Inspire 01/2013

vydanie #01/2013 lifestyle / fashion / design / people / culture No 67 jar YOU CAN´T STOP PROGRESS FOOlk HArlem POrTO HOly ANdrogýNNA móda NEw yORk fashion week ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 www.inspire-magazine.sk progressissue3,20€/96Čk coverphotographyWandatheBloW

2

3

4

5

Redakcia nezodpovedá za obsah inzerátov. Preberanie materiálov je možné len s písomným povolením vydavateľa. Jednotlivé články vyjadrujú názory autorov a nemusia byť vždy totožné so stanoviskom vydavateľstva a redakcie. Vopred nevyžiadané príspevky redakcia nevracia. Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty. Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a. s., Stredisko predplatného tlače, Námestie Slobody 27, 810 05, Bratislava 15. zahranicna.tlac@slposta.sk ©2013 4MA.MEDIA, s. r. o. Tlač Printed by Neografia, a. s., Martin Distribúcia Distribution MEDIAPRINT-KAPA Pressegrosso, a. s. Súkromní distribútori a obchodní partneri Registrácia Registration MKSR EV 1641/08 ISSN 1336-8249 tematická skupina A11 Vo vydavateľstve ďalej vychádza Another title being published Inzercia Advertising Ing. Jana Zrubcová Mob.: 0905 809 603 zrubcova@4ma.sk Adresa redakcie Office address Inspire magazine Obchodná 22/A 811 06 Bratislava Tel.: +421 2 52 92 32 22 office@4ma.sk www.inspire-magazine.sk Adresa vydavateľa Publisher address 4MA.MEDIA, s. r. o. Obchodná 22/A 811 05 Bratislava IČO: 35 862 424 Inspire magazine #01/2013 vydanie N° 67 štvrťročník cena po zľave 3,20 € / 96 Kč Kreatívny riaditeľ Creative Director Peter Godányi Šéfredaktorka Editor in Chief Veronika Bauchová bauchova@4ma.sk Prispievatelia Contributors Lousy Auber Boba Baluchová Michal Belej Michaela Bednárová Martin Brix Linda Drabova Katarína Drápalová Džízas Džigitaleß Filip Gelacik Erika Grendelová Filip Horník Ľuboš Houška Noemi Chápay Lenka Imrichová Zuzana Jakúbková Marián Jankovič Korektor Sub-editor Martin Grbjar Grafik Graphic designer Ľudovít Neupauer gazebocreative.com V celom čísle je použitý pre nadpisy font nazvaný „Rukou“. Vytvoril ho Ján Filípek pod značkou DesingDesign. www.dizajndesign.sk Claire Keegan Michaela Kesanová George Klaudíny Nina Koštová Nikola Luzárová Zuzana Lobotková Vlaďka Makovniková Laco Oravec Michal Remenár Monika Sládková Zadie Smithová Dominik Tatarka Peter Tvrdý Dalibor Vidiečan Alexandra Uziková Zuzana Zimmermannová Foto a ilustrácie Photo and illustration Lousy Auber Filip Gelacik Jakub Gulyás Martin Haburaj Lenka Imrichová Marián Jankovič Šymon Kliman Katarína Královičová Alain Laferté L. Lukačovičová Marika Majorová Vlaďka Makovniková Maník Palo Markovič Jay Marroquin © Swedish House Mafia a ich LP Greyhound môžete mať vďaka ABSOLUT doma aj vy! Stačí, ak si objednáte ročné predplatné na adrese: predplatne@4ma.sk a dopíšte do mailu P. S.: Greyhound. Nielenže získate predplatné za zvýhodnenú cenu 12 eur za rok, poštovné platíme my, navyše budete mať prístup do online archívu, ale budete tiež zaradení do žrebovania o LP platňu Swedish House Mafia – Greyhound.

CRÉATIVE TECHNOLOGIE CITROËN DS3 Neobzeraj sa späť. Čo bolo, bolo. Sústreď sa na prítomnosť a vychutnaj si ju naplno. Objav Citroën DS3 a ži teraz! NAJLEPŠIE NÁPADY SÚ TIE, KTORÉ TU EŠTE NEBOLI ANTI RETRO

vydanie #01/2013 lifestyle / fashion / design / people / culture No 67 jar YOU CAN´T STOP PROGRESS FOOlk HArlem POrTO HOly ANdrogýNNA móda NEw yORk fashion week ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 www.inspire-magazine.sk progressissue3,20€/96Čk coverphotographyWandatheBloW f a s h i o n fAshIon soDA 10 Linda drabova AnDrogýnnA MóDA 12 MichaL reMenár BElgIcký štýl 24 Lenka iMrichová nEw York fAshIon wEEk 26 aLexandra Uzik copEnhAgEn fAshIon wEEk 28 LoUsy aUber schopnosť ZAujAť 32 Monika sLádková d e s i g n AftErfolklor 16 MichaeLa bednárová, MichaL beLej DIZAjnové vYchYtávkY 34 PUncTUMaTeLier nIE sME Z porcElánu 37 nikoLa LUzárová klIMAn fotí lAMpu 40 a r T Art In progrEss 42 zUzana ziMMerMannová f i L M to nAjhoršIE Z futuro fIlMov 52 zUzana jakúbková Zvuková uDAlosť vo fIlME 76 boba baLUchová P h o T o InstAtná fotogrAfIA 54 Marián jankovič T e c h BIZArní vYnálEZcI 56 ĽUboš hoUška c o M i x MArI AhokoIvu 60 erika grendeLová M U s i c foolk 61 nikoLa LUzárová huDoBný „progrEs“ 62 kaTarína dráPaLová sEx, sEx, sEx! 82 ĽUboš hoUška a r c h i T e c T U r e ĎAkujEME 66 MarTin brix b o o k s Ako IšlI MYšlIEnkY Do svEtA 70 ĽUboš hoUška T r a v e L porto 86 fiLiP geLacik írsko 88 boba baLUchová P e o P L e fjúžn DEjtIng 94 Laco oravec IvAn kAsAj 96 nikoLa LUzárová pIštA vAnDAl 98 boba baLUchová vEDIEť, vIDIEť, skúMAť, poZnAť 102 nikoLa LUzárová DáškA 106 george kLaUdiny h e a LT h lIEkY? náhoDA! 108 nina košTová Q U e e r holY 110 hoMo-vocABulArY 112 džízas džigiTaLess e s s e n T i a L žEnA 53 zUzana LoboTková progrEs v čAsE 136 vLaďka Makovniková nová érA 137 noeMi cháPay inspire magazine no 67 / progres / Jar 2013 photography Wanda The bLoW styLing / hair / make-up PhiL La noiraUde modeL Monika L. /eLiTe MM 8 inspire magazine oBsAh

©2013adidasAG.adidas,theTrefoillogoandthe3-StripesmarkareregisteredtrademarksoftheadidasGroup. unite all originals adidas.com/originals

aLexandreherchcoviTchMarcjacobsaQUiLanoriMondi LoUisvUiTTonMarniMariacornejo bLack or WhiTe, Make UP yoUr Mind! nové nábožensTvo bLack or WhiTe, Make UP yoUr Mind! nové nábožensTvo bLack or WhiTe, Make UP yoUr Mind! retro, stagnácia alebo trend? alexandre herch- covitch, zero + maria Cornejo, aquilano, ri- mondi a mnohí iní sa dali uniesť vášňou pre kontrast. do správnej, kreatívnej nálady ich pri- viedli spomienky na obdobie Culture Club, na nezbedných frajerov – sprejerov a na talianske- ho couturiera roberta Cappucci. zasTávka v ázii zo svetových prehliadok cez Ďaleký východ do nášho magazínu! John galliano, emilio pucci a etro predstavujú módne značky, ktorých di- zajnéri nie po prvý raz podľahli kráse orientu. kimono, origami, obi opasky a látky s bohatou výzdobou ich oslepili novými nápadmi. regresná TeraPia unavení z krásnych šiat, z oblečenia ohodnote- ného podľa štylistov ako a+? ak ste pripravené na brázdenie chlapským šatníkov, je tu niečo lepšie – bermudy alebo dlhé šortky. tie od ro- land mouret, missioni a kenzo z vás však neu- robia kreatúry s mutujúcimi hlasmi, ale prinesú jednoduchosť na jarné dni. nové nábožensTvo? aj dizajnéri si všimli, že prehliadky sú rýchlejšie s modelkami obutými v črievičkách na nízkych podpätkoch. praktickej evolúcie sme sa my, po- hodlní zákazníci, dožili s topánočkami od fran- cúzskeho módneho domu Louis Vuitton, ame- rického návrhára marc Jacobs a talianskej brand marni. La doLce viTa kvety pokrývajú nielen záhrady, lúky a archi- tektonické skvosty, ale sú aj motívom pre textil- ných a módnych návrhárov. Fashion prehliadky antonio marras, erdem, meadham kirchhoff odzrkadlili tieto podnety, a ich kreácie na na- sledujúcu sezónu boli ako samotná inšpirácia, krásne a iluzionisticky voňavé. bez LexaUrinU ak vás isté farby iritujú alebo vyvolávajú úz- kosť a podráždenosť, stavte na modrú! Farba mora, oblohy a celkovo prírody vás po pra- covnom dni upokojí a budete mať dôvod cí- tiť sa ako aristokrat. tak isto vás upokoja šaty a oblečenie v modrých tónoch od tvorcov ko- lekcií alexis mabille, Jeremy scott a Versus. Text Linda Drabova / Foto Courtesy elle.com fAshIon Zo svetových prehliadok do nášho magaZínu inspire magazine 10 fAshIon

jereMyscoTTMeadhaMkirchhoffeMiLioPUcci versUskenzoeTro anTonioMarrasMissonijohngaLLiano aLexisMabiLLeerdeMroLandMoUreT La doLce viTa bez LexaUrinU zasTávka v ázii La doLce viTa regresná TeraPia regresná TeraPia 11 magazine with a difference progrEs

AnDrogýnnA kedysi dávno sibyla predpovedala apokalypsu PHOTOGRAPHy AdAM SucHANek VISAGE / STyLING BArBorA Yurkovic / MODEL MAriA N /exit MM 12 inspire magazine fAshIon

13 magazine with a difference progrEs

Namiesto apokalypsy prichádza nová revolúcia. Nesie ženské prvky v pánskej móde, a naopak pánske prvky v dámskej móde. I keď mas- kulínne inšpirácie sa postupne stali bežnou súčasťou dámskej módy, feminínne prvky sa do pánskej módy dostávajú pomaly – až teraz. Androgýnnu revolúciu odštartoval austrálsky model so srbský- mi koreňmi, Andrej Pejic. Jeho žensko – mužský vzhľad okamžite zaujal módny svet. Ako muž predvádzal u Johna Galliana, ako žena sa ukázal na prehliadkach Jeana Paula Gaultiera. Marc Jacobs ho miluje. Preňho predvádzal aj pánsku i dámsku líniu. Andrej v súkromí nosí pánsku i dámsku módu, a tomu sa povie tá pravá revolúcia. Éru novodobých hermafroditov ešte viac podporili i ukrajinskí tanečníci Kazaky. Svalovci, ktorí tancujú na dvadsaťcentimetrových podpät- koch, si už podmanili aj samotnú Kráľovnú popu. Módny dom Mugler vo svojej čierno-bielej pánskej línii na pri- chádzajúcu sezónu jar/leto 2013 uviedol prvok, ktorý nápadne pri- pomína ženské podväzky. Vysoké čierne podkolienky, ktoré siahajú až ku stehnám. Ak by tieto „pánske podväzky“ mali aj svoj pás, tak by boli dokonale unisex. Taliansky návrhár Ermanno Scervino priniesol taktiež ženský prvok, ktorý sa v pánskej móde objavuje nie po prvý raz. Pánske lis- tové tašky. Sú kvalitne vypracované a z kvalitnej kože. Materiál pod- trhuje mužnosť. Nápadne však pripomínajú dámske „psaníčka“. Nie sú však na mejkap ani tampóny. Páni v nich nosia kľúče, smartpho- ny i prezervatívy. Žensko – mužský look Ermanno Scervino dotvoril jemnými hodvábnymi šatkami staroružovej farby. Britský label DAKS akoby vo svojej pánskej línii vzkriesil Marlene Dietrichovú. A spojil ju s typickými suchými anglickými džentlmenmi. Pánske listové tašky, ale taktiež veľké mužské kabely, ktoré pokojne môže prevetrať aj pravá lady. Oblé strihy sák akoby boli ur- čené skôr pre ženy ako pre pánov. Plátená ruža na klope saka vyze- rá, akoby ju odstrihli z dámskeho klobúka. Veľké cylindre, práve také, v akých sa nemecká herecká diva dala fotografovať. Presne také sú aj v tejto ležérnej, dokonale britskej kolekcii od labelu DAKS na pri- chádzajúcu jar 2013. Keď takmer pred sto rokmi mladá deva menom Gabrielle Chanel začala nosiť pánske nohavice i saká, ľudia si mysleli, že sa zbláznila. Odštartovala dovtedy nevídanú revolúciu v dámskej móde. Dnes, v dvadsiatom prvom storočí je čas na novú revolúciu. Muži majú v súčasnosti moc a možnosť na to, aby si mohli dopriať niečo nevšedné a okázalé. A práve to priniesli novodobí androgýni. Revolú- ciu. Muži už nie sú mužmi, môžu byť ženami. Text Michal Remenár Kedysi dávno Sibyla predpovedala apokalypsu. Koniec sveta podľa nej nastane vtedy, keď muža nebude možné rozoznať od ženy. Mayovia tiež predpovedali koniec sveta na rok 2012. A ten neprišiel. 14 inspire magazine fAshIon

15 magazine with a difference progrEs

Jarmila Mitríková a Dávid Demjanovič sa inšpirujú folkló- rom a folklorizmom už niekoľko rokov. V rámci spoločné- ho projektu Pyrografie používajú tradičnú dekoratívnu techniku vypaľovania obrazov a pomocou nej spracováva- jú rôznorodé námety z folklóru. Namiesto kopírovania kul- túrneho dedičstva však ponúkajú vlastný paralelný svet, ktorý má svoje pravidlá, príbehy, tradície a históriu. Ich ob- razy so svojským humorom zachytávajú ľudové tanečnice vo víre tanca s kozmonautom, súboje motorovými pílami, duchovné sprievody s vesmírnou družicou alebo bitku bo- jových lodí na Štrbskom plese. Tento svieži prístup k fol- klóru im priniesol prvé miesto v súťaži Maľba roka 2011 a svoju tvorbu prezentovali na výstavách po Slovensku, Českej republike, Nemecku a Španielsku. kde sa podľa vás nachádza slovenský folklór? Žije z mi- nulosti alebo drží krok s dobou? JARMILA MITRíKOVá Nie som muzikologička ani folklorist- ka, aby som vedela dobre odpovedať na túto otázku. Ale vo všeobecnosti mám pocit, že na Slovensku všetko žije tak trochu z minulosti alebo aj v minulosti, čo je trochu na škodu. Tradície a folklorizmus sú len jednými z tém, kto- ré v tvorbe rozvíjame. Zaujíma nás na ňom to, že je stále nejakým spôsobom spojený s budovaním národnej hrdo- sti a využíva ho každé politické zriadenie v priebehu našej histórie. Slovensko nie je len folklorizmus a halušky. My sa k nemu snažíme pristúpiť aj z inej strany a použiť iné vzorce jeho prezentácie. A zároveň ma na ňom jednodu- cho baví jeho výtvarná stránka, ako sú napríklad kostýmy a choreografie. DáVID DeMJAnOVIč Ja osobne som v tomto dosť staromil a mám rád čo najpôvodnejšiu podobu folklóru s tradičný- mi nástrojmi a tradíciami. Napríklad terchovskú muziku úplne zbožňujem. Naopak ma desí, ale zároveň aj fascinu- je tá jeho súčasná zábavová alebo svadbová forma, kde kapela v krojoch hrá half playback na keyboardoch v tuc- -tuc rytme. Najlepšie ak sa to odohráva v nejakej kolibe, ktorá vyzerá ako kanadský zrub namorený na oranžovo. A kde vrchol tradičnej kuchyne je kuracie prso s marhu- ľou a eidamom. Takéto výjavy si samé pýtajú spracovanie na našich pyrografiách. Bohužiaľ, toto sa postupne stáva súčasným folklórom. Ako ste natrafili na pyrografiu? DáVID DeMJAnOVIč Hľadal som pre jeden svoj projekt ne- jakú tradičnú remeselnú techniku. Najviac sa mi hodil ten- to kutilský prístup, ktorý som videl na drevených suvení- roch alebo ako výzdobu v krčmách na dedinách.Tým, že nepoužívame profesionálne pyrografické náradie, ale kla- sické pájkovačky, chceme zároveň vzdať hold generáciám československých kutilov, ktorí tiež takto pracovali. Nie sú s pyrografiou spojené pracovné úrazy? DáVID DeMJAnOVIč Nič vážne. Sem-tam malé popáleniny alebo triesky pri práci s drevom. Treba si dávať pozor, keď- že sa to robí s elektrickým náradím. Ale nie je veľmi zdravé takto pracovať, veľa dymu a prachu. „Slovensko nie je len folklorizmus a halušky. My sa k nemu snažíme pristúpiť aj z inej strany a použiť iné vzorce jeho prezentácie.“ AltEr keď ide o národnú hrdosť, folklór je nepochybne spolu s hokejom veľká pýcha našej krajiny Svojský pohľad na vec prináša autorská dvojica Mitríková a Demjanovič 16 inspire magazine DEsIgn

17 magazine with a difference progrEs

Ľavá strana Zbor, 80 x 62,5 cm, pyrografia na preglejke,kolorované lazúrami na drevo, 2011 Pravá strana, zhora nadol Noví bohovia, 125 x 180 cm, pyrografia na preglejke, kolorované lazúrami na drevo, 2012 Súboj s pílami, 125 x 80 cm, pyrografia na preglejke,kolorované lazúrami na drevo, 2011 18 inspire magazine DEsIgn

Akým spôsobom nachádzate inšpiráciu pre svoju tvorbu? JARMILA MITRíKOVá Mám pocit, že je všade. Ja som taký zádumčivejší typ. U mňa dokážu veľmi podnietiť fantáziu vizuálne vnemy. Milujem pohľad pri cestovaní von oknom a vymýšľať príbehy, scenáre, vyžívať sa v geometrii v kra- jine. Fascinuje ma absurdná poézia škaredých, divných a smutných veci, Slovensko je na to ideálne. DáVID DeMJAnOVIč Taktiež veľa využívame knižnice a anti- kvariáty, kde hľadáme dobovú literatúru a ilustrované ma- gazíny. Nemáme vzory v profesionálnych maliaroch, skôr nás zaujímajú tie nižšie alebo úžitkové žánre umenia, ako pohľadnice, nerealizované architektonické návrhy, propa- gandistická fotografia. Slovenský folklór je v domácom prostredí familiárna téma, avšak v zahraničí je o ňom nižšie povedomie. Ako sa líšia reakcie na vašu tvorbu v zahraničí? JARMILA MITRíKOVá Vlastne je naša tvorba v mnohom viazaná na lokálny kontext. Často sa hlavne ten kritický nádych a iné špecifiká slovenskej kultúry pri prezentácii v zahraničí vytrácajú. Zároveň je však koncept našej tvor- by celkom zrozumiteľný a nadčasový. V rámci globálneho kontextu v ňom stále ostáva niečo chytľavé, čo viaže ďal- šie konotácie a vzniká dosť bizarný mix. Asi to je ten hu- mor a trpko-vtipná východoeurópska exotika. DáVID DeMJAnOVIč V zahraničí diváci nerozoznávajú, čo je naša fikcia a čo reálne slovenské tradície. Preto si myslia, že sa na Slovensku ku krojom nosia bežne masky. Tvorí- me nové práce aj priamo na rezidenciách a workshopoch v zahraničí alebo na zahraničné výstavy. V takom prípade sa snažíme nadviazať aj na miestne zvyky, tradície, poli- tickú a kultúrnu situáciu. Robíme si najskôr rešerš a te- oretickú prípravu, ktoré v tvorbe spracujeme. Veľmi nás v tomto posunula rezidencia vo Švajčiarsku, momentálne sa pripravujeme na trojmesačnú rezidenciu v Prahe. obaja ste pracovali aj na vlastných individuálnych pro- jektoch. Aké sú hlavné rozdiely pri autorskej spolupráci oproti individuálnej tvorbe? JARMILA MITRíKOVá Spolupráca je príjemná v tom, že sme dvojnásobne kritickí aj produktívni. Nepotrebujeme pre- stávky na načerpanie síl alebo inšpirácie. Problém je skôr v tom, že máme toľko nápadov, až máme permanentne pocit chýbajúceho času. Potrebujeme asi ďalších pomoc- níkov. Rozdiel v maľbe, keramike a pyrografii je obrovský pri postupe práce. Môj skôr scenáristický prístup je na za- čiatku všade rovnaký, pri realizácii sa však rozchádzame. Pyrografia si vyžaduje precíznu prípravu všetkých detailov vopred. Maľba je zas spontánna záležitosť a dá sa prema- ľovávať, kým človek nie je spokojný s výsledkom. Zo skú- seností viem, že keď príliš lipnem na počiatočnom návrhu, zabijem ju. Pri keramike je skvelá prvá a posledná fáza. Všetko medzitým je pre mňa otravná technológia. DáVID DeMJAnOVIč S Projektom pyrografií sme začali aj preto, aby sme vyplnili priestor medzi našimi samostatný- mi výstavami. Takto teraz vystavujeme nonstop, niekedy viac výstav naraz, čo nás veľmi baví. ktorý aktuálny projekt na slovenskej scéne vás najviac oslovil? JARMILA MITRíKOVá Asi nebudem menovať konkrétnych ľudí, lebo by sa to sem nezmestilo. Ale myslím si, že naša malá scéna je veľmi kvalitná. Chýba jej však väčšia komu- nikácia so zahraničím. Najviac ma asi zaujíma maľba a ke- ramika, hlavne česká maľba je veľmi spontánna a zábav- ná. Ale baví ma sledovať aj dizajn, módu a architektúru a rôzne projekty, ktoré to všetko prepájajú. DáVID DeMJAnOVIč Mňa teraz najviac tešia začínajúce projekty ako Nová synagoga/ Kunsthalle v Žiline alebo schválenie projektu Aliancie Stará tržnica v Bratislave, ktoré však robia ľudia s bohatými skúsenosťami na kul- túrnej scéne. Text Michaela Bednárová, Michal Belej Viac o tvorbe Dávida Demjanoviča a Jarmily Mitríkovej nájdete na webových stránkach jarmilamitrikova.com a daviddemjanovic.blogspot.com 19 magazine with a difference progrEs

módna ikona Vanessa paradis tvár novej h&m kolekcie conscious V našich končinách sa meno Vanessa Paradis spája s nevkusnou oranžovou mikinou a odrhovačkou o afroamerickom taxikárovi v Paríži. Mladá, čudne oblečená a s predným chrupom, s ktorým mala trvať na urýchlenej inštalácii zubného strojčeka. 20 inspire magazine fAshIon

21 magazine with a difference progrEs

V západnom svete je Vanessa paradis uznávanou speváčkou, he- rečkou, módnou ikonou a bývalou partnerkou jedného z najväč- ších fešákov, aký kedy chodil po tejto planéte, Johnnyho deppa. z dievčatka totiž vyrástla krásna sebavedomá žena a tento fakt ne- ostal v módnom svete nepovšimnutý. dizajnéri z h&m ju ukecali a túto jar je tvárou kolekcie Conscious. táto módna línia je nielenže najviac trendy, ale ešte je aj viac udržateľná. rozumej: oblečenie je z udržateľných materiálov. or- ganická bavlna, recyklovaný polyester a tencel. okrem toho je celá kolekcia romantická, optimistická, jarne veselá a tak trošku vintage. V h&m nezabudli ani na mužov a omladinu. súčasťou je teda aj súbor oblečenia pre deti aj bábätká. zbehnite sa do h&m kuknúť po 21. marci a uvidíte, čo túto jar fičí. V h&m môžete túto jar dokonca aj „zarobiť!“ s novou kolekciou predstavuje h&m aj projekt „Consciousgarmentcol- lecting“. Čiže: dones igelitku plnú starého oblečenia – dostaneš zľavový kupón. h&m teda nielenže určuje trendy, ale pomáha zachrániť planétu. a o tom, čo sa s vašimi starými hábami z igelit- ky bude robiť, si povieme nabudúce. www.hm.com/sk V H&M môžete túto jar dokonca aj „zarobiť!“ S novou kolekciou predstavuje H&M aj projekt „Consciousgarmentcollecting“. Čiže: dones igelitku plnú starého oblečenia – dostaneš zľavový kupón. 22 inspire magazine fAshIon

Progres 23 magazine with a difference

nenarážam len na to, že sa v Bruseli v parlamente schádzajú postavičky z celej európy, ale aj na to, že Belgicko je akousi krajinou medzi Francúzskom a holandskom. Je to malá krajina a z Bruselu je všade blízko. toto mesto preberá zvyky a tradície odvšadiaľ. ak chce Belgičan načerpať inšpiráciu v parížskom Louvri, sadne na vlak a o tri hodinky si už môže s croissantom v ruke sedieť pod eiffelov- kou. Londýn? amsterdam? Všetko, čo by kameňom dohodil. práve preto je tu progress neopome- nuteľný. oproti slovensku je to na míle vyvinutejšia krajina. Špecifický mix namiešaný turistami, Belgi- čanmi a ich skvelou polohou v európe sa prenáša aj do módy. hovorí o tom aj Filip kandravý, ktorý strá- vil v Belgicku polrok štúdiom architektúry s miest- nymi: „Brusel sa snaží byť kozmopolitný a stráca tým ten tradičný belgický nádych, ako majú napr. Brugy, antwerpy atď. Belgicko je krajina nejednot- ná a ľudia sa hľadajú. hlavne mladí sú takí, že si hľa- dajú tú svoju cestu. móda je pestrá, od černošskej až po extravagantnú azijskú rasu, ale celkovo mám pocit, že čo sa týka módy, sú dosť otvorení a skúša- jú aj nezvyčajné veci.” a veru má pravdu. Fashion biznis nie je v Bruseli taký rozvinutý ako v Londýne či miláne. predstavuje však takú kombináciu všet- kých štýlov, akú by ste inde v európe ťažko našli. na druhej strane treba uznať, že naozaj kvalitnú módu a štýl je potrebné hľadať. nedostane sa k nej každý, ale ak raz nájdete správnych ľudí, ukážu vám také veci! Ja som pri fotení editoriálu pre belgický online magazín spoznala abibu, skvelú dievčinu. robila celú produkciu k foteniu a okrem toho mi povedala o Charlotte Bembnista – a ľudia, tá baba ma štýl! Vy- holená hlava je len začiatok. divoké kreácie, ktoré nie sú len totálne atypické, ale ktoré aj lahodia oku a jej postave, vás dostanú. nehovorí dobre po an- glicky, takže sme si až tak nepokeckali, ale snažila sa. povedala mi mená, ktoré sa oplatí vygoogliť. tak na- príklad módni návrhári a ich značky: parismalungu, davidgiampiccolo, saraBoces-Buelgači Velasquez- debora, tá robí skvelé šaty, ktoré nenudia. a bloge- ri: isto si treba pozrieť najznámejšieho belgického blogeratellementlui.com (po francúzsky, ale aj ob- rázky stačia) a tiež toomuchisnothing.blogspot.be. napríklad ja som veľmi dlho hľadala šperky a doplnky s tematikou galaxie a hľa, našla som u di- zajnérky šperkov tvoriacej pod značkou La recher- che eternelle. aj náušnice som si u nej kúpila – po- siela veci worldwide. Je to veľmi milá baba, ktorá mi potvrdila, že módnu scénu Belgicka objavila, až keď začala tvoriť šperky. takže vidíte, aké cennosti vám tu poskytujem ako na dlani. ak aj to prispeje k progresu vo vašom štýle, budem o to radšej. a kto by mal záujem o ďalšie tipy z Belgicka, poradím. Text a foto Lenka Imrichová, www.lenkaimrichova.com namixovaný tajný štýl BElgIckA Hranolčeky, tisíce druhov piva, morské plody a kopec turistov. Brusel. Miesto, kde sa stretáva toľko kultúr, ako inde v Európe nenájdete. 24 inspire magazine fAshIon

BAlBo v Za(u)jatí časovými pásmami Ťažko povedať, čo nás k tomu vedie. možno je to hlad za novými poznatkami, ľuďmi, skúsenosťami. možno ide o cieľ, spočívajúci v samotnej ceste – svojské napre- dovanie a porovnávanie ľudských hodnôt aj životných podmienok. Jedno viem však určite: Cestovanie je ži- votný štýl a nikdy by nemalo znamenať únik pred prob- lémami. Lebo tých sa len tak ľahko nezbavíte (starosti, dedlajny či výčitky budete držať v svojej hlave – kde- koľvek na svete). PriPravená vyraziť na cesTU keď som začala v januári písať tento text, sťahovala som sa z Írska na slovensko. Cez skajp som absolvovala nie- koľko pracovno-študijných pohovorov, no ako to už v mojom prípade býva tradíciou – do poslednej minúty nebolo jasné, kde sa budem nachádzať vo februári. na výber boli reálne tri možnosti: Lotyšsko, usa a keňa. hádajte, čo vyhralo? keď ma stretnete v Bratislave, nikdy neviete posúdiť, či som oblečená viac do leta alebo do zimy. mohlo by sa zdať, že nejdem domov z klasickej prá- ce (s malou elegantnou kabelkou pod pazuchou), ale chystám sa na cestu – znamením je obrovská taška na chrbte (síce bez lekárničky, ale zato s počítačom, nabí- jačkami na komp aj mobil, cestovným poistením, do- kladmi, vytlačenými fotkami blízkych, plátenou taškou na nákupy, dvoma usB-kľúčmi, pršiplášťom, vatou do uší, keepCupom a samými ďalšími viac či menej užitoč- nými nevyhnutnosťami) – neustále v „stand-by“ reži- me, pripravená na odlet so svojím životom/ mikrosve- tom, zbaleným vždy so sebou. samozrejme, lety by mali byť premyslené presne a šetrne, aby moja ekologická stopa bola čo najmenšia. hoci nevlastním auto, nejem mäso, triedim odpad, šet- rím pitnou vodou, šatstvo kupujem najmä v sekáčoch – táto stopa (môj osobný vklad k ničeniu našej planéty) je pre časté lietanie značne vysoká. Miešanie kULTúr v odievaní keď budete čítať tento môj text, už sa budem nachá- dzať na africkom kontinente. V keni budem koordino- vať projekt, zameraný na sociálnu a zdravotnú starost- livosť o podvyživené deti do päť rokov. nie je to ľahká práca – úzkosť vás pritlačí pri pohľade na dvojročné dieťa, ktoré váži takmer toľko, ako keď sa narodilo; a na jeho bezmocnú matku (nevzdelanú, labilnú, chorú na aids, neschopnú dieťaťu pomôcť). samotným ro- dinám i celej komunite v oblasti kwale dokážeme po- môcť práve tak, že zvýšime povedomie o problematike podvýživy, vyškolíme lokálnych komunitných zdra- votných pracovníkov (aby bola nastavená udržateľnosť projektu a kapacity ostali v komunite), deti dostaneme z akútneho nebezpečenstva do normálu, matkám po- skytneme poradenstvo o potrebe dojčenia, vhodnej výžive, hygiene – lebo nie všetko je otázka nedostatku peňazí, ale skôr nevedomosti. V keni som už bola (a písala o svojej skúsenosti aj reportáž pre inspire). kultúrny šok sa teda nekonal, in- terkultúrne učenie mám už roky v náplni práce. Len ma po prílete do mombasy (zo zasneženej Viedne) ovanul horúci vzduch. na vyše tridsaťstupňové teploty si však privyknem rýchlo. pôsobím prevažne v moslimskej ob- lasti, kde chodia ženy zahalené a v čiernom – čo je pod- ľa mňa nielen skúška viery, ale aj trpezlivosti a vnútor- ných teplotných rekordov. Ja však s nosením šatiek či iných pokrývok hlavy problémy nemám. rešpektujem miestne tradície. naviac v pobrežnej klíme a na praš- ných cestách je i tak zbytočné udržiavať si nejaký účes. PreMysLené koMbinácie vzorov a farieb na slovensku som zatiaľ nevidela na šatkách či látkach určených na šitie odevov také premyslené vzory a fa- rebné kombinácie, ako tu v keni. rada by som si ten proces výroby (iný, ako je obyčajné batikovanie) nieke- dy pozrela priamo v teréne. keď si tu zadovážim nové masajské plachty, kangy či kikoje – zabalím sa do nich a uverejním fotografie na svojom (balbo debra style) blogu. zatiaľ si musím vystačiť so starými kúskami spred roka – za pár stovák keňských šilingov (v prepoč- te do päť eur). V zime je v európe absolútne praktické: uviazať si na hlavu turban (a skryť podeň väčšinu nepoddajných vlasov). potom už len dopasovať doplnky (prstene ale- bo masívne nápadné drevené náramky), nepokaziť to ďalšími farbami vo zvyšku odevu (čierna to vždy istí!) a o zvedavé pohľady nielen ľudí zo slovenska máte po- starané. mám to overené! stačí vyskúšať – na ktorom- koľvek kontinente. Text Boba Baluchová / Foto Palo Markovič Čo vedie človeka k tomu, aby cestoval – ani chvíľu doma neobsedel a mal neustále túžbu presúvať sa z miesta, ktoré sa mu konečne stalo domovom, na miesto nové? 25 magazine with a difference progrEs

nEw York Fashion Week 2013 inspire magaZine má prsty a ľudí všade! V prvej polovici februára sa v New yorku konal Týždeň módy. Tento rok sa módne podujatie presunulo do Lin- colnovho centra aplikovaného umenia (Lincoln Center for the Perfoming Arts), ktoré okrem iného každoročne uspo- radúva stovky iných kultúrnych akcií. Vstup na módne pre- hliadky bol len pre pozvaných. Poprípade, pre väčšiu pub- licitu módnej prehliadky, si niektorí dizajnéri účasť známej osobnosti zaplatili. Umelecká odmena sa mohla vyšplhať aj na $ 100-tisíc. To už záležalo od popularity pozvanej celebrity a od exkluzivity, čiže či sa zúčastní alebo nezú- častní aj na iných prehliadkach. Avšak od tohto trendu sa už pomaly upúšťa. Tí, ktorí pozvaní neboli, si obľúbené módne ikony, celebrity alebo modelky počkali na malom námestí pred budovou opery Lincolnovho centra. Tu sa konala aj väč- šina módnych prehliadok. Bolo tu veľa fotografov, novi- nárov a hlavne blogerov. Voľnú chvíľu si trávili tým, že sa fotografovali a spovedali navzájom. My sme mali možnosť zavítať na módnu prehliad- ku návrhára Christiana Siriana. Christian Siriano je mla- dý americký dizajnér. Módny odbor vyštudoval v Londý- ne, kde neskôr na odporúčanie svojho učiteľa dostal stáž v návrhárskych domoch u Vivienne Westwoodovej a následne u Alexandra McQueena. Po návrate domov sa zúčastnil na realitnej šou Project Runway, zamera- nej na módny dizajn. Súťaž vzápätí vyhral a ako víťaz mal možnosť predvádzať svoje modely na Newyorskom týžd- ni módy. Odvtedy sa tu prezentuje so svojimi kolekciami dvakrát ročne. Christian Siriano, dvadsaťsedemročný úspešný dizajnér o svojej módnej kolekcii jeseň/ zima 2013 Inšpiroval som sa zlatým vekom ruskej opery. Veľkorysé interiéry Mariinského divadla v Petrohrade ma podnietili, aby som začal pracovať na tejto očarujúcej a honosnej kolekcii, bohatej na sofistikované tvary, pozlátené a potla- čené látky a sýte farby s odtieňom šperku. Pri navrhovaní som myslel na večer v opere. Predstavoval som si, ako sa vtedy ženy obliekali a ako kombinovali svoj štýl, keď išli na predstavenie v jesennom období. Topánky sú veľkolepé a kráľovské, ovplyvnené rokom 1880, ale moderné a silné pre dnešnú sexi ženu. Polly Osmond, vizážistka kozmetiky MAC hovorí o spôsobe líčenia, inšpirovanom ruskou honosnosťou Okrem očí je celkové líčenie veľmi jednoduché. Žiadna maskara alebo líčka. Mierne zvýraznené kontúry lícnych kostí a nosa. Oči sú ozvláštnené použitím tmavých oč- ných tieňov a taktiež pomocou ceruzky nanesenej na vnútorné linky oka. V rohu oka sú načrtnuté krátke čiar- ky, ktoré pripomínajú namaľované mihalnice. Na perách je nanesený bezfarebný lesk. Tento vzhľad tmavých očí a bledej pleti má byť odrazom silnej ruskej ženy. Bezchyb- ná pleť, tvár a postava. Použitá kozmetika od značky MAC Očné tiene – farba Carbon Očná linka – farba Smolder Penultimate ceruzka na obočie Rúž na pery – farba Mauvey Nude Lipglass lesk na pery – farba clear Cream Color Basena na zvýraznenie lícnych kostí a nosa – farba Luna Účes navrhnutý kreatívnou riaditeľkou vlasovej kozmetiky Aveda Antoinette Beenders Vlasy majú veľmi romantický vzhľad. Zapletené vrkoče spojené do oblúka na temene hlavy sú inšpirované tak- tiež večerom v ruskej opere. Monica, dvadsaťjedenročná americká modelka Nie každá modelka sa týmto dokáže uživiť. Ja mám to šťastie, že modeling ma živí a vďaka nemu môžem aj cestovať, napr. po Európe alebo nedávno som sa vráti- la zo Singapuru. New york mám však najradšej a počas Fashionweeku je to tu dosť hektické. Za deň mám aj 25 kastingov, ktoré, samozrejme, nemôžem všetky stihnúť. To, že budem predvádzať na prehliadke Christiana Siria- na, som sa dozvedela len včera. Jeho modely sa mi veľmi páčia a som jeho fanúšikom. Zakaždým je to niečo iné. A na otázku, čo robí okrem modelingu, nám Monica od- povedala, že rada varí. Text Alexandra Uzik / Foto Jay Marroquin Pri navrhovaní som myslel na večer v opere. Predstavoval som si, ako sa vtedy ženy obliekali a ako kombinovali svoj štýl, keď išli na predstavenie. christianoSiriano–Fall2013 26 inspire magazine fAshIon

christianSiriano–Fall2013 Gemmakahng–Fall2013 27 magazine with a difference progrEs

Móda na severe EurópyCopenhagen Fashion Week Tak ako v roku 2012, aj v roku 2013 sa Copenhagen zaradil medzi svetové módne metropoly a odprezentoval prácu svetových, ale hlav- ne mladých dánskych dizajnérov. Krutá januárová zima sa na chvíľu zastavila pri pohľade na sporo odeté severanky, modelky, nahodených džentlmenov a malú skupinku Copenhagen fashion detí so smiešny- mi prezývkami ako Holy Sebastian, alebo Gaga‘s younger sister. (Áno, bohužiaľ, aj móda je iba dizajn konzumu a tak ako internet, aj fashion mätie deťom hlavy.) Okrem svätého Sebastiana a jeho zmätených kamarátov sa Copenhagen Fashion Week niesol v duchu inovatívneho dizajnu, zau- jímavých prehliadok a hektolitrov šampanského. Samozrejme, nechý- bal ani dlhý zoznam dekadentných afterparties, na ktorých bola sú- časťou predpísaného outfitu nadrozmerná fľaša vodky v ruke. Tempo vystresovaných modeliek s prekvapivo ženskými krivkami, ťažko pra- cujúcich dizajnérov a pár Fashion Week celebritiek, ktoré si počas týchto dní zamenili šampanské za vodu a kokaín za jedlo, sa snažil stíhať aj Lousy Auber. Lousy mal už dlhšiu dobu problém fotiť. vo svojej snahe do- kumentovať život sa cítil už dlhšie sám a stratený. Nevedel sa zmie- riť s faktom, že každá fotka je iba odraz jeho reality zachytený foťá- kom. Nemal chuť do jedla a nemal chuť žiť. Ani sám nemohol tušiť, že týchto pár dní strávených v spoločnosti mladých modeliek, sta- rých fotografov a predávkovaných copenhagen fashion ľudí bude mať na jeho dieťa vnútri až taký pozitívny účinok. Lousy je späť a viac ako kedykoľvek predtým, je tu a teraz. Text a foto Lousy Auber Copenhagen Fashion Week sa niesol v duchu inovatívneho dizajnu, zaujímavých prehliadok a hektolitrov šampanského. 28 inspire magazine fAshIon

29 magazine with a difference progrEs

1. nakrepované vlasy sú späť. Nakrepované vlasy sa vrátili! Ak túžite po tejto fashion novinke, vezmite si pra- mienok vlasov a nakrepujte ho krepovacou žehličkou od korienkov až po končeky. Zvyšok vlasov nechajte rovný. 2. Dôveruj téglikom! Rôzne prípravky vyčarujú v kombi- nácii s fénom, žehličkou, krepovačou, kulmou nespočetné množstvo účesov. 3. natoč to! Väčšie vlny, väčší objem! Veľkou kulmou vyt- varujte kučery, tie dotvarujte prstami a zafixujte. 4. Uhlaď to! Naneste malé množstvo gélu do dlaní a vpracujte ho do mokrých vlasov. Hrebeňom uhlaďte a vytvorte uhladený mokrý look. 5. Spostupni to! Prestrihávanie je tradičný spôsob, ako účes oživiť a pridať strihu textúru a formu. Spodné pra- mene sú dlhšie, zatiaľ čo vrchné sú zostrihané do kratších dĺžok. Technikou “slice”, keď sa nožnice vedú pozdĺž vla- sov ako britva, docielite, že neobjemný, mdlý účes dosta- ne formu, objem a štýl. Strih však nie je všetko. Zdravá a krásna farba je jeho ďalšou neoddeliteľnou súčasťou. Aj tu radia odborní- ci z TONI&GUy: túto sezónu letí najmä jemné dofarbova- nie vlasov a tónovanie korienkov. Svieže perleťové odtiene blond sa krásne hodia k jemne dotónovaným korienkom- jemne odrastené ko- rienky v tmavšom tóne, či svetlejšie pramienky kopírujúce linku tváre, dodajú účesu mladistvosť a sviežosť. Používa- jú sa na to farebné odtiene magnólia a jasmín, ktoré sa dotónujú s medovými či ružovkastými odtieňmi akými sú napr. Champagne Rosé. Módnou vychýtavkou pre brunetky a červenovlásky sú zemité farby v gaštanovom, medovom či marhuľovom odtieni. Pre dodanie viacrozmernosti účesu a zvýraznenie prirodzenej farby sa použijú odtiene karamelovej a orieš- kovej. www.toniandguy.sk Pokiaľ máte aj Vy v pláne urobiť čosi so svojou korunou krásy, teda s vlasmi, prečítajte si 5 dôležitých jarných rád od TONI&GUy! 5 trendov na jarné účesy tonI&guY 30 inspire magazine BEAutY

Progres 31 magazine with a difference

„štýl je spôsob, ako povedať, kto si, bez použitia slov,“ hovorí známa módna štylist- ka a návrhárka rachel zoe. odlíšiť sa v móde je však tak trochu naivné, pretože, ako ste si iste všimli, podobne ako história, aj móda sa neustále opakuje. obrovská diera je stále v spôsobe prezentovania a schopnosti zaujať. Pozrite si, aké prvky i techno- lógie využili módni kreatívci a odvahou experimentovať tak dodali svojej módnej tvorbe celkom iný rozmer. inkogniTo Masky na Udržanie PozornosTi guru v oblasti šokovania je rozhodne maison martin margiela, ktorého prehliad- ky vždy vyrazia dych a človek z nich odchádza s hlavou, v ktorej myšlienky behajú ako autá po diaľnici. Čistý minimalizmus, ostré línie a dokonale prepracované strihy svojich modelov sa snaží zvýrazniť tým, že modelky majú vždy zakrytú tvár. kým v minulosti to bol materiál podobný telovým silonkám, dnes zdobí „masky“ rôznymi kryštálmi či decentnými perlami. striktne tak dodržiava svoju filozofiu tvorby i života – a to byť inkognito. ani jeho podobizeň totiž nie je verejne známa. PozorUhodné nevesTy aLebo MUžské rUkojeMníčky? každá žena túžiaca po dokonalej svadbe chce v deň „d“ vyzerať najlepšie vo svojom živote. Brazílsky módny návrhár samuel Cirnansck poňal nevesty trochu nezvyčaj- ne. k avantgardným svadobným šatám, ktoré navrhol, pridal aj kus lana a špagátov, ktorými nevesty zviazal. znamená to, že žena je po vstupe do manželstva akousi ru- kojemníčkou muža? môžeme v tom hľadať hlbší zmysel, no autorova inšpirácia nie je známa, len to, že cieľom bolo upútať pozornosť. Text Monika Sládková / Foto internet nový sveT aLebo iLúzia? holograf je známy už niekoľko desaťročí, no vďaka laseru sa stal až v posledných rokoch skutočne revolučnou hračkou. módna prehliadka, v ktorej neuvidíte reálne modelky, ale dámy sa objavia a zrazu sa doslova vyparia jednoduchým rozprášením. dramatickosť, originalita, inovatívnosť a hlavne pozornosť bez mihnutia oka na se- kundu mimo móla. módny dom Burberry jednoducho využil holografickú techniku najlepšie zo všetkých a ponúkol divákom nezabudnuteľný zážitok v podobe tejto fantastickej ilúzie. Či reality? nadrozMerná MUsTáž ako PrevažUjúci deTaiL mustáž – kedysi módny hit, dnes len nostalgia a terč komickosti. Veterán v oblasti di- zajnu, japonský návrhár yohji yamamoto dodal svojej pánskej kolekcii nekonvenčný vzhľad, keď modelom pripevnil fúzy rôznych štýlov. na ich tvárach sa objavili komic- ké, bizarné fúzy, ktoré miestami pripomínali trpaslíkov, či grandiózne mustáže, pre- pracovanédoposlednéhodetailu.Chceltýmpoukázaťnazdravotnéproblémymužov. niekedy sTačí „Len“ zMeniť sMer ak nejde o extravagantné modely, ale skôr o tie bežne nositeľné, sústreďte pozor- nosť na miesto, do ktorého „zasadíte“ modelky. Verte, že napríklad také vertikálne prehliadkové mólo v podobe budovy na oxfordskej ulici je dostatočne zaujímavé ako pre modelky, tak aj pre divákov. aj pre tie najskúsenejšie topmodelky, ku ktorým neodmysliteľne patria vysoké podpätky, je to skutočne výzva. a výsledok? absolútny zážitok, pocit očakávania a prekvapenia s miernou dávkou humoru, ktorý v móde tak trochu chýba. Diamantové tváre, zviazané nevesty- rukojemníčky i padajúce modelky z neba keď sa prehliadkové mólo stane dejiskom umenia a zábavy schopnosť 32 inspire magazine fAshIon

Philips Lumea S prichádzajúcimi teplými dňami premýšľame aj my v inspire magazine nad tým, že vystavíme svoje biele telá na obdiv. holEnIE ale keďže jednorazové žiletky sú len jednorazové, tak máme pri našej vrode- nej lenivosti a lakomosti celkom pekný problém... našťastie to vyzerá tak, že nie sme jediní na svete, ktorých nadmerná le- nivosť spôsobuje, že nohy vyzerajú tri dni po oholení ako drôtená kefa. preto aj pre nás pripravila firma philips pulzy. a svetlo. pulzné svetlo. intenzívne pulz- né svetlo. prístroj s týmto výmyslom sa volá Lumea. technológia intenzívneho pulzného svetla sa teda už roky použí- va v kozmetickom priemysle, no philips túto technológiu priniesol aj do domác- ností za úplne iných podmienok, ako konkurencia! philips Lumea vydrží až 100 000 zábleskov a je bezšnúrový. Celé je to vlastne veľmi jednodu- ché. oholiť, zasvietiť, vybavené. Lumea totiž presvieti chĺpkový korienok, ktorý sa dá do módu „sleep“. korienok teda spí, vy si užívate oholené telo a takto to môže vydržať až dva týždne. potom tre- ba zase oholiť, zasvietiť, užívať... keďže každé chlpisko si žije svojím životom, mali by ste túto procedúru niekoľkokrát opakovať. pretože nie sú zosynchronizo- vané a nemajú svoje fázy existencie a ras- tu naraz. použitie je jednoduchšie, ako si myslíte. philips Lumea je jednotkou na trhu s ipL (intenzívne pulzné svetlo) rie- šeniami na odstraňovanie chĺpkov v eu- rópe! má nabíjateľné baterky, ktoré sú za 100 minút nabité na 100 % a táto baterka vám vydrží na celé telo bez prestávky. teda pazušky, oblasť bikín aj nohy. prí- padne ostane ešte energia aj pre vrchnú peru. a o dva týždne sa vidíme zase. ale už s menej chĺpkami. a po niekoľkých použitiach môžete všetky žiletky poslať do teplých krajín. Lebo v studených kra- jinách musia byť všetci chlpatí! www.philips.sk ujovia a tety vo Philipse prisahajú na všetko možné, že je toto všetko pravda. klasicky, neveríme tak úplne... takže v budúcom čísle vám napíšeme krutú pravdu! Že jak sme si nohy a fúze holili. A osvecovali. Lebo aj my chceme byť osvietení! Progres 33 magazine with a difference

ĽADOVá KRáĽOVná Tak týmito šatami zo zrkadla by nepohrdla ani samotná ľadová kráľovná. Tvorí ich vyše 500 ručne rezaných a brúsených sklíčok, ktorých hrany sú olemované kožou. Modelka spolu s objektom slúži ako pohyblivé médium pre zobrazenie odra- zu projekcie v priestore. Je to spôsobené rôzne naklonenými zrkadlami, ktoré kopírujú anatómiu ľudského tela. Takže ak chcete vedieť, čo sa deje okolo, stačí sa pozrieť na svoje „šaty“ a nič vám neujde. Ich autorkou je mladá česká návrhárka Anna Marešková, tvoriaca pod značkou Anno Domini. Fotila Nikola Šrajerová. www.adconcept.cz ATeLIéR nA POBReží Viac kultúry a umenia na 25 km dlhom a 14 km širokom ostrove ležiacom v severných vodách Atlantické- ho oceána sa zdá byť cieľom neľahkým a dosažiteľným naozaj len pre zdatných bežcov. Kanaďania však po stavbe šiestich ateliérov pre umelcov na rôznych miestach v oblasti Fogo Island ku takým rozhodne patria. Nenarušený ekosystém, zachovaná príroda, tradície a život miestnych obyvateľov sú už, obrazne poveda- né, iba výsledkom kvalitných tenisiek na nohách skúsených bežcov. Jednou zo stavieb je Studio Tower, ktorého sošná silueta z dreva sa akoby nakláňa vo vetre zátoky skalnatého pobrežia. Za dobré presvetlenie interiéru vďačí geometricky zostavenému priestoru so zvislými, vodorovnými a šikmými plochami. Čereš- ničkou na torte sú už iba ničím nerušené krásne výhľady do okolia. Todd Saunders vo svojich návrhoch pre Shore Fast Foundation prosto myslel na všetko. www.saunders.no KOnečne nIečO PRAKTICKé Rozbaľovanie kondómov. Nie vždy to ide ľahko… Ale tak nejako to väčšinou berieme, že to patrí k tomu. Londýn- sky dizajnér Benjamin Pawle však v rámci svojho projektu zameraného na pomoc ľuďom s nehybnými končatinami na jednej strane tela rozvinul aj časť venovanú sexuálne- mu životu. Jeho vylepšený kondóm so špeciálnou perfo- ráciou na jednej strane obalu sa otvorí pomocou prstov jednej ruky za sekundu. Už žiadne pocity trápnosti, roz- pakov či čakania. www.benpawle.co.uk DIZAjnové Viac kultúry, umenia a žiadne pocity trápnosti 34 inspire magazine DEsIgn

KUKLy V prírode sa na jar z kukly stane motýľ. V produktovom dizajne Michala Hanulu je nád- herným motýlím objektom už samotná kukla. Že ste sa v tom nejako zakuklili a neviete, o čom je reč? Kukla, cez ktorú preniká svetlo, je tvorená ojedinelou technológiou ohý- bania mokrého sústruženého topoľového dreva. I keď sa drevo nepovažuje za transpa- rentný materiál, vďaka veľmi tenkej vysústruženej stene prepustí svetlo, ktoré intímne oteplí interiér. www.michalhanula.com KAčKOPeS Japonská značka OPPO predstavila v minulom roku nový typ náhubka pre našich štvor- nohých kamošov. Ak patria spolu s vami do kategórie Optimistic and Positive (zkratka názvu značky) určite sa neurazia na nový vtipný doplnok, ktorý vyvolá úsmev na tvári nielen vám. Je vyrobený zo silikónu v troch príjemných farbách a v troch veľkostiach. Jeho tvar sa podobá otvorenému zobáku kačky, takže meno si určite zapamätáte. Volá sa Quack. www.t-oppo.jp Text PUNCTUMateliér, www.punctumatelier.com / Foto archív autorov a spoločností BLUeBeRRIeS Nová značka šperkov a doplnkov Blueberries, vytvorená Markétou Richterovou a Zbyňkom Krulichom v sebe spája technické know-how, inšpiráciu prírodou, jej organickými a anorganickými tvarmi, hru s hmo- tou, svetlom, geometriou či konštrukciou. Šperky sú vyrobené z nylonu technológiou 3D tlače. Projekt je nominovaný v rámci Czech Grand Design medzi najlepšie šperkárske počiny roka 2012. www.blueberries.cz Progres 35 magazine with a difference

Môže niekto poňať staré priemyselné objekty ako ume- nie? Mladému nemeckému fotografovi Thomas Voßbec- kovi sa to podarilo a veľmi úspešne. Thomas zmapoval architektúru nemecko-poľského priemyselného dedičstva a umeleckou formou nafotil priemyselné objekty Horné- ho Sliezska, ktoré sú porovnateľné svojou štruktúrou či funkčnosťou a ich architektúra a priemyselný dizajn v nich odráža ducha doby, v ktorej boli postavené. Vznikla tak putovná výstava s názvom Štruktúra a architektúra, ktorá sa predstaví v apríli v bratislavskej design factory. Úryvky priemyselnej krajiny, impozantné priemyselné stavby či strojové zariadenia sa vďaka premyslenej kompozícii fo- tografa a dopadu svetla stávajú pôsobivými obrazmi. Na výstave uvidíte veľkoformátové plnofarebné fotografie prezentujúce predovšetkým objekty ťažobného priemys- lu – bane, koksovne, hutnícke a energetické elektrárne. Hlbšie do výstavy nás vnáša sprievodná zvuková kom- pozícia Richarda Ortmannsa, ktorý vykreslil industriálny zvuk tejto oblasti ešte pred tým, než vymizol z jej živo- ta. Návštevníci vernisáže sa budú môcť zúčastniť auto- rovej komentovanej prehliadky výstavou, multimediálnej prezentácie spoluautorky projektu Anke lling či zvuko- vej „performance“ využívajúcej nahrávky z industriálnych priestorov. Výstavu doplní aj vlastné podujatie design fac- tory Industrial Day III, ktoré nadväzuje na predchádzajúce úspešné série z rokov 2011 a 2009. Táto iniciatíva vznik- la z myšlienky prezentácie vzácnej a nezaniknutej priemy- selnej architektúry na Slovensku a opäť prinesie zaujíma- vé aktivity zaoberajúce sa témou industriálu: prednášku, prezentácie rozpracovaných projektov, premietania, čitá- reň či exkurziu po priemyselných pamiatkach. VýSTAVA: 18. 4. – 12. 5. 2013 Foto Thomas Voβbeck www.designfactory.sk www.facebook.com/designfactory.sk 1 Bývalá administratívna budova pre výrobu neželezných kovov, uthemann. 2 koksovňa carbo – koks, kokerei, predtým koksovňa „Julia“, uhoľ- ný mlyn. 3 ostrovček pri prílivových vrátach kanálu „dzierzo“. 4 kompresorová hala, baňa „Wieczorek“, predtým baňa „Giesche“ 5 Bývala mzdáreň, v súčasnosti hala, ktorá sa využíva ako rokovacia miestnosť, či miestnosť na pracovné a prijímacie pohovory. Je v nej umiestnený aj oltár Svätej Barbory, patrónky baníkov, baňa „roz- bark“, bývalá baňa „Heinitz“. štruktúrA a aRChitektÚRa Post industriálne dedičstvo Horného Sliezska 1 4 5 3 2 36 inspire magazine DEsIgn

Je „táto“ vaša práca pre vás prácou alebo niečím iným? SIMOnA A LInDA Koníčkom a milovanou nutnosťou. Prečo podľa vás chýba pozornosť publika práve u kera- miky a porcelánu? SIMOnA A LInDA To netvrdíme my ale vy. Nám sa nezdá, že by keramika nemala dostatočnú pozornosť. Ale ak ide o pozornosť verejných médií a širšieho publika, tak tá chý- ba výtvarnému umeniu na Slovensku všeobecne, nielen porcelánu a keramike. Môže za nevedomosť verejnosti aj ten fakt, že na Slo- vensku nie je priemysel orientovaný práve týmto sme- rom? (teda, že tu neexistuje žiadna výrobňa porcelánu a keramiky?) SIMOnA A LInDA Za nevedomosť nemôže absentujúca priemyselná výroba, ale chýbajúce dôslednejšie vzdeláva- nie a záujem. Podľa vašich skúsenosti, myslíte si, že prevyšuje stále viac estetická alebo úžitková funkcia produktov? SIMOnA A LInDA Bežný spotrebiteľ vyhľadáva spojenie estetiky i funkcie. Týmto smerom sa uberá aj tvorba pod značkou si.li.. Naše práce navyše uspokoja aj náročného užívateľa, ktorý vyhľadáva originálne výrobky. viete sa uživiť práve tým, čo produkujete? SIMOnA A LInDA si.li. je zatiaľ len koníčkom, ale naše plány do budúcnosti sú väčšie. to, čo produkujete, produkujete na Slovensku? SIMOnA A LInDA Od návrhu cez tvorbu až po malosério- vú produkciu, všetko zabezpečujeme aktuálne samy. Ale momentálne naše práce cestujú po svete a vidieť ich je možné v rôznych mestách (Moskva, Brno, Tallinn, Riga, Helsinki). Myslíte si, že ste z porcelánu? SIMOnA A LInDA Nie, to si nemyslíme – ani z porcelánu, ani z cukru. Foto Michaela Poliaková a archív si.li. Simona Janišová a linda viková (nie) sme Z porcelánu Zhoranadolsi.li.–dioráma/Basics/tray 37 magazine with a difference progrEs

Zabudnite na súsošia jeleňov a srniek, ktoré máte doma, zapadnuté prachom. Mladá sú- časná slovenská tvorba prináša inovatívny po- hľad na keramiku a porcelán. Uťapkané pohá- riky a misky majú stopku, pretože zhmotnenie estetickej krásy môže priniesť oveľa viac! Je táto práca pre teba prácou alebo niečím iným? MARTInA Hlina je mojou pôdou pod nohami. Prečo podľa teba chýba pozornosť publika práve u ke- ramiky a porcelánu? MARTInA Myslím si, že keramika je na Slovensku vníma- ná skôr ako remeslo než ako umenie. Pri slove „keramika“ si väčšina ľudí predstaví hrnčeky točené na hrnčiarskom kruhu, takže neutilitárne objekty alebo predmety voľného dizajnu môžu zostať nepochopené. Môže za nevedomosť verejnosti aj ten fakt, že na Slo- vensku nie je priemysel orientovaný práve týmto sme- rom? (teda, že tu neexistuje žiadna výrobňa porcelánu a keramiky?) MARTInA Porcelánová fabrika by keramikom rozhodne poskytla veľa možností a prostriedkov, od odkúpenia vý- robného materiálu cez výpal až po samotnú spoluprácu. Porcelánka sama osebe by však na verejnosť nemala veľ- ký vplyv, ak by si ľudia nezačali uvedomovať hodnotu por- celánových a keramických predmetov a nielen ich cenu. Podľa tvojich skúsenosti, myslíš si, že prevyšuje stále viac estetická alebo úžitková funkcia produktov? MARTInA Jedno nevylučuje druhé. Myslím, že estetické a úžitkové sa čím ďalej, tým viac prepája a napríklad sa- motná váza bez kvetov dokáže byť autonómnym estetic- kým objektom. vieš sa uživiť práve tým, čo produkuješ? MARTInA To sa ešte ukáže... to, čo produkuješ, vytváraš na Slovensku? MARTInA Zatiaľ ešte študujem a tvorím v ateliéri kerami- ky Daniela Piršča na VŠVU. Si z porcelánu? MARTInA Hovorí sa, že keramik za život zje asi za jeden fúrik hliny, takže okrem 60 percent vody som z nejakého toho percenta aj z porcelánu... MArtInA klbečkoVá dievča Z porcelánu ZhoranadolMiskynapuding,2010/MisaMickeyMouse,2012/dózakaktus,2012 inspire magazine 38 DEsIgn

Spýtali sme sa piatich šikovných žien, vďaka ktorým je v uliciach viac originálnych šiat, kabeliek a šperkov, ako ony vnímajú pokrok vo svojej práci? Všetkým sme položili 3 rovnaké otázky: 1 Opíš moment zásadný pre vývin tvojej tvorby. 2 5 vecí, ktoré ti prvé napadnú pri slove „progres“ 3 Čo podľa teba zabíja pokrok? JeBe 1 Zásadných momentov bolo určite niekoľko. kým som sa začala venovať tvorbe tašiek, venovala som sa maľbe. takže prvým momentom vplývajúcim na vývin mojej tvorby, ktorú prezentujem pod značkou JeBe (pozor... nejde o vulgarizmus, vychádza z mojich iniciálok), bola výmena štetca za šijací stroj. dominantou mojich tašiek vždy bol výtvarný prejav v podobe kombinácií najrozmanitejších materiálov, ich vrstvenia, prelí- nania a „strojokresieb“. Prečo k tejto výmene nástrojov vlast- ne došlo? Zostala som na materskej (už to ťahám 4 roky), môj kreatívny priestor sa s príchodom detí prudko scvrkol a v sna- he neustále niečo vytvárať a pritom byť vždy v pohotovostnom režime (čo je pri maľbe nemožné), som objavila staré zásoby rifloviny ideálnej pre tvorbu tašiek. Postupne som objavovala nové materiály, doplnky, techniky, jeden stroj som totálne zni- čila – mal už za sebou desiatky kilometrov a sama som zveda- vá, kam sa prepracujem. A to je vlastne ďalší zásadný moment tvorby – hľadanie, objavovanie, narúšanie vlastných stereoty- pov a momenty prekvapenia. 2 Pastelky „Progress“, Lego (a jeho geniálny princíp využi- tý v dizajne vecí každodennej potreby – nábytok, šperky, prí- bor...), krabičky, ktoré sa zmestia do vrecka, plné hudby, filmov a informácií, vila tugendhat v Brne, červeno-modré kreslo Ger- rita rietvelda. 3 Strach ísť do „neprebádaných vôd“, pohodlné používanie šablón, predstava, že len to staré, overené je to najlepšie, ne- schopnosť odložiť veci minulé do minulosti, ale aj zabúdanie na minulosť. Pretože ak chceme napredovať, musíme ťažiť aj z mi- nulosti, čerpať z jej kladov a poučiť sa z jej záporov. Ak je výtvar- ná tvorba zviazaná so stereotypom (aj keď dobrým), nastáva opakovanie, schematickosť, „manierizmus“ a cesty ďalej niet. www.keyoka.sk/jebe Tiňe 1 Začalo sa to spoznávaním rôznych materiálov pre výrobu či už šperkov alebo doplnkov. Hľadala som štýl, chcela som sa ďalej posunúť v tvorbe a prezentovať sa svojimi výrobka- mi. Počula som o stránke keyoka a to bol asi najzásadnejší moment tvorby. tvoriť niečo, čo sa dostane k ľuďom a budú mať z toho radosť. 2 Postup, napredovanie, nevšednosť, recyklácia, výnimoč- nosť. 3 veľa ľudí u nás žije v stereotype, odmieta prijímať nové veci. to je podľa mňa hlavný dôvod. www.keyoka.sk/tine HuciDesign 1 keď som odišla na 3 mesiace do zahraničia bez papie- rov, ceruziek, štetcov, farieb, nožníc, látok, aby som všetkým a hlavne sebe dokázala, že umenie a tvorbu k životu ozaj ne- potrebujem a že ak nemusím, tak netvorím. opak bol pravdou. Po mesiaci som si to konečne v hlave zrovnala, zmierila sa sama so sebou, priznala si, že umenie a tvorba je mojím živo- tom, mojou súčasťou a životným cieľom a pustila sa do boja. 2 Niečo iné, rozvíjajúce sa, zaujímavé, dokonalé, jednoduché. 3 Hlúposť, obmedzenosť, závisť. www.keyoka.sk/hucidesign Chk 1 Bolo to na konzultáciách mojej novej kolekcie z názvom „birds in my dreams“ (na kolekcii ešte stále pracujem), konzul- tovala som nohavice do kolekcie a vtedy Anna cichá povedala: „katarína, ty to moc riešiš, nerieš to, choď domov a uši dobré nohavice“. vtedy som pochopila veľa vecí, čo sa týka uvažova- nia nad konceptom a odevom. 2 Fenomén dnešnej doby, nadčasový design, úspech, čistá forma a evolúcia. 3 Zlý Pr a lenivosť. www.keyoka.sk/chk Tana 1 Pochádzam z umeleckej rodiny, kde je ocko výtvarníkom a mamka violončelistkou, takže voľba povolania bola viac-me- nej istá. Skúsila som aj hudbu, ale výtvarno mi bolo o niečo bližšie. Absolvovala som všetky výtvarné školy, aké som moh- la, od ľudovej až po vysokú... o šperky som sa začala zaují- mať už koncom základnej školy, keď som práve začala vytvá- rať šperky z dreva. Avšak po určitom čase som začala cítiť, že potrebujem vytvoriť niečo nové, niečo iné, skúsiť nový materi- ál... A keramika s kombináciou zlata zvíťazila, ponúkla mi nové možnosti či už tvarovania do priestoru, alebo prekvapeniami, ktoré stále ponúkajú farebné glazúry... 2 odvaha, nespokojnosť, zdokonaľovanie sa, budúcnosť, rast. 3 Asi opozitá všetkých vecí, vlastností, ktoré som uviedla v predošlej otázke. Niekedy sa vieme uspokojiť s tým, čo práve máme. vieme, že sa nám darí, že sa to, čo vytvárame, ľuďom páči, a tak sme ochotní zotrvať takto veľmi dlho. Aj keď možno vieme, že by sme boli schopní iných veľmi zaujímavých vecí, ale v tom bráni možno nedostatok odvahy... www.keyoka.sk/tana Foto rôzni autori, www.keyoka.sk a archívy autoriek hAnDMADE Päť šikovných žien, vďaka ktorým je v uliciach viac originálnych šiat, kabeliek a šperkov Novšia a staršia chk Novšia a staršia JeBe Novšia a staršia Huci Novšia a staršia tiňe Novšia a staršia tana Progres 39 magazine with a difference

Lenka czereová je mladá dizajnérka z Bratislavy. Šy- mon kliman je mladý fotograf z Bratislavy. títo dvaja sa stretli pod lampou. Lenkinou. Ako vôbec vznikol nápad dizajnovať lampu? LenKA Počas štúdia som často pracovala práve so svet- lom. Snažila som sa ho vnímať ako prvok v dizajne, ktorý dokáže dať veciam život. Bolo to len pokračovanie v mo- jom skúmaní, ktoré však súviselo aj s vývojom nových technológií. Vždy ma zaujímala hlavne LED technológia. Ako lampa funguje? LenKA Lampa predstavuje myšlienku, že veci sú často- krát celkom iné, ako sa na prvý pohľad zdajú. Vytvára ilú- ziu iného sveta v tom našom a celý priestor posúva do novej reality. Možnosť prispôsobenia svietidla v priestore ponúka nevšedné ilúzie. Existuje viacero vyhotovení lam- py rôznych veľkosti a tvarov. umelci väčšinou nebývajú elektronicky zdatní a ženy už vôbec... kto lampu navrhol technicky? Bolo to ťažké? LenKA Technicky som si ju navrhla sama. Hneď, ako vznikli prvé skice som sa pustila do pátrania po materi- áloch, vďaka ktorým by som mohla svoju predstavu zre- alizovať. Nie je ľahké ísť za niečím, o čo v skutočnosti ani neviete, či by mohlo fungovať alebo, keď už daná tech- nológia síce existuje, stále však nie je dostupná a musí- te hľadať alternatívy. Chce to trpezlivosť a odhodlanie oslovovať aj zahraničné spoločnosti, ktoré by vám ve- deli poskytnúť materiál, hlavne ak ide o čosi nezvyčajné a potrebujete len vzorku alebo malé množstvo daného komponentu. Ako vznikla spolupráca so Šymonom klimanom? LenKA Šymonové fotky si pamätám ešte z čias jeho štú- dia na VŠVU a už vtedy ma upútala jeho tvorba. Jeho fotografie majú neuveriteľnú atmosféru. Dôležité pre mňa bolo, aby lampu fotil niekto, kto by ju správne po- chopil, preto som oslovila práve jeho. Myslím si, že Šy- mon má schopnosť vidieť aj v bežných veciach to, čo je pre ostatných často neviditeľné a dokáže tým upozorniť na veci. Som veľmi rada, že som mala možnosť s ním spolupracovať. okrem úžitkového dizajnu sa venuješ aj kresbe. Aký je v tom pre teba samu rozdiel? Čo sa možno robí ľahšie či jednoduchšie? LenKA Kresba je pre mňa jednou zo základných častí di- zajnu a teda aj z jednoduchej a nenápadnej skice môže vzniknúť skutočný objekt, ktorý vidíte úplne prvý raz len na papieri a krásne je na tom to, že sa to môže stať sku- točnosťou a zhmotniť celkom do vašej predstavy. Čo okrem umenia ťa baví? Čo robíš vo voľnom čase? LenKA Bavia ma hlavne knihy, cestovanie a spoznávanie s tým spojene a tiež jazda na horskom bajku a v zime po- hoda pri spoločenských hrách s kamošmi. Máš nejaký vysnívaný produkt, ku ktorému sa chceš prepracovať? LenKA Skôr nie. Rada by som pracovala na vlastných ve- ciach. Dôležité je pre mňa robiť, čo ma baví a kam ma moja tvorba raz zavedie, nechám čisto na náhodu. Ďalšie Lenkine veci si môžete pozrieť na www.lenkaczereova.com rada by som pracovala na vlastných veciach. Dôležité je pre mňa robiť, čo ma baví a kam ma moja tvorba raz zavedie, nechám čisto na náhodu. DEsIgn Kliman Fotí lAMpu stretnutie pod lampou 40 inspire magazine

„Sfotenímsmeešteneskončili!eštemámečo-tovpláne,alečasujemálo.“Šymonkliman Progres 41 magazine with a difference

urobiť krok vpred sa mnoho ráz nedá bez toho, aby sa človek predtým nenačiahol za niečím minulým. pre- niesť dávno existujúce veci na úplne novú rovinu sa po- kúsili aj umelci Cecelia Webber a duo noble-Webster. do rúk vzali (ne)dokonalé ľudské telo a novátorskými technikami s ním urobili neuveriteľné veci. divadLo sUrových Tieňov Najlepšie diela často vznikajú tým najnepravdepodobnejším spôsobom. Niekedy stačí vojsť do správne osvetlenej miestnosti a hit je na svete. tak by sa dal opísať aj prelomový krok v živote angličanov tima noblea a sue Webster, ktorých okrem havraních vlasov, zblednutej kože, sociálnej averzie a punk-rocku v srdci spája (netradične) obrúčka a (osu- dovo) hlavne umenie. dnes už pokročilí štyridsiatni- ci do seba prvýkrát narazili na autobusovej zastávke, smerujúc do školy ešte v čase, keď nimi plieskala pu- berta. ak by si vtedy nepadli do oka, tieňové sochy by možno nikdy neuzreli svetlo sveta, odpadky by naďalej zapĺňali ulice a mŕtve zvieratká, ktoré mačky timovej mamy pravidelne s posvätnou úctou kládli na priedo- mie či rovno pod obývačkový gauč, by si nenašli cestu k Charlesovi saatchimu (majiteľ Saatchi Gallery a zakla- dateľ reklamného giganta saatchi&saatchi) a odtiaľ do výstavných siení na celom svete. nerozlučný párik sa čerstvo po dokončení ško- ly presťahoval do anglického Bradfordu, čo sa ukázalo byť nesprávnou odbočkou na mape i v živote. tu dvo- jica tvorila všetko možné, avšak nie bezpodmienečne umenie a ako poznamenal tim, stávala sa z nich „veľ- ká ryba v malom jazere“. Vnútorné gps ich teda oboch odnavigovalo do Londýna, kde si podali prihlášku na royal College of art. tima na štúdium sochárstva prija- li, sue nie, ale to jej nebránilo v tom, aby tima sprevá- dzala na prednáškach, a po čase nikto nepochyboval, že na školu patrí tiež. originálna myšlienka na tieňové sochy prišla až po prvej výstave s názvom British rubbish. „Sue jedné- ho dňa vošla do miestnosti a na stene sa objavil jej tieň. Bol fantasticky ostrý – jej presný odraz. Obkreslil som ho a po- tom sme začali na zem klásť rôzne predmety, aby sme vytvo- rili sochu,“ spomína tim. dvojica zobrala všetko, čo jej prišlo pod ruku, vrátane rôznych obalov od sladkostí, Art in progrESS krok vpred Najlepšie diela často vznikajú tým najnepravdepodobnejším spôsobom. Niekedy stačí vojsť do správne osvetlenej miestnosti a hit je na svete. faLLingaParT 42 inspire magazine Art

liekov, zlomených slnečných okuliarov, plechoviek či nepotrebných súčiastok a vymodelovala sochu, ktorá na stene vytvorila vernú kópiu tieňa sueinho profilu. neskôr k nej rovnakým spôsobom pribudla i timova hlava a diela paradoxne putovali rovno do kúta – dvo- jica sa totiž rozhodla sochy na ďalšiu výstavu nezaradiť. „Niekto však o ne zakopol a povedal: ‚Wow, a toto je čo?“ roz- pamätáva sa tim. a tak došlo k osudnému okamihu, keď sa na ich výstave v Londýne objavil Charles saatchi a domov si okrem iného odniesol aj prvú tieňovú sochu z dielne noble-Webster s názvom Miss Understood and Mr Meanor. Vtedy dvojica pochopila, že ich netradičná technika im vydláždila cestu k úspechu a pustila sa do tieňového divadla. postupne vznikali tieňové sochy zo smetí, zo zbierky vibrátorov, z hromady vypchatých zvierat (ti- mov otec bol vášnivý amatérsky preparátor) či z kovo- vých predmetov – všetky v tme predstavovali zhluk divných predmetov, keď sa však rozžiarili reflektory, stali sa z nich bolestne ostré tiene ľudských tvárí a po- stáv, ktoré väčšinou zachytávali samotných umelcov. na tvorbu sochy s názvom Dark Stuff, ktorá predstavuje hlavy tima a sue napichnuté na kopiji, použili spomí- nané mumifikované zvieratá, ktoré im k dverám obeta- vo nosili mačky. aby dvojica vyvážila svoju karmu, k temným die- lam začala čoskoro vytvárať svetelné protiklady v po- dobe neónových srdiečok a nápisov (jeden z nich sa objavil aj na albume nicka Cavea). keďže otec sue bol elektrikár a dcéra mu v mladosti rada asistovala, v zapá- janí drôtikov a kladení vedenia sa opäť našla. tim a sue sa za dlhé roky od nástupu na umeleckú scénu už stihli venovať rôznym projektom vrátane výroby elektrickej fontány či sôch australopitekov, tieňové diela sa však stali ich unikátnym priekopníckym rukopisom, ktorý znova a znova fascinuje širokú verejnosť. svedčí o tom nielen skutočnosť, že svoje tieňové telá vystavujú v ga- lériách so zvučnými menami po celom svete, ale aj fakt, že každá tieňohra, ktorú kedy vyrobili, má už svojho súkromného majiteľa. TiMnobLeasUeWebsTer dirTyWhiTeTrash Progres 43 magazine with a difference

fií, aby tak vytvorila živé kvety zložené čisto z ľudských postáv. Štíhle nohy ako lupene, ruky ako tyčinky, kriv- ky chrbta ako púčiky pripravené rozkvitnúť – nájsť tie správne kombinácie si vyžadovalo veľa skúšok na prin- cípe pokus-omyl a hlavne nezdolnú dávku trpezlivos- ti. a tá krátko nato priniesla Cecelii nielen ruže, ale aj zvončeky, púpavy, slnečnice a uznanie čoraz širšieho okolia. hoci Cecelii pri tvorbe ľudských kvetov pomáha aj najväčší nepriateľ milovníkov prirodzených fotogra- fií – photoshop – samotné momentky ľudských tiel nik- dy neupravuje. „Chcela by som, aby sa ľudia pozreli na moje fotky a začali vnímať krásu ľudského tela. Mnohí majú strach prijať svoje telo také, aké je. V magazínoch vidia väčšinou len upravované fotky. Na tých svojich chcem zachytiť všetko, čo sa väčšinou koriguje – pehy, vrásky, prevísajúcu kožu. Do bu- dúcnosti sa chystám pracovať s ľuďmi všetkých vekových ka- tegórií,“ prezrádza kučeravá experimentátorka. dokončenie jednej fotografie jej často trvá aj dva mesiace. pri všetkom tom vystrihovaní, vrstvení, otáča- ní a farebnom kombinovaní si Cecelia musela zaobsta- rať aj nové dioptrie – daň, ktorú však ochotne zaplatila. ako malá vraj trávila hľadaním víl a drobných škriatkov v neďalekom lese celé hodiny. dnes ich sama tvorí a ra- dostnú spomienku na objavovanie detailov prenáša aj na návštevníkov svojich výstav. tie najprv absolvovala len v usa, no prostredníctvom projektu kickstarter, ktorý pomáha „nakopnúť“ mladé talenty, sa už dostala aj na opačnú stranu Veľkej mláky. medzičasom svoje série ľudských kvetov oboha- tila aj o fascinujúce motýle, ktoré vytvorila v spolupráci s návrhárkou šperkov Brendou houston a pridala aj sé- riu vtáctva. hoci sa jej portfólio neustále rozširuje, mla- dá američanka zostáva verná hlavnej myšlienke svojich fotiek – dodať ľuďom sebadôveru, ktorá im pomôže premýšľať o vlastnom tele v úplne nových dimenziách. „Nahota nemusí evokovať len erotiku alebo neprístojné veci, vyvolávať vinu alebo strach. Chcela by som ju predviesť v ta- kej forme, ktorá takmer odpúta pozornosť divákov od skutoč- nosti, že sa pozerajú na vyzlečených ľudí.“ Text Zuzana Zimmermannová záhrada ĽUdských kveTov Keď Centrum na výskum rakoviny v americkom Rene v rámci programu Healing Arts otvorilo stálu výstavu foto- grafií Cecelie Webber, sestričky museli starších pacientov do výstavnej haly vodiť vždy na dvakrát. Pri prvej návšteve pa- cienti obdivovali krásu flóry, pri druhej detaily ľudského tela. Až vtedy si všimli, že výstava Ľudské kvety je presne o tom, čo sľubuje v názve – o kvetoch z ľudí. na to, aby vám unikol tento detail, nemusíte byť ani slabozrakí, ani starí a ani chorí. Fotografie Cecelie Webber si jednoducho druhý pohľad vyžadujú. a na- vyše si ho aj zaslúžia. mladá američanka sa nikdy ne- tajila tým, že držanie fotoaparátu v rukách ju privádza do vytrženia. rovnako rada sa vo voľnom čase objavuje aj pred jeho skleneným okom vo vintage šatách a šiale- ných pózach. pred štyrmi rokmi sa dnes už absolventka štúdia neurovedy po dni strávenom v laboratóriu po- brala domov, aby si prezrela svoje čerstvo ulovené mo- mentky. „Bola to skutočne náhoda. Narazila som na fotogra- fiu nahého ľudského chrbta na čiernom pozadí a všimla som si, že vyzerá ako lupeň,“ opisuje svoje skromné začiatky 27-ročná rodáčka z new hampshire. krátko na to už ako photoshopová profíčka – sa- mouk vrstvila na seba vyše sedemsto rôznych fotogra- chcela by som, aby sa ľudia pozreli na moje fotky a začali vnímať krásu ľudského tela. Mnohí majú strach prijať svoje telo také, aké je. V magazínoch vidia väčšinou len upravované fotky. Na tých svojich chcem zachytiť všetko, čo sa väčšinou koriguje – pehy, vrásky, prevísajúcu kožu. ceceLiaWebber 44 inspire magazine Art

Namiešať dobrý alkoholický drink už nie je len o majstrov- stve barmanov. Prekvapiť zaroseným pohárom kvalitné- ho drinku môžete aj doma. Stačí mať tie správne ingre- diencie. Ak vám čistá vodka nerobí tak úplne dobre „na pleť“, no aj tak milujete chuť kvalitného destilátu, skúste novú ABSOLUTku s grepfruitovým džúsom. Ich pomer je verejne známy a je 1:3. Do toho pár kociek ľadu a osvie- žujúca ľadová delikatesa je na svete! Spojením ABSOLUT s grepfruitovým džúsom však nevznikol len skvelý drink, ale aj svetový hit. Známa hu- dobná formácia Swedish House Mafia sa dala inšpirovať drinkom vodky ABSOLUT – ABSOLUT Greyhound a vý- sledkom je vyše 25 miliónov prehratí online a jeden z naj- úspešnejších hitov tanečnej hudby, ktoré toto trio hou- sových Djov vyprodukovalo. Partnerstvo švédskej vodky a známej skupiny však pokračuje naďalej: „Naša spoluprá­ ca s ABSOLUT sa zatiaľ niesla v neuveriteľne kreatívnom duchu, preto sa tešíme, že sa tento vzťah rozvinul až do veľkého partnerstva na pre nás výnimočnej tour. Grey­ hound, ktorý zaznie na každom z koncertov, preto bude aj malou oslavou našej úspešnej kooperácie,“ hovorí Ste- ve Angello z housového DJského tria. Známa hudobná formácia Swedish House Mafia sa dala inšpirovať drinkom vodky. ABSoLut GreYHouNd môžete mať aj vy doma! ABsolut GReYhoUnd drink, ktorý inšpiroval vZnik hitu A tento hit môžete mať doma na LP aj vy! Stačí, ak si objednáte ročné predplatné na adrese: PReDPLATne@4MA.SK A DOPíŠTe DO MAILU P. S.: GReyHOUnD Nielenže získate predplatné za zvýhodnenú cenu 12 eur za rok, poštovné platíme my, navyše budete mať prístup do online archívu, ale budete tiež zaradení do žrebovania o LP platňu Swedish House Mafia – Greyhound. celkom easy, nie? A na oslavu si dajte ABSoLut s grepfruitovým džúsom. 45 magazine with a difference spIrIt

Books ateliér provocation Bureau vydáva „voľné pokračovanie“ minu- loročnej publikácie o ilustrácii, tentokrát sa venuje fotografii. „správa o stave mladej fotografie“ prezentuje práce 28-ich mla- dých fotografov, ktorých spája hlavne kvalita ich práce a potenciál využitia v komerčnej sfére. Fotografie jedla, prírody, vojny, portréty či krajinky, alebo aj produktové foto? hlavne silné momenty zachytené mladými fotografmi! kniha „správa o stave mladej fotografie“ je nadviazaním na začatú tradíciu tvorby publikácií, ktoré majú za cieľ pomôcť mla- dým kreatívnym autorom vizuálnych diel na slovensku. posky- tuje priestor pre 28 fotografov, kde každý z nich prezentuje svoje diela na viacerých stranách. 170 stranová kniha zobrazuje fotogra- fie, ktoré by im mali otvoriť dvere k ďalším prácam a tým podporiť komunitu mladých slovenských fotografov. Víziu o vzniku pub- likácie ivan kasaj, provocation Bureau komentoval slovami „na slovensku máme mnoho mladých talentovaných tvorcov, ktorí sú stále „neobjavení“ a preto sme im chceli dať šancu preniknúť do komerčnej sféry a pomôcť im vytvoriť tie správne kontakty, ktoré budú vo svojej kariére potrebovať. Vychádzajúc z vizuálnych po- trieb komerčnej sféry bola fotografia po ilustrácii jasnou voľbou.“ „správu o stave mladej fotografie“ dostanú do rúk ľudia vo všetkých dôležitých reklamných agentúrach, vydavateľstvách, pr agentúrach, grafických štúdiách a redakciách novín a časopisov. obmedzený počet exemplárov bude možné zakúpiť v dobrých kamenných a internetových kníhkupectvách. keďže na budúci rok túto sériu doplní ďalšia publikácia, vlastniť obidva exemplá- re „správy o stave“ môže znamenať začiatok príjemnej a cennej zbierky kníh. obmedzený počet exemplárov zároveň zaručuje exkluzivitu tejto publikácie. Text Veronika Bauchová Fotografie jedla, prírody, vojny, portréty či krajinky, alebo aj produktové foto? Hlavne silné momenty zachytené mladými fotografmi! sIlné „Správa o stave mladej fotografie“ nadväzuje na úspech predchodcu o ilustrácii 46 inspire magazine

Progres 47 magazine with a difference

secesia je medzinárodný výtvarný sloh, ktorý na konci 19. a začiatkom 20. storočí ovládol nielen maľbu, so- chárstvo a umelecké remeslá, ale dokonca aj životný štýl! secesio po latinsky znamená „oddeliť“. secesní umelci sa chceli líšiť od konzervatívneho akademického umenia a historizmu. secesná linka je plynulo sa vlnia- ca krivka, ktorá v divákovi vyvoláva dojem nenásilného pohybuna ploche. Jednotvárnosť je vyrovnaná fareb- nosťou. za hlavné znaky secesného slohu sa považuje ornamentálnosť a záľuba v neobyčajných farbách. sece- sia odmietla pravidlo rovnej čiary a pravého uhlu. dáva- la prednosť zakrivenej vlnovke, ktorá vyvolávala pocit vzdušnej ľahkosti a pôvabu. secesní umelci sa inšpiro- vali najmä elegantnými tvarmi kvetov a ženského tela. alfons mucha a František kupka sú najslávnejší českí výtvarní umelci. obaja vytvorili svoje najvýznam- nejšie diela v paríži. mucha sa však na rozdiel od kupku často vracal do Čiech. na výstave v gmB prezentujú jeho vrcholné diela, nielen z parížskeho obdobia, ale aj tie, ktoré vytvoril počas pobytu v usa a Čechách. Ladislav mednyánszky a František kupka majú spolu výstavnú premiéru v jednej sieni. Výnimočné mednyánszkého dielo je možné hodnotiť len v kontex- te vrcholného európskeho maliarstva. Vizionár, košic- ký rodák anton Jasusch a obľúbený maliar slovenska, martin Benka, prezentujú svoje diela vytvorené pred rokom 1920, ktoré boli ovplyvnené secesiou. Vrchol- ným obrazom secesnej figurálnej maľby je triptych Jana preislera „Jar“. autor ho s veľkým úspechom predstavil v prahe v roku 1900. zastúpený na výstave je aj Jožo Úprk s rozmerným plátnom „raj detí“, ktoré patrí k najcennejším obrazom tohto moravského rodáka, ktorý žil dlhé roky neďaleko ilavy. Výstava v galérii mesta Bratislavy je zameraná na obrazy, kresby, farebné litogravie a sochy, ktoré sa podarilo požičať len s veľkými problémami. ale sú tu a môžete si ich pozrieť. dáTUM a MiesTo konania 8. 3. – 2. 6. 2013 galéria mesta bratislavy / bratislava city gallery Mirbachov palác / Mirbach Pallace františkánske nám. 11 www.gmb.bratislava.sk Alfons Mucha a František kupka sú najslávnejší českí výtvarní umelci. Obaja vytvorili svoje najvýznamnejšie diela v Paríži. MuchA V bRatislaVe mucha, mednyánsky a kupka v bratislave 48 inspire magazine Art

Progres 49 magazine with a difference

unitE all oRiGinals originálna kampaň originálnych umelcov Sú jedineční v tom, čo robia, ako žijú a akým spôsobom sa prezentujú. Každý z nich je originál a preto si ich popredná svetová značka adidas Originals vybrala do svojej novej celosvetovej kampane, s názvom unite all originals. InspIrE MAgAZInE 50 Art

ĽavástranaFlip,pravástrana,zhoranadol,zľavadopravaGeoff/GraceTang/CSC magazine with a difference 51 Progres

A-Trak DJ a producent Pamätáte si na skladbu s názvom Barbra Streisand, ktorá rotovala v tanečných rádi- ách a po internete pred tromi rokmi? Za jej vznik môžeme ďakovať práve motreálskemu hudobnému producentovi a DJovi A-Trakovi. Táto skladba mala neskutočný úspech, veď len na youtube.com mala viac ako 60 milió- nov videní. A vďaka tomu sa dostala aj do americkej verzie speváckej súťaže X-Factor, či do populárneho amerického seriálu Glee. A-Trak sa stal hlavným DJom na turné (2004) známeho speváka a producenta Kenye Wes- ta, a od tej doby spolupracoval s umelcami Armand Van Helden, Jay-Z, Kid Sister, či s Da- vid Guetta. A-Trak v súčasnosti patrí medzi najlepších svetových remixérov v tanečnej hudbe. Iggy Azalea textárka Austrálska umelkyňa Iggy Azalea (23), ktorá je v hudobnom svete viac známa pod skráte- ným menom Iggy, patrí k uznávaným slobod- ným textárom. Preslávili ju skladby Pu$$y, My World a Murda Bizness, ktoré sa šíria prostredníctvom internetu a youtube.com. Minulý rok sa Iggy stala prvou ženou a prvou rapperkou narodenou mimo USA, ktorá sa objavila na titulke XXL Magazine a v rebríčku medzi Top 10 umeleckými objavmi roka. Stööki dizajnéri Luke, Nadia a Quincey tvoria umelecké trio pod názvom Stööki. Umelci žijú a tvoria v Londýne a svoju víziu prenášajú do tvorby šperkov, oblečenia a doplnkov. Prostredníc- tvom interaktívneho umenia sa snažia zapojiť do svojich projektov čo najviac ľudí a podpo- rovať v nich kreativitu. Svojimi dielami chcú ľudí zaujať a inšpirovať, čo sa im bezpochyby darí, pretože už spolupracovali so spoločnos- ťami MTV, Red Bull, či Tate... Evan Roth digitálny umelec Jeho prácu nájdete v stálej zbierka Museum of Modern Art v New Yorku. Uznávaný 35 roč- ný Američan, ktorý dnes žije a tvorí vo Fran- cúzsku, je zakladateľom webových a dizaj- nérskych spoločností Graffiti Research Lab a Free Art & Technology Lab. Jeho práca je použitá aj na stránke YouTube. www.adidas.com/unite V kampani s názvom unite all originals a objavia aj títo umelci: Celosvetová kampaň, s názvom unite all originals, je prezentovaná cez stránku www. adidas.com/unite. Ide o on-line aplikáciu, vďaka ktorej máte aj vy prístup do sveta origi- nálneho umenia, vytvoreného umelcami z rôznych kútov sveta – z Ameriky, Európy či z Austrálie. Do projektu je zapojený režisér a grafik So-Me, producent a DJ A-Trak, kame- raman Colin Solal Cardo, dizajnér Felipe Yung a.k.a. Flip, textárka Iggy Azalea, Evan Roth – digitálny umelec, dizajnérske trio Stööki, producent Heroes x Villains, Geoff Lillemon – digitálny umelec a dizajnér Grace Tang. Už teraz máte možnosť ponoriť sa do sveta s ori- ginálnym obsahom a s top umelcami vytvoriť niečo nečakané a jedinečné. Dajte sa viesť... Desať popredných svetových umelcov z oblasti hudby, dizajnu a filmu sa spojilo pri tvorbe unikátneho projektu, ktorý 5. marca spustila značka adidas Originals. Daniel A-Trak IggyAzalea Stööki EvanRoth insPire magazine 52 art

Nedávno som zistila, že v sebe skrývam nečakané schopnosti. Zapojila som pár kúskov elektroniky, čo zahŕňalo asi milión káblov, a to veru nie som technic- ky zdatný človek. Pohladkalo to moje ego a začala som uvažovať. Aký je to pokrok, keď si žena sama spojazdní internet a telku. A vlastne aj býva sama preč od rodičov, bez toho, že by bola v kláštore alebo v inštitúcii man- želstva. A študuje. Nosí nohavice. Môže verejne preja- viť svoj názor... Akokoľvek je to hanba, nie vždy boli tieto veci samozrejmé. V škole nám občas spomenuli nejaký ten matriar- chát, no aj tak mám pocit, že dejiny skôr ukazujú, že svet patril mužom. Kým oni objavovali a dobývali svet, našli si čas aj na vymýšľanie zaujímavých „právd“ o než- nejšom pohlaví. Svätý Tomáš bol toho názoru, že žena je len akýsi nepodarený muž. Jeho kolega, istý Svätý Ján Zlatoústy, zase tvrdil, citujem, že „medzi všetkými divými zviera- tami sa nenájde škodlivejšie ako žena“. Vďaka, chlapci. Dokonca ani Aristotela nemôžeme pokladať za zástan- cu a priateľa žien. Už jeho tvrdenie o ženách „Samica je samicou na základe nedostatku určitých vlastností“ je toho dôkazom. Ale mal aj iné veľmi divné nápady – ženy mali podľa neho menej zubov než muži. Aristote- les bol ženatý dvakrát, takže si to mal kde obzrieť. Ako teda k tomuto poznatku prišiel?! To nevieme, ale tento bizarný fakt pretrval v ľudskom povedomí celé storo- čia. Úžasné. Možno ženy nemali dostatok zubov v ústach. Možno mali nejaké aj inde. Mýtus vagina dentata je celosvetovo známy. Uznávali ho v starom Ríme, aj domorodé kmene v Južnej Amerike. Je to v podstate predpoklad, že niektoré ženy majú kompletný chrup v intímnych partiách, špeciálne predurčený na vykas- trovanie všetkých nešťastných mužov, ktorí by mali záujem o zblíženie. Je zrejmé, že je to biologicky ne- pravdepodobné, no tento mýtus inšpiroval filmárov a vznikol (hororový?komický?) film Teeth (2007). Pochopenie ženského tela bolo asi nad schop- nosti mužov. „Čas mesiaca“ bol totiž dlho postrachom samcov v spoločnosti. Jedným z najzaujímavejších dô- sledkov bola viera, že prítomnosť ženy v kuchyni počas tohto obdobia môže vyvolať hrozné veci. Áno, žena v kuchyni nebola vždy tým, čo muži požadovali. Mäso, mlieko, konzervy s ovocím alebo zeleninou, ktoré došli do styku s „nečistou“ ženou, sa pokazili, zhnili a po- dobne. Prosto katastrofa, možno dokonca útok na po- treby muža. Netreba dodávať, že ani jedna z týchto vecí nebola ani zďaleka pravdivá. Občas je naozaj ťažké povedať, či mýtus vznikol, lebo si to naozaj niekto myslel, alebo mu to prosto len vyhovovalo. Ako príklad by mohlo poslúžiť tvrdenie, že styk s mladou pannou mohol udržať starého chlapa pri živote. V podstate sa odporúča, aby starší ľudia (ro- zumej muži) spali v rovnakej posteli ako nevinné mladé ženy. Aby teplo a vlhkosť tohto mladého tela pomohlo oživiť tie staré, vráskavé a choré telá. Zdá sa takmer nemožné niečo takto absurdné podložiť vedecky. Po- dobným príkladom je aj nasledujúci mýtus, aj keď jeho riešenie bolo určite myslené len a len v prospech žien. Diagnóza „ženskej hystérie“ po stáročia vysvetľovala útlocitné správanie sa žien. Grécky lekár Galen mal pre toto závažné ochorenie vysvetlenie – látka zvaná „žen- ské semeno“ sa hromadí u žien. Ak nedochádza k lieč- be, táto látka pôsobí ako jed. Ako najvhodnejšiu proce- dúru zvolili uvoľnenie častým stykom. Úbohí lekári sa išli zodrať, aby zbavili svet pliagy („ženskej hystérie“), ako sme mohli vidieť aj vo filme Hysteria (2011). Popoludňajšia šálka čaju vyzerá ako veľmi mie- rumilovné a neškodné stretnutie. Avšak v 19. storočí v Írsku bolo pokladané za úmyselný prejav sociálnej sabotáže. Muži z vyššej vrstvy si mysleli, že keď ženy obetovali voľnú chvíľku horúcemu nápoju, znamenalo to, že zanedbávali domáce povinnosti. A v prípade, že zanedbávajú svoju domácnosť, len Boh vie, čo ďalšieho sa deje v ich hlavách! Našťastie takéto démonizovanie čaju netrvala dlho. Ďalší mýtus bol špeciálne navrhnutý tak, aby ženy ešte viac obmedzil a ponížil. V roku 1873 harvard- ský profesor dr. Edward Clarke uviedol, že dámy by mali byť „uchovávané“ mimo dosahu vysokoškolské- ho vzdelávania. Pre dobro ľudstva. A asi aj pre sveto- vý mier. Tento lekár sa domnieval, že prílišné myslenie prečerpáva krv z maternice do mozgu. Aby teda myseľ mohla prekvitať, reprodukčné orgány musia vyschnúť. Ak sa aj naďalej budú učiť, nakoniec sa ženy vyvinú na odporné stvorenia s masívne opuchnutými mozgami. Ešteže muži nemali rovnaký problém. Samozrejme, z neznámych dôvodov. Zaujímavé, čo tým ľuďom nenapadne, keď nie- čomu nerozumejú. Pôvodne si muži vážili ženy a ich prácu pre rodinu a spoločnosť. Každý mal svoju úlohu a kooperácia slúžila pre všeobecné dobro. Keď však za- čali muži zarábať peniaze, získali pocit, že sú niečo viac. Pridajme k tomu mocenský boj, majetok a nutnosť de- diča a máme dokonalý recept na útlak žien. Degrado- vané na bytový doplnok, chodiacu maternicu, prípad- ne démonickú pokušiteľku, ktorú treba ukameňovať, upáliť a podobné nepríjemné záležitosti. Iste, boli aj svetlé výnimky žien, ktoré zasahovali do mocenských bojov, prípadne si získali vážnosť a možnosť vzdelávať sa aj v „neženských činnostiach“. Ale vo väčšine sveta si začali vydobývať svoje postavenie až vďaka priemysel- nej revolúcii, ktorá im umožnila pripojiť sa k pracujúcej triede. Vyznievam asi ako zatrpknutá feministka, ale nie je to tak. Rada varím, pečiem, ale aj pozerám akčné fil- my a relácie o autách. Dejiny len ukazujú, ako to naozaj bolo. Tešia ma však pozitívne príklady. Či už Sparta, kde mali ženy veľmi špecifické postavenie. Muž navšte- voval ženu v len noci, a ona si mohla vybrať aj iného fešáka. Deti boli vlastníctvom mesta a nie výhradnou starosťou matky. Samo materstvo sa svojou váženosťou rovnalo vojenskej službe mužov. A keď si túto službu splnili, čakala ich sloboda. Teší ma aj existencia kme- ňov, kde sú to muži, ktorí sa doma fešákujú a starajú sa o deti a dom, zatiaľ čo žena získava obživu a bráni domov. Svet sa vyvíjal vskutku rozdielne. Aj teraz sú rozdiely v postavení mužov a žien v istých regiónoch priepastné. Aj u nás síce ešte fungujú rodové stereoty- py a predsudky, ale nie sme na to vôbec tak zle. Ces- ta od vagina dentata cez jedovatosť v „čase mesiaca“ až po opuch mozgu spôsobený štúdiom nebola jed- noduchá, rýchla ani priama. Ale sme tu. Ženy, tvory mýtické takmer ako jednorožce. A sme PRETTY AWE- SOME! =) Text Zuz Lobotková / Foto Katarína Královičová Aký je to pokrok, keď si žena sama spojazdní internet a telku a býva sama preč od rodičov, bez toho, že by bola v kláštore alebo v inštitúcii manželstva. Žena cesta tam, späť už hádam nie essential Feministky 53 magazine with a difference

Od prvého predstavenia instantnej fotografie v roku 1947 ubehlo veľa času, počas ktorého získala mnoho podôb, ale najmä svoju asi najznámejšiu: fotku s bielym rámčekom. Tá sa stala symbolom a ikonou po skoro štyri desaťročia. Obdobie spoločnosti Polaroid trvalo 61 rokov a bolo sprevádzané obrovskými úspechmi na poli fotogra- fie a technických inovácií, ale bohužiaľ aj veľkými pádmi. Z toho posledného, ktorý prišiel v roku 2008, sa však už nespamätala. Prvý instantný film, tzv. „roll film“, bol navitý na cievke a pozostával z negatívu a budúceho pozitívu, ktoré sa po exponovaní spojili vo fotoaparáte a za 60 sekúnd v ňom aj vyvolali. Po odlepení od negatívu ste v ruke dr- žali hotovú snímku. Prvá generácia filmov mala však skôr sépiovú ako čiernobielu farbu a po určitej dobe úplne vy- bledli. Preto ich sťahovali z trhu. Tento problém sa však rýchlo vyriešil a za pár mesiacov už boli snímky stabilné. Výroba „roll filmu“ trvala až do roku 1992. Druhým filmom z produkcie bol tzv. hárkový film alebo „sheet film“ s veľkosťou 4 x 5“, ktorý pozostával zo samostatného negatívu a pozitívu, uložených v zapečate- nom hárku. V spodnej časti hárku sa nachádzal tzv. „pod“, ktorýobsahovalvyvolávaciuchemickúpastuabolznačným pokrokom, pretože umožňoval vyvolávanie filmu mimo fotoaparát. Pri vyťahovaní z kazety, v ktorej sa hárok ex- ponoval, prešiel film cez vyvolávacie valčeky, ktoré rovno- merne rozotreli vyvolávaciu pastu medzi negatív a pozitív a spustili tak vyvolávací proces. Vyrábal sa od roku 1958. Ďalším filmom v poradí, určeným hlavne pre con- sumerov, bol tzv. „pack film“ vyrábaný od roku 1963. Film pracoval na rovnakom vyvolávacom princípe ako „sheet film“ a bol jeho menším súrodencom s veľkosťou obrázku 7,3 x 9,5 cm. Vo filmovej kazete, ktorá sa vkladala do fo- toaparátu, bolo uložených celkovo 10 snímok. V roku 1972 bol predstavený asi najznámejší pro- dukt spoločnosti Polaroid: integrálny film. 8 a neskôr 10 štvorcových snímok s typickou bielou obrubou, uložených v čiernej plastovej kazete spolu s batériou, ktorá slúžila na napájanie fotografického prístroja. Do fotoaparátu stačilo iba vložiť kazetu, stlačiť spúšť a fotografia sama vyšla a vyvolala sa pred vašimi očami za približne tri mi- núty. To, v čom bol integrálny film výnimočný a prevratný, sa skrývalo vo vnútri fotografie. Medzi zadnou stranou, ktorú tvoril negatív, a vrchnou priesvitnou fóliou sa nachá- dzalo niekoľko citlivých vrstiev, ktoré reagovali s vyvoláva- cou pastou uloženou v podoch na spodnej a vrchnej časti zadnej strany fotografie. Pasta sa opäť rozotrela precho- dom cez vyvolávacie valčeky. Sledovanie postupného vy- volávania snímky za plného svetla, bez potreby tmavej komory, umožnila jej chemická verzia, ktorá chránila celý vyvolávací proces pred nežiaducimi účinkami. Po plnom vyvolaní snímky bol proces ustálený, teda zastavený. In- tegrálny film sa vyrábal v troch základných verziách: typ SX-70, typ 600 a nakoniec panoramatický typ Image/ Spectra. Filmy sa líšili citlivosťou ISO, farebnými tónmi, chemickým zložením a posledný aj veľkosťou. Celý proces vyvolávania instantných snímok Pola- roid bol založený na systéme vyvolávacích valčekov. Pre úspešné vyvolanie exponovaných snímok bol potrebný ich prechod cez dva oceľové valčeky, podobné mangľu na bielizeň, ktoré rozotreli vyvolávaciu pastu a začali vyvolávací proces. Dôležitým faktorom pri používaní in- stantného materiálu bola aj teplota vzduchu. Pri nízkych a mínusových teplotách bolo potrebné fotografiu zahriať, napríklad vložením pod pazuchu. Vzostup k pádu Spoločnosť Polaroid mala špecifický typ trhovej straté- gie. Svoje podnikanie považovala iba za sériu technolo- gických výziev, nie však výziev trhových. Domnievali sa, že len čo bude ich technologická novinka hotová, trh sa prispôsobí a zisky budú nasledovať. Nie vždy to však fun- govalo. Dobrým príkladom je filmová kamera s instant- ným vyvolaním exponovaného filmu pod názvom „Pola- zrod instantnej fotografie Všetko sa to začalo ideou jedného človeka menom Edwin H. Land, ktorého meno sa stalo synonymom instantnej fotografie a spoločnosti Polaroid. Po dlhý čas bol jej tvárou a hlavným tvorivým a hnacím motorom. 1 2 3 6 7 8 54 inspire magazine PhotograPhy

Instantná fotografia má v sebe obrovský potenciál pre svo- je kreatívne spracovanie a tzv. manipulovanie rozličnými technikami. Ten, kto končí iba pri odfotení snímky, zastaví sa akoby na polceste. Neváhajte preto využiť jej možnos- ti na maximum a manipulujte, krčte, rozlepujte, páľte, do- kresľujte, namáčajte, strihajte, vtláčajte a nechajte vynik- núť svoje kreatívne ja. Impossible lift – off Podstatou tejto techniky je prenesenie stredovej časti snímky s obrazom vo vode na akvarelový papier alebo iný vhodný podklad podľa výberu. Zaujímavosťou je, že výsled- ný tzv. „lift“ je oproti pôvodnej snímke väčší o 25 percent. 1. & 2. Po úplnom vyvolaní fotografie vystrihneme stredo- vú časť s obrazom po jej vnútornej strane. 3. Vystrihnutú snímku vložíme do nádoby s vlažnou vodou. 4. Po chvíli odlepíme zadnú čiernu stranu s negatívom. 5. Nasledovne jemne odlepíme lift od prednej priesvitnej fólie. Lift je veľmi pružný, avšak treba s ním zaobchádzať jemne. Môžeme si pomôcť štetcom. 6. Z liftu ešte opatrne odstránime bielu fóliu. 7. Lift pod vodou umiestnime štetcom na sklíčko s veľkos- ťou aspoň 10 x 10 cm alebo priamo na akvarelový papier. Je potrebné, aby bol lift počas manipulácie neustále mok- rý! Na sklíčko umiestňujeme lift zrkadlovo. 8. Sklíčko s liftom jemne položíme na akvarelový papier a pomalými pohybmi odsúvame nabok. Sklíčko nedvíhame! 9. Pokrčené okraje dorovnáme mokrým štetcom. Lift je možné ľubovoľne dotvarovať. 10. Dokončený lift necháme vyschnúť pri izbovej teplote. vision“. Jej uvedenie na trh bolo oneskorené nezhodami vo vedení spoločnosti a keď k nemu už konečne došlo, bolo bohužiaľ neskoro. Na trhu už boli k dispozícii filmo- vé kamery s lepšou kvalitou obrazu. Ďalším nedocene- ným vynálezom bol systém pod názvom „Polachrome“. Išlo o 35 mm diafilm, ktorý si fotograf mohol okamžite sám vyvolať v tzv. procesore. Do zásobníkov v procesore stačilo naliať iba vyvolávaciu chémiu a film cez ne previ- núť. Diapozitívy však boli veľmi tmavé, ich citlivosť bola iba ISO 40. Podobný problém so svetlocitlivosťou mal aj systém Polavision. Niektoré ambiciózne projekty sa však ujali. Išlo napríklad o veľkoformátové instantné materiá- ly veľkosti 8 x 10“ (18 x 24 cm) a 20 x 24“ (50 x 60 cm). Zaujímavosťou napríklad je, že film 20 x 24“ mal nulové zrno. Posledný úder pre spoločnosťprišiel v roku 2008 za- stavením produkcie všetkých formátov a druhov instant- ných materiálov. Proces smerujúci k zastaveniu produkcie však trval už dlhšiu dobu. Prvý bankrot vyhlásila spoločnosť Polaro- id ešte v roku 2001. Po predaji rôznych častí spoločnosti sa podarilo výrobu filmov ešte udržať. Avšak po ďalšom bankrote sa to už nepodarilo. Zlými rozhodnutiami ma- nažmentu , častým menením konkurzných správcov a ich nekompetentnosťou bol zánik instantnej fotografie doko- naný. Momentálne sa Polaroid zameriava iba na digitál- ne technológie. Niečo zo svojej instantnej histórie si však napokon ponechal: instantný film typu 300 vo veľkosti kreditnej karty. Pokusom Polaroidu o zdigitalizovanie in- stantnej fotografie je systém pod názvom ZINK (zero ink – nulový atrament). Jeho podstatou je teplocitlivý papier, ktorého každý miniatúrny bod reaguje na inú intenzitu tepla inou farbou. Na vytlačenie fotografie teda nie je po- trebný žiadny atrament alebo toner, iba papier samotný. Nemožný projekt zmŕtvychvstania Ľudia často vravia, že Polaroid umrel. Áno, umrel, avšak išlo iba o smrť klinickú. Instantná fotografia, ktorej sym- bolom bol po takú dlhú dobu, oživila spoločnosť The Im- possible Project, za ktorou stojí pán Florian Kaps, mimo- chodom spoluzakladateľ spoločnosti Lomography. V deň „slávnostného“ zatvorenia poslednej továrne Polaroid v holandskom meste Enschede sa pán Kaps pri pive zdô- veril pár pôvodným zamestnancom a inžinierom spoloč- nosti Polaroid so svojím plánom na obnovu produkcie in- stantných materiálov. Po získaní továrenského komplexu a jeho kompletného vybavenia sa všetko mohlo začať. Tr- valo dva roky, kým bol predstavený prvý čiernobiely testo- vací instantný film v pôvodných troch integrálnych formá- toch. Výsledky neboli príliš lichotivé: sépiové odtiene, dlhý vyvolávací čas, veľká citlivosť na svetlo a slabý kontrast. Príčinou tohto všetkého bola skutočnosť, že spoločnosť The Impossible Project sa nedostala k pôvodným paten- tom Polaroidu na chemické zloženie vyvolávacej chémie a musela vyvinúť vlastnú, ekologicky založenú na vodnej báze, na rozdiel od pôvodnej, ktorej zloženie obsahovalo množstvo ťažkých kovov. Fenomén instantnej fotografie Čo je však na instantnej fotografii také fascinujúce? V dnešnom svete digitálnej fotografie, v ktorom už bola dosiahnutá dokonalosť obrazu a nie je kam napredovať, sa ľudia celkom logicky vracajú späť ku koreňom analó- govej fotografie, kam patrí aj fotografia instantná. Ak člo- vek fotí na digitál, svoje fotografie si môže vytlačiť a tak ich zhmotniť, ale povedzme si úprimne, koľko ľudí to na- ozaj robí? Fotka väčšinou končí stratená medzi stovkami ďalších v pamäti počítača a vytvára sa niečo ako digitál- na amnézia. Pritom na opätovné prezretie fotografie je potrebný softvér a elektrická energia. Naopak analógový obrázok je stále obrázkom. Či už ako negatív alebo dia- pozitív, a o to viac to platí o fotografii instantnej. Široká dostupnosť digitálnej fotografie vo vysokej kvalite priamo núti ľudí vystúpiť z dnešnej uniformnej spoločnosti a hľa- dať nástroje, pomocou ktorých sa môžu odlíšiť a vystúpiť z radu. Jedným z týchto nástrojov je nepochybne fotogra- fia s typickým bielym rámčekom. Spôsob, akým fotíme na digitálne a analógové prí- stroje, môže byť vo veľa ohľadoch zhodný, avšak rozdiel vo výstupoch je diametrálne odlišný. Každá instantná fo- tografia je okamžite k dispozícii ako hmatateľný a jedi- nečný originál. Je to zhmotnená spomienka v súčasnosti, vytvorená v minulosti. Obraz na instantnej fotografii mal vždy neopakovateľnú farbu a kontrast, ktoré sú doteraz digitálne nenapodobniteľné. Instantné fotografie mali odjakživa okolo seba auru, ktorá inšpirovala bežných používateľov ako aj pro- fesionálnych fotografov a umelcov. Ešte predtým, než sa obraz plne zhmotní a ustáli, je možné s fotografiou krea- tívne pracovať a tzv. manipulovať ju rôznymi spôsobmi. Na rozdiel od kreatívneho využívania umelcami ju profe- sionálni fotografi využívali ako kontrolné snímky pre ove- renie expozície, predtým ako urobili finálny snímok na ne- gatívny film. Nové instantné filmy spoločnosti The Impossible Project sa od pôvodných „polaroidov“ líšia. Náchylnosť vyvolávacieho procesu na výkyvy teplôt ostala nezme- nená, pribudla však nutnosť exponovanú fotku skrývať pred svetlom prvých pár minút po vyjdení z fotoaparátu. Prvé generácie bojovali aj s oxidáciou farieb a postupným znehodnocovaním obrazu. Toto však väčšina používate- ľov videla ako veľké plus a označovala to za prirodzený post-process. Z časového hľadiska nie sú snímky už ani také instantné, pretože treba čakať na ich vyvolanie dlh- šiu dobu, ale nie až takú dlhú, aby človek zabudol na to, čo odfotil. Tento nový rituál, potrebný na úspešné vyvola- nie fotografie, je nakoniec odmenený práve tou jedineč- nou a originálnou snímkou. Spoločnosť The Impossible Project vytvorila zo všetkých domnelých hendikepov jej instantných materiálov pridanú hodnotu autenticity a ich vyššia cena vedie iba k dôslednejšiemu zvažovaniu expo- novania každej snímky ako za starých čias nadvlády ana- lógovej fotografie. Spočiatku ťažko predstaviteľný zámer na obnovu produkcie instantných materiálov pre vyše 300 miliónov fotoaparátov značky Polaroid sa stal realitou. „Nemožný“ The Impossible Project sa podaril. Text a foto Marián Jankovič www.instantshop.sk 4 5 9 10 Progres 55 magazine with a difference

Bizarné príbehy vynález(c)ov Hovorí sa, že najväčšie vynálezy vznikli vďaka ľudskej lenivosti Všimli ste si, že vynálezci majú fúzy a strapaté vlasy? NikolaTesla 56 inspire magazine tech

Hovorí sa, že najväčšie vynálezy vznikli vďaka ľudskej leni- vosti. Niečo pravdy na tom určite bude, veď každý z nich nám svojím spôsobom uľahčuje život. No dobre, Féniča- nov a ich vynález – peniaze – tam nezaraďujme, tam je to s tým uľahčením diskutabilné. Dokonca môžeme smelo povedať, že ich nedostatok bráni tomu, aby mnohé skvelé nápady uzreli svetlo sveta. Dávno sú totiž preč časy, keď si múdre hlavy žeravili mozgové závity len preto, aby si niekde doma vo vani (samozrejme, ak ju už mali vymys- lenú) mohli zarevať: „Heuréka!“. Vynálezcom pomaly, ale isto začalo dochádzať, že aj premýšľanie je práca, tak pre- čo si ju nenechať zaplatiť a nezarobiť na svojich nápadoch nejakú tú zlatku, libru či dolárik. Od nápadu k realizácii napomohol aj malý krok, ktorý už stáročia nesie meno – patent. V pätnástom storočí vznikol prvý patentový úrad, ktorým vtedajšia Benátska republika zaviedla povinnosť zaregistrovať vynálezy, aby sa zabránilo ostatným v ich výrobe a používaní. Lenže nič nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Ani patentovo chránený vynález sa sám nevyrobí a nepredá. Treba počiatočný kapitál, výrob- né kapacity či obchodného ducha. A tiež poriadnu dávku šťastia. To rozhodne mal, samozrejme popri obrovskom talente, aj americký spisovateľ Mark Twain. Jeho literár- ne deti, Tom Sawyer a Huckleberry Finn, mu zarobili cel- kom slušné peniaze. Škoda, že to šťastie mal len na témy svojich kníh. Twaina fascinovala technika, priatelil sa s Ni- kolom Teslom, s ktorým trávil veľa času v jeho laborató- riu. Jeho láska k rôznym prístrojom jedného dňa dospe- la k závažnému rozhodnutiu. Teda dvom. Začne vymýšľať vlastné vynálezy a tiež investuje do (preňho) komerčne zaujímavých projektov. Dal si patentovať samoupínací opasok na vestu, hru na zlepšovanie pamäti a samole- piaci blok na výstrižky. Jedine posledne menovaný tech- nický výdobytok mu priniesol aspoň nejaké drobné. Prvé dva? Vôbec nič. Našťastie ešte stále zarábal na svojich románoch. Tak mohol nerušene prikročiť k druhému zo svojich plánov. K investíciám. Twain bol prvý spisovateľ, ktorý napísal svoje dielo na písacom stroji. Bola to znač- ka Remington. Tento zázrak ho natoľko fascinoval, že sa rozhodol investovať do konkurenčného produktu. A inves- toval tak „úspešne“, že onedlho musel vyhlásiť bankrot. Ako rana istoty do jeho sebavedomia musela zaburácať informácia, že konkurenčný Remington v reklamách na svoje výrobky používa jeho meno. Zadarmo. A pritom to celé mohlo byť úplne inak. Pred svojím vstupom do tohto nepodareného biznisu zase odmietol investovať peniaze do iného vynálezu napriek tomu, že ho predtým doma vy- skúšal. Nemal podľa neho perspektívu. Mark Twain neveril telefónu! Na Twainov príklad by sme mohli pokojne použiť príslovie – Šuster, drž sa svojho kopyta. Ale to by sme mohli ublížiť jeho spisovateľskému kolegovi Lewisovi Car- rollovi. Autor Alenky v krajine zázrakov to dotiahol s vy- nálezmi oveľa ďalej a na rozdiel od Twaina aj úspešne. Vymyslel mnoho nových a vylepšil už existujúce vynálezy. A zaujímavé je, že väčšinou vôbec nesúviseli. Pre porov- nanie môžeme spomenúť elektrické pero, nový typ pošto- vej poukážky, ale tiež trojkolky, prvú verziu Scrabble, me- chanickú pomôcku na zapamätanie si mien a dátumov, známu ako Memoria Technica, špeciálnu tabuľku na písa- nie potme, tzv. nyctograf, vylepšil písací stroj o automa- tické zarovnávanie okrajov (ach, chudák Twain) a okrem toho všetkého ešte prišiel s nápadom, ktorý všetci oce- ňujeme dodnes. Navrhol, aby sa názvy kníh tlačili aj na ich chrbát, vraj aby boli dobre viditeľné v policiach. Aké jednoduché, keď to niekto vymyslí za nás. Pán Carroll na svojich nápadoch a pochopiteľne aj príbehoch o Alenke pekne zbohatol. A potom sa mohol venovať svojej veľkej láske, fotografovaniu. Ale to je už iný príbeh. Svet vynálezov však občas funguje aj na opačnom princípe. Dobrým nápadom sa dá vyrovnať aj dlžoba. Kiež by to tak fungovalo aj s našimi hypotékami. Ale to by sme museli byť šikovní ako Američan Walter Hunt. Ten toho počas svojho života povymýšľal dosť a jeho vynálezy boli funkčné a používané. Medzi inými to boli požiarny gong a nejaký špeciálny druh lesnej píly. Asi mu to však fungo- valo viac technicky ako ekonomicky, pretože sa stále topil v dlžobách. Keď špekuloval, ako vráti svojmu podstatne bohatšiemu priateľovi 15 dolárov, čo boli v prvej polovici 19. storočia nehorázne prachy, dostal od neho ponuku. Priateľ mu podal drôt a povedal, že ak z neho vyrobí nie- čo, čo sa bude dať predávať, priplatí mu ešte štyri stovky. Walter mu po troch hodinách priniesol zatvárací špendlík, teda zicherku. Peniaze, peniaze, peniaze. Koľko mien upadlo do zabudnutia práve pre ich nedostatok. Svoje by o tom mo- hol povedať nevadský krajčír Jacob Davis. Ten vyrobil pra- covné nohavice obité kovovými cvokmi, s pevnými gom- bíkmi na zapínanie, dostatočne silné na to, aby sa v nich mohlo pracovať s kameňom. Taký bol totiž pôvodný zá- mer na ich využitie. Keďže pán Jacob nemal dosť peňa- zí na patent a výrobu, napísal list jednému obchodníkovi, v ktorom ho požiadal o spoluprácu. Ten v okamihu súhla- sil, ale nohavice začal predávať pod svojim menom. A tak sa pán Levi Strauss stal 20. mája 1873 otcom, síce adop- tívnym, ale predsa, najznámejšej uniformy sveta – mod- rých džínsov. Ani medzi vynálezcami by nebolo pokroku bez pat- ričnej dávky rivality. Väčšinou však niekomu museli zo- stať oči pre plač. Súboj Slováka Jozefa Murgaša a Ta- liana Marconiho na poli rádiotelegrafie je toho ukážkou. Obaja úspešne zdokonaľovali svoje vynálezy. Murgaš ako katolícky kňaz mohol mať na prvý dojem dokonca výhodu v podpore z absolútne najvyšších miest. Stal sa však pravý opak. Keď postavil skúšobnú vysielaciu stani- cu s dvoma šesťdesiatmetrovými stožiarmi, aby testoval prenos na veľké vzdialenosti, prišla obrovská víchrica a je- den úplne zničila. Spoločnosť Universal Aether Telegra- ph Co, ktorá výskum financovala, odmietla ďalej investo- vať a Murgašov projekt sa skončil. Marconi sa tiež boril s problémami. Jeho firma sa potácala na pokraji bankro- tu. Čo mu pomohlo dostať sa z problémov? Titanic! Ľu- dia, ktorí boli z potápajúcej sa lode zachránení, za to vďa- čia bezdrôtovému prenosu informácií z prístroja, ktorý vyrobila práve Marconiho firma. Murgaš však nebol ani zďaleka najväčším smolia- rom. Ak vynecháme legendárneho českého génia Járu Cimrmana, musíme spomenúť Nikolu Teslu. Tento srbský fyzik už od detstva túžil spolupracovať so slávnym Ediso- nom. V roku 1884 preňho aj začal pracovať. Splnenie det- ského sna však vydržalo len dva roky. Potom sa s Ediso- nom rozhádali, údajne kvôli nízkej mzde a Tesla si založil vlastnú firmu. A začala sa vojna. Vojna prúdov. Slávny Edi- son na jednej strane vyzbrojený jednosmerným a oproti nemu Tesla nabitý striedavým. Bitku vyhral Edison a Teslu opustili všetci investori. Laboratórne pomôcky vymenil za lopatu a kopal kanály. Našťastie zaujal Edisonovho pro- tivníka Georgea Westinghousa a ten mu venoval milión dolárov na založenie nového laboratória na výskumy. Po- kračoval vo svojom výskume striedavého prúdu a urobil v ňom aj mnoho iných objavov. Spolu si dal prihlásiť oko- lo 300 patentov. Mnoho jeho objavov vzniklo ako vedľaj- ší produkt primárnych výskumov a niekedy si ani hneď neuvedomil ich budúci potenciál. Preto ich nepublikoval a neskôr mu tak nebolo prisúdené prvenstvo. Napríklad už v roku 1887 ako prvý objavil tzv. röntgenové žiarenie (pomenované po Röntgenovi, ktorý ho však „objavil“ až o 8 rokov neskôr). Pravdepodobne objavil laser a to vyše polstoročia pred oficiálnym dátumom. Pokračovala aj Vojna prúdov. Edison ju nakoniec prehral a rozvodné sys- témy využívajúce Teslove transformátory napätia zanedl- ho úplne vytlačili jednosmerné rozvody. Lenže Tesla bol vedec, nie obchodník. Čím ďalej, tým viac sa začal dostávať do problémov s financiami. Prispeli k tomu aj právne ťahanice s Marconim. Teslu veľmi znechutilo, keď Marconi dostal v roku 1909 Nobe- lovu cenu za fyziku za objav rádia, hoci on ho objavil už niekoľko rokov pred ním. Hoci jeho prvenstvo bolo jed- noznačne preukázateľné, Marconi mal v tej dobe veľký vplyv a tak tento spor nakoniec vyriešil súd v Teslov pro- spech až v roku 1943, tri mesiace po Teslovej smrti. Keď prišiel s nápadom prenášať elektrinu bezdrôtovo, stratil postupne všetkých podporovateľov. V roku 1915 odmie- tol Nobelovu cenu a pomaly, ale isto mu prischla prezývka „šialený vedátor“. Po prvej svetovej vojne sa utiahol do ústrania a venoval sa viac-menej teoretickým projektom ako elektromagnetickým poľom poháňané lietajúce stro- je. Zomrel chudobný a zaznávaný. Ani on však nebol najväčším smoliarom medzi vy- nálezcami. Američan Thomas Midgley bol najprv uznáva- ný objaviteľ olovnatého benzínu a freónu. Dnes sa jeho vynálezy zaraďujú medzi najhoršie objavy v dejinách ľudstva. Jeden z nich sa stal osudným aj priamo jemu. Keď v päťdesiatke ochorel na obrnu a mal veľký problém s pohyblivosťou, zostrojil si z lán a kladiek zariadenie, pomocou ktorého chcel vstávať z postele. Nepodarilo sa. Midgley sa do jedného z povrazov nešťastne zamotal a obesil sa. Aj také sú príbehy vynálezov a vynálezcov. Je ich omnoho viac, než sa nám zmestí do jedného článku v ča- sopise. Ktovie, koľko sa ich udeje pri vymýšľaní ďalších ná- padov. Určite ich bude ešte dosť. Na svete existuje plno múdrych hláv, ktoré možno len čakajú na osvietenie či dobrý tip. Jeden im dám aj ja. Vymyslite, prosím, niečo, aby mi písanie článkov netrvalo tak dlho. Text Ľuboš Houška V pätnástom storočí vznikol prvý patentový úrad, ktorým vtedajšia Benátska republika zaviedla povinnosť zaregistrovať vynálezy. MarkTwain Progres 57 magazine with a difference

Fantastický mini Toto so svojím autom radšej neskúšajte cars GuerlainChicherit Kay Segler. V prvej päťke skončili aj ďalší piloti so špe- ciálne upravenými modelmi Mini Countryman. Na treťom mieste skončila posádka Novitskiy/Zhiltsov a na štvrtom Roma s Périnom. Automobilka Mini dokáže maxi veci. Vyhrať dvakrát za sebou Rely Dakar, perfektné salto o 360 stupňov na fre- estylovej rampe na snehu, priniesť na trh malý imidžo- vý van a dostať do malého Mini neuveriteľných 28 krás- nych žien. Toto je fantastický Mini svet. Salto na snehu Polovica februára, zimný rezort Tignes vo Francúzsku a za volantom špeciálne upravenom Countrymanu sedí ex- trémny športovec, freestyler a pilot rely Guerlain Chiche- rit. Šliapne na plyn a v rýchlosti 60 kilometrov za hodinu sa na snehu priblíži k statickej rampe a doskočisku. Auto sa vyrúti do vzduchu, otočí sa o 360 stupňov a dopadne bez problémov do mäkkej bielej periny. Tridsaťštyriročný extrémny športovec z Francúzska pri skoku mohol spo- jiť pasiu pre freestyle a lásku k motošportu. Aj keď sal- to s autom urobili pred ním aj iní jazdci, Chicherit sa stal prvým, ktorý to dokázal s perfektným pristaním a bez asistencie špeciálnej rampy s pohyblivými elementmi. Veľký Dakar ovládlo Mini Sú to najťažšie preteky sveta. Rely Dakar však opäť ovládlo francúzske duo Stéphane Peterhansel a Jean- -Paul Cottret s ich MINI ALL4 Racing. Stalo sa tak druhý raz po sebe a pre Peterhansela to znamená 11. víťazstvo na Dakare. „Kým vlani sme pre všetkých boli prekvape- ním, teraz sme naozaj ukázali, že nás úspech nie je náho- da,“ povedal viceprezident pre manažment značky Mini Dvakrát za sebou vyhrať Rely Dakar, perfektné salto na freestylovej rampe, priniesť na trh malý imidžový van a dostať do malého Mini neuveriteľných 28 krásnych žien. Toto je fantastický Mini svet. 58 inspire magazine

Zľavadoprava,zhoranadolMiniCountrymanurobiloparádnesaltonasnehu/MINIALL4RacingnaRalyDakar/DoMinivojde28sexidievčat/MiniClubman Mini pre podnikateľov Má dve sedadlá, päť dverí a štýl vozidiel Mini. Jeho meno je Clubvan a je prvým prémiovým kompaktným vanom. Postavený je na platforme Mini Clubmnan. Pre Mini je to aj prvé vozidlo určené na komerčné účely vôbec po pre- chode pod koncern BMW. Na výber je trojica motorov – benzínové s výkonom 98 a 122 koní a neskôr príde aj naftový s výkonom 112 koní a spotrebou 3,9 litra na sto kilometrov. Mini Clubvan meria 3 961 mm, šírka je 1 683 mm a výška 1 426 mm. V zadnej časti nájdeme namiesto sedadiel špeciálne upravený cargo priestor s objemom 860 litrov. Toto auto je určené predovšetkým podnikate- ľom, ako sú módni návrhári, fotografi, architekti či ľudia pracujúci v cateringu, ale aj pre mnohých iných, ktorí pri svojej práci potrebujú väčšie auto, ale potrpia si na neza- meniteľný imidž. Do Mini sa vojde 28 sexi dievčat Je Mini naozaj také malé? Nie, ak vám povieme, že sa do malého hatchbacku dostalo 28 členiek fitnes tím z East Sussexu. V londýnskom Potters Fields Park vytvorili kon- com vlaňajška nový svetový rekord, za počet ľudí v Mini 2012. A zapísali ich do Guinessovej knihy rekordov. Svo- jím výkonom natlačenia sa na seba zlomili vlaňajší rekord, keď sa do Mini dostalo len 27 dievčat. Auto bolo úplne plné a sexi členky boli aj na prístrojovej doske. Nebol to však jediný rekord, ktorý v ten deň padol. Presne 23 diev- čat sa dostalo aj do klasického ikonického Mini, čím pre- došlý rekord dokázali prekonať o dva sexi kúsky. Text Peter Tvrdý www.mini.sk 59 magazine with a difference Progres

Francúzska automobilka Citroën má svojom motte Cre- ative Technologie. Pokrok však nastal nielen v technike, ale aj v dizajne. Výsledkom je úspešná línia DS. Jej člen Citroën DS3 je imidžové auto, ktorý nezaprie svoj fran- cúzsky šarm a temperament, takže si môžete byť istí, že sa za ním obráti nejeden pár obdivných očí. DS3 je víťazstvom kreativity, ktorá rozmazná vaše zmysly. Citroën DS3 má viacero výnimočných predností. Predovšetkým exkluzivitu nevšedných a príťažlivých tva- rov zvyšuje široká ponuka možností úprav podľa vašich vlastných predstáv. To znamená, že nájsť úplne rovna- ké „déestrojky“ je problém, každý zákazník si môže vy- brať z niekoľkých variácií a prispôsobiť auto svojmu vku- su. Strecha, karoséria, telesá spätných zrkadiel, kolesá... To všetko sú miesta, ktoré si môžete navrhnúť tak, aby z DS3 bolo vozidlo na váš obraz. Dizajnéri stavili na nie- koľko jedinečných prvkov: „nadnášajúca sa“ strecha, žraločia plutva, teda mohutný stredový stĺpik, ktorý dy- namizuje tvar karosérie, postranné prvky z LED, ktoré umocňujú tvar prednej časti. Chrómové doplnky sú imi- džovými vychytávkami, ktorými zvádza pohľady okoloidú- cich v cestnej premávke. V interiéri stavili na moderné materiály. Palubná doska je ukotvená o niečo vyššie, aby vzniklo viac priesto- ru na nohy. Horizontálnu orientáciu interiéru umocňuje aj výrazná línia, ktorá prechádza celým kokpitom a opticky spája vodiča so spolujazdcom. Združený ovládací panel s tromi ovládačmi, volant s malým priemerom či sedadlo nízko nad zemou. Tieto detaily podporujú športovú dušu vozidla. Cestujúci majú k dispozícii 5 plnohodnotných sedadiel, kreatívci však mysleli na viacero odkladacích priestorov, batožinový priestor dostal objem 285 litrov. Zmysly rozmaznáva moderným Hi-Fi systémom, ktorý by sme čakali skôr pri automobiloch vyšších tried. Persona- lizácia tu prešla do maximalizácie. Každý majiteľ auta je Víťazstvo kreativity Citroën DS3 má viacero výnimočných predností. Predovšetkým exkluzivitu nevšedných a príťažlivých tvarov zvyšuje široká ponuka možností úprav podľa vašich vlastných predstáv. citroën cars 60 inspire magazine

Posádka sa môže spoliehať na 6 airbagov v štan- darde a na ďalšie bezpečnostné prvky – presvedčivý brzd- ný systém, ESP, ABS, elektronický rozdeľovač brzdnej sily (EBD) a asistent pri núdzovom brzdení (BA), čo je plná možná výzbroj. V základnej výbave sa ocitli aj asistenč- né systémy ako tempomat/obmedzovač rýchlosti či in- dikátor radenia prevodových stupňov, ktorý upozorňu- je na preradenie, aby bola jazda čo najekonomickejšia a najekologickejšia. Tento rok dostane „déestrojka“ nového brata hore bez, teda kabriolet. Na trhu by sa mal objaviť ešte pred letom. Text Peter Tvrdý www.citroën.sk vlastne umelec. Kým pri streche si môže vybrať zo šty- roch farieb odlišných od zvyšku karosérie: Čierna Onyx, Biela Opale, Modrá Botticelli alebo Červená Carmen, ozdobná lišta na prístrojovej doske a okolo multifunkčnej obrazovke môže byť až v jednom z ôsmich farebných vy- hotovení. Hlavica radiacej páky až v siedmich odtieňoch, medzi ktorými nechýba leštený chróm, koža, alebo niek- torá z farieb. V aute s rozmermi – dĺžka 3,95 m, šírka 1,71 m a výška 1,45 m – sa však emócia spája s dynamikou a fu- turo s efektivitou. Pokrokom prešiel model DS3 aj pod kapotou. Modelový rad DS3 vznikol v súlade s vedúcim postavením značky CITROËN pri znižovaní emisií výfu- kových plynov a základná motorizácia vypúšťa iba 99 g CO2/km. V ponuke je 5 výkonných a ekologických agre- gátov, ktoré vyhovujú norme Euro V. Dva naftové motory HDi FAP s výkonom 80 a 66 kW (110 a 90 k) a tri benzí- nové motorizácie THP 155, VTi 120 a VTi 95. Spárované sú s päť alebo šesťstupňovými manuálnymi prevodovka- mi, pri benzínových motoroch aj s voliteľným automatom. 61 magazine with a difference Progres

Pokrok v automobilizme je čoraz skloňovanejšie slovo. Nielen v nových dizajnových prvkoch, ale aj v nových materiáloch ako sú kompozity a najmä pod kapotou. Automobilky sa predháňajú v tom, kto na svet prinesie úspornejšie auto. Kým v roku 2008 boli na trhu len štyri hybridné autá, dnes je ich vyše tridsať. Hybridy Kia Optima Hybrid – pýcha z Kórey Svoje chce v tomto povedať aj automobilka Kia, ktorá na európske cesty poslala vozidlo Kia Optima Hybrid. Jej srdce pozostáva z dvojlitrového benzínového motora s výkonom 150 koní, ktorému pomáha elektromotor s ďalšími 40 koňmi. Ten je vložený medzi spa- ľovaciu jednotku a šesťstupňovú automatickú prevodovku. Elektromotor získava šťavu z lítium-polymerových batérií. Na stovku sa odpichne za 9,4 sekundy, najvyššia rýchlosť je 192 kilometrov za hodinu. Spotreba auta sa dostala na 5,4 litra na sto kilometrov. Asi tri kilometre prejdete pri pomalej jazde aj čisto na elektrickú energiu, ak však máte ťaž- kú nohu a dupnete na plyn, príliš automaticky sa zapína benzínová jednotka. Súčasťou hybridu je aj systém HSG, ktorý je ekvivalentom stop/štart systému a minimalizuje spot- rebu paliva aj emisie počas státia. Optima je prvý hybridný sedan strednej triedy na trhu. Toyota Auris Touring Sports Hybrid – Predĺžený hatchback Toyota je pionierom vo svete hybridov, keďže ich model Prius patrí medzi najpredáva- nejšie hybridné autá na svete. Postupne však kombinovaný pohon dáva aj do svojich iných modelov. Naposledy sa tak stalo pri vozidle AurisTouringSports Hybrid. Ako vyplý- va z názvu ide o auto so zvýšeným objemom cargo priestoru. Auris má takto štandarde po sklopení sedadiel 1658 litrov, so sedadlami, ktoré zložíte jedným gombíkom ponúka, 530 litrov. Batérie pre hybridný pohon sa dostali pod zadné sedadlá a nie do kufra. Hybrid SynergyDrive systém pozostáva z benzínového motora 1,8 L VVT-i a elektrického mo- tora so spoločným výkonom 134 koní. Šprint na stovku zvládne za 10,9 sekundy a ma- ximálka je na 180 kilometrov za hodinu. Emisie sa dostali na číslo 86 g/km, Auris hybrid má spotrebu 3,9 litra na 100 kilometrov, predĺžená verzia TouringSports bude pracovať s o niečo vyšším číslom. Keď si pod Kapotou pradie hybrid inspire magazine cars 62

Citroën má hybrid na vzduch Citroën na autosalóne v Ženeve s hybridom, ktorý mení stratégiu. A ich auto jazdí na vzduch. Jeho krycie meno je N-Air-Gy a využíva technológiu Hybrid Air, ktorá pozostá- va z benzínového motora PureTech, systému uskladnenia energie vo forme stlačeného vzduchu, zostavy dvoch hydraulických čerpadiel a automatickú prevodovku s planéto- vým prevodom. Technológiu vložila automobilka do modelu C3 VTi 82. Takto vybavené auto môže pracovať v troch režimoch – Air s nulovými emisiami, režim spaľovacieho motora a kombinovaný systém, ktorý spája výkon spaľovacieho motora a stlačeného vzduchu. V mestskej premávke dokáže ušetriť 45 percent paliva. Výsledkom je spotreba 2,9 litra na sto kilometrov. Systém HCA (hydrauliccompressedair) sa dá dobiť cez rege- neratívne brzdy. Citroën tvrdí, že pohon nezaberá cargo priestor a tak sa môže objaviť aj u menších modelov. Mini E a BME i3 – keď stačí elektrina Sú hybridy len medzičlánkom k eletromobilom? Dnes ešte ťažká otázka, isté však je, že automobilka Mini sa orientuje priamo na autá, ktoré nemajú radi benzín či naftu ale len elektrickú energiu. Ich model Mini E sa predstavil už v roku 2008 a dnes limitovaný počet áut brázdi cesty v USA. Ako test. Elektrické Mini dostáva šťavu z li-ion batérií, maximálna rýchlosť je 152 kilometrov za hodinu a dojazd auta v mestskej džungli až 250 kilometrov. Vďaka špeciálnej technológii sa dobije za 2 a pol hodiny. Získané údaje z testovaného elektrického Mini Coopera materská automobilka BMW využíva pri pláne priniesť elek- trické autá na svet v čo najkratšom čase. Výsledkom sú koncepty i3 a i8 a technológia, ktorá by sa mala objaviť v najbližších rokoch u vozidiel koncernu. Text Peter Tvrdý Peugeot 508 RXH úsporný allraod Ofenzívu na poli hybridov spustila aj sesterská automobilka Peugeot. V jeho prípade ale hrá prím naftový hybrid. Najprv sa objavil pri crossoveri 3008 Hybrid4, najnovšie aj pri allroade508 RXH. Srdcom auta je naftový dvojliter HDI s výkonom 163 koní spriahnutý s elektromotorom s výkonom 37 koní, ktorý dostáva šťavu z Ni-MH batérií. Diesel pohá- ňa predné kolesá, elektromotor prenáša silu na zadnú os. Dvojtonové auto sa dostalo na spotrebu na úrovni piatich litrov nafty na sto kilometrov a to je pre allroad veľmi za- ujímavé číslo. Progres 63 magazine with a difference

cars Druhá generácia Kia cee´d sa opäť rozrástla. Ak máte veľkú rodinu a potrebujete veľké auto, cee´d s prívlast- kom Sportswagon bude vašim ideálnym spoločníkom. Teda Kia cee´d s batohom na chrbte. Dizajnovo veľmi dobre vybavený kombík je ideál- nym partnerom väčšej rodiny. Auto si prebralo novú mas- ku vozidiel Kia s typickou DNA značky. Dizajnéri tento raz pridali aj módne LED svetlá, ktoré modelu dodávajú atraktivitu. Ako vyplýva z názvu, najväčšiu zmenu opro- ti hatchbacku nájdeme v zadnej časti. Samotné auto na- rástlo do dĺžky. Sportswagon je o 15 milimetrov dlhší, ale zato o 5 milimetrov nižší a 10 milimetrov užší. Pasažie- ri v zadnej časti majú napriek tomu k dispozícii najviac priestoru pre nohy aj hlavy v porovnaní s konkurentmi. Predĺžená zadná časť skrýva cargo priestor s objemom 528 litrov, ktorý je jeden z najveľkorysejších vo svojej triede. Ak sklopíte zadné sedadlá, razom sa dostanete na číslo 1 648 litrov, čo je už hodnota malého vanu. Pri modeli LX si môžete doplatiť za 299 eur tzv. organizér, vďaka ktorému vám nebudú veci v kufri lietať. Pomáha totiž organizovať menšie batožiny. Od strednej výbavy je už v štandarde. Vo vyššej výbave nájdete aj nové rádio so 4,3 pal- covým dotykovým displejom, na ktorý sa vám prenáša aj obraz zo zadnej kamery, čo využijete predovšetkým pri parkovaní. Vybavený je aj navigáciou s hlasovým ovláda- ním, ktorá ovláda až 10 jazykov. Z prístrojovky vystupu- jú tri tubusy, kde vodič dostáva informácie o otáčkach, rýchlosti a spotrebe. TFT displej v strede tachometra je vo vysokom rozlíšení a zobrazujú sa na ňom podstatné in- formácie, vrátane vzdialenosti do vyprázdnenia palivovej nádrže, času jazdy, tlaku v pneumatikách a ďalších. Interiér v základnej verzii je len v čiernej farbe, do vyšších špecifikácií si ho môžete nakombinovať s béžo- vou, pri najvyššej tieto farby môžete spárovať s inými z palety podľa vašej chuti. V ponuke motorov nájdeme štyri. V základe je to benzín 1.4 CVVT s viacbodovým vstrekovaním a výko- nom 100 koní, silnejšia verzia je 1.6 GDi (135 koní) s pria- mym vstrekovaním paliva a variabilným časovaním venti- lov. Z naftových agregátov je to 1.4 CRDI (90 koní) a 1.6 CRDi (128 koní). Motory sú spárované so šesťstupňovým manuálom a pri silnejších motoroch prvý raz objavíme aj dvojspojkovú automatickú prevodovka. My sme si cestu do Tatier a späť vyskúšali verziu 1.6 GDi vo vyššej výbave, v zlom počasí a snežení sme sa so spotrebou dostali na 6,9 litra na 100 kilometrov, teda o 0,6 litra viac ako prie- mernú spotrebu uvádza výrobca. Kia cee´d Sportswagon má vyzvať svojich konku- rentov ako Chevrolet Cruze Station Wagon, Volkswagen Golf Variant, kombíky Ford Focus či Opel Astra. Cena zá- kladu sa začína na sume 14 290 eur. K Sportswagonu pribudol začiatkom tohto roka v rodine cee´d aj kupéčko pro_cee´d, ktoré prišlo o zadnú dvojicu dverí. Text Peter Tvrdý www.kia.sk Dizajnovo veľmi dobre vybavený kombík je ideálnym partnerom väčšej rodiny. Auto si prebralo novú masku vozidiel Kia s typickou DNA značky. Kia cee´d sportswagon s batohom na chrbte 64 inspire magazine

to najhoršie z Futuristických filmov pre silné žalúdKy Kinematografia budúcnosti nemusí byť realistická, aby načrela do najhlbších rozmerov zúfalstva. K dokonalému receptu mizérie stačí vygumovaný scenárista, nadbytok prostetických masiek a muzikálový herec zo 70. rokov v hlavnej úlohe. Čo patrí do základného balíčka prípravy na najhoršiu možnú budúcnosť? Space Mutiny (1988, r. David Winters) Juhoafrická scifáreň z disko éry 80. rokov? To samo ose- be sľubuje kvalitu. V príbehu posádky kolonizačnej vesmír- nej lode Southern Sun je vzdialená nielen cieľová planéta, ale aj súdnosť a pointa. Ukradnuté zábery z pilotu pôvod- nej Battlestar Galactica, klávesnice na stenách mučiarne a latexové uniformy sú len čerešničkou na torte. A neza- budnite na vesmírnu diskotéku! Thunderbirds (2004, r. Jonathan Frakes) Čo si počne astronaut na dôchodku? Založí so svojimi deťmi tajnú organizáciu pre dobrovoľníkov, ktorá zachra- ňuje svet. Moderná prerábka rovnomennej a geniálnej supermarionácie je zvláštnym spojením brakového deja, nedovarených hercov, scenára napísaného štvorročným deckom a soundtracku od dvoch hudobných géniov – Hansa Zimmera a Ramina Djawadiho. Ale nie, aj tak je to zlé. Turecké Hviezdne vojny – Dünyayı Kurtaran Adam (1982, r. Cetin Inanc) Tento film má všetko. Oduševneného protagonistu s píš- ťalkou na ženy, zombie a 40 percent záberov zo Star Wars. Napriek 90 minútam filmu sa do neho vojde tak veľa zbytočných zápletiek, že ťažko vybrať tú hlavnú. K tomu prirátajte neexistujúce výkony hercov, dej nesú- vislejší než posledná hodina prvého dielu Hobita a soun- dtrack poctivo ukradnutý z polovice západnej kinemato- grafie. Sledujte len v prítomnosti kvalifikovaného lekára, hrozí vám vytečenie mozgu ušami. Doomsday (2008, r. Neil Marshall) Smrtonosná pandémia spravila zo Škótska izolovanú ob- lasť karantény. Práve tam sa chabo odetá Rhona Mitra vydáva hľadať liek. Na svoje prekvapenie sa stretáva so stredovekou spoločnosťou na motorkách. Kvalitné he- recké obsadenie s adekvátnymi vizuálnymi efektami si vychutnáva údesný scenár. Doomsday je dôkazom, že aj katastrofálne hrozné filmy sa dajú robiť na sofistikovanej úrovni. Battlefield Earth (2000, r. Roger Christian) Čo sa stane, keď spojíte román od zakladateľa scien- tológie, zbytočne krivé zábery a Johna Travoltu v tone mejkapu? Jedno z najväčších komerčných sklamaní 21. storočia, ktoré si vyslúžilo viac kritiky než nová trilógia Hviezdnych vojen, všetky nepárne Star Treky a Battleship dohromady. Film, na ktorom nie je vyslovene nič dobré. Trvalé postihnutie je zaručené, len pre silné žalúdky. Text Zuzana Jakúbková / Foto internet K dokonalému receptu mizérie stačí vygumovaný scenárista, nadbytok prostetických masiek a muzikálový herec zo 70. rokov v hlavnej úlohe. film 65 magazine with a difference

Bolo to už relatívne dávno. Začiatkom apríla 2010 na internete narážam na pozvánku: „Mladý Pes pozýva na Menju“. Kde? Predsa v Cvernovke. Ešte raz, kde? Tlačo- vá správa však hovorí jasne: „Bývalá bratislavská tová- reň, známa pod menom Cvernovka, ponúkne vo svojom priestore 25. apríla (2010) v čase od 14. h. do 02. h. neob- vyklé Menju.“ O tomto mieste počujem možno prvý raz. Avšak všetko sa tam začalo oveľa skôr. Lenka Sršňová v tomto netradičnom, neznámom priestore Cvernovky už v roku 2009 zorganizovala svoju absolventskú prehliadku s názvom „Hero“. Ale späť k Menju. Áno, Menju bolo. Bolo v Gallerii Cvernovka a bolo úžasné. Hádam tým nikoho ne- urazím, ale bolo úžasné hlavne pre priestor, v ktorom sa odohrávalo. Cvernovka má akési čaro. V tom momente som nemyslel na nič iné, len skúsiť tu niečo zorganizo- vať. Ale čo a kedy? V roku 2010 sme rozbehli projekt Ur- ban Market. Jar v Mlynskej Doline, leto na festivale Grape. A zima? Jednoduchá rovnica, ktorej neznáma bola vyrie- šená veľmi rýchlo. X sa rovná Galleria Cvernovka. „Chala- ni, ideme do toho?“ Jednohlasná odpoveď. „Áno!“ A tak sa v decembri 2010 odohráva prvý zimný Urban Market. Akcia sa podarila, ľudia boli spokojní a nadšení priesto- rom, my sme boli spokojní a nadšení priestorom. Ideál. Po Urban Markete šup do reálneho života. Škola, diplomov- ka, architektúra a hlavne premýšľanie, čo s budúcnos- ťou. Po „pivkových“ debatách sme sa v kruhu najbližších spolužiakov – architektov – kamarátov rozhodli skúsiť si nájsť priestor, kde budeme mať všetci svoj vlastný spo- ločný ateliér. Čo čert nechcel, do cesty sa nám stavia Cvernovka. Prebehlo pár rokovaní, dohôd a keď presko- čím administratívu, v apríli 2011 do rúk berieme Galleriu Cvernovka. Aj keď už nie so zámerom mať tu ateliér, ale začať sa venovať kultúrno-spoločenským aktivitám a or- ganizovaniu podujatí. Činnosť sme začali „grandiózne“. Deň otvorených dverí ateliérov, ktorý sa v Cvernovke ko- nával vždy 1. mája, sa stal súčasťou nášho jarného Ur- ban Marketu a týmto spojením sa začala „nová“ etapa, ako Urban Marketov, tak aj celého života v Cvernovke. Po letných prázdninách, čiže po „uhorkovej“ sezóne 2011 sa život v Cvernovke radikálne zmenil a budova začala žiť. Na podujatiach rôznych typov sa tu striedali týžden- ne stovky ľudí všetkých vekových kategórii. Polouzavre- tý priestor sa odrazu stal prístupným pre verejnosť. Pred nami bol rok, ktorý sme si ani vo sne nevedeli predsta- viť. Nespočetné množstvo spoluprác, netradičných pod- ujatí, spoločenských eventov, výstav, zábav a iných typov kultúrnych akcií. Nie, neboli sme žiaden klub, žiadne kul- túrne centrum. Nerobili sme pravidelné akcie a nemali sme program na mesiac dopredu. Nemali sme koncept ani plán. Nehrali sme sa na alternatívu a vonkoncom už nie na komerciu. Boli sme úplne iní. Otvorení. Neviem, či sme boli „punkáči“. Neviem, či sme boli jedineční. Z jed- nej strany kritizovaní, z tej druhej obdivovaní. Ale tak to býva. Z Gallerie Cvernovka sa stal pojem, z Cvernovky fe- nomén. Veľký progres, od menších zriedkavých podujatí v rokoch 2009 a 2010 až po tisíce návštevníkov a stov- ky akcií v rokoch 2011 a 2012. Každá bublina musí však raz spľasnúť. Tá naša praskla doslova nečakane. Po skoro dvoch rokoch aktívnej činnosti v úžasnom industriálnom priestore, ktoré otváralo neobmedzené možnosti realizá- cie kultúrno-spoločenských podujatí, otváralo svoju náruč širokej verejnosti, sa naša činnosť končí! Prečo sa končí?! Odpoveď je úplne jednoduchá, aj keby sa to spočiatku ne- zdalo. Bohužiaľ, priestor je papierovo vedený ako sklad. A aj malé dieťa by malo vedieť, že v sklade sa nemôžu ko- nať verejné podujatia. My sme boli menší ako malé deti. Ale stavebný úrad nás naučil, ako sú veci „správne“ a my sme tak mohli vyrásť. Teraz už nie sme deti a nemôžeme sa hrať tak ako doteraz. Vinu však nehádžeme na niko- ho. Môžeme za to všetci alebo nikto. Nezáleží na tom, že stavebný úrad mestskej časti, v ktorej sa Cvernovka nachádza, zakázal z objektívnych dôvodov našu činnosť, nezáleží na tom, že majiteľ nevie, nechce či nepotrebuje dať situáciu do poriadku. Nezáleží ani na tom, že sme boli nič netušiace malé deti, ktoré vyspeli. Jediné, na čom zá- leží, je, že sme tu boli, investovali sme kopu času a ener- gie do niečoho, na čom záleží najviac. Do priestoru pre ľudí, priestoru pre stretnutia, zábavu, inšpiráciu a osvetu. Ďakujeme každému jednému človeku, ktorý nás podporil, prišiel nás navštíviť, či už pracovne , len tak alebo sa za- baviť. Ďakujem všetkým, s ktorými sme mohli spolupraco- vať, pomôcť im. Všetkým, ktorí nám verili. My odchádza- me, no Cvernovka zatiaľ stojí. „Staré priemyselné objekty majú jedinečného génia loci a významnú hodnotu tech- nických pamiatok pre spoločnosť.“ Preto ďakujem hlavne Cvernovke a držíme jej palce. Text Martin Brix, www.galleriacvernovka / Čerstvé Ovocie, www.cerstveovocie.sk / Foto L. Lukačovičová Staré priemyselné objekty majú jedinečného génia loci a významnú hodnotu technických pamiatok pre spoločnosť. Preto ďakujem hlavne Cvernovke. ĎaKujeme gaLLeria cvernovKa príbeh jedného magicKého priestoru Copyright©L.Lukačovičová 66 insPire magazine architecture

Téma tohto čísla, progres ako taký, ma hneď na prvé po- čutie zaujala. Hneď som si ju predstavil z pohľadu môjho povolania, čo považujem za progres v architektúre. Jas- né, ekológia a jej progresívne formy bývania a stavania, o tom sa tu hovorí každý deň, nové materiály, technoló- gie, činitele prestupov tepla a podobne, no mňa zaujala iná problematika, podľa mňa na Slovensku aktuálnejšia ako ekológia (ekológia mnohých z nás neberie, je to tak...), a to problematika bývania samotná, najmä z pohľadu mladých ľudí, takých, ako som ja. Trochu z histórie. Všetci asi vieme, ako to bolo s bý- vaním u našich prapraprapredkov, s tými všetkými jas- kynnými prevismi, zemľankami a chyžkami, opevneniami, hradmi, zámkami, gazdovskými dvormi a pod. Zaujíma- vé to začína byť z hľadiska dnešnej problematiky s nástu- pom priemyslu, keď sa ľudia húfne sťahovali za prácou do miest, kde pracovali a popritom žili a bývali na jednej ma- lej ploche. No a tu to je. Kde bývali? No predsa v domoch. A akých? No mnohí v nájomných. Veľké fabriky zamestná- vali množstvo zamestnancov, pre ktorých stavali na po- mery 19. storočia (u nás tak o pol storočia neskôr) nad- štandardné „bytovky“, kde bola kúpeľňa s tečúcou vodou na každom podlaží a bola spoločná pre celú chodbu. To bol obrovský pokrok oproti studni na dvore alebo potoku za humnami. Známe u nás sú architektonicky veľmi hod- notné robotnícke štvrte – satelity , ktoré dala postaviť Ba- ťova firma v mestách ako Napajedla, Otrokovice (Baťov), Sezimovo Ústí (Velký Dvůr), Třebíč (Borovina), Zruč nad Sázavou v Českej republike a tiež na Slovensku a v iných mestách po celom svete. Vybudovala v podstate nové mestské štvrte až mestá, dokonca aj riečny kanál. Ďalej sú to nám dobre známe a každodenne vída- né „paneláky“, ktoré vznikli tiež ako nájomné domy, druž- stevné, podnikové alebo štátne. Fungovali aj mestské byty. Voláme ich králikárne, vytvorili rôzne urbanistické panelové džungle po celej krajine, hlava nehlava a tak ich máme na pohľadniciach aj z Tatier, aj z Bratislavy, Ban- skej Štiavnice a tiež z Levoče. Nech sú, aké sú, na svoju dobu (ktorá sa síce mala skončiť tak v sedemdesiatych – osemdesiatych rokoch minulého storočia, tak ako vo zvy- šku vyspelej Európy) boli nadčasové. Už to nebola jedna kúpeľňa na celú chodbu, ako začiatkom 20. storočia, ale v každom byte bola kúpeľňa, kuchyňa, inžinierske siete. (bola však snaha stavať podľa vzoru matičky ZSSR nové bytovky, rovné pre všetkých. Vtip či tragédia boli v tom, že kým my sme mali štandard opísaný vyššie, v Rusku mali snahu stavať jednu spoločnú kúpeľňu pre chodbu. Btw, v Rusku bolo bežné, že rodiny, aj viacgeneračné, žili v byte s veľkosťou našej panelákovej obývačky...) Je pravda, že aj pred érou panelákov boli už u nás slušne vybavené by- tové domy. Pre tých chudobnejších mali známku „sociál- ne byty“ ako napríklad u nás ojedinelé pavlačové domy v Bratislave z 30. rokov na Šancovej ulici, známe Unitas. Tie mali mať dokonca napevno namontovaný kovový ná- bytok. No každý, aj dvojizbový byt mal vlastnú kúpeľňu a kuchyňu. Nadčasovosť panelákov je v tom, že ešte aj dnes ponúkajú slušný štandard bý- vania, vďaka našim prísnym normám majú všetky vyše päťposchodové výťah, v každej izbe je okno, dbalo sa na insoláciu, dispozič- né riešenie a podobne. Je pravda, že „za socí- ka“ iné bývanie (okrem domov) veľmi nebolo. No a potom prišla vytúžená sloboda, trhová ekonomika a táto „rozprávka“ bola fuč. Družstvá sa zrušili, podniky privatizova- li, byty predali do osobného vlastníctva, prišli nové developerské projekty. Po nájomných bytoch neostalo v podstate ani stopy, resp. nové sa nestavali a tie staré si ľudia predávali medzi sebou za trhové, nie reálne ceny by- tov. A kam môže ísť bývať mladý človek ako napr. ja, keď nemá, alebo nechce hypotéku? Do podnájmu. No a kde je už konečne ten progres, o ktorom tu chcem písať? V tom, že aj deve- loperi znovu objavili nájomné byty, alebo ak chcete, aj štartovné, štartovacie. Tie nemu- sia byť práve nájomné, no sú menšie a lacnej- šie, ale stále to nie je nálepka sociálne býva- nie. Nenamýšľajme si, že investorov osvietilo a že si povedali „dosť bohatnutia, cíťme so- ciálne, stavajme sociálne“, to zas nie. Oni len objavili novú dojnú kravu. Eurofondy. Slovenská mafia sa od výpalníctva presunu- la k eurofondom a polomafiánski develope- ri tiež (česť výnimkám). Áno, toto ma neteší, to je na iný článok. Teší ma, že tu predsa len nastal progres v tejto oblasti. Tak sa stalo, že sa niektoré rozostavané objek- ty pretransformovali na štartovné byty, rekonštruujú sa staré ubytovne, podnikové hotely a menia sa na nájomné byty. Alebo sa veľké a zlé byty z dispozičného hľadiska, ktoré sú teraz už nepredajné, delia na menšie, lacnejšie. Dopomohla tomu zo značnej časti kríza. Dnes si develo- peri dávajú väčší pozor na svoje projekty. Tiež sa stáva, že hotové byty investor jednoducho nepredá pod cenu, ale si ich nechá, zariadi a prenajíma. Áno, nie sú to práve štu- dentské nájmy, ale zas za slušne zariadený byt si je mno- ho ľudí, tých pracujúcich už po škole, ochotných zaplatiť. Že sa tak deje, je príklad takéhoto projektu v Liptovskom Mikuláši. Majú tam novú bytovku s nájomnými bytmi a nie hocijakými, ale ocenenými cenou odborného architekto- nického časopisu. To je ten progres, čo ma teší. Pôvodne to nemala byť bytovka s menšími nájomnými bytmi, ale naskytla sa možnosť vyčerpať fondy, tak sa projekt za po- chodu prerobil. A dobre sa spravilo. Samotný projekt, „architektúra“, nie je bez chyby, no mnohé sa dajú prehliadnuť, keď si práve uvedomíme, že tu ten progres nastáva. To si uvedomila aj odborná po- rota, ktorá tejto stavbe udelila prestížnu cenu. Samotná bytovka svojím tvarom nijako nenaznačuje, že by sa tam nachádzali nájomné byty. Tvarovo je moderného strihu, využíva moderný prístup využívania energií, balkóny na sl- nečnej strane, na severe sa nachádza rovná stena s po- rozhadzovanými oknami. Dokonca na poslednom podla- ží sú mezonety s terasou. Wau. No nechceli by ste taký byt na začiatok? Škoda len tej slovenskej ľudovej tvori- vosti v architektúre z pohľadu nájomcov. Naozaj si mohli odpustiť tie trstinové rohože... ak ich doma na balkóne máte, vyhoďte ich! Ďakujem. Že bývanie pre mladých nie je téma iba u nás, o tom svedčia projekty aj v okolitých krajinách. Zaujíma- vým je projekt zo Slovinska, z roku 2003. Tento projekt je oveľa odvážnejší ako mnohé luxusné obydlia vystavané v posledných rokoch. Ide síce o sociálne bývanie, ale prob- lematika je podobná. Projekt obletel celý architektonický svet. Výraz tých budov je moderný, sexi, dizajnový a pri- tom je to low cost bývanie. Vyspelejší svet je zas o trochu ďalej ako my, ale zobúdzame sa. Ako mladý architekt som potešený, že môžem byť súčasťou progresu. Uvedomujem si, že posun k vyspelej- šej spoločnosti chvíľu (dlhú) trvá a že sa deje v rôznych ob- lastiach života. Viem, že veľa vecí neviem ovplyvniť, naprí- klad čo pôjde v telke (nič, lebo ju vypnem), prečo väčšina zvolila za prezidenta gašparka a za premiéra hranol, no ve- rím, že môžem vplývať na spoločnosť svojou prácou, po- ukazovaním na dobrú prácu iných mojich kolegov a robiť tak osvetu. Lebo len tak dosiahneme želaný progres. Text Dalibor Vidiečan, www.yourdesign.sk Foto internet, Unitas, Liptovský Mikuláš, Slovinsko – isola Progres Aj mladí chcú bývať! ZhoranadolIzolaSocialHousing–OFISarhitektiSlovinsko/Unitas/LiptovskýMikuláš–bytovýdom Nadčasovosť panelákov je v tom, že ešte aj dnes ponúkajú slušný štandard bývania aj vďaka našim prísnym normám. Progres 67 magazine with a difference

Žijeme vo svete plnom takej neslýchanej nerovnosti a ne- spravodlivosti, že ani nie sme schopní donútiť sa o tom premýšľať. Zároveň zažívame ekologickú katastrofu v priamom prenose, no napriek tomu si to nechceme pri- pustiť. Ako budeme riešiť náš problém? Dokáže riešenie ponúknuť aj architektúra?1 Tretina ľudí na Zemi si nevie predstaviť, čo je hlad, a dokonca si ani nevie uvedomiť, že veľmi ľahko môže na- stať situácia, keď potrava nebude k dispozícii.2 Spolieha- me sa na rozmáhajúci sa potravinársky priemysel a na hojnosť preplnených obchodov s neobmedzenými otvára- cími hodinami. Prebytok okolo nás síce vyzerá pôsobivo, avšak v záujme komplexnej a presne načasovanej siete medzinárodných dodávateľských reťazcov ide v skutoč- nosti len o trojdňové dodávky potravín, ktoré sú naozaj k dispozícii. Je takýto systém odsúdený na zlyhanie? Aký je naozaj stav zraniteľnosti našej situácie vzhľadom na možnú potravinovú krízu, ekonomické kolapsy či prírodné katastrofy dlhodobého horizontu? Ako nakŕmime sveto- vú populáciu siedmich miliárd ľudí, ktorá čoraz rýchlejšie narastá? Svetová zdravotnícka organizácia3 či Organi- zácia spojených národov4 a mnohé medzinárodné inšti- túcie vypracovali demografické predpovede s rovnakým výsledkom, podľa ktorého by v roku 2050 mala globálna populácia dosiahnuť až 9,3 miliardy osôb5 a z toho až 80 percent ľudí by malo obývať mestá. Do kariet nám nehra- jú ani jednoznačné fakty o prebiehajúcom ropnom zlome, ani mnoho ďalších dôsledkov populačnej explózie, ako na- príklad nárast úsilia rozvojových krajín vyrovnať sa vyspe- lým etnikám, výrazná industrializácia, znečistenie život- ného prostredia, no predovšetkým vyčerpanie tradičných zdrojov energií. Kolízia medzi doterajším exponenciál- nym rastom obyvateľstva a obmedzenými dostupnými zdrojmi je ťažko napadnuteľná. (Nováček, 2011) Ako sa zachováme? Momentálne konáme v rozpore s potlače- ním globalizačných aspektov. Stačí spomenúť, že si neu- vedomujeme cenu pôdy, že záhradkárske územia miznú v dôsledku stavebného rozmachu, že priestory na pre- daj lokálnej produkcie ako tržnice či trhoviská v mestách ustupujú nákupným centrám, že z architektúry obytných budov sa takmer vytratili skladovacie priestory pre zá- soby potravín na dlhšiu dobu. Nemôžeme sa spoľahnúť ani na potravinovú sebestačnosť krajín, ktorá naopak vý- razne klesá.6 Napriek tomu stále pokračujeme v našom progrese tak, že výsledné produkty, ktoré formujú životné prostredie, nie sú schopné postarať sa o seba ani uživiť svojich užívateľov. Sme konfrontovaní s výzvou odcho- vať narastajúcu populáciu bez toho, aby sme negatívne ovplyvnili ďalšiu generáciu. Dokážeme to? Je toho archi- tektúra schopná? Je všeobecne známe, že architektúra stráca svoj význam bez ľudí, ako aj to, že ľudia neprežijú bez jedla. Ak je architektúra závislá od existencie ľudí, mala by sa zaujímať o potravu... alebo? Na mieste je teda otázka: Dokážu si ľudia prostredníctvom architektúry zabezpečiť obživu? Aj táto reflexia však balansuje na životaschop- nosti planéty. A preto treba pozmeniť otázku a pýtať sa: Dokážu ľudia za pomoci architektúry produkovať potravu a zároveň prispieť k udržaniu rovnovážneho stavu život- ného prostredia? Čoraz intenzívnejšie začíname vnímať a pociťovať, že spôsoby našich osídlení, formy našich obydlí, ako aj metódy našej obživy sú funkčne nezlučiteľ- né s obmedzenými zdrojmi planéty Zem. Už dávno účin- ne znehodnocujeme ekologické podmienky potrebné pre vlastné napredovanie, o čom svedčí letmý pohľad na predvídateľnú budúcnosť ľudstva. Postupy a ich dôsledky, akými ľudská populácia, mestá, architektúra i poľnohos- podárstvo konzumujú drahocenný naturálny kapitál, sa postupom času budú iba zhoršovať. Jediný spôsob, ako sa môžeme vyhnúť globálnej ekologickej tragédii a súčas- ne aj rozsiahlemu hladomoru, v blízkej budúcnosti pred- stavuje výrazné prehodnotenie a zmena systému, akým prostredníctvom miest a poľnohospodárstva využívame prírodné zdroje. Po nástupe vrcholnej fázy exponenciálnej krivky nášho vývoja sa naskytli nové pohľady na možnosti architektúry a zdrojov potravy, na ich zameranie i funkciu. Poprední dejatelia konceptu vertikálnych fariem7 tvrdia, že práve tento novovznikajúci typologický druh architek- túry môže pomôcť vyriešiť dlhodobý paradox vzťahu de- mografického i ekonomického rastu ľudstva a obmedze- ných materiálnych prostriedkov životného prostredia. Pred pätnásťtisíc rokmi neexistovala na planéte Zem žiadna farma. V súčasnosti pestujeme úrodu na plo- che ekvivalentnej veľkosti Južnej Ameriky. Keď k tomu prirátame aj priestorové nároky na chov zvierat, využíva- me takmer osemdesiat percent dostupnej poľnohospo- dárskej pôdy.8 Počas našej životnej cesty sme vymysle- li písmo, matematiku, hudbu, umenie a, samozrejme, aj architektúru, mestá a mnohé iné dôkazy našej evolúcie. Ak však v našom vývoji budeme pokračovať tradičnými postupmi, budeme potrebovať dodatočnú plochu zeme s rozlohou Brazílie, aby sme sa nasýtili a prežili. (Despom- mier, 2009) Ako hovorí výrok filozofa P. T. de Chardina (1881 – 1955), nič vo vesmíre nemôže odolať súbežné- mu zanieteniu dostatočne veľkého počtu zoskupených a organizovaných inteligencií. Alebo žeby predsa? VertiKálne ilúzia prírody alebo spása ľudstva? MalálokálnavertikálnafarmaMinifarm,architektonickýateliérSOA,Paríž,2010 68 inspire magazine architecture

Kľúčom k oddeleniu poľnohospodárskej výroby od vplyvu na životné prostredie je náhrada prírodného kapi- tálu za technologické alternatívy, ktoré sú schopné účin- ne absorbovať environmentálne externality do inžinier- skej sféry. Možnú cestu riešenia nám ukazuje koncept vertikálnych fariem, ktorý združuje technológie pestova- nia bez pôdy v kontrolovanom prostredí architektúry. Ak sa v meste vyskytuje budova, v ktorej sa nachádza miest- nosť, kde sa do pohára s vodou vloží rastlina so zámerom, že rozvinie koreňový systém, a tento zámer sa uskutoční, tak sa praktizuje forma hydroponického pestovania. Ak sa v danej budove nachádza nad sebou takých miestností viac, alebo ak sa v danej miestnosti uložia aspoň dva spo- mínané poháre vo vertikálnom smere napríklad na poli- ce, tak sa uskutočňuje koncept vertikálnej farmy. Napriek modernému charakteru hydroponického pestovania exis- tujú dôkazy, že základná myšlienka technológie sa využí- va už od dávnych čias. Visuté záhrady v Babylone, jeden zo siedmich divov sveta, postavené okolo roku 600 p. n. l. v Mezopotámii, pravdepodobne fungovali na hydroponic- kých princípoch. Aztékovia v rámci svojich osídlení vyvi- nuli počas 10. až 11. storočia systém plávajúcich záhrad založených na princípoch hydropónie. Nakoniec aj Marco Polo spísal očité svedectvo o podobných štruktúrach po- čas návštev ďalekých miest Číny ku koncu 13. storočia. (Turner, 2012) Termín hydropónia pochádza z gréckeho pojmu hydros – voda a ponos – práca. Hydropónia je teda odbor poľnohospodárstva, kde sú rastliny pestované bez použitia pôdy, pretože živiny, ktoré rastlina za zvyčajných okolností prijíma z pôdy, sú jednoducho rozpustené vo vodnom roztoku. Tvorba a výstavba konceptu vertikálnej farmy je tak možná na základe systému hydroponického poľnohospodárstva, ktoré nevyužíva pôdne substráty, ale roztok so správnou teplotou, s ideálnym pomerom pH, makro i mikro elementov anorganických zlúčenín, kto- ré dokonale pokryjú životné potreby rastlín v kombinácií s dostatočným prísunom kyslíka. (Resh, 2012) Zdá sa, že budúcnosť ľudstva i architektúry v zá- vislosti od dostatku potravy spočíva v dvoch metódach. Zabezpečiť aplikovanie princípov udržateľného rozvo- ja a zároveň nájsť späť cestu k prírode a jej princípom pomocou moderných technológií. Reparácia životného prostredia a možnosť neinvazívnej produkcie zdravého jedla sa môžu javiť ako vzájomne sa vylučujúce ciele. Ak sa bude svetová populácia zvyšovať, musíme poľnohos- podárstvu obetovať ďalšie a ďalšie plochy pôdy, aby sa mohla zabezpečiť výroba potravín pre nasýtenie každé- ho? Aspekty zavedenia poľnohospodárstva do identity architektúry, ako aj do útrob urbanizmu, a teda efektív- ne izolovanie produkcie potravín z krehkého ekosystému Zeme do lokálnych štruktúr globalizovaného sveta hovo- ria, že to tak nemusí byť. Zároveň ponúkajú východisko pre zabezpečenie potravinovej sebestačnosti na lokálnej úrovni, základnej podmienky pre prežitie ľudstva, a teda architektúry samotnej. Vertikálne farmy majú potenciál premeniť metabolizmus urbánnych i architektonických štruktúr zo súčasnej lineárnej závislosti na vonkajšom prostredí na oveľa viac sebestačné, prírodu a ekosystémy napodobňujúce cyklické prúdenie zdrojov. Práve vertikál- ne farmy môžu pomôcť vyriešiť dlhodobý paradox vzťahu demografického i ekonomického exponenciálneho rastu ľudstva a obmedzených materiálnych prostriedkov život- ného prostredia. Predstavuje však riešenie aktuálneho spoločenské- ho problému prostredníctvom priekopníckeho konceptu vertikálnych fariem želaný progres v našom vývoji? Zna- menajú naozaj vertikálne farmy ako prostriedok archi- tektúry potenciálne riešenie konfliktu medzi ekologickou nestabilitou ľudstva a pretrvávajúcimi negatívnymi ná- sledkami pokroku ľudstva? Skutočne vyžadujú vertikálne farmy len zlomok zdrojov konvenčného poľnohospodár- stva na realizáciu jeho odlúčenia od vplyvu na životné pro- stredie a jeho následnej integrácie do samotných archi- tektonicko-urbanistických disciplín? Až posledné obdobie konvergencie hospodárskych trendov a technologických inovácií výrazne pozdvihlo koncept vertikálnych fariem zo štádia ilúzie – fantázie do štádia vierohodnosti – pravde- podobnosti. Vertikálna farma predstavuje koncept fúzie architektúry a produkcie potravy. Ide o budovu (bez ohľa- du na podlažnosť), v ktorej sa pestujú rastliny (veľkoploš- ne, ale vo vertikálnych rovinách) technológiou rastu bez pôdy v prostredí vytvorenom a kontrolovanom človekom, ktoré využíva recyklované zdroje a moderné technoló- gie pre lokálnu produkciu potravín počas celého roka. Do funkčného programu vertikálnej farmy je možné zaradiť aj pestovanie kvetov, dokonca aj chov zvierat i rýb a vylú- čené nie je ani spájanie s funkciami mestského významu ako napríklad bývanie, komerčné priestory či služby s tým spojené. Z technickej stránky vertikálne farmy reprezen- tujú druh poľnohospodárenia bez pôdy v kontrolovanom prostredí vertikálnych vrstiev na poschodiach viacpodlaž- ných budov. Umiestnením poľnohospodárskej produkcie do hraníc interiérového prostredia architektúry je možné kontrolovať teplotu, osvetlenie, zavlažovanie, vlhkosť, ži- viny a iné determinanty, ktoré ovplyvňujú úspech života- schopnosti rastliny, zatiaľ čo negatívne aspekty poľno- hospodárstva na prírodné ekosystémy je týmto zlúčením možné eliminovať. Tieto dvojnásobné benefity efektívne dovoľujú vytvoriť každej rastline ideálne podmienky na rast počas celého roka bez akéhokoľvek použitia agro- chemikálií, ako aj ideálne podmienky pre regeneráciu eko- systému. (Despommier, 2011) Uspokojovaním našich potrieb ako jediný druh na Zemi vytvárame v prírode nerovnováhu. Ak si plne neuve- domujeme význam našich činov, nemôžeme dnešnému svetu porozumieť. (Yann Arthus-Bertrand, 1946 – súč.) Vertikálne farmy predstavujú budúcnosť, ktorú máme po- vinnosť riešiť už dnes. Hydropónia je najrýchlejšie rastú- cim odvetvím poľnohospodárstva a má vysoké ambície ovládať produkciu potravín v budúcnosti vzhľadom na svoje výhody. Keďže svetová populácia neustále rastie a plochy ornej pôdy na Zemi sa výrazne zmenšujú pre zlé hospodárenie s pôdou, už teraz by sme sa mali zamýšľať nad vytváraním nových postupov produkcie potravín, ku ktorým hydropónia a vertikálne farmy jednoznačne pat- ria. Nastal teda čas položiť si viaceré otázky9 : Predsta- vujú vertikálne farmy progres, ktorým sa chceme vydať? Dáme konceptu potravinovo-sebestačnej a produkčnej architektúry šancu? Dokáže architektúra udržať rovno- vážny stav planéty? Dokáže nás architektúra nasýtiť? Prečo majú architekti projektovať vertikálne farmy? Mô- že sa architektúra stať nástrojom pre vyriešenie globali- začného problému? Efektívne zhodnocovanie prírodného prostredia sa začína spravovaním našej vlastnej existen- cie. Ak nemôžeme urobiť svet lepším miestom, aspoň sa uistime, že ho nezhoršujeme. Som hlboko ohromený projektantom vesmíru. Som si istý, že takú dobrú prácu by som nedokázal vykonať. Mô- žem sa jej iba priblížiť. (Buckminister Fuller, 1895 – 1983) Vy sami musíte byť tou zmenou, ktorú chcete vidieť vo svete. (Mahatma Gandhi, 1869 – 1948) Text Michaela Kesanová 1 Ak myslíš rok dopredu, zasej ryžu, ak myslíš na generáciu, zasaď strom, ak myslíš na mnoho generácií, vzdelávaj ľudí. Čínske príslovie 2 Historické záznamy sa zmieňujú celkom o 462 veľkých hladomo- roch. Prvý dochovaný písomný záznam o hlade pochádza z Egypta z doby po zániku Starej ríše (po r. 2 263 p. n. l.). V Írsku v rokoch 1846 – 1849 zahynuli na následky hladomoru dva až tri milióny z celkových osem miliónov obyvateľov. V 19. storočí zomrelo v dô- sledku hladu najmenej 150 miliónov ľudí, v 20. storočí sa pohybu- jú odhady OSN medzi sto až dvesto miliónmi ľudí. Nováček, 2011 3 World Health Organization. www.who.int/en 4 United Nations Organization. www.un.org/en 5 Maximálne odhady OSN uvádzajú 11 miliárd ľudí, minimálne 7,9 mi- liardy. Nováček, 2011 6 Pre Slovenskú republiku platí 45-percentná potravinová sebestač- nosť. Semančík, 2008 7 V súčasnosti patrí k najsilnejším dejateľom projektu vertikálnych fa- riem Dr. Dickson Despommier. Americký mikrobiológ, ekológ a pro- fesor na univerzite Columbia University (New York, USA) v jednom tvrdí, že vertikálne poľnohospodárstvo predstavuje nevyhnutnú re- akciu na vzniknutý stav životného prostredia zapríčineného kona- ním ľudstva. Súčasná definícia odkazujúca na využívanie vertikál- nych priestorových dimenzií v procese produkcie potravy sa opisuje v jeho knihe The vertical farm – feeding the world in the 21st cen- tury. Despommiere, 2011 8 Podľa magazínu The Scientific American. www.scientificamerican.com www.scribd.com/doc/38407482/The-Rise-of-Vertical-Farmers 9 Prognóza agentúry Envisioning Technology, ktorá vydala správu na- zvanú Envisioning emerging technology for 2012 and beyond, udá- va časovú líniu technológií budúcnosti, meniacich obraz sveta v ro- koch 2012 až 2040. Podľa tejto správy by sa mali vertikálne farmy javiť ako obvyklá technológia už v roku 2026. Spomedzi kategórií ako umelá inteligencia, internetové technológie, robotika, biotech- nológie, energie a priestor vyberáme konkrétne: geoinžinierstvo – technológia desalinácie vody do roku 2030, robotika – automatic- ky riadené autá do roku 2018, biotechnológia – tlač orgánov do roku 2017, energetika – vesmírna solárna energia do roku 2040 a v kategórii biomimika – vertikálne farmy do roku 2026. devosdiscovery.wordpress.com/2012/10/30/2012-2040-which- -5-technologies-will-shape-the-future Ak sa bude svetová populácia zvyšovať, musíme poľnohospodárstvu obetovať ďalšie a ďalšie plochy pôdy, aby sa mohla zabezpečiť výroba potravín. Hydropónia,budúcnosťprodukciepotravy? Progres 69 magazine with a difference

Ľudstvo už od začiatku svojej existencie pociťovalo sil- nú túžbu. Nie, nemyslite hneď na sex a vy, dlhšie žena- tí, na dobré jedlo s pivom. Bez jedla a sexu by ľudstvo nepociťovalo nič, pretože by jednoducho vyhynulo. Hovoríme o duchovných hodnotách. Bola to túžba zaznamenávať a rozširovať myšlienky. Všetky tie múd- rosti, pravdy, hlúposti a klamstvá, ktoré produkovalo, sa zvyšovali priamo úmerne rastu populácie. Ich distri- búcia ústnym podaním by sa skončila jedným veľkým hučaním šíriacim sa z matičky zeme do polovice vesmí- ru. A tak milý homo sapiens musel dokázať, že svoje meno nemá nadarmo, a pohnúť rozumom. Spočiatku to nebolo jednoduché, pretože náš praveký predchodca nevedel písať. Vynašiel sa a prvé záznamy nám zanechal v podobe komiksov. Najzná- mejšie sú v španielskej jaskyni Altamira. Našli sa však aj v iných častiach Európy. Zaujímavé je, že už vtedy exis- toval kultúrny rozdiel medzi západnou a východnou Európou. Aspoň podľa súčasných vedcov. Tí totiž tieto prvé diela, ktoré však boli viac výtvarné ako literárne (nuž ale o tom komiks aj je) rozdelili na realisticko-ten- denčné na západe a geometricko-abstraktné na výcho- de. Do akej škatuľky zaradil svoje diela pračlovek, nie je známe. Známe je však to, že sa ľudia neuspokojili so zdieľaním svojich zážitkov maľovaním po stenách obý- vačiek. Postupne, ako plynuli roky, storočia, ba od pr- vých jaskynných kresieb dokonca tisícročia, vymysleli písmo. História vzniku písma je taká komplikovaná vec, že ani vedcom a historikom nie je celkom jasné, kde, kedy a ako vzniklo, ani ktoré sa z ktorého vyvi- nulo. Najstaršie hypotézy hovoria o tzv. prapísmach, z ktorých podľa nich vznikli všetky ostatné. Neboli by to múdre hlavy, aby to nedokázali pomenovať úplne jasne – polygenetická hypotéza. Najdôležitejšie však určite je, že sa písmo vynašlo, nech to bolo kdekoľvek. Bola to jedna z najdôležitejších udalostí v histórii ľud- stva. Písmo sa stalo nositeľom myšlienok a ich rozširo- vaniu už stál v ceste len malý technologický problém. Nosiče. Ak mala myšlienka letieť do sveta a šíriť poznanie, nemohla zostať zaznamenaná na stene jaskyne. Ľudia preto hľadali niečo, čomu dnes hovoríme „portable“, čiže „prenosný“. Začali preto používať kamene a dre- venú kôru, ktoré neskôr nahradili drevenými alebo na slnku vysušenými hlinenými doštičkami. Na zapisova- nie používali ostré nástroje, dláta a rydlá. Stále to však nebolo ono. Predstavte si, že vyryjete znaky na sto dre- vených tabuliek, spadnú vám na zem a pomiešajú sa. Bolo ich treba držať stále pekne pokope. A tak prišiel na svet polyptych. Neľakajte sa, nie je to nič zložité. To sa len tabuľky spájali krúžkami z kovu. Ak boli dve, bol to diptych, ak tri, triptych, ak viac, polyptych. Jedno- duché. Ale len na pochopenie. V skutočnosti to s tým prenosom bolo ťažké. Doslovne. Poriadny polyptych musel aj dosť vážiť. Ale ako sa hovorí: Pomôž si, člove- če, aj Pán Boh ti pomôže. I stalo sa. V Egypte zistili, že papyrus sa nedáva len do vázy, ale sa z neho dá vyro- biť tenučká hmota. V Európe nezaostávali a tak poctivo čistili zvieracie kože, až im z toho vznikol pergamen. V oboch prípadoch ideálny a hlavne ľahučký materiál. Spolu s týmito objavmi vznikla aj jedna z prvých kniž- ných foriem. Zvitky. Na papyrus i pergamen sa písalo brkom. Jed- notlivé diely papyrusu či pergamenu sa zlepili do pá- sov a navíjali do zvitkov nazývaných „rotulus“ alebo aj „volumen“. Tieto zvitky sa nasunuli na dve tyče a pri čítaní sa popísaný materiál prevíjal z jednej na druhú. Tento spôsob bol veľmi praktický v porovnaní s pred- chádzajúcimi a už v staroveku sa značne rozšíril. Slávna Alexandrijská knižnica údajne obsahovala až 700-tisíc takýchto zvitkov. Boli v nej zápisky básnikov, ale tiež všetky poznatky matematiky, astronómie, fyziky, lekár- stva a histórie tej doby. V prvom storočí pred Kristom vyhorela a dielo skazy dokonali náboženské nepokoje v roku 389, keď bola celkom zničená. V tom čase už v Európe vyšli zvitky dávno z módy. V čase alexandrij- ského požiaru tu začali vznikať tzv. kódexy, teda kni- hy, ktoré postupom času čoraz viac pripomínali knihy, ako ich poznáme dnes. Kódexy sa písali ručne na per- gamen, neskôr na papier. Ten objavil v Číne istý Cchaj Lun už okolo roku 100 nášho letopočtu. Jeho výroba bola štátnym tajomstvom a papier sa úspešne vyvážal z Číny do Európy. Až do roku 751. Vtedy Arabi zajali niekoľkých čínskych výrobcov, úspešne z nich vytĺkli receptúru a založili vlastné papierne. No ale späť ku kódexom. Výroba jedného za- mestnala niekoľkých remeselníkov. Najprv to bol per- gameník, ktorý vyrábal pergamen (neskôr nahradený papierom). Potom prišli na rad pisári. Tí boli z radov duchovenstva, mnísi a klerici. Pôsobili v kláštorných a kapitulských skriptóriách, čiže pisárskych dielňach. Ich činnosť bola veľmi cenená. Veď pracovali v duchu hesla: „Koľko mních písmen napíše, toľko rán diabol dostane.“ Každý pisár mal vlastný pult s doskami a tam husacím brkom namáčaným do atramentu tvoril ume- lecké diela. Mnohí z nich neodolali pokušeniu a po do- končení sa pod ne podpisovali. Keďže bolo pisárstvo považované za anonymnú službu Bohu, boli pri pri- chytení nemilosrdne potrestaní. Prepustením z práce. Po pisároch prichádzali na rad iluminátori. Priaznivci konšpiračných teórií, zostaňte pokojní, nemajú nič spoločné s iluminátmi. Títo boli iba neškodní maliari. Knižná maľba sa sústredila na grafické riešenie knihy a prispôsobovala sa typu písma. Nádherne ilustrované knihy boli často používané ako diplomatické dary. Ilu- minátori pracovali okrem farieb aj so zlatou fóliou, kto- rú najčastejšie používali na svätožiary a ozdoby. Existu- jú dôkazy, že vo svojej práci spolupracovali s pisármi. Občas sa totiž našli na bielych miestach v nedokon- čených knihách jemne napísané odkazy – „Hic ponas (Tu vymaľuješ).“ Na záver nastúpili kníhviazači. Boli to remeselníci, ktorí kódexy zdobili často doslova ume- leckými a drahými kreáciami. Kódexy boli zdobené drahými kovmi, drahokamami, perlami, ale tiež slono- vinou. Takto sa knihy vyrábali pár storočí. Až dovtedy, kým sa neobjavila kníhtlač. A mnoho z vás sa až teraz dozvie, že jej vynález- com nebol Johannes Gutenberg. Kde sa to všetko za- čalo? Nuž, v Číne. Zhruba 450 rokov pred ním. Prvé formy boli z jedného kusa dreva, celý reliéf sa otláčal na papier. Čo forma, to strana. Gutenberg však o tom ne- vedel, tak mu to prvenstvo pokojne môžeme odklep- núť, lebo vymyslel lepší spôsob. Stranu totiž vyskladal z jednotlivých písmen, ktoré mohol podľa potreby meniť. 23. februára 1455 začal Gutenberg hromadnú tlač tzv. Gutenbergovej Biblie. Ešte dnes z nej na sve- te existuje 60 kusov. Jeho stroj zmenil celú históriu. Dovtedy veľmi pomalé prepisovanie kníh stratilo zra- zu opodstatnenie. Tlačené knihy sa stávajú lacnejšími, dostupnejšími a žiadanejšími. Spôsobilo to síce neza- mestnanosť v radoch pisárov a iluminátorov, ale vy- tvorilo nové pracovné miesta pre typografov. Začali sa tlačiť učebnice, vznikali nové a nové knižnice i obcho- dy s knihami. Vypukla informačná a vedecká revolúcia a vzdelanosť sa dostala medzi širšie vrstvy. Kniha prechádzala od čias Johannesa Gutenber- ga ďalším vývojom, až kým sa dostala do podoby, ako ju poznáme dnes. Dokonca vznikli jej zvukové a ne- skôr elektronické verzie. Prvú zvukovú knihu, čiže au- dioknihu nahral Thomas Alva Edison v roku 1877. Bola to detská riekanka Mary had a little lamb. Audioknihy získali obrovskú popularitu najmä v USA a Nemec- ku v druhej polovici minulého storočia. V súčasnosti, v dobe počítačov, elektronických čítačiek a tabletov získavajú na popularite tzv. e-knihy. Záujem o klasic- ké tlačené knihy bude trvať aj napriek existencii ich alternatívnych sestier ešte dlho. Kniha ešte stále plní funkciu umeleckého artefaktu. Pohľad na krásnu kniž- nicu dokáže vždy potešiť. Nehovoriac o tom, ak je vaša vlastná. A vydavatelia ponúkajú dostatok možností, ako si ju stále zveľaďovať. Je síce pravda, že v dnešnej dobe si už môže napísať a vydať knihy prakticky ktokoľ- vek a často majú jaskynné maľby v Altamire väčšiu ume- leckú a výpovednú hodnotu. Drvivá väčšina z nich však navždy zostane tým najdôležitejším miestom, v ktorom sú skryté najväčšie tajomstvá, najkrajšie príbehy, najú- žasnejšie objavy. Miestom, ktoré vonia poznaním. Text Ľuboš Houška aKo šli myšLienky do sVeta Papier s písmenkami tu predsa bol odjakživa. Ale prd. Aj knihy prešli svojím vývojom. Spočiatku to nebolo jednoduché, pretože náš praveký predchodca nevedel písať. Vynašiel sa a prvé záznamy nám zanechal v podobe komiksov. Najznámejšie sú v španielskej jaskyni Altamira. 70 inspire magazine BooKs

71

zadie smithová nW O autorke Zadie Smithová sa narodila v roku 1975 jamajskej mat- ke a anglickému otcovi v robotníckej štvrti na severový- chode Londýna. Vyštudovala anglickú literatúru na King´s College na Cambridgskej univerzite. Ešte počas štúdií vydala niekoľko poviedok v štu- dentskej zbierke The Mays Anthology, ktoré upozornili na jej talent, a po nich nasledovala prvotina Biele zuby (Whi- te Teeth, 2000). Tento román z multikultúrneho prostre- dia, zachytávajúci osudy troch londýnskych rodín, sa stal čoskoro bestsellerom, získal niekoľko ocenení a dočkal sa aj televíznej adaptácie (White Teeth, 2002). Časopis Time ho v roku 2005 vyhlásil za jeden zo sto najlepších romá- nov v anglickom jazyku v rokoch 1923 – 2005. Po vydaní druhého románu Zberateľ autogramov (Autograph man, 2002) odišla do Spojených štátov, kde v rokoch 2002 – 2003 pôsobila na Radcliffe Institute of Advanced Study Fellow na Harvardskej univerzite. Ďalšia kniha, O kráse (On Beauty, 2005), tentoraz z americké- ho prostredia Bostonu, získala ocenenie Orange Prize for Fiction (2006). Smithová externe pracovala aj v londýn- skom Institute of Contemporary Arts a ako editorka sa podieľala na publikácii antológie poviedok o sexe Piece of Flesh. Neskôr vyučovala beletriu na Columbia University School of Arts. V roku 2012 jej vyšla zatiaľ posledná kni- ha, NW, opäť situovaná do spletitého prostredia Londýna. Smithová žije s manželom, prozaikom a básnikom Nickom Lairdom a dcérou Katherine striedavo v Londý- ne a v New Yorku, kde v súčasnosti prednáša beletriu na New York University. O knihe Severozápadná časť Londýna. Malý Babylon. Všetky far- by pleti, všetky možné vyznania. Malé životy v malých by- toch, divoké ulice. Tu sa odvíja príbeh štyroch ľudí, dvoch párov. Niekto má deti, stálu prácu, slušný plat a malé auto. Niekto horšiu prácu, žiadne deti, žiadny byt. Spo- kojný nie je nikto. Je leto, je horúco, prach na chodníkoch, prach v o- čiach. Je iná štvrť, je dom, na poschodí vyziabnutá, a pred- sa stále krásna Annie, vo vani, s čiarami kokaínu na zrka- dielku a bývalým milencom usadeným oproti, v rozpakoch. Niekde sa to všetko stretáva a pretína, ale nič sa nevyrieši. Román skoro ako nástenka: fotky z jedných prázdnin a k tomu novinové výstrižky. Večierky so zná- mymi, kriminálny prípad z obchodu na rohu ulice, zranený pes, možno dokonca mŕtvy. Smiech rozmaznaných detí, ticho po tých potratených. Matky vždy len živé, príliš živé. Zadie Smith si aj tentoraz všíma multikultúrne pro- stredie, stret aj spolužitie rozdielnych svetov na jednej malej ploche. Ani tu to však nestojí v centre pozornosti; je to koláž, z ktorej vylieza celistvý obrázok. A je to obrázok – ako inak – vskutku tragikomický. Zadie Smithová – NW / Artforum 2013 Tu sa odvíja príbeh štyroch ľudí, dvoch párov. Niekto má deti, stálu prácu, slušný plat a malé auto. Niekto horšiu prácu, žiadne deti, žiadny byt. Spokojný nie je nikto. 72 inspire magazine BooKs

dominiK tatarka navrávačKy claire keegan Fo(s)ter O knihe Dominik Tatarka si nič nenavráva. Ani nás na nič nenaho- vára. Záznam jeho rozprávania – pôvodne „navraveného“, nahratého na magnetofónový pás – plynie voľne a ľah- ko. Tatarkove postoje a svojrázne názory na lásku, ženy, zbožnosť či komunizmus i živo sprítomnené zážitky z Po- vstania, zo stretnutí s obyčajnými i významnými ľuďmi a rekapitulácia vlastného literárneho diela ho predstavujú ako výborného rozprávača a originálneho slovenského in- telektuála, ktorého je radosť čítať i radosť s ním vnútorne polemizovať a nesúhlasiť. Úryvok Je sväté ticho, v ktorom na nič nemyslíš, nič si nežiadaš, ale vynárajú sa určité predstavy. Predpokladám, že existu- je slovná a neslovná reč. A existuje aj neslovné myslenie. Toto je môj individuálny prazážitok, že existuje čosi medzi mužom a ženou, čo je sväté. To je miesto, kde planie svätý oheň, odkiaľ človek pochádza a prichádza na svet. Vieš, je tu otázka, stále sa hovorí, otázka identity. Pre mňa moja mať, môj otec, môj dedo, to je identita. Identita jednej roľ- níckej rodiny. Na to musíme v nejakom zmysle nadväzo- vať. Kultúru nemožno založiť od roku jeden, či od revolúcie tej a tej. V kultúre možno so všetkou úctou iba pokračo- vať. Kultúra má schopnosť asociovať, združovať, z náhod- ných indivíduí alebo jedincov vytvárať sympatizujúce spo- ločenstvo. A vynára sa mi otázka, ako sa my definujeme? Čo sme my? Výrobcovia čoho? Mali by sme sa najskôr definovať a až potom vytvárať spoločenské prostredie, kult, kult čohosi, čo stojí za to, čo človek môže uctievať. Je zrejmé, že uctievame to isté, čo si uctievali aj pravekí ľudia: loná svojich materí, svojich mileniek, možno povedať aj: lono svojich metafyzických predstáv, že my sme potomkovia bohov, potomkovia ľudí, ktorí musia ne- vyhnutne prekračovať samých seba, ktorí musia byť viac, než čím práve sú, ktorí musia prinášať obete pravým bo- hom našej ľudskosti. Keď sa človek rozhliadne po svete, koho si tu môže vážiť? Istotne nie svoju samicu, ale svoju matku, ženu, ktorá je tu so mnou ochotná znášať nejaké obete pre svoje deti, pre ľudskejšie usporiadanie národa a sveta. Dominik Tatarka – Navrávačky / Artforum 2013 Je zrejmé, že uctievame to isté, čo si uctievali aj pravekí ľudia: loná svojich materí, svojich mileniek, možno povedať aj: lono svojich metafyzických predstáv, že my sme potomkovia bohov. O autorke Írska spisovateľka Claire Keegan sa narodila v roku 1968 a vyrastala na farme vo Wicklow. Prvá zbierka poviedok jej vyšla v roku 1999 pod názvom Antarctica. Poviedky sa stretli s veľkým čitateľským ohlasom a výnimočne ta- lentovaná autorka získala cenu kniha roka Los Angeles Times a Rooneyho cenu za najlepšiu írsku knihu roka. V roku 2007 Claire Keegan vydala druhú knihu, opäť sú- bor poviedok, Walk the Blue Fields (v češtine vyšla pod názvom Modrá pole), ktorá mala veľký úspech u literár- nych kritikov a autorka za ňu získala raz za rok udeľova- nú cenu britskej Edge Hill University za najlepšiu zbierku poviedok na Britských ostrovoch. Najnovšia z publikova- ných kníh tejto írskej spisovateľky, kratšia novela Foster z roku 2010 vychádza v slovenskom jazyku vo vydavateľ- stve Artforum pod názvom Fo(s)ter. Claire Keegan žije na írskom vidieku. O knihe Stretnutie so spisovateľskou virtuozitou, ktorá vyjaví tak úžasne veľa na takom malom priestore, ako sa to darí írskej autorke Claire Keeganovej v knižke Fo(s)ter, patrí k nezabudnuteľným. Stačí pár desiatok strán a pohne sa nám zem pod nohami. Nepohne sa na spôsob zemetrasenia či na spô- sob vulkanický, ale na spôsob pomalého, trvalého tekto- nického vrásnenia, možno nie veľmi nápadne, ale nadlho. Na začiatku Keeganovej príbehu sa hlavná hrdinka, ešte dievčatko, vezie v otcovom aute k príbuzným. Netuší, čo ju u Kinsellovcov, kam ide, čaká. Pozerá sa na svet, čo jej ponúkli dospelí, svojím neobyčajným pohľadom, necháva v ňom spočinúť svoje rukaté-nohaté telo a vnímavú, zra- niteľnú myseľ. To dievčatko hľadí aj na nás – a my naň. Očami rozšírenými prekvapením z divadla, ktoré život pri- náša. Claire Keegan – Fo(s)ter / Artforum 2013 www.artforum.sk Pozerá sa na svet, čo jej ponúkli dospelí, svojím neobyčajným pohľadom, necháva v ňom spočinúť svoje rukaté-nohaté telo a vnímavú, zraniteľnú myseľ. Progres 73 magazine with a difference

Občas sa zamýšľam nad tým – podľa čoho starnú filmy? Je to v obraze alebo vo zvuku, resp. hudbe? Ľudí okolo mňa rozčuľuje hudba 50. – 60. rokov minulého storočia. Ako sú na tom nové filmy, vzdávajúce hold minulosti? Filmy starnú pre svoj zvuk/ hudbu Rozčuľuje ma (aj keď so mnou nemusíte súhlasiť) nie eu- rópska, ale najmä tá americká filmová hudba: symfonic- ká, veľkovýpravná, navodzujúca veľké zlomy príliš často, resp. na miestach, kde to nie je žiadúce. Možno ide o pozostatok z filmovej tradície nemej éry, keď neexistovala zvuková stopa, ale zvukovú kulisu či ilustráciu deja dotvárala živá kapela. Hudobná zložka bola odtrhnutá od reality, bola robená zvlášť, tvorená individu- álne – separátne od filmu, obrazovej zložky. Keď zalovím v histórii svetového filmu, vybavia sa mi megalomanské hudobno-tanečné filmy z prvej polovice minulého storo- čia – muzikály s hviezdnymi menami a skladateľmi hudby, ktorí to robili „vo veľkom štýle“. Keď si však spomeniem na minuloročný oscarovský čiernobiely hit „Artist“ – tam ten výber a realizácia hudby mali cielene navodzovať nostalgiu, vracali sa tvorcovia do histórie (šlo teda o umelecký zámer). Tam to bez debaty sedelo (z retro-moodu progres!) Moja zvuková / hudobná udalosť mesiaca Dostávam sa k mojej zvukovej, resp. hudobnej udalosti posledných dní. Ide o trojhodinové sledovanie posledného Tarantinovho filmu „Django Unchained“. Tento film som si v kine pozrela za jeden týždeň dvakrát (soundtrack som počula v itunes asi dvadsaťkrát), pritom nie som veľká fanúšička Quentina Tarantina. Aspoň som si to doteraz myslela. Tarantinove filmy sú postavené na popovej hud- be, ale sú vyberané obratne – zväčša ide o neopočúvané a nadčasové songy, ktoré neomrzia. V jeho prípade ide o čoraz väčšiu odvahu – čo si ešte môže obrazom, no naj- mä zvukom dovoliť. Najviac ma „dostalo“ v spomínanom novodobom westerne (pocte klasickým talianským master-pieceom tohto žánru) ani nie tak hosťovanie Ennia Moriconeho, ale skôr umiestnenie skladby „Unchained“ (The Payback/ Untouchable) od rapera 2Pac – vo vážnom príbehu z ob- dobia pred občianskou vojnou Sever proti Juhu – ako päsť na oko (zdalo by sa na prvé počutie). Tarantino však vôbec nezaváhal nad tým, či sa to tam bude alebo nebu- de (podľa amerických akademikov, ktorí posudzujú filmy, snažiace sa o ocenenie Oscar) hodiť. To bolo niečo, čo ma nakoplo – že aj takéto ne-logické spojenie dokáže fungo- vať, aj keď by to nik nepredpokladal. Tak ako filmy Stanleyho Kubricka („Oči doširoka za- tvorené“, „Vesmírna odysea“ atď.) mám rada aj pre hudbu, použitú v nich, tak aj Tarantinove filmy (napríklad masívny videoklip popovej hudby „Kill Bill“) si doma užívame čoraz viac pre tento dôvod. Keď je vo filme zlá hudba alebo ka- mera, divácka obec (teda minimálne ja) veľmi trpí. U fil- mov od týchto tvorcov sa to nikdy nestalo. Logika či nelogika v radení zvukov Dôležité je v rámci zvukovej skladby a filmovej hudby po- užiť taký zvuk, ktorý sa určitým spôsobom od prísnej lo- giky odchyľuje. Tvorivá dramaturgia hľadá všetky možné odchýlky od logiky radenia zvukov a využíva na prvé po- čutie nelogické postupy. Takže podľa tejto teórie by tá 2Pacova hip-hopová vložka uprostred Tarantinovho hol- du klasickému talianskemu westernu (o zrušení otrokár- stva) bola umiestnená úplne nelogicky, teda vlastne logic- ky – správne. šlo o estetický zážitok. Opakované počúvanie umožňuje vo zvuku identifikovať základné estetické esencie hudby (rytmiku, melódiu, harmóniu atď.). Divácka či poslucháč- ska obec tak môže precitnúť, uvedomiť si potrebné veci Estetický zážitok zvuku sa veľmi ťažko definuje, a teda ešte horšie kvantifikuje. Ak sa divák či diváčka k fil- mu či jeho soundtracku vráti, resp. vracia, chce v ňom nie- čo hľadať a nachádzať – komunikácia prebehla úspešne, počas počúvania a nakoniec tvorivým spôsobom použiť takúto informáciu. A to je to podstatné. Zajtra pôjdem na Djanga zjavne asi znova. Text Boba Baluchová Tarantinove filmy sú postavené na popovej hudbe, ale sú vyberané obratne – zväčša ide o neopočúvané a nadčasové songy, ktoré neomrzia. zvuKová udaLosť Vo filmeNe-logické spojenie dokáže fungovať, aj keď by to nik nepredpokladal 74 inspire magazine film

BRUSNica. LiMETKa.ČUČORiEDKa. aÚČiNOK RED BULLU. KRÍDLa pRE KaŽDÚ vašUcHUŤ.

Prečo ťa tak málo vidno na Slovensku? DušAN Asi najmä preto, že nehrám ako DJ, ale ako live act, čo zrejme limituje promotérov. A potom celkom urči- te tým, že nepatrím k nijakej špeciálnej lokálnej komunite. Nechodím na žúry, nesocializujem sa a nemám osobného PR človeka alebo agenta, ktorý by oslovoval kluby a festi- valy. A povedzme si úprimne, veľa klubových akcií s týmto typom hudby tu nie je. Ako by si opísal svoj nový album? DušAN Pestrofarebný. Rád samplujem, na tom svoju hudbu často staviam – bez nutnosti byť v nejakej škatuľ- ke bpm a štýlu. Je to elektronika, to viem celkom urči- te. Malé príbehy a kopec viac či menej skrytých detských hračiek. Kto je tvoja múza? DušAN Trnava a všetko (a všetci moji blízki) v nej. Potre- bujem svoju anonymitu. Kto je tá žena s krásnym hlasom, ktorá spieva v „Oak Tree“? DušAN Szabina Csánó, bývalá speváčka skupiny Mousta- che. Pod pseudonymom Rowanna mi naspievala niekoľ- ko trackov. A niekoľko ich ešte chystám. Má talent, dala to v obývačke „na prvú“. Som šťastný, že sa jej páči, čo robím. Z čoho máš strach? DušAN Z virtuálneho sveta, ktorý žijú ľudia v mojom oko- lí. Zdieľať svoje životy v každom detaile a vo vysokom roz- líšení na internete je neuveriteľná epidémia. Čo rád raňajkuješ? DušAN Lokálpatriotistické raňajky v trnavskej kaviarni Thalmeiner. Kedy je pre teba najideálneší čas na prácu? DušAN Keď je to práca, ktorá ma baví, je to úplne jedno. Kedy chodievaš spať? DušAN Včera to bolo o pol tretej ráno. Bol som v štúdiu. Ale zasa ja som typ človeka, ktorý vie zaspať aj cez deň. Pri akej skladbe, pesničke, tracku si povieš „áno, tak toto som ja“? DušAN Caribou – Sun Keď tvoríš svoju hudbu, robievaš si nejakú rozcvičku? DušAN Nestíham. Je to spontánne, málokedy cielené v zmysle „dnes sa idem venovať hudbe“. Odišiel si z čela rádia FM, padla nám jedna životná isto- ta... čo budeš teraz robiť so životom? DušAN Trochu oddychu od verejnoprávnosti má pre mňa zásadný význam. Plus hudba, plus internety, plus pekné veci. Prečo CUKRU? DušAN Cukru je krásny koncept. Vznikol aj vďaka sla- dovníckej tradícii v Trnave. Hoci tu nejde o sladkosti a ani o cukor. Je to kreatívny priestor, štúdiá, produkcia a tvor- ba pod jednou hlavičkou. Celé jeho tímové zázemie po- chádza z Trnavy, tam sa rodia aj nápady. Pekné ako z Cuk- ru. Nájdite si na nete. Zabíjaš mravcov v kuchyni, alebo ich nechávaš žiť? DušAN Ďalšia dobrá otázka. Čo robíš s polonahými obdivovateľkami na koncertoch? DušAN V klube je skoro každý polonahý. Chceš odkázať svetu niečo dôležité? (mal by si) DušAN Svetu mier. Menej fejsbúkov, viac života. Menej televíznej zábavy, viac skutočnej. Menej konzumnej hud- by, viac tej lepšej. A k tomu poďakovanie za každý jeden nákup hudby od vášho obľúbeného hudobníka alebo ka- pely. Bez spätnej väzby nie je žiadna väzba. Text Nikola Luzárová / Foto Martina Slováková www.foolk.net music.foolk.net – nový album na bandcampe Po deviatich rokoch skončil zo dňa na deň s riadením rádia_FM. Už niekoľko rokov sa však podpisoval aj pod iný projekt. Pod „Foolk“. dušan_fm Investigatívne sme teda zisťovali, čo má Dušan nové, čo raňajkuje a kedy chodí spať. Dušan Foolk Vančo 76 inspire magazine music

Zimné číslo Inspire magazine sme krstili 11. januára v NuSpirit Clube na Šafárikovom námestí v Bratislave. Klasicky sa dá povedať, že sme svet začali vnímať až 13. januára v popoludňajších hodinách... Ďakujeme! Foto Martin Haburaj Krstili Progres 77 magazine with a difference

78

The next step was to search for her blog on the internet and once again I was silently clicking the ‘next’ button and being absorbed into a small world of her honest stories. You can find yourself very easily in her narra- tion, you can even say ‘Hey, this is about me too!’. I fol- lowed her blog entries for several weeks and because I have found so much inspiration there, I decided to bring her stories and great talent closer to you as well. First of all i would like to thank you that you have found some time for me and my questions. mari Of course, I‘m honoured that you asked! i would like to start with your comics beginnings. How was it in your case? When did you decide to be a comics author? mari I‘ve been reading comics all my life. The main- stream stuff such as Donald Duck, Asterix & Obelix and Elfquest of course, but also Finnish more „artistic“ comics. Not that Elfquest or Asterix wouldn’t be artis- tic. So...I saw from early on how different comics can be. Also Ville Ranta, a Finnish comics artist, was in the same school as me, and I saw how he did his autobio- graphical comics...and I realized that wow, you can ac- tually do that for living or that you can express yourself with comics. I don’t think I ever thought I could get money out from comics. so it was quite natural for you to go this direction... mari Yes, it kind of happened very quietly and smoothly. Comics is the way I can express myself best, they are part of every single part of my life. I think you can‘t really make comics without them meaning a lot to you, at least in Finland. You don‘t really get much money out of them, so you can’t do it for money. And you don‘t really get so much fame or respect either. So you really really have to love what you do. i understand. How would you describe your comics stories in five words? mari In five words? That’s a though one! Poetic fictive autobiographical glimpses of moods. Is that more than five words? Don‘t count of.☺ i think you really describe it nicely. mari Hehe, it‘s always so difficult to describe your own comics. so most of your comics stories are auto- or at least semi-biographical then... mari Well, I think ALL comics (or stories) are autobio- graphical, some more than others... but yes, mine tend to be quite a lot. Except nowadays I‘ve drifted more to fiction. Lately, I‘ve been reading some Finnish folklore stories; I think it is because I‘m living in Denmark now. I usually get interested in my own country more when I‘m living somewhere else. But I also take a lot of inspi- ration from old movies... maybe not for the stories, but for the atmosphere. you are mentioning old movies... On your blog, i have already had a chance to read about the most important influences for your comics drawing and writing. i especially liked the combination of tove Jansson, terhi ekebohm and David Lynch. Can you tell me maybe a bit more? in what particular way have they influenced you? mari I love the way Tove Jansson writes, every word counts. All her sentences are very honest and sad with- out being overdramatic or cliché. I don‘t know how she did it. It‘s very difficult to write that way without mari When I first saw some illustrations and comics by her, I remained speechless for a while, just silently turning one page after another. FromtoptobottommariaHOkOivu–FaCebOOkreHab/tHeinCreDibLysaDbatuman 79 magazine with a difference comix

sounding... fake. Terhi Ekebom has always been my favourite Finnish artist. Every time I see a random drawing in a magazine or book that I really like it‘s done by her! She also has that gift of telling sad stories honestly. And she really knows how to use co- lours. David Lynch is one of my favourites, because I like it that you don‘t have to understand his movies to enjoy them. When you forget the need to understand, you can enjoy them in such a different wonderful way. are tove’s moomin figures also a bit of inspiration for your big white figures? mari I think there is a connection, though it‘s not done on pur- pose. I have copied A LOT of things from her drawings though, I havetoadmit.LikethewayIdrawhands,that‘sstraightfromTove. Can you tell me how your comics stories are born? What is the process of your work? mari I did a short comics about it once, I‘ll see if I can find it for you. It‘s kind of a mystery to me too, how do the stories pop into my head. It usually takes a lot of time for an idea to develop into a story in my head, but when it comes out, it usually comes out very ready... The longer stories come in parts, which I connect later, and find the whole story behind all the small stories. The comics I did about it, it‘s in Finnish of course... but I basically say in it that if I have to come up with a story, I usually start by drawing randomly in my sketchbook. I decide that I‘m not going to stop until I‘ve filled up the whole spread. And usually in some point I realize that I‘ve turned page and I‘m sketching thumbnails for a story. so it is like the whole story needs bit of time to crystallize and live with you for a while... mari Yes, and it lives kind of in the back of my mind, I don‘t think about it that much. Doodling and sketching is very important for you, as an author, for the process of story-creating, right? mari Yes, exactly. It‘s very sad that I don‘t attend any lectures anymore or do not have a landline phone. I don’t do so much doodling than I did before, because of those! What about some restaurants and cafeterias? some artists find it interesting for sketching. mari That‘s actually my next step in that comics too! After I‘ve doodled, I sleep and in the next morning, I go to a café to draw more. BUT I haven’t been to cafés for a long time, I haven’t found a good one here (Denmark) yet... but I sit in the train for 40 min- utes every morning, so that‘s kind of replaced my cafeteria time. But yes, I like to draw in cafes; I should start doing that again! isn‘t it sometimes bit disturbing? With so many curious eyes... mari It depends what stage on the comics I’m in. I‘m super sen- sitive with sounds if I need to come up with a new idea or really concentrate... BUT if I sit in the café, there usually is this constant murmur of sounds that‘s almost soothing. Of course it depends on the café too. And I don‘t mind people watching me draw- ing, they hardly ever dare to come and talk with you, so you can draw in peace. And if I colour or ink, and do that kind of brainless drawing work, I NEED to listen to podcasts or audio books or to watch movies. Otherwise I keep going to Facebook every five minutes... I always try to cut down my computer time, but I‘ve started to draw and colour more and more with computer too, so it‘s very dangerous... David Lynch is one of my favourites, because I like it that you don‘t have to understand his movies to enjoy them. You can enjoy them in such a different wonderful way. 80 inspire magazine comix

yeah Facebook can be pretty addictive. One of your short comics on your blog is about it... mari Yes, I tried to do diary comics about not being on Facebook. I ended up not being on in- ternet at all, and not updating my blog! That‘s not good! What is then the importance of all the little and longer stories on your blog? Do you use them as a starting point or preparation for some long stories which can be published? mari Some turn into longer stories. Some just stay as they are and might get published in an- thologies. I‘m going to publish some in a col- lection of small magazines called Talviunta. The first one comes out this spring. What interests me most about the comics and comics authors is how they use time and time dimension in their stories. Whether they use panels or not and so on... How do you, as a comics author, perceive time and space in comics stories? mari One of the things, I especially love about comics, is how you can draw time and how in one page, there can be one second or ten years. And that you can read it in your own pace. It‘s very magical thing... And that‘s how, I think, comics differ a lot from movies. That the reader can decide how quickly or slowly he or she will read the comics... I guess there are two time zones working together, the reader’s own pace and the timeline in the story. It is one of the things which I can’t really explain. When it comes to panels or no panels, I usually try to see what fits, and works with what. It‘s easier for me to get it „right“ if I don’t think about it... Not a very good advice from a person who should also be a comics teacher. Without panels it gives a bit more freedom to a reader. i think the stories seem to be more open and not so closed for any other ideas or episodes to come. mari you‘re right, but sometimes panels also feel like they are hiding something behind them, which gives you more freedom to imag- ine the „other stuff“ not pictured... No panels feels more „this is all, nothing is hidden“ feel- ing. But maybe that‘s just how I feel about them. is it difficult for a comics artist to pay attention to time dimension in the story? mari I think the thing I correct most from the sketches is the time, I mean, I add more pic- tures or space to make something last longer or remove some pictures or even pages to make things go faster. So I would say it‘s something you have to fine tune a lot and you can only see, where to correct it when you have the whole story in your hands and you‘re test reading it yourself. Have you ever had a period in your comics drawing when no ideas for comics came up? a kind of writer’s block... mari Oh yes, many times. I just try to think that it will pass, like it always has. You know, „don‘t panic“ in my mind and just try to keep doodling and keep my pen moving. What reminds me, I should add Lynda Barry to my influences, be- cause she’s been one of the biggest ones lately. It‘s amazing how much inspiration you can get from her books! I think it‘s because she‘s given meapermissiontodomanythingsthatIthought „real artists“ are not supposed to do (like watch- ing TV while I was drawing) and to really un- derstand that there‘s no right way to do things, there‘s just the way that fits you right now. What do you consider as your biggest success so far? mari My first (and the only so far) longer fic- tive comic book Löydä minut tästä kaupungista is one that I‘m extra proud of. Also, I always wanted to do posters for the Love & Anarchy film festivals in Helsinki, and last year I had a chance to do it! That‘s pretty cool too. What would you recommend to a young aspir- ing comics artist? mari I would recommend reading lots of dif- ferent comics. And when you find something you like, try to figure out what is it exactly that you like in the book. And I would recommend drawing all the time too. Doodling. And read- ing Lynda Barry’s graphic novel – What it is. And saying yes more than no, if somebody asks you to take part on a project, or you get a draw- ing job, it‘s usually better to say yes than no. I usually first say yes and then I am horrified when I think I can never do it. And afterwards I do it. And sometimes it turns out bad, but most of the times I feel very happy that I have pushed myself to do something that I never thought I could do. so it can be then also a kind of life advice. mari I think life and art advice is the same.☺ and maybe a cliché question at the end. What are your comics plans for this year? mari This year... Well, first I‘m planning to publish two of those magazines I was talking about (they‘re going to have English subtitles btw), one in the spring and one in the fall. Then on May I‘m going to Greenland (!) for a Nor- dicomics residence place for a month, after that I‘ll be selling comics at the Copenhagen comics festival. Then we‘re off to Paris for another resi- dence place (Cité) for two months in the sum- mer. I‘m planning to finish a kids’ comic book I‘ve been doing with a friend of mine, and hope- fully get it published. And I‘ll be working with another kids’ comics book series of my own. And do some research for a new fictive story... So I guess my year is kind of booked already. I‘ve tried to cut down things, but when you say yes more than no, you usually end up busy. mari, you are wonderful, thank you once more for this interview. mari My pleasure! Text Mari Ahokoivu a Erika Grendelová Check also her blog ahokoivu.sarjakuvablogit.com Or follow her on twitter twitter.com/ahokoivu I would recommend reading lots of different comics. And when you find something you like, try to figure out what is it exactly that you like in the book. Clockwise,fromlefttorigthmariaHOkOivu–iLike.../sWing/maankOrvessakuLkevi/HOWtHeiDeasarebOrn/baby,sOmetimesyOu’retOOmuCH Progres 81 magazine with a difference

História má plný jukebox dôkazov, že sex v piesňach nie je žiadnou novinkou. Aj vaše babky si spievali pes- ničky, pri ktorých by sa aj pán farár červenal. No vlastne možno ani nie... Neovládať cudzí jazyk môže byť naozaj obrovská výhoda. Že čo je to za nezmysel? Ani veľmi nie. Platí to najmä pre tých puritánov, ktorí sa rozčuľujú nad tex- tami slovenských autorov, obsahujúcimi sexuálne na- rážky. Popri tom si veselo popiskujú zahraničnú pesnič- ku s obsahom, ktorý by ich zložil k zemi ako najtvrdší direkt. Apropó, keď sme už pri tom popiskovaní. Ne- musíme ísť s príkladom ďaleko. Jednou z najhranejších skladieb v minulom roku bola v rádiách pesnička od šušlavého speváka s príjemne znejúcim menom FloRi- da a fajnovučkou letnou náladou. Volá sa Whistle, teda Píšťalka. Potetovaný namakaný fešák v nej vyzýva diev- činu, aby mu zapískala na jeho píšťalke. A teraz, jazyko- vo nevybavení moralisti, zbystrite pozornosť. Nie je to píšťalka z vŕbového prútia, ale... hm... ako to napísať, aby ste neprestali čítať ďalej? Takže tá píšťalka je vlastne mužský kopulačný orgán. Uf, a je to vonku! Ale nebuď- te smutní, ak ste to nevedeli. Nie ste v tom sami. V tejto našej gubernii sa stávajú oveľa väčšie trapasy. Na vlaňajších oslavách Slovenského národného povstania sa blysla prezidentská čestná stráž. A to nie hocijako, ale rovno tancom na moderné pesničky. Pán prezident Ivan G. povedal, že dôvodom zaradenia mo- dernej hudby bol fakt, aby bolo vystúpenie atraktívne pre mladšiu generáciu. Muselo to byť vskutku veselé predstavenie. Hlavne keď začali trsať na pesničku Wel- come to St. Tropez, to už bolo do popuku. V tej skladbe totiž DJ Antoine bez zábran vyspevuje, okrem iného, aj „Mad bitches, so much brought. Spendin’ like when I wanna fuck them all.“ Nepreložíme vám to, odpadli by ste. Prí- tomní diplomati však rozumeli a nestíhali sa čudovať. Nuž stalo sa a už sa neodstane. Na obranu dramaturgie treba povedať, že nie je veľmi jednoduché byť v dnešnej dobe moderný a záro- veň morálne nepoškvrnený. Väčšina textov súčasných hitov sa točí okolo sexu a sexuálnej príťažlivosti. Povie- te si, že je to skazenosťou terajšieho sveta. No o tom by sa dalo pochybovať. Taká Kámasútra ma dva a pol tisíca rokov. Výtvarné umenie je plné sexuality a nahoty po- čas celej jeho existencie. Antika nepoznala žiadne sexu- álne bariéry, prvé erotické písané texty a knihy sa obja- vili už na začiatku 16. storočia. V 18. storočí sa dokonca erotika a erotické kresby využívali v predvolebných bo- joch. Vynález fotografie nepriniesol len zobrazovanie zátiší a krajiniek, nehovoriac o vynáleze kinematogra- fie. A slovo porno vzniklo dokonca už v roku 1857. Tak- že moderná hudba prišla vlastne s krížikom po funuse. Ako to vlastne je s tým sexom a erotikou v tex- toch piesní? Keď si uvedomíme, akú úlohu hrá sexuali- ta v ľudskej existencii a stala sa otvorenou súčasťou rôz- nych druhov umenia, je viac než isté, že piesne s touto tematikou existovali už naozaj veľmi dávno. Jeden z pr- vých tvorcov erotických, čiže v tých časoch oplzlých piesní, ktoré história zaznamenala, bol Alcofribas Na- sier. Ak vám toto meno nič nehovorí vedzte, že je to len pseudonym. V skutočnosti to bol slávny spisovateľ a básnik, najvýznamnejšia postava francúzskej renesan- cie François Rabelais. Okrem neho to bolo samozrej- me množstvo anonymných autorov. Veď si len skúsme predstaviť, o čom asi vyspevovali chlapi v dedinských krčmách či mestských viechach, kvalitne podgurážení vínom. Nebodaj ak sa ešte okolo nich točila fešná krč- márka, či dokonca nejaká tá dáma ľahších mravov. Je to asi všetkým jasné. Vtedy išla poetika bokom. Popri vznikom prvých nahrávok a ich distribú- ciou do sveta vtedajšia hudba musela čeliť cenzúre. Ne- možno sa tomu čudovať. V počiatkoch gramofónového priemyslu sa nevyplatilo byť príliš expresívny. Kto by si dovolil riskovať, že sa platne nepredajú? V prvej polovi- ci minulého storočia boli súčasťou piesní poväčšine ne- škodné texty. Aj keď napríklad v prípade černošských bluesmanov, ktorí mali za sebou naozaj zaujímavé ži- votné skúsenosti tulákov či pravidelných obyvateľov väzenských ciel, to bolo niekedy takpovediac neprime- rané. Je to presne ako keď vo filme hlavnému hrdinovi vystrieľajú celú rodinu a on v návale najväčšej zúrivosti vykrikuje na vrahúňov: „Vy hnusní špinavci!“ Ale obja- vili sa aj výnimky, hoci... No uznajte sami. Za prekro- čenie istej hranice bol považovaný napríklad názov piesne Lead Bellyho: Where did you sleep last night – Kde si spala minulú noc?, alebo vyjadrenia Big Joe Williamsa na adresu istej dámy: She is like Jesus, she loves everybody – Ona je ako Ježiš, miluje každého. Čo tým myslel, je nad slnko jasné. Druhá polovica 20. storočia, najmä však príchod rock and rollu zaznamenal obrovský rozmach hudby. V šesťdesiatych rokoch sa začal rozvíjať hudobný prie- mysel až do podoby, v ktorej ho poznáme dnes. Vzni- kali nové a nové skupiny, ale i hudobné štýly. Bolo nut- né byť iný, ak ste sa chceli presadiť. Mohli ste to urobiť hudbou, textami, alebo spojením oboch. Ani vtedy, v časoch veľkej liberalizácie to však nebolo také ľahké. Napríklad hit (I Can’t Get No) Satisfaction od Rolling Stones dobýjal prvé priečky hitparád, ale v Európe sa v rádiách hrať dlho nesmel. Text piesne obsahuje od- kazy na sexuálny styk. Mnohé kapely či speváci sixties mali vďaka svojim textom podobné problémy. Jed- ným z príkladov je legendárna skladba Je t’aime… moi non plus. Tú nahral Serge Gainsbourg a Brigitte Bardot v roku 1967. V tejto verzii však vyšla až v roku 1986. Bardotka cúvla, lebo skladba sa nepáčila jej manželovi. Gainsbourg ju nahral ešte raz v roku 1969 s Jane Bir- kin. Je t’aime okamžite vystrelila na prvé miesto britskej hitparády, v americkej na symbolické 69, potom sa ne- smela vysielať. Tak nekompromisne skončila v rádiách väčšiny krajín, vrátane Británie. Médiá rady o výrobe Aj mladunký Džastin Bíber spieva o sexe. Je to čosi podobné, ako keby Martin Jakubec dával rozumy o pop-music. Jednou z najhranejších skladieb v minulom roku bola v rádiách pesnička, kde namakaný fešák vyzýva dievčinu, aby mu zapískala na jeho píšťalke. zaspievajme si sexsexsex 82 inspire magazine music

skladby špekulovali, že to bola vlastne živá nahrávka sexuálneho aktu, na čo Gainsbourg reagoval odpoveďou, že v tom prípade by bola výsledkom na- hrávania dlhohrajúca platňa a nie iba singel. Nuž sebavedomie chlapíkovi nechýbalo. Tieto dva príklady však ukazujú na jeden zásadný rozdiel. Kým v prípade Rolling Stones chcel Jagger svojím textom poukázať na konzum- ný systém a stratu hodnôt, v Gainsbo- urgovom prípade to bol cieľavedomý útok na prvú signálnu. Roky sedemdesiate znamenali ešte väčšiu odvahu textárov. Uľahčova- lo im to oveľa väčšie uvoľnenie po ére hippies. Téma sexu sa objavovala čoraz častejšie a v rôznych polohách. Máme samozrejme na mysli umeleckosť, nie fyzickosť. Keď sa neskôr začali objavo- vať rebríčky najsexistickejších skladieb histórie, zástupcovia tejto dekády už bodovali naplno. Donna Summer a jej Dim All The Lights, Hot Stuff alebo Love To Love You Baby, Roberta Flack a Feel Like Makin‘ Love, Anita Ward s jej Ring My Bell, alebo ženský idol tých čias Rod Stewart so skladbou Da Ya Think I‘m Sexy, či Tonight‘s The Night. Tí, ktorí robili muziku aj z iných dôvodov, ako je umiestnenie sa v hitparádach, spie- vali o sexe poeticky – Leonard Cohen, alebo dokonca s humorom a iróniou ako Frank Zappa. Naplno sa vyvinul hudobný štýl hard rock a z neho ne- skôr heavy metal. Tam sa už sexuálna tematika objavovala často a neskrýva- ne. A to najmä v ďalšom desaťročí. Osemdesiate roky a sex v hud- be. Tak tam už je toho habadej. A ani zďaleka nešlo len o narážky. Príkladom je americká metalová skupina W.A.S.P. Tie bodky tam nie sú náhodne. V tom- to prípade WASP neznamená v prekla- de osa, ale je to skratka We Are Sexual Perverz. Prekladať určite netreba. Ani ďalší tvrdí rockeri nie sú v tomto smere neviniatka. Jedine u AC/ DC sa to dá ako tak ospravedlniť. Jeden z ich čle- nov vlastní pornovydavateľstvo, tak to bude asi reklama. Nielen metalisti sú v tých časoch sexom živí. V osemde- siatych rokoch začala svoju kariéru Ma- donna. Wham!, George Michael, Bon Jovi a mnohí iní, ktorých texty boli či sú často prepierané medzi strážcami morálky. V roku 1981 sa zrodila aj naj- sexi nahrávka histórie. A vôbec nie je od Madonny. Jej interpretkou je Olivia Newton-John. Skladba sa volá Physical a Olívia sa v nej spovedá, ako má naj- radšej vodorovnú polohu. Madonnine hitovky však veľmi nezaostávajú, al- bum Like a virgin v podstate naznačil, ktorým smerom a s akým obsahom sa jej kariéra bude uberať. A veru. Trvá to dodnes. Aj keď, priznajme si, už by to občas chcelo trochu sebakritiky. Zaují- mavé je, že sa týmto témam nevyhýbali ani takí vážni umelci ako Dire Straits či Peter Gabriel. Jeho Sledgehammer, to je také to obrovské kladivo, je naozaj zaujímavý. Vývoj sa zastaviť nedal a roky de- väťdesiate i tie z nového milénia verne kráčali smerom, ktorý im určili pred- chádzajúce desaťročia. Sex v hudbe sa stal úplne prirodzenou vecou, dokonca sa viac otvorili témy. Začalo sa otvore- ne hovoriť o homosexualite. Prichádza- li nové hviezdy a hviezdičky. Niektoré vydržali dodnes, niektoré zhasli veľmi rýchlo. Spoločné mali to, že ak do- siahli na najvyššie priečky hitparád, v drvivej väčšine za to mohol sex, se- xuálne narážky a symbolika v textoch ich piesní. Tak to teda chodí vo svete. A ako to bolo s touto tematikou u nás? Paradoxne, napriek tomu, že pozorné oko komunistických cenzo- rov dôkladne dohliadalo na to, čo naša pop music produkuje, mnohé jej bolo ľahostajné. Veď aj oni boli len ľudia a mali radi sex. Občas to boli len erotic- ké náznaky, ale boli. Keď sa človek nad nimi zamyslel, bolo jasné, koľká bije. Melánia Olláryová mala mimoriadne obľúbenú pesničku Neklopkaj večer, môj milý. V nej sa spieva: …príď, šuhajíčku, radšej ku rybníčku, tam na tvoje sladké bozky čakám. Kľúč od komôrky nám vza- li, ale lásku nik nevezme nám. Toto keby počuli kedysi americkí cenzori, z fleku ošedivejú. Hádam je každému jasné, že dotyčná slečna nevolá milého šuhajíč- ka chytať ryby. Ani nehovorme o tom, čo sa hrávalo kadetade po zábavách či svadbách. Tam to už nebolo o inota- joch. Ich atmosféru si ľahko navodíte, ak uvidíte v televízii milióntu reprízu Senzi Senzus a máte dokonalý obraz. A texty hovoria o mnohom. Aj o tom, do akej miery by si mali kritici súčas- nej muziky spytovať svedomie. Naprí- klad dôchodkyňa s trvalou a jej manžel s prehadzovačkou a kravatou sťa mače- ta, ktorí vedno s rovesníkmi spomínajú pri vínku na podnikové oslavy MDŽ. Keď si zaspievajú obľúbené songy z po- dobných akcií: A ja ju, a ja ju, nechytaj ma za ňu... alebo Ani som ja nevedela, aká som ja vrtká… tiež neutekajú na druhý deň na spoveď. Toto cenzorom neprekážalo. Veď ten dôchodca s pre- hadzovačkou bol kedysi možno jeden z nich. Prekážalo im, keď s tým prišli mladí. To sa nesmelo. Nezabránili však tomu. Síce to trošku trvalo, ale nako- niec ich 17. november 1989 poslal ka- deľahšie. Potom to už u nás fungovalo ako všade vo svete. Niektoré texty lep- šie, niektoré horšie. No, viac tých hor- ších, ale to je prirodzené. Snaha bola. Témy ako všade vo svete. Niektoré viac dráždivé, niektoré menej. Hudobníci aj speváci detto. Sú presne takí, akých si slovenskí poslucháči žiadajú. Ono to totiž funguje tak, že čo ľudia chcú, to im hudobný trh dá. A je to tak aj so sexom v pesničkách. No a komu sa to nepáči a myslí si, že sa tým sexom v piesňach opičíme po Západe, nech si spieva naše krásne ľudovky. Napríklad: Mal som píšťalôčku o dvanástich dierkach nechcela mi pískať pri bohatých dievkach keď som si pomyslel na jednu chudobnú začala mi pískať na dieročku spodnú… Ups, zase píšťalka. To sa už asi opakujeme. Text Ľuboš Houška štvrtok 18. apríla 2013 20.20 22kino Nostalgia ex-kino NIVY Súťažná 18 Prvý krát v tomto roku a v nových priestoroch! Architekti, dizajnéri, vizuálni umelci a ďalší kreatívni ľudia vo formáte 20x20! KLEIN DYTHAM Organizátor: Mediálni partneri: Projekt podporili: www.pechakucha.sk www.pecha-kucha.org Pecha Kucha Night © Klein Dytham Architecture

Myslíte si, že „Here´s my number, so call me maybe“ je to najhor- šie, čo vás počas vášho hudobného života môže stretnúť? Tak by ste teraz mali dávať veľký pozor, lebo na česko-slovenskej scé- ne máme síce lokálne, ale omnoho väčšie hviezdy (teda aspoň niektoré z nich to o sebe tvrdia), ktorých tvorba vás poznačí na celý život. A my, keďže vieme rozoznať kvalitu, vás prevedieme hudobným progresom bežného česko-slovenského človeka od nevinného detstva až po generácie vašich súrodencov, priateľov, rodičov, starých rodičov. !Upozornenie! Predtým, než začnete čítať, si zapnite po- čítač a spustite internet. 5Angels – První dětská megadíza v Praze Je to síce absolútne nemorálne, nechutné, ale áno, „kopneme si“ do päť roztomilých dievčatiek vo veku okolo štrnásť rokov, ktoré v podstate za svoju tvorbu a všetko to okolo ani nemô- žu, ale sú prvou lastovičkou, ktorá môže nenávratne zvrátiť váš hudobný vývoj. Ak ste už túto fázu bez ujmy prežili, dávajte pozor na svo- je malé sestry. Flitre, zubné strojčeky, veselé tančeky a rebelstvo sú totiž návykovejšie ako poníky a barbíny. Dievčatká vznikli ako typický „bravíčkový“ produkt, keď mali asi desať rokov. Po chvíli sa ich ujal iluminát českej hudob- nej scény Michal David a... a... A už netreba nič dodať: duet s Mi- chalom Davidom, vlastný muzikál „Andílci za školou“ s hudbou Michala Davida, a rovnomenný film, ktorý bude nakrúcať... nie Michal David. Hudobne sa však na tom určite bude podieľať. Ak vám nebude stačiť, že uvidíte ich nápadité videoklipy a spevácke výkony, tak určite navštívte ich oficiálnu stránku. Tam sa okrem iného dozviete, že „každá členka 5Angels má svou je- dinečnou vůni“, a tak si na stránke môžete okrem rôznych pič... produktov zakúpiť aj sprchový gél Tereza 5angels, antibakteri- álne mydlo 5angels a šampón z divých makov Nikola 5angels, v ktorom bude pravdepodobne, podľa ich hudobnej tvorby sú- diac, aj výťažok z varených makovíc. Makovičkové šampóniky a mydielka dávajú pravdepodobne dievčatám pred každým vy- stúpením a používa ich okrem rôznych pedofilov a Michala Da- vida asi aj manažér 5angels, ktorý tvrdí, že o dievčatá sa bijú zahraniční producenti a budú vraj v prvej polovici tohto roku predskakovať na koncertoch Justina Biebera a skupiny One Di- rection (to sú takí slávni chlapci) v Prahe a Bratislave. Dievčatá sa vraj len musia dobre naučiť po anglicky, zmeniť výrazne hudbu a najmä imidž, čiže vlastne... Ale veď, držíme im palce. P. S.: Chceli sme pôvodne priniesť reportáž aspoň z jed- ného koncertu, no na bieberovských stránkach nie je uvedený žiadny pražský ani bratislavský koncert. Hm, zvláštne. Luštěla – Pe-Pe-Pe-Pe-Pedofil Keď ste prvé štyri roky svojej puberty frčali na 5angels, prichá- dzate do veku, keď sa pre vás stávajú piati anjelici „sračkou pre malé deti.“ Začínate byť hustý tínedžer, ktorý musí „každé ráno denně vstávati, ve škole pak pozor dávati,“ prepadáte občasným depresiám „neměla jsem zatím žádného kluka, občas mi mé srd- ce proto puká,“ pričom nechápete, prečo to tak je, veď „nejsem šprtka, nejsem ani Ámoska, jsem jen prima holka, dobrá kámoš- ka,“. A tak jediné, čo vás drží pri živote, je fakt, že „patnáctiny už se blíží konečně, oslavím je společně se svou partou ze školy. Patnáctiny, jak občanku dostanu, holčičkou být přesta- nu, na slečnu se přeškolím.“ Producenti týchto dievčat s krikľavo neónovými tieňmi na očiach a lacnými umelými nechtami však myslia aj na výchovný charakter piesne, a tak vás dievčatá pre- sviedčajú, že chlapci a alkohol nie sú všetko a že ak v krátkom čase neotehotnejú, tak „udělám si možná taky maturu, vypravím se sama někam na túru, nemusí to být zas velké pocení, kdopak to z vás ocení?“ (Ok, vôbec nechápeme, o čom tá pieseň je!!!) To, že „Patnáctiny“ sú absolútny internetový hit, sa však dievčatám kruto vypomstilo, keďže ich na FB stránke začal otra- vovať „Fejsbukovej pedofil“. Ale tak, čo sa divia, keď vo videoklipe ležia spolu vo vani, zahalené farebnými guličkami a provokačne kričia „na kompu a na facebooku, trávím noci kvůli klukům. Zná- mých spousty, jsou jak vosy, napište mi někdo prosím.“ A ešte si budú aj vyberať, kto im môže písať, štetky jedny: „Koukni se mi na profil, pokud nejsi pedofil.“ Podobne ako 5angels sa aj Luštěla pokúša preraziť s angličtinou, ale na rozdiel od 5angels sa diev- čatá, i keď už majú 17 rokov, dostali zatiaľ len po číslovky „jeden, dva, strom, štyri“, takže na zahraničnú kariéru to zatiaľ nevyzerá. Katka a Jindra – učili sa od Evy a Vaška Keď sa pozriete na niektoré páry, viete, že si boli súdení už od prvého stretnutia na diskotéke v kultúrnom dome. Katka a Jin- dra sú jedným z nich. Títo dvaja zaľúbenci sú typickým príkladom toho, že vy- rastať na dedinských keyboardových zábavách vás natoľko poznačí, že začnete byť presvedčení, že takto vyzerá hudba 21. storočia. Katka a Jindra sú krásni, milí, asi 25-roční ľudia s čistou dušou, no na našu smolu vlastnia keyboard, karaokové mikrofóny, videokameru a ako väčšina „šlágrových“ spevákov si myslia, že vedia spievať. Ich piesne sa vyznačujú prepracovanými videoklipmi – keyboard a lúka; keyboard a obývačka; keyoboard a les; my a lúka; my a les; my a obývačka; my, keyboard a lúka; my, keyboard a obývačka atď., pričom sa v textoch nezabúdajú poďakovať ani hlavnému svedkovi ich lásky, ktorým je „bledý mě- síček, ten byl svědkem našich sladkých hubiček“. Keďže sme ne- napraviteľní romantici, tak sa nám pochopiteľne najviac okrem Megamixu páči pieseň Mosty, ktorá sa vyznačuje romantickým videom. V ňom síce platonickí milenci upustili od choreografie „prešľapujem z ľavej nohy na pravú a popritom rytmicky vytáčam trup do strán“, ale za to nesmú chýbať ponožky v turistických sandáloch, kockovaná košeľa, státie na mini kamienku uprostred malebného potôčika a neprítomný výraz hlavnej a zároveň jedi- nej speváčky. Ak už máte vek 25 rokov dávno za sebou a hudba týchto zaľúbencov vám nič nehovorí, nezúfajte. Aj vo veku 40 rokov mô- žete objavovať krásy hudby, ktorú z čistej lásky produkuje iný za- milovaný pár – Mirko a Drahuška – ku ktorým sa tiež dostaneme. PhDr. Martin Jakubec – Božanin frajer Spevák populárnych melodických piesní a šlágrov stredného kantilénového prúdu, populárnych úprav slovenských ľudových piesní a čardášov; producent; manažér; zabávač; seriózny a re- prezentatívny moderátor; hudobný vydavateľ; „spievajúci pod- nikateľ“; zakladateľ Zlatej dychovky na Slovensku; mediálny poradca; generálny manažér, hovorca, novinár, spoločenský in- telektuál, diplomat, podporovateľ slovensko-srbských vzťahov, muzikoterapeut pre seniorov, možný budúci minister kultúry a možno aj galaxie. Je to umelec všestranných schopností, ktorý svojou pro- fesionalitou, bezprostrednosťou k publiku a charizmou, tempe- ramentom a šarmom oslovuje široký okruh divákov všetkých vekových kategórií a doslova vie strhnúť obecenstvo. (Zdroj: Martin Jakubec – oficiálne stránky) Práve on oživil prúd populárnej hudby 70 rokov. Jeho ver- zia piesne „V dolinách“ bola, je a aj bude najlepšia. A nakrútil k nej veľkovýpravný videoklip s leteckými zábermi. On je hviezda na koncertoch, nie Desmod! On mal byť Skokanom roka v ankete Slávik 2012! Mal to dokonca vyhrať, lebo nikto iný v slovenskom šoubiznise nepracuje tak dlho, tvrdo a ešte tvrdšie! A vlastne, pripisujeme mu úplne všetky zásluhy na slovenskej populárnej scéne. A pre vás, všetkých hejterov, má odkaz: „Ale ja odkazu- jem jedno: Majte sa na pozore, pretože ďalšie veci, ktoré postup- ne predstavím, Vám vyrazia dych.“ Miroslav Martin a Drahomíra Masaryková – DuO z východného Slovenska Je krásne, že láska kvitne v každom veku a je ešte krajšie, keď si v pokročilom veku nájdete so svojou láskou spoločný koníček. A keď sa z koníčka stane umenie, ktoré prezentujete na verej- nosti, musia sa z vás bezpodmienečne stať hviezdy, teda aspoň na internete. Necháme ich však, nech sa predstavia sami: „Vela sa náz pitatie odkial sme : sme z Východneho slovenska.“ Ich tvorba je multižánrová. Miešajú rytmickú elektroniku s melodic- kými baladami, ktoré sú pretkané romantickými textami o lás- ke. Miroslav spieva, hrá na syntetizátoroch a skvelo mu pritom sekunduje svojim recitálom Drahuška. Drahomíra však ukazuje svoj obrovský hudobný potenciál aj v piesňach pre deti, ktoré na- spievala. Ako na ne deti reagujú, nám nie je známe. Podľa ich fanúšikov tvoria nebeskú hudbu pre pohladenie duše, ale Miroslav skromne oponuje: „to ja neviem posudit či je to nebeska hudba, snažim sa davat lasku ludom aj z Drahuškov. Lasky je stale malo, a vela je toho zla.“ Nemajú radi, keď ich nie- kto kritizuje za hlúposti: „Ide o par ludi, ale su asi lepsie zdelany ako ja, a popritom maju v ziackej hrozne znamky a naz tu buze- ruju.“ No a keďže sme sa do tohto dua zamilovali a v našom ma- gazíne sme prístupní čomukoľvek, dovolíme im aj malú reklamu. Ale dávajte si pozor, pre čo im budete volať: „možeta sa snamy skontaktovat aj na cisle 0000 000 000, zlomiselné volania su zaznamenane a bude dane členon v pravnom konani.“ Ach, tá láska hu hu húúúúúú, láska hu hu húúúúúúúú, lás- ka hu hu húúúúúú, zázračná. PS: Pred pár dňami nás zarmútila správa od Mira a Dra- hušky. Najskôr to vyzeralo len na profesionálny rozchod: „Priate- lia: čoskoro sa premenuje stránka ma Miroslav Martin, nakolko už len Miroslav Martin bude hudbu v budúcnosti sám: Miroslav Martin.“ Ale po dlhom pátraní a naliehaní donútili fanúšikovia Drahušku k priznaniu, ktoré nám roztrhlo srdce: „Priatelia áno je to pravda že končím lebo sa v súkromnom živote sa rozchá- dzame. Toto je moje stanovisko oficiálne. Drahomira Masa- rykova.“ Žiadna Drahuška, žiadne fotky, žiadne videá. Nuž, aj takto smutne končí najkrajší slovenský pár (samozrejme až po Lelkešovcoch). šlágr TV – peklo existuje Tak ale tu sa už končí všetka sranda. Až tu totiž prídete na to, že keyboard je nástroj samotného diabla. To sme síce tak trochu tušili, poučení hudbou Michala Davida, ale po hodinovom poze- raní tejto televízie (áno, bolo to peklo), sme zistili, že hudobníci sa tu riadia heslom „kam môžeš, tam zober keyboard“ – na pláž, na salaš, do mora, na promenádu, do lesa... Je to najlepší kamoš šlágrových skupín, ktorý nahradí všetky zvuky a nástroje, vytvorí dvojhlasy a dokonca nahradí aj zbory, pričom všetko znie neuve- riteľne prirodzene. Ak vás ani toto neodradí, pozrite si 24-hodinovú ponuku programu: Písničky na přání, Moravský, Český, Slovenský Koláč, Hitparáda Country Devítka, Dechparáda Dvanáctka, Dechovka, to je naše... Obzvlášť by sme chceli upozorniť na programy Slo- vensko sa zabává, Zlatá dychovka, BOŽANA – Srdce Jadranu, ktoré sú dielkom PhDr. Jakubca. Najkrutejšie na tejto televízii je to, že vysiela nonstop a všetko dookola. A to už radšej nebudeme komentovať riaditeľa tejto televízie, hudobného obchodníka s biednou hudbou, kto- rého vtipnú ha ha ha pieseň s nahratým backgroundovým smie- chom „Já jsem nepřizpůsobivej“ sme museli po minúte vypnúť. A keďže sme za spravodlivosť, pravdu a mier na celom svete, nesmieme opomenúť fakt, že celá televízia žije z televíz- neho teleshoppingu, ktorý ponúka svojim divákom, čiže prevaž- ne dôchodcom tieto „podomácky“ vypálené CDčka za ceny, kto- ré nezodpovedajú kvalite ponúkaných produktov. Ak ste sa dostali až sem a nepoznačilo to váš hudobný vkus, gratulujeme vám, ste úplne v poriadku. Ak ste dovracali a máte pocit, že už viac nechcete žiť v tomto svete, tak to prí- liš prežívate a mali by ste sa zastaviť u nejakého dobrého psy- chológa. Ak si spievate niektorú zo spomenutých piesní, tak sa nebojte, o pár dní alebo týždňov to prejde. Ak máte chuť kúpiť si keyboard, pravdepodobne vás o chvíľu uvidíme v televízii. Ak vlastníte aspoň jedno z CDčiek spomenutých interpretov alebo ste ich fanúšik, ste pravdepodobne bežný česko-slovenský po- slucháč. Ak chodíte na koncerty spomenutých interpretov, ste fanatik. Ak zbierate podpisy, prípadne máte s vašimi idolmi spo- ločné fotky, pokojne nám ich pošlite. Alebo radšej ani nie. Text Katarína Drápalová hudoBný Ak vlastníte aspoň jedno z CDčiek spomenutých interpretov alebo ste ich fanúšik, ste pravdepodobne bežný česko-slovenský poslucháč. Here´s my number, so call me maybe 84 inspire magazine music

Festival Uprising má za sebou veľmi pozitívny rok. V lete sa oslavovalo piate jubileum a v zime sa ukončila sezóna nadupaným Uprising Winter Edition. Ten sa konal týždeň pred Vianocami v centre Bratislavy. Atmosféra aj vystú- penia na zimnej edícii festivalu boli na jednotku a vidieť legendy ako General Levy či Congo Natty bol jednoznač- ne zážitok. Po krátkom zimnom spánku opäť pokračujú práce na letnom Uprisingu, ktorý sa už teraz netrpezlivo oča- káva. Šiesty ročník je ohlásený na 23. a 24. augusta na už tradičných bratislavských Zlatých pieskoch. Veľmi sa tešíme na pozitívny záver leta a prázdnin, a s napätím ča- káme na prvé zverejnené mená v programe. Šepká sa, že na Slovensko dorazí Marley. uPrising veľmi pozitívny roK Veľmi sa tešíme na pozitívny záver leta, a s napätím čakáme na prvé zverejnené mená v programe. Šepká sa, že na Slovensko dorazí Marley. Zhoranadol,zľavadopravaGeneralLevy/GeneralLevy&CongoNatty/Superior GeneralLevy,žrebovanie 85 magazine with a difference Progres

Porto plánom výletu bolo neplánovať PortoležínakopcochnadriekouDouroanajkrajšiepohľadyponúkamostPonteDomLuísI 86 inspire magazine traVel

Porto zachránilo námestie, hudobník, portské víno a dve krásky z hostelu. Plánom výletu bolo neplánovať. Improvizovať, užiť si trochu slnka, atmosféru a ruch ju- hu, narýchlo navštíviť Porto a cestovať ďalej. Pomotal som sa po centre, v tichých uliciach mi však niečo chýbalo a tak moje kroky smerovali k stanici. Do odchodu vlaku mi zostávali dve hodiny, sadol som si teda na námestí neďaleko Cais Estiva, ochutnal pár po- hárikov, započúval sa do uspávajúcej hudby a vlak nechal odísť. O dva dni neskôr. V hosteli, sediac pri ďalšej ochut- návke, som rozmýšľal nad ranným vlakom z Porta. Viac som však dúfal, aby ma oslovili tie dve, ktoré sedeli pri vedľajšom stole. A ranný vlak som zas nechal odísť a kú- pal sa namiesto neho v ľadovej vode po noci ochutnáva- nia všetkého, čo nočné Porto ponúka. Porto leží na kopcoch nad riekou Douro a najkraj- šie pohľady ponúka most Ponte Dom Luís I, pri ktorého stavbe bol aj Gustave Eiffel. Na druhej strane takmer šty- risto metrov dlhého mosta leží Vila Nova de Gaia, kde náj- dete výrobcov portského vína, ktorí ponúkajú prehliadky a ochutnávky. Ribeira, historické centrum Porta, je súčasťou zo- znamu UNESCO. Malebná štvrť s úzkymi uličkami, neko- nečnými schodmi a nízkymi domami zo začiatku dvadsia- teho storočia zdobenými typickými kachličkami azulejos je dnes pomerne tichá. Predovšetkým mladí ľudia sa dnes sťahujú na predmestie, ktoré je lákavejšie cenami prenáj- mov a polohou na pobreží. Cez víkend sú v uliciach a na námestiach trhy lo- kálnych umelcov a farmárov z okolitých dedín. Ak čakáte ruch juhu v miestnych tržniciach, budete trochu sklamaní. Tržnice sú posledné roky poloprázdne. Ako trhovisko v mi- nulosti slúžila aj červená budova na Cais de Gaia. Indus- triálny priestor dnes žije predovšetkým v noci ako Hard Club, ktorý ponúka koncerty takmer každý deň. Podľa Lonely Planet nájdete v Porte tretie najkraj- šie kníhkupectvo na svete. Livraria Lello je vyše sto rokov staré dvojposchodové kníhkupectvo s Art Deco interié- rom, stropom s farebnou vitrážou a drevenými policami. Obchod pripomína múzeum. Tu, v kaviarni na druhom po- schodí, sa narodil aj Harry Potter, ktorého J. K. Rowling v Porte písala. Harryho uvidíte aj v uliciach mesta. Filmo- vé kostýmy boli inšpirované tradičnými kabátmi, ktoré no- sia študenti univerzít. V Porte stojí najužší dom v Európe. Moja snaha vy- svetliť, že užší máme v Bratislave, bola zbytočná. Najužší je v Porte a hotovo! Stojí medzi kostolmi Igreja do Carmo a Igreja das Carmelitas. Múzeum moderného umenia Serralves je cez ví- kend otvorené až do polnoci a dá sa tak skombinovať s dňom stráveným na neďalekej pláži. Ponúka niekoľko výstav naraz, kino, hudobné a divadelné predstavenia, gu- ided tours a kurzy. Priamo v centre, na námestí Campo Martires da Patria, v bývalom väzení dnes nájdete Centro Portugues de Fotografia. Čo sa umenia týka, stačí sa motať po uli- ciach. Živá hudba a street art je na každom kroku. Nočný život je živý a divý. Domáci a medzinárod- ní študenti sa do rána zabávajú na uliciach Rua Galeria de Paris a Rua Cândido dos Reis. Kde tieto ulice ležia, to mi z pamäti vymazala povinnosť ochutnať v každom bare niečo iné. Treba si dávať pozor na lokálnych, ktorí vám ši- kovne predajú veľmi drahý cukor. Špecialitou Portugalska je hudobný žáner Fado, ktorý pochádza z rokov 1820 – 30. Bar, kde sa smutné piesne o moriach, oceánoch a ťažkom živote počúvajú najlepšie, vám poradia skôr domáci ako turistický bede- ker. Fado sa viaže na portugalské slovo saudade, čo v pre- klade znamená smútok. Spieva žena, ktorú sprevádza gitarista. Jedným z najväčších zážitkov v Porte je jedlo. Ja som si obľúbil lacnejšie reštaurácie, ktoré ponúkajú kuli- nárske cesty do minulosti. Umelé čierne nohavice a o nič pohodlnejšie biele košele, ktoré čašníci nosia, dopĺňajú staré barové stoličky, mramor, sklo, kožené kreslá a ve- selé obrusy. Portské víno poznáme. Sladké pečivo plnené pu- dingovým krémom majú aj v Taliansku a Španielsku, ale miestnu špecialitu Francesinha treba ochutnať práve v Porte. O tejto špecialite sa píše viac historiek. Jednu z nich má aj lokálny sprievodca Pedro, ktorý v rámci svo- jej prehliadky rozpráva o mladom elegánovi Danielovi da Silva, emigrantovi žijúcom časť mladosti vo Francúzsku. Keďže Porto je najkrajším mestom na svete, rozhodne sa Daniel vrátiť domov, do šesťdesiatych rokov a diktátor- ského režimu Antónia Salazara. Ľudia, no predovšetkým ženy a mladé slečny, sa mu zdajú byť akési nesmelé, tro- chu bez života a hlavne príliš zahalené. Da Silva preto pri- praví špecialitu, ktorá bude taká pikantná, až sa slečny zahrejú a vysmädnú, vyzlečú, piva poriadne napijú a po- voľnejšie budú. Dnes sa Francesinha pripravuje na viac spôsobov. Základom je mäkší chlieb, šunka, bravčová klobása linguiça, klobása chipolata, hovädzie mäso pre- ložené roztopeným syrom a pikantnou omáčkou z rajčín a piva, dnes najčastejšie podávané s hranolčekmi. Špe- cialita predovšetkým pre milovníkov mäsa. Omáčka je ta- jomstvom, ktorú reštaurácie neprezrádzajú. Spomínam, ako dobre bolo v Porte na jeseň. Som si istý, že navštíviť ho sa oplatí po celý rok a tak hľadám le- tenku naspäť, aby som nasadol na ten vlak smerujúci juž- ne od Porta, ako som pôvodne chcel. A ak ho aj tretí raz nechám odísť, tak to len potvrdí, akým skvelým mestom je Porto! Text a foto filipgelacik@filipgelacik.com Do odchodu vlaku mi zostávali dve hodiny, sadol som si teda na námestí neďaleko Cais Estiva, ochutnal pár pohárikov, započúval sa do uspávajúcej hudby a vlak nechal odísť. ŠpecialitouPortugalskajehudobnýžánerFado Progres 87 magazine with a difference

A ako absencia dobrého vkusu: minimálne v štýle odieva- nia je to tak. Nerada začínam text negatívnou informá- ciou, ale počas svojej stáže v Írsku som skutočne nena- trafila na vkusne či zaujímavo oblečeného muža alebo ženu. A to im naozaj nechcem krivdiť! Možno ten spôsob: „z dielne či zo stajne rovno do baru a potom do postele“ sa stane raz štýlom, ale tentoraz ma tie trojfarebné, ká- rované flanelové košele, džínsy stiahnuté prekliato nízko a svetlohnedé, najlepšie nezašnúrované traktorky neoslo- vili. S vyšuchtanými balerínkami a rozťahanými svetrami (túto sezónu so sovami) u dievčat ani nehovoriac. Mojou záchranou boli charitné obchody s použitým oblečením (zväčša neziskovky Oxfam), kde sa dal nájsť zaujímavý šál či kardigán (plus paperbacková kniha k tomu!). Toľko hudby na takom malom ostrove B ako Bono: keď sa opýtate kohokoľvek v Írsku, ale aj kdekoľvek v Európe: „Ktorá je najlepšia koncertná skupi- na všetkých čias?“ – pravdepodobne dostanete odpoveď: U2. A niečo pravdy na tom bude. Ako jedna z mála skupín pretrvala desaťročia v pôvodnej zostave (štyria členovia plus manažér), má naviac sexi lídra, ktorý sa okrem mu- ziky angažuje aj v charite a ľudsko-právnych otázkach. Už len čakáme, kedy hviezda Bono „preskočí“ svojho podob- ne zameraného kolegu Boba Geldoffa a dostane nobelov- ku za mier. Inak U2 vlastní (okrem iného) vcelku majestát- ny hotel v centre Dublinu – treba vidieť a odfotiť. C ako Corrs či Cranberries: aby sme nezanevreli na ženský vokál, tak treba spomenúť aj ďalšie dve svetovo uznávané skupiny. Súrodenecký projekt Corrs (speváč- ka navštívila nedávno africký kontinent v rámci podpory ženskej kampane neziskovky Oxfam) znie viac ako írsky tradičný folk. Zato Cranberries z mesta Limerick, ktorých konečne pred pár mesiacmi videli naživo už aj ľudia v Bra- tislave, neznejú vôbec írsky (ak už chceme použiť takúto škatuľku). V každom meste nájdete dobre znejúcu kapelu, ktorá by mohla preraziť aj za hranicami Írska. Možno však v zahraničí ľudia nemajú pochopenie pre popevok „heja- -hija-hou“ v každej skladbe... D ako dobročinnosť: keď sa pozriete na štatistiky, kto- ré zaraďujú krajiny podľa toho, aké je ich obyvateľstvo štedré, ochotné darovať financie na charitu – tak Írsko je druhé (hneď za neporovnateľne väčšími, tiež z Írov a Írok pozostávajúcimi Spojenými štátmi americkými). Keď som sa nasťahovala do mestečka Tralee (muzikálne znejúce- ho: Trá-Lí), hneď v prvý deň svojho pobytu som sa na uli- ciach, ale i pri barových pultoch stretla s najrôznejšími fundraisingovými aktivitami (ľudia do kasičiek zbierajú na- ozaj na čokoľvek či kohokoľvek). V médiách sa potom spo- mína skôr suma, aká sa vyzbierala, ale už menej spätná väzba od ľudí, ktorým boli peniaze určené. Pred Vianoca- mi však bežné obyvateľstvo (na pár dní) zanevrelo na ob- darúvanie, keď sa dozvedeli, koľko zarábajú ľudia na čele írskych mimovládok (10-tisíc eur na hlavu, uff). Import – Export produktov E ako ekonomická kríza: Íri a Írky radi vyjdú do ulíc, keď sú nespokojní so situáciou v ich krajine (ale na Francúz- sko, samozrejme, v tomto nemajú!). Naposledy protesto- vali proti „nespravodlivým“ podmienkam, sprevádzajúcim pôžičku Írsku od Európskej banky. Krízu nevidno, keď záj- dete v piatok či sobotu do akejkoľvek krčmy – „nedosta- tok financií“ sa prejaví len v tom, že namiesto desať pív za večer si dajú miestni chlapi sedem. V neziskovom sek- tore zasa zamestnanci a zamestnankyne nepracujú päť dní v týždni, ale len tri dni. V zásade sa však v bežných rodinách nič vážne nedeje – stále je dostatok času na po- zeranie speváckych súťaží a pokojné pitie čierneho čaju s mliekom – najlepšie: aspoň polhoďku každé dve hoďky... ÍrsKo nie je len o PiVe guinness a írskej whisky írsKa asociačná abeceda Počas svojej stáže v Írsku som skutočne nenatrafila na vkusne či zaujímavo oblečeného muža alebo ženu. A to im naozaj nechcem krivdiť! 88 inspire magazine traVel

P ako politika: počas prvej polovice roku 2013 bude Eu- rópskej únii predsedať práve Írsko. Domáci si od toho veľa sľubujú, lobistické skupiny vyrazili do boja. I tak sa však nevyhneme škrtaniu v rámci EÚ rozpočtu (určite sa bude výrazne skresávať v oblasti poskytovania rozvojovej pomoci krajinám tretieho sveta). Až v lete budeme môcť zhodnotiť, ako úspešne vládla únii krajina, ktorá je mini- málne počtom obyvateľov a obyvateliek veľmi podobná Slovensku. R ako referendum: v najbližších mesiacoch sa možno dočkáme (po referende o nezávislosti Škótska) aj refe- renda: „Komu by malo patriť Severné Írsko?“Päť šestín povrchu írskeho ostrova patrí totiž katolíckemu Írsku, no zostávajúca schizofrenická (protestantsko-katolícka) šestina je súčasťou Spojeného kráľovstva Veľkej Britá- nie a Severného Írska. Určite v médiách registrujete ne- pokoje, ktoré sa dejú v Belfaste. Napríklad pre zvesenie/ nezvesenie britskej vlajky (ako by nebolo väčších problé- mov na svete!) Keďže sú v tejto oblasti deti už odmalička vedené k tomu, aby sa navzájom nenávideli (na základe náboženskej príslušnosti), situácia sa tam tak skoro asi nezmení. S ako Slováci a Slovenky v Írsku: pracujúcich, študujú- cich i v štátnom systéme „levitujúcich“ ľudí zo Slovenska je v Írsku veľa a, popravde, veľmi sme nezapadli. V Dubli- ne som videla niekoľko barov, kde čapujú slovenské pivo a pozerá sa slovenský hokej či futbal; i obchodov, kde pre- dávajú slovenské (plus české a poľské) výrobky. Ťažko po- vedať, či je to dobre alebo zle... Nie je cestovanie ako cestovanie T ako travellerstvo: žijem neo-nomádskym spôsobom ži- vota, no nikdy som si nemyslela, že existujú aj novodobé kočovnícke skupiny, ktoré majú vlastný jazyk, identitu a tvoria vlastne menšinu. V Írsku to tak je, no travelleri a travellerky sa stretávajú s nepochopením a sú často diskriminovaní (pri napĺňaní povinnej školskej dochádzky). Niektorí ľudia ich nálepkujú ako „bielych Cigánov“, čo nie je správne. U ako úskoky pri platení za batožinu: neviem, či môžem nahlas spomenúť meno írskej nízkorozpočtovej leteckej spoločnosti, začínajúcej sa na písmeno R (ale veď vy si domyslíte). Lacná preprava ľudí z Bratislavy do Dublinu a späť! No váženie a meranie batožiny pred odletom je nočnou morou všetkých našich spoluobčanov a spoluob- čianok – najmä pred Vianocami. Kdesi som čítala, že na jedného cestujúceho touto aerolínkou pripadá v prieme- re dva a pol kabáta! Môže to byť prehnaný, ale vydare- ný vtip. Ak vám naviac let na Slovensko „spríjemnia“ opití Íri či Briti, idúci na „stag-party“ do nášho hlavného mesta (kotviaci celý víkend v Irish pube), máte o cestovateľskú traumu postarané. V ako viera v Boha a najmä cirkev: už som to tu párkrát spomenula – väčšina ľudí v Írsku patrí do katolíckej cirkvi, decká sú vychovávané v cirkevných školách. Bez zaujaté- ho komentára len konštatujem, že feministické združenia (presadzujúce napríklad interrupcie v prípade ohrozenia života matky) to pri svojich aktivitách nemajú ľahké. Z ako zelená krajina: každý štát má svoje pozitíva a nega- tíva (na niektoré narazíte až po dlhodobom pobyte). Mu- sím však úprimne konštatovať, že tak, ako milujem Slo- vensko (so všetkými jeho „muchami“), tak som si obľúbila aj Írsko. Je to nádherná, pohostinná nížinatá krajina, kde zaobstaranie obživy nespočíva v pestovaní ovocia a zele- niny (vraj pôda nie je dostatočne úrodná), ale v chove do- bytka. Ako vegetariánka som to nemala ľahké, ale kritiky už bolo nadnes dosť! Treba vycestovať a zažiť na vlastnej koži. Text Boba Baluchová / Foto Palo Markovič F ako film: v Írsku sa pre nádhernú prírodu (Cliffs of Mo- her, Dingle Bay, kopec národných parkov a zachovalých chrámov) nakrúca slušný počet koprodukčných filmov. Ale len jeden nájdete na väčšine prospektov turistických kancelárií (v ponuke: zavedú vás na miesta, kde sa Hillary Swank zamilovala do Geralda Butlera): „PS: I love you“. A nech je to akokoľvek ufňukaný, romantický, komerčný film – rada si ho pozriem (aj vypočujem soundtrack) opäť! G ako Guinness: najznámejší vývozný artikel je bezpochy- by Guinness – na slovenské pomery príliš tuhé a drahé pivo (5 eur za pohár? WTF?) Prehliadka pivovaru neďa- leko hlavnej vlakovej stanice určite stojí za to! Keď si na obed dáte k pollitru Guinnessu ešte Baileys cheesecake – dobre sa vám bude v hlávke motať. H ako hladomor: o tomto írskom nešťastí som dlho neve- dela, až keď som počula lokálnu pieseň a všade na vidieku videla kamenné múry, pripomínajúce situáciu z polovice 19. storočia. Vtedy „zemiakový hladomor“ zahubil vyše milióna ľudí, ďalší milión emigroval do USA. I ako írska whisky: keďže alkohol takmer vôbec nepijem, pitiu whisky som na chuť neprišla (ani domov som ako su- venír z duty free shopu nič nedovliekla). Na miestnych šta- mgastoch však podľa červeného nosa rýchlo spoznáte, či pijú pivo, whisky alebo oboje dohromady. Írski ľudia (čím starší, tým lepšie) sú však veľmi usmievaví, dobrosrdeční, radi rozprávajú turistom a turistkám svoje zážitky z mla- dosti a pýšia sa svojou krajinou. Dôležité je, že sú na svoju vlasť hrdí (na rozdiel od iných národov). Pevná identita plodí talenty J ako James Joyce: keď som navštívila hociktoré kníhku- pectvo v Dubline, udivovalo ma, ako si vážia svojich literá- tov (všade v priestore umiestňujú ich diela). Desať vydaní Joyceovej knihy „Dubliners“ v jednom regáli ma šokovalo – všetky vyzerali graficky aj typograficky dobre zmáknu- té – radosť čítať!Takisto v divadle (Abbey Theatre) je na programe domáci autor: James Joyce na striedačku so Shakespearom. K ako Kelti: Na území Írska sa v 3. storočí pred Kristom usadili Kelti, a ten vplyv cítiť na obyvateľstve dodnes. Te- tovania na ramenách a chrbtoch mladých ľudí, desiat- ky prstienkov a amuletov s jedinečnými keltskými orna- mentni v každom obchode so suvenírmi. Írčina (gaelčina) je vlastne keltský jazyk, ktorý je veľmi ťažké sa naučiť, no stále je to materinský jazyk pre takmer stotisíc Írov a Íriek na západe krajiny. Dajte si do google prekladača akékoľ- vek slovenské slovo so žiadosťou o preklad do írčiny a po- tom si len dolámte jazyk pri výslovnosti... L ako literatúra: už som spomenula Jamesa Joycea, ale svetovo uznávaných spisovateľov (zväčša mužov) írskeho pôvodu je minimálne desať (kým sa môžeme pochváliť my v SR?) Mojím favoritom navždy ostane Oscar Wilde, nielen pre jeho nádhernú knihu smutných rozprávok (bez happyendu) pre dospelých „Šťastný princ“ (o poviedke „Sebecký obor“ som už v Inspire písala). M ako Madigan’s bar: je jedno, ktorý bar v Írsku navští- vite. Všade majú dobré pivo, živú hudbu a zapnutú telku s nejakým futbalovým zápasom. V kníhkupectve dokon- ca objavíte kalendár s dvanástimi naj-cool barmi v Írsku. Dublinský Temple bar je turistická atrakcia, mne však pri- rástol k srdcu Madigan’s. Možno preto, že tam dobre va- ria, alebo preto, že sa nachádza v centre Dublinu – hneď vedľa kina Savoy. Čiže pred alebo po dobrom filme povin- ná zastávka! Nerozčuľovať sa nad počasím N ako non-stop dážď: nech táto moja reportáž z Írska vyznieva akokoľvek (možno trošku sarkasticky), jeden jav nebudem kritizovať. Počasie! Jednak je to zbytočné (veľmi to neovplyvním) a jednak sa dá na ten jemný dážď rýchlo zvyknúť. Našťastie to počasie je ozaj premenlivé – chvíľu prší, o chvíľu je zas slnečno a potom opäť búrka. S pršiplášťom a gumáčikmi sa to dá bravúrne zvládnuť. Dublinská vizuálna skúsenosť: po každom väčšom daž- di – na každom rohu aspoň dva-tri pohodené polámané dáždniky. Must see! O ako ostrov: Írsko získalo svoju nezávislosť od Anglicka až v roku 1922, preto si svoju identitu, slobodu až izo- lovanosť podvedome akosi stále bráni. Otvorenosti voči iným národom a národnostiam veľmi nepridáva ani fakt, že ide o ostrov. Treba však povedať, že o cudzincov, cu- dzinky a ľudí, žiadajúcich o azyl (prevažne z afrických kra- jín), nie je v Írsku núdza. A aj imigračná politika zjavne nie je taká prísna ako v SR. 89 magazine with a difference Progres

Donedávna bol považovaný za akúsi černošskú Mekku. Avšak už v dnešnej dobe, s pribúdajúcim počtom obyvateľov iných národností, tomu tak nie je. A vlastne ani v samotných začiat- koch to tak nebolo... História Pokým neprišli európski prisťahovalci, územie obývali domo- rodí Američania. Harlem, ako taký, bol založený holandskými osadníkmi v 17. storočí. Pomenovanie dostal po jednom z ho- landských miest, Haarlem. No ešte trvalo dobrých dvesto ro- kov, kým sa toto, vtedy poľnohospodárske mestečko, začalo urbanizovať. Ako sa New York rozrastal, aj obyvatelia mesta sa po- stupne posúvali ďalej na sever, až do Harlemu. Obchodníci vy- cítili príležitosť a začalo sa tu s výstavbou metra ako aj rado- vých domov a obytných budov. S tým sa však trochu prepískli, čo viedlo k stavebnému presýteniu a následnému zníženiu cien realít. Nízke nájomne prilákalo hlavne Židovských prisťahoval- cov z východnej Európy a Talianov, ktorí sa sem vo veľkom sťa- hovali a v tej dobe tvorili prevažnú časť obyvateľstva. Černosi tu už síce boli od začiatku 17. storočia. Avšak, masová migrácia začala až v roku 1904, po ďalšom realitnom kolapse a tiež kvôli stále sa zhoršujúcim podmienkam pre čer- nochov inde v meste. V tom období mali prenajímatelia bytov problém zohnať bielych nájomníkov a domy boli málo alebo vô- bec neobývané. A tak jeden obchodník s realitami prišiel so za- ujímavým nápadom: voľné byty prenajať černošským rodinám. Tie prichádzali väčšinou z dolného Manhattanu, z juhu kraji- ny, kde už mali plné zuby nevhodného zaobchádzania a z Ka- ribských oblastí. A čím viac obyvateľov čiernej pleti pribúdalo, tým viac obyvateľov bielej pleti ubúdalo. Prví boli židia, ktorí sa postupne do roku 1930 odsťahovali. Taliani ich nasledovali až o niekoľko rokov neskôr. Ale ani černošské rodiny to nemali až také ľahké. Ich nájomné bolo niekedy oveľa vyššie, ako platili bieli nájomníci. Rozvoj afroamerickej komunity v Harleme, bol sprevá- dzaný aj kultúrnym boomom v dvadsiatich a tridsiatich rokoch 20. storočia, známy tiež ako „Harlemská renesancia“. Po zru- šení otroctva, emancipovaní Afroameričania chceli Amerike, ale aj celému svetu kreatívne dokázať, že sú umeleckí nada- ní, inteligentní a ľudskí a podľa toho by sa s nimi malo jednať. Nastalo obdobie divadla, poézie, džezu a swingu. Lenže ani to dlho netrvalo. Na rad sa dostavila ekonomická kríza, hneď na to druhá svetová vojna, a to si vyžiadalo aj svoju daň. Zvýši- la sa nezamestnanosť, stúpli nájmy a aj kriminalita. Veľa ľudí sa odsťahovalo, budovy zostali opustené a kriminalita ďalej stúpala. Židovské a talianske mafie vystriedali černošské zlo- činecké bandy. Užívanie drog v Harleme bolo neporovnateľne vyššie ako v iných častiach New Yorku. Až s nástupom Giuliani- ho do funkcie starostu kriminalita postupne klesla. V ostatných rokoch sa táto neobyčajná štvrť dáva opäť dokopy. Búra sa staré, stavia sa nové, opravuje sa pokazené. Aj bývalý prezident Bill Clinton si tu v roku 2001 otvoril svoju kanceláriu pre styk s občanmi. A turisti z celého sveta sem pri- chádzajú, aby nasiakli neopísateľnú atmosféru. Ako to vnímam ja Pred mojou historicky prvou návštevou tohto úžasného mesta mi jedna Newyorčanka dala radu: tváriť sa, že mesto dokona- le poznám a nie som turistka, ktorú môžu ľahko oklamať, či okradnúť. To ste mali vidieť tú herečku, keď som išla prvýkrát metrom a na chvíľu som mala pocit, že idem zlým smerom. Srdce mi bilo o stošesť a ani som nedýchala, ale výraz tváre bol totálne suverénny. Teraz si však myslím, že na tom vôbec nezáleží. Ani neviem prečo, ale Harlem sa mi veľmi páči. Má takú svojskú atmosféru. Ulice poznačené chudobou ma nekoneč- ne fascinujú. Dealeri skoro na každom rohu, zvedavé pohľady, ktoré si premeriavajú „whitegirl“ od hlavy k päte, ošarpané bu- dovy... Toto všetko na prvý pohľad odpudivé, má v sebe niečo veľmi príťažlivé - autentickosť. Ulice, ľudia, vzduch... Všetko je tu také „real“. Je pravda, že na začiatku som sa dosť bála. Najmä po tých hrôzostrašných pohľadoch, ktoré sa objavili na tvárach mnohých, keď som im oznámili, že budem bývať v Harleme. A vlastne stále sa trochu bojím prechádzať touto štvrťou. Hlavne, keď idem neskoro v noci domov alebo mám pri sebe viac peňazí. Vtedy rýchlo prepletám nôžkami, aby som bola čím skôr doma. Ale presne tento pocit ostražitosti ma prebu- dil zo zabehnutej nepríčetnosti a nejakej klamnej zasnenosti. Tu mám možnosť byť súčasťou toho, ako si ľudia spie- vajú na ulici a so slúchadlami na ušiach sa úplne opúšťajú. Ako prespávajú na stanici metra, ako si navzájom nadávajú alebo ako sa rôzne obliekajú. Tiež je zaujímavé pozorovať napríklad deti, ako idú v sprievode svojich rodičov ráno do školy. Malým, ešte ničím neskazeným deťom žiaria očičká plné nádeje a chu- ti do života. A zase naopak, ich rodičia poznačení drogami či alkoholom, majú výraz plný beznádeje a apatie alebo úplne prázdny. Taký smutný paradox. A ja rozmýšľam, ako dlho to tým malým deťom vydrží. Jodi Oslovila som moju kamarátku, aby mi povedala ako vníma Harlem ona. Je to spisovateľka, taká poetka z Jamajky a ja som mala trochu problém, preložiť jej krásnu poéziu tak, aby vyznela rovnako umelecky, ako ju ona predniesla. Keď som prišla prvý raz do Harlemu, bola som ako taká turistka. Veľa som fotila a napísala odkaz Michaelovi Jacsko- novi na stenu Apollo Theatra. Hľadala som historickú súvislosť, o ktorej mi bolo povedané, že toto miesto má. Avšak nenašla som nič. Namiesto toho, prezerajúc si okolie, videla som len Užívanie drog v Harleme bolo neporovnateľne vyššie ako v iných častiach New Yorku. Až s nástupom Giulianiho do funkcie starostu kriminalita klesla. harlem plný rozKvetu ale aj pádu 90 inspire magazine traVel

Kreatívny biznis sa v poslednej dobe roz- rástol. Všetci tvoríme vecičky a predáva- me ich na internete. Ak nie na internete, tak určite na burze alebo blšom trhu. Keď ich nepredávate, tak ich aspoň nakupuje- te. A keď ich nenakupujete, tak ich mini- málne lajkujete. Každý druhý človek pracuje v re- klamnej agentúre. Každý tretí zakladá di- gitálny startup, ktorý značne zjednoduší objednávanie maďarských klobások, pri- náša revolúciu v analýze lajkov alebo vý- znamným spôsobom inovuje vyprázdňo- vanie sa psov. Ak startup nezakladáte, tak minimálne riešite, či do nejakého nevstú- piť. Alebo to máte celé na háku, a snažíte sa preraziť so svojou kolekciou šiat. Ale- bo vyrábate marmeládu podľa babkinho receptu. Alebo ochutnávate. Recenzujete. Píšete blogy. Ak ich nepíšete, určite nejaké číta- te. Chodíte na konferencie, kde počúvate príbehy ľudí, ktoré zneju fascinujúco, pre- tože v istom bode svojho života využili svoju kreativitu. Ak ich nepočúvate, mož- no ich rozprávate sami. Alebo vymýšľate hry. Máte kapelu. Robíte webdizajn. Tancujete. Mudrujete. Spájate. Skladáte. Komponujete. Vyrezá- vate. Staviate bicykle. Alebo ilustrujete. Jediný háčik je v tom, že väčšinou to robíte takmer zadarmo. Alebo za pe- niaze, len s tým, že to nie je celkom to, čo ste vždy chceli robiť. Režiséri nakrúcajú reklamy. Spisovatelia píšu reklamné texty. Ilustrátori kreslia logotypy. Možno by bolo dobré, keby ľudia robili to, čo ich naozaj baví. Za primeranú odmenu. Podľa štandardizovaných pra- videl, ktoré bežne fungujú v kreatívnych ekonomikách v Londýne, New Yorku či San Franciscu. Hoci všetko sa hneď nasta- viť na takýto level nepodarí, pokúsili sme sa o to aspoň pri ilustráciách. Owl Illustration Agency, (www.owl- illustration.com) so sídlom v Bratislave je jednou z prvých agentúr tohto druhu v strednej Európe. Okrem toho, že ponúka ilustrátorom možnosť propagovať svoje portfóliá na zahraničných trhoch, prináša so sebou aj know how v oblasti IP law (in- telektuálneho vlastníctva) a kreatívneho manažmentu, ktorý má skúsenosti s po- trebami klientov, selekciou portfólia a edi- toriálnou ilustráciou. A teraz úplne iná story. V jednej londýnskej reštaurácii sedíme s Aindri. Aindri je Indka a okrem toho, že asi ako jediná osoba, ktorú na tomto svete po- znám, vlastní doménu so svojím menom (naschvál si skúste dať do vyhľadávača .com za jej meno), je aj úspešná ilustrátor- ka, ktorej práce možno nájsť v časopisoch ako Forbes. Na chvíľu sa nad kuracím tandoori stočí reč na jej najväčšiu inšpiráciu. „To, čo ma v detstve prinútilo kres- liť,“ začne a odhryzne si z naanu, „sú naj- mä československé ilustrácie a animova- né rozprávky. “ Zdá sa, že slovenské ilustrácie bu- dú mať vo svete na čom stavať. Text Andrej Kiszling www.owlillustration.com samé kostoly, stánky s rýchlym občerstvením a ľudí kráčajúcich nevedno kam. Vyzeralo to ako Dolný Manhattan plný černochov, ktorí sa síce ponáhľajú, ale nemajú kam ísť. Do starého dobrého Harlemu som sa nakoniec presťahovala a teraz tu aj pracujem. Takže môžem zažívať viac než len „Idem do Harlemu vypočuť si džez“. Mám zimomriavky vždy, keď pozerám film, v ktorom sa zmieňujú o tejto časti. Každého koho stretnem, pozý- vam na návštevu vidieť Harlem naživo. Nielen sprostredkovane okom naivného novinára. Tiež ich upozorním, aby neočakávali veľkole- pé newyorské zážitky... Keďže je to miesto, kde si nie každý uprace po svojom psovi, kde chudoba prevetráva mnohé peňaženky, kde cudzím nemožno pozerať príliš dlho do tváre a kde pískanie a pokriky sa pravidelne ignoru- jú. Napriek všetkému, má toto miesto v sebe krásu ako žiadne iné. Nie sú tu síce cukrárne alebo Broadwayské predstavenia, lež skutoč- ný život - kde pouličné svetlá sú našimi billbo- ardami, Langston Hughes je náš Shakespea- re a LilWayne alebo Jay-Z náš Trockij. Raz mi niekto povedal, že Harlem za- volá a ty zdvihneš a počúvaš. Som presved- čená, že toto miesto si naďalej zachová svoj magnet a že nájdeš hrať starého umelca v ma- lej kaviarni na saxofóne, ženu spievať úžasnú modlitbu alebo si vypočuješ príbehy o Malcol- movi X. Verím, že radové domčeky nevybled- nú popri Made in China mrakodrapoch alebo stojanoch na ručné sanitizre. Dúfam, že stále bude stelesňovať renesanciu, stane sa epi- centrom vzdelaných a trezorom vedomostí pre tento malý ale tak silný ostrov. Toľko po- tenciálu, čo vidím okolo seba... V očiach mla- dých šmelinároch schádzajúcich sa v krčmič- kách, bitkárov s beats (veľkými slúchadlami) a Yankees šiltovkami alebo v očiach mladých žien skrývajúcich sa za príčeskami. Vidím filo- zofov v tvárach bývalých narkomanov a teraz- starých otcov na podpore. Dnešný Harlem sa postupne mení, to hovorieva môj krstný. Ale je to zmena, s kto- rou sa ja nemôžem stotožniť. Pribúdajú nové obchody a reštaurácie. Budem sklamaná, ak sa to raz zmení na UpperWestSide. To však môže ešte dlho trvať. P. S.: Ak sa rozhodnete Harlem navštíviť ne- zabudnite si do batôžku pribaliť dávku opatr- nosti a nejaký ten rešpekt. Peace! Text a foto Alexandra Uzik Kreatívny biznis indicKé tandoori s chuťou česKoslovensKej ilustrácie „To, čo ma v detstve prinútilo kresliť, sú najmä československé ilustrácie a animované rozprávky. “ Zľavadoprava,zhoranadolJodi–RepublicofHarlem/Zabednenéoknávneobývanýchbytoch/ApolloTheater,preslávenýklubzminuléhostoročia,kdezačínalihviezdyakoBillieHoliday,EllaFitzgerald,aleajMariahCareyaleboNe-Yo.TiežznámyajzobdobiaHarlemskejrenesancie. magazine with a difference art 91

Druhý ročník masového zjazdu Red Bull Zjazd na Doraz, ktorý sa konal počas posledného januárového víkendu v lyžiarskom stredisku Jasná v Nízkych Tatrách, vyhral Michal Bekeš (23). Lyžiarsky inštruktor zo Ždiaru preval- coval celé štartovné pole a spôsobom štart-cieľ domi- noval na 4,1km trati s prevýšením 815 metrov časom 2:11,23 min. Extrém, aký Chopok ešte nezažil! Šusovať jeden z najťažších snehových terénov, to chce poriadnu guráž. 372 lyžiarov a snoubordistov sa už v sobotňajšej kvalifi- kácii na zjazdovke Vrbická snažilo vtesnať do limitu tri- sto najrýchlejších, aby sa v nedeľu v skorých ranných hodi- nách postavili na štart extrémneho masového zjazdu Red Bull Zjazd na Doraz. O pol deviatej ráno vítal Chopok fina- listov ukážkovou inverziou. Štartová línia iba pár desiatok metrov pod vrcholom Chopku na Úboči. Tlačenica, strka- nica, štartový výstrel, 50-metrový šprint, naskočiť do via- zania a šus dolu zmrznutým kopcom rýchlosťou až 130 km/ h cez Lukovú, Priehybu a cieľ na Záhradkách. Piaty štart v masovom zjazde konečne priniesol Michalovi Bekešovi víťazstvo. „Ten pocit je neopísateľný,“ vyznal sa Michal Bekeš v cieli. „Štartoval som na maso- vom zjazde aj v Poľsku. V roku 2009 som sa umiestnil druhý, ale inak som mal vždy smolu. Dnes som mal jas- nú stratégiu od štartu do cieľa.“ Ani jazda najlepšieho ly- žiara sa však nezaobišla bez pádov. „Tesne pred cieľom som neustál posledný skok a spadol som, no rýchlo som sa postavil a zotrvačnosťou došiel do cieľa.“ Bekeš išiel priemerne 112,7 km/ h a napriek pádu nadelil druhému Andrejovi Prevuzňákovi 2,69 s. Na treťom mieste skončil Peter Bendik. Najlepším snoubordistom na svahu bol Po- liak Rafal Skarbek Malczewski. V ženských kategóriách zvíťazila v lyžiarskej disciplíne Martina Staroňová a na snouborde Jana Štefečková Beňačková. Po kĺzavých doskách nastúpili na štart bikeri. Kým minulý rok si horský cyklista Filip Polc zišiel zjazd na sne- hu iba exhibične sám, do Jasnej si pozval najlepších v svo- jom fachu. „Krásny pocit, keď sme na svahu šliapali do pe- dálov lakeť pri lakti. Trať bola ideálna a som veľmi rád, že som si urobil rýchlostný rekord,“ povedal Filip Polc, uka- zujúc na tachometer, ktorý mu nameral maximálnu rých- losť 113 km/ h(!) Predtým išiel maximálne 106 km/ h na svahu v Mýte pod Ďumbierom. Na svahu sa okrem profíkov premávali aj promi- nenti. Golfistka Zuzana Kamasová je veľkou fanúšičkou lyžovania. „Keby som nebola golfistka, určite by som sa profesionálne venovala lyžovaniu. Bolo pre mňa cťou zú- častniť sa na kvalifikácii po boku najlepšieho bikera Filipa Polca.“ Spolu s dvojicou športovcov sa dolu kvalifikačným svahom na Otupnom spustil aj operný spevák Filip Tůma. Výsledky Muži – lyže 1. Michal Bekeš – 2:11.23 min, 2. Andrej Prevuzňák – 2:13.92, 3. Peter Bendik – 2:15.470. Muži – snowboard 1. Rafal Skarbek Malczewski (POL) – 3:01.78 min., 2. Lukáš Matfiak – 3:28.00, 3. Tibor Rákóczi 3:31.96. Ženy – lyže 1. Martina Staroňová – 3:06.01 min., 2. Anna Bobulová 3:12.11, 3. Vlasta Toušek – 3:54.76. Ženy – snowboard 1. Jana Štefečeková Beňačková – 5:22.15 min., 2. Holubová Veronika – 6:29.210. Všetky informácie o Red Bull Zjazd na Doraz: redbull.sk/zjazdnadoraz Druhý ročník masového zjazdu Red Bull Zjazd na Doraz, sa konal počas januárového víkendu v lyžiarskom stredisku Jasná v Nízkych Tatrách. Krἠmichal beKeŠ 92 inspire magazine sPort

utekaj Ak však chcete behávať častejšie ako každé ráno za au- tobusom, skúste sa na chvíľu posadiť a prečítať si rady od odborníkov z Nike. Stanovte si maximálne reálne ciele! V prvom rade je naj- dôležitejšie vhodné mať reálne ciele a predsavzatie. Ak ste doteraz nebehali vôbec, nemá zmysel mať na začia- tok privysoké nároky. Musíte si zvoliť primeranú vzdiale- nosť a periodicitu tréningov. Po prvé by ste si mohli ublí- žiť a po druhé stratíte akúkoľvek motívaciu, lebo to aj tak nedáte... Začínajte pozvoľna, postupne a bežte iba kým sa cítite príjemne na to, aby ste boli schopní plynule roz- právať. Nesnažte sa za každú cenu ubehnúť vopred určitú vzdialenosť, ale pozorne vnímajte reakcie vášho tela. Ma- ratónmi sa teda vôbec nezačína! Plánujte. Vyhraďte si dva až tri dni v týždni, kedy budete behávať. V týchto dňoch dajte behu rovnakú dôležitosť ako napríklad raňajkám či čisteniu zubov. O svojej aktivite povedzte aj partnerovi, kolegom a všetkým na okolí. Budú na vás dohliadať a keď nebudete behať, budú vás mať za bábovku. A takú radosť by ste im predsa neurobili. Určite si konkrétny cieľ a bežte za ním. Môže to byť čas, ktorý pobežíte bez zastavenia sa, kilometre, ktoré chcete prebehnúť alebo účasť na nejakých pretekoch. Ak máte možnosť, poraďte sa o svojich cieľoch a plánoch s tréne- rom, poprípade so skúsenými bežcami vo vašom okolí. Sledujte svoje pokroky! Monitorujte, vyhodnocujte, plá- nujte a presne si diagnostikujte nabehané kilometre, bude vás to motivovať! Skúste technológiu NikePlus, kto- rá vám umožní sledovať vaše výkony. Nezabudnite na odmenu! Kúpte si niečo pekné, nové! Bežecké tenisky alebo oblečenie. Urobíte si radosť a bu- dete mať ďalšiu motiváciu. Inak by toho nákupu bola pred- sa škoda… A keď už to kúpite, tak to hádam nedáte do kúta skrine! Nájdite si spoločnosť. Na behanie a spolu si vymieňajte skúsenosti, spolu trénujte a plánujte svoje tréningy a pre- teky. Skúste prehovoriť kamošku, kolegyňu alebo partne- ra, aby behali s vami. Rýchlejšie, veselšie, pestrejšíe vám to ubehne. A hlavne budete mať niekoho, kto vás bude kon- trolovať, či ste nezleniveli až príliš. Môžete vyskúšať aj nie- ktorý z bežeckých tréningov s profesionálnymi trénermi. Pozor na stereotyp. Ak začnete mať pocit, že váš tréning začína byť stereotypný, skúste postupne určitú zmenu! Bežte do iného parku, skúste iný čas behu, verejný tré- ning alebo si dajte urobiť tréningový plán na mieru od skú- sených odborných trénerov. Nezanedbávajte pretrénovanie. Venujte čas aj správne- mu rozcvičeniu, rozohriatiu sa a strečingu po tréningu! Uľavíte unaveným svalom a zároveň zlepšíte ich funkč- nosť! Nájdite si čas aj na kompenzačné a relaxačné cvi- čenia a ďalšie doplnkové športy. Nechajte si papier so svojimi predsavzatiami, ktoré ste si na začiatku dali. Občas si ho prečítajte a odfajknite si, čo sa vám už podarilo splniť. Jednoducho, nájdite si čas na fajku. Doprajte si správnu bežeckú obuv. Zvážte, na akom po- vrchu budete najčastejšie behať. Poraďte sa s odborným personálom, ktorý vám poradí, aký typ bežeckej topánky sa pre vás hodí. www.nike.sk Rady od odborníkov z Nike Beh je pre človeka asi najprirodzenejší pohyb. Už praveký človek predsa utekal za mamutmi. Aj keď treba priznať, že nemal vhodnú obuv, aerodynamické zvršky a o iontových nápojoch vedel tiež veľké nič. Progres 93 magazine with a difference

On – švárny junák zo Somálska. Ona – multikulti-de- va zo Slovenska. Habib utiekol pred prenasledovaním. Maca vyštudovala pedagogiku a židovské štúdiá. Osud ich zviedol dohromady pred dvoma rokmi. A znova rozdelil tesne pred lanskými Vianocami, keď sa Habib stal na Slovensku neželaným. Dnes žije vo Švédsku a verí, že škandinávska Mekka utečencov bude k nemu milostivejšia. Rozprávali sme sa s nimi, aké to je randiť naprieč kultúrami a hranicami? v akom prostredí ste vyrastali? Čo najviac ovplyvnilo, kým ste dnes? maCa Vyrástla som v malom mestečku na južnom Slo- vensku, v rodine, ktorej členovia automaticky prepí- najú zo slovenčiny do maďarčiny, jedni chodia do kos- tola, iní do synagogy a všetci vedia, že jedno „správne“ neexistuje. Dodnes neviem, či vidím svet tak multikulti práve vďaka tomuto zázemiu. Habib Vyrastal som v meste kontrastov, kde svetlo po- znania zápasilo s temnotou nevedomosti každý deň. Toto prostredie ma výrazne poznačilo. Študoval som v prostredí, kde akékoľvek životné šance jednotlivcov boli v posledných dvadsiatich rokoch marené ľudský- mi zlyhaniami ako občianska vojna či absencia vodcov- stva. Budúcnosť bola nepredvídateľná. Mal som však šťastie, že som mohol študovať a byť v kontakte s rodi- nou, priateľmi i ľuďmi, ktorí žili v zahraničí. To ma hna- lo, aby som unikol z tejto bezvýchodiskovej situácie. Budúcnosť bola nepredvídateľná. Mal som však šťastie, že som mohol študovať a byť v kontakte s rodinou, priateľmi i ľuďmi, ktorí žili v zahraničí. To ma hnalo, aby som unikol z tejto bezvýchodiskovej situácie. dating Švárny junáK zo somálsKa a multiKulti-deva zo slovensKa 94 inspire magazine PeoPle

ako ste sa vy dvaja stretli? maCa Pracovne som navštívila košický Deň utečencov a v ten deň som sa naučila, že opýtať sa cudzinca „Prečo si na Slovensku?“ nemusí viesť len k debatám o haluš- kách a Tatrách, ale môže aj zabolieť. Habib Macu som stretol na výlete v Košiciach, keď som ešte žil v Rohovciach ako žiadateľ o azyl. Vôbec sa mi do Košíc nechcelo, ale myslím, že to bolo vola- nie osudu. Maca bola jednou z tých, ktorí sa so mnou zhovárali počas Živej knižnice. Mala všetky tie zvedavé otázky – kedy, prečo, kde, čo, kto. Dodnes si pamä- tám, že 22. október 2010 zmenil moje plány. Pokračo- vali sme už v hlbšom rozhovore aj potom a rozhodli sme sa ostať v kontakte. Prečo Habib? Prečo maca? maCa Pretože spoločne predstavujeme všetko, čomu sme verili a učili iných, keď sme ešte o svojej vzájomnej existencii ani len netušili. Habib Lebo osud. kedy ste si začali uvedomovať kultúrne rozdiely vo vašom vzťahu? ktoré z nich boli najzásadnejšie? ako ste sa s nimi vyrovnávali? maCa Dodnes považujem hranicu medzi osobnostný- mi a kultúrnymi rozdielmi za veľmi tenkú a cítim, že tie prvé dokážu vo vzťahu zamiešať karty omnoho viac ako tie druhé. Habib V tom čase mnou lomcovala zvedavosť. Som zo Somálska a Somálčania sú homogénna spoločnosť čo do tradícií, kultúry a najmä náboženstva. To bol dô- vod, prečo som sa chcel dozvedieť o kultúrnych od- lišnostiach. Keď som Macu prvý raz videl, fajčila... Uf! (U nás je tabu mať niečo so ženou, ktorá fajčí.) Keď sme začali spolu bývať, všetko bolo zrazu podstatné. Objať ju na verejnosti alebo držať za ruku. Deliť sa o domáce práce. Rozdiely v stravovaní. Postupne sme si však uve- domili, že láska je na prvom mieste. Zistili sme, v čom sa líšime a akceptovali sme to. Myslím, že sme pomieša- li dve kultúry a teraz si to užívame. Čo vám tento vzťah dal? maCa Všetko, čo som si o svojom životnom vzťahu vysnívala. Lásku, cit, rozhľadenosť, inakosť, spoločné životné postoje, dobro. A lekciu. Habib V prvom rade lásku, rešpekt, šancu uspieť na Slovensku. Maca zohrala dôležitú úlohu pri hľadaní úspechu a šťastia. Čo ste vedeli o krajine toho druhého predtým, ako ste sa stretli? maCa No predsa, že je tam teplo, každý je chudý ako čiarový kód a je pirát. Je to moja hanba. Habib Čítal som historické knihy o Československu a mal som nejaké poznatky zo športu. Nič hlboké to nebolo, až kým som sa neocitol na Ukrajine a nezískal som informácie o migračných trasách do Európskej únie. A práve Slovensko leží na hranici so svetom mi- mo EU. ako ste si predstavovali vašu budúcnosť, kým bol Habib na slovensku? maCa V slabších chvíľach som si predstavovala, ako nás budú cudzí ľudia donekonečna šikanovať, a ako sa naše deti budú raz učiť rozpoznávať potenciálne nebez- pečenstvo v podobe pľuvancov či hlúpych poznámok od náhodných okoloidúcich. V tých svetlejších mo- mentoch som si našu budúcnosť predstavovala mimo Slovenska. Habib Občas boli tie predstavy veľmi zábavné. Ale zväčša šlo o bežné plány, aké majú iní ľudia kdekoľvek na svete. Habibovi slovensko minulý rok odmietlo predĺžiť pobyt a nemohol tu ostať. ako ste to prežívali? maCa Veľmi si želám, aby nás už nič podobné nikdy viac nestretlo. Bezmocnosť, bolesť a boj. Prežili sme! Hoci nás to na čas fyzicky rozdelilo, vyšli sme z toho silnejší a zocelenejší, než by sa dalo očakávať. Habib Hm. Je ťažké to opísať. Napokon som sa s tým zmieril a vyrovnal ako s inými prekážkami, ktoré život prináša. Verím, že všetko sa deje z nejakého dôvodu. Je také somálske príslovie: „Čokoľvek sa ti prihodí, je staršie ako ty o tisícky rokov.“ ako vidíte budúcnosť vášho vzťahu dnes? maCa Jasne a zreteľne – takže bude asi všetko presne naopak!☺ Hlavne, aby sme ostali sami sebou a boli na všetko spolu. Habib Ak si budeme aj naďalej veriť a ak sa nám bude individuálne i spoločne vodiť dobre, myslím, že náš vzťah sa bude uberať tým správnym smerom. Text Laco Oravec – pracuje v Nadácii Milana Šimečku / Foto Alain Laferté *[fjúžn] 1. Výslovnosť anglického výrazu, ktorým sa označuje spájanie hudobných štýlov alebo pridávanie ázijských ingrediencií do európskych jedál 2. Zvukový prejav fúzie 3. Ôsmy ročník festivalu nových menšín (18. – 24. apríl 2013, Bratislava) Progres 95 magazine with a difference

Ako charakterizovať ilustrátora, ktorý miluje a kreslí módu a sám je možno pre niekoho módnou ikonou? Opýtali sme sa ho to, čo sa máme strach opýtať pekne oblečeného chlapa. kto si? ivan kasaJ Bývalý art director, bývalý pedagóg, mo- mentálne spolumajiteľ ateliéru Provocation Bureau, fashion ilustrátor pracujúci pre mnohé zaujímavé znač- ky a osobnosti svetovej módy... viac na www.kasaj.sk Prečo sa obliekaš tak, ako sa obliekaš? ivan kasaJ V princípe na svojom obliekaní nevidím nič zvláštne, takže obliekam sa len tak, ako sa mi páči a ako sa cítim dobre. Preferuješ slipky alebo trenírky? ivan kasaJ Slipky nosí aj niekto iný, ako deti? Jasné, že trenírky. Je „fashionista“ nadávka? ivan kasaJ Ako pre koho, pre mňa by určite bola, ale aj pedagóg je v podstate nadávka, takže to závisí od uhla pohľadu. Fashionista je však asi niekto, kto bezhlavo prijíma diktát aktuálnych módnych trendov bez toho, aby zapojil svoju fantáziu. Čo na teba ľudia pokrikujú na ulici? ivan kasaJ Záleží na tom, či sme na Slovensku alebo v zahraničí. Čo ty a biele ponožky? ivan kasaJ Tenis nehrávam, takže som nemal príle- žitosť tento fenomén vyskúšať, ale ak raz pôjdem na maškarný za českého turistu alebo slovenského hlavo- hruďa, mám peknú inšpiráciu. Pýtajú si od teba ženy rady, ako sa majú obliekať? ivan kasaJ Nie. Dokonca ani moja manželka, tá má svoj Prečo nosíš k elegantným topánkam farebné ponožky? ivan kasaJ Tmave mi pripadajú dosť nudné, mám rád kontrast a pri spárovaní s kravatou alebo vreckovkou v saku vytvárajú pekný efekt. Farebné ponožky však nie sú nejaká prevratná novinka, mnoho anglických džen- tlmenov nosí červené ponožky štandardne už desaťro- čia. Založme hnutie proti čiernym ponožkám, ja červe- né nosím aj do opery. vyhranený vkus. Pravdu povediac, ženská móda ma až tak nezaujíma, takže som aj rád, že si nikto rady nepýta. Pýtajú si aj muži tieto rady? ivan kasaJ Jo, toto sa pravidelne deje, ale väčšinou ta- kéto rady nerád poskytujem. Obliekanie je veľmi osob- ná vec a každý by si mal budovať vlastný look a nie kopírovať niekoho iného. Na druhej strane, ak niekto nemá vkus, je lepšie si dať poradiť, ale od toho sú tu predsa stajlisti. Nedávno som však túto svoju zásadu trošku porušil, keď sa ma v jednom rozhovore pýtali na ideálny šatník podľa môjho vkusu. Tam sa to však dá ospravedlniť tým „mojím vkusom“. Keby som mal robiť stajlistu, dopadlo by to tak, že by som všetkých obliekol rovnako ako seba. spávaš doma v obyčajnom pyžame alebo máš nejaké saténové? ivan kasaJ Mával som saténové pyžamká, ale poprav- de nie sú veľmi pohodlné, takže spávam v klasickom károvanom alebo pruhovanom. máš na oblečení vyšitý svoj monogram? ivan kasaJ Áno, na košeliach, ktoré si dávam šiť na mie- ru, mám monogram, inde sa to veľmi nehodí. kde na takéto „handry“ chodíš ? ivan kasaJ Mám to šťastie, že veľa vecí dostávam od fi- riem, pre ktoré robím a sem-tam, keď sa rozhodnem niečo si kúpiť, objednávam veci cez internet, alebo si dávam robiť veci na mieru. V našich obchodoch je po- nuka veľmi slabá a navyše neúmerne predražená. majú muži ako ty nejaký zraz? napríklad ako majú motorkári? ivan kasaJ Áno, najčastejšie sa schádzajú vo Florencii na Pitti Uomo. Tam je vždy najsilnejšia koncentrácia sharpdresserov z celého sveta, ktorú potom polroka sledujú všetci fashion blogeri na fotkách Scotta Schu- mana a Tommyho Tona a šíria ich ďalej. si otrok módy alebo sa považuješ za toho, kto módu diktuje? ivan kasaJ V princípe ma „móda“ nezaujíma, tá je veľmi vrtkavá a premenlivá, mňa zaujíma skôr to, čo sa viaže k pojmom sartoria, haberdashery... klasické pánske obliekanie. Baví ma sledovať, ako sa v rôznych streetstyle interpretáciách mixujú talianske, americké a anglické prístupy a vznikajú z nich veľmi kreatívne „Móda“ ma nezaujíma, tá je veľmi vrtkavá a premenlivá, mňa zaujíma skôr to, čo sa viaže k pojmom sartoria, haberdashery... klasické pánske obliekanie. PeoPle muž, čo vyzerá doBreFashion ilustrátor pracujúci pre mnohé zaujímavé značky a osobnosti svetovej módy ivankasaj 96 inspire magazine

kombinácie. Paradoxne potom takto „zdola“ inšpiru- jú veľké brandy v ich vlastnej tvorbe. Tým, kto diktuje módu, tak de facto môže byť každý, kto je dosť inšpira- tívny pre určitú skupinu ľudí. Čo je tvoja najobľúbenejšia časť alebo prvok z oble- čenia? ivan kasaJ Poznáš ma dlho, takže vieš, že sú to klasické viazacie motýliky. mali by muži používať mejkap? ivan kasaJ Iste, ak pracujú ako operní speváci, tak to ich práca vyžaduje. ako by si opísal štýl, ktorý v obliekaní vyznávaš? ivan kasaJ Mnoho ľudí tomu hovorí grandad look, ale to nie je veľmi presný termín, keďže look našich dedov si prispôsobujeme a len ho interpretujeme súčasným spôsobom. Mám rád timeless pánske kúsky – košele, motýliky, vesty, obleky, kabáty... ale nosím ich súčas- ným spôsobom a v súčasných kombináciách. Čisté ob- racanie sa do minulosti by nebolo príliš zdravé. kedy si s tým začal? ivan kasaJ Handry ma bavili od detstva a na škole som chvíľku uvažoval, že prestúpim zo sochy na textilnú tvorbu, bohužiaľ som tak neurobil. Potom som sa cez klasickú komerčnú ilustráciu prepracoval k módnej a už sa to rozbehlo naplno. máš nejakého hrdinu/guru v móde? ivan kasaJ Iste, páči sa mi, ako sa niektoré ikony pán- skeho štýlu dlhodobo obliekajú, ale uvedomujem si, že je to niečo, čo pristane vyložene len im a kopírovať ich by bolo pre každého slepou uličkou, ktorá vedie len ku karikatúre. Inšpirácia určite, napodobňovanie v žiad- nom prípade. Ak by som mal menovať, tak je mi blízky Lino Ieluzzi, Angel Ramos, Giampaolo Alliata, Gianni Fontana... Čo považuješ za „must have““ veci a objekty? ivan kasaJ Kvalitné košele sú základ každého dobrého pánskeho šatníka. Čo podľa teba vždy vylepší outfit? ivan kasaJ Doplnky. Tie dokážu vyčarovať aj z oby- čajného konfekčného outfitu niečo exkluzívne. Stačí si k obyčajnému sivému obleku dať namiesto kravaty fa- rebného motýlika, zvoliť výrazné manžetové gombíky, zladiť ponožky s vreckovkou v saku a už určite nebudeš vyzerať ako poisťovák. máš nejaký obliekací fetish? ivan kasaJ Dajte mi ďalšie motýliky, veľa motýlikov, ešte motýliky... Tento fetish sa pomaly transformuje do vlastnej kolekcie, s ktorou čoskoro vyplávame na trh. Čo ťa inšpiruje? ivan kasaJ Knihy, blogy, ľudia... tých zdrojov je veľa, som ako špongia a nasávam inšpiráciu všade naokolo. Čo nenávidíš na obliekaní? ivan kasaJ Keď sa ráno v dobrej viere oblečiem a po- tom pred zrkadlom zistím, že to vyzerá zle. Čo je pre teba módna apokalypsa u žien a u mužov? ivan kasaJ Keď o oblečení vôbec nerozmýšľajú, pre mňa je to rovnaké, ako keby sa neholili, nečesali, ne- umývali – Believe me, life is too short to get dressed badly. Čím nikdy nikto nič v obliekaní nepokazí? ivan kasaJ Keď sa oblečie o kúsok elegantnejšie, než to daná príležitosť vyžaduje. Text Nikola Luzárová / Foto Matej Toman, www.matejtoman.com ivankasaj–ilustrácie Progres 97 magazine with a difference

PeoPle Čas na prácu by sa mal hľadať, čas na vzťahy musí byť vždy! piŠta vandaL von Čad PištapromujeOZPluto 98 inspire magazine

Štefan Chrappa, na sociálnych sieťach a v umeleckých kruhoch známy ako Pišta Vandal z Čadu, má dobre na- šliapnutú kariéru – ako hard-rockový hudobník, knižný vy- davateľ, spisovateľ, prekladateľ, moderátor (a donedávna i pedagóg). Ako skoro hrozí vyhorenie či ďalší progres? Oddelenie hudba Kedy (a prečo) si začal hrať v skupine Čad? PIšTA VANDAL Skupinu sme založili v roku 1994, keď som sa vymanil z pazúrov smrti. So spolužiakmi – Kostičkom a Tichonovom, ktorí pri mne stáli v kritických chvíľach, sme kúpili bubny a gitary a začali sme hulákať. Boli to per- fektné roky. Kapelu som túžil mať od detstva. Už v piatej triede na základke sme si s kamošom skladali pesničky, on mal synťák Casio, ja zase plno streštených nápadov. Potom v siedmej triede sme s iným kamarátom založi- li skupinu Treskot. To sme palicami trieskali po plecho- vých sudoch v „kudibóre“ – drevárni. Vedľa mala babka kurín, a keď sme spustili, tak všetky sliepky preleteli za plot a nechceli sa vrátiť nazad, dokonca pár dní neznášali vajcia. Radšej sme to zabalili. Všetci vašu hudbu označujú za žáner: metal. Je to tak? PIšTA VANDAL Je to extrémny hardcore alebo ripcore – teda punk, dotiahnutý výrazom do krajnosti. Metal je pri- veľmi dogmatický a často nemá nadhľad. Laici to nerozo- znávajú. Počujú rachot, tak ich nechávame v tom, že je to metal. Niekto dokonca hovorí o heavy metale, to je naj- smiešnejšie. Keď silou-mocou metal, tak TURBO METAL! V rámci tvorivej schizofrénie pokračujete v rovnakej zostave, ale pod hlavičkou Vandali. Prečo? PIšTA VANDAL Mali sme pretlak nápadov melodickejšieho charakteru a ľahších textov, ktoré sa nedali použiť v tvor- be skupiny ČAD. Nechceli sme ich zahodiť, tak sme urobili Vandalov, nech je zábava. Vydali sme tri albumy a nejaké single. Pomohla vám v presadení sa na domácej scéne cena Radio_head award? Ako? PIšTA VANDAL Podľa toho, čo rozumieš pod pojmom: do- máca scéna. Lebo naša scéna je scéna extrémnej hudby. Na nej sme za tie roky rešpektovanou kapelou. Radio_ head awards oceňujú „alternatívne“ zoskupenia, a ľudia, ktorí sledujú túto scénu, nemali o nás poňatia. Vďaka Rá- diohlavám spoznali ČAD a trochu aj „našu“ extrémnu scé- nu a filozofiu D.I.Y. – urob to sám. Odohrali ste úspešné turné v Brazílii. Ako vám rozume- lo publikum, keď nespievate po anglicky? PIšTA VANDAL My sme hovorili po slovensky, oni po portu- galsky a predsa sme si rozumeli. Lebo porozumenie nie je o rovnakom jazyku, ale o rozmýšľaní a cítení na rovnakých vlnách. Okrem toho si iba Američania myslia, že sa anglič- tinou dorozumejú na celom svete, ale to je blbosť. Na jeseň sa chystáte do Brazílie opäť. Aké sú ďalšie hu- dobnícke plány? Nový album? PIšTA VANDAL Nový album skupiny Vandali, brazílske tur- né a okrem toho veľa koncertov na Slovensku a v Česku. Bez koncertov by to nemalo zmysel. Koncerty sú výlety s pridanou hodnotou hluku a reštauračnej stravy! Nie je vylúčené, že sa niečo z toho nepodarí, ale tak to už býva. Koľko koncertov ročne odohráte v SR a ČR? Ako vás vnímajú fanúšikovia/ fanúšičky? PIšTA VANDAL Ani to nerátame, ale asi okolo štyridsať. Predtým sme viac koncertovali s Vandalmi, ale teraz kla- sický punk zdochol, má útlm. Lepšie sa darí nekompro- misnej značke ČAD. Máme taktiku, že sa nikam nevtiera- me. Hráme len tam, kde nás pozvú. V inom prípade si ťa nevážia ani organizátori, ani ľudia pod pódiom. Dokázali by ste sa hudbou živiť (brať ju ako platené zamestnanie)? PIšTA VANDAL Som vďačný, že sa hudbou živiť nemu- sím a úprimne dúfam, že sa ňou ani nikdy živiť nebudem. Všetci, ktorí sa hudbou živia, majú existenčné problémy (výnimky len potvrdzujú pravidlo). Pre nás je hudba pria- teľstvo, výlety a relax. V neposlednom rade ukája naše exi- bicionistické pudy.☺ Aký žáner okrem hard-rocku, metalu, punku a roc- kenrollu by si ešte vyskúšal (a založil kvôli tomu novú kapelu)? PIšTA VANDAL Láka ma dychovka – ale taká divoká. Ako keby si muziku z Kusturicových filmov zmiešala s vagó- nom plným šrotu a vystrelila to celé do vesmíru. Tak by tá dychovka mala znieť. Už nejaký čas dávam dokopy roken- rolový muzikál, tak dúfam, že ho raz dotiahnem. Čo si púšťaš v aute, keď ideš do práce zo Sv. Jura do Bratislavy? PIšTA VANDAL Liturgické spevy pravoslávnej cirkvi v cir- kevnej slovančine. To je šleha. Hlavne od Rachmaninova a potom od Čajkovského. Liturgia sv. Jána Zlatoústeho, to je koncentrovaná krása, sila a hĺbka. Inak počúvam rádio. Akú hudbu neznesieš (nikdy by si si ju dobrovoľne nepustil)? PIšTA VANDAL Neznášam moderný metal, kde sa strieda tvrdý spev/ rev s melodickým spevom. To ma vytáča do nepríčetnosti. Kto ťa kedy žiadal o spoluprácu z domácich „hviezd“ (lichotivú či absurdnú)? PIšTA VANDAL Hviezdy žiadne, iba kamoši. Pre nich robím veci rád (texty, hosťovanie na nahrávkach, cover verzie...) Aby som nezabudol, priebežne ma/ nás oslovujú vyslanci zo zástupu lúzrov. Chcú využiť to málo, čo vieme. Mys- lia si, že preskočia rieku, no pravda je taká, že ju musíme všetci poctivo prebrodiť. Inak to nestojí za nič. Oddelenie vydavateľstvo Ako sa darí vydavateľstvu Limerick? Kupujú si ľudia hudbu cez internet? PIšTA VANDAL Korporácie mrnčia, že ľudia hudbu neku- pujú a je to zrejme pravda. Scéna, v ktorej sa pohybuje- me, má veľkú výhodu – rozmer solidarity. Ľudia si tvoju nahrávku kúpia, lebo je to otázka cti a chcú ťa podporiť. Samozrejme, sú aj takí, ktorí si to stiahnu, ale aj to kapele prospieva. Spravili sme takú priekopnícku vec na Sloven- sku – dali sme naše CDčka za dobrovoľnú cenu. Ak niekto cíti, že by mal za CD dať 30 centov, tak dá 30 centov, ak niekto chce dať 25 eur, tak dá 25 eur. Zasa je to len o tom, že chceš podporiť kapelu. Odkedy to tak robíme, predávame stovky nahrávok. Nie je v tom žiaden veľký biznis, ale náklady sa vracajú. A to je dobre. Vo vašom vydavateľstve vydávate aj knihy. Ktorá sa najlepšie predáva? PIšTA VANDAL Sústredíme sa hlavne na knihy. Neprekona- teľným titulom v rámci predaja je „Havinkovo hovienko“. To je knižka pre deti a je úplne super. Veľmi dobre sa pre- dáva kniha Lucie Piussi – „Život je krátky“. Na akej ďalšej svojej knihe momentálne pracuješ? PIšTA VANDAL Len tak pre radosť dávam dokopy zbierku básní. Bude sa volať „Čierny dom“. Hádam aj niekedy vyj- de. Potom rozpracovávam román o živote kňaza a mu- čeníka Titusa Zemana. Tiež sa črtá Havinkovo hovienko II. – „Havinko pri mori“. Priebežne si robím poznámky ku kuchárskej knihe, ktorú chceme vydať pod názvom „Veľká rokenrolová kuchárka“. Mne veľmi blízki ľudia (a zároveň spoluhráči): Basia s Valérom vymýšľajú recepty a varia, ja zbieram príbehy. Ak má niekto chuť na Elvisove kotlety, nech sa páči. Kniha, na ktorú sa veľmi teším, je kniha roz- hovorov s Antonom Srholcom (s fotografiami Matúša Za- jaca). Ak sa ju podarí dokončiť, budem neskutočne šťastný. Pred Vianocami ti vyšla kniha „Prototyp Eva“. O čom je a prečo vznikla? PIšTA VANDAL Je to kniha o tom, že ak prižmúrime oko nad zlom(hociajnajmenším),tozlonásnakoniecprerastie a zničí. Príbeh sa odohráva v meste Sakrajevo, kde zúrila krvavá vojna. Po jej skončení sa začala iná vojna – finálna vojna, ktorú hrdinovia vedú hlavne sami so sebou. Je to kniha plná symbolov. Všetkým čitateľom zaručujem, že nič takénikdypredtýmnečítalianikdypotomaničítaťnebudú. Píšeš texty pre dospelých, ale na svojom konte máš aj tú úspešnú knihu „Havinkovo hovienko“. Ako k tomu došlo? PIšTA VANDAL Milujem zvieratá a ich svet. Je to svet jed- noduchého vnímania a úprimného prežívania. Napadol mi názov „Havinkovo hovienko“, reku to je pekná slovná hračka a ešte k tomu neopozeraná, prečo neurobiť sebe a fafrnkom radosť. No nie? Motyka strelila, tak som roz- právku napísal, náš bubeník Valér Tornád ju krásne a sran- dovne ilustroval a sestra-basáčka Basia knihu zmákla gra- ficky. Dnes je vonku tretie vydanie. Počas svojich vystúpení si nedávaš servítku na ústa. Už si po nich „po akciii“ dostal, resp. šiel si na koberček? PIšTA VANDAL Chodím na koberček pravidelne – sám sebe. Keď vychladne hlava a som v tichu, vtedy sa vra- ciam k prežitému a niektoré veci by som radšej zobral späť, lebo mi je z nich trápne. Keď si na pódiu ako umelec (nie moderátor), veľa nadá- vaš. Prečo? PIšTA VANDAL Nie je to cielene, že teraz budem hrubý, lebo som na pódiu. Hudba, ktorú robíme, to nie je žiaden podmaz ku kávičke, ani lážo-plážo vybrnkávanie. To je úder päsťou rovno do tváre. Nasadenie, spätná väzba od ľudí a hluk z teba vytiahnu všetko – od smiechu cez bolesť až po tvrdé slová. Je to nesmierne očisťujúce. Pišta Vandal z Čadu, má dobre našliapnutú kariéru – ako hard-rockový hudobník, knižný vydavateľ, spisovateľ, prekladateľ, moderátor (a donedávna i pedagóg). Ako skoro hrozí vyhorenie či ďalší progres? Progres 99 magazine with a difference

Na filozofickej fakulte UK si vyštudoval poľštinu a slo- venčinu, obhájil si tam dokonca doktorát. Prečo už na fakulte nepôsobíš, neučíš? PIšTA VANDAL Tu platí to isté, čo som povedal ku knihe „Prototyp Eva“. Ak zatvoríš oči pred zlom, to zlo ťa nako- niec zničí. Tak sa skončila aj moja púť – perepúť na fakul- te. Sú to ďalšie lekcie z pokory a odpúšťania, ktoré musím absolvovať. Za akých okolností a kde/ pre koho by si sa k učeniu vrátil? PIšTA VANDAL Ak by ma niekto oslovil, aby som učil, tak by som učil. Pchať sa nikam nechcem. Prekladáš z poľštiny. Akého novodobého poľského au- tora/autorku by si nám odporučil (a prečo)? PIšTA VANDAL Czeslaw Milosz, Zbigniew Herbert, Ta- deusz Rózewicz, Wislawa Szymborska, Jan Twardowski. To sú autori, krorých treba čítať. Nie sú banálni a ich tex- ty majú veľkú výpovednú silu. Pritom majú zrozumiteľný jazyk. Nie sú to žiadne zlátaniny, ktoré by vznikli z nedo- statku tvorivých podnetov. Sú to skutočné básne! Všetci vyšli aj v slovenčine. V RTVS pôsobíš vyše štyroch rokov, moderuješ na Rádiu Slovensko napríklad Nočnú pyramídu. Baví ťa to ešte? PIšTA VANDAL Práca ako taká ma baví a napĺňa, obráte- ná pyramída má svoje čaro. Živé vysielanie mám rád. No sú aj veci, ktoré ma znervózňujú, znechucujú a štvú. To sú však moje problémy, nechcem nimi nikoho zaťažovať. Pracujem v náboženskej redakcii a beriem to ako misiu. Je taký rozhlasový bonmot: „Túto prácu robím zadarmo a tú almužnu, čo za ňu dostanem, beriem ako odškodné, že sa z času na čas musím stretať s bláznami.“ Hehe.☺ Oddelenie viera a rodina Keď ťa ľudia vidia po prvý raz v živote, nedokážu pocho- piť, ako môže byť takýto „týpek“ tak veľmi veriaci. Tak to nejako (krátko pre nás) rozlúskni – prečo? PIšTA VANDAL Nie som nejako extra veriaci, verím tak akurát. Samozrejme, mohol by som aj viac. Viera je dar od Boha. Keď ju dostanete, je ako prales. Rokmi ju mô- žete zušľachťovať, až bude nakoniec krásnym miestom pre život. V Biblii sú odpovede na všetky otázky. Ak chceš vedieť, prečo sa v tvojom živote niečo deje tak a nie inak, študuj Písmo, modli sa a nakoniec pochopíš. Viera mi dáva slobodu, odvahu a všetko, čo potrebujem – „Pán je môj pastier, nič mi nechýba!“ Ale, samozrejme, každý na to môže mať iný/ opačný názor. Kedy (a prečo) si začal veriť v Boha? Prečo ho tak často verejne spomínaš? PIšTA VANDAL Nezačal som. Ja som vždy veril. Základ som dostal v rodine. Akurát v istom období som Boha vy- tesnil na okraj. Ale našťastie sa ohlásil a usmernil ma ta- kými zauchami lásky, že sa z nich dodnes spamätávam. O viere hovorím, len keď sa ma pýtajú. Na druhej strane je to podstata môjho života a smerovania. Ak mám roz- právať o sebe, musím nutne rozprávať o viere, lebo je to neoddeliteľná súčasť mojej osobnosti. Pochybuješ niekedy o existencii Boha a najmä správ- nosti konania Cirkvi? PIšTA VANDAL O existencii Boha nepochybujem. Boh je a tak to je! No vo chvíľach, keď Cirkev nemá na prvom mieste Boha, robí chyby. Čo s tým urobím ja? Môžem sa modliť za to, aby Duch Svätý osvietil jej vedúcich pred- staviteľov. Nikto a nič okrem Boha ma nespasí! Napríklad taká spoveď má veľkú silu. Veľa ľudí tvrdí, že je to prežitok, ale never im. Sú len pyšní a nevedia sa pokloniť. Ako tvoju vieru vníma tvoja rodina? PIšTA VANDAL Mám šťastie, lebo aj oni sú veriaci. Niekedy si však ťukajú na čelo a hovoria, že som blázon. Samozrej- me, myslia to len v dobrom, teda aspoň dúfam, hehe.☺ Si ženatý, tvoja žena je novinárka. Plánujete „čosi“ za- ujímavé spolu? PIšTA VANDAL S Jankou (Gappou) sme sa zoznámili ešte na vysokej škole. Ona sa okrem písania a mňa venuje recyklovanému umeniu (čo je v podstate to isté, hehe). Na sashe.sk má galériu Gappaart. Spolu plánujeme uro- biť knižku o Šraufíkovi – vlastne o šraube, ktorý zachráni fabriku. Veď aj ilustráciu na obálku knižky „Prototyp Eva“ robila ona. Manželka prekladá z francúzštiny, dokončuje nejaké rozprávky, má toho dosť. Kedysi písala básne, vyš- la jej knižka, dokonca ju preložili do ruštiny a srbčiny. Sme si veľmi podobní... Čo zo svojho života ľutuješ (hanbíš sa za to) a prečo? PIšTA VANDAL Neozval som sa, aj keď som jasne videl, že ide o podraz a klamstvo. Nebola to z mojej strany zbabe- losť. Bolo to niečo omnoho horšie – ľahostajnosť. Na čo/ za čo si na seba najviac hrdý? PIšTA VANDAL Na nič. Ako dokážeš ukočírovať všetky svoje aktivity, koníčky, povolania? PIšTA VANDAL Robím veci po troške a priebežne, a tak ne- jako to ide samo. Nikdy netlačím na pílu, nechám sa uná- šať prúdom a teším sa, keď narazím na nové brehy. Tento prístup mnohých ľudí vytáča, ale mne funguje a som za to vďačný. Keby si sa mal niečoho vo svojom živote vzdať, čo by to bolo? PIšTA VANDAL Chcel by som sa dokázať vzdať pýchy, leni- vosti a pažravosti. No nemyslím, že si túto otázku myslela práve takto.☺ Máš vôbec čas na svojich blízkych, kamarátov/ kamarátky? PIšTA VANDAL Kamarát je človek, s ktorým sa nemusím vidieť roky, no keď sa stretneme, vždy si máme čo pove- dať. Také priateľstvá preferujem. Sú dlhodobé, úprimné a nezištné. Väčšie partie či komunity neznesiem. Gene- rujú príliš veľa intríg, konfliktov a nedôležitých problémov. Je pár ľudí, za ktorých by som zomrel, a ktorí by zomreli za mňa. S tými trávim čas. Často a rád. Sú z kruhu rodi- ny. Čas na prácu by sa mal hľadať, čas na vzťahy musí byť vždy! Ktorý život/ svet ťa púta najviac? Moderátora SRo, pe- dagóga či koncertujúceho lídra? PIšTA VANDAL Všetko dokopy, plus písanie a vydávanie kníh a skladanie muziky. Mrzelo by ma, ak by som mu- sel seknúť s muzikou či písaním. Takže chlap na pódiu s gitarou a mikrofónom, ktorý píše knihy... – to je to, čo vyžadujem! Keď bude hroziť vyhorenie, čo spravíš? (Už hrozí?) PIšTA VANDAL Budem prskať na všetky strany. Ak to ná- hodou robím, tak vedzte, že som vyhorený... Hehe☺ Čo asi bude 33-ročný „budúci názorový (z)vodca“: Pišta Vandal z Čadu robiť o desať rokov? PIšTA VANDAL Mojím najväčším predsavzatím a výzvou do života je: byť a zostať dobrým človekom. Dúfam, že sa mi to raz podarí. Pamätám si jednu myšlienku, ktorú som často prízvukoval študentom a platí pre mňa (teba nevynímajúc): „Nad všetky tituly, ktoré dosiahnete, je titul: dobrý človek!“ Text Boba Baluchová / Foto Palo Markovič, archív Štefana Chrappu Nie som nejako extra veriaci, verím tak akurát. Samozrejme, mohol by som aj viac. Viera je dar od Boha. Keď ju dostanete, je ako prales. Rokmi ju môžete zušľachťovať, až bude nakoniec krásnym miestom pre život. PištaaBoba 100 inspire magazine PeoPle

Otec značky, lekárnik Josef Vitus Becher, začal vo Varoch páliť už v roku 1794. O niekoľko rokov ho prišiel pozrieť anglický doktor Frobrig (doteraz nie je jasné, ako sa tam dostal a ani ako vyzeral), ktorý nechal Josefovi na rozlúč- ku pár riadkov. V nich je podľa povesti ukrytý kľúč k bylin- nému likéru. K becherovke. Tá sa začala oficiálne vyrábať v roku 1807. V 19. storočí však prichádza aj k výmene vedenia firmy. Samo- zrejme, všetko ostalo v rodine a vyše 30 rokov šéfoval biz- nisu Josefov syn Jan. Určite sa pýtate, kedy asi vznikla legendárna becherovková fľaša. V roku 1867. Navrhol ju Janov švagor, Karl Laube. Po Janovi prebral likérku jeho syn Gustáv, ktorý pomohol aj marketingu, čo bolo v na- šich zemepisných šírkach zatiaľ čosi neslýchané. Zná- me becherovkové kalíšky, ktoré sa dajú kúpiť aj dnes, vymyslel práve Gustáv. Becherovka, teda pálenica, sa ná- sledne dedila z otca na syna. Dokonca aj z otca na dcé- ru a vo vedení firmy pár rokov zotrvala aj Hedda Becher, praprapravnučka Josefa Bechera. Okrem vedenia firmy sa dedil vzácny pergamen. Recept. Presné zloženie becherovky poznajú aj v roku 2013 len dvaja ľudia na svete. Na celom svete! Výrobný manažér a riaditeľ pre stratégiu a rozvoj. Títo dvaja spolu nemôžu ani cestovať, lebo ak by sa s nimi napríklad zrútilo lietadlo, nikto nikdy neodhalí, ako sa becherovka vyrába. A najmä z čoho! Suroviny sa totiž objednávajú tajne, v rozličnom čase a teda určite nie na- raz, v prapodivných množstvách, dokonca vraj objednáva- jú aj bylinky, ktoré do becherovky vôbec nepatria. Výrobný manažér a riaditeľ majú s bylinkami prí- stup do „drogikrammeru“, teda do miestnosti, kde sa by- linky miešajú podľa pôvodného receptu. S tým je spojená aj jedna chlapská nepríjemnosť... Keďže majú ako jediní povolený prístup do miestnosti, musia ju aj upratovať. Chachacha! Ak ste aj vy zvedaví, ako to vlastne v likérke vyze- rá, nie je problém! Jan Becher múzeum v Karlových Va- roch je pre vás otvorené každý deň od deviatej ráno až do piatej popoludní. Múzeum sa nachádza v bývalej továrni, ktorú dal postaviť Jan Becher v roku 1867. Vidieť môžete repliku historickej výrobnej linky, tajnú degustačnú miest- nosť a skoro všetky bylinky, ktoré idú do likéru. A ak sa vám podarí odhaliť pomer, v ktorom sú vo fľaši namieša- né, určite dostanete teplé miestečko v spoločnosti Jan Becher-Karlovarská Becherovka! Suroviny na výrobu Becherovky sa objednávajú tajne, v rozličnom čase, v prapodivných množstvách, dokonca vraj objednávajú aj bylinky, ktoré do becherovky vôbec nepatria. príbeh úspechu vo fľaši Becherovka Amerika má Rothschildovcov, Briti Windsorovcov a Česi Becherovcov VýrobnýriaditeľBohuslavPich 1807 1908 1810 1929 1867 2003 – až do súčastnosti 2007 Progres 101 magazine with a difference

Kde sú tie časy, keď nám mama balila desiatu, museli sme sa učiť naspamäť Štúra, po prvý raz sme mali ho­ dinu na počítačoch alebo keď sa nám prevrhla farebná voda na výtvarnej výchove? Pri tomto článku si nebu­ deme spomínať na naše premilené pani učiteľky, pre­ močené učebnice a vyryté odkazy na lavici. Vzdeláva­ nie dnes je možno o niečo iné. Môže za to systém, my, učitelia, deti alebo rodičia? Je dôležité označiť vinníka alebo ísť vpred a nájsť smer a spôsob, ktorý dokáže vy­ riešiť situáciu, aká momentálne v školstve je? Michal Maxián a Martina Rozinajová reprezentu­ jú dva projekty, ktoré sa snažia poukázať, že sa stretáva­ me len s omieľanými formulkami o mýtoch, že mladým sa nechce, a že sa to nedá. Michal vytvoril projekt IT experience, v ktorom sa snaží ukázať všetkým, čo ho odhovárali, že nakoniec mladí sa učiť chcú. Martina prináša so svojím návrhom novej výtvarnej výchovy po­ hľad na to, že sa stávame esteticky slepými už v škole. Po týchto rozhovoroch vám bude jasné, že sa tu naozaj niečo deje a možno by ste sa mali ozvať aj vy, ak vám nie je ľahostajné, ako sa mladí učia a z čoho sa učia. Martina Rozinajová Prečo si si zvolila túto oblasť ako predmet svojej dip- lomovej práce? Martina rozinajová V tom čase som už na škole mala za sebou projekty knižného zamerania. Učebnica bola len ďalší stupeň. S touto myšlienkou som sa pohrávala už pri bakalárskej práci. Keďže však ide o rozsiahlejšie a náročnejšie spracovanie, zvolila som si túto proble­ matiku ako tému diplomovej práce. Ak by som mala viac času, projekt by bol určite rozsiahlejší, dokonca by z toho mohla byť séria pre viaceré ročníky. aký bol začiatok tvojho pátrania a výskumu? vedela si vôbec, do čoho sa púšťaš? Martina rozinajová Nevedela som, do čoho idem. Najprv som začala skúmať, ako vyzerajú učebnice na Slovensku a zistila som, že veľmi dôležité je naštudovať pravnej fáze skoro vôbec netestuje. Pred vydaním ne­ majú autori žiadnu spätnú väzbu ani od učiteľov, ani od žiakov. Testovanie by napomohlo tomu, aby sa v bu­ dúcnosti predišlo prerábaniu už vydaných učebníc. Problémom je aj to, že učebnice môže vydávať ktokoľvek. Ak má podnikateľ vo svojich aktivitách uve­ denú publikačnú alebo vydavateľskú činnosť, tak môže pokojne, bez obmedzení zareagovať na výzvu minister­ stva. Už som sa stretla aj s takými bizarnými vydavateľ­ mi ako cestovná kancelária. Učebnica je zložitý systém, na ktorej by mal pra­ covať tím odborníkov, no je bežné, že vydavateľstvo v rozpočte nemá vyčlenené dostatočné financie, aby dokázalo každého potrebného odborníka zaplatiť. Prečo učitelia a škola nikdy výraznejšie nezakročili? Martina rozinajová Učitelia sú radi, že vôbec nejaké učebnice získajú. Deti nie sú hlúpe a vidia, že učebni­ ce sú škaredé a lacné. Málokedy môžu rodičia zakú­ piť deťom alternatívne učebnice, na ktoré škola nemá peniaze. Vydavateľstvám sa neoplatí vydať „alternatív­ nu“ učebnicu, ktorú nepredajú, pretože sa im nevrátia náklady. nenesú zodpovednosť aj rodičia? Martina rozinajová Väčšinou rodičia nemajú čas, ne­ starajú sa o to, s akými knihami a ilustráciami sa stre­ távajú ich deti. Nechávajú to na školu a na učiteľoch. aká je tvoja učebnica výtvarnej výchovy? Martina rozinajová Svoju diplomovú prácu som po vizuálnej stránke urobila podľa seba. Text mi na začiat­ ku poskytol Ladislav Čarný. Neprihliadala som ani na to, ako vyzerajú učebnice na západe. Kládla som dôraz na naplnenie svojej vlastnej predstavy s prihliadnutím na nároky dnešného dieťaťa. Počula som, že vydavateľ­ stvá robia učebnice také, aké sa páčia deťom. Ale mám pocit, že sa ich asi nikdy nespýtali. Ja som sa pýtala a nepáčia sa im. Keď dostali do rúk moju učebnicu, bol problém im vysvetliť, že ju nemôžu dostať a pracovať s ňou. aké boli reakcie všeobecnej verejnosti? Martina rozinajová Deti reagovali vynikajúco. Od ro­ dičov dostávam neustále správy, kedy a kde sa to dá si legislatívu a smernice. Celý proces prebieha tak, že Ministerstvo školstva najprv vyhlási konkurz na auto­ ra konkrétnej učebnice. Po výbere autora vyhlási ďalší konkurz na vydavateľa. Autor a vydavateľ sa však nemu­ sia zhodnúť vo vízii celkového spracovania učebnice, keďže vydavateľstvo pracuje s inými autormi, ilustrá­ tormi a podobne. Vydavateľ získa financie na vydanie konkrétnej učebnice. A keďže školy dostávajú peniaze na zakúpenie učebníc, ktoré boli vydané v edičnom pláne ministerstva a výhradne v ňom, tak ju prirodzene uprednostnia pred alternatívnou učebnicou, na ktorú sa finančná podpora nevzťahuje. Pre každý predmet a ročník je v edičnom pláne schválená a podporená mi­ nisterstvom vo väčšine prípadov jedna učebnica a iba veľmi zriedkavo dve rôzne. O výbere učebnice zo stra­ ny školy v súčasnosti rozhoduje najčastejšie meno au­ tora didaktiky a textu, vizuálna stránka pri výbere ne­ zohráva žiadnu úlohu. I keď iná alternatívna učebnica je možno lepšia, škola si vyberie to, na čo má finančné prostriedky. Kde si myslíš, že nastala chyba alebo kto je vinný? Martina rozinajová Dnes na Slovensku väčšinou učebnica vznikne za jeden rok. Podľa môjho názoru je to veľmi krátka doba, pretože proces výroby by mal prirodzene podliehať zmenám vychádzajúcim zo sprie­ vodného výskumu. Najhoršie je, že učebnica sa v prí­ Nebudeme spomínať na naše premilené pani učiteľky, premočené učebnice a vyryté odkazy na lavici. Vzdelávanie dnes je možno o niečo iné. Môže za to systém, my, učitelia, deti alebo rodičia? vedieť vidieť skúmať poznať Martinarozinajová 102 inspire magazine people

kúpiť. Mrzí ma, že im zatiaľ musím povedať, že sa ešte kúpiť nedá. Ale pracujeme na vydaní verzie pre deti a rodičov, ktorá by sa mohla dostať na knižné pulty bežných kníhkupectiev. v minulosti boli učebnice iba o texte. Prečo nie je lepšie ostať iba pri tom? Martina rozinajová Dnes sa snažia učebnice byť po obrazovej stránke preplnené. Je to taký rýchly boom efekt, ktorý len tak na nás vyskočí. Vydavatelia si mys­ lia, že toto tých žiakov zaujme. Ale chceme, aby sa nie­ čo naučili, alebo ich chceme šokovať? Chýba tu také správne nastavenie. Istým spôsobom to chápem, že treba mladých zaujať, ale treba nájsť ten správny pomer kvality a pútavosti. neobávaš sa ako grafická dizajnérka toho, že v bu- dúcnosti učebnice zaniknú? Martina rozinajová Dieťa sa musí naučiť nejako písať a čítať. E­learning a digitálne učebnice sú super, ale má to svoje nevýhody. Počítače a tablety síce ponúka­ jú množstvo zjednodušení, ale taktiež aj zabíjajú inte­ rakciu s realitou a nie sú vhodné pre oči. A žiaci by sa mohli napríklad vyhovárať, že nešiel prúd. Predsa len knihy sú knihy, môžeš ich chytiť, písať si do nich, listo­ vať nimi. Dúfam, že deti nikdy nebudú chcieť prestať si maľovať s pastelkami. ako vidíš budúcnosť učebníc na Slovensku? Martina rozinajová Obávam sa, že sa to tak skoro ne­ zmení. Musela by sa zmeniť hlavne legislatíva. Zmeniť dnešný prístup v zmysle častej odpovede „to sa nedá“ alebo „takto sa to nerobí“. Chcelo by to progresívnejší prístup. Keď niečo nejde tak, ako chceme, hľadáme iné cestičky. Verím, že moja verzia učebnica výtvarnej výchovy sa niekedy vydá, ale nebude to učebnica. Nechcem bojovať ani so školami a ani s ministerstvom. Ja svojou prácou upozor­ ňujem na samotný problém v legislatíve, vo vydavateľ­ stvách a v súčasnom vizuálnom stave učebníc. Budúcnosť tohto problému je nejasná. V tomto začarovanom kruhu nemôžeme dúfať, že do roka sa tu všetko zmení a úroveň vzdelávania, učebnice a vedo­ mosti na Slovensku začne rapídne stúpať. Môj projekt výtvarnej výchovy je zatiaľ len jeden projekt. Ľudia po­ trebujú vidieť, že zlepšovacie návrhy reálne fungujú, a že tu sú. v akom štádiu je teraz projekt? Martina rozinajová Stále hľadám cestu, ktorou mô­ žem ísť. S ohľadom na autorské práva obsahovej stránky učebnice je nutné text prepísať v spolupráci s kvalifiko­ vaným pedagógom. Na obsahovo prerobenú publiká­ ciu výtvarnej výchovy spolu s Asociáciou ilustrátorov zháňame potrebné financie. Vzhľadom k tomu, že ne­ môžem svoju učebnicu nazvať reálne učebnicou, tak som to premenovala na „Výtvarnú výchovu pre deti a ich rodičov.“ Je to len zmena postoja. Dôležité je do­ stať ju do rúk detí, ktoré môže kvalitné spracovanie vi­ zuálnej stránky povzbudiť ku kreatívnej práci. Momentálne ešte spolupracujem s občianskym združením Bakomi a s Pedagogickou fakultou Univer­ zity Komenského na šlabikári, kde je doterajší priebeh spolupráce presne taký, aký by mal byť. Tento školský rok sa nový experimentálny šlabikár testuje na malej vzorke detí na súkromnej škole a budúci rok sa bude testovať vo viacerých triedach. Chceš pokračovať? Martina rozinajová Silu samozrejme ešte mám, no sama učebnicu vydať alebo teda vytvoriť nemôžem. Učebnica musí mať didaktické zázemie. Preto na ce­ lom tom procese musí pracovať tím odborníkov, ktorí dokážu komplexne zastrešiť svoj odbor a vytvoriť tak niečo plnohodnotné. Progres 103 magazine with a difference

Michal Maxián Máš veľa skúseností z oblasti StartUPov a taktiež aj z it oblasti, kde si dlhé roky pôsobil a stále pô- sobíš. Prečo si sa rozhodol ísť do vzdelávania? Do implementácie svojich skúseností? MiChal Maxián Pôsobil som od svojich 20 rokov v kor­ poráciách, mali sme tam veľký problém s novo prija­ tými zamestnancami a väčšina z nich boli absolven­ ti. Videl som problém, že školstvo nerobí praktické vzdelávanie. Mali dobré teoretické skúsenosti, ale tá praktickosť im chýbala. Tak sme navrhli systém vzde­ lávania v rámci jednej korporácie. A následne sme to implementovali. Skúšal som to aj na vysokých školách. Ale nebol to ten správny krok. Pokúšame sa vytvoriť na to systém, ktorý bude fungovať aj na stredných a vyso­ kých školách. Koľko to už robíš? MiChal Maxián Robili sme rok analýzu prostredia. Pol roka sme chodievali po školách a rozprávali sme sa so študentmi, snažili sme sa urobiť už aj konkrétne škole­ nia a prezentácie. Ďalší polrok už plánujeme robiť kon­ krétne vzdelávanie s piatimi strednými školami v Bra­ tislave. Následne na to pripravujeme aj prezentácie na vysokých školách a univerzitách. Prvý krok je začiatok nového vzdelávania na stred- ných školách. títo absolventi budú mať možnosť pokračovať vo vzdelávaní aj na vysokej škole alebo programy na vysokých školách budú určené opäť novým študentom? MiChal Maxián Začali sme pracovať so študentmi na stredných školách. Tak ako budú rásť, my ich budeme kontinuálne učiť až do ukončenia vysokej školy. Prí­ padne až kým nezačnú pracovať na nejakom projekte, kde už budú vedieť zužitkovať svoje schopnosti a skú­ senosti. Či už to bude firma alebo startup. Ak sa chcú učiť, budú sa na nás môcť vždy obrátiť. Keď ste urobili analýzu a začali ste s oslovovaním škôl. ako na to reagovalo vedenie a pedagógovia? MiChal Maxián Keďže situácia v školstve je taká, aká je, vedenie je opatrné. Ukázali sme im, že naša snaha nie je len PR nejakej firmy, kde je cieľom iba nábor nových zamestnancov do firmy. Ale snažíme sa pracovať na pra­ videlnej báze s dosiahnutím výsledkov. Čím alebo kým je garantovaná úroveň? MiChal Maxián Dali sme dostatočnú garanciu tým, že v projekte sú ľudia, ktorí majú veľa skúseností práve z tej oblasti, ktorú prezentujeme študentom. V tíme sú ľudia, ktorí učia na vysokých školách, pracujú v odbore a najmä v IT sfére. Čo je cieľom projektu? MiChal Maxián Naučiť účastníkov využívať nové tech­ nológie. Zbaviť sa strachu z experimentovania. Aby sa nebáli začať s niečím novým. Týmto v nich odbúrava­ me bariéry, vďaka tomu sa zo študentov stanú „open mind“ ľudia. Keď príde niečo nové, nemali by v tom vidieť prekážku, ale práve naopak. Budú vedieť prísť s riešením. Pre koho je určený projekt it experience? MiChal Maxián Hľadáme ľudí a zapájame študentov, ktorých to musí baviť, ktorí sa chcú učiť a ktorí sú ochotní obetovať svoj voľný čas. Vzdelávanie nepre­ bieha cez vyučovacie hodiny. Ako pridanú hodnotu však dostanú skúsenosti, know how, naučia sa vytvo­ riť aplikáciu, mikro počítač, robota,... Dostanú men­ toring, ale dôležité je, že musia to chcieť z vlastného presvedčenia. aký má priebeh toto doplnkové vzdelávanie? MiChal Maxián V podstate to funguje ako doplnkový krúžok, prebiehajúci na každej oslovenej škole, ktorú reprezentovali odborné školy a gymnáziá. Teraz pre­ chádzame do druhej fázy, kde sme sa rozhodli praco­ vať so študentmi v skupinách, v ktorých začnú pracovať a vyvíjať úsilie ako tím. Na školách sa neučí tímová práca, čo je problém, ktorý sa odzrkadľuje v praxi. Nedokážu spolu komuni­ kovať a spolupracovať, riešiť analyticky problémy. Veľa študentov nevie pretaviť vedomosti do praxe a tým sa dostávame k problému. Existuje tu snaha zo strany škôl vzdelávať práve tou praktickou cestou? MiChal Maxián Odborník, ktorý učí na škole, môže ísť pracovať do firmy s tými vedomosťami, ktoré má, za dvojnásobný plat. Na školách zostanú menej ambicióz­ ni alebo menej priebojní pracovníci. Alebo je tu ešte možnosť, že im vyhovuje to tempo, ktoré na školách je. Taktiež im chýba motivácia, či už finančná alebo iná, alebo aj možnosť ďalšieho vzdelávania. Kde je podľa teba chyba? v systéme alebo v ľudskom faktore? MiChal Maxián Mladí sa učiť chcú. Je to mýtus, že je to práve naopak, čo si mnohí myslia. Lenže keď s nimi pracujem a vysvetľujem im, tak ma počúvajú. Vidia, že im dávam pridanú hodnotu. A tu sa dostávam k otázke, či im aktuálne učebné osnovy dokážu dať takú pridanú hodnotu, že sa ich budú chcieť učiť a vidia v nich aj pri­ danú hodnotu do budúcnosti. Osobne si myslím, že sa treba učiť tak, aby som svoje vedomosti vedel použiť. Ak ich neviem použiť, tak načo sa to budem učiť, len preto, aby som to me­ moroval? Na čo mi bude známkované memorovanie? Je veľká škoda, že systém vzdelávania nie je napojený práve na to praktické a to sa my snažíme zmeniť. Prečo myslíš, že zanikajú niektoré odborné školy? MiChal Maxián Ak sa tu bude každý snažiť iba predá­ vať, tak zanikne celá výroba niečoho zmysluplného. Pridaná hodnota štátu je práve to, že výroba prebieha na jeho území. Nie je pridaná hodnota, keď niečo pre­ dám s maržou niekoľko percent, ale keď to vyrobím. Sú študenti motivovaní, aby sa učili? MiChal Maxián Sú vysoko motivovaní spoločnosťou, aby zarobili peniaze. Snažíme sa im vysvetliť, že penia­ ze nedostanú len tak, ale musia si ich zaslúžiť. Vedia, koľko sa v danom obore zarába, ale nevedia, čo majú splniť, aby dosiahli danú úroveň. Čím ste motivovaní vy v projekte? MiChal Maxián Každý mentor v projekte je svojím spôsobom altruista a dúfa v to, že zmení spoločnosť. Každý z nás má problém mať dobrého kolegu. Preto chceme, aby študenti videli, ako funguje firemná kul­ túra, aby sa učili, ako sa majú správať a ako kolegovia spolupracovať. Podľa svojich skúseností z tohto projektu si vytýčil nejaké mýty vo vzdelávaní, ktoré to sú? MiChal Maxián Prvé by som spomenul to, že študenti nie sú motivovaní sa učiť. Vôbec to nie je pravda. Len vy ako skúsenejší im tú motiváciu musíte dať. Ďalej by som spomenul mýtus, ktorý pomenúva problém tech­ nického vybavenia na školách. Boli tu iné projekty ako INFOVEK, ktoré napomohli k tomuto vybaveniu, tak­ tiež na školách majú počítače, wifi, dokonca v niekto­ rých aj notebooky, na ktorých sa dá pracovať. Tretím mýtom je to, čo som už spomenul, a to odbornosť pe­ dagógov. Najlepší so skúsenosťami odchádzajú preč a tí, čo zostanú, učia zo starých učebníc. Technológie sa menia v cykloch, ktoré sa nestíhajú zakomponovať do učebníc. Kam smeruje budúcnosť tohto projektu? MiChal Maxián V prvom kole je cieľ motivovať ľudí, aby išli do takéhoto vzdelávania. Prioritne je tá moti­ vácia orientovaná na prácu a plat, ktorý za ňu môžu získať. Následne chceme projekt posunúť aj za hranice Bratislavy, pretože záujem prejavili aj iné školy, ale aj pedagógovia, ktorí sa chcú vzdelávať. Text Nikola Luzárová / Foto učebnice Peter Sit / Foto archív Mareka Wűrfla www.itexperience.sk Na školách sa neučí tímová práca, čo je problém, ktorý sa odzrkadľuje v praxi. Nedokážu spolu komunikovať a spolupracovať, riešiť analyticky problémy. Veľa študentov nevie pretaviť vedomosti do praxe. MiChalMaxián 104 inspire magazine people

Dobrý trh na Panenskej, projekt občianskeho združe- nia PUNKT v spolupráci s mestskou časťou Bratislava – Staré Mesto sa už rok po svojej existencii stal neod- deliteľnou súčasťou bratislavského verejného života. V tomto roku sa bude Dobrý trh na Panenskej ko- nať dvakrát, a to 23. marca a 14. septembra. Novinkou je špeciálny farmársky Dobrý trh, ktorý bude tento rok po prvýkrát, a to 27. apríla na Jakubovom námestí. Pôj- de o farmársky trh v spolupráci so Slow Food Pressburg, ktorý bude zameraný na produkty miestnych výrobcov, zdravý životný štýl a enviromentálne aktivity. V rozhovore s Agnes Loveckou, Michalom Kuropkom a a Katarínou Ku- ropkovou zo Slobodného vinárstva uvedieme príbeh ľudí, ktorí strávili svoju mladosť a študentské časy v Bratisla- ve, no rozhodli sa odsťahovať na vidiek a obnoviť rodinnú vinársku tradíciu. Mayer Zemianske Sady alias „Slobodné vinárstvo“ alias „Kohút Gavalier“. Čo ťa motivovalo odísť z Bratislavy na vidiek a venovať sa rodinnej vinárskej tradícii? Katarína To rozhodovanie sa začalo už v momente, keď sa mojim rodičom podarilo v rámci reštitúcie získať späť rodinný majetok – Majer Zemianske Sady. Bola som však na vysokej škole a nevedela som si predstaviť, že by som odišla žiť na dedinu. Doštudovala som právo, stala som sa advokátkou a popri praxi som na farme začala pomá- hať s právnymi problémami. Môjmu manželovi Mišovi sa história Majera páčila a začal vidieť zmysel v tom, že bu- deme na Majeri niečo konkrétne robiť a zveľaďovať ho. Vedeli sme, že ak máme niečo naozaj dokázať, musíme tu žiť. Hovorili sme si, že treba začať, kým je náš syn Edo malý a kým si úplne nezvykneme na pohodlný život v mes- te. To, že sme s mojím mužom a s mojou sestrou Agnes za pomoci rodičov obnovili vinársku tradíciu našich pred- kov na Majeri, ma robí veľmi šťastnou. Ako by si popísal svoj život vinára? Ako sa tvoj život zmenil? Mišo Ako právnik som pracoval v relatívne veľkom ko- lektíve a tímovo. Hoci som neustále komunikoval s ľudmi, všetci boli v princípe z jedného oboru a dosť monotema- tickí. Moja práca bola v podstate čistá virtualita zamknu- tá v obrazovke počítača. Teraz pracujem v rodinnej firme, v oveľa užšom kolektíve. Ale v rámci predaja vína stretá- vam oveľa viac zaujímavých ľudí. Vinárstvo dáva možnosť pracovať manuálne a zároveň používať vlastnú hlavu, tak racionalitu ako aj kreativitu. Hlavný rozdiel a prínos vidím v tom, že môžem a aj musím rozvíjať čuch a chuť, obja- vovať zmyslové zážitky ktoré som ako Východoeurópan vnímal len okrajovo. Slobodné vinárstvo je súčasťou Dobrého trhu od jeho začiatkov. Čo pre teba Dobrý trh znamená? Akú s ním máš skúsenosť? Katarína Som veľmi rada, že sme Dobrý trh mohli spo- luvytvárať od začiatku. Myslím si, že tento pocit zdieľame všetci zúčastnení, a preto je Dobrý trh jedinečný. Je to trh v pravom slova zmysle, ale v prvom rade je to miesto, kde cítim mestskú kultúru mojej generácie, ktorá nášmu mestu chýbala. Na Dobrom trhu sa cítim, akoby som ne- bola v Bratislave a zároveň som spokojná, že v Bratislave som. Dokonca som v sebe objavila asi nejaké trhovnícke srdce – baví ma to vykrikovanie, ponúkanie, kurizovanie. Je to príležitosť stretnúť našich zákazníkov priamo, bez sprostredkovateľa, rozprávať sa s nimi, zdieľať s nimi doj- my z nášho vína a získať aj spätnú väzbu. Prečo si myslíš, že vaše víno patrí na Dobrý trh? agnes Sme vinári zo Zemianskych Sadov. Všetko naše víno je vyrobené z hrozna z vlastných vinohradov, takže ho spoznávame celý rok, už od zimného rezu viniča. Túto kontinuitu považujeme za kľúčovú, pretože vďaka nej po- známe obsah každej fľaše a vieme sa zaň postaviť. Vo vinohrade aj v pivnici sa snažíme hospodáriť v harmónii s prostredím, v ktorom žijeme. Používame minimum adi- tívnych látok, ktoré by naše víno znásilňovali alebo nejako prikrášľovali. Nazývame ho „handmade“ vínom, pretože každá fľaša prejde našimi rukami niekoľkokrát. Dobrý trh vnímame ako miesto, kde sa stretávajú ľudia s podobným prístupom k životu a k jedlu. Ten smeruje od anonymných regálových kusov k produktom, ktorých pôvod je vysto- povateľný až ku konkrétnemu farmárovi a k pôde. A také je naše víno. Každé má svoj vlastný charakter a aj keď sa veľa učíme a sme presvedčení, že naše vína sa zlepšujú, prirodzenosť je v nich od začiatku. Začínate spolupracovať s ďalším predajcom z Dobrého trhu – bratislavskou značkou Fashion Recycling Lab. Aké bolo pre vás pracovať s týmito dizajnérmi? agnes S Illah a Ninou z FRL sa poznáme už dlhšie a mys- lím, že iskra preskočila ešte niekedy pred dvoma rokmi na Pohode, keď si k nám do stánku chodili kupovať našu prvú Frankovku rosé a my sme zvedavo očumovali ich nápady. Sú originálne a tak, keď prišli s ideou urobiť niečo spoloč- ne, bolo rozhodnuté. Nápad vytvoriť fashion tašky na víno sa mi hneď zapáčil, lebo nájsť peknú tašku na víno je nad- ľudský výkon (a to som ich už pár videla). Dizajnérka Edita Klembas, ktorá je autorkou nášho loga – Kohúta Gava- liera, nám ešte dávno predtým poslala kus látky so vzo- rom, ktorý sa volá „kohútia stopa“. Bol v tom úžasný vtip a my sme sa zaľúbili. Illah s Ninou z FRL vymysleli dizajn, ktorý používa vintage látku s „kohúťou stopou a vytvorili originálne fashion tašky na víno, s izoláciou na chladenie. Na taškách je sieťotlač Kohúta Gavaliera a každá jedna je originál.Vyrobili sme pečiatku, ktorá vystihuje našu spolu- prácu a pečiatkujeme ňou každú tašku a zároveň koláže, ktoré vznikli ako bonus k taškám. Tašky vznikali postupne, vždy, keď boli nejaké nové, stretli sme sa u Niny, otvorili si víno, obdivovali, debatovali a fantazírovali... Aké sú reakcie na tieto tašky na víno? Katarína Prvý raz sme tašky predstavili vo februári na Bazar Bare v Piešťanoch a zaprášilo sa po nich. Veľké tašky majú skryté detaily a sú praktické, takže sme ich hneď začali samy nosiť. Single taška na fľašu je strašne sexi a keď v nej ponesiete víno k niekomu na návštevu, bude to mať štýl. Dizajnérkam z FRL sa podarilo, že Kohút Gavalier akoby prestával byť logom a je s každou taškou úplne zžitý. Skrátka, už sa veľmi tešíme na nové kusy! Ako vás nájdeme na Dobrom trhu? Michal Follow the cock! Sme vinári zo Zemianskych Sadov. Všetko naše víno je vyrobené z hrozna z vlastných vinohradov, spoznávame ho celý rok, už od zimného rezu viniča. DoBrí Novinkou je špeciálny farmársky Dobrý trh, ktorý bude tento rok po prvý raz Progres 105 magazine with a difference

106 inspire magazine people

„Za svoj najväčší doterajší úspech považujem to, že som sa oslobodila od vecí, ktoré mi neprospievali a prestala som byť robotom.“ DÁŠKa Volá sa Dagmar a momentálne býva na periférii Bratisla- vy. Ako sama hovorí: „Moje detstvo sa skončilo už v ob- dobí socializmu, ktorý sa ma snažil naprogramovať na svojho poslušného červeného robota s kosákom a kladi- vom v rukách, ale našťastie nastala iná doba.“ Podarilo sa nám všetkým oslobodiť a teraz môžeme robiť to, čo nás baví. To, čo baví Dášu, je hudba. „To je moja najväčšia ži- votná láska. Hudba robená so zámerom liečiť, hudba, kto- rá nenúteným spôsobom podporuje vieru a dáva nádej.“ Dáška, čomu sa venuješ, čím za sebou zanechávaš svoju takzvanú existenčnú stopu? DášKa Robím kurzy aktívnej muzikoterapie, aby ľudia hudbu nielen prijímali, ale aby sa do jej tvorby spontánne zapájali a tak mohli rozozvučať svoje telo aj zvnútra. Sna- žím sa o to, aby si ľudia sami, teda vlastnou snahou, zvu- kom rozvibrovali bunky tela, tie sa potom otrasú a zbavia starých nepotrebných nánosov. Ak o tom dokážete po- chybovať, znamená to len, že ste to ešte neskúsili. Mojím oficiálnym zamestnaním je práca v škôlke. Rada sa pohybujem medzi malými deťmi, sú to stvorenia, ktoré nie sú príliš ovplyvnené spoločnosťou. Prirovnala by som ich ku krásnym zrkadielkam, pretože práve ony ma dokážu veľa naučiť, ukázať mi, aká som vo svojej skutoč- nej podstate. Dá sa v súčasnosti pod tlakom masmédií zachovať vlastná nezávislosť? DášKa Učím sa byť natoľko silná, aby ma prostredie, v ktorom sa pohybujem, neovplyvňovalo a aby som prá- ve ja pozitívne ovplyvňovala svoje okolie. To sa napríklad teraz učím ráno v električke. Proste si relaxujem – medi- tujem uprostred mentálneho a emocionálneho hluku os- tatných, zahlbujem sa do samej seba a prestávam vnímať okolie. V Bratislave je električka na to najlepšia škola. Emociálny hluk je citeľný každým dňom čoraz viac. Bohužiaľ, v dnešnej dobe, ktorá prízvukuje potrebu eko- nomického rastu, sa to zvrhlo a technológie sa využíva- jú na nadbytočné zhromažďovanie majetku. Vyrába sa veľa produktov, ktoré vlastne nepotrebujeme, no pomo- cou masmediálnych-komunikačných prostriedkov sme programovaní na to, aby sme si ich kupovali. Vzniká ma- sová nadvýroba a nechcem začať rozprávať o tom, ako to vyčerpáva či už nás samých alebo našu planétu, pre- tože informácie tohto druhu sa na nás hrnú z každej stra- ny a väčšina z tých, čo čítajú tieto riadky, by ma prestala brať vážne. keď sa dieťa dostane na svet – teda ako dlho štát mat- ku podporuje, keď sa jej narodí bábätko. U nás sú to tri roky, v Anglicku maximálne tak šesť mesiacov a väčšinou sa táto doba skracuje na tri mesiace. Toto práve veľmi súvisí s tým, ako je človek spojený s prírodnými rytmami. Keď matka už po troch mesiacoch opustí svoje dieťa, aby mohla pracovať, a o dieťa sa stará úplne cudzia žena, je to pre dieťatko dosť veľký šok, je to neprirodzené, lebo die- ťatko potrebuje v prvých rokoch života ku svojmu životu fungovalo, no dnes sa revolúciou zmení už len málo. Re- volúcia je veľmi nebezpečná vec, pretože vzniká chaos, panika. Ľudia, čo ju vyvolajú, dokážu vypočítavo vopred predpokladať, aké bude mať následky a využiť to vo svoj prospech. Človek nemusí vedieť, či krok, ktorý práve robí, je ten správny, len nech sa dá viesť intuíciou, aby to nebol krok do prázdnoty, pri ktorom padne na kolená a ktorý by neskôr ľutoval. Text Dagmar, George Klaudíny / Foto George Klaudíny, Maník Pohol sa vývoj človeka ako najinteligentnejšieho tvora planéty vpred? DášKa V dnešnej rýchlej dobe sa začali stavať hranaté rýchle stavby, nie ako v minulosti, keď sa stavali nádherné umelecké diela a ľudia venovali veľa času výzdobe budov, pestovaniu krásy. Dnešná doba je príliš racionálna. Zober- me si hemisféry ľudského mozgu. Človek viacej používa tú racionálnu a zanedbáva intuitívnu a kreatívnu časť. Sa- motný školský systém je viac zameraný na rozvoj racio- nálnej hemisféry a tá intuitívna, kreatívna sa zanedbáva. Počet predmetov zameraných na racionálnu hemisféru je diametrálne väčší ako predmetov kreatívnych. Keď si mám predstaviť človeka budúcnosti, vidím pred sebou tvora, čo vidí len čiernobielo, racionálnu hemisféru má veľkú asi ako karfiol a intuitívnu ako vlašský orech. Pritom tieto hemisféry by mali byť rovnomerne rozvíjané, majú byť navzájom prepojené a odovzdávať si informácie. V čom vidíš najvýznamnejší technologický pokrok? DášKa Za technologický progres považujem schopnosť techniky spájať nás s inými, vzdialenými ľuďmi. Avšak pa- radoxom je, že práve toto nás rozdeľuje. Ľudia sa prestá- vajú stretávať fyzicky, komunikovať tvárou v tvár a ob- medzujú sa viacej na virtuálnu komunikáciu. Akoby sme neboli pripravení vhodne a ohľaduplne využívať to, čo vy- robíme, či ovládať svoju moc. Niektoré staré civilizácie, ktoré boli omnoho vyspelejšie, ako je naša súčasná, sa vedeli napríklad dorozumievať telepaticky. Nepotrebova- li k tomu mobily ani škodlivé GSM žiarenie, dokonca ani znaky, slová. Myslím si, že technológie nám len ukazu- jú, čoho by sme my sami boli schopní, keby sme použí- vali svoj plný potenciál. Jedna z krajín, kde som videla, ako veľmi ľudia nezištne žijú pod nadvládou technológií, je Veľká Británia. Vidno to napríklad v prvopočiatkoch, hlavne matku. Môže ho to potom postihnúť na celý život a kto chce, môže v tom vidieť aj prvopočiatok problémov s výchovou detí, teda budúcich generácií. Ako vnímaš ľudí, ktorí sú slávni a bohatí? DášKa Aj pri tomto, keď vidím, že niektoré veci sa dejú nesprávne, snažím sa pozerať na ostatných bez akýchkoľ- vek súdov. Niekedy je to veľmi ťažké, inokedy oslobodzujú- ce, pretože každý má slobodnú vôľu zažívať práve tú skú- senosť, ktorú najviac v danom okamihu potrebuje alebo po nej túži. Nemám právo nikoho posudzovať, ako ani ne- mám právo zasahovať do toho, čo si kto myslí o mne. Prá- ve toto poznanie ma nadmieru napĺňa. Myslím, že každý má právo vybrať si svoju úlohu, akým človekom chce byť. V čom by sa mali ľudia ako spoločnosť ešte stále rozvíjať? DášKa Progresívny bytostný vývoj vidím v ľuďoch, čo sa nesnažia bojovať proti starému a nefunkčnému a radšej svoj čas investujú do tvorenia nového, krajšieho sveta. Pretože paradoxne pravdou je, že namiesto odpustenia a posunutia sa vpred, v boji proti niečomu rozohňujeme vášne, nevraživosť a odsudzovanie. Dávame tým energiu pre vznik toho negatívneho, čo pomaly ohlodáva našu myseľ. Nesnažme sa len racionálne analyzovať, rozoberať a riadiť. Tým to môžeme len pokaziť. Treba sa riadiť priro- dzenou intuíciou a rozum používať ako služobníka ducha. Na to sme už mnohí zabudli, myslíme si, že sme len toto telo a nič viac... Veríš v budúce pozitívne zmeny alebo vidíš v budúc- nosti náznak určitej skepsy? DášKa Verím v silu kreativity ľudského vedomia a teda, že nastane zmena k lepšiemu. Avšak zmena ohľadupl- ná – postupná, nie nárazová. Žiadna revolúcia. Kedysi to Progresívny bytostný vývoj vidím v ľuďoch, čo sa nesnažia bojovať proti starému a nefunkčnému a radšej svoj čas investujú do tvorenia nového. Mojím oficiálnym zamestnaním je práca v škôlke. Rada sa pohybujem medzi malými deťmi, sú to stvorenia, ktoré nie sú príliš ovplyvnené spoločnosťou. Prirovnala by som ich ku krásnym zrkadielkam, pretože práve ony ma dokážu veľa naučiť, ukázať mi, aká som vo svojej skutočnej podstate. Progres 107 magazine with a difference

health Aj keď sú ľudia zvyknutí neustále nadávať na doktorov, bez nich by sme sa stále dožívali najviac tak štyridsať rokov a umierali by sme na dnes už banálne choroby. Predsa len, ľudia radi nadávajú na všetko. Našťastie nie­ ktorí len nenadávali, ale aj niečo robili a vďaka nim je dnes medicína na vysokej úrovni a stále napreduje. Za „otca“ lekárstva sa považuje Hippokrates (460 – 377 p. n. l.), odmietal povery a primitívnu lie­ čiteľskú mágiu. Za dôvod choroby považoval nerovno­ váhu ľudských štiav: čiernej žlče, žltej žlče, krvi a lymfy. Mal veľmi slabé poznatky z anatómie, keďže pravdepo­ dobne nevykonal ani jednu pitvu. Taký Herofilos (335 – 280 p.n.l.) mal až priveľmi zaujímavé poznatky z ana­ tómie, dal názov dvanástniku (časti tenkého čreva, me­ ria dvanásť prstov), zistil, že artérie sú plné krvi a nie vzduchu, ako sa predpokladalo. Opísal aj niektoré mozgové štruktúry, zistil, že nervové vlákna sú spojené s mozgom, že srdcové chlopne bránia spätnému toku krvi. K týmto zisteniam sa pravdepodobne dopracoval vivisekciami, čiže pitvaním živých ľudí. Po tomto období bolo vniknutie do ľudského tela neprípustné a nesmel sa rušiť posmrtný život zo­ snulých. Pitvy sa začali opäť realizovať od roku 1315 v Bologni, v Taliansku, pri ktorých sa čítali staré texty a vôbec si nevšímali nejasnosti, keďže texty boli väčši­ nou opisom anatómie zvierat, nie ľudí. Až Andreas Ve­ salius (1514 – 1564) dvorný lekár Karola V. sa opovážil spochybniť staré dogmy. Zachránil dona Carlosa, syna španielskeho kráľa Filipa II., ktorý utrpel vážny úraz pri páde zo schodov, keď prenasledoval krásnu slúžku. Za­ chránil ho trepanáciou lebky (navŕtal mu otvor v hla­ ve). Toto vyliečenie však pripisovali tomu, že donovi Carlosovi doniesli do postele mumifikované telo fran­ tiškánskeho mnícha, ktorý zomrel sto rokov predtým, ako spolu strávili noc. Začiatok chirurgie sa datuje až do antických čias. Trepanáciou lebky v Peru liečili epilepsiu, infek­ cie, choroby kože, ale aj mentálne ochorenia. Pred­ pokladá sa, že ako dezinfekčné prostriedky používali živicu zo stromov, okrem toho tanín alebo škoricovú kyselinu (tieto prostriedky sa používajú aj pri balzamo­ vaní mŕtvol). Ako anestézu používali koku, juku a iné v okolí rastúce rastliny. S historickými nástrojmi zo zla­ ta, striebra a žraločích zubov vedeli Indiáni robiť kom­ plikované operácie, ktoré údajne prežilo až 70 percent pacientov. Ale v osemnástom storočí mala trepanácia takmer stopercentnú úmrtnosť. Indovia rany zošívali čínskym hodvábom, bavlnenými niťami či konským vlasom, na princíp zošívačky fungovali zdvojené hlavy mravcov. Znalosti z anatómie mali mizerné, ale časom a praktickými skúsenosťami sa ju naučili. Obmedzovali sa iba na končatiny a vonkajšie časti, otvorenie hrudní­ ka alebo brušnej dutiny sa rovnalo smrti pacienta. Rímsky lekár Oribasius (326 – 403) vedel odstra­ ňovať bradavice z pohlavných orgánov. Aegineta (625 – 690) napísal knihu, kde udáva postupy, ako zastaviť krvácanie, ako spraviť obriezku, liečbu zlatých a kŕčo­ vých žíl. Albucasis (940 – 1013, španielsko­arabský le­ kár) opísal, ako odstrániť kameň z močového mechúra tak, že vsunul prst do konečníka a posúval ho smerom nadol, až kým ho nedostal dostatočne nízko, potom spravil malý rez na penise a vybral ho. V 10. storočí ne­ existovali iní školení chirurgovia ako Židia. Paré (1510 – 1590) sa dostal do armády ako chirurg, kde získal pri ohavných zraneniach veľa skúseností a pri ich liečení ani nemal čo stratiť. Zistil, že krvácanie sa dá zastaviť stiahnutím koncov krvných ciev, čo bola prevratná myšlienka, keďže krvný obeh nebol ešte objavený a do­ vtedy sa krvácavé rany riešili vypaľovaním horúcim že­ lezom. Škót Hunter žil v období osvietenstva, vykráda­ či hrobov ho zásobovali mŕtvolami, na ktorých sa učil anatómiu. Experimentoval s umelým oplodnením či zubnými implantátmi. O podávanie anestézie formou inhalácie sa po­ kúšali arabskí lekári, ktorí dávali pacientom inhalovať výpary ópia, mandragory, blenu či alkoholu. Hĺbka anestézie však bola pre väčšinu operácií nedostatočná. V trinástom storočí vynašiel Llull éter. To že spôsobu­ je hlbokú anestézu, sa zistilo až o šesť storočí neskôr. Priestley objavil oxid dusný známy aj ako „rajský plyn“. Ľudia ho vdychovali pre zábavu na večierkoch a trhoch. Mauriceau vynašiel metódu na uľahčenie pôrodu detí, ktorých poloha v maternici nie je normálna, a sú otočené zadkom k „otvoru“. A to tak, že strčil dieťaťu prst do úst a obrátil mu tvár dozadu. Kedysi bol pôrod panvovým koncom často smrteľný pre matku aj dieťa. Preto dieťaťu rozrušili mozog a hlavu mŕtveho dieťaťa vytiahli. Chamberlain (1560 – 1631) vynašiel pôrod­ nícke kliešte, ale uchovával to v tajnosti. Vždy sa snažil zmiasť všetkých, ktorí by mohli odhaliť jeho úspešné vykonávanie komplikovaných pôrodov. Do pôrodnej sály nepustil nikoho, k pôrodu prišiel s veľkou škatuľou, ktorá bola oveľa väčšia ako nástroj a počas pôrodu jeho asistenti robili hluk s hrncami a panvicami. Tento vyná­ lez našli v dome, kde žil, až po stotridsiatich rokoch. Začiatok chirurgie sa datuje až do antických čias. Trepanáciou lebky v Peru liečili epilepsiu, infekcie, choroby kože, ale aj mentálne ochorenia. Kedysi sa všetko liečilo „púšťaním žilou“ a klystírom Lieky? Iba nÁhoDa... inspire magazine 108

essential Cisársky rez je pomenovaný podľa Júliusa Cae­ sara, ktorý vraj prišiel na svet týmto spôsobom. Guy de Chuliac (1298 – 1368) odporúčal, že matka má mať pri zákroku otvorené ústa a otvor do vagíny, aby dieťa mohlo dýchať. Pandemické epidémie infekčných chorôb sa vy­ skytujú pravidelne od nepamäti. V staroveku (430 – 425 p.n.l.) zahubil takýto mor vraj až tristotisíc Aténčanov, pre spaľovanie mŕtvol starých Grékov sa však nedalo zistiť, čo bolo príčinou choroby. Čierny mor v rokoch 1348 –1351 zabil v Anglicku až štyridsaťpäť percent oby­ vateľov a v Európe tretinu. Každý sa snažil pred nákazou ujsť, zdraví opúšťali chorých a mŕtvych nemal kto po­ chovať. Pôvodcu nákazy objavil v devätnástom storočí Yersin, keď zistil, že v zhnisaných, opuchnutých uzli­ nách pacientov sa nachádzajú baktérie. Táto baktéria sa volá Yersinia pestis na jeho počesť. Zistilo sa, že infek­ cia sa prenáša blchami potkanov, preto keď sa nápadne zvýšil výskyt úhynu hlodavcov, bol najvyšší časť ujsť. Hovorí sa, že civilizácia a syfilizácia postupovali vo svete spoločne. Táto choroba spôsobila väčšie ško­ dy ako morové epidémie. Skôr ako sa zistil pohlavný spôsob prenosu syfilisu, za príčinu sa považovalo no­ senie ľanovej spodnej bielizne, ďalej otrava, ktorou sa toto ochorenie vysvetľovalo u kráľov, či nepriaznivé počasie. Rosenbaum (1807 – 1874), vážený a vzdelaný lekár tvrdil, že príčinou je zhýralosť a nedostatok mo­ rálky a keby sa pohlavné orgány využívali len na plo­ denie detí a nezneužívali na ciele, na ktoré ich príroda nestvorila, teda na pôžitok, tieto nákazy by sa vôbec nevyskytovali. Na syfilis ochorel František I., ktoré­ ho matka skonštatovala, že ho trest zasiahol na tých miestach, ktorými zhrešil. Jeden z pápežov sa podľa vlastných slov nakazil od svojho radcu, keď mu ten šepkal do ucha. Predpokladá sa že Ivan Hrozný páchal svoje hrôzostrašné skutky v dôsledku syfilisu, ktorý na­ padol aj jeho mozog. Účiný liek proti syfilisu, penicilín, objavil v roku 1929 Alexander Fleming. Musel sa začať používať v podstate okamžite, lebo by nemal v II. sve­ tovej vojne kto bojovať. Pravé kiahne doviezli do Ameriky v roku 1518 španielski dobyvatelia. Najprv takmer zničili civilizáciu Mayov, potom Aztékov. Európania boli oveľa odolnej­ ší, infekcie „dobyli“ Ameriku, vyhubili viac obyvateľov ako holokaust počas II. svetovej vojny. V Číne očkovali proti kiahňam od 960 – 1 280 n. l. a to tak, že hojace sa chrasty rozdrvili na prach, ktorý sa potom fúkal do nosa. Toto očkovanie sa do Európy nerozšírilo. Lady Mary (1689 – 1762), vzdelaná a krásna žena, ktorú zne­ tvorili kiahne, dala potajomky zaočkovať svoje deti. Kaplán to neodporúčal, lebo veril, že očkovanie je nekresťanské a funguje len na pohanoch. Jenner (1739 – 1823) začal očkovať proti pravým kiahňam, kiahňa­ mi kravskými (preto vakcinácia, z latinského vacca – krava). Pasteur začal očkovať proti besnote, potrpel si na publicitu a veľmi rád sa predvádzal, hoci nebol lekár. Pasteur a Koch proti sebe bojovali. Koch bol veľ­ mi skromný a utiahnutý. Určil, že príčinami chorôb sú baktérie. Objavil bacila tuberkulózy, objav viedol k vý­ voju vakcíny. Úmrtnosť na tuberkulózu sa znížila až o deväťdesiat percent. Najsilnejšia chrípka prepukla počas I. svetovej vojny a zomrelo na ňu päťdesiat až sto miliónov ľudí. Každých pár desiatok rokov sa objaví nejaká nová chrípka, v roku 1997 „vtáčia“ a teraz „prasacia“. Kedysi sa všetko liečilo „púšťaním žilou“ a klystí­ rom, dnes už máme oveľa lepšie lieky. Nezabúdajte, že antibiotiká proti chrípke nepomáhajú! Rozvoj me­ dicíny bol sprevádzaný náhodnými objavmi, silným odhodlaním niektorých jednotlivcov, či niekedy správ­ nymi a niekedy mylnými dohadmi vysoko vážených autorít. Išlo aj o prestíž a o predbehnutie svojho protiv­ níka. Je možné, že bez ľudskej pýchy, súťaživosti a zve­ davosti by sme boli stále na tom istom mieste. Text Nina Koštová Ach, tá dnešná mládež! Za našich mladých čias by sa to nestalo! Takéto reči viedli už v antickom Grécku. Nie je presne určená veková hranica, ktorá definuje odkedy sa môžu používať. Ono to príde tak nejak samovoľne. Len- že, sú tieto povzdychy naozaj namieste? Nebolo by lepšie namiesto toho povedať: „Hoď kameňom, kto si bez viny?“ Asi by tie kamene museli zostať tam kde sú pekne dlho. Hodiť by ich nemal kto. Lovíte v pamäti, či je na tom nie- čo pravdy? Zabudnime na chvíľu, že sme pre dnešných tínedžerov starci v pokročilom veku 40+. Presuňme sa späť do praveku a skúsme si spomenúť akí sme boli my. Čo tak začať hudbou? Tá bola a je mladým vždy blízka. Už začínate nadávať na Hip hop? Tak sa upokoj- te. Ten je už na hudobnej scéne skoro štyri desiatky ro- kov. Bol vždy úzko spätý s rapom a break danceom, ktorý neodškriepite. Ten na didžinách a dedinských zábavách frčal. Nič vám nehovoria mená z osemdesiatych, či za- čiatku deväťdesiatych rokov:Public Enemy, Run DMC, Wu Tang Clan, Dr. Dre, Snoop Doggy Dogg, alebo blon- ďavý panáčik Vanila Ice? Aha, tak predsa si spomínate. A že prečo je Hip hopu všade okolo nás tak veľa? Jeho sú- časná popularita je len dôsledkom technických možností. Mladí sú počítačovo zdatní, skúšajú čo dokážu a zdá sa im to jednoduché. Samozrejme, že to jednoduché nieje a oni na to prídu. Ale snažia sa a to je fajn. A tí, ktorí sa presadia, sú asi naozaj dobrí. Možno začnete namietať vulgarizmy v textoch. No populárne hity starších generácií nie sú na tom o nič lep- šie. Akurát že ich vedeli šikovnejšie zamaskovať v inota- joch a nesmierne sa na tom zabávali. Od babičky s trva- lou až po komunistického aparátčika s kravatou na krku širokou ako mačeta. „Ajaju ajaju, nechytaj ma za ňu...“, „Ani som ja nevedela aká som ja vrtká, zacvikol ma me- dzi dvere a už ma aj tralaláááá...!“. No do popuku zábava. Zapnite si v telke milióntu reprízu Senzusu, predstavte si tancujúceho Golonku a máte dokonalý obraz. A tie inota- je? No je to trochu smiešne, každý predsa vedel o čom sa točí. Len to tak muselo byť, bola taká doba. Nečudujme sa mladým keď nazvú veci pravými menami, keď sme to my sami nedokázali. Ani na koncertoch sme neboli žiadni anjeli. Dnešní sedemdesiatnici by mohli vnúčatám prehodiť slovko - dve trebárs o koncertoch Olympicu. Stoličky nahádzané na jednu kopu a terajší slušní, kultivovaní dôchodcovia, vte- dy ľahší o 5 krížikov rozbesnení na parkete. Večná ško- da, že neexistovali digitálne foťáky. Mnohé zábery by boli asi dosť kompromitujúce. Ani mladší určite nezabudli na koncerty Elánu, Limitu či Tublatanky. Tie sály, amfiteátre a hlavne ich zničené zariadenie by vedeli rozprávať. Čo by sme skúsili ďalej? Módu? No to je kapitola sama o sebe. Sedemdesiate roky v znamení minisukní a širokých tesilákov. Hustých bokombrád a trvalých. De- pešáci, metalisti, dva najsilnejšie módne trendy osem- desiatych rokov. Do toho občas nejaký odvážny punker. Väčšinou však prapodivné strihy šiat, svetre zakasané do nohavíc, no čistá katastrofa. Snažili sme sa, robili sme čo sme mohli a dnešní mladí to robia tiež. Nič významného. O dvadsať rokov sa budú smiať tak ako sa smejeme my, keď pozeráme staré fotky zo stredných škôl. A len tak na okraj. Odborníci tvrdia, že osemdesiate roky boli najex- travagantnejšie a zároveň najnevkusnejšie v celej histó- rii módy. Mladým nemôžme vytýkať ani sledovanie hlúpych akčných filmov. V televízii ich samozrejme nebolo. Len si však spomeňme, kedy sa začalo v našich domácnos- tiach objavovať video. A sním stokrát okopírovaný Ram- bo, Predátor alebo prapodivné Kung Fu filmy. Pochopiteľ- ne kvalitne nadabované jediným hlasom. Nuž dostalo sa nám osvety, len čo je pravda. No a ak si pospomíname dôkladne, veruže na tých vé há eskách nájdeme aj porno. Ak nie, nech sa prepadnem do Západného Nemecka, tam bolo naozaj „kvalitné“. Takže ani toto tým našim deckám nevykrikujme. Takto by sme mohli porovnávať donekonečna. Aj my sme boli drzí, pili sme pivo, fajčili za školou, blicovali. Robili sme presne to, čo robia dnešní mladí. Neodsudzuj- me tie decká za to aké sú. Len využívajú možnosti, kto- ré majú. Nezáviďme im tie ich Facebooky, chaty a životný štýl, ani ich zaň nekritizujme. Neboli by sme iní, keby sme sa narodili o pár rokov neskôr. A ak ich chceme pochopiť, hľadajme chyby nielen v nich ale aj v sebe. Budú si nás za to vážiť a my pre nich prestaneme byť starí ušomraní dinosauri. Text Ľuboš Houška vojna generÁcIí ach, tá dnešná mládež! Za našich mladých čias by sa to nestalo! Neboli by sme iní, keby sme sa narodili o pár rokov neskôr. A ak ich chceme pochopiť, hľadajme chyby nielen v nich ale aj v sebe. Budú si nás za to vážiť a my pre nich prestaneme byť starí ušomraní dinosauri. magazine with a difference 109

queer 110 inspire magazine

ako si sa dostal k hudbe? holy Úplnou náhodou. Líbila se mi hudba japonského produ­ centa Yasutaky Nakaty a říkal jsem si, že bych to mohl taky zkusit. Začal tím můj nejdelší vztah v životě. akej hudbe sa venuješ? holy Elektronická hudba – taneční, netaneční, temná, veselá – různého druhu. ako by si zaradil žáner, ktorý hráš? holy Elektronická hudba, moc víc se neumím vymezit. Je to spíš ale popina než něco jinýho. je ťažké skombinovať spev a hranie? holy Za mě ne. Navíc, když skutečně věříš své hudbě a máš chuť přinášet svoji hudbu a zkušenosti ostatním, stává se taková kom­ binace automatickou. Nebo aspoň za mě. ako sa ti darí s hudbou? holy Zatím jsem spokojený, nemůžu si na nic stěžovat. Dělám s lidmi, kteří mě baví, hraju tam, kde chci – je to super! Čo ťa hudobne najviac formuje? holy Zmíněný producent Yasutaka Nakata, ale i šíleně moc dalších věcí. Velmi rychle měním zvuk a náladu svých věcí podle toho, co mě zrovna baví. Teď například poprvé dělám úplně čistý, minimalistický, jednoduchý věci – například poslední song Em­ ptiness, ale bude tak znít i nastávající „HOLY+“ EP, na kterém spo­ lupracuji například s Tvyksem a Sárou Vondráškovou z Never Sol. Máš radšej, keď nahrávaš veci doma? alebo je lepšie živé hranie? holy Mám rád obojí, ale v tuto chvíli mě zrovna baví živé hraní víc. Velmi mě nabíjí ten pocit, kdy vidíš, že ta hudba se k těm lidem dostává, něco v nich vyvolává a ty si ten, kdo za to může. aké úskalia má, keď hráš live? holy Dřív to byly hlavně nervy a stres. Teď je to spíš strach, že to neuzpívám dostatečně dobře. aký trapas si zažil, keď si mal koncert? holy Přímo trapasy jsem nezažil, spíše šílené zážitky. Jednou si přede mě například stoupnul jeden chlap, co na mě pak začal řvát, ať chcípnu. Mě tohle spíš ale pobavilo. Mám rád nepředví­ datelnost koncertů. Máš radšej menšie kluby alebo veľké akcie? holy Jak kdy. Obojí má své plusy a minusy. Nejsem vyhraněný fanoušek obou prostorů. radšej hetero alebo queer parties? holy Je mi to úplně jedno, dokud jsou to příjemní lidé. Sú queer akcie v niečom špecifické? holy Víc chlapů tančí. Bavia sa lepšie lGBti ľudia alebo hetero? holy Nechce se mi generalizovat. ako vyzerá pražská queer clubová scéna? holy Moc toho tady není, všichni se znají a chodí na stejné akce, do stejných klubů. Ono to na druhou stranu ale není na škodu. PIONEER, Queer Noises a Periscope jsou ale super akce. a mení sa v súčasnosti nejako výrazne? holy Za mě ne, ale já ji popravdě příliš pozorně nesleduji. hral si okrem teplárne už niekedy na Slovensku? holy S Duropu (druhý hudební projekt) jsme už na Slovensku hráli.☺ a čo queer art? vnímaš, že existuje nejaká queer estetika? holy Rozhodně queer art/ estetika existuje, ale pro mě je asi nyní na tak krátkém prostoru příliš těžké ji vymezit. Na to se zep­ tejte spíše Ladislava Zikmunda­Lendera nebo Martina C. Putny. aké máš hudobné plány? holy Na začátku března přijde nový taneční song „LOL“ a v červ­ nu EP „HOLY+“, ze kterého mám již teď velmi dobrý pocit – ten­ tokrát jsem chtěl zkusit dělat hudbu nějak jinak, spolupracovat s různými lidmi, seznámit se s jiným přístupem k elektronické hudbě a vlastně i hudbě jako takové a vzešel z toho velmi (nejen zvukově) různorodý „balíček“. Na jaře pak bude i pár koncertů. a aké máš plány do života? holy Odmaturovat a na podzim ustát první ročník režie na FAMU. Ale zejména v červnu úspěšně odstartovat první ročník festivalu české elektronické hudby Elekce, kterého jsem „šéf“. Zatím je to velká zkušenost, zábava a velmi inspirující práce, která snad přinese i nějaké ovoce. Rozhodně to vypadá zatím na zají­ mavou akci, která kombinuje elektronickou hudbu s divadlem, filmem, ale i dalšími typy umění. Kto ťa miluje? holy Rodina, moje zvířata, kamarádi, průšvihy. a koho miluješ ty? holy Rodinu, moje zvířata, kamarády, hudbu, filmy, Karolínu Světlou, Perfume, KyaryPamyuPamyu a Kylie Minogue. Holy bol na Teplárni v polovici marca. Ak sa chcete pozrieť, ako to na poriadnej Queer party vyzerá, dojdite 11. Mája do Batelieru. Hrať tam bude londýnsky DJ Borja Peña. soundcloud.com/holymusic holyZatím jsem spokojený, nemůžu si na nic stěžovat magazine with a Difference progres 111

Vážené dámy a páni, bratia a sestry! Je načase znovu pootvoriť Pandorinu skrinku a niečo nové sa dozvedieť. Kríže, trstenice a horiace zástavy ponechajte v kúte, predsa len sme kultivovaná spoločnosť. Čo vy vôbec o tých gejoch a lesbičkách viete, ha? Nie je to žiadny špás sa v ich svete správne orientovať. Viete vôbec, kto je kto a či tá baba nie je chalan? A možno ten chalan, čo tak máva rukou pred ksichtom, je dočasne paralyzovaný a má niekde za rohom priateľku? Dúhová komunita sa ešte toľko neukazuje ako v za- hraničí a vy nemáte s ňou až tak veľa príležitostí na zo- známenie. Tento menší exkurz do ich sveta vám hádam odpovie na niektoré nezodpovedané otázky. Započúvajte sa do príjemných melódií v Modrej ustrici, dajte na seba koženú vestičku a vypýtajte si jeden pestrofarebný drink, ideme na vec! P. S.: Nebráňte sa, i tak si vás to nájde! a list homosexual Na začiatok veľmi nenásilné heslo reprezentujúce elitu v teplých vodách. Sú to tí najžiadanejší samci a samice, takže pozor na vec. Stať sa takýmto esom znamená, že sa budú na teba všetci lepiť, budú sa ťa chcieť dotknúť, doma si nájdeš rôzne vyznania. Avšak pozor, milý čitateľ/ ka! Nezabúdaj na to, že aj tu ide o ľudskú bytosť a dôležité sú jej pocity a túžby, nielen praobyčajné zvieracie chúťky. angel Samozrejme, anjelika musíme mať v tomto zozname. Tu však nebudeme pojednávať o žiadnych náboženských modlách. Je to také svieže anjelské mláďa, o ktoré majú väčšinou záujem postarší páni, čo si radi vydržiavajú šťav- naté mäsko. a piece of navy cake My bohužiaľ nemáme žiadne námorníctvo. Ak by to tak bolo, tak minimálne pri brehu Dunaja by ste mohli popis- kovať na krásnych samcov v námorníckych uniformách. Blue boys Námorníctvo nemáme, no čo máme, je polícia. Na tých už popiskovať môžeme. Uniformy sú síce nič moc, ale ak sa v ich radoch (áno, aj v ich radoch) nájdu naši dúhoví bratia, môžete si byť istí, že patria do tejto kategórie. S modrou majú síce najviac dočinenia iba mestskí, ale keď si vo svo- jom voľnom čase dávajú na krk dúhový šál, vedzte, že na farbe už nezáleží. ac-Dc Teraz si isto myslíte, že toto heslo sa týka tvrdých, v koži odetých mužov, rockerov od kosti. Možno. Avšak ide skôr o bisexuálov, ktorí sa stále nevedia rozhodnúť. „Obojakí“ sú takým menším tŕňom v oku u homosexuálov. Dokonca niektorí to majú až tak u seba nastavené, že sa im vyvi- nula istá fóbia a s takýmito BI indivíduami nechcú mať nič spoločné. andro dyke Konečne sme dali možnosť aj ženám, nech poukážu na svoje prezývky. Táto možno prileje trošku oleja do ohňa. Nejde o žiadne robotické ženy, skôr o to, že nie je ani veľ- mi maskulínna ani žensky zaoblená. Baby butch Mláďatká sú často označované ako „baby“. Pri tom slove homo queer nebráňte sa 112 inspire magazine

„butch“ je však dôležité, že v teplejších vodách by malo označovať aj lesbičky, aj gejov. Častejšie však si ho prisvo- jujú baby, pretože chaloši majú svojich prezývok oveľa viac. Problém č. 2 môže byť aj to, že taká mladá baba ešte niekedy ani nemusí vedieť, či je naozaj na baby ale- bo na chalanov. Aby sme však odzbrojili vašu militantnú obranu, povedzme to inak. Baby butch je mladistvá žena, ktorá sa už správa ako životom ostrieľaná žena lesbicky polarizovaná (lesbická polarizácia sa vyskytuje vo veľmi odborných a puritánskych publikáciách, preto si z toho nič nerobte a žite v mieri). Medveď Konečne niečo slovenské, nie? Nevzniklo to u nás, a ak áno, tak o tom všetci zaryto mlčia. Medveďov reprezen- tujú mocní a urastení chlapáci. Urastení niekedy až moc, ale práve preto si hovoria medveď. Zaujímavé na tom je, že nie je medveď ako medveď. Máme tu „ocka“ medveďa, ktorý väčšinou v páre tvorí toho dominantného samca, je starší, má možno sivé vlásky, ale na sile samozrejme ne- upadá. Opakom ocka je „macík“ alebo aj „teddy bear“, kde sú to ešte mladí chlapci alebo muži. Majte však na pamäti, že medveďom nemôže byť hocikto, čo i len tak z rozmaru. Huňatá brada, ochlpatené ramená, chrbát, ruky, sexi ply- šová hruď a tá neodolateľná čiarka smerujúca pod trenky. Medveď Panda je muž ázijských čŕt a taký kožený medveď je chlap, čo rád upozorňuje na svoj fetish ku koži. chapstick lesbian Pamätáte si na časy, keď „sporty spice“ bol pojem? No spojenie športu a ženy v jednom úplne vystihuje všetky predsudky voči lesbičkám. Áno, sú medzi nimi aj športo- vo založené, ale to neznamená, že keď niektorá žena pre- feruje tepláky, musí byť automaticky teplá. Haló! Tiež sa chce cítiť príjemne a uvoľnene. Možno v budúcnosti do- stanú viac priestoru a „chapstick L“, športovkyňa v dúho- vej ríši, čoskoro vybojuje nejednu medailu na olympiáde. Diesel dyke Tvrdšou verziou športovo založenej lesbičky je echt mas- kulínna traktoristka, ktorá sa nehanbí za svoje cítenie. Takto si ju všetci presne predstavujete, keď sa povie, že niekto je lesba. Krátke vlasy, košeľa a pivo do ruky. Holt sú aj také, ale berte ich vážne. Ako už bolo povedané, dôleži- tejšie sú ich city ako fyzická krása. Daddy V homo kultúre je zaujímavé to, že niektoré žensky zne- júce názvy sú viac pre mužov a opak zas pre ženy. Možno aj to zapríčiňuje to, že všetci hneď automaticky považujú každého geja za enormne precitliveného a lesbu zas za vystrihanú, oreťázkovanú s dvomi ježkami pod pazuchou. K tomu tie predsudky o tom, že v páre dakto musí tvoriť chlapa a ženu. Prosím vás, to máte odkiaľ? Postava ocka však v páre i tak zohráva veľmi dôle- žitú úlohu. Ide tu o to, že niekto musí byť dominantnejší, vyrovnanejší, ten, kto je tu tou oporou, kto sa toľko nebojí a podobne. Ocko musí byť aj u chlapcov a dokonca aj u dievčat (kým ste nepočuli, ako sa tak dlhoročné manželky oslovujú „ocko sem a ocko tam“, tak nič nehovorte). Drag queen / Drag king Všetko je naopak a dôkazom toho je aj toto pomenovanie fenoménu prezliekania sa. Kráľovné sú muži, čo sa pre- zliekajú za ženy alebo majú veľmi ženský vzhľad. A ženy sa pre zmenu prezliekajú za mužov, lepia si fúziky alebo si ich dajú narásť, vopchajú si ponožky do gatiek a sú z nich poriadni muži! cockettes Toto je už vyšší level, len pre labužníkov. Predstavte si muža odetého do ženských šiat. Nejde však o žiadnu stáv- ku alebo opileckú hru. Skrátka muž, ženské šaty a niečo naviac. Taký menší bonus. Brada! Flower Kvetinou ani ženu neudrieš. Opovážiš sa svojho mužské- ho miláčika tyranizovať za to, že nedal krém do chlad- ničky alebo že ti spral košieľku od Calvina? „Kvetinky“ sú muži veľmi citliví, ktorí by (vraj) mali reprezentovať ženu vo vzťahu. Víla Vieme, že sa to stalo každému. Stretnúť takého sladké- ho mládenčeka, ktorý až moc vykrúcal tú ručičku. Možno mal aj nalakované nechty a prípadne aj vytrhané obočko. Zženštilé typy máme medzi sebou. Nebráňte sa tomu. gold star Byť A-list homosexuálom je jedna vec, ale byť zlatou tip top hviezdou, to je už úplne iná liga. Takúto hviezdu ne- môže mať hocikto a kto ju už získa, tak získa cenný po- klad. Homosexuál/ ka, čo nikdy neokúsil/ a ovocie od druhého pohlavia. Vy si poviete, že koľká to bieda! Ale čo si povedia naši dúhoví priatelia? lipstick lesbian Je to trošku paradox, keďže také baby asi ani nepoznáte. Ale čo ak tá pekná, čo je vedľa vás, je práve jednou z nich? Len to nerozkrikuje všade naokolo a neomotáva sa dúho- vými farbami. Takéto lesbičky sú veľmi ženské a mnohých to veľmi šokuje. Ale práve tieto fintivé ženičky reprezen- tujú to, že ženy chodia so ženami. Prečo? No lebo sa im prosto ženy páčia a chcú pri sebe poriadnu ženskú. Dúhovým svetom ťa previedol tvoj oddaný Džízas Džigitaleß Za patričné ujmy na duševnom zdraví sa ospravedlňujem! Toto je už vyšší level, len pre labužníkov. Predstavte si muža odetého do ženských šiat. Nejde však o žiadnu stávku alebo opileckú hru. Skrátka muž, ženské šaty a niečo naviac. Taký menší bonus. Brada! 113 magazine with a difference progres

inspire new boysPHOTOGRAPHy JAKUB GULyáS /www.JAKUBGULyAS.coM STyLING MiLAN ŠTeFAN MODELS exiT MM Oblek, košeľa a čiapka H&M Rukavice Giorgio Armani Topánky Zara 114 inspire magazine

115 magazine with a difference progres

inspire 116 inspire magazine

Šiltovka a košeľa New yorker Nohavice H&M Náhrdelník Mango 117 magazine with a difference progres

inspire Čiapka, náhrdelník a trenčkot H&M Nohavice New yorker Topánky Zara 118 inspire magazine

119 magazine with a difference progres

inspire 120 inspire magazine

Tielko a nohavice New yorker Opasok Vivienne westwood Náhrdelník je archív stylistu Sveter H&M 121 magazine with a difference progres

inspire Tielko New yorker Šortky archív stylistu Tenisky converse Náramok Hermés Tričko H&M Septum Givenchy 122 inspire magazine

123 magazine with a difference progres

inspire nylon PHOTOGRAPHy ALeSSio MiGLiARDi /www.ALeSSioMiGLiARDi.coM HAIR STyLING / MAKE-UP SiLViA SADecKA /www.SiLViASADecKA.coM / STyLING MANUeLA MeZZeTTi /www.MANUeLAMeZZeTTi.coM STyLIST ASSISTANT MANUeLA HARVey, ALice ViANeLLo /MODEL MANUeLA /FReeLANceFASHioN 124 inspire magazine

Left Dress Jayne Pierson / Necklace Maria Piana / Bracelet Maria Piana Right Head necklace culietta / Dress christian Blanken / Bracelets Vittorio ceccoli Progres 125 magazine with a difference

inspire Left Cap Haizhen wang / Plexiglass corsage Maria Piana Right Jacket corrie Nielsen / Bracelets Maria Francesca Pepe / Rings Maria Francesca Pepe / Trousers James Hock / Shoes Albano by Sergei Grinko 126 inspire magazine

127 progres magazine with a Difference

inspire Left Mask Maria Francesca Pepe / Rings Vittorio ceccoli / Corset Maria Francesca Pepe / Dress Nino Lettieri Right Neclace top culietta / Plexiglas Bracelets Maria Piana / Hotpants Jayne Pierson 128 inspire magazine

Progres 129 magazine with a difference

inspire Urba nizer Day PHOTOGRAPHy wANDA THe BLow STyLING / HAIR / MAKE-UP PHiL LA NoiRAUDe MODEL MoNiKA L. /M MANAGeMeNT 130 inspire magazine

Progres 131 magazine with a difference

inspire 132 inspire magazine

Progres 133 magazine with a difference

inspire 134 inspire magazine

Progres 135 magazine with a difference

bude niesť pod názvom Progres v čase kdežeizmu. Nech- cem byť nositeľom zlých správ, ale ak ste ešte vo svojom živote nezažili nefalšované postávanie v stojatých vo- dách, ono je to tak trochu ako detské osýpky. Buď to prí- de samo, alebo to nepríde dlhý čas a potom v dvadsaťpäť- ke si vás to nájde aj so svojím prispôsobeným rozmerom. A ak ste ho prežili v zdraví, resp. ho práve prežívate, verte tomu, že v tom nie ste sami. A že nevedieť, čo ďalej, je te- raz celkom bežné a vedieť, kam sa pohnúť, už nejaký ten čas nie je v móde. Kdežeizmus vás zachytí kedykoľvek, nie je preto možné sa naň psychicky pripraviť, alebo mu pre- dísť. Stagnácia má svoje rôzne podoby, preto je jedno, či už tri dni píšete poslednú vetu z dizertačky, alebo vám po- sledný mesiac nenapadlo, čo variť, tak ste to pravidelne zabili chlebom s maslom. Syndróm nepohnutia sa z mies- ta si vás nájde v každej sfére, od pracovného prostredia po vzťahové záležitosti. Je len dobré vedieť, že aj nič má svoj koniec a aj obdobie stand by režimu sa dá prežiť, len treba vedieť ako... Nezaoberajte sa otázkami práve napredujúcich jedincov (alebo tých, ktorí sa tak tvária). Ak sa vás bab- ka ôsmy raz za hodinu spýta, či už konečne máte fraje- ra a po negatívnej odpovedi len nešťastne zalomí rukami, osvedčuje sa staré dobré druhým uchom von. V prípade, že ste v období s názvom životný prelom, nájde sa nie- koľko veselých progresívcov, ktorí vás radi pohostia otáz- kou: „A čo budeš robiť po škole?“ prípadne ešte lepšou obmenou, ktorá poteší nejedného z nás: „A z toho tvoj- ho odboru je aj nejaké uplatnenie?“ Nezamýšľať sa. Ak by sa niekto pred tisíc rokmi náhodne opýtal človeka, ktorý si veselo na priedomí obrusoval štvorec na koleso, či si myslí, že mu to na niečo bude, je jasné, že by to v nejed- nom z nás vyvolalo pochybnosti. Holt v súčasnosti nájde- me kolies habadej, tí šťastnejší aj štyri, ktoré majú vlastný pohon. Neinformujte. Ostatných o veciach, ktoré máte v pláne spraviť, len preto, aby ste navonok vyzerali, že stagnácia sa vás netýka, aj keď opak je pravdou. Obdobie, keď vietor ledva zafúka, je špecifické aj tým, že všemohúci vesmír na vás rád hodí bobek, a to, čo bolo pôvodne v plá- ne, je zrazu v troskách. Potom vám klinec do rakvy zabijú už len otázky v štýle „A nevravela si, že chceš schudnúť?“, alebo „A čo s tým tvojím projektom?“ Ak si svoj kdežeiz- Keď som sa naposledy vybrala von s Rišom na motivačnú debatu pri inšpiračnom pohári vína, po krátkom zhodno- tení situácie sme prišli na to, že sme na nič neprišli. Ri- chard toto obdobie už dávnejšie definoval ako čistý kde- žeizmus a keď máte práve tú česť byť účastníkmi obdobia „kde nič/ kde už“ , ste priamymi svedkami stagnácie, kto- rá sa na vás hrnie z každej strany. Verím tomu, že keď Gabriel Garcia Marquez napísal Lásku v čase cholery a po poslednej strane si veselo pomädlil ruky, ako nám to všet- kým natrel, ešte netušil, že oveľa srdcervúcejší príbeh sa essential Syndróm nepohnutia sa z miesta si vás nájde v každej sfére, od pracovného prostredia po vzťahové záležitosti. Je dobré vedieť, že aj nič má svoj koniec a aj obdobie stand by režimu sa dá prežiť. progres v čase kdežeizmu 136 inspire magazine

mus prečkáte v tichosti, po ňom sa môžete do sýtosti vy- kričať zo svojich životných pokrokov, keď budú existujúce a hmatateľné. Ignorujte udalosti. Nemyslím tým, aby ste sa odre- zali od sveta na polroka a zašli si zameditovať do Himalá- jí, hociv konečnom dôsledku aj to je riešenie. Dôležité je však selektovať informácie, ktoré vám z nehybných mo- čarín veľmi nepomôžu. Zbytočne sa budete opúšťať nad známym, ktorého životné napredovanie spaľuje šošovky aj rohovky, buď sa inšpirujte, alebo to neriešte, pretože sa pristihnete pri tom, ako vami lomcuje bezvýznamnosť. Predýchajte, ak tamtoho nového povýšili skôr ako vás, a aj to, ak na zahraničnú cestu, na ktorú ste už mali zbale- né aj ponožky ladiace s batožinovou súpravou, nakoniec poslali Jana z tretieho. Možno sa mu práve skončilo stag- nujúce obdobie, ktoré čoskoro skončí aj vám. Netlačte na pílu. Toto slovné spojenie vôbec ne- obľubujem, lebo znie prinajmenšom samovražedne, keď vám ho niekto chrstne do tváre a tvári sa pritom ako člo- vek s najlepším pohľadom na vec. Bohužiaľ, na poláma- ných zúbkoch niečo bude, a vo vašom neprogresívnom období skôr stavte na stratégiu liečenia chrípky, ktorá vás opustí pri užívaní liekov za sedem dní a pri neužívaní ni- čoho za týždeň. Pokúšať sa silou-mocou niekam pohnúť je síce vec úctyhodná, no niekedy vám to pomôže zhruba tak, ako keď sa pozriete piaty raz po sebe do chladničky, či sa situácia za posledných desať minút nezmenila. Ob- dobie nehybnosti neprišlo len tak náhodne, zrejme so se- bou prinieslo čas na premýšľanie, ktorý neskôr ako riaditeľ konglomerácie svetového charakteru už mať nebudete. Pravda je taká, že na stagnáciu ešte nikto nikdy nezomrel, aj keď ako názov zákernej exotickej choroby to vôbec nie je zlé. Našťastie, ani história nepustí, takže ak si naši kolegovia z predchádzajúcej éry aj zastagnova- li pri love mamuta, zrejme i toto obdobie prešlo, keďže teraz lovíme jedine chladené kurčatá v hypermarketoch. A pamätáte sa, keď ste v ruke držali tritri desinu, pyšne ste ukazovali svoj skill v hadíkovi všetkým známym i ná- hodne okoloidúcim, a mysleli ste si, že progres sa nená- vratne zastavil? Že technika je na svojom top vrchole, že ste pánom situácie a že už nič lepšie nepríde? (Váš ajfón päť sa práve zľahka pousmial). Dobrá správa teda je, že ani kdežeizmus netrvá večne. Že do nehybných vôd vám čoskoro odklonia masívne rameno a bezvetrie sa zmení na tajfún. A dovtedy si postagnujte, postojte, odfúknite, zahibernujte. Text Vlaďka Makovniková Všetci, aj tí. čo tomu rozhodne nevenovali svoje myšlienky, sme si ráno 22. decembra 2012 vydýchli, keď sme sa zobudili na tom istom mieste a s tými istými povinnosťami ako dote- raz. okej, takže svet sa neskončil. To je fajn. /? okolo dátumu 21. 12. i celého nasledujúceho roka 2013 však toho bolo povedané viac. Väčšina ľudí už určite v súvislosti s týmto rokom počula o nejednej evolučnej alebo konšpiračnej teórii, či nejednom proroctve, ktoré nás má pri- praviť na to, čo nás ako ľudstvo čaká v nasledujúcej... dekáde, storočí a až na veky vekov. ostáva už len vybrať si z nasledujúcej skromnej prehliad- kytensprávnymodelaprispôsobiťmusvojemyslenieakonanie. Nech sa páči. Teória č. 1 Prechod do piatej dimenzie V skratke: ide tu o prechod nášho vedomia z dimenzie štvrtej, ktorá by sa dala charakterizovať ako „zákon zrkadla“ – všetko, čo sa nám stane, je iba odrazom našich myšlienok a toho, v čo veríme (inými slovami je to uvedomenie si, že za našu zlú ži- votnú situáciu nie je zodpovedný Fico, ani hospodárska kríza, ani Hollywood Film enterprises, inc., ani nikto iný okrem nás samých), do dimenzie piatej, ktorá však nie je prístupná len tak pre každého a vstup do nej je výsledkom dlhodobého šliapania do kopca na duchovnej ceste. V piatej dimenzii už neexistuje žiadne „potom“, „zajtra“ alebo „neskôr, baby“. Čas nie je taký, ako ho poznáme dnes. Nemá význam, pretože všetky naše myšlienky sa nám okamži- te zjavujú pred očami. Preto je dôležité, aby sa do tohto „štá- dia“ nedostal nikto negatívne naladený. Teória č. 2 Časová vlna Definícia z ezoterickej webstránky, citujem: Určite ste si vši- mli, že už teraz je čas akoby zrýchlený… všetko sa urýchľuje a je čím ďalej väčší chaos. Je to spôsobené práve urýchľova- ním časovej vlny, až dôjde do „bodu nula”, od ktorého sa po- tom odrazí a stane sa niečo nečakané… Tento bod nula sa datuje do roku 2012. Vychádza zo starodávneho čínskeho textu i – ching, ktorý je spojením geo- metrie a veštenia a popisuje „abstraktno“ pomocou matema- tických výpočtov. Nepodarilo sa mi nájsť zhodné názory v tom, ako bude ten veľkolepý moment vyzerať, ani čo prinesie, ale zaiste môžeme dúfať v spravodlivosť, rovnováhu a čistejšie ži- votné prostredie. Teória č. 3 teória dutej Zeme Teória dutej Zeme je dávnoveká ezoterická teória, ktorá sa opiera o skutočnosť, že hlboko v našej Zemi žije veľmi vyspe- lá civilizácia, ktorá nás predstihuje o tisíce rokov. Možno An- tlantída. Podrobnejšie je opísaná v záznamoch od Herodota aj od tibetských lámov, ktorí toto „kráľovstvo“ pomenovali Šam- bala. o tejto teórii sa počas histórie zmienil aj Platón a Ale- xander Veľký, verili jej viaceré indiánske kmene, mnohí báda- telia a vedci po celom svete. Spomína sa v diele Mahábhárata, slúžila ako námet pre viaceré knihy (napr. Verneho „cesta do stredu Zeme“), Hitler na nej údajne postavil svoju teóriu o nad- radenosti árijskej rasy. V minulom storočí bola financovaná ne- jedna výprava s cieľom objaviť tento podzemný svet. Ak som sa dočítala správne, nikto sa z nej zatiaľ nevrátil. Teória č. 4 svet gombička Žijeme len raz /práve tu a práve teraz/, carpe Diem alebo „čo dávajú dnes v kine?“. Text Noemi Chápay 2013 Evolúcia sa neskončila Progres 137 magazine with a difference

Dušan Vančo ex_FM, Foolk, kamoš Martina Jakubca Ktorý pokrok ide podľa teba opačným smerom? “Vzhůru dolů!” Nadšené zbližovanie vzdialeností a citov texto- vou komunikáciou cez smartfóny. Zdieľame si nepodstatnos- ti blikajúcimi messengermi všetkých farieb a druhov. Sám sa z toho liečim. Sex s ex... Krok vedľa. Gradácia? Degradácia? Stagnovanie? Som za zlatú strednú cestu, nie rýchlo, ale radšej tvrdohlavo. „Budoucnost patří aluminiu.“ Jára D. cimrman Predpovedám zánik fejsbúku. Toto keby babka vedela... Že Martin Jakubec bol môj spolužiak na výške a ja som v ňom nezbadal potenciál. I keď je pravda, že v tom čase bol iba osob- ným priateľom Larryho Hagmana a jeho hviezda nežiarila tak sil- no. To teraz vážne. Ivan Kasaj master of provocation bureau, illustrator, džentlmensky záhadne oblečený chlap Ktorý pokrok ide podľa teba opačným smerom? Spoločensko-ekonomický – v situácii vyspelej spoločnosti, ktorá dokáže efektívne a rýchlo produkovať, sú ľudia nútení pracovať stále viac a majú stále menej voľného času. Tomuto stále nedo- kážem porozumieť. Sex s ex... Nie, ďakujem. Gradácia? Degradácia? Stagnovanie? Gradácia v deji, degradácia neschopných a stagnovanie jedine v stave blaženosti. Hmmm, ťažká utópia. „Budoucnost patří aluminiu.“ Jára D. cimrman Za normálu by som povedal, že budúcnosť patrí šikovným, ale po mnohých skúsenostiach už som veľký a viem, že budúcnosť patrí konexiám bez ohľadu na vhodnosť. Trochu pesimistické, ale pravdivé. Toto keby babka vedela... Nikdy sa nezmierila s mojim potetovaným hrudníkom. Tomáš Halász pán Fotograf Ktorý pokrok ide podľa teba opačným smerom? GMO, Geneticky modifikované organizmy. Pri dnešných vedo- mostiach o poľnohospodárstve vieme prírodu využiť pre naše dobro aj bez toho, aby sme do nej vypúšťali neoverené a nebez- pečné organizmy. Ale na GMO sa dá dobre zarobiť a geekovia to majú radi. Sex s ex... Ako u koho, ako s kým. Každého voľba. Gradácia? Degradácia? Stagnovanie? Všetko lepšie ako stagnácia. Stagnácia je smrť invenčnosti. Gra- dácia aj degradácia vyvolávajú zmenu. Život je zmena. „Budoucnost patří aluminiu.“ Jára D. cimrman Crowdsourcingu, crowdfundingu, ale aj ľuďom, ktorí vedia inšpi- rovať ten crowd. Toto keby babka vedela... Neschválila mi bývanie v chatrči v Afrike alebo couchsurfing v Thajsku, ale keď už sa to stalo, tešila sa, že som si užil život. Takže to, čo by som naozaj nepovedal babke, radšej nepoviem ani vám.☺ Rafo grafický dizajnér, DJ a zakladateľ značky POPULAR Ktorý pokrok ide podľa teba opačným smerom? Nič nejde opačným smerom, všetko ide tak, ako má... Z nejakého dôvodu (?). Tak napríklad samot- ný človek: má najsilnejší ukazovák, vie písať palcom, vieme sa zabaviť s mobilom, skoro každý vie fotografovať a keď nás nudia kamoši na pive... A vôbec, máme oveľa viac kamarátov (ja napríklad 934), zabavíme sa aj bez nich (ak je wifi). Škoda, že sa rovnakým tempom nevyvíja ľudskosť, spolu- patričnosť a empatia. To sa práve kurví. Sex s ex... Mne sa to veľakrát nepodarilo a to som nostalgický typ po otcovi. Je to ako otvoriť si album so sta- rými fotkami. Pozrieš si ho s chuťou, prelistuješ, ale... Vieš, že ho musíš zavrieť. Nikdy nehovor nikdy a jeden zo sto prípadov sa končí návratom a láskou na celý život. Ľudia robia chyby. Gradácia? Degradácia? Stagnovanie? Keď to zoberiem na svoju prácu, tak v rámci grafického dizajnu je začiatok projektu vždy stagno- vanie, dotiahnutie projektu a osobné uspokojenie je gradácia a keď dostanem zaplatené o tri me- siace, je to degradácia. Pri hudbe je gradácia v piatok večer za gramofónmi v NuSpirite, začiatok degradácie sa začína hneď po hraní (trvá podľa výdrže) a nedeľa a pondelok je obdobie stagnácie. Čiže jemne zmenené poradie. „Budoucnost patří aluminiu.“ Jára D. cimrman Všetci, čo myslíme ľavou stranou mozgu, sme za vodou, bude nám patriť toto storočie (čítal som to v knihe!). Jediné tvoriví a inovatívni ľudia vedia naozaj vyviesť ľudstvo z tohto prešľapovania na mieste v rámci systému, v ktorom žijeme. Pohár sa naplnil, všetci to cítime. Toto keby babka vedela... Vraveli ste, že to majú byť stručné odpovede... je toho veľa, ale všetko bolo s dobrým úmyslom. Pa- mätám si ale, že som raz šikovne vyhodil obed. Doteraz si to neviem odpustiť. Nehovoriac o vrecko- vom na cigarety!!! Čo ti poviem, v puberte som bol rebel. Jerguš Holéczy Nike Brand Manager, Slovakia Ktorý pokrok ide podľa teba opačným smerom? Mám pocit, že všetko to, čo nám technika a nové technológie v dnešnej dobe ponúkajú, nám niečo dáva aj berie. Na jednej strane zdieľame s Xy priateľmi na fb kde sme a čo robíme, či ako pri tom vyzeráme, na druhej strane nie sme schopní si nájsť si adekvátny čas na kamarátov či rodinu. Je to zrejme v nás, aby sme si tieto hranice dokázali ustrážiť a z toho čo nám napríklad iPhone ponúka si zobrali len tie dobré veci a venovali sa ľuďom okolo seba a nie telefónu. Popravde ja osobne s týmto trochu “bojujem”, ale zlepšuje sa to.☺ Sex s ex... Whahahahahahahaha... Gradácia? Degradácia? Stagnovanie? Z každého trošku. Niekedy sa hodí jedno a inokedy zas druhé. Všetko nás však môže posúvať. Mys- lím si, že keď sa robia veci s radosťou a s chuťou, vždy to pôjde dopredu. Nech je to čokoľvek. Či je to v osobnom živote alebo v práci. Ja napríklad veľmi rád behám. Sú dni keď to ide ľahko. Potom sú dni, kedy sa pri tom viac natrápim. Je to degradácia? Nie, lebo na druhý deň idem znova behať a zistím, čo všetko som v tom tréningu, ktorý mi nešiel tak ľahko získal. Beh ma naučil, že do kaž- dého kilometra treba ísť s rešpektom a pokorou. Beh mi vždy všetko spočíta. Je len na mne, či to počítanie bude príjemné, alebo nie. Tak je to aj v živote. „Budoucnost patří aluminiu.“ Jára D. cimrman Budúcnosť patrí ľuďom, ktorí poznajú sami seba. Toto keby babka vedela... Tetovania. Napríklad bežeckú tenisku na ruke jej veľmi neukazujem☺ (super, že som to sem dal, lebo si toto bude určite chcieť prečítať. Hehe.) reality people 138 inspire magazine

139

140