Inspire 03/2011

vydanie #03/2011 lifestyle / fashion / design / people / culture No 61 jeseň I S S N 1 3 3 6 - 8 2 4 9 I S S N 1 3 3 6 - 8 2 4 9 I S S N 1 3 3 6 - 8 2 4 9 I S S N 1 3 3 6 - 8 2 4 9 I S S N 1 3 3 6 - 8 2 4 9 I S S N 1 3 3 6 - 8 2 4 9 art issue cover photography Pieta with Courtney Love copyright david LachapeLLe courtesy Fred torres coLLaborations www.inspire-magazine.sk 3,20 € / 96 Čk

2

3

InspIre magazIne wIth a dIfference #03/2011 vydanie N° 61 štvrťročník cena po zľave 3,20 € / 96 Kč Kreatívny rIadIteľ / creatIve dIrector Peter Godányi ŠéfredaKtorKa / edItor In chIef Veronika Bauchová bauchova@4ma.sk redaKcIa / edItors Linda Drabova, Katarína Drápalová, Lucia Gavulová, Erika Grendelová, Jano Hromada, Mária Modrovich, Michal Pastier, Peter Tvrdý prIspIevatelIa / contrIbutors Boba Baluchová, Ivana Laila Drobná, Ľubica Drangová, Elban, Nina Gašparíková, Miloš Harajda, Simona Janišová, Andrej Kratochvíl, Nina Koštová, Zuzu Lobotková, Silvia Macejová, Vlaďka Makovniková, Diana Mašlejová, Michaela Masarovičová, Katarína Michalková, Miloš Ogurčák, Nadežda Petková, Punctumateliér, Renáta Ryníková, Monika Sládková, Tina Slovinská, Alexandra Úžiková, Zuzana Zimmermannová, Udo Zuckernbach foto a IlustrácIe / photo and IllustratIon Boba Baluchová, Lenka Bokesová, Robert Čičvák, Ľuboš Dait, Roberta Dolinská, Ľubica Drangová, Robbie Fimmano, Martin Fridner, Jakub Gulyás, Erika Grendelová, Kelly Greene, Jakub Hněvkovský, Šymon Kliman, Nikoleta Kováčová, Dalibor Krupka, David LaChapelle, Silvia Macejová, Martina Mlčúchová, Marika Tonbogirl Majorová, Martin Machaj, Palo Markovič, Matate, Boris Németh, Dita Pepe, Matúš Rendek, Peter Spurný, Tina Slovinská, Thomas Schweigert, Mikuláš Štec, Matej Toman, Alexandra Úžiková, Filip Vančo, Lukáš Zorád grafIK / graphIc desIgner Ľudovít Neupauer gazebocreative.com KoreKtorKa / sub-edItor Mgr. Ľuba Kukučková Redakcia nezodpovedá za obsah inzerátov. Preberanie materiálov je možné len s písomným povolením vydavateľa. Jednotlivé články vyjadrujú názory autorov a nemusia byť vždy totožné so stanoviskom vydavateľstva a redakcie. Vopred nevyžiadané príspevky redakcia nevracia. Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty. Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a. s., Stredisko predplatného tlače, Námestie Slobody 27, 810 05, Bratislava 15, zahranicna.tlac@slposta.sk. InzercIa / advertIsIng Ing. Jana Zrubcová Mob.: 0905 809 603 Tel.: +421 2 52 92 32 22 zrubcova@4ma.sk adresa redaKcIe / offIce address Inspire magazine Obchodná 22/A 811 06 Bratislava office@4ma.sk www.inspire-magazine.sk adresa vydavateľa / publIshIng address 4MA.MEDIA, s. r. o. Obchodná 22/A 811 05 Bratislava tlač / prInted by Neografia, a. s., Martin dIstrIbúcIa / dIstrIbutIon MEDIAPRINT-KAPA Pressegrosso, a. s. Súkromní distribútori a obchodní partneri InspIre je pre vás už aj vo vzduchu Sme vysoko, sme naozaj všade aj vďaka Sirocco aviation regIstrácIa / regIstratIon MKSR EV 1641/08 ISSN 1336-8249 tematická skupina A11 vo vydavateľstve ďalej vychádza Pg  2011 © MA.MEDIA, s. r. o.

BRATISLAVA: Nike Eurovea, NC Eurovea, Nike Avion, Avion shopping park, BANSKÁ BYSTRICA: Nike Banská Bystrica, Europa SC, TRENČÍN: Nike Trenčín, NC Laugaricio, ŽILINA: Nike Žilina, Aupark, NITRA: Nike Nitra, SC Mlyny

Vitajte na stránkach jesenného Inspire magazine s porado- vým číslom 61. Keď sme v minulom čísle oslavovali, veľmi citlivo, naše výročné 60. číslo, nečakali sme, že aj ďalšie číslo bude oslavné. Keďže nie sme úplní odľudi, oslavujeme inú svetoznámu osobnosť. Davida LaChapella. To je taký americký fotograf, ktorý nafotil všetky tie fotky, na ktoré kukáte s otvorenými ústami a otázkou na perách „WTF?“ Ale akože v dobrom! Že kukáte jak puk na fotku a neviete, čo si o tom celom myslieť. Vidíte veľa farieb, niekoľko posolstiev a nechápete, že vôbec niekomu napadlo odfotiť čosi také. A napadlo! Tvorbe LaChapella sme sa pár dní veľmi intenzívne venovali aj my v redakcii, preto ho už teraz familiárne voláme David. Sme zvedaví, či aj my tak zapadneme do jeho pracovného života. Asi hej. Asi aj my sme zanechali stopu na jeho umeleckej duši. Pretože David (všimnite si, že mu bez hanby tykáme!) je umelec par excellence. A preto o ňom píšeme, preto máme v časopise jeho fotky a práve preto máme jeho titulku! Fotka na titulke sa volá Pieta a je to obálka Daveovej (už ho voláme Dave!) knihy Heaven to Hell. Courtney Love vyzerá ako Panna Mária a dvojník Kurta Cobaina zase ako eDITorIAL UMeníM K SVeTLej bUDúCnoSTI! ježiš Kristus. Snímka symbolicky prepája svet pop kultúry s náboženstvom a dokazuje nám aktuálnosť biblických svedectiev aj v našej dobe a vrhá nové svetlo na jednu z najslávnejších reprezentácií smrti a súcitu – Michelan- gelovu Pietu. A s Kurtom ešte jedno prepojenie. Modriny a krvácajúce stigmy na jeho rukách sú analógiou nábožen- skej extázy a stavu, ktorý generujú narkotiká. A my sme vygenerovali niekoľko zásadných, nie- len poučkových, strán o Daveovi. Porozprávali sme sa s kurátorom výstavy, so šéfom galérie, v ktorej výstava bude a so samotným Davidom sa porozprával Milosh Harajda. na najbližších stranách sa teda dozviete všetko, čo ste o Davidovi nevedeli a báli ste sa opýtať. My sme sa nebáli. My sa totiž nebojíme ničoho! Ani Davea. Sme zvedaví, či si aj nás odfotí. Lebo šak aj my s Vedúcim a jelenčekom sme celkom krásne umelecké dielo. Veď sa len kuknite na tú moju fotku! ja s ušami, jelenček s parohmi a Vedúci, ktorého nikdy nikto nevidel. Pamätáte sa na seriál „Kutil Tim“? Aj oni mali takého suseda, ktorému nikdy nikto nevidel tvár. Tak to je náš Vedúci. Ale nenosí také klobúčiky. A ja vlastne tiež väčšinou nenosím také uši. Vidíte Veľa farieb, niekoľko posolstieV a nechápete, že Vôbec niekomu napadlo odfotiť čosi také ďALšIe oSLAVné čISLo S PorADíM 61 nejaká moc múdra... Pg  Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNeeditorial tExt vEronIkA bAuchová foto PEtEr sPurný

BRATISLAVA: Nike Eurovea, NC Eurovea, Nike Avion, Avion shopping park, BANSKÁ BYSTRICA: Nike Banská Bystrica, Europa SC, TRENČÍN: Nike Trenčín, NC Laugaricio, ŽILINA: Nike Žilina, Aupark, NITRA: Nike Nitra, SC Mlyny

ego_fm ráno na efemku V čom si umelec? V tom, ako odpovedať na otázku tak, aby bystrého pýtajúceho sa potešila kvalita odpovede. kedy si si povedal: „tak toto je umenie“? Dostal som k narodeninám podpísanú fotografiu roisin Murphy. Povedal som si, že takto dobre vybrať dar je umenie. ja to tak neviem. A žijem hudbou, takže si „to je umenie“ hovorím pomerne často. Dnes ráno sme hrali na rádiu_FM When Saints Go Machine, tak vtedy. Alebo keď sme hrali bowieho. A aj v Košiciach na koncerte efterklang, lebo to „uměli“. Páči sa mi, keď ma nejaké dielo úplne odhalí, keď trebárs pieseň ukradne moje pocity. Mám tiež rád, keď umenie vzniká priamo predo mnou, keď hrá kapela, keď dizajnérka tlačí vzor na látku a podobne. A ak je pravda, čo si myslel Freud, že umenie je úniková aktivita, ktorá nahradzuje pravé ukojenie pohlavného pudu, tak potom želám umelcom veľa chvíľ samoty. urobil si niekedy niečo vyslovene neVkusné? Isto. Svedčí o tom aj odpoveď na prvú otázku. Ak som netrafil do vášho vkusu. nepochopené umenie? Som úplne umeniu otvorený, nie všetko sa mi páči, ale chápem všetko. Prekáža mi jedine umenie, v ktorom sa používa krv a vnútornosti, na to sa mi nepozerá dobre. ktorý kus ti chýba do zbierky? roisin Murphy v skrini (som teraz do nej, aj kvôli tomu darčeku). Sem tam ju vytiahnuť a oprášiť. od prachu. A nechať spievať v obývačke. Ale to už nepôjde, už má dcérku, už by sa v skrini tlačili. Tak potom to môže byť aj Stojaci nahý muž. Ten od Picassa. V banke. sú umelci vôbec ľudia? Sú divní a to je paráda, ale sú to ľudia. Musia byť. najmä keď sa bojuje o paušálne náklady v daňovom priznaní. A sú to silní ľudia, lebo je to posledná vec, na ktorú by chceli myslieť. umelci sú zvláštna „sorta“ ľudí. niektorých by sme možno už ani nenazývali ľuďmi. ale aj pre umelcov slniečko svieti, aj oni platia dane, tak sú hádam aj ľuďmi. preto sme sa na umelcov, umenie a všetko tak naokolo opýtali tých, čo s umelcami prichádzajú denne do kontaktu. V práci, doma alebo aj sami so sebou. pretože vychádzať s umelcami je tiež umenie! reALITy CHeCK kristína hercegoVá režisérka V čom si umelec? Vo varení. štipka reality, štipka fantázie, dokoreniť iróniou a humorom, premiešať a nechať povariť. Podľa potreby môžeme nechať aj zapiecť. kedy si si povedala: „tak toto je umenie“? Každý večer, keď sa pozerám na oblohu. Ale aj keď prechádzam rukou po starej soche, nábytku, či sedím v kostole a ticho hľadím na iluzívne barokové fresky, keď sme počúvali na plné pecky operu na otvorenej terase u kamaráta a pozerali na nočnú oblohu, keď pozerám na umelecké dielo, cítim dotyk minulosti a predstavujem si umelca, ktorý to vytvoril... keď si pozriem dobrý film a ten pocit z neho mi ešte dlho zostáva, keď sa smejem so svojimi priateľmi. je toho veľa. Svet je v podstate krásne miesto, keď sa naň pozeráme z tejto stránky. urobila si niekedy niečo vyslovene neVkusné? Kúpila som si popcorn a colu na filmovom festivale a vkročila som s tým do kinosály. Sŕkala som ako o život. nepochopené umenie? V mojej krabici s názvom „to nevymyslíš“ je toho viac. Fascinuje ma, čo všetko sú ľudia schopní kupovať a navyše si to ešte aj nainštalovať do bytu a pozerať sa na to. Považujem to za istú formu masochizmu. naposledy ma očarili rôzne figúrky a iné predmety, vyrábané z mušlí, bola tam aj lampička Panenky Márie v mušľovej jaskynke... úžasné... a viem si predstaviť, že to niekto spočiatku aj myslel vážne. Len prosto nevydalo. ktorý kus ti chýba do zbierky? Masterpiece. sú umelci vôbec ľudia? My určite sme, ale neviem sa zaručiť za tých ostatných jedincov na tejto planéte. uršula žúži hlavná koordinátorka blaf-u V čom si umelec? V každodennom objavovaní a zlepšovaní „umenia vedieť žiť“. To málo nového, čo každý vyťaží zo života, je veľmi drahé a predstavuje jediné dedičstvo, ktoré po ňom ostane. A to je podstata akéhokoľvek umenia. kedy si si povedala: „tak toto je umenie“? Za umenie považujem všetko, čo dokáže pohnúť mojím stavom mysle a duše. Keď človeku vybehnú slzy dojatia a ostane úplne bez slov. Pre mňa aj šaty dokážu byť zážitkom a citovou potrebou. Každý vysoký stupeň schopnosti s čistým úmyslom vyjadriť skutočnosť alebo krásu. urobila si niekedy niečo vyslovene neVkusné? Urobila, ale viac k tomu určite nepoviem. Ale ak má byť účelom otázky odpoveď, či delím veci na vkusné a nevkusné, tak áno. rada esteticky rozdeľujem, čo je pre mňa prijateľné a čo nie. nepochopené umenie? Ľudia, ktorí majú vzťah k umeniu, sa delia na tých, ktorí ho majú radi, a na tých, ktorí ním chcú byť šokovaní. Všetci sú vo svojej podstate šťastní, preto v tomto nemám potrebu nikoho súdiť. existuje ešte tretia kategória ľudí, ktorí majú oči, ale napriek tomu nimi nevedia „vidieť“. Tí pri umení nemajú čo robiť, pretože to buď naozaj nevedia, alebo im zaujatosť odňala zmysel pre súdnosť. ktorý kus ti chýba do zbierky? Chýba mi čokoľvek, čo si dnes kúpim s pocitom, že bez toho nedokážem žiť. sú umelci vôbec ľudia? Poznám jedného hudobného umelca-romantika, ktorý na prvom rande svojej budúcej manželke kúpil ružu. Pri dosť dlhom čakaní na svoju lásku na Mierku v návale strachu, že by ruža mohla zvädnúť, obcucával jej koniec, kým pri odovzdaní nevysvitlo, že ruža je umelá a on to nepostrehol. Žijú v šťastnom manželstve už 17rokov. matej „riaditeľ zemegule“ toman fotograf V čom si umelec? Umelec? ja? ja som skôr dizajnér a fotograf, (aspoň to o mne tvrdia). no v prvom rade som hlavne riaditeľ zemegule! kedy si si povedal: „tak toto je umenie“? naposledy dnes, v jednom antikvariáte. ešte si to zvyk- nem hovoriť, keď jedlo dobre vyzerá, ale chutí odporne. Prípadne, keď niekto dokáže z hovna upliesť pekný bič! Prípadne akákoľvek voľná tvorba od mnou obľúbených fototragédov. urobil si niekedy niečo vyslovene neVkusné? jednoznačne failytorial do predošlého čísla Inspajru, a vlastne všetko je pre mňa fail! Po prvej sekunde sa mi už nič nepáči a musím to prerobiť. nepochopené umenie? nemám veľmi rád umenie typu fľak v strede desaťmetro- vého kanvasu s názvom život. Takéto diela fakt nežeriem a obdivujem ľudí, čo to vedia obkecať a predať. Mal by som sa to konečne naučiť tiež. ktorý kus ti chýba do zbierky? Som komerčný rebel s konverzami, rejbenmi a mekbu- kom, takže ak zbierku, tak nejaký komerčný originál od uja banksyho by isto potešil! obdivujem ho vďaka tomu marketingu a buzzu, čo okolo seba dokázal spraviť! sú umelci vôbec ľudia? Podľa mňa nie, nemám ich rád, tie drogy im fakt škodia... Vychádzať s umelcami je tiež umenie Pg  Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNereality check

My váM, vy náM AlohA InspIre, zastavím sa v jednom jedinom zvolenskom stánku po pravidelnú a kvalitnú dávku čítania, kde teta predavačka ako jediná v celom okrese vie, o aký časopis to mám záujem a neponúka mi časopis Inspirace pre ajťákov, alebo porno :D a opäť sa teším! Tak ako sa teším z _FMka, tak sa teším aj z Inspire. V aktuálnom čísle sú výborné témy, príspevky, fotky, úplne najviac sú Partizáni. O tomto projekte som počula resp. čítala prvý krát a veľmi fandím tomu chalaniskovi! Iba toľko som chcela a samozrejme prajem vám veľa šťastia, zdaru, pohody a čo najviac inšpirácie ;) PS: ja by som si vás už aj rada predplatila, ale nijaký formulár som v mojom výtlačku nenašla... Mahalo :) Monika od dr John Tugwell Ja som doktor John Tugwell z Harlsden, North West London, tu v Anglicku. Pracujem s UBS Investment Bank. Píšem vám z mojej kancelárie, ktorá bude mat obrovský prínos pre nás oboch. V mojom oddelení, je vedúci problémové dlhy výskumu, som zistil, opustené sumu vo výške £15, 400.000.00 (Pätnást miliónov štyristotisíc Velká britská libra) v úcte, ktorý patrí pánovi, Stephen Richard, polskej obchodnej muža, ktorý zomrel v rieke Temži spolu s jeho rodiny v clne nehody, zatial co na piknik s rodinou. Volba Vás kontaktovat sa vzbudila z geografickej povahy, kde žijete, obzvlášt vzhladom na citlivost transakcie a dôvernost tu. Teraz náš bankový bolo cakanie na niektorý z príbuzných príde-až k tvrdeniu, ale nikto nemá robit. Ja osobne som bol neúspešný pri rozmiestnovaní príbuzným, pretože som pokracoval v kancelárii, mám usilovat o váš súhlas k vám ako další príbuzný / Bude príjemca na zosnulého tak, že výtažok z tohto úctu ocenený na (pätnást miliónov štyristotisíc Velká britská libra ) môže byt vyplatená na vás. To bude vyplatená, alebo zdielaná v týchto percent, 60% pre mna a 40% na vás. Mám zabezpecené všetky potrebné právne dokumenty, ktoré môžu byt použité pre zálohovanie toto tvrdenie sme tvorby. Všetko, co potrebujete, je vyplnit vaše mená na dokumenty a legalizovat to na súde dokázat, ste tu ako oprávnený príjemca. Všetky Žiadam teraz je vaša úprimná Co-operácie, dôvernosti a Trust umožnit nás vidiet túto transakciu prostredníctvom. Ja vám zarucit, že to bude popravený za legitímnu usporiadanie, ktoré bude chránit vás z akéhokolvek porušenia zákona. Uvedte, prosím, mi nasledujúce: ak máme pár dní spustíme ju prejst. To je velmi URGENT PROSÍM. 1. Celé meno 2. Vaše mobilné telefónne císlo 3. Vaša adresa bydliska 4. Váš vek Táto informácia mi umožní nahrat dáta na náš bankový databázy premietnut do bankového systému siete, ktoré ste vymenoval další príbuzný / bude príjemcom tohto fondu, a ja vás o tom, ako otvorit komunikáciu s bankou a urobit nároky na dalšie prevod penazí na váš bankový úcet vo vašej krajine, prosím, na vedomie, že máme pár dní na vykonanie tejto dohody, Vaše vecné a rýchlej reakcie bude vysoko ocenil. S pozdravom, Dr.John Tugwell. Súkromné císlo: +447024065674 Súkromné Email: drjohntwell@hotmail.co.uk JAmes ForresT Global Head of Equities Research UBS Investment Bank London 1 Finsburyf Avenue London EC2M 2PP Private Tell: +44 792 444 984 Mфj drahэ priatel, Volбm sa James Forrest, z UBS Investment Bank Globбlny riaditel vэskumu akciн v Londэne v Anglicku. Rozhodol som sa hladat dфvernй spoluprбcu s Vami pri realizбcii rieљenн tu opнsanй, za to ako pre naљe vzбjomnej vэhodnosti a dъfame, ћe budete mat to prнsne tajnй vzhladom na charakter transakcie.V priebehu naљej banky rocnэ audit, som zistil, nevyzdvihnutй / opustenй fondov, celkovэ sъcet 15.000,000.00 GBP (pдtnбst miliуnov britskэch libier љterlingov) v ъcte, ktorэ patrн k jednйmu z naљich zahranicnэch zбkaznнkov (neskorэ Mr.Stephen Richard) American, ktorэ bohuћial priљiel o ћivot a rodinu v Spojenэch rokov leteckэch liniek 93, ktorэ sa zrъtil v juhozбpadnej Pensylvбnii v septembri 11, 2001. Teraz nбљ bankovэ bolo cakanie na niektorэ prнbuznэch prнde-aћ k tvrdeniu, ale nikto neurobil. Osobne som bol neъspeљnэ pri rozmiestnovanн niektorй z prнbuznэch po dobu 4 rokov. Ъprimne usilovat o vбљ sъhlas k vбm ako dalљн prнbuznэ / Bude prнjemcu na zosnulйho tak, ћe vэtaћok z tohto ъctu ocenenэ na {GBP 15 miliуnov libier Britskб libra} byt vyplatenб na vбs, ktorй budeme zdielat v tэchto percent pomer 60% pre mna a 40% na vбs. Ja si vбs kvфli geografickej polohy svojej krajiny a svoju adresu z firiem v Londэne obchodnej komory. Vљetko, co som od vбs vyћaduje, je vaљa ъprimnej spoluprбce, dфvery a maximбlnu utajenie, aby nбm tъto transakciu uskutocnit ъspeљne. Uistujem vбs, ћe tбto transakcia bude vykonanб za legitнmnu usporiadanie, ktorй bude chrбnit vбs z akйhokolvek poruљenia zбkona, ako v krajine, a tu v Londэne potom, co fond je prevedenэ na vбљ bankovэ ъcet. Na vaљom zvбћenн a prijatie tejto ponuky, prosнm, okamћite pristъpit a poslat mi nasledujъce informбcie. -Vaљe celй meno, -Vaљa kontaktnб adresa, -Vaљa priama cнsla mobilnйho telefуnu, -Vбљ vek, Tieto informбcie umoћnia mi nahrat dбta na nбљ bankovэ databбzy premietnut do bankovйho systйmu, siete, ktorй ste vymenoval najbliћљнm prнbuznэm / bude prнjemcom tohto fondu a ja vбs o tom, ako otvorit komunikбciu s bankou a vykonбvat dalљie nбroky na prevod prostriedkov na vбs. Vezmite prosнm na vedomie, ћe sme niekolko dnн vykonбvat tъto dohodu, na pockanie za Vaљu rэchlu reakciu cez mфj osobnэ e-mail: mrjforrest@hotmail.co.uk, budem velmi ocenujъ. Podakoval vбm vopred za vaљu rэchlu odpoved. S pozdravom, James Forrest Global Head of Equities Research UBS Investment Bank London Finsburyf Avenue London EC2M 2pp Private Tell: + 44 792 444 984 Dominika nás zobrala na výlet do Paríža! Pg  magaziNe with a differeNce ohlasyvydaNie #03/2011

vydanie #03/2011 lifestyle / fashion / design / people / culture No 61 jeseň art issue cover photography Pieta with Courtney Love copyright david LachapeLLe courtesy Fred torres coLLaborations www.inspire-magazine.sk 3,20 € / 96 Čk fashion FASHIon SoDA LInDA DrAboVA 28 M. M. M. MonIKA SLáDKoVá 30 TonboGIrL VeronIKA bAUCHoVá 39 LonDon STreeT STyLe SILVIA MACejoVá 46 design DIZAjnoVé VyCHyTáVKy PUnCTUMATeLIér 52 bArnAby bArForD SIMonA jAnIšoVá 54 architecture Ce.ZA.Ar 2011 60 cars AUTo AKo UMeLeCKé DIeLo PeTer TVrDý 64 books MIrKA ábeLoVá VeronIKA bAUCHoVá 68 comix KoMIKS UMeníM erIKA GrenDeLoVá 70 art FInALISTI oSKArA čePAnA LUCIA GAVULoVá 72 UMe nIe ZUZAnA ZIMMerMAnnoVá 76 UMenIe oKoLo náS TInA SLoVInSKá 79 bIenALe MICHAL PASTIer 82 DeVIAnTArT ZUZU LoboTKoVá 135 photography DITA PePe nInA GAšPAríKoVá 88 LoMoGrAFIA erIKA GrenDeLoVá 90 film KUSTUrICA bobA bALUCHoVá 93 XAVIer DoLAn nADeŽDA PeTKoVá 106 theatre UMenIe V nITre renáTA ryníKoVá 94 music MoDLíMe SA ZA AMy! roberTA DoLInSKá 98 jAMIe Woon KATArínA DráPALoVá 99 health UMeLCI MAjú MoZoG! nInA KošToVá 110 traVel Do Kene ZHoDnoTIť ŽIVoT bobA bALUCHoVá 120 fashion editorial AQUATIC jAKUb GULyáS 124 essential bojoVé UMenIe ĽUbICA DrAnGoVá 114 ÓDA nA neMeCKo KATArínA DráPALoVá 136 Zo ŽIVoTA VLASTy MICHAeLA ALAFeTA MASAroVIčoVá 138 ryšAVKA DIDI MAšLejoVá 138 PIeTA WITH CoUrTney LoVe CoPyrIGHT daVid lachapelle CoUrTeSy fred torres collaborations epic Vietnam fail úderka vkusu a prírodných materiálov bauchová & Toman zase našli dve baby, ktoré sa navliekli do hrozného oblečenia a nechali sa odfotiť. nech žije vietnamnská móda z trhoviska! 50 tanečníci na ulici Tancujúca partička mladých ľudí trávi leto v uliciach Paríža, kde tancujú a zarábajú. Alex úžiková za nimi na pár dní odbehla a všetko poriadne spísala! 108 12 daVid lachapelle V bratislaVe od 13. septembra do 30. októbra bude v bratislave vystavovať tento svetoznámy fotograf. Všetko dôležité sa dozviete u nás. Pg 10 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNeobsah

11

objektív jeho fotoaparátu už dvadsať rokov farebne a šťavnato rozpráva surrealistické minipríbehy najznámejších ľudí planéty. Zrkadlo konzumnej spoločnosti nastavuje na lesklých stránkach časopisov, kníh a najnovšie v galériách od new yorku, cez Londýn, až po Tel Aviv. novodobý Fellini fotografie, či Andy Warhol našich čias sa v prítmí robilant+Voena galery spovedá z myšlienok, slov a skutkov, ktoré sprevádzali zrod legendy menom David LaChapelle. david, do akej miery bolo tvoje detstvo ovplyvnené faktom, že si bol dieťom imigrantov? Predkovia môjho otca boli prenasledovaní, súdení a napokon vyhnaní z Francúzska, pretože pochybovali o katolíckej cirkvi. Cítili, že je plná korupcie a spochybňo- vali jej čistotu. Tí, čo prežili, sa usadili vo francúzskej časti Kanady a to je pôvod môjho priezviska-LaChapelle. Moja mama sa s otcom po prvý raz stretla na tretí deň potom, čo vystúpila z lode z Litvy. A byť dieťaťom imigrantov malo na mňa veľký vplyv, pretože mama, poznačená vojnou, veci veľmi šetrila, pravdepodobne ako tvoji starí rodičia. bol som si veľmi vedomý nestability života a toho, že veci môžu zo dňa na deň zmiznúť. Vrátil si sa niekedy s rodičmi do litvy? nie, nikdy. Mama má odtiaľ zlé spomienky kvôli vojne. ja sám som doteraz nebol v tej časti sveta. Iba raz v rusku, ale veľmi rád by som sa išiel pozrieť do Prahy, alebo na Slo- vensko. Mamu som raz zobral do berlína na moju výstavu a to bolo prvý raz, čo sme sa do tej oblasti vybrali. Po vojne sa hranice Litvy menili a veľa Litovcov vtedy hovorilo po nemecky. Mama strávila veľa času v utečeneckých táboroch a bolo to hrozné obdobie jej života. Ako 15-ročná bola upratovačkou a čistila vlaky, ktoré jazdili do mesta, no do berlína sa nikdy predtým nedostala. tvoja výchova sa však odohrávala na americkom kontinen- te. ako k tebe pristupovali rodičia? Snažili sa najviac, ako mohli. Určite ma však nerozmaz- návali. To bolo skôr v mojej povahe. bol som také malé monštrum. Podpaľač, večne v problémoch, prosto šialený. A potom som vošiel do puberty a bol som ešte šialenejší. ne- skôr som našiel umenie a upokojil sa. odmalička som vedel, že chcem byť umelcom a moji rodičia boli fantastickí v tom, že ma vždy zásobovali ceruzkami, výkresmi, farbami, aby som mohol tvoriť. niektorí ľudia sú povolaní stať sa kňazmi, ja som bol povolaný stať sa umelcom. pamätáš sa, kedy sa to stalo? Vedel som to odjakživa. Aj keď prvé, čo som chcel, bolo byť zajacom. Môj brat mi vtedy povedal: nie, David, nemôžeš byť zajacom☺. A potom, ako som rástol, som sa zamiloval do umenia. neustále som kreslil a maľoval, bol to pre mňa dar. Prestal som dávať pozor v škole, už ako malý. nepo- čúval som učiteľov matematiky, alebo iných vied, pretože ma nezaujímali. Hovoril som im: ja toto nepotrebujem. ja budem umelec. čím všetkým si ešte rebeloval? Všetkým. nosil som čudné oblečenie, nepočúval som učiteľov a nechcel som zapadnúť, pretože medzi deťmi bolo veľa tyranov. bol som iný a oni to cítili, tak ma šikanovali a mlátili. To bol hlavný dôvod, prečo som opustil školu ako pätnásťročný a odišiel som do new yorku. bol to útek? rozhodne! new york mal všetko, čo mesto, kde som vyrastal (Connecticut) nemalo. A nebola to vina rodičov, tí boli skvelí. Musel som ujsť zo školy. Deti sa mi vysmievali, bili ma, šikanovali a robili môj život neznesiteľným. Videl som len dve riešenia- ostať a zabiť sa, alebo utiecť. Potom som objavil new york a ten pre mňa znamenal raj! mal si v škole vôbec nejakých kamarátov? Dvoch. ste v kontakte? Ani nie. Moja kamarátka z japonska, Hurroco, bola mojou tanečnou partnerkou na diskotékach, keď sme mali 14. Zo dňa na deň sme prestali chodiť do školy a ja som jej zničil život☺. bola čistá jednotkárka a keď ma stretla, začal som ju brávať tancovať každú noc a jej známky išli dolu vodou. Chodili sme vlakom do new yorku, ktorý od Connecticutu nebol veľmi vzdialený a tancovali sme do rána. farebne a šťaVnato rozpráVa surrealistické minipríbehy najznámejších ľudí planéty DAVID LACHAPeLLe Z rUCHU VeĽKoMeSTA, KToré nIKDy neSPí, nA HAVAjSKú FArMU, oD úTeKU Zo šKoLy AŽ Po GALérIe, ŽIVoT DAVIDA LACHAPeLLA SA V MnoHoM PoDobá nA jeHo FoTKy, FArebné, ZAráŽAjúCe, KonTroVerZné, no S VeĽKoU DáVKoU PoKory david lachapelle Pg 12 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNephotography tExt MIlosh hArAjDA foto thoMAsschwEIgErt

myslíš, že new york ti pomohol akceptovať tvoju sexualitu? nie. Svoju sexualitu som akceptoval dávno pred tým. new york mi len dal šancu ju vyjadriť. Skutočne. Sexualita je ibe jeden z aspektov môjho života a ja som nevyrastal v dobe, kde si musel byť niečím konkrétnym. Moji priatelia sú zmiešaní, rozhodne nežijem v nejakom gay ghette. Homosexualita je súčasťou môjho života, no nedefinuje ma. legendárnym klubom tej doby bolo okázalé studio 54. steve rubbell bol známy tým, že každý večer pred klubom osobne vyberal náhodných ľudí z davu, ktorí smeli zažiť jeho party... ako si sa ty dostal dovnútra? bol som zlatý a mal som iba 14. Paradoxne vek bola moja vstupenka. Ukázal na mňa prstom a bol som vnútri. Chodili sme tam vyslovene kvôli tancu. Hudba bola neuveriteľná, ľudia prekrásni... a čo drogy? nebral som drogy. Videl som všetkých naokolo drogovať, no ja som bol príliš mladý na drogy. nepotreboval som ich. Potreboval som hudbu. V nej bolo toľko stimulu, že drogy by ma len stiahli a utlmili. behal som všade, od pivnice, cez balkón až po VIP zónu. štvrtky boli najlepšou nocou v 54-ke. Vtedy tam chodili len domáci – newyorčania a stretávali ste samé celebrity ako Andy Warhol, bianca jagger... o andym sa hovorí ako o tvojom mentorovi. stretli ste sa v studiu 54? Videl som ho tam, ale spoznali sme sa až omnoho neskôr. Keď som mal 17, otec po mňa prišiel do new yorku a povedal mi: musíš dokončiť školu. našiel mi umeleckú internátnu školu v north Caroline, kde nás prijal Dean- riaditeľ. Aj keď som sa na školu vykašľal, neustále som kreslil a vytvoril si tak krásne portfólio aktov, ktoré som mu ukázal. Dean vedel, že som povaľač a flákač, no dal mi šancu vďaka mojim kresbám a to mi zachránilo život. V north Caroline som totiž po prvý raz chytil do ruky fotoaparát... čo nasledovalo po škole? školu som nedokončil, pretože mi chýbali kredity. Mal som 18 a opäť som odišiel do new yorku a začal fotiť. najradšej som robil akty mojich kamarátov tanečníkov a umelcov. Andy Warhol vtedy šéfoval magazínu Interview a keď som ho stretol, povedal som mu, že by som rád robil pre magazín. Povedal mi, aby som sa v nasledujúci deň zastavil v jeho kancelárii na Union Square, kde som mu ukázal svoje fotografie. Andy bol nadšený, no art director maga- zínu mi povedal, aby som sa vrátil o 6 mesiacov. Medzitým som mal výstavu v 303 gallery a ľudia z redakcie sa na ňu prišli pozrieť a ponúkli mi prácu. The Interview bolo v tej dobe to najviac, kam sa človek mohol dostať... najviac! tvoje meno je dnes primárne spájané s odvážnymi portrétmi celebrít. možno interview považovať za počiatočný bod tvojej kariéry fotografa najznámejších ľudí planéty? rozhodne áno. Mnohé hviezdy sú exhibicionisti, ľudia, ktorí chcú byť videní a zbožňovaní. ja im len ponúkam miesto, kde sa cítia pohodlne, kde sa cítia nádherní a výnimoční. Keď kráčajú mojim štúdiom, toto u mňa dostanú. najprv som moju prácu vystavoval v galériách. boli to menšie, ale aj naozaj veľké výstavy, no moje fotky nikto nekupoval a ja som z toho nemohol žiť. Interview bol môj hlavný príjem a odtiaľ viedli cesty k ďalším magazínom. následne som sa na rok presťahoval do Londýna, kde som pracoval pre rôzne módne glossy magazíny ako The Fame, i-D, či britský Vogue. Po roku som sa vrátil do new yorku s veľmi silným portfóliom a pokračoval som v práci. V roku 1991 som otvoril výstavu s názvom „Facility of Movement“ a ja som cítil, že je to nádherná show, ale nikto sa na ňu neprišiel pozrieť. Vtedy som pochopil, že magazíny sa stali mojou galériou a ak z nich ľudia vytrhávali obrázky a lepili ich na chladničku, bolo to ich súkromné múzeum. ku ktorej fotke sa spájajú najkrajšie spomienky? ktorá je pre teba najcennejšia? Posledný portrét. Fotil som Andyho portrét a on o dva týždne zomrel. nevedeli sme, že je chorý. nikto netušil, že zakrátko zomrie... To je moja najcennejšia fotografia. Ale tých špeciálnych spomienok je mnoho. Počítač používam len ako nástroj na retuš, pretože ja staviam na scénach, ktoré reálne existovali a teda dokumentujem malé udalosti. Tie, ktoré sú v mojich knihách, považujem za retrospektívne a úspešné. Fotky, ktoré tam nenájdete, a tých sú tisíce, sú zabudnuté. Ľudia odmietali spolupracovať, nerobili, o čo som ich žiadal a tak neprežili svoju dobu. mohol by si opísať tvoj tvorivý proces od bodu, keď sa zrodí prvotná myš- lienka? ako si david lachapelle vytvára svoj surrealistický svet? Prvotný impulz prichádza z rozličných miest v tom najmenej očakávanom čase. Inšpiráciu však možno vyprovokovať a spôsob, akým to robím ja, je návšteva múzeí a vzhliadanie k veľkým majstrom ako Michelangelo, Picasso, boticelli. Ich umenie vo mne vyvoláva kreatívny stimul. Stalo sa mi, že som dostal vnuknutie v snoch. Prebudil som sa, zapísal ho a zrealizoval. surealizmus tvojich fotografií teda pramení v snoch? neviem, kde je jeho presný pôvod, rozhodne však nepripravujem kulisy, aby som šokoval. Ak chcete vidieť realitu, sadnite na autobus. ja by som rád ponúkol únik. obsah, koncept a predmet je to, na čom mi záleží. rozprávať príbeh je to, čo ma na fotení baví. jeho posolstvo je najdôležitejšie a pri mojej práci musí byť zachovaná rovnováha medzi obsahom a výzorom. Ak posols- tvo presahuje výzor fotky, je to neúspech. Ak to, ako fotka vyzerá, zatieňuje jej myšlienku, je to neúspech. Musí tam byť fungujúce a rovné manželstvo obsahu s estetikou. Veľa tvojich posolstiev sa ukrýva práve v detailoch... niekedy áno. niektoré fotky sú jednoduchšie a rýchlejšie čitateľné. Iné zas vyžadujú viac času. Počas posledných štyroch rokov som prácu pre magazíny obmedzil a znovu sa zameral na galérie. Po dvadsiatich rokoch od začiatku svojej kariéry sa vraciam na začiatok. Tento raz som však omnoho zrelší, mám toho viac čo povedať, mám za sebou techniku, o ktorú sa môžem oprieť, no veľa myšlienok, s ktorými pracujem, sú rovnaké, ako keď som bol ešte decko. charakteristickou a často sa opakujúcou črtou tvojej tvorby je prítomnosť biblických referencií. si ty sám veriaci? Verím v históriu všetkých náboženstiev – islamu, judaizmu, kresťanstva. Verím, že všetky tie príbehy, ktoré mali slúžiť ako návod pre život, majú totožnú styčnú plochu. Vo všetkých z nich je skrytá pravda, ktorá hovorí o láske a odpustení a preto nemôžem pochopiť náboženské vojny. Podľa mňa fundamentalisti (moslimovia, kresťania) zruinovali vieru a obrátili ju na niečo, čím nie je, pretože všetky učenia týchto náboženstiev sú si veľmi podobné a vedú k jednému slovu a tým je láska. ako vnímaš boha? boh je len iné meno pre lásku. neverím v boha ako v starého pána na oblohe, ktorý ma sleduje a súdi. Verím v boha ako v energiu a verím v zázraky z celého svojho srdca. Sám som ich veľakrát zažil... kedy sa tak stalo? napríklad v deň, keď som sa dozvedel, že nie som HIV pozitívny. Vyrastal som v new york City predtým, než sa hovorilo o AIDS, predtým, než existo- val bezpečný sex. neexistuje jediný dôvod prečo by som mal byť dnes nažive (pozn. red. Davidov partner Luis zomrel na AIDS). Som presvedčený, že je to tým, že som sa modlil každý jeden deň počas deviatich rokov svojho života. nedovolím fundamentalistom, aby zruinovali moju predstavu, pretože ja poznám pravdu. Svoju pravdu. A nikomu netvrdím, že moja pravda je horšia alebo lepšia, ako niekoho iného, ale mali by ju rešpektovať. čo je zlé na tom, keď môžem spať v noci pokojnejšie? Keď si líham do postele, ukladám všetok svoj strach, obavy a úzkosť do božích rúk a viem, že tam hore vo vesmíre o ne bude postarané. A ak zomriem zajtra, zomriem zajtra. nemám z toho strach. to z teba robí šťastného človeka...? Mám svoje chvíľky. Samozrejme, že mám aj smutné momenty, som ľudská Pg 13

bytosť. Ako každý, aj ja túžim byť šťastný a ak je to priveľa, tak chcem aspoň cítiť empatiu. je krásne, keď ste šťastní, ale ten, kto nezažil bolesť, nepozná cenu šťastia. čo si ceníš najviac? balans. V mojom živote bolo tisíc chvíľ, keď som bol mimo balansu. Workoholik. Pracoval som tak veľa, že som nemal čas starať sa o zdravie, nemal som čas na priateľov, na seba, na prechádzku v lese. Všade bolo toľko hluku, že som nepočúval seba, svoju intuíciu. Môj život bol príliš hektický a preto mojím šťastím je balans. Keď môžem byť v tichu a rozmýšľať nad vecami. rozmýšľal si už niekedy nad tým, kto ťa inšpiruje? andy mal ultra Violet, dalí uctieval galu...kto je tvojou najväč- šou múzou? V minulosti a rovnako je tomu aj dnes ma veľmi inšpiruje Amanda Lepore. Stretli sme sa v new yorku pred 15-timi rokmi a bol som unesený tým, ako vyzerala. Stali sa z nás najlepší priatelia a myslím si, že ona je jeden z najspokojnej- ších ľudí, akých poznám. na rozdiel od väčšiny z nás, ona sa nenachádza v stave túžby, či chcenia. Má všetko, čo kedy chcela a napriek tomu žije veľmi jednoducho. Má maličký byt a kúpeľňu na spoločnej chodbe. Všetky dobré veci, ktoré sa jej stali, sú prekvapením, pretože ona nič neočakáva. nedávno ste spolu s daphne guinness fotili nákladnú kampaň pre limuzínu maybach, pamela anderson veľa krát pózovala v tvojom ateliéri... aké je ich miesto v tvojom živote? S Daphne nás zoznámila Isabella blow a patrí medzi mojich najbližších priateľov. je to moje zlatíčko a veľmi citlivá ľudská bytosť. Amandu, Pamelu a Daphne, tieto tri ženy ne- môžete súdiť podľa ich obalu, pretože vnútri sú také odlišné od toho, čo hovorí ich zovňajšok. Pozrieš sa na ne a okam- žite ich odsúdiš, ako sme urobili s Michaelom jacksonom. jeho život a smrť nám dali veľkú lekciu o súdení. Médiá ho súdili a týrali a sú naozaj zodpovedné za jeho smrť. Amerika ho zabila. Michael bol súčasťou môjho detstva a vždy som sníval o tom, že s ním budem pracovať. Sen sa mi splnil na Havaji tesne pred jeho smrťou. dnes sme sa tu stretli kvôli expozícii „The rape of africa“, ktorej súčasťou sú aj jeho portréty. V čom je táto výstava odlišná od tvojej predošlej práce, na akú sme zvyknutí? Fotografie, ktoré vidíš, nie sú dotované žiadnym magazí- nom. Sú to ukážky novej etapy mojej tvorby, ktorá je určená pre múzeá a galérie. rozdiel tkvie v tom, že som strávil omnoho viac času premýšľaním nad významom mojich fotografií, pretože som presvedčený, že vizuálny jazyk má rovnakú váhu ako písané alebo hovorené slovo. Vizuál môže byť rovnako silný, to však mnohokrát súčasnému umeniu chýba. Veľakrát vojdete do galérií a vidíte veci, ktoré neinterpretujú žiadnu intimitu, pretože nechápete ich význam. Veľakrát si musíte prečítať sprievodný text, aby ste dielu porozumeli. Dokonca aj vzdelaným a múdrym ľuďom sa stáva to isté, keď sa pozerajú na moderné umenie. ja chcem proti tomuto fenoménu bojovať a to dáva mojej práci oheň. Chcem komunikovať a všetko, čo som sa v magazínoch naučil, chcem využiť pri tvorbe zrozumiteľných obrázkov, ktoré nepotrebujú vysvetlivky – ľudia sa na ne pozrú a pochopia príbeh. Dávam im dostatok informácií, aby si mohli vytvoriť vlastnú interpretáciu a hľadám cesty, ako opísať svet, v ktorom žijeme. To je jeden zo zámerov súčasného umenia. Myslím si, že mnohým umelcom je to jedno, alebo im iba chýba snaha komunikovať s publikom. Podľa mňa je veľa druhov umenia, ktoré môže byť veľmi osobné, ale v súčasnom umení vidím túto obrovskú dieru. Chýba práca, ktorá sa ľuďom prihovára. A to je moja idea PoP artu – umenia pre populáciu. mám pocit, že práve konzum populácie západného sveta je často terčom kritiky v tvojich dielach... nekritizujem nikoho. nie som kritik Ameriky a jej kultúry, len dokumentujem, čo vidím. ja som tiež urobil mnoho chýb, no snažím sa dokumentovať svet, v ktorom žijem, a obsesie a kompulzie, ktoré ním hýbu. plánuješ sa niekedy vrátiť do módnych magazínov? Moje fotky sú aj naďalej ich obsahom. rozdiel je, že pred- tým som vyrábal fotografie pre magazíny, ktoré napokon skončili v galériách a teraz fotím umenie pre galérie, ktoré napokon skončí na stránkach časpisov. Takže som stále tam. ako vyzerá tvoj obyčajný deň, keď nepracuješ? Stále si myslím, že pracujem každý deň,☺ ale často plávam. nahý? niekedy. Ak okolo nie sú ľudia a turisti. na Havaji je niekoľ- ko miest, kde môžeš plávať nahý. Aj moja farma bola kedysi nudistickou kolóniou, až kým som ju nekúpil. je to 25 akrov, kde rastie zelenina, ovocné stromy a pasú sa tam kozy. Môžeš tam však chodiť nahý, ja s tým nemám problém. ne- prikladám význam tomu, čo majú ľudia oblečené, ale tomu, kým sú. Keď to oblečenie odstrániš, aj fotenie sa posúva na hranicu spontánnosti a zraniteľnosti. oblečenie limituje, pretože priveľmi definuje ľudí. ja sám chodím často nahý. takže sa cítiš pohodlne... áno, je to úžasné. obzvlášť pocit, keď kráčaš lesom nahý, alebo keď plávaš. Aj keď máš na sebe čo i len jedinú nitku, nie je to to isté. Keď sa vyzlečieš a si sám vo vodopáde, alebo v oceáne, cítiš sa ako súčasť zeme. bol toto dôvod prečo si opustil new york? kde sa teraz nachádza tvoje sídlo? Hawaii a Los Angels. bolo to prirodzené – idem za hlasom srdca. Pracoval som v LA a Hollywoode, čo má veľa výhod – koncentrácia celebrít a veľa hodín slnka. Vyrastal som v new yorku, ktorý ma formoval a milujem ho za to. Dospie- vať v new yorku v osemdesiatych rokoch bolo neuveriteľné a ja som si to plne uvedomoval. Veci sa však menia a ja som ako ryba, idem s prúdom. A prúd rieky ma odviedol do Kalifornie☺. čím ďalej, tým viac som pracoval v LA a trávil menej času v new yorku. Mám tam nádherné štúdio, veľa priateľov, ale už tam tak často necestujem. Hawaii je blízko Californie, takže sa zdá, že sa posúvam ďalej a ďalej na západ. interview vzniklo v apríli 2010 v londýnskej robilant + Voena gallery pri príležitosti otvorenia výstavy The rape of africa. „môj žiVot bol príliš hektický a preto mojím šťastím je balans, keď môžem byť V tichu a rozmýšľať nad Vecami“ Pg 1 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNephotography tExt MIlosh hArAjDA

pieta with courtney love copyrightdavidlachapelle,courtesyfredtorrescollaborations Pg 15

Len špička ľadovca z mien umelcov a známych ľudí, ktorí stáli pred jeho objektívom. David LaChapelle sa narodil 11. marca 1963 v americkom Fairfielde v Connecticute. jeho matka je pôvodom z Litvy a rodina jeho otca pochádza z Francúzska. Z problémového dieťaťa je dnes svetovo uznávaný fotograf, ktorý začínal od piky. Presadil sa len vďaka vlastnému talentu, cieľavedomosti a odhodlaniu. Svoju kariéru začal na začiatku osemdesiatych rokov v newyorkských galériách. Do „veľkého jablka“ sa presťahoval zo Severnej Karolíny. Po prí- chode sa zapísal na Art Students League a School of Visual Arts. Počas jednej výstavy si jeho prácu všimol Davidov idol, Andy Warhol. Ten bol v tom čase šéfom časopisu Interview a ponúkol mu jeho prvú prácu. Počas svojho pôsobenia v redakcii In- terview začal fotografovať tých najznámejších ľudí. netrvalo dlho a stal sa z neho jeden z najlepších fotografov sveta. Podpísal sa pod mnohé reklamné kampane, ktoré si ľudia pamätajú dodnes. nafotil titulky talianskeho aj francúzskeho Vogue, Vanity Fair, GQ, rolling Stone a aj i-D. Súbežne s fotením komercie začal režírovať aj videoklipy. Podpísal sa pod videá skupiny Space DAVID LACHAPeLLe V SKrATKe moby, lady gaga, elton john, kelis, enrique iglesias, jennifer lopez, tupac shakur, madonna, eminem, lance armstrong, pamela anderson, lil’ kim, uma thurman, elizabeth taylor, daVid beckham, paris hilton, jeff koons, leonardo dicaprio, hilary clinton, muhammad ali, britney spears... Monkeys, The Vines, ale aj Avril Lavigne, Macy Gray, blink 182, Whitney Houston či Christiny Aguilery alebo Gwen Stefani. Za svoju show v Las Vegas mu je vďačný aj elton john. David ju celú zrežíroval a pripojil aj projekciu na obrovskej LeD obrazovke. David LaChapelle však nenakrúcal len pre druhých, ale aj pre seba. nakrútil aj dva vlastné filmy. V roku 2004 to bol film Krumped a o rok neskôr rize. V osemdesiatych rokoch poznačilo jeho tvorbu podozrenie, že je HIV pozitívny a preto sú všetky fotografie z tohto obdobia pochmúrne a čiernobiele. Testy však vyšli negatívne a David sa zaprisahal vizuálne „odčiniť“ predošlé obdobie. Zrazu sa jeho fotky stali výbuchom farieb, emócií a príbehov. Práve z tohto obdobia pochádzajú aj fotografie, ktoré môžete vidieť na bratislavskej výstave. na prelome milénií sa David opäť vrátil k umeniu. V súčasnosti je David LaChapelle jedným z najuznávanejších fotografov sveta s vlastným rukopisom. 14. SePTeMbrA SA Pre VerejnoSť oTVorIA brány GALérIA MeSTA brATISLAVy A VšeTCI SA bUDeMe MôCť PoKoCHAť obrAZMI DAVIDA LACHAPeLLA. nA SLoVenSKo SA DoSTAL VďAKA j&T bAnKe A PAVLeye ArT AnD CULTUre. ALe KTo Ten LACHAPeLLe VLASTne je? Pg 1 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNephotography DAvID lAchAPEllE

cathedral copyrightdavidlachapelle,courtesyfredtorrescollaborations Pg 17

Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNephotography DAvID lAchAPEllE

deluge copyrightdavidlachapelle,courtesyfredtorrescollaborations

DAVID LACHAPeLLe InšPIrUjúCI I ProVoKUjúCI novinár aj vysokoškolský pegagóg. Historik a teoretik fotografie. Delegát Slovenskej republiky v Medzinárodnej federácii fotografického umenia. Kurátor, ktorý v bratislave predstaví Davida LaChapella a jeho fotografie. PhDr. Marián Pauer eSFIAP aj nám prezradil čo-to o tvorbe tohto kontro- verzného a svetoznámeho fotografa. poďme teda od začiatku: kedy ste začali „vnímať“ lacha- pellovu tvorbu? Možno to bude znieť kuriózne, ale dostal som sa k nej pros- tredníctvom hudby. V mladosti som bol totiž aj amatérskym hudobníkom, hrával som na klávesy v beatových i jazzových kapelách. Takže Sira eltona johna som nemohol obísť. Zaujal ma svojím speváckym i muzikantským prejavom. Keď som roku 2000 vydal knihu o dvornom fotografovi beatles a sveta šoubiznisu, nechýbala v nej ani snímka tohto svojrázneho umelca. o štyri roky neskôr sa v Las Vegas prezentoval programom The red Piano. režijne a výtvarne sa na ňom podieľal práve David LaChapelle. na najväčšej LeD obrazovke, aká bola dovtedy vyrobená, rozpútal nad pódiom ohňostroj nápadov a farieb. Videl som len krátky televízny šot z tohto programu, ale bol to dostatočne silný impulz, aby som sa o tvorbu fotografa začal dôkladnejšie zaujímať. na mnohých fotografiách figurujú známe osobnosti. dá sa povedať, že dnes je už prestíž byť na lachapellovej fotke? nepochybne. Za dve desaťročia tvorby predovšetkým pre médiá, keď celé týždne a mesiace LaChapelle nepoznal oddych, vytvoril desiatky portrétov osobností Hollywoodu, pop kultúry, športu a dokonca i politiky. Pred jeho objek- tívom defilovali Andy Warhol, Tupac Shakur, Madonna, Amanda Lepore, eminem, Philip johnson, Lance Arms- trong, Pamela Anderson, Lil Kim, Uma Thurman, elizabeth Taylor, David beckham, Paris Hilton, Leonardo DiCaprio, Hillary Clinton, Muhammad Ali, Kanye West, Alicia Keys a mnohí ďalší, ktorí pristúpili na jeho surrealistickú hru a objavili sa v kompozíciách s bohato saturovanými farbami. niektoré lachapellove fotky vyrážajú dych. prečo to tak je? Fotografia je „maľovanie svetlom“. Ide teda o to, ako autor dokáže cítiť svetlo a tvorivo ho využiť. V tom je tajomstvo LaChapellovho úspechu. Svetlom zvýrazňuje priestor – impozantne vyznieva jeho snímka Cathedral. Svetlom zvýrazňuje plastickosť postáv a objektov. To po prvé. A po druhé: David LaChapelle je výborný rozprávač. Príbehy dokáže vypointovať tak, ako málokto očakáva. jeho fantázia a obrazotvornosť nemajú hranice. jeho fotografie sú doslova explóziou nápadov, majú nezameniteľný rukopis. povedali ste „jeho snímky majú nezameniteľný rukopis...“ aký to je? ako bežný človek zistí, že fotka, na ktorú sa díva, je lachapellovo dielo? jeho rukopis: brilantná technika, precízna kompozícia, obdivuhodné zvládnutie davových scén, bravúrne svetelné spracovanie námetov. A druhá časť otázky: keď pri pohľade na fotografiu zacítíte zvláštne chvenie v srdcovej krajine, keď vaše nohy „zapustia korene“ do výstavnej siene a vy nemôžete odísť, môžete si byť istý: pred vami je snímka Davida LaChapella. zacítite zVláštne chVenie V srdcoVej krajine, Vaše nohy „zapustia korene“ do VýstaVnej siene a Vy nemôžete odísť FoToGrAFIA je „MAĽoVAnIe SVeTLoM“ LoST AnD FoUnD 30 DIeL, KToré Sú SúčASťoU SAMoSTATnýCH KoLeKCIí Práve tak sa volá výstava v bratislavskej Galérii Mesta bratislava, ktorú máte možnosť vidieť od 14. septembra do 30. októbra. David LaCha- pelle spolu s dielami zavíta prvýkrát do krajiny bývalého Východného bloku. 30 diel jedného z najžiadanejších umelcov súčasnosti ponúkne prehľad jeho tvorby. na výstave môžete vidieť 30 LaChapellových diel, ktoré sú súčasťou samostatných kolekcií, či reprezentujú ukážky jeho tvorby z ostatných 10 rokov. awakened Táto kolekcia do bratislavy zavíta v kompletnom zložení, teda všetkých 9 diel. Séria je inšpirovaná biblickou potopou sveta. Fotografie poukazujú na vnútorný svet každého človeka, bez ohľadu na vek, postavu, pohlavie či sexuálnu orientáciu. Táto séria bola uvedená v roku 2007 a David si ňou získal podporu uznávaných galérií v nemecku aj v Taliansku. Ak budete mať pocit, že v týchto dielach vidí- te odkazy na tvorbu Michelangela, máte pravdu. Táto kolekcia dokazuje nové smerovanie Davida LaChapella od komercie k umeniu. negatiVe currency 4 diela zo série bankoviek, ktoré ostro kritizujú hodnoty solventnej spoločnosti. Ich grafické spracovanie zobrazuje absenciu jediného bodu, na ktorý by ste mohli zaostriť svoju pozornosť. na rozdiel od Warholových dolárov z roku 1962 tie LaChapellove nie sú vyrábané masovo. the crash Tri diela z tejto kolekcie charakterizuje humor, irónia, ktoré sú spolu komentárom katastrof, ktoré denne vidíme v správach a sú pre nás už samozrejmosťou. rozbité autá symbolizujú ekonomický kolaps kapitalistických ideálov. Tituly fotografií ironizujú marketingové slogany kampaní automobilového priemyslu. michael jackson Všetky tri fotografie vznikli na Havaji, kde David býva. Dve fotky sú priamym dialógom so smrťou. na jednej je Michael ako archanjel bojujúci so satanom a druhá je odkazom na Michelangelovu Pietu. Týmito obrazmi dodal LaChapelle jacksono- vej smrti nový, náboženský kontext. deluge Posledný súd situovaný do súčasného Los Ange- les. Aj pri tejto fotografii sa David LaChapelle dal inšpirovať tvorbou veľkých majstrov, akými boli Michelangelo, Caravaggio či bernini. Pomo- cou biblických motívov poukazuje na úpadok civilizácie. Pg 20 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNephotography DAvID lAchAPEllE

archangel michael and no message could have been any clearer copyrightdavidlachapelle,courtesyfredtorrescollaborations Pg 21

ako vznikol výber fotografií pre bratislavskú výstavu lost and found ? Chceli sme predstaviť autora v celej šírke jeho tvorivého spektra – od pop artovej polohy, cez 3D objekty až po inšpi- ráciu renesančným umením. návštevníci budú mať možnosť vidieť seriály Awakened, The Crash, negative Currency, snímky o súčasnom americkom životnom štýle a najmä obrazy, ktoré sú reinterpretáciou diel renesančných majstrov Michelangela, boticelliho a ďalších. poznáte sa s lachapellom osobne? nie. Videl som ho v televíznych rozhovoroch, pôsobil veľmi placho. Verím, že na vernisáži, alebo na výstave, bude príležitosť stretnúť sa zoči-voči. ešte raz sa vrátim k vášmu výroku. Výstava má podľa vašich slov didakticko-reflexívny charakter. čo to znamená? Výstava by mala návštevníka poučiť a vychovávať zároveň. Mala by mu priblížiť tvorbu autora, jeho životnú a tvorivú filozofiu. jeho vnútorný, duchovný svet a súčasne poskytnúť priestor na premýšľanie. o autorovi ako človekovi, jeho mieste v súčasnej svetovej fotografii a napokon i o foto- grafii, jednom z najvýznamnejších médií modernej doby, súčasného sveta. sám lachapelle priznáva, že jeho vzorom bol andy war- hol. V čom sa ich práce na seba ponášajú? Warhol imponoval LaChapellovi nesmienym zaujatím pre umenie, odvahou porušovať všetky pravidlá, schopnosťou inšpirovať sa bežnými vecami a robiť z nich ikony. Spo- meňme Warholovu plechovku na Campbellovu polievku, portréty významných osobností filmu i politiky, dolárové bankovky. V 1956 navštívil Taliansko, kde ho fascinovalo re- nesančné umenie. LaChapellovi ponúkol prvé profesionálne uplatnenie vo svojom časopise Interview. David LaChapelle sa najmä v rokoch, keď bol zreteľný jeho príklon k umeniu, inšpiroval postupmi pop-artu, takže súčasný americký štýl života romantizuje a zároveň ironizuje. V prvej dekáde tohto storočia reinterpretuje diela renesančných majstrov. Teda nielen v zdrojoch inšpirácie ale i v samotnej tvorbe, mali títo dvaja neopakovatelní umelci k sebe veľmi blízko. lachapellova výstava v bratislave je pre slovensko umelec- kou výstavou roka. a čo pre vás? je to aj pre vás splnenie sna? štyri desaťročia cestujem s fotografiou po svete, stretávam sa s vynikajúcimi ľuďmi, nevšednými umelcami. Spomeniem pána profesora Karola Plicku, temer štvrť storočia som systematicky spolupracoval s Martinom Martinčekom, priekopníkom vydávania obrazových publikácií eugenom Lazišťanom, vynikajúcim reportérom a zakladateľom agentúry bilderberg v Hamburgu Andrejom reiserom, all-rounderom Karolom Kállayom, najznámejším kanadským fotografom, rodákom z Humenného, yuri Dojcom, práve tak so svetovým fotografom zo susedného Maďarska Petrom Kornissom, americkým fotografom, který prešiel peklom no- vodobých vojnových konfliktov, Christopherom Morrisom, Seanom Caseyom z írska, Li Xiaoyuanom až z ďalekej číny a ďalšími. otvorili mi dvere do trinástej komnaty fotografie, priblížili mi ju v celej šírke a kráse. bol som presvedčený, že ma vo fotografii už nič nemôže prekvapiť. Až prišiel David LaChapelle. jeho výstava je pre mňa obrovskou výzvou. keby ste mali „poučkovo“ definovať davidovu tvorbu, ako by táto poučka znela? David LaChapelle začínal ako fotograf módy, v prvej polo- vici 80. rokov minulého storočia vstúpil so svojou tvorbou, ovplyvnenou dielom richarda Avedona, do newyorských galérií. Potom začal fotografovať surrealistické portréty pre časopisy, jeho snímky sa objavovali na obálkach časopisov Vogue, rolling Stone, Vanity Fair, The Face, GQ, i-D a mnohých ďalších. Pop-artovou orientáciou nadviazal na svoj vzor - Andyho Warhola. V 90. rokoch rozšíril sféru svoj- ho záujmu o tvorbu videoklipov a nakrúcanie dokumentár- nych filmov, z ktorých najmä rize sprevádzal nadšený ohlas filmovej kritiky. Začiatkom tohto milénia sa vrátil ku svojim koreňom, k umeniu. Vytvoril rozsiahle série, spomeňme snímky zo súčasného života americkej spoločnosti, série inšpirované negatívnymi následkami rozmachu motorizmu – The Crash, v ktorých vystúpil z dvojrozmernej plochy do priestoru. Veľký ohlas mali jeho diela inšpirované tvorbou renesančných majstrov. David LaChapelle je jedným z najvplyvnejších autorov súčasnej svetovej fotografie. Viac info o VýstaVe nájdete na www.paVleyeartandculture.com začínal ako fotograf módy, neskôr Vstúpil so sVojou tVorbou, oVplyVnenou dielom richarda aVedona, do newyorských galérií VeĽKý oHLAS MALI jeHo DIeLA InšPIroVAné TVorboU reneSAnčnýCH MAjSTroV, DAVID LACHAPeLLe je jeDnýM Z nAjVPLyVnejšíCH AUToroV SúčASnej SVeToVej FoToGrAFIe Pg 22 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNephotography DAvID lAchAPEllE

death by hamburger copyrightdavidlachapelle,courtesyfredtorrescollaborations Pg 23

MIeSTo čInU! od 14. septembra až do 30. októbra si môžete v Galérii mesta bratislava pozrieť unikátnu a jedinečnú výstavu diel Davida LaChapella. Pár otázok sme položili pánovi PhDr. Ivanovi jančárovi. Ten stojí na čele tejto inštitúcie už 13 rokov. V tento šťastný rok jeho funkcie sa stal jedným z mužov, ktorí stoja za návštevou svetoznámeho fotografa Davida LaChapella. kde vznikla myšlienka zavolať tohto skvelého fotografa na slovensko? je to prvá krajina bývalého ost-bloku, kde vystavuje. ako sa práve k nám dostal? Musím povedať, že celá výstava je pripravená najmä zásluhou agentúry Pavleye Art and Culture, ktorá prišla s ponukou realizácie tejto výstavy práve do našej galérie. S ponukou, ktorú nebolo možné odmietnuť aj napriek tomu, že výstavný program sme už mali uzavretý. Urobili sme niekoľko zmien a posunov, aby sme jeho fotografie mohli v navrhovanom termíne vystaviť. ako dlho trvalo, kým sa sem david a jeho tvorba dostali? aký bol postup? na takúto výstavu to bola veľmi krátka doba, ale najmä zo strany Pavleye Art and Culture mimoriadne intenzívne strávená. Približne pol roka. obyčajní ľudia si fotky posielajú mailami. to však asi nebu- de platné aj pre galérie... ako sa k nám teda lachapellove fotky fyzicky dostali? ako sa o ne musíte starať? Fotografie budú dovezené a zabalené v debnách. Samozrej- me si vyžadujú zaobchádzanie ako všetky vzácne umelecké predmety. pri takom známom umelcovi ste asi ako organizátori muse- li rátať aj s nejakými maniermi. je to tak? mal david nejaké špeciálne požiadavky, čo sa týka výstavy? Žiadne zvláštne požadavky sme nedostali, určitý problém bude s vynesením jednej takmer 7 metrovej fotografie. Verím však, že to zvládneme. V galérii mesta bratislavy budú môcť návštevníci vidieť 30 fotiek tohto svetoznámeho fotografa. nie je to málo? je to 30 fotografií, ale akých! LaChapellove diela sú strhu- júce, nesú v sebe množstvo kódov, prerozprávavajú mnohé príbehy, dá sa v nich čítať, stráviť pred nimi veľa času a nútia, aby sme sa k nim podvedome po chvíli vrátili. Z tohto poh- ľadu 30 veľkorozmerných fotografií nie je málo a ponúkajú skutočný zážitok. kam budú putovať obrazy z bratislavskej výstavy? Mala by nasledovať jeho výstava v Prahe, ktorá však nebude úplne identická s tou bratislavskou. gmb oslavuje tento rok svoju polstoročnicu fungovania. je pre vás výstava davida lachapella najväčším darčekom k výročiu? V tomto roku sme už mali menšiu výstavu francúzskych impresionistov, priviezli sme vzácny obraz od Veroneseho z Talianskej národnej galérie, mali sme aj výstavu Andy- ho Warhola a mnohé ďalšie. Ale práve výstavu Davida LaChapella považujem v tomto roku za jednu z dvoch najvýznamnejších. čo čaká gmb po výstave lost and found? Ani nie tak po výstave, ale takmer paralelne s ňou, bude v našom ďalšom priestore v Mirbachovom paláci (výstava LaChapella bude v Pálffyho paláci na Panskej ulici) ten druhý ťažiskový projekt. bude to výstava 103 diel Pabla Picassa „Láska a smrť“ pozostávajúca z cyklu Suite Vollard, ktorý bude ešte doplnený štúdiou k jeho najznámejšiemu obrazu Guernica. Túto výstavu pripravujeme v spolupráci s významným Múzeum, centrom súčasného umenia kráľov- nej Sofie v Madride ponuka, ktorú nebolo možné odmietnuť aj napriek tomu, že VýstaVný program bol už uzaVretý GALérIA MeSTA brATISLAVA bUDe HoSTITeĽoM DIeL DAVIDA LACHAPeLLA. SVojU PoLSToročnICU oSLáVI jeDInečnýMI VýSTAVAMI SVeToVýCH UMeLCoV. V MIrbACHoVoM PALáCI PreDSTAVIA DIeLA PAbLA PICASSA A V PáLFFyHo PALáCI PonúKnU PrIeSTory SVeToZnáMeMU FoToGrAFoVI DAVIDoVI LACHAPeLLoVI. Pg 2 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNephotography DAvID lAchAPEllE

museum copyrightdavidlachapelle,courtesyfredtorrescollaborations Pg 25

martin fridner David LaChapelle – žijúca legenda! jeho rukopis sa nedá nerozpoznať – jasné a kontrastné farby, kontroverzné spracovanie tém s provokatívnym či dekadentným tónom... A s myšlienkou. Mám rád fotky, ktorých pridaná hodnota je výpovednou. Vie pobaviť, ale aj prinúti zamyslieť sa. Skrátka ma baví celý ten surrealistický cirkus v jeho obra- zoch (aj okolo neho). šymon kliman Vždycky ma strašne bavili jeho fotky. peter spurný Pre čitateľov Inspire magazine, ktorí „len pred týždňom zistili, že LaChapelle neni černoch“ ur- čite povinná návšteva výstavy! David LaChapelle – moderný klasik, jeden z mála tých, pri ktorých platí – čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi... Dúfam len, že sa v najbližšej dobe neob- javia lokálni volovia, ktorí nás obšťastnia zmesou ružového pozadia, lensflaru a „tej, veď vieš, ona bola vo Vyvolených“! A kto by sa chcel inšpirovať tam, kde David, treba ísť pár desaťročí dozadu, do pred-digitálnej éry (áno, aj vtedy už existoval život a neexistovala Lady Gaga!) a oprášiť mená ako Diane Arbus, Les Krims, john Waters a samo- zrejme aj Warhol... nie je ten David napokon tiež aspoň štvrtinový Slovák?! filip Vančo Produkty DLCH sú vizuálne veľmi prítažlivé. Kombinácia profesionálneho remesla, gýču, overených postupov módnej fotografie, citácií z dejín umenia, erotiky a zmyslu pre humor, vy- tvára vizuálny štýl, ktorý je veľmi originálny, ľahko odčítateľný a nezameniteľný. Musím sa priznať, že niektoré z jeho fotografií ma bavia. Keď si ich však pozriete viac, oveľa viac, zistíte, že sú síce pôsobivé, ale neponúkajú vám okrem prvotného zaujatia (a niekedy pousmiatia) žiadny dôvod na zamyslenie sa, či uvažovanie – jednoducho nemajú obsah. martin machaj Pre tvorbu každého umelca je dôležitá konfron- tácia. S tvorbou LaChapella som konfrontovaný od mojich fotografických začiatkov. Sledujem detailne tvorbu skoro všetkých fotografov, ktorí vo svete niečo znamenajú a snažím sa od každého naučiť to, čo robí najlepšie. Sledujem, ako sa vyvíjala LaChapellova osobnosť a s tým sa adekvátne mení aj jeho prejav vo fotke. Vidím v tom istú paralelu. So životnými skúsenosťami ide postupom času do stále náročnejších a duchovnej- ších konceptov. U neho to bolo vždy o zložitých kompozíciách, reálnych scénach a rekvizitách, ale čím ďalej, tým viac aj o myšlienke. Symbióza kom- pozície a myšlienky v správne vyváženej forme je to, čo robí fotku fascinujúcou a trvácnou. je to to, čo vytvára príbeh a vkladá dušu. Verím, že nie každý je nadšencom jeho sur- realistického prejavu, ale to, čo dokázal, je hodné absolútneho uznania. jeho štýl je rozpoznateľný a nezameniteľný. okrem toho, že treba zvládať techniku fotenia, treba zvládať aj psychológiu práce s ľuďmi. Ak ľudia nespolupracujú, nechápu, nevedia, nechcú, nevznikne nič, čo by stálo za komentovanie. Myslím, že David LaChapelle nám má stále čo dať a čím prekvapiť. Teším sa na jeho ďalšie sny a vízie na fotkách, ktoré sú mi inšpiráciou. predstaVujeme Vám crÈme de la crÈme sloVákoV s fotoaparátmi a ich Vzťah k fotografiám s iniciálkami dlch UZnáVAní FoToGrAFI „MADe In SLoVAKIA“ SVeToVýCH FoToGrAFoV MôŽeMe nájSť Aj nA SLoVenSKU A PráVe TýCH nAjSVeToVejšíCH A SLoVenSKýCH SMe SA Aj My oPýTALI nA ICH náZor nA TVorbU DAVIDA LACHAPeLLA tiež si myslím! eh? Pg 2 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNephotography DAvID lAchAPEllE

awakened job copyrightdavidlachapelle,courtesyfredtorrescollaborations Pg 27

giVenchymaisonmartinmargielaoscardelarenta balenciagarussianVogue FASHIon SoDA drahé originály Kožené sukne sú momen- tálne hip alternatívou ku koženým nohaviciam. osob- ne odporúčam úzke sukne z kvalitného materiálu ako tie od značiek giVenchy, maison martin margiela a oscar de la renta. Faux oblečenie je v tomtom prípade nemys- liteľné a šmejdom z Miletičky sa vyhnite. farebné umenie jarné kreatívne recepty farebnosti boli recyklované a mnoho farebných kombinácií prešlo aj do jesenných kolekcií. brioni, costume national, blumarine, paul and joe sú skvelým príkladom, ako si udržať optimistický úsmev na tvári aj po lete. staré dobré múzy Históriou bola ovplyvnená ne- jedna fashion šou. Trendsetteri americkej, talianskej a parížskej módy siahli po kultúrnych de- dičstvách. miucci a prada sa inšpirovali modrianskymi šata- mi yVesa saint laurenta z roku 1965. Tvorivé duo rodarte si skočilo na americké pláne filmu ,Days of Heaven’ a francúska značka balenciaga premenila surrealistické prvky na nositeľný realizmus. prada blumarinemodriandress,yVessaintlaurentrodarte foto miguel reveriego taylor Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNefashioN tExt lInDA DrAbovA foto courtEsy stylE.coM

folkart folk art oko novodobej fashionistky nepoteší pohľad na originálne pončo z južnej Ameriky. Prekvapujúco, editorky a štylistky ho obľubujú v znovuzrodenej podobe. oceňujúc pohodlie, možnosť zakryť nedostatky a rôznorodosť materiálov, pončo je vyhľadávaným kúskom odevu. anna sui, hermÈs a chloé. Vkus na jeseň Módni umelci a ich značky richard chai, Valentino, jill stuart a Vera wang oživujú rov- nakú techniku navrhovania odevov ako vynálezca štýlu – issey miyake. jemne skladané sukne a blúzky pre zimné kolekcie týchto dizaj- nérov pôsobia ako antidote k ťažkým zimným látkam. costumenational hermeschloeannasui paulandjoe brioniValentino foto Phil Oh Verawang richardchailoVe foto micah mac allen

belgický módny návrhár, ktorý po absolvovaní royal Academy of Fine Arts v Antverpách začínal ako asistent u jeana Paula Gaultiera. neskôr pracoval aj pre módny dom Hermés. Svoju prvú navrhnutú kolekciu predstavil v roku 1988 a niesla sa už pod jeho vlastnou značkou – Maison Martin Margiela. jeho kolekcia a tvorba sa vyzna- čovala radikálne odlišným vizuálnym jazykom oproti vtedajšej móde 80-tych rokov. nekonštruktívne postupy ako vzbura proti luxusu módneho priemyslu, jednofarebné palety odtieňov, strihy nadmerných veľkostí, netradičné textílie a recyklovateľné materiály – to sú prvky, ktoré dokonale vystihujú Margielovu progresívnu a netradičnú dizajnérsku tvorbu. najmä počas posledných rokov sa stal uznávaným a zaradil sa medzi svetovú elitu módnych dizajnérov. maison martin margiela kolekcia jeseň 2008 Margiela je známy predovšetkým tým, že sa snaží byť jedinečným, nedodržiavať stanovené normy a prísť vždy s niečím no- vým a obohacujúcim. V tejto kolekcii sa sústredil na lievikovitý tvar v oblasti krku a jeho nadrozmernosť. To však predstavila drvivá väčšina dizajnérov v tomto období a tak Margiela spadol do sivého priemeru, čo iste nebolo jeho cieľom. maison martin margiela kolekcia jar 2009 Margiela počas módnych dní v Paríži oslavoval 20. výročie pôsobenia vlastnej módnej značky. Predstavil kolekciu, ktorá pozostávala z pôvodných outfitov z roku 1988. Táto kozmická kolekcia obsahovala modely pripomínajúce UFo a jemu príbuzné odevy. Modelky boli ano- nymné. Tvár im pokrývala látka v nude odtieni alebo vlasy parochne. Pôsobilo to avantgardne, uletene, pre niektorých vraj až dehonestujúco, no Margiela len „potlačil“ krásu modeliek a dal vyniknúť samotným modelom a tvorbe. MAISon MArTIn MArGIeLA – náVrHár čI ILúZIA? M.M.M. kolekciajar/leto2009kolekciajeseň/zima2010 maison martin margiela kolekcia jeseň/zima 2010 V tejto Margielovej kolekcii vládli kožu- šiny a do pamäti sa vryli najmä baranice nadštandardných rozmerov. Stavia na prepracovanosť strihu modelov a vyhýba sa akýmkoľvek ozdobám a doplnkom, ktoré by pôsobili rušivo a nadbytočne. maison martin margiela kolekcia jar 2011 Prehliadka sa niesla v myšlienke „A pánska garderóba stretla ženské telo“, teda mužský aspekt v dámskej móde. Margiela sa pohral s navrhovaním outfitov skutočne bravúrne. na prvý pohľad to vyzerá, že modelky majú na sebe dosky či kartóny alebo dokonale vyžehlené módne kúsky. Línie sú jednoduché, priame a ostré. Margiel tak vytvoril z modeliek pohybujúce sa 2D objekty. Margielove módne prehliadky sú naozaj fascinujúce, bohaté, originálne a inšpiratívne. nositeľnosť týchto modelov je len zriedkavá. Margiela patrí medzi dizajnérov vizionárov a niektoré jeho modely sú považované za modely roku 2015, sú teda nadčasové. na svojej web stránke ponúka aj modely a doplnky, ktoré sú bežne nositeľné. Tu je zopár najznámejších kúskov. kto je Vlastne m.m.m.? Martin Margiela za značkou Maison Martin Margiela je vraj reálny návrhár, no nikto vlastne nevie, ako vyzerá. jeho zvláštnosťou je, že sa neobjavuje na móle po skončení svojej módnej show a jeho tvár pozná možno len blízky okruh ľudí. Internet je síce fajn médium, prostred- níctvom ktorého sa dopátrame k naozaj chúlostivým a zaujímavým informáciám, no ani tu nenájdeme žiadnu fotografiu samotného návrhára. od roku 2009 Maison Martin Margie- la nepôsobí ako hlavný dizajnér svojej módnej značky v rovnakom znení. Chod módneho domu mal zabezpečiť jeho tím, s ktorým pracoval vyše 20 rokov. Aj ten mal byť „inkognito“. na sociálnej sieti LinkedIn bol však objavený verejný profil istého hlavného dizajnéra značky Maison Martin Margiela. je otázne, či týmto pádom jedného z pilierov značky nenarušil jej filozofiu. ktorá mala pomerne dlhú históriu. www.maisonmartinmargiela.com rADIKáLne oDLIšný VIZUáLny jAZyK, neKonšTrUKTíVne PoSTUPy AKo VZbUrA ProTI LUXUSU Pg 30 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNefashioN tExt MonIkA sláDková foto IntErnEt

kolekciajeseň/zima2008kolekciajar/leto2011 Pg 31

FArebné MACHULe PLoCHy KVALITný STrIH jeDnoDUCHoSť SýTe FArby ŽIADnA ... V jeDnoDUCHoSTI je KráSA Pg 32 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNefashioN PrIPrAvIlA lAIlA foto www.toPshoP.coM, www.Asos.coM

nebáť SA ZLATej KoMbInáCIA nIe je ZLá ...A MoŽno I UMenIe? Pg 33

Dlhé sukne, kvetinové vzory a rozšírené nohavice. To sú presne atribúty dámskej jesennej kolekcie H&M. A to všetko vo farbách jesenného lístia. Hnedá, krémová, ťavia, vínovočervená aj tekvicová. Skrátka na jeseň si treba dať všetko, čo vám pripo- mína eleganciu rokov sedemdesiatych! Tvíd, flanel, koža, semiš aj pleteniny. To všetko v kvetinovom či kockovom vzore. Totálnym must-have doplnkom sú čižmy a klobúk. H&M myslí, samozrejme, aj na mu- žov. Pánska módna jeseň je jednoduchá a praktická. Trendom je čistý a výrazný dizajn vo farbách béžovej, tabakovej, ná- morníckej modrej. nebojte sa károvaných flaneliek ani vlnených rolákov. Túto jeseň na seba treba skrátka dať všetko, čo sa vám zdalo sexi v prvej sérii Dallasu. MUŽI, Ženy Aj DeTI SA HoDIA Do jeSennéHo GALA! Aj TáTo jeSeň SA bUDe nIeSť V šTýLoVoSTI! PoSTArAjú SA o To noVé KoLeKCIe H&M H&M šTýLoVá jeSeň Pg 3 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNefashioN www.hM.coM/sk

Pg 35

Pg 3 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNefashioN www.hM.coM/sk

Pg 37

Freywille VyšPerKUjTe SI jeSeň! je to kolekcia vyjadrenia pocitov, a ktorá definuje filozofiu čistého umenia značky Freywille. Inšpiráciou pre túto kolekciu bola grécka sfinga. Toto mystické zviera s eleganciou leva, slobodou orla a intelektom človeka predstavuje silu, nádej a sny. A presne tieto pocity máme aj z kolekcie Magic Sphinx od Freywille. je to prvý krát, čo Freywille použilo 3 rôzne zlaté povrchy s emailom. Celá kolekcia je teda dostupná vo farbách slonová kosť, koral a kráľovská modrá. nech už si vyberiete ktorúkoľvek z nich, rozjasní vaše jesenné dni. www.frey-wille.com SMe rADI, Že VáM nA nAšICH STránKACH MôŽeMe PreDSTAVIť noVú KoLeKCIU oD Freywille S náZVoM MAGIC SPHInX luna piena prívesok s ancor retiazkou diva prstene oblong náramkové hodinky diva náramok prívesok messanger d´amour s ancor retiazkou water drops náušnice ultra náramok regina náramok Pg 3 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNefashioN

PríLIš A ZbyTočne o Sebe PoCHybUjeMe TonboGIrL – MLADá bAbA, KTorá FoťáK neDáVA Z rUKy AnI V PoTrAVInáCH Keď sme sa vás na facebooku opýtali, ktorého módneho blogera uznávate, Marika, teda Tonbogirl z toho vyšla ako jasný víťaz. Mladá baba, ktorá foťák nedáva z ruky ani v potravinách. si jednou z najuznávanejších slovenských módnych bloge- riek. ako sa to stalo? Výborná otázka. ja len viem, že som sa pustila do niečoho, čo ma baví, a snažím sa to robiť tak, aby to bavilo aj iných. Tak ďakujem pekne za uznanie, vždy som hovorila, že čitate- lia Inspire sú mimoriadne bystrí a s dobrým vkusom. čiže foťák máš prirastený k ruke? aký je to foťák? Mám kamarátku-rozhlasáčku, ktorá, kadiaľ chodí, v hlave sa jej zo všetkého odohráva reportáž. ja to vidím všetko vo fotkách, občas mám pocit, že mám ten foťák v hlave a nie v ruke. A je to klasický fotoaparát na film, Canon eos 300, s objektívom 50mm/1.4. Práve oťukávam aj jeho vyššiu verziu, Canon eos 3, ktorú mi daroval jeden známy. na jednej strane tonbogirl, na druhej strane marika. pomáhajú si? majú sa rady? dopĺňajú sa? jasné, sú to kamošky, inak by to nešlo, haha. japonci majú takú zaujímavú filozofiu, že v priebehu života si menia mená – na rôzne životné etapy si dávajú iné mená, ktoré viac vystihujú to ich životné obdobie, ich úsilie, dávajú im novú energiu. Mám pocit, že Tonbo (v japončine vážka) dáva krídla tejto aktivite, Marika by to sama nezvládla. máme strach a Všetky tie parádne kombinácie si skúšame len Večer doma pred zrkadlom Pg 3 magaziNe with a differeNcetExt vEronIkA bAuchová foto tonbogIrl fashioN

Pg 0 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNefashioN tExt vEronIkA bAuchová foto tonbogIrl

dovolí si tonbogirl v živote viac ako marika? čím sa tieto dve tvoje osobnosti líšia? Tonbo nemá problém zastaviť na ulici úplne cudzích ľudí, pokecať s nimi a odfotiť ich. Marika je teda väčší introvert, aj keď sarkazmus jej občas ide. Ale často nevie, čo s rukami-nohami, zatiaľ čo Tonbo veselo konverzuje. Uff, takto som sa na to vlastne nikdy nepozerala, ale zrejme to súvisí s odpoveďou na predošlú otázku. tonbogirl fotí, hodnotí a ukazuje to pekné. čo robí marika? A okrem toho dáva Tonbogirl rozhovor do Inspire a usmieva sa do Gulyásovho foťáku a pred každou prehliadkou sa teší, akoby išla na karneval, a Marika má doma horu nevyhladenej bielizne, zúfalý neporiadok na ploche počítača aj v polič- kách, nerobí každý večer teplú večeru (teda, ani studenú, keď už sme pri tom) a modlí sa, aby si to jej tolerantný chlap nerozmyslel. Vráťme sa k blogovaniu. mala si niekedy aj zlú reakciu? Tuším jednu-dve v zmysle „akože čo má byť na tej- to fotke také zaujímavé?“, ale až takú zlú nie, skôr občas nejaký anonym napíše niečo nepríjemné o osobe, ktorá je na fotke. A to ma hnevá viac, ako keby nadával mne, cítim zvláštnu zodpovednosť za tých ľudí, ktorých dávam na blog. Ale z tých ko- mentov cítiť osobné nepriateľstvo a je to anonym, tak sama neviem, čo sa rozčuľujem... stretli sme sa na burze starožitností. aký máš vzťah k starým veciam? máš aj pri nábytku či doplnkoch zásadu o tom, že vec musí mať vlastný príbeh? nie je to zásada, skôr také spestrenie. ja mám rada aj energiu a vôňu nových vecí – nábytku, kníh, kabeliek – ale čaro stariniek je tiež veľmi silné. Záleží vždy na konkrétnej veci a konkrétnom prí- behu. A podľa mňa je celkom zdravé balansovať, aj v oblečení beriem kúsky z trhov a zo sekáčov ako spestrenie. si aj na seba „prísna“, keď ide o oblečenie? nájdeme u teba v skrini aj nejakú masovú vec z kolekcie z obchodu v nákupnom centre? Som hlavne náladová a jasné, že si nebudem kupovať basic tielka a legíny od Alexandra Wanga, aj keby som chcela, však by ma zruinoval, talent jeden. Podla mňa je celkom výzva zobrať obyčajné, masové veci a zapracovať ich do svojho štýlu. A také veci z H&M alebo Zary mám rada a nosím ich. niektoré ich kolekcie majú veľmi slušnú úroveň dizajnu, v pohode sa odtiaľ dajú brať aj klasiky ako trenčkoty, biele košele, saká, kožené kabelky. A to kombinujem so sekáčovými úlovkami, kúskami od malých značiek a dizajné- rov alebo úlovkami z ciest. ešte keby som vedela a mala čas šiť, to by bola paráda. a naopak, čo by si si nikdy nekúpila v „normál- nom“ obchode? Svadobné šaty? neviem, ale je pravda, že si v „normálnych“ obchodoch prestávam kupovať šperky a bižutériu a skôr vyhľadávam originálne kúsky od dizajnérov. Ale ináč sú princípy na to, aby sa porušovali a hľadali ich hranice. Kúpim si to, čo ma osloví, či to je z H&M, zo sekáča alebo od toho spomínaného Wanga. čo je najčastejšia módna chyba nás, sloveniek? Podľa mňa o sebe príliš a zbytočne pochybujeme, máme strach a všetky tie parádne kombinácie si skúšame večer doma pred zrkadlom a na druhý deň ráno radšej siahneme po tričku, džínsoch a teniskách. Alebo sivom kostýmčeku. A príliš veľa pozeráme telku a sledujeme bulvár a potom máme pocit, že treba robiť tak, ako to robia tie akožecelebrity. a za čo by si nás chcela pochváliť? Že nie sme tvrdohlavé mulice, že sa dáme inšpi- rovať, že čítame aj hodnotnejšiu tlač a cestujeme s otvorenými očami. má tonbogirl nejaký nesplnený sen? kam ďalej s kariérou? ďalšia výborná otázka, mohol by mi na ňu niekto odpovedať? Možností aj nápadov je veľmi veľa, zrejme čas ukáže. Lebo napríklad takto pred rokom som netušila, že budem mať fotky na eLLe.com, že nafotím kampaň pre Avion v Sr aj čr, že budem speakerom na TeDx bratislava a už vôbec nie, že budem odpovedať na otázky pre Inspire, haló! Takže čo bude o rok? Možno nič nové a možno všetko inak. aký je rozdiel medzi fashion blogerstvom u nás a vo svete? Vo svete sú trhy väčšie, uvedomelejšie a otvorenej- šie, je viac značiek a biznisu, ktorý chce s blogermi spolupracovať, čiže nemalý počet blogerov môže zo svojho blogerstva žiť alebo ho aspoň mať ako čiastočný zdroj príjmu a životných príležitostí. Iný rozdiel nevidím – aj u nás existujú šikovní blogeri, ktorí majú blogy obrazovo, obsahovo a štýlovo na úrovni tých zahraničných. komunita blogerov nie je až taká veľká. pomáha- te si? chválite sa? úprimne – žiadne závidenie či nepriateľstvo? Podľa mňa je úplne prirodzené, že v akejkoľvek skupine sú ľudia, ktorí sú si viac sympatickí a takí, ktorí sú si menej. Ak môžem, pomôžem, ak sa mi páči, pochválim, ak nie, nemám potrebu si to ventilovať. Celkovo patrím medzi blogerov, ktorí menej komentujú a riešia ostatných a vzťahy, často proste nevydá času a životnej energie na tieto účely. Predsa len už mi není, lásko, dvacet let. blíži sa zima, ľudia budú chodiť trošku zahale- nejší... kde si na nás postriehneš? aby si na ulici nepremrzla... neboj, budem stáť s nosom prilepeným na sklo kaviarní (zvnútra) a sledovať ulicu – v jednej ruke varené víno, v druhej foťák. Podľa toho ma spoznáte. tonbogirl.blogspot.com fotojakubgulyás Pg 1

AKčná jeSeň S ADIDAS orIGInALS! KoLeKCIA jeSeň/ZIMA 2011 ST, to je street, adidas originals ST, to je móda z ulice a na ulicu, ktorá sa nebojí výzvy! Kombinuje výrazné farby a expresívne grafické motívy spolu s vyhotovením s dokonalými technickými detailami. Prináša produkty s výrazným a zábavným dizajnom ovplyvnené akčnými športami. noVá KoLeKCIA ADIDAS orIGInALS ST jeSeň/ZIMA 2011 je InšPIroVAná MÓDoU AKčnýCH šPorToV, čI UŽ IDe o SKATe, FreeSTyLe bMX, SnoWboArDInG ALebo FreeSTyLe bASKeT Pg 2 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNefashioN www.ADIDAs.coM

Pg 3

Pg  Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNefashioN www.ADIDAs.coM

eurovea sc, bratislava / avion sc, bratislava / mlyny sc, nitra / aupark sc, žilina / europa sc, banská bystrica / aupark sc, piešťany Pg 5

ranná káva so sebou, jazda preplneným metrom, kde si prečítate čerstvú dennú tlač, zhon v práci a večerný drink s priateľ- mi. Aj takto vyzerá priemerný deň Lon- dýnčana: nech je to už akákoľvek hodina dňa, obyvatelia Londýna ostávajú stále štýloví. jedno z tajomstiev ich vkusu je, že sa neobliekajú pre niekoho iného, ako je zvykom v našich končinách. obliekajú si to, v čom sa cítia dobre a v čom sa páčia sami sebe. LonDýnSKA MÓDA ULICe emanuel, 24, argentina čo máš dnes na sebe? Tričko a džínsy sú od nie veľmi známej argentínskej značky, topánky sú nike zo ženskej kolekcie a okuliare sú ray-ban. ovplyvnujú ťa módne trendy? úprimne povedané, vôbec, nosím len to, čo sa mi páči a v čom sa cítim pohodlne, nikdy by som si neobliekol niečo len kvôli tomu, že to je v móde. čo robíš v londýne? Londýn je moje najoblúbenejšie mesto, takže som tu na dovolenke, práve som sa vrátil z Ibizy, kde som žúroval a zároveň aj pracoval pre red bull. jake, 22, a rosy, 21, anglicko čo máš dnes na sebe? V podstate len šaty, ktoré sme našli na podlahe, nič špeciálne. ovplyvnujú ťa módne trendy? Ani nie, neradi nasledujeme trendy, i ked pracujeme v módnom biznise. obliekame si to, v čom sa cítime dobre, nesnažime sa tým veľmi zaoberať. čo robíš v londýne? obidvaja tu pracujeme, ja organizujem fotenia a jake je módny fotograf. hyewom, 27, kórea čo máš dnes na sebe? V podstate je väčšina oblečenia z kórejských nezávislých obchodov, šortky mám z edinburgu, ale na meno obchodu si nespomínam, bolo to vo vianočnej zľave. ovplyvnujú ťa módne trendy? Trendy ma veľmi neovplyvňujú, zaujímam sa o pôvod oblečenia a z akých látok bolo vyrobené. Snažím sa podporovať nezávislé módne značky. čo robíš v londýne? Momentálne študujem na univerzite a pracujem v galérii. anasthasia, 19, rusko čo máš dnes na sebe? balerínky sú z Topshopu, šaty sú vintage, ďalej mám Levis bundu a Marc jacobs kabelku. ovplyvnujú ťa módne trendy? Vzhľadom na moju prácu som s módou v styku každý deň, takže určite áno. najviac som ovplyvnená tvorbou Marca jacobsa, myslím si, že je geniálny. čo robíš v londýne? Som modelka, momentálne tu žijem a chodím na rôzne kastingy a fotenia. Pg  Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNefashioN tExt A foto sIlvIA MAcEjová

emma, 21, a elizabeth, 22, anglicko čo máš dnes na sebe? emma: Moja košeľa je vintage a náhrdelník je mamin. elizabteth: Všetko, čo mám na sebe, je z Topshopu, ja prosto milujem Topshop. ovplyvnujú ťa módne trendy? je tu veľa dizajnérov, ktorých obdivujeme, každý fashion week nás inšpiruje niečím novým. Móda je pre nás všetko. čo robíš v londýne? obidve študujeme módny dizajn a rozbiehame vlastnú značku. mathias, 29, a angelina, 30, anglicko čo máš dnes na sebe? Mathias: rifle sú Paul Smith a košela je vintage, je od môjho otca a má už 40 rokov. Angelina: bunda je ralph Lauren a balerínky sú Gucci, tričko je z nejakého neznámeho miesta. ovplyvnujú ťa módne trendy? nie, my máme radi klasiku, kvalitné kúsky, ktoré môžete nosiť celý život a stále budú v móde. čo robíš v londýne? Pracujeme, žijeme a užívame si toto skvelé veľkomesto. coryne, 20, anglicko čo máš dnes na sebe? Top je zo Zary, všetko ostatné je z new Looku. ovplyvnujú ťa módne trendy? Určite, značka Mulberry je moja najobľúbenejšia, milujem ich štýl, mám naštudované všetky prehliadky z tejto dielne. čo robíš v londýne? študujem módny dizajn a pracujem v obchode. arthur a edlin, francúzsko čo máš dnes na sebe? Všetko je Zara, H&M a Topshop. ovplyvnujú ťa módne trendy? ničím zvláštnym nás to neovplyvňuje, máme radi vintage kúsky, nikdy sa príliš nezamýš- ľame nad módou, nosíme len to, čo sa nám páči. čo robíš v londýne? Sme na víkendovom výlete, chceli sme na chvílku vypadnúť z Paríža. Pg 7

hAnD MADE ecomasi je značka, ktorá 1 v sebe ukrýva dve mená maja a simona sú dve kamarátky. Keďže rady všeličo vyrábali a išlo im to, založili si spoločnú značku a produkujú skvelé kúsky. zaoberajú sa prevažne šitím, ale v ich ponuke nájdete aj doplnky do bytu, hračky, šperky, odevy... značka sa neustále vyvíja a pracuje so sviežim vzhľadom (nie)len pre mladých. www.sashe.sk/ecomasi svetlo zahaľujúce 2 starosti – naturewalkers je to duo mladých ľudí, v súčasnosti tvo- riacich prevažne v bratislave a v brne. radi sa hrajú so svetlom. ohýbajú a strihajú tenkú plastovú fóliu a tak vzniká ich pôvodný dizajn svietidiel. ako sami tvrdia o svojom diele: „jemne rozptyľuje svetlo a vytvára príjemnú atmosféru, v ktorej získajú každodenné starosti o niečo mäkšie kontúry.“ www.sashe.sk/naturewalkers wishfish splní viac než tri 3 priania pani šperkárka, ktorá dokáže spracovať klasický skvost, ale aj prsteň s motívom dvoch sliepok, či čučoriedkového muffinu. náušnice v podobe ľahučkých strieborných pierok sa už stali kultovým hitom, ktorý pristane každej ženskej šiji. poloplstené-polokovové brošne, ale aj ručne potláčané tričká, či kúsky robené na objednávku. to všetko produkuje značka wishfish. stačí si len zaželať. www.sashe.sk/wishfish buď ignorant! 4 Ignorovať „fejkové“ kabelky a nepodare- né výlisky, zídené z priemyselného pásu sa oplatí. pomôže vám v tom aj značka Ignorant. dobre vypracovaná koženková kabelka profesionálneho a navyše svie- žeho výzoru je v slovenských pomeroch unikát. značka Ignorant ich produkuje v najodvážnejších farbách, tvaroch a veľ- kostiach. stačí si vybrať a byť Ignorant! www.sashe.sk/ignorant rudakitana je ostrá 5 a s odevom sa nemazná. neónové eighties bundičky, róba z kilometrov látky, rozkošné šatôčky aj strašidelné kolážové potlače. strihy, materiály, farby, to všetko sa mieša v ponuke tejto sviežej slovenskej značky, z ktorej sa dá vybrať kúsok pre odlíšenie sa v sivom dave. Kto sa bojí, nesmie do rudaKitana. www.sashe.sk/rudakitana bonita je dievča ako lusk 6 Krásna, ešte raz krásna a potom aj šikovná a nápaditá. predstavte si ju, ako sadá k stroju, odhodí nabok ten svoj plavý vrkoč, šliapne do pedálov a už aj produkuje rozkošné tričká, šatôčky, su- kienky a navyše ich „šperkuje“ potlačou z autorských fotiek jej manžela fotografa. vznikajú tak roztomilé, výsostne ženské a jedinečné kúsky, akoby mierne strihnu- té do inej, lepšej éry. www.sashe.sk/bonita čo stvára mara.bara? 7 Komu sa nelení, tomu sa hrá. Šije. behá. vymýšľa. a ak tým niekoho poteší, tým lepšie. tak sa potešte. odkazuje mara. bara. Štýl, ktorý pri tvorbe odevov používa, ju na prvý pohľad odlišuje od iných značiek. hrá sa s látkou, najmä v doplnkoch, ako sú opasky či brošne, zhotovené prepletaním kontrastných pruhov látky. Kúsky určené na každo- denné nosenie aj na špeciálne chvíle. www.sashe.sk/mara.bara male.a sa nezdá 8 nenápadná značka plná nápaditých prekvapení. okrem módnych sukníc pre ortodoxné psíčkarky produkuje aj unikátne brošne s karikatúrami starých báčikov. ak ste unavení klasickými motívmi vtáčikov a kvetiniek, male.a prekvapí vo veľkom štýle. odporúčame ich ručne šitú „tesco“ tašku. www.sashe.sk/male.a 1 2 3 4 5 6 7 8 Pg  Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNefashioN tExt sAshE www.sAshE.sk

So začiatkom akademického roka v septembri nemusia záko- nite vymiznúť z našich šatníkov krátke sukne. Len si treba vzhľad školáčky umne premyslieť. Aby sa vaše street-style fotografie neobjavili na fórach japonských „fajnšmekrov“. Herec a moderátor Ludwig bagin zhodnotil posledné mesiace slovami: „nádherné leto, plné štyroch slnečných dní.” nech sa nám to páči, alebo nie – počasie letným outfi- tom tieto prázdniny veľmi neprialo. To však neznamená, že dievčatá nedvíhali hladinu hormónov v krvi mužov svojimi ultrakrátkymi sukňami, kraťasmi a minišatami. Práve naopak. Dĺžka dievčenských zvrškov sa s každým rokom nebezpečne skracuje. na populárnej sociálnej sieti vzniklo pri tej príležitosti hneď niekoľko fan-pejdžov s názvami typu: „Slovenské dievčatá sú najkrajšie na svete” či „Tešíme sa na krátke sukne a veľké výstrihy“ s desaťtisícami fanúšikov/čok. na takéto konštatovania radi a rady privykáme. Sebavedomie nabude- né, šup ho do mesta v novom oblečku – otestovať úroveň sexizmu nielen v bratislavských uliciach. radšej sukňu ako džínsy Spomínam si na príhodu zo strednej školy, keď jeden pedagóg v dôchodkovom veku frfľal na mladé mamičky, že si dovoľujú ísť na vychádzku s dieťaťom v džínsoch. Krásnej matke podľa neho pristane len a len sukňa. nemožno s ním nesúhlasiť, ale zasa zakázať nohavice nedáva zmysel. K tomuto pánovi sa viažu aj ďalšie pamätné príhody s módnymi „trendami“. napríklad sme počas vyučovacích hodín s týmto starčekom nemohli mať nalakované nechty, ústa natreté rúžom či oči zvýraznené tieňmi. A to boli časy komunizmu dávno za nami. Zato mu počas odpovedí pred tabuľou vždy ulahodilo, keď mala konkrétna spolužiačka skladanú sukňu nad kolená, biele podkolienky a najlepšie farebné stuhy vo vlasoch. Prekvapivo z tohto obdobia nemám v sebe žiadnu traumu, hoci na odievanie v štýle uniformovanej sovietskej školáčky či detvianskej krojovanej bábiky si dávam pozor. Tradičné motívy áno, aj výrazné farby – ale všetko s citom. Hoci občas aj ja prestrelím, najmä na letných festivaloch. Ale tam je v rámci účesov a outfitov dovolené azda všetko. dômyselne odhaliť nohy Moja mamina mi pravidelne hovorieva (ale skôr kvôli sebe, ako kvôli mne), že mám po nej pekné nohy – prečo si ich teda zahaľujem dlhými šatami a zvonovými nohavicami. napriek tomu, že sa považujem za novodobú feministku, nezvyšujem hlas a tieto debaty prechádzam pokojne. Hádať sa so staršou generáciou o štýloch či trendoch býva kompli- kované. Aj keď k retro-looku by asi mali čo povedať aj skôr narodené ročníky. Svojej milovanej dodávateľke najlepších secondhando- vých kúskov urobím raz za čas radosť, a keď sa máme v mes- te stretnúť, nahodím sa do (nedávno výhodne zakúpených) minišiat. Zvedavé pohľady opätujem s úsmevom. Mám totiž svoje tajomstvo – pod šatôčkami (bavlnenými hnedými s et- nopotlačou, alebo tými saténovými sivočiernymi) nosievam čierne krátke nohavice. Tak som pozichrovaná, že za mnou nevybehne nejaká teta s upozornením: „Slečinka, vidieť vám gaťky – tá taška vám dvíha šaty!” Sestry pre moju dĺžku sukní a šiat nemajú príliš veľké pochopenie. Keď máme spoločný zraz v Shtoorovi a ja ich tam čakám na vysokej barovej stoličke (sledujúc cez okno ponáhľajúcich sa ľudí po ulici), vždy predo mňa umiestnia nákupnú tašku – aby okoloidúci nespomaľovali a nezízali do výkladu na moje kolená. čo najVyššia, no pohodlná obuV Keď sa pozeráte na zničené chodidlá svojich mám a starých mám, často sa zaprisahávate, že topánky na vysokom podpätku nikdy nebudete nosiť. Ale čo robiť, keď nohy v nich tak dobre vyzerajú (postava je opticky predĺžená), a v niektorých zamestnaniach sa takáto obuv dokonca vyža- duje? odporúčam lodičky či čižmičky na platforme, aj keď nie každá žena má pochopenie pre „žehličky“ na nohách. Každý rok nás na prelome septembra a októbra príjemne prekvapí babie leto. Preto radím neodkladať hlboko do šatníka šaty na ramienka či s krátkymi rukávmi. V najhoršom prípade si s počasím poradíme samy. Pod šaty či top zvolíme priliehavý jednofarebný nátelník a pod sukňu či kraťasy zasa navlečieme jemné pančušky. Vo výrazných farbách. Viem, o čom hovorím... PreSUn LeTnýCH oUTFIToV nA jeSeň aby sa Vaše street-style fotografie neobjaVili na fórach japonských „fajnšmekroV“ alebo nádherné leto, plné štyroch slnečných dníPg  magaziNe with a differeNcetExt bobA bAluchová foto PAlo MArkovIč fashioN

VíTAMe náVšTeVU! PeKný čUrbeS U STArýCH roDIčoV STyLInG trhoVisko MoDeLKy adriana a gabriela LoCATIon byt niečích starých rodičoV jeseň je čas, keď presúvame svoje žúrovacie aktivity z krčiem a terás do bytov. Do bytov, ktoré poctivo splácame. Prípad- ne do bytov, ktoré iba strážime. Avšak! Aj u starých rodičov v byte sa dá urobiť pekný čurbes! najmä ak odídu aspoň na dva týždne a majú starých hluchých susedov. Vítaniu a prípravám na návštevy je venovaný aj náš jesenný Failytorial. opäť raz sme sumou 20 eur podporili vietnamských obchodníkov a kúpili sme dievčatám slušivé zásterky za 4 eurá a aj krásne umelohmotné lesklé šupinkové tričko za 12 eur! Dermatovenerologické problémy sú síce zaručené, ale výsledný blýskavý efekt je na nezaplatenie. Pozrite sa teda, ako pankáčsky a vkusne vítame návštevy my! My, ktorým lezú na nervy módne diktáty! dermato- Venerologické problémy sú zaručené Pg 50 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNeepic vietNam fail tExt vEronIkA bAuchová foto MAtEj toMAn

aďa patrí medzi jednu z modeliek novej modelingovej agentúry true colors, ktorá vyhľadáva ľudí s tetovaním, piercingami a inými retardáciami:) patríš aj ty k nám? napíš nám na inspire@truecolors.sk a my sa ti ozveme! Pg 51

lampa z hlIny Považujete keramiku za tradičný materiál, s ktorým už nič nové, nieto ešte niečo neočaká- vane nápadité, nevymyslíte? Presne o opaku vás presvedčí jeden z našich najúspešnejších dizajné- rov, profesor na akadémii dizajnu a umenia ECAL, tvoriaci vo švajčiarskom Lausanne, Tomáš Kráľ. Práve tradícia, z ktorej veľakrát vychádza a ktorú sebaistým spôsobom pretvára do sviežich, jednoduchých a inovatívnych riešení objektov, charakterizuje v spojení s remeselnou zručnosťou asi najviac jeho tvorbu. Dôkazom tohto umenia je nová séria stolových lámp rôznych veľkostí, vytvorená z červenej keramiky, príznačne nazvaná Terracotta. Pri pohľade na ne sa nedokážete ubrá- niť myšlienke, že zvolený výrobný materiál a jeho výsledná forma sú v dokonalej symbióze a nie je úplne jasné, čo autorovi napadlo ako prvé… tvar alebo surovina, z ktorej je vytvorený? www.tomaskral.ch DIzAjnové vychytávky nA hrAnE uMEnIA luxus dneŠKa Drevopilinové dosky, kartón, polienka dreva, to všetko sú materiály, z ktorých by ste asi nábytok označovaný ako luxusný a dizajnový prvoplánovo neočakávali. Avšak popredný český ateliér Jiřího Pelcla vás vyvedie z omylu, pretože tieto zdanlivo obyčajné, no časom preverené materiály použil úplne zámerne. Jeho tak trocha experimentálna kolekcia nábytku na pomedzí dizajnu a umeleckej inštalácie s názvom Luxury Dwelling mala svoju svetovú premiéru v apríli v Galerii Grosseti na Salone del Mobile v Miláne. V Čechách bude verejnosti predstavená koncom septembra v praž- skom Centre súčasného umenia DOX a okrem kartónovej pohovky, knižnice z polienok a vázy bude doplnená o niekoľko úplne nových kusov, ako napr. lampa, stolík, či večné kresielko. www.pelcl.cz letím! Ilúzia verzus realita, aj tak by sa dal popísať projekt japonského dizajnového štúdia h220430. Balloon Bench, alebo tak trochu levitujúca pohov- ka, ktorej tvorcovia sa dali inšpirovať francúzskym filmom z roku 1953 „Le Ballon Rouge”. Je to bláznivé, ale je to tak, teda skoro tak. Pohovka vznášajúca sa nad zemou s pomocou nafúknu- tých balónikov. To je ilúzia, ktorú sa podarilo dosiahnuť dokonalou imitáciou nafúknutých balónikov – v skutočnosti však šikovne a stabilne pripevnených k stropu. Šnúrky balónikov, na ktorých visí sedák z prešívanej kože, tvoria veľmi pevné lanká a navyše môžete balóniky rozsvietiť, takže o dokonalú rozprávkovú atmosféru máte postarané. Už sa len posadiť a dať sa unášať vznešenými pocitmi. www.h220430.jp Pg 52 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNedesigN tExt PunctuMAtElIér www.PunctuMAtElIEr.sk foto Archív Autorov

dámy, nezabúdajme na svadobnú výbavu! V minulosti zohrávala svadobná výbava nevesty významnú úlohu pre jej ďalší praktický život. Dnes sa na túto tradíciu už viac-menej zabudlo. Troška inak na ňu spomína Simona Janišová, mladá absolventka bratislavského ateliéru keramiky VŠVU, vo svojej magisterskej diplomovej práci. Ako sama vyjadruje, táto zvyklosť v jej podaní nadobúda novú intímnu až ironickú podobu. Glory Box – kolekciu keramických a porceláno- vých objektov na pomedzí dizajnu a umenia tvoria držiaky na šperky v podobe série mužských figúr, ktoré sú autorkinou osobnou poctou mužom. No posúďte sami, nebrali by ste takýchto fešákov ihneď domov? www.simonajanisova.sk jedna alebo dve… lásKa na prvý pohľad! Máme radi priestor. Priestor zbytočne nezahltený vecami. Niekedy, alebo možno aj často sa tomu nedá vyhnúť a vtedy si situácia vyžaduje inteligent- né riešenia. Ak sú tieto riešenia spojené s vtipom a nápadom, máme ich o to radšej. Ak sa k tomu pridá vizuálna príťažlivosť a kvalitný výrobný ma- teriál, zamilovaniu sa na prvý pohľad odolávame len veľmi ťažko. Pri stoličke Wooduo od Jany Černej, absolventky pražskej VŠUP, nás Amorov šíp zasiahne veľmi presne. Šetrí priestor a je vždy pripravená rozložiť sa na dve samostatné. Názov projektu „Vše, co se vám hodí, (nejen) když přijde návštěva“, v rámci ktorého bolo verejnosti predstavené aj svetlo Cheers! a bábovková forma Sladkých šestnáct, je teda viac ako výstižný. www.dade.cz Štýlová „autorsKá unIforma“ Príkladom, ako výborne a neošúchane môže fungovať spojenie vizuálnej komunikácie, grafic- kého dizajnu a módy, je český projekt Oldschool. Stoja za ním Hana Vaňátková, Adam Uchytil a Pavel Brejcha. Ich pilotná kolekcia odevov, obuvi a doplnkov je inšpirovaná školskými uniformami a tzv.„starou školou“. Samotní autori svoju tvorbu popisujú ako minimalistický basic. Ak v móde hľadáte zvršky, ktoré podporia vašu jedineč- nosť, slobodu a individualitu, k tomu máte radi jednoduchosť a kvalitné vypracovanie, ste tu na správnej adrese! www.oldschoolweb.cz

AnGLICKý HUMor STLáčAM reCorDInG, PráCU nePrerUšUjeMe STojíMe V bArnAbyHo ATeLIérI oProTI Sebe, KAŽDý nA SVojej STrAne SToLA, on MoDeLUje TrI GráCIe, čASť SVojej bUDúCej KoLeKCIe, A jA SA TráPIM S VýroboU PorCeLánoVéHo bALÓnA, KTorý bUDe V rUKáCH DrŽAť PáPeŽ ako sa dnes deti učia o sexe a láske Pg 5 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNedesigN tExt sIMonA jAnIšová

barnaby barford je súčasný britský umelec, ktorý primárne pracuje s keramickými materiál- mi. ako médium využíva hlavne masovo vyrábané porcelánové figúrky, ktoré reže a opäť spája, aby tak vytvoril nový, aktuálny príbeh. príznačný je preňho najmä humor a irónia. jeho diela sú súčasťou súkromných a verejných zbierok, napr. vo Victoria & albert museum. V roku 2008 nakrútil animovaný film damaged goods. barnaby žije a tvorí v londýne. okrem práce v svojom štúdiu vyučuje na central st martins college of art. Zľava doprava, zhora nadol you’d do it if you loved me, z kolekcie love is..., 2011 / mary had a little lamb, z kolekcie private lives, 2008 / stick that on youtube, z kolekcie private lives 2008 / does that mean we’re not getting any presents?, z kolekcie The good the bad the belle 2009 / ring-a- ring-a-roses, detail, The good the bad the belle , 2009 na internshipe v jeho londýnskom štúdiu som už nejaký ten týždeň. Stláčam recording. Prácu neprerušujeme. ako vnímaš súčasné umenie? čo je podľa teba jeho úloha? neodvolím si povedať, že by umenie malo byť o niečom konkrétnom. Myslím si však, že by malo posúvať hranice a skúšať nové veci. ja mám rád, keď sú- časné umenie hovorí o súčasnom živote. Približuje veci rôznymi spôsobmi. Ume- nie je vlastne vždy reflexiou spoločnosti a rozpráva príbehy o nás samých. čo očakávaš, že tvoje práce urobia s publikom? majú byť poučné? chceš moralizovať alebo vyvolávať smiech? niektorí umelci využívajú efekt šoku. ja rád ľudí bavím, a myslím, že práve vďaka humoru si ich môžem získať. A potom, pri druhom pohľade si možno povedia: Veď ono to vlastne nie je smiešne. Ale je príjemné ľudí rozosmiať. A mys- lím, že priveľký počet umelcov berie sám seba vážne. Ak si pozrieš Paula McCarthy- ho, bratov Chapmanovcov, alebo Davida Shrigleyho, všetci sú veľmi zábavní, ale nie je to celé len o vtipe. Alebo maľby richarda Princa, dokonca ani tie nie sú len „džouk“. A to je dôležité. Všetko závisí od backgroundu daného diváka. Keď napríklad hovorím o násilí, niektorí ľudia to považujú za zábavné, niektorí za pesimistické. A to mám rád. To je práve to, každý to berie zo svojho uhla pohľadu. Samotný humor je silná a dôležitá emócia. navyše britský humor. je to časť môjho života a aj našej kultúry. niekedy máš možnosť prostredníctvom humoru hovoriť o veciach, o ktorých by si inak nehovoril. Ale ak na ne nazeráš satirickým pohľadom, môžeš ich ľuďom podsunúť. máš rád porcelán a keramiku? alebo je to pre teba len vhodné médium pre vyjadrenie toho, čo chceš povedať? Veď poznáš odpoveď☺. V podstate ma nezaujíma remeslo, ale skôr to, čo je materiál schopný vyjadriť. Keď vidíš porcelánové figúrky, očakávaš, že budú veľmi „easy“ a „cute“, neočakávaš, že budú hovoriť o sexe, násilí a celkovo o sú- časnej kultúre, tak ako o nej hovoria moje práce. ja využívam práve tieto ľudské očakávania. Tento kontrast robí určitým spôsobom moje práce silnejšími. Momentálne pracujem na kolekcii, v ktorej nepoužívam nájdené objek- ty, a snažím sa vytvoriť všetky kúsky vlastnými rukami. je to však iba preto, že v tomto prípade nie je iná cesta. jednodu- cho ich musím vyrobiť, pretože ich nie je možné len tak niekde nájsť a použiť. Takto to funguje. Mám nápad, a potom hľadám spôsob, ako ho zhmotniť, nezáleží na technike. Práca s nájdenými objektmi je však stále dôleži- tou súčasťou mojej tvorby. musíš však mať určitý vzťah k samotné- mu materiálu. Určite. Mám rád ten materiál, mám rád jeho lesk, jeho tvrdosť, mám na ňom rád veľa vecí. jeho históriu – každý deň z neho jeme a denne doň aj serieme, je to materiál, s ktorým je každý v pohode. Aj najstaršie nájdené artefakty, figúrky Venuše, boli hlinené. máš počas tvorby veľa zábavy? Už tu pracuješ takmer tri mesiace, myslíš, že je to zábava? máme zábavu, lebo sme tu spolu. Som si istý že vieš, že je to skurvene ťažká robota. Výsledok vyzerá ako zábava, ale v skutočnosti sú to hodiny ťažkej, stresujúcej práce. Vytvoriť veci, aby vyzerali presne tak, ako chceš. Mnoho obáv a pochybností, či to je a bude dostatočne dobré. Ale vlastne robím každý deň to, čo milujem. áno, možno niekedy je to aj zábava, ale aj frustrácia. Ak je idea zábavná, neznamená to, že taký je aj proces. Uplynie veľmi veľa času, kým prídem k cieľu. aký je podľa teba rozdiel medzi dizaj- nom a umením? Posledných povedzme desať rokov som sa často stretal s umelcami, ktorí robia dizajn, a s dizajnérmi, ktorí robia umenie. Myslím si však, že pre mňa ide o veľké rozdiely. ja mám rád, keď je dizajn naozaj funkčný. S dizajnom spájam termíny ako masová produkcia, premýšľanie o materiáli a výrobnom procese, cene, kvalite a využiteľnosti. Umenie by malo byť absolútne slobodné – nielen niečo, čo si môžeš užiť. Toto je však široká otázka. môže byť dizajn umením alebo naopak? Dnes veľa ľudí kombinuje oboje. Myslím, že veľa vecí, nazývaných dizajn, je v skutočnosti úžitkové umenie. nezdá sa mi, že všetci túto novú úlohu a príležitosť vedia naplno využiť. je veľa ľudí, ktorí chcú robiť aj interiérový dizajn, aj ume- nie, aj jedno, aj druhé. Všetko dokopy. a považuješ to za správne alebo nie? nehovorím, že to je dobré alebo zlé. Len sa to skrátka deje. Sám som v tom bol dosť zainteresovaný. je to o spôso- be vnímania veci, pravdou však je, že z týchto spojení vzniklo aj veľa odpadu. Ale myslím, že dnes už ľudia viac dávajú pozor na to, čo kupujú. ďalšia otázka... no, neviem čo na ňu povieš. no, celkovo si myslím, že tvoje interview nie je bohviečo.☺ V predchádzajúcich kolekciách si tema- tizoval konzum, politiku, náboženstvo, násilie, v poslednej je témou láska. A čo chceš vedieť? prečo aj v tejto kolekcii práve s touto témou používaš figúrky detí? Subjekt, ktorý ma zaujíma je človek ako celok, ktorý si myslí, že je veľmi vyspelý, ale v skutočnosti sa nelíši od toho, ktorý tu bol pred stovkami rokov. Žiarlivec pred dvesto rokmi žiarlil rovnako ako ten dnešný; ambiciózny človek z minulosti je tiež podobný súčasnému. A pre mňa sú zaujímavé práve tieto reakcie a emócie, ktoré všetci cítime. Láska a túžba, túžba a láska – prezentujem ich svojským spô- sobom. Dokonca aj v starých civilizáciách nájdeme ekvivalent k pornografii. A prečo používam figúrky detí? áno, zdá sa mi to práve v spojitosti s touto témou rušivé. Hlavne preto, že porcelánové figúrky detí pôsobia tak roztomilo a nevinne. A ako sa dnes deti učia o sexe a láske? Pozeraním pornografie. a to je, myslím, práve ten rozdiel medzi minulosťou a súčasnosťou. nemyslím. Keď som vyrastal ja, v školskom autobuse koloval pornoča- sopis, alebo sme si požičiavali obohranú videopásku. Dnes je pornografia asi len viac dostupná. Ale kúsky z tejto kolekcie nie sú len o deťoch. Svojím spôsobom sme všetci stále deti. A deti sú krajšie ako dospelí. tvoje práce veľmi pripomínajú postavy na javisku. mal si zrejme prirodzene túžbu naozaj ich rozpohybovať – a preto si spravil film? Vždy som videl svoje figúrky ako scénu z filmu. Takže áno, od animácie som naozaj nikdy nemal ďaleko. pozeráš sa na umenie ako na biznis? To musím. Veď je to to, čo robím a čím sa seriózne živím. nikdy však neprispôso- bujem nápady tomu, aby boli predajné, alebo aby sa ľuďom páčili. robím jednoducho to, čo chcem. V konečnom dôsledku sa však musíš pozerať na umenie ako na biznis a súčasné umenie v mno- hých prípadoch jednoducho je biznis. čo teraz pripravuješ? určite si zamestna- ný svojou prácou 24/7. Aktuálne pracujem na remaku Troch grácií od Canovu. Prerábam ich na ženské ikony pop kultúry – tri Madony, Grace jones, britney Spears, atď. Súčasne vzniká aj nová séria, parafráza na sériu baroko- vých moralistických obrazov od Williama Hogartha, ktoré prerábam do trojrozmer- nej, súčasnej podoby. Ide o objednávku múzea v newcastli. www.barnabybarford.co.uk Pg 55

PEchAkuchA nIght brAtIslAvA V polovici júna sa v bratislavskom MMC klube na Karpatskej uskutočnila v poradí už 15. PechaKucha Night Bratislava. Ako vždy s nabitým a rôznorodým line-upom uspokojila aj náročnejších divákov. Architekti, umelci, dizajnéri, kurátori, hudobníci, ale aj fyzik či cyklisti predstavili v známom formáte 20x20 svoju najnovšiu tvorbu a prácu. Po skončení štandardne dlhý after v Hopkirku roztancoval aj rozdiskutoval spriaznené publikum. dalšia pechaKucha night bratislava sa uskutoční 29. 9. v rámci festivalu dizajnvíkend bratislava. www.pechakucha.sk www.dizajnvikend.sk Zľava doprava, zhora nadol úvod v podaní rytmiky rytmika.sk / tono gúth rytmika.sk / martin mojžiš, alebo prvý krát fyzika na pechaKucha nigt bratislava / Katarína beličková katarinabelickova.com / dušan buran, hlavný kurátor zbierok gotiky sng sng.sk / ľubica segečová segecova.sk / erik binder erikbinder.sk Pg 5 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNedesigN foto Ľuboš DAIt

MInI DIktujE štýl! MInI jE znAčkA PrE osobnostI s vlAstnou vízIou svEtA Túto jeseň predstavuje automobilová značka MINI svoj nový projekt pod názvom Inspired by MINI. V rámci nej poskytne priestor viacerým výnimočným ľuďom, aby si MINI vyskúšali a následne vytvorili svoj pohľad na svet. Umelci, dizajnéri, kreatívci, architekti, režiséri a ďaľší budú mať možnosť vytvoriť si vlastný MINI svet. Ich vízie budú spojené do veľkej prezentácie sveta inšpirovaného značkou MINI. Jednými z prvých sú Rudolf Hausleitner, Peter Spurný, Martin Jenca či Zuzana Piačková. Sú to silné individuality, ktoré potrebujú k životu kreativitu a pravú, nefalšovanú inšpiráciu. Tento projekt vznikol v rámci spolupráce BMW Group Slovakia a Witty Men. Značka MINI chce tento koncept rozvíjať aj ďalej a my sme už teraz zvedaví, ako to celé dopadne. Všetky vízie a inšpiratívne príbehy budú čoskoro prezentované na internete. Už teraz sa tešíme. www.mini.sk www.facebook.com/mini.sloVensko nový ProjEkt InsPIrED by MInI visualconcept:rudolfhausleitner,wittymen Pg 57 magaziNe with a differeNce carsvydaNie #03/2011

nAvrhnItE sI Izby! voĽné ruky PrE ĽuDí všEtko sI MôžEtE nAvrhnúť sAMI, Ak stE uMElEc, vytvortE sI nEkonEčnE otvorEný PrIEstor Ak ste sa ani vy nenarodili práve v rodine, kde maturitou získate auto a promóciami byt, mali by ste čítať ďalej. Po všetkých tých prefabrikovaných a zbytočne predražených bytoch si aj my, normál- ni ľudia môžeme dovoliť to svoje. Svoj vlastný byt. Znie to možno ako reklama, ale ide hlavne o to, že by som vás rada upozornila na vcelku zaujímavý projekt pre mladých. V Petržalke sa plánuje budúci rok začať so stavbou úplne nového druhu bytových domov. Všetko si môžete navrhnúť sami. Priečky, kuchyňu, rozloženie izieb, veľkosť bytu… Presne podľa toho, ako to chcete. Tvorcovia tým nechajú voľné ruky pre ľudí, ktorí chcú svoj domov vytvoriť sami. Vymyslieť, kde čo bude a ako to bude vyzerať. Ak ste umelec, vytvorte si nekonečne otvorený priestor, ak máte problém, že nie vždy v noci stihnete dobehnúť na záchod, dajte si ho radšej len pár krokov od spálne, môžete. Stavba sa bude volať Nový háj a poskytne možnosť nie- len architektom, ale aj ľudom, ktorí budú priestory obývať a práve tí si môžu vytvoriť presne svoj sen. Údajne bude možné si nadesignovať aj vlastný exteriér. Balkóny, lodžie, podľa predstáv. Za projektom Nový háj stojí Igor Lichý, ktorý sa rozhodol dať priestor fantázii a tvorivosti: „Pochopil som, že realitný trh na Slovensku vyžaduje flexibilitu. Ak klientovi developer ponúkne maximálnu pružnosť pri tvorbe bytu, tak majú byty nielen obchodný potenciál, ale prispievajú aj k zvyšovaniu kultúry architektonických riešení na Slovensku a v Bratislave“. Úprimne dúfame, že na celkový vonkajši vzhľad dohliad- ne architekt, aby to tam zasa nevyzeralo ako na kolotočoch. Projekt je to veľmi zaujímavý a azda sa dozvieme čo najskôr aj ďalšie podrobnosti, ktoré asi každého zaujímajú, tj. reálne možnosti a hlavne cena. Pretože čo si budeme hovoriť, nie všetci sme dediči milionárov a byty v Bratislave sú naozaj, naozaj drahé. Pg 5 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNearchitecture tExt kAtArínA MIchAlková foto IntErnEt

DIzAjnvíkEnD brAtIslAvA otvorí PIsztoryho PAlác Od 28. septembra do 2.októbra 2011 sa uskutoční tretí ročník festivalu súčasného dizajnu Dizajnvíkend. Podľa vzoru svetovo známych Design Weeks bude v lokálnej verzii predstavovať to najzaujímavejšie nielen zo slovenského dizajnu. Po dvoch rokoch na čerstvom vzduchu obsadí pop up štýlom počas piatich dní opustené noblesné priestory Pisztoryho paláca na Štefánikovej ul. 25 (bývalé Leninovo múzeum). Program bude intenzívny a vrstevnatý. Medzi hosťami Dizajnvíkendu sú významní nórski dizajnéri Andre- as Engesvik, Daniel Rybakken, Cathrine Kullberg, vybraní absolventi prestížnej školy dizajnu ECAL zo švajčiarskeho Lausanne – medzi nimi vo svete stále viac rešpektovaný To- máš Král (pôvodom zo Slovenska), výstava experimentálnej autorskej kolekcie Plytký Hlboký, Walking Chair z Rakúska, výstavy mladých slovenských značiek, prednášky, worksho- py, dizajn café, detská izba, koncerty, exkurzie a napríklad aj PechaKucha Night. Dizajnvikend sa uskutoční pod záštitou starostky Brati- slavy Starého mesta Táne Rosovej. www.dizajnvíkend.sk PoDĽA vzoru svEtovo znáMych DEsIgn wEEks buDE v lokálnEj vErzII PrEDstAvovAť to nAjzAujíMAvEjšIE nIElEn zo slovEnského DIzAjnu Pg 5 magaziNe with a differeNce desigNvydaNie #03/2011

ArchItEktI už onEDlho DostAnú svojE ocEnEnIA nA 10. ročníku uDEĽovAnIA cIEn zA ArchItEktúru cE.zA.Ar Súťaž Cena Slovenskej komory architektov za architektúru – CE∙ZA∙AR 2011 prebieha už od februára tohto roka. Cena sa udeľuje v šiestich kategóriách a jej cieľom je oceniť vynikajúci profesionálny výkon architektov – architek- tonické dielo zrealizované za posledné dva roky a podporiť tak ďalej tvorbu a prezentáciu kvalitnej slovenskej architektúry. Jubilejný X. ročník súťaže cha- rakterizuje rekordný počet prihlásených diel (99), ich vysoká kvalita, inovatív- ne prístupy autorov a výrazné zastúpenie mladej architektonickej generácie. Náročný a nestranný výber nominácií a laureátov má v rukách medzinárodná odborná porota, tento rok v zložení: Prof. Ing. arch. akad. arch. Jiří Suchomel (CZ) predseda poroty, Ing. arch. Andrej Alexy (SK), Ir. John B.W. Bosch, BNA (NL), Ing. arch. Aleš Burian (CZ), Arch. Dipl. Ing. Peter Riepl (AT), Ing. arch. Iľja Skoček (SK) a Prof. Peter Čanecký, scénograf (SK). Osemnásť nominovaných diel a ich autori aktuálne čakajú na rozuzlenie, ktoré príde až na slávnostnom gala večere. Ten sa bude konať začiatkom októbra a sošku CE.ZA.AR-a si odnesú len šiesti víťazi v jednotlivých kategó- riách. Okrem poroty však môže o jednom z ocenení rozhodnúť aj verejnosť v špeciálnej kategórii Cena verejnosti. Hlasovať za svojho favorita môžete v priebehu septembra na portáli www.sme.sk. odpovede nomInantov na otázKy 1. v akej filmovej postave sa vidíte, alebo by ste sa radi videli? 2. v ktorom filme váš zaujala architektúra, exteriér, interiér? 3. čo mobilizuje vašu kreativitu a naopak, čo ubíja? mIchal rIabIč 1. Tu si dovolím trochu ironizovať, ale moje sympatie si získal John Malkovich vo filme Burn after reading? 2. V tomto smere rozhodne fandím žánru SCI-FI a PIATY ELEMT, ci BATMANi z tých komerčnejších poskytli rozhodne zaujímavé pohľady na architektúru. Rovnako SOLARIS a riešenia architektúry v podmienkach, o ktorých vtedy ešte moc netušili sú tiež inšpiratívne a unikátne. Môj No.1 a v čerstvej pamäti ale rozhodne „Počiatok“ z angl. Inception. 3. Úprimné je to každá nová téma a blížiaci sa termín. Snažím sa vyhýbať stereotypným riešeniam, aby k ubíjaniu nedochádzalo. martIn lepej 1. Nemám moc vzory, obávam sa, že ani filmové. 2. Prvá ma napadla Gattaca. 3. Moju kreativitu mobilizujú protiklady a dialóg. martIn jančoK 1. Harry Tuttle (Brazil) 2. Brazil (Terry Gilliam, 1985) 3. Mobilizuje ma zážitok, ubíja prebytok času. rIchard murgaŠ 1. Často Harold Crick (Will Ferrell) – Stranger Than Fiction, niekedy Axel (Jonny Depp) – Arizona Dream, výnimočne James Bond (ale iba v prvých bondovkách so Seanom Connerym), ale väčšinou mi vystačí Kocúr v čižmách – Novye pokhozhdeniya Kota v Sapogakh 2. V žiadnom, filmy pozerám pre zábavu, nie kvoli architektúre. 3. Mobilizuje: modrá obloha, adrenalín (v akejkoľvek forme), dobrá spoločnosť a termín odovzdania. Ubíja: presvedčivá nepravda, premárnené príležitosti, neschopné rozhodnutia, nedostatok toneru a výpadok elektriky martIn paulíny 1. S filmovými postavami sa nezvyknem identifikovať, často si ale predstavu- jem filmové scény odohrávajúce sa v domoch, ktoré navrhujem. Povedzme Pg 0 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNearchitecture

niečo čiernobiele od Jarmusha, napríklad fatálne debaty v štýle filmu Káva a cigarety, alebo niečo farebné a samozrej- me protizákonné od Tarantina. 2. Mám rád futuristické vízie architektúry v sci-fi filmoch, niekedy potom zistím, že niečo podobné už majú postavené v Japonsku. 3. Mňa zvykne mobilizovať akákoľvek nepohoda, hoci časo- vá tieseň, príliš veľa pohody sa podľa mňa k tvorbe nehodí. sebastIan nagy 1. Bond, James Bond – Vodku s martini. Pretrepať, nemiešat. 2. V Star Treku to vyzerá zaujímovo aj vonku aj vo vnutri. 3. Mobilizuje = ľudská múdrosť, Naopak = ľudská hluposť. tomአbujna 1. Nad tým som nikdy neuvažoval, ale páči sa mi napríklad poručík Columbo, alebo Hercul Poirot. 2. Equilibrium, seriál Poirot, „Le Mépris“ a z tých ešte starších asi „Spalovač mŕtvol“ a samozrejme všetky prvore- publikové filmy. 3. Mobilizuju: pekne a jednoduché veci, ubíja ma každé nepochopenie. ladIslav slabey 1. Od malička som túžil byť Winnetou. 2. Fascinovala ma tajuplná atmosféra horského hotela v seriáli Twin Peaks, ktorého architektúra nadväzovala na tradície obydlí pôvodného indiánskeho obyvateľstva a úžasnú okolitú prírodu. 3. Vždy je pre mňa inšpiračnou výzvou prostredie v ktorom má byť môj návrh osadený. Snažím sa využiť aj handicapy daného priestoru v náš prospech ,a naopak prednosti ešte viac zvýrazniť. Niekedy ma ubíja príliš konkrétna počiatoč- ná predstava mojeho klienta o podobe diela, ktoré mám navrhnúť ja... juraj hantabal 1. v žiadnej 2. Good year 3. klient v obidvoch prípadoch Katarína ŠIňáKová 1. Vidím sa v postave začarovanej spiacej princeznej... príde skvelý investor, pobozká ma ...a ja precitnem s novým vyni- kajúcim architektonickým návrhom...? Nie, to nebolo vtipné. Asi by mohlo byť zaujímavé stotožňovať sa s filmovými osobami, žiť chvíľu iné životy, ale túto potrebu som nikdy nemala. Žijem svoj život. 2. Nesústredím sa na to. Vnímam film ako prevažne emočný zážitok vo svojom komplexe... Ale myslím, že v seriáli Kosti, sa mi páčili steny z priehľadných krabičiek , či zásuviek, svietiace, kde si ukladali akože dôkazový materiál... no možno som to poplietla z iného filmu, ja radšej chodím von so psom ako pozerám filmy. 3.každé nové zadanie, ktoré vyzerá že by sa mohlo podariť úspešne zrealizovať, a ešte pohoda doma. A naopak – samozrejme naopak. Zľava doprava, zhora nadol nominácie v kategórii bytové domy nízkoenergetický bytový komplex minergo, podkolibská ulica, bratislava. autori: juraj hantabal, michaela hantabalová, spolupráca: Kristína Izáková, autor foto: juraj hantabal polyfunkčný objekt retro, nevädzova ul., bratislava. autor: rené baranyai, spolupráca: ján franz, peter novotný, miroslav prokopič, autor foto: paťo safko rezidencia záhorská, bratislavská cesta, bratislava – záhorská bystrica. autor: norbert Šmondrk a štúdio K.f.a., autor foto: ľubo stacho nominácie v kategórii rodinné domy otio, dom pri fare , sčasného 26, nitra – dražovce. autor: sebastian nagy, autor foto: paťo safko rodinný dom medzi stromami,, cabaj 199. autor: viktor Šabík, autor foto: daniel veselský dom zlomu, Kynceľová 124. autori: branislav hovorka, martin paulíny, autori foto: branislav hovorka, martin paulíny Pg 1

Pg 2 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNearchitecture

duŠan fIscher 1. Váham medzi Harry Potterom a Voldemortom... ale asi najradšej režisérom. 2. Dokumentárny film o termitoch, z hraných filmov je to historicky seriál RIM, ale v poslednej dobe ma veľmi oslovila scéna Shakespearovej hry Richard III na nádvorí Bratislavského hradu. 3. Rozhovory s múdrymi, citlivými ľuďmi a ubíjajú ma leniví hlupáci vIKtor ŠabíK 1. Ja by som nechcel byt žiadna filmová postava. Žijem svoj život naplno a občas mi pripadá, ako keby som v nejakom filme hral. 2. Jeden z filmov, ktoré som pozeral hlavne kvôli architektúre, je Jean Luc Godardov Le mépris. Hrala v ňom Brigitte Bardot, a keďže som ho videl vo francúzštine, viem len približne o čom bol. Dej sa odohráva v Casa Malaparte na ostrove Capri. Tuto vilu navrhol Adalberto Libera pre C. Malaparteho v roku 1937. Na tu dobu musela byt tato vila ako zjavenie. A nie len na tu dobu. Do dnes je to jedno z kultových pútnych miest milovníkov architektúry z celého sveta. Vyzerá ako kus odhodeného kameňa natretého pompejskou červenou na útese nad morom. 3.Kreativita je veľmi ťažko popisateľný jav. Je to súhra vedomého a nevedomého, racionálneho a senzitívneho, vonkajšieho a vnútorného sveta. Ak sú v harmónii, ide to, keď je niečo v nesúlade, treba to nechať, nech to dozrie. rené baranyaI 1. Johny Depp, prip. Orlado Bloom – pre ich charizmu. 2. Gattaca – aj „staršia“ architektúra môže byť nadčasová. 3. Prínosom pre kreativitu je pre mňa „spoločný pohľad“ investora a architekta na architektúru – „sme na rovnakej mentálnej vlne“, posúvajúcej hranice nových technológii, stále zdokonaľovanie a dovzdelávanie sa, spoznávanie rožných kultúr (teda aj architektúry) a prírody pri cestovaní. Nemohúcnosť presadiť často krát „lepšiu“ archi- tektúru a častá „architektonická negramotnosť“ investora – nátlakové metódy investorov („ja platím – ty kreslíš“). martIn matunáK 1. Nie som veľký fanúšik filmov a moja súkromná databáza pre výber je preto obmedzená. Pred- pokladám, že by ma inšpirovala postava rodiča s nevídaným rešpektom dospievajúcich detí k jeho autorite. 2. Vždy ma zaujímala viac výroba filmu, ako film samotný a tiež viac reálne priestory, ako ilúzie priestorov. V tejto súvislosti mi napadá, že som bol pozitívne prekvapený novostavbou reálneho domu Rowana Atkinsona, hoci aj interiér bytu Mr. Beena vo mne vyvoláva pozitívne emócie, ale iného charakteru. 3. Mobilizuje ju nádej, že výsledok kreativity bude zrealizovaný a naopak. www.ce-za-ar.sk Zľava doprava, zhora nadol nominácie v kategórii občianske a priemyselné budovy avelane clinic, Krčmeryho ul., nitra. autori: martin bajtek, matúš Konček, martin matunák, luboš polaček, autor foto: alexander trizuljak centrála firmy phoenix zeppelin, zvolenská cesta 50, banská bystrica. autori: branislav hovorka, Štefan moravčík, martin paulíny, autori foto: branislav hovorka, Štefan moravčík letné kúpalisko lamač, ulica pod násypom, bratislava lamač. autor: Katarína Šináková, autor foto: alexander trizuljak nominácie v kategórii rekonštrukcia a obnova budov centrum sociálnych služieb, francisciho ul., poprad. autori: miloslav dulík, branislav rzyman, autori foto: robo Kočan, milo dulík, braňo rzyman rímsko-katolícky kostol zvestovania pána, nová lesná. autor: tomáš bujna, autori foto: tomáš bujna, stano dudík rekonštrukcia zimného štadióna ondreja nepelu, odbojárov, bratislava. autori: dušan fischer, ján jacko, richard Koseček, zoran samoľ, mojmír vychodil, interiér: Katarína fischerová, dušan Kalenkáš, tamara závodná, juraj závodný, spolupráca: matej brzý, viktor fuček, Igor lauko, michal valúšek, autor foto: pavel meluš nominácie v kategórii interiér kníhkupectvo alexis, Košická 37/K, bratislava. autori: martin jančok, aleš Šedivec, autori foto: tomáš amtmann, martin jančok, Šymon Kliman, aleš Šedivec rumkanský art centre, ester Šimerovej martinčekovej 4506/4, liptovský mikuláš. autor: ján revaj, autor foto: matej rumanský variabilný strop – rekonštrukcia interiéru spoločenskej sály kultúrneho domu, nám. rodiny 1, bratislava- záhorská bystrica. autor: ladislav slabey, autori foto: matúš lago, ladislav slabey nominácie v kategórii exteriér nitra – vršok: pokračovanie pešej zóny, mariánska ul., nitra. autori: tibor zelenický, patrícia Kvasnicová, spolupráca: marián žilík, autori foto: tibor zelenický, marián žilík letná terasa reštaurácie pálenica, jelšovce 240. autor: viktor Šabík, spolupráca: marián haberland, autor foto: viktor Šabík mólo – kultúrny pavilón, martin. autori: martin lepej, michal riabič, richard murgaš, autori foto: braňo boďa, milo fabian Pg 3

kEď jE Auto uMElEckýM DIEloM uMEnIE jE jEDnA z forIEM, Ako sI človEk osvojujE svEt1 2 3 4 Podľa wikipedie je to forma maxi- málneho bytia človeka, spočíva- júca v cieľavedomom pretváraní škaredého alebo esteticky neúčin- ného či menej účinného na krásu v koncentrovanej podobe. Nemusia to byť len obrazy, sochy, literárne diela. Čoraz viac sa za zberateľské kusy považujú aj automobily, ktoré sa predávajú za poriadne veľké sumy. Ale čo už, umenie nie je lacná záležitosť. Toto je Top 10 veteránov na svete. Ak by ste tieto exkluzívne diela na štyroch kolesách chceli mať v jednej garáži, pripravte si dohro- mady takmer 65 miliónov €. bugattI type 57 sc 1 atalante coupe V roku 2008 zlomilo rekordnú cenu na podujatí Concours d’Elegance v kalifornskom Pebble Beach, keď zaň nový majiteľ zaplatil 5,8 milióna €. Išlo o legendárne kupé, ktoré malo na svoje časy (rok výroby 1934) skvelú aerodynamiku. Navr- hol ho syn legendárneho Ettoreho – Jean Bugatti. 5 840 707 eur ferrarI 250 gt lwb 2 calIfornIa spIder competIzIone Ferrari, ktoré je najviac zastúpe- nou značkou medzi Top 10, je Ferrari 250 GT LWB California Spider Competizione s cenovkou vyše 5,3 milióna €. Na svet prišlo v roku 1959, avšak za túto cenu ju predali na Concours d’Elegance v kalifornskom Pebble Beach pred dvoma rokmi. Auto je postavené na šasi 508 D a jeho srdcom je jeden z najsilnejších agregátov v Californii Spider – Tipo 168. Na podujatí 12 hodín v Sebringu skončilo na piatom mieste a za jeho volantom sa vystriedali také mená ako George Reed a Alan Connell. 5 353 982 eur ferrarI 250 gt swb 3 calIfornIa spyder Aj druhý najdrahší oldtimer sveta je z dielne Scuderia Ferrari. Tento mo- del nahradil vozidlo s názvom LWB California Spyder v roku 1960. Jeho základom je Ferrari 250 GT Berlinet- ta SWB a dvanásťvalcový motor mu dodá výkon 280 koní. Zrodilo sa len 55 kusov, jeden z nich sa predal za rekordnú sumu 8 146 218 €, ktoré zaň vyplatil známy britský rádiový dídžej. 8 146 218 eur ferrarI 330 trI/lm 4 Z modelov Testa Rossa z dielne Scuderia Ferrari bol práve tento pre- tekársky špeciál. Vyrobili ho v roku 1960 a na konte má viac víťazných vavrínov ako ktorékoľvek iné auto. Umelecké dielo na štyroch kolesách, za volantom ktorého sedeli kedysi Phil Hill a Olivier Gendebien, vy- dražili pred niekoľkými rokmi za 6,8 milióna eur, čím sa dostal do Top 5 najdrahších veteránov na planéte Zem. 6 844 579 eur ferrarI 250 testa rossa 5 Kto iný ako legendárny Enzo Ferrari môže byť na čele rebríčka, ktorý zverejnila tento rok aukčná sieň RM Auctions. Enzo postavil model Ferrari 250 Testa Rossa v roku 1956, do prekrásnej, ručne tvarovanej a vyrobenej karosérie vložil dvanásťvalcový motor s objemom 3,0 l a s výkonom 300 koní. Športových automobilov s týmto menom sa dochovalo len niekoľko, jeden z nich si drží zatiaľ rekordnú cenu 9 146 386 €, ktorú zaň jeho majiteľ zaplatil. To sa však 5 Pg  Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNecars tExt PEtEr tvrDý

6 87 10 môže čoskoro zmeniť. Aukčný dom Gooding & Company bude totiž na augustovom podujatí Concours d’Elegance v kalifornskom Pebble Beach dražiť prototyp Ferrari 250 Testa Rossa, ktorý sa zúčastnil na množstve náročných pretekov. Srdcom modelu je vidlicový dvanásť- valec a zadná náprava De Dion. Očakáva sa, že toto Ferrari z roku 1957 sa predá za 12,5 milióna dolá- rov, čím sa posunie na prvú priečku najdrahších áut na svete. 9 146 386 eur mercedes-benz 540 K 6 spezIal roadster Exkluzívny medveď prišiel na trh v roku 1934. Má nádherné krivky karosérie, pod jeho kapotou bolo 180 koní a auto dokázalo uháňať rýchlosťou viac ako 170 míľ za hodinu. Na zákazku vyrobili 12 sedemmiestnych modelov, na ktorých sa pred vojnou vozievali nacisti. Dokopy prišlo na svet 419 kabrioletov, ktoré dnes patria medzi najžiadanejšie oldtimery na svete. 6 844 579 eur rolls-royce 10 hp 7 Aj auto, ktoré už bude stáť len v múzeu, má horibilnú cenu. Ako tento rolls-royce z roku 1904, z ktorého sa postavilo len 16 kusov. Ide o prvý model, ktorý vznikol po podpise zmluvy o spolupráci medzi konštruktérom Henrym Royceom a obchodníkom Charlesom Rollsom. V roku 2007 ho aukčná sieň Bon- hams vydražila za sumu 5,3 milióna €. Súčasnosti sa dožili len tri kusy. 5 349 771 eur bugattI type 41 royale 8 Vyše troch ton váhy, 6,3 metra na dĺžku, obrí motor s objemom 12,8 litra a v rodnom liste napísaný rok 1931. To všetko a čiastka vyše 7,2 milióna €, ktorú zaň vysolil neznámy kupec, ho zaradili na tretie miesto v rebríčku najdrahších oldtimerov. Ide o diamant z dielne Ettoreho Bugattiho. Dohromady ich vyrobil 25 kusov, nie všetky však prežili až dodnes. Je to jeden z najväčších a aj najojedinelejších automobilov na svete. 7 227 138 eur mercedes-benz 38/250 ssK 9 Keď vo veku 94 rokov zomrel zbera- teľ automobilov a britský džentlmen George Milligan, bola to smutná udalosť pre jeho rodinu, ale nie pre zberateľov, ktorí povýšili automo- bily do sekcie umenia. Kráľa jeho vozového parku Mercedes-Benz 38/250 SSK vyrobili v roku 1929 a ide o jeden z mála mercedesov, ktorý prežil bez reštaurácie. Milligan si auto kúpil v roku 1940 a vtedy asi len ťažko mohol vedieť, že raz ho jeho pozostalí predajú za takmer 5,5 milióna €. 5 488 989 eur shelby cobra daytona 10 coupe Čo by to bol za rebríček bez amerického zástupcu? Toto je už dielo z kategórie Modern Art. Jeho meno je Shelby Cobra Daytona Coupe. Svetlo sveta uzrelo v roku 1956 ako AC Cobra, prešlo však šikovnými rukami fenomenálneho tunera Carolla Shelbyho. Auto už v tom čase dokázalo jazdiť rýchlejšie ako 300 kilometrov za hodinu a to mu pri jednej dražbe vykúzlilo cenu 5 346 667 €. Stále je päťkrát drahšie ako Bugatti Veyron, najluxusnejšie a najdrahšie auto súčasnosti s cenou 1 milióna €. 5 346 667 eur 9 Pg 5

ToM rACHMAn – neDoKonALCI mamutia redakcia noVín a celá jej ohromná história, od jej osVieteného Vzniku, až po agóniu posledných dní Ľahkým perom napísaný debut Toma rachmana sa stal hi- tom čitateľov časopisu new yorker. niet divu. Autor v ňom čerpá zo svojej vyše pätnásťročnej skúsenosti s redaktorskou prácou v popredných svetových redakciách. V knihe vytvoril hotovú plejádu novinárskych typov a postavičiek, ktoré do seba navzájom zapadajú ako ozubené kolieska v laboratóriu na výrobu správ. Tom rachman sa narodil v roku 1974 v Londýne, ale vyrastal vo Vancouveri. Vyštudoval Torontskú univerzitu a Žurnalistickú školu na Columbijskej univer- zite v new yorku. od roku 1998 pracoval v zahraničných redakciách ako reportér takpovediac na všetkých kontinen- toch, od Indie až po new york... A popritom písal román nedokonalci. Kniha je zároveň napísaná ako pocta novinám a novinárom. nie sú to žiadni superhrdinovia. Vyslovene cí- time, ako sa im v každodennom strese, ktorý sa končí až po uzávierke, pod vlhkými košeľami každú chvíľu rozbúši srd- ce. Hoci im, novinárom každého druhu, vidíme do malých dušičiek so všetkými ich ambíciami, frustráciami, vidíme ich vo velikášstve i malosti, čosi ako súcit nás núti nevysmiať sa z nich, naopak, prijať ich takých, akí sú, lebo ani my nie sme iní, mýlime sa rovnako ako oni. Tiež sme rovnako smiešni. To je možno to najcennešie na spisovateľskom talente Toma rachmana. rozpitve svojich hrdinov do posledného vlákna, ale nestratí s nimi empatiu. rachman vyniká vtipom, ktorý sa občas končí iba vo vtipnej historke, zapikuje do nej a už sa z nej nevyhrabe, no občas má až mrazivý presah. nerovné vzťahy v práci i v láske podáva čitateľovi na striebornej tácke s krutým sarkazmom, ako sa na mladíka z prestížnych amerických univerzít patrí. o zbabelosti a nedostatku odvahy píše tak, akoby si robil posmech zo samého seba. nedokonalci sú kniha, ktorú zhltnete ľahko a pritom vám neujde podstata toho, čo chcel autor ukázať: Ten starodávny svet tlačeného slova, to akvárium plné rybičiek, ktoré sa žerú od nervozity, ubližujú si, škriabu sa po vlastných chrbtoch a zároveň slúžia – jedinému remeslu, ktoré ovládajú a ktoré ovláda ich – žurnalistickej vášni – najlepšie, ako vedia. Každý príbeh vypovedá sám za seba – mohol by fungovať osve. Zaujímavé je však to, že kapitoly spolu tvoria celok presne tak, ako jednotlivé redakcie tvoria obrovský novinový kolos. Autor touto jedinou formálnou fintou vytvoril oblúk románu. Zmapoval dôkladne jeden svet: Mamutiu redakciu novín a celú jej ohromnú históriu, od jej osvieteného vzniku, až po agóniu posledných dní, ktorú ukončí príchod internetového spravodajstva. Starý dobrý svet papiera sa končí a prichádza iný. Aký? Ukáže čas. artforum, 2011 STArý Dobrý SVeT PAPIerA SA Končí A PrICHáDZA Iný Pg  Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNebooks www.ArtforuM.sk

nicole krauss Veľký dom „Medzi prstami som držal poskladaný papierik s menom a adresou muža, ktorého Lotte kedysi milovala. Pozrel som sa na mokré čierne konáre stromov, do korún ktorých sa dívala od svojho písacieho stola. čo v nich vyčítala? čo videla v tej čiernej čmáranici na nebi, aké ozveny, spomienky a farby, ktoré som ja nikdy nevidel? Alebo nechcel vidieť.“ Americká spisovateľka nicole Krauss nám cez mnohoraký, spletitý príbeh ľudí, ich domovov a cez históriu ich nábytku pretlmočila vlastný obraz toho, čo tvorí ľudskú pamäť. Kým v poslednom, rovnako dômyselne vystavanom príbehu Dejiny lásky sa len zahrávala a príbehy na seba nadväzujú intuitívne, hravo, tu akoby sa ponorila do podrobného skúmania toho, čo našu ľudskú pamäť skutočne odráža. Vytvorila tak metaforu pamäti ako domu s nábytkom, plným ľudských osudov, navždy vrátených na pôvodné miesto. „Ak sa však všetky spomienky spoja a nezabudne sa ani na jednu posvätnú drobnosť, dom bude znovu postavený.“ artforum, 2011 ľudmila petrušeVská V dome niekto je Strhujúce, šokujúce, občas až hororovo mrazivé poviedky zo života. Majstrovsky jednoducho formulované kúsky: „Tam, v tme nám ďalej rozpráva svoj neuveriteľný príbeh úspešnej siroty a keby nie hlad v detstve, ktovie, čo všetko mohlo na tomto poli vyrásť. Ale údel, osud, neľútostný vplyv celej štát- nej a svetovej mašinérie na slabé detské telo, teraz už rozprestreté v nevedno akej tme, obrátili všetko iným smerom. Sirota, sirota.“ Autorka zobrazuje sú- časné rusko plné bolestne bizarných postáv a jeho zvláštnych, vykoľajených, smutne vyšinutých osudov. nikdy nie odľudštene, vždy dojímavo, v krátkych mini príbehoch nám Petruševská predvádza celú galériu ostro vykresaných osamelých bytostí, ktoré popisuje tak, ako keď bičom plieska. Humor je len ten najčernejší spolupáchateľ jej rozprávania. Silné a dych vyrážajúce po- viedky, z ktorých väčšina nemá viac ako dve-tri strany, no ich autorka akoby pár ťahmi štetca dokázala vystihnúť celý osud človeka. V duchu pravej ruskej klasiky, ktorá pozerá až kamsi na dno ľudskej duše. artforum, 2011 juraj kušnierik hudba ostroVa „Ako je možné, že národ, počtom obyvateľov porovnateľný s Košicami, dá svetu niekoľko špičkových elektronických, metalových a punkových kapiel, viacero originálnych pesničkárov a pesničkárok...“, čuduje sa autor v úvode knihy a hneď vymenúva množstvo slávnych súčasných islandských kapiel a umelcov. jeho očarovanie kultúrou a krajinou menom Island je pri čítaní knihy aj pre laika náhle pochopiteľné. juraj Kušnierik, hudobný publicista a redaktor časopisu .týždeň nám svoje odhalenia sprostredkúva veľmi ľahkým štýlom. Text knihy plynie pred očami ako výletný film. Sami sme zúčastnení na Kušnierikovom osobnom pátraní po dôvodoch takého prebujnelého kultúrneho života „najmenšieho veľkomesta na svete“ a Islandu vôbec. Kniha sa tak stáva zhmotnením pohodlnej návštevy tejto krajiny bez toho, aby sme sa odlepili od textu. nemusíte byť vôbec fanúšikom Islandu, ani islandskej hudby. nemusíte o nej nič vedieť. Kušnierik ukazuje čarovné islandské špe- cifiká, ktoré nútia nás, obyvateľov malej krajiny, na ktorú sa radi vyhovárame – len hlavou krútiť. artforum, 2011 château VydaVateľstVo artforum dobrodružstVo myslenia Vydavateľstvo Artforum pre vás na jeseň pripravilo zber tých najlepších kníh, ktoré v ňom doteraz dozreli, spolu s lahodnou ochutnávkou všetkého, čo sa do konca roka ešte chystáme vydať. Anotácie na knihy, profily autorov, prekladateľov a ilustrátorov, no najmä rozsiahle ukážky vyše dvadsiatich kníh z dielne Artforum transformuje edičný plán vydavateľstva do špeciality – knižky do vrecka, ktorú si môžete po dúškoch čítať v čakárni u doktora, cestou v električke, či po uvelebení sa doma v kresle s pohárom dobrého vína. A ak uprednostňujete tú tretiu možnosť, poteší vás aj to, že ku knižnému výberu si ľahko a za výnimočnú cenu budete môcť prikúpiť kvalitné – a slo- bodné – slovenské vínko z pivnice Majer Zemianske Sady. Tradične k tomu ponúkame kopec ďalších výhod pri kúpe našich kníh – jednoducho, čaká vás veľmi čítavá jeseň! artforum, 2011 Pg 7

Mirka ábelová je zjav. Kedysi začínala s písaním u nás a teraz sa karta obrátila. My píšeme o nej. Pretože je stále mladá, stále krásna a stále nasratá! V júni pokrstila svoju prvú autorskú knižku. Zbierka jej básní dostala názov Striptíz a Mirka v nej odhalila nepoznané. Svoje vnútro. čo donúti mladú babu písať básničky? Už si to spomenula – tá nasratosť. štval ma celý svet; keď som mala 15, začala som písať, zistilo sa, že okrem čreva slepého mám aj básnické a je to. Chcem tými textami ľuďom čosi povedať. To, čo cítim, ako to cítim a tak. prečo „striptíz“? odhalila si naozaj všetko? Striptíz preto, lebo sa mi nič iné nechcelo vymýš- ľať. Ale tiež preto, že je to tak krásne otrepaný názov, že sa nedal nepoužiť. A v prenesenom význame sa v tých veršoch ozaj tak trochu vyzlie- kam. Všetko som neukázala, veď si musím niečo nechať aj na ďalšie knihy. film striptíz ukázal demi moore s jej vyšporto- vaným telom. čo si pre túto knižku urobila na svojom tele ty? Vyfajčila som desiatky škatuliek cigariet a vypila desiatky litrov vína. Plus mi odumrelo niekoľko mozgových buniek z ponocovania, keď kniha vznikala. ja nie som striptérka, ale poetka. okrem iného. kto ťa do knižky a na knižku tak pekne odfotil? Fotky robil môj kamarát, s ktorým sme sa zozná- mili pri nakrúcaní filmu o ilavských recidivistoch Comeback, kde hrám samú seba – teda novinár- ku. jaris tam vtedy, myslím, robil kameru alebo také čosi. Žije v Prešove a je to parádny týpek. ktorý je tvoj obľúbený slovenský básnik? Z tej akože „mladšej” generácie mám rada veci Ivana Koleniča, zo „staršej” pár vecí od Vojtecha Mihálika. jááj, a skoro som zabudla na joža Urbana. A samozrejme Kulyho z Desmodu, hehehehehehehe. a kto spoza hraníc inšpiruje mirku ábelovú? Charles bukowski, Lawrence Ferlinghetti, Diane di Prima, Allen Ginsberg, Gregory Corso, Václav Hrabě. Aj jim Morrison, i keď všetci vieme, že ho považovali skôr za speváka. Podľa mňa však písal neskutočne krásne básne. boli to všetko veľkí makači. píšeš poéziu tak, ako ti napadne, alebo sa potre- buješ niekde inšpirovať? ono to znie ako jednoduchá otázka, ale ťažko sa na ňu odpovedá. Ten nápad príde väčšinou vtedy, keď ma niečo inšpiruje. A inšpiruje ma hocičo – dobré vzťahy, zbabrané vzťahy (tie častejšie), ľudia, ľudia-kurvy, to, čo sa deje okolo, muži, ženy, chľast, depresie, hocičo. je toho pomerne veľa. niekedy sa to zjaví len tak, z ničoho nič a vtedy si to musím rýchlo zapísať, lebo stačí zlomok sekundy a tá myšlienka sa stratí. Keď ju nechytíš, je zle. ako dlho si zbierala básne do svojej zbierky? Tie veci, čo sú v nej, som písala v podstate konti- HoLá ábeLoVá! STáLe MLADá, STáLe KráSnA A STáLe nASrATá! STrIPTíZ A ZbIerKA báSní nuálne od takej 17-ky. Takých je tam pár. Zvyšné texty sú z posledných pár rokov. za ten čas asi človek prežije dosť... cítiť to na knižke? osobný vývoj zachytený? Zrejme áno. človek sa predsa len mení a ja to na tých veršoch cítim. V počiatkoch ma fascino- vali všelijaké halucinogénne záležitosti, grécka mytológia, hovadiny, cítila som sa v puberte veľmi mysticky, hehe a šupovala som to tam hlava-nehlava. Písala som veľa metafor. Potom som si uvedomila, že nechcem písať nezrozumiteľné veci, pretože práve to je podľa mňa dôvod, prečo ľudia prestali čítať poéziu. Veľmi často nerozumejú tým drístom, ktoré básnici píšu, a povedzme si na rovinu, koho baví čítať niečo, čomu nerozumie. Takže som prešla od metafor k jednoduchšiemu slovníku. Keď ide o nejaký názorový vývoj, to nech už analyzujú tí, ktorým sa chce. každý autor si na svoju knižku musí „nažiť”. kde si si na básne v zbierke striptíz „nažívala” ty? Vo vzťahoch, na žúroch, po žúroch, v kaž- dodennej ubíjajúcej jednotvárnosti, potom v každodennej v kuse sa meniacej nejednotvárnos- ti, v blázincoch, na tlačovkách, v posteli, všelikde. Veď je tam v tej knihe celý môj život. nikdy si neskúšala písať rýmovanú poéziu? rýmovaná poézia je pre mňa pasé. Mňa tak písať nebaví, nepáči sa mi to a aj keď som skúšala, Pg  Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNebooks tExt vEronIkA bAuchová foto MAtEj toMAn

nebolo to to, čo by sa mi páčilo. rým obmedzuje, mňa ešte aj nudí a je strašne často predvídateľný. Skúšala. Ale fuj. je to fakt nezvyčajné, ale tvoja knižka vyšla v obrovskom náklade... no jo, smejem sa tak interne, že tlač takého veľkého nákladu vyšla asi Ikar lacnejšie.☺ Ale tak vážne. Poézia sa na Slovensku vydáva v nákladoch tak 300 kusov. Mne Ikar vydal knižku v x-krát väčšom☺ Mám z toho radosť, lebo takto je väčšia šanca, že sa dostane k viacerým ľuďom. na druhej strane sa môže stať aj to, že ju budú čoskoro ponúkať v Tescu alebo v zľave dňa za 1 euro. To by bolo kurevsky beatnické.☺ ako sme už spomínali, tvoju knižku si môžu „prečítať“ aj nevidiaci. ako to? nuž, preto, že sme ju vydali aj v brailovom písme. náklad sme venovali únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska, ktorá ju distribuovala do slepeckých knižníc na Slovensku. mirka ábelová je mladá novinárka (slovenský rozhlas), ktorá si vždy povie svoje. a občas to niekoho aj naserie. rodená prievidžanka žije už roky v bratislave, kde sa potýka s bežnými problémami mladých ľudí. lásky, rozchody, alkohol... aj o tom sú jej básne. o živote. pubertiačky sa Vo mne našli, muži ma žiadajú o ruku alebo by mi ju chceli kVôli tým básňam bozkáVať ako si prišla na nápad vydania knižky v brailo- vom písme? Mám viacero nevidiacich kamarátov a známych, a prišlo mi celkom fajn, keby si tú knižku mohli prečítať aj oni. nechcelo sa mi totiž čítať im ju celú nahlas. nerada čítam svoje básne verejne. máš už nejaké reakcie priamo od nevidiacich? od týchto spomínaných kamarátov áno, od cudzích zatiaľ nie. Ale ozývajú sa na Facebooku aj iní, vidiaci. Pubertiačky sa vo mne našli, muži ma žiadajú o ruku alebo by mi ju chceli kvôli tým básňam bozkávať. čo už. a čo teraz? čo ťa v tvorbe čaká? čo máš teraz v pláne? pracuješ na niečom? no v prvom rade chcem predať veľa výtlačkov, aby som vydavateľstvu dokázala, že aj poézia sa dá predať. nechcem, aby boli na mne stratoví, lebo boli strašne v pohode. Zároveň by som chcela presvedčiť ľudí na Slovensku, že poézia nie je mŕtva a že sa ju oplatí čítať. čaká ma teda dosť ro- boty, ktorá je s tým spojená – čítačky, prezentácie, rozhovory a tak. Potom ma čaká bibliotéka, čo je knižný veľtrh, kde by som mala knihu prezento- vať. tak kto chcete, príďte sa kuknúť. čo sa týka písania, píšem stále nové veci. Tie musím prepísať do kompu zo všelijakých papierikov, podpivní- kov, z mobilu a iných predmetov a začať na nich trochu robiť. rozpísanú mám aj jednu knihu – prózu – ale stále sa mi do toho veľmi nechce. A ešte jednu ďalšiu vec plánujem, ale o tej, až keď sa podarí. bude to šupa. Pg 

KoMIKS UMeníM Keďže konečne nastal ten správny čas načrieť hlbšie do studnice komiksového umenia a zistiť, ako sa to vlastne všetko začalo, pustíme sa bez okolkov na cestu ďalekú. Púť komiksu nebola ľahká a tobôž nie krátka, ako by si kdekto myslel. Za prvé príklady sekvenčných príbehov sa pokladajú už praveké nástenné maľby, nasledované podobnou sekvenčnou tvorbou napríklad v starovekom egypte, Grécku či ríme. nuž a odtiaľ cez stre- dovek to už bolo len na skok k prvým politickým grafikám, presnejšie, na taký približne tristo až štyristoročný skok. Spo- mínané grafiky svojím bizarným výzorom už naozaj pripomínajú komiks, keďže text býval väčšinou uložený v bublinách. A tak starý kontinent poskytol základy komiksu, ktoré rozkvitli do krásy koncom 19. storočia v USA. niekto múdry sa pred niekoľkými desaťročiami pokúsil rozdeliť dejiny ko- miksu a nazvať jednotlivé obdobia podľa vzácnych kovov. A tak sa platina a zlato stali kovmi pre pomenovanie dvoch najstarších období (1890/1900 – 1950), keď sa už dá hovoriť o takom komikse, aký býva opísaný vo všetkých príručkách a slovníkoch. platina Za zrod komiksu, tzv. platinové obdobie, sa pokladá koniec devätnásteho a začiatok dvadsiateho storočia. Toto komiksové obdobie je spojené s osobnosťou josepha Pulitzera a teda aj s rozvojom silného média, akým sú noviny. Prvý komiks s názvom Hogan‘s Alley od richarda F. outcaulta bol zverejnený práve v Pulitzerových novinách – The new york World, jeho príklad nasledovala aj konku- rencia. noviny a časopisy tak ponúkli ako prvé priestor pre tento nový žáner a ostali mu verné až dodnes. V tejto dobe sa vžilo aj pomenovanie komiks (angl. comics, ak by ste náhodou nevedeli), práve vďaka humornému, komickému obsahu prvých sekvenčných obrázkov. za prVé príklady sekVenčných príbehoV sa pokladajú už praVeké nástenné maľby, nasledoVané podobnou sekVenčnou tVorbou napríklad V staroVekom egypte, grécku či ríme Zhora nadol k. schwitters – for kate, 1947 / politická grafika 17.storočia – The committee, 1680 ALebo KráTKA PrírUčKA HISTÓrIe KoMIKSU, čASť 1. Pg 70 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNecomix tExt ErIkA grEnDElová

nanešťastie si prvé komiksové po- stavičky boli v mnohom veľmi podobné. často išlo o bucľaté telíčka, tváričky s veľ- kými očami a tzv. nezbedným pohľadom, ako ho opisujú mnohí autori. Hoci prvé komiksy boli ešte čiernobiele, netrvalo dlho a so zdokonaľovaním techniky tlače pribúdala najprv jedna farba (väčšinou červená alebo žltá) a neskôr sa objavili aj plnofarebné komiksy. ďalšími významnými prácami, ktoré si zaslúžia byť spomenuté, sú: prvý multipanelový komiks – The Katzenjam- mer Kids od r. Dirksa (1897) a Krazy Kat od G. Herrimana (1913) – humorný príbeh mačky zaľúbenej do myši, ktorá ju neustále odmieta, často i veľmi krutým spôsobom. Príbeh sa stal inšpiráciou pre mnoho ďalších komiksových príbehov a animovaných rozprávok, postavených na kontrastoch a paradoxoch, vytvárajúc tak humornú atmosféru. V európe vzniká porovnateľne populárny komiks (Tin Tin od Hergého) až v roku 1929. komiks nad zlato Zlaté obdobie je poznačené dvomi významnými historickými udalosťami. Prvou je hospodárska kríza a druhým historickým medzníkom je druhá svetová vojna. Keď prešlo najhoršie obdobie hospodárskej krízy, vydavateľstvá sa opäť postavili na nohy, a keďže najlepším spô- sobom, ako si získať stratených čitateľov, je prísť s niečím novým a iným, začali sa predbiehať v nápadoch, ktoré neostali už len v podobe komiksových pásov v novinách, ale zhmotnili sa do podoby komiksových kníh, respektíve tzv. zošitov s originálnymi príbehmi. Presadzovaným žánrom už neboli iba humorné situácie, ale aj dobrodružná fikcia, zločin a záhada, a v polovici tohto obdobia aj príbehy superhrdinov. Záujem o dobrodružné a detektívne príbehy, spojený s poli- tickými nepokojmi a začiatkom druhej svetovej vojny spôsobil, že čoraz viac ľudí túžilo po úniku do akejsi utópie, do sveta, kde vládne spravodlivosť a kde každý zločin bude potrestaný. jedným z komiksov, ktorý spadá do tohto obdobia, je aj Dick Tracy (1931) od C. Goulda. Dick Tracy predstavuje klasický detektívny komiks, založený na detektívnych románoch devätnásteho a dvadsiateho storočia, predovšetkým je však založený na príbehoch Sherlocka Holmesa, na ktorého sa nepodobá len svojím výzorom (napr. zakrivený nos), ale aj mimoriadnou inteligenciou. éru superhrdinov odštartovali j. Shuster a j. Siegelman v Action Comics v roku 1938. Pod ich rukami vznikol práve Superman a stal sa akousi komiksovou legendou, ktorá si spolu s batmanom už našla v Inspire svoje miesto. nuž a spo- mínaný batman vznikol len o rok neskôr v konkurenčnom vydavateľstve. Supermana a batmana nasledovala celá plejáda ďalších superhrdinov ako Captain America, Arrow, Wonder Man, alebo ďalších nešťastníkov s bizarnejšími a menej honosnejšími menami ako Hu- man Dynamo, Human Torch či Ka-Zar. Avšak neostalo len pri silných muž- ských superhrdinoch. Tvrdí sa, že práve silnejúce feministické hnutie a zvýšený počet pracujúcich žien zapríčinil, že svoje miesto si medzi superhrdinami vybojo- vala aj amazonka – Wonder Woman. jej príbehy, podobne ako príbehy ostatných komiksových hrdinov padli v päťdesia- tych rokoch do rúk tvrdej cenzúry, ktorá však našťastie odštartovala tvorivosť a autenticitu undergroundu. Zaujímavé je, že hlavná postava cenzúry, Dr. Frederic Wertham, našiel ako prvý a možno aj jedi- ný vo Wonder Woman lesbické podtexty, ktoré sa mu samozrejme zdali neprijateľné pre vtedajšie publikum. A možno mu len prekážalo jej vyzývavé oblečenie. prVé kroky komiksu V umení Ak sa povie „komiks v umení“, mnohí si vybavia práce roya Lichtensteina, Andy- ho Warhola či Mela ramosa a ďalších pop artistov. Komiks je však forma umenia, nevyspytateľná a očarujúca zároveň, nuž a vedelo sa o tom aj pred príchodom pop artu. Príkladom toho sú posledné roky tvorby Kurta Schwittersa, ktorý zaujíma- vým spôsobom spájal rôzny odpadový materiál, výstrižky z novín, ale aj z ko- miksov. Komiks sa tak pomaly a potichu prepašoval aj tam, kde ho nikto nečakal, ale o tom, milé deti, až nabudúce. Zhora nadol, zľava doprava richard f. outcault – The yellow kid and his new phonograph, 1897 / j. shuster a j. siegelman – superman v action comics, 1938 / b. kane – batman v detective comics, 1939 / w. m. marston – wonder woman, 1942 komiks sa pomaly a potichu prepašoVal aj tam, kde ho nikto nečakal Pg 71

CenA oSKárA čePAnA 2011 HorIACI brATISLAVSKý HrAD I LAbUTIe PoZADIA Tento rok prichádza Cena oskára čepana s niekoľkými zmenami. Medzi najmarkantnejšie patrí zmena z letného termínu vyhlasovania víťaza na jesen- ný, k ostatným, nemenej výrazným, nový priestor, v ktorom sa bude konať výstava finalistov a víťaza, výmena komisie a v neposlednom rade aj zloženie samotnej finálovej štvorice (ktoré sa však mení každoročne). V tomto roku je jej zastúpenie mimoriadne pestré a zároveň zvláštnym spôsobom silné a vyrovnané. rôznorodosť médií zastupuje angažovaný skupinový výstup, koncept, dokumentárny film a fotografia, alebo personifikujúc jednotlivé médiá menami konkrétnych finalistov (ktorí ich však zároveň presahujú), umelecká skupina kassaboys (radovan čerevka – 1980, Tomáš Makara – 1982, Peter Vrábeľ – 1982), katarína poliačiková (1982), tomáš rafa (1979) a ján šipöcz (1983). Kassaboys je zoskupením troch košických výtvarníkov, ktorí skončili Fakultu umení technickej univerzity v Košiciach, kde žijú, tvoria a okrem iných aktivít už niekoľko rokov vedú vlastný progresívny výstavný priestor Make Up Gallery. Katarína Poliačiková je od roku 2010 doktoran- dkou na Vysokej škole výtvarných umení v bratislave a v miestnom kolorite mladých umelcov vzbudzuje pozornosť aj zastúpením svojho diela v portfóliu známeho pražského galeristu jiřího švestku. Tomáš rafa absolvoval ateliér digitálnych médií na Akadémii umenia v banskej bystrici, v čase písania tohto textu bol na dvojmesačnom štipendijnom pobyte v švajčiarskom berne a okrem iných tvorivých aktivít vytrvalo rozvíja projekt new nationalism in the Heart of europe. ján šipöcz je fotograf, absolvent ateliéru fotografie na VšVU v bratislave, v súčasnosti žijúci v Prahe, jeden z členov iniciatívy Photoport. Výnimočne pestrá finálová štvorica uchádzačov o Cenu oskára čepana 2011 dáva tušiť, že pôjde o napínavý súboj. jeho vyvrcholenie nastane 20. októbra o 18-tej hodine v galérii Cvernovka, kde sa na otvorení výstavy finalistov (ktorá potrvá do 11. novembra) rozhodne o jednom z nich (alebo troch v jednom subjekte), ktorý vycestuje na šesť týždňov do new yorku, získa odmenu 1800 eur a samostatnú výstavu v Slovenskej národnej galérii. Komisia, ktorá o finalistoch rozhoduje, sa obmieňa každé dva roky a podmienkou pri jej zostavovaní nadáciou – Centrum súčasného umenia ako organizátorom projektu je okrem iného jej medzinárodné zastúpe- nie. Tento rok bola komisia nová a zasadli do nej historik umenia Gábor Hushegyi a filozof Fedor blaščák zo Slovenska, historička umenia, teoretička a pedagogička edit András z budapešti, kritik, kurátor a donedávna šéfku- rátor progresívnej Galerie Středočeského kraje GASK v Kutné Hore ondřej Chrobák z Prahy, a nomádi, manželia Maja a reuben Fowkes, s pôsobiskom v Londýne a budapešti, ktorí stoja za projektom / platformou translocal.org. Všetci členovia komisie strávili v prvej polovici júna v bratislave dva dni, aby z päťdesiatky prihlásených vybrali zmieňovanú štvoricu. Vo svojom finálnom vyjadrení k výberu sa zhodli na nasledujúcom komentári: „Medzinárodná porota bola príjemne prekvapená rôznorodosťou umeleckých postupov a metodológií uchádzačov o Cenu oskára čepana v rámci tohto ročníka. Mnoho z umelcov, ktorí sa do súťaže prihlásili, sa vo svojej umeleckej praxi zaoberá dôležitými otázkami súčasnosti; gendrom počnúc, nacionalizmom a politickými režimami minulého storočia končiac; alebo pracuje s prekračo- vaním hraníc špecifického média, s rôznymi technikami – od animácie až po umenie na verejnom priestranstve, maľbu či architektonické zásahy. Po dlhom zvažovaní bola porota schopná dosiahnuť zhodu u nasledujúcich štyroch umelcov, resp. umeleckej skupiny, ktorých vybrala do finále Ceny oskára čepana 2011.“ Zľava doprava kassaboys – plukovníčka lucia dovičová / armádny generál erik binder, digitálna tlač z projektu kunstuniformen, 2011 Pg 72 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNeart tExt n-csu, lucIA gAvulová foto Archív fInAlIstov A n-csu, borIs néMEth, MIkuláš štEc

katarína poliačikoVá je éterická umelkyňa so silným konceptuálnym nábojom a svojskou poetikou výpovede. Kým postmoderna zavrhovala „veľké príbehy“ a absolútne pravdy, snažiace sa o ozrejmenie, vysvetlenie najrôznejších javov, Katarína Poliačiková si vedome vyberá „veľké“ postavy, spájané s charakteris- tikami takto označovaného obdobia, ktorých diela ap- ropriuje a prispôsobuje svojmu svetu. V čase uzávierky mala autorka samostatnú výstavu v bratislavskej open Gallery. jej východiskom boli najmä diela zo série After, ktorú Poliačiková rozvíja od roku 2008 a o ktorej kurátorka výstavy Markéta Stará napísala: „Katarína Poliačiková sa vo svojej tvorbe snaží o prekračovanie hraníc, vytýčených postmodernou dobou. Aj napriek značne kritickému pohľadu na toto obdobie využíva prostriedky postmoderny na jej faktickú dekonštruk- ciu a najmä k artikulácii nových postupov v umení.“ kassaboys (radovan čerevka, Tomáš Makara, Peter Vrábeľ) sú košickí lokálpatrioti, ktorí provokujú horiacim bratislavským hradom vo svojom logu. čo sa niekedy mohlo javiť ako zabíjanie kratochvíle vymysle- ním si umeleckej platformy, založenej na kamarádšafte a pomyselnom „hrození päsťou“ smerom k centrali- zovanej umeleckej scéne na brehu Dunaja, sa časom vyvinulo (a stále vyvíja) do programovo fungujúcej umeleckej skupiny, realizujúcej angažované výstupy a podkopávajúcej povážlivé princípy fungovania ume- leckej prevádzky. Ambicióznej trojici nechýba svojský humor, irónia a odhodlanie búrať hoc aj hierarchie vo svete umenia, ktoré v jednom z posledných projektov hodnotili na základe prirovnávania k vojenským hodnostiam. Vytvorili súbor umeleckých uniforiem a statusov, ktoré určujú ich postavenie na umeleckej scéne. V závislosti na počte vlastných výstav a prestíži galérie udeľujú hodnosti, ktoré ich už na prvý pohľad zaraďujú do istej kategórie dôležitosti. Delia umelcov na rovných a rovnejších, čím ich v podstate približujú „hodnostiam“, ktoré fungujú aj v reálnom svete. Zhora nadol katarína poliačiková – barthes´ lover, video, 2010 / after tony cragg family history upside down, 2010 medzinárodná porota bola príjemne prekVapená rôznorodosťou umeleckých postupoV a metodológií uchádzačoV o cenu oskára čepana V rámci tohto ročníka Pg 73

Ľavá strana, zhora nadol tomáš rafa – new nationalism, foto tomáš rafa / tomáš rafa – new nationalism, foto mikuláš štec, pravá strana zhora nadol ján šipöcz – labute, zo série labute, 2010 / ján šipöcz – sucháre, 2009 Pg 7 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNeart tExt n-csu, lucIA gAvulová foto Archív fInAlIstov A n-csu, borIs néMEth, MIkuláš štEc

tomáš rafa sa suverénne pohybuje na poli dokumentu, sledujúc aktuálne sociálne problematiky, často balansujúce na hranici extrému. Projekt new nationalism in the Heart of europe spočíva vo filmových projektoch rafu – dokumentoch z kontroverzných verejných stretnutí pri príležitosti rôznych pochodov, protestov, demonštrácií, motivovaných nacionálne orientovanými konfliktami, prameniacimi z predsudkov a mýtov. Výstupy tohto druhu ma- puje v krajinách Vyšehradskej štvorky. Vo filmoch zachytáva tenzie Slovákov a Maďarov, čechov a nemcov (Sudety), Poliakov a Židov. Vyznačujú sa excelentnou a vyzretou filmárskou technikou, a zároveň prinášajú hlboký vhľad do problematiky. ján šipöcz pracuje s čistou, nemanipulovanou fotografiou, ku ktorej bol vedený od čias svojho štúdia u niekdajšieho pedagóga Filipa Vanča, ktorý svojho času viedol progresívny ateliér fotografie na VšVU. šipöcz sa časom vyprofiloval na zaujímavého autora so silným, svojským rukopisom a osobitou estetikou. jeho fokus sa koncentruje k nenápadným, bežným až banálnym veciam, objektom každodennosti, ktoré cez jeho zachytenie vo forme fotografie začnú k divákovi rozprávať najpozoruhodnejšie príbehy. či už odfotí padajúci sneh, fľašku s karafiátmi, soľničku alebo vetrák, v každej snímke je osobitý náboj, estetika a narativita. V jednej z posledných sérií fotil labutie pozadia vynárajúce sa z vody, keď sa labuť ponára za potravou. Vznik tejto čiernobielej série ho stál hodiny strávené na brehu jazera, čakajúc na vhodný okamih. Ak ste zvedaví, kto z tejto štvorice zaujímavých autorov čepana vyhrá, príďte na jeho vyhlásenie a vernisáž výstavy, kde sa každý z finalistov predsta- ví novým projektom, 20. októbra o 18. h. do Cvernovky. Srdečne vás pozýva nadácia – Centrum súčasného umenia. mnoho z umelcoV, ktorí sa do súťaže prihlásili, sa Vo sVojej umeleckej praxi zaoberá dôležitými otázkami súčasnosti Pg 75

„nie som to ja, kto určuje, ako bude Vyzerať záVerečná forma môjho diela. nikdy nemám a ani nechcem mať absolútnu kontrolu nad tým, čo robím. mám rád Všetko nečakané a neisté.“ ALeXAnDre FArTo UMe nIe je noVé, Iné, MLADé, ProVoKUjúCe, neSIe V Sebe oDKAZy MoDernej Doby A PoDPIS jeDInéHo AUTorA Túži byť single a jedinečné. Minimalistické i miniatúrne, fantastické, farebné i hmatateľné. obdivované i nedocene- né. obľúbené i neznáme. Miznúce i pretrvávajúce. Také je aj nie je – umenIe: ďalšia vlna. streetart inak pozrite sa ulici priamo do očí alexandre farto Dynamitom a dlátom sa prevŕta až na dno vašich sŕdc ničiť dokáže každý, tvoriť len vyvolení. Tvoriť ničením – to je kategória, v ktorej pomyselnú finišovú stuhu s ováciami trhá opálený Portugalec Alexandre Farto. Sprej, farba, dláto, kladivo i vŕtačka – to sú hlavné nástroje, ktoré mladý umelec využíva na to, aby do obyčaj- ného múru či steny vytesal tváre pripomínajúce portréty Andyho Warhola. nie nadarmo si Alexandre Farto za svoje „tváre v meste“ vyslúžil prezývku Andy Wall-hole (z angl. wall – stena, hole – diera). oči jeho diel sú však viac ako diery po zásahu dynamitom. Cieľom 23-ročného mladíka je premeniť skazu, deštrukciu a chaos na niečo umelecky hodnotné. Portugalský inovátor pri svojej práci často siahne aj po strategicky umiestnených výbušninách. To, čo väčšinu ľudí frustruje, dodáva Alexandrovi najviac tvorivej sily – bez- mocnosť a nemožnosť ovplyvniť chod vecí. „Nie som to ja, kto určuje, ako bude vyzerať záverečná forma môjho diela. Nikdy nemám a ani nechcem mať absolútnu kontrolu nad tým, čo robím. Mám rád všetko nečakané a neisté,“ hovorí Alexandre. jeho vá- šeň pre deštruktívne graffiti sa zrodila začiatkom 90. rokov, keď sa pohyboval na predmestí Lisabonu. Práve tu každý deň narážal na múry a steny, ktoré boli pokryté maľbami a nápismi z revolúcie 1974. na jeho dielach sa mu najviac pozdáva transformácia vandalizmu na umenie. „Sústredím sa na akt deštrukcie s cieľom niečo vytvoriť,“ povedal Alexandre, ktorý rád ženie veci do extrémov. Portugalčan momentálne funguje pod ochrannými krídlami Stevea Lazaridesa – agen- ta, ktorý sa stará o akcie legendárneho banksyho. príbehy bez slov slinkachu Posiela do ulíc miniatúrnych ľudkov s posolstvom pre veľkých. Prudká závislosť tohto druhu sa vytvára ešte v útlom detstve. Zamáva s krivkou vašich emócií a deaktivuje nudu. Zhltnete jeden a hneď chcete ďalší – taký je svet príbehov. Spôsobov, ako ich priviesť k životu, existuje mnoho. A nie vždy potrebujú slová. Svoje o tom vie aj britský umelec so pseudonymom Slinkachu, ktorý už od roku 2006 robí život v uliciach Londýna vzrušujúcejším. Kreatívny umelec stavia za použitia drobných postavičiek rôzne miniatúrne scénky, umiestni ich do ulíc, odfotografuje a ďalej ich necháva žiť ich vlastným životom. Inštalácie síce zmrazujú iba jeden moment, ale je často taký výstižný, že rozpráva dlhý príbeh s mnohými alternatívami. nájsť jeho scénky v zastrčených uličkách nebýva vždy ľahké. A tak Slinkachu okrem príbe- Zhora nadol alexandre farto / slinkachu Pg 7 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNeart tExt zuzAnA zIMMErMAnnová foto IntErnEt

hov do svojich diel vnáša aj ďalšiu obľúbe- nú črtu – radosť z objavovania. Svoj trpas- ličí projekt nazval Malí ľudkovia (Little People Project) a zaoberá sa ním už piaty rok. Hračkárske postavičky dotvorí podľa vlastnej fantázie, nájde im vhodné miesto na „bývanie“ a navždy ich opustí. „Hrám sa s momentom prekvapenia a nabádam ľudí, aby si začali viac všímať svoje okolie. Scénky sa potom stávajú zreteľnejšími práve vďaka fotografii. Ich názvy často reflektujú samotu a melanchóliu života vo veľkomeste, v ktorom sa ľudia cítia stratení a pohltení.“ šmykľavka vedúca do kanála s názvom Mokrí a divokí, starý pán v parku na lavičke s titulom Kiež by si tu bola, či pápež pred kostolom z plechovky od Coca-Coly s názvom Chvála – to je len niekoľko diel z tvorby originálneho mladíka, ktorým nechýba i príležitostná dávka humoru. na konci januára sa v Londýne zjavilo najnovšie dielo betó- nový oceán, ktoré zachytáva pôvabnú krásku po boku tučného muža na ostrove z tenisovej loptičky. Slinkachu vzbudzuje pozornosť aj na uliciach Amsterdamu, Že- nevy či Manchestru a v marci už po druhý raz samostatne vystavoval svoje fotografie v londýnskej galérii moderného umenia s názvom Andipa. Slinkachu taktiež sľúbil, že do ulíc pošle ďalšie príbehy. nech už kráčate kamkoľvek, dávajte dobrý pozor, kam stúpate. druhá šanca – čerstVý pohľad na bezúčelnú špinu a odpad ó, šaty – recyklované umenie guerra de la paz resuscitovanou haldou oblečenia vás zavedie aj do ríše zázrakov. Guerra de la Paz (Vojna mieru, špan.) je kompozitum predstavujúce priezviská Alaina Guerra a neralda de la Paz, Kubán- cov, ktorí svoj druhý domov našli v slneč- nej Kalifornii. Ich krivoľaké chodníčky sa preťali pred takmer 15 rokmi a odvtedy svetom umenia putujú spolu. Vo svojich dielach spájajú tradíciu i experiment, ale najmä využitie nezvyčajných materiálov – hlavne tých použitých. Dvojica je známa vďaka sériám netradičných dúho- vých sôch z vyradeného šatstva, ktoré so sebou nesú odkaz pre konzumné chúťky spoločnosti. naše zvyky nás čoraz viac vzďaľujú od procesu tvorby predmetov, ktoré používame. Túžba vlastniť stále viac, než máme, vedie k tomu, že skôr než veci skutočne využijeme, tak ich odhodíme. nový produkt sa tak mení na odpad závratnou rýchlosťou – a to všetko vďaka masovej výrobe. Guerra de la Paz dáva odpadu novú šancu. Duo umelcov, ktorí ušli z Kuby príliš skoro na to, aby im na ňu zostali spomienky, spolu založili štú- dio v Little Haiti, jednej z najchudobnej- ších štvrtí v kalifornskom Miami. Krátko po nasťahovaní si všimli, že v blízkosti sa kopia obrovské množstvá použitého šatstva z okolitých obchodných reťazcov, určené na export. A to im istý čas nedalo spávať. Ale len do momentu, kým sa pre nich nestalo najväčším zdrojom inšpirá- cie. S poukázaním na plytvanie mate- riálu pre jednorazové použitie umelci starostlivo triedia šatstvo podľa farieb, aby ho mohli využiť na tvorbu diel, ktoré by s ľahkosťou zapadli do akejkoľvek rozprávkovej kulisy. Každý kus oblečenia je ako ťah štetcom. o to výnimočnejší, že každá látka v sebe nosí minulosť a zážitky predchádzajúceho majiteľa, ktorému ke- dysi pomáhala definovať jeho osobnosť, ale časom stratila svoj zmysel. V halucino- génnych krajinkách umeleckého tandemu preto pulzuje nezvyčajný život. jasný, farebný a unikátny – až je ťažké uveriť, že je poskladaný z recyklovaného šatníka. da Vinci prachu redefinuje estetiku špiny scott wade Za stieračmi auta vám vytvorí pohyblivú galériu umenia. Kým väčšina ľudí nešťastne vzdychá, keď sa im na auto lepí špina a prach, Američan Scott Wade si chrochtá blahom. Vie totiž, že namiesto nudného umývania štvorkolesového tátoša ho čakajú hodiny inšpiratívnej práce, ktorej výsledky sú hodné pozornosti. Američan, ktorého prezývajú i Da Vinci prachu, si z kreslenia na špinavé sklá áut urobil svoje živobytie. „Špinavé autá sú súčasťou našej kultúry. Keď zbadáme špinavé auto, pomyslíme si – ó, nie, to je ale hnusné, poďme ho rýchlo umyť. Keď to však môžeme premeniť na krásu, je to výzva pre naše vnemy, ktoré sa musia rozhodnúť, čo je škaredé a čo nie. Okrem toho je špinavé auto akousi pohyblivou galériou umenia,“ myslí si rodák z Texasu, ktorý na špinavé sklá áut kreslil už ako malý chlapec. Scottov otec je známy americký karikaturista a svojho syna vždy povzbudzoval k tomu, aby kreslil zábavné tváre. jedného dňa si kres- lil prstom po špinavom skle auta a pritom lízal nanuk. Keď mu v ruke zostala len nanuková palička, rozhodol sa ju použiť namiesto prstov a výsledkom bol nadšený. rozbehol sa do domu po zbierku svojich štetcov a vytrvalo skúšal, aké efekty s nimi dokáže vytvoriť. na základe týchto detských experimentov vytvoril techniky, ktoré využíva dodnes. V jeho zbierke nájdete Da Vinciho Monu Lisu, boticelli- ho Venušu, abstraktné diela i karikatúry. nedávno vytvoril animovaný príbeh pre videoklip španielskej skupiny Grupo Fan­ tasma a inšpirujú ho aj svetové udalosti. Scottovo „špinavé“ umenie nemá dlhú životnosť. odfotí si svoje dielo a potom nasleduje krutá voda, ktorá ho zmyje do nenávratna. Keď sa ho ľudia pýtajú, ktorá kresba je jeho najobľúbenejšia, Scott vždy odpovedá: „Tá nasledujúca.“ nad pomi- nuteľnosťou svojho umenia síce neplače, no dúfa, že raz sa mu podarí splniť si svoj najväčší sen – vytvoriť kresbu zo špiny na 60-poschodovom mrakodrape. Zhora nadol guerra de la paz / scott wade Pg 77

minor art: keď sa nápad ráta braillove akty – zmyslové i zmyselné potešenie pre nevidomých. lisa j. murphy Prináša nevidomým chvíle rozkoše. V dnešnom svete plnom provoka- tívnych bilbordov a reklám už fotografie čipkovanej spodnej bielizne nie sú pre väčšinu z nás ničím zvláštnym. Ale pre skupinu ľudí, ktorých zrak je pred obrazmi sveta chránený sklenenou bublinou, môžu byť celkom výnimočné. Kanadská umelkyňa Lisa j. Murphy sa preto rozhodla pre odvážny krok – aby aj slabozrakí vnímali realitu so všetkým, čo k tomu patrí, vytvorila pre nich pikantné umenie zaváňajúce jemnou erotikou. Dlhoročná dobrovoľníčka v Inštitúte pre slabozrakých sa na titulkoch novín zjavila už začiatkom minulého roka, keď vydala ručne vyrobenú knihu s názvom Tactile Mind (Hmatateľná myseľ). Tá obsahovala 3D akty vymodelované na špeciálnych plastových stranách z rovnakého materiá- lu, na akom sa tlačia knihy v braillovom písme. jej cieľom bolo umožniť slabozra- kým „cítiť“ formu ľudského tela, keďže filmy pre dospelých ani pornomagazíny sa o slabozrakých nikdy nezaujímali. o niekoľko mesiacov neskôr sa na trh dostala ďalšia novinka – séria šteklivých obrázkov s názvom Tactile Atelier book- mark (Záložka v hmatateľnom ateliéri). Svoje miesto si v nej našli ženské nohy na vysokých podpätkoch, ženské pozadie v čipkovaných tango nohavič- kách, či dámske lono v bikinách. Každý obraz zároveň obsahuje popis v braillo- vom písme. Hoci mnohí ľudia vnímajú jej diela len ako „porno pre slepých“, Lisa verí, že jej umenie má hlbší význam. „Svoju knihu som dala otestovať svojim pria­ teľom a spätná väzba bola veľmi pozitívna. Ľudia s dobrým zrakom ocenili umeleckú stránku a nevidomým kniha skutočne otvorila oči.“ Kniha dostala mnoho nálepiek – od erotickej cez zmyselnú, originálnu, fetišistickú až po pornografickú. Lisa sa s nimi nestotožňuje, ale komentáre nevyvracia. „Nahota nie je automaticky porno,“ poznamenala na margo označení. Sama vníma svoje vlastnoručne vyrobené umenie ako jedinečný zmyslový zážitok a plánuje v ňom pokračovať dovtedy, kým ju bude lisovací automat poslúchať a kým budú jej kamarátky ochotné anonymne pózovať pre prvotné fotografie. „Chcem, aby ľudia premýšľali o ľudskej sexualite a zároveň chcem, aby si aj slabozrakí vychutnali zmyselnosť ľudského tela.“ when i grow up, i want to be a child again dave devries Z detských čmáraníc tvorí kresby, ktoré raz možno uvidíte i v animáku. Po pohľade na tieto obrázky sa možno začnete na kresby detí pripnutých magnetkou na chladničke pozerať trochu inak. Dave Devries totiž svetu dokázal, že aj za tými najobyčajnejšími čmáranicami sa môže skrývať veľký talent. Spôsobov, ako zabaviť tých najmenších, je veľa. Tých funkčných už o niečo menej. Pastelky a papier však (aspoň na chvíľu) fungujú u každého. obrovské hlavy, paličkové ruky, bláznivé farby a ťažko identifiko- vateľné predmety často zdobia detské čmáranice. Ako by vyzerali detské kresby, keby boli namaľované realisticky? jed- noduchá otázka, na ktorú Dave Devries hľadal odpoveď sedem rokov. Výsledkom je zbierka fotografií, kresieb a rozhovorov s tými najmenšími, ktorá vyšla pod náz- vom The Monster Engine (Strašidelný stroj). Všetko sa začalo na pobreží jersey v roku 1998, kde si Daveova neter privlastnila jeho skicár a začala ho pravidelne zapĺňať svojimi výtvormi. Prácou deformovaný maliar, ktorý tvoril kreslené 3D predlohy pre štúdio Marvel, sa pri pohľade na ne ocitol vo svojom živle. „Keď som sa pozeral na jej kresby, napadlo mi, či by pridaná farba, štruktúra a tieňovanie nedokázali vytvoriť 3D efekt. Žiaden výskum, bádanie ani roky lopoty – iba zvedavosť, ako previesť neterine kresby do života,“ povedal Dave o zrode zaují- mavej myšlienky. Američan, v ktorého životopise sa skvie i pôsobenie v známych Universal Studios, prezradil, že kreslenie príšeriek pre známeho filmového giganta nebolo také zábavné, ako prerábanie disproporčných kresieb tých najmenších. „Uvedomil som si, že bez ohľadu na to, aký budem starý, budem vždy schopný vnímať veci i očami detí.“ „uVedomil som si, že bez ohľadu na to, aký budem starý, budem Vždy schopný Vnímať Veci i očami detí.“ DAVe DeVrIeS Zhora nadol lisa j. murphy / dave devries Pg 7 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNeart tExt zuzAnA zIMMErMAnnová foto IntErnEt

Myslím, že umenie je všade okolo nás a ulice sú toho najčas- tejším dôkazom. nastenách domov sa neraz podpisujú tie najväčšie ľudské drámy, príbehy či tienajbizarnejšie odkazy. Steny domov prechádzajú najčastejšie úpravou, pretože na ne zub doby akreativity obyvateľov podpisuje najčastej- šie. nepovolaní umelci, skrášľujúcinám ulice zvláštnym spô- sobom. no čo môže vzniknúť, keď amatérske oko fotografa zachytí dokonalosť či úsmevnosť neznámeho umelca? Pozrite si s nami umenie v uliciach ny, Annapolisu, San Pedro Sula, omoy, Guatemaly, Miami. UMenIe VšADe oKoLo náS Pg 7 magaziNe with a differeNcetExt A foto tInA slovInská art

BRATISLAVA ŽIJE UMENÍM 30.9.-5.10.2011 WWW.BLAF.SK Zažite 30 galérií, relaxujte na koncertoch a víkendujte s umením. Zadarmo a pre všetkých. Foto©PeterSpurný HLAVNÍ PARTNERI: MEDIÁLNI PARTNERI:ORGANIZÁTORI: V SPOLUPRÁCI S: PARTNERI: PARTNERI SPRIEVODNÝCH PODUJATÍ:

Organizátori Mediálni partneriPartneri Hlavný partnerGenerálny partner AukciA súčAsnéHO slOvenskéHO uMeniA 5. októbra 2011 o 19.00 hod., Sklad č. 7, PríStavná 10 v areáli eurovea Predaukčná výstava sprístupnená denne, od 29. 9. do 4. 10. 2011 od 13.00 do 19.00 hod. exkluzívna kolekcia súčasného umenia bude licitovaná spoločnosťou Sotheby´S. Aukcia je benefičná, výťažok bude použitý na podporu súčasného slovenského umenia. www.ncSu.Sk Organizátori Mediálni partneriPartneri Hlavný partnerGenerálny partner AukciA súčAsnéHO slOvenskéHO uMeniA 5. októbra 2011 o 19.00 hod., Sklad č. 7, PríStavná 10 v areáli eurovea Predaukčná výstava sprístupnená denne, od 29. 9. do 4. 10. 2011 od 13.00 do 19.00 hod. exkluzívna kolekcia súčasného umenia bude licitovaná spoločnosťou Sotheby´S. Aukcia je benefičná, výťažok bude použitý na podporu súčasného slovenského umenia. www.ncSu.Sk nadácia – Centrum súčasného umenia a produkčná spoločnosť Clockwise v spolupráci so Slovenskou národnou galériou po úspešnej premiére bratislava Art Festival - bLAF minulý rok pripravili na jeseň jeho pokračovanie. bLAF 2011 (30.9.2011 – 5.10. 2011) sa bude niesť v rovnakom duchu ako minulý ročník. okrem 5-dňového putovania po inšpirujúcich prog- ramoch zúčastnených 27 galérií sme s partnermi pripravili aj zaujímavý a bohatý sprievodný program. Cieľom festivalu naďalej ostáva priblížiť dianie na slovenskej umeleckej scéne širokej verejnosti nenútenou a atraktívnou formou. opäť sme stavili“ na dobre pripravený program galérií, ktoré už minulý rok ukázali, že majú čo ponúknuť a že sa oplatí vstúpiť do sveta umenia. Takže sa vydajte na poznávaciu cestu po 27 galériách, kde vás čakajú výstavy, vernisáže, diskusie s umelcami, art lunch s umelcami, perfor- mance, a tiež nečakané atrakcie a dokonca aj nové slová, ktoré sa naučíte používať. otvárací koncert, na ktorom vystúpia kapely billy barman, živé kvety a zóna a, vás určite nenechá sedieť v piatok doma, ale stráviť ho s nami na nádvorí SnG. Víkendový program je doslova nabitý a nájdete u nás hádam všetko, čo potrebujete k dobre strávenému voľnému času a víkendovému relaxu. Pripravili sme programy pre rodiny s deťmi, divadlo pre deti, workshopy, tvorivé dielne, kde pod vedením našich lektorov odhalíte rôzne výtvarné techniky, spoznáte umenie z rôznych strán a ešte vás to bude aj baviť. opäť sa postaráme o všetky zmysly, a tak nielen pri káve, čaji, ale aj inom kulinárskom pôžitku môžete rela- xovať pri večernom premietaní experimentálných filmov v legendárnom amfiteátri SnG – „kinečko blafuje“, diskusiách, prednáškach, čítač- kách. Spestrením bude módna show blaf_style, kde organizátori v spolupráci so združením DenAMIT dali priestor mladým a progresív- nym domácim i zahraničným módnym návrhárom. Ak by vám zachýbal konzum, neobídete naprázdno, keďže blaf market vám počas oboch dní ponúkne dizajn, knihy a iné drobnosti, ktoré si môžete zakúpiť. So svojimi podujatiami a projektami sa tento rok pridali partneri festivalu - PUnKT a Dizajnvíkend, Gallery Weekend, brillance Fashion Talent, balet bratislava, nu Spirit Club, Kinečko a ďalší. je zrejmé, že program bude zážitkom aj intelektuálnym povyrazením, navyše s voľným vstu- pom pre všetkých. Vlastne už teraz sa môžete začať tešiť. www.blaf.sk brATISLAVA ArT FeSTIVAL 2011 – bLAF program bude zážitkom aj intelektuálnym poVyrazením naVyše s Voľným Vstupom, pre Všetkých Po úSPešnej PreMIére MInULý roK nASLeDUje PoKrAčoVAnIe Pg 1 artvydaNie #03/2011

Prehliadka toho najlepšieho zo súčasného umenia bude trvať do 27. novem- bra 2011. benátske bienále hostí umelcov z 89 krajín a uvidíte na ňom stále viac technologickodizajnových vychytávok. nám sa páčilo až tak, že sme tam strávili 5 dní a denne sme 8 až 9 hodín trávili v galériách, ktoré sú roztrúsené po celom meste. Denne sme dali aj osem prehliadok, aj tak sme videli maxi- málne polovicu. beŽTe Do benáToK nA bIenáLe UMenIA Pg 2 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNeart tExt A foto MIchAl PAstIEr

Ľavá strana, zľava doprava, zhora nadol krvavý masaker je už v dobe televíznych novín plných vrážd a havárií rutinou. / ak ste sa pozreli na tento kruh, videli ste ho pred sebou ešte takmer minútu, aj keď ste už pri ňom nestáli. / umenie inšpirované áziou patrilo medzi najbizarnejšie a najpopulárnejšie. / robotické hlavy, ktoré nahovoril umelec, sa hýbu a hádajú pred návštevníkmi. / kolaboráciu a user generated content využívajú aj umelci. dajú vám plastelínu a môžete ňou oblepiť galériu. Pravá strana, zhora nadol, zľava doprava zabudnite na obrazy, umením je aj celá miestnosť. / idete si oddýchnuť do kaviarne a sedíte v ďalšom umení. / stôl, ktorý maľuje na základe pohybov okoloidúcich návštevníkov. / megapudel nemôže chýbať v gýčových dizajnových obchodoch, ale ani v umení. kde bol skôr? / bankomat napojený na organ, ktorý skutočne hral podľa toho, ako ste písali pin kód. Pg 3

Arménsky spisovateľ William Saroyan raz vo svojom diele napísal, že úloha umenia je vytvoriť svet, ktorý je tolerovateľný. A keď si predstavíme, že veľká väčšina vecí, ktoré nás denne obklopujú, je z väč- šej či menšej časti umením, nebol ďaleko od pravdy. Ticho o siedmej ráno miesto budíka v podobe obľúbenej pesničky, obyčajné tričko bez potlače, zošit bez neidentifikovateľného mnohouholníka na titulnej strane, holé steny vonku aj vnútri a prázdne plátna v galérii (ak to nebol zámer),aj to je svet bez umenia. Prežili by sme to, veď nás neskolila ani doba ľadová. A bol by to svet ako dnes, akurát sivý a smutný, svet, ktorý by sa časom stal neznesiteľným pre väčšinu z nás Ale našťastie sa stretávame s ľuďmi, ktorých úlohou je znesiteľný svet vytvoriť. či už je to vaša prateta, nadšene háčku- júca dečky pod všetky vaše súčasti bytu, alebo stará mama, ktorá si neodpustí na vašom vianočnom svetri veselý motív, či otec spievajúci si v sprche vlastnú inovovanú verziu Pavarottiho opery. Sú však ľudia, ktorých umenie je niečím viac, niečím, na čo si spomeniete v rannej tla- čenici v autobuse a večer, keď nemôžete zaspať. ja som mala to šťastie, že som sa s niečím podobným stretla a to hneď niekoľkokrát. a príbeh o pohybe bol na sVete nastavovanie hláv, aby sme boli všetci v zábere, a potom tie kŕčovité úsmevy každý nastavený z takého profilu, o kto- rom vieme, že vyzerá najlepšie aj po celo- dennom daždi a pollitri vína. Aj to je sú- časť fenoménu menom fotografia a ja som mala v istom období pocit, že s nástu- pom digitálnych foťákov zmizla všetka tá prozaickosť, ktorú tento druh umenia so sebou nesie. A vlastne ani na dovolenku nemusíte, veď vo fotošope odstránite po- zadie vašej záhrady so skleníkom a hodíte tam more, piesok a priateľovi prilepíte do ruky kraba. Ale potom prišla Zuzana a vyvrátila moju apokalyptickú predstavu o fotografii. Zuzana zistila, že ju umenie lizlo v období, keď väčšina z nás o sebe zisťo- vala len veci prevažne povrchného a ne- blahého charakteru. V sedemnástich síce ešte nevedela, kam ju to zaveje, no vravela si, že ak sa náhodou umeniu sama veno- vať nebude, aspoň sa ním obklopí. A zača- la prozaicky nástenkami a výzdobami, lenže ako to už býva, nie každá stredná škola praje kreatívcom (ak vôbec nejaká) a tak si vypočula akurát strohé: „Zuza­ na, toto je škola, nie karneval!“ Dnes má 21 a umenie, ktoré okolo nej počas puberty len tak prechádzalo, sa u nej definitivne usadilo, aj keď priznáva, že keby sa viac snažila, tak to dotiahne do vyššieho le- velu. Druhé miesto v reklamnej súťaži, v kategórii reklamná fotografia, však hovorí ZneSITeĽný SVeT „radšej kompozíciu nachádzam, alebo to nechám celé len tak spontánne sa VyVinúť...“ Ľavá strana, zhora nadol ivica / zuzana, pravá strana martina Pg  Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNeart tExt vlADkA MAkovnIková

samo za seba, veď posúďte sami. Zrkadlovka jej teda prirást- la ako k srdcu, tak aj k rukám, no márne by ste ju hľadali vo fotoštúdiu, ako inštaluje objekty a vymeriava ich vzájomnú polohu: „Radšej kompozíciu nachádzam, alebo to nechám celé len tak spontánne sa vyvinúť. Keď som robila módny editoriál, nechcela som, aby to bolo dopredu naplánované; kde bude modelka stáť, ka­ diaľ pôjde, kedy ako vyskočí. Robila som aj také fotky, ale to nebolo ono... tak som jej kázala, nech si vezme na seba druhý model a po­ vedala som jej: Saška, tancuj! a holt, príbeh o pohybe bol na svete.“ Vďaka ľuďom ako Zuzana, vďaka tým, čo vidia cez objektív viac ako my ostatní, sa dá fotografia stále považovať za umenie. či už na výstave, v reklame, na ploche počítača, alebo doma v rámiku, fotografia robí svet znesiteľnejší. sVet a žiVot Trochu skôr začala o umení uvažovať Ivica, ktorej najväčším koníčkom by boli dodnes vymaľovanky a vystrihovačky, nebyť blahodarného digitálneho veku, ktorý so sebou priniesol aj vlastné digitálne umenie. Kým väčšina smrteľ- níkov je rada, že v skicári zafarbí plochu a vo worde zmení typ fontu, Ivica je doma vo viacerých grafických progra- moch, a to sa odzrkadľuje aj na jej práci. Po polovici života strávenej na výtvarke odišla na Vš do brna, kde sa venuje vizuálnym štúdiam. V jej práci nájdeme všetko možné, od handmade koláží cez grafické počiny a reklamné posolstvá až po kombináciu všetkých troch prvkov, spestrených o vtipné, no zároveň inteligentné poňatie (nielen) súčasnej reality. navyše ak zablúdite na stránku ivii-re.blogspot.com, nájdete aj dôkaz jej dobrého vkusu, čo samozrejme prispieva k Ivicinej schopnosti skombinovať veci tak, aby všetko dávalo zmysel. V poslednom čase jej učaril najmä vintage, čoho dôsledkom je neprestajne rastúca zbierka starých reklám, starých obrázkov a všetkého starého, čo sa aspoň sčasti dá použiť do koláží a plagátov, ktoré vyrába. A prečo vintage? „To vám nepoviem, očarilo ma to, baví ma to a najdôležitejšie je, že hneď vidím, čo a kde použiť,“ hovorí. jej sklon k vintage však neznamená, že sa vyhýba súčasnému umeniu: „Samozrejme, že ho sledujem, baví ma jeho hravosť, inovácia, ale musí to mať svoj koncept.“ Ivana našlavvzorový koncept hlavne u Marie čer- mínovej, známejšej pod pseudonymom Toyen, predstaviteľ- ky európskeho surrealizmu. A čo nehynúca inšpirácia, ktorá hýbe jej mysľou a rukami? Svet a život. Dnešok, včerajšok, trvácne aj pominuteľné, realita a ilúzia. Digitálne umenie je v tých správnych rukách, pod dohľadom ľudí, ako je Ivica, ktorých poslaním je ukázať nám iný pohľad na svet. Aj to robí svet znesiteľnejším. o konzumentoVi, z ktorého sa stal tVorca ďalším človekom, ktorého pohľad na svet sa zhmotňuje v umení, je Martina. štyri roky som sedela v lavici za ňou, preto viem, že jej večné kreslenie, maľovanie , tieňovanie a vyfarbovanie muselo mať patričný dopad na jej budúcnosť. A naozaj, pretože dnes študuje na UK učiteľstvo výtvarného umenia a jej dovtedajšia záľuba sa stala vlastne jej hlavným odborom. Ako sama hovorí, vďaka tomu, čo študuje, sa venuje nespočetnému množstvu oblastí umenia, no najviac sa našla v kresbe a maľbe. A podľa všetkého jej nájdenie sa- mej seba medzi štetcami a akrylovými farbami bolo jedným z tých plodnejších nachádzaní svojej podstaty, čo sa ukázalo, keď vyhrala fakultné kolo šVUoč. Táto udalosť jej otvorila dvere a pohla vecami a dnes má za sebou niekoľko školských výstav, aj vďaka profesionálnemu vedeniu akad. maliara Da- niela brunovského a akad. maliara Stanislava Harangozóa. Postupom času jej učarovala figurálna realistická maľba, do ktorej vkladá nielen vtipné detaily, ale aj modernú farebnosť, pričom, ako sama tvrdí, sa vyhýba „dnešným temnotám“, dielam odrážajúcim negatívne pocity. Kdesi som počula, že človek nepotrebuje mať v živote nijaký vzor, pretože to často narúša podstatu jeho samého, alebo dokonca určuje hranicu toho, kam sa môže dostať a sám ju potom neprekročí. Ideál, ktorý si za vzor kladie Martina, však má svoju nevyvrátiteľnú logiku a ešte krajšiu myšlienku: „Je to každý, kto má v živote istú predstavu a ide za ňou, pracuje na sebe a stále sa niekam posúva,“ hovorí. Martina sa nestavia do pozície človeka, ktorý prosto mal to šťastie, pretože sama sa pridŕža skutočnosti, že talent je len 10 percent úspechu. Preto na sebe neustále pracuje, zlepšuje sa a samozrejme hľadá aj iné sféry umenia, v ktorých by sa zmenila z konzumenta na tvorcu. Stretáva sa s inšpiratívnymi a kreatívnymi ľuďmi, vníma okolie naplno a posúva sa dopredu.A napriek tomu, že jej cesta umením je ešte len na začiatku, jej talent, štetec a plátno tvoria svet, ktorý je znesiteľný. Všetky tri obohacujú (môj) okolitý svet a sú malou súčasťou umenia. nie sú to umelkyne svetového formátu, sú na začiatku cesty, knihy, príbehu. Ľudia ako ony, takí, ktorých umenie nesie v sebe odkaz, myšlienku a túžbu ísť ďalej, majú v živote neľahkú, no o to dôležitejšiu úlohu. Vytvoriť svet, ktorý je tolerovateľný. „samozrejme, že sledujem súčasné umenie, baVí ma jeho hraVosť, inoVácia, ale musí to mať sVoj koncept.“ Pg 5

náš mladý hrdina (ročník výroby 1991) sa volá Peter Sit(ič) a jeho vášňou sú fotografie. Pochádza z Dechtíc a tohto roku nastupuje ako študent Vysokej školy výtvarných umení v bratislave na Katedru fotografie a nových médií. Za svoju najnovšiu tému – message si zvolil ajlávmjuzik. Učaroval mu „náš“ inet label s rovnomenným názvom, čo nás patrične teší. Pred časom sa v západnom krídle trnavskej radnice uskutočnila kolektívna výstava Like/Dislike, kde svoj koncept po prvý raz predstavil verejnosti. Vďaka pozitívnym ohlasom na akciu je plný entuziazmu a vo fotení plánuje pokračovať, kým mu budú sily stačiť. Držíme mu palec. www.artattack.sk/ajlaVmjuzik AjLáVMjUZIK nIe je IbA HUDbA ZADArMo Pg  Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNeart tExt uDo zuckErnbAch (ArtAttAck)

renDeZ jAM TAK, A je DoMAĽoVAné, DobojoVAné, DoHrAné ďalší ročník open air podujatia renDeZ jAM 2011 – baki- ho memoriál, ktorý sa uskutočnil v poslednú júnovú sobotu v športovom areáli v bratislavskej mestskej časti rača/ren- dez, je za nami. Podujatie tradične prinieslo späť na ulicu trocha hip-hopovej kultúry, počas dňa ste mali možnosť sledovať Graffiti jam oldschool verzus newschool slovenskej graffiti scény a trow up battle, bboyi si zmerali sily v battloch 3 na 3 a v tohtoročnej novinke, v top rock battli 1 na 1, ktoré sa nakoniec odohrávalo v miestnom podniku, pretože sa areálom počas dňa dvakrát prehnala prehánka a bboyi mali zmáčané lino. nemohol chýbať ani streetbalový turnaj, slam dunk a trojky, počas dňa ste sa mohli schladiť vďaka vodné- mu futbalu. Akciu podfarbovali rapové tóny v podaní djov z gramorokkaz, konkrétne sa predviedli dj Metys, dj Miko a dj Lkama. od 20. h. sa v lokálnom podniku konal after, do tanca hrali do skorého rána dj škupo a dj SaTo. na priblíženie atmosféry prinášame dávku fotiek! podujatie tradične prinieslo späť na ulicu trocha hip-hopoVej kultúry Pg 7 magaziNe with a differeNcetExt ElbAn foto MAtAtE art

DITA PePe UMeLeCKá SCHIZoFrénIA ALebo AUToPorTréTy Keď sa raz stretnete s jej fotkami, Dita Pepe s vami zostane navždy. niežeby bola prudko šokujúca alebo svojou prácou vyrážala dych, je neskutočne originálna, odľahču- júco vtipná a nadčasovo jedinečná. jej fotky sú zaujímavé, svojím obsahom vás povznesú nad ťažkopádnu komerčnú fotografiu a doprajú vám veľmi príjemný zážitok. Fotografia Dity Pepe nesie určitý autorský punc, ktorý spôsobuje, že ju budete vedieť charakterizovať vždy a všade. Táto 38-ročná rodáčka z ostravy, ktorá sa narodila ako Hornsteinerová, žije v druhom manželstve a má za sebou život v nemecku. Po tom, čo jej to s pánom Pepem nevyšlo, sa bez neho, avšak ponechajúc si jeho meno ako umelecký pseudonym, vrátila do rodných čiech a začala sa fotografii venovať intenzív- nejšie. Absolvovala štúdium na Slezskej univerzite v opave a po jej ukončení chvíľu pracovala pre komerčný časopis. Zisťujúc, že ju večierky plné hviezd vlastne vôbec nebavia, sa Dita odsťahovala do beskýd, kde stretla svojho súčasného manžela. V beskydách Dita Pepe okrem nového partnerské- ho vzťahu začala tiež novú tvorivú éru. bolo to totiž práve tu, kde Ditu fascinovala inscenovaná fotografia, ktorá neskôr viedla k vytvoreniu jej populárnych sérií autoportrétov. tVáre dity pepe Ak sa pozriete na portréty Dity Pepe ako divák-laik po prvý moment Vystrihnutý zo skutočného žiVota Pg  Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNephotography tExt nInA gAšPAríková www.EMPorIuMbrAnDs.coM foto DItA PEPE

„stále mám dojem, že musím fotit, že tím můžu něco změnit. pořád se mi zdá, že realita jde mimo mne a já žiji Ve snu a V jiném těle.“ DITA PePe raz, prídu vám tak trochu „retro“, akoby zakonzervované v čase a chvíľami tiež niečím zvláštne. na druhý pohľad zisťujete, že žena na tých fotkách je akoby stále tá istá a na tretí vám je už úplne jasné, že žena na tých fotkách je naozaj stále tá istá. originalita snímok je práve v tom, že na fotografiách v dokonalých prezlečeniach a napodobením fotografovanej osobnosti figuruje autorka vždy ako súčasť scenérie. Zaujímavé je, že sa do inscenovanej štúdie vždy vloží tak dokonale, že do nej zapadne a na prvý pohľad nevzbudí nijakú pozornosť. Divákovi tak Dita dáva najavo, že sa s fotografovaným momentom dokonale zžila a stala sa súčasťou dokumentovanej snímky. rovnako mu ponúka priestor zhodnotiť, do akej miery bola jej reflexia situácie úspešná. Motívy jej premeny sú rôzne, máme možnosť vidieť fotografie rodín alebo žien, všetky zasadené do rôznych sociálnych vrstiev. Dita Pepe nám prostredníc- tvom svojej spoluúčasti umožňuje náhľad na živú situáciu a portrétovanú sociálnu vrstvu robí svojou prítomnosťou prístupnejšou. Svojou portrétovou prácou sa Dita Pepe v kuloároch preslávila aj ako žena tisícich tvárí. na svojich fotkách už totiž bola dcérou, vnučkou, priateľkou, matkou, manželkou, alebo dokonca gymnastkou. spoločenská hra Autoportréty Dity Pepe pôsobia veľmi vtipne a isté sociálne dogmy svojím zobrazením nadľahčujú. Sama tvrdí, že to, do akej spoločenskej vrstvy sa narodením dostaneme, je určitým spôsobom čistá náhoda, ktorá nás však často celoživotne predurčuje. Tak ľahko, ako ona zapadne do svojej fotografie prostredníctvom prezlečenia, by mohol každý z nás zapadnúť do inej sociálnej vrstvy. Fotografka svoje autoportréty využíva aj na porozumenie portrétovanej osobe, jej životu a problémom, to všetko prostredníctvom vlastného subjektívneho porozumenia. je to určitá forma psychológie, kde fotke predchádza maximálne vcítenie sa do zobrazovaného prostredia a následná autorkina asimilácia. Pretože my reálnosti snímku uveríme, zobrazo- vaný úspech to len potvrdzuje. Dita Pepe svoje autoportréty začínala fotiť so známymi, kamarátkami, skrátka s ľuďmi, ktorých poznala a tak vedela lepšie portrétovať ich život, vžiť sa do ich výrazu tváre alebo sa zamaskovať na ich dokonalý obraz. Dita časom začala portrétovať aj iných ľudí a svojou prácou vytvorila určitú formu spoločenskej hry, prostred- níctvom ktorej divákovi zobrazuje možnosť zapadnutia do istého prostredia a života. Stáva sa teda na chvíľu súčasťou života niekoho iného a cez vyhotovenú snímku nám o svojej skúsenosti podáva obrazovú správu. dokument Verzus fikcia Dita Pepe nám svojou fotografiou prináša svojský pohľad na svet a život rôznych typov ľudí z rôznorodých spoločen- ských vrstiev. Cestou fiktívneho prevtelenia sa do zobra- zovanej situácie nám ponúka portrét, ktorý je reportážny a popisný. Svojou prácou balansuje na hrane dokumentu a fikcie a divákovi tak dáva možnosť cez svoju účasť na ume- leckom diele zažiť určitú skúsenosť. jej osobná sebareflexia portrétovanej spoločenskej vrstvy nám prináša autentický pohľad na situácie zo života spoločenských vrstiev. Ponúka nám akýsi reálny moment vystrihnutý zo skutočného života. Umenie je aj o tom, že každý z nás má rovnakú príležitosť a možnosť si z konkrétneho umeleckého diela odniesť vlastný zážitok, pocit či emóciu. Umelecká schizofrénia života, ktorý zobrazuje Dita Pepe, nám túto možnosť dáva hneď niekoľkokrát. Každá z jej prác je totiž ako samostatný film, ktorý vám vždy ponúka jedinečný zážitok. je len na vás, ako a koľkokrát sa naň pozriete. www.ditapepe.cz Pg 

don‘t think, just shoot! Fotografovanie na film už mnohí ľudia pokladajú za praveký spôsob záznamu prchavej reality. Myslia si to mnohí, ale našťastie nie všetci. Lomografia by sa tiež dala nazvať umeleckou experimentálnou fotografiou a fotomániou, ktorá zahodila do koša všetky digitálne fotoaparáty a vrá- tila sa ku klasickému foteniu na film. nuž a keď experimentovanie, tak poriadne a film teda musí byť využitý v celej svojej šírke, dĺžke a kráse, naozaj až po samotný okraj jeho možností. exponovanie až cez perforovanie (rečou pracovníka z miestneho fotolabu „až k dierkam, hej?“), nekonečná fotografia (slovom toho istého pracovníka „nekonečne ťažká práca, za ktorú si zaslúžim číslo tvojho mobilu“), niekoľkonásobná expozícia či zjednodušená chronofotografia a iné „vychytávky“ sú samozrejmosťou. nebudem sa tváriť, že som veľkou fotografkou. Fotenie je pre mňa skôr zábavou, relaxom, či súčasťou práce a štúdia. Ale zároveň aj snahou zachytiť prchavé momenty, ku ktorým by som sa neskôr, stará a vráskavá, chcela vrátiť alebo len tak prelistovať album fotografií, len tak si melancholicky zaspomínať v pyžame s pohárom vína. Veď tak nejako to vykresľujú v tých hollywoodskych trhákoch, nie? Analógová fotografia sa za posledný polrok stala pre mňa stelesnením všetkých krásnych okamihov vo farbách, v akých si ich pamätám (niekedy aj krajších) a zachovaním atmosféry, ktorá by inak podľa mňa z digitálnej fotografie dávno vyprchala. desať zlatých praVidiel Ľudia, ktorí trpia akútnou potrebou mať všetko pod kontrolou, môžu v prípade lomografie prežívať naozaj veľmi ťažké chvíle. Veď len hlavné motto „Don‘t think, just shoot!” hovorí za všetko a po- dobný obsah majú aj tzv. zlaté pravidlá. Mať fotoaparát stále pri sebe (1.) nie je až taký problém, ak samozrejme nevlastníte celú izbu fotoaparátov, čo môže vyvolať až záchvat nerozhodnosti. Moju zbierku tvoria len štyri takéto fotoaparáty a aj tak mám čo robiť, aby som sa rozhodla. Používanie týchto fotoaparátov vo dne – v noci (2.) síce vysilí vaše ramenné svalstvo a pravý či ľavý ukazovák, ale čo by človek neurobil pre krásne fotografie a rovnako krásne tvarované svalstvo. Z toho vyplýva, že by sa každý záujemca o lomografiu mal naučiť vnímať ju nie ako zásah do života, ale ako jeho súčasť (3.). Ako control freak si určite najviac užijete pravidlá číslo 4. až 10., pretože napríklad fotenie od boku, povzbudenie k rýchlemu „cvakaniu“, ubezpečenie, že nemusíte vedieť dopredu, čo ste odfotili a že sa v podstate nemusíte starať o žiadne pravidlá, či výrok od Williama Firebracea: „nemyslite“ spôsobí u vás nielen prudké dýchanie a zvýšenie tepu, ale deväť z de- siatich lekárov spozorovalo aj vytrhávanie vlasov a bezvedomie. napriek týmto rizikám ma lomografia prosto dostala a rovnako aj desaťtisíce ďal- ších. Lomografistov nájdete všade okolo vás, pretože je to ako ticho sa šíriaca epi- démia. ja už mám svojich lomo-positive na katedre, v Pražskom metre, v Londýne na konferencii a pár zvedov aj medzi priateľmi, ktorí sa rovnako ako ja tešia z tejto plánovanej nedokonalosti, náhody a neuveriteľných farieb, stelesňujúcich ozajstnú a prirodzenú krásu. www.lomography.com www.lomography.sk LoMoGrAFIA PLánoVAná neDoKonALoSť, náHoDA A neUVerITeĽné FArby ľudia, ktorí trpia akútnou potrebou mať Všetko pod kontrolou, môžu V prípade lomografie prežíVať naozaj Veľmi ťažké chVíle Pg 0 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNephotography tExt A foto ErIkA grEnDElová

THE ART OF CAN. Výstava najkreatívnejších diel v Eurovea Sklad č. 7. 21. až 30. októbra 2011 Eurovea Sklad č. 7, Pribinova 8, Bratislava otváracia doba: 10:00–22:00 h. vstup voľný www.redbull.sk/artofcan „Trade In Your Wings“ Marisa Adelman THE ART OF CAN. Výstava najkreatívnejších diel v Eurovea Sklad č. 7. 21. až 30. októbra 2011 Eurovea Sklad č. 7, Pribinova 8, Bratislava otváracia doba: 10:00–22:00 h. vstup voľný www.redbull.sk/artofcan „Trade In Your Wings“ Marisa Adelman

Patrím ku generácii, ktorá vyrastala s Harrym Potterom, prežívala putovanie s Prsteňom a vojnu so Sauronom. Tieto príbehy sa však už skončili, hoci sa, mne pre radosť, blíži Hobbit. čo si však máme počať my, milovníci veľkolepých ság plných hrdinov, s ktorými sme prežívali všetky utrpenia aj radosti? Zachrániť nás mohlo prísť len jediné. Televízia Hbo je známa svojimi originálnymi seriálmi ako Sex v meste, rome, Pacific či True blood. ohromné rozpočty, uspokojivé spracovanie, milióny fanúšikov na celom svete. najnovšie u divákov boduje fantasy sériou Game of Thrones. námetom seriálovej novinky je fantasy séria noviel A Song of Ice And Fire od amerického autora Georgea r. r. Martina. Ten hrdinsky odmietol nejednu ponuku na filmové spracovanie svojich noviel a veru dobre urobil. Hbo prepo- žičalo každej z desiatich častí prvej série hodinu času a tak zahrnulo do príbehu všetko podstatné. Inak by veľa postáv bolo príliš povrchných a Game of Thrones by nemalo svoje súčasné čaro. Dej príbehu paralelne sleduje osudy mnohých hrdinov v Siedmich kráľovstvách Westero- su, na hranici Severného kráľovstva – ob- lasť, ktorá sa volá Val a stráži ju nočná hliadka (nie tá od ruského autora Sergeja Lukjanenka, hoci občas by sa im tam zišlo viac ľudí), a na východe v Slobodnom meste Pentos. Martin vytvoril príbeh taký fenomenálny, že si zaslúžil množstvo nominácií na ceny fantasy literatúry, ale aj pozornosť televízie Hbo, ktorej seriálové projekty sa prejavujú len úspechom. jeho knižná séria A Song of Ice And Fire má mať sedem častí, pričom celá septalógia sa dá odhadnúť na vyše 7-tisíc strán. čo k tomu možno povedať. Keď to pánovi Martinovi píše, sťažovať sa nebudeme. V príbehu sa predstaví aj herecká hviezda Sean bean, ktorý mohol v úlohe mocného bojovníka vo fantasy príbehu zúročiť skúsenosti z Pána prsteňov, kde stvárnil boromira. V Hre o tróny je správcom Severného kráľovstva, mužom uvážlivým a spravodlivým menom eddard Stark. Kráľ Siedmich kráľovstiev, jeho niekdajší priateľ robert baratheon z neho chce mať pravú ruku. V príbehu máme možnosť sledovať aj osudy Star- kovho nemanželského syna jona Snowa, ktorý chce opustiť rodinu svojho otca, kde bude mať vždy postavenie bastarda, jeho dcér Sansy a Arye a synov robba, brana a rickona. Každá z postáv má svoje túžby, svoje charakterové vlastnosti, vďaka ktorým sú natoľko jedinečné a veľmi reálne. V príbehu má svoje miesto aj kráľovná Cersei, ktorá má so svojím bratom jaimem až nepatrične blízky vzťah a vzišli z neho všetci traja dedičia Sied- mich kráľovstiev. Zaujímavou postavou je ich brat Tyrion – trpaslík, ktorý síce nedis- ponuje silou rúk, no zato má bystrú myseľ a humor. ďalej sledujeme osud Daenerys Targaryen – princeznej Dragonstone, ktorú jej brat vydá za barbarského bojov- níka Khala Droga, len aby získal vojsko a ovládol kráľovstvo, čo mu patrí. rozhorí sa nečistý boj o moc medzi nespočetnými rodmi, ľuďmi, ktorí si hľadajú vo svete svoje miesto. Cieľom krvavých bojov je obsadiť Železný trón. okrem občianskej vojny však súperenie ohrozí tajomná sila, ktorá šíri zimu Severným kráľovstvom a snaží sa ovládnuť aj zvyšok sveta. Prvá klapka Hry o tróny padla 26. júla 2010, no pilotný diel sa nakrútil už v roku 2009. nakrúcanie prebiehalo v prekrás- nych lokalitách na Malte a v Severnom írsku, kde, ako tvrdia tvorcovia, „prejdete 40 km a je tam nádherný hrad, prejdete ďalších 20 km a nájdete tajomný les“. okrem pútavého príbehu, väčšinou neopozeraných hereckých tvárí, ktoré však nie sú charakteristické amatérskymi výkonmi, si vás Hry o tróny získajú aj samotným spracovaním, ktoré je pre Hbo príznačné a predurčené na ďalší úspech. Televízia Hbo nedávno získala 104 nominácií na ceny emmy, pričom až 13 z nich patrí práve seriálu Game of Thrones. okrem nominácie scenáristov Davida benioffa (autor scenára k Tróji a X-men origins: Wolverine) a D. b. Weissa za scenár k jednej z desiatich častí prvej série je to napríklad aj nominácia na skvelú dramatickú sériu, mejkap, kostýmy, špeciálne efekty, zvuk a ďalšie. Všetky sú podľa mňa zaslúžené. Súčasní fanúšikovia netrpezlivo čakajú na pokračovanie v podobe druhej série, ktorá sa má začať nakrúcať už čoskoro (kastingy sa uskutočnili v máji tohto roka), a tisícky ďalších nadšencov z celého sveta neustále pribúdajú. niet pochýb o tom, že sa zrodila nová fantasy kultová legenda, ktorá upúta množstvo divákov a bude ich sprevádzať niekoľko rokov. Hbo vie, ako na to. ZboHoM, HArry PoTTer bUď VíTAné, GAMe oF THroneS! niet pochýb o tom, že sa zrodila noVá fantasy kultoVá legenda Pg 2 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNefilm tExt zuzu lobotková foto hbo

Slovensko, Morava aj česko majú svoje filmové semináre, alebo skôr letné filmové školy, kde sa od rána do večera nesedí len v kine, ale ľudia sa môžu aj pýtať a na svoje otázky dostanú odpovede. Aj od tých najslávnejších tvorcov/ kýň. Päťdesiatšesť- ročný balkánsky filmár a muzikant emir Kusturica je nepochybne jedným z nich. V lete sa na nedostatok kultúrnych podujatí vskutku nemožno sťažovať, problémom môže byť skôr nedostatok financií či voľného času. V krátkom časovom úseku mohla totiž predovšet- kým intelektuálna omladina navštíviť začiatkom augusta v banskej štiavnici filmový seminár 4 živly s témou Pamäť a ešte pár týždňov predtým tradič- nú (už dávno nie komornú) letnú filmovú školu v Uherskom Hradišti. Práve tam mohli naživo stretnúť nestarnúceho juraja Herza, seversky mi- nimalistického Akiho Kaurismäkiho a unaveného emira Kusturicu. oVplyVnený pražským tVoriVým oVzduším V rámci prednášky o filme sa na júlovej filmovej škole emir Kusturica rozhovoril, akou náhodou sa dostal k filmovej kariére. V minulosti vzdoroval svojim rodičom, bol veľmi problémový žiak, nechcel čítať knihy, no aspoň rád chodil do kina. rodičia ho poslali ešte za bývalého režimu na skusy do Prahy. Počas prijímačiek na FAMU sa ho komisia opýtala, čo si myslí o socialistickom realizme. Ako osemnásťročný rebel nemal o tom ani potuchy, ale podvedome vycítil, že od tejto odpovede zavisí jeho budúcnosť. odvetil, že „toho realizmu nikdy nie je dosť“ a ocitol sa v ročníku kontroverzného filmára, profesora otakara Vávru (s ktorým sa po dlhých rokoch stretol naživo práve v Hradišti). na pražské ovzdušie, „ambient“ a inšpiratívne stretnutia tých čias spomína dodnes. Už Kusturicove krátke filmy na tému antisemitizmu počas 2. svetovej vojny vzbudili pozitívny ohlas a umožnili mu nakrútiť celove- černý film (prvý z plánovanej trilógie o rodnom Sarajeve) „Spomínaš na Dolly bell?” Zlatá palma z canneského festivalu za snímku „otec na služobnej ceste” mu v osemdesiatych rokoch výrazne ovplyvnila život. Do tohto obdobia spadá vznik legendárnej skupiny no Smoking orchestra (vtedy ešte pod názvom Zabranjeno Pušenje), s ktorým vystúpil toto leto aj pred českým, morav- ským a slovenským publikom. artoVé filmy Versus komerčné oddychoVky Kusturica mal so Zlatou palmou v rukách otvorené dvere k veľkým filmovým projektom s ešte väčším rozpočtom. Pre nakrúcanie filmu „Dom pre obesencov“ strávil režisér niekoľko mesiacov v obrovskom rómskom tábore blízko macedónskeho Skopje. V tom čase ho kontaktoval Miloš Forman (práve on bol predsedom poroty na onom festivale v Cannes) s ponukou hosťovať na Kolumbijskej univerzite v USA ako filmár-peda- góg. Práve za oceánom Kusturica začína nakrúcať „Arizona Dream“, ktorý má pre vojnu vo vtedajšej juhoslávii veľmi temný dojazd. réžiséra zastihne obdobie vnútornej depresie a tvorivej neistoty, KUSTUrICA V STrIŽnI neMUSí PLAKAť ktoré sa o dvadsať rokov neskôr zopakuje. Ak ste nevideli nič z Kusturicovej ranej tvorby, môžete to súkromnou projekciou dohnať doma počas upršaných večerov. na letnej filmovej škole v Hradišti sa premietali skôr jeho tragikomické etnofilmy. Za veľkolepý projekt „Underground“ (príbeh juhoslávie od 2. svetovej vojny až po balkánsky konflikt) získal druhú Zlatú palmu z festivalu v Cannes a rozdelil filmových kritikov/ čky na dva tábory. nie všetkým sa pozdával ten balkánsky chaos, kde sa len pije a tancuje. Pritom jeho tvorca sa sám nepasuje za človeka, čo „rád chľastá, droguje... ale rád sa na to vo filme pozrie, preto to aj tak do scén projektuje“. Kultová snímka „čierna mačka, biely kocúr“ je oddychová veselohra (skvelá aj v nadabovanom českom znení) s nezabudnuteľným soundtrac- kom. Filmár Kusturica sa viac a viac ponára do úlohy hudobníka v rámci no Smoking orchestra – skladá hity, hrá na gitaru a vypredáva koncertné sály po celom svete. Vlastná etnodedina s filmoVým festiValom Podľa Kusturicu je 90 percent filmov v kinách komerčnou produkciou, bažiacou po zisku a ne- kladúcou dôraz na umeleckú stránku. Varuje pred vplyvom Hollywoodu, ktorý postupne valcuje kvalitnú kinematografiu. jedine na filmových fes- tivaloch si ešte možno pozrieť originálne snímky s výpovednou hodnotou. Počas práce na jednom z posledných filmov „Život je čudo“ sa režisér zaľúbil do srbskej oblasti Mokra Gora natoľko, že po skončení nakrúcania si tam postavil svoju etnodedinu Drvengrad (zvanú aj Küstendorf). Ulice nesú názvy podľa Kusturi- cových obľúbencov: Federica Felliniho, Ingmara bergmana, ale aj ernesta Che Guevaru či Diega Maradonu. Možno raz pribudne aj ulica Miloša Formana či bohumila Hrabala, ktorých tvorbu má zakladateľ dediny s veľmi dobrou „bolkov- sko-polívkovskou“ češtinou veľmi rád. od roku 90 percent filmoV V kinách je komerčnou produkciou, bažiacou po zisku a nekladúcou dôraz na umeleckú stránku 2008 sa tam každoročne koná filmová prehliadka Küstendorf Film & Music Festival. Minulý rok ju osobne navštívil herec johnny Depp, dokonca mu v dedine odhalili sochu. maestroVa lekcia filmu Film je prvé umenie, ktoré emirovi Kusturicovi prinieslo radosť. S hudbou je to podobné. Snaží sa svojimi filmami ponúknuť ľuďom správnu dávku katarzie. Ak sa tvorca dôkladne venuje príprave a výstavbe filmu, potom nemusí plakať v strižni. Plakala však väčšina osadenstva filmovky v Hradiš- ti, ktorá nevidela svojho balkánskeho miláčika na sľúbenom futbalovom zápase a na ďalších sprie- vodných podujatiach. Zrušil aj všetky rozhovory s médiami – cítil sa byť unavený, v depresívnej fáze tvorby. Pravdepodobne ho trápi odstúpenie nemeckého producenta od plánovanej realizácie filmu „Cool Water“ s Taharom rahimom v hlavnej úlohe – o putovaní dvoch palestínskych bratov. Azda mu budúcoročné nakrúcanie nového projek- tu v Mexiku s beniciom Del Torrom zlepší náladu. Počas jeho „master-class“ odznelo niekoľko podnetných právd, aj na adresu českej a sloven- skej kinematografie. So zmenou spoločenských podmienok sa bezpochyby mení aj kinematogra- fia – keď je krajina v tvorivej neslobode, nakrúcajú sa lepšie filmy. Keď je kríza zažehnaná, filmári/ky akoby zľavili zo svojich štandardov, už nepotrebu- jú držať uvedomelú divácku obec v strehu a začnú kopírovať Hollywood, ktorý „na myšlienku nedáva bacha“. emir Kusturica však vo svojich filmoch na myšlienku pozor dáva. Plač v strižni sa v jeho prípade zatiaľ nekoná. Pg 3 magaziNe with a differeNcetExt bobA bAluchová foto jAkub hněvkovský film

... lebo to umenie v nitre je fakt dobré. Svedčí o tom aj pripravovaná divadelná sezóna 2011/ 2012, ako aj súčasný repertoár Divadla Andreja bagara v nitre. na doskách, ktoré znamenajú svet, si ten váš svet môžete prísť pozrieť osobne. „dosky, cez ktoré Vidíte sVet!“ nemáte niekedy pocit, akoby nás deň čo deň, stá- le viac a viac niekto prenasledoval? štát, úrad, šéf, kolegovia, priatelia, rodičia... Možno sa to všetko deje pomaly, tíško a nebadane. Sme neslobodní. Musíme naplniť svoju rolu! Možno by sme tak radi unikli, utiekli, chceli by sme byť niekým iným... lepším, šťastnejším, usmievavejším... Prečo takí nie sme? Ale je tu divadlo! Postavy pripravovaných premiér spája práve túžba byť niekým iným. je to ich téma, téma noVej IDenTITy.“ nová sezóna očami režiséra, šéfdramaturga a umeleckého šéfa Divadla Andreja bagara v nitre (DAb) Svetozára Sprušanského, ktorý nám spolu so svojím tvorivým tímom ponúka nové inscená- cie. Možno cez ne uvidíme práve ten náš svet. dab má v slovenskom kontexte divadla už desiatky rokov výsostné postavenie a na svojom konte množstvo ocenení. jedným z nich sú pre- stížne dosky, ocenenie divadelnej sezóny 2008 v kategórii objav sezóny za dramaturgický cyklus rodinné striebro – monotematickú diva- delnú sezónu uvedenia piatich diel slovenskej klasiky. už niekoľko rokov ste šéfdramaturgom dab v nitre. ako vzniká úspešná dramaturgia? na začiatku som sa snažil spoznať poetiku a tvorivé zázemie tohto divadla, snažil som sa preniknúť k celkovému „géniu loci“. nitra zažila veľké éry režisérov P. Haspru, K. Spišáka, j. bednárika, M. Kákoša. Pokúsil som sa nadviazať na všetko pozitívne a zjednocujúce z ich tvorby, ale popritom ponúknuť divákom aj nové videnie a chápanie divadla. Až po roku sa vo mne vytvorila jasná predstava o smerovaní nitrianskeho divadla. Cesta tzv. ZDIVADeLnenéHo DIVADLA. S dôrazom na silný príbeh, jasne čitateľné charak- tery postáv. S dominanciou výtvarnej a hudobnej stránky diela. niečo som presadzoval za každú cenu, ale musel som zohľadniť aj novú spolo- čensko-politickú situáciu, realitu novej budovy, zohľadnenie neľahkej situácie s napĺňaním veľkej sály v podmienkach regionálneho divadla, mož- nosť rozvíjania hereckých síl v súbore, sústredenie sa na vyhľadávanie zahraničných režisérov a ich prizývanie k hosťovaniu. Ale čo je najdôležitejšie: Dodnes mám na pamäti, že divadlo je živý, auten- tický DIALÓG. rozhovor človeka s človekom, javiska s hľadiskom. Divadelná hra je len zámien- kou k tomuto rozhovoru. o svete, ktorý žijeme program štúdia dab 9. septembra 2011 dark play príbeh o počítačovej realite, ktorá sa stáva reálnejšou než naše životy, carlos murrilo, réžia s. sprušanský, www.darkplay.sk 27. októbra 2011 bola raz jedna trieda divadelný výlet do čias školských lavíc, autorské divadlo j. luterána a kol. 11. november 2011 sladká charity svetová muzikálová klasika o príbehu dievčaťa, ktoré chcelo byť milované, réžia s. sprušanský 27. novembra 2011 dVaja úbohí rumuni hoVoriaci po poľsky súčasná hra doroty maslowskej o realite a pocitoch dnešných mladých ľudí, réžia j. rázusová 30. marca 2012 pýcha a predsudok dramatizácia slávneho anglického románu jane austenovej, réžia ľ. Vajdička 1. júna 2012 kto je tu riaditeľ? komédia zo súčasnosti z pera svetoznámeho larsa von triera, réžia j. luterán VčerA, DneS I ZAjTrA... nITrA DýCHA UMeníM A SKVeLýMI UMeLCAMI ŽIVoT KoMICKý, roZPráVKoVý, KLASICKý I TrAGICKý Pg  Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNetheatre tExt rEnátA ryníková foto DAlIbor kruPkA

a o spôsobe, ako ho dokážeme žiť. Aj keď siahnem po diele klasika, ono musí tematicky jednoznačne spĺňať dané parametre. Aby svojou myšlienkou, témou, výpoveďou bolo dnešné, súčasné. Výpove- ďou aktuálne a živé! A to sa, súdiac podľa reakcií, podarilo aj v prípade projektu rodinné striebro. Klasika prehovorila rečou súčasníka! umelecký súbor dab vždy tvorili výrazné herecké osobnosti: V. müller, V. strnisková, m. paveleková, a. korenči, m. slovák, e. ma- tejková, j. bednárik, j. dóczy, m. kiš, d. lenci, a. gáborová, e. pavlíková, j. gallovič či veľký počet mladých hercov, ktorí v tomto divadle za- čínali alebo dodnes pôsobia. Vo svojej inscenácii svätenie jari (2005) ste obsadili všetkých starších hercov súboru a mali ste šťastie tvoriť aj s tými, ktorí už medzi nami dnes nie sú. ako porovnáva- te prácu so staršími hercami a mladou hereckou generáciou? Vznik tanečnej fantázie na motívy Stravinského hudobného diela Svätenie jari bola z mojej strany pocta jednej veľkej ére nitrianskeho divadla. Pocta hereckým a ľudským osobnostiam! Cítil som k nim obrovský obdiv. Prostredníctvom televíznej obrazovky, ako divák, neskôr ako začínajúci kolega. boli to skvelí ľudia a herci. Ako generácia vdýchli tomuto divadlu niečo, čo ďalšie generácie hercov môžu ďalej rozvíjať. Grunt a poetiku. Dnešná najmladšia generácia sa o to všemožne usiluje, aj keď to vonkoncom nie je jednoduché. často obdivujem svojich mladých kolegov, hercov v nitre, že pri dnešných platoch a podmienkach, ktoré im táto doba prináša, ešte divadlo vôbec robia. Dnes môžu divadlo na Slovensku robiť len nadšenci a fanatici. Ale aj napriek tomu sa mladá generácia v nitre snaží odkaz svojich predchod- cov „nepokaziť“. rozvíjajú ho. Akýsi duch divadla kolektívneho nasadenia a zodpovednosti. nie sú o nič menej talentovanejší ani pracovitejší ako ich predchodcovia. Možno sú trochu dravejší a dr- zejší, než by sa patrilo... Len vonkajšie okolnosti a súvislosti sa zmenili, a to sa odzrkadľuje na ich reálnom statuse, finančnom ohodnotení. Vyštudovali ste divadelnú vedu, stali ste sa dramaturgom a dnes ste aj úspešným režisérom činoherných inscenácií klasikov (brecht, čechov, gogoľ, gorkij, ibsen, shakespeare), súčasných autorov (mayenburg, zelenka, lagronová, lukasińska, studlar, sauter, murillo), operných diel (massenet, mozart) aj muzikálu (boyband). Vaše réžie boli prezentované na medzinárodných festivaloch, získali si priazeň širokého publika a na svojom konte máte niekoľko ocenení. podľa čoho si vyberáte tituly hier? Podľa ich zakódovanej energie. Milujem ruskú kla- siku. oslovuje ma svojou poéziou zobrazovania stavov duše človeka. Humorom, melanchóliou, dušespytom. čechovovi sa musím poďakovať. bola to moja prvá inscenácia: jeho jednoak- tovky Pytačky a Medveď. V nitre som zrealizoval čechovovskú trilógiu jeho najznámejších hier (za Tri sestry sme dokonca získali niekoľko ocenení DoSKy); s rusínmi v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove som uviedol ďalšiu ruskú trilógiu. Chcel som stihnúť uviesť čechovove veľké hry do svojej štyridsiatky. Podarilo sa! Teraz sa k nim môžem vrátiť až ako šesťdesiatročný. Ak dožijem a bude to pre niekoho zaujímavé! okrem klasiky mám ešte jednu vášeň. nachádzanie vlastného sveta vo svetoch súčasných dramatikov. Musia mať v sebe „uletenosť“, ale aj pravdivosť a svojský štýl. A prečo muzikál? na Slovensku ho kritici nepoznajú a podceňujú ho. Musíte poznať daný žáner a vládnuť ním. Pokúšam sa o čo najprofesionálnejšie spracovanie daných titulov a priblíženie sa k parametrom podobných diel v okolitej európe. opera je lahôdkou. Vyzerá to, že sa k nej ešte vrátim. Teším sa... okrem vášho domovského nitrianskeho divadla ste istý čas pôsobili ako dramaturg a režisér na novej scéne v bratislave. V opere snd ste uviedli mozarta, režírujete v divadle jonáša záborského aj v rusínskom divadle alexandra duchnoviča v prešove. máte za sebou skúsenosť v britskom cardiffe. ak by ste mali porovnať prácu v jednot- livých divadlách, kultúrach alebo regiónoch – líši sa v niečom? prístupom hercov, ich temperamen- tom, nasadením alebo technikou? V británii je to niečo iné ako na Slovensku. Pravidelné kastingy na divadelnú postavu vedú hercov k obrovskej technickej pripravenosti. Divadlo je kráľovskou prácou. Ale oproti nášmu ohodnoteniu je aj kráľovsky platená. rusíni sú výnimoční svojou hereckou predprípravou kyjevskej divadelnej školy. Spojením zvláštnej melanchólie, clivoty a sentimentu s obrovskou nespútanou energiou a vnútorným nasadením. Prešov, nitra, bratislava. Doteraz som pracoval s hercami, ktorí boli rovnako zapálení, ako ochot- ní. Starí či mladí; na západe či východe republiky. Absolútnym prekvapením bolo moje stretnutie s mladými opernými spevákmi na Mozartovej čarovnej flaute v opere SnD. Skvelé obsadenie, úžasná „partia.“ Toľko pozitívnej energie som už dlho v skúšobnom období nezažil. A domnievam sa, že to z tejto inscenácie cítiť. A nitra? Tam je herecký súbor naučený obrovskému tvorivému nasadeniu počas skúšok. je to niečo samozrejmé a nevyhnutné. Práve koncentrovaná energia a kreatívny prístup pri práci, zdedený od starších kolegov, sú niečím, čo sa v múroch nitrianskeho divadla drží už niekoľko desaťročí. A čo dokážu oceniť prostredníctvom našich inscenácií aj skvelí nitrianski diváci. nikdy vám nenapadlo napísať vlastnú hru? neplánujete takéto prekvapenie? V réžii som našiel doteraz pre mňa najlepší a najvzrušujúcejší spôsob vyjadrovania sa k veciam, ktoré ma obklopujú, ale som aj autorom pôvodnej rozhlasovej hry Miluj ma, zabi ma! bola to pre mňa skvelá skúsenosť, rozhlasu za ňu ďakujem. ohlasy poslucháčov boli pozitívne. Po dvoch rokoch od nahrávky textu (režijne som hru aj naštudoval) som počul chyby v realizácii, v samotnom texte, v jeho štruktúre, v stavbe, v budovaní jednotlivých mini príbehov. Išlo totiž o štyri dramatické miniatúry alebo skôr etudy pre dvoch hercov. Možno niekedy nabudúce, pri inej „opere“ to budem môcť napraviť. čo vy a herectvo? raz som sa dal nahovoriť na to, aby som v os- trovského hre Vlci a ovce hral postavu Lyňajeva. bolo to fajn, ale vtedy som si aj povedal: Stačilo! nie je to moja parketa. Trikrát som zaskakoval vo vlastných inscenáciách, lebo iný herec by za taký krátky čas rolu nenaštudoval. Ale bol to len nevyhnutný záskok. bolo to raz v predstavení brechtovej Svadby a dvakrát v inscenácii Tri sestry. Dvakrát som hral veľké postavy vo filme. Dostal som ešte niekoľko ponúk, ale tie som slušne odmietol. tiež sa o vás hovorí, že žijete divadlom naplno. čím vás divadelný svet tak priťahuje? Sám si to neviem pomenovať. je to obrovská sila. Divadlo – to je prazvláštna chémia. často hľadám v divadle aj sám seba. Sám si niekedy kladiem otázku, či je moje stretnutie s divadlom šťastím alebo skôr prekliatím. (To bola aj základná pohnútka, ktorá ma viedla k insceno- vaniu čechovovej čajky.) Možno si budem vedieť po niekoľkých ďalších rokoch na túto otázku, čím ma divadelný svet tak priťahuje, zodpovedať. Ale teraz to ešte stále neviem. aký je váš divadelný sen? Ten nemám. Ale mám plný zošit nezrealizovaných titulov. Dokonca na jednej zo strán s nadpisom: rýCHLo UrobIť! Sú to súčasné texty a je ich tam asi dvadsať. A to určite nezvládnem. DAb rovnako ako jeho režisér a dvojnásobný šéf dýcha a pulzuje v rytme života a odkazuje na život sám. Život komický, rozprávkový, klasický i tragický...Taký je aj súčasný repertoár divadla. www.dab.sk sme neslobodní, musíme naplniť sVoju rolu! možno by sme tak radi unikli, utiekli, chceli by sme byť niekým iným... lepším, šťastnejším, usmieVaVejším... prečo takí nie sme? Pg 5

Mladé divadlo noMAnTIneLS už v názve pomenúva svoje ambície nahliadnuť za oponu predsudkov a konvencií, ktoré už dlhé desaťročia dusia našu spoločnosť akýmisi zabehnutými stereotypmi. občianske združenie noMantinels sa rozhodlo prelomiť vlny týchto bariér a oslobodiť sa od toho, čo sa má a nemá, musí a nesmie, malo a nemalo by sa... režisér, ale aj „dievča pre všetko“, Andrej Kuruc, vám o tom prezra- dí viac. ste mladé divadlo s otvorenými názormi. kedy a ako sa zrodila myšlienka vzniku vášho združenia a čo vás k tomu motivovalo? Myšlienka sa zrodila pred dvoma rokmi, keď sme s kamarátkou Leou Vitkov- skou urobili spolu prvú inscenáciu a zistili sme, že, aj keď máme čo doháňať, máme aj čo povedať, najmä na poli netradičných životných osudov ľudí, ktoré sú súčasné a neobsahujú klišé klasických hier. niekoľko rokov som hral v jednom súčasnom divadle, kde však chýbali súčasné témy. Zároveň som sa už dlhodobejšie venoval ľudským právam predovšetkým v oblasti diskriminá- cie žien. Všetko sa to dokopy zmiešalo a vzniklo noMAnTIneLS. aké boli vaše začiatky? stretli ste sa pri realizácii vášho plánu s nejakými váž- nejšími problémami, nezáujmom, či odmietaním? ako ste s tým vyrovnávali? Začiatky neboli ľahké, pretože konštelácia životných okolností nám asi rok neumožnila rozbehnúť divadlo naplno. Chýbali ľudia, chuť, energia. Minulý „chceme dať priestor súčasnej domácej tvorbe, profesionálnym autorom, ale aj amatérom, ktorých zaujíma divadlo. a veľmi radi by sme tiež hovorili o súčasných problémoch menšín.“ povedala členka divadla a režisérka lea vitkovská. noMAnTIneLS DIVADLo, KToréMU nePreKáŽAjú HrAnICe A KToré SA nIčoHo nebojí Pg  Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNetheatre tExt rEnátA ryníková foto lEnkA bokEsová

koľko ľudí je vo vašom stálom tvorivom tíme a akým spôsobom vyhľadávate ľudí pre svoju spoluprácu? či už režisérov, hercov, výtvarníkov alebo aj hudobníkov? V súčasnosti máme v tvorivom tíme 9 ľudí, jednu super režisérku, tri vtipné herečky, dvoch skvelých hercov, jednu úžasnú scénografku a našu webovú guru. A samozrejme mňa, robím v podstate všetko, čo je treba, od písania, réžie, cez produkciu, len kresliť neviem. Všetci v podstate prišli dobrovoľne, s entuziazmom, momentálne sme si veľmi blízki. čo sa týka nových ľudí, nebránime sa ich príchodu, nerobíme nejaké extra nábory, ale stačí sa prihlásiť a vydržať. Lebo ono je to celkom drina, skúšky po večeroch, popri ďalšej práci, keďže práca v divadle je viac menej dobrovoľná. ako sme spomenuli v úvode, vo svojich témach sa zaoberáte predsudkami a konvenciami ľudí, a teda aj problematikou neheterosexuálnej menšiny, podporou rodovej rovnosti s dôrazom na dôležitosť ľudských práv. na slovensku je málo ukazovateľov, ktoré riešia túto otázku. čo vás viedlo k tomuto zámeru? V slovenskom divadle je málo súčasných drám, ktoré by sa venovali témam menšinovej orientácie, trans identitiy, rodovým témam, a ak, tak sú na okraji. nehovoriac o tom, že v kamenných divadlách je akoby súčasná slovenská dráma tabu. občas sa nejaká objaví, ale skôr je to šťastná súhra okolností ako zámer podporovať takúto tvorbu. Inscenácie sú vyprázdnené, nepolemizujú so slovenským geopries- torom, neprinášajú nič kontroverzné, jednoducho, žiaľ, klasická nuda. Zaujíma niekoho, že sú medzi nami vydaté ženy, ktoré milujú ženy, že sú ľudia, ktorí obetujú všetko pre kúsok ľudského dotyku, že mladí ľudia utekajú od rodičov, len aby nepoznali ich identitu a ženy sú tu stále zneužívané? Zaujíma. Som si istý. Vaše združenie ponúka aj vzdelávanie prostredníctvom workshopov, seminárov a publikácií pre študentov stred- ných a vysokých škôl. akým spôsobom toto vzdelávanie prebieha a ako sa dá tohto programu zúčastniť? Vzdelávanie je jedným z cieľov divadla. V podstate v tomto smere len začíname. na jeseň pripravujeme s Filmovým festivalom inakosti diskusiu o Queer umení a neskôr workshop o rodovo citlivom divadle, rodových stereotypov a zobrazovaní skúsenosti žien prostredníctvom drámy. Ten bude určený mladým ľuďom, ktorých zaujíma dramatické umenie. Váš repertoár pozostáva z rôznorodej klasickej ale i mo- dernej drámy, a čo je hlavné poskytujete priestor súčasným slovenským dramatikom. aký princíp ovplyvňuje váš výber hier? Zatiaľ sa len rozbiehame, v podstate sa hrajú len moje texty, ale nebol by som rád, aby sme ostali len pri nich. Pri výbere zohľadňujeme to, že musí ísť o súčasný text, od súčasného autora, alebo autorky s témami predsudkov, stereotypov. Chceme dať šancu aj novým autorkám a autorom. Vyhral si so svojou prvotinou keby boli veci tým, čím sú drámu 2005 (súťaž slovenských dramatikov) a vaše divadlo pripravuje premiéru tohto titulu 17. 10. 2011 v kc dunaj. tvoju ďalšiu autorskú hru slabosi uvediete v štúdiu 12 dňa 21. 9. a 5. 10. 2011. aj to je dôkaz, že no mantinels dáva prednosť súčasnej slovenskej dráme s neheterosexuálnou tématikou. aké sú vaše plány do budúcna? na jeseň rozbiehame sezónu v KC Dunaj, kde nám poskytli veľkorysý priestor. V novembri pripravujeme premiéru novej inscenácie na doraz, ktorá sa bude zaoberať následkami rodových stereotypov na životy žien a mužov. Diváčky a diváci budú o všetkom informovaní prostredníctvom nášho webu. www.nomantinels.sk rok som mal náhle čas zrealizovať svoje plány, mal som napí- sanú hru Slabosi, ktorú sme boli odhodlaní s Leou spraviť. A to bolo to najdôležitejšie... Pozitívne odhodlanie a aj téma hry, ktorou boli čisto ľudia s menšinovou orientáciou, ktoré pritiahli ďalších spolupracovníkov a spolupracovníčky. Paradoxne, čo sa týka témy, nemali sme problém, ani nejaké negatívne ohlasy. Už predtým sme spolupracovali so štú- diom 12 a tam sú súčasnej dráme, ako aj témam spojených s menšinami otvorení. Začali vychádzať nejaké projekty a ďalší priestor v rámci nezávislého KC Dunaj. Sám som prekvapený, ako sa to rozbehlo. autor hier SLABOSI a KEBY VECI BOLI TÝM, ČÍM SÚ, andrej Kuruc hovorí, že: „umenie je ideálny spôsob, ako hovoriť o inakosti ľudí. chceme upozorniť na to, že ľudia s inou sexuálnou a citovou orientáciou riešia v podstate rovnaké problémy vo vzťahoch, v práci a s rodinou ako zvyšok spoločnosti. zaujíma niekoho, že sú medzi nami Vydaté ženy, ktoré milujú ženy? Pg 7

o Amy sme vždy písali iba v dobrom. Fandili sme jej boju so zákernými démonmi alkoholu aj drog. Asi sme sa málo snažili... Amy nás opustila 23. júla. Po dvoch albumoch a desiatke hitov sa pridala do „Klubu 27“. Do londýnskeho Camdenu išla vzdať hold tejto speváčke aj naša roberta. A toto tam odfotila. Amy, modlíme sa za teba. AMy WIneHoUSe btw. klip “tears dry on their own” režíroval práve david lachapelle! ak o ňom chcete vedieť viac, listujte na začiatok časopisu. Pg  Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNemusic foto robErtA DolInská

jAMIe Woon Má nAoZAj ráD PoPoVú HUDbU áno, opäť sa potVrdzuje, že najlepšie albumy Vznikajú doma V spálni. Vedel to už moby, keď robil album play a Vie to aj jamie woon TAK TroCHU SAMoTár A VeĽA PIeSní o úZKoSTI Ak ste si cez leto užili málo dažďa a jesenného splínu, je na čase, aby ste pričuchli k hudbe z Veľkej británie. Konkrétne k tvorbe jamieho Woona. Ten síce vydal svoj debutový album Mirrorwriting už na jar tohto roku, no ten je svojím absolútnym minimalizmom miešaným s rnb a melancholic- kým hlasom svojho stvoriteľa dokonalým spoločníkom na upršanú i slnečnú jeseň. jamie Woon, 28-ročný potomok malajského číňa- na a škótky, vyzerajúci ako hanblivý pašerák kokaínu z Kolumbie, mal k hudbe blízko už od detstva či puberty, keďže jeho matka (folková speváčka) aj strýko sa pohybovali v hudobných kruhoch. Už od svojich šestnástich rokov nepustil gitaru z ruky a tvoril prvé nahrávky. študoval aj na renomovanej brIT School približne v rovnakom čase ako Amy Winehouse. Tú dokonca v časoch, keď ešte na svojich koncertoch dokázala aj spievať, hudobne sprevádzal. nap- riek tomu si ako správny skromný chlapec nikdy nemyslel, že by ho hudba mohla niekedy živiť. Hoci svoj prvý album vydal až tento rok, nie je Woon v hudobnom biznise žiadnym nováčikom. V roku 2007 začal spolupracovať s dubstepovým producentom burialom a vydal eP Wayfaring Stranger. Práve v tomto čase dostal aj prvé ponuky na vydanie vlastného albumu. Ponuky však odmietal, keďže podľa jeho vlastných slov nemal na album dostatok piesní. neurčil si teda žiadny deadline a doprial si toľko času, koľko potreboval: „jediné, na čo som pri tvorbe albumu myslel, bolo to, aby bola nahrávka uspokojujúca ako pre mňa, tak aj pre poslucháčov.“ Po štyroch rokoch tak vznikla nahrávka štýlovo podobná The xx, či hudbe jamesa blakea a nielen Woon a poslucháči mohli byť spokojní. Viac ako pochvalne sa na adresu tohto albumu vyjadrili aj hudobní kritici. Tí dokonca jamieho Woona zaradili medzi 15 najsľubnejších talentov roku 2011. V ankete bbC Sound of 2011 skončil napokon štvrtý, keď ho predbehli len excentric- ká jessie j, spomínaný james blake a The Vaccines. Album obsahuje dvanásť prevažne pomalých piesní: „Väčšinu piesní na albume som vyprodukoval na svojom notebooku a keď bola príležitosť, ušiel som na vidiek, kde som písal a nahrával.“ o Mirrorwriting hovorí ako o popovom rnb albume, ktorý spadá do undergroundových pasáží s trochou bás a melanchólie. Woon o sebe tvrdí, že je tak trochu samotár, čiže veľa piesní je o jeho úzkosti. Keď si k tomu prirátame jeho pôvod, hudobné vplyvy (napr. radiohead, Massive Attack...) je zrejmé, že tej melanchólie je na albume trochu viac. To nepopiera ani samotný hudobník: „je to celkom me- lancholická nahrávka, ale čo ste očakávali? Som z británie.“ V októbri minulého roku vyšla prvá pieseň vtedy ešte z pripravovaného albumu Night Air. Už názov predznačuje ľahkosť a éterickosť nahrávky: minimalistické tóny, pomalé tempo, temnosť s nádychom erotiky. To všetko doplnené zvádzajúcim Woonovým hlasom vytvára ódu na noc, ktorá by mohla byť hymnou pre všetkých, čo radi pracujú po nociach. Mimochodom, ženské vokály naspievala Woonova matka, ktorá robila sprievodné vokály takým umelcom ako blur, björk, Michael jackson, Kylie Minogue a i. na atmosféru Night Air nadväzuje Street, ktorá je dokonalým spoločníkom pri osamelej nočnej prechádzke mestom. Sám Woon sa vyjadril, že mnoho piesní je určených na večerné potulky, čoho jasným príkladom je aj pieseň Shoulda. Druhú polovicu albumu otvára Spirits, ktorej akustická verzia bola na internete už v roku 2008 a treba podotknúť, že „akustické elektro“ z roku 2008, v ktorom si Woon nahral hlasom všetky zvuky vrátane spevu, znie lepšie než konečná verzia na albume. A práve od tejto piesne sa Woon uberá ešte viac minimalistickým, akustickým smerom. Minimum tónov, menej bubnov a beatov, viac gitaro- vých tónov, šepotavý spev, presne tak znie Spiral. Krátke 40-sekundové premostenie Second Breath pripomína trochu Future Sound of London, aby vás následne odzbrojila Gravity. beaty, pripomínajúce tlkot srdca, vytvárajú v spo- jení s ľahkými tónmi gitary a Woonovým hlasom dokonalú symbiózu. Waterfront je dôstojným zakončením Mirrorwri- ting. Woon tu znie síce trošku ako pesničkár, no neurazí ani v tejto polohe. Má totiž obrovské nadanie pre spojenie hudby, hlasu, textu a vlastných pocitov: „Som tak trochu samotár a piesne sú o tom, ale tiež o chvíľach, keď nemám pocity úzkosti a cítim sa úžasne.“ A presne taký je celý album, väčšinou melancholický, ale v istých chvíľach mierne popový. To platí o piesňach Middle a Lady Luck. Práve Lady Luck, ktorá bola druhou vydanou piesňou z albumu, má rýchlejší rytmus a v spojení s akýmsi „jacksonovsko-timber- lakovským“ feelingom má potenciál hitovosti. To by mohlo byť predzvesťou, že v prípade Woonovej ďalšej tvorby môžeme očakávať prechod od melanchólie a minimalizmu k popu. na to je však Woon príliš veľký introvert: „Mám naozaj rád popovú hudbu a stále sa pohrávam s myšlienkou robiť hudbu pre veľké množstvo ľudí, ale nie je to v mojej osobnosti, že by som chcel byť hviezdou.“ A tak ostáva Woonova tvorba v komornej, intímnej, prírodnej, temnej nočnej atmosfére, čo však vôbec nie je na škodu. Ľahkosť, jednoduché texty a tóny, žiadne zložité ozdoby, zvončeky, príjemný pokojný melancholický hlas s nádychom erotiky. áno, opäť sa potvrdzuje, že najlepšie albumy vznikajú doma v spálni. Vedel to už Moby, keď robil album Play a vie to aj jamie Woon, ktorý robil Mirrowriting taktiež prevažne v spálni svojho domu. A je, ako to u týchto home made albumoch býva, výborný. Uvidíme však, kam sa Woon posunie vo svojej ďalšej tvorbe, keďže podľa jeho vyjadrení môžeme asi očakávať neočakávané: „V blízkej dobe budem pracovať na novom eP, ktoré bude viac zamerané na moju groovy side a možno tam bude aj funk.“ Pg  magaziNe with a differeNcetExt kAtArínA DrAPAlová foto kElly grEEnE music

UPrISInG 2011 na Slovensku nebol tento 36-ročný spevák z nemecka po prvý raz. napriek tomu sa z jeho vystúpenia na Uprisingu stala udalosť. jeho meno sa objavuje vytlačené najväčším fontom na všetkých plagátoch letných festivalov či koncertov. Spočiatku prezývka, neskôr umelecké meno: Gentleman. tento rozhovor bude publikovaný v magazíne inspire. čo ťa inšpiruje? Do hudby dávam všetko, čo vidím, cítim, prežívam a s čím sa identifikujem. Inšpirujú ma miesta, kde koncertujem, ľudia, s ktorými sa stretávam, ľudia, ktorí sú okolo mňa, dianie vo svete, všetko... Život je nevyčerpateľný zdroj inšpirácie. A keď inšpiráciu nemám, píšem práve o tom. Hudba je denník. Duševná inventúra. osobný terapeut, ktorému nikdy nič neplatíte. tvoje vlastné meno je otto tilmann. ako si sa dostal k umeleckému menu gentleman? na jamajku chodievam pravidelne od svojich 16-tich rokov. je to môj druhý domov. Keď som sa tam niekomu predstavil, každý na mňa pozeral s údivom a nechápali, čo to mám za hlúpe meno. jamajčanom to pripomínalo slovo džentlmen (milý, ušľachtilý). odvtedy ma tak miestni kamaráti začali oslovo- vať a neskôr som ho začal používať aj ako umelecké meno. a si džentlmen? Moje umelecké meno nie je tak veľmi o mne. áno, samozrejme, snažím sa zaobchádzať s ľuďmi tak, ako chcem, aby sa oni správali ku mne. Ale je to skôr o nás. o tom, že potrebujeme byť k sebe milí ako ľudia. Svetu chýba pokora. Každý sme tu sám za seba, ale spolu. Preto by sme sa mali naučiť spolu žiť v mieri, komunikovať, rešpektovať sa navzájom a odpúšťať si. predpokladajme, že si tento článok číta niekto, kto v živote nepočul ani SáM SA nIeKeDy čUDUjeM, AKú MoC Má HUDbA A AKo ďALeKo SA VIe DoSTAť GenTLeMAn – robíM To, čo MA bAVí jednu reggae pesničku. si jedným z najúspešnejších reprezentantov tejto hudby. ako by si ju predstavil? Môj osobný názor je, že reggae sa nachádza v každom hudobnom žánri, možno okrem techna, ktoré ja sám nemám rád. Hip-hop, drum’n’base, rock, pop, house... Kus reggae je všade. V textoch týchto štýlov sa často vysky- tujú násilné slová, nenávisť, a dokonca môžu vzniknúť i osobné konflikty. nepoznám však ani jednu reggae pieseň, z ktorej by nešiel mier, pokoj duše či láska. Ktorá by neniesla naozajstný odkaz, nádej a vieru, nemala zmysel a opodstatnenie. reggae je história. reggae je kultúra. reggae je dobro. reggae hudba je ako správy. Umelci spievajú o tom, čo sa práve deje vo svete a šíria osvetu. začínal si v hip-hopovej kapele... ...ale nikdy som nebol hip-hoper. Formácia Freundeskreis, ktorá, mimocho- dom, ešte stále funguje, bola otvorená viacerým štýlom, ale ja som vždy bol ten reggae týpek. Pre mňa to bolo veľmi dôležité obdobie, v ktorom som si Pg 100 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNemusic tExt A foto uPrIsIng fEstIvAl

uvedomil, kam a ako sa chcem vyvíjať. nebolo to nič konkrétne. bolo to skôr také vnútorné cítenie a, pochopiteľne, sny. Už vtedy som vedel, že nechcem byť nič iné, iba spevák a hudobník. Každý deň je iný. máš za sebou 13-ročnú kariéru a 6 albumov. ak by si urobil rekapituláciu, ktoré sny sa splnili? kariérne aj osobné. Svoj život by som asi nedelil na prácu a osobný čas. Môj život je hudba. ja som hudba. Tvrdo som na tom pracoval, ale netlačil som. robil som a robím tú svoju časť najlepšie, ako viem, výsledok však už nie je na mne. robím to, čo ma baví, a to je hudba, mám kapelu, koncertujem. našiel som si dievča, s ktorým som sa oženil a mám s ním dve krásne deti, Samuela a Tamicu, takže okrem manžela som aj otec. naozaj úprimne som spokojný so všetkým, čo sa stalo. Mám všetko, čo som chcel, mám všetko, čo potrebujem – a viac. so svojimi hudobnými skúsenosťami si už viacmenej žijúca legenda. zaujal ťa niekto nový na scéne, o kom si myslíš, že má veľký potenciál, niekto, kto bude možno taký úspešný ako ty, niekto, komu môžeš odovzdať svoje skúsenosti? Mám niekoľko obľúbených nových, mladých talentov. Chris Martin, s ktorým som spolupracoval na trek To The Top, má podľa mňa veľkú budúcnosť. romain Virgo, mladý spevák z jamajky, Konshens, I-octane ... jamajka je plná talentov, ktoré čakajú na odhalenie. tvoja žena tamica je tvojou vokalistkou. boli ste od seba odlúčení iba počas jej materskej. aké to je, pracovať so svojou ženou a byť stále spolu? neboli sme 24 hodín denne spolu. často som sa zavrel v štúdiu a pracoval, pri čom vokalistky nepotrebujem. Tamica sa vtedy venovala svojej práci, svojej hudbe a stretávali sme sa len na skúškach. Počas niekoľkomesačného turné som bol práve rád, že je moja vokalistka, pretože má nielen úžasný hlas, ale je to aj úžasná a nesmierne starostlivá žena. dosiahol si veľký úspech aj mimo európy, dokonca aj na jamajke, ktorá je mekkou reggae hudby. si u nich veľmi rešpektovaný hudobník. ako je možné, že prijali belocha vo svojej brandži a že je úspešný i v usa, čo sa európskym umelcom nestáva? Sám sa niekedy čudujem, akú moc má hudba a ako ďaleko sa vie dostať. je to univerzálny komunikačný prostriedok, ktorý nerozlišuje, akej si farby alebo odkiaľ si. posledný album diversity je viac bala- dický, viac popový. kam sa vytratilo to roots, ktoré bolo cítiť z tých predošlých? prečo sa uberáš týmto smerom? Asi starnem☺. To, že tá hudba nie je taká ako na mojich albumoch spred 10 rokov, je jednoducho iba vývoj. Album je vyjad- rením môjho vnútra, mojich pocitov z obdobia pred a počas jeho tvorby. Každý si tam nájde to, čo hľadá. koľko trvala jeho príprava? To sa nedá konkrétne zrátať. niektoré tex- ty boli hotové už pred myšlienkou vydať ďalší album. Ale tie najhorúcejšie texty som písal na jamajke, kde som ostal štyri mesiace a len som písal a písal. Skončilo sa to tak, že som vyšiel z domu s 35 textami. Výber som teda zúžil na 25 a rozmýšľal nad dvojcédečkom. nakoniec som však zostal pri klasickom albume, na ktorom môžu fanúšikovia nájsť dokopy 19 piesní. na slovensku je momentálne veľký dancehallový ošiaľ. na každej párty sa hrá dancehall, tanečné kurzy sú plne obsadené. máš rád dancehall? Dancehall je dobrá hudba, mám ho určite rád, ale doma ho často nepočúvam. Dan- cehall je párty hudba, tanec hlavne pre ženy. Ženy sú veľmi sexi pri tanci. A čím viac dancehall napreduje, tým je tvrdší a rýchlejší. nemožno však oddeľovať reggae a dancehall. je to jedna hudba. máš medzi reggae interpretmi aj svojich kamarátov? Iste, veď sme jedna komunita. Väčšinou sú to práve tí, s ktorými som spolupra- coval. naposledy som nahrával pesničku s Christopherom Martinom. je to mladý, veľmi talentovaný a skromný spevák. ďalej barrington Levy, Isyankar, Mustafa Sandal, Capleton či Alborosie, s ktorými sa pravidelne stretávame na festivaloch, v štúdiách či počas voľného času. Sú to naozaj príjemne strávené chvíle. Alborosie pôsobí ako odmeraný človek, lebo sa sústreďuje hlavne na hudbu, no v skutoč- nosti je strašne vtipný. www.myspace.com/gentleman ženy sú Veľmi sexi pri tanci a čím Viac dancehall napreduje, tým je tVrdší a rýchlejší Pg 101

MoUnT KIMbIe na jar sa v bratislave ukázalo, prečo sú Mount Kimbie považovaní za jednu z najprogresívnejších kapiel na súčasnej elektronickej scéne. Live act londýn- skeho dua bol ukážkou toho, ako sa má robiť inteligentná elektronická muzika, ktorá naživo nenudí a zároveň vyvoláva zimomriavky. Vo veľkej miere sa pod intenzívny zážitok podpísal aj excelentný zvuk, ktorý v podzemí klubu rozvibroval nejeden pohár. od prvého tónu bolo jasné, že Mount Kimbie vedia veľmi dobre, čo robia so zvukom a čo ním chcú dosiahnuť. Sklady dostali naživo nový, pre mňa netušený rozmer, predovšetkým vďaka ži- vým nástrojom, ktoré do svojej produkcie zakomponovali. Asi najsilnejšie zapôso- bilo post-rockové prevedenie tracku Wil­ liam, hyponotizujúca Fields, Before I Move Off s miestami až bluesovým nádychom a samozrejme hymnická Maybes. Koncert ani na chvíľu nedal vydýchnuť a ubehol až príliš rýchlo. bez obáv tak môžem vyhlásiť, že patril k tomu najlepšiemu, čo som po veľmi dlhej dobe videl. ešte pred samotným vystúpením sme si s Kaiom a Dominicom pokecali o ich prvom albume, plánoch na jeho nasledovníka, hraní naživo a neobišli sme ani hokejové hymny. pred približne rokom ste vydali váš prvý album crooks & lovers, ako sa naň pozeráte teraz s odstupom? kai: Ten album som už dosť dlho nepo- čul. Myslím, že to je už zopár mesiacov. Tracky z neho hrávame často a momentál- ne ich už radšej počúvam naživo, keďže sa od vydania dosť zmenili. bol to náš prvý regulérny album a bolo úžasné vidieť ho hotový vonku. Už je to však rok, čo je dosť veľa času. Tie songy sme skladali totiž už dávno predtým. Teraz sa tešíme na nový album. aký bude? plánujete využiť viac analógu, podobne ako na koncertoch? dom: jasné, chceme nakúpiť viac maši- niek a nástrojov a experimentovať s nimi. Momentálne však čakáme, kým budeme mať viac času na nové tracky. Keď už sa k tomu dostaneme, chceme mať dostatok voľna, aby sme sa mohli koncentrovať len na to. nevieme ešte, ako bude nový album vyzerať, to je však na tom práve to zaujímavé. kai: Samozrejme, naďalej nás zaujíma Prečo Sú PoVAŽoVAní ZA jeDnU Z nAjProGreSíVnejšíCH KAPIeL nA SúčASnej eLeKTronICKej SCéne Pg 102 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNemusic tExt lukáš kvAšňák foto toMáš zAhuMEnský

samé ucho – samé dobré koncerty samé ucho je mladou značkou na poli alternatívnej koncertnej produkcie. za prvý polrok 2011 sa stihlo uviesť hneď dvomi vypredanými kncertami francúzskych new wave reštaurátorov nouvelle vague po sebe, ale aj citlivým a emotívnym koncertom čerstvej akvizície značky ninja tune, nu-soulovej divy, bonobovej dvornej speváčky menom andreya triana. jeseň 2011 sa pripravuje. viac na www.same.ucho.sk práca s beatmi, pri hraní naživo je však pre nás zaujímavejšie, keď môžeme skúmať nové možnosti a nie sme limitovaní beatom. Momentálne však viac času trávime koncertova- ním. nedali sme si žiadne konkrétne ciele a zároveň sme si nechali dosť veľa času. berieme to skôr pohodovo. radi by sme však album dokončili tento rok, uvidíme, kedy sa dostane na pulty. prečo ten posun k analógu? na koncertoch ho teraz použí- vate čoraz výraznejšie, vrátane gitár a bicích. dom: Zabralo nám dosť veľa času, kým sme prišli na to, aký set-up použiť. Chceli sme s ním totiž „znovuvytvoriť“ album. na ňom už je zopár gitár, bolo pre nás teda logické použiť ich aj na našich koncertoch. Mali sme pocit, že to bude v rámci živého setu fungovať. nešlo o samoúčelný postup. nepotrebovali sme dosiahnuť aby si ľudia hovorili „Pozri, ten týpek má gitaru“. Chceli sme sa vyhnúť pasivite. Myslím, že je vždy dobré, ak sa na pódiu niečo deje. Veď vlastne preto tam máme aj tie bicie. kai: Snažíme sa hrať tak, aby to bolo zaujímavé aj pre nás, keďže chceme mať možnosť každý večer meniť náš set. Preto používame viac analógových mašiniek. jasné, aj keď máš sampler, môžeš každý koncert znieť inak, keďže je obrov- ské množstvo možností, ako môže znieť jeden a ten istý sampel. Gitara a bicie tomu však pridávajú iný typ dynamiky a celkovo iný rozmer celému koncertu. To je aj dôvod, prečo používame elektroniku aj gitary, tak to proste znie presne podľa našich predstáv. Vraveli ste, že dosť koncertujete, baví vás ešte hrať staré songy každý večer dookola? dom: no hej, niekedy to vie byť riadna nuda... kai: Stávalo sa to hlavne v čase, keď sme intenzívne koncertovali a hrali mesiac každý večer. Vtedy už prišiel deň, keď sme boli naozaj otrávení a vraveli si: „Ku*va, zas tento track.“ Avšak väčšinu času je skvelé hrať koncerty. Stále nás to baví. crooks & lovers vyšiel na hotflush recordings, ktorý patrí paulovi rosovi a.k.a. scuba. ako ste sa vlastne k nemu dostali? dom: Zavesil som naše tracky na stránku a Paul sa s nami následne spojil. od počiatočných rozhovorov až po vydanie prvého eP to išlo naozaj rýchlo. S Paulom sme boli dosť často v kontakte. je vždy výborné, keď máš niekoho takého pri sebe a pomáha ti. bol pre nás niečo ako mentor, keďže ani jeden z nás nie je veľmi na tieto veci spojené s hudobným biznisom. na začiatku sme navyše boli dosť naivní. o albume sa hovorilo iba v superlatívoch. ako ste zvládali tie prvé reakcie po vydaní? kai: Pri prvých dvoch eP to bol predovšetkým šok. Samozrejme, bolo pre nás úžasné, keď sme počuli naše veci v rádiu a všetko to okolo toho, ale keď sme sa dali do písania songov pre album, zostali sme trochu vystra- šení. Mali sme obavy, ako budú naše veci prijaté, čo nás zároveň trochu spomalilo. Pokiaľ však album nebol vonku, snažili sme sa neriešiť tie veci okolo nás a zabudnúť na to. Ak si na to spomeniem teraz spätne, je to v pohode, ale vtedy to nebola až taká sranda... čo hovoríte na ten hype okolo štýlu juke? je tento zvuk pre vás zaujímavý, či dokonca inšpiratívny? dom: Keď som juke počul prvýkrát, dosť ma to chytilo a chcel som spraviť kopec takýchto vecí. no niečo sa odvtedy udialo, už ani neviem čo, ale prestalo ma to baviť. niekedy ma to v klube chytí, no vie to byť aj pekná nuda. Tá štruktúra je však zaujímavá a dá sa s ňou pohrať. kai: je skvelé, keď každý týždeň vychádzajú tracky, ktoré znejú úplne odlišne. Keď som počul juke prvýkrát, hovoril som si „čo to, ku*va, je? odkiaľ to vzali?“ To ma vie vždy potešiť. Prvé, čo som z tohto žánru počul, bol Headhun- terov mix a doteraz si myslím, že juke znie lepšie v sete ako len vo forme jednotlivých trackov. nie je to veľmi muzika na domáce počúvanie. V Londýne navyše ani nie je veľa miest, kam by si mohol ísť na nejakú juke akciu. sú nejaké nové mená, ktoré by ste odporučili? kai: Počas turné hráme s množstvom skvelých umelcov. Te- raz naposledy nás zaujala kapela Seekae, ktorí sú momentál- ne na turné po UK. Akurát vydali naozaj výbornú nahrávku. ďalej je to Klaus, ktorý je z UK a tento rok vydá nejaké veci. Tvorí už dlhšie a jeho veci sa nám vždy páčili, robil pre nás aj remix. Keď tak rozmýšľam, tak aj kapela Wu Lyf, o ktorej teraz všetci hovoria, tí sú tiež skvelí. na vašej facebook stránke ste postli aj video od grouper. kai: áno, milujem Grouper. Dragging A Dead Deer Up A Hill je jeden z mojich najobľúbenejších albumov. Aj posled- né dva albumy, ktoré vyšli sú výborné. študoval niekto z vás kompozíciu? dom: nie, ja nie. kai: ja som chodil na jeden kurz. nebola to iba kompozícia, tá tvorila len časť z toho. Tam som sa v podstate začal zaují- mať o produkciu. Mal som vtedy naozaj výborného učiteľa. na strednej som už mal muzikológiu, no učiteľ, ktorý to viedol, bol strašný. To bol najhorší učiteľ, akého som kedy mal. Každý deň nás nútil počúvať Paula Simona. bol doňho úplný blázon, tvrdil, že jeho kompozície sú najlepšie a nikto naňho nemá. V podstate bol tak trochu blázon☺. Každý deň počúval Paula Simona. Inak, dovtedy som ho mal aj ja celkom rád. V bratislave boli v máji majstrovstvá sveta v hokeji, v rámci ktorých okrem iného vzniklo aj dosť zlých hymien. ak by ste dostali ponuku spraviť hymnu vy, trebárs pre olympij- ské hry v londýne, šli by ste do toho? dom: Ak by za to bolo dosť peňazí... kai: ...ešte nie sme natoľko slávni, aby sme si mohli zničiť kariéru, keď už budeme, potom sa na to dáme.☺ čiže ku koncu vašej kariéry? kai: jasné, veď to bude už o pár rokov.☺ dom: no, čo ty vieš, možno už na najbližšie majstrovstvá sveta vo futbale niečo spravíme. www.mountkimbie.com snažíme sa hrať tak, aby to bolo zaujímaVé aj pre nás, keďže chceme mať možnosť každý Večer meniť náš set, preto použíVame Viac analógoVých mašiniek Pg 103

Unikátny pojazdný stage, ktorý už prešiel desiatky európskych hudobných festivalov spríjemňoval leto aj slovenským festivalo- vým návštevníkom. red bull Tourbus sa na slovenskej scéne objavil vôbec po prvýkrát a svoju premiéru si odbil na Grape festivale na letisku Piešťany v sobotu 13. augusta 2011. Vystupujúce slovenské a české kapely patrili medzi to najoriginálnejšie čo sloven- ská a česká scéna ponúka. V priebehu jed- ného dňa sa autobusovom stage predstavilo niekoľko zaujímavých slovenských a českých hudobných projektov ako blocksound Djs set, Dj beyuz, Komix battle, české formácia Sci*fi*psi a Tofu fighters and Soya bitches, divkákou vyburcoval Dj Vec a príjemný večer zakončili Substance D z čiech. www.redbull.sk/tourbus reD bULL ToUrbUS UnIKáTny PojAZDný STAGe VySTUPUjúCe SLoVenSKé A čeSKé KAPeLy PATrILI MeDZI To nAjorIGInáLnejšIe čo SLoVenSKá A čeSKá SCénA PonúKA Zhora nadol, zľava doprava red bull tourbus / sci*fi*psi / dj Vec / tofu fighters and soya bitches Pg 10 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNemusic www.rEDbull.sk

na druhom ročníku Grape festivalu sa predstavila aj britská zostavička „Marina and the Diamonds“. A práve speváčku sme vyspovedali! Ak chcete vedieť viac o turné, vzoroch a pripravovanom albu- me, nasaďte si okuliare a čítajte! začneme tak netradične... si na sloven- sku druhý deň, strávila si deň v bratisla- ve, ako sa ti tu páči? Som tu prvý raz a páči sa mi tu veľmi, sú tu super ľudia, dúfam, že rovnako sa mi tu bude páčiť aj po koncerte.☺ Pripravila som si aj jednu špeciálnu vec a to sú šaty z maturitného večierka, na ktorom som nebola, čiže budú mať premiéru práve tu. Vydala si zatiaľ jeden album The family jewels, kto bol pre teba inšpiráciou pri skladaní? najväčšou inšpiráciou pre mňa bol Daniel johnson, ale aj emily Haines, speváčka z kapely Metric, Madonna, Vivienne Westwood a britney Spears... Vážne aj ona? jasne, veď som bola teenagerka, ako som ju nemohla mať rada? skladáš si sama svoje piesne, ako to prebieha? najprv napíšem text a potom k nemu skladám na klavíri hudbu, ide to tak nejako samo... čo si robila pred tým, ako si začala spievať? študovala som, skúsila som štyri školy a popri tom som robila tie klasické joby – bola som čašníčka, robila som na benzínke, celkom to bolo veselé... máš rada popularitu? jasné, klamala by som, keby som tvrdila, že nie. Každý spevák sníva o tom, že bude populárny. máš aj nejakú zlú skúsenosť, napríklad s fanúšikmi? Zatiaľ nie, moji fanúšikovia sú v pohode. Viem, že pracuješ už na druhom albume „electra heart“, ako to s ním vyzerá? Práce na novom albume idú výborne, mám ho takmer hotový, chceli by sme ho vydať začiatkom budúceho roka. na koncertoch už hrávam prvú pieseň „Living Dead“. bude album electra heart iný ako The family jewels? áno, bude to iný album, bude taký filmo- vý a temný. Hlavnou témou bude smrť. Mám rada príbehy zo starého Hollywoo- du a grécku mytológiu a na albume som to spojila. pochádzaš z grécka, už si tam niekedy koncertovala? Žiaľ, zatiaľ nie. Majú tam finančnú krízu a na mojom turné sa tam nepodarilo zorganizovať koncert, ale som si istá, že keď tam prídem, bude to pre mňa najlepší koncertný zážitok. je to pre mňa veľmi dôležité. mávaš trému pred vystúpením? nie, milujem pódium a koncerty. kto bude na pódiu s tebou? basák, bubeník a dvaja klávesáci. šou je veľmi energická, veľa sa pohybujem a tancujem. čo rada robíš, keď máš voľno? rada fotografujem a mám veľmi rada fil- my zo 70-tych rokov. čiže nič špeciálne... čiže pomáda a horúčka sobotňajšej noci? Tak to fakt nie... mám rada temné filmy. Andrej robil spoločníka kapele The Hurts. Sprevádzal ich, ukázal im miestne zvyky a priviedol ich na Grape Festival. A akí sú teda chalani v súkromí? „úprimne? Mal som z toho celkom stres, ale tešil som sa. Mal som rôzne „overené“ zdroje informácie, akí chalani naozaj sú. od katastrofálnych scenárov až po úplných anjelikov. na moje prek- vapenie a hlavne potešenie, boli úplne v pohode. bez hviezdnych manierov.“ A čo ťa teda najviac prekvapilo?: „Prekvapilo ma hlavne to, že sa ku mne správali, akoby sme sa poznali už dosť dlho... A aj počet vypitých hruškovíc tomu nasvedčoval☺“ Ako chalani zvládli kombináciu „slovenský alkohol vs. slovenské krásky“? „Túto kombináciu zvládli rovnako dobre! boli sme spolu v meste v nu Spirite. baby sa im páčili, hruškovica aj pivečko chutili. čo je dôležité, odišli po svojich a pokiaľ viem, tak každý z nich sám. Dievčatá si nevedeli vynachváliť! Mal som však pocit, že sa ich hanbili viac ako dievčatá ich.“ Takí slušní chlapci!. THe HUrTS Sú HAnbLIVCI! MArInA LAMbrInI DIAMAnDIS pripraVila som aj jednu špeciálnu Vec a to sú šaty z maturitného Večierka, na ktorom som nebola, čiže budú mať premiéru v auguste sa v piešťanoch už po druhý raz stretla kvalitná hudba so svojimi poslucháčmi. na druhom ročníku grape festivalu sme opäť nechýbali ani my! čestne vyhlasujeme, že bolo mega super naj naj naj a že sme si priniesli kopec zážitkov, srandy a v ušiach nám dunelo ešte pár dní… a budúci rok pôjdeme zas! Pg 105 magaziNe with a differeNcetExt AnDrEj krAtochvíl foto MArtInA Mlčúchová music

Prinútiť ma, aby som šla sama dvakrát za tri dni do kina na rovnaký film, to sa nepodarí len tak. Imaginárne lásky (Les Amours Imaginaires) to dokázali. Pri druhej návšteve vyprázdneného kina na bratislavskej periférii som bola pripravená nabažiť sa nádherných scén, vynikajúcej hudby a myšlienok, ktoré akoby niekto vytrhol z hlavy práve mne a povedal nahlas. Cieľ som si však stále nesplnila a niektoré scény si môžem fascinovane prehrávať stále dookola. Podaktoré reakcie na tento film pripisujú hlavným hrdinom, s ktorými som sa viac ako sto- tožnila, vážnejšie psychické choroby... Holt nikto nie je dokonalý :). Citlivejšie povahy, narážajúce na neustále prekážky vo svojich láskach, budú brať tento film ako fascinujúci pohľad do svojho vnút- ra. Pochopíte, že v občasných „stavoch“, ktoré vás prepadnú v krízových momentoch, nie ste sami a môžete sa preto považovať za normálnejších... Príjemným prekvapením pre mňa bolo zistenie, že režisérom nie je nikto iný, ako jeden z hlavných hrdinov, Xavier Dolan. 22-ročný oča- rujúci mladík, ktorý homosexuálnou orientáciou isto láme srdcia dievčinám na každom kroku, sa začína úspešne predierať filmovou produkciou. Ide si to svoje, experimentuje s možnosťami, ktoré mu ponúka film ako rozprávačské médium. nesleduje žiadnu vlnu, ani svoju predchádzajúcim úspechom vydláždenú cestičku. Film sa preňho stáva hračkou, skladačkou najrôznejších foriem a obsahov, do ktorých rád vkladá i svoje herecké vlohy, nehovoriac o pohľade pre bohov, ktorým nás obšťastňuje jeho telesná schránka. nadšenci ho považujú za druhého Almodóvara a začína ísť v šľapajach multitasking nadaného Woodyho Allena – veď ak sa túžba hrať bije s chuťou reží- rovať a tvoriť, tak nie je problém napísať rolu šitú na seba a vložiť sa tak hlbšie do filmu. Málokedy je výsledkom pozerateľná snímka (viď – alebo skôr neviď – sériovú produkciu multižánrového umelca Sylvestra Stalloneho). Dolan dokáže aj z banálnej story o láske vytvoriť spleť nečakaných, pútavých, farebných scén. Mnoho z nich akoby nadobúdalo formu až závesného obrazu, umenie skvelého záberu má mladý Dolan jednoducho v oku. Skutočná harmónia prichádza spolu s ba- chom, rostropovičom, House of Pain či hippies 60-tych rokov – všetko treba kvalitne zamiešať a vznikne nám zmeska na prvý pohľad nezlučiteľ- ného, no o to bohatšieho výsledku. čerešničkou na torte sú sladké chlapčenské tváričky, evokujúce Michelangelovho Dávida – dokonalosť sama. Dolanova homosexualita sa za nič nesnaží skrývať, pitve sa v nej rovnako dôkladne ako v hetero vzťa- hoch. Svojim necieleným bojom proti homofóbii dokonca získal tento rok Anti-homophobia prize a stal sa tak jej najmladším držiteľom (rovnako ako najlmladším filmovým tvorcom reprezentujúcim Kanadu na filmovom festivale v Cannes). Gay tematika sa nestala jeho doménou, ale nevyhýba sa jej rovnako, ako sa nevyhýba láske a citom, ktoré sú súčasťou života. Svojím zámerom neodvracať sa od tém, ktoré sú v dnešnej spoločnosti stále tabu, si tak naklonil široké spektrum divákov a to ho neváha i finančne podporiť vo filmovej produkcii. Fanúšik sa tak môže prispením do in- ternetovej zbierky spolupodieľať na vzniku filmu. Svojpomocne si finančne zastrešil prvý film Zabil som svoju matku (j’ai tué ma mère), čo mu však vôbec neuberá na kvalite. opäť sa dostáva do víru vzťahov, plných bariér, znemožňujúcich kráčať smelo a bezproblémovo vpred. Alergia na vlastnú matku sa tu môže javiť ako pubertálny problém každého z nás, Dolan však bez zbytoč- ného pátosu veľmi vierohodne podáva realitu „zvnútra”, z pohľadu citlivky, akou som určite nielen ja. Vaše myšlienkové pochody sa tu opäť stretnú s jeho monológmi, tajnými priznaniami pred kamerou, ktorým je verný aj v Imaginárnych láskach. Ktovie, či Dolan berie svoje filmy ako psychickú očistu... v každom prípade na mňa tak pôsobia. budúci rok sa predstaví s tretím príbehom Laurence Anyways, takže do tretice všetko dobré! XAVIer DoLAn MLADý ZAjAC nA FILMoVej SCéne Pg 10 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNefilm tExt nADEžDA PEtková foto robbIE fIMMAno

takže aká je história káVy? jedna z legiend hovorí, že v kopcoch etiópie pásol svoje kozy pastier menom Kaldi. jedného dňa si Kaldi všimol, že vždy, keď sa kozy najedia ovocia z jedné- ho druhu kríkov, sú zrazu energickejšie, nechce sa im spať a behajú hore-dole. Zvedavý Kaldi ochutnal plody kávovníka a pozoroval, že aj on sa po chvíli začal cítiť plný energie a mal jasnejšiu myseľ. nadšený Kaldi priniesol plody kávovníka predstavenému kláštora. Tu sa legenda rozdeľuje dvoma smermi. V prvej verzii predstavený ochutnal plody a keďže chutili mdlo, tak ich od hnevu hodil do ohňa, kde sa upražili a až neskôr ich mnísi pozbierali a skúsili z nich urobiť nápoj na povzbudenie. V druhej verzii sám predstavený skúsil urobiť z plodov nápoj a zistil, že jeho pitie ho udrží bdelého počas dlhých hodín nočného modlenia. V nasledujúcich mesiacoch a rokoch sa o tento objav podelil s mníchmi a pred- stavenými v neďalekých kláštoroch. objav kávy sa šíril až dosiahol Arabský polostrov a odtiaľ sa rozšíril po celom svete. Aj napriek tomu, že káva pochádza z etiópie, Arabi boli prví, ktorí ju začali pestovať a zároveň s ňou začali aj obcho- dovať. Už v 15. storočí sa káva pestovala v okolí jemenu, v 16. storočí aj v Perzii, egypte, Turecku a Sýrii. história coffeeshop company Korene Coffeeshop Company siahajú až do 50. rokov, keď si pán Schärf starší založil vo Viedni svoj business – predaj kávovarov. V 70. rokoch technicky vylepšil vteddajšie kávovary a svet uzreli špeciálne piestové kávovary Schärf, ktoré sa dodnes používajú aj v Coffeeshop Company. Pri návšteve USA v 90. rokoch uzrela svetlo sveta idea amerických ka- viarní s rakúskou históriou a v roku 1999 bola vo Viedni otvorená prvá kaviareň Coffeeshop Company. káVa dnes Dnes je káva rozšírená po celom svete. Poznáme ju v podobe ako espresso, latte, moccacino... Pijeme ju doma, na ulici aj v kaviarňach. rozšírenejšia arabika káva je kvalitnejšia ako robusta (ktorá bola populárna v socializme vďaka nižšej cene). V Coffeeshope dostanete len 100 % vysokohorskú arabiku, na pestovanie ktorej sa nepoužívajú žiadne chemikálie ani pesticídy. KVALITná KáVA K náM PUTUje AŽ Z LATInSKej AMerIKy, VyPrAŽí SA PrI VIeDnI A PrIPrAVIA VáM jU V KAŽDej Dobrej KAVIArnI, TeDA V CoFFeeSHoP CoMPAny! CoFFeeSHoP CoMPAny a čo na káVu hoVoria štatistiky? Viac sa pije arabika káva. Tá tvorí asi 70 % celosvetovej spotreby, aj napriek tomu, že robusta je lacnejšia. Surová káva je po rope druhou najpredávanejšou komoditou na svete. Coffeeshop Company má svoju vlastnú zmes kávy, pochádzajúcu najmä z Latinskej Ameriky a má vlastnú pražiareň kávy neďaleko Viedne. Väčšina z nás pije kávu doma (86 %), takmer štvrtina ľudí (24 %) pije kávu v priebehu dňa v kaviarňach alebo v práci. 10 % sú ľudia, ktorí pijú kávu aj doma aj v kaviarňach. najviac káv za rok vypijú severania – vo Fínsku je to 12 kg kávy na jedného Fína, na nóra pripadá 10 kg kávy. V USA sú to 3 až 4 kg na človeka, no a rovnako je to aj na Slovensku a v českej republike. Coffeeshop Company má už vyše 200 kaviarní po celom svete. Svoju ob- ľúbenú kaviareň nájdete v európe, rusku, Mexiku, na Arabskom polostrove, Iraku a aj v egypte. aj napriek tomu, že káVa pochádza z etiópie, arabi boli prVí, ktorí ju začali pestoVať a zároVeň s ňou začali aj obchodoVať Pg 107 magaziNe with a differeNcewww.coffEEshoPcoMPAny.sk gourmet

Prílet. Do nosa mi udrie neznáma vôňa. Vysvietená eiffelovka. na stanici ma čakajú tanečníci z bratislavy. Igor (20), Mirec (24), baška (19) a Veronika (21). Sú tu už pár dní. Ubytovaní sme v lacnom hoteli, v pyžamkovej štvrti. To je taká, kde všetci chodia po vonku oblečení v pyžamkách. Ideme na metro. V rade na lístok stojí priveľa ľudí. Cestujem načierno. prečo ste sa rozhodli ísť do paríža a zarábať si tancovaním na ulici? miro o´tec – Prvý impulz bol ten, že som nechcel stráviť celé leto doma na Slovensku. Chcel som nejaké dobrodruž- stvo, trocha tancovať. A Paríž mám rád, hlavne tú atmosféru a pamiatky. Som tu už asi piaty raz a veľmi sa mi tu páči. wewe – bola som s Mirkom na jednej akcii v bratislave a pýtala som sa ho, čo by chcel robiť cez leto. Povedal mi, že sa chystá tancovať do Paríža. Povedala som, že aj ja by som išla a on, že poď. Tak som tu. Cítim sa veľmi dobre, že ma zobrali medzi seba a že môžem prispieť svojou troškou. baška – Získať tie skúsenosti, aké to vlastne je, keď tancuješ na ulici. Kedysi to nebývalo, tak ako teraz. Dnes si zaplatíš hodinu a ideš tancovať do nejakého štúdia. Tanec na ulici je úplne niečo iné. Vždy to bolo tak, že ľudia sa na tej ulici za- bávali, trénovali a dávali si battle. A pre mňa je to tá najväčšia sloboda. Vyberieš si miesto a hudbu, akú chceš a robíš, čo chceš. je to o tom, že vyjadruješ sám seba. A že sa ľudia tešia a dajú ti za to peniaze, to je jedna z najkrajších vecí, akú som zažila. gorky – je to úplne iná skúsenosť, tancovať na ulici a ešte pre peniažky. Prvý deň to bolo také smiešne, a aj ten druhý. Každým dňom však získavaš nové skúsenosti a už vieš, ako na tých ľudí. Vieš, čo na nich platí a ako ich zabaviť, aby ti dali peniažky. A je to super, lebo to môžeš využiť aj v battloch alebo v súťažiach. A to, čo platí pre týchto ľudí, viac-menej platí aj pre tých ostatných. Len to trocha zlepšíš a podáš v lepšej kvalite. A hlavne tá skúsenosť z ulice, zarábať si a žiť takýmto spôsobom. Zisťujem, že je to úplne super. Len je tu jedna podmienka, ktorú by sme mali dodržiavať a nedodržiavame. na ulici by sa nemalo tancovať a vyberať za to peniaze. V metre je potopa. Musíme ísť peši. blúdime nocou a pochybnou štvrťou. neskoro v noci prichádzame na miesto. Sme unavení. ešte sa dohodneme na zajtra a ideme spať. ráno si idem kúpiť niečo do Lidlu. V tejto pyžamkovej štvrti je to naozaj zážitok. neskôr sa stretávame a vyrážame na metro. na druhý koniec Paríža. m – Ideme na battle a nemám ani šajnu, čo to je. Gorky to náhodne našiel na internete. A keď sme tu, chceli sme pozrieť aj niečo iné, nejakú párty. nielen ten stereotyp, že budeme chodiť tancovať na ulicu, domov a zase na ulicu. našli sme túto súťaž, tak sa ideme pozrieť a skúsiť to. w – ešte som nikdy nebattlila a asi by som ani nebattlila, keby tam nebolo napísané, že ako súťažiaci budeme mať vstup za euro. A som si povedala, že kde inde odbúrať trému ako v Paríži. Tu ťa nikto nepozná. A niekedy začať treba. Veď ako povedala baška, keď sa vždy budeš báť začať, tak nikdy nezačneš. Vystupujeme z metra, na ulici Maxime Gorki. odfotím Gorkyho s nápisom ulice. Vyťahujeme mapy a hľadáme. Strácame sa a blúdime. Miesto, kde sa uskutoční súťaž, nie a nie nájsť. Pýtame sa ľudí. Všetci nám ochotne pomáhajú, idú s nami, zapínajú GPS, volajú kamarátom, ale beznádejne. Už sme to vzdali a ideme naspäť, keď kde sa vzala, tu sa vzala, objaví sa skupinka mladých chalanov. Ukazujú nám cestu. Konečne! Meškáme dve hodiny. Kupujeme si vstupné už len ako diváci. najviac to asi mrzí Gorkyho. Aj mňa, kvôli Gorkymu. Akcia je priam presiaknutá pozitívnou energiou. Tanečná atmosféra by sa tu dala krájať. Hádam tu ani niet človeka, ktorý by nevedel tancovať. Ľudia sa bavia. Sú tu aj mamičky s deťmi. nadšene fotím. Želám si zachytiť túto jedinečnú atmosféru do jedného momentu, ako sa o to sna- žím po celý čas v Paríži. Tanečníci tancujú. Ľudia tlieskajú. niektorí od radosti zdvíhajú stoličky nad hlavu. w – Zabili! Akcia sa končí. Celí nabudení odchádzame domov. Ute- káme na vlak. ja a Gorky sme ho nestihli. čakáme na ďalší. g – na Paríž to bol taký priemerný battle. Keby som to po- rovnal, tak niečo ako u nás Trnava bounce. Tanečníci tu boli naozaj rôzni. najviac sa mi páčilo, že to ľudia neberú len ako boj, ale sa pri tom aj bavia. A tiež je na nich vidieť, ako sa snažia a chcú niečo dokázať. A cítia, že môžu niečo dokázať. Ľudia tu na sebe makajú. Aj u nás na sebe makajú, len tu asi trochu intenzívnejšie. je to aj tým, že je tu väčšia hip-hopová komunita, ale to nič nerieši. Keď človek chce, všetko sa dá dosiahnuť. A mrzí ma, že som nemohol súťažiť. Keď vidím tých tanečníkov, tak ma to veľmi láka tancovať. Chcem tiež dokázať, že som dobrý. Alebo, že keď si zatancujem, tak zo seba niečo dostanem. Ako keby som sa tým tancom vyspovedal. Prichádza vlak. na ďalšej stanici k nám pristupujú aj ostatní. ja idem zase načierno. Už kašlem na to. Cez deň som si kúpila lístok na jednu stanicu. Vyšli sme z metra a zistili sme, že nás to previezlo len pár metrov. Za roh ulice, kde sme boli predtým. Lístok si nekupujem ani nasledujúci deň. Cez turniket idem v tesnej blízkosti za baškou. Už máme na to svoju tech- niku. Za ten čas sme ju celkom vyčistili. Ideme pod Víťazný oblúk. Tancovať a zarábať a zase tancovať. nič nejde podľa plánu. Avšak na konci dňa sme aj tak všetci spokojní. Vôbec nám to s tancovaním nevychádza. Chalani sú od rána bez nálady. Hlavne Gorky. Aj na moje otázky odpovedá nesúvisle. Sme pod Víťazným oblúkom. Iní tanečníci sú tu tiež. A tak ideme k eiffelovke. Mirec spomína na to, ako tu s Gorkym nechali 150 eur. m – Kebyže sa to nestane, tak sme dnes asi spokojnejší. Dal som sa nachytať takým týpkom, ktorý má tri nádobky a pod TAnečníCI nA ULICI odbúrať hneV, Vyjadriť radosť, V akejkoľVek si nálade, tak to môžeš dostať zo seba Von a môžeš to zdieľať s niekým iným a preto je to také krásne Pg 10 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNedaNce tExt A foto AlExAnDA užíková

jednou je skrytá guľôčka. A on ich mieša, mieša a sem-tam ukazuje. A ja som išiel náhodou okolo. nikdy som nebol taký, že by som potreboval vyhrať prachy. bolo to skôr také zlyhanie. Stál som tam a pozerám, ako jedna pani odkryla jednu nádobku a bola prázdna. ostali tam dve a ja som si bol stopercentne istý, že viem, kde je tá guľôčka. A hovorím mu, že ja viem, kde to je. A on, že dob- re, tak nech dám stovku. Tak som vytiahol stovku, ktorú som mal odloženú na nájom. Až ma celého striaslo. neveril som tomu. nedokážem ani opísať ten pocit, keď som si niečím stopercentne istý a zrazu zistím, že to tak nie je. ešte dnes, keď sme tu, mám chvenie v žalúdku. Ani to radšej nechcem vidieť. A potom ešte Gorky. Ako hrdina skúsil, že vyhrá niečo naspäť. obidvaja sme sa pozerali ako blázni. A ešte päťdesiatku sme im dali. Urobím pár gýčových fotiek s eiffelovkou. A ideme trénovať. Do podchodu pod nový víťaz- ný oblúk. Po tréningu opäť skúšame šťastie. Stále sú tu tanečníci. Gorky a Mirec si s nimi tiež trochu zatancujú. A teraz prichádza polícia. Tanečníci to balia. My sa tešíme, že nám uvoľnili miesto. Tanečníci áno, polícia nie. A tak ideme na metro a presúvame sa inam. Hľadať náhradné miesto. ty a tanec? m – ja som rodený Trenčan. Prišiel som do brati- slavy a jedného dňa mi preplo, že chcem tancovať. Potreboval som niekam ísť. Vtedy bola Street Dance Academy, a asi stále aj je, taká najznámejšia streetdancová škola. Pre mňa to bolo jasné, že to chcem. Vtedy som ešte nemal robotu, mal som už síce ubytovanie, ale stále som nevedel, čo budem robiť. jediné, čo som vedel, že chcem tancovať a popri tom si niečo nájdem. odvtedy všetko pris- pôsobujem tomu, aby som stíhal tancovať a aby som zároveň aj niečo zarobil. A v poslednej dobe je ten môj tanec už taká zárobková činnosť alebo privyrábanie si. je to super a baví ma to takto. Síce nie je v tom taká istota, ako keď máš nejaké povolanie, kde kariérne rastieš. je to niečo, čo ma baví a to mi stačí. Tanec vnímam ako súčasť života. na druhej strane nechcem povedať, že vidím len tanec a nič iné. je to taká veľká súčasť, nevyhnutná pre môj život, ale nie je to úplne môj život. robím popritom aj iné veci, ktoré ma bavia. g – Mal som troch kamarátov a oni ma nahovorili, aby som začal tancovať. na začiatku som ani nevedel, čo je to SDA. rok som to bral tak, že som sa skôr chválil, že tancujem v SDA. Po roku ma to začalo baviť a zistil som, že nie som najhorší a že som aj trochu iný ako ostatní. Možno aj v tom, že som inak vnímal rytmus, horšie. nevnímal som tie základné beaty, ale tie, čo sú mimo. Postupne som sa to však naučil. Potom sa kamaráti na to vykašľali. Mali iné záujmy alebo ich to tak nebavilo. ostal som sám. Keď prišiel Mirec, znova ma to nabudilo a začali sme čo najviac trénovať. Chceli sme byť lepší. V podstate nás posúvali tí tanečníci, ktorí boli lepší ako my. A stále to tak je. Mám tanečníkov, ktorí sú lepší ako ja a hovorím si, že musím aj ja dávať raz tak alebo byť ešte lepší. Z každého tanečníka si zoberiem, čo sa mi páči alebo čo mne chýba. na Slovensku je pre mňa ten tanečník Laci Strike. Veľa si z neho beriem a vždy mi má čo povedať, vždy má niečo nové. Mal som aj zranenie, operovali mi koleno. Vtedy som bol z toho sklesnutý a bál som sa, že sa už k tancu nevrátim. Ale už cítim, že som fit a chcem na sebe zase začať makať. A do budúcnosti by som chcel tancovať, tancovať a tancovať, milión rokov, kým budem žiť. b – Tancujem už dosť dlho, ale nebol to vždy hip- hop. Chodila som do takej amatérskej skupiny, kde som tancovala spoločenské tance, balet a rôzne iné veci. Až keď som prišla do SDA, zistila som, o čom je ten naozajstný tanec. je to sociálna vec, ktorú treba prežívať spolu s ľuďmi. w – čo sa týka tanca, chcela by som byť lepšia, ako som. A je ešte veľmi veľa priestoru, kam by som mohla ísť. Lenže viem, že na to nemám čas. naučila som sa to vnímať tak, že sa mi to páči, že rada sledujem svojich kamarátov alebo ľudí, ktorí dobre tancujú a rada sa tým zabávam alebo odreagujem. neberiem to ako niečo, čo je mojou životnou métou, ale ako niečo, čo mi spríjemňuje deň. náhradné miesto sme našli. Montmartre. Chalani si chcú niečo zarobiť. Potrebujú si zajtra kúpiť električenku. Lúčime sa s Wewe. Stretáva sa s kamarátkou. Že vraj nejaká herečka. Parížanka. m – Ak si dnes nezarobíme, budeme jazdiť načierno. ja som skôr v takom štádiu, že nechcem tlačiť na pílu. Zatiaľ máme doma chocapic, tak neumrieme od hladu.☺ b – Cez víkend si chcú asi všetci privyrobiť. Policajti to vedia a tak strážia. Musíme si hľadať iné alternatívy. Keby sa niečo pokašľalo, aby sme nezostali ako dnes. A aby sme si mohli nejako zarobiť. Ale dnes sa mi páčilo. Dnes sme si dobre zatrénovali, dlhšie sme vydržali. A uvidíme, čo sa bude diať. rádio začína hrať. Vtedy som si uvedomila, čo to naozaj znamená. Tancovať na ulici. Doma povieš, že ideš tancovať do Paríža. Veď čo je na tom? nikto ťa nepozná. Zrazu si tu. Už to nie je také ľahké. Strach z policajtov. Strach z pouličných obchodníkov. Sú tu domáci. A ty im zaberáš úze- mie. ok, vzduch čistý. Policajti tu nie sú. Inak by tu neboli ani obchodníci. Tí nás nechajú tancovať. A teraz, strach začať tancovať. Treba to prekonať. Potom už ide všetko samo. Len to prekonať vyžaduje určitú dávku odvahy. Za toto ich veľmi obdivujem. rešpekt. g – Zarobili sme si viac, ako som čakal. boli úplne super ľudia. Hlavne tí malí japončíkovia. Aj tí domáci, ktorí tu predávajú. A ľúbilo sa mi, ako Mirko dával. m – ja som rád, že sme sa vyhecovali. A nakoniec máme nové miesto. náhradný plán, keď nebude fungovať to naše miesto. Mali ste tréning a teraz ste tancovali hodinu bez prestávky. A ako to, že stále vládzete? m – Ľudia veľmi dávajú energiu. Keď vidíš, ako ich to baví, tak aj teba to viac baví. Začneš ich zabávať. niekedy to nie je ani tanečný výkon, ako skôr také divadielko. g – odteraz sme divadelní herci a artisti.☺ Ale hlavne, že sa z toho tešíme a že sa z toho tešia ľudia. To je podstata. m – Ty si prostata! b – Dnešný deň mal klesajúcu krivku. rozhodli sme sa, že sa nevzdáme a išli sme na Montmartre. m – Aké z toho plynie ponaučenie, baška? b – nikdy sa nevzdávaj! g – To, čo človek chce, to dosiahne! m – A keď to chce a sa mu nechce, tak sa prinúti chcieť. Chápeš? Slovná hračka za tisíc. b – ja len chcem povedať, že som veľmi rada, že som tu s chlapcami. Cítim sa super! Zárobok 26 eur. nie je to veľa. Ale vzhľadom na priebeh dnešného dňa je to dobré. Predtým si už zarobili viac. Ideme hore k bazilike Sacré-Co- eur. nadherný výhľad na Paríž. Výhľad na neko- nečno domov a striech. na schodoch sedia ľudia a popíjajú pivo. niektorí si priniesli víno a olivy. Urobili si taký mini piknik. Piknik na schodoch s výhľadom na nekonečno domov Paríža. je tu aj nejaký spevák s gitarou. Ľudia si spievajú s ním. Spolu s výhľadom na nekonečno striech to tvorí dokonalú atmosféru. V hoteli si varíme večeru. Po večeri ideme spať. Pokus bol zmarený. Susedia si to užívajú. V dosť vysokých tóninách. Zobúdzam sa do môjho posledného dňa v Paríži. Som veľmi spokojná s doterajším priebehom. Stre- távame sa skoro ráno. Všetci chcú dlhšie tancovať a viac si zarobiť. tanec a umenie g – Tak ja som sám osebe artist☺ m – Tanec je umenie. V poslednej dobe mám však pocit, že niektorí tancujú len kvôli tomu, že je to teraz v móde. Ako keby v tom nehľadali hlbší zmysel. Pre mňa je to umenie, keď spájaš ten svoj pocit s hudbou. Snažíš sa tým tancom niečo povedať alebo sa snažíš dať svoj pocit von. nielen nejaké nacvičené hýbanie rukami. je to taká sloboda. A už nemusím byť najlepší. V poslednej dobe mi už na tom nezáleží ako kedysi. Skôr, aby som sa ja cítil pri tom dobre. A tiež, čo som si včera uvedomil. Tá reakcia na hudbu, že dokážeš tak rýchlo reagovať popri tanci. napr. keď ja tancujem, tak ešte nie som v tom štádiu, že viem zároveň pracovať s telom a vnímať na sto percent aj hudbu. niektorí sú takí brutálni, že počas toho, keď si dávajú ako páni, tak dokážu zareagovať na akúkoľvek malú zmenu v tej hudbe a hneď do toho niečo dať, nejaký konkrétny pohyb. To je podľa mňa tiež umenie. b – Tanec je podľa mňa jedna z krajších častí umenia, pretože človek sa tam môže absolútne prejaviť. Dá sa tam odbúrať hnev, vyjadriť radosť. V akejkoľvek si nálade, tak to môžeš dostať zo seba von. A môžeš to zdieľať s niekým iným a preto je to také krásne. w – Tanec je druh umenia, ktorý by mal spájať ľudí. Mnoho ľudí nechápe tento význam tanca a berie ho skôr ako nejakú súťaž alebo nejaké do- kazovanie si niečoho. My tancujeme preto, lebo nás to baví. Zabávame sa tým a chceme, aby sa tým bavili aj iní ľudia, aby mali dobrú náladu. Keď odchádzaš a usmievaš sa, tak to je asi to najviac, čo môže byť. Prichádzame na naše miesto. Ani sa nenazdám a už hrá hudba. Všetci tancujú. Pozerám cez hľadáčik a snažím sa odfotiť čo najkrajšiu fotku. Užívam si najlepšiu zábavu. riadim sa podľa pravidla V najlepšom treba skončiť. Lúčim sa. ne- chávam ich v rozbehnutom dni, tancujúcich pod Víťazným oblúkom. odchádzam plná zážitkov. Vďačná za pár dní s týmito úžasnými ľuďmi. Večer mi ešte píšu svoje dojmy. m – Tancovali sme asi tri hodiny. A zarobili sme 76 eur. Ako by povedala wewe – zabili! Pg 10

Ak ste zo svojej neschopnosti maľovať ako Leonardo da Vinci doteraz obviňovali učiteľku výtvarnej a z neschopnosti riešiť derivácie pekného matikára, ktorému ste viac civeli na zadok, ako počúvali, čo hovorí, môžete svoju nenávisť k týmto postavám preorientovať na rodičov. nielen prostredie, ale aj genetika vplýva na to, či budete umelecky cítiaci alebo racionálne mysliaci. Táto vlastnosť vo veľkej miere záleží od toho, ktorú hemisféru mozgu máte dominantnú. Dlhé roky sa predpokladalo, že obidve moz- gové hemisféry sú si navzájom zrkadlovými obrazmi a majú rovnakú funkciu, neskôr sa zistilo, že aj keď sú si veľmi podobné, predsa len majú rozdielne funkcie, v ktorých sa navzájom dopĺňajú. Psychológ roger Sperry za svoju prácu z roku 1968 o výskume odlišnosti mozgových hemisfér dostal v roku 1981 nobelovu cenu. Väčšina ľavákov má dominantnú pravú hemisféru a naopak praváci majú dominantnú ľavú hemisféru, t. zn. kontralaterálnu, ležiacu na opačnej strane. Domi- nanciu jednej z mozgových hemisfér nazývame lateralita. Lateralita nám nie je daná priamo do vienka, ale vyvíja sa postupne, s tým, ako starneme. Ani u dospelých sa nedá vymedziť úplný ľavák, pravák alebo obojručný jedinec. obojručnosť sa odborne nazýva ambidextria, medzi jednotlivými kategóriami je plynulý prechod. A to, že máme dominantnú pravú ruku a pravú nohu, nemusí znamenať, že je u nás dominantné aj pravé oko. Ak sa zhoduje lateralita zmyslových a pohybových orgánov, hovoríme o súhlasnej lateralite, v opačnom prípade o prekríženej lateralite. Pre reč je u väčšiny ľudí, či sú to praváci alebo ľaváci, dominantná ľavá hemisféra, čo dokázal j. Wada v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Tak a teraz do praxe: akí sú ľudia, ktorí majú domi- nantnú ľavú hemisféru? Ľavá hemisféra sa označuje aj ako kauzálna, lebo spracúva informácie analyticky a postupným spôsobom, je špecializovaná na rečové funkcie, riadenie komplexných vôľových pohybov, čítanie, písanie, aritmetic- ké úkony, analytické schopnosti, ako je logika, matematika, jazyk, abstraktné myslenie. Táto hemisféra si nepamätá tváre, ale pamätá si adresu bydliska, počutú a hovorenú reč vníma ak Vaše Vlastnosti nie sú podľa Vašich predstáV, obViňujte z toho matku prírodu, ale aj tej sa môžete postaViť Aj UMeLCI MAjú MoZoG! plesnivý zemiak. aj toto niekto dokáže považovať za umenie. ako písanú, t. zn. bez intonácie. nedá sa to povedať úplne všeobecne, ale takéto osoby majú rady kontrolu, uniformitu, orientáciu na minulosť, znalosti, samotu. Dominancia ľavej hemisféry zabezpečuje v našom mozgu viac dopamínu a se- rotonínu, preto sú menej depresívni, pracujú vo vedeckých oblastiach, sú racionálni. Pravá hemisféra (intuitívna) vníma svet globálne ako ce- lok a zachytáva realitu v jej celistvosti. je špecializovaná naj- mä na nerečové funkcie, komplexné spracovanie zrakových, sluchových a taktilných (dotyk) podnetov, spracovanie ich emocionálnej zložky a neverbálnych pocitových vnemov, na priestorové vnímanie (nepamätá si adresu, ale pamätá si, ako sa tam dostane), zodpovedá za rozlišovanie tvárí, estetické cítenie, vnímanie a vytváranie emócií, dlhodobú pamäť, umelecké nadanie a priestorovú predstavivosť. Takíto ľudia častejšie podliehajú drogám, alkoholu a trpia depresiami. Lateralita môže ovplyvniť aj úspešnosť v športe, nap- ríklad lateralita jednej strany je nevýhodná pri úpolových športoch (úpoly sú telesné cvičenia, pri ktorých sa športovec v priamom stretnutí s protivníkom usiluje o prekonanie jeho odporu, alebo o jeho premoženie) ako je napr. karate alebo aikido, kde sa má dosiahnuť pohybová symetria, ale pri hode oštepom nepotrebujete mať obidve polovice tela rovnako funkčné. rozdiely nenájdeme len medzi pravákmi a ľavákmi, ale aj medzi mužmi a ženami, okrem sociálneho a kultúrneho prostredia je rozdiel daný stupňom lateralizácie mozgových hemisfér, vplyv má aj testosterón, ktorý má na neuróny organizačný účinok v citlivom období vývoja mozgu (ešte intrauterinne, v maternici) a aktivačný účinok počas celého života. Teória supermužského mozgu obviňuje priveľa testosterónu počas vývoju mozgu z autizmu. Hoci sa muži a ženy inteligenciou neodlišujú, obidve pohlavia sa líšia špecifickými poznávacími schopnosťami a motorickými zručnosťami. Hovoríme o pohlavnom dimor- fizme. Ženy majú lepšie verbálne schopnosti, sú schopné v časovom limite vymenovať viac predmetov rovnakej farby alebo slov začínajúcich sa rovnakým písmenom než muži. Lepšie si pamätajú rozmiestnenie predmetov v ohraničenom priestore. Ženy vynikajú nad mužmi i v precíznych manu- álnych prácach, ktoré si vyžadujú jemnú motoriku, a lepšie zvládajú počtové úlohy (sčítanie, odčítavanie, delenie, násobenie). Muži sú lepší v riešení priestorových úloh, lepšie ako ženy riešia logicko-matematické úlohy a sú presnejší v motorických úkonoch, spojených s orientáciou v priestore (hádzanie šípok). Ženy majú mozog menej lateralizovaný ako muži, pravdepodobne to spôsobujú lepšie spojenia medzi obidvo- ma hemisférami. Ženský mozog dozrieva skôr a pomalšie dozrievanie u mužov môže spôsobovať výraznejšiu prevahu jednej z hemisfér. Podľa jednej teórie vyššie koncentrácie tes- tosterónu pred narodením spomaľujú rast pravej hemisféry, čo následne spôsobuje rozdiely medzi mužmi a ženami. Ak ženy počas tehotenstva dostávali syntetický ženský hormón diethylstilbestrol (používal sa na prevenciu spontánnych potratov), chlapci, ktorí sa im narodili, sa približovali k „ženskému“ typu osobnosti. Zvýšená hladina testosterónu zase zlepšuje priestorové schopnosti žien. Ak vaše vlastnosti nie sú podľa vašich predstáv, obviňujte z toho matku prírodu, ale aj tej sa môžete postaviť a dokázať, že všetko sa dá, keď človek chce. nIeLen ProSTreDIe, ALe Aj GeneTIKA VPLýVA nA To, čI bUDeTe UMeLeCKy CíTIACI ALebo rACIonáLne MySLIACI, TáTo VLASTnoSť Vo VeĽKej MIere ZáLeŽí oD ToHo, KTorú HeMISFérU MoZGU MáTe DoMInAnTnú Pg 110 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNehealth tExt nInA koštová

FArebná jeSeň! www.bAgElcoffEEstory.coM gourmet jesenných farieb nebude plná len príroda, ale aj naše taniere a určite sa tak stane V bagel & coffee story! bratislavská sieť reštaurácií bagel & Coffee Story si totiž na jeseň pripravila niekoľko bio-jesenných noviniek. okrem chutných báglov, čerstvých džúsov a šalátov sa môžete tešiť aj na nové ingrediencie! Do ponuky sa dostali hríbiky, tekvica, ale aj slivky, hrušky, cesnak či paradajky s karfiolom. Samé chutné zdravé vecičky! novou bylinkou sa na jesennom menu stala šalvia. Tú nájdete nielen v jedlách, ale aj v šálkach. Teda v čaji. Už teraz si môžete vychutnať čaj z čerstvej šalvie, mäty, mädovky a citrónu. Veď čo môže byť v upršaný jesenný deň lepšie, ako čerstvý zdravý čajík? Z jedálneho lístka nezmizne ani ovocie! To si môžete dopriať v Smoothies spolu s medom a jogurtom. novinkami sú aj City Salads a bagel Pizze. V bagel & Coffee Story toho však pod zub nájdete o mnohoviac. obed vám spríjemnia usmiate a veselé čašníčky. Zabudnúť nesmieme ani na naše obľúbené krémové polievočky, po ktorých sa väčšinou len odgúľame naspäť do práce. Tak neváhajte a príďte si vychutnať skvelú atmosféru a chutné jedlo do bagel & Coffee Story! bagel & coffee nájdete v bratislave na obchodnej 10, na hlavnom námestí 3 a aj v shopping palace Pg 111 magaziNe with a differeNce

a na šport sa nehodí len taká hocaká podprsenka! našťastie je tu nike a ich séria podprseniek Victory Pred dvoma rokmi sa dizajnéri v nike začali zamýšľať nad významom športovej podprsenky. A zistili to, čo my vieme už dávno! Že na dobrej podprsenke pri športe záleží! A tak sa návrhári z nike Apparel Innovation rozprávali s mladými ženami o ich bielizni a povedali si, že môžu urobiť lepšiu podprsenku! S lepšou podporou, strihom aj priedušnosťou. A tak je na svete päť štýlov športových podprseniek nike Victory. Adjust X, Definiton, Shape, Contour a Pro Com- pression. návrhari zinovovali všetko, čo ženám pri športe na podprsenke prekážalo. Prišli s novým materiálom, širšími ramienkami a veľmi pozorne skúmali aj košíčky. Všimli si totiž zakončenie košíčkov na obyčajnej bielizni a nerozumeli tomu, prečo sú zakončené tak, ako sú. A tak urobili čosi, čo sa zatiaľ robilo iba pri topánkach! Vytvarovanú a flexibilnú podporu aj pre horné partie tela. nová séria podprseniek je o 10 až 27 % ľahšia ako predchádzajúce modely. ramienka sú o 35 až 90 % silnešie! Všetky modely sú vyskúšané priamo na ženách – športovkyniach. Žiadna z nich sa nesťažovala a ani jedna nechcela podprsenku nike Victory dizajnérom vrátiť! nIKe VICTory nIe je PoDPrSenKA AKo PoDPrSenKA! nA Dobrej PoDPrSenKe PrI šPorTe ZáLeŽí Pg 112 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNefashioN www.nIkE.sk

Pg 113

je lákavé ísť do patetických klišé a tvrdiť, že celý život je boj i umenie. ne- môžem nesúhlasiť s týmto tvrdením. Ale poďme sa pozrieť trochu bližšie na bojové umenia v ľudskej spoločnosti. V tomto článku by som rada konkrétne rozobrala bojové umenie, ktoré je staré ako ľudstvo samo, avšak k jeho skú- maniu a definovaniu prišlo až v 20. storočí. Priznám sa, i ja som podľahla jeho čaru a začala som sa mu venovať. Spolu s ďalšími kolegami a spolubojovníkmi aktívne trénujeme v bojovom umení prezývanom „kultúrny manažment.“ Ľudí, ktorí sa mu venujú, označujú rôzne: Produkční, organizátori, kurátori a ďalší. o čo presne tu ide? je to pomerne náročný šport a vyžaduje si špičko- vú kondíciu – psychickú i fyzickú. športovec musí vedieť behať, zdvíhať ťažké predmety, udržať rovnováhu a sledovať trendy. Aby kultúrny manažment bol nielen boj, ale i umenie, je potrebné mať jasný cieľ, poznať sám seba a poznať svoje okolie. byť zároveň bojovníkom i umelcom a robiť kultúrny manažment s ľahkosťou a nadhľadom, to si vyžaduje isté povahové predpoklady, talent a dlhoročný tréning. Kultúrnemu manažmentu sa venuje malá skupina ľudí, ktorí nebývajú mediálne známi. Samozrejme, ak nie sú partnermi niektorej zo slovenských celebrít, aktívne nehrajú golf alebo nevyviedli nejaké lapajstvo. rizikový a adrenalínový je tento šport kvôli tomu, že zodpovednosť nenesieme len sami za seba a nikdy nevieme, ako konečný výsledok vypáli. Má to ešte jedno úskalie: dobrý výsledok ostane veľakrát nepovšimnutý, avšak nedostatky bývajú hneď spozorované a vystavené ostrej kritike. Preto, ak sa rozhodnete založiť pre svoj kultúrno-manažérsky tím aj webovú stránku, neodporúčam mať na nej diskusné fórum. Internet je obľúbená cesta ano- nymných radikálnych kritikov (ako všetci vieme). Ak ste kultúrny manažér, sledujete reakcie na svoje podujatia a pijete kávu, koledujete si o infarkt. Ak ešte k tomu aj fajčíte, radšej rovno začnite pravidelne chodiť na mesačné meditatívne pobyty. Ako to funguje? Dajme si konkrétny príklad: najprv je nápad, myšlienka. Kamarát má kapelu, podľa vás sú výborní, avšak nemajú čas, chuť či možnosť zorganizovať si koncert. Vy sa rozhodnete, že im pomôžete taký koncert zorganizovať. A teraz prichádza i drsná tvár kultúrneho manažmentu: zrazu zistíte, že kapela síce ešte nemala žiaden koncert, ale ich nároky sú na úrovni legendárnej rockovej kapely. Po prekonaní týchto problémov prichádza zháňanie prípadného sponzora, propagácia a zároveň snaha o zachovanie si pozitívneho myslenia. Prichádza deň D. Kapela sa teší na koncert a vy začína- te pochybovať, či tá propagácia bola dostatočne účinná a či nebudete musieť predať svoj zlatý zub. Koncert sa uskutoční, ste mierne v pluse. Až na menšie technické problémy s výpadkom elektriny, keď vás oblial studený pot, to prebehlo bez problémov. Spoznáte sa s dramaturgom klubu a ten vám povie, že bude rád, ak uňho ešte niečo zorganizujete. A zrazu ste v tom. neodoláte, a napriek zajtrajšej svalovici a opici si ešte takto zašportujete. Aspoň raz za čas. Ak chcete stúpať nahor a získať rešpekt, môžu tomu predchádzať neľahké zážitky. Prázdna športová hala a predané rodinné auto, dramatický hyste- rický výstup vašej rodiny a priateľov, rozčúlené hviezdy z bývalého režimu, vyschnuté chlebíčky na luxusnom večierku a pohoršená slovenská smotánka, zabudnutá pozvánka pre vášho mediálneho partnera. rovnako nepríjemné je i získanie zopár „haterov“ a nových priateľov, ktorí chcú byť vždy na guest liste. Deviati z desiatich kultúrnych manažérov tvrdia, že majú zvýšený predpoklad pre mastné vlasy, kruhy pod očami, mániodepresiu, fajčenie, alkoholizmus, popraskaný lak na nechtoch, zvädnuté kvety a neuprataný byt. Tiež sa môže stať, že premeškáte stretávku zo strednej školy. Alebo budete zúfalo chodiť po byte a hľadať faktúru za ozvučenie, o ktorej si nie ste istý, či ste ju zaplatili. Kultúrny manažment je krásne bojové umenie, ktoré funguje po celom svete. Tieto gangy manažérov sa stretávajú a komunikujú medzi sebou. Ak vedia po anglicky of course. Kultúrny manažment je životná filozofia a utopistická nádej, že jedného dňa budú veci fungovať. Ak ste ešte neboli odradení a máte chuť si to vyskúšať, ponúkam menšiu analýzu spomínaného bojového umenia: Výhody km (kultúrneho manažmentu) Adrenalín / častý kontakt s ľuďmi / Získanie širokého prehľadu/ Dobrý pocit po dobrom výsledku / Vždy niečo prekvapí neVýhody Adrenalín / častý kontakt s ľuďmi / Zlý pocit po zlom výsledku / Málo času na osobný život (prácu si prinášate domov) / Vždy niečo prekvapí čo je potrebné na úspešné športoVanie Dôvera v projekt a jeho myšlienku / Dobrých spolubojovníkov / Vytrvalosť čo Vám netreba ku km Strach / Veľa iných športových aktivít / Pochybnosti STAronoVý DrUH bojoVéHo UMenIA ŽIVoTná FILoZoFIA A UToPISTICKá náDej Pg 11 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNeesseNtial tExt A foto ĽubIcA DrAngová www.MlADyPEs.sk

Pred rokom predstavil nike novú technológiu na výrobu basketbalových tenisiek, Hyperfuse. Táto technológia sa však už netýka iba topánok, ale aj oblečenia! S pomocou tejto novinky vo výrobe vzniká materiál tvorený z troch vrstiev. jedna je zárukou stability, druhá priedušnosti a tá tretia má za úlohu odolnosť. Výnimočnosť Hyperfuse je, že materiály k sebe spája tavením. čiže spoje sú bez švov a sú dokonale precízne! novou Hyperfuse technológiou je vyrobená aj kolekcia na túto sezónu. od tenisiek až po bundu. od neónovo zelených cez červenú až po modrú. Hyperfuse totiž posunula dopredu nielen kvalitu výrobkov, ale aj ich farebnú škálu. nike eurovea eurovea galleria www.nikeeuroVea.sk nIKe SPorTSWeAr HyPerFUSe PreCíZnejšIe, LePšIe, oDoLnejšIe, MoDernejšIe... TeCHnoLÓGIA HyPerFUSe V noVej KoLeKCII nIKe SPorTSWeAr! air max 90 2.0 hyp Aj pri týchto teniskách je použitá nová technológia Hyperfuse. Lepšie vám sadnú, sú pohodlnejšie a aj napriek mo- dernejšiemu dizajnu stále vyžarujú svoj kultový status modelu Air Max 90. bunda windrunner hyperfuse Táto bunda má na jeseň nielen nový dizajn, ale vďaka inovovanej technológii Hyperfuse je aj odolnejšia, ľahšia a pohodlnejšia. technológia hyperfuse ako záruka stability, priedušnosti a odolnosti Pg 115 magaziNe with a differeNcewww.nIkE.sk fashioN

V treťom článku o histórii skejtbordingu prechádzame zo sveta domov. Požiadali sme tých najpovolanejších, aby sa nám vyjadrili k dávnemu praveku – pre bratislavu a Košice, Peťa Vrbického a jara Kudlovského. Skrze ich slovo sa prene- sieme do minulosti, keď komunistická sviňa bola tesne po usmrtení a namiesto ruska sme sa začali orientovať na US a A, odkiaľ k nám prišla aj diablova hračka zvaná deskorolka alebo skejtbord. Peťo je dodnes aktívny skejťák, odsťahoval sa z brati- slavy tesne za rakúske hranice, kde vychováva svoju dcérku a je stále aktívny v skejtbordovom svete, hlavne správou skejtparku v ružinove a organizovaním väčšiny bratislav- ských skejtových pretekov. hovoríš, že si začal skejtovať v roku 1978? ako si sa so skejtbordom stretol? šiel som do školy... alebo že by to bolo neskôr? Možno to bolo v roku sedemdesiatdeväť. šiel som do školy a školník práve niekomu vzal takú špicatú dosku a tam boli kolieska z komunistických kolieskových korčulí. neviem, či to malo ložiská. školník, čo dával pozor na prezuvky, to niekomu vzal, no a keďže som školníka poznal, aj jeho syna, tak som si to od nich požičal. To som chodil na základnú. Išiel som na takú strmšiu ulicu pod hrad. Spustil som sa z tej ulice na- dol. Ulica bola veľmi strmá a na jej konci vysypané kamien- ky. To bolo v lete, ja som mal krátke gate. na tých kamien- koch som sa vyvalil strašne. Vtedy som asi prvý raz v živote zacítil poriadnu bolesť a bolo jasné, že sa toho nevzdám, ale vyhliadka vlastniť takúto vec bola minimálna. Poznal som o niečo starších chlapcov a tí už nejakú skúsenosť mali. Potom tu bol človek, ktorý to najviac v tej dobe rozbehol, Peter Kiss. emigroval v osemdesiatom piatom a potom robil nejaký čas dizajnéra u burtona. jeho otec bol herec, matka lekárka a išli robiť na Maltu. odtiaľ priniesol prvý Powell namiesto ruska sme sa začali orientoVať na us a a, odkiaľ k nám prišla aj diabloVa hračka zVaná deskorolka alebo skejtbord Pg 11 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNesport MIloš ogurčák foto MAtuš rEnDEk

PreCHáDZAMe Zo SVeTA DoMoV HISTÓrIA SKATeboArDInGU VoL. III. SLoVenSKo Peralta skejt. Takže tie prvé informácie boli odtiaľ, ale už aj predtým bolo vidieť Alvu, napriek tomu, že tu bol temný komunizmus. nejakým spôsobom sa sem tie veci dostali, ale bolo to komplikované. Trucky sa dávali odlievať do Výskumného ústavu zváračského. Dosky sa vyrezávali z preglejok. Prvý grip v živote som mal vo veku dvadsať rokov. Tá situácia, ktorá je dnes, že si ľudia môžu kúpiť veci v obchodoch, tak to bolo vtedy absolútne nemožné. priniesol prevrat možnosť kúpiť si poriadny hardware? Po prevrate s tým začal Tomáš Potůček a ľudia, čo boli pod českou skejtbor- dovou asociáciou, ako prezident Kopecký. Už vtedy mohli chodiť von jazdiť a mali nejaké informácie, ako Luděk Váša a podobne. okrem toho sem chodil jazdiť a teda aj piť Claus Grabke. Tu v blave sa nedalo dostať k ničomu. boli po prevrate aj nejaké slovenské distribúcie? Po prevrate som mal obchod v takej krčme – espresso Garden a tam som predával chalanom veci. aký tvar mali skejty v osemdesiatom deviatom, keď bola u nás revolúcia? Vtedy už končili ryby a začínali sa normálne tvary. V podstate to boli ryby, ale bolo to také prelomové obdobie. ja som mal vtedy Vision, promodel Mark „Gator“ rogowski. To je ten, čo zabil tú frajerku, tento rok ho majú pustiť von, trpí nejakou psychickou poruchou. (rogowski prepustený nebol a sedí ďalej – pozn. red.) To bola jedna z prvých revolučnejších dosiek, ktoré už mali trochu zdvihnutý nose. kde bol prvý skejtpark na slovensku? Prvý park bol na mieste parlamentu. bola tam krčma a parkovisko autobusov, ktoré vozili turistov na hrad. Chalani, čo vtedy jazdili, postavili prvé rádiusy. bolo to v nejakom osemdesiatom roku, tak asi. prvý oficiálny skejtpark? no druhý skejtpark, ktorý som postavil, bol v ružinove na nevädzovej, kde je aj teraz. Keď som robil v deväťdesiatom prvom majstrovstvá českoslo- venska, tak som dal vyrobiť prvé plechové prekážky a tie som odniesol do Pg 117

ružinova. Už bolo všetko rozbehnuté, Kud- lovský robil v Košiciach preteky cez nejaký zväz mladých. Dostal sa k tomu, že išli do Münstru, alebo na euroskate. V niektorých slovenských mestách je skejtbording na oveľa vyššej úrovni ako v bratislave. prečo to tak podľa teba je? Každý rieši svoj biznis a nikto sa s nikým nedohodne, a ak sa aj dohodne, tak to podľa tej dohody nie je. Veľká škoda, lebo tu je najväčší potenciál. Podmienky, ktoré som zažil ja, boli nepredstavi- teľné pre ľudí dneška. My sme aj mali peniaze, ale nemohli sme si nič kúpiť a to je obrovský rozdiel, lebo komunizmus je smrť. Komunizmus je úplná smrť. ja by som komunistov navždy zakázal, všet- kých. Hnusné svine komunistické, hnusná špinavá banda. Pritom nehovorím, že toto nie je banda, ale aspoň dovolili ľuďom cestovať. Vráťme sa k skejtparku v ružinove. odkiaľ si naň dostal peniaze? Zohnal som od sponzorov. otec bol riaditeľom Drobného tovaru, dal mi niečo, inde mi dali niečo. Majstrovstvá československa v deväťde- siatom prvom, to bola jedna vážna akcia, len bola väčšia, než na čo som bol pripravený. Sám som bol v šoku, keď som to začal riešiť. Majstrovstvá boli vnútri v hale na parketách, kde sa hrá basketbal. oni tam zahášali cigarety a rozbíjali tam fľaše. To bolo strašné. koľko mali účastníkov tie majstrovstvá? aké tam boli disciplíny? štyridsať? Street, normálne skejtpark. To bolo celé tragické. Zober si, že do športovej haly sa môže chodiť len v basketbalových teniskách. ja som si za 60-tisíc prenajal športovú halu. na tú dobu to bolo veľa peňazí a potom som dostal 60-tisíc pokutu za komplet rozbité parkety. riaditeľ športovej haly plakal. Potom som sa vy... na celý skejtbording, lebo mi povedali tam v SKnš (Slovenský klub netradičných športov), že to bolo na pi... bolo to krát sto nad moje sily. Vtedy som mal dvadsať rokov. Dovtedy som spravil nejakých pár pretekov, ale toto nebola sranda. Stále pršalo, to bolo sedemnásteho novembra. Celý týždeň pršalo a tie prekážky boli tri týždne predtým postavené pred športovou halou a boli hrdzavé, nenatreté. rúra na funboxe bola z lešenárskych trubiek, na nej bola hnusná korózia. Chodili sme tam jazdiť a tí zo športovej haly nevedeli, čo sa deje. jednoducho to bolo strašné. Potom robil nejaké závody Kudlovský, kam s Kopeckým prišiel Alex Moul. Dva roky potom som prestal úplne skejtovať, narodila sa mi prvá dcéra a nedalo sa to finančne zvládnuť. Začal som zarábať inak a potom som sa vrátil k celému skejtbordingu, lebo ma moja staršia dcéra nahovorila, aby som zase začal. Vždy som nosil skejt v aute. Skončil som s jazdením v deväťdesiatom treťom a nejazdil som až do takého deväťdesiateho deviateho... ale aj jazdil. Potom som začal pomaly zase. Mám z toho strašne veľa zážitkov. Downhilly dolu Slaví- nom, to je nepredstaviteľné. V takej rýchlosti sme dávali power slidy, že keď ti uletela doska, tak boli kolesá horúce. To už boli také rýchlosti, že sa z nej nedalo zoskočiť. My sme to brzdili slidami, šmyk bol dlhý pätnásť metrov. najprv sme mali rukavice a robili sme laybacky, ale potom už nie a robili sme slidy. na skejte som si zlomil ruku, nohu, mal som otras mozgu, rozbité kolená. operácia však nebola. toľko pohľad zo západu. na druhej strane si prečítajte slová ústrednej postavy košického skejtbordingu deväťdesiatych rokov, jara kudlovského. koľko rokov má teraz tá staršia generácia skejtboardistov? Sú takí starí ako ja. Tridsaťsedem, tridsaťosem rokov, aj viac. jazdili tesne po revolúcii, vtedy som pracoval v Dome detí. na Slovensku nás bolo zopár, teraz je už iná situácia. Peťo Vrbický, Pg 11 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNesport MIloš ogurčák foto MAtuš rEnDEk

komunistická akcia a zvážali sa ľudia z celého štátu. Kopecký to mal problém presadiť, ale vedel ľudí oblbnúť. Potom bol ešte jeden v Hradci Králové, to bolo o rok alebo o dva a tam sa doviezli prvé veci. V deväťdesiatom som mal prvé veci. robil som to s Ľubom emberom – Cassovia rock’n’roll. aké? Powell Peralta, doteraz mám jedno tričko a dosku Tommy Guerrero. Dokopy dali peniaze Miro bartoš z Prachatíc, Marek Choč z olomouca, roman Hanzlík z brna, Tomáš Kopecký, Tomáš Potůček, Honza šik z Prahy a my. Prvá doska stála dvetisíc sedemsto korún, v deväťdesiatom roku. Vtedy sa Leo po revolúcii vrátil z Austrálie, aj bratia čorbovci, johnny a Martin. Vtedy už jazdil braňo Kolinov- ský a Mišo Kušnier. Laco Fedor, Tomáš Lanči Lančarič, Dano Dirty Kolinovský ako jedenásťročný robil ollie one foot cez funbox, skejtbord bol väčší ako on. aké to boli dosky? ryby, alebo už mali klasický tvar? najprv sme doniesli Powell Peralta. Prvé klasické double kicky, čo sme priniesli, mali značku Cockroach z Austrálie, aj kolesá, to bol rok 1991. Potom sme nosili bones kolieska, najprv boli veľké a potom sa začali robiť aj menšie. nosili sme aj iné firmy – Sixty Fourty, Union, Skate rags, Santa Cruz, staré vzory, skejťácke lebky. Američania nám platili ešte aj dopravu, nHS distribution. Po rozdelení štátu som bral priamo od Američanov, s nimi som sa stretol v Münstri na súťaži. Tie Vision vysoké topánky stáli tritisíc sedemsto korún. bol tu aj jeden človek, čo skúšal robiť hardware, joki sa volal, z Považskej bystrice. Starý pán, nemal deti a v tom čase vyrábal aj dosky, no rozlepovali sa. Strašne sa tomu venoval. robil aj trucky, všetko. ako ste sa dostali do münstru? Mali sme asociáciu a dostávali sme peniaze od štátu. nie Slovenský klub netradičných športov, ale už Slovenská skejtbordová asociácia, tá je zaregistrova- ná stále. Kopecký v čechách dostal vtedy brutálne peniaze. Teraz si každý hrabe na svojom a preto to aj celé tak vyzerá. prvý skejtpark na slovensku? Ten, ktorý sme robili my, bol v Dome detí neďaleko vojenskej nemocnice v Košiciach. Vo dvore boli prvé prekážky od deväťdesiateho roku, na nich sa robila prvá Cassovia, také plechové, my sme to dali robiť. V deväťdesiatom druhom sme robili funbox už normálne z preglejok, ale tie prvé boli plechové. jedna prekážka je dodnes v skejtparku v ťahanovciach, taký veľký rádius, ten má dvadsať rokov. cassovia skate cup bol legendárny pretek, no ja som začal jazdiť, až keď sa skončil. Začalo sa to v deväťdesiatom prvom a rok na to tu bol už Alex Moul a Shane rous, profesionáli. Mal som to šťastie, že som robil v Dome detí a vtedy ešte boli peniaze. Mali zabezpečené ubytovanie, občerstvenie a také veci. Zapálili v hoteli vankúše a paplóny a hádzali ich z okien. Afterpárty, vieš, osemnásťtisíc korún som musel zaplatiť za to, čo zničili, ale to bolo normálne, také veci sa diali. Vtedy sa počúval punkrock a aj sa žil. Potom bol pretek v dnešnej Steel Aréne. Prekážky sme robili sami, nadával som na ne a nútil som ich robiť, to mali chalani štrnásť ro- kov. robili sme aj rampu na prvú Pohodu v deväťdesiatom šiestom. Dali ju postaviť do bazéna a namokla. účasť? Väčšina ľudí bola z čiech. Chodil sem David Horváth, Marek šíša, Petr beran, Dan rektořík, ten robil campy vo Vrbne pod Pradědom. Z brna chodil Karlos, on bol najväčší šoumen, teraz robí v divadle. nejazdil, vzal si gruzínsku čiapku, pustil si Suicidal Tendencies alebo Ministry a tancoval balet so skejtbordom. bratia Homolovci – jeden z nich žil s rolin- covou. Löwy tu bol stále, alebo radek Teichmann bol veľká hviezda, on nemal rešpekt pred ničím. Tomáš Charouz, čo je Charouz auto Praha, to je jeho otec. Vilík z Děčína. bartoš a company, oni tu boli stále. raz išlo osemdesiatšesť ľudí po ceste, mali v paži že autá. Ľudia sa báli, lebo to hučí. Teichmann dredy, Horváth dlhé vlasy. bolo to fajn. Potom sme robili malé súťaže, lokálne street party. Lokálne – a oni prišli z Prahy, im to bolo jedno. angažoval si sa ešte nejako po tom deväť- desiatom šiestom, keď si zavrel obchod? Pracoval som v Dome detí, mal som ten obchod, ale nemal som peniaze. Z toho Domu detí som vedel vybaviť peniaze na cestovanie. Skejtbordový krúžok. Musel som vypisovať účasť, papiere a bludy a mohli sme chodiť na súťaže. V deväťdesiatom treťom robila Coca Cola spotrebiteľskú súťaž, rozdávali sa horské bicykle či čo. Mal som známu, čo tam pracovala, oni nám tiež pomohli s vecami. Doviezli za Aviu nápojov na akciu, druhú som hneď predal do skladu, všelijako som to látal, ty robíš určite to isté. Málokto ti dnes dá peniaze. otec pracoval v US Ste- el, tak som odišiel tam a nemal som toľko času. buď sa tomu venuješ naplno, alebo sa to nedá. Potom som sa tomu vzdialil. Vyhliadky do budúcnosti? Mám sen urobiť ďalšiu Cassoviu, ale poriadnu. Súťaž, ktorú by sme možno rok pripravovali, všetci spolu, normálne v Steel Aréne. Poriadny contest vo veľkej hale... Peace ako jedenásť- ročný robil ollie one foot cez funbox, skejtbord bol Väčší ako on Kedro, braňo bomba. V Trnave boli roman Udvornocký a bratia Hasajovci – rišo a Andrej. Miro Lopušný vydal prvú knihu o skejtbordingu na Sloven- sku (1998 – 1999). Klub netradičných športov začal v osemdesiatom ôsmom ešte pred revolúciou, založil ho Milan Zálešák a potom sa z toho odčleňovali jednotlivé asociácie. Do Košíc sme dostali všetkých, čo mali záujem o tieto športy – napríklad snoubording robili roman a Paľo Lackovci, ktorí sú dodnes aktívni v snoubordovej asociácii s Marekom Hliničanom. V Prešove bol Muro, čo robí preteky na Drienici alebo enduro X-figh- ter, tiež je skejťák. V nových Zámkoch bol v deväťdesiatom ôsmom postavený skejtpark, ten navrhoval braňo Kolinov- ský. Trnava mala tiež nejaké prekážky, potom v Prešove pred športovou halou a v bardejove – Miro šmida a Paľo Cifra. Stará Ľubovňa, rožňava... kde sa v tých dobách dal kúpiť skejtový hardware? ja som sa spoznal s čechmi v osemdesia- tom ôsmom na euroskate v Prahe, to bola najväčšia akcia. Z Košíc išiel špeciálny vlak len na toto podujatie, to bola vážna Pg 11

Do Kene ZHoDnoTIť ŽIVoT nA roVníKU rePorTᎠZ VýCHoDoAFrICKej KrAjIny, PLnej DIVoV A PoDIVnoSTí obyvatelia/ky európy (a Slováci/Slovenky asi nie sú výnimkou) nevedia o africkom kontinente veľa. občas symbolicky podporia esemeskou či bankovým prevodom akúsi zbierku na pomoc krajinám, sužovaným suchom alebo hladom, a tam sa ich záujem končí. Prípadne ešte utrúsia stereotypné poznámky typu: „Tam chytíš AIDS alebo minimálne maláriu“, alebo „parádne šelmy majú v safari- parkoch“. nie všetkých však treba hádzať do jedného vreca. štatistiky keni príliš neprajú Miera nezamestnanosti je v tejto štyridsaťmiliónovej krajine okolo 40 percent pričom populácia pod hranicou chudoby je až 50 percent. Tri štvrtiny obyvateľstva pracujú v oblasti poľnohospodárstva, hoci denne bojujú s nedostatkom ol pejeta – prírodná rezervácia Pg 120 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNetravel tExt bobA bAluchová foto bobA bAluchová

odVážna Vízia kenskej Vlády budúci rok Keňu opäť čakajú voľby. Možno sa bude vzápätí redukovať štyridsaťjeden umelo vzniknutých ministerstiev s nezmyselnými názvami, ktoré vznikli len preto, aby súčas- ný prezident a premiér v jednej osobe Kibaki u(s)pokojil svojho rivala (raila odinga je vicepremiér a jeho ľudia ministri, štátni úradníci). A možno vznikne aj nová minca či bankovka – keď mohla vzniknúť nová minca (štyridsať kenských šilingov) len preto, aby bol aj Mwai Kibaki vyob- razený na kenskom platidle. Pred pár rokmi vypracovala kenská vláda odvážny plán Vision 2030, na základe ktorého sa chce vymaniť z označenia rozvojovej krajiny a o dve desiatky rokov sa chce ekonomic- ky porovnávať s ázijskými tigrami. Kiežby sa skôr vymanila z pazúrov všadeprítomnej korupcie. bývalej britskej kolónii, ktorá získala samostatnosť pred polstoročím, by sa to mohlo podariť. Turistický ruch v krajine, kde každý hovorí dobre po anglicky a kde je toľko nevídaných prírodných divov a divokej zveri, prekvitá. Fair-tradeový čaj a káva práve z Kene majú na iných kontinentoch úspech. Len ropu na pobreží a vo vodách Indického oceánu zatiaľ hľadajú kenské a najmä čínske firmy márne. ľudia na roVníku Do najobľúbenejšej a momentálne najbezpečnejšej krajiny rovníkovej Afriky som sa vydala viesť mediálny workshop a nakrúcať absolventský dokumentárny film. Stretla som nie- koľko zaujímavých obyvateľov/iek, narodených v Keni, ale aj európanov/ky, ktorí sa rozhodli v Keni usadiť v produk- tívnom či dôchodkovom veku. Ambiciózny stredoškolák ramson Karamuchu zaviedol náš tím do rodnej masajskej komunity, kde sme spoznali jeho desať bratov, tri sestry a dve matky v tradičných odevoch a šperkoch (polygamia je v masajskom kmeni tradíciou). študentka Mary Ann Mwangi je zasa kikujské dievča, ktoré chce najprv absolvo- vať univerzitu, začať pracovať v oblasti poľnohospodárstva a až potom sa vydať – hoci aj za európana. Macheru Karuku je riaditeľ mimovládnej organizácie Seanet International, ktorý oplýva neuveriteľnou dávkou trpezlivosti a diplomacie v každodennom riešení problé- mov, čo vlastne problémami ani nemusia byť. Keby v krajine nevládla korupcia a keby ľudia boli vzdelaní, uvedomelí, zodpovední za svoju situáciu (áno, samá kebyológia). netreba sa spoliehať na nekonečnú humanitárnu pomoc, ale pridať ruku k dielu a napredovať vďaka rozvojovej spolupráci – napríklad so Slovenskom. Projekty občianske- ho združenia človek v ohrození majú v Laikipia dištrikte pozitívnu spätnú väzbu. Slovenský terénny pracovník Lukáš Zorád sa nesnaží mládež vybraných škôl v tejto oblasti nasilu meniť, ale poskytnúť im know-how. ostatné musia dosiahnuť svojím vkladom, prácou v školských záhradách a e-agriculture kluboch. omša pripomínajúca hip-hopoVý koncert Praktizovanie náboženstva v Keni sa dá prirovnať k tvrdému biznisu – aj tie najchudobnejšie rodiny odovzdávajú „do zvončeka“ osminu svojho zárobku. Dobrovoľne, lebo chcú byť požehnaní. V krajine je určite dostatok katolíckych kos- tolov, no ja som videla, alebo skôr počula viac kadejakých sektárskych svätostánkov. V pomaľovaných plechových či betónových búdach ľudia x-krát denne celé hodiny mumlali čosi v svahilčine, a hypnotizujúci pastor ich svojím neutí- chajúcim krikom dostával do tranzu. Muž v drahom obleku s obrúčkou na prste mal ďaleko od skromne oblečeného slovenského kňaza. Pripomínal skôr hip-hopového začia- točníka počas prijímačiek na herectvo. S rizikom blížiacej sa operácie hlasiviek. Aleluja! S hudbou celkovo to napodiv v Keni nie je slávne. V kostoloch ľudia holdujú gospelu a monotónnemu rapu. spomínate si na hodiny zemepisu zo strednej školy? ako sme Viac či menej úspešne zakresľoVali do slepej mapy Všetky hlaVné mestá afrického kontinentu? dažďovej vody (o pitnej vode ani nehovoriac). V Keni je nakazených vírusom HIV a chorobou AIDS 1,5 milióna ľudí, v chaotickom hlavnom meste nairobi je to každý štvrtý obyvateľ (a obyvateľka – pozor teda na vášnivé vzplanutia k „čokoládovým kráskam“!). Väčšina obyvateľstva, žijúceho v slumoch, teda na pokraji záujmu spoločnosti, však umiera na „bežnejšie” ochorenia (bakteriálne hnačky, týfus, hepatitídu). nie každý obyvateľ/ka tam má prístup k potrave, dôstojnému bývaniu, zamestnaniu a k financiám. V Keni neexistujú zdravotné poisťovne a starí ľudia neodchádzajú do dôchodku, lebo sa ho ani nedožijú. Pojem „sociálne zabezpečenie“ nepoznajú, zato si všetci pamätajú na povolebné násilie a zabíjanie, ktoré sa rozpútalo medzi príslušníkmi/čkami najvplyvnejších kmeňov a prívržencami/kyňami prezidentských kandidátov v krajine po voľbách v roku 2007. Vtedy bolo zabitých tisíc ľudí a vyše pol milióna ľudí natrvalo ušlo zo svojich príbytkov. občas sme naozaj trafili nejaký ten Vrch, jazero či národný park, alebo sme Vedeli, kadiaľ Vedie roVník – kenský turizmus má na ňom postaVené marketingoVé základy Pg 121

Ak si myslíte, že na každom rohu sedí pouličný muzikant, hrajúci na perkusie či bicie a čakajúci na objavenie svetom šoubiznisu, mýlite sa. V rádiách znie dokola rihanna či beyoncé a občas akési africké divy. Melódia však nehrá v súčasnej kenskej hudbe rolu, dôležité sú texty. V nairobi je možné nájsť pár námezdných muzikantov, no väčšina interpretov/iek pracuje len s textami, nie s hudobnými nástrojmi. Títo akože-umelci/kyne sú absolútne odkázaní na hudobných producentov, ktorí nájdu hotovú nahrávku pre ich text. nikoho preto neprekvapí, že v rádiu počuť často tú istú melódiu, len s inými textami. Zvukového majstra joosta Kappého, ktorý odišiel z Holandska do Kene s plánom nahrávať hudobné albumy lokálnym skupinám, to ešte stále dokáže zaraziť. Kenská hudba sa deformuje pod vplyvom amerických trendov (bez syntezátoru nemôže vzniknúť skladba, bez zazobaného producenta neodzneje pieseň v rádiu). paradoxy a prekVapenia na každom kroku To, čo na Slovensku nemáte šancu vidieť ani v tej najzaosta- lejšej dedinke, v uliciach nairobi, nanyuki či elburgonu je celkom bežné. na jednom konci mesta preľudnený bahnitý slum, a o pár ulíc ďalej už je bohatá vilová štvrť s bazénom či galériou umenia. Alebo v oblasti bez elektriny má nejaký britský postkolonialista kilometrové polia a pasienky, obohnané plotom s elektrickým prúdom. nikoho neprek- vapí ani klub s golfovým ihriskom – len pre vyvolených za nekresťanské členské – v strede zaprášeného suchého mesta. Počas mediálnych workshopov na vybraných školách ma príjemne prekvapili nadaní základoškoláci/čky a stredoškoláci/čky, ktorých nazývam „malými obamami“. Ich suverénne slová v angličtine aj držanie tela (aj keď v nepohodlných vlnených uniformách) pripomínali skôr predvolebné prejavy amerických politikov. V Keni je len základné školstvo zadarmo, no bez uniformy, zdedenej či zakúpenej v špeciálnom obchode (podľa britského systému) dieťa do školy nastúpiť nemôže. Túto krajinu som navštívila po období dažďov, počas najchladnejšieho mesiaca v roku. Hoci vonku bolo príjemných 25 °C, Keňania/ky si na seba navliekali hrubé kabáty, štrikované čiapky a čižmy. Pri pohľade na mňa (v tričku a sukni) im bola ešte väčšia zima. čierno-biele ilúzie človek so svetlou farbou pokožky je pre kenské obyvateľ- stvo atrakciou. Malé deti ešte poriadne neovládajú prvé slová v svahilčine, no pokrikujú po turistoch „Mžungu“ (mzungu = biely človek!), alebo „havaju“ (how are you = ako sa máš?). Ak sa v meste objaví nejaký beloch na dlhšie obdobie, ako to bolo v prípade terénneho pracovníka človeka v ohrození Lukáša alebo zvukového majstra joosta, kenskí susedia akosi automaticky očakávajú, že ich „bohatý mzungu“ zamestná. Ponuky na varenie tradičných jedál (opečeného kozieho mäsa nyama choma s ryžou pilau) či ručné pranie bielizne na dvore sa len tak pohrnú. Ak chcete vystúpiť na horu Mt. Kenya, musíte so sebou vziať (a zaplatiť) sprievodcu, nosiča, aj kuchára. Keňania/ky sa veľmi čudovali, keď sme im vraveli, že Slováci/ky chodia na turistiku do Tatier bez sprievodu. Vraj tým svojich spoluobčanov/ky pripravujeme o prácu, zárobok. V každej škole vám decká dajú úprimno-naivné otázky typu: „Koľko máte doma arcibiskupov?“; „Aké plodiny pestujete na Slovensku?“; „Koľko sa platí u vás školné na strednej škole či univerzite?“; „Ako často sa sprchujete?“; „Sú všetci bieli bohatí?”; a „Sú v európe aj nejakí bezdomovci?“ reálne odpovede ich vždy mierne šokujú. Vzájomné odlišnosti čo kenských ľudí (najmä ženy) na mne zaujímalo najviac, nebola moja reč, naše tradície či slovenská kultúra, ale moje vlasy. čudovali sa, že ich mám ozajstné, živé a také dlhé. Potrebovali sa ich dotknúť. Priority sú priority. V rovníko- vej oblasti im totiž vlasy dorastajú (aj to v takých malých skrútencoch) do dĺžky pár centimetrov. Každá Keňanka si dennodenne nasadzuje na hlavu v tom teple parochňu, príčesok, alebo si dá účes zahustiť umelými vrkôčikmi. raz mi dokonca riaditeľ jednej školy ponúkol dáždnik – aby mi „nezmokli drahé vlasy“. Ak raz navštívite Keňu, či už sa vydáte na pláže do Mombasy smerom k oceánu, alebo skôr z nanyuki na Mt. Kenya do výšok päťtisíc metrov nad morom, nesmiete zabudnúť na povinnú jazdu v matatu (tradičnom kenskom dopravnom prostriedku – sedem až štrnásťmiestnom rozheganom minibuse). Kvôli výfukovým plynom to nie je najzdravší, no vzhľadom na spolucestujúcich, akrobatické majstrovstvo šoféra a vnútornú výzdobu či pustenú hudob- nú produkciu určite nezabudnuteľný spôsob transportu. V krajine na rovníku si človek zo Slovenska uvedomí, že je rozdiel narodiť sa v Afrike alebo v európe. Doma nemáme problémy so suchom alebo hladom a zdravotníctvo či škols- tvo máme stále takmer zadarmo. obyvatelia/ky východnej Afriky môžu o takýchto „samozrejmostiach“ len snívať... Zľava doprava, zhora nadol nairobská tržnica / kenské stredoškoláčky / presne na rovníku / v slume koľko máte doma arcibiskupoV? ako často sa sprchujete? sú V európe aj nejakí bezdomoVci? Pg 122 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNetravel tExt bobA bAluchová foto bobA bAluchová, lukáš zoráD, robErt čIčvák

Pred rokom a pol vtrhli do bratislavského kaviarenského života ako víchor kreatívni bratranci bajaníkovci aj s kamarátmi a otočili tento bohémsky život v kaviar- ňach naruby. otvorili si kaviareň podľa seba a svojich chutí na štúrovej ulici. od názvu ulice sa rozvíjal celý ďalší koncept, keďže kamaráti – majitelia, majú radi históriu a kto je slovenskejší ako Shtoor?! Preto je menu v štúrovčine, obrazy na stenách hlásajú príklon k štúrovskej slovenčine a práve preto sú tu čašníčky milé ako za starých dobrých čias. no a začiatkom leta nás posielali tak- mer na korzo. Hlásali: Slováci na Panskú! Práve tam otvorili svoju druhú prevádz- ku, kde si takisto môžete pochutnať na skvelých plnených sendvičoch, domácich koláčikoch a výbornej káve. Kultový status si Shtoor 2 na Panskej vybudoval pomerne rýchlo. A začiatkom októbra pribudne do Shtoorovskej rodiny tretí brat! kniha, káVa, koláče! Všetky tieto 3Ká bude nový, tretí Shtoor spĺňať. Veď úprimne! čo je viac ako dať si kávičku s koláčikom a pritom si čítať dobrú knižku? no jedine, ak by viac bolo centrum mesta. A aj to je splnené! V novom Shtoore budete totálne na pulze dňa a v centre! nový Shtoor rozloží svoje kaviarenské stroje na obchodnej ulici a o priestor sa bude deliť s kníhku- pectvom, ktoré vám ku kávičke požicia dobrú knižku. jesenné noVinky V každom Shtoorovi nájdete na jeseň aj novinky v menu. okrem klasík, ktorými sú kávičky, neodolateľné koláčiky, čerstvé domáce malinovky a výborné sendviče, sa môžete tešiť aj na čokoládky „štúrovci v čokoláde“, pri ktorých si môžete vybrať obľúbeného štúrovca v obľúbenej čokoláde. Počas daždivých jesenných dní si môžete pochutnať aj na skvelých ovocných nápojoch, či už s alkoholom alebo bez. U Shtoora si skrátka vyberie každý. A môžete si tam vybrať aj nás! Pretože my sme tam vykvasení skoro furt! Lebo vieme, čo je dobré. shtoor nájdete v bratislave na štúrovej 8, panskej 23 a na obchodnej 26. SHToor HoMe MADe CAFé u shtoora si skrátka Vyberie každý a môžete si tam Vybrať aj nás! pretože my sme tam VykVasení skoro furt! Do TreTICe VšeTKo Dobré! Pg 123 magaziNe with a differeNcewww.shtoor.sk gourmet

iNspire magaziNe Pg 12

magaziNe with a differeNce PHoToGrAPHy jakub gulyás WWW.jAKUbGULyAS.CoM KoLeKCIA AQUATIC lenka sršňoVá WWW.LenKASrSnoVA.CoM MAKe UP & HAIrSTyLe jana olšinská SCene mimo architekti WWW.MIMoArCHITeKTI.SK MoDeLS barbora, katarína, natália eXIT MoDeL MAnAGeMenT eXKLUZíVne Pre InSPIre AQUATIC Pg 125

iNspire magaziNe Pg 12

magaziNe with a differeNce Pg 127

iNspire magaziNe Pg 12

magaziNe with a differeNce Pg 12

iNspire magaziNe Pg 130

magaziNe with a differeNce Pg 131

iNspire magaziNe Pg 132

magaziNe with a differeNce Pg 133

iNspire magaziNe Pg 13

milí umelci, Vyrabujte sVoje zásuVky, napratané dielami, ktoré ste azda ešte nikomu neukázali Možno ste slovo „deviant“ zatiaľ počuli len z úst staršej generácie, nadávajúcej na búrlivú mládež, ktorá sa pred ničím nezastaví. robia veci inak, než je bežne zaužívané v spoločnosti. Sú preto zlí? nie všetci. niektorí svoje odchýl- ky v myslení a konaní využívajú na skrášlenie sveta. 7. augusta 2000 sa stretli Scott jarkoff, Matthew Stephens, Angelo Sotira a pár ďalších „úchylných“ (deviant = úchylný) ľudí. Začínali ako súčasť väčšieho hudobného projektu Dmusic network. Všetci traja zdieľali pozadie v aplikácii ako zdroj skínov, čím sa inšpirovali vo Winamp facelift, customize.org, skinz.org a mnohé iné. Hlavným hr- dinom však bol Matt Stephens. jeho hlavným prínosom bol predpoklad, že deviantArt by sa mal začať viac orientovať na umeleckú komunitu. Každý tvorca umeleckých produktov nedostane ihneď príležitosť vystavovať svoje diela vo svetových galériách. Práve pre začínajúcich, ale aj skúsených tvorcov je devian- tArt (ako) stvorený. nemusia sa báť, že ich diela budú na neprehľadnej hromade s prácami ostatných autorov. Sú pek- ne zatriedené do kategórií ako fotografia, tradičné umenie, digitálne umenie, literatúra, videá a mnohé iné. Tie majú svoje podkategórie. Pozitívnym faktom pre umelcov je aj to, že všetky svoje diela majú združené aj vo vlastnej galérii, hoci len internetovej. na stránke deviantart.com sa nemusíte len chváliť svojimi dielami. Keďže združuje milióny členov, je tiež úžasným zdrojom inšpirácie a estetického potešenia. S autormi môžete diskutovať o každej technike a tak sa aj niečo naučiť. Významným krokom zakladateľov bola možnosť, ktorú poskytli používateľom v novembri 2006. od tých čias totiž nadaní umelci mohli posielať svoje práce pod Creative Commons Licenses, čo im umožňovalo rozhodovať o tom, ako budú ich diela použité. DeviantArt nie je len pasívnym portálom, kde si poklikáte na obrázky. V roku 2005 tvorcovia zvolali Summit deviantArt v Hollywoode. Pozostával z mnohých predsta- vení umelcov a na obrovskom plátne sa sústavne premietali práce uverejnené na stránke. DeviantArt je projekt zbehlý aj v cestovaní. Minulý rok sa vybral na svetové turné, kde účastníkom premietol nové prvky svojho portfólia v Sydney, Aténach, Singapure, Tokiu, Varšave, Istanbule, berlíne, Paríži, ríme, Londýne, new york City, Toronte a Los Angeles. V súčasnosti deviantArt združuje vyše 14,5 milióna členov a viac ako sto miliónov príspevkov, pričom každý deň pribudne 140 tisíc nových diel. ročne stránka upúta najmenej 36 miliónov návštevníkov. Medzi Deviantmi je aj pomerne veľká skupina slovenských autorov združených v skupine Slovakia. rovnako ako zahraničné skupiny po- núkajú debaty, stretnutia, umelecké súťaže a podobne. Milí umelci, vyrabujte svoje zásuvky, napratané dielami, ktoré ste azda ešte nikomu neukázali, a zaveste ich na deviantArt. nebojte sa byť obdivovaní a uznávaní inými umelcami. nebojte sa byť DeVIAnTMI. Sú DeVIAnTI A Sú nA To PATrIčne HrDí robIA VeCI InAK, neŽ je beŽne ZAUŽíVAné nebojTe SA byť obDIVoVAní A UZnáVAní Pg 135 magaziNe with a differeNcetExt zuzu lobotková art

nemecko dalo svetu veľa dobrého. ne- viem si síce takto narýchlo spomenúť na konkrétne pozitíva, ale určite sú. nálepku „Hergestellt in Deutschland“ však nosia aj veci, ktorými by sa rodná zem Thomasa Gottschalka nemusela práve chváliť... umenie 1. záhradný trpaslík Krásny keramický mužíček je také výrazné umelecké dielo, že len čo ho zbadáte, ako sa krčí pri záhradnom jazierku, alebo sa opiera o kameň, tak máte chuť odkopnúť mu tú jeho roztomilú keramickú hlavičku. Tento malý keramický gýč sa vyznačuje precíznou modeláciou, výraznými farba- mi, prepracovanými detailmi ako sú napr. žmurkajúce očko, šibalský úsmev, výraz hnevu či nadšenia, vkusnými doplnkami – od lampášikov, cez fúriky až po kama- rátsku myšičku... je to také roztomilé, až vás to núti používať zdrobnelinky. Prvého záhradného trpaslíka vytvoril okolo roku 1880 Philipp Griebel a opäť sa potvrdzuje, že čím väčšiu k******u vymyslíte... Teda, chceli sme povedať, že tvrdá práca a skvelý nápad vynáša nenor- málne peniaze. áno, firma pána Griebela funguje dodnes a na radosť všetkých ume- lecky rozjímajúcich záhradkárov rozváža trpaslíkov do celého sveta. Vraj je dnes len v nemeckých záhradách rozmiestnených viac ako 25 miliónov trpaslíkov, čiže čistá komercia. Ak ste však alternatívny typ, dajte si do svojej záhrady niečo menej komerčné, čo bude skutočne vyjadrovať vašu osobnosť, napríklad také zlaté teľa v životnej veľkosti... hudba 2. dj ötzi čo potrebujete na to, aby ste sa v nemec- ky hovoriacich krajinách stali hviezdou? Musíte sa volať David Hasselhof!!! Ak sa tak nevoláte, musíte stratiť súdnosť, odfarbiť si vlasy aj fúzy na peroxidovú blond, dať si náušnice, pletenú čiapku a nazvať sa Djom... Dobre, uznávame, že Dj Ötzi je z rakúska, ale... Vyzerá ako nemec, spieva po nemecky, je obľúbe- ný vo všetkých nemecky hovoriacich krajinách a jeho hudba vyrazila do celého sveta, vrátane Slovenska. Spomínate si na ten slastný okamih, keď ste prvýkrát počuli refrén Hee- eeeeeeeeey, Hey baby Hu Ha...? áno, bol to práve tento peroxidový rakúšan, ktorý prerobil hit z Dirty Dancing, aby nás s ním mohol zabávať na každej diskotéke. Dokonca aj naši rodičia si to spievali spolu s ním!!! A keď sme si smutne mysleli, že už nebude mať ďalší hit, tak sa vrátil s ódou na seba samého „Anton aus Tirol“. V tej dal všetkým jasne najavo, čo si o sebe myslí: „Ich bin so schön, ich bin so toll...“ Text tejto piesne vznikol, keď Dj Ötzi po- zeral Mrázika, konkrétne scénu, v ktorej Ivan pri pohľade do zrkadla zisťuje, že je nenormálne pekný. Dj Ötzi si vtedy zaobstaral aj permanentný make-up okolo očí v modrej farbe a červený rúž na pery. úspech bol však krátkodobý a jeho hviez- da pomaly zhasínala. Preto sa dal dokopy so skupinou Captain jack a nahrali nenormálne hustý rockovo/hiphopový hit „Don’t Haha“. To mu však nestačilo, a tak sa rozhodol, poučený Macarenou, Lambadou a inými, že si patentuje vlastný tanec. Pieseň „Kanguru Dance“ je to pravé pre repeťácko-drišľakovskú dušu všetkých nemcov. Keď prespieval s Karlom Gottom „Zvonky šťastia“, dúfali sme, že by sme tohto skvelého interpreta mohli vidieť aj na Slovensku. Chceli sme osloviť Petra Stašáka, či by ho nepozval do svojej relá- cie Kaviareň Slávia. nanešťastie medzitým túto reláciu zrušili, a tak na večnú škodu všetkých priaznivcov hviezda Dj Ötziho na Slovensku, zdá sa, definitívne zhasla. 3. scooter čo však určite nezhasína, je hviezda skupiny Scooter. Táto kapela bude robiť hudbu ešte aj o sto rokov. Vlastne, Scooter tu bude dovtedy, kým H. P. baxxterovi nezabavia megafón a bude mať na hlave všetky svoje peroxidom odfarbené vlasy. Táto, vraj najúspešnejšia tanečná skupina z nemecka, nás svojou hudbou obšťastňuje už asi od roku 1994 a stihla sa zapísať do svetových dejín svojimi nadupanými beatmi, premakanými videoklipmi, nenormálne dobrými textami, rapom a peroxidovými vlasmi H. P. baxxtera, ktorými sa dokonca nechal inšpirovať aj samotný veľký Dj Ötzi. na svojej oficiálnej stránke o sebe napísali, že sú jednou z mála nemeckých kapiel, ktoré vyše desať rokov formovali hudobný štýl tuzemských i zahraničných skupín, bez toho, aby došlo k strate ich energie a sviežosti. To je taká pravda pravdúca, až nás z toho mrazí. Scooter je žijúca legenda, od ktorej sa učia len tí najlepší, vrátane slovenských Maduar. H. P. baxxter je znamenitý rečník, ÓDA nA neMeCKo ALebo Prečo SA Doň ZAMILoVAť HerGeSTeLLT In DeUTSCHLAnD rebell yell, i was made for loVin‘ you, whateVer you want scooter Pg 13 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNeesseNtial tExt kAtArínA DráPAlová foto IntErnEt

slovenskí bratia matyinkov- ci sa od scootru stále majú čo učiť! podľa najnovších infošiek zrušili svoje jesenné turné k vlastnej štvrťstoročnici! viac na www.maduar.com.☹ schopný strhnúť dav, ale Scooter vedia toho omnoho viac! oni totiž dokážu z nudných rockových piesní ako „rebell yell“, „I was made for lovin‘ you“, „Whatever you want“ urobiť nenormálne dobré tanečné techno veci, v ktorých H. P. baxxter ukazuje, že má potenciál byť dobrým rockerom. častejšie sa však drží svojich osvedčených formuliek typu „yeeeeaaaah“ alebo „Are you ready“ alebo „How much is the fish“. raz darmo, kvalita je kvalita. Ale ani taká legenda, akou Scooter nepochybne sú, si nemôže dovoliť stagnovať, a tak neustále napredujú a inovujú svoje postupy. napríklad, keď si na pomoc zavolajú polonahého naste- roidovaného černocha s „obrovskú recazú“. Ten sa husto tvári, párkrát vás „vyfuckuje“, čosi zakričí, zas vás vyfuckuje, hodí refrén „Tap tap tap ta ra ra tap tap“ a je z toho hit... A Lambáda v ich podaní je vrchol tohto leta... normálne sme sa namotali. Kedy majú koncert? film 4. cobra 11 nemecká predstava akčného seriálu: veľa áut, veľa rozbitých áut, veľa rozbitých áut na diaľnici, k tomu super sexi, asi 150 centimetrov vysoký policajt pravdepodobne tureckého pôvodu, ktorý prechádza náhodne okolo na najnovšom mo- deli policajného auta, popritom stíha strieľať (so stopercent- nou presnosťou), liezť z auta na strechu (alebo sa minimálne vykloniť z okna, pričom šoféruje nohou), prípadne preskočiť na nejaké iné auto alebo dokonca vrtuľník. je to však nestály a konfliktný typ, o čom svedčí to, že za svoju doterajšiu prax vystriedal už asi dvadsať parťákov a má neustály problém so šéfkou, takže musí konať na vlastnú päsť. Tvorcom seriálu tlieskame predovšetkým za Semirovu nesmrteľnosť (je to asi jediný človek, ktorý dokáže skočiť z vrtuľníka bungee jumping pričom má o nohu priviazané obyčajné lano, pri zoskoku prerazí sklo budovy a následne sa postaví a odkráča) a najmä za to, že filmári už šestnásť sezón vystavajú každú epizódu na jednom jedinom motíve – „rozbijeme hrozne veľa áut“ a stále to nie je klišé. Mimochodom, tento seriál sa skončí vtedy, keď nemecké automobilky prestanú vyrábať autá... 5. staré nemecké porno Za všetky dôvody len jediný... na otázku „čo je zlé na nemeckom porne?“ sa nám ušla odpoveď: „neviem, nepo- zerám porno pre úchylákov.“ 6. christiane sadlo Že nepoznáte? A hovorí vám niečo meno Inga Lindström? áno, toto je tá žena, ktorá napísala desiatky a možno aj stovky úžasne romantických príbehov, pri ktorých vám neraz vybehne aj slza. A aby toho nebolo málo, ešte ich aj scenáristicky upravuje, aby mohli byť sfilmované a aby sme ich mohli každý večer v povznesenej nálade vidieť na našich obrazovkách. Teraz sa pýtate, kde je rosamunde Pilcherová? áno, aj táto dáma si zaslúži miesto vedľa Ingy Lindström, ale bohužiaľ nespĺňa kritériá, keďže je to britka, ale... Vedeli ste, že jej príbehy pre nemecké televízie scenáristicky spracúva práve Inga Lindström? Toto je jednoducho super žena, ktorá si zaslúži minimálne titul „romantický príbeh na sto spôsobov “. V jej knihách ani filmových adaptáciách nikdy nechýbajú rôznorodé dialógy o zmysle života, láska, ľubostný trojuholník, stretnutia a romantika v daždi, desivé tajomstvá z minulosti, romantický sex v senníku, pri krbe, pri sviečkach, pri západe slnka, v daždi, pod hviezdami... sympatickí herci, príroda a prostredie, ktoré priam zvádzajú k romantickým „hrátkam“. no nezamilujte sa!!! móda 7. dreváky potiahnuté kravskou srsťou Móda dovoľuje všetko, ale čo je moc, to je moc. Dreváky sú čudné samy o sebe, tak ich ozdobte kravskou srsťou, pýtajte za ne od 100 eur hore a máte biznis. K tomu ešte musíte tvrdiť, že sa hodia ku kroju, k nohaviciam, aj k rifliam a... Hovno! nehodia sa k ničomu. A okrem iného sú hlučné, hnusné, hlučné... A spomínali sme už slovo hnusné? A už vám v nich niekto skočil na nohu? 8. lederhosen a iné kroje nemec bez Lederhosen je ako no name bez Igora Timka. My vieme, že národný kroj je posvätný, ale ani my predsa nechodíme v kroji do práce či na pivo. Ale keď už naozaj musíte, tak sa tieto nohavice budú najlepšie vynímať s dre- vákmi potiahnutými kravskou srsťou. A ak budete mať vedľa seba nejakú tú fešnú kravu a pivo v ruke, budete nenormálne in. Pozor si treba dávať pri fotení týchto krojov v obchode. neskúšajte ich vyfotiť. Ani pre zábavu, ani pre ilustráciu, ani pre inšpiráciu!!! nechcete byť predsa trápne obvinení z toho, že si to fotíte len preto, lebo si to chcete doma lacno ušiť. nuž, národný klenot je národný klenot... nemec bez lederhosen je ako no name bez igora timka, my Vieme, že národný kroj je posVätný, ale ani my predsa nechodíme V kroji do práce či na piVo Pg 137

Vlasta, vlastným menom Vlastina Servítková, mala sivé vlasy a bývala kedysi malá, no teraz bývala v dvojposchodovej bytovke v byte so šiestimi oknami. Vlasta, vlastným menom Vlastina, bola bytosť ako každá iná. Každý deň zavčas ráno vstávala, aby si prečesala svoje sivé vlasy, zopla ich brošňou a dívala sa cez jedno zo svojich šiestich okien cez záclonu od tety Kamílie, vlastným menom Kamily. Ľúbila boršč viac ako kamilky namočené vo vrelej vode, ktorými si každý podvečer umyla svoju (inak asi peknú) tvár. napriek tomu, že ľúbila boršč a chlieb s jablkom, sa stala hlavnou postavou (inak veľmi nezáživného, krátkeho, bližšie ne- špecifikovaného, ale veľmi umeleckého) literárneho útvaru. navyše bez pointy. no ani to jej nebránilo milovať svoju prácu, pre ktorú by bola ochotná vzdať sa aj toho posledného zvyšku svojho (inak nie veľmi vyvinutého) intelektu, ktorý dostala darom (inak od nie veľmi štedrej) tety Kamílie, vlastným menom Kamily. Každé ráno po dôslednom vykukaní sa cez jedno zo svojich šiestich okien uchopila veľkú, koženú (inak nie veľmi podarenú) tašku, aby sa následne o pár (slovom presne dvadsaťšesť) minút mohla dotknúť veľkej, veľmi vysoko umiestnenej kľučky na bráne do sveta zapísaných pa- pierov, pečiatok a (inak veľmi potrebných a dôležitých) podpisov. Vlasta, dievčen- ským menom Servítková, si pri predstave obnaženej pečiatky vždy pahltne (inak aj trochu lišiacky) prebehla jazykom po spodnej pere, skrčila palec na jednej nohe a práve vtedy by si mohol skúsený pozorovateľ, majúci neskrývanú chuť na odtlačok jej pečiatky a rukopis jej vlast- ného a dievčenského mena na svojom papieri, všimnúť, ako sa Vlasta, vlastným menom Vlastina, jemne uškrnula. Vlastina vo svojej práci však najviac zo všetkého ľúbila pitie kávy z hrnčeka s nápisom S úctou Vlastike, ktorý bolo potrebné vždy poumývať vo vriacej vode a neznášala, keď ju pri tomto svätom obrade, vyžadujúcom si určitý pátos, vyrušil nejaký márnomyseľný človek, klopkajúci na dvere jej obradnej siene. A preto naňho vždy vrhla zúrivý pohľad, nesúci v sebe trpké krivdy, ktoré boli spá- chané na všetkých vyschnutých izbových kvetinách celého celučičkého sveta. Tu máš, NA, ty všivák karpavý – pomyslela si vždy Vlasta, keď si na vlastné dvere rovnomerne prilepila papierik (neKLoP- Te, čAKAjTe) odbavujúci hnusných zlomyseľníkov, čo by ju chceli vyrušovať. Medzitým myslela na muškáty – Gitku a Ildikó, čo ju doma čakali v kvetináči. Po takejto práci si vzala svoju pletenú nákupnú tašku a v obchodnom dome na rohu Kostolnej a Pravoslávnej si kúpila lekvárovú šatôčku. Vlasta, vlastným menom Vlastina, bola človek ako každý iný, a preto keď večer kukučka zakvákala desať hodín, vy- tiahla si brošňu z vlasov a zavrela oči. ryšavka bývala v centre mesta a pracovala v malej kaviarni pri dome. Vždy ráno otvorila veľké kovové dvere, celou váhou ich odtisla a nadýchla sa zatuchnutého vzduchu. navarila si kávu, sadla si k oknu (ešte stále bolo pre hostí zatvorené) a prečítala noviny. Dlhšie sa zastavila len pri rubri- ke kultúra a stále tam hľadala svoje meno. Potom zväčša mykla plecami, vyhupla sa z bordovej pohovky a pozvala dnu ľudí. Ako tak chodili, pili, rozprávali sa a odchádzali, pozorovala ich. V to ráno prišla do kaviarne mama s dcérou a sadli si rovno pred ňu. V kaviarni bolo prázdno. ryšavka sa schúlila za bar a zapálila si cigaretu. Z myšlienok ju vytrhol ich rozhovor. „Skús nad tým premýšľať... Tú školu ti zaplatí- me, ty sa nemusíš o nič starať.“ „Ale ja tam nechcem ísť, mami. Chcem spievať.“ „Ty si myslíš, že je to také jednoduché? Spie- vať po nociach v baroch, ako cirkusant... naozaj to chceš? A z čoho budeš žiť?“ „To nepochopíš, mami.“ „čo nepochopím? Že lietaš v oblakoch? Myslíš, že ja som nesnívala, keď som bola mladá? Ale už nie si dieťa, milá moja.“ V tej chvíli dievča vstalo, hodilo na stôl drob- né a odišlo z kaviarne. Matka prudko vzdychla a spolu s ryšavkou sa obe naraz zdvihli. Trocha zahanbený pohľad a trápne ticho... „A takto sa nám potom deti odvďačia,“ usmiala sa matka na mladú čašníčku. „Ale vy ste určite iná. študujete niekde?“ pri- hovorila sa jej. ryšavka položila na tácku nedopité poháre kávy a odniesla ich za bar. „Výtvarné umenie,“ nablokovala účet. „no vidíte, to z vás musia mať rodičia radosť. ešte si aj privyrábate, to je skvelé.“ ryšavka mykla plecami a myslela si svoje. o tejto pani, aj o všetkých ostatných podobných dámach a pánoch. Aj ona kedysi spievala a tiež maľovala. Spievať prestala v trinástich, keď jej rodičia zabudli zaplatiť hodinu (doteraz sa nezbavila pocitu, že to urobili zámerne) a bolo jej trápne pýtať si od nich peniaze. odvtedy sa chodila na koncerty iba pozerať. Ale s maľovaním neskončila, to nie. otec a mama boli právnici, dedo tiež. Všetci robili v jednej firme – ich firme. neznášala to tam. čo asi chceli mať z nej? To je predsa jasné. Ale byť advokátkou, sedieť v tesnom kostýme a klamať? Hnusilo sa jej to. Išla teda na výtvarnú školu. Mamu skoro porazilo a ryšavku tiež. Chví- ľami ju už zlomili, ale nedala sa. Atmosféra doma bola príšerná, preto začala brigádovať v kaviarni. nechceli jej kúpiť farby, ani plátno, a to len preto, že potrebovali nástupcu do rankovský a syn. Aké povrchné! V prváku odišla z domu. A predala prvý obraz. A je šťastná. Síce od únavy občas zaspáva v električke, ale to raz zmení. Určite... Minulý týždeň ju v podnájme prvý raz navštívili rodičia. A tvárili sa priateľsky. Hovorili niečo o umení, ľudských omyloch a o láske. A jej to už zrazu bolo celkom jedno. Sedela na gauči, trocha neprítomne sa usmievala a myslela na svoju prvú vernisáž. ryšAVKA Zo ŽIVoTA VLASTy občas zaspáVam od únaVy, ale to raz zmením, tu máš, na, ty VšiVák karpaVý Pg 13 Art IssuE No 61 jeseň 2011iNspire magaziNeesseNtial tExt MIchAElA AlAfEtA MAsArovIčová, foto nIkolEtA kováčová

Mikona s.r.o. – autorizovaný importér Subaru, Bratislava tel.: 02 / 48 20 22 33, e-mail: subaru@mikona.eu www.subaru.mikona.sk NAJLEPŠIE JAZDÍ SUBARU! 5,9 l/100 km S U B A R U B O X E R D I E S E L Kombinovaná spotreba: 5,9 l/100 km | Emisie 156 g/km. Ilustračné foto. LEGACY

www.facebook.com/MINI.Slovensko a www.MINI.sk. PROBLÉMOV.