MÚZA 2/2014

MÚ MÚZA ZA Vydáva Považské múzeum v Žiline v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja ročník 2 2/2014 POZNÁVACÍ ELEKTRONICKÝ ČASOPIS O HISTÓRII A KRÁSACH ŽILINSKÉHO REGIÓNU

OBSAH Poznávací elektronický časopis o histórii a krásach žilinského regiónu Zodpovedný redaktor: Ing. Ladislav Cimerák, PhD. Autori textov: Ing. Mária Adamová Mgr. Martina Bernátová Mgr. Jakub Bielik Mgr. Michal Jurecký Mgr. Katarína Kendrová Michaela Koláriková Ing. Dušan Lichner, CSc. Mgr. Peter Šimko Mgr. Katarína Zacharová Fotografie: Anna Kucharčíková a archív Považského múzea v Žiline Editor: Mgr. Martina Bernátová Jazyková redaktorka: Mgr. Michaela Koláriková Grafický dizajn: Eva Brezániová Redakčná rada: Mgr. Martina Bernátová Mgr. Michal Jurecký Mgr. Michaela Koláriková Mgr. Peter Šimko Mgr. Katarína Zacharová Foto na obálke: Anna Kucharčíková Výstava Krása pravekej keramiky, Frýdek-Místek, júl september 2014 ©Považské múzeum v Žiline, 2014 Mgr. Mgr. Andrea Slaná – MÚZA SLOVO REDAKTORA KRÁSA PRAVEKEJ KERAMIKY POTULKY PO STARÝCH CESTÁCH V OKOLÍ ŽILINY, III. časť ČO SME NEVEDELI O BUDATÍNSKEJ KAPLNKE AKO PLYNIE ČAS – BYTČIANSKY KAŠTIEĽ VZÁCNY FRAGMENT Z MAMUTIEHO KLA DIGITÁLNE MÚZEUM V BUDATÍNE VÝROBNÉ DRUŽSTVO ĽUDOVÁ TVORBA VO VEĽKOM ROVNOM KONFERENCIA „DEJINY CESTNEJ DOPRAVY NA SLOVENSKU” ROK 2014 V ZNAMENÍ NOVÝCH EXPOZÍCIÍ 3 4 8 10 14 18 19 21 23 24

SLOVO REDAKTORA • Mgr. Peter Šimko Považské múzeum v Žiline otvorilisteužtretiečíslonášhointernetovéhočasopisu, vktorompopularizujemevýsledkynašejodbornej činnos- ti. Verte či neverte, ale zadobu pol rokasme saopäť malič- kými krokmiposunuliďalej. Opäťsmeobjavili niečo, načo ľudstvozabudlo. Alezostalotoskrytépod zemou či napo- liciach archívov. Nie je nás päťdesiat, ako v historickom ústaveakadémievied, je nás lenokolodesať, ktorí savenu- jeme nášmu regiónu Horného Považia z hľadiska archeo- lógie, histórie, etnológie, zoológie či botaniky. Andrea Slaná sa venovala pravekým keramickým nádobám, ktoré máme v našich depozitároch. Výstupom jej výskumu bola výstava v Muzeu Beskyd Frýdek-Místek, ktoré je naším projektovýmpartnerom. Článokv Múzejepísomno-obra- zovým pendantom tejto výstavy dostupný aj v našom domácom prostredí. Michal Jurecký, ako sám píše, začal skladať „puzzle“ dejín kaplnky v areáli Budatínskeho hra- du. Podarilo sa mu nájsť cenný dokument z roku 1803, vktoromsanachádzapopiskaplnkyodvonkajšiehovzhľa- du až po posledný koberec na zemi. Výskum realizoval vsúvislostisozačatímobnovykaplnky, ktorúúspešnepro- jektovo a realizačne pripravil náš zriaďovateľ a vlastník objektu – Žilinský samosprávny kraj. Z obdobia socializ- mu, kedy vo Veľkom Rovnom pôsobilo výrobné družstvo Ľudová tvorba, pripravila odborný článok Katarína Ken- drová. Jasomspracovalďalšiuzostarýchzaniknutýchciest v okolí Žiliny. Do nášho múzea sa v priebehu tohto roka dostal aj nález fragmentu mamutieho kla z Tepličky nad Váhom. O tomto nálezea mamutochvšeobecnepripravila článokzoologičkaMáriaAdamová. Za posledný polrok sme mali aj veľa práce odlišného charakteru, čo niektorým kolegom neumožnilo do Múzy prispieť. Tieto aktivity síce ovplyvnili rozsah časopisu, na druhej strane však umožnili vložiť do nej články repor- tážneho charakteru. Najviac času a energie sme venovali činnostiam spätým v našej angažovanosti v projekte Digi- tálne múzeum. Okolo 10 000 kusov našich zbierkových predmetov od apríla podstupuje tortúru digitalizačného procesu, čojeoproti iným múzeám niemalýpočet. O tom, koľko administratívnej a kurátorskej práce obnáša prípra- vaapriebehdigitalizácie, informujeKatarínaZacharová. Rok 2014 bol pre Považské múzeum kľúčový. Zdá sa, že sa konečne podarilo prelomiť múzejné pološero na Hor- nom Považí. V apríli sme našu ponuku rozšírili o múzeum dopravy. Síce malé, ale životaschopné. Podarilo sa tým však naplniť cieľ, ktorý si položila ešte riaditeľka múzea Vlasta Kristenová v 60. rokoch 20. storočia. Nech žilinský región, križovatka ciest, železničný uzol, sídlo bývalej Vy- sokej školy dopravnej, má prezentovanú aj dopravu v mi- nulosti. Dňa 13. júla 2014 sa po siedmich rokoch konečne dostali prví návštevníci do Budatínskeho hradu, konkrét- ne do obnovenej veže. O tejto monumentálnej rekon- štrukcii s úplným rešpektovaním pamiatkových hodnôt objektu sme informovali v minulom čísle. Momentálne prebieha výmena expozície v Radenovom dome v Čičma- noch a prestavba sídla expozície v Terchovej. Sme si vedo- mí, že tieto hektické zmeny sa odohrávali často na posled- nú chvíľu a priebežne vznikajúce problémy sa dolaďovali za pochodu. Veríme však, že podniknuté zmeny naštar- tujú čoraz viac sa zlepšujúci vzťah verejnosti ku kultúre, dedičstvunašichpredkov. Milí čitatelia, Pohľad z Budatínskej veže na časť Budatína, Žiliny a rieku Váh Foto: Anna Kucharčíková

KRÁSA PRAVEKEJ KERAMIKY Mgr. Andrea Slaná • Považské múzeum v Žiline Foto: Anna Kucharčíková a archív PMZA 4 Pojem keramika všeobecne označuje výrobky z plastického materiálu – hliny. Názov pochádza z gréckeho slova „keramos“ = hlina, keramické výrobky a „keramus“ = hrnčiar. Vďaka archeologickým nálezom sa na území severozápadného Slovenska stretávame s unikátnymi hrnčiarskymi výrobkami. V zbierkach Považského múzea v Žiline sú významnou mierou zastúpené najmä hrnčiarskou produkciou lužickej kultúry z doby bronzovej a halštatskej. Z laténskeho obdobia pochádza keramika ľudu púchovskej kultúry. Výber týchto unikátnych výrobkov bol základom pre usporiadanie výstavy Považského múzea v Žiline s názvom „Krása pravekej keramiky“, inštalovanej v Českej republike vo výstavných priestoroch partnerského Muzea Beskyd vo Frýdku- Místku.Výstavakonanávmesiacochjúlažseptember2014sastretlaspriaznivýmohlasomnávštevníkov. Tradičné hlinené nádoby sa počas celého praveku zho- tovovali modelovaním v ruke. Vyrábali sa výlučne lepe- ním z pásov hliny, menšie tvary iba z jedného kusa hliny. Bola to domáca výroba, ktorá využívala miestne suroviny. Do vyčistenej, preplavenej a vypracovanej hliny sa podľa potreby pridávalo ostrivo – kremičitý piesok rôznej hrúb- ky. Po preschnutí sa povrch nádoby zdobil a upravoval leštením, či hladením. Výroba keramiky si vyžadovala zdroj tepla. Najstaršia keramika sa nevypaľovala v špeciálnych hrnčiarskych peciach, ale na otvorených ohniskách zakladaných na povrchu terénu, neskôr v zahĺbených jamách, v hlinených peciach milierového typu a nakoniec v kupolovitých pe- ciach s kúreniskom oddeleným od vlastnéhovypaľovacie- ho priestoru. Preto v rôznych obdobiach a v rozličnom civilizačnom a geografickom prostredí dosahovala vyššiu či nižšiutechnologickúaestetickúúroveň. Experimentálne sa dokázalo, že malé hrnčiarske pece pracovali veľmi ekonomicky. Pred vlastným vypaľovaním bolo potrebné keramiku dostatočne vysušiť. Vypaľovanie Keramické nádoby patrili k základným potrebám každodenného života dávnych spoločenstiev. S roľníc- kym spôsobom života sa keramika stala bežnou súčasťou domácností. Hlinené nádoby na varenie a uschovávanie potravín začali u nás ľudia vyrábať už pred viac ako 7000 rokmi. Krehký materiál ju však predurčoval ku krátkej životnosti. Keramické nádoby a častejšie iba ich úlomky boli už od neolitu najbežnejším druhom hmotnej kultúry, ktorú registrujeme na pravekých lokalitách. Kvantita ke- ramického materiálu vychádza z jeho samotného charak- teru. Nádoby boli ľahko zničiteľné, ale ich zlomkysú v pô- vodnom prostredí takmer nezničiteľné. I keď sa oprávne- ne predpokladá, že značná časť keramického sortimentu sa vyrábala mnohými individuálnymi výrobcami, predsa sa v produkcii keramiky prejavovali vtedajšie všeobecné trendy a regionálne špecifiká. Do výroby prenikali aj impulzy zo susedných a niekedy i vzdialenejších oblastí, napríklad zo Stredomoria. Preto je keramika predmetom stálej pozornosti archeológov, ako spoľahlivý nástroj na sledovaniechronologickýchakultúrnychvzťahov. Keramika lužickej kultúry

sa realizovalo pri teplotách od 500 do 900°C. Farba keramiky alebo prípadné farebné škvrny nemusia svedčiť ospôsobea kvalitevypaľovania. Bolazávisláod chemické- ho zloženia hliny. Oxidačné vypaľovanie – za prístupu vzduchu určujú svetlé až červené farebné odtiene. Povrch nádob vypálených v uzavretej atmosfére – redukčne, bol sivý až čierny. Vypaľovanie na ohniskách trvalo 3 – 5 ho- dín,vpeciachpribližne6 hodín. Svedkom hrnčiarskej výroby sú pece, resp. iné vypaľo- vacie zariadenia. Z amorfnej hliny, prímesí a vody bol vy- tvorenýtvárnymateriál, ktorýbol pomocouohňafixovaný dopožadovanéhotvaru. Peceskupolou,predpecnou jamouasádzacímotvorom boli na Slovensku bežné už v eneolite. Podobné pece sa konštruovali aj vdobe bronzovej. Pri vypaľovaní keramiky dochádzalo v prípade nedodržania všetkých technologic- kýchpostupovi kvýrobenepodarkov. Vymodelovaná keramika bývala ešte pred vypálením zdobená. Výzdobné motívy boli rôznorodé a sú často ur- čujúcim znakom pre identifikáciu kultúrnej príslušnosti keramickýchzlomkov. Nádobyboli zdobenérytými i plas- tickými motívmi, maľované a zriedkavo boli na nich apli- kovanékovovépliešky. Z hľadiska spoločenskej deľby práce je dôležitá otázka produkcie keramických výrobkov. Remeselná dokonalosť viacerých hlinených nádob poukazuje na skutočnosť, že už v tomto období existovali špecializovaní remeselníci – – hrnčiari. Okrem nich početní výrobcovia produkovali keramikuibapresvojuvlastnúpotrebu. Hrnčiarstvolužickejkultúry V období kultúr lužického kultúrneho komplexu tvorí keramika podstatnú časť nálezového fondu. Výroba kera- miky dosiahla v lužickej kultúre najvyššiu technologickú, remeselnícku a estetickú úroveň. Jej použitie bolo mno- hostranné. Predpokladaná funkcia neurčovala len tvar a veľkosť nádob, ale už aj výber a zloženie suroviny použi- tej pri jej výrobe i samotný technologický postup. Pri vý- robe väčších úžitkových nádob bola hlina obohacovaná organickými prímesami. Obsahovala však hlavne neorga- nické prímesi, piesok a drobné kamienky. Tým sa menili vlastnosti materiálu, jeho súdržnosť a zvýšená odolnosť pri teplotných výkyvoch. Praktické použitie určovalo aj intenzituvýpalu. Hlinená šálka, Považská Bystrica (pohrebisko), 12. – 10. storočie pred n. l., lužická kultúra Hlinená amfora – popolnica, Kotešová-Nivy (pohrebisko) 11. – 10. storočie pred n. l., lužická kultúra Dvojuchá amfora, Púchov, Pod Lachovcom (pohrebisko), 2. pol. 13. – 11. storočia pred n. l., lužická kultúra Hlinená nádobka a dvojdielna miska, Považská Bystrica (pohrebisko), 12. – 10. storočie pred n. l., lužická kultúra 5

Zhľadiskapraktickéhovyužitiamožnozásobnúfunkciu pripísať väčším nádobám – vázam, zásobniciam, hrncom, amforám, dvojkónickým nádobám, džbánom. Na prí- pravu potravy slúžili najmä hrnce a misy. Pri konzumácii potravy sa využívali misy, džbánky, šálky. Veľká časť výrobkov s bohatou výzdobou mohla mať i dekoratívny charakterasilnúsymbolickúfunkciu. Vzhľadom nadvaodlišnénálezovézdroje,sídliskáapo- hrebiská, sa keramické nálezy často schematicky rozde- ľujú na nádobyúžitkovéhocharakterua špeciálne – rituál- ne keramické výrobky. Označované aj ako hrobová kera- mika. Sídlisková keramika, z hľadiska typologickej škály disponuje väčšou variačnou šírkou najmä zásobnicových, hrncovitých a misovitých tvarov. Hlavný rozdiel medzi sí- dliskovou a hrobovou keramikou spočíva v odlišnej tech- nológii výroby. Pre hrobovú keramiku je charakteristická nižšiaintenzitavypáleniaapestrejšiakombináciavýzdob- nýchprvkov. Aj keď jezrejmé, ževäčšina hrobovej kerami- ky mala svoju špeciálnu rituálnu funkciu, s výnimkou popolnícaichpokrývokvšakzostávaneznáma. 6 Jednouchá amfora, Beluša-Pechová (pohrebisko) 8. – 7. storočie pred n. l., lužická kultúra Hlinená amfora – popolnica, Sedmerovec-Háj 12. – 10. storočie pred n. l., lužická kultúra Hlinená zásobnička, Nezbudská Lúčka-Hradské 1. storočie pred n. l., púchovská kultúra Šálka, Divinka-Ohrádza 1. storočie pred n. l., púchovská kultúra Hrnčiarstvopúchovskejkultúry Po stránke technologickej i štýlovej hrnčiarstvo v hor- skej časti Slovenska na začiatku mladšej doby železnej vychádzalo z výrobných tradícií oravskej skupiny doby halštatskej. Aj v priebehu doby laténskej sa udržiava výroba v ruke robenej keramiky, vypaľovanej prevažne v redukčnom prostredí. Úžitkové nádoby boli zhotovo- vané z pieskovitej hliny s prímesou kremencových ka- mienkovapomerne kvalitnevypálené. Stolová keramika – – misy, džbány, amfory a šálky sa vyhotovovali z jemne plavenej hliny a mali obvykle tmavý leštený povrch, zdobený rytou, žliabkovanou a plastickou výzdobou. Štýl tradičnýchhrnčiarskychvýrobkovsapozdĺž hornéhotoku Váhuzachovalaždokoncadobylaténskej. Už od začiatku strednej doby laténskej sa aj na tomto území objavujú pôvodnou technikou napodobňované importované, na kruhu zhotovené keltské vzory, hlavne grafitovanéhrnceamisysvonvyhnutýmokrajom.

V neskorej dobe laténskej dominujev karpatskom pro- stredí laténska materiálna kultúra a spolu s prejavmi pô- vodného obyvateľstva vytvára svojráznu okrajovú oblasť východokeltskej laténskej civilizácie, nazvanej púchovská kultúra. Výrazný prejav má najmä v hrnčiarstve, ktoré preberá tvarové a výzdobné prvky a zároveň si osvojuje nové technológie výroby tenkostennej stolovej keramiky. Tá býva zhotovená na rýchlo rotujúcom hrnčiarskom kruhu,vdielňach, ktorépracovalivoviacerýchstrediskách púchovskejoblasti. Okolo prelomu letopočtov postihla danú oblasť kríza, ktorá výrazne ovplyvnila aj organizáciu remesla a jeho od- byt. Na začiatku doby rímskej sa ešte sporadicky stretáva- me s točenou keramikou. Je však obmedzená len na určité formy a od kvalitných neskorolaténskych výrobkov sa vý- razneodlišuje. Nádobysú na kruhu lenobtáčané, maľova- náagrafitovanákeramikasaprestalavyrábať. V ďalšom priebehu existencie púchovskej kultúry sa prejavujú vplyvy susednej przeworskej oblasti a často sa uplatňujú aj predlohy hrubo formovanej dáckej keramiky. Technologická a estetická kvalita hrnčiarskych výrobkov značnepoklesla. Až do dnešných čias sa základné prvky tvorby a techno- lógianezmenili. Keramika púchovskej kultúry Použitáliteratúra: MORAVČÍK, J.: NajstaršieosídlenieobcívokolívodnéhodielaŽilinaodstaršejdobykamennejpostredovek. VlastivednýzborníkPovažiaXX, PovažskémúzeumŽilina2000,s. 123 – 153. PIETA, K.: DiePúchov–Kultur, Nitra1982,s.86–125. PIETA, K: KeltskéosídlenieSlovenska.Mladšiadobalaténska, Nitra2008,s. 185– 190. VELIAČIK, L.:DieLausitzerKulturinderSlowakei, Nitra1983,s. 95– 135. Fotografie z výstavy „Krása pravekej keramiky“, Frýdek-Místek (Česká republika), júl – september 2014 7

POTULKY PO STARÝCH CESTÁCH V OKOLÍ ŽILINY III. časť Cesta Turie – Žilina a Višňové – Žilina • Mgr. Peter Šimko Považské múzeum v Žiline Foto: autor, mapy: magyar országos léveltár/Arcanum Budapest Nad severovýchodným cípom obce nájdeme starú kaplnku,popri ktorej nevediežiadnacesta. Stojíuprostred poľa. Pri pohľadena mapuz 1.vojenskéhomapovaniavšak zbadáme, žecestazTuriadoŽilinypopri kaplnkeskutočne viedla. V tomto čase, v 2. polovici 18. storočia, tu už kapln- ka (alebo kríž) určite stála, lebo je na mape vyznačená. Cesta začínala v Turí pri dnešnom vstupe do roľníckeho Putovanie po starých zaniknutých cestách v okolí Žiliny zavŕšime 3. dielom, a to popisom cesty, pri ktorej sa zachovali aj stavebné pamiatky – kaplnky. Keďže táto cesta nevedie horským prostredím, dodnes po nej ostali v teréne len plytké závozy. Turie je dnes na Žilinu napojené z cesty Žilina – Rajec a ďalšia cesta vedie z Turia doVišňového.VminulostisavšakdalozobcedostaťdoŽilinyinoutrasou,ktoráviedlazápadne„ponad“Višňové aRosinu. Cesta z Turia do Žiliny na 1. vojenskom mapovaní Bytčica Rosina ŽILINA Zakreslenie historických ciest do súčasnej mapy družstva a prirodzene stúpala (jeho súčasným areálom) ku kaplnke. Od kaplnky pokračovala niekoľko stoviek metrov na východ a nad Višňovým sa stáčala na sever. Obchádzala Višňové aj Rosinu. Pri terénnej prehliadke badaťplytkýzávozasi 10 mod kaplnky,vsúčasnostivareáli roľníckeho družstva v Turí. Závoz pokračuje až k Višňové- mu, kdejevšaknarúšanýstrojovýmiprácami napoli (trak- 8

Stopy cesty badateľné na leteckej snímke na rozhraní chotárov Rosiny a Višňového Pohľad na súčasný stav severovýchodne od Kaplnky sv. Rochusa (závoz je skrytý v kroví) Kaplnka sv. Rochusa (pohľad napravo od obrázka vľavo) 9 torová orba), avšak stará cesta tu tvorí akúsi brázdu lemovanú krovinami. Smerom na se- ver vidieť na leteckých snímkach príznaky cesty, ktorá ústila v uličke medzi Družinskou ulicou a roľníckym družstvom v Rosine. Ďalej cestapokračovalasmerom naseverpoza Rosi- nu. Pri dnešnom cintoríne bolo rázcestie, pri ktoromsanachádzalakaplnka –anachádzasa tu dodnes. Označovaná je ako morová kapln- ka z 2. polovice 18. storočia. Jedna vetva cesty stúpala na kopec nad Rosinou, druhá pokra- čovala vpravo popri potoku Malá voda. Na za- čiatku Rosinysmerom od Žilinysa k tejtodru- hej vetve pripájala cesta z Rosiny a Višňového a pokračovala do dnešného lesoparku Chrasť (vtedy vrch Dubová), kde sa na ňu napájala prvá vetva vedúca od kríža. Cesta ďalej viedla cez Veľký diel (dnes ulice Univerzitná a K Pa- ľovej búde) do mesta Žilina. Na Veľkom dieli bolaužv18.storočíajeajdnesmenšiakaplnka pri tejto ceste (resp. pri chodníku). V 2. polo- vici 19. storočia máme na mape zaznačenú pri tejto ceste, v mieste stretu oboch vyššie spo- menutých vetiev (dnes je to v blízkosti križo- vatky ulíc Univerzitná a Na Veľký diel) ďalšiu kaplnku (dnestakzvanálurdskákaplnka, kto- rá bola údajne postavená až po 1. svetovej vojne). Kaplnka sv. Rochusa pri Turí je datovaná do začiatku 18. storočia (postavená mohla byť po cholere v rokoch 1710 – 1711). Podľa legendy však bola postavená už v 2. polovici 17. storočia, keď bol pánom hradu Strečno František Vešeléni, manžel ŽofieBosniakovej.Tosvedčíostarobylosticesty, ktorásapoužívalaešte vpolovici 20.storočia. Cestamedzi ŽilinouaVišňovýmjeznámoupútnickoucestouužtristorokov.Videozáznamommámezdokumentovanú napr. púť z roku 1942, ktorej sa zúčastnil aj vtedajší prezident Slovenskej republiky Jozef Tiso. V 20. rokoch 20. storočia pri nej postavili Paľovu búdu a v roku 1928 aj Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie, ktorá sa nachádzala na vedľajšej vetve tejtocesty,dnesjevrekreačnej časti lesoparku. Cestamedzi TurímaŽilinouobchádzalaRosinuaVišňové,abybolačonajkratšia. Malaviacerovetievavychádzaloz nej viacero vedľajších ciest, ktoré sa však v dobe, kedy cesty neboli budované, nedali od nej nijako odlíšiť. Preto sú na starých mapách vyznačené rovnakou farbou, hoci niekedy ústili medzi domami, inokedy v lese. Cesta z Višňového, vedúca cez Rosinu a napájajúcasazápadnealeboseverozápadneod Rosiny nacestu z Turia, pokračujúcdo Žiliny, máaj svoj duchovný rozmerpútnickej komunikácie.

ČO SME NEVEDELI O BUDATÍNSKEJ KAPLNKE • Mgr. Michal Jurecký Považské múzeum v Žiline Foto: Anna Kucharčíková a archív PMZA 10 Dejiny tejto pozoruhodnej, hoci nenápadnej stavby dodnes skladáme ako „puzzle“. Informácií je pomerne málo. Archív Budatínskeho panstva bol zničený pri sil- ných bojoch v nepokojných rokoch 1848 – 1949. Okrem toho bol aj významne poškodený celý hrad. Kaplnky sa to príliš nedotklo, pretože ostreľovanie od juhu, spoza Váhu, si odniesol predovšetkým južný barokový palác. Ani súčasnéarchívy neposkytujúveľazáznamov, ktoré by odhalili z histórie kaplnky niečo nové, rovnako ako dote- raz publikovaná literatúra. Franko Víťazoslav Sasinek pí- še, že hradná kaplnka bola postavená v roku 1745, keďže tá stará, umiestnená na neurčitom mieste v hrade, nepo- stačovala pre panstvo a ich služobníctvo, ktoré sa úmerne srozširovaním hradurozrástlo. Tiežďalej uvádzapatrocí- nium, alebo zasvätenie kaplnky, ktoré bolo venované Ne- poškvrnenému počatiu Panny Márie a že kaplnka patrila dofarnostivKysuckomNovomMeste. Z ikonografických prameňov máme zachovaných viacero pohľadníc a fotografií zo začiatku 20. storočia, ktoré nám umožňujú pohľad na kaplnku tesne pred a po posledných úpravách hradného areálu, ktoré dal vykonať gróf Gejza Čáki. Najstaršie vyobrazenie kaplnky je na obraze vo fondoch Považského múzea v Žiline, kde sv. Floriánhasí Budatínskyhrad. MnohoľudíprichádzadoparkuvBudatíneprezrieťsihradnýkomplexaaninetuší,žesúčasťouareálujeajbaro- ková kaplnka.Ako väčšina hradov, aj ten náš sa delí na horný a dolný. Hradné jadro s vežou a priľahlými palácmi tvorí spravidla horný hrad. Opevnenie s hospodárskymi budovami sa nazýva dolným hradom. Na západnej stranesevernéhokrídla,tzv.hospodárskejbudovy,sanachádzazaujímavábudovakaplnky. Sv. Florián, detail, 2. polovica 18. storočia, zo zbierok PMZA Natomtoobrazezdruhejpolovice18.storočiajemožné vidieť hrad zo severnej strany, kde dominuje predo- všetkým hospodárske krídlo so vstupnou bránou už spo- menutého„dolnéhohradu“ajsmostíkomcezvodnúprie- kopu, ktorý sa podarilo odkryť a zdokumentovať archeo- logickým výskumom. Na pravom spodnom nároží na mieste kaplnky je vyobrazená vyvýšená stavba so sedlo- vou strechou bez vežičky s trojicou okien. Od druhej svetovej vojny sa kaplnka prestala používať a od 60. rokov 20. storočia spolu so západnou časťou hospodárskej bu- dovy slúžila potrebám vtedajšieho štátneho okresného archívu, ktorýtusídlildoroku2003. Kaplnka v 50. rokoch 20. storočia bola adaptovaná pre potreby vtedajšieho okresného archívu Foto: Štátny archív v Bytči, pobočka Žilina

11 Vprvej časti zápisuo filiálkev Budatíne je napísané, že verejná kaplnkasa nachádzala narohua jepripojená k se- vernej časti hradu Budatín, pričom bola vnútorne aj stre- chou oddelená od ďalších budov, predovšetkým proti požiaru. Jej dĺžka a šírka boli takmer rovnaké a nena- chádzala sa tu nijaká krypta. Túto kaplnku dal postaviť Pečať nitrianskeho biskupa Františka III. Xavera Fuchsa z kameňa osvietený a vznešený gróf Anton Suňog, dedič- ný majiteľ Budatínskeho panstva, v roku 1745 a dňa 8. septembratohorokujuvysvätil farárzKysuckéhoNového MestaAndrej Najzer. Opis zvonkajšej strany hovorí o tom, ako bola kaplnka vybudovaná z pevného materiálu, kde steny boli pevné so štvoricou veľkých a trojicou ďalších menších zaklenu- týchokien.Vežaanivežičkasatunenachádzalavtomčase žiadna, keďže pre potreby kaplnky bili zvony, ktoré viseli na hradnej veži. Vchod do kaplnky bol z hradu z južnej chodby cez vysoké a široké dvere, ktoré boli chránené kovovými hasprami. V ďalšej časti vizitácia hovorí o interiéri kaplnky. Uvádza sa v nej, že dlažba bola štvorcová a nachádzali sa tu dva chóry. Jeden vyšší, murovaný, ku ktorému viedol vchodzchodbysmerujúcejzhornej,západnej časti, ktorý slúžil pre urodzených pánov. Druhý, nižší, bol pod muro- vaným chórom s prístupom z lode kaplnky. Zdobili ho ornamenty, obrázky a vročenie 1766. Stáli tu lavice ako to bývazvykomvkostoloch. Dnessav kaplnke nachádza len jednaempora, ktorá je prístupná z časti západného krídla. Je teda možné ju stotožniť so spomínaným murovaným chórom. Spodný, drevený chór bol pravdepodobne veľmi nízky, možno vo forme vyššieho schodu, ktorý slúžil zadným radom veriacich,abyajonivideli, čosadialopočasbohoslužby. Sakristia sa nachádzala za východnou stenou kaplnky v časti dnešnej hospodárskej budovy. Z nej viedla dvojica vchodovpozdĺžoltára. Tieto vchody boli zamurované v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, keď bol priestor kaplnky aj západnej časti hospodárskej budovy adaptovaný pre potreby štátneho okresného archívu. Miestnosť samotnej sakristie bola zlúčená so susednou, čím vznikla jedna veľká miestnosť. Loď kaplnky dopĺňala jednoduchá drevená katedra, aby sadalakedykoľvekprenášať. V kaplnkesa nachádzal len jedenoltár, celý murovaný, zdobený jemnou rezbárskou prácou, a zlátený. Na ňom v akomsi výklenku stála socha sv. Jána Nepomuckého, so striebornými strapcami a hviezdami a s belasým pláš- ťom. Prekrývalojusklo,abysanaňuneprášilo. Tento istýoltár jezasvätený Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie, ktorej milostiplný a pôvabný obraz visel na stene nad menzou. Na oltári stál prenosný vyrezávaný svätostánok blankytne modrej farby zdobený striebor- nými hviezdami, na dverách celý zlátený. Uzamykali ho hasprou. V hornej časti boli vyobrazené pšeničné klasy zviazané vínnou révou, zlátené a striebrené, tu a tam doplnené vlnkami, v strede sa nachádzal maľovaný nápis Ježišovi ľudí spasiteľovi (Iesu Hominis Salvatoris) a tiež vyrezávaný obraz ukrižovaného Krista. Na pravej a ľavej strane svätostánku stáli dvaja pozlátení anjeli náročne rezbársky spracovaní. Jeden nesie železné náradie na pečenie hostií a druhý vinársky lis. Celý oltár dopĺňal nad svätostánkom už spomenutý veľký a vkusný obraz Nepo- škvrnenéhopočatiaBlahoslavenej PannyMárie, ktorýko- runovalo okobožejprozreteľnosti. Naoltáristálošesťmosadznýchsvietnikovaďalšiešty- ri strieborné pre potreby bohoslužieb. Lampáše boli dva. Jeden strieborný, ako osvetlenie pre ctihodných pánov, druhýstarýbezpotrebyzdobeniazmosadze. Vsakristiisanachádzalaskriňaprebohoslužobnýriad, Súčasný výskum dokázal, že architektúra kaplnky sa do dnešných čias príliš nemenila. Dnes tvorí jej interiér jednoloďový priestor, ktorý nemá osobitne oddelené presbytérium, teda priestor okolo oltára, vyhradený pre duchovných. Nachádzasatu balkón, nazývanýajempora. Kaplnka je zaklenutá tromi oblúkovými poliami valenej klenby. Výmaľba sa zachovala v existujúcich omietkach, ajtolenvofragmentoch. Ideozvyškyiluzívnehoarchitek- tonického rámovania oltárneho obrazu, steny boli maľo- vanéokrovou farboua klenbovéoblúky lemovali sivohne- dé pásy. Hrany luniet zvýrazňovali široké pásy, sprevá- dzanéšpirálovouvýzdobou. Atusanašedoterajšiepoznatkyviacmenej končili.Ako vyzerala kaplnka v minulosti, čo sa v nej nachádzalo, ako vyzeral hlavný oltár, a kde sa nachádzala sakristia? To sú otázky, na ktoré sme nevedeli dať úplnú odpoveď. Našou úlohou bolo teda zistiť, kde by sa mohli nachádzať doku- menty, ktoré by nás priviedli k novým skutočnostiam. Jednouz možností byboli zachovanékanonickévizitácie, ktoré sa na farnostiach nie vždy dochovali, časť mate- riálovsmatrikamiprešladoarchívov,aletobololentorzo. Do roku 1788 mala farnosť v Kysuckom Novom Meste viaceré filálky, medzi ktoré patrili aj Budatín a Brodno. Po tomto roku sa vyčlenila samostatná farnosť v Brodne, ktorejsúčasťousastalafiliálkaBudatín. Oslovenímsúčas- ného správcu farnosti Brodno ThLic. Jozefa Šošku sa po- dariloobjaviťkanonickúvizitáciuzroku 1803. Jej štúdiom sme sa dozvedeli odpovede na niektoré predošlé nezod- povedanéotázky. Vo vizitácii je opísaná kaplnka z exteriéru aj interiéru, rovnako aj bohoslužobné vybavenie a výzdoba. Na konci vizitácie je podpis aj s pečaťou vtedajšieho nitrianskeho biskupaFrantiškaIII.XaveraFuchsa.

Pohľad na východnú stenu kaplnky, kde sa nachádzal oltárny obraz Strop kaplnky Pohľad na západnú časť kaplnky s emporou Vstup na emporu z južnej chodby 12

ktorá slúžila aj pre uloženie liturgického oblečenia, ktoré vroku1766vyhotovilactihodnápani barónka. Medzi zariadenie kaplnky patrili tiež zlátený kalich, cibórium, okrúhla cínová tácka – orbikulus, kadidlo, ná- dobka na tymián – navikula a lampáš zo zliatiny, tiež sklenené ampulky na víno a vodu. Bohoslužobné rúcha mali bielu farbu so zlatými strapcami, červenú, zelenú, obyčajnú bielu a čiernu. K nim patrili aj štóly, manipuly, kvadráty. Tiež sa tu nachádzali viaceré alby, humerály, korporály a iné bohoslužobné textílie a nakoniec nechý- bali liturgické texty a knihy ako boli misál, liturgické ta- buľky a slovenský evanjeliár. Pred schodom k oltáru boli na zemi položené dva koberce, jeden zelený a druhý tu- recký.Tiežtubolaaj koženástolička. Záber na kanonickú vizitáciu, originál sa nachádza na fare v Brodne 13 Napriek tomu, že kaplnka bolazasvätená k úcte Nepo- škvrneného počatia Blahoslavenej Panny Márie, teda 8. decembra, hlavné slávnosti sa konali 8. septembra na sviatok Narodenia Panny Márie. V tento sviatok boli pre kaplnkuvBudatínepridelenéajplnomocnéodpustky. Podľa ďalšieho paragrafu v kanonickej vizitácii sa ve- riaci riadili nasledovným bohoslužobným poriadkom: každú nedeľu prichádzal slúžiť omšu jeden zo ctihod- nýchotcovfantiškánovŽilinskéhokláštora, ktorýmplatili fundáciu 30 florénov z panskej pokladnice. Omšu slávili okolo jedenástej hodiny pre veriacich z neďalekej dediny Chlmec a tiež z dediny Budatín. V sobotu v tejto kaplnke slúžili bohoslužbu za zomrelých príslušníkov rodiny Suňog. Vo vizitácii sa tiež spomínajú dve sochy svätého Jána Nepomuckého, ktoré dali postaviť páni Budatínskeho panstva. Jeden sa nachádzal pred vstupom do hradu, druhý na mieste ľudovo nazývaným Na Kamencoch. Pred domom Martina Fulira bol obraz svätej Starosty, alebo aj Wilgefortis, ktorá je znázorňovaná ako ukrižovaná mladá žena s bradou. Je to síce pravdepodobne neexis- tujúcasvätica,alepredovšetkýmvČeskuaRakúsku jemi- moriadneobľúbená. Vbudatínskej filiálkebrodňanskej farnosti bolovroku 1803 256 katolíkov a 37 nekatolíkov, 51 zosobášených párov. Svetským patrónom farnosti v obci Budatín bol toho času vznešený pán Anton Čáki, večný a dedičný vlastníkBudatínskehopanstva. Vďaka tomu, že sa nám zachovala spomenutá kano- nickávizitáciavofarnosti Brodno, môžemesitedadoplniť vedomosti o tom, ako kaplnka v Budatíne vyzerala na za- čiatku 19. storočia, pred všetkými úpravami fasád v kla- sicistickom duchu, či pred zničením barokového paláca a následných rekonštrukciách. Sme radi, že vieme, ako vyzeral hlavný oltár a výzdoba kaplnky. Veríme, že aj naďalej sa nám bude dariť postupne skladať spomenuté „puzzle“ informácií o tejto jednoduchej, napriek tomu krásnej sakrálnej stavbe, ktoré budeme môcť onedlho prezentovať návštevníkom Považského múzea v Žiline podlhoočakávanej rekonštrukcii, ktorá je podporená z fi- nančného mechanizmu Nórskeho kráľovstva a zdrojov Žilinskéhosamosprávnehokraja. Použitáliteratúraapramene: KanonickávizitáciafarnostiBrodnozroku1803.UloženávarchívefarnostiBrodno. FIALA, IZAKOVIČOVÁ, MARSINA: Budatín.VlastivednýčasopisXIV., 1965. CHURÝ, S.: Budatínskyzámokapanstvovpolovici17.storočia. In: Slovenskýnárodopis49 2/2001. JURECKÝ, M.: Duchovnéslužbyžilinskýchfrantiškánovv18.storočí. In:VlastivednýzborníkPovažiaXXIV, Žilina2009. KOČIŠ, J.: OdČachtícpoStrečno. Osveta, 1989. KÖNYÖKI, J.:Aközépkorivárak.Budapešť1906. KRISTENOVÁ,V.: Budatínskyzámok.In:VlastivednýzborníkPovažiaX. LOMBARDINI,A.:Budatyn.In: SlovenskéPohľady, 1884. MEDNYANSKÝ,A.:MalebnácestadoluVáhom.Tatran, 1981. MENCLOVÁ, D.: Príspevokktypológiihradov,zámkovakaštieľovnaSlovensku. In: Hrady,zámkyakaštielenaSlovensku. Martin1973. REK, J.: I.Budatínčoosada.In:Tovarišstvo1793– 1895. SASINEK,V. F.: II.Budatýnčohrad.In:Tovarišstvo1793– 1895.

Výrobné družstvo ĽUDOVÁ TVORBA vo Veľkom Rovnom (1952 – 2007) • Mgr. Katarína Kendrová Považské múzeum v Žiline Foto: Kronika fotografií obce Veľké Rovné 14 Pre jeho založenie bolo rozhodujúce využitie výrobnej haly na začiatku obce, ktorú pôvodne postavila účastinná spoločnosť NEKTÁR za podpory amerických drotárov. Tá neskôr slúžila aj vzniknutému drotárskemu družstvu, ktoré v roku 1922 splynulo s NEKTÁROM do jedného podniku pod názvom DROTÁR. Podnik však v roku 1926 zanikol. Budova tak zostala prázdna až do založenia textilného družstva, ktorého počiatky siahajú do roku 1949. Ešte rok predtým o prázdnu budovu prejavili záu- jem podnikateliav oblasti textilnej výroby, a to Tschörner z Liberca a Brož z Brna. Následné zákony o znárodnení a zákaze súkromného podnikania ich spoločné zámery prekazili. Napriek tomu Eduard Tschörner spolu s pred- staviteľmi obce a ďalšími obyvateľmi požiadal družstvo Ľudovoumeleckýpriemysel s ústredímv Bratislaveozria- denie pobočky vo Veľkom Rovnom. Už v roku 1949 v nej začalo pracovať pätnásť žien z domácnosti pod vedením vyslaného majstra Valenta. Začínali v provizórnych prie- storoch a k dispozícii mali iba niekoľko starých úzkych drevených krosien, ručné kolovrátky a jedno ručné sno- vadlo. Ichprvýmivýrobkami boli károvanéšatkynahlavu zozvyškovýchpriadzí. Už v roku 1950 došlo k rozšíreniu výroby a prijatiu ďal- šíchpracovníčok.Vroku 1951 hlavnéstrediskovBratislave zmenilosvoj názovnaĽUDOTEXazneznámychdôvodov chcelo prevádzku v obci zlikvidovať. Vtedajšie vedenie sa preto rozhodlo vytvoriť vo Veľkom Rovnom samostatné družstvo s názvom ĽUDOVÁ TVORBA. Stalo sa tak 24. novembra 1952. K družstvu boli zároveň pridružené pre- vádzky závodu ĽUDOTEX vo Valaskej Belej, v Turčian- skych Diviakoch a v Martine. O založenie ĽUDOVEJ TVORBY sa významne pričinili najmä Jozef Ninis a Jozef Harvánek. Harvánek sa zároveň stal jej prvým predse- dom. Už v počiatkoch existencie malo družstvo niekoľko členov vedenia, technických a administratívnych pracov- Výrobné družstvo Ľudová tvorba vo Veľkom Rovnom zaoberajúce sa textilnou produkciou malo v obci dlhú tradíciuaponúkalozamestnanieväčšineženskejpopulácieobceiširšiehookolia. níkov. Postupne tiež došlo k rozšíreniu výroby, zvýšeniu stavu pracovníkova k vypracovaniu plánu rozvoja. V roku 1954 zamestnávalo už 224 ľudí. V roku 1956 bola po via- cerýchproblémochdokončená novávýrobná budovapod cestou, ktorá mala slúžiť ako pradiareň, neskôr sa z nej stala prípravňa. V tom istom roku bol za predsedu druž- stvazvolenýAlojz Bernát. Súčasne,vrámci rozsiahlej me- chanizácie strojového zariadenia, ručné krosná nahradili mechanické tkacie stavy na elektrický pohon. Hoci išlo o stroje vyradené vtedajšími národnými podnikmi, druž- stvo vďaka nim mohlo rozšíriť sortiment výroby a zaviesť množstvo novýchvýrobkovv zložitomväzbovom a fareb- nom vzorovaní. Dochádzalo k neustálemu zvyšovaniu počtu nových automatických stavov a ďalšieho strojo- vého zariadenia, k modernizácii tkáčovne a rozrastaniu prevádzok. V prvej, pôvodnej drotárskej budove, bola umiestnenákonfekciakusovýchvýrobkovavjejprístavbe sklad hotových produktov aj s expedíciou. Okrem hor- ného závodu nad cestou bola začatá výrobná činnosť aj v dolnom závode pod cestou, krátko po dostavbe prvej haly, v spomínanom roku 1956. Koncom 50. rokov podnik tak pozostával z nasledovných prevádzok: bavlnárska tkáčovňa a prípravňa nad cestou, vlnárska tkáčovňa a prí- pravňa pod cestou, pradiareň mykaných priadzí a farbia- reň priadzí v pradenách. Rozsahom výroby v družstve a v pobočných závodoch sa už v tomto období ĽUDOVÁ TVORBA stala najväčším textilným družstvom v rámci vtedajšieho Československa. V období rokov 1960 – 1970 vystavala ďalšie výrobné, skladové a administratívne objektyv závode pod cestou. Všetky tieto práce boli robe- né svojpomocne pracovníkmi družstva, bez nároku na mzdu. Najväčší investičný rozvoj družstvo dosiahlo v 70. rokoch 20. storočia. Vtedy vstúpilo do spolupráce s cen- trálnymi projektovými a dodávateľskými organizáciami pre textilný priemysel a to KIO ELITEX Liberec a CEN- TROPROJEKT Zlín, ktoré podporovali ďalší rozvoj druž- Administratívna budova VD Ľudová tvorba Horný závod VD Ľudová tvorba

15 stva dodaním projektov a nových technológií. Vďaka výstavbe novej farbiarne priadze s moderným strojovým zariadením sa družstvo pri farbení stalo nielen sebestač- ným, alezabezpečovalo farbeniepriadzeaj pre inépodni- ky. Druhou najrozsiahlejšou investíciou bola výstavba šlichtovne osnov, centrálnej tkáčovne a modernej admi- nistratívnej budovy s kuchyňou, jedálňou, kanceláriami a sociálnym vybavením. Preinvestovaných bolo takmer 15 miliónov korún, nové strojové zariadenia boli financova- né osobitne. Celý tento súbor budov bol dostavaný do ro- ku 1980. Ešte v roku 1974 do funkcie predsedu družstva nastúpil po Alojzovi Bernátovi Ján Gumančík, dovtedajší hlavný účtovník – ekonóm, za ktorého družstvo dosiahlo veľký rozmach. Centrálna tkáčovňa už bola orientovaná na bavlnársku výrobu a produkciavlnárskych tkanín bola vo Veľkom Rovnom zrušená. V tomto období bol sorti- ment výrobkov družstva naozaj bohatý a v roku 1980 zamestnávalo už viacako 800 pracovníkov, takmervýluč- ne ženy. V roku 1984 družstvo zakúpilo nové automatické krosná a žakárový stroj na výrobu slučkových tkanín (výrobkov froté). Žakárový mechanizmus zároveň umož- ňoval tvoriť na výrobkoch veľkoplošné plastické vzory. Výrobu slučkových tkanín zaviedlo družstvo do pro- dukcieakoprvénaSlovensku. V družstve a jeho pobočkách sa vyrábali bavlnené tkaniny ako šatovky a kanafasy na vrchné ošatenie, obru- sy, stolové súpravy, prestierania, nábytkové, poťahové a dekoračné textílie (napr. aj poťahy na autosedadlá), prikrývky na pohovky, tkaniny na posteľnú bielizeň, do- konca bavlnené plienky, pričom družstvo bolo na Sloven- sku najväčšímvýrobcom kvalitných kuchynských utierok a uterákov, najmä z froté, ale aj vaflových a veľký podiel mala tiež výroba osušiek. Ročne v družstve zhotovili až 160 000 uterákov a 66 000 osušiek. Už názov družstva napovedá, že vo výrobkoch sa aplikovali predovšetkým ľudovéumelecképrvkyamotívy.V 80. rokoch, kedydruž- stvovykazovalo pomernevysoký zisk, zrealizovala saďal- šia a zároveň posledná výstavba, vrátane výpočtového strediska,dezinatúryavývojaatiež novávýrobnáhalapre úpravňuazušľachťovňutkanín. V priebehu existencie družstva boli jeho súčasťou aj viaceré vedľajšie závody. Hneď po založení ĽUDOVEJ TVORBY vznikol v Brne Expedičný sklad hotových výrob- kov, ktorý tu však existoval iba do roku 1956. V roku 1952 bolo v Brne zriadené tiež Stredisko vývoja a dezinatúry. Jednotlivé atraktívne vzory tvorili dezinatér, vzorkári a tkáči na vzorkárskych krosnách. Pre veľkú vzdialenosť bolo však v roku 1984 zrušené a následne vytvorené vlastné stredisko dezinatúry v obci. Závod Valaská Belá už ako pobočný závod ĽUDOTEXU Bratislava vstúpil do družstva pri jeho založení. Vyrábali sa tu najmä šatky, ručníky, uteráky, plachtovina, neskôr i plienky a konfek- cia. V roku 1956 sa tu dokonca začal brúsiť olovnatý kriš- táľ. Neskôr sa z podniku vyčlenilo samostatné sklárske družstvo pod názvom KRIŠTÁĽ Valaská Belá. Uvoľnená hala po sklárskej výrobe sa začala využívať ako tkáčovňa avroku1986závodzamestnávaluž 101pracovníkov. Štvrtý závod v Turčianskych Diviakoch, podobneakovoValaskej Belej, bol závodom ĽUDOTEXU a bol začlenený do ĽU- DOVEJ TVORBY už pri jej založení. V jednej hale tu bola zriadená vlnárska tkáčovňa, kde sa vyrábali vlnené tkaniny, tiež deky a obuvnícke súkna. Textilná výroba tu všakbolavroku1975zrušenápreodbytovéťažkosti. Aj závod v Martine bol pôvodne pobočkou ĽUDO- TEXU a špecializoval sa na výrobu ručnej modrotlače. Z rovnakých dôvodov zanikol v roku 1959. V roku 1965 sa k ĽUDOVEJ TVORBE pričlenil závod v Partizánskej Ľupči, ktorý fungoval 10 rokov. Jeho produktmi boli tkané koberce z odpadových nití a zo zvyškov plošných textílií. Závod v Dlhom Poli nadväzoval na už predtým zriadenú prevádzku vyšívarne, išlo však o výstavbu nového pod- niku. Tu fungovala vlnárska tkáčovňa s prípravňou, kde Pobočka v Dlhom Poli Konfekčná dielňa v hornom závode Výrobky pobočky v Martine

pracovalo 45 žien a 5 mužov. V priestoroch, ktoré pri- pomínali skôr väčšiu dielňu a kde sa pracovalo na starých tkáčskychstavochvyradenýchz hlavnéhodružstvav Rov- nom, vyrábali tzv. otomanové prikrývky a vlnené kabá- tové látky. Posledný závod, v Hornej Tižine (Terchová), bol zriadený na konfekciu kusovýchvýrobkovatovpries- torochbývalej školy. ĽUDOVÁ TVORBA v čase svojho rozkvetu takto ne- priamo zamestnávala ďalších viac ako 200 pracovníkov. Všetky tieto pobočky mali veľký podiel na úspechoch družstva. Aby plnilo svoj rozsiahly plán činnosti, neza- obišlo sa bez spolupráce v oblasti rôznych technolo- gických prác s ďalšími viac ako 30 podnikmi v bývalom Československu. Výrobky ĽUDOVEJ TVORBY mali odbyt nielenv rámci republiky, ale aj za jej hranicami. Pred rokom 1989 sa družstvo orientovalo hlavne na východné trhy, po roku 1989 si muselo hľadať nové odbytištia. K najvýznam- nejším odberateľom patrili podniky na území Slovenska a Česka a nemalý podiel tvoril aj vývoz do zahraničia, ktorý v určitých obdobiach dosahoval až 40 %. Na export išli najmä utierky, uteráky a prestieradlá. Vyvážalo sa predovšetkým do krajín bývalého Sovietskeho zväzu, Juhoslávie, Rakúska, Bulharska a inde. Na konci 20. sto- ročia družstvo vyvážalo až 90 % svojej produkcie do cu- dziny, najmä do Česka, Rakúska, Nemecka, Slovinska a Francúzska. Froté uteráky sa vyrábali napríklad aj pre firmy Niveaa Pepsi Cola, utierky, uterákyaposteľná bieli- zeň pre armádu SR. V tomto období družstvo zamest- návalouž lenokolo300pracovníkov. Družstvo podporovalo aj kultúrny život v obci. V roku 1957 založilo folklórny súbor ROVŇAN, úspešný nielen na domácej pôde, ale aj v zahraničí. Výrazne sa zaslúžilo o výstavbu nových bytov pre svojich zamestnancov a pre zamestnancov družstva SVETOM. V priebehu rokov 1978 1988 bolo vystavané sídlisko s 240 bytmi. Finančne tiež prispelo na výstavbu materskej školy a neustále zlepšo- valopracovnépodmienkysvojichzamestnancov. V90. rokochdošlovdružstvekvýraznémuobratuvsú- vislostiscelkovoupolitickousituáciouvštáteahospodár- skym systémom. V tomto období nastala aj významná zmenavovedúcich funkciách. Dodôchodkuodišiel dlho- ročný výrobný námestník a podpredseda družstva Jozef Majstrík a v roku 1993 zomrel aj dlhoročný predseda Ján Gumančík. Obdobie, v ktorom pôsobil vo funkcii predse- du družstva, bolo mimoriadne úspešné. Za jeho pôsobe- nia zaznamenalo družstvo výrazný rozvoj, zúčastnilo sa mnohých výstav, získalo rad významných ocenení. Ján Gumančík sa zaslúžil tiež o zriadenie prevádzky výroby autopoťahova žakárovúvýrobu textílií. Vďaka nemu bola zriadená aj konfekčná dielňa pod Ivorom, ktorá tu fungo- vala približne 5 rokov. Po jeho smrti sa v priebehu krát- keho obdobia vystriedalo na poste predsedu niekoľko osôb (Milan Janták, František Jandzík, Štefan Korček), poslednou predsedníčkou bola Mária Fialová. Po roku 1990 došlo tiež k redukcii výroby z dôvodu vrátenia nie- ktorých výrobných objektov pôvodným vlastníkom a k odpredaju ďalších. V rokoch 1991 – 1995 boli postupne zrušené všetky zostávajúce vysunuté závody, teda v Ter- chovej,Valaskej BelejavDlhomPoli. V posledných rokoch 20. storočia družstvo napriek kvalite výrobkov začalo vykazovať značnú stratu. V ro- koch 1992 – 2001 bola v celkovom objeme až 44,216 miliónov Sk. Muselo splácať preklenovací devízový úver, dlhy z minulých rokov (najmä voči SZVD Bratislava), penále a na základe transformačného zákona aj vyplácať majetkové vyrovnávacie podiely členom družstva. Vzrástli aj vstupné náklady (bavlnárska priadza, farba), stroje mali náročnú údržbu a prevádzku a svoju úlohu zohrávala aj vysoká konkurencia na trhoch textilných výrobkov, zaplavených lacnými produktmi. Celé toto obdobie bolo poznačené trvalým nedostatkom financií a veľkým objemom nevyplatených pohľadávok. Hoci plány na oživenie výroby a konsolidáciu družstva boli nasvete, už sa ich nepodarilozrealizovať. Družstvosa ne- dokázalo so všetkými spomínanými problémami vyrov- nať a v roku 2005 nastúpil proces jeho likvidácie. Defini- tívnezaniklo16.augusta2007. Pohľad do výroby 16

Použitáliteratúra: BAUCOVÁ,Z.: RadostnábilanciaRovňanov.In:Výrobnédružstevníctvo, 1978,r. 24, č. 1,s.7. FROLKOVÁ, I.: Konkurujemekvalitou. In:Verejnáspráva,1999,č. 14.,s. 24. GUMANČÍK, J.: Pozdravodsusedov. In: Svetom(Zborníkk40.výročiuvýrobnéhodružstva SVETOMvoVeľkomRovnom).Martin:Osveta1980,s. 63– 69. KNUPP,V.: NovávýrobavĽudovejtvorbe. In: Smer, 1984,r. 36,č. 223,s. 5. MAJSTRÍK,J,akol.:ĽudovátvorbaVeľkéRovné. 33s. ŠTRICOVÁ,V.: Preradosťiúžitok. In: Svetsocializmu, 1979,r. 28, č. 43,s. 8 9. TARABÍKOVÁ,A.: Prežijemerok2000?Výrobnédružstevníctvo, 2000,r. 46, č. 12,s. 4. ZEMAN, M.: Ľudovátvorbajubiluje. In: Smer, 1978,r. 30,č. 2,s. 1. Výrobky VD Ľudová tvorba 17 Spomienky bývalých zamestnancov Ľudovej tvorby.

AKO PLYNIE ČAS... BYTČIANSKY KAŠTIEĽ M • gr. Martina Bernátová Považské múzeum v Žiline V tomto čísle časopisu MÚZA vám predstavíme pohľadnice Bytčianskeho kaštieľa, ktorý je klenotom renesančného staviteľstvanaSlovensku. Dal hopostaviťFrantišekTurzovrokoch 1571 – 1574 namiestestaréhogotickéhohradu, ktorýbol opustený a vypálený. V roku 1627 prevzal Bytčiansky kaštieľ aj s panstvom Mikuláš Esterházy vďaka sobášu s Kristínou Ňáriovou, vdovou po Imrichovi Turzovi. V roku 1868 Esterházyovci predali bytčianske panstvo aj s kaštieľom Leopoldovi Popperovi. Od roku 1950 je Bytčiansky kaštieľ majetkom štátu. V roku 1970 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. DnesjevmajetkuMinisterstvavnútraSlovenskejrepublikyasídlivňomŠtátnyarchívvBytči. Foto: archív PMZA a Anna Kucharčíková 30. roky 20. storočia 30. roky 20. storočia Keď vstúpite na nádvorie kaštieľa, padne na vás smútok. Tak nádhernou stavbou by sme sa mohli pýšiť. Miesto toho chátra a človek sa radšej ponáhľa preč. V roku 1974 napísal riaditeľ archívu Jozef Kočiš vo svojej knihe Bytčiansky zámok: „Roku 1974 uplynulo od postavenia zámku 400 rokov... Želáme si, aby sa zámok zaodel do rúcha, ktoré zodpovedá jeho históriiadnešnémuvýznamu.“Ubehlo40rokovazámoknasvojerúchostáleeštečaká... 1926 16. 10. 2014 16. 10. 2014 16. 10. 2014 18

VZÁCNY FRAGMENT Z MAMUTIEHO KLA • Ing. Mária Adamová Považské múzeum v Žiline Foto: autorka Mamut srstnatý (Mammuthus primigenius) Zdroj:http://www.nature.ca/notebooks/english/woolly_p0.htm Medzi najznámejšie prehistorické zvieratá poslednej doby ľadovej patria mamuty. V popularite im konkurujú lendinosaury,trilobityči šabľozubémačkovitéšelmy. Mamut srstnatý (Mammuthus primigenius) je prvým živočíchom praveku, ktorý bol opísaný v roku 1799 ne- meckýmprírodovedcomJohannomBlumenbachom. Mamuty spoločne s mastodontmi, početnými archa- ickými formami a súčasnými slonmi tvoria uzavretú sku- pinu cicavcov, ktorú označujeme ako chobotnance (Pro- boscidea). Do dnešných čias prežili len tri druhy slonov (zaradené do dvoch rodov – Elephas a Loxodonta), ktoré predstavujú posledné relikty kedysi značne rozšírenej skupiny cicavcov. V treťohorách a štvrtohorách dosiahli takmer celosvetový výskyt, nikdy však neprenikli do Au- strálie aAntarktídy. Náčrt rozšírenia Mamuta srstnatého (Mammuthus primigenius) počas neskorého pleistocénu Zdroj: http://www.txessrevolution.org/Microfossil_Activity2 V súčasnosti sa vyskytujú len v juhovýchodnej Ázii a takmer na celom africkom kontinente južne od Sahary. Presný pôvod chobotnancov nie je dosiaľ známy. Prvý zástupca rodu Mammuthus je známy od spodného plio- cénu (pred 4 500 000rokmi). Predstavujetak jedinývyhy- nutý rod, ktorý vymizol len v pomerne nedávnej minu- losti. Mal vysokú schopnosť prispôsobovať sa menia- cemu životnému prostrediu. V súčasnosti poznáme se- dem druhov mamutov: Mammuthus subplanifrons, Mammuthus africanavus, Mammuthus rumanus, Mam- muthus meridionalis, Mammuthus trogontherii, Mam- muthuscolumbi,Mammuthusprimigenius. Často bol zobrazovaný na maľbách a soškách. Dosa- hovaldĺžkuaž 5,4 mavýšku 2 – 3,5 m. Malpribližne30cm dlhé hnedé chlpy (na chrbáte dosahovali dĺžku až 90 cm) a veľmi jemnú podsadu, ktorá ho spoločne s 2 cm hrubou kožou a 10 cm hrubou vrstvou podkožného tuku chránila pred mrazom. Výška samcov v kohútiku bola v rozmedzí 2,7 – 3,4 m. Podľa biometrických vlastností kostí mal dospelýsamechmotnosť6ton. Pozdĺž riek Moravy a Váhu pred viac ako 25 000 rokmi tiahli obrovské stáda mamutov z maďarských nížin na sever do južného Poľska a naspäť. Na ceste za potravou museli prejsť slovenskými údoliami a moravskými úval- mi. Naším územím sa pohybovali stáda s počtom okolo desaťjedincov,vobdobiachsezónnej migráciesatu mohli vyskytovaťajstáda spočtomaž 100 kusov.Ztohtoobdobia bol nájdený vzácny fragment mamutieho kla v naplave- ninách Tepličky nad Váhom. V súčasnosti sa nachádza vstavekonzervovaniaPovažskéhomúzeavŽiline. 19

20 Mamutie kly sú modifikované ako druhé horné rezáky. Tvorí ich masívnydentín,vmenšej mierezmeschrupavky a minerálnych solí. Sklovina sa nachádza len na špičke klov, ale ešte v mladom veku sa úplne obrúsi. Svetový rekord drží kel z Texasu, ktorý je vystavený v Americkom múzeu prírodnych vied v New Yorku, dlhý 4,9 m a je najväčším zubom v celej živočíšnej ríši. Kly takýchto roz- merovsúveľmivzácne. Zväčšadosahujúdĺžku2,4 – 2,7 m, ich bežná hmotnosť je 45 kg. Uvedené údaje sa týkajú samcov, kly samíc sú kratšie, tenšie a menej zakrivené. Mliečne kly dosahovali dĺžku maximálne 10 cm a po dovŕšení jedného roka boli nahradené trvalým chrupom. Tietozubynemali korene,pretorástlipočasceléhoživota. Približneštvrtinadĺžkyklabolazasadenádolebky,odkiaľ ustavičnou tvorbou zubnej hmoty rástli rýchlosťou 2,5 – – 15 cm za rok. Mamuty používali kly na zastrašovanie predátorov, v súperení o lepší zdroj potravya počas obdo- bia párenia. Výskyt mamutov v Liptove a Spišskej kotline pravdepodobne vyústil do trvalého osídlenia neadertál- ského človeka lovcov mamutov. Nie je úplne jasné, aká bola úloha človeka pri vymretí mamutov. Populácie ma- mutov narušené systematickým lovom sa najviac museli vyrovnávať s rýchlou zmenou klímy. Aj napriek tomu, že mamutypatria medzi najlepšiea najviacpreštudovanú skupinu vyhynutých cicavcov, mnohé otázky evolúcie a ďalších aspektov ich života zostávajú nedostatočne zodpovedanéasúzáhadou. Použitá literatúra: KLÍMA, B.: Lovci mamutů z předmostí. Academia, Praha 1990, s. 158. ŠIDA, P.: Lovci mamutov. Ottovo nakladatelství. Praha 2007, s. 119. Detail mamutieho kla Fragment z mamutieho kla

DIGITÁLNE MÚZEUM AJ V BUDATÍNE • Mgr. Katarína Zacharová Považské múzeum v Žiline Foto: Anna Kucharčíková 21 Mnohí návštevníci Považského múzea v Žiline si iste všimli, že počas celej uplynulej sezóny sa stretávali s väč- šími, či menšími obmedzeniami v expozíciách a výstav- ných priestoroch, ktoré súviseli s nižším počtom vystavo- vaných exponátov, prípadne úplným zatvorením niekto- rých expozícií. Od septembra 2013 až do júna 2015 totiž v našom múzeu prebieha digitalizácia zbierkových pred- metov, čo v praxi znamená čistenie, fotenie a skenovanie exponátovšpeciálnymitechnikami. Digitalizácia kultúrneho dedičstva je národný projekt spolufinancovanýzprostriedkov Európskej Únie v rámci Operačného programu Informatizácia spolo- čnosti – OPIS. Z hľadiska kvality a rozsahu digitalizácie ide o výnimočný projekt, aký sa zatiaľ neuskutočnil v žiadnej inej krajine EÚ. Hlavným cieľom projektu je digitalizácia najvýznamnejších múzejných, galerijných a knižničných zbierok. V rámci múzeí je cieľom projektu vytvoriť tzv. digitálne múzeum, ktoré bude fungovať ako jednotná platforma uchovávania, dlhodobej archivácie a sprístupňovania informácií o zbierkových predmetoch hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva vybra- ných pamäťových a fondových inštitúcií. „Digitálne mú- zeum“ bude fungovať ako virtuálny depozitár. Obsahom tohto depozitára budú špeciálne zosnímané digitálne záznamy najvýznamnejšej časti múzejných zbierok v 2D a 3D formáte, ktoré budú priamo prepojené s digitálnym vedomostným systémom múzeí Slovenskej republiky. Digitálne obrazy jednotlivých objektov budú uložené v centrálnom digitálnom archíve v správe Univerzitnej knižnice v Bratislave a Múzea Slovenského národného povstaniav Banskej Bystrici. Takýmtospôsobomvzniknú úplne nové možnosti využitia zbierok na ďalšie vedecké spracovanie a zhodnocovanie, vzdelávanie, kultúrny relax,čiprezentáciuapropagáciukrajiny. digitalizačnéhocentravmú- zeu SNM v Banskej Bystrici, ktoré možno považovať za jedno z najmodernejších a najlepšie vybavených digitalizačných pracovísk v Európe, vybudovalo aj jedno z najmodernejších konzervátorsko-reštaurátorských pracovísk, ktorébudúmôcťvyužívaťvšetkymúzeánaSlo- vensku.Veľkáčasťdigitalizačnéhoprocesuprebiehapria- mo v hlavnom digitalizačnom centre v Banskej Bystrici, avšak väčšinu zbierkových predmetov je možné špeciál- nymi externými tímami digitalizovať aj v priestoroch jednotlivých múzeí. V Považskom múzeu je to práve priestor bývalej stálej expozície drotárstva, ktorá sa po Hlavným koordinátorom a realizátorom celého pro- jektu je Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, avšak podieľajú sa na ňom viaceré zbierkotvorné inštitúcie z celej Slovenskej republiky. Cenné zbierkové predmety na digitalizáciu poskytlo 32 múzeí, medzi nimi aj Považské múzeumv Žiline. Celkovo bysadoukončeniaprojektuvjúli 2015 malozdigitalizovať aodbornespracovať175 000exponátov. Vrámci projektusaokrem ukončení projektu opäť obnoví. Každý digitalizačný tím pozostáva z dvoch ľudí: fotografa a konzervátora, pričom tímy v jednotlivých múzeách pracujú na dvojzmennú prevádzku. Digitalizuje sa viacerými metódami. Listiny, fotogra- fie, plagáty, obrazy, známky, mincea peniaze, aleaj výšiv- ky, rôzne líniové textílie a podobne sa digitalizujú dvojrozmerne, ostatné objekty, napr. plastiky, keramika, úžitkové predmety, nábytok atď., trojrozmerne. Zatiaľ čo na dvojrozmerné digitálne snímanie sa využíva špe- ciálnyskener,podobnýkancelárskemu,trojrozmernésní- manie je časovo i technologicky náročnejšie. Realizuje sa pomocou špeciálneho zariadenia, pripomínajúceho sa- mostatný fotoateliér, ktoré sa skladá z niekoľkých fotoa- parátov, špeciálnej podložky, tzv. točne, lasera, rôznych druhov pozadí... Samotnému snímaniu predchádza dô- kladné vyčistenie predmetu od prachu a nečistôt, ktoré zabezpečuje konzervátor. Takto ošetrený predmet sa následne postaví na točňu, ktorá sa pomaly otáča o 10°, čoumožňujesnímaniepredmetuzrôznychuhlov.Vzáve- re sa jednotlivé obrazy pospájajú do trojrozmerného formátu. Najväčšímprínosomdigitálnychobrazovjedno- tlivých predmetov a ich súčiastok je možnosť otáčať ich podľa potreby a zväčšiť, respektíve priblížiť aj detaily, ktorévoľnýmokomniesúviditeľné.

22 Digitalizácii v Považskom múzeu v Žiline predchádza- lo dlhé a náročné prípravné obdobie, ktoré pozostávalo z výberu zbierkových predmetov a vyhodnocovania po- trebyichošetrovania, prípadne konzervovania kurátormi a následné samostatné konzervovanie, ktoré od septem- bra 2013 do augusta 2014 zabezpečovali konzervátori PMZA. Samotná, momentálne ešte stále prebiehajúca realizačnáfáza, začalavmarci 2014apozostávazvyhľadá- vania predmetov v depozitároch, ich následného ošetro- vaniaaprenášaniadodigitalizačnýchpriestorov. Vzáverečnej fázeprojektu budú jednotliví kurátorivy- tvárať digitálne popisy predmetov do centrálneho systé- mu evidencie zbierok. Celú prípravnú a realizačnú fázu tohto projektu zastrešuje tím štrnástich zamestnancov múzea, pozostávajúci z kurátorov jednotlivých zbierko- vých fondov, dokumentátorov, fotografov a konzerváto- rov. Do júna 2015 sa zdigitalizuje a odborne popíše 10 042 zbierkových predmetov v správe PMZA, z toho 4 202 predmetov v 2D formáte a 5 790 predmetov v 3D formáte zo zbierkových fondov archeológie (1 500 ks), histórie (2 080 ks), etnológie (2 300 ks), drotárstva (1 825 ks), histórie dopravy (1020 ks), geológie (100), botaniky (100) azoológie(117 ks). Dopoloviceoktóbra, tedaosem mesia- cov po začatí digitalizácie v múzeu, sa úspešne podarilo zosnímať všetky dvojrozmerné predmety (4 202 ks) a okolo 2 300 trojrozmerných predmetov, teda viac ako polovica z celkového plánovanéhosúboru zbierok. Vďaka spolupráci s digitalizačným centrom mali mnohí návšte- vníci múzea v rámci niekoľkých podujatí možnosť na- hliadnuťdodigitalizačnéhocentraumiestnenéhovpries- toroch PMZA, kde im bol ukázaný samotný proces digitalizáciezbierkovýchpredmetov. Viac informácií o Operačnom programe Informatizácia spoloč- nostinájdetena . www.opis.gov.skalebowww.nsrr.sk

KONFERENCIA „DEJINY CESTNEJ DOPRAVY NA SLOVENSKU” Ing. Dušan Lichner, Csc. / upravené redakciou 23 Šteklivélúčejesennéhoslnkaprivítalivoštvrtok,25.septembra2014nanádvoríSobášnehopalácavBytčiúčastníkov medzinárodnej odbornej konferencie „Dejiny cestnej dopravy na Slovensku“, ktorú zorganizovalo Považské múzeum v Žiline. V hlavnej sále sobášneho paláca zaujali, krátko po 10-tej hodine, svoje miesto, okrem pozvaných účastníkov, ajnávštevníci,záujemcoviaohistóriucestnejdopravynaSlovensku. Po slávnostnom otvorení konferencie a príhovore riadi- teľa Považského múzea v Žiline, Ing. Ladislava Cimeráka, PhD. sa slova ujali pozvaní účastníci so svojimi príspevkami. Problematiku výskumu reliktov starých vozových ciest na strednom Slovensku popísal vo svojom príspevku PhDr. Oto Tomeček z Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Z odborného hľadiska možno tento príspevok hodnotiť tou najvyššou známkou a jeho obsahová úroveň svedčí o svedomitom prístupe autora k výskumnej prácivdanejoblasti. Cestnej doprave v stredoveku na severozápadnom Slovensku sa na vysokej úrovni venoval vo svojom príspevku zamestnanecPovažskéhomúzeavŽiline, hlavnýorganizátor konferencie, historik dopravy Mgr. Peter Šimko. Množstvo zaujímavých informácií, ktoré Mgr. Šimko účastníkom konferencievosvojompríspevkuposkytol, svedčíovysokom záujme autora o výskum v oblasti dejín dopravy, predo- všetkýmcestnejdopravy. Následne bol odprezentovaný príspevok PhDr. Ivety Zuskinovej, ktorý sa zaoberal dejinami dopravy soli z Poľ- ska na Slovensko. Do soľných skladov, ktoré boli napr. v Liptovskom Hrádku a v Žiline, sa soľ dopravovala nielen posuchozemskýchcestách,aleaj napltiach. Ako sa historický pojem Via magna dostal do snáh o prezentáciu kultúrneho dedičstva Slovenska, predniesol vo svojom, síce nie odbornom, príspevku „Magna Via, jej história a budúcnosť“ Doc. PhDr. Jozef Húska, PhD., ktorý zastupoval občianske združenie Magna Via. Autor sa obrátil na mladú generáciu s tým, aby sa mladí nastupujúci odbor- níci viac zaujímali o históriu pamiatok stojacich popri starých cestách na Slovensku a pamätníky zašlej slávy dokázalivyužiťvprospechrozvojacestovnéhoruchu. Druhý blok prednášok otvorila PhDr. MichaelaZávod- ná z Filozofickej fakulty Ostravskej univerzity v Ostrave, ktorý niesol názov „Městská kolejová doprava jako spole- čenský fenomén (přelom 19. a 20. století)“. Autorka sa vo svojom, nevšednom a zaujímavom príspevku, zaoberala prejavmi a náladami obyvateľstvav mestách Brno, Olomouc aOstrava. Zaujímavú tému si pre svoj príspevok zvolil pán Mikuláš Argalács, publicista z Popradu. Podrobne popísal históriu, dôvody pre vznik a krátke obdobie prevádzky najstaršej trolejbusovej linky v Rakúsko-Uhorskej monarchii vo Vyso- kých Tatrách. Podrobne popísal dôvody, ktoré viedli podni- kateľov z Popradu, pánov Viliama Kriegera a Vincenta Matejku, na vybudovanie prvého spojenia Popradu so stre- diskom rozvíjajúceho sa cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách, Starým Smokovcom. Zaujímavýbol popisaj keď len krátkehoobdobiaprevádzkytrolejbusovnatejtolinke. Súkromný bádateľ afanúšik históriedopravyz Prahy, pán Petr Hoffman, predniesol príspevok s názvom „Počátky autobusové dopravy na Slovensku před 1. světovou válkou“. Popísal v ňom na vysokej odbornej úrovni obdobie zavádzania autobusov ako priekopníkov mestskej, prímest- skej a medzimestskej hromadnej dopravy na Slovensku. Veľmi vzácne boli fotografie a pohľadnice prvých autobusov zo Slovenska. V druhom príspevku s názvom „Státní poštov- níautobusovádopravanaSlovenskuvletech1919 – 1932“pán Hoffman opäť na odpovedajúcej odbornej úrovni popísal vznik a rozvoj štátnej poštovej autobusovej dopravy na Slo- venskuvuvedenomobdobí. Historik Považského múzeav Žiline Mgr. Jakub Bielik sa sústredil na taxíkovú dopravu v Žiline. Spomenul mená najznámejších taxikárov a konkrétne značky a typy vozidiel, ktorépomesteakotaxíkyjazdili. Hosť z Nitry, študent 5. ročníka Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa, pán Bc. Michal Ďurčo vo svojom príspevku „Cesta Tisovec – Pohronská Polhora, „Masarykovacesta“, popísalvýstavbucestyvmedzivojnovom období. Povojnovývývoj vautomobilovom priemyslev ČSR asna- hy na Slovensku boli obsahom príspevku pána Ing. Ivana Schustera z Múzea dopravy STM v Bratislave. Autor sa vo svojom príspevku venoval na odbornej úrovni vývoju automobilového priemyslu v Československej republike v období 50-tych až 70-tych rokov 20. storočia. Osobitnú pozornosť venoval aj rozvoju tohto odvetvia priemyslu na Slovensku na príklade takých podnikov ako boli Trnavské automobilovézávodyapodnikTatraBánovcenad Bebravou. Odbornúkonferenciu„DejinycestnejdopravynaSloven- sku“akoprvúkonferenciunadanútémumožnohodnotiťlen vysoko pozitívne. Témy a vysoká odborná úroveň jednot- livých príspevkov svedčí o tom, že aj na Slovensku žije veľa nadšencov a záujemcov o dejiny cestnej dopravy. Túto ich záľubu treba podporovať a výsledky ich, v mnohých prípa- doch, amatérskej zberateľskej činnosti treba propagovať a využívať pri vzdelávaní nových generácií odborníkov zoblastidopravy. Osobitnetrebapoďakovaťvšetkýmorganizátoromkonfe- rencie, predovšetkým zamestnancom Považského múzea v Žiline, a treba vysloviť nádej, že to nebola konferencia posledná. Možnosť zúčastniť sa takejto konferencie určite využijúvbudúcnostiviaceríodbornícizoblastidopravy. Foto: Anna Kucharčíková

ROK 2014 V ZNAMENÍ NOVÝCH EXPOZÍCIÍ • Mgr. Michaela Koláriková Považské múzeum v Žiline Foto: Anna Kucharčíková 24 Považské múzeum v Žiline má za sebou rok plný pes- trých podujatí, aktivít a akcií, ktorými poukazovalo na svoj bohatý zbierkový fond, na rôznorodosť svojich expozícií a vďaka ktorým tiež pozývalo široké spektrum návštevníkovdosvojichobjektov. Výstavnýroksmezačaliv Sobášnompaláciv Bytči, kde autorka výstavy „Archeológ Jozef Moravčík”, archeolo- gička Považského múzeav ŽilineAndrea Slaná, prezento- vala štyridsaťročnú prácu bývalého pracovníka Považ- skéhomúzeavŽiline. Liečivé bylinky a liečiteľské praktiky nášho ľudu tu predstavili etnologička Katarína Kendrová a botanička Viktoria Urbanová prostredníctvom výstavy s názvom „Abytelupokojdala...“. V Sobášnom paláci v Bytči ďalej vystavovali aj mode- lári, miestni zberatelia a žiaci výtvarného odboru Základ- nej umeleckej školy v Bytči. V septembri sme slávnostne inaugurovali poštovú známku s vyobrazením Sobášneho paláca.Vzávererokasi mohli návštevníci prezrieťvýstavu venovanú pamiatkam Slovenska obnoveným vďaka Nór- skymfondom. V apríli tohto roka sme otvorili novú expozíciu historika Petra Šimka Múzeum dopravy v budove želez- ničnej stanice Rajecké Teplice. Už tradičnáoktóbrová tra- sa historickým motorovým vlakom Hurvínek v Rajeckej dolinebolaobohatenázastávkouvtejtoexpozícii. Archeológ Jozef Moravčík (vľavo) a riaditeľ Považského múzea v Žiline Ladislav Cimerák na vernisáži výstavy Výstava „Aby telu pokoj dala...“ Múzeum dopravy v Rajeckých Tepliciach Podujatia v areáli Budatínskeho hradu už tradične v máji otvorila výstava kvetín, bylín, drevín, záhradnej techniky, včelárskych produktov a ukážok aranžovania „Jarná krása”, ktorú sme zrealizovali v spolupráci s OZ Malá Fatra. Výstavné priestory administratívnej budovy múzea v Budatíne dýchali počas šiestich týždňov impre- sionizmom – výstava „Cézanne, Manet, Renoir a iní...“ prilákalamnožstvonadšencovtohtožánru.

25 Výstava Spevavce” na hrade Strečno „ Expozícia v Budatínskej veži Výstava Začnite s vysťahovaním” „ Následne po skončení tejto výstavy boli priestory vy- členené pre digitalizačnú komisiu, ktorá skenuje zbier- kové predmety múzea. Dátum 13. júl 2014 si mnohí naši pracovníci, ale možno i návštevníci, dobre zapamätajú nadlhýčas– otváralismevežuBudatínskehohradupore- konštrukcii. Na tento deň sme pripravili bohaté kultúrne podujatie s možnosťou bezplatného vstupu do veže a atraktívnymi sprievodnými aktivitami v parku. Vo veži Budatínskeho hradu sme sprístupnili stálu expozíciu venovanú histórii Žiliny a Budatína, nachádza sa v nej aj výstava hodín či obrazov zo 17. – 19. storočia i novovy- tvorená vyhliadka z veže. Autorom expozície je historik Michal Jurecký. V auguste v podkroví veže bola otvorená výstava „Začnite s vysťahovaním!”, ktorá bola venovaná bojom SNP v okolí Žiliny. Autorsky ju pripravil historik Jakub Bielik. Vareáli Budatínskeho hradu sa tento rok konali aj ďalšie podujatia, ako napríklad Expedícia Budatínsky park a napokon ako slávnostná rozlúčka so sezónou Budatínskyrínok, ktorýbolopäťveľmiúspešný. Na hrade Strečno sme sezónu oficiálne aj slávnostne otvorili 1. mája podujatím v hrade i podhradí. Pestrý pro- gramsmepripraviliaj naoslavyMedzinárodnéhodňadetí či počasprázdnin nanočnýchprehliadkach hradu.Vstre- dovekej dedine Paseka odohral svoj jazzový koncert spevák PeterLipa. Školáci k námprichádzajú každoročne v máji a v júni na Hradnú školu, aby si zaujímavým spô- sobom overili svoje vedomosti, či získali nové. Na Žofiu Bosniakovú myslíme tradičnými hradnými hrami – tento rok sme si priblížili „Kratochvíle šľachty“. V hrade pripra- Považské múzeum v Žiline sa aktívne zapája do viace- rých celoslovenských či medzinárodných podujatí. Od- borná knižnica Považského múzea mala opäť aj tento rok počas týždňa na prelome marca a apríla „otvorené dvere“ pre širokú odbornú i laickú verejnosť. Pribudlo do nej 78 nových knižných jednotiek. Počas Noci múzeí a galérií odohralo Divadlo na hojdačke v areáli Budatínskeho hradu svoje predstavenie Lomidrevo. V rámci Medziná- rodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej pracovníčky múzea Katarína Kendrová a Andrea Lu- kácsová rozšírili stálu expozíciu o kolekciu ďalších ľudo- vých hudobných nástrojov. Pre návštevníkov expozície bolo pripravené aj podujatie Po stopách Jánošíkovho pokladu. Najobľúbenejšou časťou tohto podujatia bolo vlastnoručné razenie mince s podobizňou Jánošíka. Me- dzinárodný deň cestovného ruchu sme podporili jednot- nýmvstupnýmdonašichobjektov. V zahraničí sme sa tento rok prezentovali výstavou etnologičky drotárstva Kataríny Kendrovej venovanou životu drotárov a drotárskemu remeslu „Dajte hrnce dró- tovať“ (v poľskom Suszci a Ślemieńi). Historička dro- társtva Katarína Hallonová autorsky prispela na výstavu Etnografického múzea v Budapešti „Pohŕdanie a sebave- domie (sebaúcta) – pravdivý príbeh o kotlároch, drotá- vila zoologička PMZA Mária Adamová výstavu „Spevav- ce” venovanú speváckym vrabcotvarým vtákom. V cykle Umenie na hrade sa predstavili akademický maliar Stano Lajda „V duši Leonarda“ a akademický sochár Jozef Mun- dier s výstavou „Dobrý ročník“. Okrem týchto aktivít sa Považské múzeum zapojilo do behu do strečnianskych schodov či Rytierskej výpravy. Sezónu na hrade Strečno uzavrelo podujatie Nocduchov,tekvícastrašidiel.

roch a korytároch“. V partnerskom českom meste Frýdek- MísteksmevMuzeu Beskydodprezentovalivýstavu „Krá- sa pravekej keramiky“, archeologičky Andrei Slanej. V obci Dolní Lomná sme sa spolupodieľali navýstaveveľ- kých šeliem s názvom „Les a myslivost“, kde autorsky pri- spelazoologičkaMáriaAdamová. Elektronický časopis MÚZA vychádza na internete 2x ročne a uverejňuje príspevky, ktoré sú schválené redakčnou radou. Prijímame populárno-náučné texty o dejinách, etnografii a prírode žilinského regiónu. Redakcia si vyhradzuje právo zaslaný príspevok odmietnuť, respektíve navrhnúť jeho úpravu. Podmienkou pre prijatie a publikovanie článku je dodržanie formálnych i obsahových pravidiel. Na schválenie posielajte stručný obsah článku. Formálna úprava článku: 1. Názov článku, 2. meno a priezvisko autora (autorov), inštitúcia, v ktorej autor pracuje, 3. hlavný text, 4. zoznam bibliografických odkazov. Pokyny pre príspevok: Príspevok je potrebné napísať v rozsahu minimálne 1 a maximálne 5 normovaných strán bez poznámkového aparátu. Do rozsahu sa nezarátava použitá literatúra. Príspevok je potrebné odovzdávať v textovom editore MS WORD .doc, • písmo Times New Roman, veľkosť 12, riadkovanie 1,5, okraje z každej strany 2,5 cm. Obrazové prílohy zasielajte vo formáte JPG zvlášť, nie vložené do príspevku. Pokiaľ Vám záleží na poradí, obrázky premenujte napríklad 1.jpg, 2.jpg, obrazok 1.jpg ... Pokiaľ si prajete, aby bol obrázok v určitej časti článku, napíšte to do textu: Príklad: Obr. 1, Popis k obrázku 28. 2. 2015 • • • …Medzi taxíkmi sa však občas objavili aj luxusnejšie vozidlá ako napríklad Mercedes Viktora Mazúra z roku 1925 alebo Walter Ludviga Ehna tiež z roku 1925. Ako zaujímavosť možno spomenúť, že taxislužby ponúkali napríklad aj niektoré autodielne ako tomu bolo v prípade Doležala a Karbana, ktorí mali dielňu a rovnako aj stanovište svojich taxíkov na Frambore č. 657… Príspevky zasielajte do na email: bernatova@pmza.sk Kolekcia ľudových hudobných nástrojov v expozícii Jánošík a Terchová v Terchovej počas MFF Jánošíkove dni Výstava Etnografického múzea v Budapešti „Pohŕdanie a sebavedomie (sebaúcta) – pravdivý príbeh o kotlároch, drotároch a korytároch“ (foto: EM v Budapešti) „Dajte hrnce drótovať“ – výstava v Ślemieńi, Poľská republika POKYNY PRE PRISPIEVATEĽOV 26 Okrem podujatí a akcií pre návštevníkov sa Považské múzeumv Žilinesnaží dostaťdo povedomia širokej verej- nosti aj inými aktivitami. Od apríla 2014 participujeme ako prvá a zatiaľ jediná inštitúcia zo Slovenska na medzi- národnominternetovomportáliwww.euromuse.net. Ide o verejný portál, ktorý poskytuje presné údaje o význam- ných výstavách v európskych múzeách. V septembri si na verejných portáloch euromuse.net vyslúžilo PMZA titul „múzeum týždňa“ vďaka novootvorenej veži Budatín- skehohradu. Výstava „Les a myslivost“ v Dolnej Lomnej