity Coupé. Materská automobilka Daimler sa čoraz častejšie zabáva s elektronikou a tak nečudo, že pod kapotou tohto „miníka“ bude elektromotor s výkonom 60 kW a balíček lítium-iónových ba- térií (17.6 kWh). Maximálka malého Smart For Stars je 130 kilometrov za hodinu. Okrem dvoch pasažierov odvezie v batožinovom priestore aj dva golfové vaky. Exteriér vozidla jasne odkazuje na to, kam sa bude uberať dizajn značky Smart, ktorá chystá na budúci rok aj nový štvordverový model. —Peter tvrdý zbroja aj v tomto segmente. ak by bol boh malý, určite by si vybral jedno z týchto vozidiel. božské Mini autá! magazine with a difference

Cars Ako sa zmenil trh s au- tami, aký náročný je slo- venský zákazník a čo si sľubuje od nového mo- delu Peugeot 308, ktorý je na slovenskom trhu od októbra tohto roka, o tom sme sa rozprávali s riadi- teľom Peugeot Slovakia Matúšom Paľom. V Peugeote ste od roku 2003. Ako sa za tých desať rokov zmenil slovenský trh? Matúš Paľa: Za tých 10 rokov sa zmenilo veľmi veľa, nielen v slovenskom trhu a slovenskej ekonomike, ale aj na automobi- lovom trhu. Videl by som to v troch rovinách. Prvý bod je zme- na automobilizmu ako takého. Tých desať rokov dozadu neboli napríklad alternatívne pohony tak ďaleko, ako sú teraz. Tech- nológie išli neskutočným tempom dopredu a samotný Peuge- ot je druhou značkou v Európe, čo sa týka predaja hybridných vozidiel. Zmenila sa aj filozofia ochrany životného prostredia. Európska únia tlačí na limity CO2 a to motivuje aj produkto- vý vývin v automobilkách. A v neposlednom rade platí aj to, že slovenský klient sa za desať rokov priblížil k tomu európskemu. Dnes tvorí tretinu predaja automobilov stredná trieda, tretinu malé vozidlá, a to je aj to, čo si momentálne európsky klient žiada. Pred desiatimi rokmi tvorili malé vozidlá v predaji na Slo- vensku vyše 50 %. Z môjho pohľadu je veľmi dôležité, ako sa vyvíja najmä Peugeot Slovakia a to ako spoločnosť. Aj tu vidí- me veľký rozdiel, lokálne kompetencie a lokálne know-how sa dnes využíva v oveľa väčšej miere v prospech globálnej znaky ako v minulosti. Na začiatku bolo vo firme, teraz preženiem, viac Francúzov ako Slovákov, dnes v Peugeot Slovakia už nie je Francúz ani jeden. A to vnímam ako pozitívnu zmenu, kde mys- líme globálne, ale konáme lokálne. čo je mestský crossover so silnou osobnosťou, kto- rý sme uviedli v júni tohto roku. Úspech je to aj pre- to, lebo je to jeden z  pr- vých crossoverov v tomto segmente. Prináša nám to nových zákazníkov a  pre- daje výrazne prevyšujúce naše pôvodné ciele. Vracajú sa k vám zákazníci, ktorí už Peugeot majú v garáži, alebo vás hľadajú vo väčšej miere aj noví klienti? Matúš Paľa: Áno, aj. Sledujeme veľmi detailne, aké je percento zákazníkov, ktorí už so značkou Peugeot majú svoje skúsenos- ti. A ktorí sú tí noví. Je to 50 na 50. Klient je nám verný a tým, že prichádzajú aj nové modely, oslovujeme aj nových klientov. A to je typický príklad práve modelu 2008, to bolo auto, ktoré žiadne priamo nenahrádzalo. Oslovili sme iných klientov, ktorí predtým siahli po inej značke alebo aute v inom segmente. A je to prípad aj novej 308-ky, čo je úplne iné auto oproti svojmu predchodcovi. Model 308 mal premiéru na autosalóne vo Frankfurte nad Mohanom a na Slovensku ste ho uviedli krátko na to, v po­ lovici októbra... Matúš Paľa: Áno, s predchodcom má model 308 rovnaké len meno. Je to nová generácia a od začiatku postavené úpl- ne nové auto, ktoré aj ponúka úplne iné kvality a aj inú triedu. Ide viac smerom k prémiovým značkám, ponúka svet čistých línií mimoriadne kvalitné spracovanie a tým pádom oslovuje- me prémiovejšieho klienta, ako sa nám to darilo s pôvodnou generáciou tristoosmičky. Všetci, ktorí pre značku robíme, sme z nového modelu 308 naozaj unesení. Aj keď sa predaj len za- čal, mimoriadny ohlas malo auto ešte predtým, ako prišla do showroomov. Referenciou pre nás bol náročný nemecký zákaz- ník a na tom modeli 308 to vidno. vyspelými európskymi krajinami zaostávame. Zmenila hospodárska kríza svet automobilizmu? Musia byť dnes riaditelia automobiliek, ale aj importéri vizioná­ ri, aby vedeli odhadnúť, čo klient dnes očakáva a za čo je ochotný platiť? Matúš Paľa: Určite musíte zvoliť vhodnú stratégiu aj na tom lo- kálnom trhu, aj s odhadom na aktuálny potenciál a reálie. Kríza zastavila veľmi rýchly rast slovenskej ekonomiky v roku 2008 a aj veľmi rýchly rast automobilového trhu. Všetci sme si mys- leli, že to bude rásť donekonečna. Na druhej strane sú takéto cykly veľmi pozitívne v tom, že trh sa mení a tlačí vás to k tomu, aby ste boli lepší ako ostatní a to je možno niekedy zaujíma- vejšie. Tým, že je koláč menší, tým je na Slovensku väčší súboj a to nás motivuje a je to pre nás každodenná výzva nachádzať novú cestu, prichádzať s novými myšlienkami a s novými pro- duktmi. A keď už robíme niečo, čo robí aj konkurencie, snažiť sa to robiť každopádne lepšie. Kríza nám umožnila hľadať svoje vlastné rezervy. Európsky trh je orientovaný na autá strednej triedy, máte ich vo svojom portfóliu aj vy. Ako sa vám darí? Matúš Paľa: Európa je stále pre našu značku dominantným trhom, sme štvrtou najpredávanejšou značkou na starom kon- tinente. Aj keď naše predaje aj v Rusku, Číne a v Južnej Amerike veľmi rýchlo rastú. To isté platí aj na slovenskom trhu, kde dl- hodobo patrí Peugeot medzi najpredávanejšie značky na trhu. Medziročne sme si dokonca polepšili, keďže podiel na trhu nám narástol. Je to zásluhou nových modelov, ktoré majú na Slo- vensku úspech. Či už Peugeotu 301, ktorý prišiel na trh kon- com minulého roku, čo je dobrý príklad auta bojovníka proti kríze. Je to auto určené pre trhy, aký je náš, kde mnohí klienti hľadajú rodinné auto, ale rozhodujúcim faktorom je dostupná cena. Peugeot 301 tieto atribúty spĺňa, napríklad kufor má ka- pacitu viac ako 600 litrov, je ideálne postavený na naše nie veľ- mi kvalitné cesty a pritom jeho cena je veľmi výhodná. Razom sa model zaradil medzi 25 najpredávanejších áut na Sloven- sku. V posledných mesiacoch nám pomohol aj model 2008, Prezraďme detaily z nového modelu. Matúš Paľa: Od novej 308-čky si veľa sľubujeme. S novou ge- neráciou sme urobili veľký, doslova kvantový skok dopredu. Nový 308 stojí na 4 hlavných pilieroch: nadčasový dizajn, pre- cízna kvalita, efektívnosť a tzv i-Cockpit. Nový 308 ďalej zdoko- naluje revolučné riešenie miesta vodiča, ktoré sme uviedli už s 208kou. To i – znamená inovatívne, intuitívne a je to niečo úplne iné, na čo je klient zvyknutý. V prvom rade je to posed vodiča a malý volant, ktorý prispieva k lepším manévrom a aj k väčšiemu pôžitku zo šoférovania. A to nám umožnilo všetky Slovensko je dnes európskym tigrom vo výrobe automobi­ lov, aj keď nikdy sme v minulosti tieto ambície nemali. Sa­ motný Peugeot tu má svoju najmodernejšiu fabriku. Ako to vnímate? Matúš Paľa: Je to tiež veľký rozdiel medzi rokmi 2003 a 2013, keďže sme svetovou jednotkou v počte vyrobených automo- bilov na jedného obyvateľa. Pre nás je to dobrá správa, keďže Peuegot 208 je od roku 2006 vyrábaný na Slovensku a ako značke nám to určite pomáha. Má to však aj svoje protiklady. Sme síce automobilová veľmoc, ale v politike emisnej zase za rozhovorsMatúšomPaľom, riaditeľomPeugeotSlovakia v Peugeote PraCuje 10 rokov, PosLedné dva roky na Poste generáLneho riaditeľa „Európa je stále pre našu značku dominantným trhom, sme štvrtou najpredávanejšou značkou na starom kontinente. Aj keď naše predaje aj v Rusku, Číne a v Južnej Amerike veľmi rýchlo rastú.“ —Matúš Paľa 78 inspire magazine god issue

dôležité ukazovatele posunúť nad úroveň volantu a preto ne- potrebujeme žiadny dodatočný head-up displej. Vodič má totiž všetko v zornom poli, čo prispieva k bezpečnosti. Je to inte- ligentné, originálne i elegantné riešenie. Komfort i dizajn do- tvára veľká viac ako deväťpalcová dotyková obrazovka. Okrem čistej línie a minimalistických prvkov treba povedať aj o tech- nickej rovine, model 308 je postavený na novej modulárnej pla- tforme EMP2, vďaka ktorej je zvonku menší ako predchodca, je ľahší až o 140 kilogramov, ale má najväčší kufor vo svojom segmente – 470 litrov. Zlepšila sa aerodynamika a ergonómia, čo pomáha nielen k čistote línií ale aj k spotrebe a emisiám. A najsilnejší je nový Peugeot 308 na ceste, prináša úplne nové zážitky z jazdy. Z pohľadu budúcnosti by k tomu modelu mal na budúci rok pribudnúť model 308 SW a ďalšie dve novinky, ktoré zatiaľ neprezradíme. Peugeot je pionierom aj v hybridných modeloch a vo svo­ jom portfóliu máte aj elektrický model Peugeot iON. Ako vidíte tento trend do budúcnosti? Matúš Paľa: Určite je to budúcnosť automobilizmu. To futu- re však vidíme viac v hybridizácii ako povedzme v elektromo- biloch. Aj keď sa značka vydala obidvoma cestami a je tak ako počas celých 200 rokov svojej histórie pionierom v nových technológiách. Čo sa týka hybridov, vidíme tam dva smery. Jed- nou je hybridný pohon ako kombinácia elektromotoru a diese- lového agregátu a s tým už dnes máme dosť veľké úspechy. Spomínal som, že sme druhou najpredávanejšou značkou hyb- ridov v Európe a Peugeot je aj značka s najnižšími emisiami v roku 2012 na jedno vyrobené vozidlo. Tie úspechy variujú od jednej krajiny k druhej aj podľa toho, ako je nastavený le- gislatívny systém, či už bonusov alebo daňových úľav, ktoré aj zákazníka učia myslieť ekologickejšie. Na Slovensku však táto legislatíva chýba a tak ten počet predaných hybridov je aj men- ší. Druhým smerom je napríklad technológia hybrid air, ktorá využíva systém na stlačený vzduch a v roku 2016 prídeme ako prví so sériovo vyrábaným modelom s touto technológiou a to môže byť ďalšia alternatíva a praktická technologická novinka pre zákazníka. A na akom aute jazdí riaditeľ Peugeotu Slovakia? Matúš Paľa: Tým, že ide zima, tak je to Peugeot 508 RXH, je to tiež hybrid s pohonom 4x4. V lete to je 508 SW GT. Som verný značke.☺ Náš časopis nesie meno Inspire, čo inšpirovalo Matúša Paľa pustiť sa do sveta automobilizmu? Matúš Paľa: Mal by som asi povedať, že už ako malý chlapec som chcel robiť s autami. Ale nie je to v mojom prípade celkom tak. To spájajúce bolo vo francúzštine, ktorá mi umožnila praco- vať s autami. V čase, keď som sa ja rozhliadal, kde začnem svoju kariéru, prišiel importér Peugeot na Slovensko a vďaka znalos- ti jazyka sme našli spoločnú reč. Možno zapracovalo aj pod- vedomie, keďže môj vzťah k značke Peugeot sa tvoril už v ra- nom detstve, keď sme doma mali Peugeot 505 a neskôr 405. Je pre vás práca koníčkom? Matúš Paľa: Určite áno. Dá sa povedať, že som za tých 10 rokov úplne prirástol k značke a musím povedať, že to vôbec nebolo ťažké. To, čo značka vyžaruje, jej 200ročná tradícia, krásny dizajn, priekopníctvo v inováciách, rýchlo človeka pohltí. Našťastie, podobné osobné zapálenie pre značku cítim aj od svojich spolupracovníkov a to sa potom omnoho ľahšie tvorí. Mini kvíz 1. Benzín, diesel alebo hybrid Diesel 2. Automat alebo manuál Automat 3. Kupé alebo kabriolet Kupé 4. Hatchback, sedan, alebo SW? SW 5. Rýchlo alebo bezpečne? Rýchlo a bezpečne. — www.peugeot.sk nový Peugeot 308 osLovuje aj PréMiovejšieho kLienta je to nová generácia a od začiatku postavené úplne nové auto, ktoré aj ponúka úplne iné kvality a aj inú triedu magazine with a difference

Postoje a myšlienkové procesy sú hnacou silou správania sa ľudí. Následne ovplyvňujú vedomosti, zručnosti a návyky. Veľa z toho, čo sa ľudia naučia, je silne ovplyvnené dedič­ nosťou, emocionálnymi reakciami na prostredie už od detstva, komunikačnými vzorcami, vzormi správania sa v rozdielnych situáciách, kompetenciami vyvinutými v priebehu rokov, inteligenciou, štýlmi učenia a podobne. Správny človek na správnom mieste. Znie to ako klišé. Ale psychometrické hodnotenie sa na vec pozerá inak. Logická analýza minulosti, prítomnosti a budúceho konania vám pomôže lepšie pochopiť seba samého. Výsledkom psychometrického hodnotenia je posúdenie a interpretácia schopností posúvajúce výkon jednotlivcov aj tímov ďalej. Prosto vďaka tomu môžete naplno vyu- žiť svoj potenciál. Užitočná je aj pre študentov. Na strednej škole je čas na výber budúcej kariéry. Ale čo si vybrať? Bude z vás právnik, lekár, fyzik...? Správna voľba vám pomôže vybudovať silný kariérny základ. A teda aj cestu k životnému šťastiu. Slovo „psychometrický“ sa skladá z gréckych slov „duševný“ a „meranie“. Psychometrické hodno- tenie sa pokúša objektívne zmerať aspekty duševných schopností alebo celkovo vašej osobnosti. Výsledkom je posúdenie schopností na vykonávanie úloh, aspektov osobnosti a správania sa. Každý človek je iný v tom, ako veci robí, ako komunikuje s prostredím a ostatnými ľuďmi. Psychometria vládne obchodu Psychometria je rozšírená hlavne vo svete biznisu, pri nábore nových pracovníkov a pri koučovaní. Predpokladá sa, že vyše 80 percent Fortune 500 spoločností v USA a vyše 75 percent z Times Top 100 spoločností vo Veľkej Británii využíva techniky psychometrie. Testy sa používajú v IT, strojárstve, energetike, bankovníctve, poradenstve, účtovníctve a ďalších odvetviach súkromné- ho i verejného sektoru. Psychometria spája ľudí s tými správnymi postmi. Potom sú všetci spokoj- ní – práca im aj ide, aj ich baví. Owen Fernandes zo spoločnosti Mayfair, ktorá ako jediná v Európe poskytuje tento psychometrický test, nám o psychometrii prezradil niečo viac. Prečo firmy používajú psychometrické hodnotenie? Nemyslíte si, že je to drahá metóda ­plytvanie peniazmi? Owen: Nuž, zdá sa, že spoločnosti nesúhlasia, a je to z jednoduchého dôvodu. Zamestnávateľ po- mocou psychometrického testu získava cenné poznatky o tom, ako dobre potenciálni žiadatelia dokážu pracovať s inými ľuďmi, zvládajú stres a sú schopní vyrovnať sa s požiadavkami na prácu. Okrem zručností, vzdelania alebo skúsenosti môže byť aj kompatibilita s prácou v rámci osobnos- ti rozhodujúca. Kvalita práce a množstvo vykonanej práce je vyššie, keď zamestnanec má rád to, čo robí. Týka sa to učiteľov, predavačov aj spisovateľov. Aké sú prínosy pre podniky využívajúce psychometrické hodnotenie? Owen: Psychometria môže pomôcť znížiť riziko nesprávneho posúdenia charakteru potenciál- neho zamestnanca a pomáha manažérom lepšie pochopiť motivácie a konanie ich zamestnan- cov. Je nákladné nahradiť zamestnanca. Náklady sa môžu merať v stratenej produktivite, nábore a nákladoch na najímanie nových ľudí, či nákladoch spojených s odbornou prípravou nového za- mestnanca. Oproti obrovským nákladom na zlú voľbu sú náklady na profesionálne preskúšanie kandidáta psychometriou relatívne nízke. Psychometrické testy len pomôžu nahradiť subjektív- ne úsudky tými viac objektívnymi. Zároveň je nutné mať na pamäti, že aj keď sú psychometrické testy nakoniec len nástroje, ktoré pomáhajú pri rozhodovaní, ako všetky nástroje, je potrebné ich používať múdro, aby boli naozaj účinné. Ak sa používajú dobre, testy podporia lepšie chápanie seba samého – či už robíte výskum profesijnej dráhy (čomu zodpovedajú vaše prirodzené sklony), snažíte sa pochopiť svoj vzťah a myslenie životného partnera či manžela, členov tímu alebo od- haliť zmysel sveta. Je to krok na ceste sebapoznania a objavovania! Ako môže psychometrické hodnotenie pomôcť firmám? Owen: Globálne organizácie sa spoliehajú na nákladovo efektívne, vedecky získané informá- cie prostredníctvom nezaujatých psychometrických testov pre lepšie rozhodovanie ľudí z ma- nažmentu. Firmy ich môžu využívať na pomoc pri účinnom posilnení ľudských zdrojov a plánova- nie presnej profilácie existujúcich aj nových pracovníkov. Podrobné výsledky poskytujú hlboký náhľad do dôležitých vlastností, ako sú tímové pracovné schopnosti, vodcovské schopnosti, medziľudská efektivita, analytické a rozhodovacie schopnosti a skóre v iných dimenziách, ktoré sú veľmi dôležité pre zvýšenie organizačnej efektivity. Rýchle a spoľahlivé informácie je možné vygenerovať podľa požiadaviek klienta. Čo robí vaše hodnotenie takým odlišným a výnimočným? Owen: Hodnotenie je vynikajúci spôsob, ako nahliadnuť do rôznych rozmerov vašej osobnosti. To spĺňa vyše 150 testovacích produktov a našich najpredávanejších dvanásť produktov je pre záujemcov k dispozícii online. Boli úspešne vyskúšané organizáciami, študentmi a ľuďmi po ce- lom svete. Yes,youcan loveyourjob „Globálne organizácie sa spoliehajú na nákladovo efektívne, vedecky získané informácie prostredníctvom nezaujatých psychometrických testov pre lepšie rozhodovanie ľudí z manažmentu.“ —Owen Fernandes Možno je pre vás práca len nevyhnutnosťou na zabezpečenie finančných prostriedkov, či dokonca nepríjemnou povinnosťou. Máme pre vás dobrú správu. Práca môže byť i životnou vášňou. stačí nájsť tú správnu. PoMôCť Môže hľadač životného šťastia, PraCovného i súkroMného owen Fernandes jedna veľkosť nesedí všetkýM naše sny, hnacie sily, túžby, motivácia, kultúra, vášne, správanie, myslenie a postoje sú odlišné 80 inspire magazine god issue eduCation

Jedna veľkosť nesedí všetkým, sme jedinci líšiaci sa od seba míľovými krokmi... Naše sny, hnacie sily, túžby, motivácia, kultúra, vášne, správanie, myslenie a postoje sú odlišné. — Jediné hodnotenie odráža určitý aspekt individuálnej osobnosti a môžeme ho prirovnať k lupe. — Hodnotenie poskytuje kaleidoskopický pohľad do mnohých farieb osobnosti jedinca s prihliad- nutím na dedičné vplyvy a vplyvy prostredia. Oba tieto aspekty zohrávajú kľúčovú úlohu pri utváraní individuálneho správanie sa, postojov a myslenia. Môže psychometrické testovanie odhaliť vzdelávacie potreby? Owen: Školenie Potrebujete analýzu? identifikuje medzery medzi vedomosťami, zručnosťami a atribútmi vyžadovanými a tými, ktoré majú zamestnanci k dispozícii. Najčastejšie sú rozhodnu- tia pre školenia na základe spätnej väzby od jednotlivcov, manažérov alebo personálneho odde- lenia. Takáto spätná väzba nemusí byť komplexná, pretože neodhalí všetky oblasti s priestorom na zlepšenie. — Robíme správy na mieru, na uspokojenie potrieb našich klientov. Niektorí chcú vedieť, ako sú na tom s vodcovskými schopnosťami. Takáto správa prináša aj návrhy na zlepšenie pro- stredníctvom tréningu. A  robíme testy na dvadsať rôznych aspektov People Performance Competencies. — Test pomôže dosiahnuť čo najväčšie zlepšenie výkonu a najlepšiu hodnotu za dané investície do vzdelávania, rozvoja, praktických skúseností a vytváranie sietí. — Sme presvedčení, že človek musí pracovať na svojich silných stránkach. Oblasti, kde sa uka- zujú prirodzené schopnosti, je potrebné ďalej rozvíjať aby sa ešte zlepšila aj výkonnosť v práci. Správa však poukazuje aj na slepé miesta s návrhmi a odporúčaniami, ako ich prekonať. Komu môže pomôcť toto psychometrické hodnotenie? Owen: 1. Tým, ktorí hľadajú zamestnanie po prvý raz. 2. Tým, ktorí chcú zmeniť zamestnanie. 3. Tým, ktorí hľadajú určitý kariérny rast a pokrok. 4. Tým, ktorí hľadajú nezávislé obchodné príležitosti. 5. Tým, ktorí už podnikajú a chcú ďalej rásť. 6. Tým, ktorí chcú pomôcť svojim kolegom, rodine a priateľom. 7. Študentom hľadajúcim správnu voľbu povolania. 8. Dvojici s problémami vo vzťahu. 9. Obchodným partnerom, ktorí sa snažia zabrániť konfliktom a nedorozumeniam. 10. Rodičom, ktorí sa snažia porozumieť správaniu svojich detí a študijných preferencií a mnoho ďalších. Ako dlho vlastne trvá test? Owen: Dotazník je závislý od konkrétnych informácií, ktoré klient potrebuje zistiť. To znamená, čokoľvek medzi 10 až 60 minútami na dokončenie. Je veľmi jednoduchý na použitie a je k dispo- zícii online v mnohých jazykoch. Je test k dispozícii aj v slovenskom jazyku ? Owen: Áno, je k dispozícii v slovenskom a českom jazyku. Avšak výsledné správy sú iba v anglič- tine. Dá sa vyjadriť úspešnosť psychometrie aj v percentách? Owen: Úspešnosť je takmer úplne presná. Definovanie v percentách by však bolo nespravodlivé. Správa sa tvorí pri deviatich alebo viacerých parametroch. Ak bol človek vo svojich odpovediach úprimný, hodnotenie je presné. A odborníci môžu zistiť, či sa človek snažil prekabátiť otázky, pre- tože niektoré odpovede budú nekonzistentné. To je to, čo sa dá urobiť v Assessment Centers pre jednotlivcov, ktorí chcú získať prácu! V skóre je silná korelácia. Psychometria nie je vyšetrenie. Len vás vedie životom správnou cestou. Poviete ľuďom, aké sú ich schopnosti. Je to však vždy aj ich vášeň? Owen: Správy naznačujú vaše prirodzené preferencie, čo znamená, že ste obdarení určitým spô- sobom a nasledovať váš dar je pre vás prirodzené. Ako budete tieto talenty rozvíjať a prinesie vám to úspech, to záleží na vašej vášni. Len malá časť svetovej populácie využíva svoje silné stránky a učí sa byť úspešná. Ale drvivá väčšina má tendenciu nevedome a neúmyselne používať svoje slabiny a skončiť na strane porazených v kariére, živote a vzťahoch. Oprava slabostí rieši problé- my, ale budovanie silných stránok urýchli úspech. Psychometria nikdy neodmieta nikoho, ale jednoducho ukazuje, či osobnosť človeka a potenciál zodpovedajú požiadavkám v danom zamestnaní, situácii alebo štúdiu. Ostáva pri výbere kariéry alebo riešenia aj nejaká sloboda? Owen: Áno! Hodnotenia len naznačujú pole alebo oblasť, kde by ste pohodlne mohli pracovať a dosiahnuť úspech. Netreba dodávať, že človek na tom musí pracovať s odhodlaním a disciplínou. Mayfair s. r. o je v Európe jediná spoločnosť certifikovaná spoločnosťou Oscar Murphy International v Singapure. Poskytuje komplexné posúdenie detailov osobnosti, postojov, správania sa a potenciálu. Psychometrické testy používajú globálne spoločnosti, ako je Toyota, Toshiba, Siemens, Atlas Copco, Avaya, ABB, Bosch, Bühler, Flextronics, Ingersoll Rand, Wipro, Tesco, Mercedes – Benz, Fiat, Volvo, Louis Vuitton, Schneider Electric a mnohé iné. —ZuZ Lobotková www.mayfair.sk od pána Fernandesa sme odišli spokojní a namyslení. vraj budeme bohatí a slávni, lebo nás Inspire magazine baví! berte si z nás príklad!☺

Predtým ako sa vyberiete na ná- kupy, potrebujete mať aktivova- nú službu Bezkontaktné mobilné platby od Tatra banky a vhodný mobil s NFC SIM kartou. My sme sa rozhodli použiť model Sam- sung Galaxy S III Mini. Rovna- ko dobre by však mal poslúžil né platenie kartou je už pomerne bežné, vytiahnuť namiesto peňa- ženky smartfón je celkom čerstvá záležitosť. Tento druh platenia ešte stále priťahuje pozornosť oko- lia. A zaplatiť s nákupnou taškou v jednej ruke a latte z coffee sho- pu v druhej ruke? Návykové. Je to zavibruje a z pokladne už lezie účet. Ranná káva je za nami, ide sa na nákupy. Nad 20 eur a stále bezkontaktne Keď chceme zaplatiť u obľúbenej slovenskej návrhár- ky, musíme postupovať inak. Kúpili sme úpletové šaty a šál za takmer 230 eur. Znova sme vyzvaní na prilože- nie karty. V tomto prípade však nestačí priložiť PayBag k terminálu, pretože suma presiahla 20 EUR. Nevadí, bez nejakého zdĺhavého hľadania vyberáme z bočné- ho vrecka tašky mobil, zadávame do neho PIN a opäť platíme bezkontaktne len priložením k terminálu. Ho- tovo. Prehľadne zobrazená suma, dátum a čas. Celé platenie prebehlo odhadom trojnásobne rýchlejšie, než keby sme vyberali bankovky a mince z peňaženky. Testovanie sme si užili. Napriek tomu, že bezkontakt- hociktorý mobilný telefón, ktorý nájdete na stránke www.bezkontaktnaplatba.sk. Ešte si v aplikácii nastaví- me automatické platby, aby sme nemuseli zadávať PIN pri sumách do 20 eur, mobil vložíme do bočného vrec- ka PayBagu a vyrážame do Starého mesta. Neskutočne rýchla platba za drobné nákupy Často sa stáva, že potrebujeme narýchlo len nejakú drobnosť a hľadanie drobných či výdavky z papiero- vých bankoviek len zdržujú. Presne na takého prípa- dy je platenie mobilom ako stvorené. Objednali sme si dvojité espresso a caffe late. Na termináli sú pokyny pre priloženie karty na zaplatenie sumy 4,30 eur. Keďže máme aktivované automatické platby a tovar nepresia- hol 20 eur, netreba zadávať žiadne potvrdzovacie heslá ani PIN kódy. Priložíme PayBag k terminálu, smartfón oslobodzujúci pocit, ktorý vám ponúkne jedine Pay- Bag od Tatra banky. — www.bezkontaktnaplatba.sk payBagtatra BaNKa Na jeseň predstavila tašKu, Ktorá aKo prvá Na svete vYužíva moBilNé platBY otestovali sme ju pre vás priamo v centre bratislavy Často sa stáva, že potrebujeme narýchlo len nejakú drobnosť a hľadanie drobných či výdavky z papierových bankoviek len zdržujú. Presne na takého prípady je platenie mobilom ako stvorené. 82 inspire magazine god issue teCh

MASTERO FBUSINESSADMIN ISTRATION MASASATERO FBUSINESSADMIN ISTRARARTATAION Základy biznisu nás na základ- ke nenaučili, ale vyznať sa prosto treba. Ešteže existujú aj programy celoživotného vzdelávania – tak sa môžeme v akomkoľvek veku pus- tiť do práce na našej lepšej budúc- nosti. Výhodou je aj jazyková kombiná- cia v priebehu štúdia v anglickom alebo slovenskom jazyku. A SMA vás nebude nútiť prispôsobovať svoj denný režim. Časovo flexibil- ná organizácia vychádza v ústrety aj zaneprázdneným štúdiachtivým ľuďom. Ani sa nebudete musieť sťažovať na zbytočné poznatky – nič také SMA neponúka. Vedomosti získa- né počas štúdia v praxi okamžite využijete, rozšírite si svoje myslenie a sieť kontaktov. A bonus, titul MBA je tá najvyššia manažérska kvalifikácia, ktorá vám otvorí brány do sveta biznisu. Keďže je lepšie raz zažiť ako v tomto prípade len čí- tať, SMA pre vás pripravila možnosť vyskúšať si jeden z modulov podľa vlastného výberu úplne zdarma. Tak si nás teda teda vyskúšajte a informujte sa priamo u štu- dentov, ktorí spoločne s nami začali pracovať na svojej budúcnosti. — www.sma.sk sa z vás vďaka škole stali páni vesmíru. To sa nám páči! Základný program je akreditovaný Ministerstvom škol- stva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a celosvetovo uznávanou akreditáciou programov ce- loživotného vzdelávania PEARSON EDEXCEL. Mas- ter úroveň vám garantuje University of Gloucesterhire vo Veľkej Británii a IPE Management School Paris vo Francúzsku. Obe sú nositeľmi najvyššej možnej akredi- tácie príslušnej krajiny. A to už v životopise vyzerá inak! Program MBA sa skladá z piatich povinných a z troch voliteľných predmetov. Skombinujete si tak štúdium podľa toho, na aký smer sa chcete zamerať. Študovať sa dá v Bratislave, Žiline, Prešove a vo Viedni. Slovakian Manager Academy (SMA) je jedna z najväč- ších súkromných vzdelávacích inštitúcií na Slovensku. Vznikla v 80. rokoch vo Viedni a u nás pôsobí krásnych 13 rokov. Samoštúdium zo svetových bestsellerov je síce fajn, ale aktuálne trendy vzdelávania a vrcholové riadenie vás nenaučia. Prosto, manažérske schopnos- ti nerastú len tak na strome – treba si na nich zamakať v škole. Najlepšie v medzinárodne akreditovanej, nech sa môžete uplatniť aj mimo ľúbezného Slovenska. A ak môžete začať niekoľkokrát do roka, je to hotová báseň! Štúdium znamená diplom od jednej z partnerských univerzít, ale aj medzinárodne uznávaný titul Master of Business Administration (MBA). Znie to, ako keby šPičkou vo svete biZnisu slovakian Manager academy jedNa z Najväčších súKromNých vzdelávacích iNštitúcií Na sloveNsKu Samoštúdium zo svetových bestsellerov je síce fajn, ale aktuálne trendy vzdelávania a vrcholové riadenie vás nenaučia. Prosto, manažérske schopnosti nerastú len tak na strome – treba si na nich zamakať v škole.

Poznáte ten pocit, keď zrazu objavíte niečo, čo tu vlast- ne stále bolo. Tichúčko si to žije vlastný život a čaká, kedy vám to celé docvakne. Potom sa vás zmocní veľká radosť popretkávaná výčit- kami, že prečo ste na to ne- prišli skôr. Toto bol presne môj prípad, keď som zavčasu zrána prišla s fotoaparátom na pláž. Vždy som obdivo- vala fotografov, ktorí sa pre dobrú fotku vedeli obetovať a napríklad vôbec nespali. Už aj ja som nad tým párkrát nový časový posun, a tak nečudo, že už o druhej ráno som bola hore. Rozmýšľala som, ako najlepšie využiť túto na prvý pohľad možno nevýhodnú situáciu a o chvíľu mi svitlo; východ slnka uvažovala, ale, pravdupovediac, nikdy sa mi nechcelo veľmi premáhať. Až to raz prišlo samo od seba. Práve som sa vrátila z Hongkongu. V porovnaní s New Yorkom je tam dvanásťhodi- sú veľryby.“ A naozaj, kdesi v diaľke špliechali chvostom o hladi- nu oceánu alebo vystrekovali vodu v podobe fontány. Že mi to nenapadlo skôr! —aLexandra uZik na pláži. Síce bola skoro ešte tma, no cestou na pláž som už stretávala prvých surfe- rov. S milým úsmevom ma pozdravili a rýchlo utekali chytiť pár dobrých vĺn ešte skôr, než sa museli pobrať do práce. Slnko začalo poma- ly vychádzať, na oblohe sa striedali rôzne farby a ja som od radosti len výskala a tlies- kala. Ale to nebolo všetko. Keď som bola na odchode, prišiel za mnou jeden surfer. Prstom ukazoval na niečo v diaľke. „Veľryby! Ahaa, tam tichúčko si to žije vlastný život a čaká, kedy vám to celé docvakne. Potom sa vás zmocní veľká radosť popretkávaná výčitkami, že prečo ste na to neprišli skôr. toto bol presne môj prípad, keď som zavčasu zrána prišla s fotoaparátom na pláž. MaLý raj v new yorku Prečo soM na to nePrišLa skôr Foto AlExAnDrA uZIk 84 inspire magazine god issue sPort

Chytiť pár dobrých vĺn, ešte pred odchodom do práce magazine with a difference

Lieta Sagan na bicykli šialenou rýchlosťou cez mosty, úzke uličky, hradby, dolu schodmi, ponad autá, pomedzi stromy a rôzne iné prekážky? Rútil sa už niekedy na svojom bicyk­ li zasneženým svahom rýchlosťou 106,51 km/h? Napichol sa počas jazdy na peň, pričom si natrhol pečeň, pomliaždil obličku, polámal rebrá, prežil to a vôbec ho to neodradilo? Nie!!! A keďže my v Inspire sme fanúšikmi pravého adrenalínu, poroz- právali sme sa s Filipom Polcom, lebo práve o ňom boli pred- chádzajúce riadky. Filip Polc totiž už dlhé roky patrí medzi top jazdcov svetového downhillu a okrem mnohých európskych a svetových titulov je tiež držiteľom slovenského rýchlostného rekordu na bicykli na snehu a svetového rýchlostného rekordu na snowscoote (to je taký bicykel, ktorý má namiesto kolies snowboardovú dosku), keď sa dolu svahom šmýkal rýchlosťou 134,51 km/h. Najradšej jazdí mestské zjazdy, v ktorých je doslova korunova- ným kráľom. Jeden takýto – Bratislava City Downhill – sa mu dokonca podarilo tento rok v lete zorganizovať aj na Slovensku. Keď nejazdí, organizuje bikové kempy, pomáha vychovávať ďal- ších „polcov“ a ešte je aj fešák. Takto pred rokom si povedal: „Mojím tajným snom je zre­ alizovať mestský zjazd v Bratislave. Ukázať doma, čo jaz­ dím vo svete, priviesť sem svetovú špičku a popasovať sa s nimi na domácej pôde.“ Vyšlo to podľa tvojich predstáv? Filip: Všetko išlo podľa plánu. Spolu s mojou priateľkou sa nám to na prvý rok podarilo veľmi dobre. Naj lokalita v Bratislave, top jazdci, zaujímavá a náročná trať a úžasní fanúšikovia. K tomu ďalšie sprievodné akcie: trial show, detská bike aréna, myslím, že sa bolo na čo pozerať. Večer super „afterka“ pod Ufom s vý- hľadom na hrad a trať, po ktorej sa jazdilo. Ako je možné, že mestský zjazd sa na Slovensku nejazdí a ty si v ňom „celkom“ dobrý? Filip: V roku 2002 sa išiel v Bratislave.☺ Tam som skončil tretí, no to som bol trošku mladší, hehe. Prakticky od začiatku som jazdil so svetovou špičkou a s nimi sa hecoval. Vždy bolo mojím cieľom poraziť každého, a to sa mi aj darilo, hlavne na mest- ských zjazdoch. Ako teraz vlastne stojíš? Filip: V rebríčku svetového pohára UCI som posledné roky trošku klesol, no to sa, dúfam, skoro zmení, keď začneme sve- tovú sériu v mestských zjazdoch. Tam mi to stále ide veľmi dobre. Neštve ťa tak trošku, že napriek tvojim úspechom sa downhillu u nás nevenuje až taká mediálna pozornosť? Všade len samý futbalista, hokejista... Filip: Určite. Riskujeme život každý deň, každú jazdu. Ľudia nás síce obdivujú, no stále je to ďaleko od masovo populárne- ho športu. Ja si však myslím, že cyklistika ide teraz dosť hore, a dúfam, že mestské zjazdy to ešte viac nakopnú. Obligátna otázka: Ako sa vlastne Filip Polc dostal k tomu, že je z neho downhillový jazdec? Filip: Dávno, pradávno, jedného pekného dňa (mal som asi dva roky) ma tatko posadil na bike a nechcelo sa mi ísť z neho dole. Odvtedy som sa snažil jazdiť stále naplno, trénovať a ísť za svo- jím cieľom – za víťazstvami. Vždy si chcel byť downhillovým cyklistom? Filip: Išlo to postupne. Jazdil som bike trial, potom to išlo viac do rýchlosti pri BMX, no a potom ďalší level – zjazd, kde sa už išlo naozaj rýchlo, a to ma najviac chytilo. Kedy si prvý raz zjazdil schody vo vchode a ako to dopadlo? Filip: Bývam v Pezinku. Mesto nie je na kopci, skôr na rovine, a tak som poznal každé schody v meste, nielen vo vchode. Za- čal som na troch schodíkoch, postupne pridával a dnes si po nich lietam a najviac si to užívam. Ako si spomínaš na svoj prvý ozajstný downhill? Filip: Bolo to celé postupne. Učil som sa ovládať bike čoraz lep- šie a nepripadalo mi, že idem rýchlejšie a rýchlejšie. Prosto som to tak cítil a neriskoval som príliš – to sa vždy skončilo pádom. Tak som to postupne ladil a ladil, no a v štrnástich som už išiel prvé downhillové preteky. Ako vyzerá tvoj bežný deň, resp. dá sa v tvojom prípade hovoriť o bežnom dni? Filip: Je to celkom pestré a mení sa to každým dňom. Najskôr je to všeobecná príprava na sezónu, kde sa naozaj maká na kondícii, aby sezóna a výsledky stáli za to. No a potom je to viacej o cestovaní a udržiavaní si formy. Z času na čas je to uzdravovanie sa z pádov a podobne. No nie je to len o spúšťaní sa bezhlavo z kopca. Všetko je to o plánovaní a poctivej práci. V mojom prípade je to ešte doplnené o čas strávený za počí- tačom a oslovovanie partnerov, hľadanie prostriedkov, aby to celé mohlo prebiehať čo najlepšie a úrovňou čo najbližšie k pro- fesionálom za našimi hranicami. Ja som trochu prelašovala tvoju oficiálnu a facebookovú stránku a vyzerá to všetko ako veľká pohoda, zábava, ces­ tovanie... Vyveď ma z omylu. Filip: Možno som ti už trošku napovedal, ale väčšinou sedím za „kompom“, hľadám lacné letenky a všetko plánujem, keďže som svoj osobný manažér. Potom sadnem na bike a makám na kondícii a technike. Samozrejme sa musím starať aj o bike, keďže nemám personálneho mechanika, periem si veci, každý týždeň prebaľujem tašku a takto to ide v jednom kolotoči. Cez sezónu nemám čas na kamarátov ani na relax, idem naplno 8-10 mesiacov v roku. Takže žiadne divoké žúrky? Filip: Vekom sa to celkom mení, dávnejšie to bolo o žúrkach častejšie, teraz si to už užívam inak. Je downhill skôr o talente alebo o tvrdom tréningu? Filip: Nič nie je zadarmo a v dnešnom svete už iba talent nesta- čí, musí tam byť aj kus práce. Ako potom vyzerá taký tréning downhillového cyklistu? Filip:Telomusíbyťpripravenéfyzicky,dušapsychicky.Jazdímna cestnom biku, crossovom biku, chodím behávať, posilka, pláva- nie. Všetko je to načasované podľa pretekov a vrcholov sezóny. Pozerala som si nejaké videá a ono je to celkom adrenalín. Aké mávaš väčšinou pocity na štarte? Filip: Trošku adrenalínu určite zažívam aj ja, no skôr som skon- centrovaný na to, čo presne do každého detailu spravím v da- nej konkrétnej jazde tak, aby som si buď natrénoval trať, alebo zašiel ten naj výsledok vo finálovej jazde. Nič ma nemôže rozla- diť ani mi odviesť pozornosť, som to len ja a môj bike a najrých- lejšia jazda, akú v ten deň viem dať. Mávaš strach alebo vôbec nejaký pud sebazáchovy, že tak do toho nejdem? Lebo keď človek vidí tie úzke uličky; v stre­ de lampa; občas nejaký človek, čakajúci na „high five“... Filip: Čím som starší, tým mám väčší rešpekt a snažím sa ris- kovanie eliminovať na minimum. No stále je to poriadna rých- losť a tesnotky na milimeter, keď letím riadidlami pri stenách sLovenský CykLoboh nie, nie, nebude to o saganovi uznávame síce, že byť najlepším špurtérom tour de France a „omakať“ hosteske zadok, keď vás sledujú všetky médiá sveta, je veľké terno, lenže... Foto rEDbull 86 inspire magazine god issue PeoPLe

a betónových stĺpoch. Ale o tom to celé je – byť rýchly, presný a nespraviť chyby, inak to na najvyšší stupienok nevydá. Kon- kurencia nespí! Koľkokrát pred jazdou vidíš tú trať? Dá sa to vôbec zapa­ mätať alebo ideš do toho s tým, že nejako bude a pred jaz­ dou sa už len pomodlíš, nech netrafíš žiadny stĺp... Filip: Haha, čo si ty myslíš??? Podľa mňa ste frajeri a dávate to na prvý raz.☺ Filip: Najprv si trať prejdem pešo, načítavam každý meter a nie- kedy aj centimeter, vyberám si stopu a potom mám zväčša 4-5 tréningových jázd, kde si to celé skúšam, naskáčem napláno- vané veci, brzdím v miestach, kde som si naplánoval a ladím tú najväčšiu možnú rýchlosť v každej sekcii. Potom to už len pospájam a dávam si finálovú jazdu. Tu sa bojuje o sekundy, stotiny, desatiny – o najvyšší stupienok na pódiu. „Čím som starší, tým mám väčší rešpekt a snažím sa riskovanie eliminovať na minimum. No stále je to poriadna rýchlosť a tesnotky na milimeter, keď letím riadidlami pri stenách a betónových stĺpoch.“ —Filip Polc Filip Polc Top jazdec svetového downhillu magazine with a difference

Apropo, keď sme pri modlení, čo ty a Boh? Aký máte vzťah? Filip: Som ateista, verím v svoje schopnosti. No ľudí, čo veria v Boha, teda tých, čo nerobia hovadiny a potom si to odpro- sujú, uznávam. Veď o tom by tento svet mal byť. Byť k sebe dobrý a úctivý a spoločne takto nažívať a užívať si život. No chodenie do kostola mi príde ako plytvanie časom, to si radšej zajazdím na biku. To si ako Chuck Norris. Ten tiež nechodí do kostola, on si prosto verí... Filip: Hehe, neviem ako Chuck, no ja si myslím, že každý by mal najprv veriť sám v seba a až potom sa spoliehať na „Niekoho“. A baví ťa aj také to klasické bicyklovanie po meste? Ale­ bo cítiš potrebu napr. preskočiť nejaké dieťa, keď zbadáš? Filip: Ale áno, keď ideme s frajerkou do Nového Mesta, zoberie- me biky a celé si to pekne pozrieme. Nerád chodím pešo, to už radšej utekám. Ale chodievame aj na bedle jedlé do lesa, taká pohodička, zbierame si hríby. Prekvapilo ťa už niečo počas jazdy, napr. nejaká krava v ceste alebo niečo fakt bizarné? Filip: Cez psa aj kravu som už letel, našťastie krava ležala a ne- stihla sa postaviť, keď som ju preskočil. To bolo v Indii, tam som ju nemohol predsa zraziť. A v Chile som nič netušiac preletel cez psa pri jednom zoskoku, kde som ho nevidel. Celkom sran- dovné spomienky. Tak daj ešte nejakú „srandovnú spomienku“... Filip: Tieto dve sú určite hlbšie v pamäti, no tých spomienok je toľko, že zapamätať si ďalšie už ani nemôžem. Horšiu spo- mienku mám na to, keď som, rútiac sa dole zvážnicou v lese, Filip: Finálová jazda vo Vail (Colorado). Majstrovstvá sveta v downhille 2001. Jazda bez chybičky a naj pocit pri tom. Bol som prvý rok v elitnej kategórii a dal som tam piate miesto. Keď nerátame samotné bicyklovanie, čo je na živote profe­ sionálneho downhillistu to naj? Filip: Pre mňa je to cestovanie, spoznávanie nových kultúr, zvy- kov a ľudí. Stáva sa ti, že ráno vstaneš a nechce sa ti? Že si povieš, že stačilo? Filip: Neviem sa dočkať ďalšieho dňa. Vstávam okolo pol sied- mej a už by som niečo robil. No frajerka to potiahne o hodinu dlhšie, tak poslušne čakám a robím raňajky. Až potom vyrážam. zbadal za zákrutou závoru, a tak som sa musel hodiť na zem, aby som tam neskončil na dve polky. To bol asi jediný pád v ži- vote, čo som chcel úmyselne a bolo celkom ťažké, dostať sa k zemi v takom krátkom čase. Stále to totiž bola celkom šupa v 40-50 km/h. Väčšinou ale končíš v cieli víťazne, asi iba s mierne vytra­ senými rukami. Ako končievaš, keď ti to do cieľa nevydá? (Kolená a drobné kostičky sa nerátajú☺ Filip: Nie každý deň je nedeľa, hehe. Človek je tvor omylný a sem tam to nevyjde. To patrí k extrémnemu športu. Mimochodom, poisťovák ťa má asi rád... Filip: Už rok som poistený v dobrej poisťovni a úrazy aj pri ex- trémnych športoch poisťujú a dokonca aj vyplácajú peniaze za zranenia. Doteraz to nechceli robiť, to už by som si inak celkom dobre privyrobil za všetky tie modriny, zlomeniny atď. A čo najlepší moment kariéry... Čo robíš, keď nič nerobíš? Filip: Spím, no aj to sa prehadzujem. Inak rád relaxujem v Ra- jeckých Tepliciach v kúpeľoch. Top relax destinácia, tam som každý možný voľný deň. Čo budeš robiť, keď už, napr. o takých desať rokov nebudeš robiť downhill? Alebo budeš taký downhillový Jágr? Filip: Určite nechcem odísť od športu, ešte pár rokov pojazdím a potom chcem stavať trate, organizovať top preteky a cesto- vať s rodinou po svete. Začínali sme splneným snom, máš ešte nejaký nesplnený? Filip: Keď dosiahnem jeden cieľ, ďalší už čaká v poradí. Treba ísť stále vpred... Najbližší cieľ teda je...? Filip: Namakať svetovú sériu mestských zjazdov a dostať tieto súťaže do ešte širšieho povedomia divákov a médií. —katarína dráPaLová „Cez psa aj kravu som už letel, našťastie krava ležala a nestihla sa postaviť, keď som ju preskočil. To bolo v Indii, tam som ju nemohol predsa zraziť. A v Chile som nič netušiac preletel cez psa pri jednom zoskoku.“ —Filip Polc Filip najradšej jazdí mestské zjazdy, v ktorých je doslova korunovaným kráľom 88 inspire magazine god issue PeoPLe

Do filmového projektu Red Bull Film Your Ride sa prihlásilo 385 súťažných videí zo Slovenska a Českej republiky. Amatérski kameramani i profesionálne filmové produkcie posielali svoje filmárske výtvory od júna do konca októbra. Vyše deväťsto ľudí naplnilo klub LOFT! v stredu večer 20. novembra 2013 po­ čas slávnostného vyhláse­ nia najlepších akčných videí s hlavným elementom jazda Red Bull Film Your Ride Awards. Víťazom hlavnej kategórie Best Video sa stal skejtový príbeh Lost & Found z dielne slovenských kamera- manov Matúša Amricha a Mi- loslava Sallyho. Udeľovanie cien sa začalo kategóriou Hlas ľudu. Tú na základe počtu hlasov od návštevníkov webu redbull.sk zís- kal Ľubomír Mlynček s videom Bachledova dolina jazdenica. Cenu víťazovi odovzdal symbolicky biker Filip Polc, ktorý trate v Bachledovej doline dizajnuje. Za najkreatívnejší pohľad cez hľadáčik kamery ocenila odborná porota produkciu Slowatch s videom inšpirovaným novou pes- ničkou Lion kapely Walter Schnitzelsson o babskom bikovom gangu v uliciach Bratislavy s názvom Chain Lickin’5. Najbláznivejšie kúsky, pri ktorých sa tají dych, predviedli fre- estyle kajakári na svojich potulkách Argentínou a Chile. Bratia Andrássyovci so svojimi spolujazdcami si vo videu Whitewater Chile zajazdili na zdanlivo nezjazdných vodách a získali takmer jednohlasne víťazstvo v kategórii Holy Shit. Najostrejšie nožnice a víťazstvo v kategórii Best Cut získali fre- und. Kameramani Matúš Amrich a Miloslav Sally vytvorili pútavý storyboard a filmovo profesionálne spracovali príbeh skejtera, ktorý stratil a našiel svoj skejt. Vo videu, ktoré bolo nakrúca- né vo viedenskom Hütteldorfe, v areáli Divoká voda v Čunove a na hrade Červený kameň, jazdí jeden z najlepších slovenských skejterov Peter Molec a Martin Chominec. Spomedzi ôsmich svoje filmárske výtvory od júna do konca októbra a o víťazoch rozhodovala odborná porota v zložení snoubordistka Jana Šeďová, biker Filip Polc, kameramani Michal Babinec a Pavol Barabáš, šéfredaktor boardlife.sk Kristián Tomančík, fotograf Mat Rendek a umelec vizuálnych efektov Pepe Ehrenberger. — www.redbull.sk/filmyourride erunneri z Vysokých Tatier s videom Urban Freedom pod re- žisérskou taktovkou Jakuba Sedláčka. Ukážkou toho, že na super efekty nepotrebujete super drahú techniku, bolo víťazné video v kategórii Best Postproduction. Originálne skejt video s názvom Skate Gravity sa nakrúcalo pri pražskej Technickej univerzite a hlavnú postavu si v ňom zahral jeden z najlepších svetových skejterov Maxim Habanec. Hlavnú kategóriu Best Video ovládol skejtový príbeh Lost & Fo- nominovaných videí porota rozhodla o víťazovi s tesným rozdielom jediného bodu pred „Rollin the good times“ a na treťom mieste skončilo video „As I grow up“. ,,Video sme nakrúcali päť dní špeciál- ne pre túto súťaž a sme veľmi radi oceneniu našej práce,“ povedal Miloslav Sally. Autori víťazných videí si pre- vzali originálne trofeje, kame- ry od Canonu a funkčné oble- čenie Adidas. Produkčný tím víťazného videa Best video získal kontrakt s Red Bullom v hodnote 3 000 eur na nakrúca- nie v roku 2014. Celým večerom sprevádzal moderátor Toma- gio a pomedzi akčné videá si struhli live acts Vec ft. Zverina so svojím trackom Prepnutí a publikum rozprúdili krásne tanečni- ce zo Street Dance Academy. Celkovo sa do filmového projektu Red Bull Film Your Ride prihlá- silo 385 súťažných videí zo Slovenska a Českej republiky. Ama- térski kameramani i profesionálne filmové produkcie posielali red buLL FiLM your ride skejtový Príbeh Lost & Found ovLádoL red buLL FiLM your ride awards Foto rEDbull VíťaziRedBullFilmyourRideAwards magazine with a difference street

Čľapkanicu v meste môžete vymeniť za čerstvo napadnu­ tý prašan v Rakúsku. Stuibatal, výnimočná dolina neďaleko hlavného mesta Tirolska Innsbrucku, je to pravé miesto na vyjašenie sa na lyžiach alebo na snowboarde. Kam skôr? Kráľovstvo snehu, Stubaier Gletscher, znamená 35 špičkových zjazdoviek. Najväčšia ľadovcová oblasť Rakúska je cieľom mi- lovníkov freestylovej a freeridovej zábavy. Areál Snowpark Mo- reboards Stubai Zoo je miestom stretávania špičkových fre- estylerov na jednej, aj na dvoch doskách. Lyžiarska trasa Bildstöckljoch je určená pre náročných lyžia- rov a vedie z vrcholovej stanice Wildspitz v nadmorskej výške 3210 m voľným terénom. Skúsení lyžiari sa tešia z výzvy, ktorú predstavuje Daunjoch – čierna zjazdovka Daunhill s maximál- nym sklonom 60 % je najstrmšia v celej lyžiarskej oblasti. Len si spomeňte na školské časy, kde je táto hodnota na uhlomeri. Tak ako všade v backcountry zóne však aj tu platí: keď opustíte vyznačenú trasu, vstupujete do vysokohorského terénu s prí- slušnými rizikami – a každý zodpovedá sám za seba. Takže bez vedomostí o nebezpečenstvách v horách, ako sú lavíny, a o správaní sa vo voľnom teréne, či bez bezpečnostného vy- bavenia na blackcountry zabudnite. Na ľadovci Stubaier Gletscher majú k dispozícii v rámci Pow- stubaitalzimujte Na raKúsKom prašaNe ZiMe sa nevyhnete, či už bude norMáLna, aLebo sibírska, ako aviZovaLi Majstri Počasia Kráľovstvo snehu, Stubaier Gletscher, znamená 35 špičkových zjazdoviek. Najväčšia ľadovcová oblasť Rakúska je cieľom milovníkov freestylovej a freeridovej zábavy. Areál Snowpark Moreboards Stubai Zoo je miestom stretávania špičkových freestylerov na jednej, aj na dvoch doskách. 90 inspire magazine god issue sPort

der Departmentu 15 nádherných tratí s hlbokým snehom, kto- ré možno vďaka mape freeridových zón a GPS trackom ľahko nájsť. Niektoré z nich, ako „Hidden Valley“ alebo úzky kaňon „Cannonball“, tesný, prašanom doslova zasypaný žľab, zreteľne vidno už pri výjazde na Eisgrat. Keď napadne čerstvý prašan, ide priateľstvo bokom. Keď nastane Powder Day, treba sa po- náhľať a zanechať prvé zakrútené stopy v panenskom snehu – ktoré môžu ostatní so závisťou komentovať. Skizentrum Schlick 2000 je chilloutová oblasť doliny. Horské chaty, lahodné špeciality, ale aj 15 zjazdoviek a jedna lyžiarska trasa. O deti sa dokonale postará personál detského sveta BIG Ron‘s Kinderland, alebo detské jasle s izbami na zohriatie a hra- nie. Rodičia si čas bez potomstva môžu užiť na širokých sva- hoch a zjazdovke až do obce Fulpmes. Tínedžeri sa vybláznia v Snowparku SPS 2000 a v Ride-Jump-Run, oblasti s malými a veľkými žľabmi, impozantnými skalami a skokmi cez cestu. Oblasti Serlesbahnen v Mieders a Elferlifte v stredisku Neustift ponúkajú deň-noc nezabudnuteľnú oldschoolovú sánkovačku na šiestich dráhach. Oblasť Serlesbahnen je vďaka prehľadným a nie príliš náročným zjazdovkám ideálnym miestom pre začia- točníkov a záujemcov o osvieženie lyžiarskych schopností, El- ferlifte je rajom lietajúcich šialencov – paraglidistov a rogalistov. Let´s go for a ride! Vo vrcholovej stanici Eisgrat vítajú slnečné lúče. Freerideri si určite ešte odskočia do cafe baru Zum Steinbock, bez posil- nenia sa na svah veľkosti XXL proste nejde. Vďaka bezplatné- mu WiFi si možno ešte rýchlo skontrolovať najnovšiu lavínovú predpoveď, či postnúť fotku s otagovanými freeridermi na so- ciálnu sieť. V Checkpointe je veľká prehľadná tabula s mapou freeridových zón, aktuálnym lavínovým spravodajstvom a kontrolným bo- dom pre lavínový vyhľadávač. Až po dôkladnej kontrole sa mô- žete na širokých doskách vrhnúť do prašanu pod stanicou Eis- grat a potom, hor sa na Cannonball! Terén sa prudko zvažuje, hladina adrenalínu stúpa a sneh víri vzduchom – nemohlo to začať lepšie. Počas výjazdu červenou kabínou ostáva čas sa vydýchať. Usta- té stehná pália, čo nie je prekvapivé po prejdení 1200 výško- vých metrov na najlepších svahoch s hlbokým snehom – súčas- ne sú však žeravé po nových zjazdoch. Perfektné podmienky samozrejme lákajú čoraz viac záujemcov, no ešte stále sú tu terény bez jedinej stopy. Napríklad v zóne The Wall, variante obľúbenej lyžiarskej trasy Skiroute Fernau-Mauer. Jazda sa oplatí, ešte zaujímavejšia je však vedľajšia trať. Hrebeň v blíz- kosti okraja morény priam čaká na prvú stopu. Aj pre BIG Family Program BIG Family oslnil celý svet, aj renomovaného sprievod- cu ADAC Skiguide, ktorý dolinu v roku 2013 už štvrtý raz po sebe vyznamenal ako najlepší rodinný alpský región. Program BIG Family neplatí iba pre všetky štyri lanovky, ale aj v hoteloch, v Big Family Homes, detských reštauráciách, športových pre- dajniach. BIG Family Funslope Eisjoch (1000 m dlhý rodinný skicross) je zábavná zjazdovka so zvlnenými úsekmi, skokmi, malými prekážkami aj ostrými zákrutami. Na Vianoce, Veľkú noc alebo počas fašiangov vás tu čakajú oslavy. Počas vianočných prázdnin sa 1. 1. 2014 koná na kl- zisku v obci Neustift zimná slávnosť. Veď nový rok treba priví- tať akčne, hravo a zábavne. A hlavne na zasneženom svahu. — Stuibatal je to pravé miesto na vyjašenie sa na lyžiach alebo na snowboarde magazine with a difference

Nakoniec sa však mra- ky neprajných udalostí rozplynuli, a tak som si už v auguste spokojne vykračovala po staroby- lom Kamennom meste a nakupovala TingaTin- ga plátna i hudobné ná- stroje – ako klasická tu- ristka. Kresťania verzus moslimovia Zo začiatku nešlo všetko tak, ako som si vysnívala. Pár týždňov pred naším príletom na Zanzibar po- liali dvaja neznámi muži na motorke dve britské turistky kyselinou. Nik- to nič nevidel, ale viedli sa polemiky o čoraz viac napätejších vzťahoch medzi kresťanmi a moslimami. Predsa len je zanzibarská po- pulácia na 99 percent moslimská. Nie náhodou si treba preto dávať počas pobytu pozor na prejavy na verejnos- ti, ako aj štýl odievania. Pre tielko (obnažujúce ramená) a krátke nohavice (ukazujúce kolená) vás miestne ženy (zahalené v 40-stupňových horúčavách od hlavy po päty v tradičných čiernych bui-buioch, tzv. Ninja style) môžu prepichnúť pohľadom či urieknuť. O tom, že ta- káto komplikovaná situácia škodí turizmu – ako dôle- žitému zdroju obživy – sa azda ani netreba zmieňovať. Zanzibar (hlavný ostrov Unguja a menšie pridružené ostrovy) v podobe konštitučnej monarchie nadobudol nezávisloť od Britského impéria v roku 1963. Už o me- siac neskôr bola na Zanzibare krvavá revolúcia s tisícka- mi obetí, čo viedlo ku vzniku republiky. O rok neskôr svoju otrokársku minu- losť. Oplatí sa navštíviť napríklad zanzibarský medzinárodný filmový festival, alebo hudob- né eventy, kde možno počuť tradičnú domácu hudbu taraab. V každom druhom obchode so su- venírmi si môžete kúpiť drevené masky (určené pre najrôznejšie rituá- ly); obrázky mohutných drevených brán s orien- tálnymi vzormi a ori- ginálnym pozláteným kovaním (vraj ochrana proti slonom); alebo jednoduché hudobné nástroje – podobajúce sa na stredoamerickú ma- rimbu (ktoré vraj pod názvom balafon so sebou prená- šali práve otroci z afrického kontinentu). Mňa naviac zaujali plátna, vystavené na chodníkoch po celom starobylom Stone town – divokými farbami a zobrazovanými prírodnými výjavmi sa na seba ná- padne podobali. Išlo o štýl maľby TingaTinga, ktorý pred niekoľkými desaťročiami do dokonalosti rozvinul tanzánsky maliar Edward Said Tingatinga. Sýtozelené papagáje, ružové slony, oranžové opice – zasadené mo- zaikovito do drobučko vybodkovaných stromov – sa nedajú na ulici prehliadnuť. Mnoho kvalitných výcho- doafrických umelcov i pouličných maliarov sa hlási ku škole TingaTinga a na objednávku turistov či turistiek vyrába dennodenne desiatky rovnakých plátien. Netre- ba preto za toto umenie platiť príliš veľa – môže sa stať, že váš obraz nebude ani náhodou originál... Jilfidan. Brat ju naučil čítať a písať, strieľať či jazdiť na koni (u ženy toho obdobia nevídané zručnosti). S ot- com svojich detí opustila Afriku a usadila sa v Európe, kde ako prvá žena vyučovala arabčinu a svahilčinu. Pre finančné problémy (majetkové nezrovnalosti na Zanzi- bare) v roku 1886 vydala v Nemecku knihu: „Memoirs of an Arabian Princess from Zanzibar“, ktorá bola ne- skôr preložená do viacerých jazykov. Zaujímavo opisu- je svoju matku (ako nepeknú ženu s dlhými vlasmi), pričom ona sama na fotografiách v historickom múzeu vyzerá ako vlasatý Vladimír Putin. Ťažko povedať, kto stojí za stredovekou svahilskou kultúrou Zanzibaru – či Peržania, Arabi alebo nejaký pôvodný africký národ. Jedno však vieme. Vasco de Gama priniesol svoj európsky vplyv v roku 1498 a naj- bližšie storočia bolo na ostrove čoraz viac počuť portu- sa ostrov Zanzibar spojil so štátom Tanganika (krajina na africkom kontinente) a vznikla tak Tanzánia. Ostrov má istú autonómnosť, ale ako samostatná krajina by na poli zahraničnej politiky a ekonomiky asi neobstál. Vša- de možno počuť prevažne svahilčinu a arabčinu. A ak sa miestnych opýtate na históriu Zanzibaru, dozviete sa korenisté historky, ktoré učebnice neuvádzajú. popularizátorka svahilčiny a arabčiny v európe Najviac sa o histórii Zanzibaru a živote niekoľkých sul- tánov možno dozvedieť z knihy Sayyidy Salme – dcéry zanzibarského sultána Saida a kaukazskej konkubíny galčinu (o výraznom vplyve Britov či Nemcov nateraz pomlčíme). Zanzibar je neslávne známy pre svoju ot- rokársku históriu. Práve s rozvojom ománskeho sulta- nátu vzrástol aj obchod s otrokmi (Bantu) – práve na Zanzibare týchto neslobodných ľudí z Východnej Af- riky, určených na ťažkú manuálnu prácu v neľahkých podmienkach, predávali a odtiaľ ďalej presúvali loďami medzi africkými, arabskými a európskymi otrokármi. prírodné výjavy všetkých farieb na plátne Našťastie je Zanzibar pre turistov a turistky zaujímavý aj pre pozitívne kultúrne či umelecké skvosty, nielen pre večerať v oblakoch a zbierať vzácne korenie Keď potrebujete dovolenku v štýle ničnerobenia – re- laxu a vylihovania pri pobreží Indického oceánu, Zan- zibar je tým najlepším miestom. Piesčité pláže nie sú preplnené luďmi, neotravujú vás tam „beach-boys“ s ponukami najrôznejších služieb. V prípade záujmu môžete absolvovať plavby loďkami za rôznymi dob- rodružstvami, vodnými športami či prírodnými krá- sami. Pre tých, ktorí nie sú fanatici a fanatičky potápa- nia a šnorchlovania, sú pripravené iné atrakcie – živá hudba, lokálne rybie trhy, tajné gej-bary s podobiz- ňami najznámejšieho rodáka zo Zanzibaru – speváka Starobylý Zanzibar Návšteva zaNziBaru Bola odjaKživa Na mojom cestovateľsKom „must-visit“ zozName. pracovNé poviNNosti Na africKej pevNiNe sa všaK hromadili a taKmer hrozilo, že aNi toto leto teNto jediNečNý ostrov NeNavštívim. Keď potrebujete dovolenku v štýle ničnerobenia – relaxu a vylihovania pri pobreží Indického oceánu, Zanzibar je tým najlepším miestom. Piesčité pláže nie sú preplnené luďmi a neotravujú vás tam „beach-boys“. Foto PAlo MArkovIČ ostrov Freddieho MerCuryho Napobrežíindickéhooceánu 92 inspire magazine god issue traveL

Freddieho Mercuryho, poprípade morské špeciality v luxusných reštauráciách na terasách striech historic- kých budov, často bývalých sultánskych palácov. A po- tom už len výjazdy na tradičné farmy na riasy, kokosové či koreninové plantáže. Ani ja som si „Spice tour“ – koreninovú cestu po súk- romnej zanzibarskej farme nedala ujsť. Všetko ukázané a zozbierané som si ako malé zvedavé dievčatko foto- grafovala, odkladala do kornútka z palmového lístia, ovoniavala, híkala a kýchala. Sprievodcovia nám ukáza- li vyše desiatku druhov korenia či unikátnych aromatic- kých plodín – ako čo rastie, zbiera sa a používa v potra- vinárskom, farmaceutickom či kozmetickom priemysle – koriander, kurkuma, klinčeky, dorian, muškátový orech, škorica, plody kávové aj kakaové, a, samozrej- me: korenie čierne, zelené i biele. Pre niektoré koreni- ny som ani nedokázala nájsť slovenský názov. Keď som videla, ako náročne (ručne!) sa kvety vanilky opeľujú – dvakrát som si rozmyslela, či budem doma týmto vo- ňavým korením nabudúce plytvať. Môj súkromný Ježiško mi splnil jeden sen predčasne už v lete. Dúfam, že na mňa nezanevrie po preštudovaní ďalších destinácií z môjho „must-visit“ zoznamu. Ako výhovorku používam domnienku, že medzi mojich predkov dozaista patril Milan Rastislav Štefánik a Móric Beňovský. Inak by tie plány moje okolie nevedelo po- chopiť a akceptovať... Takto to ide ľahšie! —boba baLuChová zanzibar je zaujímavý aj pre pozitívne kultúrne či umelecké skvosty, nielen pre svoju otrokársku minulosť Foto zľava doprava, zhora nadol loďky dôležité pre turizmus / pozorovanie kultúrnych odlišností / nákup tanzanských látok / víkendová zábava lokálnych detí / nákup suvenírov v Kamennom meste / nonverbálna komunikácia s domácimi obyvateľmi / koreninová túra / svetovo-známe zanzibarské brány / rybárčenie ako zdroj obživy / v jednej z kaviarní zvanej podľa frieddieho mercuryho magazine with a difference

minulý rok navštívilo moldavsko asi stopäťdesiattisíc turistov. ces- tovný ruch v krajine takmer nee- xistuje. hovoriť o hlavnej alebo slabej sezóne je zbytočné. Infor- mácií o akýchkoľvek zaujímavos- tiach je málo, a ak sa aj o krajine v médiách dopočujete, bude to o chudobe, občianskej vojne, ko- munizme a mafiánoch. Zabúda sa na priateľských ľudí, chutné víno, malebné dediny, do kameňa vyte- sané kláštory a prírodu. Ak ste na ceste na Ukrajinu alebo do Rumunska, určite Moldavsko nevynechajte. Nečakajte vizuál- ne zázraky, snažte sa vyhľadať stretnutia s ľuďmi, ktoré sú vždy plné emócií, smútku, ale aj ex- trémnej radosti. Ak máte radi víno, cestujte na konci leta, september je obdobím zberu hrozna, mladé- ho vína a utišujúcich sa horúčav. Oficiálne žijú v Moldavsku štyri milióny ľudí. V skutočnosti však za posledných desať rokov kraji- nu opustil asi milión. S vidinou zárobku pre seba a pre celé rodi- ny odišli do zahraničia. Dnes už nenájdete azda ani jednu rodinu, ktorá by nemala otca alebo syna v Taliansku, Portugalsku, Španiel- sku, v Rusku alebo inde vo svete. Ľudia sa domov vracajú „bohatí“. Zarobené peniaze však nevedia použiť a ulice sú tak plné zbytoč- ného luxusu. Šesťdesiatpäť percent obyvateľov tvoria Moldavčania, štrnásť Ukra- jinci, trinásť Rusi, tri Gagaúzovia a päť percent tvorí skupina Bulha- rov, Bielorusov a Rómov. Počet Rómov je premenlivý. Pri sčítani pre štatistické účely sa ich veľa k svojmu et- niku nepriznáva, majú strach. Naopak, ak ide o sčítanie pre finančnú alebo humanitárnu pomoc, je Rómov aj stokrát viac. Množstvo menšín tvorí kultúrny mix. De- dinskú kapelu tvorí aj desať hudobníkov, ktorí hrajú na desiatich rôznych nástrojoch. Chaos s neuveriteľnou energiou a tancom nájdete aj v mestách, v baroch a na uliciach. kdekoľvek za hranicami iba kusom papiera, pre cudzinca suvenírom. Návšteva hlavného mesta Tiraspol alebo Bender však nie je istá vec. Vstup do krajiny vám možno po- volia v momente, možno po ho- dine dohadovania sa s colníkmi, alebo vôbec nie. Mali sme šťastie, sprevádzal nás miestny víťaz ma- tematickej olympiády, ktorý dob- re vedel, kam ísť a kam nie. Pokoj mal, až keď sme odišli. Zdalo sa mu, že v centre Tiraspolu nám robila spoločnosť kontrola v tma- vom aute, ktoré sme v priebehu dňa videli asi stokrát. Hlavné mesto Kišiňov je malé, ale živé mesto. Ruch sa viaže na etnic- ky pestré obyvateľstvo Moldav- cov, Rumunov, Rusov, Ukrajin- cov, Židov, Bulharov, Gagaúzov a Rómov. V meste si môžete spraviť pre- hliadku vojenských pamätníkov, starých lunaparkov a námestí so stíhačkami a tankami. V meste vi- dieť silný kontrast medzi chladnou sovietskou architektúrou a vyzdo- benými pravoslávnymi kostolmi. Z mesta som mal príjemný pocit, atmosféra mi pripomenula rušné prímorské mestá. V lete sa žije na uliciach, v baroch, reštauráciách, ale aj pred samotnými panelákmi, kde ľudia varia, pijú a spievajú do rána bieleho. Na severe krajiny nájdete mesto Sorocca, hlavné mesto rómskych barónov. V roku 1995 tu bol po- chovaný jeden z najvýznamnej- ších. V tej dobe v Moldavsku ne- mal počítač, fax alebo mobil azda ani prezident, barón bol s týmito hračkami aj pochovaný. Buda Moldavsko je malá krajina, kopcovitý kraj sa postupne vyrovnáva smerom na juh, k Čiernemu Moru. To málo, čo Moldavsko má, je úrodná pôda. Na vidieku si ľudia pomáhajú a sú priateľskí, komunikujú spolu. Vedie ich k tomu život v náročných podmienkach, náboženstvo pred západom. Čoskoro sa stal nepopulárnym a v no- vembri 2003 vyšlo do ulíc hlavného mesta 50-tisíc ľudí protestujúcich s transparentmi „Preč s komunistami“. V roku 2003 začali ruské vojská opúšťať región Transd- niestr. Za rok z oblasti odstránili 20-tisíc ton zbraní a munície. To však ani zďaleka neovplyvnilo „fungova- nie“ nikým neuznanej autonómnej republiky, aj naďa- lej zostávajúcej základňou vojska v regióne, ktoré svoje pôsobenie obhajuje ako mierovú misiu. Návštíviť Transdniestr sa aj napriek komplikáciam opla- tí. Medzinárodne neuznaná autonómna republika je živým múzeom komunizmu. Po rozpade ZSSR malo podľa medzinárodných dohôd ruské vojsko krajinu opustiť. V oblasti vyvolali nepokoje a podporili pokus o vytvorenie autonómie. Pri vstupe do územia sú po- stavené colnice, platia tu známky a peniaze, ktoré sú a silné rodinné vzťahy. Obdobie extrémnych horúčav, ktoré som v priebehu mesiaca v dedine Buda zažil, bolo niekedy smutné. Zastavil sa čas a akékoľvek prá- ce. Jedného dňa som si všimol, ako hádam celá dedina čistila studňu pred kostolom. Miestny kňaz vraj odo- vzdal dedinčanom odkaz, ktorý hovoril o daždi, čo prí- de hneď po tom, ako sa vyčistí studňa a dedina. Tak sa Moldavsko je rozdelené riekou Dniester. Historická ru- munská Bessarabia sa rozkladala na západ od nej a cár- ske Rusko ovládalo východ. V roku 1991 deklarovalo Moldavsko plnú samostatnosť od ZSSR a ako vlajku použilo rumunskú trikolóru s moldavským znakom. Prezident Vladimir Voronin opísal v jednej zo svojich rečí Moldavsko ako Kubu Európy, ktorá sa musí chrániť „Jedného dňa som si všimol, ako celá dedina čistila studňu pred kostolom. Miestny kňaz vraj odovzdal dedinčanom odkaz, ktorý hovoril o daždi, čo príde hneď po tom, ako sa vyčistí studňa a dedina. Tak sa aj stalo.“ —FILIP MOLDavskOLámanou angličtinou sa ma nechápavo pýtali Moldavci, keď som prejavil záujem o návštevu ich miest a dedín „Where You Go? WhY You Go there? What You do there?“ Foto FIlIP GElAČík 94 inspire magazine god issue traveL

aj stalo, nasledujúci deň po veľkom upratovaní začalo pršať. A tak som zistil, že to málo, čo Moldavsko má, je úrodná pôda a viera. Moldavská kuchyňa je ovplyvnená predovšetkým rus- kou a tureckou. Ako hovoria Moldavci, „najdôležitejšie je užívať jedlo a život naplno“. Ak ste v Moldavsku hos- ťom, od stola vás nepustia len tak ľahko, je jednoduch- šie vzdať sa a užívať. O nič však neprídete, ak odmiet- nete národné jedlo mamaliga, varené z pšeničnej kaše a sardiniek. Úžasná je zelenina a ovocie. don Grigori Príležitosť navštíviť moldavskú domácnosť si nedaj- te ujsť. Stretnete možno pána, ako bol don Grigori, u ktorého som pár večerov strávil aj ja. Pri prvej náv- števe som mal pocit ako kráľ. Na dvore u Grigoriho ma posadili k nízkemu stolu medzi sliepky a zajacov, hore dnom mi prevrátili jeden z kýbľov od farby a usadili ma k poháru s domácim červeným vínom. Poďakoval som sa a začal popíjať. Čudoval som sa, že som jediný s pohárom. Veľmi rýchlo som bol upozornený, že mám víno exnúť, zvyšky vytriasť na zem a pohár podať ďalej. V priebehu hodinky takto pohár spravil asi sto kolie- sok. Tešil som sa a chcel ísť do školy, kde som spával, po borovičku. Domáci pán však ešte ďalšiu hodinu a ďal- ších sto koliesok trval na tom, že hostiteľom je on a piť sa bude víno. Nakoniec však prišla chuť aj na tvrdšie. Skočil som po fľašu a po mojom návrate nečakal na sto- le krásny krištáľový pohárik len mňa, ale celé osaden- stvo. Slávnostné poháre sa veru nevyberajú často, som rád, že som bol pri tom. victor turcan V Moldavsku som bol asi pred siedmimi rokmi a s ďal- šími ľuďmi staval školu v cigánskej osade Ursari pri de- dine Buda. Aj dnes si sem tam napíšem s kamarátom Vladimirom, organizátorom dobrovoľníckeho kempu. čau, vova, ako sa máš? dlho sme sa nebavili. victor: Filip, ďakujem, mám sa dobre. Veľmi rád by som povedal, že všetko je OK, ale niekedy mám neja- kú „ipohondriu“ alebo ako tú sračku nazývajú. Doktori nehovoria veľa, niekedy hovoria strašidelné veci, mož- no nejaká porucha. Nič ma teraz nebolí, ale aj tak dú- fam, že je to iba dočasné. Dúfam v lepšie a život pokra- čuje. Teraz, už štvrtý rok nemám oficiálnu prácu. Som veľa doma, ale dúfam, že sa mi podarí rozvrh trochu zmeniť. aké sú plány na víkend? victor: Myslím, že cez víkend pôjdem na malú pre- chádzku, možno pomôžem rodičom robiť kapustu na zimu, ešte neviem. Ale dúfam, že niečo zaujímavé sa objaví. Budú ešte nejaké kempy v moldavsku? victor: Asi nejaké plány na ďalšie dobrovoľnícke kem- py sú. Tým, že nie som v kontakte s organizáciami, pre ktoré som pracoval, neviem veľa. Môžem iba povedať, že som stretol Iona Duminica, ktorý je teraz preziden- tom asociácie Porojan a povedal mi, že domáci z Ursa- ri ukradli materiál, ktorý sme použili na opravu školy, napríklad drevo. Bol dosť sarkastický. Nevieš o tom, ale pre financie a vedenie organizácie sa skupina rozdelila na dve časti. Ale to už nie je dôležité. Bol si v poslednom čase v Buda? ako sa majú domáci? victor: V Buda som bol naposledy asi dva – tri roky do- zadu, nikoho som nestretol. Volal som starostovi a pý- tal sa na náš projekt a stavbu školy. Pamätám si ho ako tvrdo pracujúceho a zodpovedného človeka. Nového starostu nepoznám, tiež som mu volal a o podobné ak- tivity sa zaujímal. Keď som ale z dobrovoľníckej organi- zácie odišiel, už som mu viac nevolal. Ako vieš, vo vedľajšej dedine Pirjolteni mám rodinu, stretol som sa s nimi. Vždy keď tam idem, spomíname na kemp, hlavne keď vidím ten les. Niekedy sa ma ro- dina pýta: „Ako ste to zvládli s tými cigánmi? Boli ste statoční.“ A v Buda som bol aj v auguste 2008 s dobrovoľníčkou Elise z Francúzska. Ona a jej dedo sa rozhodli darovať škole knihy pre deti, tak sme si tam spravili výlet. Uči- teľka zo školy v Ursari, pani Minodora, nás pozvala k nej, stretli sme jej muža a obedovali. Tiež bol so mnou v Buda Vasile, s ktorým sme boli po- zrieť osadu. Zastavili sme sa u dona Grigoriho, ktorý sa veľmi potešil. Vypili sme, samozrejme, pár pohárov vína a zaspomínali si na kemp a stavbu školy. Nanešťastie, keď som hovoril s jeho ženou o pár mesia- cov neskôr, povedala mi, že umrel. Trpel na chorobu nejakého orgánu pri žalúdku, neviem presne. Filip, sorry, toľko vecí by sa dalo povedať, snažil som sa byť stručný. Odpovedám takto, aby si rozumel. Som rád, že píšeš o Moldavsku a ja som mohol prispieť pár myšlienkami. —FiLiP geLačík www.filipgelacik.com Ak ste v Moldavsku hosťom, od stola vás nepustia len tak ľahko, je jednoduchšie vzdať sa a užívať. Moldavská kuchyňa je ovplyvnená predovšetkým ruskou a tureckou. O nič však neprídete, ak odmietnete národné jedlo mamaliga, varené z pšeničnej kaše a sardiniek. Úžasná je zelenina a ovocie. to MáLo, čo MoLdavsko Má, je úrodná Pôda a viera Ako hovoria Moldavci, „NAJDôLEŽITEJŠIE JE UŽíVAŤ JEDLO A ŽIVOT NAPLNO“. Foto zľava doprava, zhora nadol tiraspol / dedina Buda / osada ursari / osada ursari / don Grigori / interview magazine with a difference

Severná Kórea, DMZ, Soul, suši, K­ ­POP, Gangnam Style... Asi toľko k tomu, čo sa mi ešte pred pol rokom vybavilo, keď niekto spomenul Južnú Kóreu. Odvtedy však pretieklo veľa vody, lebo ako vieme, Božie mlyny melú pomaly, ale isto, a ja som sa o Kó­ rei, a hlavne o Soule, dozvedela oveľa viac. Tento článok je stručným zhrnutím must see miest a určite nejde o zaruče- ného turistického sprievodcu.☺ Pretože, podobne ako New York, ani Soul nikdy nespí. Ako správny turista... Ako správny turista nesmiete pri návšte- ve Soulu vynechať tie najzásadnejšie pa- miatky. Začať by ste mali palácmi, lebo na tie sa vás bude pýtať každý. Ja osobne som mala v pláne navštíviť tak jeden, aby som si splnila povinnosť, no už som stihla dať 4/5, a musím povedať, že v každom nájdete niečo „špeciálne“. Najväčší a naj- známejší, Gyeongbok Palace ma príliš neočaril. Možno preto, že sme návštevu samotného paláca vynechali a pozreli si iba záhrady. Celé miesto je hrozná ma- sovka s množstvom turistov. Changgye- ong Palace sa oplatí navštíviť hlavne pre nádherný skleník v európskom štýle a jazierkam, ktoré vytvára- jú skvelé miesto na relax. Deoksu Palace je môj najobľúbenejší. Leží v úplnom centre Soulu, oproti budove radnice, no za jeho múrmi sa ocitáte v úplne inom svete. (Ako vlastne u väčšiny pamiatok, ktoré priamo susedia s najmodernejšími budovami Palace sa ešte len chystám navštíviť. Okrem toho stojí za návštevu aj kráľov- ská rezidencia Unhyeongung. Za necelé tri eurá si môžete vyskúšať tradičný kó- rejský odev hanbok a vychutnať si celú prehliadku areálu v ňom. A ak ešte nemá- te dosť „kráľovského“ contentu, mali by ste navštíviť aj Jongmyo Shrine – pohre- bisko pre duše kráľov (prehliadky v anglič- tine každé dve hodiny, bez sprievodcu sa do areálu dostanete iba v sobotu) a Seol- leung/Jeongneung – jedna z kráľovských hrobiek, tentokrát pre telá. Povinnou zastávkou v Soule je určite aj N Seoul Tower. V podstate vyhliadkový ekvivalent Empire State Building. Soul na dlani. Odporúčam ísť poobede a poč- kať do zotmenia. Tak sa vám naskytne pohľad na Soul cez deň aj večer. A určite nechoďte počas sviatkov – na lanovku si počkáte niekoľko hodín a všetky vyhliad- kové terasy sú extrémne preplnené. Túra po Seoul Fortress poskytne hádam ešte krajší výhľad na mesto ako N Tower. Musíte však počítať s menšou „prechádz- kou“. Tak to nazval kamarát, keď nás tam bral. Vykľula sa z toho menšia, asi štvor- hodinová turistika po zmenšenine Čín- skeho múru. A keďže ide o vojenskú ob- lasť, pred vstupom sa musíte nahlásiť, predložiť pas, dostanete identifikačnú kartičku... Skoro ako pri výlete do DMZ. Ak ste sa histórie nenabažili pri ceste palácmi, trochu z nej na vás dýchne aj pri návšteve niektorej z Hanok Villages, dediniek s tradičnými kórejskými obydliami. My sme navštívili Namsan- mesta, a tvoria tak kontrast histórie a modernej architektúry). Okrem tradičných budov v ázijskom štýle nájdete v Deoksu aj dve budovy postavené v tom „západnom“ a národnú galériu. Predposledný z palácov, Changdeok Palace je preslávený svo- jimi Secret Gardens a posledný z veľkých palácov, Gyeonghui Souločami blondíny božie mlyny melú pomaly, ale isto, a ja som sa o kórei, a hlavne o soule, dozvedela oveľa viac. tento článok je stručným zhrnutím must see miest a určite nejde o zaručeného turistického sprievodcu. Podobne ako new york, ani souL nikdy nesPí Foto nAt cíbIková nTower 96 insPire MagaZine god issue traveL

gol Hanok Village, ktorá má podľa mňa viac atmosféry ako najznámejšia Hukchon Hanok Village. Dokonca si tu môžete vyskúšať tradičné umenie kaligrafie, čajový rituál, hanbok či vý- robu masiek. My sme dokonca mali možnosť vyskúšať si tradič- nú kórejskú medicínu. Súčasťou areálu Namsangol Village ja aj Seoul Millenium Time Capsule „pochovaná“ v roku 1994 pri prí- ležitosti šesťstého výročia Soulu. Jej otvorenie je naplánované na rok 2394, pri oslavách tisícich narodenín. Za zmienku stojí The War Memorial of Korea, ktoré ma svojou architektúrou a poňatím zaujalo aj napriek tomu, že nie som veľký fanúšik tankov a podobných hračiek pre chlapcov. Nao- pak som milovníkom ZOO vo všetkých podobách, a tak náv- števa Seoul Grand Park ZOO bola jednou z mojich prvých. Hoci som dúfala, že budú mať pandu, ktorú samozrejme nemali, mali aspoň skvelú delfíniu šou. A šteniatka tigra a šimpanza, ktorý týral surikatu. A ak už máte dosť klasických sightseeings, je asi čas na návštevu niektorého zo zábavných parkov. Z výbe- ru Lotte World, Everland, Seoul Grand Park a Caribbean Bay som navštívila práve posledný, vodný zábavný park Caribbean Bay. Odporúčam návštevu vo všedný deň mimo sviatkov a ne- využívať pochybné zľavové kupóny. Lebo dopadnete ako my, a namiesto desiatok toboganov budú funkčné štyri. No aj tak su- per oddych od ruchu veľkomesta. Jedlo Ryža, ryža, všade ryža. Tak by sa dala zhrnúť väčšina môjho tunajšieho jedálneho lístka. A hoci je to čudné, ja som si ju tu obľúbila. Kto by to povedal, že budem niekedy suši zajedať ry- žou v tégliku. No a čo k ryži? Veľa mäsa. Nie rybacieho, ako som pôvodne čakala. Ale bravčového a hovädzieho. To Kórejci milujú. Podobne ako kórejskú barbecue s priateľmi. Prídete do reštaurácie, na stole vám zapália horák alebo uhlie a grilujete si jedlo. Celkom sranda, až kým omáčkou nepofŕkate všetkých svojich francúzskych spolužiakov. Naengmyeon, studené re- zance podávané v ľadovej vode zrejme zachutili iba mne a na Gimbap (kórejské suši) je tu už väčšina ľudí alergická. Za mňa odporúčam Bibimbap, zmes ryže a rôznych príloh, ktoré si tes- ne pred jedením poriadne premiešate, až to vyzerá, ako keď varili psíček a mačička, a Mandu, obdoba pirohov plnená tofu, mäsom alebo zeleninou. Súčasťou každého jedla je množstvo príloh, ktoré vám prinesú v maličkých mištičkách a počas jed- la dopĺňajú – kimči (nakladaná pálivá kapusta), nakladaná žltá reďkovka, klíčky, sušené rybičky, nakladaný cesnak... A pozor - väčšina jedla (hlavne mäsitého) je v Kórei na európske pomery veľmi ostrá. Takže si vždy pýtajte „less spicy“. Nočný život Hoci bez mučenia priznávam, že tu večierkovanie poriadne flá- kam, niekoľko tipov na nočný život sa určite nájde. Začnime al- koholom. Tradičné kórejské nápoje sú soju a makgeolli. Soju je niečo ako slabá (20%) vodka, ktorá sa pije samotná alebo s pi- vom (prípadne colou). Makgeolli je ryžové víno, trochu perlivá tekutina. Odporúčam vyskúšať s ovocnými príchuťami. Medzi najvychytenejšie party štvrte patrí hlavne moja obľúbe- ná Hongdae štvrť s vyhlásenou umeleckou Hongik University, Itaewon, ktorý je cez deň rajom lacných (a fejkových) nákupov a Sinchon. V každej zo štvrtí nájdete nespočetne veľa barov a mnohé z nich pravidelne pripravujú pre študentov akciové ve- čery a All you can drink párty. Dokonca najvyhlásenejšie bary v Soule (Octagon, Pandora), ktoré inak patria vyšším vrstvám, občas svoje brány otvárajú nám, obyčajným smrteľníkom, zru- šením vstupného (ktoré je cca 20 eur na osobu). Pri ceste z pár- ty odporúčam taxikárovi ukázať adresu napísanú na papieriku alebo sa dať odviezť na stanicu metra. Inak nemáte šancu sa s nimi dohovoriť. Nákupné maniačky Ako v každom väčšom meste, aj v Soule sú možnosti míňania Pohľad na Seoul z Fortress Vyhliadkový ekvivalent Empire State Building – Soul ako na dlani MagaZine with a diFFerenCe

poctivo zarobeného štipendia takmer nekonečné. Na začia- tok však malá rada – ak meriate nad 160 cm a nevyžívate sa v mini, bude nakupovanie v Kórei trochu problémom. Domáce značky vyrábajú väčšinou one-size modely, ktoré síce na sub- tílnej, 150 cm vysokej Aziatke vyzerajú výborne, no priemerná Európanka s nimi môže trochu bojovať. A ak sa plánujete spo- ľahnúť na svetové reťazce, ich kolekcie sú taktiež upravené pre ázijský trh. Takže z maxi sa razom stáva mini. (Ok, nie je to až také zlé, no nakupovanie v Londýne je o poznanie jednoduch- šie). Inak Kórejčanky celkovo obľubujú mini – krátke sukne, šort- ky... No holé nohy vždy kompenzujú zahalenými ramenami. Veď viete, všetkého veľa škodí. Jednou z najznámejších a mojou najobľúbenejšou časťou na nákupy je Myeong dong v úplnom centre mesta. Svätá trojica H&M, Zara, Forever 21 sa miešajú s kabelkami za 7 eur a pou- ličnými stánkami. V Hongdae zas nájdete kopec maličkých bu- tikov, ľudí s osobitým štýlom a vintage. Ak pátrate po „kórej- ských“ značkách, vystúpte z metra na Dongdaemun History & Culture park a zájdite do jedného z troch obrovských shopping centier ponúkajúcich práve cute/drsňácku kórejskú módu. To sú totiž dva smery, ktoré sú v obliekaní Kórejcov najvýraznej- šie. Slečny v krátkych naberaných sukničkách a mašľami vo vla- soch vs. fialovovlasé bytosti v creepers, koženkových legínach a vojenskej parke. Ak sú vaše finančné možnosti neobmedze- né, určite navštívte jednu z pobočiek Lotte Dipartement Store alebo Shinsegae Departement Store. Ak túžite po luxuse, no rozpočet je obmedzený, skúste second hand na Express Bus Terminal. Burberry trench, YSL šatka a Givenchy blúzka za me- nej ako 200 eur. Sen každej maniačky. Namdaemun Market ponúka zmes všetkého, na čo si spomeniete a z tých tradič- ných je asi najznámejší. Seafood pancake, vlnené šály, zajačie kožušiny, tradičné kórejské potraviny, originál fejky všetkého na svete...No a ak stále nemáte dosť, na blšáku v okolí Dongmyo parku sa budete doslova brodiť po kolená v oblečení, topán- kach a kabelkách. K tomu elektronika všetkého druhu – ako v brlohu lepšieho zlodejského gangu. A trochu tej kultúry... Kamkoľvek sa v Soule vyberiete, takmer vždy narazíte na ne- jaký festival. No a keďže náš čas tu je obmedzený, s radosťou sa zúčastníme na väčšine z nich. Z môjho pohľadu zatiaľ vedie Gangnam Fashion Festival, trojdňová oslava módy v najzná- mejšej časti Soulu. Prehliadky známych kórejských návrhárov, študentské práce, K-POP koncerty... A to všetko voľne prístup- né verejnosti. Itaewon Global Village Festival nás ohromil výbe- rom zahraničných pochúťok. Mnoho krajín (vrátane Slovenska) tu prezentuje svoju kultúru a niektoré z nich aj tradičné jedlá. Kde inde môžete súčasne ochutnať turecký kebab, thajské re- zance, uzbeckú palacinku a zapiť to pravou španielskou san- griou? Myeongdong Festival okrem nákupov ponúkal aj ukážku tradičných kórejských remesiel a tancov, na Namsangol Open Stage sme sa pobavili pri tradičnom kórejskom divadle. Počas najväčšieho sviatku Chuseok sme na N Seoul Tower zažili pred- stavenie klasických bojových umení. Najväčším zážitkom bol zatiaľ festival tradičných umení, kde sme sa ako zahraniční štu- denti podieľali na príprave kimči pre chudobné rodiny. No tým v mnohých ohľadoch naj festivalom, na ktorom som sa kedy zú- častnila, je Seoul International Fireworks Festival. Ten sa koná dvakrát do roka, zúčastní sa na ňom asi milión divákov a je naj- väčším v Ázii. Podieľa sa na ňom asi 3-tisíc ľudí, uzatvárajú sta- nicu metra v centre mesta a celá paráda stojí asi 3,3 milióna dolárov. A ak ste si doteraz mysleli, že na Pohode pri vstupe býva tlačenica, odporúčam skúsiť toto. Zvláštnosti No a aby ste si nemysleli, že Boh nás stvoril všetkých rovna- kých, tu je zopár pikošiek o Kórejcoch. — Homosexuálne zväzky nepovažujú za normálne, no chlapa natretého BB krémom, ktorý sa vedie za ruku s kamarátom (a fakt iba kamarátom) považujú za normálne mužného. — Kórea je jednou z technologicky najvyspelejších krajín, no väčšina internetových stránok frčí najlepšie, ak používate Internet Explorer. — Pri najmenšom náznaku kašľa nosia rúška, aby sa nenakazi- li/nenakazili ostatných, no na ulici si pokojne odpľujú. — Smrkanie do vreckovky považujú za neslušné. Radšej budú celú hodinu poťahovať a utierať si nos potajomky do rukáva. — Ešte stále považujú európsku „normu“ výzoru za vzor. Plas- tické operácie sú bežnou súčasťou života, a v roku 2009 ju podstúpila asi jedna z piatich Kórejčaniek. Medzi tie top patrí „rozšírenie“ očí, vytvorenie „dvojitého viečka“, zoseká- vanie sánky a samozrejme plastiky nosa. Na prvý pohľad sú ľahko identifikovateľné aj prsné implantáty. — Úcta k starším funguje na celej čiare. A stará pani čašníč- ka, ktorá vrieska na svojich zákazníkov, je tu asi niečo úplne normálne. Napriek tomu všetkému (alebo práve preto) som si Kóreu obľú- bila a pozorovanie kultúrnych odlišností sa stalo mojím hobby a predmetom mnohých našich diskusií. A hoci sa mi čas tu už kráti, dúfam, že v budúcnosti sa budem môcť vrátiť. A možno sa sem na základe mojich múdrych reči pozrie aj niekto z vás a napíše svojho turistického sprievodcu. Potom sa možno ko- nečne dozviem, ako to s tou Kóreou naozaj je. —nat Cíbiková Článok vychádza z mojich osobných skúseností a miestami sa môže odchyľovať od priemeru. Kórejčania ešte stále považujú európsku „normu“ výzoru za vzor. Plastické operácie sú bežnou súčasťou života, a v roku 2009 ju podstúpila asi jedna z piatich Kórejčaniek. Medzi tie top patrí „rozšírenie“ očí, vytvorenie „dvojitého viečka“, zosekávanie sánky a samozrejme plastiky nosa. kaMkoľvek sa v souLe vyberiete, takMer vždy naraZíte na nejaký FestivaL no a keďže náš čas tu je obmedzený, s radosťou sa zúčastníme na väčšine z nich. 98 inspire magazine god issue traveL

staré známe pravidlo, alebo skôr zákon schválnosti: najviac túžite po tom, čo práve nemôžete mať, alebo čo ste nedávno stratili. Takže keď som sa ráno čo ráno cielene túlala ulicami uzimeného Chicaga, ani ma veľmi ne- prekvapilo, že si viac a viac zmyslovo pripomí- nam horúčavy Mombasy či Malindi. Keď som na svojej Balbo Debra fanpage uverej- ňovala fotky z Východnej Afriky, snažila som sa byť čo najviac špecifická lokalizáciou geografic- kej polohy, aby som sa vyhla zovšeobecneniam typu: „Aha, aké pekné fotky z Afriky!“ Lebo popravde: Čo si predstaviť pod slovom Afrika? Urastených bojov- níkov z fotiek Leni Riefenstahl alebo okorálkovaných grobianov v červených dekách z filmovej adaptácie kni- hy „Biela Masajka“? Všetky unáhlené odpisy i stereo- typné opisy lokálnych ľudí z ktorejkoľvek časti „čierne- ho kontinentu“ už použili moji kolegovia a kolegyne zo žurnalistickej obce. Tak načo ešte viac živiť mýtus? malindi ako malé miláno Popravde, do tretiny krajín afrického kontinentu by som sa neodvážila vycestovať (najmä pre nestabilnú politickú situáciu), do polovice z nich sa v tomto živo- te už nedostanem (aj keby som bola vysokou komisár- kou OSN). Takže mudrovať o hŕstke navštívených štá- tov ako o čomsi ucelenom, jednoduchom, nemennom je ľahkovážne a manipulatívne zároveň. Ale pobrežné mesto Malindi si predsa len trúfnem priblížiť. Lebo ľu- dia v ňom sa podozrivo približovali nášmu – európske- mu správaniu. Každé kenské mesto na pobreží Indického oceánu má akoby svoj vlastný rytmus a mentalitu. Hoci je väčšina obyvateľstva moslimská, domáci ľudia sa správajú k tu- ci zvuk, ktorý deti nachádzajú v mušli prilože- nej na ucho. Praobyčajný šum, ktorý dospeláci nedokážu dostatočne oceniť počas obyčajných prechádzok po bielom piesku brehov Indic- kého oceánu, ale po ktorom automaticky za- túžia, keď ostanú trčať na pár desiatok minút v zápche na chicagskej hlavnej ulici, Michigan Street. Vyzuť si sandále, uviazať na hlavu obrovský turban z tanzánskej kangy (ktorú vedia lepšie viazať nigérijské než kenské ženy), odložiť bo- kom všetky elektro-vymoženosti s dotykovým disple- jom, a len tak sa obzerať... Prípadne priamo do slnka (ak je UV filter slnečných okuliarov dostatočne pevný). Takto si občas uletíme všetci a pozabudneme na to, že netreba visieť na spomienkach, uviaznuť v minulosti. Je kopec ďalších miest na svete, kam sa oplatí ísť – na- priek odhováraniam blízkych a hromade predsudkov (strachu z nepoznaného). Nie je lepší čas na obzeranie mrakodrapovej oblohy a pouličnej módy v jednom z najviac segregovaných a multikultúrnych veľkomiest Spojených štátov – v americkom Chicagu. Tu by som sa s odhaleným chrbtom a holými nohami asi neodvážila vybehnúť do ulíc – nie pre kultúrne od- lišnosti či etické pravidlá, ale pre podnechtovú zimu a nikdy sa nekončiace veterno na oboch stranách rieky uprostred tejto metropoly. Presne tam, kde sa končia všetky apokalyptické filmy a kde pravidelne koncertu- jú vychádzajúce folkové hviezdy. V meste, kde naozaj existuje Balbo Street – postavená mi do cesty v správny čas: na moje módne výkyvy aj rozmarnú náladu. Chýba mi leto, ale azda to s tou zimou nebude tento rok také zlé. V skrini predsa čakajú šaty a šatky na svoju reprí- zu... —boba baLuChová ristom a turistkám vždy po svojom a s istým zámerom. Do Malindi pred desiatimi rokmi putovali predovšet- kým Taliani – za bezstarostnou dovolenkou, plnou lac- nej zábavy, hrejivých lúčov, príležitostného sexu a mor- skej soli v každom kúsku odevu. Okrem ozajstnej zmrzliny (v pravej talianskej cukrárni hneď vedľa historického múzea po pravej strane a ob- rovského smetiska po strane ľavej) ma prekvapilo v Ma- lindi ešte čosi iné. Obchodík s vkusnými etno-zvrška- mi, konkrétne jedna z najkrajších kombinácií (čo sa týka farieb i vzorov) na kúsku oblečenia. Teda na dvoch kusoch. Na dlhokánskej zavinovacej sukni a uväzova- com tope – bavlnenom sete, kúpenom práve v Malindi - teda na africkom kontinente. Čímsi mi však fraktálová štruktúra kvetín, listov a oblúkov pripomenula môj eu- rópsky život (a moje detstvo, strávené na cestách s fol- klórnym súborom). O to väčší bol môj údiv, keď som na výrobnom štítku objavila: Made in Pakistan... Nuž, globalizácia nás dostihne i v tom najviac zabudnutom kúte sveta. veterný protipól Keď si tak kráčam Chicagom, spomínam na upokojujú- Foto PAlo MArkovIČ BaLBO sTreeTaKo NačasovaNý úNiK z tepla do zimY Všetky unáhlené odpisy i stereotypné opisy lokálnych ľudí z ktorejkoľvek časti „čierneho kontinentu“ už použili moji kolegovia a kolegyne zo žurnalistickej obce. Tak načo ešte viac živiť mýtus? magazine with a difference

Pripíjame si na to, ako rýchlo ubehol tento rok, aj na štyri krásne čísla Inspire magazine. A aby ten ďalší išiel tak isto. Becherovka naše priania len podčiarkne – korenistá chuť byliniek je ako stvore- ná na štedrovečernú tabuľu. Becherovka vždy bola a bude aj o výnimočnej atmosfére akýchkoľvek stretnutí blízkych ľudí. A o inšpirácii. „Keď som bol malý, nezaobišlo sa bez becherovky žiadne rodinné stretnutie u babičky. A nezaobí- de sa ani dnes, či sú to narodeniny alebo Štedrá večera. Aj s priateľmi na Slovensku si vždy pripi- jeme tou ‚našou‘ becherovkou. Jednoducho vždy bude súčasťou výnimočných a spoločných chvíľ, to je jej poslanie a spolu s chuťou a nespochybniteľnou kvalitou aj jej najdôležitejšie dedičstvo,“ hovorí Bohuslav Pich, strážca tajomstva becherovky, ktorý za zavretými dverami vlastnoručne mieša zmes bylín a korení jej na prípravu. Pravidelne každý týždeň, a pred blížiacimi sa sviatkami azda i o niečo častejšie. Vychutnávajte si aj vy tento príjemný zimný čas plnými dúškami. Či už v kruhu priateľov a rodi- ny, alebo útulnej domáckej atmosfére zimného večera, s malým dúškom perfektne vychladenej becherovky alebo v hrejivých nápojoch sa stane každý okamih nezabudnuteľným. Tento rok vy- skúšajte originálne horúce drinky s bylinnou arómou becherovky, vytvorené na mieru Ľubošom Ráczom, barmanom ambasádorom a mentorom barmanskej komunity na Slovensku! Dáte sa zlákať? — www.becherovka.sk sbecherovkou božskyahrejivo a ak sMe už PLnoLetí, sPájaMe si tieto sviatky aj s beCherovkou originaL čas plný pohody, radosti, vzácne momenty v kruhu najbližších, ale aj must-have darčeky ako ponožky či pyžamo. to sú pre nás vianoce. vyChutnávajte si aj vy tento PríjeMný ZiMný čas PLnýMi dúškaMi 100 inspire magazine god issue gourMet

Becherovka jablkovýdžús krúžokcitróna celáškorica horúcavoda,med Becher punč Becher punč Do nádoby nadávkujte 40 ml Becherovky Original, 100 ml jablkového džúsu, 1 čajovú lyžičku medu, 2 krúžky citróna, 50 ml vody a všetko spolu zohrejte na teplotu približne 80°C. Pozor, zmes nesmie zovrieť, pretože by sa z nej vyparil alkohol! Podávajte v pohári s objemom 2 dl s kúskom celej škorice a dbajte na to, aby sa do pohára dostali aj citróny. Esteticky môžete drink priviesť k dokonalosti ešte plátkami sušeného jablka a hviezdičkou anízu. Veselé Vianoce! Sladké spomienky Dajte sa v studenej zime zohriať horúcimi spomienkami na leto. Nadávkujte do nádoby 40 ml Becherovky Original, 10 ml medového sirupu (med s horúcou vodou 2:1), 2 krúžky citróna, 100 ml ananásového džúsu a zohrejte približne na teplotu 80°C. Vyhnite sa varu, aby sa neodparil alkohol! Následne všetko vrátane citróna prelejte do vyhriateho pohára na horúce drinky, zalej- te 50 ml horúcej vody a ozdobte sušeným ananásom a hviezdicovým anízom. To je atmosféra! Bazový sen Prepadla vás nostalgia za časmi, ktoré ste ako dieťa trávili u babičky? Pripomeňte si ich s tým- to sladkým horúcim drinkom. 20 ml bazového sirupu, 40 ml Becherovky Original a 130 ml vody v nádobe zohrejte približne na 80°C - zmes nesmie vrieť, pretože by sa z nej odparil alkohol. Ná- sledne podávajte vo vyhriatych pohároch na horúce drinky, ozdobených krúžkami citróna. Celkom ako od starej mamy! Či už v kruhu priateľov a rodiny, alebo útulnej domáckej atmosfére zimného večera, s malým dúškom perfektne vychladenej becherovky alebo v hrejivých nápojoch sa stane každý okamih nezabudnuteľným. Tento rok vyskúšajte originálne horúce drinky s bylinnou arómou becherovky korenistá Chuť byLiniek je ako stvorená na štedrovečernú tabuľu „Becherovka bude jednoducho vždy bude súčasťou výnimočných a spoločných chvíľ, to je jej poslanie a spolu s chuťou a nespochybniteľnou kvalitou aj jej najdôležitejšie dedičstvo.“ —BOHUSLAV PICH, strážca tajomstva becherovky

umenie mení – toto je slo- gan divadelného súboru Nomantinels. A tak sme sa zaujímali, o čom im vlastne ide a čo chcú meniť. Dozve- deli sme sa, že ich štve, keď sú si niektorí rovní a niektorí rovnejší. Človek by si mys- lel, že načo ten vzdor, veď predsa aj my patríme medzi „tých na Západe“, máme demokraciu, ústavu aj ham- burgery. Divadelníci z No- Mantinels však upozorňujú, že so slobodou a dôstojným životom pre všetkých to u nás stále nevyzerá ružovo. Na znevýhodňovanie žien či postavenie LGBTI men- kých tvorcov a tvorkyne fes- tivalu veľmi teší, že sa poda- rilo dotiahnuť do Bratislavy dramaturgicky zaujímavé queer divadelné tituly. Dra- ma Queer má ambíciu inšpi- rovať aj umelecky a emoci- onálne obohacovať, ale tiež neúprosne bojovať. Bolo ťažké zohnať divadel- né súbory a hry, ktoré sú queer? róbert: Hier je samozrej- me oveľa viac, ako tie, ktoré sme vybrali na festival. Sna- žili sme sa pre nultý ročník zachovať rozmanitosť tém a príbehov a tým ešte viac zvýrazniť slovo queer v názve a smerovaní nášho festivalu. Jedným z vizuálnych prv- kov, ktoré sme vo festivale využili, sú tzv. Rorchachské škvrny. Tie slúžia na psychologickú interpretáciu osob- nosti. Metaforicky aj divadlo považujeme za určitú for- mu psychologickej sondy do vnútra, duše, svedomia každého diváka či diváčky. V divadle síce sedí plné hľa- disko ľudí, no každý človek prežíva divadelné umenie po svojom. odkiaľ ste mali účinkujúcich? róbert: Snažili sme sa vyberať divadlá, ktoré nie sú priamo z Bratislavy a tým priniesť bratislavskému divá- kovi a bratislavskej diváčke divadelné inscenácie, ktoré nemá šancu v hlavnom meste vidieť. Potešila nás veľmi účasť Bábkového divadla na rázcestí z Banskej Bystri- ce a ich sugestívna hra Diagnóza Slovo. Alebo výbor- ne spracovaná lesbická téma od divadla MeetFactory z Prahy Chladnější vrstvy vzduchu. Pražské divadlo Letí nám zase prinieslo skvostnú švédsku Monodrámu Po Fredrikovi. čo vlastne musí hra spĺňať, aby ste ju charakterizovali šiny chcel upozorniť aj úplne nový divadelný festival – Drama Queer, ktorý bol v novembri v Bratislave. Po- rozprávali sme sa o ňom s organizátorom festiva- lu a členom divadla No- Mantinels – Róbertom Pakanom. ako vôbec vznikol ná- pad urobiť v Bratislave queer divadelný festival? róbert: Ako divadlo No- Mantinels sme boli oslo- vení a oslovené na spolu- prácu s jedným českým pohybovým divadlom, ktoré sa zaoberá otázka- mi transrodových ľudí a samotnej tranzície ako procesu. Z obyčajného hosťovania sa napokon zrodil celý festival. Všet- DIvaDLO, Na kTOré UkazUjú prsTOM noMantinels Foto DrAMA QuEEr 102 inspire magazine god issue queer

ako queer? musia byť teplí jej tvorcovia alebo obsah? róbert: Queer umenie pre mňa neznamená len teplé umenie. Je to oveľa širší pojem, je to iné videnie sve- ta, queer videnie sveta. Slobodu myšlienok a libera- lizmus považujem za hlavnú filozofiu celej divadelnej prehliadky. Queer človek je teda každý alebo každá, kto vníma svoju individualitu, vymyká sa z bežných väčšinových šablón, identifikuje svoju vlastnú sexua- litu a ľúbostné prežívanie a bez stereotypov nazerá na spoločnosť či kultúrno-politické dianie. Za prirodzené myšlienky považujem práve tie, ktoré abstrahujú od majoritou vnútených, stereotypizovaných, dogmatizo- vaných a inak neprirodzených faktorov. ako je to s queer divadlom na slovensku? Koľko z predstavení sa dá označiť ako teplých? róbert: Je ich veľmi veľa. Naše divadlo NoMantinels je však asi jediným na Slovensku, ktoré sa vyslovene zaoberá len otázkami LGBTI ľudí a tiež otázkami žien a rodovej rovnosti. No pre dramaturgickú pestrosť po týchto témach už siahajú aj mnohé ďalšie divadlá, čo považujem za úžasné. Na Slovensku však nie je prob- lém v počte predstavení či divadiel, aj keď stále ich môže byť viac a môžu byť lepšie a lepšie. U nás máme málo divákov a diváčok. Ľudia prestávajú chodiť do di- vadla a to do akéhokoľvek. chodia na teplé predstavenia najmä lGBti ľudia, ale- bo aj hetero? róbert: Heteronormativita v našej spoločnosti je veľmi zreteľná a často sa s ňou, hoci neradi, stretávame. Ja ne- mám problém ísť do divadla na príbeh lásky medzi mu- žom a ženou, takýchto hier je neúrekom. Väčšinovému obyvateľstvu však príde „nenormálne“ ísť sa pozrieť na príbeh lásky medzi dvoma ženami či mužmi. Zdá sa mi zvláštne, že keď sa otázky heterosexuality zdajú mne zaujímavé, prečo nie sú naše otázky zaujímavé pre mnohých heterosexuálnych mužov a heterosexuálne ženy. Ale samozrejme je to individuálne a zase sú mno- hí diváci a mnohé diváčky veľmi otvorení a otvorené a nedbajú na predsudky. ako reaguje domáce publikum na teplé divadlo? róbert: Naše publikum na nás reaguje veľmi dobre. Naše hry otvárajú mnohým oči a vidia sami na príbe- hoch, ktoré im ponúkame, s koľkými problémami sa musí teplá komunita stretávať. stretli ste sa s odmietavým reakciami na témy hry? róbert: Samozrejme, stretli. Väčšina odmietavých re- akcií je však od ľudí, ktorí žiadnu našu hru nevideli. Kritizovať vie každý. No je bezočivé kritizovať niečo, čo vlastne ani títo ľudia nepoznajú. a podľa čoho vyberáte témy hier? róbert: Témy našich hier za nás vyberá spoločnosť a komunita. Reagujeme na aktuálne veci. Situácia v na- šej krajine sa v posledné dni radikálne zmenila, škoda, že k horšiemu. Cítime to v samotnej komunite, prevlá- dajú v nej nálady strachu, zhnusenia, nespravodlivos- ti. Sme tí ľudia, na ktorých iní ukazujú prstom, robia z nich amorálnych a amorálne. Počúvame na našu ad- resu hrubé urážky a to si nezaslúži nik. Naše divadlo sa rozhodlo ísť proti tým mantinelom, do ktorých nás ženú, pretože chceme žiť v dobrej krajine. darí sa vám búrať rodové stereotypy? a je to vôbec niečo, čo treba odstraňovať? róbert: Veľmi často hosťujeme aj mimo Bratislavy, pri- nášame aj do ďalších miest v regiónoch Slovenska témy, ktoré už dávno mali byť otvorené a mal už nastať spo- ločenský dialóg. Stereotypy je treba odstraňovať, nie je nič slobodnejšie, ako žiť bez „návodov“ na život a žiť bez pretvárky a lží k samému sebe. aké máte vízie do budúcnosti, kam sa dá posunúť do- máca queer tvorba? róbert: Našou ambíciou je vytvoriť na Slovensku que- er subkultúru, ktorá bude mať pevné postavenie v sú- časnom umení. Myslím, že sa nám to darí. Doba nám však ukazuje aj veľmi tienisté stránky, takže je pred nami ešte dlhá cesta. Viete, keď zlyhávajú médiá, keď politici sú viac pozérmi ako čestnými ľuďmi, keď v ne- závislú justíciu už nik neverí a keď sa na Slovensku zase vzmáha diktát klérofašizmu a stredovekých dogiem a nikomu z kompetentných to neprekáža, vtedy na- stupuje nezávislé umenie ako hlasná trúba kričiaca po zmene. Umenie totiž mení, mení spoločnosť, mení jed- notlivca k lepšiemu. —roMan saMotný „Heteronormativita v našej spoločnosti je veľmi zreteľná a často sa s ňou, hoci neradi, stretávame. Ja nemám problém ísť do divadla na príbeh lásky medzi mužom a ženou, takýchto hier je neúrekom. Väčšinovému obyvateľstvu však príde „nenormálne“ ísť sa pozrieť na príbeh lásky medzi dvoma ženami či mužmi.“ —RóBERT PAKAN Foto zľava doprava, zhora nadol hotel x / diagnóza slovo / Na doraz / po fredrikovi / róbert pakan so sLobodou a dôstojnýM životoM Pre všetkýCh to u nás stáLe nevyZerá ružovo magazine with a difference

Vraj je na slovenské pomery veľmi náročná či dokonca prísna. Lebo neznáša neprofe- sionalitu, lenivosť a nezáujem – na javis- ku, pred kamerou, kdekoľvek. Možno práve preto je vo svojom veku tam, kde je – divadelná režisérka: Adriana Totiková. ako v hlave mladého dievčaťa z humen- ného skrsne myšlienka pokoriť umelecky hlavné mesto? adriana: Celé detstvo aj obdobie dospie- vania som v sebe niesla túžbu stať sa umel- kyňou. Už len to slovo ma fascinovalo. No nedokázala som ho ani nahlas vysloviť. Pri tej predstave som však prežívala niečo me- dzi obrovskou rozkošou a utrpením. prečo si si zvolila najprv estetiku a sloven- činu na uK, až potom divadelnú réžiu a dramaturgiu na všmu? adriana: Som z Humenného a v čase môjho dospie- vania hlásiť sa na VŠMU bolo niečo ako hriech alebo bláznovstvo. A okrem toho som bola vždy tak trošku bifľoška – zaujímalo ma politické dianie na Blízkom vý- chode, rovnako ako dôsledky križiackych výprav alebo rozdelenie atmosféry. Túžila som po klasickom vzdela- ní, chcela som niečomu rozumieť. VŠMU som si potom vyslovene vychutnávala. Už som mala oddreté dejiny filozofie, literatúru aj psychológiu a mohla sa venovať špecifikám dramatického umenia. Na východe republiky máš rodičov a brata. často sa vraciaš domov? adriana: Moje milované Humenné, ako aj moja rodi- na sú trvalým zdrojom inšpirácie. Často svojim hercom rozprávam alebo hrám postavy aj postavičky z Výcho- du, temperamentné zážitky alebo priamo napodobňu- jem mojich blízkych. Pre divadlo je užitočné, ak pochá- dzate z kraja, kde sa stretáva niekoľko rôznych jazykov či nárečí, kultúr, tradícií a pováh. Mamka je Šarišanka, otec Rusín, vyrastala som na Zemplíne – čo viac dodať. Žarty si však robím zo všetkých rovnako a z našej „čud- nej rodinky“ najviac. Koľko rôznych tvorivých polôh máš? s kým (akým typom ľudí) sa ti robí naj- lepšie a naopak najhoršie? adriana: S kolegami sa vždy smejeme, že keď raz o mne vyjde monografia, bude sa volať „Večne nespokojná režisérka“. Vraj som na slovenské pomery veľmi náročná či dokonca prísna. Ale ja zúfalo neznášam neprofesionalitu, laxný prístup, lenivosť a nezáujem. Žiaľ, so všetkým sa stretá- vam takmer denne. Pracovníci, ktorí by vám mali byť nápomocní, sú znechutení, spomalení a nič sa im nechce. Hoci nech- cem krivdiť všetkým... Zamestnanci ume- leckých inštitúcii, nielen technickí, ale aj umeleckí, nie sú motivovaní. Ani finanč- ne, ani spoločensky. Tak robia do výš- ky platu. Je potom veľmi ťažké všetkých presvedčiť, že spoločnými silami vytvorí- te niečo hodnotné. Osobne odmietam žiť v marazme a dennodennom sťažovaní, preto najradšej pracujem s ľuďmi, ktorí v sebe majú chuť, optimizmus a vnútor- nú zodpovednosť. Ktorú hru by si chcela režírovať, resp. do ktorej adap- tácie by si sa rada pustila (a prečo)? adriana: Akosi som sa ešte nedopracovala ku klasike, robím veľa súčasných textov. Takže sa teším raz aj na Shakespeara, Čechova, Moliéra. Možno je to dobre – budem zrelšia, keď sa s nimi budem pasovať. Keď- že som vo vnútri romantička, tak ma zaujímajú príbe- hy veľkej lásky, osudovosti... Práve s dramaturgičkou Zuzanou Šajgalíkovou pracujeme na adaptácii jedného slávneho historického románu, takže aj tá klasika si už ku mne nachádza cestu (a ja k nej). Ktorého zahraničného autora či autorku by si predsta- vila slovenskej diváckej obci? adriana: Na Slovensku máme niekoľko vynikajúcich dramaturgov, ktorí sledujú aktuálnu svetovú tvorbu a v predstavovaní súčasných kvalitných autorov vôbec nezaostávame. Nám sa napríklad podarilo uviesť hru Petra Quiltera vo svetovej premiére. Myslím si však, že slovenský divák je zaťažený skôr na samotný príbeh a herecké obsadenie, než na autorov či režisérov. divadlo Silesia a pre deti som vytvorila niekoľko insce- nácií v Bábkových divadlách v Žiline aj Bratislave. Dô- ležité je aj naše nezávislé divadlo TUŠ, s ktorým realizu- jeme rôzne koprodukčné a komunitné projekty. Teraz prežívam výnimočne vzrušujúce obdobie, lebo chystá- me novú provokatívnu inscenáciu pre Divadlo Aréna. Ten moment hľadania tém a priprav je veľmi podnetný. ako sa vlastne skúša také predstavenie – ako prebieha to režírovanie a práca na textoch s hercami? adriana: Kým sa dostaneme k práci s hercami, sú tam mesiace príprav, samoštúdia z problematiky, ktorá sa hry týka. Ide o odborné konzultácie, potom: režijno- -dramaturgická, výtvarná koncepcia a najmä hodiny strávené v divadle, pri počítači, v kaviarňach, knižni- ciach, v obchodoch so stavebnými materiálmi, listova- nie v časopisoch, počúvanie hudby. Neskôr už výrob- né porady, hľadanie spolutvorcov, výber a obsadenie, plán propagácie a veľa iného. Keď sa začína skúšať, mám pocit, že viem všetko. Po prvých hodinách zistím, že neviem nič a že musím často na mieste improvizovať. To objavovanie, keď sa niečo prvý raz udeje na javisku, keď je tam záblesk života, je úžasné. Potom zas prichá- dza fáza stagnácie, keď je to všetko nanič. Následne si začnem uvedomovať, že ma tlačí termín a na depky nie Ktoré ocenenie za divadelnú prácu už máš doma a ktoré chceš získať? adriana: Cením si, keď za mnou príde niekto, koho si vážim, a pogratuluje mi, či pochváli detail. Ako na- priklad pán Vajdička, Klimáček, Feldek, Porubjak – tie momenty si pamätám do detailov a sú to také duševné ocenenia. Teším sa aj z nominácie na Dosky, a tešia ma ceny pre kolegov a kolegyne. Talentovanej Ivane Ku- báčkovej cena Dosky v inscenácii „Taká fajn baba“, kto- rú som režírovala, zmenila profesionálny život! ako prepájaš divadelnú skúsenosť s iným umením, na- príklad s filmom? adriana: S filmármi sa najmä kamarátim. Teraz sa síce na FTF VŠMU v ročnom špecializačnom kurze do- vzdelávam, ale ešte stále som zelenáčka, začiatočnícka. Film ma fascinuje pre jeho trvácnosť a úplne iný spôsob rozprávania. je čas. Keď sa hľadisko naplní, ľudia si v očakávaní šuš- kajú, zhasne svetlo a na javisku sa zrodí vlastný svet – na všetko zabudnem a som šťastná. s kým chceš v budúcnosti pracovať? vysnívaný scená- rista či herečka? adriana: Mala som a mám šťastie na veľmi talentova- ných kolegov a spolupracovníkov. Zatiaľ som veľa robila s mladými a láka ma dostať šancu pracovať so strednou aj úplne najstaršou generáciou našich tvorcov v SR. Ale mám aj bláznivé sny – povedzme režírovať Le- onarda di Capria, asistovať Soderberghovi?! Určite by som chcela robiť viac interdisciplinárnych projektov so slovenskými výtvarníkmi, hudobníkmi a tanečníkmi. Chýba nám doma akési neformálne umelecké centrum, kde by sme sa stretávali, zoznamovali a vymýšľali pro- jekty. Ale možno len nechodím do správnych krčiem, alebo sa hanbím... adriana: Moji priatelia zvyknú hovoriť o mojich šty- roch základných podobách. Režisérka, herečka, uči- teľka a riaditeľka. Na jedného človeka celkom dosť! Na VŠMU ma ironicky prezývali „Riaditeľka Domu kultú- ry“. Tak možno na dôchodku budem v malej zapadnu- tej obci šéfovať starému kulturáčiku a budem pozývať progresívnych mladých umelcov, aby rozvírili hladi- ny vidieka, začali medzigeneračný dialóg. Ale osobne sa najviac cítim ako komediantka – ako človek, ktorý pozoruje svet a transformuje ho do príbehov, ktoré sú groteskné. Snažím sa rozprávať o živote a svete okolo, akokoľvek pateticky to môže znieť... S humorom sa dá rozprávať aj o tých najsmutnejších osudoch. v koľkých divadlách sa hrávajú tvoje hry pre dospe- lých či pre deti? adriana: Inscenácie pre dospelých uvádza Divadlo Aréna, Mestské Divadlo Žilina, Štúdio 12, Ostravské aDrI TOTIkOvávečNe NespoKojNá režisérKa „Akosi som sa ešte nedopracovala ku klasike, robím veľa súčasných textov. Takže sa teším raz aj na Shakespeara, Čechova, Moliéra. Možno je to dobre – budem zrelšia, keď sa s nimi budem pasovať.“ —ADRIANA TOTIKOVÁ Foto toMáš ZáhuMEnSký A SEAn GrIMAlDI 104 inspire magazine god issue theatre

režisérka so svojimi herečkami pózovanie pre plagát úspešného predstavenia divadla tuš a štúdia 12 – „5 chalanov“ /5chalanov.sk MagaZine with a diFFerenCe

môžeme očakávať, že raz urobíš sama film? adriana: Dajme sa prekvapiť. Som rada, že sa sloven- skí filmári rozbehli – od seriálových pľacov utekajú na filmovačku, robia filmy na „pankáča“, zadarmo a sna- žia sa ich dostať do kinodistribúcie, alebo aspoň na internet. A pomaličky sa do kín vracajú aj diváci. Prá- ve pripravujeme film podľa mojej divadelnej komédie „Tie roky deväťdesiate“ – prináša to veľa tvorivého na- pätia, frustrujúcich stavov, ale aj toto všetko nás ženie dopredu. je rivalita medzi režisérmi výrazná? pociťuješ dáke ná- znaky i ty? adriana: Režiséri nebojujú o titulky v časopisoch, tak- že napätie či závisť nie sú také evidentné ako u hercov a herečiek. Napriek tomu tu rivalita je a vyplýva z jedi- ného – nedostatku príležitostí a práce. Keď sa dozviete, že ďalšiu sezónu v nejakom divadle režíruje ten a tá – je jasné, že vy sa tam už nezmestíte. Ak sa aj realizujete v divadle, nemáte celkom z čoho žiť, a tak v duchu zá- vidíte tým, čo sa do divadla nedostali a robia komerciu. Tí zas majú peniaze, ale chcú robiť umenie. Jednoznač- ná tenzia. Žijeme si tu v spleti harmonickej pretvárky a premiérových gratulácií. Kritika zoči-voči je omnoho vzácnejšia a hodnotnejšia, než usmievavé trasenie rúk. aké máš reakcie na šteklivé predstavenie „ráno po“, ktoré predstavilo divadlo arena? adriana: „Ráno po“ má podtitul „Sex, láska, rodina – bez facebooku“ a vymyslel ho riaditeľ Juraj Kukura. Se- xualita je tu prostriedok komunikácie. Akokoľvek od- viazane či provokatívne sa postavy hry správajú, všetci túžia po láske, stabilite a v konečnom dôsledku po sú- žití v rodine. Zaujímavé sú aj reakcie publika. Často sú mladé páriky pobúrené a staršie dámy v rukavičkách sa uvoľnene zabávajú. To ma presvedčilo o tom, že ani k divákom sa nedá pristupovať stereotypne. V inscená- cii hrajú skvelí herci, hľadisko je plné, smiech sa ozý- va až na chodbu. Teším sa, keď môžem prinášať radosť a smiech a súčasne hovoriť, čo trápi moju generáciu dnes. Osamelosť. robila si aj pre rozhlas aj pre televíziu. Nevyhnutné „chlebovice“ pre seriály ťa nezlákali? adriana: Chcela by som celoročne „robiť umenie“. Po- tom sa pozriem do peňaženky a revem pri kamarátkach – produkčných, že sa na to všetko môžem vykašlať, chcem robiť komerciu, a už konečne nebývať v podnáj- me. Po chvíli ma to prejde a už zasa riešim, akú ďal- šiu závažnú tému chcem transformovať do javiskovej podoby. Zatiaľ sa každý tvorca na voľnej nohe (nielen divadelník či filmár) snaží nájsť mieru medzi účtom v banke a osobnou sebarealizáciou. Ja som momentál- ne duchovne veľmi naplnená, takže by sa pokojne zišla aj dáka chlebovica... pôsobila si aj v poľsku. v čom je slovenské divadlo, resp. naša divadelná škola odlišná od tej v poľsku? adriana: Máme veľa spoločného. Slovenskí aj poľskí herci hrajú na javisku celou svojou dušou aj telom – je to živelné, nie chladné intelektuálne herectvo. Divadlo má však v Poľsku (oproti nám) neuveriteľnú tradíciu. Je to pre nich rituál, kultúrne dedičstvo. Do Poľska chodím naberať inšpiráciu aj odvahu. Poliaci skúšajú nové formy – mali a majú reformátorov. Môj vzťah sa tam (počas dlhodobej stáže) natoľko prehĺbil, že som z poľštiny začala prekladať hry a scenáre. aký máš tajný, ešte nesplnený sen v oblasti divadla? adriana: Jednoduchý! V krásnom divadle (plnom nad- šených spolupracovníkov) vytvoriť silnú inscenáciu o nejakom aspekte života, na ktorú sa nebudú dať zo- hnať lístky na dva roky dopredu, keďže bude beznádej- ne vypredaná. A ešte napísať hru, ktorú preložia do 25 ja- zykov a ja potom budem cestovať po svete na premiéry. si mladá režisérka i pedagogička. máš doktorát z es- tetiky, stále na sebe pracuješ. čo si možno predstaviť pod hereckým koučingom? adriana: Keďže mám v sebe istý rozpor medzi režisér- kou a herečkou, neuveriteľne ma baví práca s hercami – začala som sa intenzívnejšie venovať vedeniu herca. Aj niektoré moje inscenácie sú vyslovene herecké. Strávila som nejaký čas na otvorených hodinách v legendárnom Actors studio v New Yorku, začala mapovať prácu he- reckých koučov, ktorí hercov pripravujú na rolu. Niek- torí sa zaoberajú prácou s jazykom, akcentami, hlasom, a ďalší sa venujú samotnej hereckej tvorbe. Takže i ja hercom dávam informácie, aj kladiem otázky, usmer- ňujem ich a provokujem do ďalšieho skúšania. Je to aj otázka osobného rozvoja herca-herečky. čo robíš cez prázdniny, teda vtedy, keď nerežíruješ (napríklad cez vianoce)? aké máš ty (talentovaná žena na slovenskej divadelnej scéne) vlastne záľuby? adriana: Keď nerežírujem, zbieram inšpiráciu. Rozprá- vam sa s babkou, ktorá celý život prežila na ukrajinskej hranici, alebo s ľuďmi na Východe – o práci vo fabrike na mäso. Cestujem sama po svete, vypomáham v ro- dinnej firme, navštevujem známych aj rodinných pria- teľov. Počúvam ich... Koľko percent je v tvojich úspechoch talentu, koľko percent úsilia a koľko Božieho riadenia? adriana: Nad percentuálnym zložením som nikdy nepremýšľala, ja som skôr „zlomkový typ“. Verím, že v mojom životnom smerovaní je aj riadenie zhora, ale asi aj istý dar a veľmi veľa osobného úsilia a trpezlivosti. Občas ma chytí sebaľútosť, že nič nemám zadarmo... A je tam ešte jeden aspekt – výchova mojich rodičov a možnosť sebarealizácie, ktorú mi dopriali. Nikdy som nemusela byť gazdinka v kuchyni, ani som doma veľ- mi neupratovala, ale mala som vlastnú izbu – polepenú inšpiračnými obrázkami, ďalej písací stôl, magnetofón, lampu, knižky a možnosť zatvoriť si dvere. To napo- mohlo môjmu smerovaniu. aký máš rituál pred premiérou? vzývaš na pomoc je- žiška, panenku máriu, kričíš, alebo napäto vyčkávaš? adriana: Pred premiérou som vždy neuveriteľne ner- vózna. Je lepšie, keď na mňa nikto nehovorí. Viem, že „dielo je dokonané“, ale špecifickosť divadla spočíva aj v tom, že sa deje tu a teraz, naživo. Nie je to ako s obra- zom či filmom, ktorý prídu diváci obdivovať. Divadlo je a nie je hotové zároveň. Viete, že ste spravili najviac, čo sa dalo, ale teraz sa musíte spoľahnúť na hviezdy. Dá sa však prežiť všeličo veselé... Pri premiére môjho ba- kalárskeho projektu „Hamlet“, z druhej strany javiska napríklad vŕtali do steny. Na nakrúcaní záznamu insce- nácie „Tie roky deväťdesiate“ zasa odišla elektrina a my sme divákov aj kamery museli poslať domov; Na verej- nej generálke hry 3000 ľudí sa stratil herec, lebo sa išiel bicyklovať. Na jednu premiéru prišiel napríklad zhule- ný zvukár a na ďalšiu zasa skoro žiaden nedorazil. Tak- že ak tŕpnem, tak pre tieto svojské osudové okolnosti a záležitosti. Akosi nikdy neriešim, či sa to bude páčiť, či to diváci ocenia, či ich to osloví, alebo nie. To totiž riešim tri mesiace pred premiérou – každý Boží deň, keď inscenáciu pripravujem a skúšam. —boba baLuChová „Režiséri nebojujú o titulky v časopisoch, takže napätie či závisť nie sú také evidentné ako u hercov a herečiek. Napriek tomu tu rivalita je a vyplýva z jediného – nedostatku príležitostí a práce.“ —ADRIANA TOTIKOVÁ žijeMe si tu v sPLeti harMoniCkej Pretvárky a PreMiérovýCh gratuLáCií režisérkaposkúške–vhľadiskudivadlaaréna 106 inspire magazine god issue theatre

dokonaLá syntéZa Médií PerFektne CharakteriZuje videoPortréty, ktoré ZobraZujú osobnosti roBert WilsoN je jedeN z mála umelcov, Ktorý má schopNosť prepájať silu rozličNých médií Bez toho, aBY sa fixoval Na jedNu metódu Video, film a fotografia slú- žia ako nástroj na doku- mentáciu scénických ume- ní, ale nikdy nedosahujú úroveň trojdimenzionálne- ho zážitku. Stráca sa sila zvu- ku i svetla, ktoré sa rozlieha- jú hľadiskom a vyprcháva aj sila subtílneho gesta herca na javisku. Američan Robert Wilson je jeden z mála umel- cov, ktorý má schopnosť prepájať silu rozličných médií bez toho, aby sa fixoval na jednu metódu. Jeho proces tvorby presahuje možnosti jedného média a tak séria vi- deoportrétov, ktorú 13. decembra odhalí Slovenská ná- rodná galéria v spolupráci s agentúrou Pavleye Art and Culture a J&TBANKou, pozostáva z elementov opery, architektúry, kresby, dizajnu a tanečnej choreografie. Wilson pri tvorbe tejto unikátnej série naplno využíval gia ponúkala širšie možnos- ti, ako doba, v ktorej vznikla moja prvá séria video port- rétov. podľa akého kľúča vyberáte svoje objekty? robert: V úvode som bol zameraný na celebrity. Pre- to sme robili najprv portrét Brada Pitta, Johnnyho Deppa a Seana Penna, ktorých som považoval za troch hlavných mužov Hollywoodu. Pokračovali sme francúzskymi hviezdami (Jeanne Mo- ureau) a pridali sa ďalší, ako napríklad Robert Downey junior. Zobrazil som aj ľudí z ulice, ktorí neboli vôbec známi. zameriavate sa na charakter celebrít, ako ich vníma- me, alebo zobrazujete skôr polohu, rolu, ktorá im je vo video portrétoch prisúdená? portrétov. zaujímalo by ma, ako vznikol tento ojedi- nelý projekt? robert: Už v sedemdesiatych rokoch som uvažoval nad sériou portrétov, ktoré by boli divákom dostupné na rôznych miestach. Na autobusovej zastávke, na lu- nete hodiniek, zadnom sedadle v lietadlách. V tom čase ešte žiadne obrazovky na sedadlách v lietadle neboli. Moje diela by boli premietané v komerčných televízi- ách, pretože v tých časoch sa vysielanie končilo o pol- noci a pokračovalo o šiestej ráno. A moja predstava bola, že by diela, ktoré vytvorím, tvorili kulisu noci... Ako oheň v kozube, či okno, ktorého obraz sa mení so svetlom i ročnými obdobiami. akou formou nakoniec video portréty uvideli svetlo sveta? robert: Verejnosti sme ich ukázali na rôznych miestach. Vo Švajčiarsku boli premietané uprostred futbalové- ho zápasu. Nemecká stanica ZDF zakúpila sedem diel a premietala ich celú noc. Mali sme ich tiež v Centre Pompidou pri eskalátoroch. V Japonsku boli premieta- né vo vagónoch i staniciach metra. O 25 rokov neskôr prišla ponuka vytvoriť video portréty vo vysokom roz- líšení. Okamžite som súhlasil, pretože nová technoló- potenciál elementov kreatívnej tvorby – svetlo, mej- kap, kostýmy, gestá, text a hlas protagonistov. Táto dokonalá syntéza médií perfektne charakterizuje pod- statu Wilsonovej tvorby – klasické plátno nahrádza HD obrazovkou a vytvára tak kompromis medzi časovo ná- ročnou kinematografiou a zmrazeným momentom fo- tografie. Videoportréty, ktoré zobrazujú osobnosti ako napríklad Brad Pitt, Winona Ryder, Juliette Binoche či Dita Von Teese, budú prístupné návštevníkom Sloven- skej národnej galérie do 23. marca 2014. roBert WilsoN pre iNspire veľká časť vašej kariéry bola spätá s divadelným sve- tom. vaša výstava v Bratislave však odhalí sériu video- robert: Je to syntéza oboch. Všetci môžu byť tým, kým sú v kontexte danej situácie. Počas procesu mohli mys- lieť na čokoľvek. ako teda prebieha tvorivý proces vzniku video por- trétu? robert: Každý je iný a nikomu nediktujem, na čo by mal v danej chvíli myslieť. Herci dostávajú formálne in- štrukcie – otvoriť dlane, ustúpiť dozadu, pozdvihnúť bradu o kúsok vyššie. Nikdy však nezasahujem do ich mysle. Nerobím to ani v divadle. Väčšina mojich por- trétov je najmä o duši a ich vnútri. Vytvárate však pra- vidlá, aby ste ich mohli porušovať. Väčšina z video por- trétov zachytáva myšlienky a emócie, ktoré sú vo vnútri prežité, ale nie sú navonok vyjadrené. —MiLosh harajda „Väčšina mojich portrétov je najmä o duši a ich vnútri. Väčšina z video portrétov zachytáva myšlienky a emócie, ktoré sú vo vnútri prežité, ale nie sú navonok vyjadrené.“ —ROBERT WILSON rOBerT wILsON videoportréty magazine with a difference

rOBerT wILsONvideoPortréty j&t banka a agentúra Pavleye art and Culture prinášajú do slovenskej národnej galérie výstavu renomovaného amerického divadelného režiséra a inscenátora roberta wilsona. výstava bude trvať od 13. 12. 2013 do 23. 3. 2014 a nájdete ju v slovenskej národnej galérii bratislava. inspire magazine zatiaľ prináša statickú ochutnávku pohyblivých obrázkov. insPire MagaZine god issue 108 insPire

winona ryder MagaZine with a diFFerenCe

johnny depp 110 insPire MagaZine god issue insPire

dita von teese magazine with a difference

brad Pitt 112 inspire magazine god issue insPire

Mac Culkin magazine with a difference

rob downey 114 inspire magazine god issue insPire

steve buscemi magazine with a difference

večNé Naše ODrazY zrkaDIeL Fashion designer & styling róbert vrZaLa photography jakub guLyás hair anna adaMčíková Make-up viktória kováCsová Model ZoLtán, MiChaL, adaM exit Model ManageMent clothes vrZaLadesign.CoM 116 insPire MagaZine god issue insPire

magazine with a difference

118 insPire MagaZine god issue insPire

MagaZine with a diFFerenCe

Mladý slovenský fashion designer Róbert Vrzala je známy svojou odvážnou kreativitou a vlastnými grafikami na textil. Pri príležitosti krstu fotografickej publikácie Dušana Kochola spo- jila týchto dvoch kreatívcov zaujímavá myšlienka podtrhnúť emóciu diel fotografa a preniesť ju na každodennú súčasť každého z nás, módu. Vznikli extravagantné pánske modely, ktoré boli nafotené fashion fotografom Jakubom Gulyášom. Spolupráca tejto umeleckej trojky priniesla zas niečo nové, čo stiera hranice všedného vnímania slovenskej módy. „Beriem do ruky ceruzku a s najdôvernejším pocitom vypovedám svoj príbeh na biely papier. Beriem štetec a s najväčšou intimitou namiešavam tie najtajnejšie farby mňa. Beriem nožnice a strihám bolestivé línie toho najkrajšieho sna. Beriem ihlu, niť a to všetko zošívam s ľahkou odvážnosťou neznáma... Moja tvorba je zmesou protikladov, zrkadlových odrazov, animálnych prvkov a negatívov. V každom z nás sa odohráva živočíšny boj, ktorý sa pohľadom cez negatív mení na usporiadaný 120 inspire magazine god issue insPire

zjav v nás seba samých. Iba odraz zrkadiel odhalí nedokonalosť, kto- rá každého jedinca robí výnimočne krásnym. To je myšlienka mojej in- špirácie. Rád pracujem s príjemnými a netradičnými materiálmi, ktoré sú obo- hatené mojimi kresbami a grafikami, čo každý model robí jedinečným, tak ako jeho nositeľa.“ — MagaZine with a diFFerenCe

122 inspire magazine god issue insPire

uraL arChiteCtphotography Lenka iMriChova www.lenkaiMrichova.coM / Model sasha v. M ManageMent Make up & hair oLivia norovska splendor.sk / styling PauLina vinter Me&M / production Lenka iMriChova MagaZine with a diFFerenCe

124 inspire magazine god issue insPire

MagaZine with a diFFerenCe

rôzne magazíny stále vytvá- rajú rebríčky tých najkrajších či najžiadanejších žien na svete. sú to modelky, hereč- ky či plastikové playmate. Sú pôvabné, okúzľujúce a po- važované za ikony. Okupujú titulky tých najprestížnejších časopisov, davy za nimi šalejú. Páni si ich fotky lepia na svoje skrinky v práci, a tajne o nich snívajú mokré sny. Lenže sú aj také, ktoré sú rov- nako krásne, no zároveň sú iné. Bývajú zatracované i milo- vané zároveň. Tieto ženy majú svoj vlastný názor, sú samy sebou a nie sú typickými kráskami, ktorým sa splnil americký sen. No práve pre- to sú aj ony BOŽSKé! A nie je to Madonna či Marilyn Monroe. Jednou z takých božských je speváčka skupiny Gossip Beth ditto. Je to silná žena a rovnako silná osobnosť. A nielen váhou. Svojimi textami dáva najavo, kým je a podporuje aj iných. Polonahá na koncertoch skáče do publika a zahaľuje sa do dúhovej vlajky. Bojuje za práva LGBT komunity. Tento rok v lete sa registrovala so svo- jou partnerkou Kristin Ogata. Svet módy začal uzná- vať jej krivky. Predvádzala pre Jeana Paula Gaultiera, či spievala počas prehliadky Versus Donatelly Versace. Dala sa odfotografovať nahá či behala po ulici spolo- čensky unavená s cigaretou v ruke. Nehanbí sa za seba, svetu ukazuje to, aká naozaj je a práve preto je božská. Dvadsaťpäťročná kanadská modelka coco rocha je tiež svojím spôsobom božská. Milovaná i nenávidená je za svoju vieru. Je vychovaná podľa zásad Svedkov Jehovových. Práve preto sa odmieta fotografovať nahá, neberie žiadne drogy či neholduje alkoholu či nikotí- nu. Nepredvádza ani nacistické či iné vojnové symboly, náboženské ikony, respektíve všetko, čo odporuje jej viere. Napriek tomu predvádzala pre módny domy ako Louis Vuitton, bola tvárou Yvesa Saint Laurenta alebo Chanel. A ako skoro všetky modelky, i ona zápasila s anorexiou. Avšak jej viera ju spasila. Verí vo svojho Boha už od malička. A nemieni sa vzdať chodenia od domu k domu. na čele veľkého orchestra musí stáť len muž. V súčasnosti je šéfdirigentkou štátneho sym- fonického orchestra v Sao Pau- le a vedie i symfonický orches- ter v Baltimore. V roku 2010 získala Grammy spolu s Lon- dýnskou filharmóniou. Ukáza- la svetu hudby, že mužskú pro- fesiu vie dokonale zvládnuť žena, a práve preto je Božská. Matka punku či kráľovná brit- skejmódy.Takétoprezývkymá dáma v rokoch s ryšavými vlas- mi vivienne Westwood. Stala sa ikonou ešte za čias, keď z rádií hral singel God Save the Queen od The Sex Pistols. Jej prvá veľká módna šou niesla názov Pirates a ponúkla akýsi romantický pohľad na novú subkultúru Londýna. V 80. rokoch dvadsiate- ho storočia charakterizovala jej tvorbu paródia vyššej vrstvy Spojeného kráľovstva. Prevratná kolekcia Ang- lomania z rokov 93/94 priniesla kombináciu jednodu- chosti britskej módy a haute couture z Paríža. Vivienne Westwood nezostala len pri móde. Jej meno nesú aj tri parfémy – Libertine, Boudior a Anglomania. Má rada moc a moc je podľa nej sexi. Preto je rada, že ľudia, kto- rí nosia jej módu, vyzerajú a cítia sa dôležito Jej moc je v tom, že je netradičná, zmyselná a šialená zároveň. Spolovice Britka a spolovice Francúzska. Krásna a cha- rizmatická, taká je charlotte Gainsbourg. Herečka a speváčka či príležitostná modelka. Je dcérou anglickej herečky Jane Birkin a francúzskeho textára Serga Ga- insbourga. Hoc by sa mohlo zdať, že konexie rodičov z nej spravili to, čím je, opak je pravdou. Vydala štyri ra- dové albumy, z ktorých 5:55 sa stal platinovým. Album IRM produkoval vizionár Beck. Nahrala aj úvodný text k Madonnimu singlu What it feels like for a girl. Božská je aj svojimi hereckými úlohami, ktoré boli ocenené no- mináciami a cenou César. Sedem je božské číslo. Za šesť dní Boh stvoril svet a siedmy oddychoval. Možno oddychoval pri pohľade na týchto sedem božských žien. Tieto ženy zanechali stopy v dnešnom svete, nie sú obyčajné, sú zaujímavé a preto sa považujú za božské. —MiChaL reMenár dita von teese, bývalá manželka Marilyna Mansona. Tak sa asi najviac táto žena preslávila. Lenže jej profesia je omnoho zaujímavejšia ako skrachované manželstvo. Svojej kariére obetovala všetku svoju energiu. A prá- ve preto je božská. Profesionálna burlesque tanečnica prispela k popularizácii tohto umenia. Decentný strip- tíz s prvkami glamour 30. rokov dvadsiateho storočia. Dokonalá bledá pleť, havranie vlasy i oči, dokonalý kr- vavočervený rúž. Bohyňa všetkých bohýň, ktorá uká- zala svetu, že striptíz je umenie. Objaví sa niekde ako modelka, ale vždy si zachová svoje dekórum ako zo starých filmov. Ona spravila Carrie Bradshaw takou, akú ju milovali všetci. patricia field, stylistka, návrhárka a kostýmo- vá výtvarníčka v jednom. Práve ona dodala povestný eklektický štýl hlavnej hrdinke Sexu v meste. A nielen jej. Aj Diablovi, čo nosí Pradu. A pritom je to útla pani v rokoch s červenými vlasmi a cigaretou v ruke. No jej vkus sa stal povestným. Začínala s malým obchodom pre transvestitov v New Yorku. Nakoniec skončila ako žena, ktorá získala ocenenia Emmy či nomináciu na Oscara. A pritom je stále v pozadí, a z iných robí ikony. Práve tým je božská. A na staré kolená začala ešte aj na- vrhovať svoju vlastnú tvorbu. Na splnenie svojich snov nikdy nie je neskoro. marin alsop je americká dirigentka a violončelistka. Jej meno v klasickej hudbe znamená veľa. Ale znamená veľa aj pre mnohé ženy. Ako jedna z mála sa stala po- prednou dirigentkou na svete. Poprela mýtus o tom, že Za šesť dní Boh stvoril svet a siedmy oddychoval. Možno oddychoval pri pohľade na týchto sedem božských žien. Tieto ženy zanechali stopy v dnešnom svete, nie sú obyčajné, sú zaujímavé. Božských sedemKrásNe, No zároveň sú iNé, Bývajú zatracovaNé i milovaNé zároveň, tieto žeNY majú svoj vlastNý Názor, sú samY seBou a Nie sú tYpicKými KrásKami Foto IntErnEt 126 inspire magazine god issue essentiaL

mariNalsopcharlotteGaiNsBourG vivieNNeWestWoodditavoNteese patriciafieldcocorocha Bethditto MagaZine with a diFFerenCe

Môžeš si vybrať, čo budeš sledovať. Komédiu, drámu, horor. Hotové bož­ ské divadlo. Stále sa nestačím diviť, ako môžeš zrežírovať všetky tie príbe­ hy. Stíhaš to vôbec? Pýtam sa ťa to pre- to, lebo občas nerozumiem niektorým zá- pletkám, zvratom a v neposlednom rade koncom, ktoré občas vymyslíš. Teraz to, prosím, neber tak, že sa ti idem doprosovať. Aj tak to nemám vo zvyku. Iba ťa chcem požiadať, či by si neskúsil zmeniť scenár počas blížiacich sa svia- točných dní. Keď si už taký božský, ako sa o tebe hovorí. Nemusím ti pripomínať, ako to u nás dolu funguje. Dalo by sa povedať, že ako na zvončekovej dráhe. Raz sme šťastní a zniesli by sme ostatným to otrepané modré z neba a inokedy zas plačeme alebo si ubližujeme navzájom a potom lamentujeme nad tým, s akým veľ- kým úrokom musíme platiť za svoje neu- vážené činy. Nechcem ti príliš lichotiť, ale vraj vieš robiť zázraky. Tak sa ťa chcem teda opýtať, či by bolo možné aspoň na chvíľu zastaviť ten šialený kolotoč, v ktorom sa dennodenne vozíme. Beriem to tak, bez ohľadu na to, koľko tu máme múdrych hláv, že posled- né slovo máš aj tak vždy ty. Tak čo keby si to zariadil tak, že by sa na istý čas presta- li používať slová, ktoré niekedy vedia ublí- žiť viac ako nukleárne zbrane? Akú doho- du by sme spolu museli uzavrieť, aby si si k sebe nebral tých, ktorých milujeme a nechal ich sedieť s nami za jedným stolom, kde si všetci uvedomíme, že mať jeden druhého je niekedy krajší darček ako kabelka od Gucciho? —kristína gáLiková Ako sme tak kráčali popri osirelých stromoch bez lístia, zmocnila sa ma zvedavosť, akým smerom pôjde naša cesta. Stupňovala sa malým vŕškom pokrytým ľadom. Chytila som sa ťa pev- nejšie za ruku. Nebolo to z dôvodu, aby ti zmodrela, ale nechcela som, aby došlo k prasknutiu tejto krehkej bubliny. Chcela som, aby to ticho trávené s tebou trvalo dlhšie. Zostal si stáť, čím si mi prikázal, aby som zastala aj ja. Ruka sa predsa bez tela ďaleko nedostane. Brány kostola, takého vznešeného vo svojej veľkosti donútili moju povrchnú povahu cítiť rešpekt pred týmto dielom. To je náš útulok pre stratené duše. Pre moju stratenú dušu chodiacu po tom- to urýchlenom svete, kde si človek pomaly prestáva vážiť minúty svojho bytia. A pritom je všetko také jednoduché. Stačí povedať ďakujem. S úsmevom. Pohli sme sa a vietor k môjmu nosu priviedol na návštevu tvoju vôňu. Takú neskutočnú, takú ľud- skú. Cítiť ťa dlhšie. Strach mi však zväzuje ruky. Prvý, druhý, tretí schodík a sme na cintoríne. Je tu toľko ľudí, ale neskáču si do reči. Cítim zrazu samotu, ale nie som sama. Usmie- vaš sa na mňa. Svojimi detskými očami, hoci už dávno dieťa nie si. Za ten čas, ten drahocenný čas si mi dal viac ako učitelia na škole. Nepotrebovali sme slová. Povedal si mi, že nie vždy sú dôležité a tým si ma naučil pozerať sa ľudom do očí. Naučil si ma ceniť si čas, i v hodine dvanástej. Povedal si mi, že ja ešte čas mám. Žiť. Už viem cítiť. Cítiť človeka, cítiť seba. A zo to ti môžem povedať: ďakujem. To je môj dar. Väčší a hodnotnejší ako zlato alebo to, čo dnes lom- cuje ľuďmi. Ty mi však nemôžeš venovať objatie, pretože tu už nie si. Keď som po tých dvoch hodinách prišla domov, sestra sa ma opýtala, s kým som bola. Odpove- dala som, že s nikým. A na druhej strane som si želala, aby raz, na podobnej prechádzke stretla teba a mohla povedať ďakujem. —kristína gáLiková vieš, NieKedY sa ti čudujem, že to ešte s Nami zvládaš. BYť Na tvojom mieste, určite BY som to už dávNo zaBalila. ale asi sa ti z výšKY Na Nás doBre pozerá, všaK? Ty, ktorý si ma naučil to slovíčko Na slovíčko, pán Božský povedal si mi, aBY som šla s teBou. Nemala som aNi ruKavice a voNKu Naozaj poriadNe mrzlo. chYtil si ma za ruKu a všetKY arGumeNtY, Ktoré som mala pripraveNé, odpratal do Kúta tvoj veľavravNý pohľad. Nastal poKoj. Foto Iv SAntA Foto Iv SAntA Už viem cítiť. Cítiť človeka, cítiť seba. A zo to ti môžem povedať: ďakujem. To je môj dar. Väčší a hodnotnejší ako zlato alebo to, čo dnes lomcuje ľuďmi. Ty mi však nemôžeš venovať objatie, pretože tu už nie si. 128 inspire magazine god issue essentiaL

Boh a vesmír sú také dve efemérne veci. Neuchopiteľné, neprebádané a až mierne kontroverzné. Otázkou boha a ve­ smíru sa zaoberá náboženstvo, kultúra, spoločnosť, ale aj umelciči vedci.Skorokaždýsmrteľníkmánatosvojnázor.Väč- šinou sa tieto témy v spoločnosti rozoberajú až po piatom po- hári vína a niektorí z nás o tom dokonca aj vtedy neradi hovoria aradšejnevynášajúnaverejnosťnijakénejasnétézyavyjadrenia. S našou organizáciou Mladý pes sme 16. 11. zorganizovali v priestoroch Berlinky (SNG) podujatie Menju – space edition, ktoré spája umenie, vedu a techniku. Medzi našimi hosťami boli ľudia, či už umeleckého alebo vedecko-technického zame- rania, ktorí cez svoju prácu reflektujú práve fenomén vesmíru. Boha sme v kontexte vesmíru na Menju neriešili, no téma toh- to čísla Inspire ma inšpirovala k opýtaniu sa účinkujúcich, čo si o bohu a vesmíre myslia. Ako to vidí dekan Matfyzu, scénograf- ka, programátor a ďalší opýtaní? A ako by ste odpovedali vy na tieto otázky? 1. Čo si boh myslí o vesmíre? 2. Boh vs. vesmír – čo bolo skôr? 3. Stvoril boh život len na Zemi, či aj inde? Koho a kde? 4. Čo by ste sa opýtali boha ohľadne vesmíru? Prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc. / vedec a profesor Pán Masarik je prodekan Fakulty matematiky, fyziky a informa- tiky Univerzity Komenského v Bratislave. Spolupracuje s NASA, kde sa podieľal aj na vývoji prístrojov, ktoré umožňujú me- rať gama žiarenie unikajúce z jadra komét. Na Menju hovoril o možnom živote vo vesmíre. 1. To je vyjadrené v Prvej knihe Mojžišovej – Genesis, 1. kapi- tola Stvorenie sveta, kde sa píše „...A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. 2. Boh. 3. Ja som presvedčený, že život je aj inde, no naša súčasná technika a komunikačné možnosti nám ešte neumožnili prítomnosť života inde zistiť. Podobne aj živé organizmy z iných objektov sú zrejme na tom rovnako, lebo ešte nena- šli spôsob, ako nám o sebe dať vedieť. 4. Keďže sa zoberám kozmickým výskumom, skúmaním me- teoritov, planét, hviezd a podobne, tak sa ho to vlastne pý- tam každý deň. Teraz sa zaoberám kozmickým žiarením, jeho zdrojmi, zmenami a teda pýtam sa ho na vzdialené objekty vo vesmíre. Peter Volek je inžinier elektrotechniky, ktorý vyštudoval na katedre mikroelektroniky Elektrotechnickej fakulty STU (vtedy SVŠT); v renomovaných svetových firmách sa podieľal na di- gitalizácii slovenskej rádiológie, momentálne na voľnej nohe; nadšený amatérsky astrofotograf, člen Klubu astronómov pri Slovenskom Národnom Múzeu. Na Menju mal prednášku o tom, ako fotiť vesmír. 1. Neviem odpovedať za niekoho iného, pre mňa je vesmír fascinujúci. 2. To si veľmi nepamätám, myslím, že som ešte vtedy nebol na svete. 3. Ešte som si na cestu mimo Zem nenašetril, ale keď sa tam raz dostanem, a keď zistím, dám vám vedieť. 4. Či mi o ňom povie všetko a ak áno, potom by tých otázok nasledovalo ešte veľa. Matej Nemček Matej „wao“ Nemček je zakladajúci člen prvého slovenského, v Bratislave sa nachádzajúceho hackerspace-u Progressbar. Je to hacktivista a experimentátor naklonený zenu, ktorý si ro- zumie s jednoduchou elektronikou, 3D tlačiarňami, aj terminá- lom. V rámci Menju vytvoril pomocou 3D tlačiarne robotickú ruku a tiež mal prednášku o kryptomene – bitcoinoch. 1. Podla mňa je to Bohyňa predsa, nie? Takže asi niečo feministické. 2. Z pohľadu dimenzií je to jedno.☺ 3. Podla mňa má dosť práce s nami.☺ 4. Je to pravda, čo povedal Einstein? RNGO – dvadsaťpäťročný zvukový umelec, ktorý zabáva ľudí svojským citom pre neopočúvanú hudbu a schopnosťami mixo- vať jednu hudobnú skladbu za druhou. V rádiu Tlis má hudobnú reláciu Neträp a v súkromí má rád dobré umenie každého dru- hu. Na Menju RGNO odpálil svoj DJ set. 1. Boh si o vesmíre nemyslí nič, pre Boha je vesmír niečo ako more pre človeka, pláva si v ňom a robí si krásne výletíky. 2. Nič nebolo skôr, všetko je tu a teraz! Alebo aj vesmír môže byť Boh a aj Boh môže byť vesmír, a vesmír môže byť všet- ko aj nič. 3. Boh nestvoril život, život stále vzniká a zaniká a vzniká.... V celom vesmíre. 4. „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a duša mi ozdravie.“ To má znamenať, že ak by som sa mohol stretnúť s Bohom, už by som sa ne- musel nič pýtať. Zuzana Hudáková / scénografka Mladá šikovná scénografka, ktorej tvorbu môžete vidieť v di- vadle Lab patriacom pod VŠMU. V budúcnosti bude robiť scé- nografiu minimálne v SND. Minimálne. Zuzka sa postarala o to, že keď ste vošli do Berlinky, mali ste pocit, že ste na inej planéte. 1. „Och, ako som to dobre vymyslel.“ 2. Boh stvoril vesmír, Vesmír stvoril Boha 3. Ak ho aj stvoril inde, daroval nám nevedomosť, aby sme sa nezbláznili od vedomia, že nie sme sami. 4. Ako, prečo a dokedy. Herzog Herzog / hudobník Peťo Jankovický pod menom Herzog Herzog dokazuje svoj ne- zvyčajný talent, vďaka ktorému dokáže luxusne spájať rozličné elektro sample a zvuky. Dokazuje to aj jeho debutový album inTHISposition a Sitzfleisch! EP, z ktorého niektoré single od- zneli aj na Menju. 1. Ja považujem za jediný relevantný vzťah boha vzťah Boh a človek – JEDEN, konkrétny, živý, veriaci, neveriaci človek. Preto ma ani nezaujíma, čo si myslí o vesmíre. Nie som si istý, či by nás vôbec malo zaujímať, čo si boh myslí. 2. Vesmír. 3. Stvoril boh? 4. Prečo, anciáša jeho, Pluto nemôže byť planétou? Patrícia Koyšová / maliarka Patrícia prostredníctvom maľby skúma farby, hmotu a tvary. Jej obrazy môžu pôsobiť, ako by zobrazovali výjavy z vesmíru alebo inej planéty. Na Menju bol vystavený jej umelecký objekt „Vesmírna uhorka.“ 1., 2., 3., 4. Ťažko odpovedať, pretože všetky otázky rátajú s tým, že boh existuje. —ľubiCa drangová boh a vesMír „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a duša mi ozdravie.“ To má znamenať, že ak by som sa mohol stretnúť s Bohom, už by som sa nemusel nič pýtať. —RnGO neuChoPiteľné, nePrebádané a až Mierne kontroverZné IluStrácIA MAtEJ FAnDl magazine with a difference

on ťa stalkuje na kaž- dom rohu, vo všetkých polohách dňa. pri všetkej počestnosti, nevyhneš sa mu. Len si zober tu na príklade: ráno, vstávaš, v duchu kľaješ na bu- dík(!), čo ťa vyrušil, že ti pripomína deň plný povinností (a nerestí?), na vécku vyhodnocuješ polozabudnutý surrealis- tický sen (susedov syn z horného poschodia, čo ti včera podržal dvere do výťahu a premilo sa usmial na teba, v noci vstúpil do tvojej mysle a v kapus- tovom poli ťa vozil na fúriku, a ty iba v bodkovaných podkolienkach a lyžiarskej prilbe! túžiš zahryznúť sa kamsi). Vedľa teba odfukuje ten tvoj a ty takto! SMIL- STVO. V kúpeľni už zrkadlo nahlas prezrádza deficit spánku a stopy, čo zanechal krátky spánok – ranné ná- vraty ťa likvidujú, no nečuduj sa, tajne dúfaš, že vodou zmyješ špinu nielen z tváre! Očista tela a mylne aj duše je za tebou, vstupuješ do šatníka, v duchu kľaješ znovu, nielen na bordel a tvoju neschopnosť učiniť opak, čo sa ťahá už celé týždne (LENIVOSŤ), ale hlavne na množ- stvo, paradoxne enormné množstvo šiat. Jednoducho si náročná, si nenásytná, hoci police sa prehýbajú od najnovších nemainstreamových modelov, od street–ar- tových špeci kúskov po internetové vychytávkové mas- terpieces malých dizajnérov, nemáš dosť a nikdy nebu- deš mať. Dôvod je prozaický – chceš sa páčiť, chceš byť dobro – zlo aka Nebo – peklo Ako nás vychovala spo- ločnosť, dala základné properties, ako fungovať, aké mať reakcie, ako sa správať, tak sme sa nau- čili žiť. Podľa konvencií, dogiem, noriem, zásad a predsudkov. Ak vybo- číš, si zločinec, deviant, asociál, defraudant, do- stávaš sa na okraj spo- ločnosti, ktorá ťa začína súdiť. Vedome aj podve- dome vyhodnocujeme všetky situácie a snažíme sa konať, ako najlepšie vieme, ako nás to učili. Cez všetky situácie od útleho detstva posudzujeme, dávame na váhy (skôr tie metafyzické), obraciame sa na Boha, nech rozhodne za nás, keď nie sme si istí. Nekompromisne, nemenne, raz a navždy, bohužiaľ, či bohuvďaka? Naučila nás tak rozprávka, kniha, stará matka, že je tu DOBRO a ZLO, a tak chce- me či nechceme, dennodenne sa s tým pasujeme a di- ferencujeme na vhodné a nevhodné, na milujem a ne- znášam, na čierne a biele, na nebo a peklo, na nádheru a odpor, na hriešne dobré a hriešne hriešne. Ešteže je tu ON. On nám už neraz pomohol, k nemu obracať sa vždy oplatí. Keď nevieme ako ďalej, vyberáme modli- tebné knižky, vstupujeme do chrámov božích, odrie- kame otčenáš, utekáme na púte či kalvárie (omg ale poriadne, kolenačky!), prosíkame o pomoc, nech nám BOH našepne, poradí.... rétorika, intonácia, ani o tom nevieš, všetko je to hra, ktorú každodenne podstupuješ, aby si si dokázala, že tvoje ego je neotrasiteľné, aj keď ťa to stojí žiť neustále v hriechu. PÝCHA sedem V Kresťanskom náboženstve je sedem hlavných hrie- chov podľa Biblie: 1. pýcha (lat. superbia) 2. lakomstvo (lat. avaritia) 3. závisť (lat. invidia) 4. hnev (lat. ira) 5. smilstvo (lat. luxuria) 6. obžerstvo (lat. gula) 7. lenivosť (lat. acedia) – duchovná znechutenosť Pojmom hlavný hriech sa nemyslí hriech, ktorý je pred Bohom najvážnejší, najťažší či „najsmrteľnejší“. Hlavný znamená, že hriech vychádza z hlavy (lat. caput), preto sa v iných jazykoch nazývajú aj kapitálne hriechy. Iné pomenovanie je kardinálny hriech, z lat. cardo – pánt (prenesene, okolo ktorého sa všetko otáča). Ide o stavy mysle, okolo ktorých sa „otáča“ celá hriešnosť človeka. Ide teda o hriechy a ľudské slabosti, z ktorých najčas- tejšie vychádza ďalšie hriešne konanie. Hlavnými hrie- chmi sa nazývajú preto, lebo plodia iné hriechy a iné neresti. Biblia z hľadiska závažnosti delí hriech na dve kategórie: – hriech na smrť (hriech vedúci k smrti) – hriech nie na smrť (hriech nevedúci k smrti) Citácie z Biblie: 1 list Jána 5,16–17: »Keby niekto videl svojho brata, že hreší hriechom nie na smrť, bude prosiť za neho, a Boh mu dá život, tým, ktorí hrešia nie na smrť. je hriech na smrť, o tom nehovorím, aby o ten prosil. Kaž- dá neprávosť je hriechom, ale je hriech nie na smrť.« (roháčkov preklad) »Keď niekto vidí, že sa brat dopúšťa hriechu, ktorý nevedie k smrti, nech prosí, a Boh mu dá život, totiž tým, ktorých hriech nevedie k smrti. je hriech, ktorý vedie k smrti; o takom nehovo- rím, aby brat zaň prosil. Každá neprávosť je hriechom, ale je aj hriech, ktorý nevedie k smrti.« (ekumenický preklad) Neraz z mysle ťaháme spomienky z detstva, keď chce- me, aby sa naše deti vyhli podobnému zločinectvu, čo sme my napáchali,. Úsmevné spomienky na protipóly dobra a zla sa ťahajú už z detstva, keď sme ukradli spo- lužiakovi štvorfarebnú prepisku, alebo keď sme bez zá- bran šikanovali Moniky Hroncové a Aničky Holíkové, alebo keď sme s bratom našli otcovu obrúčku, nájdenú v tajnej zásuvke č.2 odspodu a vymenili za zopár ne- hodnotných známok (btw v tej istej zásuvke sme spo- ločne našli „bohapusté obrázky s nahými telami“, ergo tvrdé porno). A potom je tu neskonalé množstvo prí- behov zo študentských čias, kde ja ako nepolepšitelná entita (ZLO) a niekto lepší (DOBRO), v časoch, keď sa blicovalo, falšovalo rodičovské a profesorské podpiso- vectvo, zatajovalo a majstrovsky klamalo, nech len ro- dič nevie...tucet bezvýznamných, ale predsa hriechov. V neposlednom rade nás prenasledujú spomienky na rôzne dekadentné príbehy dobra a zla zo života – hriechy, o ktorých nehodno všelikde nechávať stopy, hriechy, z ktorých sa nedá jednorazovo vyspovedať, hriechy, ktoré nás dobiehajú a poznačia našu karmu, hriechy, po ktorých nám prechádza mráz po chrbte, lebo sa na ne nedá zabudnúť ( svätokrádež, politic- ký puč, nevera, sexuálne deviácie, ťažké ublíženie na nadčasová, nechceš splynúť s davom a tak letmo, hoci ešte v polobdelom stave, kombinuješ, styluješ od hlavy po obe päty, len aby si mohla byť videná, aby si dráž- dila okolie. Jedlo. Ty neriešiš kalorie ...ee, to sa teba netýka, ty vyzeráš dobre, hoci práve tu je zúfalo veľa podnetov a indícií (moletky mi isto odpustia), lebo OBŽERSTVO, to je teda riadny hriech. Ale máš také pokušenia, keď si na párty, keď je depka, hriešne dobré jedlo dávaš.. A už to ide, zúriš, lebo nevieš nájsť kľúče, hádžeš vybi- tý smartphone (omg) do tašky, výťah stále obsadený, susedov syn ešte v pomyslení, spomalený dôchodca pred tebou vo dverách, dve červené na prechode a pre ne zmeškaná električka, v električke tesno, v topánke mokro, humus ako ty kľaješ, že si si zabudla dáždnik. HNEV. Práca. Už nekľaješ, si spokojná, lebo styling má úspech, lajtný pracovný harašment prichádza na scénu, susedov syn už dávno v zabudnutí, tu nový kolega (bo- žechráň hipster) ťa zaujal , hoci sa tváriš, že ti je ukrad- nutý. A závistlivé kolegyne, ako len chvália ťa, že dobre vyzeráš, ale prebodávajú očami, nenávidia, najradšej by ťa upálili zaživa pekne ako v stredoveku, ty hrieš- nica, ty pokušiteľka jedna, fuuj. ZÁVISŤ. A tebe sa to páči, popri práci pokračuješ v dráždení, každé gesto, hriech náš každodennýleN čo sa NaKopNeš do Nového dňa, hNeď zráNa, KamKoľveK sa pohNeš, čoKoľveK uroBíš, všade Na teBa číha hriech. môžeš sa BráNiť, aKoKoľveK chceš, oN si ťa Nájde V neposlednom rade nás prenasledujú spomienky na rôzne dekadentné príbehy dobra a zla zo života – hriechy, o ktorých nehodno všelikde nechávať stopy. Foto IntErnEt Fotozľavadoprava,zhoranadolhieronymusBosch–záhradapozemskýchrozkoší/rôznenáboženskésymboly/Thorunnarnadottir–Thedevil‘spet 130 inspire magazine god issue essentiaL

zdraví, urieknutie, nepodarená samovražda, psychický teror voči osobe až manipulácia s trvalými následkami na duši, teroristický útok a pod.) Samostatnú kapito- lu zla v dejinách ľudstva zohráva vražda človeka. Toto zlo má iný celkom iný charakter ako ostatné hriechy, je najvyššie trestané (aj keď nie vždy to tak bolo), lebo zobrať život živému je hardcore najvyššieho zrna. Za to sú tresty odsúdením na spoločenskú, morálnu izoláciu, a neraz i fyzickú likvidáciu vraha. Byť inteligentnejším tvorom než ostatné organizmy nás zaviazalo v hierarchii ríše byť pánom. Tento potenciál má matematické vyjadrenie, keď môže byť človek deri- váciou nižšie postavených tvorov, deriváciou človeka je už len on sám, Boh ako najvyššia moc. K Bohu sa utie- kame, aby sme zmyli hriechy zo seba, vyprosili dobrú úrodu, zdravie pre blížnych svojich a dostali posledné pomazanie na smrteľnej posteli. A tak si ho udobruje- me a nakláňame na našu stranu od nepamäti, skladáme úctu, prinášame obete, dary, sľuby, len aby sme mohli otvárať brány nebeské, bez pokecu so Svätým Petrom vstupovať do posmrtnej nekonečnosti na nebesá a tak zostať tam naveky. Do pekla sa nechce nikomu, je tam plno, teplo, veľa práce, prosto nepohoda. Nebo zostá- va naďalej najpopulárnejšie, aj keď symbolika a podo- benstvá pekla sú pre nás hriešnikov dráždivejšie než nebeské. stvoriteľ, relígia Človek si vytvoril vzťah k posvätnému, božskému, prostredníctvom ktorého transcenduje svoju skúsenosť s vonkajšou realitou. Jednotlivé náboženské systémy prechádzajú rôzny- mi metamorfózami od jednoduchých, antropomorf- ných predstáv polyteistických kmeňových božstiev až k predstavám jedného Boha (monoteizmus), príp. v niektorých východných náboženstvách dokonca k systémom, v ktorých predstava Boha úplne absen- tuje, ako budhizmus, džinizmus, konfucionizmus, scientológia, taoizmus. Náboženstvo zväčša nemá statický charakter, hoci dogmatické predstavy niekto- rých náboženských smerov sa ho snažia do istej mie- ry zachovať. Z tohto hľadiska znie pojem náboženstvo zavádzajúco, no vo všeobecnosti sa týka akéhokoľvek vzťahovania sa človeka k nadprirodzenu, ktorého prí- tomnosť je pociťovaná prostredníctvom náboženskej skúsenosti, a tá je predmetom mysticizmu. K veľkým náboženským systémom sa zväčša viaže posvätná li- teratúra, v ktorej sú obsiahnuté predstavy o priebehu stvorenia sveta a ľudí, predstavy o posmrtnom živote, obsahuje morálne normy a hodnotové rebríčky. Posky- tuje tak veriacemu človeku komplexný pohľad na svet. Pre mnohých religióznych ľudí podáva náboženstvo a náboženské písomnosti vysvetlenie zmyslu a smero- vanie ich existencii. Najväčšie monoteistické náboženstvo je KRESŤAN- STVO, založené na učení Ježiša Krista prostredníctvom svätej Biblie. Boh je len jeden a jeho trojjedinosť je zvia- zaná do svätej trojice – stvoriteľ, vykupiteľ a posvätiteľ. Druhé najrozšírenejšie je ISLAM, ktorého učenie pri- chádza cez proroka Mohameda, zoslaného islamským bohom ALAHOM (=arabské označenie Boha). Učí ab- solútnemu podriadeniu sa Božej vôli a riadi sa svätou knihou Korán, aby človek dosiahol raj po smrti. Ďalším je hinduizmus, avšak ide o polyteistické náboženstvo. Hinduisti uctievajú veľké množstvo rôznych božstiev a veria v prírodný a mravný zákon a v reinkarnáciu (prevteľovanie). Ak človek žije podľa dharmy, dosiah- ne stav moksha a nikdy viac sa nenarodí. Budhizmus spočíva na učení princa menom Siddhártha Gautama ( „Osvietený“), followeri sa snažia o hlboké nahliad- nutie do skutočného zmyslu života, preto neuctievajú žiadnych Bohov ani božstvá. Jedným z najstarších ná- boženstiev dodnes existujúcich je judaizmus. V súčas- nosti sa s týmto náboženstvom identifikuje približne 14 miliónov ľudí veriacich v jediného Boha. V Izraeli zo spomínaných 14 miliónov žije približne 3,5 miliónov Židov. Vznikol pred 4–tisíc rokmi ako náboženstvo ma- lého („vyvoleného“) Hebrejského národa a kompliko- vaným historickým vývojom sa zachoval ako vplyvné náboženstvo a kultúra. rôzne náboženské symboly 1. rad na fotografii: Kresťanstvo – kríž, judaizmus – Dá- vidova hviezda, hinduizmus – óm alebo Aum, Bahá’í – deväťcípa hviezda 2. rad na fotografii: islam – polmesiac a hviezda, fetišiz- mus – slnečný kríž, čínska mystika – Jin a Jang (Tchaj–ťi tchu), Šintoizmus – Torii 3. rad na fotografii: budhizmus – koleso Dharmy (Dha- račakra), sikhizmus – Khanda, Džinizmus – Svastika (slnečný symbol, Thorov kríž/kladivo), Džinizmus – Ahinsa alebo Ahimsa 4. rad na fotografii: Ayyavali, Trojitá Bohyňa, „delový kríž“ alebo „železný kríž“, Swarga alebo „slovanský kríž“ alebo „ruky boha“ Staroveké náboženské systémy Egypťanov, Grékov, Ri- manov, Keltov a tiež Slovanov patria k polyteistickým. Nun (staroeg. nwn) je v egyptskej mytológii bohyňa prvotných kozmických vôd, z ktorých vystúpil najvyšší boh–stvoriteľ podľa onskej kozmogónie. Podľa teoló- gie mesta Chmúnev bol princíp Nun jedným z ôsmich pôvodných živlov (Ogdoady), z ktorých vznikol ve- smír. Jej meno doslova znamená „hlbina“. Hoci v mnohých verziach onského mýtu vystupuje Nun ako bohyňa, podľa chmúnevských kňazov bol Nun mužského rodu a jeho partnerkou bola Naunet (feminínum od tvaru Nun). Tak ako v prípade všetkých ogdoadických božstiev bol Nun zobrazovaný ako žaba alebo muž s hlavou žaby a Naunet ako had alebo žena s hlavou hada. Zriedkavejšie sa Nun v umení objavuje ako brada- tý muž s modro–zelenou pokožkou predstavujúcou vodu. Podobne ako ďalšie božstvá Osmice, ani Nun nemal vlastné chrámy, ale niekedy bol stotožňovaný s posvätnou nádržou v chráme alebo, ako napríklad v Abyde, s podzemným prameňom. Nun býva zobrazo- vaný/zobrazovaná s vztýčenými rukami, ktorými drží slnečnú bárku boha Ré. Egypťania si predstavovali, že vody Nun obklopujú Zem, ktorá v nich pláva priestorom. Jednou z obáv, ktorú spájali s víťazstvom chaosu vo vesmíre, bola, aby sa hrádze Nun, ktoré jeho vody držali nad nebesami, nepretrhli a nezničili svet. Grécka mytologia je radostná, vychádza z prírody a po- zemského života, bohovia sú ľudskej podstaty, sú ne- smrteľní a sú navzájom v hierarchickom postavení ako Zeus (najvyššie postavený), Héra, Kronos, Uranos, Afrodite, Apolón, Poseidon, Aténa, Hestia. Náboženstvo Slovanov, kde „bog“ (príp. boh) podľa jazykovedcov pochádza z iránskeho „baga“, je spriaz- nené so staroindickým „bhaga“ = rozdeľovateľ bo- hatstva, darca dobra. Pôvodný obsah „rozdeľovateľ bohatstva“ sa skrýva v slovách bohatý, zbožie, úbohý, nebohý a pod. Svarog je božstvom nebies či presnej- šie nebeského ohňa. Z neho všetko vzniklo. Je tvor- com všetkých vecí a spoločenských zákonov. Pravde- podobne bol bohom, ktorý po stvorení sveta ustúpil do pozadia a zotrval v nečinnosti. Indoeurópske „svar“ znamená svetlo alebo žiariacia obloha. Iránske „hvar“ znamená slnko.Z neskorších prameňov poznávame meno hlavného slovanského boha, je ním Perún, boh hromu a blesku, patrón boja a vojny ako nositeľa po- hlavnej moci – slobodné dievky si uviazali šatku na Perúnovo drevo (drevo zo stromu, do ktorého udrel blesk) a žiadali o muža. Perunovi bol zasvätený štvrtok, ktorý sa nazýval perendan, prípadne v polabskoslovan- skej oblasti Peründan. Staroslovanské pohanské zvyky spájame s rituálmi, premietaním symboliky dobra a zla. Niektoré pohanské zvyky pretrvali dodnes v našom fol- klóre, napr. vynášanie a topenie MORENY. disclosure Zo Starého Zákona vieme, čo všetko pre nás urobil BOH, keď stvoril Adama a Evu. Síce sa presvedčil o na- šej nedokonalosti a odhalil naše slabosti k hriechom, keď sme koštli jablko. Má s nami trpezlivosť, to BOH je celebrita N.1. Jeho syn Ježiš, narodivší sa Márii (len Boh vie, čo si myslela, keď to zistila) sa obetoval za naše hriechy, aby sme boli spasení, aby sme sa dostali po smrti do neba, no dostať takúto ospravedlnenku pred Bohom je poriadna výzva. A tak ho uctievame blaho- sklonne a každoročne, pekne podľa človekom stanove- ných sviatkov v kalendári, lebo kto by si to zapamätal, keď sa všetko točí okolo neho. Kto vie, keď po veče- roch posedáva Boh na agore, či nežiarli na vlastného syna, na syna človeka, lebo Ježiša sme si obľúbili, on sa nechal ukrižovať pre spásu človeka a to nám približuje Boha ešte viac k sebe. Všemohúci vie, že človek je bohém, len tak ľahko si ne- odoprie, hreší na každom rohu, veď v nedeľu sa vyspo- vedá, pomodlí zopár zdravasov, zapáli zopár sviečok, len aby mu bolo odpustené, aby duša bola spasená... —eLyxxyr magazine with a difference

Zázraky radšej s odhodlaním trojhlavých drakov realizujú sami. Ich čaro na rozdiel od toho adventného nevyprchá spolu s odzdobením jedličky a aj bez žiarivého pozlátka pôsobia priam božsky. právnička stavia domy z plastových fliaš, dáva chudobným strechu nad hlavou Bolívijčanka Ingrid Vaca Diez niekoľko rokov odkladala prázdne plastové fľaše v záhrade svojho domu v Santa Cruz. Jedného dňa jej manžel zo zábavy po- vedal, že ich má už toľko, že by z nich mohla postaviť dom – a presne to Ingrid urobila. Vy- študovaná právnička sa do stavby domov z fliaš pre chudobné bolívijské rodiny pustila bez skúseností v oblasti architektúry, s minimálnou finančnou podpo- rou a hlavne s láskou pre sociálnu prácu. Inšpirovalo ju k tomu vianočné želanie malej školáčky Claudie, ktoré sa výrazne líšilo od želaní jej rovesníkov. „Jediná vec, po ktorej túžim, je pomoc so stavbou skutočnej izby pre moju ro- dinu. Miesto, kde teraz žijeme, je postavené len z gumy a kar- tónov a má veľa dier. Spávame tu natlačení na sebe, o matrac sa delím s mojimi dvomi bratmi,“ napísalo dievčatko v lis- te, ktorý právničke neschádzal z mysle. Vtedy si Ingrid spomenula na zbierku prázdnych fliaš a nápad na nízkorozpočtové bývanie zo vždy dostup- ných materiálov v podobe odpadu bol na svete. V kra- jine, kde takmer 40 percent ľudí žije pod hranicou chudoby, Bolívijčanka v spolupráci s dobrovoľníkmi postavila už takmer dve desiatky „domov zo smetí“ vrátane školy a sirotinca. Okrem plastových fliaš napl- nených hlinou a pieskom používa aj staré sušené mlie- ko či konský hnoj. Právnička popritom stíha v súdnych procesoch zastupovať týrané ženy a deti bez nároku na odmenu. „Najväčšou odmenou je pre mňa plnenie snov druhých. Chcela by som zmeniť životy chudobných a priniesť im na tváre úsmev. Veľakrát som si už povedala, že toto je už posledný dom, ktorý postavím, ale už teraz pracujem na ďal- šom,“ dodala staviteľka. študent vymyslel projekt, ktorý vracia stromy do lesov Keď Joe Miller zistil, že študenti na jeho vysokej škole ročne vytlačia okolo štyroch miliárd strán textu, zalial ho studený pot. Mladý Američan sa rozhodol, že situ- áciu zmení. Keďže rýchlo pochopil, že tlač poznámok a seminárnych prác zastaviť nedokáže, zvolil iný prí- stup – čo sa nedá zredukovať, treba vynahradiť. „Ako študent financií som si musel všetky poznámky tlačiť. Cítil som sa previnilo, a tak som si povedal, že darujem nejaké pe- niaze na zalesnenie a potom si môžem dať texty vytlačiť bez výčitiek,“ uviedol Joe. Problém mu však i naďalej nedal spávať a to až do dňa, keď nahradil jednorazové riešenie dlhodobým pro- jektom Print a Forest. Jeho misia sa riadi jednoduchou matematikou – vytlač sto strán, zasaď jeden strom. Joe vyvinul bezplatnú aplikáciu voľne dostupnú na stiahnutie, ktorá na dolnú časť každej vytlačenej stra- ny umiestňuje malé logo rôznych spoločností. Finan- cie získané z takejto reklamy potom putujú priamo na zalesňovanie ohrozených oblastí. Za každý strom, kto- rý padne za obeť pri tlači dokumentov, sa tak vysadí v priemere 75 nových. Štyri miliardy strán vytlačeného textu tak ročne nahrádza ťažko prehliadnuteľná lesná škôlka so 40 miliónmi stromov a Joe v noci opäť zaspá- va spánkom spravodlivých. ľajúcich ľudí a zabaviť ich počas toho, ako sami pomáhajú druhým. „Naše destinácie držíme v tajnosti jednak preto, aby sme im dodali prvok zábavy, ale aj preto, aby sme zabránili predpojatým myšlienkam a predsudkom voči projektu, na ktorom budú dobrovoľníci pracovať. To im umožňuje, aby prišli s otvorenou mysľou a pripravení pomáhať. Stačí nastúpiť do au- tobusu a o zvyšok sa postaráme my,“ hovorí Rebecca. Do Good Bus za uplynulé tri roky zorganizoval stovky dobrodružných jázd a na svojej stránke pravidelne poskytu- je spätnú väzbu od komunít, ktorým bola poskytnutá pomoc. Nemajetný rikša obetoval svoje úspory, aby založil bezplatné zdravotné centrum Hoci Joynal Abedin (61) ako rikša zarábal len dolár denne, po 20 rokoch sa mu podarilo splniť si veľký sen. V rodnej dedine v Bangladéši z vlastných úspor vybu- doval bezplatné zdravotné centrum, ktoré dnes zachra- ňuje stovky životov. Rodák z malej dediny Tanhashadia na severe krajiny si doteraz pamätá tmavú daždivú noc spred 30 rokov, keď sa bezmocne prizeral smrti svojho otca. Jeho život pritom vyhasol len preto, že v dostupnej vzdialenosti nebolo žiadne miesto, kde by ho ošetrili. Najbližšia ne- mocnica bola od dediny vzdialená 20 km a bez doprav- ných prostriedkov trvala cesta dlhé hodiny. Abedin si vtedy sľúbil, že nedopustí, aby sa podobná situácia opakovala v jeho ani v iných rodinách a rozhodol sa za- ložiť zdravotné stredisko v centre dediny. Na splnenie veľkého sna chudobnému mužovi chýbali akékoľvek finančné prostriedky, to ho však neodradi- lo. Spolu s manželkou sa odsťahoval do hlavného mes- ta Dháka, kde sa v krátkom čase zamestnal ako rikša. Hoci na spodných priečkach kastovného systému sotva zarobil viac ako dolár denne, namáhavé vozenie ľudí a tovaru z jednej strany mesta na druhú vykonával ne- únavných 20 rokov. Po istom čase Abedin skrýval pred svojou manželkou veľké tajomstvo. V banke si otvoril účet, na ktorý si pravidelne odkladal malú čiastku na splnenie svojho sna. Po 20 rokoch sa vrátil do rodnej dediny a za ušetrené peniaze kúpil malý pozemok, na ktorom vlastnoručne postavil malý dom pre seba a väčší pre budúcu klini- ku. Dedinčania neveriacky krútili hlavami, lekári od- mietali prísť, a tak rikša do improvizovanej nemocnice Mumtaz Hospital zavolal aspoň ošetrovateľov, ktorí boli ochotní ľuďom poskytnúť prvú pomoc. Prvotná nedôvera sa čoskoro prelomila a do strediska začali pri- chádzať prví pacienti – ľahšie zranenia a choroby liečili priamo tu, ťažšie posielali do vzdialenejšej nemocnice. Dnes zdravotné centrum ošetrí sto pacientov denne. Starajú sa o nich najmä sanitári, lekári prichádzajú raz týždenne. Rikša zašiel ešte ďalej a s pomocou malých dotácií od miestnych spoločností postavil aj malú leká- reň, ktorá pacientom dáva lieky zdarma. Do dôchodku odišiel len uplynulý rok, keď už nemal dostatok síl na ťahanie rikše. Teraz sa stará už len o kliniku, ktorú túži premeniť na skutočnú nemocnicu. američanukazujeľuďom,akozapárminútzmeniťsvet Mladý Američan Nate St. Pierre si jedného dňa pove- dal, že chce žiť v krajšom svete. V roku 2009 založil me- muž rozdáva peniaze za sľub konania dobra Anonymný londýnsky milionár, ktorý sa dáva oslovo- vať Mr. Lucky, vymyslel unikátny projekt, v ktorom neznámym ľuďom na ulici rozdáva obálky plné peňazí. Jediné, čo za to žiada, je prísľub dobrého skutku. Angličan, ktorý dlhé roky pracoval v oblasti poisťovníc- tva, si pred dvomi rokmi uvedomil, že má viac peňazí, ako dokáže reálne zužitkovať, a tak zavesil prácu na kli- nec. Veľkú časť našetrenej sumy sa rozhodol investovať do letu do vesmíru. Za 400-tisíc amerických dolárov sa dostal na čakaciu listinu s poradovým číslom 421. Blízki ho v jeho rozhodnutí podporili, no milionár sa zo zve- davosti začal pýtať ľudí v okolí, ako by s takou sumou peňazí naložili oni. „Ich nápady boli oveľa kreatívnejšie, štedrejšie a zodpovednejšie ako tie moje. Bol som čoraz za- hanbenejší, keď som si uvedomil, že som sa chystal premárniť sumu peňazí, ktorá dokáže zmeniť život, na sebecký a nezmy- selný rozmar,“ priznal Mr. Lucky, ktorý o niekoľko dní neskôr svoj let do vesmíru zrušil. Následne si sľúbil, že s peniazmi urobí „niečo veľké“. Vý- sledkom tápania sa stal projekt We are lucky s jedno- duchým cieľom – každý deň rozdať tisíc libier cudzím ľuďom a požiadať ich, aby s nimi urobili niečo dobré. Každého obdarovaného odfotografuje a ich príbehy a plány s naložením daru postupne zverejňuje na we- bovej stránke. Štedrý milionár doteraz rozdal vyše 200-tisíc libier. Sú dni, keď si nevyhliadne nikoho vhodného na daro- vanie sumy, v ďalšie dni obdaruje aj desať ľudí naraz. S obálkami plnými bankoviek sa netúla len po uliciach Londýna, ale po celom svete. Na otázku, prečo penia- ze jednoducho nedaruje charite, Mr. Lucky odpovedá: „Možno sa to zdá byť zbytočné, ale mám naozaj dobrý pocit, keď dám peniaze druhým a oni majú opäť ten istý dobrý pocit, keď ich darujú charite. Práve tieto pocity sú pre mňa prida- nou hodnotou.“ doBrodružný autobus berie filantropiu na cesty Skupina mladých uvedomelých nadšencov na čele s Rebeccou Pontius sa rozhodla dobrovoľníctvu na- montovať pomocné kolesá. Spolu založili projekt Do Good Bus, ktorému nechýba dávka tajomnosti, vzruše- nia a najmä dobrých skutkov. Aby dodali dobrovoľníc- tvu šťavu a oslovili široké spektrum ľudí bažiacich po nových zážitkoch, zabalili pomoc druhým do ešte láka- vejšieho obalu. Požičali si autobus, s ktorým cestujú po Kalifornii a zbierajú záujemcov ochotných byť na osoh. Každá jazda je iná, cieľ destinácie je vždy tajný. Prihláse- ní nikdy nevedia, kde skončia, ani čo budú robiť – jed- noducho v dohodnutý čas nastúpia do autobusu a dajú sa uniesť. Okrem klasickej pomoci v oblastiach postih- nutých povodňami či požiarom, výpomoci v detských domovoch, útulkoch alebo v miestnych komunitných centrách sa Do Good Bus snaží zjednotiť podobne zmýš- Božské nápadyspolu s usalašeNím sa prvých sNehových vločieK sa NezadržateľNe Blíži aj „čas zázraKov“. Nájdu sa všaK ľudia, Ktorí Naň NečaKajú do viaNoc. Štedrý milionár doteraz rozdal vyše 200-tisíc libier. Sú dni, keď si nevyhliadne nikoho vhodného na darovanie sumy, v ďalšie dni obdaruje aj desať ľudí naraz. S obálkami plnými bankoviek sa túla po celom svete. Foto IntErnEt 132 inspire magazine god issue essentiaL

dzinárodnú skupinu ItStartsWith.Us, v ktorej postupne zjednotil ľudí ochotných prispieť k lepšiemu svetu za 15 minút týždenne. Koncept založený na myšlienke, že ak chceme niečo zmeniť, musíme začať od seba, nečaká od členov, že za týždeň nastolia svetový mier. Namiesto toho ich na báze jednoduchých úloh raz za sedem dní motivuje k zaujímavým aktivitám, ktoré nie- komu vyčaria úsmev na tvári, pomôžu či aspoň zlepšia náladu. Dnes má skupina tisíce členov vo vyše stovke krajín sveta, ktorí malými krokmi dosahujú zmenu vo svojom okolí. Nate sa venuje aj ďalším projektom založených na koncepte „mikrodobrovoľníctva“. Je autorom inicia- tívy Love Bomb, ktorá vyhľadáva osoby prechádzajúce problematickým obdobím. Každý pondelok členov mailinglistu upozorní na príbeh jedného človeka, kto- rý potrebuje podporu. Vo vybraný deň ho potom ľudia z celého sveta naraz zahrnú pozitívnymi odkazmi a ko- mentármi. „Prečítanie príbehu a napísanie odkazu netrvá viac ako päť minút. Keď to urobí sto, päťsto alebo tisíc ľudí naraz, vznikne to, čo voláme Love Bomb. Čudovali by ste sa, aký môže mať dopad na jednotlivca,“ hovorí Nate. V roku 2011 sa pustil aj do ročného projektu Love Drop, ktorý pod heslom „daruj jeden dolár, zmeň svet“ vyzbieral do- statok peňazí na to, aby raz za mesiac vytrhol z biedy jednu rodinu a zaradil ju do plnohodnotného života. V iniciatíve Take Our Stuff zasa raz mesačne vo forme lotérie rozdáva zaujímavé predmety, ktoré nie je mož- né zohnať nikde inde. „Mojím cieľom je vytvárať projekty, ktoré menia svet,“ tvrdí Američan, ktorý má hlavu plnú nápadov. Svojimi každodennými akciami sa pritom stá- va chodiacim dôkazom toho, že aj malá zmena môže mať veľký dopad. —ZuZana ZiMMerMannová „Najväčšou odmenou je pre mňa plnenie snov druhých. Chcela by som zmeniť životy chudobných a priniesť im na tváre úsmev.“ —INGRID VACA DIEZ PostaviLa už takMer dve desiatky „doMov Zo sMetí“ vrátane škoLy a sirotinCa ich čaro na rozdiel od toho adventného nevyprchá spolu s odzdobením jedličky magazine with a difference

134 insPire MagaZine god issue essentiaL

Nasledoval falošný tón, nedosta- točné nadýchnutie, zošmyknutie prsta z ťažkého trombónu. Pán Cheval uprel na Michela pohŕda- vý, zlovestný pohľad, okuliare sa zablysli v tlmenom svetle pracov- ne, ktorá pripomínala stredove- kú hrobku so zvláštnym, vlhkos- ťou nasiaknutým vzduchom. „Nadychuj sa do bránice, hovo- rím po stopäťdesiaty raz.“ Stôl učiteľa vyčnieval medzi zapráše- nými stohmi kníh a svietnikov, v dvoch rohoch miestnosti sa skrývali zlovestné sochy a hudobné pokusy striedalo každú štvrťhodinu odbíja- nie masívnych hodín na podstavci z bieleho mramoru. Michelove oči sa upierali na ručičky, ktoré sa neochot- ne približovali k času jeho oslobodenia. Cítil sa ako ot- rok na zapáchajúcej transatlantickej lode, ruky pripú- tané k trombónu a každé pochybenie trestal komentár ostrý ako dotyk biča na chrbte. Výučba sa navyše odo- hrávala v temnote za spustenými, mohutnými závesmi. Možno bol pán Cheval predsa len upír – ktorý mohol byť jedným zo zakladateľov Mozartovho orchestra. Michela viac ako hra na trombón zaujímalo čítanie – v prvom rade strašidelných príbehov. Rád objavoval Lovecraftove pochované chrámy, rád spoznával Poe- ových deviantných vrahov a rád sa ocital v koži Carla Colchaka z noviel Richarda Mathesona. Zasníval sa, čím pretrhol niť mysle sústrediacu sa na melódiu – prestávka na nádych. Michel v skutočnosti ani nemal dostatočnú pľúcnu kapacitu. Jeho mamička tajne dúfala, že v ňom prebudí vášeň prapradedka Tri- stana, ktorý bol trubadúrom revolúcie v roku 1848. Michelov vzťah k trombónu bol nepriateľský od prvé- ho stretnutia, keď ho objavil vo vianočnom balíčku na- miesto nového bicykla. „Bude z teba veľký umelec,“ sľúbila mamička nadšene a očakávala rovnako radostnú spätnú reakciu. Neprišla. Ubehlo niekoľko mučivých mesiacov a zdalo sa, že Mi- chela s prapredkom Tristanom spájajú iba čierne vlasy a škaredé materské znamienko na pravej ruke. Každý utorok sa stal dňom návštevy pána Chevala, učiteľa na dôchodku, ktorého mamičke odporučila kolegyňa v práci. Že vraj má nos na talenty. Jediné, čo Michelov hudobný talent dokázal, bolo trombón nezničiť neši- kovným narábaním. Bol vyčerpaný – potreboval krátku prestávku. Zákerný upír namiesto toho hodinu predčasne ukončil. Nariadil zložiť nástroj späť do puzdra. „Zanedbávaš cvičenie,“ zavrčal ešte a vyprevadil žiaka z pracovne - dvere sa za- vreli s prenikavým vrzgotom. Michel sa posadil na lavičku autobusovej zastávky a ťaž- ký náklad spustil na vlhký asfalt. Trombón sa pohodl- ne nechal nosiť vo vyhriatom nylone, zatiaľ čo Michel sa triasol v zmoknutej vetrovke. Kde je spravodlivosť? Mamičkino auto zaparkovalo pri okraji chodníka. Na sedadlo sa posadil vzpriamene, aby ho nemusela napomínať. „Pochválil ťa pán Cheval?“ trombónu, ktorý nemusí navšte- vovať školu. Bol niekedy takto ochromený? Havran kráka, veru nie! Ten večer si zahral na nená- videnom hudobnom nástroji po- sledný raz. Nasledujúci týždeň navštívil zlo- vestného upíra – ktorý už, samo- zrejme, vedel o všetkom. „Čo sa stalo?“ Závesy stále zabraňovali prístupu svetla do pracovne, sochy sa ani nepohli zo svojich skrýš a hodiny netrpezlivo odratúvali každú sekundu. Niečo sa však zmenilo – miesto Michelovi zrazu pripomínalo skôr mauzóleum alebo antikvariát, kde sa starý dôchodca snaží splniť si sny z detstva. Bitka sa skončila – nastalo prímerie. Michel vyhral slobodu. „Michel! Čo sa stalo tvojmu trombónu?“ doplnil pán Cheval otázku hlasom bez melódie. Pokojným, neutrálnym. Opatrne sa pohol v kresle vozíčka – chcel sa oprieť o lakte, ale potom si to rozmyslel. Upravil si radšej neumyté vlasy, smutné oči sa mu scvrkávali za sklami okuliarov. Michel uvažoval. Ako asi vyzerá uči- teľov bežný večer? Sedí s kamarátmi na pive ako všetci muži po nadobudnutí istého veku, alebo prichádza do prázdneho priestoru plného strašidelných tieňov, ako- by vystrihnutého z Pádu domu Usherovcov? Vyzeral veľmi zraniteľne – krvilačný upír sa scvrkol na osamelé- ho deduška so zasnenou zvráskavenou tvárou. Zrejme nezakladal Mozartov orchester, ale možno sedel v pub- liku a vychutnával si súzvuk nástrojov s prehltnutou závisťou. „To ty si pokazil svoj trombón?“ Michel, si v poriadku? Havran kráka, veru nie! Michel chvíľu neodpovedal, no po náhlom návale viny počul slová unikajúce z jeho podvedomia: „Pokrivil sa, zavinila to moja mačka. Je nešikovná. So- tila ma, keď som hral. Mamička povedala, že to nepre- káža. Vraj aj pradedko Tristan pokrivil svoj nástroj, keď krátko po revolúcii spadol do jamy pre zosnulého pri pohrebe.“ Pán Cheval si vzdychol. Michel ľútostivo sledoval toh- to smutného človeka, ktorého jedinou obsesiou bola hudba. Podobne bezmocné postavy sa neskôr najčas- tejšie zmenili na sadistických maniakov - kradli mŕtvo- lám zuby alebo zamurovali svoje manželky do základov budov. Michel zrazu túžil pozvať učiteľa na rodinnú ve- čeru a darovať mu pokrivený nástroj. Možno dokonca pozná nadanejšieho učňa, ktorý by trombón prijal. „Už sa nedá opraviť?“ „Mamička ho vzala do hudobníctva.“ „Chcel by si, aby ho opravili? Chcel by si ešte ku mne chodiť hrať?“ Michel neodpovedal. Havran kráka, veru nie! Vojna a skončila, musí sa predsa sústrediť na ostatných nepriateľov. „Mal som pocit, že si z hrania znechutený. Možno by som mohol navrhnúť tvojej mamičke, či by sme ti ne- našli niečo vyhovujúcejšie, možno klavír.“ —Marek hudeC Havran kráka, veru nie! „Áno, vraj som sa veľmi zlepšil,“ klamal Michel. Cesta domov ubehla bez dialógov. Mamička sa ho nespýtala, prečo má zošúchané koleno. Mohla sa zaujímať, čo sa stalo. Mohol jej povedať, že spadol. Mohol jej naznačiť, že ho niekto v škole sotil. Michel však nechcel vyzerať ako žalobaba. Vstal zo stoličky a obrátil sa smerom k spolužiakom. Učiteľka vyvolala Michela, aby prečítal slohovú prácu na tému: Môj hrdina. Po zadaní úlohy si vybral obľúbe- ného spisovateľa, no po mamičkinom pripomienkova- ní sa subjekt textu zmenil – na džezového trombonistu Dona Lushera. Predné rady netúžil zaujať. Bifľoši! Zadné rady sa zlievali do niekoľkých pohŕdavých po- hľadov – patriacich spolužiakom so zdieľanou ambí- ciou športovej kariéry. Michelovi nevyhovovalo nahá- ňať sa za loptou – futbal je pre retardovaných hlupákov. V skutočnosti nenávidel hodiny telesnej výchovy. Mož- no, keby sa z nej dal oslobodiť lekárom, nestali by sa ... incidenty ako včera. Je to jeho vina – provokoval niečím určite – možno je to aj mamičkina vina, ktorá mu prikázala obliecť si spodky s obrázkom – nie, je to vina trombónu! Možno by bol uvoľnenejší a vedel prijať vtip, keby ho nedusila úzkosť z blížiacej sa návštevy pána Chevala. Najbližšie sa nedá zastrašiť. Havran kráka, veru nie! Čo teraz? Čo teraz? Asi by mal niečo povedať triede. Ubehlo päť sekúnd ticha, keď stihol vyprovokovať tlmený smiech zo zad- ných lavíc. Veľmi trápne. Uprel zrak na písmená zlie- vajúce sa do symetricky zalomeného obdĺžnika textu. Otvoril ústa, no zrazu pocítil pohyb v kolenách, nohy sa mu roztriasli v stehnách – nenápadne sa oprel o kraj tabule. Čo teraz? Čo teraz? Zrak sa mu mierne rozostril, ne- sústredená myseľ striedavo sledovala desiatky detailov. Cítil sa ako v hrobke pána Chevala. Upír sa naňho chys- tal zaútočiť zo všetkých kútov vyučovacej miestnosti. „Si v poriadku, zlatúšik?“ ozvala sa učiteľka medovým hlasom. Michel ju vnímal iba na chvíľu, potom jeho pozornosť opäť zaujali posmešné tváre. Po minúte vy- desene požiadal o prepáčenie a možnosť opustiť triedu pre potrebu. „Malý sa nám popišal,“ ozvalo sa zo zadných lavíc. „Ticho!“nariadilaučiteľkaavyprevadilaMichelazdverí. Konzultoval so zrkadlom na toalete. Bola to opäť vina trombón mupristane! Foto nAtálIA hlAvIČková teN večer si zahral Na NeNávideNom hudoBNom Nástroji posledNý raz. Nasledujúci týždeň Navštívil zlovestNého upíra – Ktorý už, samozrejme, vedel o všetKom. Zrak sa mu mierne rozostril, nesústredená myseľ striedavo sledovala desiatky detailov. Cítil sa ako v hrobke pána Chevala. Upír sa naňho chystal zaútočiť zo všetkých kútov vyučovacej miestnosti. MartinZvak,ďakujemzapomocpripísaní MagaZine with a diFFerenCe

Antikoncepcia by mala spĺňať päť kritérií ideálnej metódy nepoča- tia, ešte žiadnej sa to však nepo- darilo. Mala by byť vysoko spo- ľahlivá, bezpečná, reverzibilná, estetická a jej aplikácia by mala byť jednoduchá. Prirodzené metódy plánovaného rodičovstva vychádzajú z predpo- kladu, že schopnosť oplodnenia pohlavných buniek je časovo ohraničená. Vajíčko môže byť oplodnené iba 12 až 24 hodín po uvoľnení v čase ovulácie, približne 14 dní pred začiatkom menštruácie. Spermia je schop- ná oplodniť 48 až 72 hodín po vypustení. Základom prirodzených antikoncepčných metód je sexuálna zdržanlivosť. Kalendárová metóda je najstaršia, používa sa od tridsia- tich rokov dvadsiateho storočia. Plodné obdobie sa určuje podľa predchádzajúcich záznamov a predpokla- du, že k ovulácii dochádza kedykoľvek medzi 16. až 12. dňom pred menštruáciou. Z dĺžky predchádzajúcich menštruačných cyklov sa vypočíta nasledujúci dátum menštruácie a ovulácie. Metóda je málo spoľahlivá – na sto používateliek tejto metódy sa ročne vyskytne 18 až 24 tehotenstiev. Keď si teplomer strčíte, hmmm, do vagíny (rekta/ úst/ podpazušia, vždy však na rovnaké miesto) každý deň ráno po zobudení, 12 až 24 hodín po ovulácii a v troch nasledujúcich dňoch môžete namerať o 0,2°C vyššie teploty. Táto metóda nie je vhodná pre ženy s nepra- videlným cyklom, nevýhodou je tiež, že psychická a fyzická záťaž môže vyprovokovať nečakanú zmenu ovulácie. Teplotná metóda je z metód prirodzeného plánovaného rodičovstva najspoľahlivejšia, ešte účin- nejšie je ju kombinovať s hlienovou metódou, vtedy sa účinosť rovná hormonálnej antikoncepcii. Princíp hlienovej alebo Billingsovej metódy, nazvanej podľa svojich objaviteľov spočíva v posúdení zmien hlienu krčka maternice, ku ktorému dochádza počas cyklu. Suché dni sú tesne po menštruácii. V skorých predovulačných dňoch sa hlien mení farebne do žltkas- tej až belavej farby, je skalený a u ženy vyvoláva lepka- vý pocit. Mokré dni sú tesne pred ovuláciou, hlien je číry a vyzerá ako vaječné bielko, vyvoláva pocit vlhkosti Sexuálna zdržanlivosť (askéza), žiadny sex podľa od- bornej literatúry prichádza do úvahy len u veľmi reli- giózne založených partnerov a jej propagácia a rozšíre- nie je nereálne. Ako z histórie vieme, ani táto metóda nemá stopercentnú úspešnosť. Saský hmat, stlačenie koreňa penisu tesne pred ejaku- láciou zabezpečí, že spermie nepôjdu von, ale do mo- čového mechúra. Ak nechcete otehotnieť, tak nech po- tom chlap na vás v rámci sexuálnych radovánok neciká. Do bariérových metód sa vkladá veľká nádej, okrem ne- Ak by ste už natrvalo nechceli otehotnieť, môžete si dať prerušiť vajíčkovod a vajíčko sa do maternice nedosta- ne, alebo pošlite svojho muža na vazektómiu. Sex je niečo viac ako len prostriedok na plodenie detí. Splynutie dvoch duší, keď už neviete, ako druhému vyjadriť svoju lásku. Alebo len chcete zabudnúť na toho debila, čo už nezavolal. Keď si ho chcete užívať plnými dúškami a nechcete, aby vám niekto o deväť mesiacov nastrihoval hrádzu, inšpirujte sa, ako nepo- čať. —nina koštová želaného tehotenstva chránia pred sexuálne prenosnými chorobami a HIV. Týmto vás nechcem navá- dzať na promiskuitný štýl života. Mužský kondóm má dôležitú úlo- hu tiež v prevencii rakoviny krčka maternice. Na trhu sú kondómy la- texové a zo zvieracej blany, kože. Iba latexové však chránia pred se- xuálne prenosnými chorobami. Nevýhodou je „prípra- va“ pred sexom, ktorá je neestetická a rušivá. Znížená citlivosť muža je tiež obmedzujúca. Spermicídne prípravky vo forme želé, krémov, pien a vaginálnych tabliet spomaľujú spermie a skracujú ich životnosť. Treba však dodržiavať zásady minimálne- ho času zavedenia látky do pošvy pred koitom, pred opakovaným dávku doplniť a po styku sa šesť hodín nesprchovať. Pošvová špongia obsahuje spermicídnu látku, absor- buje ejakulát, je určená na jednorazové použitie a čas účinnosti je 24 hodín. Hormonálna antikoncepcia patrí medzi najúčinnejšie reverzibilné metódy plánovaného rodičovstva. Podsta- tou je, že v priebehu tehotenstva, ako aj pri užívaní „te- hotenských“ hormónov v antikoncepčných tabletkách, prestupom do krvi cez kožu pri náplastiach, vaginál- nych krúžkoch nedochádza k ovulácii, ktorá je brzde- ná účinkom vysokých hladín estrogénov a gestagénov. Kombinovaná hormonálna antikoncepcia spôsobuje takzvané anovulačné cykly, nedochádza k uvoľňovaniu vajíčka, čím sa zabraňuje otehotneniu. Zároveň mení vlastnosti hlienu, ktorý sa stáva menej vhodným na prestup spermií. Výstelka maternice je menej vhodná na uhniezdenie oplodneného vajíčka. a klzkosti. Po ovulácii sa stáva hlien skaleným a lepka- vým. Sexu sa treba vyvarovať, odkedy si žena všimne tvorbu hlienu, až kým nie je číry. Žena si musí denne sledovať hlien, musí byť niekoľko hodín vo vzpriame- nej polohe, musí si všímať svoje pocity v oblasti von- kajších rodidiel, hlien hodnotí aj zrakom pred a po močení na toaletnom papieri. Večer pred spaním pozo- rovanie vyhodnocuje a zapisuje. Úspešnosť je 3-15 teho- tenstiev na sto používateliek tejto metódy. Dojčenie sa odporúča ako antikoncepcia v rozvojových krajinách a spoľahlivosť nie je veľmi vysoká. Podstata spočíva vo vysokých prirodzených hladinách prolak- tínu, hormónu zodpovedného za tvorbu mlieka, kto- rý nechcene spôsobuje aj neprítomnosť menštruácie a ovulácie. Tehotenstvo je tiež obdobie, pri ktorom už neotehot- niete. Deväť mesiacov bez obmedzovania chuti, preru- šovania súlože a jedenia tabletiek. Prerušovaná súlož patrí medzi najstaršie a najrozšíre- nejšie metódy. Vaše detičky skončia takto na brušku alebo vo vreckovke. Nevýhodou je, že spoľahlivosť zá- leží na skúsenosti a sebadisciplíne muža. Táto metóda môže mať negatívne dôsledky na psychiku ženy, môže spôsobovať neorgazmy ženy, frigiditu a nespokojnosť s kvalitou sexu u oboch partnerov. Prerušovaná súlož patrí medzi najstaršie a najrozšírenejšie metódy. Vaše detičky skončia takto na brušku alebo vo vreckovke. Nevýhodou je, že spoľahlivosť záleží na skúsenosti a sebadisciplíne muža. NepOčaTIečo tak to urobiť naoPak ako Panna Mária? užiť si a nePočať! Foto IntErnEt 136 inspire magazine god issue heaLth

Mirka Hricová Piercing artist v BODY GALLERY, šialenec do body modifikácií Mal/a by som byť všeobecným predmetom zbožňovania, lebo... Výnimočná určite som, ako každý jeden z nás.☺ Ale na- priek tomu, že som vcelku jedinečná z viacerých stránok, za predmet zbožňovania by som sa naozaj nepovažovala. Musí to byť otravné.☺ Koho by si uviedol do Panteónu (chrám bohov) a prečo? Ur- čite by som tam zobrala svojho priateľa, nakoľko radi cestuje- me a spoznávame. A táto stavba je naozaj fascinujúca a hodná návštevy. Za čo by si sa naozaj pomodlil? V modlení význam nevidím, pretože nie som veriaca. Ale ak to môžem podať v zmysle, čo by som si v duši zaželala, bolo by to zdravie, šťastie a harmónia všetkým ľuďom, najmä, na ktorých mi záleží. A určite by som si priala spravodlivosť na svete a koniec utrpenia zvieratiek. Zmluvu s diablom by som uzavrel... Na to by ma naozaj nikto nenahovoril. Takýmto osobám neverím a podľa mňa sa s nimi neoplatí obchodovať za žiadnych okolností. Aj keď nikdy neho- vor nikdy.☺ Nebo – peklo – raj Ja skončím v raji, šťastná a spokojná za život, ktorý som naplno prežila.☺ Ak by som ako astronaut letel do vesmíru, čakal/nečakal by som tam... Vesmír je jedna z najfascinujúcejších vecí na sve- te, takže by som tam letela s veľkou radosťou. Okrem adrenalí- nu, vzrušenia, šťastia, nadšenia a trošky strachu by som očaká- vala taký zvláštny vnútorný pokoj v sebe samej a určte výhľad na nezaplatenie. Vidieť tam ešte nejakých mimozemšťanov alebo letiaceho superhrdinu, výlet by bol dokonalý.☺ Paulína Vinter Dizajnérka značky me&m Mal/a by som byť všeobecným predmetom zbožňovania, lebo... Ak by to nebolo fanatické zbožňovanie (to škodí), potom asi pre hocičo, čo si kto nájde. Ale zbožňovanie je aj tak prisil- né slovo, pre mňa sú dôležité dobré vzťahy s tými, na ktorých mi záleží. Koho by si uviedol do Panteónu (chrám bohov) a prečo? Som voči božstvám a náboženstvám príliš indiferentná na to, aby som svoje vzory uvádzala do týchto sfér. Mojimi vzormi sú moja mama a sestra. Za čo by si sa naozaj pomodlil? Želala by som si, aby ľudia mali toľko roboty, ktorá ich baví, aby nemuseli robiť to, čo ich nebaví. Zmluvu s diablom by som uzavrel... Asi nikdy, veď vo filmoch sa to tiež nikdy neskončilo dobre. Nebo – peklo – raj Tak o tridsať by som chcela mať dom, tr- čiaci zo skaly na talianskom pobreží (raj). A loď – plachetnicu (nebo). A kozub (peklo)! Ak by som ako astronaut letel do vesmíru, čakal/nečakal by som tam... Ak by som stretla Planet express posádku, bola by som milá k Zoidbergovi. Ak by som stretla Anakina Skywal- kera, povedala by som mu, aby si dával viac pozor na Dark Side. A tešila by som sa z farieb naokolo. Lucia Tallová Maliarka (víťazka Maľby roka 2013 VUB) Mal/a by som byť všeobecným predmetom zbožňovania, lebo... Pretože si to zaslúžim.☺ Koho by si uviedol do Panteónu (chrám bohov) a prečo? Všetkých, ktorí so mnou musia mať „božiu“ trpezlivosť. Za čo by si sa naozaj pomodlil? Zdravie, šťastie, lásku! Zmluvu s diablom by som uzavrel... Zmluvu s diablom by som bez výčitiek uzavrela za ďalších 48 hodín navyše zakaž- dým pred deadline. Nebo – peklo – raj Middle of nowhere. Ak by som ako astronaut letel do vesmíru, čakal/nečakal by som tam... Ufonauta Juliusa Kollera. Roman Kováč DJ M.Bulwa Mal/a by som byť všeobecným predmetom zbožňovania, lebo... Výnimočný je moje druhé meno, prosto M. Bulwa, čo viac chcieť.☺ Koho by si uviedol do Panteónu (chrám bohov) a prečo? Nemám vzor, ktorý by som sledoval alebo zbožňoval. Je veľa výnimočných ľudí, sú okolo mňa a všetci sa tam nezmestia. Ale možno by som do Panteónu uviedol moju priateľku, aby nena- dávala, že som ju nespomenul.☺ Za čo by si sa naozaj pomodlil? Ťažko povedať, modlenie mi v živote a v ťažkých časoch asi nepomôže, ale keď k tomu prí- de, nebudem dlho váhať. Zmluvu s diablom by som uzavrel... Ja s diablom spávam, nepotrebujem zmluvu. A keď niečo potrebuje, tak sa ma spýta! Nebo – peklo – raj O sto rokov budem prezidentom a všetci ľudia na svete budú šťastní.☺ V každom prípade sa chcem po- kúsiť o to, aby tu po mne niečo ostalo. Chcem byť lepší ako tí, čo sú lepší ako ja. Ak by som ako astronaut letel do vesmíru, čakal/nečakal by som tam... Čakal by som táborák, živánsku a zopár ľudí na dobrú párty! Katarína Križanovičová Fotografka Mal/a by som byť všeobecným predmetom zbožňovania, lebo... Toho zbožňovania by som sa asi trochu bála, evokuje mi to záverečnú scénu príbehu Parfém. Čo sa týka tej výni- močnosti: mám neskutočný talent pamätať si rôzne prkotiny, útržky rozhovorov, citáty s filmov, aj po X rokoch – často hrám úlohu Priateľa na telefóne. Koho by si uviedol do Panteónu (chrám bohov) a prečo? Ne- viem, Cimrmana? Tiež je taký abstraktný. Za čo by si sa naozaj pomodlil? Momentálne sa naozaj vrúc- ne a pravidelne modlím, aby mi neodišiel laptop. Vypol sa mi aj pri zodpovedaní týchto otázok. Zmluvu s diablom by som uzavrel... Mám dlhý zoznam vecí, a podmienkou by bolo to, že by som mohla použiť žolíka v prí- pade, že vykonám nejaké ozaj veľké dobro. Či dobro diabla vlastne nezaujíma? Tak nič. Nebo – peklo – raj Raj, to je jasné. Do neba sa mi asi nepodarí a bojím sa aj, že by tam bola nuda. V raji sa dá žúrovať. Ak by som ako astronaut letel do vesmíru, čakal/nečakal by som tam... Ťažko povedať, ale určite si tam beriem uterák! Mal/a by som byť všeobecným predmetom zbožňovania, lebo... V čom si výnimočný? Koho by si uviedol do panteónu (chrám bohov) a prečo? Za čo by si sa naozaj pomodlil? Aby sa stalo/nestalo. Tebe či niekomu inému. Zmluvu s diablom by som uzavrel... Kvôli čomu a za akých podmienok by si si potriasol rukou s rohatým. nebo – peklo – raj. Kde sa vidíš o sto rokov? Ak by som ako astronaut letel do vesmíru, čakal/nečakal by som tam... Mimozemšťanov, veľké nič, Laiku v rakete... Reality check magazine with a difference PeoPLe

Márius Kopcsay Novinár, spisovateľ a hudobník Mal/a by som byť všeobecným predmetom zbožňovania, lebo... Tak ako väčšina ľudí, dosiaľ som zotrvával v úprimnom presvedčení, že dôvody môjho zbožňovania sú zjavné a vše- obecne známe. Možno by som mal byť – tak ako mnoho iných – zbožňovaný za to, že som nič neukradol, nevytuneloval, ba ani som nekandidoval v žiadnych voľbách. Takisto by ma mali úprimne zbožňovať politici, prípadne biznismeni, ktorým som tak veľa dovolil svojím hlasom odovzdaným vo voľbách, resp. svojou ľahostajnosťou a občianskou pasivitou, tým, že som im nekládol väčší odpor. Hoci som sa o to verejným vyjadrovaním svojich názorov usiloval, zrejme to nestačilo. V každom prípa- de ma môžu výnimočne zbožňovať ľudia, pre ktorých som výni- močný. Napríklad moje deti. A platí to aj naopak. Koho by si uviedol do Panteónu (chrám bohov) a prečo? Niekoho z komikov, ktorí sa dokážu vysmievať z čohokoľvek, vrátane seba. Je to čoraz vzácnejšia vlastnosť, pretože dnes prevláda opačný trend brať samého seba smrteľne vážne. Vy- plýva to z kultu nedotknuteľnosti a egocentrizmu, ktorý v ľu- ďoch pestuje konzum a reklama. Napríklad taký Felix Holzmann bol vizionár absurdného humoru. Hoci vytvoril svoje naoko hlú- pejšie alter ego, v skutočnosti ním inteligentne parodoval ľud- skú hlúposť. Smiech nám umožňuje zmieriť sa s realitou, lebo ako vravia cimrmanovci, ak sme na niečo krátki, môžeme si z toho aspoň spraviť srandu, čo platí ako o smrti, tak aj o po- litike. Keby som mal byť aspoň trochu vážny, uviedol by som do Pan- teónu kohokoľvek, kto dnes prejavuje ochotu a vôľu páchať dobro napriek tomu, že sa to v dnešných časoch javí také zby- točné, keďže zlo zanecháva oveľa výraznejšie stopy a je nákazli- vé. Ľudí, ktorí pomáhajú chorým, starým, závislým, vychovávajú deti, alebo ľudí, ktorí vyzbierajú vrecia odpadu v rezervácii i na- priek tomu, že ju ostatní dementi opäť zasvinia. Za čo by si sa naozaj pomodlil? Aby nik z mojich blízkych ne- ochorel. A tiež za to, aby sa spoločnosť stala aspoň trochu kul- túrnejšou, pretože by sa nám v nej ako zázrakom žilo oveľa ľah- šie a príjemnejšie. Zmluvu s diablom by som uzavrel... Ak by mi sľúbil a pomohol vrátiť okamihy, v ktorých som niekomu inému ublížil alebo mu nevenoval dostatočnú pozornosť. Nebo – peklo – raj Najradšej by som sa videl na zemi. Kedysi, ako malého chlapca, ma otec presviedčal, že človek sa dožije aj dvesto rokov, keď sa nerozčuľuje, nefajčí a dá si denne po- hár červeného vína. Zľakol som sa, lebo nech som sa akokoľvek snažil, vždy som sa na niečo nazlostil. Dnes to kompenzujem aspoň tým červeným vínom, azda som si už odpil aspoň na 400 rokov dopredu. Ak by som ako astronaut letel do vesmíru, čakal/nečakal by som tam... Neprekvapilo by ma, keby som stretol finančnú skupinu, ktorá tam rozbieha biznis a skupuje planéty, alebo de- velopera, ktorý by tam staval železobetónovú alumíniovú prí- šeru, nejaký Jupiter Park alebo Saturn Tower. Ale ak mám byť predsa len na niečo zvedavý, potom by som chcel vedieť, ako sa javí realita v rozmeroch, ktoré nie sme schopní vnímať – ako sa javí svet v mierke, ktorá zodpovedá elementárnym časti- ciam, alebo naopak, v mierke makrokozmickej. Naše vnímanie a naša skúsenosť sú silne ohraničené a ohraničujúce a brzdia nás tam, kde by naše poznanie chcelo ísť ďalej. Ale možno to tak má byť. — Dušan Klimo Kováč (dieľňa Perunis) Mal/a by som byť všeobecným predmetom zbožňovania, lebo... V prvom rade si vôbec nemyslím, že by som mal byť vše- obecným predmetom zbožňovania, aj keď ľudia kedysi verili, že kováči majú nadprirodzené sily. Bolo to preto, že za pomoci mágie v tmavej dielni a pomocou živlov ako oheň, voda, vzduch dokážu vdýchnuť kovu život a doslova z neforemného mate- riálu, ktorý je inak veľmi ťažko opracovateľný, dokážu vyrobiť prakticky všetko, čo im dovolí fantázia. Dnes je to už trochu inak. Zvyčajne ma skôr ako fantázia obmedzuje rozpočet klien- tov. Kováči sa ocitli na okraji spoločnosti, hádam preto, že je to drina, človek páchne sírou a je špinavý ako čert. Mne osobne v momente, keď dokončím výrobok, pripadá na chvíľu všetko ako rozprávka so šťastným koncom a mám pocit, že som na- plnený blahom z toho, že tu niečo pekné po mne ostane, a že som sa mohol sebarealizovať. Koho by si uviedol do Panteónu (chrám bohov) a prečo? Myslíte z ľudí? Myslím, že v dnešnom trende konzumnej spo- ločnosti si takéto miesto nezaslúži asi nikto. Iste je mnoho ľudí, ktorí si zaslúžia uznanie a rešpekt za ich prácu alebo obetu, no tým by mohla stačiť aj Nobelova cena alebo niečo podobné.☺ Ak niekto pomocou vedy alebo rozumu či umu vyrieši problé- my, ako je hlad, smrteľné choroby či nedostatok pitnej vody, alebo dokáže z ľudskej mysle nadobro odstrániť chamtivosť, tak taký človek by sa v mojich očiach stal bohom. Za čo by si sa naozaj pomodlil? Každý si pod pojmom mod- lenie predstavuje asi niečo iné... Ja sa veľmi modliť nezvyknem, ale pravdou je, že zvyknem prosiť. Síce sám neviem, koho pres- ne, no snažím sa otvoriť myseľ a srdce a úprimne poprosím. Zvyknem prosiť za rôzne veci od zdaru pri práci, zdravie, vy- riešenie rôznych zamotaných medziľudských vzťahov, dokonca aj o peniaze :D Myslím, že s týmto prístupom rozhodne niko- mu neublížim, aspoň vedome nie. No a potom tu je podľa mňa ten druhý a podstatnejší krok, a to je vlastná snaha a sila niečo zmeniť, byť poctivý a dôsledný, a tak podľa mňa každý človek môže dosiahnuť všetko, po čom túži. Samozrejme, ak sú mu bohovia naklonení a predtým pekne poprosil...☺ Zmluvu s diablom by som uzavrel... Tak to ja neviem, pravde- podobne by mi muselo ísť o holý život, vtedy človek pristúpi asi na všetko, aby sa ešte na chvíľu zachránil. Nebo – peklo – raj Tak s touto predstavou, že ma niekto pri bráne pustí dnu alebo pošle do pekla, sa veľmi nestotožňujem. Možno by som sa ho snažil ukecať. No neviem, či by to po- mohlo. S najväčšou pravdepodobnosťou budem hniť v matičke zemi, a ak by som bol aspoň na to dobrý, aby zo mňa neskôr vyrástol strom, aj tak dobre. Ak by som ako astronaut letel do vesmíru, čakal/nečakal by som tam... V prvom rade by som sa bál, že zhorím už pri štarte, lebo nejaký Jožko zle zapojil káblik (prepáč, Jožko, nič proti tebe), potom by zrejme prišiel pocit eufórie a beztiaže. Ten pohľad by pravdepodobne stál za ten prvotný strach. Ča- kal by som asi všetko a nič. Vo vesmíre je podľa mňa možné čokoľvek. Reality check Mal/a by som byť všeobecným predmetom zbožňovania, lebo... V čom si výnimočný? Koho by si uviedol do panteónu (chrám bohov) a prečo? Za čo by si sa naozaj pomodlil? Aby sa stalo/nestalo. Tebe či niekomu inému. Zmluvu s diablom by som uzavrel... Kvôli čomu a za akých podmienok by si si potriasol rukou s rohatým. nebo – peklo – raj. Kde sa vidíš o sto rokov? Ak by som ako astronaut letel do vesmíru, čakal/nečakal by som tam... Mimozemšťanov, veľké nič, Laiku v rakete... 138 inspire magazine god issue PeoPLe

Račianska 22/A 831 02 Bratislava www.kabinetkabinet.sk

HYBRID & DIESEL PREDBEHNITE DOBU CITROËN DS5 HYBRID4 Nevšedné línie, nevídaný technologický pokrok a vzácna elegancia. Citroën DS5 je navrhnutý tak, že posúva hranice sveta automobilov. Ako dôkaz prináša svoju pozoruhodnú technológiu Full Hybrid Diesel s 200 k, pohon 4 kolies, vypúšťa len 99 g emisií CO2 /km. Vojdite do nového sveta s Citroënom DS5. * Prestížne nemecké ocenenie Zlatý volant 2011 v kategórii Životné prostredie. ** 1. miesto v rámci Auto Bild 2012 Design Award v kategórii sedany a kombi. Kombinovaná spotreba: 3,8 – 7,3 l/100 km a emisie CO2 : 99 – 169 g/km. Maximálny kombinovaný výkon 200 koní. CRÉATIVE TECHNOLOGIE www.citroen.sk auto roka 2011 podľa časopisu BILD* ocenenie za dizajn podľa časopisu Auto Bild**