Inspire 03/2013
Inspire 03/2013
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/shooty
issue
vydanie #03/2013
lifestyle / fashion / design / people / culture
No
69
jeseň
Bájny Ararat Hotely – väzenia Dúhový Pride Život na pobreží Kene Ivana Vereski CE•ZA•AR 2013
punish
Autumn
pie
After
CirCus
ment
blAf
urbAn
Doll
Amo
City
Mydy
Rabycad
Jungle
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN133
ISSN133
ISSN133
ISSN133
ISSN133
www.inspire-magazine.sk
punishmentissue3,20€/96Čk
coverphotographyJakubgulyás
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/2
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/3
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/4
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/5
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Redakcia nezodpovedá za obsah inzerátov. Preberanie materiálov je možné len s písomným povolením vydavateľa. Jednotlivé články vyjadrujú
názory autorov a nemusia byť vždy totožné so stanoviskom vydavateľstva a redakcie. Vopred nevyžiadané príspevky redakcia nevracia.
Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty. Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a. s.,
Stredisko predplatného tlače, Námestie Slobody 27, 810 05, Bratislava 15. zahranicna.tlac@slposta.sk
©2013 4MA.MEDIA, s.r.o.
Inzercia
Advertising
Ing. Jana Zrubcová
Mob.: 0905 809 603
zrubcova@4ma.sk
Adresa redakcie
Office address
Inspire magazine
Obchodná 22/A
811 06 Bratislava
Tel.: +421 2 52 92 32 22
office@4ma.sk
www.inspire-magazine.sk
Adresa vydavateľa
Publisher address
4MA.MEDIA, s. r. o.
Obchodná 22/A
811 05 Bratislava
IČO: 35 862 424
Tlač
Printed by
Neografia, a. s., Martin
Distribúcia
Distribution
MEDIAPRINT-KAPA Pressegrosso, a. s.
Súkromní distribútori a obchodní partneri
Registrácia
Registration
MKSR EV 1641/08
ISSN 1336-8249
tematická skupina A11
Vo vydavateľstve ďalej vychádza
Another title being published
Inspire magazine
Štvrťročník
Vydanie N° 69, ročník 10
September #03/2013
Cena po zľave 3,20 € / 96 Kč
Kreatívny riaditeľ
Creative Director
Peter Godányi
Šéfredaktorka
Editor in Chief
Zuz Lobotková
lobotkova@4ma.sk
Prispievatelia
Contributors
Boba Baluchová
Nika Bauchová
Linda Drabová
Lubica Drangová
Matej Fandl
Filip Gelačík
Erika Grendelová
Marek Hudec
Petra Huraiová
Zuzana Jakúbková
Nina Koštová
Silvia Némethová
Lucia Ondrášková
Michal Remenár
Nika Rosputinská
Liana Rusnáková
Roman Samotný
StartupCamp
Katarína Trnovská
Peter Tvrdý
Alexandra Uzik
Foto a ilustrácie
Photo and illustration
Martin Bajaník
Petra Bošanská
Camilla Bresci
Jan Dobrík
Lukáš Dohnal
Ivana Ďurkačová
Oliver Filan
Frolo
Filip Gelačík
Gelko
Jakub Gulyás
Martin Haburaj
František Halky Halás
Natália Hlavičková
Petra Huraiová
Andrea Chreňová
Juliana Chromová
Jozef Jakubčo
Ondřej Janů
Tomáš Kompaník
Monika Kováčová
Martin Krkošek
Jozef Krivošík
Martin Lacko
Michal Lukáč
Palo Markovič
Alessio Migliardi
Grégory Michenaud
Michal Murin
Michaela Poliaková
Peggy Reynolds
Tomáš Rybár
Ivana Santová
Peter Spurný
Branislav Šimončík (EMMA)
Peter Štuller
Marianna Tomanová
Slavo Uhrín
Alexandra Uzik
Kristína Vavreková
Ivana Vereski
David Virgala
Nina Zardalishvili
Korektor
Sub-editor
Martin Grbjar
Grafik
Graphic designer
Ľudovít Neupauer
gazebocreative.com
©
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/HYBRID & DIESEL
PREDBEHNITE DOBU
CITROËN DS5 HYBRID4
Nevšedné línie, nevídaný technologický pokrok a vzácna elegancia.
Citroën DS5 je navrhnutý tak, že posúva hranice sveta automobilov.
Ako dôkaz prináša svoju pozoruhodnú technológiu Full Hybrid Diesel s 200 k,
pohon 4 kolies, vypúšťa len 99 g emisií CO2
/km. Vojdite do nového sveta s Citroënom DS5.
* Prestížne nemecké ocenenie Zlatý volant 2011 v kategórii Životné prostredie.
** 1. miesto v rámci Auto Bild 2012 Design Award v kategórii sedany a kombi.
Kombinovaná spotreba: 3,8 – 7,3 l/100 km a emisie CO2
: 99 – 169 g/km. Maximálny kombinovaný výkon 200 koní.
CRÉATIVE TECHNOLOGIE
www.citroen.sk
auto roka 2011
podľa časopisu BILD*
ocenenie za dizajn
podľa časopisu Auto Bild**
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/shooty
issue
vydanie #03/2013
lifestyle / fashion / design / people / culture
No
69
jeseň
Bájny Ararat Hotely – väzenia Dúhový Pride Život na pobreží Kene Ivana Vereski CE•ZA•AR 2013
punish
Autumn
pie
After
CirCus
ment
blAf
urbAn
Doll
Amo
City
Mydy
Rabycad
Jungle
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
ISSN1336-8249
www.inspire-magazine.sk
punishmentissue3,20€/96Čk
coverphotographyJakubgulyás
f a s h i o n Fashion soda 12 Linda drabova
ophelie steellace 18 Petra huraiová
Bori 20 ZuZ Lobotková
sado-maso 26 MichaL reMenár
slávica 27 ZuZ Lobotková
d e s i g n spomaľte 38 katarína trnovská
pískni 40 siLvia néMethová
skrytí hrdinovia 105 katarína trnovská
a r c h i t e c t u r e hotely väzenia 41 nika rosPutinská
c a r s Future vo svete automoBilizmu 50 Peter tvrdý
c u Lt u r e elektronická literatúra 48 Matej fandL
kuBik 49 Liana rusnáková
máš nápad? tak ho zrealizuj! 66 startuPcaMP
f i L M seriálové leto za mrežami 35 ZuZana jakúbková
colette 74 Ľubica drangová
c o M i x okomix 62 erika grendeLová
M e d i a tomáš rosputinský 64 ZuZ Lobotková
M u s i c mydy raBycad 68 ZuZ Lobotková
amo 72 nika bauchová
h e a Lt h očkovanie 76 nina koštová
t r a v e L Bájny ararat 78 fiLiP geLačík
BalBo deBra & urBex 81 boba baLuchová
new york – neturistický sprievodca 82 aLexandra uZik
život na poBreží kene 85 boba baLuchová
kríky majú oči v opustenom lunaparku 88 Marek hudec
Q u e e r let´s have a kiki 92 roMan saMotný
dúhový pride 94 roMan saMotný
P e o P L e kleinertovci o kontakte 98 boba baLuchová
shooty 102 boba baLuchová
reality check 138 saMí Pekní Ľudia
e s s e n t i a L ivana vereski 14 boba baLuchová
švác, tresk, Bum... 58 nika bauchová
P o e t r y reality check 137 Lucia ondrášková
inspire magazine no
69P u n i s h M e n t i s s u e — a u t u M n 2 0 13
photography & postprofuction jakuB gulyás
clothes / styling / make up michaela ľuptáková / model michaela elite model management
8
inspire magazine punishment issue
oBsah
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Raèianska 22/A
831 02 Bratislava
www.kabinetkabinet.sk
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/inspire
Trestčipožehnanie?
Môj vzťah k Inspire je v podstate
tak trochu schizofrenický. Začal
tradične – nadšene čitateľsky ešte
na strednej. Konečne som držala v rukách niečo reálne čitateľné, čo české dievčenské
časopisy rozhodne neboli. Asi vtedy som si povedala: „Wau, tam raz robiť…” Po-
tom sa zo mňa stala prispievateľka rešpektujúca termíny, ale stále som nechápala, čo
všetko sa za prácou na jednom čísle skrýva. A ako každý píšuci človek som zažívala
exhibicionistické vzrušenie nad mojím menom na stránkach. Tretia úroveň vzťahu sa
začala správou od Niky: „Zloba, nechcela by si robiť Inspire?”
Teraz troche odbehnem od príbehu. Téma jesenného čísla je TREST. PUNISHMENT.
Slovo, ktoré znie tak výhražne. Obzvlášť zručne s ním zaobchádzali Rusi vo svojej
klasickej literatúre – ak niekto kradol, podvádzal, klamal, vraždil, trest ho neminul.
Jednoduchá rovnica. Teraz sa oháňame slovnými spojeniami trestný zákon, trestno-
-právna imunita, trestuhodný a podobne. Jednoducho slovo trest sa dá využiť takmer
v každej situácii.
Už malé deti sa učia, že keď nebudú poslúchať, dostanú trest. Ak budú zlé, vezmú
ich kožkári. Hrozba zbytku života vo favorite, ktorý má záľubu vo vykupovaní sta-
rého nábytku, peria, koží a iných lukratívnych komodít, neznie práve lákavo. Taká-
to realita panuje na slovenských
dedinách. V zahraničí sa deťom
vyhrážajú Boogiemanom v skrini,
prípadne že skončia v kôlni-kôlničke s nožom v jednej ruke a s polienkom v druhej.
Poznámka v žiackej knižke, vylúčenie zo školy, červená karta, výpoveď, väzenie, ča-
kanie na úrade, státie v kúte, sado-maso… Možnosti trestu sú zdá sa nekonečné. Nie-
len slovné vyjadrenie, ale aj reálny výsledok.
A potom sú aj veľmi príjemné tresty, ktoré sú skôr odmenou, dokonca požehnaním.
Takže ma Nikin návrh potešil a začal sa kolotoč dohadovania, zaúčania a stretnutí (aj
s obávaným Vedúcim). Termíny zrazu boli ešte dôležitejšie a s hanbou priznávam, že
som aj diár zanedbávala. Stres z času, počtu strán, naháňania prispievateľov a hlavne
zo spokojnosti čitateľov je určite trestom šéfovania tomuto skvelému magazínu. Ale
prispievatelia, redakcia, zaujímaví ľudia s jedinečnými projektmi, nápadmi a myšlien-
kami za to stoja. Aj v prípade Inspire je trest (spomínaný stres) tou najväčšou hnacou
silou. A musím povedať, že neľutujem, že som Nike povedala „áno”. Práve naopak.
Som nabitá energiou a už sa teším, ako sa vrátim pri čítaní tohto čísla na prvú úroveň
vzťahu s Inspire – na tú čitateľskú. Tak šup-šup! Čítajte aj vy!☺
—zuz loBotková
Foto peter spurný
10
inspire magazine punishment issue
editorial
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/TICKETS & INFO: WWW.WAVESBRATISLAVA.COM
5.OKTÓBER2013
1 NOC30 KONCERTOV7 KLUBOV
1 VSTUPNÉ
Nový klubový hudobný festival v Bratislave.
East meets West! Waves Vienna sa
na jeden den rozrastie aj o Bratislavu.ˇ
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Fashion
Not everything is black & white
Lux tux
Jednoducho zelená
Not everything is black & white
Zdá sa, že čierna dostala červenú kartu a „50
shades of gray” sú populárne nielen medzi čita-
teľmi, ale aj medzi nasledovateľmi módy. Neú-
merne veľa odtieňov sivej v nedávnych módnych
kolekciách môže symbolizovať únavu z neúmer-
ných farebných kombinácií, a dizajnéri ako naprí-
klad Marc Jacobs, Michael Kors, Proenza Schou-
ler, Reed Krakoff sa sústredili na jednoduchosť.
Jednoducho zelená
Environmentálne myšlienky opantali aj módnych
tvorcov a k zelenej nálade sa priznáva Martin
Margiela (Maison Martin Margiela couture), Ellie
Saab (couture), Phillip Lim (3.1.Phillip Lim). Zele-
ná, či už v odtieni sofistikovaného vzácneho ka-
meňa smaragdu, chutných olív alebo voňavého
ihličia osvieži temnejšie farby tohtoročných se-
zónnych kolekcií.
Fashion soda
ako za trest pochmúrna, ale inšpiratívna
Foto courtesy elle.com
MichaelKorsTheRowCarolinaHerrera
ProenzaSchoulerHelmutLangElieSaab
ReedKrakoffVersaceMaisonMartinMargiela
MarcJacobsVictoriaBeckhamPhillipLim 12
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Konečne niečo normálne
Karikatúra
Bosoráctvo
Lux tux
Tuxedo – tajomná zbraň filmovej postavy Ja-
mes Bond a výnimočnej herečky Marlene Diet-
rich, ktorí si vycvičili priaznivcov po celom svete.
Vylepšené a luxusne ušité obleky , voľným okom
pozorovateľné počas prêt-à-porter alebo couture
fashion shows návrhárov Donatelly Versace, Hel-
muta Langa, Victorie Beckham naďalej inšpirujú
rozrastajúcu sa základňu fanúšikov.
Konečne niečo normálne
Ani vztýčený prst tety za okienkom nás nezasta-
ví, keď sa budeme chichúňať nad jej štrikovanou
alebo háčkovanou čiapkou – „debilkou”, ktorá je
momentálne hitom jesennej a zimnej módnej se-
zóny. Značky BCBG Max Azria, Rebecca Minko-
ff, Alexander Wang a Donna Karan sa nezastavili
pred praktickosťou obyčajného doplnku a spárili
ju nielen s denným, ale aj s večerným oblečením.
Karikatúra
Cirkus Humberto a Saturday Night Live. Každé
z uvedených slov by charakterizovalo rovnako
zimné kabáty a umelé kožuchy kolekcií Jean-
-Paul Gaultier, Altuzarra, Thom Browne. V mori
nudných a praktických fashion trendov nadchá-
dzajúcej jesene trocha srandy a rizika v osobnom
štýle nezaškodí.
Bosoráctvo
Ani inak sa to nedá povedať! Kto dokáže vyčaro-
vať neskutočne krásne vypracované šaty, blúzky
aj nohavice s perličkami, ligotavými kamienka-
mi a s rozmanitými výšivkami, akoby inšpirova-
né ruským Kremľom alebo francúzskym Versail-
les? Pre návrhárov takých značiek ako Alexander
McQueen, Balmain, Dolce & Gabanna a Preen
ponáranie sa do rozprávkového sveta znamená
každoročnú realitu. —linda draBova
AlexanderWangAltuzarraPreen
RebeccaMinkoffJeanPaulGaultierDolceandGabbana
ChristopheJosseThomBrowneBalmain
DonnaKaranThomBrowneAlexanderMcQueen
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/ILUSTRÁCIA
Daniel Egnéus, to je génius.
SLOVENSKO
Kamaráti. Všetci dobrí ľudia
druhej polovice môjho života, za
ktorých som vďačná.
GLÓBUS
Mapa. Mapa a územie.
Michel Houellebecq.
ROZPRÁVKA
Mama, ktorej rozprávky odjakživa
posúvali (a stále posúvajú) hranice môjho
vnímania – príbehov a ľudí.
POVERA
„Ivana, nechytaj tú žabu do rúk, lebo
ti spočíta zuby a všetky ti vypadajú!”
Aj vypadali, lebo boli mliečne. Ale
nekompromisná láska k zvieratám
nevyprchala.
TREST
Istota, že sa vždy dostaví, nedá
na seba dlho čakať.
Aká prvá asociácia ti napadne, keď sa povie…
Ivana Vereski sa pred tromi desiatkami
rokov narodila v srbskom Belehrade. Fi-
lozofiu vyštudovala v Bratislave. Občas
niečo ilustruje, občas napíše a občas aj
preloží. Medzitým či popritom sa bicyk-
luje, naháňa frisbee alebo iné adventúry.
Jej komiksy a kresby sú výnimočné. Ako
asi vyzerajú jej myšlienkové pochody pri
tvorbe obrazov a prvé asociácie pri tvor-
be slov (či naopak)? —BoBa Baluchová
Ivana
vereskiVšETKO SI NOSím SO SEBOU
ilustrácie ivana vereski
mIGRÁCIA
Omnia mea mecum porto
(Všetko si nosím so sebou).
JESEŇ
Vôňa pomalého rozkladu.
UČEBNICA
Poznámky na okrajoch strán
a podčiarkovanie. Mám rada
papier a poznámky.
POVINNOSŤ
Sloboda robiť to, čo má človek rád;
schopnosť to objaviť a zostať dôsledný.
14
inspire magazine punishment issue
essential
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/a u t u m n
2 0 1 3
h&mStačilo ľahkých letných šiat, tielok a krátkych
nohavíc, dizajnéri značky H&M určili jesenné trendy
dRAMATIcKá A NESPúTANá
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Fashion
Mužská silueta je na
jeseň jasná – dramatická
a predĺžená, uhladená
a elegantná.
Kabáty s dvojradovým
zapínaním alebo
s kapucňou, ktorá vám
dodá pocit anonymity aj
vo veľkom meste.
Mesto reprezentujú aj bundy v štýle
Harrington na zips alebo prešívané
bundy. Aj muži chcú predsa vyniknúť.
Prúžkované saká sú klasika, kým tie
džersejové s dvojradovým zapínaním
aktualizujú tradičné krajčírske ume-
nie. Mužnú drsnosť im dodajú funkč-
né prvky, ktoré sa nesú celou jesen-
nou kolekciou H&M.
Pri pletených kúskoch púta pozornosť
textúra s reliéfnym vzorom, do seba
stočené vlákna dvoch rôznych farieb,
rôznych vrkočových vzorov či chlpa-
tých materiálov. Svetre už nebudú
nudné. Vzorovaná kravata, členkové
topánky, alebo tie klasické štepované
na zaväzovanie, kožené rukavice, ple-
tené čiapky a šiltovky. V H&M sa klasi-
ka snúbi s originalitou.
Mužnúdrsnosťvámdodajúfunkčnéprvky,ktorésanesúceloujesennoukolekciouH&M
16
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Ženy v oblečení perfektne
vytvarovanom na postavu,
no s kontrastným
chlapčenským nádychom.
Závistlivých pohľadov do
mužského šatníka už bolo
naozaj dosť.
Flitrované šaty v kombinácii s fra-
kom vytvoria naozaj dramatickú silu-
etu. Strohé farby od čiernej cez kaki
a smotanovú až po sivú dopĺňajú zau-
jímavé farby s kovovým efektom, flit-
rami a občasnou explóziou červenej.
Vlna, zamat, koža, hodváb aj umelá
kožušina. Jesenná kolekcia v H&M
nie je, čo sa materiálov týka, nudná.
Len si vybrať.
Ak máte radi výrazné doplnky, po-
teší vás dekorácia na pleci s flitrami
a strapcami, mini prstienky a náuš-
nice v punkovom štýle. Motorkárske
čižmy dodajú chuť na dobrodružstvo,
topánky bez podpätku, strapcové
opasky, zdobené goliere a vintage
kabelky zas prinesú do vášho šatníka
pánsky šmrnc. Jemné a prísne funkč-
né. Slávnostné aj strohé. —
Jemnéaprísnefunkčné,slávnostnéajstrohé
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Kto je za krásnymi šperkami?
Petra: Volám sa Petra Huraiová, narodila som sa
v Bratislave. Mám 22 rokov a študujem na Fakulte
architektúry STU v odbore dizajn výrobkov. Tento
rok som úspešne ukončila štvrtý, bakalársky roč-
ník. Vo svojich štúdiách pokračujem na Univerzite
Tomáše Bati v Zlíne v rámci programu Erasmus.
Prečo dizajn?
Petra: K štúdiu dizajnu ma v podstate viedli neko-
nečné možnosti kreativity a technická stránka veci
či vytvorenie niečoho celkom nového.
Čo si už v tvorbe vyskúšala?
Petra: V budúcnosti by som sa chcela zaoberať
produktovým/industriálnym dizajnom, fotogra-
fii a určite pokračovať v šperku. K šperku som sa
dostala v rámci semestrálnej témy tretieho roční-
ka v našom odbore. Zapojila som sa do projektu
crafts.sk/ otvorený ateliér, kde sme spolupracova-
li s remeselníkmi a úĽUV-om a snažili sa prepojiť
dizajn so slovenskou ľudovou tradíciou. Mojou
inšpiráciou boli čipkované goliere na slovenskom
ľudovom odeve a kroji. Výsledkom bola kolekcia
jedenástich náhrdelníkov, ručne tepaných z nere-
zu, s ľudovým ale aj štylizovaným vzorom robe-
ným laserom. Táto kolekcia sa neskôr dostala na
výstavu Kruhy na vode 2013, uskutočnenú v januá-
ri. Jeden zo šperkov sa objavil na obraze Aleša Voj-
táška v cykle circus caelestis, ktorý bol vystavený
v Moskve.
Ako vnímaš spoluprácu s módnym dizajnom?
Petra: Vďaka tejto kolekcii si ma všimla módna
návrhárka Katarína Halasová, ktorá ma oslovila
na vytvorenie kolekcie šperkov pre módnu kolek-
ciu. celkovou inšpiráciou pre kolekciu aj šperky
bol obraz od Odilona Redona s názvom Ophelia.
Farebnosť a kompozícia obrazu a hlavne rastlinné
prvky a tvary ma inšpirovali k vytvoreniu kolekcie
piatich náhrdelníkov, dvoch náramkov a jedného
body harnessu. Použila som priemyselné materi-
ály ako nerez a plexisklo. V kolekcii som sa sna-
žila zdôrazniť dynamiku a ľahkosť (plexisklo) ako
opozitum k možno ťažším materiálom, ako je kov
a retiazky. Kolekcia šperkov a šiat od Kataríny Ha-
lasovej bola prezentovaná na udalosti Modepalast
Brand New Expo vo Viedni v Múzeu aplikova-
ných umení a dizajnu/ MAK na začiatku mája.
Čomu sa venuješ teraz?
Petra: Momentálne pracujem na ďalšej kolekcii,
v ktorej určite zostanem verná priemyselným ma-
teriálom a kovu. Okrem šperku sa intenzívne ve-
nujem fotografii a tvorbe tanečných kostýmov, ku
ktorým mám veľmi blízko, keďže už 15 rokov tan-
cujem prevažne balet a moderné techniky. V rám-
ci fotografie sa venujem digitálnej aj analógovej
fotografii, nemám vyhranenú oblasť, ale blízka je
mi produktová fotografia a makro. Okrem toho
píšem pre český dizajnový portál designmagazin.
cz, keďže jednou z prvých myšlienok pri výbere
vysokej školy bolo štúdium žurnalistiky alebo fy-
ziky. —petra huraiová
ophelie
steellace
Keď sú šperky viac ako
len obyčajný doplnok
Foto petra huraiová, oliver Filan
Kolekcia šperkov STEELLACE a OPHELIE
„K šperku som sa dostala v rámci semestrálnej témy tretieho
ročníka v našom odbore. Zapojila som sa do projektu
Otvorený ateliér, kde sme spolupracovali s remeselníkmi
a úĽUV-om a snažili sa prepojiť dizajn so slovenskou ľudovou
tradíciou.“ —PETRA HURAIOVá
Fashion
18
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/H&M sa rozhodlo zbierať nechcené oblečenie. do pre-
dajne môžete priniesť veci akejkoľvek značky, kvality aj
v hocijakom stave.
Takže ak sa vám v skrini váľajú veci spred niekoľkých
sezón, a vám sa už nechce čakať, kedy sa opäť vrátia do
módy, nevyhadzujte ich, ani donekonečna neskladuj-
te. Nenechajte ani kúsok módy vyjsť navnivoč. Všetky
nechcené kúsky oblečenia prineste do predajní H&M.
Každý deň môžete do všetkých slovenských predajní
H&M doniesť maximálne dve tašky oblečenia. No to
naozaj nemusí byť výhradne značky H&M, ani žiadnej
inej známej značky. Prosto akékoľvek oblečenie. A čo
taška, to jedno euro voucher na váš najbližší nákup nad
10 eur.
A čo sa stane s odovzdaným oblečením? H&M ho za
pomoci I:collect ako logistického partnera pošle do
najbližšieho spracovateľského závodu. Tam veci roz-
triedia, aby ani kúsok nezostal v smetnom koši. Ob-
nosené a dotrhané veci sa recyklujú, aby vznikli surové
materiály a teda aj nové produkty.
Možno sa pýtate, prečo to H&M vôbec robí. Má totiž
vec zvanú svedomie a chce minimalizovať vplyv mód-
neho priemyslu na životné prostredie. Čím menej oble-
čenia v kontajneroch, tým sa má Zem lepšie.
H&M nemá z oblečenia, ktoré donesiete, žiaden pro-
fit. Všetko venujú vám, zákazníkom vo forme vouche-
rov, miestnym charitatívnym organizáciám a na investí-
cie zlepšenia systému recyklácie. Za každý kilogram
nazbieraného oblečenia putuje 0,02 eura na charitu.
Tak vidíte, skladovať oblečenie sa neoplatí. doneste
ho do H&M a radosť budete mať vy, matička Zem aj
charita. —
h&m garment
collecting
STOP PlyTVANIU MódOU
Každoročne končia tony oblečenia
na skládkach a až 95 percent z toho
by sa dalo opäť využiť
Foto h&m
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Fashion
Skoro nespí a jej víkendovou pracovňou
je veľká posteľ zahádzaná papiermi a elek-
tronikou. Krvou umelkyňa, telom aj du-
šou oddaná svojej práci pre svet módy.
Aj vďaka nej sa môžeme tento rok tešiť na
Bratislava Fashion Weekend (3. – 6. ok-
tóbra 2013). Bori dušíková.
OddIEL BFW
Bori: Bratislava Fashion Weekend (BFW,
3. – 6.októbra 2013), táto platforma, kto-
rú prezentujeme, a teda podpora miest-
nych dizajnérov je jedinečná a jediná na
Slovensku svojho druhu. A sme na to veľ-
mi pyšní.
BFW si vyžaduje niečo extra, aj čo sa
priestorov týka. minulý rok to bolo na
príklad námestie pri Eurovei. Kde bude
BFW sídliť tento rok?
Bori: Tento rok pokračujeme v spoluprá-
ci s Euroveou, čiže to opäť bude na Šte-
fánikovom námestí. Prehliadky budú od
4. do 6. októbra, ale otvorenie – opening
koktail a tlačovka budú už 3. októbra, na
čo sa veľmi tešíme. Stan zostáva klasický
ako minulý rok a fashionisti ho poznajú
z londýna, New yorku alebo z Berlína.
Aj koncept, že každú hodinu bude jed-
na prehliadka, ostáva. Ale bude bohatší
program, viac sa zapojí samotné mesto aj
Eurovea.
Ako by si nováčikovi na BFW opísala
atmosféru?
Bori: Som síce zaujatá, v mojom prípa-
de to ani inak nejde, ale je to niečo nád-
herné. Máte pocit, že sedíte v zahraničí
a sledujete nádherné kolekcie. Ľuďom to
aj otvorilo oči a zistili, že máme talento-
vaných slovenských návrhárov. Oplatí
sa ich podporovať, „nosiť ich“ a prísť sa
pozrieť na nové kolekcie. Ja sama nosím
veľmi veľa našich návrhárov a vôbec nie
sú cenovo neprístupní, ako si veľa žien
myslí.
Snažíte sa ísť v šľapajách svetových fash
ion weekov/weekendov?
Bori: Že by sme niekoho kopírovali, to sa nedá pove-
dať. cítiť rukopis našej riaditeľky Janiny Sleminovej,
ktorá má presné ciele a predstavy, a programovej ria-
diteľky Olo Křížovej. Olo má vlastný pohľad na to, ako
majú vyzerať kolekcie na móle a ako majú ísť za sebou.
Je tam teda silný osobnostný podtón a podpis, ktorý sa
snúbi so zahraničnou predstavou.
Aké úsilie vás stojí usporiadanie takejto akcie?
Bori: Naučiť sa nespať! Keď prežijete týždeň bez spa-
nia, prežijete aj niekoľko ďalších mesiacov. len čo sa
začne FW, už pripravujeme ďalší ročník. Musíme dávať
pozor, aby sa dodržali termíny, aby bol každý spokoj-
ný, každý dostal informácie, a aby fungoval interný tím.
Treba byť bystrý, pripravený a zbytočne nespať.☺ To je
asi taký menší trest v mojej úžasnej práci.
ne eliminovala stôl aj stoličku. Už neviem
pracovať za stolom. Najväčší kus nábytku
je u mňa veľká posteľ, dole na konci po-
stele mám laptop, tablet, zošity, prezentá-
cie… cez víkend ma neuvidíte inde, ako
na posteli v pyžame.☺
Vráťme sa k BFW, aj keď to znelo zaují
mavo. Na čo sa tento rok môžeme tešiť?
Niečo špeciálne?
Bori: Koncept zostáva. Ale som rada, že
nás podporí Bratislava, aj samotné Staré
mesto, takže celé bude dýchať Fashion
Weekendom. V Starom meste bude
showroom, výstava, ale aj pár prekvape-
ní, ktoré ešte nemôžem prezradiť. Tre-
tí ročník Bratislava Fashion Weekend
nám predloží pestrú paletu tvorby slo-
venských módnych designérov. Hlavný
dôraz sa kladie na podporu kreativity
v móde, otvárame tému remesla a tradície
v dnešnej dobe na diskusiu a sanžíme se
navrátiť povedomie o význame módy ako
o nezanedbateľnej súčásti kultúry človeka
a spoločnosti a zároveň lokálneho prie-
myslu a obchodu. Trojdňový maratón
prehliadok odštartujeme v piatok 4. 10.
hlavne komerčnými značkami, ktoré od-
prezentujú aktuálne kolekcie na sezónu
jeseň/zimu 2013/14. Sobota je venovaná
progresívnej generácii mladých módnych
designérov. Nedeľa potom predloží to
nejlepšie zo študentskej tvorby a zahra-
ničných hostí.
Začuli sme niečo aj o Fashion Talk.
Bori: celý projekt nerobíme len preto,
aby si ľudia pozreli, čo je v móde nové.
chceme aj vzdelávať, rozšíriť obzory.
Fashion Talk je o hĺbkach módy. Ako sa
buduje značka, ups and downs návrhárov
a projektov. Pre médiá aj bežnú verejnosť
je to pridaná hodnota. Uvidíme, či každý
deň bude niečo, alebo tomu vymedzíme
čas pred prehliadkami.
Podľa čoho vyberáte návrhárov? Staviate
na známe mená, alebo majú šancu aj ne
známe tváre?
Bori: Určite to nie je „parádenie sa“ tých najznámej-
ších. Je to platforma pre všetkých, ktorí sa prihlásili,
a aj svoju kolekciu. celé je to pod supervíziou Olo,
ktorá si pozrie každú kolekciu, a vyberá tých, ktorí
sa budú prezentovať. Minulý rok bol skvelý aj ateliér
Júlie Sabovej, kde boli študenti, teraz budeme mať na
Slovensku súťaž Startup. Budú to ľudia, ktorým verí-
me, že to dotiahnu ďaleko. dôležité však nie je len mať
kolekciu v hlave, ale ju aj vedieť našiť, inak sa na FW
nedostanete.☺
dobre, návrhár sa ukáže na BFW, ale posunie ho to aj
niekam ďalej?
Bori: Pomôže im to osobnostne. Minulý rok sme po-
sunuli niektorých do Prahy, získali odvahu ísť s kolek-
ciou do predaja, ale aj pokračovať a nevzdávať sa. Tento
málo spánku je teda trest. Aj niečo iné je daňou za ta
kýto džob?
Bori: Podpíše sa to aj na vašom súkromí. Myslím, že to
má tak každý, kto v tomto biznise pracuje, či už je to
umelec, modelka, návrhár. Je to časovo náročné, tak-
že drukujem tým, ktorí si stíhajú budovať vzťah. Mne
sa to zatiaľ nedarí. Napríklad svoju mamu som okrem
rýchlej kávy nevidela zopár mesiacov a nemohla som
s ňou osláviť jej päťdesiatku, čo mi bude ľúto ešte dlho.
A celkovo mi rodina chýba, keďže žijem v Prahe. Ale
tím potrebuje byť spolu, najmä v lete. Je toľko práce,
že mi momentálne súkromie ani nechýba, i keď rada by
som občas stihla vyprať.
To radšej nechcem vedieť, ako to vyzerá u teba doma.
Bori: Za ten rok aj niečo, čo robím na FW, som úpl-
BoriNESPúTANá A ZANEPRáZdNENá
Robí prácu, pre ktorú by tisícky dievčat
zabíjali. Nie, nie je ochutnávačkou
čokolády ani profesionálnou manželkou
šarmantného miliardára.
Foto ondřej janů / styling olo křížová / make up institute / h&m / jakuB polanka
20
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/rok chceme návrhárov posunúť ďalej do zahraničia, ale
to je zatiaľ v štádiu riešenia. dôležité je, že si vybudu-
jú to sebavedomie a povedia si: „dobre, tento rok to
risknem.“
Sú prehliadky aj tematicky rozdelené?
Bori: Olo to rozdelila do tém, takže určite bude young
designer, fresh, (doplniť) a je to spojené s programom.
Na čo sa ty osobne viac tešíš – na prehliadky alebo
sprievodný program?
Bori: Prehliadky asi ani neuvidím.☺ Väčšinou ma náj-
dete v backstagei, alebo niekde lietam z bodu A do
bodu B. Asi sa viac teším na sprievodný program, lebo
na ňom som viac pracovala, tak som zvedavá na vý-
sledok snaženia. Všetko naplánovať, vybaviť, zohnať
kontakty bol kus práce. Ale najviac sa teším na Ope-
ning Night, kde uvidím všetky tváre a prvú prehliadku,
ktorá všetko odštartuje. A potom záver, ktorým bude
v nedeľu Startup. Tam už neviete udržať slzy.
Takže BFW je ako vaše tímové dieťa. Sledujete, ako
rastie a budí pozornosť.
Bori: Asi tak. Ja som sa do projektu dostala pred rokom
a niečo, a je to hlavne dieťa Janiny a Olo. Ony ho pri-
viedli na svet a ja ho držím za ruku a som zvedavá, kam
sa dostane.
Na záver sa zastavíte a poviete si „Tak toto bolo dobré“
alebo si zapisujete, čo treba do budúceho roka zlepšiť?
Bori: My sme dosť veľké perfekcionistky. Máme silnú
dávku sebakritiky. Samozrejme, sme spokojné, ale náj-
deme muchy, ktoré treba vychytať. Niečo posunieme,
niečo vyhodíme z programu a tak. Každý rok je dôle-
žité sadnúť si a prejsť plusy a mínusy podujatia. A na-
ším cieľom je, aby ich bolo každý rok menej a menej.
Projekt síce môžeme milovať, ale musíme mať aj zdravý
odstup. Snívať nejaký sen je pekné, ale je nutný prag-
matizmus, či sa niečo hodí do daného štýlu. A to má
Janina aj Olo.
Zaskočili vás šialené požiadavky od návrhárov alebo
zahraničných hostí?
Bori: Vieš, že ani nie? To ma prekvapilo. Neboli žiad-
ne šialené nároky, ani minulý rok, keď bola tvárou pro-
jektu Simona Krainová. Veľmi príjemná žena, skvelo
sa s ňou komunikuje, je nesmierny profesionál.☺ A aj
teraz podporuje FW, aj keď z diaľky☺. Pri nej som si
minulý rok myslela, že budú nároky, ale neboli žiadne.
Keby bol extrém, určite to prezradím. Ale teraz budeme
mať tých zahraničných hostí, tak sa ma spýtaj po FW.☺
Po Simone Krainovej bolo asi ťažké vybrať tvár tohto
ročníka. Predsa len, známa tvár, stále žiadaná, chariz
matická a krásna.
Bori: Teraz to bude Viera Schottertová, ktorá je známou
slovenskou modelkou. Minulý rok predvádzala kolek-
ciu Fera Mikloška, je to matka dvoch detí, skvelý človek,
čistá duša… Predtým som ju pracovne nepoznala, takže
pre mňa to bol zážitok. Sledovala som, ako rástla s pro-
jektom, od nafotenia kampane až po rôzne výstupy.
Eštesomzvedavánabackstage.Jetonaozajveľkýchaos?
Bori: Je. Máme skvelého backstage manažéra Petra, a on
je génius, ktorý vidí aj cez chaos. Každú hodinu iná ko-
lekcia, modelky, mejkap, hair, nastúpiť a hudba… Všet-
ko musí ísť rýchlo a máš pár minút na precvičenie. Ak
nemáš silné nervy, tak tam nemáš čo hľadať, a aj ja, ak
nemusím, tak tam nie som. Je to však úžasné sledovať!
OddIEL CZTm
Poďme k tvojim ďalším aktivitám. Pomáhaš hľadať
novú tvár, modelingovú nádej v Česku a na Slovensku.
Bori: Môj hlavný džob je byť head of office BFW, kde
spolu s Janinou zastrešujem projekt, partnerov, chod,
skladbu a sprievodné programy. Okrem toho pomá-
ham pri projekte súťaže czechoslovak TopModel agen-
túry czechoslovak Models, kde je riaditeľkou a tvárou
Simona Krainová. Už od minulej jesene beží kampaň,
krásne videá, a prvý kasting sa začína v Bratislave 14. 9.
v Eurovei, potom sa presúvame do Čiech. Teším sa na
záujem mladých dievčat. Bude tam Simona Krainová
osobne a vyberieme dvanásť finalistiek. Finále je v no-
vembri, je to teda projekt na tri mesiace, ale pripravu-
jeme ho už rok. Takýto projekt u nás chýbal a je skvelé,
že tvárou a riaditeľkou je práve Simona. Vytvorili sme
k tomu tričko, čo sa u nás veľmi nevidí. Zážitok to bude
aj pre dievčatá, lebo kasting sa odohrá priamo na móle.
Ukážu sa Simone a bookerom a aspoň na chvíľu zažijú
pocit na móle.
„Projekt môžeme milovať, ale musíme mať aj zdravý odstup.
Snívať nejaký sen je pekné, ale je nutný pragmatizmus, či sa
niečo hodí do daného štýlu.“ —BORI
Krvouumelkyňa,telomajdušouoddanásvojejprácipresvetmódy
Košele stylistu OlO
Šaty JAKUB POlANKA
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Fashion
cit. Určite si ma nebude pamätať, ale ja budem mať ten
pocit, že viem, že sa dostala k svojmu snu, a že na kas-
tingu mala hrozné kraťasy.☺ Tu uvidím posun dievčat
a celého projektu. A BFW milujem, lebo zbožňujem
organizáciu, to, že je to živý organizmus, je to akoby
divadlo. Príprava, premiéra a ten pocit potom. Nad
Bratislavou bude taká bublina a všetci budú žiť módou.
Takže z každého milujem niečo iné.
OddIEL SPEV
Si neskrotená?
Bori: Som! A myslím, že po tejto hodine vidíš, že som
neposedná. Keď ľudia počujú moje meno, tak vedia,
že som dcéra Gaba dušíka. Pochádzam z umeleckej
rodiny – otec skladateľ a spoluzakladateľ Gravisu, au-
tor slávnej pesničky láska, a mama textárka, bratran-
ci bubeníci, starý otec bol spisovateľ. Nemala som na
výber.☺ Ale nezávidím môjmu otcovi, keď si pomys-
lím, ako som v puberte rebelovala. Vždy som spievala,
aj moje dve mladšie sestry spievajú, jedna aj chodí na
konzervatórium a chce sa stať muzikálovou herečkou
a speváčkou. Veľmi jej držím palce.
Kde sme ťa už mohli počuť alebo vidieť?
Bori: Spievala som vokály na cd môjho otca, alebo
som hrala vo videoklipoch, napríklad ako osemročná
v Tequila Jumbo Nogu a Skrúcaného.☺ Rôzne vide-
oklipy. Bola som otcova prísavka. Kam išiel na turné,
išla som s ním a vyrastala som v štúdiu Opus. Ihrisko
som videla, len keď ma otec učil bicyklovať na BMX-ke.
chápeš, mala som BMX. Alebo keď mama povedala, že
budem doma. Ale decká veľmi nezvládali, že som bola
dominantná. Ako tankista. Takže pre mňa štúdio bolo
ako moje vlastné ihrisko, len a len pre mňa. Ešte stále
cítim vôňu štúdia.
To bolo v detstve. Ale čo neskôr?
Bori: Otec napísal jednu pesničku, ktorú sme v noci
vyskúšali. Tak som v osemnástich naspievala pieseň
s jedným raperom, volal sa lyrik H., Rytmus vtedy ešte
nebol známy. Rádiá to hrali, ale ja som nechcela byť ďal-
šou bábikou. Najmä to, že ma vydavateľstvo tlačilo do
polohy slovenskej Britney Spears. Povedala som si, že
tak toto nie. Ako osemnásťročná som to ešte nezvláda-
la, hoci som tých ľudí poznala, vyrastala som v hudbe
a cítila som pevnú pôdu pod nohami. Skôr som nezvlá-
dala ich predstavu popu. lebo ja sa za to nehanbím,
mám rada pop. Tu a tam však niečo malé rockové do
mojich pesničiek skryjeme, lebo dcéra rockera je dcéra
rockera. Rodina z toho teda šťastná nebola, lebo som
do toho investovala pol roka života. Tak som sa veno-
vala štúdiu. Nechcela som byť ďalšou speváčkou, ktorá
pre možnú kariéru nedokončí školu a bude nakoniec
doma robiť účtovníčku alebo bude manželkou nejaké-
ho pseudopodnikateľa. Čo sa naozaj stáva.
Neľutovala si to?
Bori: Nie, spravila som dobre. Precestovala som kus
sveta, nabrala som skúsenosti, mala som slobodu vo
výbere práce. Až sa ku mne ako bumerang šoubiznis
vrátil a začala som pracovať v divadle Nová scéna ako
obchodná manažérka. Zase som dýchala divadlom
a závidela som muzikálovým hercom. Ale trvalo to do
päťdesiatky môjho otca, kde som mu sľúbila aj pred
Petrom Uličným a jeho kolegami, že ešte raz zaspie-
vam. dva roky som potom zvádzala vnútorný boj, či
áno alebo nie. Keď už máš skúsenosti, už to nie je len
taký sen, ale je to aj o tom, či to dá niečo poslucháčovi.
A celkom dobre spievam, takže prečo nie.☺
Normálne som zvedavá, čo bolo ďalej.
Bori: Zavrela som sa do štúdia, vybrala si jednu moju
srdcovku, pesničku Neskrotená. Ten príbeh, ktorý
spievam, je môj osobný. Našla som cestu späť k sebe
a silu dostať sa zo vzťahu. Myslím, že je cítiť, že to
nie je len taká bežná pesnička, ale je tam kúsok mojej
duše. Momentálne ju testujeme a dúfame, že bude mať
úspech. Beriem to zľahka, ako hobby, a keď sa to ne-
podarí, plakať nebudem. Ale vytvorili sme krásnu vec,
krásny videoklip s krásnym komparzistom, mojím dob-
rým kamarátom.
Je teda možné, že sa dočkáme aj albumu, prípadne
turné?
Bori: Možno. Turné… Ja nemám rada veľké stage. Od
detstva som bola skôr klubová, takže keď už, tak club
tour. A album – povedala som si, že ak si to budú fanú-
šikovia žiadať. Singel som pokrstila len prednedávnom
a idem na to pomaly. A možno si to postupne poskla-
dám, každých pár mesiacov vydám nový singel a o rok,
rok a pol sa album narodí.
Určite lepšie rozhodnutie, ako nejaký rýchlo kvasený
album.
Bori: Ja nie som rýchlo kvasená. Mám svoj rozum, svo-
je skúsenosti a nie je to môj hlavný džob. Je to o tom,
že som nabrala odvahu, mám čo povedať, nebojím sa
vážnych textov a už aj uvažujem, akou témou sa bu-
deme zaoberať najbližšie. A je to na poslucháčoch. Ak
bude dopyt, aj jeden poslucháč, dá mi to silu pokra-
čovať ďalej.
Niektorí ľudia radi škatuľkujú. Ty by si sa kam chcela
žánrovo zaradiť na hudobnej scéne?
Bori: Ja by som rada pokračovala v harmonickej kombi-
nácii popu a rocku. Milujem gitarové sóla. Ale neviem.
Najvtipnejšie je, že ma kamarátky zaradili do kategórie
s Katkou Knechtovou. Imponuje mi to, lebo Katku veľ-
mi dobre poznám. Ale konkurencia nie sme, lebo kaž-
dá robí niečo iné.
Tak možno budeš niečo nové, a ďalšie speváčky sa
budú zaraďovať podľa teba.
Bori: Možno. Možno niečo neskrotené.
Ako reagovala tvoja rodina na hudobný comeback?
Bori: Tato dostal šok. Príjemný. Vedel, že som si vyžia-
dala podklady k tej piesni, lebo ich od nikoho iného
neviem získať. Myslel si, že to naspievam kvôli sebe, ale
nevedel, že máme videoklip, ani o krste v Prahe s dvo-
mi známymi návrhárkami, Petrou Balvínovou a Kateři-
nou Geislerovou. Potom mi asi trikrát zavolal, aby mi
povedal, aký je pyšný. To on nerobí často. To nezname-
ná, že nie je dobrý otec, len je v tomto veľmi tvrdý, lebo
rozumie biznisu. Tak to ma tešilo. A ešte mi povedal:
„Vieš čo, ako otec by som to nemal povedať, ale v tom
videoklipe si sexi.“ Odvtedy sme sa o tom nebavili.
Spomenula si, že Neskrotená je pre teba srdcovkou.
Prezradíš, v čom konkrétne?
Bori: Zaujímavý rytmus, harmónia a vyrozprávanie prí-
behu. Kombinácia piesne otca a textu od Petra Uličné-
ho spôsobila to, že po vypočutí to presne kliklo. Ten
moment, keď sa hudba snúbi s textom. A príbeh je
kúsok zo mňa. Zažila som vzťah, ktorý nie je v mojej
top trojke. Každá žena si občas uvedomuje, že je v si-
tuácii, keď sa cíti stratená, a tu a tam padne aj nejaká
facka, čo na sebavedomí nepridáva. Je veľmi ťažké sa
z toho dostať. A nájsť aj tú silu, o ktorej spievam. Každá
žena si v tom nájde svoje, lebo každý zažil zlý vzťah.
Ak by sme sa od teba dočkali novej piesne, bola by
opäť z rodinnej dielne?
Bori: Určite sú aj iní umelci, ktorí ma inšpirujú, aj som
sa s nimi už bavila. úprimne povedané, mám v arze-
náli ešte pár pesničiek, ktoré sú od otca. Jednu roky
milujem, je to tatova vec a text napísala mama. Spája
sa s letom, ale je tam nádych takej krásnej nostalgie. Po-
kračovala by som v tomto. Mám aj veľmi dobrých ka-
marátov, ktorí pracujú v hudbe, tak možno niečo spolu
vymyslíme.
Čo by si na záver odkázala našim čitateľom? Úplne
o čomkoľvek.
Bori: Tento rok určite nevynechajte BFW, lebo bude
prvý raz módou dýchať celé mesto. Takže je to povin-
nosť každého. A čo sa týka súťaže, nech k nám dievčatá,
mamičky a babičky s krásnymi vnučkami prídu 14. 9.
A k hudbe… nikdy som si nemyslela, že budem hrdá
na chyby, ktoré som spravila. Ale práve tie ma posunuli
ďalej a mohla som úprimne odspievať pieseň, ktorú no-
sím v srdci. —zuz loBotková
Čo u dievčat hľadáte? Pojem „top model“ je predsa len
niečo iné.
Bori: Simona už viackrát povedala, že krása nie je
všetko. Hľadáme dievčatá, ktoré majú charizmu, do-
kážu nenásilne upútať pozornosť, majú komunikačné
schopnosti a iskru, ktorá im dodáva viac krásy. Čistá
krása nestačí, treba mať X faktor, aby to dotiahli ďaleko.
A dievčatá musia byť ochotné na sebe pracovať a obe-
tovať voľný čas. To príjemné, čo príde neskôr, sa spája
s tvrdou prácou predtým.
máte aj predstavu o tom, aký by mal byť pomer čes
kých a slovenských finalistiek?
Bori: Práveže nie. I keď ako správna Slovenka si mys-
lím, že tam určite budeme mať silné percento Slove-
niek. Kasting bude v Eurovei, takže všetko sa deje tam,
čo sa týka fashion.☺ Za ten deň si prejdeme všetky tvá-
re, porozprávame sa s nimi a presunieme sa na kastingy
do Čiech. Tam spravíme výber, ale ja dúfam, že vo finá-
le budú aspoň tri Slovenky.
Na kasting môžu prísť len dopredu prihlásené dievča
tá, alebo aj také, čo len pôjdu okolo?
Bori: Na stránke cztm.cz sa mohli prihlásiť a dozvedieť
sa viac, ale môže prísť každý, kto chce. len hľadajte veľ-
ké mólo. Vekovo hľadáme baby vo veku od 13 do 20,
plus-mínus, s ktorými sa dá pracovať. Môžu prísť s ro-
dičmi, nech sa pokojne pýtajú a sú zvedavé. Začnú pri-
hlásením, dostanú číslo, predstavia sa nám, odmerajú
ich, fotenie a chôdza po móle. dúfam, že si precvičia
základy angličtiny a na webe majú aj dáke tipy a triky.
Budete ich smerom k finále aj koučovať?
Bori: Plánujeme víkendový workshop, kde s dievčata-
mi bude pracovať Simona a celý tím. Budú sa učiť cho-
reografiu, k dispozícii bude aj sprievodný program,
zase prekvapenie, lebo to máme najradšej v projektoch.
A potom finále.
A možno krutá otázka. Čo ťa baví viac – BFW alebo
CZTm?
Bori: A ktoré dieťa miluješ viac? Alebo ktorú sestru máš
radšej? Oba projekty sú vynimočné ale hlavne rozdiel-
ne. Prípravy sú veľmi intenzívne a projekty sa pripravu-
jú skoro rok. Ale mňa baví sledovať tvorbu, ľudí, ktorí
rastú. Na kastingu spoznám nejakú myšičku, dostane
sa do finále a uvidím, čo sa z nej stalo. Je to úžasný po-
Koženénohavice,topánkyH&M/KošelevlastnéOlO
22
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/„Zavrela som sa do štúdia, vybrala si jednu svoju srdcovku, pesničku Neskrotená.
Ten príbeh, ktorý spievam, je môj osobný. Našla som cestu späť k sebe a silu
dostať sa zo vzťahu. Myslím, že je cítiť, že to nie je len taká bežná pesnička, ale je
tam kúsok mojej duše.“ —BORI
Klobúk, kabáty, pančušky, topánky, rukavice H&M magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/V roku 2008 dostala dvojica
mladých Švédov Viktora Tella
a Mikaela Soderlindha nápad
povýšiť tento predmet kaž-
dodennej potreby na zásadný
módny doplnok. A tak svetlo
sveta uzreli Happy Socks. Zra-
zu nechcete ponožky schová-
vať do topánok a pod dlhé no-
havice, ale pýšiť sa nimi, aké sú
rafinované, veselé a vyjadrujú
vašu osobnosť. Nová kolekcia
cHAPTER #SIX rozjasní tma-
vé a dlhé zimné dni, a keďže
ich vymysleli severania, asi ve-
dia o čom hovoria.
Happy Socks oslavujú už piate
narodeniny a vaše chodidlá si
vďaka nim konečne užijú! Kva-
litná česaná bavlna a spevnené
päty a špičky vám zaručia aj inú
zábavu, ako len štopkanie po-
nožiek po večeroch.
Happy Socks sa rady delia o radosť!
Vďaka veselým ponožkám sa zaradíte k umelcom, kto-
rí si ich tiež zamilovali, čo vidno na špeciálnych edíci-
ách, za ktorými sa len tak zaprášilo, napríklad kolekcie
v spolupráci s indie-popovou kapelou Miike Snow,
s newyorským umelcom curtisom culigom, fashion
dizajnérom Manishom Arorom, v minulosti s firmou
Keds, s Opening ceremony alebo Barneys New york.
le Rowe, Braydon Szafranski,
Physical Therapy, Maluca Mala
a Mykki Blanco čo jasne vraví,
že zo širokej ponuky Happy
Socks si vyberie tie svoje nao-
zaj každý (často nie len jedny).
Sú skrátka neodolateľné.
Love me
Happy Socks môžete len mi-
lovať, pýta si to hlavne limito-
vaná kolekcia valentínskych
ponožiek označená známym
tagom „love Me“ curtisa Ku-
liga, čo je svetový umelecký fe-
nomén. Najbližšieho Valentína
teda budeme sláviť výhradne
v ponožkách!
Keds
Topánky a ponožky sú neod-
deliteľná dvojica. Aj tu vznikla
jedinečná spolupráca Happy
Socks s Keds, čo už je topánko-
vá legenda ktorá dala svetu slovo „sneakers“ s históriou
siahajúcou až do roku 1916. Pásiky zostali na ponož-
kách a bodky na teniskách, elegantne v bielo-modro-
-červenej kombinácii nedokážu žiť jeden bez druhého.
Happy Socks zakúpite veľmi jednoducho aj na Sloven-
sku na urbanlux.sk, ktorý je ich výhradným distribú-
torom. —
www.urbanlux.sk
Neodolal im ani fotograf Terry Richardson, ktorý pre
Happy Socks nafotil chrumkavý lookbook. Takže teraz
celý svet vie, že sa z ponožiek dajú vytvoriť kompletné
outfity – nohavice, podprsenky, topy, tepláky a dokon-
ca milé zajačie uši. No napadlo by vám to?! Ale ak tým-
to smerom pôjde móda, nebránime sa.
V kampani cHAPTER #FOUR vystupujú ASAP Roc-
ky, Sky Ferreira, Ashley Smith, Action Bronson, camil-
happy
socksŠťASTNé PONOŽKy, ŠťASTNý ŽIVOT
A šťastnými ponožkami nemyslíme tie,
ktoré sa na svet usmievajú dierou na palci
Foto urBanlux
PonožkyHAPPySOCKSsúrafinované,veseléavyjadrujúvašuosobnosť
24
Fashion
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/FotoTerryRichardson
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Fashion
Nakoniec sa z toho vyvinie sexuálna praktika (pre niektorých úchylka), ktorá pre-
rastie do životného štýlu. Koža, latex, bičík, putá, zväzovanie rúk či nôh, polievanie
tela horúcim voskom, fackovanie, škrtenie pohlavných údov či lízanie kožených pod-
pätkov. áno, všetky tieto praktiky patria pod jednu skratku S/M.
Sadomasochizmus sa začal okázalejšie prejavovať v osemdesiatych a deväťdesiatych
rokoch 20. storočia. Kožené nohavice už neboli len symbolom motorkárov či homo-
sexuálnych mužov z baru Modrá ustrica. Čoraz častejšie si ich obliekali ženy – domi-
ny, ktoré trestali svojich poddaných. K popularizácii tvrdého sexu prispeli módni ná-
vrhári, speváci či rôzni umelci slobodného zmýšľania. Okrem tvrdého rocku si S/M
podmanil aj mainstream a rôzne subkultúry. Madonna, ktorá vždy provokovala, sa
nechala niekoľkokrát nafotiť v dráždivých pózach s bičíkom v ruke. Videoklip Hu-
man Nature je silne inšpirovaný práve S/M praktikami a fetišizmom. I vďaka Madon-
ne je trest krôčikom ku neprekonateľnému orgazmu.
Odevní designeri hľadajú svoje inšpirácie kade tade. A občas nájdu svoju múzu v do-
mine s bičom v ruke, ktorá vrieska vulgarizmy. Jean Paul Gaultier ju našiel niekoľko-
krát. Koža a latex sa stali základom jeho tvorby, čiernu farbu povýšil na vrchol sofisti-
ky. Práve on pripravil pre Madonnu niekoľko dráždivých kostýmov. Aj mnoho iných
hľadalo v S/M inšpiráciu. Johna Galliana či Alexandra McQueena fascinoval svet tvr-
dého sexu natoľko, že tiež pripravili čo to do svojich kolekcií ako vystrihnuté z porna.
Súčasné dominy už nemajú na hlave výbuch z pokazeného fénu. Masochizmus po-
výšili na životný štýl a umenie. Kožené ihličky s červenou podrážkou od christiana
louboutina sa stali ikonickým kusom. Otroci ich s obľubou lížu do bezvedomia. Ko-
žené rukavičky, čierne šatôčky, občas niečo vybíjané, no všetko to pôsobí ako tmavá
verzia pin up girl. Bič je základ, bez ktorého si nikto nevie predstaviť dominu. Koža
je druh fetišu, ktorý je povýšený na kult. Vôňa čiernej kože v ľuďom prebúdza zviera,
otroka, divocha a človeka zároveň. Sex, tvrdý, neviazaný sex sa stal symbolom ich ži-
vota. Kovové klipsne na bradavky spôsobujú bolesť, ktorá sa mení na slasť. Práve ten-
to prvok sa preniesol aj do súčasnej módy. len tie klipsne s retiazkou sú na tričku, nie
priamo na nahých prsníkoch. Kožený korzet je úžasný, keď je čo najlepšie stiahnutý.
Ideálne čierny. Čierna farba ako farba temnoty, hrôzy, strachu či bolesti. No ukazuje
sa, že ružová koža a ružové S/M doplnky spôsobujú rovnaké utrpenie.
Bolesť, ktorú sadomaso spôsobuje, v konečnom dôsledku pôsobí radosť zo života.
Zbití úžasnou dominou, ktorá vie, kedy treba pritlačiť, kedy treba povoliť, kedy tre-
ba viac kopnúť či obliať horúcim voskom. Nahé zviazané a zbité ľudské telo, ktoré
ovláda neprekonateľná túžba privoňať ku koženému bičíku, je priam závislosť. Ži-
vočíšnosť je prirodzená. Bolesť k človeku patrí. Tak sa treba poriadne oddať bolesti
a trestu. —michal remenár
OddANOSť BOlESTI A TRESTU
sado–maso
Môže sa to začať veľmi nevinne, malá
facka pri nežnom milovaní alebo jemné
škrtenie pri sexe na jednu noc
Foto internet
Nahé zviazané a zbité ľudské telo, ktoré ovláda
neprekonateľná túžba privoňať ku koženému
bičíku, je priam závislosť. Živočíšnosť je prirodzená.
Bolesť k človeku patrí.
designerihľadajúsvojeinšpiráciekadetade
26
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/V Kc dunaj sa nielen dobre zabavíte, ale nájdete tu aj obchod plný
slovenských dizajnových vychytávok, od šperkov cez knihy až po foťáky
nájdete všetko v obchodíku Ivice Slávikovej
vi
ca
slá
Foto Branislav šimončík, Frolo, michaela poliaková
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Fashion
Kde vznikol nápad vytvoriť slávicu ako kamenný ob
chod s krásnymi vecami?
Ivica: Po škole som rozmýšľala, čomu sa budem ďalej
venovať. Nejaké dva-tri roky som robila modeling a na
niektorých Bratislavských módnych dňoch bola pani,
čo vyrábala vlastnú bižutériu. Mne sa vždy páčili veci
s dušou, akoby ma priťahovali. Tak som jej povedala, že
keď si otvorím vlastný obchod, tak ju oslovím. Je ško-
da, že inde je lokálny dizajn na vyššej úrovni než u nás.
Spoznala som veľa dizajnérov, kamarátov. No a potom
som dostala ponuku, keďže Kc chcelo využiť tento
priestor ako obchod. Tak sa moje sny stali realitou. Je
to spojenie umeleckého, v čom som vyrastala, a ekono-
mického zo školy.
Akým sitom prechádzajú značky, ktoré sa nakoniec do
slávice dostanú?
Ivica: Tým, že som na všetko sama, oslovím niekedy ka-
marátov, ktorí mi poradia. Snažím sa však vyberať nie-
len handmade veci, ale kvalitnejší dizajn. V podstate si
sama určujem, kde sú hranice. Ale hlavné kritérium je,
aby to dizajnér robil kvalitne, dobre a s láskou. Vidno,
ak to robí niekto len ako hobby – takéto veci ponúkajú
zas iné obchody. Je obdivuhodné, koľko šikovných rúk
existuje.
môžu ťa osloviť aj samotní dizajnéri?
Ivica: Oslovujú ma. Základ som pozháňala ja a kamará-
ti, ale stáva sa, že ma veľa ľudí osloví. Na začiatku som
dizajnérom hovorila „Budem mať taký obchod, dvad-
sať metrov štvorcových…“ Ale teraz už mám portfólio
značiek a keď ich vymenujem, ide to. Referencie dob-
rých značiek obchod posunuli. Potom sú aj dizajnéri
radi, keď ich oslovím.
Našli by sme aj u teba doma, či už v šatníku alebo šper
kovnici slovenský dizajn?
Ivica: Tak sa to aj začalo. Spoznala som dizajnérov a zú-
častňovala som sa na marketoch. Bohužiaľ, k mnohým
veciam sa inak ako cez internet alebo známosť nedosta-
nete. Ja som mala dizajnérskych vecí dosť – náušnice,
brošne alebo oblečenie. A ľudia sa ma pýtali, odkiaľ to
mám, tak som hovorila, že od toho/od tej, tam a tam
to vyrába a môžem ti dať telefonický kontakt. Ľudia za-
budnú, nechce sa im a akosi sa im nezdá, že by zavo-
lali dizajnérovi. Tak som sa rozhodla otvoriť si vlastný
obchod, aby som mohla hovoriť: „Príďte si to kúpiť ku
mne…“☺
Trúfaš si odhadnúť, akým smerom sa uberá slovenský
dizajn?
Ivica: Ja som rada, že vôbec nejaký vznikol.☺ Ale v ko-
munite, v ktorej žijem, sa dizajn rieši. A celkovo vznika-
jú aj komunitné dizajnové kaviarničky, takže sa dizajn
nerozvíja len v oblečení, ale aj v štýle života. Ale kam
sa uberá, to sa neodvážim posúdiť. Ja som len fanúšik
a obdivovateľ, ktorý zakaždým robí iba „Wau, wau!!!“
Slávica funguje už skoro dva roky. Si s ňou spokojná,
alebo plánuješ revolučné zmeny?
Ivica: Hádam sa posúvam, lebo v októbri to budú dva
roky. Mám v sebe pnutie, pocit, že sa chcem posunúť,
viac času tráviť uvažovaním, ako čo zlepšiť, robiť even-
ty, aby som dostala dizajnérov viac do popredia. lebo
slávica ich len zastrešuje. Nechcem, aby ostali v anony-
mite. Je to hlavne o nich.
majú našinci záujem o dizajnové veci?
Ivica: Určite áno, z 95 percent sa stretávam s pozitívny-
mi reakciami a zákazníci sa väčšinou do obchodu vraca-
jú. Stretla som sa asi len s dvomi-tromi negatívnymi re-
akciami. „Hateri.“☺ Prišiel raz jeden podgurážený pán,
ktorý ofrflal úplne všetko. Ale to sú ľudia, ktorí k tomu
nemajú vzťah, tak to nevedia oceniť. Tak ten pán ho-
voril, aké je všetko drahé a škaredé, ale nakoniec kúpil
náušnice pre manželku, pretože šiel domov opitý. Asi
o týždeň sa so ženou vrátil, lebo bola zvedavá, kde také
pekné náušnice kúpil.
Vyberajú si ľudia vyslovene extravagantné kúsky alebo
tie jednoduchšie?
Ivica: To závisí od situácie. Predáva sa úplne všetko.
Oblečenie, šperky, zápisníky… Z každej veci, ktorú
mám, som už niečo predala. Ale v obchode sú skoro
všetky veci viac „ujeté“ ako jednoduchšie.
Veľa dizajnérov je združených na rôznych predajných
weboch. V čom je vlastne výhoda kamenného obcho
du oproti tomu internetovému?
Ivica: Ja som viac kontaktný človek ako virtuálny. Baví
ma stretnúť ľudí, porozprávať sa s nimi a sedieť tu. Veľa
ľudí sa ma pýtalo, prečo nemám aj e-shop, ale s tým
by bolo stále veľa práce. A bolo by mi ľúto mať veci
doma, keď ich dizajnéri môžu mať verejne vystavené.
Internet mi pripadá neosobný. Predávam aj veci, kto-
ré nájdete na internete. Ale ľudia si sem prídu tie veci
pozrieť, ohmatať, vyskúšať. Asi im to stále príde vzác-
ne. —zuz loBotková
www.slavicadizajn.sk
„Snažím sa vyberať nielen handmade veci, ale kvalitnejší dizajn. V podstate si
sama určujem, kde sú hranice. Ale hlavné kritérium je, aby to dizajnér robil
kvalitne, dobre a s láskou.“ —IVIcA
28
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Slávica
Obchod plný slovenských
dizajnových vychytávok
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Tešme sa! Phillips sa nám o hladkú pokožku už
postaral, a teraz sa rozhodol povenovať porastu na
hlave. A nehovoríme o jej vyholení. Práve naopak!
Jeseň bude v znamení kučier.
Kónická kulma Philips Procare HP8619 umožňuje
tvorbu rôznych typov kučier a vĺn bez rizika po-
škodenia vlasov alebo popálenia sa. Čo je, priznaj-
me si, veľký problém – nechytiť kulmu rukami
a potom si nenadávať. Snaha o krásu sa tak pri
bežných kulmách stáva krutým trestom. Proca-
re to nedopustí vďaka ochrannému zamatovému
poťahu kulmy. A objavili sme aj jeho ďalšiu vý-
hodu. Pri kónických kulmách sa vlasy často po
povrchu zošmykujú, ale pri Procare veru nie.
držali tam, kde sme ich namotali. Poslušné ku-
čery, alebo tá správna kulma.
Takže, je to super jednoduché, dokonca až tak,
že sme to aj my zvládli. Nastavíte si teplotu kul-
my od 130 do 200°c, podľa vášho typu vlasov. A keďže
tvar kulmy je kónický, je len na vás, aký typ vĺn či kučier
si chcete na hlave vyčarovať.
Okrem toho, že kulma Procare je jedinečná svojím po-
vrchom, má aj indikátor hotovej kučery. Keď si vlasy
pekne namotáte na kulmu, stlačíte tlačidlo a čakáte.
Táto funkcia má tri rôzne nastavenia času, taktiež podľa
typu vlasov. Po niekoľkých sekundách indikátor zapí-
pa, a voilà! dokonalá kučera je na svete. Aj bez prehria-
tych vlasov!
Phillips Procare HP8619 chráni vaše ruky aj chladnou
špičkou, opäť aby ste sa pri skrášľovaní nepopálili. Ku-
čeravá hlava a popáleniny na rukách rozhodne nie sú
žiadaný výsledok. Aspoň Phillips to chápe a my sme len
vďační, že na nás a naše vlasy aspoň niekto myslí. A od
septembra 2013 sa ľahko a bezpečne nakulmovanými
kučerami môžete pýšiť aj vy.☺ —
www.philips.sk
kónickákulma
PhilipsProCareHP8619JESEŇ V ZNAmENí KUČIER
30
inspire
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/the great
gatsBy
photography lukáš dohnal
make up / hair styling iveta duong / model niki weng mmanagement
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/32
Fashion
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Hip-hopová legenda Run DMC a princ hudobných klu-
bov DJ A-Trak, sa stretli, spojili hlavy, zvuk a vytvorili
originálny stret umenia - spoločné dielo All Day Origi-
nals ku kampani Unite All Originals 2013.
Kampaň adidas Originals jeseň/zima 2013 prináša ho-
rúcu novinku, ktorá vznikla práve vďaka tejto spolupráci.
All Day Originals je nadčasové spojenie umenia, kultúry,
módy a presne vystihuje novú kolekciu adidas Originals.
Súčasťou kampane Unite All Originals je interaktívne vi-
deo, vytvorené v spolupráci s Run DMC a DJom A-Trak-
-om. Jeho dej môžete ovplyvniť aj vy hlasovými príkazmi
alebo pomocou klávesnice, čo spustí špeciálne efekty
a animácie. Čím viac animácií spustíte, tým väčšiu zá-
bavu zažijete. Ponorte sa do sveta s originálnym obsa-
hom a s top umelcami môžete vytvoriť niečo nečakané
a jedinečné.
UniteAll
originals
originálna kampaň
originálnych umelcov
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Kolekcia Run DMC adidas, vytvorená značkou adidas
Originals, je výsledkom toho, že superstar 80. rokov dik-
tuje nielen hudobné, ale i módne trendy. Kolekcia je ur-
čená pre všetkých milovníkov módy. Jej súčasťou sú aj
tenisky, ktoré vďaka šikovnému elastickému jazyku ne-
musíte šnúrovať. Pohodlné oblečenie, príjemné materiá-
ly a súčasný dizajn = Run DMC adidas.
Run DMC
Run DMC má podobný vplyv na vývoj hudby nového ti-
sícročia, ako Elvis Presley, alebo legendárna skupina Be-
atles. Rapová kapela vznikla v roku 1982, v New Yorku.
Tvorila ju trojica: Joseph „Run“ Simmons, Darryl „DMC.“
McDaniels a Jason „Jam Master Jay“ Mizell, ktorý bol
v roku 2002 zastrelený v nahrávacom štúdiu. Kapela sa
preslávila vydaním albumov RUN-DMC (1983), King of
Rock (1985) a Raising Hell (1986), ktorými ovládli sveto-
vú hudobnú scénu. Run DMC ovplyvnili tvorbu umelcov
ako sú Christina Aguilera, Justin Timberlake, či Jay-Z.
Run DMC si drží niekoľko prvenstiev - boli prvá rapová
skupina, ktorú začala hrávať stanica MTV, prvá rapová
skupina, ktorá sa objavila na titulke magazínu Rolling
Stone a prvá, ktorá bola nominovaná na Grammy Award.
A-Trak
Pamätáte si na skladbu s názvom Barbra Streisand?
Za jej vznik môžeme ďakovať práve motrealskému hu-
dobnému producentovi a DJovi A-Trakovi. Táto skladba
mala na youtube.com viac ako 60 miliónov videní. A vďa-
ka tomu sa dostala aj do americkej verzii speváckej sú-
ťaže X-Factor, či do populárneho amerického seriálu
Glee. A-Trak sa stal hlavným DJom na turné Kenye Wes-
ta, a spolupracoval s umelcami Armand Van Helden,
Jay-Z, Kid Sister, či s David Guetta. A-Trak v súčasnosti
patrí medzi najlepších svetových remixérov v tanečnej
hudbe. —
Novú kolekciu Run DMC adidas, z jesennej/zimnej kolekcie
adidas Originals 2013, hľadajte na stránke www.adidas.com
Kolekcia Run DMC adidas je určená pre všetkých milovníkov módy. Jej súčasťou sú aj tenisky, ktoré vďaka šikovnému
elastickému jazyku nemusíte šnurovať. Pohodlné oblečenie, príjemné materiály a súčasný dizajn = Run DMC adidas.
FotozhoranadolRunDMC/A-Trak
34
Fashion
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Televízie sypú na obrazovku nakúpený slab-
ší materiál. Publikum tiež nemá od letného
line-upu vysoké očakávania. Napriek tomu
sa podarilo trom letným seriálom z geografic-
ky a systémovo rôznych televíznych služieb
uniknúť na slobodu a prekvapiť kritiku. Zlo-
činci! Väzenské cely! A sem-tam kvapka ro-
mantiky v sprchách.
Wentworth
Trocha protinožnej zábavy zo ženského vä-
zenia. Austrálska produkcia je pre európske
ucho – podobne ako austrálsky prízvuk –
zvláštny mix britského a amerického pod-
kladu. Seriál Wentworth sa nepokúša objasniť
cudzincovi jedinečnosť austrálskej kultúry.
dejisko v izolovanej sociálnej štruktúre väz-
nených žien a ich bacharov túto možnosť ani
neposkytuje. Naopak, pomáha premostiť kul-
túrne bloky na základe odstránenia nepod-
statného balastu. Zameriava sa na zdanlivo
priamočiare postavy a odhaľuje ich skryté
motívy. Zároveň je to hrozne predvídateľná
soapka.
lepší kúsok sociologickej štúdie s vedľajším
motívom lesbickej romance nenájdete. Jed-
na z vedúcich postáv väzenskej osádky, drs-
ná a vyšportovaná Franky so srdcom zo zlata
si už v úvodnej zvučke skríži cestu so svojou
najvyššou nadriadenou – správkyňou väzni-
ce, stereotypnou blondínkou Ericou. Ich po-
hľady sa stretnú a nasledujú iskry a plamene
horúcej letnej lásky. Nuž, niekto ju nachádza
v tábore, niekto počas svojho desaťročného
trestu. Akoby nestačila priepasť sociálnych
tried, Erica je napriek svojim zjavným sexu-
álnym tendenciám hlboko v klozete a na ob-
zore má veľkú heterácku svadbu. dívať sa na
neodvratne tragický koniec je ako za trest.
Kým na prvý pohľad je Wentworth typickou
soapkou vo väzení, vďaka izolácii postáv od
externých dejových stimulov ponúka zau-
jímavo prístupnú socio-psychologickú ana-
lýzu. Treba sa pripraviť na veľa drámy a veľa
austrálskej drámy – to jest búchania dverami
a následného ospravedlňovania sa. Ideálna
letná oddychovka.
Rectify
Prvá pôvodná miniséria nezávislej káblovky
Sundance channel popisuje šesť dní po pre-
pustení obvineného vraha a násilníka. daniel
Holden sa pred devätnástimi rokmi priznal
k vražde. Vtedy bol ešte chlapec, ale teraz ho
súd prepustil na podmienku pre technickú
výnimku s dôkazovým materiálom. daniel
prežil väčšinu svojho života vo väzení a ná-
vrat na slobodu je preňho obrovským šokom.
Musí si zvykať na nové farby, zvuky, na ľudí.
Už toto pozornému divákovi napovedá, že
ide o „umelecký“ seriál. V porovnaní s typic-
kou väzenskou záležitosťou je Rectify komor-
ná dráma. Postáv je tam menej ako služobníc-
tva v Downton Abbey a každý má s danielovým
prepustením iný problém. Matka nespoznáva
vlastného syna. Švagor sa bojí o svoje miesto
v rodinnej firme. Sestra je z jeho oslobodenia
nadšená a nechápe, prečo mu aklimatizácia
tak dlho trvá.
Retrospektívy na život v cele je minimum. Ale
svinstva sa tam deje dosť. Seriál nie je pre slab-
šie povahy. Odmenou je skutočne nový seri-
álový zážitok. Ako sa daniel vyrovnáva so sl-
nečnými lúčmi a ľudskou krutosťou, čaká vás
pár naozaj nekonečných umeleckých záberov
na trávu povievajúcu vo vetre alebo danielo-
vu fajčiacu sestru. Repliky, ktorých je skrom-
ný počet, nie sú skúpe na originalitu a scenár
ako taký je pozitívnym osviežením. Ak vám
chýba niečo iné, niečo ešte nezažité, Rectify je
spôsob, ako tento rest napraviť.
Orange is the New Black
Pôvodný seriál streamovacej audiovizálnej
služby Netflix vychádza z literárnej predlohy
z pera usvedčenej komplicky medzinárod-
ného drogového kartelu. Autorka Piper Ker-
man, ktorá prešla vo väzení znovuzrodením,
popísala svoje zážitky z 12 mesiacov v lochu
za pomoc pri praní peňazí z obchodu s nar-
kotikami. V nápravno-výchovnej inštitúcii pre
ženy stretáva mnoho dám s rôznymi stupňa-
mi zločinnosti. Od bývalých vedúcich obcho-
du s bielym mäsom po rehoľné sestry, ktoré
protestovali proti znečisteniu prostredia. Ako
inak, stretne tam aj svoju bývalú milenku
Alex, ktorá ju do drogového biznisu namo-
čila. A toto má byť, prosím pekne, komédia.
Príbeh sa odohráva spolovice vo väzení, spo-
lovice v spomienkovej rovine. Mnohé vyvr-
cholenia epizód nie sú ani také prekvapujúce,
ako skôr realistické a jednoducho skutočné,
že je na to blaho pozerať. Tiež je to jeden
z najfeministickejších seriálových počinov
tejto sezóny. Poznáte test „sexi lampy“? Pri
tomto teste je kľúčová nasledujúca premisa:
Stačí nahradiť danú ženskú postavu sexi lam-
pou bez toho, aby to ovplyvnilo dej? Ak áno,
dané ženské postavy sú zbytočné. V tomto se-
riáli sexi lampy nestačia, potvrdzuje to nielen
moje pozorovanie, ale aj veda.
Pravý opak Wentworthu. Žiadna predvídateľ-
ná dráma. Skôr jedna facka úprimnosti za dru-
hou. Šialená hladina zábavnosti scenára sa dá
popísať jedine slovami „to prosto nevymys-
líš“. Kľúčovým motívom v bláznivom svete
oranžových tričiek je hľadanie vnútornej od-
vahy – a občas to zistenie, že žiadnu nemáme.
Orange má zároveň najbližšie k typickému
formátu seriálu. Čiže ak nemáte energiu na
kultúrny šok, nie je nad čím uvažovať.
Pravé tváre, skutočný význam slobody a prí-
beh hľadania odvahy. Škoda len, že protago-
nisti letných väzenských drám majú hrozné
pravé tváre, sloboda im je osudom odopretá
a odvahy sa vzdávajú. Väzenské seriály. Ešte
som nevidela taký, ktorý by dopadol dobre.
—zuzana jakúBková
seriálové leto za mrežami
letná sezóna je pre nové televízne seriály
zvyčajne oddychovým obdobím
Poznáte test „sexi lampy“? Pri tomto
teste je kľúčová nasledujúca premisa:
Stačí nahradiť danú ženskú postavu sexi
lampou bez toho, aby to ovplyvnilo dej?
Ak áno, dané ženské postavy sú zbytočné.
—ORANGE IS THE NEW BlAcK
Foto zhora nadol Wentworth / Orange is the New Black / Rectify
Foto internet
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Beauty
Inšpiratívne šperky sú zdanli-
vo na každom kroku, no Sal
y limon (Syl) je tou pravou
voľbou na túto jeseň. Jedi-
nečné náramky akoby plnili
sny mnohých žien.
Štyri rôzne šírky náramkov
a množstvo dostupných fa-
rieb, vzorov a modelov vám
nedajú spať, kým si nevybe-
riete ten svoj. Elegantné far-
by a vzory sa prelínajú s tými
nápadnejšími, a zrazu túžite
mať na ruke aspoň tri. A pri
správnej kombinácii pritiah-
nu vaše nové “klenoty”
mnoho pohľadov. Obdiv-
ných i závistlivých. Priemer náramkov je vždy rovnaký.
Vyrobené sú zo zliatiny zinku a medi, s povrchovou
úpravou pokovovaním pravým zlatom alebo strieb-
tí vybrať si náramok (alebo
náramky) len a len pre vás.
A ženy vždy túžia po niečom
jedinečnom.
Tajomstvom úspechu Sal y
limon je očarujúci štýl, veľ-
ká rozmanitosť a vynikajúca
kvalita. Veď ide o švajčiarsku
značku. Vznikla už v roku
2009 a takmer ihneď si ju za-
milovali tisíce ľudí na celom
svete. Sal y limon oslovila
nielen dospelé ženy, ale aj
dievčatá a mladé slečny. Vy-
berte si svoju farbu už teraz!
choose your color now!
Na Slovensku ani v Česku
sa náramky Sal y limon zatiaľ nepredávajú, no už za-
čiatkom októbra sa môžete tešiť na otvorenie predajne
v AVION-e. Hor sa do Sal y limon! choose your color!
rom a maľované sú výhradne ručne. Novou kolekciou,
ktorá skvelo dopĺňa už existujúce kolekcie, poteší Sal
y limon dvakrát ročne. Takže máte stále viac možnos-
n á r a m k y
Sal y limon
jeseň v znamení FarieB a originality
Inšpiratívne šperky akoby plnili sny mnohých žien,
sú tou pravou voľbou na jedinečnú jeseň
36
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Zakladatelia značky
Za značkou Sal y limon je príbeh dvoch dobrých priateľov. Raffaella Iten Metz-
ger začala svoju kariéru vo svete komunikácie ako reklamná poradkyňa, neskôr
ako generálna riaditeľka vo vlastnej PR agentúre. Mehmet U. Inan pôsobil v ob-
lasti zábavy, hudby, televízie, rádia a online marketingu. Ako obchodný a spon-
zoring manažér realizoval množstvo inovatívnych projektov. Spoločná vášeň
pre módu a módne doplnky vyústila do prvej kolekcie náramkov Syl v roku
2009 - kolekcia okamžite zožala úspech. Spoločnými silami prinášajú stále nové
kúsky v jedinečných farbách a vzoroch vlastných len pre Sal y limon. —
INSPIRE mILUJE SyL
Priznávame, že na náramky sme nikdy moc neboli (dokonca ani putá s kožu
šinkou nás nenadchli). Ale asi sme sa pozerali nesprávnym smerom. Teraz by
sme mali najradšej náramky až po lakte. Samozrejme, len tie Sal y Limon.
Či už sme chceli byť slušáci s jedným jemným čiernym alebo krémovým náram-
kom, alebo nás chytila funky nálada a na ruku sme si zatúžili dať trojicu pes-
trofarebných vzorovaných kúskov, Sal y limon nás výberom nesklamala. A ten
sa stále rozširuje, lebo, a to je asi najlepšie, staršie kolekcie len tak z obchodov
nezmiznú. Klebetenie na terase alebo štýlová party. Závistlivo-obdivných po-
hľadov sa nevieme nabažiť a odteraz Syl náramky so sebou berieme všade!
Sal y Limon
Elegantné farby a vzory sa prelínajú
s tými nápadnejšími, a zrazu túžite
mať na ruke aspoň tri
mehmetU.InanaRaffaellaItenmetzger
Cena: 22 – 50 eur
www.salylimon.com
Výhradný distribútor www.topsolutions.sk
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/design
I dnes, keď nás doba núti pohybovať sa v extrémnom tempe,
je možné praktizovať tvorivé postupy zastávajúce dlhodobú
udržateľnosť, eko-efektivitu a postupný vývoj, ktorého výsled-
kom býva neraz nadčasový produkt. Počas uplynulých dvoch
mesiacov (17. 7. – 28. 8. 2013) sa týmito témami zaobera-
la výstava s názvom slow/slov* – teória, výskum, prax, ktorá
návštevníkom galérie Satelit prezentovala jednotlivé princípy
nastupujúcej tendencie slow designu. Ide o pojem zjednodu-
šene vysvetľovaný ako súbor trendov v dizajne, ktoré kladú
dôraz najmä na výrobu využívajúcu lokálne materiály, techno-
lógie a skúsenosti (know-how).
Cieľom výstavy bolo pomocou vybraných produktov z portfó-
lií slovenských dizajnérov a sprievodných odobrných textov
ilustrovať teoretický základ jednotlivých dizajnérskych kon-
ceptov a prístupov a motivovať diskusiu a spoluprácu rele-
vantných aktérov – dizajnér, výrobca, technológ, distribútor,
používateľ.
Zhovárali sme sa s Katarínou Laukovou Zajíčkovou – jednou
z autoriek projektu:
S témami blízkymi slow dizajnu sa zaoberáš dlhodobej-
šie v rámci tvojho doktorandského štúdia. Výstava slow/
slov* teória, výskum, prax je však súčasne nástrojom, ako
predstaviť túto tendenciu i širšej verejnosti. Myslíš si, že
princíp spomalenia začína byť aktuálny i v každodennom
živote slovenskej spoločnosti?
Katarína: „Téma spomalenia sa opakuje a prelína určite ce-
lou históriou, ide len o to, ako ju interpretujeme. Slovenská
1 „Princípy slow-dizajnu v poslednom čase čoraz viac rezo-
nujú aj v odvetví textilnej výroby. Ich presadenie v praxi je
však zložitejšie.“
Zuzana Šebeková – Materiál 01, 2012
2 „Nikdy som neuvažoval, či tvorím nejaký slow-dizajn…
Snažím sa tvoriť inteligentné predmety, ktoré sú rovnako
funkčné, ako aj esteticky príťažlivé, ktoré v rovnakej mie-
re odzrkadľujú históriu i súčasnosť, ktoré rešpektujú požia-
davky zákazníka aj moje tvorivé zámery a ambície, ktoré sa
snažia byť aktuálne i nadčasové.”
Patrik Illo – Nádeje a možnosti, 2012
3 „Koncepcia modranská vychádza z tradície výroby kera-
miky v našom meste a regióne. Tým pádom vedome a úplne
prirodzene čerpáme z miestnych zdrojov. Tradícia, partici-
spomaľte
„Eko-efektivita priamo súvisí s pojmom udržateľnosti a je práve naopak hľadaním pozitívnych východísk tak,
aby sa ľudia nemuseli vzdávať dosiahnutých vymožeností. Ide o snahu, čo najefektívnejšie využiť dostupné
zdroje, pričom sa ráta so zvýšením kvality (výrobku, služby, procesu) pre všetkých zúčastnených a vo všetkých
rovinách: ekonomickej, sociálnej a environmentálnej.“ — Katarína Lauková
zastávate názor, že úspech je možné
dosiahnuť len dravým a maximálne
pohotovým prístupom k životu?
slowslov, spomaľte!
Foto archív slowslov
1
38
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/spoločnosť je veľmi rozmanitá. Napríklad kým jedna sociálna
skupina vníma recyklovanie ako ekologickú záležitosť, druhá
predovšetkým ako východisko z núdze.“
Pod pojmom eko-efektivita, ktorý môžeme vysvetľovať
ako jeden z princípov slow dizajnu, si človek často pred-
staví asketický spôsob života, zbavený pôžitkov a roz-
marnosti. Dalo by sa nadnesene povedať, že tento systém
musíme prijať ako trest za doterajší spotrebný mechaniz-
mus globálneho trhu? Ktorý argument nás môže spoľahli-
vo presvedčiť o tom, že nejde o trest, ale výsadu?
Katarína: „Myslím, že toto chápanie je od začiatku skresle-
né. Eko-efektivita priamo súvisí s pojmom udržateľnosti a je
práve naopak hľadaním pozitívnych východísk tak, aby sa ľu-
dia nemuseli vzdávať dosiahnutých vymožeností. Ide o snahu,
čo najefektívnejšie využiť dostupné zdroje, pričom sa ráta so
zvýšením kvality (výrobku, služby, procesu) pre všetkých zú-
častnených a vo všetkých rovinách: ekonomickej, sociálnej
a environmentálnej.“
Vieš vybrať jednu podstatnú informáciu, ktorú si návštev-
ník mohol odniesť z výstavy slow/slov*?
Katarína: „Skôr by som povedala, že ak si návštevník našiel
aspoň jednu informáciu, ktorá ho oslovila tak, že si ju dlhodo-
bo zapamätá a osvojí si ju, môže to priniesť veľmi pozitívne
zmeny.“ —katarína trnovská
pácia, skúsenosť, eko-efektivita a spolupráca ako taká sú
základné princípy našej práce”
Jakub Liška – kolekcia keramiky Ludevít, 2012
4 „Vedome sa snažíme našim produktom dať pridanú hod-
notu, ktorá prinesie spomalenie a iný vnem svojim vlast-
níkom. Na druhej strane sme sa z praxe poučili, že ‚slow’
princípy pri produkcii neprinášajú efektivitu a naše výrobky
navrhujeme so zámerom dosiahnuť sériovú výrobu, ktorá
vždy zabezpečuje nižšiu cenu. Ručná a zákazková výroba
často robí jednoduché produkty zbytočne nedostupnými”
Allt – Silo, 2012
5 „Dalo by sa povedať, že celý projekt PIKPOKI vznikol na
princípoch slow-dizajnu a ich dodržanie je jednou z jeho
hlavných ambícii. Obdivujeme jednoduchý dizajn, ktorý
vzniká z potreby a prírodné materiály, ktoré vedia dôstoj-
ne zostarnúť.“
PIKPOKI – redizajn a značka drevákov, 2012
slow/slov* - teória, výskum prax / 17. 7. – 28. 8. 2013 /
galéria Slovenského centra dizajnu Satelit / autorky pro-
jektu – Katarína Lauková Zajíčková, Zuzana Šebeková /
kurátorka – Katarína Trnovská
Cieľom výstavy bolo pomocou vybraných produktov z portfólií slovenských dizajnérov a sprievodných odobrných
textov ilustrovať teoretický základ jednotlivých dizajnérskych konceptov a prístupov a motivovať diskusiu a spoluprácu
relevantných aktérov – dizajnér, výrobca, technológ, distribútor, používateľ.
4 5
2 3
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/design
Ako sa to začalo?
Nápad prišiel, keď sa mi narodili decká. Ja sama
som pískacie tričko nemala a veľmi som si ho
ako decko želala. Moja mama (zdravotná ses-
trička na detskom oddelení) sa bála, že by mi
spolužiaci prerazili hrudnú kosť... Keďže mi žiad-
ny vyhľadávač pískacie tričko nenašiel, rozhodla
som sa také svojpomocne vyrobiť. Najskôr som
našívala pískacie krúžky na už existujúce tričká
(tielka) babám do škôlky a deťom mojich kama-
rátok, neskôr deťom kamarátkiných kamarátok.
Dopyt po rôznych veľkostiach mi vnukol nápad
ušiť vlastné tričká, aby sa tatkovia podobali sy-
nom, dcéry mamám, aby si tričká mohli kúpiť
tuční aj chudí, krpatí aj bigsize, partnerlook, aj
jednotlivci. Zákazníci si môžu variovať farbu
kruhu na pískadlo podľa chuti, tak isto aj samot-
nú látku. V lete šijeme tiež pískacie šaty, v blíz-
kej budúcnosti aj tielka a na jeseň chystáme aj
tričká s dlhým rukávom.
Charakteristika
Tričká zo stopercentnej bavlny, každý kus ručne
šitý. Veľkosti od ročných bábätiek po XXL chla-
pov, šijeme na objednávku akúkoľvek veľkosť,
cca do jedného týždňa. Látka tkaná v pletiarni
na Morave, šitie na Slovensku v Bratislave, stri-
hy si vymýšľame sami.
Kde nás nájdete?
Od augusta sme skúšobne otvorili Pískací kút,
ktorý bude v rámci architektonického Ateliéru
duše v Cvernovke na Páričkovej 18, na druhom
poschodí. Môžete si vyskúšať strihy, ale aj ihneď
nakúpiť. —silvia némethová
www.piskacietricka.sk
staň sa ľudským mončičákom!
pískni
Keďže mi žiadny vyhľadávač pískacie tričko nenašiel, rozhodla som sa také svojpomocne vyrobiť. Najskôr som
našívala pískacie krúžky na už existujúce tričká (tielka) babám do škôlky a deťom mojich kamarátok, neskôr deťom
kamarátkiných kamarátok. Dopyt po rôznych veľkostiach mi vnukol nápad ušiť vlastné tričká.
Foto archív petra Bošanská a pískacie tričká
40
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Napadlo vám niekedy, že hotel, v ktorom ste počas dovolenky bývali,
nemusel byť vždy hotelom? Nepríťažlivé staré budovy, napríklad desivé
psychiatrické kliniky či chátrajúce väznice sú ideálnym materiálom pre
ziskuchtivých developerov. Pochybná história je totiž stokrát lepšia ako
drahá reklamná kampaň.
Väzníc prerobených na hotely je po celom svete požehnane. Sú zväčša
luxusné, noblesné, zaujímavé a hriešne drahé. Aby ste v nich strávili noc,
pravdepodobne by ste museli vykradnúť banku. Otázne je, či by vás za
trest poslali práve tam.
Predstavíme vám tri hotely, ktoré šikovní architekti a dizajnéri prerobili
na skvostné dielka. Čo by som len dala za to, keby ma niekedy odsúdili...
Spitbank Fort
Prvý z hotelov leží v Británii neďaleko mesta Portsmouth. Slúžil ako ne-
dobytná pevnosť pre vojakov, ktorí chránili mesto, pôvodne bol však po-
stavený ako väznica. Po rekonštrukcii sa z pevnosti stal luxusný hotel,
v ktorom nájdete taký pokoj a ticho ako takmer nikde inde. Do hotela na
súkromnom ostrove sa dá dostať výlučne vodným taxíkom.
V súčasnosti je v hoteli deväť nadštandardne zariadených apartmánov,
tri bary, tri reštaurácie a samozrejme wellness. Na svojej stránke hotel
uvádza, že ubytuje maximálne 18 ľudí, priestor však poskytne až šiestim
desiatkam. Pripravte sa na to, že dovolenka v pevnosti vás vyjde poriadne
draho. Jedna noc v apartmáne sa môže vyšplhať aj na tisíc eur.
Het Arresthuis
Vyše storočie najobávanejšia väznica v Holandsku, dnes prepychový ho-
tel, kam by som sa dala dobrovoľne zavrieť aj hneď. Dokopy je v ňom 36
luxusných izieb a sedem apartmánov, z toho štyri špeciálne s priliehavými
označeniami Riaditeľ, Žalárnik, Sudca a Právnik.
Vo všetkých izbách, mimochodom s pôvodným číselným označením vä-
zenských dverí sa nachádza dizajnový nábytok a samozrejme, tá najdrah-
šia a najlepšia elektronika. Pohodliu poslúži aj klimatizácia v každej izbe,
fitko, sauna, posh záhrada s olivovníkmi a bezplatné wifi. Nad tým, či je
naozaj bezplatné, sa zamyslite teraz. Noc v najlacnejšej izbe pre jednu
osobu sa začína na sume 110 eur. Ale kto by si nepriplatil, keď ho bude
obsluhovať čašník vo väzenskom mundúre...
Jailhotel
Posledný z trojice väzenských hotelov je tento švajčiarsky. Upúta na ňom
najmä to, že architekti pri jeho rekonštrukcii zachovali pôvodné chodby
a väzenské koridory. Patrí aj medzi pomerne čerstvé basy, posledný vä-
zeň bol prepustený v jeseni 1998.
Po rozsiahlych úpravách interiérov sa z ponurých ciel stali komfortne vy-
bavené izby. Každá s vlastnou kúpeľnou, sprchou a kvalitnou drevenou
podlahou.
Okrem hotela je veľmi populárny aj klub, ktorý je jeho súčasťou. Jailhouse
Club je pre hostí otvorený od štvrtka do sobotňajšej noci. —nika rosputinská
dajte sa
potrestať!
za stenami
väzníc nájdete
luxus
Hotely
väzenia
Foto internet
Vyše storočie najobávanejšia väznica v Holandsku, dnes prepychový hotel, kam by som sa dala dobrovoľne zavrieť
aj hneď. Dokopy je v ňom 36 luxusných izieb a sedem apartmánov, z toho štyri špeciálne s priliehavými označeniami
Riaditeľ, Žalárnik, Sudca a Právnik. Všetky izby sú s pôvodným číselným označením väzenských dverí.
1/2Jailhotel,3/4HetArresthuis,5/6SpitbankFort
1 2
4
653
magazine with a difference
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/architecture
Slovenská komora architektov zverejnila nominácie sú-
ťažného ocenenia CE•ZA•AR 2013, ktoré spomedzi 77
prihlásených diel vybrala medzinárodná odborná porota
koncom júna. Víťazi v jednotlivých kategóriách budú vy-
hlásení 10. októbra 2013.
O ocenení CE•ZA•AR 2013
Slovenská komora architektov, stavovská organizácia auto-
rizovaných architektov na Slovensku, vyhlásila koncom feb-
ruára tohto roka XII. ročník etablovanej referenčnej súťaže
CE•ZA•AR 2013 – Ceny za architektúru. Ocenenie sa udeľu-
je vybraným architektonickým dielam spomedzi prihlásených
uchádzačov v šiestich rozdielnych typologických kategóriách
(Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budo-
vy, Rekonštrukcia a obnova budov, Interiér, Exteriér) na zákla-
de hodnotenia medzinárodnej odbornej poroty.
Úlohou ocenenia CE•ZA•AR je zdôrazniť kultúrnu hodnotu
architektonických diel, podporovať excelentnosť profesionál-
nych výkonov architektov, poukázať na kvalitu budovaného
životného prostredia, predovšetkým kultivovať verejné pove-
domie o architektúre ako takej. Práve z tohto dôvodu vkladá
Slovenská komora architektov, reprezentovaná predstaven-
stvom, mnoho úsilia do organizácie i propagácie súťaže. Je-
denásť úspešných ročníkov je dôkazom dôležitosti odbornej,
ale aj laickej reflexie architektúry.
Kto rozhoduje o udelení cien
Výber semifinálových diel, udeľovanie nominácií i voľba víťa-
zov ocenenia CE•ZA•AR 2013 náleží sedemčlennej porote,
zloženej z domácich i zahraničných odborníkov. Členmi tohto-
ročnej poroty sú:
Mgr. Akad. arch. Roman Brychta (architekt a pedagóg, Praha),
DPLG Patrick Colombier (architekt, Paríž),
Mgr. Michal Hvorecký (spisovateľ, Bratislava),
Ing. arch. Martin Jančok (architekt, Bratislava),
Mag. arch. Beny Meier (architekt, Villach),
Ing. Arch. MgA. Osamu Okamura (architekt, Praha),
Ing. arch. Vladimír Vršanský (architekt, Bratislava),
nominácie xii. ročníka
architektonickej súťaže
CE•ZA•AR
2013
Z hodnotenia poroty vyplýva, že aktuálny ročník drukuje nielen mladým architektom, ale aj tým, ktorí v dobe finančnej
krízy zohľadnili ekonomické riešenia architektúry. Členovia poroty nastavili slovenskej architektúre zrkadlo pod iným
uhlom, pričom sumarizovali vynikajúci profesionálny výkon architektov v širšom typologickom spektre.
Villa Atrio, Bratislava
Obytný súbor Mlyn, Nitra
Rekreačná chata, Nižný Klátov
DupleXS, Bratislava
42
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/RODINNÉ DOMY
1. Rekreačná chata
Nižný Klátov
Autori: Michal Mihaľák, Ján Kánocz
Foto: Ján Kánocz
2. Villa Atrio
Srnčia ulica, Bratislava
Autor: Sebastian Nagy
Foto: Paťo Safko
3. DupleXS
Bratislava
Autor: Branislav Loskot, Jaroslav Takáč, Peter Kukučka
Foto: at26
BYTOVÉ DOMY
1. Obytný súbor Mlyn
Konečná 2, Ivanka pri Nitre
Autori: Lubomír Pochaba, Juraj Husár
Foto: Lubomír Pochaba
2. Bytový komplex Alfa Beta Gama
Bartókova ulica 2 b/c/d, Bratislava
Autori: Peter Čavara, Peter Sány
Foto: Peter Sány
3. Slnečnice / Južné mesto bytové domy
Žltá ulica, Petržalka - juh, Bratislava V
Autori: Juraj Benetin, Miroslav Čatloš, Matej Grébert, Peter
Cibulka, Juraj Česelský, Ján Droždiak, Miroslava Gašparová
Foto: Pavel Meluš, Katarína Dohányová
OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ BUDOVY
1. Cassovar Košice, polyfunkčný objekt
Žriedlová, Košice
Autori: Ľubomír Závodný, Tomáš Auxt, Tomáš Bartko
Foto: Ľubo Stacho
2. Administratívne centrum Reding Tower 2
Račianska ulica, Bratislava
Autori: Peter Vitko, Kornel Kobák
Foto: Ľubo Stacho
Predsedom poroty sa pre tento ročník stal francúzsky archi-
tekt DPLG Patrick Colombier.
Z hodnotiacich úsudkov poroty vyplýva, že aktuálny XII. roč-
ník ocenenia CE•ZA•AR 2013 drukuje nielen mladým ar-
chitektom, ale aj tým, ktorí v dobe finančnej krízy zohľadnili
ekonomické riešenia architektúry. Členovia poroty nastavili
slovenskej architektúre zrkadlo pod iným uhlom, pričom su-
marizovali vynikajúci profesionálny výkon architektov v šir-
šom typologickom spektre.
Porota počas dlhých rozhovorov polemizovala nielen o stave
našej architektúry, jej obraze, ale aj o jej celoročnom prínose.
I samotný odkaz Ceny bol hlavnou témou mnohých vášnivých
debát. Porota sa jednoznačne priklonila k nasmerovaniu Ceny
do radov širokej verejnosti. Nominované diela nesú jasný od-
kaz na jednoduchosť, funkčnosť, účelnosť a ekonomickosť.
Priebeh hodnotenia poroty
V máji a júni prebehlo dvojkolové zasadnutie sedemčlennej
medzinárodnej poroty, ktorá z celkového počtu 77 prihláse-
ných architektonických diel vybrala 22 postupových (semifi-
nálových) diel. Z nich, na základe osobnej obhliadky napokon
zvolila 17 nominácií – štyri nominácie v kategórii Interiér, po
troch v kategóriách Bytové domy, Rekonštrukcia a obnova
budov a Rodinné domy a po dvoch v kategóriách Exteriér
a Občianske a priemyselné budovy. Jedno z víťazných diel na-
vrhne porota na nomináciu na prestížnu Cenu Európskej únie
Mies van der Rohe Award. Nominácie na Cenu za architektúru
CE•ZA•AR 2013 boli v súlade so štatútom ocenenia udelené
nasledovne:
Bytový komplex Alfa Beta Gama, Bratislava
Administratívne centrum Reding Tower 2, Bratislava
Slnečnice / Južné mesto bytové domy, Bratislava
Cassovar Košice, polyfunkčný objekt, Košice
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/architecture
REKONŠTRUKCIA a OBNOVA BUDOV
1. Rekonštrukcia a modernizácia budovy Krajského súdu
Skuteckého 7, Banská Bystrica
Autori: Igor Teplan, Miloš Pivko, Eva Teplanová, Katarína
Pivková
Foto: Igor Teplan
2. Rekonštrukcia horárne vo Vyšnej Boci
Vyšná Boca 179/1
Autori: Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Jana Benková
Foto: Lukáš Kordík, GUTGUT
3. Rekonštrukcia rodinného domu SAAL
Trnava
Autori: Tomáš Szöke, Ivan Príkopský, Katarína Príkopská
Foto: Ivan Príkopský
INTERIÉR
1. Byt v Nitre
Nitra
Autori: Katarína Príkopská, Ivan Príkopský, Tomáš Szöke
Foto: Ivan Príkopský
2. Bratislavská pobočka firmy WBP Online
Eurovea Central 2, Pribinova 6, Bratislava
Autori: Matúš Vallo, Oliver Sadovský, Peter Janeček,
Branislav Husárik
Foto: Paťo Safko
3. Winebar Vínimka
Ventúrska, Bratislava
Autori: Kalin Cakov, Metodiy Monev, Ján Obušek, Vladimír
Schmidt, Katy Karsayová, Tomáš Fojtík, Michal Tatranský,
Peter Turanský
Foto: Peter Turanský, Metodiy Monev, Ján Pavúr
4. Interiér bytu na Páričkovej ul.
Bratislava, Páričkova 8, Bratislava
Autori: Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Peter Jurkovič
spolupráca: Ivan Príkopská
Foto: Peter Čintalan
EXTERIÉR
1. Košický hrad – revitalizácia na vrchu Hradová
Košice 1 – Sever
Autori: Ján Sekan, Richard Krajči, Branislav Ivan
Foto: Ján Sekan
2. Verejné priestranstvá Palárikovo
Hlavná 92, Palárikovo
Autori: Anna Dobrucká, Marián Baláž, Eva Vyrosteková
Foto: Anna Dobrucká
Vyhlásenie víťazov
Odborná porota zároveň v tajnom hlasovaní rozhodla o kon-
krétnych víťazoch v jednotlivých kategóriách. Zoznam laureá-
tov Ceny za architektúru CE•ZA•AR 2013 je však známy len
predsedovi poroty a ostane utajený až do okamihu slávnost-
ného odovzdávania cien, ktoré sa uskutoční počas galaveče-
ra, 10. októbra 2013 v Bratislave. —
Samotný odkaz Ceny bol hlavnou témou mnohých vášnivých debát. Porota sa jednoznačne priklonila k nasmerovaniu
Ceny do radov širokej verejnosti. Nominované diela nesú odkaz na jednoduchosť, funkčnosť, účelnosť a ekonomickosť.
Rekonštrukcia a modernizácia budovy Krajského súdu, Banská Bystrica
Rekonštrukcia horárne vo Vyšnej Boci, Vyšná BocaRekonštrukcia rodinného domu SAAL, Trnava
44
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Byt, Nitra Winebar Vínimka, Bratislava Bratislavská pobočka firmy WBP Online, Bratislava
Košický hrad – revitalizácia na vrchu Hradová, Košice
Verejné priestranstvá Palárikovo, PalárikovoInteriér bytu na Páričkovej ul., Bratislava
CE•ZA•AR
Jedenásť úspešných ročníkov architektonickej
súťaže je dôkazom dôležitosti odbornej, ale aj
laickej reflexie architektúry
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/cars
Pre dobrodruhov je tu MINI Clubvan
Camper, MINI Cowley a MINI Countryman
ALL4 Camp. Jednoducho domov
na kolesách.
Všetky tri modely si zachovali krásne krivky vozidiel MINI
a imidž, ktorý je nenapodobiteľný. Ukazujú charakter moto-
ristov, ktorí tieto vozidlá milujú a vďaka ktorým britská znač-
ka pod krídlami bavorskej automobilky BMW žne svetový
úspech. Dizajnéri chceli poskytnúť maximálny priestor pri
minimálnych rozmeroch, rovnako ako to je v prípade ich kre-
atívnych modelov. Koncepty sú zatiaľ len štúdie, ak sa však
stretnú s veľkou podporou verejnosti, nie je vylúčené, že sa
objavia aj v sériovej výrobe.
MINI Clubvan Camper
Dobré veci v malom balíčku
Sloboda otvorenej cesty, dynamické jazdné vlastnosti a všet-
ko, čo potrebujete do prírody. Je to totiž najmenší luxusný van
na svete, ktorý sa veľmi ľahko zmení na domček na kolesách.
Za pevnými zadnými oknami je priestranný priestor na spanie
pre jednu osobu, malá kuchynka s propánbutánovou bombou
a malou chladničkou. Auto je vybavené satelitnou navigáciou
MINI Navigation Portable XL, vďaka ktorej nielenže vodič náj-
de správnu cestu, ale v prípade škaredého počasia funguje aj
ako televízia. Čerešničkou na torte je strešný sklený panel, kto-
rý sa dá otvoriť, ale aj využiť na nosenie outdoorového vybave-
nia. A čo tak sprcha v prírode? Aj to toto auto dokáže vďaka
malej ručnej sprche s vodnou nádržou uloženou pod podlahou.
PoďtesMInI
kempovať
máte radi prírodu a kempovanie?
Britská automoBilka mini prichádza
s tromi možnosťami pre ideálne noci
strávené v prírode.
46
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/MINI Cowley
MINI je doma všade
Mobilita je dnes výsadou. Ako to s ňou myslí MINI, má uká-
zať model Cowley. Všetko, čo potrebujete na prenocovanie
v prírode, je v imidžovom prívesnom vozíku. Nájdete tu dve
pohodlné miesta na spanie a za doširoka otvárateľným prede-
lom v zadnej časti karavánu sa nachádza: plynový varič s dvo-
ma plameňmi, vodná nádrž s čerpadlom a drezom, solárny
modul na nabitie palubných akumulátorov a elektrická prípoj-
ka s 230 V na zásobovanie chladničky ako aj TV/DVD a HiFi
veže. Trailer dostal krivky kvapkovitého tvaru. Je v typických
farbách MINI, dvere majú na oboch stranách sťahovacie okná,
ktoré boli štandardom u Classic MINI do roku 1969. Karava-
nový model v markantnom štýle je len o dvanásť centimetrov
širší ako MINI Clubman aj s vonkajšími zrkadlami a o takmer
300 kilogramov ťažší. A čo je dôležitejšie, s dizajnom tohto
modelu pomohla slovenská spoločnosť Travex, s.r.o., ktorá sa
zaoberá výrobou mikrokaravanov pre európsky trh.
MINI Countryman ALL4 Camp
Na safari so stanom na streche
Ak sa bojíte v stane na zemi a radšej sa cítite bezpečnejšie
niekde vo vzduchu, tak toto je ideálny spoločník pre vás. Stan
na prenocovanie je vďaka sofistikovanému riešeniu na stre-
che automobilu MINI Countryman ALL4 Camp. Vďaka sys-
tému ALL4 toto auto vyjde aj do ťažkého terénu a vy si ne-
budete musieť lámať hlavu s tým, či nájdete vhodné miesto
na prenocovanie. Do strešného stanu sa zmestia dvaja ľudia.
Auto, ktoré dizajnéri odeli do metalickej čiernej farby s bielymi
pásmi, je vybavené aj nosičom na bicykle. —peter tvrdý
Ak sa bojíte v stane na zemi a radšej sa cítite bezpečnejšie niekde vo vzduchu, tak toto je ideálny spoločník pre vás.
Stan na prenocovanie je vďaka sofistikovanému riešeniu na streche automobilu Mini Countryman ALL4 Camp.
Sloboda otvorenej cesty, dynamické jazdné vlastnosti a všetko, čo potrebujete do prírody
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/culture
Neskôr, v roku 2010 vznikol
v Bratislave Mladý pes s cie-
ľom hľadať prieniky medzi
umením a technológiami. Zo
sladkej a naivnej predstavy, že
sme priekopníci, sme precitli
a postupne sa pred nami začal vynárať svet umenia nových
médií. Prví sme neboli nielen vo svete, ale ani na Slovensku.
O pol roka som u babky s motýlikmi v bruchu programoval
svoj prvý digitálny ľúbostný list a niekedy v tej dobe som ob-
javil dizertačnú prácu Zuzany Husárovej Písanie v interaktív-
nych médiách. Digitálna fikcia. Tá ma prikovala ku stoličke až
do rána a stala sa mojou vstupnou bránou do sveta elektro-
nickej literatúry.
O čo teda ide? Najjednoduchšie je elektronické literárne die-
la opísať ako také, ktoré sú naprogramované, teda vytvore-
né na počítači pomocou zdrojového kódu. Ich podoba môže
byť rôzna. Ide napríklad o obohatenie textu obrazom alebo
zvukom, čo stimuluje viacero zmyslových orgánov čitateľa. Li-
teratúra hypertextu využíva hypertextové odkazy (teda linky,
ako ich poznáme z webových stránok) na navigáciu v rôznych
častiach príbehu. Tie nemajú žiadne stanovené poradie, čita-
teľ sa môže pohybovať v literárnom diele ako v bludisku. Olia
Lialina, ruská teoretička a jedna z pionierok internetového
umenia v roku 1996 vytvorila hypertextový príbeh My Boy-
friend Came Back From The War, ktorý majú v odporúčanej
literatúre viaceré svetové univerzity. Remixy tohto diela zahŕ-
ňajú aj Wolfenstein verziu od dua internetových umelcov jodi.
org. Hypertext už akú-takú úroveň interaktivity ponúka, ale
tým sa jej využitie v elektronických literárnych dielach nekon-
čí. Interaktívna literatúra je taká, kde čitateľ (hodí sa už viac:
používateľ?) môže, alebo dokonca musí vykonať nejakú akciu,
čím prispeje k forme a obsahu diela. Pekný príklad pochádza
priamo zo Slovenska, ide o aplikáciu Obvia gaude, literárny
text barokového básnika Mateja Gažúra prerobený do podo-
by aplikácie pre Android Zuzanou Husárovou a Ľubomírom
Panákom. Za jednu z najkrajších foriem považujem genera-
tívnu literatúru. Pri jej tvorbe nejde priamo o tvorbu literárne-
ho diela, ale o tvorbu čiastočne autonómneho systému, kto-
rý pomocou algoritmov, databázy znalostí, náhodných čísel
alebo pravdepodobnosti dokáže produkovať poéziu či prózu
v reálnom čase. Čitateľ teda vidí, ako sa dielo pred ním vynára
a samo sa tvorí. V rovnakom stave ho už asi vidieť nebude.
Náhodné čísla a pravdepodobnosť pri tvorbe básní používali
už dadaisti a surrealisti. I‘Ching Poetry Engine od Levitated
(Laurie a Jared Tarbell) je stroj, ktorý generuje poéziu. Pou-
žívateľ si najprv vyberie 5 zo
64 stavov (slov) ktoré mu sys-
tém ponúka a na ich základe
sa v pozadí generujú verše,
ktoré po slovách vstupujú na
obrazovku, pomaly po nej plá-
vajú a strácajú sa v diaľke. Generatívna literatúra má presahy
s vedeckými disciplínami ako výpočtová lingvistika, umelá in-
teligencia a kognitívna veda. Čím budú automaty, ktoré lite-
rárne texty generujú, autonómnejšie a čím lepšie budú rozu-
mieť významu slov a viet, tým budú ich výstupy zaujímavejšie.
Zároveň bude dôležité hľadať odpoveď na otázku, kto je vlast-
ne autorom literárneho diela. Bude to autor programu, alebo
program samotný?
V elektronickej literatúre sa sústavne využívajú novovznikajú-
ce technologické prostriedky. Stojí za tým zvedavosť tvorcov
a ich chuť experimentovať s tým, čo môže technológia litera-
túre priniesť. Dnes sa vďaka tomu literatúra dostáva do mo-
bilných zariadení, galérií, na webové stránky a dá sa ovládať
hlasom, dotykom, dokonca gestami. K niektorým zložitejším
kúskom si síce treba prečítať manuál, ale stojí to za to. Odpo-
rúčam pozrieť sa na tých pár príkladov, ktoré spomínam a ak
zaujmú, hľadať ďalej. Zďaleka som nespomenul všetky formy
elektronickej literatúry a veľa jej pokladov ešte čaká na obja-
venie. —matej Fandl
www.mladypes.sk
Čím budú automaty, ktoré literárne texty generujú, autonómnejšie a čím lepšie budú rozumieť významu slov
a viet, tým budú ich výstupy zaujímavejšie. Zároveň bude dôležité hľadať odpoveď na otázku, kto je vlastne autorom
literárneho diela. Bude to autor programu, alebo program samotný?
Elektronická
literatúra
začiatkom 60. rokov minulého storočia začali vedci prvý raz produkovať
počítačovú graFiku a už v roku 1965 sa v stuttgarte konala celosvetovo
prvá výstava počítačového umenia
FotozhoranadolICHINGPOETRYENGINE–Levitated/Myboyfriendcamebackfromwar–OliaLialina
48
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Kubický meter, jednotka Medzinárodnej sústavy jednotiek
určujúca objem, či priestor myšlienok a nápadov. V Trnave
vyrástlo komunitné centrum a ľudia sa tešia vlne projek-
tov, ktoré prinieslo. Kto za ním stojí a aký je jeho príbeh?
Kto zauzlil kultúrny uzol v Trnave?
Kubik: Ten kubikovský zauzlila naša nezisková organizá-
cia Bronco n. o., ktorú sme založili v roku 2009. V tej dobe
sa prevažne sústredila na rôzne alternatívne, multižánro-
vé parties či skejtové a bajkové premietania. Dodnes v na-
šom portfóliu napríklad nesmie chýbať Big Reunion Par-
ty, ktorej sa podarilo prerásť z illegal party nášho kolegu
Gonza do brandového eventu s heslom „Drink ‚till you cry,
dance ‚till you die!“ Neskôr sme sa začali podieľať aj na
rozvoji kultúrnych, športových a iných voľnočasových ak-
tivít. V spolupráci s mestom organizujeme napríklad Pro-
ma Frajdej alebo StreeTT Session. Pretože sa naše akti-
vity stretli so záujmom mladých, rozhodli sme sa v roku
2012 pokračovať a sústrediť tvorivú energiu do jedného
priestoru a tak vznikol Kubik. Nejde však o uzol zviazaný
len z dvoch koncov povrazu, Matúša Hlinčíka a Petra Gel-
ka Lančariča. Tvorí ho aj veľa dobrovoľníkov, univerzitných
študentov a priateľov, na ktorých sme vždy mali šťastie.
Kto prišiel s nápadom, ako ste vznikali?
Kubik: Všetci sme boli na seba zvyknutí buď zo strednej
školy, skejtparku či čajovne a všetci sme vždy chceli mať spoločné priestory, kde by sme si gazdovali sami. Na
základe našich priateľstiev a rôznych predchádzajúcich spoluprác sa začal črtať Kubik. Kubik ako spoločná
myšlienka pomôcť a prispieť k prepojeniu ľudí, myšlienka priniesť aktivity s novými hodnotami. Začiatky boli
ťažšie, no o to krajšie. Okupovali sme tri miestnosti, ateliéry v starom povojnovom sirotinci bez kúrenia, ktorý
sme vlastnoručne za pomoci kamarátov zrekonštruovali. Na akcie sme využívali rozľahlý betónový dvor. Neskôr
sa nám podarilo rozšíriť Kubik o druhé poschodie s teplou vodou, kúrením a ďalšími troma ateliérmi a spoločen-
skou miestnosťou. Vďaka tomu sme mohli ponúknuť priestory ďalším ľuďom.
Prečo vlastne „Kubik nápadov“?
Kubik: Náš projekt je neustále sa rozvíjajúci a dynamický priestor nápadov a myšlienok, ktorý spája ľudí rôz-
nych záujmov. Logom je kocka, symbolizujúca priestor a perspektívu. Zároveň sa nám spája s detstvom, ktoré
obvykle býva veľmi hravé. Čím viac kociek, tým viac zábavy a možností.
Čo je cieľom projektu?
Kubik: Tak ako hry s kockami – tvoriť a stavať. Spájať prijemných, iniciatívnych ľudí a podporovať ich vo svojich
projektoch. Ponúkať im priestor, kde môžu voľne tvoriť a rozvíjať sa. Zároveň poskytovať priestory verejnosti
pre realizovanie nových projektov, prospešných pre obyvateľov mesta Trnava, či organizovať rôzne kultúrne
podujatia. Azda najdôležitejšia je možnosť zdieľania vedomostí a práce v či popri rozmanitej skupine ľudí s rôz-
nymi zručnosťami, skúsenosťami a backgroundom.
Akých ľudí združujete?
Kubik: V našich ateliéroch v súčasnosti sídlia chalani
z Free Trees, ktorí šijú batohy na mieru, ich brat 2705,
DJ Whiteass, Gonzo s jeho vinylmi, Boyees a ich hudob-
né štúdio, šperkár Maťo Lorinc, fotograf Gelko, výtvarník
Ryna, komiksák Fyris a náš manažér Matúš Hlinčík. Nie je
to však len o ľuďoch, ktorí majú ateliér priamo v Kubiku.
Je to aj o komunitách okolo nás. Či už je skejtová, bajko-
vá, komunita streetartistov, výtvarníkov, fotografov, grafi-
kov, dizajnérov, sochárov, maliarov, literátov, alebo sú to
kolegovia a priatelia z ďalších neziskových organizácií ale-
bo kultúrni aktivisti. Všetkých nás spája, že sa radi hráme,
bavíme a máme radi veci, ktoré robíme.
Aké projekty máte už za sebou?
Kubik: Napríklad projekt „Druhý domov“, organizova-
ný spolu s občianskym združením Street Sports Trnava.
Jeho cieľom je výstavba mini u-rampy pre skejbordistov
a in-line korčuliarov na dvore Kubika alebo organizovanie
umeleckých workshopov (šperk, maľba, fotografia a iné).
Chceme pokračovať v organizovaní kultúrnych podujatí,
ako sú literárne čítania za pomoci literárneho klubu Lite-
ris, verejné premietania, blšie trhy a burzy kníh v spoluprá-
ci s družstvom Drak sa Vracia. Radi by sme zároveň po-
kračovali v spoluorganizácii viacerých kultúrnych podujatí
s mestom. Nedávno sme sa podieľali na celkom novom
projekte otvoreného mestského trhu vo verejnom priestore mesta Trnava – Trnavský rínek, ktorého hlavnými
koordinátorkami boli Mirka Hlinčíková a Júlia Oravcová. Cieľom projektu je zorganizovanie otvoreného mest-
ského trhu v jednej z priľahlých ulíc centra mesta Trnava. Trnavský rínek je moderny mestsky trh, ktory v uliciach
Trnavy ponuka poctive produkty a prezentáciu tovaru od miestnych výrobcov a kultúrny program. Súčasne
nadväzuje na tradíciu sobotných trhov, ktoré sa v minulosti organizovali v Trnave. Ako organizátori projektu
oslovujeme širokú verejnosť, lokálnych producentov, mladých kreatívnych ľudí (lokálne hudobné, tanečné zo-
skupenia, literárny klub a pod.), občianske združenia, neziskové organizácie, aby sa aktívne – vlastným stán-
kom alebo svojou aktivitou – stali súčasťou tohto podujatia. Zameriavame sa pritom na to, aby si obyvatelia
Trnavy vytvorili aktívny a kladný vzťah k svojmu mestu. Vytvorenú tradíciu by sme chceli opakovať pravidelne i
v ďalších rokoch, a najbližší Trnavský rínek bude 12. 10. 2013.
Kde vás môžu ľudia nájsť?
Kubik: Po nezhodách s majiteľmi sme sa z predošlého Kubika museli nedávno presťahovať. Opäť sme však
mali šťastie a dostali sme pomocnú ruku. Momentálne tak sídlime v centre mesta na Pekárskej ulici č. 40.
Obývame tri poschodia, z ktorých sú veľké open space ateliéry, a pivnicu, v ktorej sa nachádza tmavá komo-
ra pre fotografov a knižnica. Ako vravíme v našom motte “...sme otvorená platforma pre vaše eventy”, preto
sa nemusíte báť prísť za nami s vašim nápadom, poradiť sa, alebo len tak pokecať.
—kuBik, liana rusnáková
www.kubiknapadov.sk
Jeho cieľom je podporovať vizionárske, kreatívne projek-
ty a projekty v oblasti experimentálneho dizajnu. Vytvárať
priestor pre mladých slovenských dizajnérov prostred-
níctvom ich tvorivých aktivít, či mimovládne organizácie
a školy, ktoré v tejto oblasti pôsobia.
„Nadácia Tatra banky dlhodobo podporuje tvorivé aktivity v ob-
lasti umenia. Nový grantový program na podporu mladého di-
zajnu sme otvárali s veľkým očakávaním. S radosťou musím
skonštatovať, že nás prekvapil nielen vysoký počet zaslaných
projektov, ale predovšetkým ich veľmi vysoká kvalita – čo oce-
nila aj odborná komisia. Teší nás, že môžeme vytvárať aktív-
ny priestor na realizáciu dobrých nápadov a inovatívnych prí-
stupov. Máme radost z každého partnerstva v oblasti umenia
a dizajnu, ktoré prináša obojstranné impulzy.“ uviedla Zuzana
Böhmerová, manažérka Nadácie Tatra banky a sponzoringu.
Zároveň už po druhýkrát otvorila grantový program na podpo-
ru umeleckej tvorby, „Viac umenia“.
Je určený pre ambiciózne projekty z oblasti audiovizuálnej
tvorby, divadla, hudby, literatúry alebo výtvarného umenia.
Netradičnou formou prepája obe strategické zamerania Na-
dácie Tatra banka – vzdelávanie a umenie a to tak, že umož-
ňuje študentom umeleckých smerov učiť sa od renomova-
ných pedagógov – umelcov. Prostredníctvom čoho získavajú
neoceniteľnú referenciu pre svoje ďalšie umelecké uplatnenie.
Podporuje aktívne skupiny študentov všetkých troch stupňov
štúdia, učiteľov a slobodných umelcov, ktorí sa venujú tvorbe
s cieľom vytvoriť umelecké dielo ako tvorivý tím. Jeho tohto-
ročná uzávierka je 30.septembra. —
Viac informácií o ďalších aktivitách Nadácie Tatra banky nájdete na
www.nadaciatatrabanky.sk
vytvárame
šancetvorivým
nadácia tatra Banky sa dlhodoBo
venuje podpore umeleckej tvorBy,
tento rok priniesla nový grantový
program na podporu dizajnu pod
názvom „viac dizajnu“
čím viac kociek, tým viac záBavy a možností
kubik
Kubikpreinspire/fotoGelko
Grantový program Viac dizajnu
Podporíme tvoje kreatívne, vizionárske či experimentálne dizajnérske projekty.
Projekt podávaj elektronicky na www.nadaciatatrabanky.sk do 29. 11. 2013.
tbn_viac_dizajnu_print_230x150_tg22_0813.indd 1 22.8.2013 15:00
Grantový program Viac dizajnu
Podporíme tvoje kreatívne, vizionárske či experimentálne dizajnérske projekty.
Projekt podávaj elektronicky na www.nadaciatatrabanky.sk do 29. 11. 2013.
tbn_viac_dizajnu_print_230x150_tg22_0813.indd 1 22.8.2013 15:00
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/V prípade áut hrá čoraz väčší prím dizajn, a tak nečudo,
že sa automobilky pohrávajú s novými kreatívnymi tvarmi
a aj možnosťami, ktoré svet štyroch kolies prináša.
Najnovšie štúdie ukazujú, ako budú vyzerať automobily, ktoré
prídu na trh v najbližších mesiacoch alebo rokoch. Toto je fu-
ture vo svete automobilizmu.
Citroen DS2
Agilný mestský športovec
Aj automobilka Citroen stavila na personifikáciu. Svojou líniou
DS chce oslovovať predovšetkým mladšiu generáciu. K mo-
delovým radom DS3, DS4 a DS5 by mal pribudnúť aj model
DS2. Oficiálne na trh príde na budúci rok. To, ako bude vyze-
rať, však napovedajú štúdie. Pôjde o malý päťdverový hatch-
back postavený na základoch koncernového brata Peugeotu
208. Vychádzať by mal zo štúdií Revolte a Survolt a tak ako
v prípade iných modelov DS, aj pri DS2 si budete môcť navrh-
núť auto tak, ako vám vyhovuje, najmä čo sa týka farby laku,
interiéru a doplnkov. Technické detaily či motorizácia sú zatiaľ
tajomstvom, pod kapotou agilného mestského športovca by
sa mali objaviť agregáty s výkonom od 88 do 150 koní. Ofi-
ciálne predstavenie je naplánované na budúcoročný parížsky
autosalón.
Renault Twin´Run
Namiesto sedadiel motor
Renault svoju športovú dušu nezaprie a je známy svojou zá-
ľubou v tunovaní malých hatchbackov do poriadneho výkonu.
V prípade konceptu Twin´Run vyhodil zadné sedadlá a vra-
zil tam motor so zadným náhonom. Naposledy sa tak stalo
pri modeli Renault 5 či Clio V6. Výsledok v prípad Twin´Run?
Vozidlo s hmotnosťou len 950 kilogramov má pod kapotou
šesťvalec s objemom 3,5 litra a výkonom 320 koní. Na stov-
ku zvládne šprint za 4,5 sekundy. Vodič sa môže spoliehať na
šesťstupňovú prevodovku SADEV so sekvenčným riadením
a cez samosvorný diferenciál sa dostáva výkon na zadné kole-
sá. Podvozok vyvinula firma Tork Engineering, na jeho vyladení
sa podieľal Jean Ragnotti, tlmiče dodala spoločnsoť OHLINS.
Futurevosvete
automobilizmu
Aj automobilka Citroen stavila na personifikáciu. Svojou líniou DS chce oslovovať predovšetkým mladšiu
generáciu. K modelovým radom DS3, DS4 a DS5 by mal pribudnúť aj model DS2. Oficiálne na trh príde
na budúci rok. To, ako bude vyzerať, však napovedajú štúdie.
dizajn hrá čoraz väčší prím
To, ako bude vyzerať model DS2,
napovedá aj štúdia Revolte
50
cars
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Kia Cub
Technologická dokonalosť
Kórejská automobilka Kia po angažovaní Petra Schreyera
išla dizajnovo dopredu a jej technologický pokrok má uka-
zovať štúdia Kia Cub. Predstavili ju na domácom autosalóne
v Soule. Koncept má menej ako štyri metre, B-stĺpiky by ste
tu hľadali márne. Podobné otváranie dverí sme tak videli už
vo Forde B-Max. Automobilka svoj model označuje ako kom-
paktné štvordverové kupé, auto však svojimi tvarmi pripo-
mína hatchback. Dizajnéri ho postavili na 19-palcové disky,
svetlomety sú výhradne navrhnuté z LED diód. Ako sme už
povedali, Kia vozidlom demonštruje technologický pokrok, ta-
kže inteligentný volant napríklad sleduje vodičov pulz alebo
celkovú biometriu. Takže ak vám začnú klipkať oči od únavy,
auto vás donúti zastaviť a oddýchnuť si. Srdcom konceptu je
štvorvalec 1,6 GDI, ktorý poznáme z Kie cee´d GT s výkonom
204 koní
Mini Vision
Vízia nového Mini
Britská značka Mini patriaca pod koncern BMW sa pripravuje
na odhalenie tretej generácie svojho modelu Mini Cooper. Ako
bude vyzerať, naznačuje štúdia Vision. Ten si zachoval typic-
kú DNA malého štýlového športovca. Nová je predovšetkým
predná maska, ktorú tvorí veľký hexagonálny otvor s integro-
vanými hmlovými svetlami. Hlavné svetlomety dostali oválnej-
ší tvar a väčší sklon, výraznosť im dodávajú diódy a LED tech-
nológie. Dizajnéri využili aj nové materiály ako Organo metal,
čo je vrstvený kompozit s povrchom textilu. V zadnej časti náj-
deme na malé Mini obrie svetlá, nechýba ani strešný spojler.
Známy rýchlomer, ktorý bol v centrálnej časti starého Coope-
ra, končí, „digitálne“ budíky sa dostávajú priamo pred vodiča.
Stredová konzola zostáva, plní však informačné, navigačné,
multimediálne a zábavné funkcie. Novú generáciu Mini budú
poháňať preplňované benzínové a naftové 3-valce. Oficiálna
premiéra je naplánovaná na koniec tohto roka. —peter tvrdý
Foto na ľavej strane štúdia Revolte
Foto na pravej strane, zhora nadol Kia Cub / Renault Twin´Run / Mini Vision
Automobilky sa čoraz viac pohrávajú s novými kreatívnymi tvarmi
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Citroën DS5 je zosobnením
novej etapy vo vývoji línie
DS. Inovatívne a vizionárske
vozidlo je v dokonalej súhre
so sloganom značky Cré-
ative Technologie a priná-
ša ešte vycibrenejšie prvky
v oblasti štýlu, tvarov, zmyslov a rafinovanosti. Citroën DS5
znamená potešenie zo šoférovania jedinečného auta, ale aj
jasné a jedinečné zosobnenie moderného vozidla. Citroën
DS5 je originálnym výtvorom plným technologických inovácií,
schopným prekvapiť a očariť.
DS sú dve písmená, ktoré pre Citroën zosobňujú výraznú časť
dedičstva, a pod ktorými sa skrývalo najprevratnejšie auto
mína vozidlá typu shooting
break s nádychom Grand
Tourismo. Striedanie chró-
mových obkladov (vonkajšie
postranné lišty, dvojité kon-
covky výfuku) a lesklých čier-
nych častí (prvky na prednej
a zadnej časti a okolo okien) a kolesá ľahkej zliatiny s diaman-
tovaním s veľkým priemerom (od 16 do 19 palcov). Všetky
tieto prvky podčiarkujú jedinečnosť tohto vozidla. Vybrať si
môžete jednu z ôsmich exteriérových farieb a ozdobné chró-
mové prvky môžu byť aj v matnej chrómovej farbe nazvanej
„dark chrome“. Módne doplnky ako LED diódy sú samozrej-
mosťou. Jednoducho sofistikovanosť so zmyslom pre detail.
svojej epochy. Dve písmená, ktoré predstavujú kreativitu, je-
dinečnosť a odvahu. Ako predloha pre model poslúžila štú-
dia Citroën C-SportLounge. A aj keď vo väčšine prípadov sa
futuristické prvky štúdií do výrobnej verzie nedostanú, fran-
cúzska automobilka je výnimkou. Línie karosérie prekvapujú
svojimi tvarmi, ale aj jedinečnými proporciami a siluetou, kto-
rú rozpoznáte za každých okolností. Nevšedná silueta pripo-
citroën sa vrhol na personiFikáciu. a ich línia ds sa stretáva so záujmom čoraz
väčšej skupiny zákazníkov. vlajkovou loďou línie je model ds5, s ktorým jazdí
aj starší z Bratov saganovcov, cyklista juraj sagan aleBo herečka a muzikálová
speváčka nela pocisková. citorën ds5 je seBavedomý rodinný známy.
citroënds5
Sebavedomýrodinnýznámy
52
cars
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Krásny je nielen zvonku, ale aj zvnútra. Aj interiér si po vzore
iných vozidiel v línii DS, môžete navrhnúť tak, ako vám najviac
vyhovuje. Kokpit „déespäťky“ sa maximálne orientuje na vo-
diča. Pocit z kupé posilňuje aj vodičova pozícia za volantom,
ktorá podporuje vyšší a dominantnejší rozhľad na vozovku.
Auto dostalo dve stredové konzoly, pričom jedna je umiestne-
ná na stredovom tuneli, druhá na stredovej konzole. Na oboch
sa nachádzajú tlačidlá, otočné ovládače a prepínače, ktoré vo
veľkej miere našli inšpiráciu v leteckom priemysle. Dizajnéri
stavili na kožu a hliníkové doplnky s brúseným povrchom.
Auto s rozmermi – dĺžka 4,24 m (o 25 cm menej než CIT-
ROËN C5 sedan), šírka 1,85 m a výška 1,51 m má však tech-
nologické pokroky aj pod kapotou. V ponuke sú dva prepĺňané
motory s priamym vstrekovaním spĺňajúce normu Euro V vyvi-
nuté v spolupráci s BMW: THP 155 (so 6-stupňovou automa-
tickou prevodovkou) a THP 200 (so 6-stupňovou manuálnou
prevodovkou). Ako prvý model sa DS5 predstavil aj s hybrid-
ným pohonom. Ide o prvé dieselové „full hybrid“ vozidlo na
svete. Technológia Hybrid je v spojení s dieselovým motorom,
systém je spriahnutý s pohonom všetkých štyroch kolies pri
výkone 200 koní. Auto pracuje aj v režime ZEV (Zero Emission
Vehicule), spotreba sa dostala na 3,8 l/100 km, emisie CO2
na hranicu 99 g/km.
Citroën vám do auta namontuje aj niekoľko nových prvkov,
napríklad automatické diaľkové svetlá, druhú generáciu varo-
vania pri nedobrovoľnom opustení jazdného pruhu, head-up
displej, či cúvaciu kameru. Nechýbajú ani všetky potrebné sú-
časti aktívnej bezpečnostnej výbavy (EBD, ABS, ESP, BA, inte-
ligentná kontrola trakcie). —peter tvrdý
Citroën DS5 znamená potešenie zo šoférovania jedinečného auta, ale aj jasné a jedinečné zosobnenie moderného
vozidla. Citroën DS5 je originálnym výtvorom plným technologických inovácií, schopným prekvapiť a očariť.
Citroën DS5
Potešenie zo šoférovania jedinečného
auta, ale aj jasné a jedinečné zosobnenie
moderného vozidla
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Cena Oskára Čepana bola založená v roku 1996, keď ju pod názvom Mladý slovenský výtvarník
roka predstavila zakladateľka a riaditeľka americkej nadácie The Foundation for a Civil Society
Wendy W. Luersová. Spoločne so svojím manželom Williamom Luersom – americkým veľvy-
slancom v Prahe – strávila v Československu niekoľko rokov a po páde komunistického režimu
sa rozhodla, že pomôže krajinám východného bloku. Mladým slovenským umelcom do 35 ro-
kov tak okrem spoločnej finálnej výstavy v prestížnych galerijných priestoroch umožnila vyces-
tovať do Ameriky, kde sa môžu konfrontovať s medzinárodnou scénou.
Aktuálne sa Cena Oskára Čepana nachádza v pomyselnej dospelosti – v 18. ročníku, pričom jej
poslednou víťazkou sa stala Mira Gáberová, ktorá sa predstavila samostatnou výstavou v Slo-
venskej národnej galérii. Počas svojej dlhej tradície súťaž dokázala, že aj napriek kritike patrí
k najprestížnejším slovenským oceneniam za vizuálne umenie pre mladých výtvarníkov. Finanč-
ným ohodnotením, šesťtýždňovým študijným pobytom v USA a samostatnou výstavou v SNG
výrazne prispieva k formovaniu slovenského súčasného umenia, čo dokazujú výsledky konkrét-
nych ročníkov a následné úspechy jednotlivých víťazov.
Do súčasného 18. ročníka Ceny Oskára Čepana sa prihlásilo 37 uchádzačov, tvoriacich v rôz-
nych médiách. Zmenila sa odborná komisia, ktorú pre nasledujúce dva roky budú tvoriť medzi-
národní kritici umenia, kurátori a umelci. Sú nimi Áron Fenyvesi z maďarskej Trafo Grallery, Piotr
Stasiowski – kurátor Wroclaw Contemporary Museum v Poľsku, kurátor Fotograf Gallery Jiří
Vernisáž výstavy finalistov a víťaza, ktorá sa bude konať v budove Pisztoryho paláca, sa usku-
toční 25. septembra. Kto z finalistov sa stane absolútnym víťazom súťaže, bude známe vo štvr-
tok 10. októbra 2013 – v deň vyhlásenia víťaza Ceny Oskára Čepana 2013 v Pisztoryho paláci.
Výstava finalistov a víťaza potrvá do 15. októbra 2013. —
Ptáček, akčný umelec a pedagóg na Akadémii umení v Banskej Bystrici Michal Murin a kurátor-
ka Mira Keratová zo Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici. Medzinárodná komisia vybrala
do finále umelcov na základe tvorby z obdobia uplynulých dvoch rokov. „Věříme, že nás finalis-
té překvapí kvalitními díly, která nás ujistí o správnosti našeho výběru“, odkazuje účastníkom
predseda poroty Jiří Ptáček a pripúšťa, že výbrať iba štyroch finalistov bolo v tomto roku viac
než náročné. Finálovú štvoricu pre rok 2013 tvoria:
Radovan Čerevka, ktorý sa dlhodobo zameriava na masmediálnu reflexiu vojnových konflik-
tov. Výstupom jeho práce sú rozmerné inštalácie zahŕňajúce širokú škálu médií od priestoro-
vých diel k voľným kresbám inšpirovaným infografikou. Komisia vyzdvihla hlavne jeho aktuálny
posun od politicky angažovaného pohľadu na médiami filtrovanú realitu k výtvarne bohatej
výpovedi. Na priestorových inštaláciách Martina Vongreja porota ocenila komplexné, kozmic-
ko-univerzalistické pokusy o vyjadrenie problematiky ľudského vedomia – spoločne s nadväz-
nosťou na to najlepšie z tradície konceptuálneho umenia druhej polovice minulého storočia na
Slovensku. Videá Erika Sikoru ojedinelým spôsobom skúmajú fenomén kreativity. Jeho osob-
ne ladené D.I.Y. filmy obsahujú humor, sarkazmus a trápnosť. Sikora je moderátorom aj komen-
tátorom svojich filmov a divákom sa prihovára v duchu Dostojevského Idiota a akoby mimo-
chodom sa dotýka zásadných tém umenia a spoločnosti. Najmladšou nominovanou autorkou
je choreografka a vizuálna umelkyňa Zuzana Žabková. Porotu zaujala inscenovanými videa-
mi, ktoré sú postavené na pohybovom základe, performatívne využívajú klasické formy hudby
a tanca a reinterpretujú filmové a hudobné diela.
cena oskára čepana
BlaF 2013
vstupuje do svojho 18. ročníka
štvrtý ročník Festivalu
Počas svojej dlhej tradície súťaž dokázala, že aj napriek kritike patrí k najprestížnejším slovenským oceneniam
za vizuálne umenie pre mladých výtvarníkov. Finančným ohodnotením, šesťtýždňovým študijným pobytom v USA
a samostatnou výstavou v SNG výrazne prispieva k formovaniu slovenského súčasného umenia.
Na festival BLAF sa tento rok prihlásilo až tridsať bratislavských galérií. Každá si pripravila program vo vlastnej
dramaturgii a počas trvania festivalu budú pre návštevníkov otvorené po celý čas a bezplatne.
Je to priam neuveriteľné, ale posledné septembrové dni
budú už po štvrtý raz patriť festivalu vizuálneho ume-
nia BLAF – Bratislava Art Festival. Keď jeho organizátori
v roku 2010 uviedli do života prvý ročník, netušili, že sa
formát bude tešiť takej veľkej obľube.
V roku 2013 sa festival uskutoční v dňoch 26. až 29. sep-
tembra,ž tradične v desiatkach bratislavských nekomerčných
a súkromných galérií a v Slovenskej národnej galérii. Progra-
mová dramaturgia festivalu je tento rok obohatená o vlastnú
programovú zložku z dielne organizátora, Nadácie Centrum
súčasného umenia, ktorá bude spočívať v posilnení prednáš-
kovej časti podujatia (viac prednášok, nové zahraničné mená
z rôznych oblastí súčasného vizuálneho umenia, jeho podpory
a prevádzky) a v novom bloku eventov v podobe performance
ako domácich, tak zahraničných umelcov. Z domácej scény
spomeňme performance mladej generácie Zuzany Žabkovej,
Kataríny Morháčovej, Lucky Mičíkovej, Andreja Cséfalvaya,
Martina Vongreja, Daniela Didu a podobne, zo zahraničných
sa predstaví hviezda rakúskej performatívnej scény Ines Do-
ujak či mladý kosovský umelec Astrit Ismaili. Z ostatných do-
dýne a univerzity v Brightone David Crowley či performatívny
umelec z Bosny a Hercegoviny Mladen Miljanović, ktorý sa
okrem iného tento rok predstavil v pavilóne Bosny a Hercego-
viny na bienále v Benátkach.
mácich performatívnych umelcov (či prosto iba umelcov, ktorí
sa však podchvíľou vyjadrujú aj vo forme performance – teda
vystúpenia, spojeného s hovoreným slovom, prvkami tanca,
divadla atď.) spomeňme literárne autorské duo Generátor X
Michala Habaja a Petra Šuleja, ktorí svoje vystúpenie okore-
nili tanečnými kreáciami mladých tanečníc, či Petru Fornayo-
vú, tanečnicu a autorku divadelných a tanečných predstavení.
Z prednášajúcich prídu do Bratislavy napríklad riaditeľky vie-
denského artfairu Vienna Fair Vita Zaman a Christina Stein-
bacher-Pfandt, profesor a vedec z Royal College of Art v Lon-
Nespomenúť nemôžeme ani pestrý program bratislavských
galérií, ktorých sa tento rok prihlásilo na festival až tridsať!
Každá si pripravila program vo vlastnej dramaturgii a počas
trvania festivalu budú pre návštevníkov otvorené po celý čas
a bezplatne. Zo sprievodných programov ani tento rok nebu-
dú chýbať aktivity Fashion Councilu a prednáška projektu Clu-
bovka, v rámci ktorej v Bratislave svoju tvorbu odprezentu-
je mladý (1977) a extrémne talentovaný francúzsky dizajnér
Ito Morabito, tvoriaci pod značkou Ora-Ïto, pričom v štádiu
rokovania sú aj ďalšie sprievodné akcie. Počas BLAF-u sa v
BLAF 2013 tradične začne veľkolepý koncert na nádvorí Slo-
venskej národnej galérie, tento rok v sprievode kapiel Puding
Pani Elvisovej, Le Payaco a Zóna A. Bonusom bude ako kaž-
doročne možnosť výhry zájazdu do niektorej z atraktívnych
európskych destinácií – či to bude Rím, Amsterdam alebo Li-
sabon – tým sa, milí budúci návštevní-
ci BLAF-u 2013, dajte prekvapiť. Bu-
deme vás zaručene včas informovať!
—n-csu
www.blaf.sk
Bratislave zároveň uskutoční stretnutie a kongres európskej
iniciatívy teoretikov umenia AICA – International Association
of Art Critics, na ktorom sa rovnako predstavia zaujímaví hos-
tia zo zahraničia.
PestrýprogramfestivaluBLAF
54
inspire magazine punishment issue
art
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/55
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Palicovanie
Pri menších prehreškoch sa vám
mohlo ujsť iba pár rán palicou. Po
chrbte. Z celej sily. Tak vám treba.
Bičovanie
Keď vás palice nedonútili priznať sa,
prípadne mal zriadenec žalára pocit,
že ste ešte nedosiahli uvedomenie si
svojho hriechu a jeho prípadné oľu-
tovanie, zobral kožený bič a švácal…
Lámanie kolesom
Ak ste veľmi, ale naozaj veľmi nepo-
slúchali, zlomili vás kolesom. Holého
vás priviazali k drevenej konštrukcii,
potom sa na vás spustilo ťažké kovo-
vé koleso, ktoré vám rozlámalo kos-
tičky. Keď vám všetko, čo sa dalo, polámali, vplietli
bezduché telo do už použitého kovového kolesa a vy-
stavili vás na popravisku. Byť príkladom je celkom fajn,
nie? Smrť bola síce pomalá, pretože telíčko odchádzalo
postupne na dehydratáciu, ale mohli ste pomôcť prí-
rode. Keď už vás takého holého, polomŕtveho a vyšo-
kovaného vystavili, mohli si do vás ďobkať vtáčiky, ob-
hryzkávať vás mohli potkančeky…
drvenie kĺbov
Vykrúcanie, vykĺbenie, pukot chrupaviek… Tak mu
treba, zlodejíčkovi!
Odrezaný jazyk
Keď ste rozprávali to, čo ste nemali, prípadne to, čo
vám niekto zakázal povedať, urobili predbežné opat-
renie, aby ste už nerozprávali, čo nemáte. Vlastne ste
už nepovedali nič.
Upálenie
Kacíri, čarodejnice a všetci, ktorí sa nejako previnili
voči cirkevným pravidlám, skončili na rošte. Teda na
hranici. Ak ste boli sympoš, do pahreby šupli aj trošku
strelného prachu a jediné, čo ste na hranici urobili,
A čo s kožou? Veď ešte aj Fantozzi
mal možnosť získať kreslo z úradníc-
kej kože…
Nabodnutie na kôl
Tento krásny orientálny trestík sa
k nám rozšíril ešte v 5. storočí pred
n. l. Či už ste boli povstalec alebo
matka, ktorá ubližuje dieťaťu, trpeli
by ste rovnako.
Holý odsúdenec so zviazanými rúč-
kami za chrbtom ležkal na zemi a do
zadných partií mu kat zapichol kolík.
Kolík s tupým hrotom, samozrejme.
Keď už kolík medzi polovičkami
viac- menej držal, kat ho zatĺkol ešte
pol metra do tela. Tým však nepo-
škodil životne dôležité orgány, takže
ste len trpeli. Keď už bol kolíček v telíčku, posadili vás
s ním do jamky. Kolíček prenikal hlbšie a hlbšie, až kým
nevyšiel von. Pazuchami, hruďou alebo ústami.
Ale vám už by to asi bolo dosť jedno…
Rozpáranie brucha
Šup črievka z bruška von! V Oriente vraj bol tento trest
jedným z najobľúbenejších! Kat rozpáral bruško, vytia-
hol črievko a postupne ho namotával na navijak. Po-
maličky vytiahli z odsúdenca osem metrov tráviaceho
traktu. Stratili ste vedomie a následné rozštvrtenie ste
už mali na saláme.
Ešte vás mohli obesiť, pochovať zaživa, ženám mohli
odrezať prsia, obuť vám španielsku čižmičku, položiť
vás na mučiacu lavicu a trestať čímkoľvek, čo bolo po
ruke. Alebo vás radšej poslali na galeje. A tam ste ako
zločinček mohli žiť šťastne až do smrti. Mohli to byť
najkrajšie dva týždne vášho života…
No vidíte, že to elektrické kreslo je celkom humánne…
—nika Bauchová
bolo „baf“ a bolo po vás. Ak ste neboli sympoš, tak kla-
sicky, ako pri teľacom močingu… dve hodiny jemne
dusiť na miernom ohni.
škripec
Priviazali, natiahli a naťahovali. Ramená von z kĺbo-
vých jamiek, svaly sa len tak trhali… Nádhera.
štvrtenie
Ako už sám názov trestu napovedá, rozštvrtili vás. Naj-
prv vás na chvíľku zavesili na šibenicu, ale tak, aby ste
náhodou neumreli, potom vás zvesili a priviazali. Jedna
rúčka k jednému koníkovi, druhá k druhému, ľavá no-
žička k tretiemu a pravá k štvrtému. Potom len už len
stačilo zvýsknuť, koníky sa rozbehli, každý iným sme-
rom, samozrejme, a bolo po vás.
Takto by ste trpeli napríklad vo Francúzsku. Keby vás
na smrť rozštvrtením odsúdili v Rusku, tí sa s tým nes…
Zobrali sekeru a odfikli jednu rúčku, druhú rúčku…
Stiahnutie z kože
Samozrejme, zaživa. Pod kožu zarezali obrovskú čepeľ
a kusy kože sa veselo odliepali od mäska. Telíčko po-
tom bolo jedna veľká ranka.
V15.storočížilnahradevrumunskýchhoráchkrutýVlad
švác,tresk,bum...AK STE V STREdOVEKU KRAdLI ALEBO CUdZOLOžILI,
mALI STE RAdšEJ HNEď UmRIEŤ. AK SA VÁm
UľÚTOSTILO SAméHO SEBA A NEdOKÁZALI STE SA
OdPRAVIŤ ZO SVETA, POSTARALI SA O TO INí.
Foto internet
Používaním zdrobnenín a milým tónom sme
sa snažili zjemniť tému. Lebo „odrezaná ručička“
znie oveľa milšie ako „odfaklený hnát“!
inspire magazine punishment issue
essential
56
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/BRATISLAVA
ARTFESTIVAL
Nenechajtesiujsťanikúsokumenia
26.9.-29.9.
www.blaf.sk
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Atlas zabúdania je kniha o veciach, na ktoré sme za-
budli, na ktoré sme chceli zabudnúť, na ktoré sme
museli zabudnúť, a o veciach, na ktoré si nevieme
spomenúť.
Pamätáte si ešte pioniersky sľub? Poznáte text charty
77? A smernice osláv prvého mája 1960? Viete, o čom
si asi tak mohli písať listy vaši starí rodičia? A čo
denník vašej matky? Čo si poznamenala o 26. apríli
1986, keď vybuchol Černobyľ? Spomeniete si, čo ste
robili v novembri 1989? A 11. septembra – v ktorom
roku…? Viete, kedy a prečo bol na Slovensku Franz
Kafka?
Atlas zachytáva obdobie rokov 1914-2014, pričom ku
každému roku sa viaže jeden text. dovedna sto útva-
rov, ktoré odkrývajú atmosféru danej doby na Slo-
vensku. „Ide o konceptuálnu knihu, kde sa v názna-
koch rozpráva o veciach, ktoré sme už zabudli alebo
si ich nepamätáme. Z hľadiska štýlu je Atlas zabúda-
nia absolútne nezachytiteľný, pretože nepatrí medzi
beletriu ani literatúru faktu,“ povedal o knihe jej
autor, spisovateľ, scenárista a režisér Peter Krištúfek.
Hravý a plný spomienok, taký bude Atlas zabúdania.
Od roku 1914 po rok 2014, každý rok jeden text. list,
telegram, báseň, správa, nariadenie, rozsudok, roz-
hovor, zápis v kronike, denníkový záznam… Vždy
niečo typické, čo vyjadruje atmosféru doby na Slo-
vensku. Alebo zaujímavý, zabudnutý pohľad na vte-
dajší osobný či verejný život.
Každý exemplár obsahuje tri záložky – dobové ar-
tefakty – ktoré sú tiež súčasťou spomínania a iste aj
vám budú všeličo pripomínať: svätý obrázok, legen-
dárna zelená stokorunáčka, reklama na Schichtovo
mydlo či dobové fotografie.
O autorovi
Peter Krištúfek je autor ôsmich prozaických kníh a zbierky
poézie. debutoval poviedkovou knihou Nepresné miesto
(2002), za ktorú získal prémiu Ivana Kraska. Po nej publiko
val ďalšie zbierky Voľným okom (2004) a mimo času (2009).
ďalej mu vyšla novela Hviezda vystrihnutého záberu (2005),
súbor scenárov o Rote pomalého nasadenia (2006, spolu
s dadom Nagyom) a zbierka poézie 75W (2011). Jeho prvý
román šepkár (2008) bol nominovaný na cenu Anasoft lite
ra, v súčasnosti sa pripravuje jeho preklad do ruštiny. druhý
román Blíženci a protinožci, ktorý vyšiel v roku 2010 a taktiež
bol súčasťou finálovej desiatky Anasoft litera, sa prekladá do
bulharčiny a nemčiny. Najnovší román dom hluchého o búr
livých dejinách Slovenska v 20. storočí vyšiel v decembri 2012
a je tiež finalistom literárnej ceny Anasoft litera.
atlas zaBúdania
peter krištúFek
Kniha o minulosti, na ktorú
by sme nemali zabudnúť
58
Books
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Claire Keegan
Fo(s)ter
Ak sa kuchárovi podarí uvariť chutné jedlo a ešte ho aj tak naservírovať, že sa dobre hltá nielen
ústami, ale aj očami – je to radosť. Aj s knižkami to tak býva – ak sa zosúladí nezabudnuteľné
spisovateľské (a prekladateľské) vnútro s krásnymi ilustráciami a perfektným grafickým dizaj-
nom, je to veľká radosť. Väčšia než pri jedle, lebo je trvalá a sýtiaca dušu, nielen to naše stále
po niečom dychtiace telo. Na slovenskom knižnom trhu sa nedávno jeden taký skvost objavil.
Volá sa Fo(s)ter, napísala ho írska spisovateľka Claire Keegan, preložila Adriana Komorníková
a ilustrovala Zuzana Cigánová Mojžišová. Kniha je to malá vzrastom, ale veľká na ponúknuté
čitateľské zážitky. Fo(s)ter je o malom dievčatku, ktorému sa na pár týždňov podarí vymaniť sa
z čudesného zovretia najbližšej rodiny a ocitnúť sa v žičlivejšom prostredí domu manželov Kin-
sellovcov. Hoci sa v tejto knižke čitateľ prostredníctvom hlavnej hrdinky a rozprávačky pozerá
na svet detskými očami, príbeh je to dospelácky, hlboký, odkrývajúci mnohé vrstvy komplikova-
ných medziľudských vzťahov.
O autorke
Írska spisovateľka Claire Keegan sa narodila v roku 1968 a vyrastala na farme vo Wicklow. Prvá
zbierka poviedok jej vyšla v roku 1998 pod názvom Antarctica. Poviedky sa stretli s veľkým čitateľ-
ským ohlasom a výnimočne talentovaná autorka získala cenu Kniha roka Los Angeles Times a Roo-
neyho cenu za najlepšiu írsku knihu roka. V roku 2007 Claire Keegan vydala druhú knihu, opäť súbor
poviedok, Walk the Blue Fields (v češtine vyšla pod názvom Modrá pole), ktorá mala veľký úspech
u literárnych kritikov a autorka za ňu získala cenu britskej Edge Hill University za najlepšiu zbierku
poviedok na Britských ostrovoch. Žije na írskom vidieku. —artForum
www.artforum.sk
TREST – EXIL
Aleksandar Hemon
Problém menom Bruno
Debutová zbierka poviedok americko-bosnianskeho autora Aleksandara Hemona nie je žiad-
nym začiatočníckym pokusom, ale štylisticky brilantným, vtipným a tragikomickým obrazom
sveta. Sveta bývalej Juhoslávie a detstva stráveného s portrétmi súdruha Tita na stenách škôl
a hračkami zo ZSSR páchnucimi olejom. Príbehy o Sarajeve a autorovej rodinnej histórii, o živo-
te v Chicagu v čase, keď všetci priatelia a známi bojovali v ďalšej zo zbytočných európskych vo-
jen. Problém menom Bruno je novelou a poviedkami, ktoré sú poprepájané postavami, mesta-
mi, príbehmi, ale najmä silným a citlivým hlasom rozprávača. Či už Hemon píše o atentáte na
arcivojvodu Františka Ferdinanda alebo o rodinnom výlete na pláž, o prisťahovalcovi v USA
alebo umení uniknúť hľadáčiku ostreľovača v obliehanom meste, jeho príbehy sú bolestne hu-
morné a nesmierne smutné. Vďaka originalite a humoru je Aleksandar Hemon jedným z najta-
lentovanejších autorov svojej generácie.
„Tak ako Nabokov, aj Hemon píše s prekvapujúcim pohľadom outsidera, vážiac slová, akoby ich
používal po prvý raz. S Kunderom má spoločnú schopnosť nájsť pôvab a humor aj v tých naj-
temnejších okolnostiach.“ OBSERVER
„Výnimočné. Provokatívne. Anarchistické, a napriek tomu premyslene zorganizované. V sku-
točnosti sa mi len ťažko hľadajú slová, ktorými by som túto zbierku poviedok opísal, pretože jej
sila ma núti obdivne mlčať.“ COLUM MCCANN
O autorovi
Aleksandar Hemon sa narodil v roku 1964 v Sarajeve. V roku 1992 mu blokáda rodného mesta neu-
možnila návrat zo štipendijného pobytu v USA. Odvtedy žije v Chicagu, s krátkym intermezzom v Pa-
ríži. Napísal ďalšie tri prozaické knihy, ako aj zbierky publicistiky v angličtine aj v bosnianskom jazyku.
Saša Salmela
Žirafia mama a iné rozprávky
Uletené rozprávky s fantastickými ilustráciami. Fantastické rozprávky s uletenými ilustráciami.
Saša Salmela a Martina Matlovičová. A k tomu žirafia mama, magnetický rytier, blatová príšera
a iné... 21 krátkych rozprávok, v ktorých spisovateľka Alexandra Salmela v pútavých fantastic-
kých príbehoch opisuje starosti detí vyrovnávajúcich sa s niekedy nepochopiteľným svetom
dospelých. Martina Matlovičová, už renomovaná mladá ilustrátorka, dopĺňa príbehy svojskými
živými ilustráciami, ktoré detskú fantáziu posúvajú znova o kus ďalej. Knihu plánujeme vydať
paralelne s fínskym vydavateľstvom Teos a publikácia by mala tak vyjsť hneď v dvoch jazykoch-
v slovenčine a fínčine.
O autorkách
Saša Salmela býva vo Fínsku už dlho, ale ešte stále sa nenaučila bežkovať. Plávať vie. Pestuje duby
v kvetináčoch a hrá sa s príšerami. Popritom píše príbehy. Ak by sa jej mohli splniť tri priania, želala
by si: milión stotisíc stromov, po ktorých sa dá vyliezť až na mesiac, menej vyšinutých dospelých a vy-
darený výlet niekam hocikam so spriatelenými tvormi a inými veselými potvorami.
Martinka Matlovičová býva s Vladom pod lesom a maľuje v garáži. Zachraňuje slimáky, ropuchy,
srnky a psy. Veselo sa vozí na kolotoči, aj keď sa ostatným hlava točí.
TREST – PREMÝŠĽANIE
David Foster Wallace
Toto je voda
Americký prozaik a esejista David Foster Wallace vystúpil verejne len raz. V roku 2005 sa priho-
voril absolventom americkej Kenyonovej university. Jeho prejav vychádza knižne pod názvom
Toto je voda a je prvým Wallaceovým textom preloženým do slovenčiny. David Foster Wallace
sa snaží nájsť odpoveď na otázku – ako žiť svoj život, ako premýšľať? Ako sa dostať zo zajatia
vlastného egocentrizmu? Ako nezabudnúť na ľudskosť a súcit? Po autorovej smrti vyšiel text
v denníkoch Wall Street Journal, Times či Guardian a dodnes je jedným z najdiskutovanejších
filozofických zamyslení.
O autorovi
David Foster Wallace sa narodil v štáte New York v roku 1962. V detstve profesionálne hrával te-
nis. Študoval filozofiu a angličtinu a ako záverečnú prácu na Amherst College napísal knihu, ktorá
neskôr vyšla ako román The Broom of the System. Na doktorandské štúdium filozofie sa zapísal na
Harvarde. David Foster Wallace písal eseje, romány (Infinite Jest), poviedky (Girl with Curious Hair,
Brief Interviews with Hideous Men). Získal viacero literárnych ocenení. Zomrel v roku 2008. Román
The Pale King, na ktorom pred smrťou pracoval, vyšiel v roku 2011.
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/JBL Flip
Multimediálny reproduktor
z najtajnejších snov
Vždy nie sú naokolo ľudia, ktorým vadí dobrá hlasná
hudba, a vtedy si to treba užiť. JBL Flip je multimedi-
álny prenosný reproduktor so zabudovaným mikrofó-
nom, s ktorým si zábavu užijete skoro ako na dobrej
party. JBL je proste klasika fungujúca už od roku 1946.
Teraz okrem vysoko kvalitnej hudby umožňuje aj kon-
ferenčný hovor alebo voľnosť pri telefonovaní či iných
činnostiach, napríklad pri varení, práci alebo pri čítaní
Inspire. JBL Flip sa kamaráti so smartphonmi alebo
tabletmi a neobťažuje vás žiadnymi zbytočnými kábla-
mi, ktoré sa snažia ich vlastníkov neraz zabiť, potknúť
či zaškrtiť.
JBL Flip vám zaručí zvuk s výnimočnými basmi vo for-
me štýlového stereo reproduktora, ktorý si môžete
vziať jednoducho so sebou na cesty. Bezdrôtovo sa pri-
pojí k akémukoľvek Bluetooth-vybavenému zariadeniu.
Tak sa tešte na päť hodín prehrávania hudby vďaka na-
bíjateľnej batérii. JBL Flip je ideálny bezdrôtový prenos-
ný stereo reproduktor pre kohokoľvek s dávkou vkusu
a lásky k hudbe. Čiže pre čitateľov Inspire.☺
www.jbl.sk
AKG K935
Bezdrôtový zážitok pre fajnšmekrov
Hudbu, filmy ani hry si bez toho správneho zvuku ne-
vieme predstaviť. Slúchadlá sú na to úplne ideálna po-
môcka – súkromie je predsa na našom rebríčku hod-
nôt poriadne vysoko. Ale skĺbiť kvalitný zvuk slúchadiel
s pekným dizajnom (na tom si zakladáme viac než na
súkromí) a voľnosťou pohybu je trestuhodne unikátne.
Ešteže poznáme bezdrôtové slúchadlá AKG K935.
Stačí len pripojiť vysielaciu základňu k audio
systému alebo k mobilu a môžete si neru-
šene a bez sťažností susedov tancovať až
do vzdialenosti 30 metrov. A vydržia nabi-
té neuveriteľných osem hodín. K935 sú
prvotriedne bezdrôtové slúchadlá s dô-
razom na kvalitné materiály a pohod-
lie. Treba si dopriať len to najlepšie. A to
tieto bezdrôtové slúchadlá sú, veď dostali
cenu EISA za najlepší produkt vo svojej ka-
tegórii za rok 2013-2014.
Bezdrôtové sú, a tým je splnené kritérium voľnosti.
Dôležitý je aj komfort našich ctených uší. Ešteže majú
AKG K935 jemné, poddajné zamatové náušníky. Ani
majitelia uší si bežne neužívajú taký luxus ako ich zvu-
kovody a celý sluchový orgán s týmito slúchadlami. —
www.vzdy.sk
Bez drôtov
a kvalitne
z najtajnejších snov
pre Fajnšmekrov
JBL Flip
Teraz okrem vysoko kvalitnej hudby
umožňuje aj konferenčný hovor alebo
voľnosť pri telefonovaní
AKG K935
Stačí len pripojiť vysielaciu základňu
k audio systému alebo k mobilu
60
inspire magazine punishment issue
tech
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Spoločnosť Auto Palace ukázala nový
showroom pre vozidla BMW a MINI. Ty-
pické štýlové vozidlá patria pod koncern
v Bavorska.
Spoločnosť Auto Palace Group, nový
partner spoločnosti BMW Group Slova-
kia predstavila nový showroom s celkovou plochou 2 035
metrov štvorcových v lete tohto roku. Do života ho oficiálne
priniesli Michael Kordys, generálny riaditeľ spoločnosti BMW
Group Slovakia, a Tim Tozer, CEO spoločnosti AutoBinck Hol-
ding, ktorá je materskou spoločnosťou Auto Palace.
BMW Group dôležitý región. Na Sloven-
sku sme v roku 2012 predali viac než
2 000 vozidiel a stali sa tak lokálnou
jednotkou v segmente prémiových au-
tomobilov. Existuje tu skutočný potenci-
ál pre budúci rast, a to najmä v hlavnom
meste,“ povedal Michael Kordys s tým, že tento jedinečný
a impozantný showroom je svedectvom pretrvávajúcich prí-
ležitostí, ktoré Bratislavu a celý región ešte čakajú. Tim Tozer
ho doplnil: „Stratégia skupiny Auto Palace Group sa zameria-
va na pretrvávajúce expandovanie na Slovensku, v Čechách,
modelov oboch značiek v rôznych farbách a výbavách, pričom
tu bude trvalo vystavených viac ako 8 vozidiel BMW a 6 vozi-
diel MINI. Tieto vozidlá bude dopĺňať široká paleta jazdených
automobilov a aj úplne nový servis, ktorého zamestnanci sú
schopní vykonávať údržbu až na 11 vozidlách súčasne.
Nová obchodná aktivita nesie názov Auto Palace Bratislava,
čím vyjadruje hrdú príslušnosť k skupine Auto Palace Group,
ktorá na slovenskom trhu úspešne pôsobí už od roku 1991.
„Stredná a juhovýchodná Európa predstavuje pre spoločnosť
Nové predajné miesto bude ako jedno z prvých autorizova-
ných dílerstiev BMW a MINI v Európe striktne dodržiavať nové
európske štandardy pre predaj značiek BMW a MINI 2013.
Nový showroom umožní zákazníkom prezrieť si celú ponuku
v Maďarsku a v Slovinsku prostredníctvom partnerskej spolu-
práce s rôznymi automobilovými značkami. Pri našej každo-
dennej práci staviame predovšetkým na nepretržitom posky-
tovaní špičkových služieb a na starostlivosti o zákazníkov.“ —
Minimánový
ShowroomvBratislave
Stredná a juhovýchodná Európa predstavuje pre spoločnosť BMW Group dôležitý región. Na Slovensku v roku
2012 predali viac než 2 000 vozidiel a stali sa tak lokálnou jednotkou v segmente prémiových automobilov.
ikonické a imidžové vozidlá si zaslúžia priestory, ktoré ich
Budú reprezentovať, jednoducho špeciálny prístup, špeciálne
služBy a špeciálne technológie
Novýshowroomumožnízákazníkomprezrieťsicelúponukumodelov
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/comix
Môže sa vám zdať, že slovenský komiks takmer neexistuje
a že to máme všetko za trest, pretože sa obraciame k iným
vplyvom, ohŕňame nad slovenským komiksom nos a tak si ho
ani nezaslúžime. Kde-tu však vyletí jedna lastovička. Lastovič-
ka, ktorá, dúfajme prináša aj komiksové leto a priamy úder
dlhému komiksovému zimnému spánku. Takouto lastovičkou
je OKOMIX, ktorý by som vám spolu s Petrom Važanom rada
predstavila v krátkom interview.
Mohol by si nám na začiatok predstaviť projekt OKOMIX?
Peter: OKOMIX je slovenský komiksový degustát. Ochut-
návka tvorby výtvarných umelcov – študentov i absolventov,
profesionálov i talentovaných amatérov. Prispievateľmi boli
okrem ilustrátorov a animátorov scenáristi, režiséri, drama-
turgovia a grafickí dizajnéri. Ingrediencie ako komiksové stri-
py, seriály, mikro či makropríbehy a ilustrácie komiksového
charakteru sme hľadali cez verejnú výzvu, prostredníctvom
plagátov, internetu a sociálnych sietí i adresne za pomoci ka-
marátov. Na naše prekvapenie ich počet neustále narastal.
Prezradíš nám, čo znamená OKOMIX?
Peter: Napríklad aj oko a mix - premiešanie pohľadov na ko-
miks, zborník o komix-e.
Čo predchádzalo OKOMIXU?
Peter: Výber názvu, koncepcie (web + print + výstava) a ve-
ľa-veľa pátrania, emailov a stretnutí. Išlo o akési zmapovanie
a prelinkovanie scény. Niektorí autori sa nezapojili vôbec, čo
je mi ľúto. Iných sme už nestihli uverejniť. Ale našťastie to
boli skôr výnimky. Mená autorov, ktorí sa zapojili, hovoria za
všetko.
Živiť sa komiksom sa u nás nedá. Prečo ste sa teda pustili
do tohto boja?
Peter: Pre radosť. Takýto zborník na Slovensku už dávno ne-
vyšiel. Povedal som si, či by ma potešilo, keby som také nie-
čo našiel v obchode, či by to potešilo samotných výtvarníkov
a ľudí, ktorí majú ku komiksu vzťah. Odpoveď bola áno, tak
som to skúsil.
Podobné krajiny ako Slovensko z kultúrneho, demografic-
kého alebo historického hľadiska (napr. Česká republika
alebo Fínsko) majú síce skromnú, ale stabilnejšiu komik-
sovú scénu. V čom vidíš problém? Čo robíme zle?
Peter: Okrem financií,čo je klasický problém malého trhu
a symbolických dotácií, si myslím, že u nás ešte jednoducho
nie sme zvyknutí považovať komiks za regulérnu súčasť kníh-
kupectiev a knižníc. Možno ešte stále nie sme celkovo až taký
kultúrny národ. Na druhej strane taký BB komiks vychádza už
dlho – to je hrdinský čin, no vie o ňom iba malý okruh ľudí, čo
je škoda. Podľa mňa je chybou asi nedostatočný marketing,
možno v iných prípadoch aj určitá uzavretosť či nebodaj eli-
társtvo. A v prípade niektorých ľudí aj ich ego a neochota. Ale
takí už výtvarníci často bývajú.☺
V zahraničí sa presadzujú mnohí mladí autori najprv na in-
ternete (napr. blog, my space, flickr, facebook...). Človek
má niekedy pocit, že sa skončila éra tlačených komiksov.
Ako to funguje u nás?
Peter: V zásade je to podobný príbeh ako s knihami, tie sa
budú tlačiť stále. Malé veci, skice a aktuálne odkazy však
majú zmysel skôr na nete. Napríklad taký The Perry Bible Fel-
lowship, ale i komentovaný obrázok, aké robí Cynická obluda.
Aj preto je Okomix aj portálom. Tlačená verzia bola skôr mi-
lým spestrením (a pritom zhltla skoro celý rozpočet).
Ako by si charakterizoval slovenský komiks piatimi slo-
vami?
Peter: Dá sa to? Je mladý, vie byť vtipný, ale i poriadne drsný.
Pestrý v žánroch i výtvarných formách. Nedocenený.
Akú budúcnosť komiksu na Slovensku vidíš?
Peter: Jednoznačne je čím ďalej tým populárnejší a nachá-
dza si čitateľov. Určite bude vznikať viac komiksových stripov
a jednoduchých malých vecí, ale nejaké zásadné zmeny ne-
očakávam. Výtvarne a scenáristicky prepracovaný komiks je
práca náročná na čas a ten má dnes málokto.
Na ktorých mladých slovenských autorov by si rád upo-
zornil? Sú takí?
Peter: To nechám na ľudí, pozrite si stránku. Je ich určite viac.
Aké vplyvy na slovenský komiks by sa podľa teba dali vy-
stopovať?
Peter: Ťažko zovšeobecniť, závisí to od autora a tak dôverne
ich nepoznám. Určite vplyvy klasických žánrov – drsný cyber-
punkový komiks, manga (to sme v Okomixe obišli) a možno aj
Rýchle šípy zohrali svoju úlohu.
Máš komiksové vzory? Aké/ Koho?
Peter: Mám veľmi rád malé, jednoduché a vtipné veci, teda
skôr stripy ako napríklad Max Cannon a jeho Red Meat, ale-
bo už spomínaný PBF... Donžon! V detstve to boli ABCéčka,
Rýchle šípy a Pif.
Čo by si odporučil mladým alebo začínajúcim slovenským
komiksovým tvorcom a nadšencom?
Peter: Sledujte zahraničnú tvorbu (napr. Nobrow), píšte –
kreslite o súčasných a svojich problémoch, berte to vážne ale-
bo s humorným nadhľadom. Pomôžete tak sebe a je možné,
že tým aktuálnym a osobným rozmerom sa to bude týkať veľa
ľudí okolo vás. A poteší to aj ich. A pokojne aj v angličtine.
A ešte na záver: Čo pripravujete v OKOMIXE najbližšie?
Peter: Prvé číslo Okomixu vyjde v zime 2013 (nulté číslo
2012 bolo prierezovým zborníkom). Chceli by sme tentoraz
predstaviť päť až desať autorov s kompletnými príbehmi (5
– 15 strán). Je to otvorená výzva komukoľvek, kto si trúfa
stihnúť deadline 15.10. 2013. Radi pridáme vašu tvorbu do
databázy www.okomix.sk (vyzva@okomix.sk). A bude aj vý-
stava. —erika grendelová
Viac info na www.okomix.sk
okomix
rôzne podoBy
slovenského komiksu
Možno ešte stále nie sme celkovo až taký kultúrny národ. Na druhej strane taký BB komiks vychádza už dlho – to je
hrdinský čin, no vie o ňom iba malý okruh ľudí, čo je škoda. Podľa mňa je chybou asi nedostatočný marketing, možno
v iných prípadoch aj určitá uzavretosť či nebodaj elitárstvo. A v prípade niektorých ľudí aj ich ego a neochota.
Martin Bajaník – Ludoví Shtoor, www.facebook.com/shtoorcafe
62
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/1
3
4
2
5
1 Martin Krkošek – Bez názvu, uuterky.net
2 Martin Lacko – O zrodení Evy, martinlacko.blogspot.com
3 Tomáš Rybár – Bez názvu, sicknico.com
4 Peter Štuller – Nosferatu, peterstuller.tumblr.com
5 Juliana Chromová – Jednohubka, julianachomova.tumblr.com
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/media
Oslovili sme Tomáša Rosputinského z agentúry THIS
IS lOccO, aby nám prezradil, ako to v reklame vlast-
ne chodí.
Začnime tak tradične. máš za sebou skvelú pozíciu vo
veľkej agentúre (Zaraguza), tak prečo si sa rozhodol
založiť si vlastnú?
Tomáš: Nikdy som nebol ideálny zamestnanec, vždy
som sníval o vlastnej značke. dlho som premýšľal o trhu
reklamných agentúr a tušil som, že vývoj trhu si vypý-
ta nové formátovanie agentúr. Agilnejšie, efektívnejšie,
schopné v jednom tíme vykreovať špičkový offline aj
online. Viedol som viacero kreatívnych tímov vo veľ-
kých agentúrach, videl som riadenie rôznych account-
ských tímov. S bývalým kolegom z Istropolitany Iva-
nom dvoranom sme cítili, že túžime vybudovať vlastnú
agentúru. chceli sme stáť na vlastných nohách a otvoriť
si dvere k novým možnostiam do budúcnosti. chceli
sme to spraviť vlastnou cestou. Od nuly. Na vlastných
víťazstvách a prehrách. dnes máme vlastný moderný
trackovací workflow systém, máme dokonalý prehľad
o časohodinách na projektoch, dáta priebežne analy-
zujeme a podľa toho následne plánujeme a rozpočtuje-
me nové projekty. Inak spravujeme dáta, hľadáme nový
systém odmeňovania a motivácie ľudí, snažíme sa viac
venovať kreatívnemu tímu, rozvíjať ich prezentačné
schopnosti, podporovať ich vlastné projekty.
Kedy ti napadlo, že z teba bude reklamný mág? Inšpi
rovala ťa socialistická reklama, napríklad na puding?
Tomáš: Mág je silné slovo. Ešte veľa kilobajtov pretečie,
kým sa tam dostaneme. lebo s každým uploadnutým
kilobajtom na internet prichádza nová možnosť jeho
využitia v reklame. dnes sa môže značka či produkt
dostať tak blízko k ľuďom, že si to nevšimnú. dokon-
ca sa im bude páčiť. A bude im chýbať… Inak, puding
nemám rád. Prekáža mi tá koža navrchu. A socialistické
reklamy som nikdy nepozeral. Teda možno aj áno, ale
ja si do svojich siedmich rokov pamätám tak tri veci.
Prvá živá spomienka na reklamu je hlásenie predaja me-
lónov v dedinskom rozhlase u babky a potom až Rekla-
mátor s Marošom Kramárom.
Vašu kreatívnu agentúru si nazval THIS IS LOCCO.
Ako ty sám vyslovuješ slovo „LOCCO“? A klienti?
Tomáš: Pred pár rokmi mi jedna kamarátka stále hovo-
rila, že som „loko“. Veľmi sa mi to slovo páčilo. A to
som vtedy ani netušil, ako sa píše, čo presne znamená
a ako veľmi vystihuje celý kreatívny priemysel. Povedz-
te to slovo Britovi, Francúzovi či Španielovi a rozumieť
mu bude každý. V preklade znamená bláznivý. My sme
si ho vytunovali dvojitým cc.
Cítiš sa v reklame ako doma alebo je pre teba tento
biznis občas trest?
Tomáš: cítim sa v nej lepšie ako doma. lebo v reklame
som častejšie ako doma. doma už vlastne ani veľmi ne-
bývam. Odkedy sme založili THIS IS lOccO, v office
sme so spoločníkom bežne aj dvanásť či šestnásť hodín.
Aj cez víkendy. Keďže nás to baví, nevyčítame si, že sme
v práci dlho. Máme nápady na nové projekty, chceme
sa rozvíjať a rásť. Ak niekto dáva do biznisu 100 percent
energie, my chceme 120 percent.
Aká je v súčasnosti situácia na Slovensku? Je zaklada
nie reklamných agentúr skôr módna záležitosť ako ži
votné poslanie? Lebo máme pocit, že keď nevieš, čo
so životom, najľahšie je dať sa na PR alebo reklamu.
Tomáš: Neviem, či si niekto založil reklamnú agentúru
z plezíru. A teraz už vôbec nie. Požiadavky na reklam-
nú agentúru sa v posledných rokoch výrazne menia.
dobrý marketér dnes musí mať nielen silný strategic-
ký základ, rozumieť klasickým reklamným technikám
či značke, ale musí sa vedieť orientovať vo svete pri-
chádzajúcich technológií, ktoré menia život a búrajú
stereotypy. Reklama už nie je len o nakrútení jedného
spotu, ktorý sa vysiela do odpadnutia. Značky začali žiť
život na sociálnych sieťach, mobiloch, internetoch, kde
je kadencia vzťahov a interakcií mnohonásobne vyššia.
To chce nové schopnosti, prináša to viac práce a, samo-
zrejme, ideálne je, aby to bolo vždy lacnejšie ako pred-
chádzajúca kampaň. Adeptov žeravých na reklamu je
veľa. Adekvátne vybavených už menej.
Za čo by si trestal „kreatívnych odborníkov“?
Tomáš: Remeselnú kvalitu si vždy všímam na maličkos-
tiach. Ako copywriter si posadnuto študujem printy,
letáky, ppc odkazy, webstránky. Vždy sa čudujem, koľ-
ko negatívnych slov nájdem v textoch. Mohol by som
teraz povedať: „Neviem, prečo to tým textárom niekto
nevysvetlí.“ Ale ja radšej poviem: „Som zvedavý, kedy
to tým textárom konečne niekto vysvetlí.“ Občas mi re-
klamné texty prídu také narýchlo zbúchané. Titulok je
vyleštený, ale na telo textu už nebol čas. Ako copywri-
ter rád čítam krátke vety. Z výkričníkov a zátvoriek ma
už bolia oči. Po vizuálnej stránke nemám rád, keď gra-
fik neláme texty po významových celkoch. Tak človek
rýchlo zistí, ktorý grafik si texty aj prečíta.
môže za nudné, resp. opakujúce sa kreatívne nápady
nenáročnosť cieľového publika?
Tomáš: ťažko sa robí prevratná reklama na termínova-
ný účet alebo hypotéku, ak päť rokov ponúka rovnaký
benefit. Kým kampaň uzrie svetlo svetla, prejde množ-
stvom formujúcich zastávok. Od dizajnérov produktu
cez rozpočet, kreatívnu schopnosť agentúry a odvahu
marketingových manažérov až po generálnych riadite-
ľov s vlastnými predstavami komunikácie.
Naopak, čo ťa dokáže príjemne prekvapiť, zaskočiť
a pobaviť? Teda za akou kampaňou sa obzrieš skoro
ako za krásnou ženou?
Tomáš: Kampaň, za ktorou by som sa otočil rýchlejšie
ako za krásnou ženou? Taká ešte nebola.
Existuje niečo také ako vzorec na úspešnú kampaň?
Tomáš: Na kreatívnom nápade je najkrajšie to, že môže
vzniknúť z najmenej zaujímavého zadania v agentúre.
Existujú techniky brainstormingu, ale vždy je to čaro
momentu, nálada, jedinečnosť kreatívneho tímu, kto-
rý sa stretne v danom čase a vypadne z neho niečo, čo
sa dokáže prekotúľať nielen cez marketing, ale aj cez
predstavenstvo klienta. Keep walking.
mala by mať každá spoločnosť zvieracích zamestnan
cov?
Tomáš: Každá spoločnosť dnes má zvieracích zamest-
nancov. Niekedy by ich mohli mať aj menej. lebo ja
mám pocit, že medzi ľuďmi už je toľko zvierat, až mi je
z toho občas smutno.
Vy máte uštekanú Adelu v office a večne hladného cha
meleóna na webe. Sú pre agentúru prínosom?
Tomáš: chameleón je zatiaľ len virtuálny. Adela je re-
álny kus osobnosti. Šteká iba na ľudí v bazéne. A dô-
chodcov, ktorí ju chcú biť barlami. Určite je prínosom.
Ak práve nehádže hedlajny, tak aspoň škriabe na dvere
a núti kolegov, aby vstali a prešli sa k dverám. chce-
li sme ponúkať v rámci sociálneho programu caniste-
rapiu, ale zistili sme, že Adela sa nerada dáva hladkať.
Inak je vedecky dokázané, že pes v office znižuje stres.
Akých klientov máš radšej – tých, čo majú jasnú pred
stavu o kampani, alebo tých, čo ti dajú absolútne voľ
nú ruku?
Tomáš: Tých, čo nám dajú voľnú ruku pri kreatíve, ale
jasne vedia položiť na stôl kľúčovú výhodu produktu
či služby. A vedia, aké správanie sa chcú kampaňou vy-
volať. Vymýšľať reklamu bez kvalitného zadania a pre-
myslenej stratégie je také… Akoby ste chceli ísť v noci
domov autom a svietiť si pritom mobilom.
môžeš nám prezradiť najšialenejšiu požiadavku, akú si
v práci dostal? menovať nemusíš.
Tomáš: Pamätám si svoj vôbec prvý deň v reklame ako
junior copywriter. Bolo možno pol desiatej. Ráno. Se-
del som za stolom. Nevedel som, čo mám robiť. cítil
som sa menší ako vrchnák od minerálky, ktorá stála pre-
do mnou. Vtom si ma zavolal kreatívny riaditeľ Raffo
Tatarko a povedal mi, že má pre mňa dôležitú úlohu.
Čakal som na svoje prvé pamätné zadanie. A on mi
povedal, aby som sa okamžite zbalil a šiel domov. Ne-
chápal som. No tváril sa, že to myslí vážne. Keď som
vychádzal z office, tak na mňa ešte zavolal: „dobre si to
uži. lebo keď sem zajtra prídeš, domov už neodídeš.“
Mal pravdu. Šialeností odvtedy bolo neúrekom, každá
iným spôsobom. Čo tak urobiť dlhoročnému kliento-
vi prezentáciu presne o polnoci? Alebo raz sme zháňali
do agentúry trinásť huspenín ako slávnostné obedové
menu pre klienta. Potom klasické požiadavky typu, ne-
vedel by si prefarbiť toho černocha z fotky na belocha?
Neustále čítame, ako sa rozrastá váš tím. Podľa čoho sa
vyberajú kreatívci? musia doniesť bábovku alebo sko
čiť dnu oknom?
Tomáš: Kreatívci sa vyberajú podľa toho, čo už urobi-
li. Ak sa pýtate, ako sa hľadajú, to už je ťažšie. Musia
uvažovať v skratkách. Obrazových, textových. Sú bys-
trí. Rozmýšľajú. chcú. Vidia niekoľko rovín problému,
riešení, interpretácií. Myslia neštandardne. Majú čudné
záľuby. Čítajú. Nečítajú. Vedia povedať nápad jednou
vetou. Napadá mi asi milión vecí… Nosiť nemusia nič,
na to je office manažér.
Stáva sa, že sa v agentúre aj pohádate, resp. ako po
trestáš neposlušných kolegov? máte v office trucovňu?
Tomáš: Mám rád zdravý dešpekt. Ľudí s názorom. Ešte
viac obľubujem ľudí, ktorí dokážu v stresových situá-
ciách rýchlo a šikovne argumentovať. Ak si ja nie som
istý, pýtam sa na názor iných. Vyhodnocujem rýchlo.
Ak sa mi argumenty páčia, bez vysvetlenia korigujem
svoje rozhodnutie a prijímam protinázor. Ak nie som
presvedčený alebo jednoducho cítim, že niečo nie je
správne, dávam na svoju intuíciu. Trucovňu nemáme.
Ale každý sa u nás môže slobodne hodiť o zem.
Čo považuješ za svoj najväčší úspech? (osobný aj
pracovný)
Pracovný úspech je náš tím ľudí v agentúre, ktorá
vznikla bez podpory silných investorov. dáva zaujíma-
vú a inšpirujúcu prácu 15 ľuďom, pracuje už aj na zahra-
ničných klientoch a kampaniach, dokáže v tendroch
konkurovať agentúram, ktoré sú na Slovensku roky
rokúce. Môj najväčší osobný úspech sa ešte nenarodil.
Kde sa vidíš o desať rokov?
S deťmi. Učia ma plávať.
Chceš niečo odkázať našim čitateľom?
dobre si zvážte, po čom túžite. lebo to sa vám raz spl-
ní. —zuz loBotková
tomáš
rosputinský
lOKO V SlOVENSKEJ REKlAME
Reklamky sa rozmnožujú ako
huby po daždi. Asi je to lákavá
kariéra. Ale každý v tomto biznise
nie je originálny, každý nezískava
ceny a nepíše sa o ňom všade,
kam sa pozrieme.
Foto jozeF jakuBčo
64
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/„Vyhodnocujem rýchlo. Ak sa mi argumenty páčia, bez vysvetlenia korigujem svoje
rozhodnutie a prijímam protinázor. Ak nie som presvedčený alebo jednoducho
cítim, že niečo nie je správne, dávam na svoju intuíciu. Trucovňu nemáme. Ale každý
sa u nás môže slobodne hodiť o zem.“ —TOMአROSPUTINSKý
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Väčšinou sme inšpirovaní niekým iným, aj keď si to neuve-
domujeme, a niekedy to skrátka príde len tak, napríklad
keď potrebujeme rýchlo vyriešiť určitý problém.
Čokoľvek, čo máme k dispozícii, skrátka nefunguje alebo to,
čo hľadáme, jednoducho neexistuje. Tak, či onak, ak sme v si-
tuácii, že máme v hlave perfektný nápad, musíme čeliť takmer
okamžite prvej prekážke. Čo s ním? Každá idea totiž prechá-
dza naším vnútorným hodnotením, a na konci tohto hodnote-
nia by sme už mali vedieť, čo s ňou ďalej. Môže sa však stať,
že sa nevieme rozhodnúť, ako ďalej, a z tohto dôvodu požia-
dame v ďalšom kroku niekoho, najskôr z rodiny, o názor. Ak
však nedostaneme očakávanú odpoveď, nápad, ktorým chce-
me riešiť konkrétny problém, vo väčšine prípadov jednoducho
zavrhneme.
môj nápad naozaj seriózne zhodnotiť a prípadne poradiť, ako
ďalej. Možností je, samozrejme, viacero, ale nie každý dokáže
skutočne pomôcť.
Na Slovensku však máme našťastie niekoľko dobrých a už
osvedčených možností. Jednou z nich je StartupCamp, ktorý
existuje už od roku 2010. Jeho základným cieľom je umož-
niť stretnutie s ľuďmi, ktorí sa zaujímajú o začatie podnika-
nia, zháňanie počiatočného kapitálu, alebo stretnutie s nie-
kým, kto môže pomôcť s realizáciou nápadu. A, samozrejme,
dostať spätnú väzbu, či tento nápad naozaj stojí za to. Star-
tupCamp vznikol z podnetu Radovana Andreja Greža a Juraja
Ďuriša, ktorí chceli vytvoriť priestor na prezentáciu IT nápa-
dov a zároveň umožniť týmto ľuďom nájsť odpovede na po-
tenciálne otázky. Na fotke zľava Radovan Andrej Grežo, Matej
Vtáčnik a Marek Kuzma, ktorí sa podieľali na udržaní podu-
jatia až po súčasnosť. Od vzniku až po súčasnosť sa takmer
pravidelne každý mesiac odprezentovalo celkovo vyše sto
výnimočných nápadov, z ktorých takmer polovica funguje aj
v reálnom podnikateľskom prostredí ako štandardná firma.
A to je obrovská škoda. Aj tá najmenej zaujímavá idea si za-
slúži svoju pozornosť, a to najmä, ak je riešením konkrétneho
problému. Práve preto je dobré pozrieť sa po širšom okolí,
prípadne na internet, či existuje niekto ďalší, kto mi pomôže
Hlavným stanom je Bratislava, ktorú do februára tohto roka
zastrešoval Rado. Odviedol výbornú prácu a jeho jedinečný
prístup a moderovanie si užívalo na každomesačnom/pravi-
delnom neformálnom stretnutí sto a viac účastníkov. V Koši-
ciach rovnaké idey uvádza do života Marek.
StartupCamp ako takmer každá organizácia prešiel určitým
vývojom, ale jeho základný cieľ zostal rovnaký – pomáhať roz-
víjať idey, inšpirovať, spájať ľudí a, samozrejme, tie najlepšie
nápady aj propagovať. V konečnom dôsledku sa StartupCamp
podieľa na jedinečnom procese transformácie dobrých nápa-
dov na podnikateľské subjekty, na ktoré môže byť každý z nás
hrdý. Aj napriek tomu, že za každým nápadom a jeho trans-
formáciou na reálne podnikanie je veľa úsilia a mnoho hodín
práce. Jedinečnosť a kvalitu výsledných produktov a služieb
oceňujú zákazníci nielen v Európe, ale aj za oceánom.
V súčasnosti vedie StartupCamp v Bratislave skupina štyroch
ľudí. Každý z nich má na starosti určitú oblasť a určite je zaují-
mavé vedieť, kto a čo vlastne robí, čo to každomesačné pod-
ujatie vlastne obnáša.
máš nápad?
tak ho zrealizuj!
Aj tá najmenej zaujímavá idea si zaslúži svoju pozornosť, a to najmä, ak je riešením konkrétneho problému.
Práve preto je dobré pozrieť sa po širšom okolí, prípadne na internet, či existuje niekto ďalší, kto mi pomôže môj
nápad naozaj seriózne zhodnotiť a prípadne poradiť, ako ďalej.
Startupcamp
Foto archív startupcamp a František halky halás
www.facebook.com/Odfotene.Halkym
každý z nás oBčas dostane
nápad, o ktorom si myslí, že
je naozaj výnimočný a hodný
zrealizovania StartupCampnaSlovensku
66
culture
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Matej s Imrom zároveň zodpovedajú za prípravu článkov na
blog a moderovanie samotných stretnutí.
Ako už bolo naznačené, aj StartupCamp sa chce rozvíjať
a ešte viac podporiť zmysel svojej existencie tým, že aktivity
rozšíri a prinesie nové možnosti. Krátky prieskum medzi na-
šimi dlhoročnými členmi potvrdil, čo viacerým na startupoch
najviac chýba. V prvom rade sú to zákazníci, príp. cieľový trh,
pretože každý nápad, ktorý rieši konkrétny problém, má zá-
roveň aj svojho koncového zákazníka. Vo väčšine prípadov je
otázne a nie na prvý pohľad jasné, kto ním je. Práve z tohto
dôvodu je jednou z noviniek v StartupCamp možnosť nájsť
ten správny trh a cieľovú skupinu, primárne v rámci EÚ. Tak-
tiež bol na Slovensku identifikovaný nedostatok mentorov, in-
vestorov a aj vývojárov, samozrejme, hlavne pre IT projekty.
Na základe týchto podnetov sme oslovili viacero existujúcich
a preverených mentorov (napríklad Mark Tuttle) a investorov,
ktorí prisľúbili a už sa aj zúčastňujú na všetkých pravidelných
akciách. Uzavretie prvej oficiálnej spolupráce , investor verzus
vlastník nápadu, sa očakáva v priebehu nasledujúceho mesia-
ca. Taktiež je v štádiu prípravy kvalitný portál, na ktorom bude
možné nájsť online profily registrovaných ideí a ich individuál-
ne prezentácie tak, aby bolo možné spojiť požiadavky s ponu-
kou, t. j. ak chce vlastník nápadu pomoc pri svojom nápade,
dostane spätnú väzbu. Ak však potrebuje financie pre realizá-
ciu svojho projektu a zároveň je jeho prezentácia dostatoč-
ne zaujímavá pre potenciálneho investora, je veľmi pravdepo-
dobné, že toho správneho investora aj nájde.
Na záver opäť zdôraznime, že akýkoľvek nápad je potrebné
najprv preveriť. Nie preto, aby sme hľadali dôvody, ako ho za-
vrhnúť, práve naopak. Aby sme si boli istí, či sme náhodou ne-
prepásli svoju životnú šancu dosiahnuť niečo jedinečné. Veľa
z nás má dilemu, čo vlastne robiť. Ale niekedy aj zdanlivo bez-
významný nápad môže znamenať veľkú vec. Nikto z nás totiž
nevie, či je daná šanca naša prvá a zároveň posledná, alebo
sa nám naskytne ešte veľa ďalších, ktoré možno budú ešte
lepšie. A buďte si istí, že chalani zo StartupCampu vám v hod-
notení alebo realizácii vášho nápadu radi pomôžu. Nielen pre-
to, že ste pre nich inšpiráciou, ale pretože veria, že čo i len
malá pomoc, ktorá vás posunie dopredu, dáva tejto robote
zmysel. —startupcamp
www.startupcamp.sk
StartupCamp ako takmer každá organizácia prešiel určitým vývojom, ale jeho základný cieľ zostal rovnaký – pomáhať
rozvíjať idey, inšpirovať, spájať ľudí a, samozrejme, tie najlepšie nápady aj propagovať. V konečnom dôsledku sa
StartupCamp podieľa na jedinečnom procese transformácie dobrých nápadov na podnikateľské subjekty.
výtvarné umenieaudiovizuálna tvorba divadlo hudba literatúra
Nadácia Tatra banky už druhýkrát otvára grantový program na podporu tvorby študentov vysokých
škôl s umeleckým zameraním a umelcov, ktorí s týmito študentmi spolupracujú na tvorivých
projektoch. Odovzdaj svoj projekt z oblasti audiovizuálnej tvorby, divadla, hudby, literatúry alebo
výtvarného umenia do 30. septembra 2013 a získaj podporu, s ktorou je radosť tvoriť!
Grant Viac umenia
www.nadaciatatrabanky.sk
www.viacumenia.sk
Matej Jariabka má na starosti prvé
hodnotenie nápadov, organizáciu stretnutí,
marketingovú komunikáciu.
Patrik Fojtu zodpovedá za vzťahy
s investormi, partnermi, zahraničím
a médiami.
Imro Tatiersky sa podieľa na hodnotení
nápadov, rovnako ako Patrik, zodpovedá
za vzťahy s médiami a mentormi a má
zodpovednosť za realizáciu projektu CESA
(Central European Startup Awards).
Richard Bednár organizuje stretnutia,
zároveň rieši komunikačnú podporu
a sociálne médiá.
StartupCamp založili traja nadšenci, na fotke zľava
Radovan Andrej Grežo, Matej Ftáčnik a Marek Kuzma
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Mydy Rabycad
Můj život je podium, takže se snažím,
aby se to nějakým způsobem promítalo
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/music
electroswingový uragán z prahy
mydy
raBycadFoto nina zardalishvili
Electro vás už nebaví a zachcelo sa vám niečoho originálne-
ho? Občas je predsa fajn sa špeciálne nahodiť, aj keď idete len
na koncert, a nemáme na mysli fan tričká. Electroswing má vo
svete bohaté zastúpenie. Kombinácia hudby z prvej polovice
20. storočia a DJ práce si získala tisíce nasledovníkov. A v na-
šich končinách sa už nemusíme spoliehať len na zahraničné ka-
pely, akokoľvek sú kvalitné. Praha totiž dala svetu electroswin-
govú kapelu Mydy Rabycad.
HonzaaNèro: Nášděda(jelikožjsmebratranci)říká,ženámšibe.
Žofka: Myslím, že moji prarodiče tolik nerozeznávají styly, kte-
rým se věnuji. Ať už jde o swing, electro swing, jazz nebo třeba
rock. Jsou rádi, že zpívám a kdykoliv jim pustím něco z tvorby
Mydy Rabycad nebo jiných projektů, líbí se jim to.
Ako sa skupina mladých ľudí, ako ste vy vlastne dala doko-
py? A ako ste prišli k pomenovaniu Mydy Rabycad?
MR: Kamarádsky se známe už delší dobu, buď ze školy, z rodi-
ny nebo z hudebních akcí. Všechny nás pojí zájem o jazzovou
a swingovou hudbu, vlastně i o hudbu jako takovou. Mikuláš už
delší dobu chtěl založit electroswingovou kapelu, takže když
jsme se my tři kluci jednoho dne o minulých letních prázdninách
sešli v našem oblíbeném klubu a padla řeč na electro swing,
všechny to chytlo a tak to vzniklo.☺ Při úvahách o zpěvačce
padla volba na královnu ryše – Žofii, kterou jsme přibrali o ne-
celý měsíc později a dokončili s ní naše první demo „Bellevil-
le“. Ten název pochází z Mikulášova snu, ale nikdo neví žádné
podrobnosti, jediné, co nám o tom snu řekl, byla ta dvě slova:
„Mydy Rabycad“.
Vzali ste hudbu starých alebo prastarých rodičov (swing)
a dali ju dokopy s elektronickou hudbou. Čo na to hovoria
vaši starí rodičia?
Myslím, že moji prarodiče tolik nerozeznávají styly, kterým se věnuji.
Ať už jde o swing, electro swing, jazz nebo třeba rock. Jsou rádi, že zpívám.
cHTělI BycHOM HlAVNě BAVIT lIdI
A bavit jich co nejvíc, abychom mohli sdílet ten zážitek, který
z toho, co děláme, máme my. Samozřejmě chceme také zrát
hudebně a nabízet stále propracovanější aranže.
69
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/music
Mikuláš: Jedněm prarodičům to přijde super, druzí nejsou
nejsou úplně nadšení tím, jak pořád lítám po koncertech a ne-
učím se, ale jsou samozřejmě rádi, když jim povím o nějakém
dílčím úspěchu, kterého jsme dosáhli a podporují mě.
Ako skupina ste hneď začali s týmto žánrom, alebo ste
prešli vývojom?
MR: Začali jsme rovnou s tímto žánrem. Vývojem jsme pro-
šli individuálně, avšak spojujícím prvkem je pro nás naše přá-
telství a jazz (swing). Nèro je původně bubeník, před vznikem
kapely se pohyboval na punkrockové a nu-metalové scéně,
mimo to se věnoval taky electru a jazzu. Mikuláš hrál od za-
čátku hlavně jazz a swing, ale mimo to zdatně působil ve ska-
punkové kapele, kterou později vystřídal za bigband a jazzo-
vá komba. Honza začínal na folkrocku, chvíli hrál s Mikulášem
skapunk a později i jazz. Žofka je původně rockerka, ale zpívá
taky v jazzovém orchestu a s brasspopovou kapelou.
V čom je electro swing taký zaujímavý, chytľavý?
MR: Spojuje hudbu ze 30. let, která je neskutečně energická
a náladomalebná díky kořenům v blues se současnou taneční
hudbou. Dokáže tedy i, řekněme, náročnější hudbu zprostřed-
kovat širšímu spektru posluchačů a to se nám na tomto stylu
líbí. V poslední době době také zjišťujeme, že nehrajeme čis-
tý electroswing, který je spíš doménou DJs, ale pohybujeme
se spíš na hraně electroswingu, nu-jazzu, popu, electrobluesu
a disca. Vlastně se snažíme vměstnat náš pohled a vkus na
spojení swingu/ jazzu s moderní elektronikou do hudby, kte-
rou tvoříme a hrajeme.
Skúste nám popísať atmosféru na koncertoch. S akou
odozvou publika ste sa zatiaľ stretli?
MR: Na to můžeme odpovědět velmi stručně: kdo na začát-
ku našeho koncertu netancoval, na konci už tancoval. Skoro
nikdy jsme nepřijeli na akci, ze které by se nevyklubala skvělá
párty. Jestli to bylo zásluhou publika nebo nás samotných, to
už musí posoudit sami návštěvníci našich koncertů.☺
Electro swing je stále populárnejší. Myslíte si, že je šanca,
žeelectroswingbudeznieťajzbežnýchslovenskýchačes-
kých rádií? Predsa len to nie je až taký komerčný žáner...
MR: Myslíme, že electro swing ty ambice má. Do rádií zatím
neprorazil asi proto, že ho hrají spíš DJ a ti nejsou úplně typič-
tí rádioví interpreti kvůli svým douhým setům, nebo ne plně
autorskou tvorbou... Také kapel tu zatím moc není, vlastně
v Česku jsme my jediní (a možná i na Slovensku).
Ešte stále ste pomerne mladá kapela, ale už ste hrali aj
na hudobných festivaloch. Kam sa chcete ďalej posúvať?
MR: Chtěli bychom hlavně bavit lidi a bavit jich co nejvíc, aby-
chom mohli sdílet ten zážitek, který z toho, co děláme, máme
my. Samozřejmě chceme také zrát hudebně a nabízet stále
propracovanější aranže. Přece jenom vrhnout se do odvětví
jazzu a swingu na začátku hudební kariéry je obtížné, protože
ta hudba patří mezi těžké žánry, ale stále cítíme, že se máme
kam posouvat.
Na koncerty hodíte aj správne nastajlovaní. Patrí
20´/30´s štýl aj k vášmu civilnému životu, alebo je to pó-
diová záležitosť?
Žofka: V mém případě to rozhodně není jen pódiová záleži-
tost. Naopak mám pocit, že v civilu je to ještě pestřejší. Ráda
míchám různé styly i za cenu toho, že občas vypadám jako
šílenec. Baví mě být pokaždé někým jiným.
Mikuláš: Můj život je podium, takže se snažím, aby se to
nějakým způsobem promítalo. Nicméně nejde jen o 20`s
30`s styl. Celkově mám rád hlavně eleganci té doby a zkou-
ším ji míchat se vším možným a občas i nemožným.☺
Keď už sme pri štýle, ako swing, alebo celkovo vaša
hudba zasahuje do vášho bežného života? (práca, prípad-
ne štúdium, záľuby... či sa všetko točí len okolo hudby?
Honza: Já a Mikuláš studujeme v Praze jazzovou konzerva-
toř. Takže s hudbou jsme v každodenním kontaktu. Samozřej-
mě, hudba není to jediné, čemu se věnuji (já studuji kromě
konzervatoře ještě právo), ale rozhodně mému životu domi-
nuje a udává směr.
Žofka: Do života zasahuje hodně, naštěstí zatím jen v dob-
rém slova smyslu a doufám, že to nikdy nebude jinak. I když je
to občas jak na horský dráze.☺ Když jsem se kdysi rozhodla
dělat hudbu a nic jinýho, rychle jsem si přivykla na všechna
pro a proti, a tak jsem spokojená s tím, co mám. I když se ob-
čas máme jako páni a jindy není ani na chleba.☺ Rozhodně
je s hudbou život pestřejší, než kdybych jen seděla ve školní
lavici a trápila se tím, co mě venku čeká.
Mikuláš: Stejně jako Honza nejsem v životě zaměřen pouze
na hudbu, takže kromě konzervatoře jsem přijat i na studium
teritoriálních studií na Karlově univerzitě. Nicméně je to právě
hudba, která dává mému životu smysl a funguje jako vnitřní
ventil s tím, co mě v životě potkává. Můj osobní vzor je ve vše-
stranném renesančním přístupu.
Nèro: Hudba je pro mě v podstatě vším, jsem jí naprosto po-
hlcen. Hudba ve mně dokáže ze všech typů umění vzbudit nej-
větší emoce a zároveň je to pro mě cesta, jak vyjádřit ty své.
Muzikantem chci být už odmalička, nevzpomínám si, že bych
někdy chtěl být něčím jiným (kromě Walkera Texase Rangera).
Čo plánujete v blízkej budúcnosti? EP, album, koncerty?
Nech sa máme na čo tešiť.
MR: Zrovna teď natáčíme ve studiu Svárov své první EP, na
nějž se můžete těšit na přelomu září a října. V polovině října
pak proběhnou tři velké křty: v Bratislavě, Brně a Praze, takže
i naši slovenští fanouškové se mají na co tešit. V lednu nás
pak čeká miniturné, které zahrnuje i Nitru a Nové Mesto nad
Váhom. Horkou novinkou je plánovaná spolupráce naší kapely
s dalšími odvětvími šoubyznysu, takže doufejme, že je se na
co těšit! —zuz loBotková
Myslíme, že electro swing ty ambice má. Do rádií zatím neprorazil asi proto, že ho hrají spíš DJ a ti nejsou
úplně typičtí rádioví interpreti kvůli svým douhým setům, nebo ne plně autorskou tvorbou... Také kapel tu zatím
moc není, vlastně v Česku jsme my jediní (a možná i na Slovensku).
S hudbou je život pestřejší
70
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Spolu vyše 120 hodín tanca a potu v podaní takmer 60 účastníkov a 11 pedagógov
počas 6 dní v štyroch sálach Tanečného konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave. Keď
ste sa prechádzali po škole, z jednej sály ste počuli zvuk klavíra a jemné ťukanie špi-
čiek a piruet, z druhej krik a dynamický hip-hop, z tretej dupot ohnivého flamenca,
zo štvrtej meditatívne contemporary. Tanečníci v sálach, ale aj spiaci od vyčerpania na
chodbách, modriny, pľuzgiere, ale najmä nekonečná radosť z pohybu. Každý si našiel
svoj štýl alebo vybral pedagóga, s ktorým túžil zažiť lekciu. A veru bolo z čoho vybe-
rať – Mário Radačovský, Jozef dolinský ml., Klaudia Bittererová, Bachram Juldašev či
Jana Šimkovicová, ktorá je autorkou celého projektu – to boli naši domáci profesio-
náli zameraní najmä na klasický tanec. V ňom sú totiž Slováci naozaj výborní. Taliani
dino Verga, luca Russo, Max Savatteri a dominga Andrias zase dokonale pokryli
modernu, contemporary či flamenco. Tancovalo a skúšalo sa ako o život a danza mea
vyvrcholila spoločným predstavením v tanečnom divadle elledanse. Každý ukázal
„svoj tanec“, bola to zbierka krásnych choreografií a silných emócií pre účinkujúcich,
choreografov aj divákov. Presne tým má tanec byť. —
www.danzamea.eu
môj tanec
…presne to znamená danza mea a presne to
dali zo seba účastníci aj pedagógovia 1. ročníka
medzinárodnej letnej tanečnej školy s týmto
krásnym talianskym menom
danza mea
Tancovalo a skúšalo sa ako o život a danza
mea vyvrcholila spoločným predstavením
v tanečnom divadle elledanse
Foto kristína vavreková
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/music
Musím začať od najväčšej možnej pecky, ktorú som práve
videla! Najprv ste boli traja, potom dlho, dlho dvaja a ak-
tuálne vás je sedem trpaslíkov! Čo to je?☺
Moe: Je to vývoj. A je nás vlastne deväť. Respektíve jedenásť.
Opak: To je naša skvelá a srandovná kapela, s ktorou cestu-
jeme každý víkend po Slovensku a začíname si už poriadne
liezť na nervy.
Druhá otázka: Kto sú tí ľudia?
Moe: Basa Jozef Madola, bicie Gábor Tokár, gitara Daniel Gu-
lyáš, klávesy Martin Štefánik, perkusie Peter Hurinský, zvuk
Peter Paulen (Q-99) a technik Pavol Šelmeci, prípadne Daniel
Szeman. V neposlednom rade k nám patrí aj Juraj Cocher, náš
manažér a Adriana Čahojová, naša PR manažérka... chápeš,
my sme už pomaly hnutie.
Opak: Inak podľa mňa sú to vesmírní lidé alebo mimozem-
šťania, ktorí každý týždeň okupujú skúšobňu a robia na nás
s Moem čudné testy.
A so všetkými menovanými idete na jesenné turné? Kedysi
ste chodili jedným sedanom, ako idete v takomto počte?
Moe: Čakáme na vynález typu teleport! Veľmi by sme ho oce-
nili!☺ Musíme chodiť veľkou dodávkou, pretože máme okrem
veľkého počtu členov aj veľa aparatúry a nástrojov. V rámci
koncertov, teda aj v rámci októbrovej tour sa snažíme, aby
naša šou mala čo najväčšiu údernosť v rámci zvuku. Takže to
stojí zato! Treba vidieť!
Opak: Máme veľké vesmírne presúvadlo s luxusnou naklada-
cou rampou. Jediný, kto nenakladá ručne, ale slovne, je Moe.
Je to kapitán lunárnej flotily!
Moe: Okrem dvanástich pozícii, ktoré v kapele zastávam,
som aj šofér, takže určité dôležité činnosti nechávam ostat-
ným, chápeš...☺
O jesennom turné sme už teda začali, takže o čo ide? Kde
všade budete a aké novinky nás na koncertoch čakajú?
Opak: Pripravili sme nový album, ktorý je taký mocný, že aj
Smažáčik naspieval, že: „...je to výbornéééééé, kupujte nové
aaaamoooo!“ Je to nová šou a budeme radi, keď ju čitatelia
prídu ochutnať naživo. Aj ty!
Moe: Fanúšikovia sa môžu tešiť na novú šou, nové skladby
z albumu, ale aj staršie, obľúbené hity v novej podobe. Všet-
ky termíny nájdeš na www.roknula.sk alebo na našom fa-
cebooku. S nami pôjdu aj chalani z EMONOIZBOYZ, ktorí
sa postarajú o masakrálny DJ set pred a po koncerte AMO
& BAND, takže párty do rána!
Turné sa viaže k novému albumu…
Moe: Tour je hlavne o predstavení aktuálneho albumu „Rok
nula“. Album sa bude dať kúpiť na koncerte priamo od nás,
v prípade záujmu aj s podpisom. Taktiež plánujeme nejaké
tričká a tak... Takže tour bude aj o takom bližšom kontakte
s nami, predsa len, festivaly sú menej osobné ako klubové hra-
nie. Tešíme sa.
Opak: Presne tak. Album je podľa mňa masterpiece. Obsahu-
je 12 trackov + intro a outro a verím, že žiadny z nich nie je
vata. Vyjde v polovici septembra.
Čím je váš nový album iný? Na zahraničných hostí sme si
už zvykli.☺
Moe: Tentoraz sme chceli urobiť album o počúvaní hudby
a textov a čo najviac o nás, takže hostí nie je veľa, sú však o to
zaujímavejší. Strapo, Juraj Benetin (Korben Dallas) či Xindl X
nás bavia a sme radi, že to s nami dali. Ceníme si aj ich obrov-
skú profesionalitu. V rámci produkcie na albume nájdeš hud-
bu od Damalistika, Smarta, Fatte-a a jedným beatom prispel
aj Djei Gogo z United Flavour. Ostatnú produkciu sme si robili
my, t. j. Marcel Vén a ja, arange s nami zbúchal aj Opak v štú-
diu Zion5.
Nový album prichádza po prvej úspešnej dekáde. Teda de-
saťročnici. Ako by si zhodnotil svojich desať rokov s AMO?
Opak: Za tých desať rokov s AMO sa veľa zmenilo. Naprí-
klad album, o ktorom hovoríme, je oproti minulosti osobnejší
a skúsenosti vo všetkých smeroch väčšie. Začínali sme traja,
dnes sme siedmi. Na začiatku som robil hudby iba ja, dnes ich
robí kolektív. Prvé mixy som robil doma, dnes v profi štúdiu,
ktoré mi však patrí! Jedno, čo sa nezmenilo, je ten úžasný
pocit na koncertoch.
a
m
oFoto david virgala
Boli traja mladí vychudnutí
chalani, čo kričali „Bra-ti-sla-va“,
odvtedy prešlo desať rokov, verili
By ste tomu?
72
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Moe: Ja tých desať rokov „hodnotím“ ako obdobie plné zážit-
kov. Zahrali sme si v Londýne, vo Viedni, boli sme na Jamajke,
spoznali kopu zaujímavých ľudí, hrali sme koncerty po celom
Slovensku a Čechách... Paráda.
Desať rokov, to je vek pred prichádzajúcou pubertou.
S čím idete do ďalších rokov vy? Začínate zarastať?☺
Opak: Ja som začal zarastať a šedivieť zároveň v momente,
keď som začal s hudbou.☺ Teraz chceme skúsiť pre nás nový
štýl produkcie. Takzvaný skúšobňový syndróm. To znamená,
že tam, kde začínali garážové kapely na začiatku, tam AMO
začína po desiatich rokoch fungovania.
Moe: Prvý chlp na hrudi by už bol...☺ teraz ideme začať robiť
ďalší album s kapelou, takže sa začína čas rozumu a zodpo-
vednosti – dospievania, ale aj čas párty a záškoláctva,☺ víííš...
S Moem ste ustáli aj Viktorov odchod pred pár rokmi, ne-
hľadali ste zaňho náhradu?
Moe: Nie, Viktora nenahradíš.☺ Ani sme nechceli, plán bol iný.
Viktorov odchod bol veľkou zmenou, patrí mu naozaj veľká
zásluha v rámci fungovania AMO, no v rámci AMO dnes je DJ
viac-menej luxus, ktorý zatiaľ neplánujeme.
Opak: Práve naopak. Viktor musel ustáť to, že v čase, keď
odišiel, sme už usilovne skúšali s kapelou. Inak naše pálenie
mosta bolo bez zbytočnej hystérie a dnes si každý razí svoju
vysnívanú cestu.
Muzikanti sa zvyknú sťažovať, že z hudby sa nedá vy-
žiť. Ty máš nahrávacie štúdio, hudba ťa živí… Takto si to
chcel?☺ Je všetko na porádku?
Opak: Ono je to často o kompromisoch, kontaktoch, odrieka-
niach a výdrži. Hudba ma živí sčasti, ale štúdio je firma, cech
a živobytie. Tam sa robia projekty, ktoré s hudbou často veľa
spoločného nemajú. A vlastne je to úplne na porádku.
Každý, kto robí veci za peniaze, musí občas urobiť a vyro-
biť niečo, pod čo sa nechce ani za boha podpísať. Mal si
aj ty v štúdiu nejakú návštevu, ku ktorej sa nepriznávaš?
Opak: Ja som práve typ, ktorý sa ku všetkým svojim činom
priznáva, aj keď ide o kšeft alebo nejakú sprostosť. A to sa mi
práve veľa ráz vypomstilo. Preto by som možno niektoré svo-
je priznania spätne odpriznal.
A ku komu sa, naOpak, priznávaš?
Opak: Momentálne som robil kadečo, hudbu pre TV relácie,
dabing, reklamy, ale aj koprodukciu rôznych umelcov. Ale
často ako sivá eminencia a preto to tu nevytiahnem.
Čo takto v pracovné dni robí Moe?
Moe: Neviem, ako sa volá tá pozícia, keď v kapele robíš viac-
-menej všetko, asi výkonný producent + producent, kapelník,
pokladník, tourmanažér, šofér, textár, vymýšľam námety na
texty, riešim logistiku, skúšky a tak... je toho dosť... a popri-
tom som aj grafický dizajnér, robím logá, kaligrafiu, som auto-
rom coveru albumu a nového loga AMO. Otec Furas sa tomu
hovorí?
Takže Moe spáchal váš nový vizuál? Bola voľba hneď jas-
ná, alebo ste z 8-tisíc návrhov vyberali dva týždne?
Moe: Mali sme jeden návrh, ktorý sa páčil všetkým, no mne
nie.☺ Takže neprešiel, aj keď to bol môj návrh. Urobil som iný.
Som dosť kritický človek a možno aj preto sa mi podarilo uro-
biť logo kapely, s ktorým som aj ja konečne spokojný, až po
piatich rokoch...
Témou čísla je Trest. Aké CD by si za trest pustil chalanom
cestou na koncert?
Opak: Martina Jakubca s Božanou na feate.
Moe: Best of Maxim Turbulenc! A pridal by som výšky a stre-
dy! —nika Bauchová
www.roknula.sk
„Za tých desať rokov s AMO sa veľa zmenilo. Napríklad album, o ktorom hovoríme, je oproti minulosti osobnejší
a skúsenosti vo všetkých smeroch väčšie. Začínali sme traja, dnes sme siedmi. Na začiatku som robil hudby iba
ja, dnes ich robí kolektív. Prvé mixy som robil doma, dnes v profi štúdiu, ktoré mi však patrí!“ —Opak
AMO
Fanúšikovia sa môžu tešiť
na novú šou, nové skladby
z albumu, ale aj staršie,
obľúbené hity v novej
podobe
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Film
V týchto dňoch má v Slovenských ki-
nách premiéru film Colette, v ktorom
účinkuje aj Kristína Svarinská. Colette
je neobyčajný príbeh lásky z prostre-
dia koncentračného tábora. Film nie
je len faktografickým či historicko-ná-
učným filmom. Prináša nový pohľad
na spôsob, akým sa dalo v príšerných
podmienkach prežiť – na základe citu
a chuti žiť. Príbeh Colette dokazuje, že
s láskou sa dajú prežiť aj také nespra-
vodlivé tresty, akým boli činy páchané
na miliónoch ľuďoch počas druhej sve-
tovej vojny. Film nakrútil český režisér
Milan Cieslar a obsadil doň výborných
hercov nielen z československého pro-
stredia. Hlavnú postavu Colette si za-
hrala francúzska herečka Clémence
Thioly, jej partnera si zahral Jiří Mádl,
dôstojníka SS nemecký herec Eric Bouwer. Vo filme taktiež
uvidíte Ondřeja Vetchého a Andyho Hryca. Kristína Svarinská
hrala postavu priateľky Colette. Predlohou bola režisérovi kni-
ha od známeho českého spisovateľa Arnošta Lustiga, ktorý
sám prešiel peklom koncentračných táborov. Arnošt Lustig
konzultoval s Milanom Cieslarom proces tvorby filmu, no, žiaľ,
výsledku sa nedožil. Inšpiráciou pre režiséra bol tiež príbeh
dvoch slovenských väzňov, Alfreda Wetzlera a Rudolfa Vrbu,
ktorí z Osvienčimu utiekli a odhalili svetu zločiny, ktoré sa tam
diali. Výsledkom je film, aký sa v našich končinách už dlho ne-
objavil. Silný príbeh, ktorý napriek svojmu historickému zasa-
deniu má silný odkaz aj v dnešnej dobe.
Byť hercom nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať.
Nedajbože hráte nesympatickú postavu v slovenskom seriáli
a potom ťažko babkinej kamoške vysvetlíte, že ste v skutoč-
nosti fajn dievča. Kristína Svarinská našťastie takýmto problé-
mom čeliť nemusí, keďže zatiaľ hrala sympatické postavy. Je
to multitalent, zvláda seriály, divadelné dosky, dabing a aj veľ-
Tvojou manažérkou/ zástupkyňou
je tvoja sestra. Bol to jej alebo tvoj
nápad? Odporúčala by si aj ostat-
ným spolupracovať s rodinou?
Kristína: V podstate to tak nejako vy-
plynulo samo. Petra má už niekoľko
rokov svoju agentúru v Prahe a keď-
že máme blízky vzťah a v podstate
takmer všetky veci riešim s ňou, bolo
prirodzené, že ma začala zastupovať.
A či by som odporučila aj ostatným
spolupracovať s rodinou? Je to indi-
viduálne, závisí to aj od miery zodpo-
vednosti a rešpektu, ktorý voči svojim
blízkym máte, aby sa nestalo, že jed-
na alebo druhá strana začne využívať
benefity dôverného vzťahu, ale ja som
rozhodne najspokojnejšia. Sestra je
môj anjel a všetko, čo robí, robí abso-
lútne profesionálne. Odmalička sú spolu s mojím bratom pre
mňa vzormi, pretože sa pracovitosťou a cieľavedomosťou do-
stali medzi najlepších vo svojich oboroch.
Témou jesenného čísla Inspire je trest. Bola si niekedy po-
trestaná neprávom?
Kristína: Čo sa týka trestov, tak si nespomínam na nič kon-
krétne, možno je to tým, že sa negatívne zážitky samy časom
vytesnia a človek si necháva len tie príjemné spomienky.
Má podľa teba trest zmysel? Koho by si a za čo potresta-
la?
Kristína: Osobne si myslím, že existuje istá miera, nazvime
to: morálneho kontextu, ktorá, ak je prekročená, mali by do-
tyčné osoby znášať následky. Zároveň však verím, že každý
jeden skutok, či už dobrý alebo zlý, sa nám raz v istej podobe
vráti. Takže sa veľmi ľahko môže stať, že si trestom budeme
sami. Ale ak by som to mala úplne zjednodušiť, tak by som ur-
čite potrestala tých, ktorí sa dali zaslepiť mocou a zabudli na
akékoľvek ľudské hodnoty.
kofilmy. Je aj jednou z herečiek vo filme Colette. Ako to chodí
s trestami v hereckej oblasti? Bijú ich, trápia sa?
Ahoj, Kristína, ako vyzerá leto mladej herečky, teda to
tvoje? Je to len práca, či stíhaš aj dovolenkovať?
Kristína: Našťastie sa konečne začali „prázdniny“ aj mne!
Prvá polovica júla bola ešte pracovná, ale už si užívam tie
chvíle, na ktoré som čakala. Mám za sebou fantastický relax
na chate mimo signálu so svojím priateľom a pred sebou do-
volenku v Španielsku a hádam leto prinesie ešte niečo.☺
Nehovoríš si občas, že byť herečkou je ako za trest? Máš
vôbec čas oddychovať a riešiť osobný život?
Kristína: Stále hovorím, že keď sa chce, všetko sa dá. Samo-
zrejme sú dni, keď je toho veľa aj na mňa, ale potom si po-
viem, že nemám právo tak myslieť. Robím, čo ma baví a vtedy
to je všetko jednoduchšie:) a povedzme si úprimne, som mla-
dá a sama som sa rozhodla ísť touto cestou, tak to v žiadnom
prípade nie je trest.☺
colettečo všetko znesiete kvôli láske
Foto jan doBrík / jozeF krivošík
KristínaSvarinská
74
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Dvanásteho septembra má na Slovensku premiéru veľko-
film Colette, ktorý vznikol podľa predlohy knihy spisovate-
ľa Arnošta Lustiga. Colette je príbeh lásky v koncentrač-
nom tábore. Nie je prežívanie lásky v takomto prostredí
skôr trestom ako darom?
Kristína: Práve príbeh Colette ukazuje, aká silná dokáže lás-
ka byť a čo všetko dokáže vďaka nej človek uniesť. Určite by
som ju nedávala do kategórie trestu. Láska nás vie zaviesť
do úplne inej reality, kde sa stráca všetko prítomné a práve
vďaka tomu aj prostredie ako koncentračný tábor dokázalo
lásku zrodiť.
V príbehu si hrala šičku (krajčírku?) Sarah, ktorá bola blíz-
kou priateľkou Colette. Ako by si opísala postavu Sarah
a čím ti bola blízka?
Kristína: Sarah bola veľmi krehké, čisté stvorenie, ktoré sa
zrazu ocitlo v úplne inom prostredí, než na aké bola dovtedy
zvyknutá. Táto postava alebo jej minulosť nie je v príbehu vy-
kreslená, skôr funguje ako oporný bod pre Colette. Pre mňa
bolo podstatné vytvoriť si jej životopis, resp. vymyslieť Sárin
život pred táborom a následne v jeho kontexte pokračovať.
Na Colette spolupracoval medzinárodný tím profesioná-
lov. Pod taktovkou českého režiséra Milana Cieslara si si
zahrala po boku Jiřího Mádla a francúzskej herečky Clé-
mence Thioly. Čím sa líši nakrúcanie s čisto slovenským
tímom od nakrúcania s medzinárodným tímom?
Kristína: V prvom rade musím povedať, že som nesmierne
vďačná za túto príležitosť, pretože to opäť bolo niečo nové
a môžem povedať len to, že zásadným rozdielom bola anglič-
tina na pľaci.☺ Zas som si len potvrdila, aký je jazyk dôležitý
a prečo je naozaj potrebné sa tomu venovať. Veľmi dobre sme
si rozumeli s Clémence a aj s Erikom Bouwerom, ktorý stvár-
ňuje takisto hlavnú postavu v príbehu a keďže sú to cudzinci,
bolo skvelé s nimi hovoriť po anglicky.
Leto sa, žiaľ, už končí...Chystáš sa späť na divadelné
dosky, alebo pokračuješ v nejakom nakrúcaní?
Kristína: Od septembra pokračujem v nakrúcaní seriálu Klan,
začínam nakrúcať film v Prahe, do toho pomaly škola, po ba-
kalárskych štátniciach nastupujem do štvrtého ročníka. No
myslím, že to bude pekný začiatok jesene. —ľuBica drangová
Byť hercom nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Nedajbože hráte nesympatickú postavu v slovenskom
seriáli a potom ťažko babkinej kamoške vysvetlíte, že ste v skutočnosti fajn dievča. Kristína Svarinská našťastie
takýmto problémom čeliť nemusí, keďže zatiaľ hrala sympatické postavy. Je to multitalent.
ScénazfilmuCOLETTE
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/health
Imunita človeka sa vyvíja celý život podľa toho, akým antigénnym vplyvom prostredia je vysta-
vený. Telo si po vpichnutí vakcíny vytvorí ochrané protilátky proti antigénom obsiahnutým vo
vakcíne – aktívna imunizácia. Vakcíny môžu obsahovať živé oslabené (atenuované) alebo mŕtve
(inaktivované) mikroorganizmy, toxín alebo len časti mikroorganizmov, ktoré stačia na imunit-
nú odpoveď jedinca. Pri očkovaní vyvoláme tie isté obranné mechanizmy organizmu, akoby sa
stretlo s chorobou, ale bez choroby. Telo musí rozpoznať cudzorodú látku (antigén), aktivuje sa
imunita a vytvoria sa protilátky na boj s chorobou.
Po uhryznutí besným psom vás pri očkovaní imunizujú pasívne, dodajú vám už hotové proti-
látky, aby ste s chorobou mohli bojovať. Dieťa dostáva hotové protilátky počas tehotenstva
od svojej mamy prestupom cez placentu a neskôr aj v materskom mlieku. Pasívna imunizácia
zaberá okamžite, ale pôsobí iba krátkodobo. Telo si totiž protilátky proti chorobe nevytvorilo,
dodali sme mu hotové látky, ktoré môžu okamžite bojovať, ale majú obmedzenú životnosť.
Táto imunizácia je výhodná v akútnych stavoch, používa sa po uštipnutí hadom alebo pri už
spomenutej besnote.
Niektorí ľudia majú pochybnosti, či telo dokáže reagovať na kombináciu vakcín, či je bezpečné
očkovať naraz proti viacerým ochoreniam. Kapacita imunitného systému je obrovská, odborní-
ci odhadujú, že ľudské telo dokáže vytvoriť desať miliárd rôznych protilátok. Obyčajný smrteľník
ich pritom vytvorí „iba“ jeden až sto miliónov v priebehu života. Odhaduje sa tiež, že každý, teda
aj dojča, má schopnosť reagovať na desaťtisíc podaných očkovacích látok súčasne. V prípade
bežných vakcín sa imunitný systém využije asi na 0,1 %, takže rezerva tam ešte je. A dosť veľká.
Život nám dodá neporovnateľne viac protilátok ako očkovanie.
Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) očkovanie zachráni vo svete vyše
tri milióny životov ročne a zabráni miliónom prípadov ochorenia a celoživotného postihnutia.
Pred zavedením povinného a systematického očkovania boli infekčné ochorenia hlavnou príči-
nou úmrtia detí. Pričom očkovanie nechráni len zaočkovaných, ale aj tých, ktorí zaočkovaní nie
sú, prostredníctvom „kolektívnej imunity“. Okrem toho je očkovanie ekonomicky výhodné, stojí
málo, ale chráni pred dlhodobými následkami choroby na fyzickom a duševnom zdraví
V niektorých vakcínach je prítomný hliník, je to z dôvodu zosilnenia účinku vakcíny, zvyšuje imu-
nitnú odpoveď. Dávku hliníka, ktoré dostane dieťa prvého pol roka s očkovaním, je nižšia, ako
dostane s materským mliekom a desaťkrát nižšia, než akú dostane s umelou výživou. Hliník sa
iba minimálne vstrebáva a vylúči sa obličkami.
Aby bolo očkovanie účinné, treba dodržiavať určité pravidlá, ktoré nám pomáhajú vyhnúť sa
možným komplikáciám. Medzi očkovaniami treba dodržiavať časové odstupy. Očkujeme len
úplne zdravé deti. Očkovanie prináša so sebou aj riziká. Alergické reakcie na zložky vakcíny sa
za posledné obdobie veľmi znížili, kedysi sa v živých vírusových vakcínach nachádzal vaječný
bielok, želatína alebo niektoré antibiotiká. Dnes sú vysoko čistené a riziko alergickej reakcie je
veľmi malé, aj keď samozrejme nie nulové. Po očkovaní sa môžu vyskytnúť nežiadúce reakcie
ako teplota, bolesť, opuch, začervenanie na mieste po vpichnutí. Tieto reakcie väčšinou trvajú
niekoľko hodín až dva dni a bez následkov zmiznú. Je to reakcia imunitného systému. Nieke-
dy môžu byť deti celkovo slabé a nereagujúce, vtedy je vhodné sledovať dieťa v nemocnici, ide
o extrémne vzácnu reakciu, ktorá tiež vymizne bez následkov. V minulosti sa vyskytovali závaž-
né reakcie po očkovaní s trvalými následkami, výskyt bol jeden prípad na vyše milióna očkova-
ných. Dnes sa už nevyskytujú, vakcíny sa vyrábajú inými technológiami.
Očkovanie spôsobuje autizmus. Aspoň to tvrdil Andrew Wakefield, kým mu nezobrali lekársku
licenciu. Autizmus a očkovanie proti MMR (mumps, morbili a rubeola) si veľa ľudí dáva do súvis-
losti. Autizmus sa začína prejavovať u detí v období, keď sú očkované touto vakcínou, a ľudia
si to môžu chybne spájať. Za dôvod vzniku autizmu sa momentálne považuje teória super-
mužského mozgu a zvýšené množstvo testosterónu počas vnútromaternicového vývoja. Pri
skúmaní závislosti vzniku choroby od expozície určitým vplyvom prostredia je veľmi dôležitý
výber probandov, ktorý by mal byť náhodný a mal by sa deliť na dve skupiny: tú, ktorá je tomu-
to vplyvu vystavená a druhú, ktorá exponovaná nie je. Milý pán pri výbere probandov nevyberal
náhodne, ale cielene. Chyba tohto výskumu spočíva v tom, že ak je pravdivý a zopakujeme ho
za rovnakých podmienok, vyjdú nám tie isté alebo podobné výsledky, čo sa od roku 1998, keď
časopis The Lancet vydal štúdiu súvislosti autizmu s očkovaním MMR, nestalo. Medializácia
nepravdivej publikácie pána doktora mala za následky zvýšený výskyt ochorení, hlavne osýpok
na miestach, kde sa už roky nevyskytovali.
Napriek prevažujúcim výhodám očkovania oproti jeho minimálnym rizikám vzrastá odpor
voči povinnému očkovaniu, aj keď tieto riziká sú neporovnateľne nižšie oproti rizikám pri in-
fekcii. Tento odpor je daný nevedomosťou, preto predtým, ako niečo zavrhnete na základe
vysoko „odborných“ článkov, urobte si objektívny vlastný názor na základe pravdivých infor-
mácii. —nina koštová
Očkovanie je dnes považované za najúčinnejší prostriedok prevencie infekčných ochorení. Na-
priek tomu majú ľudia voči nemu výhrady, veď na nich zarábajú veľké nadnárodné spoločnosti.
Je očkovanie iba marketingový ťah alebo veľmi úspešný prostriedok vyhnutia sa chorobám, na
ktoré zomierali ešte naši prastarí rodičia, lenže my sme to nezažili a nevieme, aké škody dnes
už historické ochorenia napáchali?
S očkovaním, odborne vakcináciou, začali už v 11. storočí Číňania, ktorí nechávali svoje deti
vdychovať vyschnuté chrasty ľudí nakazených pravými kiahňami.
očkovanie
dať sa len tak pichať pre nič za nič?
aleBo žeBy predsa na niečo?
Foto the richard dawkins Foundation
For reason and science
Niektorí ľudia majú pochybnosti, či telo dokáže reagovať na kombináciu vakcín, či je bezpečné očkovať naraz proti
viacerým ochoreniam. Kapacita imunitného systému je obrovská, odborníci odhadujú, že ľudské telo dokáže vytvoriť
desať miliárd rôznych protilátok. Obyčajný smrteľník ich pritom vytvorí „iba“ jeden až sto miliónov v priebehu života.
76
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Najlepší Uprising v doterajšej histórii! Toto nadšenie spo-
ločne zdieľajú fanúšikovia s organizátormi. Bezproblémo-
vý priebeh 6. ročníka najväčšieho bratislavského festivalu
nepokazil ani krátky dážď a okrem skvelého hudobného
programu, počas ktorého vystúpili všetky avizovaného
hviezdy, sa festival tešil aj rekordnej návštevnosti, ktorá
sa blížila k hranici vypredania festivalu.
Prvý festivalový deň bol nabitý viacerými hudobnými legen-
dami, na ktoré nebolo potrebné čakať do neskorej noci. Už
podvečer sa pred zaplneným hľadiskom hlavného pódia pred-
stavila legenda reggae Macka B v sprievode Mad Professora
za mixom. Nasledovalo nemenej skvelé vystúpenie Protoje
& The Indiggnation, ktorí sa na scéne síce pohybujú len pár
rokov, avšak svojím reggae už získali slávu v celom hudobnom
svete. Medzi najočakávanejšie vystúpenia piatkového dňa,
a možno aj tohtoročného festivalu, patrili koncerty Capleto-
na a Ky-Mani Marleyho. Prvý menovaný, Jamajčan Capleton,
sa na festival vrátil už po dvoch rokoch a odohral energický
koncert plný svojich veľkých hitov. Ky-Mani Marley na Sloven-
sku koncertoval po prvý raz. Syn najväčšej legendy reggae,
neprekonateľného Boba Marleyho dostal publikum do varu
najmä skladbami svojho slávneho otca ako No Woman, No
Cry či I Shot The Sheriff, ale nezaostával ani so svojou vlast-
nou tvorbou. Buraka Som Sistema, ktorí uzatvárali piatkový
program hlavného pódia, roztancovali zmesou kudura, elek-
troniky a drum´n´bassu takmer každého, čím odštartovali ta-
nečnú party do skorého rána.
Ani v sobotu nebolo treba čakať na svetové hviezdy do ne-
skorého večera. Už o šiestej sa Slovensku predstavila legen-
dárna reggae kapela Israel Vibration. Žánrovo pestrejší druhý
festivalový večer obohatili aj americkí The Pharcyde, nielen so
svojou hip-hopovou šou, ale aj skvelými tanečnými kreáciami.
O tom, že aj v Európe vzniká dobré reggae, presvedčila svojím
koncertom talianska partička Mellow Mood, po ktorej pódium
ovládla francúzska úderka Dub Incorporation, ktorí sa s veľ-
kým úspechom po troch rokoch vrátili na bratislavské Zlaté
piesky. Sobotný program na hlavnom pódiu uzatvoril Busy
Signal, ktorý patrí medzi najväčšie hviezdy reggae a dance-
hallu súčasnosti.
Skvelý program pripravili na tohtoročný Uprising organizátori
nielen na hlavnom pódiu a nielen hudobne. Medzi koncerty
na ktoré budú fanúšikovia určite dlho spomínať jednoznačne
patria aj vystúpenia slovenských AMO, Medial Banana, Delika,
uprising
aj tento rok ponúkol skvelé zakončenie leta
Skvelý program pripravili na tohtoročný Uprising organizátori nielen na hlavnom pódiu a nielen hudobne, festival
sa postaral nielen o skvelú potravu pre uši, ale aj oči, keď areál Zlatých pieskov pútal pozornosť za svetla, ale aj tmy.
či Tomáša Hafnera. Festival sa postaral nielen o skvelú potra-
vu pre uši, ale aj oči, keď areál Zlatých pieskov pútal pozor-
nosť za svetla (palmy a rastliny na pódiách dodávali nádych
prostredia Jamajky všetkým pódiám), ale aj tmy (kedy svetel-
ná výzdoba pripomínala exotickú atmosféru dovolenky). Veľ-
kej pochvaly sa organizátori dočkali aj vďaka starostlivosti
o čistotu areálu, stravovacie služby a mimohudobný program
vo festivalovom areáli, ale aj mimo neho.
Uprising Reggae Festival 2013 ešte stále živo rezonuje, or-
ganizátori už pracujú na príprave zimnej edície festivalu.
Hlavnou hviezdou 4.ročníka klubovej verzie Uprisingu bude
jamajská hviezda Fantan Mojah, ktorý si ako posilu prinesie
spevákov Suga Roy & Conrad Crystal. Uprising Winter Edi-
tion je ohlásený na 22.novembra a uskutoční sa v bratislav-
skom Ateliéri Babylon. —
Viac info na www.uprising.sk
Foto zľava doprava, zhora nadol Buraka Som Sistema / Dub Incorporation / The Pharcyde / Kymani Marley
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/travel
Keď som sa prvý raz povracal a trochu rozreval (niko
mu to nehovorte), tak mi napadlo jediné: „Prečo sa
človek takto trestá?” Keď som na vrchole Araratu ko
nečne sedel, ten pocit ma v sekunde prešiel. Keď som
sa pri zostupe dole pogrcal ešte ďalších sto ráz, zamys
lel som sa znova. „Prečo sa človek takto trestá?” Keď
som po výstupe sedel v kempe, rekapituloval čerstvý
zážitok a počúval konverzáciu o vysokých horách Juž
nej Ameriky, zas ma to prešlo.
Bájny Ararat, na ktorom pristála Noeho archa, sa nachá-
dza pri meste doğubayazit na východe Turecka. loka-
lita je priam úžasná, všade okolo cítiť dobrodružstvo
z neznámeho. Na jednej strane najvyššia hora Turecka,
na druhej neďaleká hranica s Iránom a Arménsko. Nad
mestom v horách stojí Ishak Pasa, palác s mešitou pri-
pomínajúci Tisíc a jednu noc, ktorý ponúka výhľady na
okolité hory, mestá a pohraničné vojenské základne.
Na turecké pomery je doğubayazit malé mesto a jeho
tridsaťtisíc obyvateľov je pôvodne obyvateľstvom hôr.
Ešte aj dnes sa v lete, na teplejšie štyri mesiace v roku
sťahujú desiatky rodín s ovcami a kravami do hôr, kde
žijú tradičným, nomádskym spôsobom.
Skoro ráno sa z mešít ozýva prvá modlitba, mesto sa
zobúdza a je živé až do noci. domáci sa stretávajú na
trhovisku a pri mešite. Na cudzincov, ktorí prišli na
hory alebo tu prestupujú na spoj do Iránu, sú zvyknutí
a hlavne obchodníci vás radi pozvú na čaj a rozhovor.
Ararat je vhodným cieľom aj pre menej skúsených lez-
cov. Nejde o technický výstup s náročnou horskou
výbavou, stačia mačky a trekové palice. dobrá kon-
dícia určite pomôže a výstup zjednoduší, vlastne je
podmienkou a ak nevládzete, na vrchol hory radšej
zabudnite.
Výstup komplikuje nadmorská výška, zmeny teplôt
a biznis, ktorým sa Ararat za poslednú dobu stal. Hlav-
nou sezónou sú letné mesiace júl a august. Prvé skupi-
ararat
B á j n y
Foto Filip gelačik
Bájny Ararat, na ktorom pristála Noeho archa,
sa nachádza pri meste doğubayazit na východe
Turecka. lokalita je priam úžasná, všade okolo cítiť
dobrodružstvo z neznámeho.
78
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/ny na Ararat vystupujú už v strede jari, posledné začiat-
kom jesene. Horu vyhľadávajú aj skialpinisti a hľadači
Noeho archy.
Naša výprava bola poslednou jarnou. dvaja horskí
vodcovia, kuchár, prekladateľ, jedenásť dobrodruhov
a niekoľko koní, ktoré okrem našich batohov niesli aj
zariadenie tábora. Otvoria ho pred rušnou letnou sezó-
nou. Ani letné rozšírenie kempu však nepomáha. Hora
je asi malá a mali by k nej spraviť prístavbu. Ak by to
šlo, som si istý, že by už dávno stála, aby mohli den-
ne cestičkami hore a dole vyháňať viac a viac skupín. Aj
napriek povinnosti vybaviť povolenie na výstup nemá
nikto prehľad o tom, koľko skupín práve na hore no-
cuje. Horskí vodcovia medzi sebou súperia, kradnú si
skupiny, vyhadzujú sa z kempov, ohovárajú sa a vymýš-
ľajú historky, aby išiel kšeft práve v ich prospech lepšie.
Smutná realita by vás však nemala odradiť. Aj napriek
negatívam zážitok spojený s poznaním hôr a fungova-
ním ľudí v napätých situáciách odporúčam.
celý výstup je rozdelený do štyroch dní. Ak máte
štastie, trek je organizovaný profesionálne a kempy nie
sú plné, získate veľmi dôležitý piaty deň na aklimatizá-
ciu. Výstup začína v poslednej osade Eliköyü. Päť ho-
dín stúpania do prvého tábora vo výške 3 300 m. n. m.
spestrujú pastierske rodiny a ich deti, ktoré už z diaľky
turistov vítajú a pozývajú na čaj a ayran. druhý deň sa
stúpa do tábora vo výške 4 200 m. n. m., tretí na vrchol
a naspäť do prvého tábora. Posledný deň je už príjem-
nou prechádzkou do civilizácie.
Už prvý deň na mňa striedanie počasia a nadmorská
výška pôsobili ako fľaša najhnusnejšej vodky zapíjaná
červeným vínom. Bolo mi zle a na pripravenú večeru
som sa nemohol ani pozrieť. lapajúc po dychu a vzdu-
chu som vyšiel zo stanu s jedlom a začal sa motať po
tábore. „Výška 3 300 metrov je predsa nič, bol som
vyššie pešo aj lanovkami,” pomyslel som si a zľakol sa
mäsa, ktoré som jedol predchádzajúci deň v jednodu-
chom bufete na trhu. Spomenúť vodcovi, že mi je zle,
by znamenalo môj koniec. Nechal by ma v kempe, aby
som nezdržoval skupinu a tak som to riskol a bol rad-
šej ticho. Zbadal ma Robert z Brazílie, skúsený lezec,
ktorý rozpoznal moju nevoľnosť a hrdinské mlčanie. Až
neskôr som si uvedomil, aká zaujímavá je spolupráca
medzi ľuďmi v horách a ako veľmi pomôže krátky roz-
hovor a povzbudenie. Pravdepodobne aj vďaka mixu
tabletiek proti výškovej chorobe som sa nasledujúci
deň cítil priam fantasticky. Bol som neopísateľne šťast-
ný, že idem ďalej a energiu, ktorú mi predchádzajúci
večer Robert daroval, som rozdával ďalej, pomocou pri
stavaní stanov a varení. V skupine lezcov akoby energia
bola komoditou, s ktorou sa hospodári spoločne. Ak
máš, podelíš sa. Nemáš, dostaneš.
Sprievodca sleduje od začiatku až do druhého kempu
(4 200 m) rýchlosť najpomalšieho zo skupiny. Ak s ním
nebude kráčať, bude mať aspoň z diaľky prehľad o tom,
kde sa najpomalšia časť skupiny nachádza.
Pri výstupe na samotný vrchol zvoní budík o jednej
ráno. Po raňajkách, inštrukciách a zhodnotení situácie
sa o druhej ráno vyráža. Tu sa však situácia mení. Po
prvých dňoch už má vodca prehľad o schopnostiach
svojej skupiny a vyráža tempom najrýchlejšieho a ešte o
niečo rýchlejšie. Ak niekto nevládze, má si to uvedomiť
hneď v úvode a vrátiť sa do kempu, pokiaľ ho sprievod-
ca vidí.
Tak sa aj stalo a hneď pri prvej prestávke bola naša sku-
pina menšia o dvoch lezcov, pri ďalšej sa pre vietor
a nevoľnosť do kempu vrátili traja Nóri. Čakal som sa
s Talianom a navzájom sme si vymieňali energiu krát-
kymi rozhovormi. Kým to išlo. Od 4 900 metrov nám
bolo do reči menej a menej.
Nomád so svojimi ovcami
Tridsaťtisíc obyvateľov mesta doğubayazit
je pôvodne z hôr, ešte aj dnes sa v lete, na
teplejšie štyri mesiace v roku sťahujú desiatky
rodín s ovcami a kravami do hôr, kde žijú
tradičným, nomádskym spôsobom
magazine with a difference
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/„Ararat je vhodným cieľom aj pre menej skúsených lezcov.
Nejde o technický výstup s náročnou horskou výbavou,
stačia mačky a trekové palice. dobrá kondícia určite pomôže
a výstup zjednoduší.“ —METIN
V 5-tisícmetrovej výške to už môj žalúdok nevydržal
a náhle sa rozlúčil s časťou jeho obsahu. cítil som sa
výborne, o pol kila ľahší a živší. Bol čas vrátiť energiu
Talianovi, ktorý na mňa doteraz čakal. Možno z pohľa-
du na mňa, ozdobeného mrkvičkou a cestovinami z ra-
ňajok, prišla nevoľnosť aj na neho. do cieľa a výšky 5 137
m sme to obaja úspešne zvládli. Radosť z výstupu bola
silná a emotívna.
Schádzanie do kempu vo výške 4 200 metrov by som
v tom momente prirovnal ku Krížovej ceste. desať
krokov v ľade a strmom teréne, stop, hlava na treko-
vé palice zapichnuté do snehu, vyprázdnenie zvyškov
žalúdka, oddych. Takto dokola štyri hodiny, v kempe
rovno do stanu a spať. Keď ma po hodine zobudili,
s rozkazom presunúť sa do nižšieho kempu a uvoľniť
miesto pre ďalšiu skupinu, povedal som si, že v stane
zostanem, kým ho na mne nezložia. Tak aj bolo, stan
mi zložili rovno na hlavu a bol čas neplánovane pokra-
čovať do najnižšieho kempu…
Človek má na záver zmiešané pocity. Na jednej strane
úžasný pocit z extrémneho zážitku, na druhej smútok
z neschopnosti ľudí dohodnúť sa na pravidlách, ktoré
by z lezenia nerobili preteky. Veľká vďaka niektorým
horským vodcom a predovšetkým Metinovi, ktorý sa
snažil náš výstup spríjemniť, ako sa dalo.
metin, v provom rade vďaka za fantastický zážitok, in
štrukcie a pomoc. Ako dlho vodíš ľudí na Ararat a koľ
kokrát si už bol hore?
metin: Už asi dvestokrát. chodím hore-dole takmer
dvadsať rokov. K tomu hory v Iráne a ešte pár hôr v Tu-
recku. Je to krásne, deliť sa s ľuďmi o zážitok, nechcel
by som robiť iné.
Ako vyzerá tvoj bežný pondelok?
metin: Buď som na horách so skupinami alebo doma
s rodinou, niekedy neviem, aký je deň. Snažím sa byť
s rodinou, to je dôležité.
Prečo ten stres a súperenie medzi vodcami, nedá sa ne
jako dohodnúť?
metin: Je veľa vodcov, každý chce čo najviac skupín, asi
nemusím vysvetľovať prečo. Neviem, čo k tomu pove-
dať, prosto sa to tak vyvinulo.
Ararat zas nie je taký vysoký, ale sám som videl, že išlo
o silný test schopností a výdrže. Čo robiť, aby bol vý
stup jednoduchší? Čo je pri lezení dôležité?
metin: Motivácia a komunikácia. Keď povieš skupi-
ne: lezte, vidíme sa hore, tak sa časť otočí a vráti. Keď
budeš postupne vysvetľovať cestu a jednotlivé úseky,
ľahké aj ťažké sa pôjde lepšie. Ak prichádza úsek, kto-
rý je veterný a studený, treba ho prejsť čo najrýchlejšie,
o tom sa však musí hovoriť. Vo finále štartujem rýchlo.
Musí to byť. Ak na to človek nemá, má sa vrátiť hneď,
inak to môže byť nebezpečné. Zranenia, pády, to si člo-
vek aj uvedomí, ale zmeny vnímania, ktoré prichádzajú
s výškou, ľudia vopred nepoznajú. Pre nás sprievodcov
je Ararat náročný v tom, že je to vysoká hora, ale stále
pomerne ľahká a tak sem chodia ľudia aj bez kondície
a akejkoľvek prípravy a čakajú, že ich hore vynesieme.
Čo lieky? mohol som to prežiť lepšie, ak by som bral
nejaké tabletky od začiatku?
metin: Každý tu niečo berie. Niektorí tureckí sprievod-
covia to vnímajú ako drogy, neradi to vidia. Ja sa na tom
niekedy smejem, hlavne keď vidím Američanov s viag-
rou, hahahahahahaaa. —Filip gelačik
travel Výstup na Ararat
Výstup komplikuje
nadmorská výška, zmeny
teplôt a biznis, ktorým
sa Ararat za poslednú
dobu stal
metin
80
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Urban exploration (skrátene „urbex“) môžete u nás
poznať hneď pod niekoľkými názvami – „building hac-
king“, „draining“, „infiltration“. Ide v zásade o nepo-
volené (ale vlastne nie priamo zakázané) objavovanie
a skúmanie stavieb, ktoré kedysi postavil človek, no
dnes sú nevyužívané, zatvorené, chátrajúce. O van-
dalizmus však nejde, pokiaľ si priestor len prezriete
a nafotíte.
Ak máte dobrý tip od skúsenejších infiltrátorov či
šťastie na bohom zabudnuté miesto, nezachytíte ob-
jektívom len vonkajšie ruiny priemyselných budov,
ale aj vcelku zachovalé interiéry nemocníc či hotelov
(s krištáľovými lustrami, ťažkými zamatovými závesmi,
písacími strojmi či ciferníkovými telefónmi na stoloch,
kusmi oblečenia v skriniach). A zákonite nachádzate aj
príbehy ich vzniku a zániku.
Vyblednuté priestory a obnovené spomienky
Sama som čosi podobné absolvovala (hoci som to tak
sofistikovane nenazývala) so starým otcom v Topoľča-
noch – krátko po Nežnej revolúcii, keď mal padnúť za
obeť panelákovej výstavbe Robotnícky dom a pár bu-
dov v jeho susedstve. Vtedy sme sa šli zo zvedavosti po-
zrieť, čo v daných vyblednutých priestoroch nájdeme.
Boli to vskutku samé „skvosty“: rozlámaný nábytok,
no zachovalé kukučkové hodiny, lacné napodobeniny
Alfonsa Muchu a kopec leninových spisov. Ako decko
som z toho mala obrovskú radosť.
Pred rokom som z okna konferenčnej miestnosti, kde
sme mávali pracovné porady, začala vídať chalanov
s batohmi na chrbte a foťákmi v rukách – ako nená-
padne idú na výpravu cez pozemok našej organizácie.
Nečudo, sídlili sme na Kapitulskej ulici (mieste s naj-
vyššou koncentráciou rozpadnutých a neobývaných
budov v Bratislave). V myšlienkach som sa vrátila do
detstva a chcela som byť namiesto porady na chvíľku
v koži daných prieskumníkov…
Na strednom Slovensku ľudia často navštevujú bývalé
zbrojovky a továrne, na východnom Slovensku zasa
kasárne a pradiarne. Netreba zabúdať na staré syna-
gogy a bývalé družstvá, pričom pre vyčíňanie pohla-
várov bývalého režimu nie je nijako nezvyčajné, ak tá
istá budova slúžila najprv ako svätostánok a neskôr ako
JRd. Vysoké Tatry sú plné pozatváraných ozdravovní,
liečebných domov a hotelov. Mojim spolutanečníkom
z FS Magura sa určite vynoria spomienky na Kúpeľný
dom v Tatranskej lomnici či liečebný dom Helios na
Štrbskom plese (tanečné vystúpenia v krojoch pre pa-
cientov daných ustanovizní).
V bratislavských kúpeľoch Grössling, kam sa chodili
kúpať ešte moji rodičia, možno čoskoro zriadia galériu
– niekoľko pozoruhodných výstav tam v posledných
mesiacoch podčiarklo potenciál onoho priestoru.
Opustené, nestrážené miesta ďalekého sveta
V zahraničí vás určite takisto z času na čas očarili ne-
obývané miesta a nevyužívané budovy. No pravdepo-
dobne ste v danom meste pobudli o pár dní viac ako
nejakí víkendoví turisti. Skúšali ste už pracovať alebo
dobrovoľníčiť v niektorom štáte bývalej Juhoslávie ale-
bo Sovietskeho zväzu? Tam by ste objavili veci!
V roku 2009 som pol roka bývala v rumunskej Bukureš-
ti, ktorá je známa svojím špinavým, rozkopaným cen-
trom mesta. chtiac-nechtiac vás história a všadeprítom-
né obskúrne výjavy tejto metropoly pohltia natoľko, že
sa rozhodnete honosné rodinné domy v štvrti lipscani
preliezť. V štýle „urbex“, no v spoločnosti desiatok túla-
vých psov. Tie v spomínaných budovách kedysi bývali
so svojimi pánmi, ktorí boli na príkaz komunistického
diktátora Nicolae ceausescu presťahovaní do panelá-
kov – samozrejme, už bez svojich domácich miláčikov.
V Keni sú budovy trochu jednoduchšie, no nie menej
krásne! len si tu netreba robiť toľko starostí s centrál-
nym kúrením či vetraním. Radiátory tu nie sú potreb-
né, no klimatizáciu už minimálne v bankách a hoteloch
poznajú. V niektorých domoch nebývajú okná so skle-
nenými tabuľami, ale len otvory – vystlané sieťkou pro-
ti komárom. V oblasti diani, kde momentálne žijem,
bolo v posledných rokoch zatvorených niekoľko dôle-
žitých hotelov v bezprostrednej blízkosti pieskových
pláží pri Indickom oceáne. Raz býva dôvodom inter-
kultúrna nezhoda africko-európskych majiteľov, inoke-
dy nie sú peniaze na modernizáciu – hospodárska kríza
postihla každý kontinent. Každý z týchto hotelov skrý-
va svoju jedinečnú story.
Jeden takýto opustený hotel mám denne na očiach –
počas svojej cesty do práce (z diani do Kwale). Nikto
ho nestráži. Asi preto, že okná sú nadobro zabetóno-
vané a všetko, čo sa dalo odmontovať a odniesť – je už
dávno preč. Jedinými obyvateľmi hotelového schodis-
ka a vypusteného bazéna sú kamarátske opice – ma-
čiaky zelené a voľne sa pasúce kozy. Kamenná socha
majestátneho slona v životnej veľkosti a symetricky
rozostavaná palmová aleja ma pravidelne lákali a zvy-
šovali záujem o návštevu. A tak sa tam z času na čas vy-
beriem na prieskum. Naposledy to už bolo s konkrét-
nym zámerom (zhotoviť fotografie pre môj blog Balbo
debra style) – nahodená v kensko-slovenskom outfite,
spolu s fotografom. Azda ma ortodoxní fanúšikovia
„urbex-u“ za tento módny počin (či prečin) nezatra-
tia. —BoBa Baluchová
BalBo deBra
& urBex
Človeku sa s vekom menia
nielen chute, ale aj vkus –
pribúdajú zlozvyky. Mňa
nedávno pochytil záujem
o „urbex“ a vzhľadom
na prostredie, v ktorom
momentálne žijem, to nie je
až také prekvapivé.
Foto palo markovič
Opustený hotel na ceste z diani do Kwale
magazine with a difference
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/i. časť
new
york
s p r i e v o d c a
( n e ) t u r i s t i c k ý
Foto alexandra uzik
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/travel
Takto sa zväčša začína film, ktorého dej sa odohráva
v New yorku a vám, nič netušiacemu laikovi, sa začína
skresľovať predstava o meste plnom zvláštností. Máte
pocit, že New york sú len megalomansky vysvietené
bilbordy, hamburgery, Hotel Plaza, nákupy na Piatej
Avenue, Times Square, budovy s nápisom Trump, lu-
xusné reštaurácie, dizajnérske kabelky a vysoké lodič-
ky. (Vlastne to posledné môžete vidieť naozaj len vo
filme. Máloktorá žena sa tu prechádza v topánkach na
vysokom opätku. Newyorčanky sú známe tým, že si
lodičky zoberú do kabelky a po meste behajú v žab-
kách, balerínkach, teniskách alebo v hocičom s níz-
kym podpätkom. Prezujú sa až priamo pred klubom,
kanceláriou alebo vchodom do budovy.) No a vy ako
pozorný divák sem prídete s vykreslenou predstavou
a zistíte, že všetko je úplne inak. Že síce megaloman-
sky osvietené Times Square je super, ale viacej vás
baví tancovanie na korčuliach v central Parku, party
v Brooklyne na streche, barbecue v záhrade alebo na
ulici s miestnymi, Bedford Avenue, zapadnuté galérie,
nákupy v obchode s vintage oblečením, happy hour
v lokálnom pajzli, bejzbol a veľa jedla z rôznych kútov
sveta, či už ho musíte jesť príborom alebo len rukami.
A preto, ak ešte chcete dať tomuto mestu šancu aj na-
priek tej americkej gýčovine, čo ste naposledy videli,
alebo ste dobrodružnejšej povahy, chystáte sa navštíviť
New york a chcete vidieť či zažiť niečo netradičné, mô-
žete sa inšpirovať nasledujúcimi tipmi.
dumbo
Alebo skratka pre down Under the Manhattan Bridge
Overpass je oblasť medzi Manhattanským a Brooklyn-
ským mostom. Ok, možno to zaváňa trochou turistiky,
ale určite sa oplatí vidieť. Brooklyn Bridge bol postavený
v roku 1883 a predstavuje jeden zo symbolov New yor-
ku. Manhattan Bridge navrhol a skonštruoval poľský in-
žinier a verejnosti bol otvorený v roku 1909. Tieto dva
mosty boli postavené zámerne blízko seba, aby si na-
vzájom robili spoločnosť. Zdá sa, ako keby Manhattan
Bridge trpel slávou svojho staršieho a krajšieho suseda.
Nie je to však úplne pravda. Veď kto by nepoznal zná-
my záber na časť mosta medzi dvoma budovami?
Moja klasická trasa – metrom sa doveziem na High
Street, prejdem do Dumba, kde si urobím pár fotiek
už toľkokrát fotografovaného miesta a presuniem sa
do parku pod oba mosty. Keďže je Dumbo na Bro-
oklynskej strane, naskytne sa mi nádherný pohľad na
Manhattan a samozrejme aj na dve ozrutné mostové
konštrukcie. Naspäť idem cez Manhattan Bridge peši
do mesta. Pletivo na zábradlí môže síce prekážať na fo-
tografii, ale nie vo výhľade. Moja najobľúbenejšia časť
je, keď schádzam do chinatownu. Ešte na moste mám
možnosť ľuďom nakuknúť do ich príbytkov, tak blízko
sú postavené ich domy. Na strechách domov si sušia
prádlo, steny sú počarbané graffitami a v oknách na-
miesto záclon visia provizórne závesy. V diaľke sa ako
kontrast k týmto malým ošarpaným budovám črtajú
mohutné mrakodrapy. Prvý raz, keď som išla touto tra-
sou a ocitla som sa v chinatowne, na chvíľu som mala
pocit, že som v úplne inej krajine. Na ulici bordel, vo
vzduchu smrad a cedule popísané čínskymi znakmi.
No a celkom netradične hneď pod mostom z Manhat-
tanskej strany prednedávnom otvorili obľúbený LES
Coleman Skatepark. Väčšinou skejtparky po zotmení za-
tvárajú. Čiže keď chcete nejaký navštíviť, uistite sa, že
prídete ešte za svetla.
midtown a Central Park
chvíľu som bývala na jednej z najrušnejších ulíc v cen-
tre New yorku, medzi Times Square a Rockefellero-
vým centrom. do Central Parku som chodievala peši.
lenže vždy, keď som vyšla z domu, musela som si pri-
praviť lakte, aby som sa prebila pomedzi dav ľudí. A či
bola noc, či deň, pondelok alebo piatok, všade bol
kopec turistov. Výraz „prázdna ulica“ táto časť mesta
nepozná. dnes sem zavítam málokedy, skôr z povin-
nosti ako dobrovoľne. Ale jediné, na čo nedám dopus-
tiť, je hlavná budova knižnice New York Public Library
– Schwarzman Building a víkendové večery v Central
Parku. Knižnica je prístupná verejnosti a okrem nespo-
četného množstva kníh sa tu nahromadila aj zaujímavá
umelecká zbierka. V nádhernej veľkej čitárni si môžete
prelistovať aj niektorú z vystavených kníh. Ak sa netvá-
rite prehnane ako turista a knihu si čítate len v danej
miestnosti, nikto vám nič nepovie. Preukazy totiž kon-
trolujú iba v prípade, že by ste si knihu chceli vypo-
žičať. A prečo víkendové večery v Central Parku? Od
nepamäti sa tu stretávajú muzikanti a korčuliari na ko-
lieskových korčuliach. Jedni hrajú a druhí sa korčuľujú
alebo tancujú. Bubnujú a púšťajú mixy od poobedia
až do neskorého večera. Pridať sa môže hocikto a ta-
kéto vybláznenie je celkom návykové. Hovoria, že tým
uvoľneným a nekontrolovateľným tancom sa zbavujete
zlých duchov. Všetko zlé zo seba vytrasiete, vydupete
či vypotíte. Korčuliari sa stretávajú aj cez týždeň. Majú
svoje stále miesto. Keď idem okolo, zakaždým z nich
niekoho stretnem. To mám na tom najradšej. S nikým
sa nemusím dohadovať, jednoducho zbalím korčule
a idem sa do parku korčuľovať.
Astoria, Queens
Astoria je vcelku príjemná a pokojná oblasť v Queen-
se. Bývala som tu skoro rok a najviac mi vyhovovalo,
že som mala všetko hneď po ruke – práčovňu, dro-
gériu, potraviny, posilňovňu a aj neprávom presláve-
ný Starbucks. Nájdete tu mnoho gréckych reštaurácií,
zopár česko-slovenských ako Koliba Restaurant, Bohe-
mian Hall Beer Garden alebo Club 21 i veľmi obľúbenú
a hlavne cenovo dostupnú brazílsku reštauráciu v štý-
le bufetu Villa Brazil Café Grill. Po výdatnom obede sa
môžete zastaviť v Múzeu pohyblivých obrázkov (Museum
of the Moving Images), ktoré je jediným múzeom svoj-
ho druhu v New yorku, alebo sa ísť poprechádzať do
Socrates Sculpture Parku. To však nie je len taký hocija-
ký park. Rozprestiera sa v malebnom prostredí pozdĺž
rieky East River. Taktiež sa tu pravidelne konajú rôzne
akcie, umelecké výstavy, workshopy a raz do týždňa
v letnom kine premietajú aj nejakú tú zaujímavú me-
dzinárodnú filmovú snímku. Zadarmo. A ak máte chuť
zacvičiť si jogu, ale 20 dolárov na hodinu sa vám zdá
prehnane veľa, vyskúšajte štúdio Yoga Agora. Príjemná
atmosféra, vynikajúci učitelia a niektoré hodiny ponú-
kajú za dobrovoľný poplatok.
Pláže mesta
V letných mesiacoch je v meste neznesiteľne horú-
Nájazd na Sochu slobody, potom prelet cez rieku Hudson
ponad strechy mrakodrapov až priamo do diania v rušnej
ulici plnej žltých taxíkov a uponáhľaných ľudí…
Newyork–prídetesvykreslenoupredstavouazistíte,ževšetkojeúplneinak
83
magazine with a difference
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/co a vlhko. Osvieženie vo vode vám padne viac než
vhod. Pláže Coney Island a Brighton Beach sa nachádza-
jú v Brooklyne hneď vedľa seba. V lete bývajú trochu
preplnené. Ak máte radi naozajstnú tlačenicu, stačí
navštíviť Coney Island na deň nezávislosti. Táto pláž je
známa hlavne svojou históriou zábavných parkov a ná-
zov Luna Park bol prvý raz použitý práve tu. Po ceste si
nezabudnite kúpiť známy Nathan’s hot dog. Na Brigh-
ton Beach chodí o čosi menej ľudí. Je to štvrť prevažne
ruských a ukrajinských emigrantov a keď sme už pri fil-
moch, príbeh romantickej drámy Dvaja milenci s Gwy-
neth Paltrow a Joaquínom Phoenixom sa odohráva
presne v tejto časti. Rockaway Beach 67 je jedno z mo-
jich obľúbených miest. Ľudí je veru málo, voda čistejšia
a z času na čas sa tam objaví aj ozajstný surfer.
Chelsea
leží v západnej časti viac-menej dolného Manhattanu
a je známa ako gej štvrť. Samozrejme, aj tu mám svo-
ju vychodenú trasu. Z metra vystúpim na Ôsmej Ave-
nue, vydám sa smerom na západ, po ceste míňam Chel-
sea Hotel, pár galérií a postupne sa prepracovávam do
skejtparku, aby som nakoniec zakotvila na nábreží s vý-
hľadom na New Jersey a niekde v diaľke na rozmazanú
Sochu Slobody. Ináč, viete, ako Newyorčania volajú
ľudí z New Jersey? Bridge and tunnel! lebo musíte ísť
cez most alebo tunel, aby ste sa dostali z Jersey do city.
Tak ako my máme našich cezpoľných. Teraz však pre zme-
nu začnem od konca a najprv predstavím Pier 62 Skate-
park. Radí sa medzi známe skejtparky, kde sa zvyknú
organizovať rôzne akcie alebo súťaže. Avšak Chelsea Pier
62 je hlavne veľký komplex športových ihrísk a prístav
pre vyhliadkové lode, na ktorých sa konajú večierky
s rôznymi témami ako ochutnávka vína alebo klasic-
ký džez. Ďalej máme Chelsea Hotel, ktorý bol postave-
ný v roku 1884 a je charakteristický svojou historickou
a architektonickou unikátnosťou. Ako hostia či dlho-
dobí rezidenti sa tu zdržiavali rôzni umelci, spisovate-
lia, herci a hudobníci, napríklad Bob dylan, chinaski
alebo Uma Thurman. Momentálne je však zatvorený
pre renováciu. Hotel sa takisto spomína vo viacerých
filmoch, piesňach alebo knihách. Jedna taká, v ktorej je
Chelsea Hotel veľmi pekne opísaný, sa volá God hates us
all od Hanka Moodyho. Na základe tejto knihy vznikol
seriál Californication, alebo žeby naopak? Takisto sú tu
stovky umeleckých galérií. Ulice sú nimi priam posiate
a mnoho budov má svoje poschodia zaplnené malými
či veľkými galériami alebo ateliérmi. Táto časť chelsea
je v umeleckom svete jedna z najdôležitejších a naj-
vplyvnejších. Väčšinou každý štvrtok a piatok má viace-
ro obrazární vernisáž novej výstavy. Keďže je ich tu tak
veľa, v otváraní sa striedajú. Zakaždým to vychádza na
niekoľko desiatok výstav počas jedného večera. Vy len
chodíte od jednej k druhej, obzeráte umenie, stretávate
ľudí a popíjate vínko. Ak v zábave chcete ďalej pokračo-
vať, máte radi originalitu a nie je vám proti srsti stretnúť
nejakú tú celebritku, tak Ph-D je pre vás ako ušitý. Po-
pulárny klub na streche mrakodrapu s nádherným vý-
hľadom je súčasťou hotela Dream Downtown. Nezabud-
nite si so sebou zobrať aj plavky! No a ešte malý bonus
na záver v podaní divadelného predstavenia Sleep No
More. Opísala by som to asi troma slovami: jedinečné,
pôsobivé a hlavne neočakávané. celé sa to odohráva vo
vymyslenom McKittrick Hoteli, čo je v podstate veľký
sklad s piatimi poschodiami. Hercov naháňate s mas-
kami na hlave, pod ktorými skrývate ustráchané a pre-
kvapené výrazy tváre. Ak prídete v skupinke viacerých
ľudí, snažia sa vás rozdeliť, aby ste každý mali úplne iný
zážitok a potom sa o tom mohli dlho do noci rozprávať.
Síce je to len vrchol ľadovca z vecí, čo v New yorku
môžete vidieť a okúsiť, ale verím, že vás to inšpirova-
lo. Nabudúce navštívime Williamsburg a dve na prvý
pohľad možno nie veľmi bezpečné štvrte – Harlem
a Bushwick. —alexandra uzik
travel
Zakaždým to vychádza na niekoľko desiatok výstav počas
jedného večera. Vy len chodíte od jednej k druhej, obzeráte
umenie, stretávate ľudí a popíjate vínko.
84
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Nielen preto, že som tu pracovne. Každodenný kon-
takt s lokálnou komunitou na pobreží Kene (po dobu
vyše pol roka) vo vás zanechá zaujímavú stopu.
V roku 2011 som sa pohybovala v centrálnej časti Kene,
predovšetkým pod majestátnym vrchom Mt. Kenya.
I keď návštevu neuveriteľne špinavého a hlučného hlav-
ného mesta Nairobi (zvaného príznačne aj Nairobbe-
ry) sme nevynechali. Tentoraz však väčšinu pracovné-
ho i voľného času trávime na pobreží Kene. Táto časť
je v mnohom odlišná od ostatných regiónov krajiny,
ležiacej na rovníku. Spôsobom obživy, históriou, no
najmä kultúrnymi a náboženskými tradíciami – štýlom
odievania, výchovy a stravovania, slávením typických
sviatkov, uzatváraním zväzkov. A na európske pomery
pomalším tempom v komunikácii, službách, vo všet-
kom. Veď: Hakuna matata (žiadne starosti)!
deväť zvláštnych kmeňov so svojimi zvykmi
Pozdĺž celého kenského pobrežia – nádherných pies-
čitých pláží popri Indickom oceáne možno nájsť deväť
etnických skupín (digo, chonyi, Kambe, duruma,
Kauma, Ribe, Rabai, Jibana a Giriama), združených
do jednej veľkej: Mijikenda. Každý kmeň si zachováva
svoje jedinečné zvyky a originálny jazyk. Našťastie sa
však dokážu dorozumievať aj po svahilsky a často i po
anglicky – čo je dobré pre prekvitajúci cestovný ruch
i medzinárodnú rozvojovú spoluprácu.
Keňa sa skladá z vyše 45 kmeňov, ľudia tu rýchlo pri-
ľnú k najpodivnejším náboženstvám či sektám a pri-
spôsobia im svoj život. Preto je ťažké bojovať proti za-
koreneným tradíciám a rituálnym praktikám. Keďže ja
pracujem ako terénna pracovníčka na zdravotníckom
projekte Trnavskej univerzity v regióne Kwale, najviac
sa dostávam do kontaktu s prapodivnými príkazmi
a zákazmi, poverami a mýtmi v súvislosti so starostli-
vosťou o matky a ich podvyživené deti. V Mombase
vidíte na každom rohu moslimskú mešitu a od hlavy
po päty zahalené ženy v čiernom odeve „buibui“. Ako
v tom musí byť strašidelne teplo v 30-stupňových horú-
čavách, to si nejdem ani predstavovať. Všímam si ďalej
hygienické návyky, spôsob obživy, prístup k vzdelaniu
a spôsob dojčenia či kŕmenia.
V súvislosti s dojčením a starostlivosťou o novonarode-
né deti treba upozorniť na rôzne povery, ktoré môžu
negatívne ovplyvniť zdravie dieťaťa i samotnej matky,
a ktoré ani slovenský tím expertov nedokáže účinne
odvrátiť. Podľa tunajších pobrežných zvyklostí žena
napríklad počas tehotenstva nemôže dojčiť svoje ďalšie
maloleté deti; alebo: žena môže dojčiť jedno dieťa len
z jedného prsníka; alebo: počas choroby matka vôbec
nesmie dojčiť „chorým“ mliekom…
Často skloňovaná chudoba v Keni
Ak bude Keňa „napredovať“ podľa naštartovaného po-
pulačného trendu, do 30 rokov sa zaradí medzi 20 naj-
ľudnatejších krajín sveta (s vyše 75 miliónmi obyvate-
ľov). Zatiaľ má len 40 miliónov, no ak k tomu prirátame
ešte okolo 2 miliónov ľudí, nakazených vírusom HIV
a chorobou AIdS a 40-percentnú mieru nezamestna-
nosti – nemožno hovoriť o najlepších vyhliadkach na
život v tejto africkej krajine.
Nerada sa oháňam negatívnymi správami a alarmujú-
cimi štatistikami, ale niekedy to inak nejde. Neviem,
či si všetci dostatočne uvedomujeme, že v extrémnej
chudobe žije vyše miliardy ľudí, pričom hranicu tejto
chudoby predstavuje jeden dolár na deň. Tri štvrtiny
kenského obyvateľstva pracujú v oblasti poľnohospo-
dárstva, ale je to ťažké živobytie. Farmárske rodiny to-
tiž denne bojujú s extrémnymi suchami, nedostatkom
dažďovej i pitnej vody, migráciou, chorobami.
Najsmutnejšie je, že mnohé deti, najmä dievčatá sa do
školy ani nedostanú. Musia totiž tvrdo pracovať, aby
pomohli uživiť rodinu. Najmä ak otec odišiel za prácou
stovky kilometrov a už sa nevrátil (našiel si inde novú
ženu, opustil krajinu alebo zahynul) a matka je naprí-
klad HIV-pozitívna. Bez vzdelania v súčasnosti v rámci
Kene ostáva 19 percent žien a 13 percent mužov. chu-
dobných žien je dvakrát viac ako chudobných mužov.
Vzdelanosť rodičov (a najmä matky) je kľúčová v rámci
výchovy a starostlivosti o dieťa. Je nám všetkým jasné,
že vzdelanie žien veľmi úzko súvisí aj s ich pôrodnos-
ťou – častejšie rodia ženy, ktoré nemajú vzdelanie. Na
pobreží často stretnete 30-ročnú ženu z kmeňa duru-
ma alebo digo, ktorá nikdy nechodila do školy, nevie
čítať a písať, ale zato má na krku zavesený mobilný te-
lefón a 10 pôrodov za sebou. Takéto paradoxy a zvlášt-
nosti sú v Keni na dennom poriadku.
viac zahalený a pomalší
Pred dvoma rokmi som sa počas
svojho niekoľkotýždňového
pobytu v Keni dívala na život
v tejto východoafrickej krajine
skôr z pozície turistky, dnes je
všetko trochu iné
Foto palo markovič
Kenská matka s dieťaťom na kontrole v nemocnici
Hakuna matata – žiadne starosti
Na európske pomery pomalšie tempo...
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Naučiť farmárčiť a hospodáriť kenské ženy
Aby bola odvrátená 50-percentná miera chudoby v Keni, je okrem edukačných
a zdravotníckych programov určite potrebná pomoc hlavne v okrajových štvrtiach
a slumoch veľkomiest, ako aj v ťažšie dostupných vidieckych oblastiach – prostred-
níctvom drobného podnikania a poľnohospodárstva.
Práve preto sme v rámci projektu, ktorý v dištrikte Kwale spolukoordinujem, na jar
pred obdobím dažďov spolu s klientkami našich nutričných centier (matkami podvy-
živených detí z nášho anti-malnutričného programu) vysadili štyri druhy suchu-odol-
ných plodín v modelových záhradách v rámci areálu kwalskej nemocnice. lokálne
kenské ženy si tak mohli osvojiť zručnosti jednoduchého farmárčenia (najmä metód
pestovania plodín na malej ploche a ich vhodného zavlažovania) a preniesť ich aj do
svojich domovov.
Najväčšia výzva to bola v zdravotnom stredisku Mkongani, kde sa do procesu far-
márčenia zapojilo vyše 40 matiek. No aktivita žien niekedy nestačí. V tejto oblasti je
totiž obrovský problém s vodou – nie je tam vodovod a aj v období dažďov tu prší
menej. S vzácnou dažďovou vodou z vodných tankov preto pracujeme strategicky.
Keď si matky odnesú skúsenosti do svojich domovov, dostatočne veľa času, energie
a pozornosti venujú svojmu políčku, čoskoro môžu časť úrody predať alebo vymeniť
za spotrebný tovar na lokálnom trhu – tak sa z týchto žien stávajú nielen farmárky, ale
aj mikropodnikateľky.
Východoafrická krajina s veľkým potenciálom
Pre Slovensko je Keňa jednou z prioritných krajín v rámci oficiálnej rozvojovej pomo-
ci. Preto sa tu aj Trnavská univerzita svojím sociálno-zdravotníckym projetom v Kwa-
travel
Pre Slovensko je Keňa jednou z prioritných krajín
v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci.
Foto zľava doprava, zhora nadol školáci idú domov po vyučovaní / miestne dvojčatá na vyšetrení v nutričnom centre / komunitná zdravotnícka pracovníčka prednáša matkám o dojčení
/ čakanie na vyšetrenie / pred nutričným centrom / obchod s odevmi pre moslimskú vačšinu / zdravotné sestry a komunitní zdravotnícki pracovníci na počítačovom kurze
86
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/le snaží znížiť detskú úmrtnosť a bojovať s podvýživou. A preto som tu aj ja – ako
tereňáčka (ale trošku aj ako novinárka a filmárka).
Od februára som sa prehrýzala zbieraním dát o podvýžive na pobreží Kene, hoci sa-
motné pláže a oceán som si vôbec nestíhala užívať. Som tu predsa pracovne, nie ako
turistka – zvykla som si hovoriť. Keď je vám práca koníčkom, dni plynú akosi rých-
lejšie a príjemnejšie aj tu na spomalenom pobreží. Ale po niekoľkých týždňoch som
si povedala, že by bolo na škodu byť v takom exotickom teréne a neprebádať to tu.
A tak som našla pár úspešných (najmä komunitných) projektov v okolí Mombasy –
ktoré sa snažia v rámci ekoturizmu pritiahnuť pozornosť ľudí zo zahraničia.
do pozornosti dávam: Haller park – umelo-vytvorený zelený priestor so storočnými
korytnačkami, ale aj ďalšími zvieratkami (žirafami, krokodílmi, antilopami, hrochmi,
byvolmi či opicami) v centre Mombasy. Jeho koordinátori si kladú za úlohu udržateľ-
né využívanie cementárskej oblasti Bamburi – revitalizáciu a zalesňovanie vyťažených
lomov, ako aj podporu lokálnej komunity. Ďalej by som rada upozornila na projekt
aktívnych žien na ostrove Wasini, ktorý sa snaží zakonzervovať vzácne mangrovníkové
a koralové porasty v špeciálnej záhrade; alebo komunitný projekt Kaya Kinondo, kto-
rý sa snaží udržať v pôvodnom stave posvätný les. Práve tam kedysi žili a komunikovali
sduchmipríslušnícietnickejskupinyMijikenda.Jetamkopecvzácnychstromov,ktoré
vám vraj dodajú energiu, alebo si z nich môžete vyrobiť oblečenie či liek na čokoľvek.
S turizmom to v Keni naozaj nie je zlé. Kenská vláda (tá predtým i tá nová – zosta-
vená po marcových voľbách 2013) stále sleduje odvážny plán Vision 2030, na zákla-
de ktorého sa chce Keňa vymaniť z označenia rozvojovej krajiny a byť ekonomicky
sebestačná. O dva roky, v ďalšej mojej reportáži pre Inspire, sa na to opäť môžeme
pozrieť… —BoBa Baluchová
S turizmom to v Keni naozaj nie je zlé. Kenská vláda stále sleduje odvážny plán
Vision 2030, na základe ktorého sa chce Keňa vymaniť z označenia rozvojovej krajiny.
magazine with a difference
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/travel
Pôvodne som chcel napísať reportáž o násilnej histó-
rii Berlína, modernistickej architektúre jeho budov či
hipsteroch číhajúcich na rohu pred Starbucksom. Zra-
zu sa však ocitám uprostred noci v taxíku uháňajúcom
ďaleko od centra mesta do končín kedysi okupovaných
leninovými druhmi – na obhliadku opusteného zábav-
ného parku na brehu rieky Spree. Spolu s Natáliou, jej
fotoaparátom a austrálskym skautom Mickom.
„ Prečo sa tam chcete ísť pozrieť?“ pýta sa taxikárka.
„ It´ll be fun!“
„ We´re adventurous!“
„Ešte nikdy som nevidela dobrodruhov, ktorí cestujú
taxíkom,“ lúči sa s nami ženský vodič a vykladá nás na
kraji priestoru, ktorý pripomína bratislavský Horský
park. Krátka cesta temným lesom a ocitáme sa pred
bránou stráženou mamutom. Mick nám reprodukuje
informácie, ktoré si prečítal na blogu deserted Places.
Tragikomická história Spreeparku sa začala otvorením
v roku 1969 – socialistický lunapark ročne prilákal pri-
bližne milión a pol návštevníkov. Po páde Berlínskeho
múru bol však predaný do súkromného vlastníctva –
austrálskeho podnikateľa Norberta Witteho. dlh pod
novým vedením čoskoro narástol, kým sa majiteľ ne-
rozhodol presťahovať lunapark do limy. Tento nápad
síce mnohým mohol znieť šialene, ale uskutočniteľne.
Výnimkou však boli policajti, ktorí Witteho zadržali za
pašovanie heroínu z Európy (v kovových konštrukci-
ách atrakcií). Miesto odvtedy chátra. Jeho surreálne de-
korácie boli použité v akčnom filme Hanna, kde slúžil
ako miesto zúčtovania so zlou agentkou v podaní cate
Blanchet.
Park nás víta osvetlenou (a opustenou) hlavnou brá-
nou, okolo ktorej sú rozostavené umelé dinosaury
a mamut. Predpokladáme, že za oploteným priestorom
pod lampami striehnu stráže a policajti, avšak unifor-
movaný dozor nevidíme. Preliezame ohradu a vchá-
dzame hlbšie do tmy – nadšene hľadáme opustené
atrakcie medzi stromami. Na mieste, kde sa nachádzajú
preliezačky, kedysi súčasť Westernového mestečka, za-
žívame prvé chvíle hrôzy, keď začujeme vzdialené kro-
ky. Krčíme sa, Natália s Mickom zazrú červené svetlo na
odľahlom chodníku, nikto však neprichádza.
Čoskoro sa začíname obávať, že skautsky oblečený
Austrálčan (v červených ponožkách a s fúzmi) pre-
ceňuje dobrodružnú zábavu a vlastné (ba skôr naše)
schopnosti, keď štvornožky vlezie na vŕzgajúci tobo-
gán obklopený usmiatymi labuťami. „ Skoro som do-
stala infarkt. Zvykne sa mi snívať, že mi foťák padá do
Foto natália hlavičková
Ocitám sa uprostred noci v taxíku uháňajúcom ďaleko od centra mesta
do končín kedysi okupovaných leninovými druhmi – na obhliadku
opusteného zábavného parku na brehu rieky Spree
lunaparku
v o p u s t e n o m
k r í k y m a j ú o č i
IT´LL BE FUN! WE´RE AdVENTUROUS!
inspire magazine punishment issue
88
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/vody,“ priznáva sa Natália a Mick sa nás pýta, či chceme
sledovať koľajnice vedúce do lesa. Som príliš vydese-
ný na rozhodovanie, predstavujem si krvilačné zvieratá
s peniacimi papuľami.
Strach by som prirovnal ku schodisku. V okamihu, keď
som si uvedomil, že v ohrade vytvorenej človekom
(veľmi pravdepodobne) medvede nebudú, vrátili sa
obavy z nadávok, ktoré by moji rodičia použili, keby
im ráno spríjemnil hlas nemeckého žandára v telefóne.
Po návrate na chodník vidíme karavan s rozsvietenou
terasou, bez tieňov. Mick ide napred, no následne sa
vracia – mení trasu. V karavane sa totiž ozýva zvláštna
techno hudba. Ďalší kontakt s ľudskou prítomnosťou
nám Austrálčan opisuje po pohľade do cirkusového
stanu: „Boli tam matrace, prikrývky a konzervy psieho
krmiva.“
Musíme vidieť gigantické mlynské koleso na odľahlej
strane parku. Obchádzame tabuľku „Životu nebezpeč-
né“ a o niekoľko minút vidíme rozprávkový domček
s obrovskými oknami. Myseľ na nás môže vyskúšať rôz-
ne triky a Mick sa neskôr priznáva, že v nich tušil prí-
tomnosť „nejakých obyvateľov“.
Koleso je umiestnené uprostred jazierka – naklonený
kovový kolos s prázdnymi búdkami. Ozve sa vtáčí škre-
kot – niekto uniká z hniezda. Sadáme si vedľa pirátskej
lode na posledný oddych pred odchodom, keďže sme
vyčerpaní a chceme stihnúť prvé linky metra.
Obraciame sa na zvuky krokov, ktosi si v popadaných
haluziach opatrne razí cestu. Systematický zvuk znie
priveľmi ľudsky. Všetky paranoidné predstavy posled-
ných momentov sa zhmotnia a zmeravieme v kŕči pani-
ky. Očakávam policajnú flotilu, ktorá obkľúčila jazier-
ko a čaká nás s putami.
Nemali by však so sebou baterky? Prečo sa pohybujú
v tme? Nekričali by na nás ako na mladých delikven-
tov? Žeby to bol bezdomovec?
Keď sa už zdalo, že sa neznámy odhalí medzi kríkmi,
vyrážame. Obzerajúc sa utekáme cez drevené lávky –
okolo okna so stoličkou a späť na koľaje k prvému plo-
tu. Po krkolomnom (a veľmi rýchlom) prelezení poci-
ťujem nával úľavy, stupňujúci sa až k východu z lesa.
Spreepark je len jedným z mnohých opustených par-
kov, ktoré lákajú adrenalínových šialencov. Väčšina
z nich je však lokalizovaná v Amerike (okrem ukrajin-
ského brata v mestečku Pripjať, zdevastovanom nuk-
leárnou katastrofou), čo robí Spreepark jedinečným
klenotom v centre Európy. Aj s jeho dinosaurími a ne-
viditeľnými obyvateľmi. —marek hudec
magazine with a difference
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/travel
Vylihovanie na lehátku pri bazéne alebo na preplnenej
pláži v chorvátsku je už pasé. Je čas na dobrodružstvá,
mesto treba vymeniť za zeleň. A na to nie je nič lepšie ako
dovolenkový región Murtal. Nuda tu rozhodne nehrozí
– či sa vám zachce výletov do prírody alebo akčných zá-
žitkov. Zelené srdce Rakúska volá.
Oblasť Murau-Kreischberg ponúka okrem krásnej prí-
rody aj trochu svetskejšie radosti, napríklad svetozná-
me pivo v prostredí, aké inde nenájdete. Veď Murau je
mesto piva! Užite si výlety na bicykloch, pešo, alebo štý-
lové golfové ihrisko či tradičné festivaly plné pochúťok
a starobylých tradícií. Všetci nie sú fanúšikmi letných ra-
dovánok, no Murau-Kreischberg ulahodí aj prašanovým
šialencom. Zjazdovka na lyžiach či snowboarde, old-
school na bežkách, romantika na konskom chrbte. A vša-
de vôkol vás zasnežená krajina. Takto nejako si predsta-
vujeme celoročnú rozprávku.
cyklistika stále viac letí, veď vďaka bicyklu ste „zelení“
a vo forme. Kašlite na naše miznúce cyklo-značky a cesty.
Murau-Kreischberg vám ponúkne rôzne scenérie aj trasy,
nech už preferujete akúkoľvek cyklistiku. Zoberte rodin-
ku na príjemný výlet alebo si dokážte svoju kondičku na
náročnej trase. A nemusíte so sebou ani vláčiť bicykel –
stačí naskočiť na požičaný a ide sa! len sledujte farebné
značky s bicyklom.
Ak patríte k zatvrdilým peším, vaše oko aj nohy pote-
šia zelené doliny aj vrchy hôr. Jedinečná krása prírody
a svieži horský vzduch z vás strasú všetok stres z bežné-
ho života. Zrazu si pripadáte ako v zhmotnenej magicky
krásnej pohľadnici. A ak vás chodenie po horách či doli-
nách unaví, po ruke sa nájde nejaká tá krásna romanticky
tradičná chata. Hotová idylka.
Olachgut znamená dobrodružstvo. Ponorte sa do aktív-
neho relaxu. Pre dobrodruhov Olachtug ponúka pestrú
zábavu a akčný program. Život na statku, jazda na koni,
kemping… Proste aktívna dovolenka.
Holzmuseum (St. Ruprecht – Falkendorf) je štajerské
Múzeum dreva. A nedá sa nežasnúť, čo všetko sa z dreva
dá vytvoriť. celý svet je zrazu z dreva! Srdcom múzea je
stodola z dreva, akú na dedine u babky len tak nenájde-
te. Čakajú tu predmety každodennej potreby ale aj dre-
vo ako súčasť moderného umenia. drevom to tu proste
žije.
Mesto Judenburg vzniklo už v 11. storočí, takže históriou
vyslovene dýcha. Tradičné uličky vás zavedú k zaujíma-
vým miestam. Múzeum Puch Haflinger zohreje srdcia
milovníkov historických áut a motocyklov. Či už ste fa-
núšikom dvoch kolies alebo štyroch, určite zavítajte do
svätyne míľnikov motorizmu. úžasné planetárium Ster-
nenturm, pozor, nie hvezdáreň! Vďaka technike si uži-
jete projekciu tisícok hviezd, našej domovskej Mliečnej
dráhy aj iných galaxií. Ani do vesmíru nemusíte cestovať.
Stačí behnúť do Murtalu. —
Pre viac informácií veselo klikajte na www.murtal.at
Dovolenkajedine
vregióneMurtal
Je čas na dobrodružstvá,
mesto treba vymeniť za zeleň
a na to nie je nič lepšie ako
dovolenkový región Murtal
Nudaturozhodnenehrozí–čisavámzachcevýletovdoprírodyaleboakčnýchzážitkov
90
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Pojazdný stage na štyroch kolesách Red Bull Tourbus
bol po tretíkrát súčasťou piešťanského Grape festiva-
lu. Prešiel už desiatky najlepších európskych festivalov
a od roku 2011 mu patrí stabilné miesto aj na piešťan-
skom letisku.
Neprehliadnuteľný, špičkovo-vybavený autobus, ktorý po-
skytol kapelám all inclusive servis a hudobným fanúšikom
naservíroval najčerstvejšie porcie rôznych druhov a žánrov.
Česko-slovenské skvosty ako PSH, DJ Friky so svojou au-
dio-vizuálnou šou, či opäť skvelé tanečné battles Streetco-
mu doplnili Feaks on Floor z Litvy a Kamp! z Poľska. Re-
trobus, vybavený massive sound-systémom Funktion One,
rozvibroval ústrojenstvo a vymasíroval svalstvo. —
www.redbull.sk/tourbus
red Bull tourBus
rozviBroval grape
Foto red Bull
Neprehliadnuteľný, špičkovo-vybavený autobus, ktorý poskytol kapelám all inclusive servis
a hudobným fanúšikom naservíroval najčerstvejšie porcie rôznych druhov a žánrov
Red Bull Tourbus
Retrobus, vybavený massive
sound-systémom Funktion
One, rozvibroval ústrojenstvo
a vymasíroval svalstvo
magazine with a difference
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/queer cluBBing
Bratislava sa síce rada pýši tým, že je to hlavné mesto, v porovnaní s inými európskymi
metropolami je však predsa len o kúsok menšia. Medzi turistami, ktorí sem smerujú,
sú aj muži, ktorí nebehajú za sukňami (jedine že by to bola sukňa zo Škótska) a ženy,
ktorým sú slovenskí junáci úplne ukradnutí. Možností, kam by si šli večer trsnúť a zá-
roveň sa cítili medzi svojimi, však nie je veľa. V Bratislave je len jeden teplý klub a dva
bary a gej mapu dopĺňajú tri pravidelné akcie Tepláreň, Kiki, Homomat. Najnovšie
chce do našej metropoly prilákať lGBTI turistov aj teplý hudobný festival Radio Kiki,
ktorý 14. 9. ponúkne v dvoch kluboch queer kapely, viacero dídžejov aj teplú taneč-
nú školu. Viac o bratislavskej queer klubovej scéne nám povedali rezidentní dídžeji
párty Tepláreň: Marek Menke (Saint Mark) a Monika Kováčová (Pixy).
Ako vnímate slovenskú klubovú queer scénu?
monika: Sme na začiatku, naša queer kultúra sa pozvoľna rozvíja.
marek: Ja som ju začal vnímať až posledný rok vďaka akciám ako Tepláreň a Homo-
mat. Ale od scény to má ešte stále ďaleko.
Existovali tu v minulosti aj iné teplé kluby ako Apollon?
monika: Z počutia viem, že existoval aj Barbaros a 4pinks. Istú dobu bol aj klub pre
dievčatá, ktorý sa volal podľa amerického seriálu „The l world“. Ale veľmi rýchlo
zanikol.
marek: Ja si pamätám iba na Kráter, Spider a Barbaros. Bolo však jedno, v ktorom
ste boli, klientela, hudobná produkcia a atmosféra bola horšia od jedného podniku
k druhému. Príjemne som sa cítil asi iba v kaviarni U Anjelov.
V čom je to napríklad iné v porovnaní s Prahou alebo Viedňou?
monika: V Prahe som žila tri roky a za ten čas som navštívila niekoľkokrát Jampa
dampa, zameraný najmä na ženy, alebo potom klub Friends. Vo Friends to bolo prí-
jemnejšie, keďže tam bola pestrejšia zmeska ľudí ako v Jampe, ktorú preferovali mlad-
šie dievčatá.
marek: Ešte aj v súčasnosti je naša queer scéna v dúhových plienkach. V Prahe sa
robia úžasné Queer Noises, dávajú priestor hudbe, ktorá by sa inak v gej kluboch
nikdy nehrala a predovšetkým, čo si cením, organizujú koncerty. Vystupovali tam
Jemek Jemowit, Petra Flurr, Nuclear Family a iní z berlínskej queer wave scény, až po
hardcore kapely ako Nic atď. A Viedeň? Tam je problém opačný. Majú toľko akcií, že
sa v tom človek stráca.
A v čom je iná slovenská teplá komunita, má iné očakávania, keď ide o zábavu?
monika: V čom sme iní? V ničom, je to to isté ako všade inde na svete.
marek: Záleží na tom, čo si predstavíte pod pojmom zábava. Mam pocit, že komuni-
ta je veľmi obmedzená, dlhé roky sa zabávala na Helenke, čo sa skoro zmení s prícho-
dom novej generácie, ktorá je odchovaná na inej kultúre.
dá sa nejako zovšeobecniť hudobný vkus LGBTI ľudí na Slovensku?
monika: Uvažovala som nad tým, či sa to dá kategorizovať, a vyšlo mi, že približne
áno. Všeobecne mladé dievčatá preferujú populárnu hudbu, ktorá práve frčí vo FUN
rádiu, všetky Rihanny, Gagy, Pitbullov… A zároveň majú rady hip hop, rap. Istá ka-
tegória mužov má podobný vkus, ale je tu aj množina gejov, ktorí majú sofistikova-
nejší hudobný vkus.
marek: Nedá. V súčasnosti je to naozaj rôznorodá škála.
Chodia na teplé parties aj hetero?
monika: áno, keďže dosť veľa mojich hetero priateľov tvrdí, že si vždy dobre zatan-
cujú. Istým spôsobom je to pre nich aj trochu exotika.
marek: Samozrejme, a vždy si pochvaľujú uvoľnenú atmosféru.
Stretávate sa s nejakými stereotypnými predstavami, keď poviete niekomu, že idete
na teplú akciu? Vyzerá to ako v modrej ustrici z Policajnej akadémie?
monika: Nestretla som sa ešte s takým názorom. Možno môj otec si to takto
predstavuje.
marek: Nie, ja som z generácie, ktorá tieto veci už nerieši. Skôr by ich asi príjemne
pobavilo, keby to vyzeralo ako v Modrej ustrici. Mňa určite.
kiki
have a
let‘s
Medzi turistami, ktorí sem smerujú,
sú aj muži, ktorí nebehajú za
sukňami a ženy, ktorým sú slovenskí
junáci úplne ukradnutí
Foto andrea chreňová / monika kováčová / ivana ďurkačová
92
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Aký to bol pocit, keď ste začali hrať na Teplárni?
monika: Mňa teší, keď vidím, že sa tešia ľudia, že tan-
cujú a parket sa stále napĺňa. Pri hraní zvyknem tanco-
vať aj ja, ináč to u mňa ani nejde.
marek: Naozaj som nemal tušenie, ako budú ľudia re-
agovať na takú odlišnú hudbu. Jedno je však isté, da-
rinka a Helenka boli zosadené z trónu a vystriedali ich
Beth ditto, Karin dreijer, Karen O. a ďalšie. Už bolo
načase.
Aké boli vtedy reakcie ľudí a aké sú ich reakcie dnes?
monika: No podobné reakcie sú dodnes. V súčasnosti
sú tu okrem Teplárne ďalšie queer akcie ako Homomat
a Kiki. decentne sa dá z toho mála vyberať. Uvidíme,
či sa tento klubový mechanizmus niekedy nasýti alebo
bude nenásytný.
marek: Stretol som sa s kladnými reakciami, keď mi
neznámi ľudia chválili výber a skákali na pódiu. Ale
aj s negatívnymi, keď akciu odsúdili na zánik, pretože
som nemal Whitney Houston. Poprípade som si musel
vypočuť urážky po tom, čo som vyhlásil, že na Teplárni
odo mňa nebudú nikdy počuť lady Gagu.
Existuje na Slovensku niečo ako queer hudba?
monika: Niekde by sme ju našli, možno na salaši.☺
marek: Poznám tu pár teplých hudobníkov, svoju hud-
bu však nikdy neoznačovali ako queer. Ale vôbec by mi
nevadilo, ak by sa tu objavila slovenská kópia Peaches.
O akých zahraničných kapelách by ste povedali, že sú
queer?
monika: Ja by som zabŕdla do 70. – 80. rokov. Glam
rock, david Bowie, Boy George, The communards,
dnes je queer skoro všetko, aj pop. Mimochodom, aj
Elvis Presley je queer. Čo tá vlna na čele? Či už vizuálne
alebo hudobne, mainstream sa snaží napodobovať sub-
stream. Preto sa hranice i v hudobných štýloch stierajú,
máme tu hudobný eklekticizmus.
marek: V zahraničí je každá druhá kapela queer a ne-
majú s tým žiaden problém. Hudobníci sa k tomu otvo-
rene hlásia a existujú rôzne zoznamy teplých kapiel
pravdepodobne v každom hudobnom žánri, či už je to
teplý hip hop, punk alebo hardcore.
monika, ty si fotografka. Vnímaš niečo také ako queer
fotografiu?
monika: Položme si otázku, čo je vôbec queer? Pre-
tože pre rôznych ľudí tento pojem znamená aj rôzne
výklady. Samotný pojem queer dozrieva v čase v rôz-
nych socio-kultúrnych úrovniach. Väčšinou si však pod
tým ľudia predstavujú homosexuálnu menšinu. To je
však veľmi skosený uhol pohľadu na vec. dnes už sa
dá štítkom queer označiť všetko, čo je „iné“ ako to, čo
je väčšinové. Čo nie je mainstream, je istým spôsobom
queer.
marek, keďže ty si predovšetkým grafik, eviduješ niečo
ako queer grafiku?
marek: Bohužiaľ vnímam a vždy ma zarazí, ako sa dá
použiť dúhová vlajka na sto spôsobov.
dá sa o vašej práci povedať, že je teplá?
monika: dá sa povedať, že keď som ja teplá, bude teplé
všetko, čo vytvorím? Niekedy sa mi podarí nafotiť cel-
kom mrazivú fotografiu.
marek: dá sa to povedať iba o prácach pre teplé zdru-
ženia a teplé akcie, keď si to vizuál vyžaduje. Ale vždy
sú to iba symboly, ktoré vyvolávajú tento pocit. dvaja
muži, dúhová vlajka atď.
myslíte si, že je priestor na Slovensku, aby vzniklo
viac teplých akcii, ktoré by boli navyše žánrovo úzko
zamerané?
monika: áno. Slovensko má priestoru dosť, ale či má
i dosť ľudí, ktorí to dokážu organizovať? Komu sa ne-
lení, tomu sa teplí.
marek: Priestor tu rozhodne je, kluby a podniky by
rady uvítali nové akcie. Problém je v komunite, ktorá je
hudobne obmedzená a bojí sa nových vecí. celkom by
ma zaujímalo, ako by reagovali na teplý hardcore kon-
cert. —roman samotný
Foto zhora nadol, zľava doprava Pixy / Saint mark / Tepláreň
Najnovšie chce do našej metropoly prilákať lGBTI turistov aj teplý
hudobný festival Radio Kiki, ktorý 14. 9. ponúkne v dvoch kluboch
queer kapely, viacero dídžejov aj teplú tanečnú školu
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/queer
Tento rok vyrazia lGBTI ľudia do Bratislavy už po štvr-
tý raz. Namiesto júna však bude pochod hrdosti v sep-
tembri. Porozprávali sme sa s Romanou Schlesinger,
riaditeľkou dúhového PRIdE Bratislava, čo bude tento
raz inak a či má pocit, že sa za tie roky niečo posunulo
k lepšiemu.
Prečo sa termín posunul na jeseň?
Romana Schlesinger: Z viacerých dôvodov. V prvom
rade treba povedať, že na Slovensku a prevažne v Bra-
tislave funguje len o niečo menej ako 20 lGBTI aktivis-
tov a aktivistiek. Títo ľudia pracujú na ďalších nezisko-
vých projektoch alebo sú zamestnaní v iných sférach.
Náš ľudský kapitál nie je vôbec taký veľký. Čo sa týka
konkrétne mňa a ďalších ľudí z občianskeho združe-
nia Queer leaders Forum, od októbra 2011 denne
prevádzkujeme komunitné centrum pre lGBTI ľudí
„Q-centrum“, v ktorom poskytujeme bezplatné práv-
ne, psychologické a sociálne poradenstvo. Zároveň sa
veľká časť pozornosti našej i ostatných združení, ako je
Iniciatíva Inakosť, zamerala na vývoj okolo vytvorenia
lGBTI výboru pod Radou vlády pre ľudské práva. To
sa nám nakoniec podarilo koncom roku 2012. Okrem
toho, že sme boli značne vyčerpaní/é z vyššie spome-
nutých projektov, dlho sme nevedeli prísť na to, kam
podujatie posunúť. Neradi stojíme na mieste, v tom je
odborníčkou naša vláda. Keďže sa snažíme robiť veci
poriadne, trvalo nám dlhšie, kým sme sa rozhodli pre
dátum dúhového PRIdE a aj pre to, že tento rok už
prinesieme istú zmenšeninu alegorického sprievodu aj
do Bratislavy.
V čom bude tento rok PRIdE odlišný od predošlých
ročníkov?
Romana Schlesinger: V prvom rade sme v očakávaní,
či zopakujeme minuloročnú skúsenosť, keď sa nám
po prvý raz podarilo prejsť cez centrum Bratislavy bez
prerušenia či iného narušenia sprievodu. Azda sa nám
podaril istý precedens a tento rok bude ešte pokojnejší
a bezpečnejší. Zároveň sme sa rozhodli tento rok tema-
ticky upozorniť na jednu konkrétnu tému z portfólia
lGBTI tém – na práva transrodových ľudí. chceli by
sme diskurz, ktorý sa väčšinovo venuje chýbajúcemu
dúhový PRIdE Bratislava
pred štyrmi rokmi zaskočil
Slovensko. O tých „teplých“
sa čosi kdesi tušilo, ale
bolo priveľa ľudí, ktorí
homosexuála na vlastné
oči nikdy nevideli. A zrazu
bum-bác a oni si mašírovali
cez centrum Bratislavy. A na
„veľké prekvapenie“ to boli
rovnakí ľudia ako väčšinová
spoločnosť.
d ú h o v ý
pride
Bratislava sa opäť vyFarBí
dúhovy PRIdE Bratislava 2012
94
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/partnerskému zákonu, stočiť a upozorniť na ďalšie zá-
važné porušovania ľudských práv na Slovensku. A sa-
mozrejme, alegorické vozy a vozidlá – nimi, dúfam,
pochod ešte zväčšíme a zatraktívnime. V neposlednom
rade tento rok máme dôvod i na malú oslavu: v roku
2012 sa konečne podarilo zriadiť Výbor pre práva lGB-
TI ľudí a veľmi nedávno i novelu Trestného zákona,
ktorá bude od augusta 2013 rozoznávať i špeciálny
motív sexuálnej orientácie pri posudzovaní trestných
činov.
Aké máte očakávania pri alegorických vozoch?
Romana Schlesinger: chceme nimi oživiť podujatie,
trošku sa priblížiť západoeurópskym PRIdE-om, no
v žiadnom prípade to nepreexponovať len do zábavy.
Sme a stále zostávame pochodom za zrovnoprávnenie
gejov, lesieb, bisexuálnych, transrodových a intersexu-
álnych ľudí. Alegorické vozy zároveň zviditeľnia i na-
šich partnerov – plánujeme jeden voz pre zahraničné
ambasády, ktoré nás podporujú už od roku 2010 a nie-
koľko ďalších pre korporatívnych partnerov. Téma fi-
remnej viditeľnosti nie je len PR témou, pre lGBTI
ľudí na pracovisku rozhoduje o kvalite ich pracovného
života a o tom, či sa môžu vo svojej profesii správať slo-
bodne a otvorene, alebo sa musia skrývať a pretvarovať.
Prečo ste sa rozhodli práve pre trans tému?
Romana Schlesinger: Od revolúcie sme sa snažili ve-
hementne reagovať na to, že homosexualita nie je cho-
roba. Pridlho sme iba reagovali. Okolo roku 2000 sa
združenia, ktoré vtedy fungovali, prestali báť prinášať
viac, tú pravú podstatu ľudských práv. Neskôr sme si
zas riešili, či ísť na vec pomaly alebo rýchlo, postupne
alebo naplno. Nachvíľu sme si aj my mysleli, že žiadať
viac ako registrované partnerstvo môže niečomu po-
škodiť. Od istého momentu sme všetci a všetky pocho-
pili, že je na nás, aby sme otvárali všetko, čo zostáva
tabuizované a neviditeľné. Hovorili sme už na rovinu
o manželstve, o rodičovstve, asistovanej reprodukcii,
adopciách, o diskriminácii gejských darcov krvi. Je na-
čase, aby sme konečne otvorili tému trans* ľudí, pou-
kázali na najzávažnejšie porušenia ich ľudských práv
a prispeli tým k zmene situácie. Túto tému bude za dú-
hový PRIdE prezentovať občianske združenie Trans-
Fúzia – prvá slovenská organizácia, ktorá sa rozhodla
venovať exkluzívne právam transľudí.
majú to transľudia ťažšie ako lesby či gejovia?
Romana Schlesinger: Ľudia v rámci lGBT komunity
sa musia vyrovnávať jednak s veľmi podobnými, no
zároveň i špecifickými problémami. Okrem toho, že aj
trans* ľudia majú sexuálne preferencie a môžu sa teda
identifikovať ako gejovia, lesby, bi, hetero či queer,
obe tieto témy, sexuálna orientácia a rodová identita,
sú späté. Spoločným menovateľom sú rodové stereo-
typy. Hovoria o tom, aký je a ako vyzerá správny muž
a správna žena, i to, s kým je. Ak vybočujeme, ak sme
lesby, ktoré napr. neriešia mýtus krásy, gejovia, ktorí
napr. nezodpovedajú predstave maskulínneho hetero-
sexuála alebo transľudia, schytávame pomyselnú facku
za to, že sa nesprávame alebo nevyzeráme podľa týchto
predstáv. A zatiaľčo sa na poli sexuálnej orientácie ce-
losvetovo i v SR podarilo vytrvalou snahou aktivistov
a aktivistiek dosiahnuť väčšiu akceptáciu a zmeny k lep-
šiemu, zmeny v smere dodržiavania ľudských práv,
trans* ľudia na mnohé zásadné zmeny ešte len čakajú.
Napríklad homosexualita bola v roku 1990 odstráne-
ná zo zoznamu duševných chorôb. Proces podobný
tomu, ktorý sa pred vyše dvomi desaťročiami zavŕšil
odpatologizovaním lesieb a gejov, sa spustil i v súvis-
losti s trans* ľuďmi. Zatiaľ však osoby, ktoré majú zá-
ujem o zmenu mena a rodu zo ženského na mužské
alebo naopak, ostávajú v SR v škatuľke psychicky cho-
rých. Transľudia sa tiež stretávajú s jedným z najhrub-
ších porušení ľudských práv, s nútenou kastráciou, kto-
rá je podmienkou vydania dokladov s preferovaným
menom a rodom. Predpoklad, že každý človek, ktorý
má záujem o zmeny v dokladoch, potrebuje podstúpiť
operačné zákroky, je mylný, ale nemá na výber: alebo sa
podvolí rizikovej operácii, ktorá je vážnym zásahom do
tela a psychiky, alebo nezíska preferované meno a rod
v dokumentoch. legislatíva SR dáva vzniknúť aj ďal-
šej absurdnej situácii: v prípade, že sa jeden človek zo
zosobášenej dvojice rozhodne pre spomínanú zmenu,
sú tieto osoby nútené rozviesť sa aj napriek tomu, že
je manželstvo fungujúce. A to práve preto, že vstup do
inštitútu manželstva je odoprený dvom osobám, ktoré
majú v dokumentoch zapísaný rovnaký rod.
Ako budú podľa vás Slováci reagovať na túto tému?
Romana Schlesinger: To uvidíme. Je to ako s každou
novou témou, ale ja som optimistická. Verím, že širo-
ká verejnosť je schopná porozumieť trans téme a prob-
lémom, s ktorými sa transľudia stretávajú. Zastávam
názor, že ľuďom treba niekedy dobré a správne veci
trieskať o hlavu dovtedy, kým nepochopia. A, na-
nešťastie, správne veci nie sú vždy to, čo ľudia chcú
počuť. A hŕstka extrémistov, ktorých, žiaľ, počuť, nie
je určujúca, pretože nejde a nikdy nepôjde o to, či sa
nenávistným ľudom niečo páči alebo nie. Ide o ľudské
práva, o kvalitu života a štandard, na ktorý máme právo
všetci a všetky.
V čom vidíte najväčší posun oproti predošlým roč
níkom?
Romana Schlesinger: Jednoznačne sme vyvrátili počia-
točný predsudok, že PRIdE bude len zábavným podu-
jatím, že na ňom budú tancovať nahí ľudia a strašiť deti
z tradičných rodín. Myslím, že dnes veľká časť popu-
lácie vie, že dúhový PRIdE upozorňuje na chýbajúce
práva pre lGBTI ľudí. A o to nám išlo.
Reagujú Slováci inak na teplé témy?
Romana Schlesinger: Myslím, že reagujú tak, ako je to
bežné v krajine, kde každý tretí človek nemá dať pred
výplatou čo do úst. Plus sme postsocialistickou kraji-
nou, kde neexistoval žiadny prirodzený vývin občian-
skej spoločnosti. Po revolúcii sme sa rýchlo dostali vša-
de, kde sa dalo a položili demokraciu pred ľudí. Veľa
ľudí jej nerozumie rovnako ako konceptu rovnosti. Veľa
Slovákov stále reaguje len na ekonomické témy, iné ich
nezaujímajú alebo až pohoršujú, ale to je len výsledok
brainwashingu našich politikov, ktorí jednostaj tvrdia,
že máme iné problémy a že lGBTI téma je okrajová.
Nie je to tak, veľa lGBTI ľudí v produktívnom veku
odišlo zo Slovenska ani nie tak pre ekonomickú situ-
áciu, ako pre situáciu na poli ľudských práv. Títo ľudia
chýbajú našej ekonomike, rovnako ako ľudia z ďalších
menšín alebo znevýhodnených skupín.
Sú LGBTI ľudia na Slovensku viac akceptovaní?
Romana Schlesinger: Pomaličky sa to zlepšuje, no stále
to nie je ani blízko k ideálu. Väčšina Slovákov živého
geja alebo lesbu nikdy nevidela. Najväčší posun vo vní-
maní témy sa deje vždy cez osobnú skúsenosť, avšak tu
narážame na začarovaný kruh. Kto by sa outoval na slo-
venskej dedine a riskoval verejné odsúdenie? Preto ro-
bíme to, čo robíme, snažíme sa nielen prinášať spoloč-
nosti reálny obraz o živote lGBTI ľudí, ale i posilňovať
lGBTI komunitu samotnú. Bratislava je na tom najlep-
šie, tu sa dá relatívne pri troche šťastia so susedmi a na
pracovisku žiť otvorený život, ale v niektorých sloven-
ských regiónoch je byť lGBTI človekom hotové peklo.
A čo rokovania so štátnymi inštitúciami a samosprá
vou, zmenili sa ich postoje?
Romana Schlesinger: Určite. Prvý rok na nás pozerali
ako teľa na nové vráta. Načo? Prečo? Za koľko? celkom
neverili, že na námestie príde stovka neonacistov, tak
aj potom vyzerala ich príprava a tak to aj celé dopadlo.
Situácia bola vtedy napätá asi najviac, keďže bolo pred
voľbami a nikto nechcel riskovať priame prepojenie
na lGBTI tému, primátorom i starostom Starého mes-
ta boli ľudia z KdH, europoslankyňu Ulrike lunacek
takmer zasiahol kameň, ktorý sa podaril hodiť neona-
cistovi priamo spod pódia. Od roku 2011 sa vzťahy vy-
lepšili i vďaka podpore primátora Ftáčnika, ale i lepšou
a transparentnejšou komunikáciou s políciou. Momen-
tálne sa už na seba nepozeráme ako dva znepriatelené
tábory, ale vytvárame vcelku slušné organizačné ko-
mando, ktoré nepretržite dohliada predovšetkým na
bezpečnosť podujatia.
A čo samotná teplá komunita, ako vnímajú po troch
ročníkoch dúhový PRIdE Bratislava?
Romana Schlesinger: Vyzerá to tak, že komunita si už
na podujatie zvykla. Sami sme to nevedeli poriadne
zhodnotiť, ale vcelku sme si to otestovali tento rok, keď
sa rozšírila fáma o tom, že PRIdE sa nebude konať. do-
stali sme desiatky rozčúlených e-mailov. Ja dúfam, že
komunita príde i tento rok v hojnom počte.
Chodia na pochod aj ľudia mimo Bratislavy či dokon
ca zo zahraničia?
Romana Schlesinger: chodia, prevažne sú to naši kole-
govia a kolegyne z Česka, Poľska, Maďarska, Rakúska,
ale i z iných krajín, tento rok náš termín nekoliduje so
žiadnym iným termínom PRIdE-u v Európe, takže ich,
dúfam, príde ešte viac. V každom prípade mňa osob-
ne najviac tešia ľudia z regiónov, pre niektorých je to
veľký výlet, ktorý plánujú mesiace vopred. Vždy pred
a hlavne po PRIdE-e dostanem veľké množstvo e-mai-
lov, niektoré sú na balíček vreckoviek, úprimne ma to
dojíma. —roman samotný
„Vyzerá to tak, že komunita si už na podujatie zvykla. Sami sme to nevedeli poriadne
zhodnotiť, ale vcelku sme si to otestovali tento rok, keď sa rozšírila fáma o tom, že PRIdE
sa nebude konať. dostali sme desiatky rozčúlených e-mailov. Ja dúfam, že komunita
príde i tento rok v hojnom počte.“ —ROMANA ScHlESINGER
ROmANASCHLESINGER
* Trans je zastrešujúci pojem, ktorý zahŕňa všetky identity, prejavy a skú
senosti, prekračujúce tradičné a spoločnosťou očakávané správanie súvi
siace s rodom. Zahŕňa ľudí, ktorí sa identifikujú alebo sú v spoločnosti
označovaní ako transrodoví, transsexuálni, rodovo nekonformní, cros
sdresseri/ky, transvestiti/ky...)
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/scene
Letné číslo Inspire sme privítali za krásneho teplého
počasia, takže aj terasa v KC Dunaj poriadne ožila.
Zdravým egom sme sa nepýšili len my, ale aj skvelí interpre-
ti, ktorí vás počas celej party zabávali. Svojím majstrovstvom
bavil majster vibrafónu Stroon , Karaoke Tundra alebo „mra-
zivé futuristické beaty z východu“, DJ set Emonoizboyz a DJ
set MtotheGa to všetko za sprievodu videoprojekcie z dielne
VJ SickNico. Party dojala najmä Veroniku. Vraj nečakala až
takú vrelú rozlúčku. No darmo, máme ju radi, tak čo by sme
pre ňu nespravili. Aj pre vás. Ruka hore a tancovalo sa až do
rána. Letná Inspire party nám rozhodne egá pohladkala, naj-
mä pohľadom na baviacich sa fanúšikov. Už teraz sa tešíme
na ďalšie žúrky s vami. —
www.inspire-magazine.sk
party
v znamení ega
Foto michal lukáč
96
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/PARTY
INSPIRE
13.12. PIATOK
KC DUNAJ
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/people
Začiatkom leta sa v centre Bratisla-
vy objavilo originálne ihrisko a nie-
koľko-poschodový kreatívny priestor
ako časť projektu KontAKT – urče-
ného všetkým, ktorí majú chuť a ra-
dosť robiť niečo tvorivé, inšpiratívne,
užitočné – pre seba, pre ostatných,
pre komunitu. Manželia Kleinertovci
ponúkajú niečo, čo v hlavnom meste
chýbalo.
I. Textilná dizajnérka
Dana Kleinert
Vyštudovala si textilný dizajn na
VŠVU. Akú má tento odbor tradí-
ciu, úroveň a odozvu v zahraničí?
Danka: Tradíciu má na slovenské po-
mery veľkú, odozva v zahraničí je však adekvátna tomu, že
sme malá krajina, ktorá sa navyše nejako výrazne v textile či
móde v zahraničí neangažuje. V zahraničí však odborníkov za-
ujímajú konkrétne výsledky dizajnérov viac ako to, na akú ško-
lu chodili (ak to, samozrejme, nie sú tie najprestížnejšie školy).
Pred niekoľkými mesiacmi si získala Národnú cenu za di-
zajn. Tá sa často do okruhov módy nedostane. Čo to pre
teba znamená?
Danka: Veľmi veľa. O to viac, že sa to stalo prvý raz v his-
tórii tejto ceny. Zatiaľ žiadna odevná kolekcia Národnú cenu
v jej 22-ročnej histórii nezískala. Zapôsobilo na mňa hlavne
to, keď mi jednotliví členovia poroty vyjadrili svoje stanovisko
ku kolekcii – konkrétne dôvody, prečo sa rozhodli udeliť cenu
práve mne.
V čom je možné tvoj módny rukopis či štýl rozpoznať?
Máš istú škálu vzorov, strihov, materiálov, na základe kto-
rých sú tvoje kolekcie jedinečné?
Danka: Vidieť to asi najviac v mojom spôsobe rozmýšľania
pri stavaní kolekcie, pri jej ideovej myšlienke. A potom je tu
moja tendencia k úpletom, v ktorých sa cítim doma, ktorým
rozumiem. Sú aj farby, ktoré preferujem. Napríklad veľmi málo
robím s odtieňmi béžovej, oveľa viac u mňa rezonujú sýte far-
by. V rozmýšľaní o strihoch sa prejavuje fakt, že žena je sexi
vtedy, keď sa cíti dobre a sebavedome. A nemusí to súvisieť
s odhaľovaním celého tela tým, čo má na sebe.
Ak návrhárka nenavrhuje uniformy pre letušky, šaty pre
finalistky súťaže krásy či róby pre celebrity na plesovú se-
zónu, sotva by sa dokázala textilným dizajnom na Sloven-
sku uživiť. Či sa mýlim?
Majú Slováci a Slovenky dobrý
vkus, čo sa týka odievania? Vedia
do kvalitného slovenského textil-
ného dizajnu investovať?
Danka: Určite je to každý rok lepšie –
hlavne čo sa týka rozmanitosti štýlov.
Je to aj tým, že mladí ľudia stále viac
cestujú von a chcú sa vyjadrovať pro-
stredníctvom odevu.
Kolekcie „This is me“ a „The era“
(set pletených kabátikov a šiat
s minimalistickým vzorom, ale jedi-
nečným strihom) mali veľký úspech
v Česku i na Slovensku. Čo máš na-
plánované na ďalšiu sezónu?
Danka: Ďalšiu sezónu mám prvý raz
vo svojej „kariére“ paradoxne naplá-
novaný oddych. Rozhodla som sa sezónu vynechať, venovať
sa viac projektom Kontakt a Slovak Fashion Council – oba
z nich podporujú kreatívny potenciál u nás. Moje kolekcie sú
postavené, je o ne stále záujem, tak sa môžu ďalej predávať
a potom sa rozhodnem, čo a ako ďalej.
Koho nápad bol použiť obrovské drevené cievky z podni-
ku, kde si dávaš zhotovovať materiál pre svoje produkty,
ako stoly v KontAKTe?
Danka: Tieto nápady sú Oliverove, on ich sype ako z ruká-
va. Vždy vraví, že projekt musí mať základnú jasnú myšlien-
ku a z nej sa už ako lego všetko poskladá úplne prirodzene.
U neho to naozaj tak funguje – keď vymyslí princíp, už sa iba
nestíham čudovať.☺
II. Re-konštruktér Oliver Kleinert
Hovoríš, že máš v KontAKTe na starosti skôr tie technic-
ké, ako umelecké veci. Prečo?
Oliver: Základná koncepcia vznikala dlho a postupne sme sa
prepracovali k myšlienke Kontaktu preto, že sme z dlhodo-
bých skúseností vedeli, čo Bratislava potrebuje. Architektúra
je z projektu to najmilšie a zaberá maximálne 5 percent z cel-
koveho času celého projektu. No a keďže som zas raz povy-
mýšľal neštandardné riešenia, tak mi neostáva nič iné, ako sa
venovať realizácii do detailov. Už teraz sa však teším na to,
keď bude viac času na tvorbu samotného programu.
Umenie však máte zakódované v rodine. Prečo si nakoniec
neštudovalvBratislavenaVŠVU,alenaUMPRUMvPrahe?
Oliver: Vybral som si UMPRUM-ku preto, že to je výborná
škola s perfektným obsadením. Vzhľadom na to, že ma tam
Tvorila si nejaký odev „na objednávku“ (svadobné šaty,
kostým pre divadelné predstavenie atď.)? Aká je tam slo-
boda v tvorbe a komunikácia so zadávateľom/ kou?
Danka: Odevov na zakázku som robila fakt veľa, v tomto ob-
dobí sa tomu venujem len veľmi utlmene s pár klientkami –
nedalo sa dlhodobo všetko stíhať tak, aby ma to úplne ne-
vyčerpalo. Najmilšie však na tom je, že za mnou prichádzajú
klientky (alebo aj muži), ktorých osloví moja tvorba a preto ne-
máme ťažkú komunikáciu v rámci hľadania cieľa. Okrem toho
ma baví vžiť sa do ich kože a predstaviť si, v čom budú vyze-
rať úžasne, čo sa bude na danú príležitosť hodiť, ako budú
v odeve komunikovať a podobne. Takže tá sloboda v prejave
je úplne prirodzená a vychádza u mňa v potrebe vyjsť klientovi
či klientke v ústrety.
So svojimi kolekciami si zavítala na „fashion weeky“
v Londýne, Tokiu i vo Viedni. Akú si tam mala odozvu?
Danka: Japonskom som začala, celkovo som tam bola päť-
krát. Prvý raz to bolo pre mňa jedno veľké školenie – iba som
pozerala, ako sú iné krajiny pripravené, nevedela som ani, ako
má vyzerať „order sheet“, čo je to „line sheet“ a podobne. Čo sa
však vinulo všetkými skúsenosťami a stretnutiami s odborník-
mi, bolo, že ich kolekcia vždy zaujala, oceňovali i kvalitu a vyho-
tovenie a bola pre nich zapamätateľná. To je v podstate veľmi
dobrý základ. Ale na to všetko sa nabaľuje obrovský kus ďalších
„fashion business“ úkonov, ktoré som spoznávala postupne.
Dá sa vypozorovať nejaký trend na takýchto módnych
podujatiach – kam sa ostatní dizajnéri a dizajnérky posú-
vajú, od čoho upúšťajú, čím sa inšpirujú? Ovplyvňuje to
nejako aj teba?
Danka: Rozdelila by som to na dve veľké skupiny – tzv. maso-
vá móda, ktorá sa riadi všeobecnými trendmi za účelom kvan-
tifikácie predaja (v podstate akýmkoľvek spôsobom). Druhú
skupinu tvoria tzv. „independent designers“, ktorí si hľadajú
vlastnú cestu ku klientom – najmä cez individualitu, kvalitu,
lokálnu výrobu, zodpovedné podnikanie či príbeh...
Danka: Slovensko je v tomto taká hybridná krajina. Asi ešte
musíme týmto obdobím prejsť – po tom, čo tu bolo cielene
likvidované remeslo a tradície. Navyše je to veľmi malý trh.
Textilný dizajnér v zahraničí sa venuje primárne iba tomu, ne-
musí riešiť značku, firmu, zákazky, celé kolekcie a celý ten ši-
roký diapazon nutných vecí.
nikto nepoznal, mal som dobrý pocit z toho, že si ma vybrali
a dali mi možnosť študovať to, po čom som túžil – bez akého-
koľvek náznaku „tlačenky“. Musím povedať, že profesor Jin-
dřich Smetana bol k nám na začiatku celkom hustý. Bol to
pedagóg, ktorý mi vo veľa smeroch otvoril oči a dokázal ma
svojím espritom nadchnúť, ale aj pekne naštvať.☺
kleinertovci
oKontAKTe
spájame potenciál ľudí
Foto martin haBuraj
Páčia sa mi úprimné budovy, ktoré majú svojho ducha, na nič sa nehrajú, nie sú „oplácané“ zvnútra a zvonka
nezmyslami, ktoré majú zakryť akože „to škaredé“. Viem, že aj „to škaredé“ sa dá spraviť perfektne. Dnes už
architektúra nie je len o super dizajne, ale je to v prvom rade zodpovednosť za spoločenský rozvoj.
98
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Kým si sa pustil plnými silami do vzniku KontAKTu, veno-
val si sa návrhom architektonických riešení a niekoľkým
náročným rekonštrukciám historických budov. Do akej
miery môžeš v rámci takýchto úloh popustiť uzdu fantázii?
Oliver: Je to otázka rozhľadenosti a otvorenosti investorov.
Často sa nám stáva, že dostaneme úplne voľnú ruku, čo je, sa-
mozrejme, najzábavnejšie, ale zároveň spojené s veľkým po-
citom zodpovednosti. Na druhej strane sa stáva, že investor
neprofesionálne zasahuje do práce architekta – niekde niečo
videl, niekto mu niečo povedal, vytrhol z kontextu, niečo sa
mu zapáčilo na návšteve a podobne. Klientovi v tom procese
môže uniknúť koncepcia a potom nastáva proces návratu ku
vysvetľovaniu a edukácii, čo nie vždy padne na úrodnú pôdu.
Stáva sa často, že vysvetľujeme aj úplne elementárne záleži-
tosti,zložitodokazujemeniečo,čomuinvestorjednoduchone-
rozumie, a tým sa celý projekt zbytočne naťahuje a zamotáva.
Za akých podmienok by si sa dal upísať práci pre develo-
perov (a stavbe polyfunkčných sklobetónových budov)?
Oliver: Stalo sa nám to a nedopadlo to dobre. Investor si
dotiahol na „dokončenie“ hotovej projektovej dokumentácie
rodinného príslušníka, ktorý už na predchádzajucej stavbe
zlyhával. Tá dokumentácia, ktorú sme zrealizovali od štúdie
a projektu pre stavebné povolenie až po podrobný realizač-
ný projekt, mala zaujímavú koncepciu, ktorá by mladistvo ko-
munikovala ako s okolím, tak aj potenciálnou klientelou. Bez
ďalšej komunikácie však investor zmenil charakter budovy,
kde zachoval celú hmotu a konštrukčné riešenie, no vo finále
„oplácal“ budovu tak nešťastne, že z nej vznikol taký typický
bratislavský cukrík. To bol príklad, ako by sa to nemalo robiť.
Vývoj však predpokladá, že aj investori budú v budúcnosti viac
rozhľadení a ja verím, že sú a budú projekty, kde investori mys-
lia na reálne možnosti, atmosféru, verejný priestor, urbaniz-
mus a podobne.
Ktorá budova sa ti z estetického i funkčného hľadiska na-
ozaj páči v Prahe a Bratislave (a prečo)?
Oliver: Páčia sa mi úprimné budovy, ktoré majú svojho ducha,
na nič sa nehrajú, nie sú „oplácané“ zvnútra a zvonka nezmys-
lami, ktoré majú zakryť akože „to škaredé“. Viem, že aj „to
škaredé“ sa dá spraviť perfektne (mám rád industriálne stav-
by), ale v úplne prvom rade mám rád stavby, ktoré spoločnosť
pozitívne motivujú, dávajú širší význam a nechajú možnosť
tvoriť a privlastniť si priestor i okolie. Dnes už architektúra nie
je len o super dizajne, ale je to v prvom rade zodpovednosť za
spoločenský rozvoj. Budovy vyvolávajú dlhodobé emócie. Ak
sú navrhnuté dobre, aj spoločnosť bude lepšia.
Skús predsa len vymenovať pár svojich obľúbených sta-
vieb, budov, priestorov.
Oliver: Páči sa mi Stará tržnica, ktorú, bohužiaľ, v 90. rokoch
nešťastne „dopatlali“. Spomeniem aj Elesko v Modre. V Prahe
sa mi páči napríklad DOX centrum súčasného umenia v Hole-
šoviciach. Mám rád niektoré stavby Martina Rajniša a spolu-
žiaka Jerryho Kozu – tomu som vždy uveril, čo robí... Myslím,
že je čas na verejný priestor a tam nám toho veľa chýba. Slo-
vensko je stále naladené na systém uchmatnúť pre seba čo
najväčší pozemok a zavrieť sa za múrom – zakrytým tujkami
(aby nikto nevidel, čo sa tam skrýva). Aj to sa však postupne
mení a je aj na nás (architektoch), ako komunikujeme svojimi
projektmi, ako pristupujeme ku vzájomnej spolupráci.
Fotozhoranadol,zľavadopravabarvKontakte/odevnýdizajnajmaškrty/sladkéavoňavéobjekty/odkazyvKontakte/cievkynamiestostolov
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/people
Navrhol si projekt kreatívneho mesta KontAKT. V čom
spočíva a v akej verzii by mohol byť realizovateľný?
Oliver: Spoločnosť potrebuje víziu, ideu, dobré miesta, ktoré
jej dajú zmysel. Ľudia našej generácie sú slobodnejší a chápu,
že nikto už neodpadne z toho, či som letel niekam na dovo-
lenku „first-classom“ a tvrdol v bazéne za barom. Radšej si
vezmú to najpotrebnejšie do batohu, pobalia stan a idú za zá-
žitkom do prírody, prípadne v mestách hľadajú nový prístup,
nové informácie, nové podnety. To isté potrebujú aj v práci
– slobodu, možnosť tvoriť, prispôsobiť sa rýchlo a zaujíma-
vo sa meniacej situácii... Naša flexibilita spočíva v modulárnej
štruktúre, ktorá je z recyklovaných lodných kontajnerov, čo
nepotrebujú ťažkopádne zakladanie – sú ľahko premiestniteľ-
né, dočasné a vedia rýchlo oživiť dlhodobo zanedbané miesta
pri veľmi nízkych nákladoch. A čo je dôležité, môžu byť do-
časné, schopné organicky sa meniť v súvislosti s aktuálnymi
požiadavkami.
Tvoja poznávacia značka sú originálne použité staré lod-
né kontajnery. Na čom/ kom stroskotal plán umiestniť
„kontíky“ pod Novým mostom?
Oliver: Nestroskotal, len je to beh na dlhšie trate. Ďalej sa
snažíme a veríme, že sa nám kreatívne mestečko podarí zre-
alizovať. Všetky argumenty a potreba zmeny nám ukazujú,
že takýto projekt má reálne uplatnenie. Nie sme developeri
a chceme úzko a aktívne spolupracovať s mestom. Je možné,
že sa politici kontíkov boja, lebo nevedia, ako zareaguje spo-
ločnosť. Už sme dostali aj takú odpoveď, že sme možno príliš
progresívni na túto dobu. Nie je nás však málo a progresívni
sme azda z pohľadu politikov či miestnych štruktúr, kde je sys-
tém nastavený tak, ako je...
KontAKT zatiaľ môžeme navštíviť na rohu Ventúrskej
a Zelenej ulice. Súčasťou má byť aj multibrand design
shop. Komu a prečo chcete ponúknuť priestor na prezen-
táciu?
Oliver: Aby dizajnér mohol predávať svoje produkty, potrebu-
je priestor. Potrebuje aj určitý „flow“ zákazníkov, aby mohol
robiť isté obraty, ktoré mu zas umožnia ďalší profesionálny
rast. Ťahať sám taký priestor, či nebodaj zamestnať človeka
na podporu predaja je u nás finančne prakticky nemožné. Pre-
to ponúkame systém zdieľania kvalitného priestoru, personá-
lu a služieb. Pre dizajnéra začne byť nájom reálny a zároveň
má priamu možnosť predaja s tým, že sa môže naďalej ve-
novať svojej práci. Klient zasa nájde priestor s viacerými di-
zajnérmi, značkami, a to je pre neho tiež zaujímavé. Dozvie
sa viac o autoroch, stretne sa s módou, doplnkami, kerami-
kou, knihami... To všetko aj pri dobrej káve, limonáde, koláči-
ku. V Kontakte získava „shopping experience“, nielen nákup
bez srdca.
Ako budú využité ďalšie priestory v niekoľkoposchodo-
vom dome?
Oliver: Multifunkčné priestory zabezpečujú flexibilitu. Máme
miesto na workshopy, co-working, firemné akcie, hudobné ve-
čery.... Na jeseň spúšťame aj reštauráciu, kde sú kuchári pria-
mou súčasťou priestoru. Budeme variť z kvalitných lokálnych
a sezónnych surovín. Jedál nebude veľa, ale budú poctivé
a pripravované s láskou. Máme perfektného šéfkuchára Jara,
ktorý varil v tej najlepšej kuchyni. Neustále nás prekvapuje
svojím nadhľadom a vtipom – na tie jedlá sa už fakt tešíme.
Ako bude fungovať co-working office – zdieľanie priesto-
rov v KontAKTe?
Oliver: Hotoví s touto časťou budeme začiatkom jesene.
V Kontakte je totiž miesto nielen na relax, tvorbu, ale aj na
prácu a na zdieľanie priestoru. Už teraz máme o „co-working“
pár záujemcov. Atmosféra je tu fakt výborná.
III. Kontakt:
Kontajnery KontAKTu sa po prvý raz tento rok predstavili
aj na festivale Pohoda v Trenčíne. Aké eventy ste tam zor-
ganizovali a aká bola odozva?
Danka: Mali sme dizajn shop, kde sme ponúkli priestor aj
iným dizajnérom – slovenským i českým – napríklad PBL, Odi-
vi, Pikpoki, Cocopinda, Mum Ray, Dana Kleinert, City Souls.
Plus Parazit Žilina – obchod, kde nájdete ďalšie lokálne znač-
ky – Lenku Sršňovú, Segrasegra, Puojd, Zlaticu Hujbertovú,
Sewologylab a ďalších...
Na eventoch sme prezentovali mladých výtvarníkov, združe-
nie Artičoky, OZ Apart, Kultúra profesionálne, Space Unicorn,
Slovak Fashion Council. Nebolo toho málo...
Oliver: Kontakt na Pohode ukázal, že sa dá rýchlo a efektívne
postaviť priestor, ktorý môže spĺňať viacero funkcií naraz. Je-
den kontajner bol dizajn shop, druhý slúžil ako stage na even-
ty. Oba boli preložené dlhým kontajnerom, ktorý slúžil ako
back-office, sklad i miesto na spanie. Pod ním sme vytvorili
sedenie s barom a priestor sme ešte čiastočne prekryli plach-
tami proti slnku či dažďu. Vzniklo tak miesto, ktoré si ľudia
okamžite prisvojili a mali sme stále plno, čo nás veľmi teší.
V kamennej bratislavskej verzii KontAKTu by som si ja
osobne želala tmavú komoru pre fanúšikov analógovej fo-
tografie a možno takú vegetariánsku kuchyňu s možnos-
ťou víkendových kurzov varenia. Čo všetko tvorivé a inšpi-
ratívne tam možno vlastne pomestiť?
Danka: V podstate si trafila, rovno ťa môžem nahlásiť☺.
S kurzmi začíname vo väčšom od septembra, cez leto sme
mali taký rozbiehací režim. Budeme mať pravidelné premieta-
100
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/pestrú zmes, nie v zmysle dlhokánskeho jedálneho lístka, ale
v zmysle kreativity v prístupe k jedlám – veľa lokálneho, veľa
zeleniny, suroviny najkvalitnejšie, ako sa dá. Zároveň chce-
me, aby sa tento typ jedla stal u nás normálnym a cenovo
dostupným.
V historickom centre stojí starý lodný kontajner a v ňom
hojdačka, zvonkohra, tuli vaky, mega domino, no najmä
spokojne sa hrajúce matky s deťmi. Koho nápad bol vy-
tvoriť z „kontíka“ ihrisko v srdci Bratislavy?
Danka: Nápad vznikol veľmi spontánne počas rozmýšľania
o terase. Cielene sme išli po tom, aby terasa nespĺňala iba
cieľ mať čo najväčší počet miest pre čo najvyšší zárobok. Bola
to jedna z prvých myšlienok – spraviť niečo pre deti. A to deti
malé i veľké.
Oliver: Kontajner je prerobený tak, že funguje ako hracia
skrinka. Sú tam struny, ktoré sa dajú ladiť, ozvučnica, i nástroj
vyrobený z lešenárskych trubiek. Zároveň spĺňa kritériá na za-
chovanie čistoty, keďže ho na noc zatvárame (ochrana pred
vandalmi) a ráno zas umývame, pripravujeme do nového dňa.
Denne sa oň staráme, aby bol vnútri poriadok a čisto.
Boli pri umiestňovaní kontajneru pred samotným Kon-
tAKTom problémy? Vedenie Starého mesta vaše aktivity
odobrilo?
Danka: Staré mesto sa roky snaží dostať do centra ľudí, ktorí
tam chcú naozaj žiť, tráviť svoj voľný čas a pravidelne sa tam
vracať. Nielen turistov, ale aj domácich. Roky proklamuje, že
nechce mať z historického centra iba krčmu a vieme, že sa to
snaží s mnohými projektmi pre mladých ľudí presadiť – chý-
bajú však financie, prípadne reálne udržateľné projekty. Takže
keď sme prišli s nápadom ihriska, ktorý je ucelený vo financo-
vaní, udržateľnosti, bezpečnosti, boli nadšení. Samozrejme,
dodržali sme všetky odporúčania, náležitosti. Neskôr sa však
akoby zľakli sťažností občanov (hlavne tých starších), ktorým
sa nepáči kontajner ako objekt. Takže stojíme pred otázkou
– zavrhnúť fungujúci projekt, ktorý vlastne spĺňa ciele samo-
správy, alebo opäť podľahnúť menšine, ktorá vychádza čisto
z konzervatívneho postoja?
Oliver: Postoj samosprávy o predčasnom ukončení projektu
ihriska vyvolal (podľa našich informácií) rozčarovanie a nevôľu
aj v iných občiansky aktívnych subjektoch. Kde majú mať is-
totu, že keď investujú do projektu (ktorý samospráva odobrí),
nebudú čeliť aj oni zrušeniu po pár sťažnostiach? Zvláštne je,
že ľudia, keď sú spokojní s projektom – nezvyknú pozitívne
podnety posielať na samosprávu. Námahu si dajú až s nega-
tívnymi postojmi, sťažnosťami. My však pozitívnych reakcií na
Kontakt a ihrisko máme neúrekom – je načase predostrieť
ich...
V jedných mestských novinách sa objavila veľmi subjek-
tívna a naviac negatívna reakcia na umiestnenie „kontíka“
na Ventúrskej ulici, čoho následkom je, že ho budete mu-
sieť koncom leta odstrániť. Ako ste sa s tým vyrovnali?
Danka: Paradoxne presne v tom čase vyšli iné články (napr.
v denníku SME, prípadne na blogoch), ktoré o nás písali veľmi
pozitívne. Videla som dokonca aj proces tvorby niektorých z
slavy sa nových projektov vôbec neboja. Práve naopak.
Kam inam umiestníte „kontík“ z Ventúrskej?
Oliver: Máme jedno veľmi zaujímavé miesto, ktoré potrebuje
oživenie ako soľ. Zatiaľ je však všetko v procese riešenia, tak
o ňom radšej dáme vedieť, keď bude definitívne potvrdené.
Bratislave chýbajú zelené plochy a originálne ihriská. Čo
ďalšie vám v tejto metropole chýba (a snažíte sa to aktivi-
tami kontAKTu vybudovať)?
Oliver: Priestor na normálny život. Miesta, kde sa cítite uvoľ-
nene, dobre. Miesta, ktoré vás vedia podporiť v tom, čo robí-
te. Miesta, kde dizajnéri môžu aj naozaj predávať svoje veci
a vidieť priamu spätnú väzbu. Miesta s kvalitnou hudbou, fil-
mami, podujatiami. Miesta s kvalitným a poctivým jedlom,
miesta s kultúrou... Nie sme jediní, ktorí takto uvažujeme. Pri
projektoch, ktoré v Bratislave vznikajú, sa vieme s ostatnými
(rovnako mysliacimi) ľuďmi spojiť a spolupracovať – byť kon-
kurenciou nemá zmysel. Vzniká tu platforma takýchto miest
a všetci sa tešíme, keď sa dostaneme do štádia, že si obyvate-
lia a obyvateľky Bratislavy budú mať z čoho vyberať...
Aké združenia, organizácie, skupinky zatiaľ v KontAKTe
združujete a čo je podmienkou zorganizovania prednášky,
diskusie, koncertu či workshopu u vás?
Danka: Akákoľvek akcia je u nás vítaná. Ak, samozrejme, spĺ-
ňa podmienky kvality, edukácie, nadšenia a podobne... Na-
šťastie máme viac a viac záujemcov, občianskych združení,
neziskoviek, ale i komerčných subjektov, ktorých oslovila prá-
ve naša idea a atmosféra. Za poskytnutý priestor a zdieľanie
nákladov za služby (ktoré naše OZ poskytuje), subjekty za-
platia a každým prispeným eurom tak posunú Kontakt ďalej
v zmysle jeho schopnosti prežiť, robiť akcie pre ľudí, venovať
sa aj neziskovým, zato však verejnoprospešným projektom
a podobne.
Oliver: Spolupracujeme napríklad s Voices, Nadáciou Pon-
tis, Alianciou Fair Play, portálom poctivo.sk, plánujeme veci
s Alianciou Stará Tržnica, Prešporkovom, Úniou materských
centier, s Dobrým trhom. Radíme sa s Cyklokoalíciou, Ze-
lenou hliadkou. Budú u nás prednášky British Council, Slo-
vak Fashion Council; zapojili sme sa do projektu Bratislava
fashion weekend, BLAF; spolupracujeme s mnohými umelca-
mi, študentmi....
Na vašom webe je uverejnená výzva, že kontajnery, resp.
KonAKT sa môže objaviť v každom meste (nielen v Brati-
slave). Už sa čosi kdesi rozhýbalo?
Oliver: Oslovili nás už z Košíc, niečo riešime v Žiline. Určite
sa nájde pár ďalších miest, kde by také niečo potrebovali ako
soľ... Uvidíme, kto sa odkiaľ ozve.
Zaslúžia si vôbec ľudia u nás (a dokážu ho naplno využiť
i oceniť) taký kreatívny priestor, aký im ponúkate?
Oliver: To sa ani nedá povedať, že zaslúžia. Nie je to za od-
menu. V Bratislave je stále málo príležitostí tohto typu. Sami
sme v sebe pociťovali hlad, ktorý bol zasýtený počas našich
zahraničných ciest a po návrate domov opäť rástol. Sme
šťastní, keď vidíme, ako si naše priestory a myšlienky úplne
spontánne nachádzajú svojich ľudí.
nia filmov, workshopy s fotkou, kresbou či textilom – to zame-
ranie je veľmi široké a stále za nami prichádzajú ľudia z iných
združení, že by chceli u nás niečo konkrétne robiť – že ich
priestor k tomu inšpiruje. A o tom presne Kontakt je.
Oliver: Čo sa týka reštaurácie, jedlo musí byť svieže, čerstvé,
lokálne, pripravované s vášňou. Filozofia je presne o tom is-
tom – aj tu dostane priestor ten, kto je nadšený a kreatívny.
Určite budeme mať aj vegetariánske jedlá. Chceme ponúknuť
týchto článkov – v zmysle zháňania si informácií (z rôznych
zdrojov, nielen od nás), sledovania, ako a či projekt naozaj
funguje... Spomínaný negatívny článok bol napísaný nielenže
veľmi amatérsky, bez relevantných informácií, ale aj veľmi jed-
nostranne. Keď článok daná lokálna redakcia zavesila na web,
nastalo prekvapenie. Pretože namiesto súhlasných reakcií sa
na autora spustila spŕška kritiky a občania sa projektu zastali.
To len dokazuje, že progresívni obyvatelia a obyvateľky Brati-
Danka: Idea sama generuje ďalších aktívnych ľudí podobného
zmýšľania, spája ich a ponúka možnosti, ktoré vedia využiť. Je
to veľmi prirodzený proces. —BoBa Baluchová
www.kontaktuj.sk
www.kleinert.sk
Kontajner je prerobený tak, že funguje ako hracia skrinka. Sú tam struny, ktoré sa dajú ladiť, ozvučnica, i nástroj
vyrobený z lešenárskych trubiek. Zároveň spĺňa kritériá na zachovanie čistoty, keďže ho na noc zatvárame a ráno
zas umývame, pripravujeme do nového dňa. Denne sa oň staráme, aby bol vnútri poriadok a čisto.
DetskéihriskovlodnomkontajneripredKontaktom
Momentálne až do 15. septembra prebieha petícia
Zachráňme Staromestské ihrisko Kontakt o tom, či out-
door časť Kontaktu ostane na Ventúrskej ulici pred
kamennou verziou in-door Kontakt, sa dozvieme na jeseň!
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/people
Mohol z neho byť skvelý grafický di-
zajnér. Ľudská hlúposť ho však ubíja
– vždy a všade. Tak desať rokov pra-
cuje pre denník SME ako karikatu-
rista, hrá na bendžo, občas ilustruje
knihy a najnovšie moderuje v roz-
hlase. No málokedy poskytuje roz-
hovory pre life-style magazíny. Čo
viac treba o mužovi, zvanom Sho-
oty, vedieť?
I. Od grafického dizajnu
ku karikatúre
Tvoji rodičia sa živia, resp. živili
slovom, písmom, materinským ja-
zykom. Ako sa radšej verejne vy-
jadruješ ty?
Shooty: Môj otec sa verejne slo-
vom vyjadroval od šesťdesiatych ro-
kov, teraz som na rade ja. Povedal
mi, že toto si už musí vybaviť naša
generácia. Mrzí ma, že tu nie je li-
terárna kritika, akú robieval on. Ne-
mal najmenší problém hovoriť svo-
jim vrstovníkom tvrdé veci. Nemám
s tým problém ani ja, ale už ma baví
byť kritickým len k sebe samému.
Kedy si v sebe objavil potrebu vy-
jadrovania sa obrazom?
Shooty: V detstve som celé hodiny
sedel a odkresľoval som z encyklo-
pédií zvierat a rastlín. Hovoril som si, toto by ma bavilo. Byť
biológom. Nejako sa to zvrtlo, ale nesťažujem sa. Keď som
sa ako-tak naučil tú „reč“, tak som sa ňou začal aj vyjadrovať.
Nechodil si na gymnázium, ale na grafickú priemyslovku.
Keď si spomenieš na stredoškolské časy – aké asociácie,
spomienky, flash-backy ti napadnú ako prvé?
Shooty: Po základnej škole, kde na nás stále jačali, bili nás
a rusifikovali, mi to pripadalo veľmi osviežujúce. Reprodukčné
mašiny, ručná sadzba a typografické pravítka. Dnes by to bol
hipsterský raj, vtedy to bolo už len umierajúce remeslo. Po-
čul som tam prvý raz pesničky skupiny Kosa z nosa – Špako
a Peťo Prekop hrali na hajzli, alebo v šatni. A učil tam naprí-
majú ako ponižujúce. Mne z toho
bolo zle, odkedy som trochu začal
chápať, ako to tu fungovalo. Revo-
lúcia bola obrovská úľava. Nič kraj-
šie som v živote nezažil. A trvám
na tom, že toto je miliónkrát lepšie,
ako to bolo vtedy.
Chcel si v osemnástke automatic-
ky pokračovať v štúdiu na VŠVU,
alebo prichádzalo do úvahy aj
čosi úplne iné?
Shooty: V osemnástke som mal je-
dinú ambíciu, a to: nejsť na dva roky
na vojnu. Tak som sa na druhý raz
dostal na tú školu, kde som si na-
hováral, že sa tam nebudem musieť
bifliť nejaké kraviny. Toho už som
mal dosť! Ten môj základnoškol-
ský gulag mi zabezpečil celoživotnú
alergiu na školské zariadenia.
Kto ťa počas štúdia na VŠVU
ovplyvnil najviac?
Shooty: V ateliéri Ľuba Longauera
sa v mojom ročníku zišla skupina
s veľmi podobným humorom, ná-
zorom na veci a neúctou k autori-
tám. Longauer v nás tieto mrzké
vlastnosti s potešením rozdúcha-
val. Sedeli sme na gauči a vymýšľali
hlúposti. Palo Čejka, Peter Hajdin,
Peter Sentelik, Boris Prexta a Emil
Drličiak. Longauer nás volal Machríci, my sme sami seba vola-
li: Nová Trápnosť. Bola to veľká sranda. Vonku zúril mečiariz-
mus a my sme si zo všetkého robili prču.
Grafickému dizajnu sa však už niekoľko rokov nevenuješ,
hoci si po škole kedysi so spolužiakom Petrom Hajdinom
založil grafické štúdio. Nemá to potrebnú odozvu či výz-
nam na Slovensku, nemal si dostatočnú slobodu v tvorbe,
či prečo?
Shooty: Pôvodne sme boli štyria a založili sme štúdio Kom-
plot. Značka Kompot vznikla až po mojom odchode. Naše
predstavy o dizajne a podnikaní sa rozišli. Zistil som, že ne-
viem podnikať, ani robiť grafický dizajn. Nechce sa mi doťa-
klad Ľubo Ďurček, zvláštny konceptuálny umelec. Vyžadoval
od študentov, aby začali myslieť a používal na to veľmi svoj-
rázne metódy. Pre veľa ľudí to bola podstatná skúsenosť.
Ako tvoje detstvo, mladosť, pubertu ovplyvnilo to, že si
v komunistickom režime vyrastal v rodine slovenských in-
telektuálov?
Shooty: Sralo ma to celé – ako sme tu žili v tej ohrade ako
ovce a naše životy mali od narodenia až do smrti v rukách
nejakí mastní papaláši s prehadzovačkami v pokrkvaných te-
silových oblekoch. Dôstojne sa tu žiť nedalo. Buď si človek
stál za svojím a bol vyhnaný na okraj spoločnosti, alebo sa
dobrovoľne pchal režimu do zadku. Čo niektorí doteraz nevní-
shootymartin „shooty“ šútovec
„zvyknem sa hanBiť preventívne“
Foto slavo uhrín, grégory michenaud
Karikaturistahrajúcinabanjo
102
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/hovať sa s klientmi, čo budú vedľa mňa sedieť a ukazovať
prstom, čo má byť viac doprava či doľava a čo má mať akú
farbu. Ja mám rád, keď sa pod niečo môžem podpísať a niesť
za to plnú zodpovednosť. Za bastardov, vzniknutých negociá-
ciami so všelijakými podivnými ľuďmi, zodpovednosť niesť ne-
viem. Nebaví ma hanbiť sa za svoju prácu.
Hoci sa primárne živíš „čmáraním“ pre denník SME, občas
ilustruješ aj knihy. Ako ti to ide?
Shooty: Knihy, ktoré som ilustroval, by sa dali spočítať hádam
na jednej ruke. Je obrovská zodpovednosť ľuďom ponúknuť
svoje videnie a vlastne tak manipulovať ich vlastnú imaginá-
ciu. Neviem to dobre robiť.
II. Občiansky aktivizmus už menej strmhlavo
Komentovanie politickej situácie obrazom je tvoja každo-
denná práca. Máš na poli slovenskej karikatúry vôbec ne-
jakého spolupútnika či konkurenciu?
Shooty: Danglár je kamoš, ale nekonkurujeme si. Je to rutina
a často aj radosť – v mene frustrovaného ľudu niekoho aspoň
takto symbolicky nakopať do riti.
Akú spätnú väzbu máš zo zahraničných médií?
Shooty: Pošlú mi peniaze, to je všetko. Máme čisto profesio-
nálny vzťah. Ale majiteľ syndikátu, cez ktorý predávam, Daryl
Cagle, ma má rád a nehanbí sa mi to povedať. Ja ho mám rád
tiež. To mi stačí, cítim to tak aj v SME.
Určite ti zobrazované osoby a osobnosti volajú, vypisujú
urazené maily, podávajú žaloby. Koľko súdnych sporov (a
s kým) máš už za sebou?
Shooty: Jeden, s pánom premiérom. Začal sa súdiť, keď bol
premiér. Keď nebol premiér, už sa veľmi súdiť nechcel. A teraz,
keď je premiér po druhý raz, tentoraz s ľudskou tvárou, tak
celú vec stiahol.
Máš nejakú obskúrnu historku s niektorým z politikov/
političiek, ktorá by bola zverejniteľná (a ešte nebola do-
teraz zverejnená)?
Shooty: Raz mi jeden politik do telefónu podrobne opísal,
ako by mal vyzerať vtip, ktorý by som mal nakresliť podľa jeho
želania. Bol to politik, ktorého fanúšikovia ma v tom období
do nemoty otravovali a ohovárali, že mi to, čo robím, diktuje
nejaký iný politik (ktorý to však nikdy neurobil).
S pojmom občiansky aktivizmus by sa malo asi začať na-
rábať opatrnejšie. Ale ja ťa predsa len stále nepovažujem
len za karikaturistu, ale aj za občianskeho aktivistu. Ako
sa s tým vyrovnávaš ty sám?
Shooty: Poviem, čo si myslím, ale to neznamená, že chcem
ľudí presviedčať o svojej pravde. Aktivisti a všelijakí kazatelia
s patentom na rozum sú otravní. Ak to niekedy budem robiť
takto, dajte mi facku.
Zvrátil si jednou konkrétnou recesistickou bilbordovou
kampaňou priebeh parlamentných volieb v roku 2010.
Ľudia tvoju myšlienku podporili dobrovoľným príspevkom
s vidinou zmeny. Koľko tisícok eur sa nakoniec vyzbieralo
a koľko desiatok bilbordov vise-
lo po Slovensku?
Shooty: Asi 70-tisíc eur, nepamä-
tám si presne – koľko čoho bolo.
Ale okrem bilbordov tam boli aj
spoty v rádiách, reklamy v kinách,
veľkoplošné obrazovky, pohľadni-
ce či dokonca pásky do pokladní.
Niektoré veci ľudia urobili zadarmo
podľa mojich návrhov. Bolo to cel-
kom spontánne, nikoho som o ni-
čom nepresviedčal.
Pustil by si sa dnes do čohosi
podobného?
Shooty: Nechce sa mi.
Predsa len si úplne občiansky
aktivizmus nezavesil na klinec.
Ako vyzerá tvoja podpora ľuďom, žijúcim na východ od na-
šej republiky?
Shooty: Robil som konzultanta bieloruským a ukrajinským
aktivistom. Už to nerobím.
Keby si musel generalizovať a stereotypizovať – ako by
si opísal typického Slováka či Slovenku (v produktívnom
veku)?
Shooty: Za akúkoľvek výhodu dáme blížnemu vŕtať do kole-
na. Keď nám skape koza, nech skapú susedovi dve. Nehasíme,
čo nás nepáli. Múdrejší ustupujú...
III. Od svetového rocku k slovenskému folku
Hráš na bendžo. Aké (predpokladám, že rockové severo-
americké) kapely, kde dominuje tento nástroj, máš rád?
Shooty: Je toho kopec. Teraz mám rád najnovšiu dosku od
Punch Brothers. Ešte aj takú ženštinu, Abigail Washburn
mám rád.
Hráš v skupine „Tu v dome“, na jeseň vydávate nový al-
bum. V čom bude odlišný od toho predošlého?
Shooty: Bude bez basy a niekedy aj bez gitary, bude na ňom
ženský hlas a texty nám prestal po rokoch písať Ivan Krasko.
K autorom pribudla Emily Dickinson.
Doteraz mi vaše koncerty pripadali trošku ako surreálny
či skôr recesistický výkrik do tmy. Bude to tak i naďalej?
Shooty: Mne tie texty o cintorínoch a mŕtvych od Morgen-
sterna, Kraska či Seiferta až také recesistické nikdy nepripa-
dali. Kričíme do tmy a nehanbíme sa za to.
Doteraz si verejne hodnotil: čo sa ti páči a čo nie na slo-
venskej hudobnej scéne (ak čosi také u nás funguje). Aké
očakávaš hodnotenia vášho nového albumu?
Shooty: Páči sa mi, že scéna začala byť tolerantnejšia a ľudia
sa prestali deliť na nejaké nezmyselné kmene. To ako bendžis-
ta oceňujem. A myslím, že svoju pozíciu na okraji obhájime.
Neobávaš sa, že ak už nejde len o zábavku kdesi v skúšob-
ni, ale o poctivú muziku s potenciálom, že si zlizneš už aj
nejakú tú negatívnu kritiku?
Shooty: To, čo robíme, berieme vážne. To však neznamená,
že seba berieme vážne a sme mimo reality. Keby sme sa báli,
tak hráme nejaký neškodný pop. Už len svojím nástrojovým
zložením sme odsúdení k tomu, aby sa k nám pristupovalo
s nedôverou. Kritika je inak fajn vec, podľa mňa. Ak ju teda ro-
bia ľudia, čo rozumejú nejakým súvislostiam.
To, čo robíme, berieme vážne. To však neznamená, že seba berieme vážne a sme mimo reality. Keby sme sa báli, tak
hráme nejaký neškodný pop. Už len svojím nástrojovým zložením sme odsúdení k tomu, aby sa k nám pristupovalo
s nedôverou. Kritika je inak fajn vec, podľa mňa. Ak ju teda robia ľudia, čo rozumejú nejakým súvislostiam.
Shooty v knihkupectve ArtForum
Shootyhopoznávacieznamenie–koncertkapelyTuvdome
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Napriek tomu, že nemáte dostatočný ohlas médií (pozor-
nosť, hranosť), kapela existuje už dvadsať rokov. Nikdy
nehrozil rozpad?
Shooty: Toto som nikdy nebral ako našu ambíciu. Kde by nás
mali hrať a ukazovať? My sme klubová kapela a ja nepotre-
bujem, aby ma počúvali z rádia taxikári. Všeličo sa nám za tie
roky stalo (z pôvodnej zostavy sme zostali už iba Ďurko a ja),
ale našu skupinu nikdy nikto neopustil z dôvodu, že by boli ne-
ukojené jeho ambície. Skôr naopak. Spája nás láska k hudbe
a nie láska k publicite.
Hráš v „Tu v dome“ ako výtvarník-individualista alebo ako
tímový hráč-spoluhráč?
Shooty: V kapele nemôžeš byť individualista, tak to nefungu-
je. To nie je súťaž. Kapela má hrať spolu. Snažím sa v TvD hrať
ako hudobník, nie ako výtvarník.
Ako sa podieľaš na vzniku textov a melódií?
Shooty: Väčšinu hudby píše Ďurko, ja len veľmi sporadicky.
Texty, ak ich nemáme od nejakých klasikov, sú od Bronky ale-
bo Ďurka. Ja už som dlho nič nenapísal...
Ľudia ťa doteraz registrovali skôr ako hosťa relácií Rádia
FM. Pred niekoľkými mesiacmi si však začal jednu kon-
krétnu reláciu aj moderovať. Ako k tomu došlo?
Shooty: Ponúkli mi také peniaze, že sa to nedalo odmietnuť.
IV. Little big city a ozajstné veľkomestá
V relácii Polárna žiara FM mi občas znieš, ako by si tam
sedel za trest. Akú má tá relácia obsahovú nápĺň či ambí-
ciu? V čom sa líši od ostatných?
Shooty: Druhá polovica pseudo-moderátorského dua: Zora
ma do toho namočila s tým, že teda prestaňme byť negatívni
a poďme hľadať v tejto krajine niečo pekné a pozitívne. Je to
taká verejná psychoterapia – spojená s logopedickými cviče-
niami. Zrejme mala pocit, že okrem obrazu by som mal zamo-
rovať verejný priestor aj zvukom.
Narodil si sa a vyrastal v Bratislave. V čom sa to mesto
najviac zmenilo od Nežnej revolúcie?
Shooty: Prestalo byť sivé. Niekedy je také farebné, že to je na
šabľu. Je celé zateplené a všade sú tie obludné plastové okná.
Po chodníkoch, po ktorých som chodil v detstve, sa už nedá
chodiť, lebo slúžia ako parkoviská. V poslednej dobe však ľu-
dia nečakajú, že im niekto zariadi nejakú kultúru, ale pochopi-
li, že je lepšie, keď si ju urobia sami. A to je dobre.
Aké miesto či mesto máš na Slovensku rád (okrem štvor-
živlovej Štiavnice či pohodového Trenčína), a ktoré zasa
nie?
Shooty: Mám rád všetko okrem Hronskej Dúbravy a Podunaj-
ských Biskupíc.☺ Ale vážne: nemám rád bratislavské stanice
a Považskú Bystricu.
V minulosti si často navštevoval Ukrajinu, ale máš slabosť
aj pre Spojené štáty. Kam tam chodievaš a prečo?
Shooty: Ľvov, Kijev, Odesa, Krym, Jalta, Bachčisaraj – to sú
tie miesta: tak blízko, tak ďaleko. V Amerike som bol vlastne
iba raz, ale tam som si uvedomil, že mám rád púšte. Údolie
smrti je mystický zážitok. Alebo sadnúť si niekde v Utahu ale-
bo Arizone na kopec, z ktorého nie je až po obzor vidno nič
– iba púšť.
Ktoré svetové mestá máš rád? Ktoré by si naopak nena-
vštívil ani za svet?
Shooty: Mám rád veľké mestá – čím väčšie, tým lepšie. Neba-
via ma oblasti sveta, kde je špina, násilie a kde nevedia variť.
Prečo je jedlo v tomto prípade také dôležité?
Shooty: Milujem celú tú gastronomickú alchýmiu: kuchárov,
suroviny, nože a tak. Jedna z najkrajších vecí. Jedlo je kultúra.
Nezaujímajú ma nejaké zrúcaniny, najviac sa o každom náro-
de dozviem z jedla. Národy, ktoré jedia odpadky typu vypráža-
ná napodobenina syra, nemajú sebaúctu. Taký národ potom
zožerie všetko a každému.
Máš štyridsať. Nechytila ťa ešte druhá puberta ako väčši-
nu tvojich rovesníkov?
Shooty: Chytila. Ale verejne nepoviem, v čom.
Ktorú svoju aktivitu z minulosti by si najradšej vzal späť
(vymazal z „timeline“)?
Shooty: Ja sa zvyknem hanbiť preventívne, takže sa týmto
neviem pochváliť.
Diagnóza „grantového umelca“, žijúceho zo štipendií, ti
azda na staré kolená nehrozí. Kým iným by si ešte mohol
alebo nemohol byť?
Shooty: Rentiérom sa mi zatiaľ byť nepodarilo. A už sa mi asi
ani nepodarí... Ešte možno stihnem byť neúspešným spisova-
teľom. —BoBa Baluchová
people
Milujem celú tú gastronomickú alchýmiu: kuchárov, suroviny, nože a tak. Jedna z najkrajších vecí. Jedlo je kultúra.
Nezaujímajú ma nejaké zrúcaniny, najviac sa o každom národe dozviem z jedla. Národy, ktoré jedia odpadky typu
vyprážaná napodobenina syra, nemajú sebaúctu. Taký národ potom zožerie všetko a každému.
Výsledok čmárania originálneho výtvarníka i hudobníka v jednom: Shootyho
104
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/sú aj mladí odborne sčítanejší ako ich rovesníci o generáciu v
minulosti. Priamej konfrontácii so zákonom sa vyhýbam, tak-
že ilegálne prekročenie hranice do Poľska ako gesto (1984)
som vykonal, ale nedemonštroval, bola to individuálna ume-
lecká výpoveď. Keď sme robili akcie v lese a nakoniec nás
predviedli na políciu (1984), z pudu sebazáchovy sme pred-
ložili poetické a infantilné výpovede, aby sme nemuseli raci-
onálne argumentovať. Keď som robil intervencie do verejné-
ho priestoru, nepoškodil som majetok iného subjektu – stačí
zážitok a fotka.
Dnes sú tresty nekonfrontačné. Niečo sa udeje a vy nevidí-
te kauzalitu, príčinu a dôsledok. Umelec sa snaží presadiť
svoj názor, svoje meno ako značku. Existuje systém, v kto-
rom sa pohybujete a narážate na prvky systému a tu môže
dôjsť k stretom. Dôsledkom môže byť, že sa udeje výstava
na tému, ktorej sa venujete a na tej výstave nevystavujete,
a tak aj mlčanie o umelcovi je trestom. Ale tiež vieme, že na
mnohých veciach, ktoré sa javia ako dôležité, nezáleží. Takže
aj trest môže byť odmenou.
Minulý rok si ukončil štúdium grafického dizajnu a tvoja
kniha AHA bola v Čechách ocenená ako najkrajšia štu-
dentská publikácia za rok 2012. Knihou chceš vzbudiť po-
vedomie o umeleckej hodnote ľudového ornamentu a re-
mesle v podaní tradičnej slovenskej výšivky, ktorá môže
nanajvýš aktuálne reprezentovať našu krajinu i vo svete.
Nepociťuješ pri tom istú zodpovednosť?
Tomáš Kompaník: Keď sa začalo o knihe písať, veľmi ma zau-
jímal názor odborníkov - etnológov, lebo som si myslel, že ma
roznesú v zuboch – mladý chalan, laik, chce poučovať o slo-
venských výšivkách. No podľa ich reakcií som im asi krivdil.
Pochopili, že mi nejde o to dávať niekomu rozumy, ale že je to
iba moja interpretácia. Výšivka a celkovo ľudové ornamenty
sú skvelým vizuálnym prostriedkom, ako sa vo svete prezen-
tovať, no podľa mňa je oveľa dôležitejšie to najskôr prezento-
vať Slovensku, pretože mám pocit, že veľa ľudí nevie, čo doma
máme. Neviem, či to nazvať zodpovednosťou, ale záleží mi na
tom, aby sa tradičná výšivka nezneužívala spôsobom, že si
niekto povie: toto má reprezentovať Slovensko, tak na to daj-
me motív prevzatý z miestnych výšiviek. Vzormi, technikami a
materiálmi by sme sa mali inšpirovať a prepojiť ich so súčas-
nosťou a nie ich bez premyslenia vykrádať.
Grafický dizajn je predovšetkým vizuálnym nosičom ur-
čitej informácie a jeho základnou úlohou je komunikácia
s konkrétnym prijímateľom. Stretol si sa počas doterajšej
praxe s neprijatím výsledku svojej práce? Čo považuješ za
svoj zatiaľ najväčší trest?
Tomáš Kompaník: S nečitateľnosťou informácie skúsenosť
zatiaľ nemám, zato s neprijatím grafického návrhu áno. Stá-
vo sa prezentujete v oblasti perfomancie a ste taktiež au-
torom a kurátorom viacerých dlhodobých konceptuálnych
projektov. Akú, ak vôbec nejakú, úlohu hrá vo vašej práci
systém pokus - omyl?
Michal Murin: Ukončil som ekonomickú školu, zameranie
aplikácia matematiky do ekonomiky. Už v druhom ročníku
na vysokej škole (1982) som sa prostredníctvom samizdato-
vých textov dozvedel o súčasnom umení veľmi veľa, hlavne
teda o 60. a 70. rokoch. Keď som porovnával realitu v galé-
riách a to, čo som vtedy spoznával, povedal som si, že si bu-
dem robiť takéto akcie a diela pre seba. Samovzdelával som
sa korešpondenčne a za svojich učiteľov môžem považovať
všetkých riaditeľov múzeí a festivalov v zahraničí, ktorí mi na
moju prosbu o zaslanie tlačovín a kníh kladne odpovedali. Od
roku 1991 som redaktorom časopisu Profil, inicioval som
jeho znovuobnovenie po mečiarizme (1999) a neskôr som si
dokončil aj umeleckú školu a uplynulý rok i docentúru. Dnes
študentov nabádam k tomu, aby sa vzdelávali popri škole aj
sami. Mám texty, ktoré hovoria o dôležitosti autodidaktizmu,
a pritom je to sprievodný jav informačnej spoločnosti. Ale
k otázke: myslím si, že systém pokus - omyl nie je vhodný pre
moju tvorbu, keďže u mňa väčšinou ide o veľmi dlhodobé pro-
jekty. A navyše aj diela, ktoré sa kedysi javili ako nepodstat-
né a okrajové, dnes pútajú svoju pozornosť práve tým, že sú
anticipatívne, odohrávajú sa skôr, ako nastal ich mainstream.
Viete s odstupom času vybrať jeden projekt, ktorého pro-
ces tvorby bol pre vás najväčším ponaučením?
Michal Murin: Všetko alebo nič. Od začiatku beriem svoju
tvorbu ako cestu svojej mysle. Na niektoré veci reagujem, iné
vypúšťam. Niečo urobím a iné, čo by možno bolo dobre urobiť
– neurobím. Najväčším ponaučením je skutočnosť, že zabú-
danie a neznalosť môžu byť potenciálom tvorby.
Provokatívnosť sa dá považovať za určitý aspekt akčné-
ho umenia. Stretli ste sa niekedy s neprijatím alebo ste
dokonca boli potrestaný za niektoré z vašich verejných
vystúpení?
Michal Murin: S neprijatím? Asi áno, aj s neporozumením.
Veď to je v poriadku, celé dejiny umenia musíme prepísať ak-
tuálnym jazykom a s novými znalosťami. Po roku 1989 dlhé
roky neexistoval aparát na pomenovanie mnohých vecí. Dnes
V rámci tohtoročného festivalu Bratislava Design Week do-
stane opäť svoj priestor i PechaKucha Night. Bratislavskí or-
ganizátori zdieľajú termín 20. septembra s ďalšími vyše tristo
mestami po celom svete, aby podporili globálnu sieť Pecha-
Kucha Night a spoločne v jeden deň predstavili miestnych „hr-
dinov“ – architektov, dizajnérov, umelcov či aktivistov, ktorí
svojou prácou vytvárajú konkrétne kultúrne hodnoty, napriek
tomu sú zvyčajne nedocenení a širšiemu publiku neznámi.
V bratislavskom Amfiteátri Slovenskej národnej galérie sa
predstaví umelec, kurátor a pedagóg Michal Murin a grafic-
ký dizajnér Tomáš Kompaník, ktorých sme sa okrem iného
opýtali na zodpovednosť, omylnosť a ich osobnú skúsenosť
s trestom za neprijateľné správanie či vlastný tvorivý program.
Od roku 1983 pôsobíte na umeleckej scéne ako autodi-
dakt bez predošlého akademického vzdelania. Programo-
va sa, že prichádza od samotných zadávateľov, ktorí sa boja
akéhokoľvek vybočenia z mainstreamu. Znovu spomeniem
výšivky – v minulosti sa na Slovensku vytvorilo veľmi veľa štý-
lov, takmer každá obec mala svoje jedinečné vzory a techni-
ky. Dnes sa všetky vizuály na ulici zlievajú do jedného... Mojím
doteraz najväčším trestom bolo pokarhanie triednym uči-
teľom za to, že som v šiestej triede neprišiel na biologickú
olympiádu. —katarína trnovská
pechakucha night Bratislava vol. 24
20. septemBer 2013 o 20.20
v amFiteátri slovenskej národnej galérie
skrytí
hrdinovia
pechakucha night
Bratislava vol. 24
FotozhoranadolTomášKompaník–knihaAHA/MichalMurin–výstavavGalériivúvodzovkách/MichalMurin–Dobasivyžadujeamputáciuposlednejkončatiny,1989
Foto archív tomáša kompaníka a michala murina
„S nečitateľnosťou informácie skúsenosť zatiaľ nemám, zato s neprijatím grafického návrhu áno. Stáva sa, že
prichádza od samotných zadávateľov, ktorí sa boja akéhokoľvek vybočenia z mainstreamu.“ — Tomáš Kompaník
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/inspire
106
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/city
jungle
photography & postprofuction jakuB gulyás
clothes / styling / make up michaela ľuptáková / model michaela elite model management
Čelenky MáriA HeleNe magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/108
inspire
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/110
inspire
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/112
inspire
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/114
inspire
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Sako, nohavice H&M
Šál, rolák F&F
116
inspire
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/autumn
pie
aFter
circus
photography & styling jakuB gulyás
model noël
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/118
inspire
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Sako F&F
Nohavice, sveter H&M
Tenisky CONverse magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/120
inspire
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Nohavice H&M
Sveter F&F
Plátenky espadrille
Baranica – majetok modela
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Outfit lUCiA CABANOvA
122
inspire
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/BeFore
the
models dominika s., jakuB p. eXit model management
styling / make up / hair jana olšinská
photography Branislav šimončík emma
Sako ZArA
Nohavice H&M
Vesta leNA ZOUi ryPáKOvá
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Kabát MAJA BOžOvić
124
inspire
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Outfit lUCiA CABANOvA magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/126
inspire
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Jakub
Kabát MAJA BOžOvić
Nohavice /Topánky H&M
Košela ZArA
Dominika
Nohavice / Sako ZArA
Vesta MAJA BOžOvić
Topánky lAFeMMe magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/urBan
doll
photography alessio migliardi www.alessiomigliardi.com / styling camilla Bresci www.camillabresci.it
make up / hair styling silvia sadecka www.silviasadecka.com / model olivera womanmanagement
Dress MAriOs
Bracelets / Earrings UNger Atelier
Shoes JeFFrey CAMPBell
128
inspire magazine punishment issue
inspire
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Dress MisUrACA
Belt FAtiMA vAl
Necklace /Bracelet 0770 lUgliO 1970
Shoes vintage magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Dress NAtAr gergiOU
Bracelets / Necklets UNger Atelier
130
inspire magazine punishment issue
inspire
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Dress MAriOs
Bracelets UNger Atelier
Shoes JeFFrey CAMPBell
Dress Persy
Necklace 0770 lUgliO 1970
Bracelet UNger Atelier
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/l
o
s
tphotography marianna tomanová
visage petra velčovská
model emma, dominika h. eXit mm
132
inspire
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/134
inspire
inspire magazine punishment issue
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Vo väčšine prípadov
s ňou nesúhlasím. Mož-
no to bude tým, že ona
má to, čo ja nie: stĺpček v
novinách, neobmedzený
príval kreatívnych myš-
lienok, dokonalý mej-
kap, závideniahodný ou-
tfit, stále upravené vlasy
a útulný byt. Vždy, keď
sa zamyslene s pootvo-
renými ústami a jazykom
opretým o horné predné
zuby pozrie von z okna,
napadne jej veľmi du-
chaplná myšlienka.
Ja tiež sedím pri okne, za
mojím maličkým stolom,
vo vyťahanom mickey-
mousovom tričku, so strapatými vlasmi a bez mejka-
pu. Výhľad mám na tehlovú stenu vedľajšieho domu
a pod oknom sa hrajú susedkine deti s lavórom plným
vody. V týchto horúčavách im ku šťastiu nič iné nechý-
ba. Rýchlo si tú bezstarostnú radosť odfotím a pokra-
čujem v opieraní špičky jazyka o môj chrup. Avšak nič
duchaplné mi mysľou neblysne. Je vôbec nejaká časť,
kde má carrie Bradshaw spisovateľský blok? Vyzerá to
tak, že jediné, čo ju môže sužovať, je randenie. V čom
jej dávam za pravdu. Randenie v New yorku je niekedy
ako za trest. lenže na tých vtipných, absurdných a za-
vše aj nepríjemných príhodách stojí celý seriál. A verím,
priam nepochybujem, že tvorcovia sa inšpirovali sku-
točnými príbehmi.
Hovorí sa, že Ny nie je miesto na romantiku. Skôr si
tu vybudujete kariéru ako nejaký vzťah. Asi preto sú
tým randením všetci posadnutí, hlavne ženy. Štatistiky
si spoločensky prijateľné.
Newyorčania sa zaväzujú
veľmi neochotne. Veď
kto by odolal toľkým
pokušeniam na každom
rohu? V každom prípade
si zo začiatku nechávajú
pootvorené dvierka.
Možno už zajtra stretnú
niekoho krajšieho, mlad-
šieho, bohatšieho, vyš-
šieho alebo vplyvnejšie-
ho. No a keďže mužov
je tu menej ako žien, je
to pre nich oveľa jedno-
duchšie.
Ale hľadanie lásky nie je
vždy len o hľadaní lás-
ky. V New yorku je ne-
konečne veľa možností ako žiť, bývať alebo zabávať
sa. Stačí mať veľa peňazí alebo významné postavenie
v spoločnosti. Tým nám zákonite vznikajú aj nové hod-
notiace kritériá v rámci randenia. Netreba si zúfať, ak
človek natrafí na niekoho škaredého a hlúpeho, ak do-
tyčný spĺňa jedno z predošlých kritérií, a tak mu môže
zabezpečiť kopec zábavy.
O tom, že randiť v New yorku nie je vôbec ľahké, do-
kazujú aj nasledujúce príklady. dokopy som dala pár
vtipných, otravných, ale aj čudných príbehov, ktoré sa
prihodili mne alebo mojim známym.
matematik
Rande sme mali len raz. Síce bol veľmi sympatický, ale
jeho osobnosť ma nezaujala. Nuda. A tak som sa roz-
hodla, že z ďalších ponúk na stretnutie sa vyvlečiem
nejakou výhovorkou. Keď už bolo jasné, že fakt ne-
hovoria, že je tu neporovnateľne viac žien ako mužov.
Čím sa New york zákonite stáva tzv. rajom pre mužov,
ako sa spomína v známom mesačníku pre mužov.
Randenie v New yorku...
… je kapitola sama osebe. Toto mesto má svoje vlastné
pravidlá a pri randení to platí dvojnásobne.
Je to ako keď si hľadáš prácu. chodíš na pohovory a zis-
ťuješ, o čom daná práca je, či by ťa bavila, čo ponúka
zamestnávateľ, resp. čo môžeš ponúknuť ty alebo či si
vôbec vhodný adept na voľnú pozíciu. A takto sa vláčiš
z pohovoru na pohovor, až kým si nenájdeš vyhovujúcu
prácu, vysvetľuje mi moja americká kamarátka.
Veľa ľudí vo veľkom meste alebo inak povedané, veľa
zaujímavých ľudí a ešte viac zákutí. V podstate rozdiel
medzi randením a vážnym vzťahom nie je žiaden. Iba
v tom, že randiť môžete s viacerými naraz. Je to tu ako-
randeza
odmenutrest
Foto peggy reynolds
NECH SI KAždý HOVORí ČO CHCE, ALE mNE SA SERIÁL SEx V mESTE
PÁČI A CARRIE BRAdSHAW JE mOJA OBľÚBENÁ POSTAVA. SAmA NEVIEm
PREČO, VO VäČšINE PRíPAdOV S ŇOU NESÚHLASím
Randenie v New yorku je kapitola sama osebe
136
inspire magazine punishment issue
essential
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/prameň po prameni
hladíš mi vlasy
a na chvíľu
sa ľúbime
prameň po prameni
češem si vlasy
a na tú chvíľu
spomínam
prameň po prameni
strihám si vlasy
vlasy dlhé ako chvíle
vlasy krátke ako chvíle
lucia ondrášková
Foto ivana santová
mám záujem, poslal mi stručný email. Vyčíslil mi v ňom
sumu za našu jedinú schôdzku, počas ktorej nestihol
na mňa zapôsobiť. celková dlžná suma = 27 dolárov.
Limonádový Joe
Pred kinom ma pozval do príjemného podniku, kde
vraj majú veľmi dobrý jablkový koláč, jeho obľúbený.
Objednal jeden kúsok s dvomi lyžičkami a dva džúsy.
Najprv ma chcel kŕmiť ako malé dieťa v bratskom po-
mere dve lyžičky jemu, jedna mne. Keď som mu dala
najavo, že to zvládnem aj sama, spanikáril a začal rýchlo
jesť. Z koláča mi veľa nezostalo. Vlastne ani z džúsu.
Bez opýtania ho za mňa celý dopil. chudák, bol taký
smädný, že jeden mu nestačil. Potom mi povedal, že
toto zaplatí on a ja ho na oplátku pozvem do kina. Zra-
zu som však musela nečakane odísť domov.
Suspenzor
Briana som poznala dlho predtým, ako ma pozval na
rande. Preto som nenamietala, keď navrhol stráviť náš
prvý spoločný večer u neho doma. lež návšteva jeho
bytu ma nemilo prekvapila. Neporiadok, špinu a ko-
pec zbytočných vecí siahajúcich až po plafón by som
s prižmúreným očami dokázala ako-tak akceptovať, ale
jeho relaxačnú polohu pred telkou nie. Rozvalený na
gauči, v jednej ruke ovládač a druhá hlboko v nohavi-
ciach, ochraňujúca jeho podstatu. To bolo naše prvé
a posledné rande.
Jedna na náladu
Skoro rok som chodil s jedným dievčaťom, ktoré malo
bipolárnu poruchu. Jej výkyvy nálad boli na mňa až
priveľa. Po rozchode sme ostali kamarátmi a ona sa vrá-
tila k svojmu bývalému. Mal som novú známosť a po-
zval som ju na náš biliardový zápas. V druhom súťaž-
nom tíme bola aj moja bývalá priateľka. Trochu sa opila
a začala vyvádzať. Najprv na každého kričala, potom sa
každému ospravedlňovala, aby o chvíľu mohla tresnúť
dverami od záchodu a potom ma prišla vybozkávať.
Takto to pokračovalo celý večer. Neskôr mi začala bez-
dôvodne nadávať, plakať a sťažovať sa, že kvôli mne sa
nedokáže sústrediť na hru. Aspoň sme mali zadarmo pi-
tie od kapitána jej tímu ako odškodné za neočakávané
predstavenie.
drogový díler
Mal dom v New Jersey, vyšportovanú postavu, sľubnú
kariéru a temnú minulosť. Boli sme spolu na obede. Ja
som si objednala polievku, on iba druhé. Bol zo mňa
priam unesený. Zblízka mi pozeral do tváre a dooko-
la opakoval, aká som krásna. Trochu mi to prekážalo
a rezance mi z lyžičky nervózne vypadávali späť do ta-
niera. Hneď chcel o mne všetko vedieť, jeho otázky ne-
mali konca a keď sa ma opýtal na moju obľúbenú farbu,
vzdala som sa. Začala som sa vypytovať ja… Vyrastal
v Bronxe. Ako mladý tínedžer sa rozhodol, že sa stane
drogovým dílerom. Aby sa kvalifikoval, musel postú-
piť zaťažkávaciu skúšku. A tak vo svojich štrnástich so
zbraňou v ruke okradol konkurenčného dílera. Časom
sa vypracoval medzi najlepších. Rozprával o tom, aké
drogy predával, koľko mal peňazí alebo zbraní. Podľa
neho bolo na celej veci pozitívne, že počas toho obdo-
bia vlastne nikoho nezabil. Viacej mi nestihol povedať,
musela som utekať na ďalšie veľmi dôležité stretnutie.
Budhista
Keď mi povedal, že praktizuje budhizmus, vyvolalo to
vo mne väčší záujem. Až kým nezačal meditovať a od-
riekať mantru počas nášho rande v preplnenom pod-
niku. Neskôr sa ospravedlnil a niekam zmizol. Myslela
som si, že odišiel bez rozlúčenia domov. Po desiatich
minútach sa vrátil. Zhulený. Asi predošlá meditácia ne-
zabrala a svoju myseľ musel udržať v pozitívnom stave
vďaka inej, osvedčenejšej metóde.
No comment
Konečne sa odhodlal a pozval ma na večeru!
…do supermarketu.
Ako sa hovorí, sto ľudí, sto chutí. Na večer si dohod-
nem ďalšie rande. Svadba z toho nebude. Teším sa však
na príjemnú atmosféru v zapadnutom malom džezo-
vom bare v Harleme. Každý večer tam hrá živá kape-
la. Ako carrie vleziem do svojho šatníka, vyberám si
aspoň trochu závideniahodný outfit a spievam spolu
s babami z Icona Pop … you‘re from the 70‘s, but I‘m
a 90‘s bitch. I love it! … I love it… —alexanra uzik
Ako sa hovorí, sto ľudí, sto chutí. Na večer si dohodnem ďalšie rande. Svadba z toho
nebude. Teším sa však na príjemnú atmosféru v zapadnutom malom džezovom bare
v Harleme. Každý večer tam hrá živá kapela.
new york je mesto, ktoré má svoje vlastné pravidlá a pri randení to platí dvojnásoBne
magazine with a diFFerence
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/Dušan Vančo
Hudobník/producent Foolk
Koho by si najradšej vycápal po zadku?
Samého seba. Teda aspoň v čase, keď som dostal túto otáz-
ku, mám túto tendenciu.
Najhorší karmický trest?
S karmou a o karme opatrne. Naozaj.
Koho máš na svojom black liste a prečo?
Black listy sú nezmysel, rovnako ako pálenie mostov a maza-
nie facebook účtov. Bez akejkoľvek filozofie v pozadí – je to
skrátka smiešne pri tom všetkom, o čom je život.
Toto by som svojim deťom NIKDY neurobil…
Mám šťastie na dobrých rodičov a detstvo bez príkazov. Až na
detaily to asi celé skopírujem.☺
Aký najdlhší bič si si na seba uplietol a ako?
Keď som bral hlavnú úlohu v Rádiu_FM, súhlasil som, že to
bude na tri mesiace. Bolo z toho nakoniec sedem rokov. Ale
zasa poctivých a pekných. Teraz to celé opakujem, len v inej
farbe. Totálne nepoučiteľný.
Kristína Zelenáková
Veryberry eventová agentúra
Koho by si najradšej vycápal po zadku?
95 percent používateľov internetu, lebo si myslia, že majú v
anonymite patent na rozum. Ideálne by to bolo, keby to šlo
cez sieť a naraz, aby z toho bol aj svetový rekord! Myslím, že
by to počuli aj vo vzdialených častiach vesmíru.☺
Najhorší karmický trest?
Neverím na karmu, skôr na Murphyho zákony. Život s nimi je
zábavnejší, ako sa stresovať karmou.
Koho máš na svojom black liste a prečo?
Justina Biebera, strašne zo mňa šalie.
Toto by som svojim deťom NIKDY neurobil…
Neviem, mám v pláne si z detí uťahovať, ako to len pôjde, tak-
že pocítia rodičovskú lásku naplno. Veď deti sú radosť, nie?☺
Aký najdlhší bič si si na seba uplietol a ako?
Mám vyštudovanú reklamu, to je bič na celý život. Je to ka-
tastrofálne, keď vidíte do marketingu, stávate sa z toho až pa-
ranoidní. Je krajšie a jednoduchšie žiť v sladkej nevedomosti.
Martin Jankura
Návrh a výroba nábytku (pyrodesign)
Koho by si najradšej vycápal po zadku?
Všetkých, ktorí nevedia prísť na stretnutie načas. Stanoví sa
presný čas a predsa bude meškať.
Najhorší karmický trest?
Nespomínam si, že by ma v tomto období postihol karmický
trest. Snažím sa myslieť pozitívne a nerobiť niečo, čo by sa mi
mohlo v budúcnosti vypomstiť.
Koho máš na svojom black liste a prečo?
Nemám black list. Ak niekoho nemám rád, tak ho nemám v te-
lefóne a na fb.
Toto by som svojim deťom NIKDY neurobil…
Nepamätám si, že by ma rodičia trestali a ja by som ich za to
nemal rád. Deti ešte nemám, ale dúfam, že ich nebudem mu-
sieť trestať.☺ Veď všetky sú poslušné, to dospelí nepočúvajú.
Aký najdlhší bič si si na seba uplietol a ako?
Prečo bič? Nestačí jemné pohladenie? Nepodporujem násilie.
Marek Rakovický
Lavagance
Koho by si najradšej vycápal po zadku?
Všetkých zúčastnených za to, že ešte stále používajú dabing
ako hlavný dorozumievací prostriedok vo väčšine zahranič-
ných filmov namiesto toho, aby zdarma vzdelávali národ.
Najhorší karmický trest?
Narodiť sa ako komár na veľkojazere „Rohlík“ v Ružinove?
Koho máš na svojom black liste a prečo?
Zamindrákovaných negativistov na facebooku. Čas je vzácny.
Toto by som svojim deťom NIKDY neurobil…
Netopil by som ich pri mori a nelial im do jedla cyankáli.
Aký najdlhší bič si si na seba uplietol a ako?
Minulý rok som si uplietol asi sedemmetrový. A ako? Normál-
ne, rukami.
Denisa Chylová
Nová Stará tržnica
Koho by si najradšej vycápal po zadku?
Tých je...
Najhorší karmický trest?
Vynadala som svojmu počítaču, že nefunguje podľa mojich
predstáv a on mi za to začal v náhodných intervaloch vypí-
nať obrazovku.
Koho máš na svojom black liste a prečo?
Eva Máziková ma desí, ale ešte sa ma, našťastie, nepokúsila
kontaktovať.
Toto by som svojim deťom NIKDY neurobil…
V tomto boli moji rodičia celkom nudní, žiadne divočiny vymy-
kajúce sa priemeru mi nevystrájali.
Aký najdlhší bič si si na seba uplietol a ako?
Žiaden, ja som mala problém upliesť už aj obyčajný náramok
priateľstva.
Ľubica Drangová
Mladý pes
Koho by si najradšej vycápal po zadku?
Všetkých, čo si neuvedomujú, že život je príliš krátky a pekný
na zaoberanie sa nepodstatnými vecami.
Najhorší karmický trest?
Moja kamoška mala suchozemskú korytnačku, ktorá hrozne
išla po nohách. Vždy, keď som u nej v izbe stála, korytnačka
ku mne zamierila a začala ma hrýzť do nohy. Neskôr mi ka-
moška telefonovala, že korytnačka zomrela. Pes jej odhryzol
nohu. Karma funguje! Mňa karma zatiaľ obchádza, doženie
ma v ďalšom živote, pravdepodobne.
Koho máš na svojom black liste a prečo?
Večne pindajúcich samotrpiteľov.
Toto by som svojim deťom NIKDY neurobil…
Demokracia v podaní môjho otca: „Vždy máš na výber: alebo
si upraceš izbu s úsmevom, alebo si ju budeš musieť upratať
aj tak a nikto ťa nepochváli.“ Žiaľ, tento typ demokracie všade
naokolo úspešne funguje.
Aký najdlhší bič si si na seba uplietol a ako?
Pôsobenie v neziskovke Mladý pes. Robiť kultúru s neziskov-
kou je niekedy fakt labúžo. (Týmto rovno samu seba zaraďu-
jem na blacklist). —
Reality
check
Koho by si najradšej vycápal po zadku? Politik? Teta na daňovom úrade? Britney Spears?
Najhorší karmický trest? Odtrhol si muške krídlo a o dva dni sa ti na diaľnici rozpadlo auto?
Koho máš na svojom black liste a prečo? Nedvíhaš telefóny, neodpisuješ na maily a si pred ním skrytý na fb?
Toto by som svojim deťom NIKDY neurobil… Čím ťa trestali rodičia a ty si sa zaprisahal/a, že toto nikdy nebudeš robiť? A už to aj robíš
Aký najdlhší bič si si na seba uplietol a ako?
138
inspire magazine punishment issue
people
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/ČLOVEK
DOKUMENT
PRÍB
EH
&VAŠA TELEVÍZIA NA CESTÁCH
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/adidas.com/originals
unite all originals
©2013adidasAG.adidas,theTrefoillogoandthe3-StripesmarkareregisteredtrademarksoftheadidasGroup.
http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/