Inspire 03/2013



http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

shooty issue vydanie #03/2013 lifestyle / fashion / design / people / culture No 69 jeseň Bájny Ararat Hotely – väzenia Dúhový Pride Život na pobreží Kene Ivana Vereski CE•ZA•AR 2013 punish Autumn pie After CirCus ment blAf urbAn Doll Amo City Mydy Rabycad Jungle ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN133 ISSN133 ISSN133 ISSN133 ISSN133 www.inspire-magazine.sk punishmentissue3,20€/96Čk coverphotographyJakubgulyás

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

2

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

3

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

4

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

5

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Redakcia nezodpovedá za obsah inzerátov. Preberanie materiálov je možné len s písomným povolením vydavateľa. Jednotlivé články vyjadrujú názory autorov a nemusia byť vždy totožné so stanoviskom vydavateľstva a redakcie. Vopred nevyžiadané príspevky redakcia nevracia. Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty. Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a. s., Stredisko predplatného tlače, Námestie Slobody 27, 810 05, Bratislava 15. zahranicna.tlac@slposta.sk ©2013 4MA.MEDIA, s.r.o. Inzercia Advertising Ing. Jana Zrubcová Mob.: 0905 809 603 zrubcova@4ma.sk Adresa redakcie Office address Inspire magazine Obchodná 22/A 811 06 Bratislava Tel.: +421 2 52 92 32 22 office@4ma.sk www.inspire-magazine.sk Adresa vydavateľa Publisher address 4MA.MEDIA, s. r. o. Obchodná 22/A 811 05 Bratislava IČO: 35 862 424 Tlač Printed by Neografia, a. s., Martin Distribúcia Distribution MEDIAPRINT-KAPA Pressegrosso, a. s. Súkromní distribútori a obchodní partneri Registrácia Registration MKSR EV 1641/08 ISSN 1336-8249 tematická skupina A11 Vo vydavateľstve ďalej vychádza Another title being published Inspire magazine Štvrťročník Vydanie N° 69, ročník 10 September #03/2013 Cena po zľave 3,20 € / 96 Kč Kreatívny riaditeľ Creative Director Peter Godányi Šéfredaktorka Editor in Chief Zuz Lobotková lobotkova@4ma.sk Prispievatelia Contributors Boba Baluchová Nika Bauchová Linda Drabová Lubica Drangová Matej Fandl Filip Gelačík Erika Grendelová Marek Hudec Petra Huraiová Zuzana Jakúbková Nina Koštová Silvia Némethová Lucia Ondrášková Michal Remenár Nika Rosputinská Liana Rusnáková Roman Samotný StartupCamp Katarína Trnovská Peter Tvrdý Alexandra Uzik Foto a ilustrácie Photo and illustration Martin Bajaník Petra Bošanská Camilla Bresci Jan Dobrík Lukáš Dohnal Ivana Ďurkačová Oliver Filan Frolo Filip Gelačík Gelko Jakub Gulyás Martin Haburaj František Halky Halás Natália Hlavičková Petra Huraiová Andrea Chreňová Juliana Chromová Jozef Jakubčo Ondřej Janů Tomáš Kompaník Monika Kováčová Martin Krkošek Jozef Krivošík Martin Lacko Michal Lukáč Palo Markovič Alessio Migliardi Grégory Michenaud Michal Murin Michaela Poliaková Peggy Reynolds Tomáš Rybár Ivana Santová Peter Spurný Branislav Šimončík (EMMA) Peter Štuller Marianna Tomanová Slavo Uhrín Alexandra Uzik Kristína Vavreková Ivana Vereski David Virgala Nina Zardalishvili Korektor Sub-editor Martin Grbjar Grafik Graphic designer Ľudovít Neupauer gazebocreative.com © inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

HYBRID & DIESEL PREDBEHNITE DOBU CITROËN DS5 HYBRID4 Nevšedné línie, nevídaný technologický pokrok a vzácna elegancia. Citroën DS5 je navrhnutý tak, že posúva hranice sveta automobilov. Ako dôkaz prináša svoju pozoruhodnú technológiu Full Hybrid Diesel s 200 k, pohon 4 kolies, vypúšťa len 99 g emisií CO2 /km. Vojdite do nového sveta s Citroënom DS5. * Prestížne nemecké ocenenie Zlatý volant 2011 v kategórii Životné prostredie. ** 1. miesto v rámci Auto Bild 2012 Design Award v kategórii sedany a kombi. Kombinovaná spotreba: 3,8 – 7,3 l/100 km a emisie CO2 : 99 – 169 g/km. Maximálny kombinovaný výkon 200 koní. CRÉATIVE TECHNOLOGIE www.citroen.sk auto roka 2011 podľa časopisu BILD* ocenenie za dizajn podľa časopisu Auto Bild**

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

shooty issue vydanie #03/2013 lifestyle / fashion / design / people / culture No 69 jeseň Bájny Ararat Hotely – väzenia Dúhový Pride Život na pobreží Kene Ivana Vereski CE•ZA•AR 2013 punish Autumn pie After CirCus ment blAf urbAn Doll Amo City Mydy Rabycad Jungle ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 www.inspire-magazine.sk punishmentissue3,20€/96Čk coverphotographyJakubgulyás f a s h i o n Fashion soda 12 Linda drabova ophelie steellace 18 Petra huraiová Bori 20 ZuZ Lobotková sado-maso 26 MichaL reMenár slávica 27 ZuZ Lobotková d e s i g n spomaľte 38 katarína trnovská pískni 40 siLvia néMethová skrytí hrdinovia 105 katarína trnovská a r c h i t e c t u r e hotely väzenia 41 nika rosPutinská c a r s Future vo svete automoBilizmu 50 Peter tvrdý c u Lt u r e elektronická literatúra 48 Matej fandL kuBik 49 Liana rusnáková máš nápad? tak ho zrealizuj! 66 startuPcaMP f i L M seriálové leto za mrežami 35 ZuZana jakúbková colette 74 Ľubica drangová c o M i x okomix 62 erika grendeLová M e d i a tomáš rosputinský 64 ZuZ Lobotková M u s i c mydy raBycad 68 ZuZ Lobotková amo 72 nika bauchová h e a Lt h očkovanie 76 nina koštová t r a v e L Bájny ararat 78 fiLiP geLačík BalBo deBra & urBex 81 boba baLuchová new york – neturistický sprievodca 82 aLexandra uZik život na poBreží kene 85 boba baLuchová kríky majú oči v opustenom lunaparku 88 Marek hudec Q u e e r let´s have a kiki 92 roMan saMotný dúhový pride 94 roMan saMotný P e o P L e kleinertovci o kontakte 98 boba baLuchová shooty 102 boba baLuchová reality check 138 saMí Pekní Ľudia e s s e n t i a L ivana vereski 14 boba baLuchová švác, tresk, Bum... 58 nika bauchová P o e t r y reality check 137 Lucia ondrášková inspire magazine no 69P u n i s h M e n t i s s u e — a u t u M n 2 0 13 photography & postprofuction jakuB gulyás clothes / styling / make up michaela ľuptáková / model michaela elite model management 8 inspire magazine punishment issue oBsah

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Raèianska 22/A 831 02 Bratislava www.kabinetkabinet.sk

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

inspire Trestčipožehnanie? Môj vzťah k Inspire je v podstate tak trochu schizofrenický. Začal tradične – nadšene čitateľsky ešte na strednej. Konečne som držala v rukách niečo reálne čitateľné, čo české dievčenské časopisy rozhodne neboli. Asi vtedy som si povedala: „Wau, tam raz robiť…” Po- tom sa zo mňa stala prispievateľka rešpektujúca termíny, ale stále som nechápala, čo všetko sa za prácou na jednom čísle skrýva. A ako každý píšuci človek som zažívala exhibicionistické vzrušenie nad mojím menom na stránkach. Tretia úroveň vzťahu sa začala správou od Niky: „Zloba, nechcela by si robiť Inspire?” Teraz troche odbehnem od príbehu. Téma jesenného čísla je TREST. PUNISHMENT. Slovo, ktoré znie tak výhražne. Obzvlášť zručne s ním zaobchádzali Rusi vo svojej klasickej literatúre – ak niekto kradol, podvádzal, klamal, vraždil, trest ho neminul. Jednoduchá rovnica. Teraz sa oháňame slovnými spojeniami trestný zákon, trestno- -právna imunita, trestuhodný a podobne. Jednoducho slovo trest sa dá využiť takmer v každej situácii. Už malé deti sa učia, že keď nebudú poslúchať, dostanú trest. Ak budú zlé, vezmú ich kožkári. Hrozba zbytku života vo favorite, ktorý má záľubu vo vykupovaní sta- rého nábytku, peria, koží a iných lukratívnych komodít, neznie práve lákavo. Taká- to realita panuje na slovenských dedinách. V zahraničí sa deťom vyhrážajú Boogiemanom v skrini, prípadne že skončia v kôlni-kôlničke s nožom v jednej ruke a s polienkom v druhej. Poznámka v žiackej knižke, vylúčenie zo školy, červená karta, výpoveď, väzenie, ča- kanie na úrade, státie v kúte, sado-maso… Možnosti trestu sú zdá sa nekonečné. Nie- len slovné vyjadrenie, ale aj reálny výsledok. A potom sú aj veľmi príjemné tresty, ktoré sú skôr odmenou, dokonca požehnaním. Takže ma Nikin návrh potešil a začal sa kolotoč dohadovania, zaúčania a stretnutí (aj s obávaným Vedúcim). Termíny zrazu boli ešte dôležitejšie a s hanbou priznávam, že som aj diár zanedbávala. Stres z času, počtu strán, naháňania prispievateľov a hlavne zo spokojnosti čitateľov je určite trestom šéfovania tomuto skvelému magazínu. Ale prispievatelia, redakcia, zaujímaví ľudia s jedinečnými projektmi, nápadmi a myšlien- kami za to stoja. Aj v prípade Inspire je trest (spomínaný stres) tou najväčšou hnacou silou. A musím povedať, že neľutujem, že som Nike povedala „áno”. Práve naopak. Som nabitá energiou a už sa teším, ako sa vrátim pri čítaní tohto čísla na prvú úroveň vzťahu s Inspire – na tú čitateľskú. Tak šup-šup! Čítajte aj vy!☺ —zuz loBotková Foto peter spurný 10 inspire magazine punishment issue editorial

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

TICKETS & INFO: WWW.WAVESBRATISLAVA.COM 5.OKTÓBER2013 1 NOC30 KONCERTOV7 KLUBOV 1 VSTUPNÉ Nový klubový hudobný festival v Bratislave. East meets West! Waves Vienna sa na jeden den rozrastie aj o Bratislavu.ˇ

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Fashion Not everything is black & white Lux tux Jednoducho zelená Not everything is black & white Zdá sa, že čierna dostala červenú kartu a „50 shades of gray” sú populárne nielen medzi čita- teľmi, ale aj medzi nasledovateľmi módy. Neú- merne veľa odtieňov sivej v nedávnych módnych kolekciách môže symbolizovať únavu z neúmer- ných farebných kombinácií, a dizajnéri ako naprí- klad Marc Jacobs, Michael Kors, Proenza Schou- ler, Reed Krakoff sa sústredili na jednoduchosť. Jednoducho zelená Environmentálne myšlienky opantali aj módnych tvorcov a k zelenej nálade sa priznáva Martin Margiela (Maison Martin Margiela couture), Ellie Saab (couture), Phillip Lim (3.1.Phillip Lim). Zele- ná, či už v odtieni sofistikovaného vzácneho ka- meňa smaragdu, chutných olív alebo voňavého ihličia osvieži temnejšie farby tohtoročných se- zónnych kolekcií. Fashion soda ako za trest pochmúrna, ale inšpiratívna Foto courtesy elle.com MichaelKorsTheRowCarolinaHerrera ProenzaSchoulerHelmutLangElieSaab ReedKrakoffVersaceMaisonMartinMargiela MarcJacobsVictoriaBeckhamPhillipLim 12 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Konečne niečo normálne Karikatúra Bosoráctvo Lux tux Tuxedo – tajomná zbraň filmovej postavy Ja- mes Bond a výnimočnej herečky Marlene Diet- rich, ktorí si vycvičili priaznivcov po celom svete. Vylepšené a luxusne ušité obleky , voľným okom pozorovateľné počas prêt-à-porter alebo couture fashion shows návrhárov Donatelly Versace, Hel- muta Langa, Victorie Beckham naďalej inšpirujú rozrastajúcu sa základňu fanúšikov. Konečne niečo normálne Ani vztýčený prst tety za okienkom nás nezasta- ví, keď sa budeme chichúňať nad jej štrikovanou alebo háčkovanou čiapkou – „debilkou”, ktorá je momentálne hitom jesennej a zimnej módnej se- zóny. Značky BCBG Max Azria, Rebecca Minko- ff, Alexander Wang a Donna Karan sa nezastavili pred praktickosťou obyčajného doplnku a spárili ju nielen s denným, ale aj s večerným oblečením. Karikatúra Cirkus Humberto a Saturday Night Live. Každé z uvedených slov by charakterizovalo rovnako zimné kabáty a umelé kožuchy kolekcií Jean- -Paul Gaultier, Altuzarra, Thom Browne. V mori nudných a praktických fashion trendov nadchá- dzajúcej jesene trocha srandy a rizika v osobnom štýle nezaškodí. Bosoráctvo Ani inak sa to nedá povedať! Kto dokáže vyčaro- vať neskutočne krásne vypracované šaty, blúzky aj nohavice s perličkami, ligotavými kamienka- mi a s rozmanitými výšivkami, akoby inšpirova- né ruským Kremľom alebo francúzskym Versail- les? Pre návrhárov takých značiek ako Alexander McQueen, Balmain, Dolce & Gabanna a Preen ponáranie sa do rozprávkového sveta znamená každoročnú realitu. —linda draBova AlexanderWangAltuzarraPreen RebeccaMinkoffJeanPaulGaultierDolceandGabbana ChristopheJosseThomBrowneBalmain DonnaKaranThomBrowneAlexanderMcQueen magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

ILUSTRÁCIA Daniel Egnéus, to je génius. SLOVENSKO Kamaráti. Všetci dobrí ľudia druhej polovice môjho života, za ktorých som vďačná. GLÓBUS Mapa. Mapa a územie. Michel Houellebecq. ROZPRÁVKA Mama, ktorej rozprávky odjakživa posúvali (a stále posúvajú) hranice môjho vnímania – príbehov a ľudí. POVERA „Ivana, nechytaj tú žabu do rúk, lebo ti spočíta zuby a všetky ti vypadajú!” Aj vypadali, lebo boli mliečne. Ale nekompromisná láska k zvieratám nevyprchala. TREST Istota, že sa vždy dostaví, nedá na seba dlho čakať. Aká prvá asociácia ti napadne, keď sa povie… Ivana Vereski sa pred tromi desiatkami rokov narodila v srbskom Belehrade. Fi- lozofiu vyštudovala v Bratislave. Občas niečo ilustruje, občas napíše a občas aj preloží. Medzitým či popritom sa bicyk- luje, naháňa frisbee alebo iné adventúry. Jej komiksy a kresby sú výnimočné. Ako asi vyzerajú jej myšlienkové pochody pri tvorbe obrazov a prvé asociácie pri tvor- be slov (či naopak)? —BoBa Baluchová Ivana vereskiVšETKO SI NOSím SO SEBOU ilustrácie ivana vereski mIGRÁCIA Omnia mea mecum porto (Všetko si nosím so sebou). JESEŇ Vôňa pomalého rozkladu. UČEBNICA Poznámky na okrajoch strán a podčiarkovanie. Mám rada papier a poznámky. POVINNOSŤ Sloboda robiť to, čo má človek rád; schopnosť to objaviť a zostať dôsledný. 14 inspire magazine punishment issue essential

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

a u t u m n 2 0 1 3 h&mStačilo ľahkých letných šiat, tielok a krátkych nohavíc, dizajnéri značky H&M určili jesenné trendy dRAMATIcKá A NESPúTANá magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Fashion Mužská silueta je na jeseň jasná – dramatická a predĺžená, uhladená a elegantná. Kabáty s dvojradovým zapínaním alebo s kapucňou, ktorá vám dodá pocit anonymity aj vo veľkom meste. Mesto reprezentujú aj bundy v štýle Harrington na zips alebo prešívané bundy. Aj muži chcú predsa vyniknúť. Prúžkované saká sú klasika, kým tie džersejové s dvojradovým zapínaním aktualizujú tradičné krajčírske ume- nie. Mužnú drsnosť im dodajú funkč- né prvky, ktoré sa nesú celou jesen- nou kolekciou H&M. Pri pletených kúskoch púta pozornosť textúra s reliéfnym vzorom, do seba stočené vlákna dvoch rôznych farieb, rôznych vrkočových vzorov či chlpa- tých materiálov. Svetre už nebudú nudné. Vzorovaná kravata, členkové topánky, alebo tie klasické štepované na zaväzovanie, kožené rukavice, ple- tené čiapky a šiltovky. V H&M sa klasi- ka snúbi s originalitou. Mužnúdrsnosťvámdodajúfunkčnéprvky,ktorésanesúceloujesennoukolekciouH&M 16 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Ženy v oblečení perfektne vytvarovanom na postavu, no s kontrastným chlapčenským nádychom. Závistlivých pohľadov do mužského šatníka už bolo naozaj dosť. Flitrované šaty v kombinácii s fra- kom vytvoria naozaj dramatickú silu- etu. Strohé farby od čiernej cez kaki a smotanovú až po sivú dopĺňajú zau- jímavé farby s kovovým efektom, flit- rami a občasnou explóziou červenej. Vlna, zamat, koža, hodváb aj umelá kožušina. Jesenná kolekcia v H&M nie je, čo sa materiálov týka, nudná. Len si vybrať. Ak máte radi výrazné doplnky, po- teší vás dekorácia na pleci s flitrami a strapcami, mini prstienky a náuš- nice v punkovom štýle. Motorkárske čižmy dodajú chuť na dobrodružstvo, topánky bez podpätku, strapcové opasky, zdobené goliere a vintage kabelky zas prinesú do vášho šatníka pánsky šmrnc. Jemné a prísne funkč- né. Slávnostné aj strohé. — Jemnéaprísnefunkčné,slávnostnéajstrohé magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Kto je za krásnymi šperkami? Petra: Volám sa Petra Huraiová, narodila som sa v Bratislave. Mám 22 rokov a študujem na Fakulte architektúry STU v odbore dizajn výrobkov. Tento rok som úspešne ukončila štvrtý, bakalársky roč- ník. Vo svojich štúdiách pokračujem na Univerzite Tomáše Bati v Zlíne v rámci programu Erasmus. Prečo dizajn? Petra: K štúdiu dizajnu ma v podstate viedli neko- nečné možnosti kreativity a technická stránka veci či vytvorenie niečoho celkom nového. Čo si už v tvorbe vyskúšala? Petra: V budúcnosti by som sa chcela zaoberať produktovým/industriálnym dizajnom, fotogra- fii a určite pokračovať v šperku. K šperku som sa dostala v rámci semestrálnej témy tretieho roční- ka v našom odbore. Zapojila som sa do projektu crafts.sk/ otvorený ateliér, kde sme spolupracova- li s remeselníkmi a úĽUV-om a snažili sa prepojiť dizajn so slovenskou ľudovou tradíciou. Mojou inšpiráciou boli čipkované goliere na slovenskom ľudovom odeve a kroji. Výsledkom bola kolekcia jedenástich náhrdelníkov, ručne tepaných z nere- zu, s ľudovým ale aj štylizovaným vzorom robe- ným laserom. Táto kolekcia sa neskôr dostala na výstavu Kruhy na vode 2013, uskutočnenú v januá- ri. Jeden zo šperkov sa objavil na obraze Aleša Voj- táška v cykle circus caelestis, ktorý bol vystavený v Moskve. Ako vnímaš spoluprácu s módnym dizajnom? Petra: Vďaka tejto kolekcii si ma všimla módna návrhárka Katarína Halasová, ktorá ma oslovila na vytvorenie kolekcie šperkov pre módnu kolek- ciu. celkovou inšpiráciou pre kolekciu aj šperky bol obraz od Odilona Redona s názvom Ophelia. Farebnosť a kompozícia obrazu a hlavne rastlinné prvky a tvary ma inšpirovali k vytvoreniu kolekcie piatich náhrdelníkov, dvoch náramkov a jedného body harnessu. Použila som priemyselné materi- ály ako nerez a plexisklo. V kolekcii som sa sna- žila zdôrazniť dynamiku a ľahkosť (plexisklo) ako opozitum k možno ťažším materiálom, ako je kov a retiazky. Kolekcia šperkov a šiat od Kataríny Ha- lasovej bola prezentovaná na udalosti Modepalast Brand New Expo vo Viedni v Múzeu aplikova- ných umení a dizajnu/ MAK na začiatku mája. Čomu sa venuješ teraz? Petra: Momentálne pracujem na ďalšej kolekcii, v ktorej určite zostanem verná priemyselným ma- teriálom a kovu. Okrem šperku sa intenzívne ve- nujem fotografii a tvorbe tanečných kostýmov, ku ktorým mám veľmi blízko, keďže už 15 rokov tan- cujem prevažne balet a moderné techniky. V rám- ci fotografie sa venujem digitálnej aj analógovej fotografii, nemám vyhranenú oblasť, ale blízka je mi produktová fotografia a makro. Okrem toho píšem pre český dizajnový portál designmagazin. cz, keďže jednou z prvých myšlienok pri výbere vysokej školy bolo štúdium žurnalistiky alebo fy- ziky. —petra huraiová ophelie steellace Keď sú šperky viac ako len obyčajný doplnok Foto petra huraiová, oliver Filan Kolekcia šperkov STEELLACE a OPHELIE „K šperku som sa dostala v rámci semestrálnej témy tretieho ročníka v našom odbore. Zapojila som sa do projektu Otvorený ateliér, kde sme spolupracovali s remeselníkmi a úĽUV-om a snažili sa prepojiť dizajn so slovenskou ľudovou tradíciou.“ —PETRA HURAIOVá Fashion 18 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

H&M sa rozhodlo zbierať nechcené oblečenie. do pre- dajne môžete priniesť veci akejkoľvek značky, kvality aj v hocijakom stave. Takže ak sa vám v skrini váľajú veci spred niekoľkých sezón, a vám sa už nechce čakať, kedy sa opäť vrátia do módy, nevyhadzujte ich, ani donekonečna neskladuj- te. Nenechajte ani kúsok módy vyjsť navnivoč. Všetky nechcené kúsky oblečenia prineste do predajní H&M. Každý deň môžete do všetkých slovenských predajní H&M doniesť maximálne dve tašky oblečenia. No to naozaj nemusí byť výhradne značky H&M, ani žiadnej inej známej značky. Prosto akékoľvek oblečenie. A čo taška, to jedno euro voucher na váš najbližší nákup nad 10 eur. A čo sa stane s odovzdaným oblečením? H&M ho za pomoci I:collect ako logistického partnera pošle do najbližšieho spracovateľského závodu. Tam veci roz- triedia, aby ani kúsok nezostal v smetnom koši. Ob- nosené a dotrhané veci sa recyklujú, aby vznikli surové materiály a teda aj nové produkty. Možno sa pýtate, prečo to H&M vôbec robí. Má totiž vec zvanú svedomie a chce minimalizovať vplyv mód- neho priemyslu na životné prostredie. Čím menej oble- čenia v kontajneroch, tým sa má Zem lepšie. H&M nemá z oblečenia, ktoré donesiete, žiaden pro- fit. Všetko venujú vám, zákazníkom vo forme vouche- rov, miestnym charitatívnym organizáciám a na investí- cie zlepšenia systému recyklácie. Za každý kilogram nazbieraného oblečenia putuje 0,02 eura na charitu. Tak vidíte, skladovať oblečenie sa neoplatí. doneste ho do H&M a radosť budete mať vy, matička Zem aj charita. — h&m garment collecting STOP PlyTVANIU MódOU Každoročne končia tony oblečenia na skládkach a až 95 percent z toho by sa dalo opäť využiť Foto h&m magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Fashion Skoro nespí a jej víkendovou pracovňou je veľká posteľ zahádzaná papiermi a elek- tronikou. Krvou umelkyňa, telom aj du- šou oddaná svojej práci pre svet módy. Aj vďaka nej sa môžeme tento rok tešiť na Bratislava Fashion Weekend (3. – 6. ok- tóbra 2013). Bori dušíková. OddIEL BFW Bori: Bratislava Fashion Weekend (BFW, 3. – 6.októbra 2013), táto platforma, kto- rú prezentujeme, a teda podpora miest- nych dizajnérov je jedinečná a jediná na Slovensku svojho druhu. A sme na to veľ- mi pyšní. BFW si vyžaduje niečo extra, aj čo sa priestorov týka. minulý rok to bolo na­ príklad námestie pri Eurovei. Kde bude BFW sídliť tento rok? Bori: Tento rok pokračujeme v spoluprá- ci s Euroveou, čiže to opäť bude na Šte- fánikovom námestí. Prehliadky budú od 4. do 6. októbra, ale otvorenie – opening koktail a tlačovka budú už 3. októbra, na čo sa veľmi tešíme. Stan zostáva klasický ako minulý rok a fashionisti ho poznajú z londýna, New yorku alebo z Berlína. Aj koncept, že každú hodinu bude jed- na prehliadka, ostáva. Ale bude bohatší program, viac sa zapojí samotné mesto aj Eurovea. Ako by si nováčikovi na BFW opísala atmosféru? Bori: Som síce zaujatá, v mojom prípa- de to ani inak nejde, ale je to niečo nád- herné. Máte pocit, že sedíte v zahraničí a sledujete nádherné kolekcie. Ľuďom to aj otvorilo oči a zistili, že máme talento- vaných slovenských návrhárov. Oplatí sa ich podporovať, „nosiť ich“ a prísť sa pozrieť na nové kolekcie. Ja sama nosím veľmi veľa našich návrhárov a vôbec nie sú cenovo neprístupní, ako si veľa žien myslí. Snažíte sa ísť v šľapajách svetových fash­ ion weekov/weekendov? Bori: Že by sme niekoho kopírovali, to sa nedá pove- dať. cítiť rukopis našej riaditeľky Janiny Sleminovej, ktorá má presné ciele a predstavy, a programovej ria- diteľky Olo Křížovej. Olo má vlastný pohľad na to, ako majú vyzerať kolekcie na móle a ako majú ísť za sebou. Je tam teda silný osobnostný podtón a podpis, ktorý sa snúbi so zahraničnou predstavou. Aké úsilie vás stojí usporiadanie takejto akcie? Bori: Naučiť sa nespať! Keď prežijete týždeň bez spa- nia, prežijete aj niekoľko ďalších mesiacov. len čo sa začne FW, už pripravujeme ďalší ročník. Musíme dávať pozor, aby sa dodržali termíny, aby bol každý spokoj- ný, každý dostal informácie, a aby fungoval interný tím. Treba byť bystrý, pripravený a zbytočne nespať.☺ To je asi taký menší trest v mojej úžasnej práci. ne eliminovala stôl aj stoličku. Už neviem pracovať za stolom. Najväčší kus nábytku je u mňa veľká posteľ, dole na konci po- stele mám laptop, tablet, zošity, prezentá- cie… cez víkend ma neuvidíte inde, ako na posteli v pyžame.☺ Vráťme sa k BFW, aj keď to znelo zaují­ mavo. Na čo sa tento rok môžeme tešiť? Niečo špeciálne? Bori: Koncept zostáva. Ale som rada, že nás podporí Bratislava, aj samotné Staré mesto, takže celé bude dýchať Fashion Weekendom. V Starom meste bude showroom, výstava, ale aj pár prekvape- ní, ktoré ešte nemôžem prezradiť. Tre- tí ročník Bratislava Fashion Weekend nám predloží pestrú paletu tvorby slo- venských módnych designérov. Hlavný dôraz sa kladie na podporu kreativity v móde, otvárame tému remesla a tradície v dnešnej dobe na diskusiu a sanžíme se navrátiť povedomie o význame módy ako o nezanedbateľnej súčásti kultúry človeka a spoločnosti a zároveň lokálneho prie- myslu a obchodu. Trojdňový maratón prehliadok odštartujeme v piatok 4. 10. hlavne komerčnými značkami, ktoré od- prezentujú aktuálne kolekcie na sezónu jeseň/zimu 2013/14. Sobota je venovaná progresívnej generácii mladých módnych designérov. Nedeľa potom predloží to nejlepšie zo študentskej tvorby a zahra- ničných hostí. Začuli sme niečo aj o Fashion Talk. Bori: celý projekt nerobíme len preto, aby si ľudia pozreli, čo je v móde nové. chceme aj vzdelávať, rozšíriť obzory. Fashion Talk je o hĺbkach módy. Ako sa buduje značka, ups and downs návrhárov a projektov. Pre médiá aj bežnú verejnosť je to pridaná hodnota. Uvidíme, či každý deň bude niečo, alebo tomu vymedzíme čas pred prehliadkami. Podľa čoho vyberáte návrhárov? Staviate na známe mená, alebo majú šancu aj ne­ známe tváre? Bori: Určite to nie je „parádenie sa“ tých najznámej- ších. Je to platforma pre všetkých, ktorí sa prihlásili, a aj svoju kolekciu. celé je to pod supervíziou Olo, ktorá si pozrie každú kolekciu, a vyberá tých, ktorí sa budú prezentovať. Minulý rok bol skvelý aj ateliér Júlie Sabovej, kde boli študenti, teraz budeme mať na Slovensku súťaž Startup. Budú to ľudia, ktorým verí- me, že to dotiahnu ďaleko. dôležité však nie je len mať kolekciu v hlave, ale ju aj vedieť našiť, inak sa na FW nedostanete.☺ dobre, návrhár sa ukáže na BFW, ale posunie ho to aj niekam ďalej? Bori: Pomôže im to osobnostne. Minulý rok sme po- sunuli niektorých do Prahy, získali odvahu ísť s kolek- ciou do predaja, ale aj pokračovať a nevzdávať sa. Tento málo spánku je teda trest. Aj niečo iné je daňou za ta­ kýto džob? Bori: Podpíše sa to aj na vašom súkromí. Myslím, že to má tak každý, kto v tomto biznise pracuje, či už je to umelec, modelka, návrhár. Je to časovo náročné, tak- že drukujem tým, ktorí si stíhajú budovať vzťah. Mne sa to zatiaľ nedarí. Napríklad svoju mamu som okrem rýchlej kávy nevidela zopár mesiacov a nemohla som s ňou osláviť jej päťdesiatku, čo mi bude ľúto ešte dlho. A celkovo mi rodina chýba, keďže žijem v Prahe. Ale tím potrebuje byť spolu, najmä v lete. Je toľko práce, že mi momentálne súkromie ani nechýba, i keď rada by som občas stihla vyprať. To radšej nechcem vedieť, ako to vyzerá u teba doma. Bori: Za ten rok aj niečo, čo robím na FW, som úpl- BoriNESPúTANá A ZANEPRáZdNENá Robí prácu, pre ktorú by tisícky dievčat zabíjali. Nie, nie je ochutnávačkou čokolády ani profesionálnou manželkou šarmantného miliardára. Foto ondřej janů / styling olo křížová / make up institute / h&m / jakuB polanka 20 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

rok chceme návrhárov posunúť ďalej do zahraničia, ale to je zatiaľ v štádiu riešenia. dôležité je, že si vybudu- jú to sebavedomie a povedia si: „dobre, tento rok to risknem.“ Sú prehliadky aj tematicky rozdelené? Bori: Olo to rozdelila do tém, takže určite bude young designer, fresh, (doplniť) a je to spojené s programom. Na čo sa ty osobne viac tešíš – na prehliadky alebo sprievodný program? Bori: Prehliadky asi ani neuvidím.☺ Väčšinou ma náj- dete v backstagei, alebo niekde lietam z bodu A do bodu B. Asi sa viac teším na sprievodný program, lebo na ňom som viac pracovala, tak som zvedavá na vý- sledok snaženia. Všetko naplánovať, vybaviť, zohnať kontakty bol kus práce. Ale najviac sa teším na Ope- ning Night, kde uvidím všetky tváre a prvú prehliadku, ktorá všetko odštartuje. A potom záver, ktorým bude v nedeľu Startup. Tam už neviete udržať slzy. Takže BFW je ako vaše tímové dieťa. Sledujete, ako rastie a budí pozornosť. Bori: Asi tak. Ja som sa do projektu dostala pred rokom a niečo, a je to hlavne dieťa Janiny a Olo. Ony ho pri- viedli na svet a ja ho držím za ruku a som zvedavá, kam sa dostane. Na záver sa zastavíte a poviete si „Tak toto bolo dobré“ alebo si zapisujete, čo treba do budúceho roka zlepšiť? Bori: My sme dosť veľké perfekcionistky. Máme silnú dávku sebakritiky. Samozrejme, sme spokojné, ale náj- deme muchy, ktoré treba vychytať. Niečo posunieme, niečo vyhodíme z programu a tak. Každý rok je dôle- žité sadnúť si a prejsť plusy a mínusy podujatia. A na- ším cieľom je, aby ich bolo každý rok menej a menej. Projekt síce môžeme milovať, ale musíme mať aj zdravý odstup. Snívať nejaký sen je pekné, ale je nutný prag- matizmus, či sa niečo hodí do daného štýlu. A to má Janina aj Olo. Zaskočili vás šialené požiadavky od návrhárov alebo zahraničných hostí? Bori: Vieš, že ani nie? To ma prekvapilo. Neboli žiad- ne šialené nároky, ani minulý rok, keď bola tvárou pro- jektu Simona Krainová. Veľmi príjemná žena, skvelo sa s ňou komunikuje, je nesmierny profesionál.☺ A aj teraz podporuje FW, aj keď z diaľky☺. Pri nej som si minulý rok myslela, že budú nároky, ale neboli žiadne. Keby bol extrém, určite to prezradím. Ale teraz budeme mať tých zahraničných hostí, tak sa ma spýtaj po FW.☺ Po Simone Krainovej bolo asi ťažké vybrať tvár tohto ročníka. Predsa len, známa tvár, stále žiadaná, chariz­ matická a krásna. Bori: Teraz to bude Viera Schottertová, ktorá je známou slovenskou modelkou. Minulý rok predvádzala kolek- ciu Fera Mikloška, je to matka dvoch detí, skvelý človek, čistá duša… Predtým som ju pracovne nepoznala, takže pre mňa to bol zážitok. Sledovala som, ako rástla s pro- jektom, od nafotenia kampane až po rôzne výstupy. Eštesomzvedavánabackstage.Jetonaozajveľkýchaos? Bori: Je. Máme skvelého backstage manažéra Petra, a on je génius, ktorý vidí aj cez chaos. Každú hodinu iná ko- lekcia, modelky, mejkap, hair, nastúpiť a hudba… Všet- ko musí ísť rýchlo a máš pár minút na precvičenie. Ak nemáš silné nervy, tak tam nemáš čo hľadať, a aj ja, ak nemusím, tak tam nie som. Je to však úžasné sledovať! OddIEL CZTm Poďme k tvojim ďalším aktivitám. Pomáhaš hľadať novú tvár, modelingovú nádej v Česku a na Slovensku. Bori: Môj hlavný džob je byť head of office BFW, kde spolu s Janinou zastrešujem projekt, partnerov, chod, skladbu a sprievodné programy. Okrem toho pomá- ham pri projekte súťaže czechoslovak TopModel agen- túry czechoslovak Models, kde je riaditeľkou a tvárou Simona Krainová. Už od minulej jesene beží kampaň, krásne videá, a prvý kasting sa začína v Bratislave 14. 9. v Eurovei, potom sa presúvame do Čiech. Teším sa na záujem mladých dievčat. Bude tam Simona Krainová osobne a vyberieme dvanásť finalistiek. Finále je v no- vembri, je to teda projekt na tri mesiace, ale pripravu- jeme ho už rok. Takýto projekt u nás chýbal a je skvelé, že tvárou a riaditeľkou je práve Simona. Vytvorili sme k tomu tričko, čo sa u nás veľmi nevidí. Zážitok to bude aj pre dievčatá, lebo kasting sa odohrá priamo na móle. Ukážu sa Simone a bookerom a aspoň na chvíľu zažijú pocit na móle. „Projekt môžeme milovať, ale musíme mať aj zdravý odstup. Snívať nejaký sen je pekné, ale je nutný pragmatizmus, či sa niečo hodí do daného štýlu.“ —BORI Krvouumelkyňa,telomajdušouoddanásvojejprácipresvetmódy Košele stylistu OlO Šaty JAKUB POlANKA magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Fashion cit. Určite si ma nebude pamätať, ale ja budem mať ten pocit, že viem, že sa dostala k svojmu snu, a že na kas- tingu mala hrozné kraťasy.☺ Tu uvidím posun dievčat a celého projektu. A BFW milujem, lebo zbožňujem organizáciu, to, že je to živý organizmus, je to akoby divadlo. Príprava, premiéra a ten pocit potom. Nad Bratislavou bude taká bublina a všetci budú žiť módou. Takže z každého milujem niečo iné. OddIEL SPEV Si neskrotená? Bori: Som! A myslím, že po tejto hodine vidíš, že som neposedná. Keď ľudia počujú moje meno, tak vedia, že som dcéra Gaba dušíka. Pochádzam z umeleckej rodiny – otec skladateľ a spoluzakladateľ Gravisu, au- tor slávnej pesničky láska, a mama textárka, bratran- ci bubeníci, starý otec bol spisovateľ. Nemala som na výber.☺ Ale nezávidím môjmu otcovi, keď si pomys- lím, ako som v puberte rebelovala. Vždy som spievala, aj moje dve mladšie sestry spievajú, jedna aj chodí na konzervatórium a chce sa stať muzikálovou herečkou a speváčkou. Veľmi jej držím palce. Kde sme ťa už mohli počuť alebo vidieť? Bori: Spievala som vokály na cd môjho otca, alebo som hrala vo videoklipoch, napríklad ako osemročná v Tequila Jumbo Nogu a Skrúcaného.☺ Rôzne vide- oklipy. Bola som otcova prísavka. Kam išiel na turné, išla som s ním a vyrastala som v štúdiu Opus. Ihrisko som videla, len keď ma otec učil bicyklovať na BMX-ke. chápeš, mala som BMX. Alebo keď mama povedala, že budem doma. Ale decká veľmi nezvládali, že som bola dominantná. Ako tankista. Takže pre mňa štúdio bolo ako moje vlastné ihrisko, len a len pre mňa. Ešte stále cítim vôňu štúdia. To bolo v detstve. Ale čo neskôr? Bori: Otec napísal jednu pesničku, ktorú sme v noci vyskúšali. Tak som v osemnástich naspievala pieseň s jedným raperom, volal sa lyrik H., Rytmus vtedy ešte nebol známy. Rádiá to hrali, ale ja som nechcela byť ďal- šou bábikou. Najmä to, že ma vydavateľstvo tlačilo do polohy slovenskej Britney Spears. Povedala som si, že tak toto nie. Ako osemnásťročná som to ešte nezvláda- la, hoci som tých ľudí poznala, vyrastala som v hudbe a cítila som pevnú pôdu pod nohami. Skôr som nezvlá- dala ich predstavu popu. lebo ja sa za to nehanbím, mám rada pop. Tu a tam však niečo malé rockové do mojich pesničiek skryjeme, lebo dcéra rockera je dcéra rockera. Rodina z toho teda šťastná nebola, lebo som do toho investovala pol roka života. Tak som sa veno- vala štúdiu. Nechcela som byť ďalšou speváčkou, ktorá pre možnú kariéru nedokončí školu a bude nakoniec doma robiť účtovníčku alebo bude manželkou nejaké- ho pseudopodnikateľa. Čo sa naozaj stáva. Neľutovala si to? Bori: Nie, spravila som dobre. Precestovala som kus sveta, nabrala som skúsenosti, mala som slobodu vo výbere práce. Až sa ku mne ako bumerang šoubiznis vrátil a začala som pracovať v divadle Nová scéna ako obchodná manažérka. Zase som dýchala divadlom a závidela som muzikálovým hercom. Ale trvalo to do päťdesiatky môjho otca, kde som mu sľúbila aj pred Petrom Uličným a jeho kolegami, že ešte raz zaspie- vam. dva roky som potom zvádzala vnútorný boj, či áno alebo nie. Keď už máš skúsenosti, už to nie je len taký sen, ale je to aj o tom, či to dá niečo poslucháčovi. A celkom dobre spievam, takže prečo nie.☺ Normálne som zvedavá, čo bolo ďalej. Bori: Zavrela som sa do štúdia, vybrala si jednu moju srdcovku, pesničku Neskrotená. Ten príbeh, ktorý spievam, je môj osobný. Našla som cestu späť k sebe a silu dostať sa zo vzťahu. Myslím, že je cítiť, že to nie je len taká bežná pesnička, ale je tam kúsok mojej duše. Momentálne ju testujeme a dúfame, že bude mať úspech. Beriem to zľahka, ako hobby, a keď sa to ne- podarí, plakať nebudem. Ale vytvorili sme krásnu vec, krásny videoklip s krásnym komparzistom, mojím dob- rým kamarátom. Je teda možné, že sa dočkáme aj albumu, prípadne turné? Bori: Možno. Turné… Ja nemám rada veľké stage. Od detstva som bola skôr klubová, takže keď už, tak club tour. A album – povedala som si, že ak si to budú fanú- šikovia žiadať. Singel som pokrstila len prednedávnom a idem na to pomaly. A možno si to postupne poskla- dám, každých pár mesiacov vydám nový singel a o rok, rok a pol sa album narodí. Určite lepšie rozhodnutie, ako nejaký rýchlo kvasený album. Bori: Ja nie som rýchlo kvasená. Mám svoj rozum, svo- je skúsenosti a nie je to môj hlavný džob. Je to o tom, že som nabrala odvahu, mám čo povedať, nebojím sa vážnych textov a už aj uvažujem, akou témou sa bu- deme zaoberať najbližšie. A je to na poslucháčoch. Ak bude dopyt, aj jeden poslucháč, dá mi to silu pokra- čovať ďalej. Niektorí ľudia radi škatuľkujú. Ty by si sa kam chcela žánrovo zaradiť na hudobnej scéne? Bori: Ja by som rada pokračovala v harmonickej kombi- nácii popu a rocku. Milujem gitarové sóla. Ale neviem. Najvtipnejšie je, že ma kamarátky zaradili do kategórie s Katkou Knechtovou. Imponuje mi to, lebo Katku veľ- mi dobre poznám. Ale konkurencia nie sme, lebo kaž- dá robí niečo iné. Tak možno budeš niečo nové, a ďalšie speváčky sa budú zaraďovať podľa teba. Bori: Možno. Možno niečo neskrotené. Ako reagovala tvoja rodina na hudobný comeback? Bori: Tato dostal šok. Príjemný. Vedel, že som si vyžia- dala podklady k tej piesni, lebo ich od nikoho iného neviem získať. Myslel si, že to naspievam kvôli sebe, ale nevedel, že máme videoklip, ani o krste v Prahe s dvo- mi známymi návrhárkami, Petrou Balvínovou a Kateři- nou Geislerovou. Potom mi asi trikrát zavolal, aby mi povedal, aký je pyšný. To on nerobí často. To nezname- ná, že nie je dobrý otec, len je v tomto veľmi tvrdý, lebo rozumie biznisu. Tak to ma tešilo. A ešte mi povedal: „Vieš čo, ako otec by som to nemal povedať, ale v tom videoklipe si sexi.“ Odvtedy sme sa o tom nebavili. Spomenula si, že Neskrotená je pre teba srdcovkou. Prezradíš, v čom konkrétne? Bori: Zaujímavý rytmus, harmónia a vyrozprávanie prí- behu. Kombinácia piesne otca a textu od Petra Uličné- ho spôsobila to, že po vypočutí to presne kliklo. Ten moment, keď sa hudba snúbi s textom. A príbeh je kúsok zo mňa. Zažila som vzťah, ktorý nie je v mojej top trojke. Každá žena si občas uvedomuje, že je v si- tuácii, keď sa cíti stratená, a tu a tam padne aj nejaká facka, čo na sebavedomí nepridáva. Je veľmi ťažké sa z toho dostať. A nájsť aj tú silu, o ktorej spievam. Každá žena si v tom nájde svoje, lebo každý zažil zlý vzťah. Ak by sme sa od teba dočkali novej piesne, bola by opäť z rodinnej dielne? Bori: Určite sú aj iní umelci, ktorí ma inšpirujú, aj som sa s nimi už bavila. úprimne povedané, mám v arze- náli ešte pár pesničiek, ktoré sú od otca. Jednu roky milujem, je to tatova vec a text napísala mama. Spája sa s letom, ale je tam nádych takej krásnej nostalgie. Po- kračovala by som v tomto. Mám aj veľmi dobrých ka- marátov, ktorí pracujú v hudbe, tak možno niečo spolu vymyslíme. Čo by si na záver odkázala našim čitateľom? Úplne o čomkoľvek. Bori: Tento rok určite nevynechajte BFW, lebo bude prvý raz módou dýchať celé mesto. Takže je to povin- nosť každého. A čo sa týka súťaže, nech k nám dievčatá, mamičky a babičky s krásnymi vnučkami prídu 14. 9. A k hudbe… nikdy som si nemyslela, že budem hrdá na chyby, ktoré som spravila. Ale práve tie ma posunuli ďalej a mohla som úprimne odspievať pieseň, ktorú no- sím v srdci. —zuz loBotková Čo u dievčat hľadáte? Pojem „top model“ je predsa len niečo iné. Bori: Simona už viackrát povedala, že krása nie je všetko. Hľadáme dievčatá, ktoré majú charizmu, do- kážu nenásilne upútať pozornosť, majú komunikačné schopnosti a iskru, ktorá im dodáva viac krásy. Čistá krása nestačí, treba mať X faktor, aby to dotiahli ďaleko. A dievčatá musia byť ochotné na sebe pracovať a obe- tovať voľný čas. To príjemné, čo príde neskôr, sa spája s tvrdou prácou predtým. máte aj predstavu o tom, aký by mal byť pomer čes­ kých a slovenských finalistiek? Bori: Práveže nie. I keď ako správna Slovenka si mys- lím, že tam určite budeme mať silné percento Slove- niek. Kasting bude v Eurovei, takže všetko sa deje tam, čo sa týka fashion.☺ Za ten deň si prejdeme všetky tvá- re, porozprávame sa s nimi a presunieme sa na kastingy do Čiech. Tam spravíme výber, ale ja dúfam, že vo finá- le budú aspoň tri Slovenky. Na kasting môžu prísť len dopredu prihlásené dievča­ tá, alebo aj také, čo len pôjdu okolo? Bori: Na stránke cztm.cz sa mohli prihlásiť a dozvedieť sa viac, ale môže prísť každý, kto chce. len hľadajte veľ- ké mólo. Vekovo hľadáme baby vo veku od 13 do 20, plus-mínus, s ktorými sa dá pracovať. Môžu prísť s ro- dičmi, nech sa pokojne pýtajú a sú zvedavé. Začnú pri- hlásením, dostanú číslo, predstavia sa nám, odmerajú ich, fotenie a chôdza po móle. dúfam, že si precvičia základy angličtiny a na webe majú aj dáke tipy a triky. Budete ich smerom k finále aj koučovať? Bori: Plánujeme víkendový workshop, kde s dievčata- mi bude pracovať Simona a celý tím. Budú sa učiť cho- reografiu, k dispozícii bude aj sprievodný program, zase prekvapenie, lebo to máme najradšej v projektoch. A potom finále. A možno krutá otázka. Čo ťa baví viac – BFW alebo CZTm? Bori: A ktoré dieťa miluješ viac? Alebo ktorú sestru máš radšej? Oba projekty sú vynimočné ale hlavne rozdiel- ne. Prípravy sú veľmi intenzívne a projekty sa pripravu- jú skoro rok. Ale mňa baví sledovať tvorbu, ľudí, ktorí rastú. Na kastingu spoznám nejakú myšičku, dostane sa do finále a uvidím, čo sa z nej stalo. Je to úžasný po- Koženénohavice,topánkyH&M/KošelevlastnéOlO 22 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

„Zavrela som sa do štúdia, vybrala si jednu svoju srdcovku, pesničku Neskrotená. Ten príbeh, ktorý spievam, je môj osobný. Našla som cestu späť k sebe a silu dostať sa zo vzťahu. Myslím, že je cítiť, že to nie je len taká bežná pesnička, ale je tam kúsok mojej duše.“ —BORI Klobúk, kabáty, pančušky, topánky, rukavice H&M magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

V roku 2008 dostala dvojica mladých Švédov Viktora Tella a Mikaela Soderlindha nápad povýšiť tento predmet kaž- dodennej potreby na zásadný módny doplnok. A tak svetlo sveta uzreli Happy Socks. Zra- zu nechcete ponožky schová- vať do topánok a pod dlhé no- havice, ale pýšiť sa nimi, aké sú rafinované, veselé a vyjadrujú vašu osobnosť. Nová kolekcia cHAPTER #SIX rozjasní tma- vé a dlhé zimné dni, a keďže ich vymysleli severania, asi ve- dia o čom hovoria. Happy Socks oslavujú už piate narodeniny a vaše chodidlá si vďaka nim konečne užijú! Kva- litná česaná bavlna a spevnené päty a špičky vám zaručia aj inú zábavu, ako len štopkanie po- nožiek po večeroch. Happy Socks sa rady delia o radosť! Vďaka veselým ponožkám sa zaradíte k umelcom, kto- rí si ich tiež zamilovali, čo vidno na špeciálnych edíci- ách, za ktorými sa len tak zaprášilo, napríklad kolekcie v spolupráci s indie-popovou kapelou Miike Snow, s newyorským umelcom curtisom culigom, fashion dizajnérom Manishom Arorom, v minulosti s firmou Keds, s Opening ceremony alebo Barneys New york. le Rowe, Braydon Szafranski, Physical Therapy, Maluca Mala a Mykki Blanco čo jasne vraví, že zo širokej ponuky Happy Socks si vyberie tie svoje nao- zaj každý (často nie len jedny). Sú skrátka neodolateľné. Love me Happy Socks môžete len mi- lovať, pýta si to hlavne limito- vaná kolekcia valentínskych ponožiek označená známym tagom „love Me“ curtisa Ku- liga, čo je svetový umelecký fe- nomén. Najbližšieho Valentína teda budeme sláviť výhradne v ponožkách! Keds Topánky a ponožky sú neod- deliteľná dvojica. Aj tu vznikla jedinečná spolupráca Happy Socks s Keds, čo už je topánko- vá legenda ktorá dala svetu slovo „sneakers“ s históriou siahajúcou až do roku 1916. Pásiky zostali na ponož- kách a bodky na teniskách, elegantne v bielo-modro- -červenej kombinácii nedokážu žiť jeden bez druhého. Happy Socks zakúpite veľmi jednoducho aj na Sloven- sku na urbanlux.sk, ktorý je ich výhradným distribú- torom. — www.urbanlux.sk Neodolal im ani fotograf Terry Richardson, ktorý pre Happy Socks nafotil chrumkavý lookbook. Takže teraz celý svet vie, že sa z ponožiek dajú vytvoriť kompletné outfity – nohavice, podprsenky, topy, tepláky a dokon- ca milé zajačie uši. No napadlo by vám to?! Ale ak tým- to smerom pôjde móda, nebránime sa. V kampani cHAPTER #FOUR vystupujú ASAP Roc- ky, Sky Ferreira, Ashley Smith, Action Bronson, camil- happy socksŠťASTNé PONOŽKy, ŠťASTNý ŽIVOT A šťastnými ponožkami nemyslíme tie, ktoré sa na svet usmievajú dierou na palci Foto urBanlux PonožkyHAPPySOCKSsúrafinované,veseléavyjadrujúvašuosobnosť 24 Fashion inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

FotoTerryRichardson magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Fashion Nakoniec sa z toho vyvinie sexuálna praktika (pre niektorých úchylka), ktorá pre- rastie do životného štýlu. Koža, latex, bičík, putá, zväzovanie rúk či nôh, polievanie tela horúcim voskom, fackovanie, škrtenie pohlavných údov či lízanie kožených pod- pätkov. áno, všetky tieto praktiky patria pod jednu skratku S/M. Sadomasochizmus sa začal okázalejšie prejavovať v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Kožené nohavice už neboli len symbolom motorkárov či homo- sexuálnych mužov z baru Modrá ustrica. Čoraz častejšie si ich obliekali ženy – domi- ny, ktoré trestali svojich poddaných. K popularizácii tvrdého sexu prispeli módni ná- vrhári, speváci či rôzni umelci slobodného zmýšľania. Okrem tvrdého rocku si S/M podmanil aj mainstream a rôzne subkultúry. Madonna, ktorá vždy provokovala, sa nechala niekoľkokrát nafotiť v dráždivých pózach s bičíkom v ruke. Videoklip Hu- man Nature je silne inšpirovaný práve S/M praktikami a fetišizmom. I vďaka Madon- ne je trest krôčikom ku neprekonateľnému orgazmu. Odevní designeri hľadajú svoje inšpirácie kade tade. A občas nájdu svoju múzu v do- mine s bičom v ruke, ktorá vrieska vulgarizmy. Jean Paul Gaultier ju našiel niekoľko- krát. Koža a latex sa stali základom jeho tvorby, čiernu farbu povýšil na vrchol sofisti- ky. Práve on pripravil pre Madonnu niekoľko dráždivých kostýmov. Aj mnoho iných hľadalo v S/M inšpiráciu. Johna Galliana či Alexandra McQueena fascinoval svet tvr- dého sexu natoľko, že tiež pripravili čo to do svojich kolekcií ako vystrihnuté z porna. Súčasné dominy už nemajú na hlave výbuch z pokazeného fénu. Masochizmus po- výšili na životný štýl a umenie. Kožené ihličky s červenou podrážkou od christiana louboutina sa stali ikonickým kusom. Otroci ich s obľubou lížu do bezvedomia. Ko- žené rukavičky, čierne šatôčky, občas niečo vybíjané, no všetko to pôsobí ako tmavá verzia pin up girl. Bič je základ, bez ktorého si nikto nevie predstaviť dominu. Koža je druh fetišu, ktorý je povýšený na kult. Vôňa čiernej kože v ľuďom prebúdza zviera, otroka, divocha a človeka zároveň. Sex, tvrdý, neviazaný sex sa stal symbolom ich ži- vota. Kovové klipsne na bradavky spôsobujú bolesť, ktorá sa mení na slasť. Práve ten- to prvok sa preniesol aj do súčasnej módy. len tie klipsne s retiazkou sú na tričku, nie priamo na nahých prsníkoch. Kožený korzet je úžasný, keď je čo najlepšie stiahnutý. Ideálne čierny. Čierna farba ako farba temnoty, hrôzy, strachu či bolesti. No ukazuje sa, že ružová koža a ružové S/M doplnky spôsobujú rovnaké utrpenie. Bolesť, ktorú sadomaso spôsobuje, v konečnom dôsledku pôsobí radosť zo života. Zbití úžasnou dominou, ktorá vie, kedy treba pritlačiť, kedy treba povoliť, kedy tre- ba viac kopnúť či obliať horúcim voskom. Nahé zviazané a zbité ľudské telo, ktoré ovláda neprekonateľná túžba privoňať ku koženému bičíku, je priam závislosť. Ži- vočíšnosť je prirodzená. Bolesť k človeku patrí. Tak sa treba poriadne oddať bolesti a trestu. —michal remenár OddANOSť BOlESTI A TRESTU sado–maso Môže sa to začať veľmi nevinne, malá facka pri nežnom milovaní alebo jemné škrtenie pri sexe na jednu noc Foto internet Nahé zviazané a zbité ľudské telo, ktoré ovláda neprekonateľná túžba privoňať ku koženému bičíku, je priam závislosť. Živočíšnosť je prirodzená. Bolesť k človeku patrí. designerihľadajúsvojeinšpiráciekadetade 26 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

V Kc dunaj sa nielen dobre zabavíte, ale nájdete tu aj obchod plný slovenských dizajnových vychytávok, od šperkov cez knihy až po foťáky nájdete všetko v obchodíku Ivice Slávikovej vi ca slá Foto Branislav šimončík, Frolo, michaela poliaková magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Fashion Kde vznikol nápad vytvoriť slávicu ako kamenný ob­ chod s krásnymi vecami? Ivica: Po škole som rozmýšľala, čomu sa budem ďalej venovať. Nejaké dva-tri roky som robila modeling a na niektorých Bratislavských módnych dňoch bola pani, čo vyrábala vlastnú bižutériu. Mne sa vždy páčili veci s dušou, akoby ma priťahovali. Tak som jej povedala, že keď si otvorím vlastný obchod, tak ju oslovím. Je ško- da, že inde je lokálny dizajn na vyššej úrovni než u nás. Spoznala som veľa dizajnérov, kamarátov. No a potom som dostala ponuku, keďže Kc chcelo využiť tento priestor ako obchod. Tak sa moje sny stali realitou. Je to spojenie umeleckého, v čom som vyrastala, a ekono- mického zo školy. Akým sitom prechádzajú značky, ktoré sa nakoniec do slávice dostanú? Ivica: Tým, že som na všetko sama, oslovím niekedy ka- marátov, ktorí mi poradia. Snažím sa však vyberať nie- len handmade veci, ale kvalitnejší dizajn. V podstate si sama určujem, kde sú hranice. Ale hlavné kritérium je, aby to dizajnér robil kvalitne, dobre a s láskou. Vidno, ak to robí niekto len ako hobby – takéto veci ponúkajú zas iné obchody. Je obdivuhodné, koľko šikovných rúk existuje. môžu ťa osloviť aj samotní dizajnéri? Ivica: Oslovujú ma. Základ som pozháňala ja a kamará- ti, ale stáva sa, že ma veľa ľudí osloví. Na začiatku som dizajnérom hovorila „Budem mať taký obchod, dvad- sať metrov štvorcových…“ Ale teraz už mám portfólio značiek a keď ich vymenujem, ide to. Referencie dob- rých značiek obchod posunuli. Potom sú aj dizajnéri radi, keď ich oslovím. Našli by sme aj u teba doma, či už v šatníku alebo šper­ kovnici slovenský dizajn? Ivica: Tak sa to aj začalo. Spoznala som dizajnérov a zú- častňovala som sa na marketoch. Bohužiaľ, k mnohým veciam sa inak ako cez internet alebo známosť nedosta- nete. Ja som mala dizajnérskych vecí dosť – náušnice, brošne alebo oblečenie. A ľudia sa ma pýtali, odkiaľ to mám, tak som hovorila, že od toho/od tej, tam a tam to vyrába a môžem ti dať telefonický kontakt. Ľudia za- budnú, nechce sa im a akosi sa im nezdá, že by zavo- lali dizajnérovi. Tak som sa rozhodla otvoriť si vlastný obchod, aby som mohla hovoriť: „Príďte si to kúpiť ku mne…“☺ Trúfaš si odhadnúť, akým smerom sa uberá slovenský dizajn? Ivica: Ja som rada, že vôbec nejaký vznikol.☺ Ale v ko- munite, v ktorej žijem, sa dizajn rieši. A celkovo vznika- jú aj komunitné dizajnové kaviarničky, takže sa dizajn nerozvíja len v oblečení, ale aj v štýle života. Ale kam sa uberá, to sa neodvážim posúdiť. Ja som len fanúšik a obdivovateľ, ktorý zakaždým robí iba „Wau, wau!!!“ Slávica funguje už skoro dva roky. Si s ňou spokojná, alebo plánuješ revolučné zmeny? Ivica: Hádam sa posúvam, lebo v októbri to budú dva roky. Mám v sebe pnutie, pocit, že sa chcem posunúť, viac času tráviť uvažovaním, ako čo zlepšiť, robiť even- ty, aby som dostala dizajnérov viac do popredia. lebo slávica ich len zastrešuje. Nechcem, aby ostali v anony- mite. Je to hlavne o nich. majú našinci záujem o dizajnové veci? Ivica: Určite áno, z 95 percent sa stretávam s pozitívny- mi reakciami a zákazníci sa väčšinou do obchodu vraca- jú. Stretla som sa asi len s dvomi-tromi negatívnymi re- akciami. „Hateri.“☺ Prišiel raz jeden podgurážený pán, ktorý ofrflal úplne všetko. Ale to sú ľudia, ktorí k tomu nemajú vzťah, tak to nevedia oceniť. Tak ten pán ho- voril, aké je všetko drahé a škaredé, ale nakoniec kúpil náušnice pre manželku, pretože šiel domov opitý. Asi o týždeň sa so ženou vrátil, lebo bola zvedavá, kde také pekné náušnice kúpil. Vyberajú si ľudia vyslovene extravagantné kúsky alebo tie jednoduchšie? Ivica: To závisí od situácie. Predáva sa úplne všetko. Oblečenie, šperky, zápisníky… Z každej veci, ktorú mám, som už niečo predala. Ale v obchode sú skoro všetky veci viac „ujeté“ ako jednoduchšie. Veľa dizajnérov je združených na rôznych predajných weboch. V čom je vlastne výhoda kamenného obcho­ du oproti tomu internetovému? Ivica: Ja som viac kontaktný človek ako virtuálny. Baví ma stretnúť ľudí, porozprávať sa s nimi a sedieť tu. Veľa ľudí sa ma pýtalo, prečo nemám aj e-shop, ale s tým by bolo stále veľa práce. A bolo by mi ľúto mať veci doma, keď ich dizajnéri môžu mať verejne vystavené. Internet mi pripadá neosobný. Predávam aj veci, kto- ré nájdete na internete. Ale ľudia si sem prídu tie veci pozrieť, ohmatať, vyskúšať. Asi im to stále príde vzác- ne. —zuz loBotková www.slavicadizajn.sk „Snažím sa vyberať nielen handmade veci, ale kvalitnejší dizajn. V podstate si sama určujem, kde sú hranice. Ale hlavné kritérium je, aby to dizajnér robil kvalitne, dobre a s láskou.“ —IVIcA 28 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Slávica Obchod plný slovenských dizajnových vychytávok magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Tešme sa! Phillips sa nám o hladkú pokožku už postaral, a teraz sa rozhodol povenovať porastu na hlave. A nehovoríme o jej vyholení. Práve naopak! Jeseň bude v znamení kučier. Kónická kulma Philips Procare HP8619 umožňuje tvorbu rôznych typov kučier a vĺn bez rizika po- škodenia vlasov alebo popálenia sa. Čo je, priznaj- me si, veľký problém – nechytiť kulmu rukami a potom si nenadávať. Snaha o krásu sa tak pri bežných kulmách stáva krutým trestom. Proca- re to nedopustí vďaka ochrannému zamatovému poťahu kulmy. A objavili sme aj jeho ďalšiu vý- hodu. Pri kónických kulmách sa vlasy často po povrchu zošmykujú, ale pri Procare veru nie. držali tam, kde sme ich namotali. Poslušné ku- čery, alebo tá správna kulma. Takže, je to super jednoduché, dokonca až tak, že sme to aj my zvládli. Nastavíte si teplotu kul- my od 130 do 200°c, podľa vášho typu vlasov. A keďže tvar kulmy je kónický, je len na vás, aký typ vĺn či kučier si chcete na hlave vyčarovať. Okrem toho, že kulma Procare je jedinečná svojím po- vrchom, má aj indikátor hotovej kučery. Keď si vlasy pekne namotáte na kulmu, stlačíte tlačidlo a čakáte. Táto funkcia má tri rôzne nastavenia času, taktiež podľa typu vlasov. Po niekoľkých sekundách indikátor zapí- pa, a voilà! dokonalá kučera je na svete. Aj bez prehria- tych vlasov! Phillips Procare HP8619 chráni vaše ruky aj chladnou špičkou, opäť aby ste sa pri skrášľovaní nepopálili. Ku- čeravá hlava a popáleniny na rukách rozhodne nie sú žiadaný výsledok. Aspoň Phillips to chápe a my sme len vďační, že na nás a naše vlasy aspoň niekto myslí. A od septembra 2013 sa ľahko a bezpečne nakulmovanými kučerami môžete pýšiť aj vy.☺ — www.philips.sk kónickákulma PhilipsProCareHP8619JESEŇ V ZNAmENí KUČIER 30 inspire inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

the great gatsBy photography lukáš dohnal make up / hair styling iveta duong / model niki weng mmanagement magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

32 Fashion inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Hip-hopová legenda Run DMC a princ hudobných klu- bov DJ A-Trak, sa stretli, spojili hlavy, zvuk a vytvorili originálny stret umenia - spoločné dielo All Day Origi- nals ku kampani Unite All Originals 2013. Kampaň adidas Originals jeseň/zima 2013 prináša ho- rúcu novinku, ktorá vznikla práve vďaka tejto spolupráci. All Day Originals je nadčasové spojenie umenia, kultúry, módy a presne vystihuje novú kolekciu adidas Originals. Súčasťou kampane Unite All Originals je interaktívne vi- deo, vytvorené v spolupráci s Run DMC a DJom A-Trak- -om. Jeho dej môžete ovplyvniť aj vy hlasovými príkazmi alebo pomocou klávesnice, čo spustí špeciálne efekty a animácie. Čím viac animácií spustíte, tým väčšiu zá- bavu zažijete. Ponorte sa do sveta s originálnym obsa- hom a s top umelcami môžete vytvoriť niečo nečakané a jedinečné. UniteAll originals originálna kampaň originálnych umelcov magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Kolekcia Run DMC adidas, vytvorená značkou adidas Originals, je výsledkom toho, že superstar 80. rokov dik- tuje nielen hudobné, ale i módne trendy. Kolekcia je ur- čená pre všetkých milovníkov módy. Jej súčasťou sú aj tenisky, ktoré vďaka šikovnému elastickému jazyku ne- musíte šnúrovať. Pohodlné oblečenie, príjemné materiá- ly a súčasný dizajn = Run DMC adidas. Run DMC Run DMC má podobný vplyv na vývoj hudby nového ti- sícročia, ako Elvis Presley, alebo legendárna skupina Be- atles. Rapová kapela vznikla v roku 1982, v New Yorku. Tvorila ju trojica: Joseph „Run“ Simmons, Darryl „DMC.“ McDaniels a Jason „Jam Master Jay“ Mizell, ktorý bol v roku 2002 zastrelený v nahrávacom štúdiu. Kapela sa preslávila vydaním albumov RUN-DMC (1983), King of Rock (1985) a Raising Hell (1986), ktorými ovládli sveto- vú hudobnú scénu. Run DMC ovplyvnili tvorbu umelcov ako sú Christina Aguilera, Justin Timberlake, či Jay-Z. Run DMC si drží niekoľko prvenstiev - boli prvá rapová skupina, ktorú začala hrávať stanica MTV, prvá rapová skupina, ktorá sa objavila na titulke magazínu Rolling Stone a prvá, ktorá bola nominovaná na Grammy Award. A-Trak Pamätáte si na skladbu s názvom Barbra Streisand? Za jej vznik môžeme ďakovať práve motrealskému hu- dobnému producentovi a DJovi A-Trakovi. Táto skladba mala na youtube.com viac ako 60 miliónov videní. A vďa- ka tomu sa dostala aj do americkej verzii speváckej sú- ťaže X-Factor, či do populárneho amerického seriálu Glee. A-Trak sa stal hlavným DJom na turné Kenye Wes- ta, a spolupracoval s umelcami Armand Van Helden, Jay-Z, Kid Sister, či s David Guetta. A-Trak v súčasnosti patrí medzi najlepších svetových remixérov v tanečnej hudbe. — Novú kolekciu Run DMC adidas, z jesennej/zimnej kolekcie adidas Originals 2013, hľadajte na stránke www.adidas.com Kolekcia Run DMC adidas je určená pre všetkých milovníkov módy. Jej súčasťou sú aj tenisky, ktoré vďaka šikovnému elastickému jazyku nemusíte šnurovať. Pohodlné oblečenie, príjemné materiály a súčasný dizajn = Run DMC adidas. FotozhoranadolRunDMC/A-Trak 34 Fashion inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Televízie sypú na obrazovku nakúpený slab- ší materiál. Publikum tiež nemá od letného line-upu vysoké očakávania. Napriek tomu sa podarilo trom letným seriálom z geografic- ky a systémovo rôznych televíznych služieb uniknúť na slobodu a prekvapiť kritiku. Zlo- činci! Väzenské cely! A sem-tam kvapka ro- mantiky v sprchách. Wentworth Trocha protinožnej zábavy zo ženského vä- zenia. Austrálska produkcia je pre európske ucho – podobne ako austrálsky prízvuk – zvláštny mix britského a amerického pod- kladu. Seriál Wentworth sa nepokúša objasniť cudzincovi jedinečnosť austrálskej kultúry. dejisko v izolovanej sociálnej štruktúre väz- nených žien a ich bacharov túto možnosť ani neposkytuje. Naopak, pomáha premostiť kul- túrne bloky na základe odstránenia nepod- statného balastu. Zameriava sa na zdanlivo priamočiare postavy a odhaľuje ich skryté motívy. Zároveň je to hrozne predvídateľná soapka. lepší kúsok sociologickej štúdie s vedľajším motívom lesbickej romance nenájdete. Jed- na z vedúcich postáv väzenskej osádky, drs- ná a vyšportovaná Franky so srdcom zo zlata si už v úvodnej zvučke skríži cestu so svojou najvyššou nadriadenou – správkyňou väzni- ce, stereotypnou blondínkou Ericou. Ich po- hľady sa stretnú a nasledujú iskry a plamene horúcej letnej lásky. Nuž, niekto ju nachádza v tábore, niekto počas svojho desaťročného trestu. Akoby nestačila priepasť sociálnych tried, Erica je napriek svojim zjavným sexu- álnym tendenciám hlboko v klozete a na ob- zore má veľkú heterácku svadbu. dívať sa na neodvratne tragický koniec je ako za trest. Kým na prvý pohľad je Wentworth typickou soapkou vo väzení, vďaka izolácii postáv od externých dejových stimulov ponúka zau- jímavo prístupnú socio-psychologickú ana- lýzu. Treba sa pripraviť na veľa drámy a veľa austrálskej drámy – to jest búchania dverami a následného ospravedlňovania sa. Ideálna letná oddychovka. Rectify Prvá pôvodná miniséria nezávislej káblovky Sundance channel popisuje šesť dní po pre- pustení obvineného vraha a násilníka. daniel Holden sa pred devätnástimi rokmi priznal k vražde. Vtedy bol ešte chlapec, ale teraz ho súd prepustil na podmienku pre technickú výnimku s dôkazovým materiálom. daniel prežil väčšinu svojho života vo väzení a ná- vrat na slobodu je preňho obrovským šokom. Musí si zvykať na nové farby, zvuky, na ľudí. Už toto pozornému divákovi napovedá, že ide o „umelecký“ seriál. V porovnaní s typic- kou väzenskou záležitosťou je Rectify komor- ná dráma. Postáv je tam menej ako služobníc- tva v Downton Abbey a každý má s danielovým prepustením iný problém. Matka nespoznáva vlastného syna. Švagor sa bojí o svoje miesto v rodinnej firme. Sestra je z jeho oslobodenia nadšená a nechápe, prečo mu aklimatizácia tak dlho trvá. Retrospektívy na život v cele je minimum. Ale svinstva sa tam deje dosť. Seriál nie je pre slab- šie povahy. Odmenou je skutočne nový seri- álový zážitok. Ako sa daniel vyrovnáva so sl- nečnými lúčmi a ľudskou krutosťou, čaká vás pár naozaj nekonečných umeleckých záberov na trávu povievajúcu vo vetre alebo danielo- vu fajčiacu sestru. Repliky, ktorých je skrom- ný počet, nie sú skúpe na originalitu a scenár ako taký je pozitívnym osviežením. Ak vám chýba niečo iné, niečo ešte nezažité, Rectify je spôsob, ako tento rest napraviť. Orange is the New Black Pôvodný seriál streamovacej audiovizálnej služby Netflix vychádza z literárnej predlohy z pera usvedčenej komplicky medzinárod- ného drogového kartelu. Autorka Piper Ker- man, ktorá prešla vo väzení znovuzrodením, popísala svoje zážitky z 12 mesiacov v lochu za pomoc pri praní peňazí z obchodu s nar- kotikami. V nápravno-výchovnej inštitúcii pre ženy stretáva mnoho dám s rôznymi stupňa- mi zločinnosti. Od bývalých vedúcich obcho- du s bielym mäsom po rehoľné sestry, ktoré protestovali proti znečisteniu prostredia. Ako inak, stretne tam aj svoju bývalú milenku Alex, ktorá ju do drogového biznisu namo- čila. A toto má byť, prosím pekne, komédia. Príbeh sa odohráva spolovice vo väzení, spo- lovice v spomienkovej rovine. Mnohé vyvr- cholenia epizód nie sú ani také prekvapujúce, ako skôr realistické a jednoducho skutočné, že je na to blaho pozerať. Tiež je to jeden z najfeministickejších seriálových počinov tejto sezóny. Poznáte test „sexi lampy“? Pri tomto teste je kľúčová nasledujúca premisa: Stačí nahradiť danú ženskú postavu sexi lam- pou bez toho, aby to ovplyvnilo dej? Ak áno, dané ženské postavy sú zbytočné. V tomto se- riáli sexi lampy nestačia, potvrdzuje to nielen moje pozorovanie, ale aj veda. Pravý opak Wentworthu. Žiadna predvídateľ- ná dráma. Skôr jedna facka úprimnosti za dru- hou. Šialená hladina zábavnosti scenára sa dá popísať jedine slovami „to prosto nevymys- líš“. Kľúčovým motívom v bláznivom svete oranžových tričiek je hľadanie vnútornej od- vahy – a občas to zistenie, že žiadnu nemáme. Orange má zároveň najbližšie k typickému formátu seriálu. Čiže ak nemáte energiu na kultúrny šok, nie je nad čím uvažovať. Pravé tváre, skutočný význam slobody a prí- beh hľadania odvahy. Škoda len, že protago- nisti letných väzenských drám majú hrozné pravé tváre, sloboda im je osudom odopretá a odvahy sa vzdávajú. Väzenské seriály. Ešte som nevidela taký, ktorý by dopadol dobre. —zuzana jakúBková seriálové leto za mrežami letná sezóna je pre nové televízne seriály zvyčajne oddychovým obdobím Poznáte test „sexi lampy“? Pri tomto teste je kľúčová nasledujúca premisa: Stačí nahradiť danú ženskú postavu sexi lampou bez toho, aby to ovplyvnilo dej? Ak áno, dané ženské postavy sú zbytočné. —ORANGE IS THE NEW BlAcK Foto zhora nadol Wentworth / Orange is the New Black / Rectify Foto internet magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Beauty Inšpiratívne šperky sú zdanli- vo na každom kroku, no Sal y limon (Syl) je tou pravou voľbou na túto jeseň. Jedi- nečné náramky akoby plnili sny mnohých žien. Štyri rôzne šírky náramkov a množstvo dostupných fa- rieb, vzorov a modelov vám nedajú spať, kým si nevybe- riete ten svoj. Elegantné far- by a vzory sa prelínajú s tými nápadnejšími, a zrazu túžite mať na ruke aspoň tri. A pri správnej kombinácii pritiah- nu vaše nové “klenoty” mnoho pohľadov. Obdiv- ných i závistlivých. Priemer náramkov je vždy rovnaký. Vyrobené sú zo zliatiny zinku a medi, s povrchovou úpravou pokovovaním pravým zlatom alebo strieb- tí vybrať si náramok (alebo náramky) len a len pre vás. A ženy vždy túžia po niečom jedinečnom. Tajomstvom úspechu Sal y limon je očarujúci štýl, veľ- ká rozmanitosť a vynikajúca kvalita. Veď ide o švajčiarsku značku. Vznikla už v roku 2009 a takmer ihneď si ju za- milovali tisíce ľudí na celom svete. Sal y limon oslovila nielen dospelé ženy, ale aj dievčatá a mladé slečny. Vy- berte si svoju farbu už teraz! choose your color now! Na Slovensku ani v Česku sa náramky Sal y limon zatiaľ nepredávajú, no už za- čiatkom októbra sa môžete tešiť na otvorenie predajne v AVION-e. Hor sa do Sal y limon! choose your color! rom a maľované sú výhradne ručne. Novou kolekciou, ktorá skvelo dopĺňa už existujúce kolekcie, poteší Sal y limon dvakrát ročne. Takže máte stále viac možnos- n á r a m k y Sal y limon jeseň v znamení FarieB a originality Inšpiratívne šperky akoby plnili sny mnohých žien, sú tou pravou voľbou na jedinečnú jeseň 36 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Zakladatelia značky Za značkou Sal y limon je príbeh dvoch dobrých priateľov. Raffaella Iten Metz- ger začala svoju kariéru vo svete komunikácie ako reklamná poradkyňa, neskôr ako generálna riaditeľka vo vlastnej PR agentúre. Mehmet U. Inan pôsobil v ob- lasti zábavy, hudby, televízie, rádia a online marketingu. Ako obchodný a spon- zoring manažér realizoval množstvo inovatívnych projektov. Spoločná vášeň pre módu a módne doplnky vyústila do prvej kolekcie náramkov Syl v roku 2009 - kolekcia okamžite zožala úspech. Spoločnými silami prinášajú stále nové kúsky v jedinečných farbách a vzoroch vlastných len pre Sal y limon. — INSPIRE mILUJE SyL Priznávame, že na náramky sme nikdy moc neboli (dokonca ani putá s kožu­ šinkou nás nenadchli). Ale asi sme sa pozerali nesprávnym smerom. Teraz by sme mali najradšej náramky až po lakte. Samozrejme, len tie Sal y Limon. Či už sme chceli byť slušáci s jedným jemným čiernym alebo krémovým náram- kom, alebo nás chytila funky nálada a na ruku sme si zatúžili dať trojicu pes- trofarebných vzorovaných kúskov, Sal y limon nás výberom nesklamala. A ten sa stále rozširuje, lebo, a to je asi najlepšie, staršie kolekcie len tak z obchodov nezmiznú. Klebetenie na terase alebo štýlová party. Závistlivo-obdivných po- hľadov sa nevieme nabažiť a odteraz Syl náramky so sebou berieme všade! Sal y Limon Elegantné farby a vzory sa prelínajú s tými nápadnejšími, a zrazu túžite mať na ruke aspoň tri mehmetU.InanaRaffaellaItenmetzger Cena: 22 – 50 eur www.salylimon.com Výhradný distribútor www.topsolutions.sk magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

design I dnes, keď nás doba núti pohybovať sa v extrémnom tempe, je možné praktizovať tvorivé postupy zastávajúce dlhodobú udržateľnosť, eko-efektivitu a postupný vývoj, ktorého výsled- kom býva neraz nadčasový produkt. Počas uplynulých dvoch mesiacov (17. 7. – 28. 8. 2013) sa týmito témami zaobera- la výstava s názvom slow/slov* – teória, výskum, prax, ktorá návštevníkom galérie Satelit prezentovala jednotlivé princípy nastupujúcej tendencie slow designu. Ide o pojem zjednodu- šene vysvetľovaný ako súbor trendov v dizajne, ktoré kladú dôraz najmä na výrobu využívajúcu lokálne materiály, techno- lógie a skúsenosti (know-how). Cieľom výstavy bolo pomocou vybraných produktov z portfó- lií slovenských dizajnérov a sprievodných odobrných textov ilustrovať teoretický základ jednotlivých dizajnérskych kon- ceptov a prístupov a motivovať diskusiu a spoluprácu rele- vantných aktérov – dizajnér, výrobca, technológ, distribútor, používateľ. Zhovárali sme sa s Katarínou Laukovou Zajíčkovou – jednou z autoriek projektu: S témami blízkymi slow dizajnu sa zaoberáš dlhodobej- šie v rámci tvojho doktorandského štúdia. Výstava slow/ slov* teória, výskum, prax je však súčasne nástrojom, ako predstaviť túto tendenciu i širšej verejnosti. Myslíš si, že princíp spomalenia začína byť aktuálny i v každodennom živote slovenskej spoločnosti? Katarína: „Téma spomalenia sa opakuje a prelína určite ce- lou históriou, ide len o to, ako ju interpretujeme. Slovenská 1 „Princípy slow-dizajnu v poslednom čase čoraz viac rezo- nujú aj v odvetví textilnej výroby. Ich presadenie v praxi je však zložitejšie.“ Zuzana Šebeková – Materiál 01, 2012 2 „Nikdy som neuvažoval, či tvorím nejaký slow-dizajn… Snažím sa tvoriť inteligentné predmety, ktoré sú rovnako funkčné, ako aj esteticky príťažlivé, ktoré v rovnakej mie- re odzrkadľujú históriu i súčasnosť, ktoré rešpektujú požia- davky zákazníka aj moje tvorivé zámery a ambície, ktoré sa snažia byť aktuálne i nadčasové.” Patrik Illo – Nádeje a možnosti, 2012 3 „Koncepcia modranská vychádza z tradície výroby kera- miky v našom meste a regióne. Tým pádom vedome a úplne prirodzene čerpáme z miestnych zdrojov. Tradícia, partici- spomaľte „Eko-efektivita priamo súvisí s pojmom udržateľnosti a je práve naopak hľadaním pozitívnych východísk tak, aby sa ľudia nemuseli vzdávať dosiahnutých vymožeností. Ide o snahu, čo najefektívnejšie využiť dostupné zdroje, pričom sa ráta so zvýšením kvality (výrobku, služby, procesu) pre všetkých zúčastnených a vo všetkých rovinách: ekonomickej, sociálnej a environmentálnej.“ — Katarína Lauková zastávate názor, že úspech je možné dosiahnuť len dravým a maximálne pohotovým prístupom k životu? slowslov, spomaľte! Foto archív slowslov 1 38 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

spoločnosť je veľmi rozmanitá. Napríklad kým jedna sociálna skupina vníma recyklovanie ako ekologickú záležitosť, druhá predovšetkým ako východisko z núdze.“ Pod pojmom eko-efektivita, ktorý môžeme vysvetľovať ako jeden z princípov slow dizajnu, si človek často pred- staví asketický spôsob života, zbavený pôžitkov a roz- marnosti. Dalo by sa nadnesene povedať, že tento systém musíme prijať ako trest za doterajší spotrebný mechaniz- mus globálneho trhu? Ktorý argument nás môže spoľahli- vo presvedčiť o tom, že nejde o trest, ale výsadu? Katarína: „Myslím, že toto chápanie je od začiatku skresle- né. Eko-efektivita priamo súvisí s pojmom udržateľnosti a je práve naopak hľadaním pozitívnych východísk tak, aby sa ľu- dia nemuseli vzdávať dosiahnutých vymožeností. Ide o snahu, čo najefektívnejšie využiť dostupné zdroje, pričom sa ráta so zvýšením kvality (výrobku, služby, procesu) pre všetkých zú- častnených a vo všetkých rovinách: ekonomickej, sociálnej a environmentálnej.“ Vieš vybrať jednu podstatnú informáciu, ktorú si návštev- ník mohol odniesť z výstavy slow/slov*? Katarína: „Skôr by som povedala, že ak si návštevník našiel aspoň jednu informáciu, ktorá ho oslovila tak, že si ju dlhodo- bo zapamätá a osvojí si ju, môže to priniesť veľmi pozitívne zmeny.“ —katarína trnovská pácia, skúsenosť, eko-efektivita a spolupráca ako taká sú základné princípy našej práce” Jakub Liška – kolekcia keramiky Ludevít, 2012 4 „Vedome sa snažíme našim produktom dať pridanú hod- notu, ktorá prinesie spomalenie a iný vnem svojim vlast- níkom. Na druhej strane sme sa z praxe poučili, že ‚slow’ princípy pri produkcii neprinášajú efektivitu a naše výrobky navrhujeme so zámerom dosiahnuť sériovú výrobu, ktorá vždy zabezpečuje nižšiu cenu. Ručná a zákazková výroba často robí jednoduché produkty zbytočne nedostupnými” Allt – Silo, 2012 5 „Dalo by sa povedať, že celý projekt PIKPOKI vznikol na princípoch slow-dizajnu a ich dodržanie je jednou z jeho hlavných ambícii. Obdivujeme jednoduchý dizajn, ktorý vzniká z potreby a prírodné materiály, ktoré vedia dôstoj- ne zostarnúť.“ PIKPOKI – redizajn a značka drevákov, 2012 slow/slov* - teória, výskum prax / 17. 7. – 28. 8. 2013 / galéria Slovenského centra dizajnu Satelit / autorky pro- jektu – Katarína Lauková Zajíčková, Zuzana Šebeková / kurátorka – Katarína Trnovská Cieľom výstavy bolo pomocou vybraných produktov z portfólií slovenských dizajnérov a sprievodných odobrných textov ilustrovať teoretický základ jednotlivých dizajnérskych konceptov a prístupov a motivovať diskusiu a spoluprácu relevantných aktérov – dizajnér, výrobca, technológ, distribútor, používateľ. 4 5 2 3 magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

design Ako sa to začalo? Nápad prišiel, keď sa mi narodili decká. Ja sama som pískacie tričko nemala a veľmi som si ho ako decko želala. Moja mama (zdravotná ses- trička na detskom oddelení) sa bála, že by mi spolužiaci prerazili hrudnú kosť... Keďže mi žiad- ny vyhľadávač pískacie tričko nenašiel, rozhodla som sa také svojpomocne vyrobiť. Najskôr som našívala pískacie krúžky na už existujúce tričká (tielka) babám do škôlky a deťom mojich kama- rátok, neskôr deťom kamarátkiných kamarátok. Dopyt po rôznych veľkostiach mi vnukol nápad ušiť vlastné tričká, aby sa tatkovia podobali sy- nom, dcéry mamám, aby si tričká mohli kúpiť tuční aj chudí, krpatí aj bigsize, partnerlook, aj jednotlivci. Zákazníci si môžu variovať farbu kruhu na pískadlo podľa chuti, tak isto aj samot- nú látku. V lete šijeme tiež pískacie šaty, v blíz- kej budúcnosti aj tielka a na jeseň chystáme aj tričká s dlhým rukávom. Charakteristika Tričká zo stopercentnej bavlny, každý kus ručne šitý. Veľkosti od ročných bábätiek po XXL chla- pov, šijeme na objednávku akúkoľvek veľkosť, cca do jedného týždňa. Látka tkaná v pletiarni na Morave, šitie na Slovensku v Bratislave, stri- hy si vymýšľame sami. Kde nás nájdete? Od augusta sme skúšobne otvorili Pískací kút, ktorý bude v rámci architektonického Ateliéru duše v Cvernovke na Páričkovej 18, na druhom poschodí. Môžete si vyskúšať strihy, ale aj ihneď nakúpiť. —silvia némethová www.piskacietricka.sk staň sa ľudským mončičákom! pískni Keďže mi žiadny vyhľadávač pískacie tričko nenašiel, rozhodla som sa také svojpomocne vyrobiť. Najskôr som našívala pískacie krúžky na už existujúce tričká (tielka) babám do škôlky a deťom mojich kamarátok, neskôr deťom kamarátkiných kamarátok. Dopyt po rôznych veľkostiach mi vnukol nápad ušiť vlastné tričká. Foto archív petra Bošanská a pískacie tričká 40 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Napadlo vám niekedy, že hotel, v ktorom ste počas dovolenky bývali, nemusel byť vždy hotelom? Nepríťažlivé staré budovy, napríklad desivé psychiatrické kliniky či chátrajúce väznice sú ideálnym materiálom pre ziskuchtivých developerov. Pochybná história je totiž stokrát lepšia ako drahá reklamná kampaň. Väzníc prerobených na hotely je po celom svete požehnane. Sú zväčša luxusné, noblesné, zaujímavé a hriešne drahé. Aby ste v nich strávili noc, pravdepodobne by ste museli vykradnúť banku. Otázne je, či by vás za trest poslali práve tam. Predstavíme vám tri hotely, ktoré šikovní architekti a dizajnéri prerobili na skvostné dielka. Čo by som len dala za to, keby ma niekedy odsúdili... Spitbank Fort Prvý z hotelov leží v Británii neďaleko mesta Portsmouth. Slúžil ako ne- dobytná pevnosť pre vojakov, ktorí chránili mesto, pôvodne bol však po- stavený ako väznica. Po rekonštrukcii sa z pevnosti stal luxusný hotel, v ktorom nájdete taký pokoj a ticho ako takmer nikde inde. Do hotela na súkromnom ostrove sa dá dostať výlučne vodným taxíkom. V súčasnosti je v hoteli deväť nadštandardne zariadených apartmánov, tri bary, tri reštaurácie a samozrejme wellness. Na svojej stránke hotel uvádza, že ubytuje maximálne 18 ľudí, priestor však poskytne až šiestim desiatkam. Pripravte sa na to, že dovolenka v pevnosti vás vyjde poriadne draho. Jedna noc v apartmáne sa môže vyšplhať aj na tisíc eur. Het Arresthuis Vyše storočie najobávanejšia väznica v Holandsku, dnes prepychový ho- tel, kam by som sa dala dobrovoľne zavrieť aj hneď. Dokopy je v ňom 36 luxusných izieb a sedem apartmánov, z toho štyri špeciálne s priliehavými označeniami Riaditeľ, Žalárnik, Sudca a Právnik. Vo všetkých izbách, mimochodom s pôvodným číselným označením vä- zenských dverí sa nachádza dizajnový nábytok a samozrejme, tá najdrah- šia a najlepšia elektronika. Pohodliu poslúži aj klimatizácia v každej izbe, fitko, sauna, posh záhrada s olivovníkmi a bezplatné wifi. Nad tým, či je naozaj bezplatné, sa zamyslite teraz. Noc v najlacnejšej izbe pre jednu osobu sa začína na sume 110 eur. Ale kto by si nepriplatil, keď ho bude obsluhovať čašník vo väzenskom mundúre... Jailhotel Posledný z trojice väzenských hotelov je tento švajčiarsky. Upúta na ňom najmä to, že architekti pri jeho rekonštrukcii zachovali pôvodné chodby a väzenské koridory. Patrí aj medzi pomerne čerstvé basy, posledný vä- zeň bol prepustený v jeseni 1998. Po rozsiahlych úpravách interiérov sa z ponurých ciel stali komfortne vy- bavené izby. Každá s vlastnou kúpeľnou, sprchou a kvalitnou drevenou podlahou. Okrem hotela je veľmi populárny aj klub, ktorý je jeho súčasťou. Jailhouse Club je pre hostí otvorený od štvrtka do sobotňajšej noci. —nika rosputinská dajte sa potrestať! za stenami väzníc nájdete luxus Hotely väzenia Foto internet Vyše storočie najobávanejšia väznica v Holandsku, dnes prepychový hotel, kam by som sa dala dobrovoľne zavrieť aj hneď. Dokopy je v ňom 36 luxusných izieb a sedem apartmánov, z toho štyri špeciálne s priliehavými označeniami Riaditeľ, Žalárnik, Sudca a Právnik. Všetky izby sú s pôvodným číselným označením väzenských dverí. 1/2Jailhotel,3/4HetArresthuis,5/6SpitbankFort 1 2 4 653 magazine with a difference

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

architecture Slovenská komora architektov zverejnila nominácie sú- ťažného ocenenia CE•ZA•AR 2013, ktoré spomedzi 77 prihlásených diel vybrala medzinárodná odborná porota koncom júna. Víťazi v jednotlivých kategóriách budú vy- hlásení 10. októbra 2013. O ocenení CE•ZA•AR 2013 Slovenská komora architektov, stavovská organizácia auto- rizovaných architektov na Slovensku, vyhlásila koncom feb- ruára tohto roka XII. ročník etablovanej referenčnej súťaže CE•ZA•AR 2013 – Ceny za architektúru. Ocenenie sa udeľu- je vybraným architektonickým dielam spomedzi prihlásených uchádzačov v šiestich rozdielnych typologických kategóriách (Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budo- vy, Rekonštrukcia a obnova budov, Interiér, Exteriér) na zákla- de hodnotenia medzinárodnej odbornej poroty. Úlohou ocenenia CE•ZA•AR je zdôrazniť kultúrnu hodnotu architektonických diel, podporovať excelentnosť profesionál- nych výkonov architektov, poukázať na kvalitu budovaného životného prostredia, predovšetkým kultivovať verejné pove- domie o architektúre ako takej. Práve z tohto dôvodu vkladá Slovenská komora architektov, reprezentovaná predstaven- stvom, mnoho úsilia do organizácie i propagácie súťaže. Je- denásť úspešných ročníkov je dôkazom dôležitosti odbornej, ale aj laickej reflexie architektúry. Kto rozhoduje o udelení cien Výber semifinálových diel, udeľovanie nominácií i voľba víťa- zov ocenenia CE•ZA•AR 2013 náleží sedemčlennej porote, zloženej z domácich i zahraničných odborníkov. Členmi tohto- ročnej poroty sú: Mgr. Akad. arch. Roman Brychta (architekt a pedagóg, Praha), DPLG Patrick Colombier (architekt, Paríž), Mgr. Michal Hvorecký (spisovateľ, Bratislava), Ing. arch. Martin Jančok (architekt, Bratislava), Mag. arch. Beny Meier (architekt, Villach), Ing. Arch. MgA. Osamu Okamura (architekt, Praha), Ing. arch. Vladimír Vršanský (architekt, Bratislava), nominácie xii. ročníka architektonickej súťaže CE•ZA•AR 2013 Z hodnotenia poroty vyplýva, že aktuálny ročník drukuje nielen mladým architektom, ale aj tým, ktorí v dobe finančnej krízy zohľadnili ekonomické riešenia architektúry. Členovia poroty nastavili slovenskej architektúre zrkadlo pod iným uhlom, pričom sumarizovali vynikajúci profesionálny výkon architektov v širšom typologickom spektre. Villa Atrio, Bratislava Obytný súbor Mlyn, Nitra Rekreačná chata, Nižný Klátov DupleXS, Bratislava 42 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

RODINNÉ DOMY 1. Rekreačná chata Nižný Klátov Autori: Michal Mihaľák, Ján Kánocz Foto: Ján Kánocz 2. Villa Atrio Srnčia ulica, Bratislava Autor: Sebastian Nagy Foto: Paťo Safko 3. DupleXS Bratislava Autor: Branislav Loskot, Jaroslav Takáč, Peter Kukučka Foto: at26 BYTOVÉ DOMY 1. Obytný súbor Mlyn Konečná 2, Ivanka pri Nitre Autori: Lubomír Pochaba, Juraj Husár Foto: Lubomír Pochaba 2. Bytový komplex Alfa Beta Gama Bartókova ulica 2 b/c/d, Bratislava Autori: Peter Čavara, Peter Sány Foto: Peter Sány 3. Slnečnice / Južné mesto bytové domy Žltá ulica, Petržalka - juh, Bratislava V Autori: Juraj Benetin, Miroslav Čatloš, Matej Grébert, Peter Cibulka, Juraj Česelský, Ján Droždiak, Miroslava Gašparová Foto: Pavel Meluš, Katarína Dohányová OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ BUDOVY 1. Cassovar Košice, polyfunkčný objekt Žriedlová, Košice Autori: Ľubomír Závodný, Tomáš Auxt, Tomáš Bartko Foto: Ľubo Stacho 2. Administratívne centrum Reding Tower 2 Račianska ulica, Bratislava Autori: Peter Vitko, Kornel Kobák Foto: Ľubo Stacho Predsedom poroty sa pre tento ročník stal francúzsky archi- tekt DPLG Patrick Colombier. Z hodnotiacich úsudkov poroty vyplýva, že aktuálny XII. roč- ník ocenenia CE•ZA•AR 2013 drukuje nielen mladým ar- chitektom, ale aj tým, ktorí v dobe finančnej krízy zohľadnili ekonomické riešenia architektúry. Členovia poroty nastavili slovenskej architektúre zrkadlo pod iným uhlom, pričom su- marizovali vynikajúci profesionálny výkon architektov v šir- šom typologickom spektre. Porota počas dlhých rozhovorov polemizovala nielen o stave našej architektúry, jej obraze, ale aj o jej celoročnom prínose. I samotný odkaz Ceny bol hlavnou témou mnohých vášnivých debát. Porota sa jednoznačne priklonila k nasmerovaniu Ceny do radov širokej verejnosti. Nominované diela nesú jasný od- kaz na jednoduchosť, funkčnosť, účelnosť a ekonomickosť. Priebeh hodnotenia poroty V máji a júni prebehlo dvojkolové zasadnutie sedemčlennej medzinárodnej poroty, ktorá z celkového počtu 77 prihláse- ných architektonických diel vybrala 22 postupových (semifi- nálových) diel. Z nich, na základe osobnej obhliadky napokon zvolila 17 nominácií – štyri nominácie v kategórii Interiér, po troch v kategóriách Bytové domy, Rekonštrukcia a obnova budov a Rodinné domy a po dvoch v kategóriách Exteriér a Občianske a priemyselné budovy. Jedno z víťazných diel na- vrhne porota na nomináciu na prestížnu Cenu Európskej únie Mies van der Rohe Award. Nominácie na Cenu za architektúru CE•ZA•AR 2013 boli v súlade so štatútom ocenenia udelené nasledovne: Bytový komplex Alfa Beta Gama, Bratislava Administratívne centrum Reding Tower 2, Bratislava Slnečnice / Južné mesto bytové domy, Bratislava Cassovar Košice, polyfunkčný objekt, Košice magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

architecture REKONŠTRUKCIA a OBNOVA BUDOV 1. Rekonštrukcia a modernizácia budovy Krajského súdu Skuteckého 7, Banská Bystrica Autori: Igor Teplan, Miloš Pivko, Eva Teplanová, Katarína Pivková Foto: Igor Teplan 2. Rekonštrukcia horárne vo Vyšnej Boci Vyšná Boca 179/1 Autori: Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Jana Benková Foto: Lukáš Kordík, GUTGUT 3. Rekonštrukcia rodinného domu SAAL Trnava Autori: Tomáš Szöke, Ivan Príkopský, Katarína Príkopská Foto: Ivan Príkopský INTERIÉR 1. Byt v Nitre Nitra Autori: Katarína Príkopská, Ivan Príkopský, Tomáš Szöke Foto: Ivan Príkopský 2. Bratislavská pobočka firmy WBP Online Eurovea Central 2, Pribinova 6, Bratislava Autori: Matúš Vallo, Oliver Sadovský, Peter Janeček, Branislav Husárik Foto: Paťo Safko 3. Winebar Vínimka Ventúrska, Bratislava Autori: Kalin Cakov, Metodiy Monev, Ján Obušek, Vladimír Schmidt, Katy Karsayová, Tomáš Fojtík, Michal Tatranský, Peter Turanský Foto: Peter Turanský, Metodiy Monev, Ján Pavúr 4. Interiér bytu na Páričkovej ul. Bratislava, Páričkova 8, Bratislava Autori: Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Peter Jurkovič spolupráca: Ivan Príkopská Foto: Peter Čintalan EXTERIÉR 1. Košický hrad – revitalizácia na vrchu Hradová Košice 1 – Sever Autori: Ján Sekan, Richard Krajči, Branislav Ivan Foto: Ján Sekan 2. Verejné priestranstvá Palárikovo Hlavná 92, Palárikovo Autori: Anna Dobrucká, Marián Baláž, Eva Vyrosteková Foto: Anna Dobrucká Vyhlásenie víťazov Odborná porota zároveň v tajnom hlasovaní rozhodla o kon- krétnych víťazoch v jednotlivých kategóriách. Zoznam laureá- tov Ceny za architektúru CE•ZA•AR 2013 je však známy len predsedovi poroty a ostane utajený až do okamihu slávnost- ného odovzdávania cien, ktoré sa uskutoční počas galaveče- ra, 10. októbra 2013 v Bratislave. — Samotný odkaz Ceny bol hlavnou témou mnohých vášnivých debát. Porota sa jednoznačne priklonila k nasmerovaniu Ceny do radov širokej verejnosti. Nominované diela nesú odkaz na jednoduchosť, funkčnosť, účelnosť a ekonomickosť. Rekonštrukcia a modernizácia budovy Krajského súdu, Banská Bystrica Rekonštrukcia horárne vo Vyšnej Boci, Vyšná BocaRekonštrukcia rodinného domu SAAL, Trnava 44 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Byt, Nitra Winebar Vínimka, Bratislava Bratislavská pobočka firmy WBP Online, Bratislava Košický hrad – revitalizácia na vrchu Hradová, Košice Verejné priestranstvá Palárikovo, PalárikovoInteriér bytu na Páričkovej ul., Bratislava CE•ZA•AR Jedenásť úspešných ročníkov architektonickej súťaže je dôkazom dôležitosti odbornej, ale aj laickej reflexie architektúry magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

cars Pre dobrodruhov je tu MINI Clubvan Camper, MINI Cowley a MINI Countryman ALL4 Camp. Jednoducho domov na kolesách. Všetky tri modely si zachovali krásne krivky vozidiel MINI a imidž, ktorý je nenapodobiteľný. Ukazujú charakter moto- ristov, ktorí tieto vozidlá milujú a vďaka ktorým britská znač- ka pod krídlami bavorskej automobilky BMW žne svetový úspech. Dizajnéri chceli poskytnúť maximálny priestor pri minimálnych rozmeroch, rovnako ako to je v prípade ich kre- atívnych modelov. Koncepty sú zatiaľ len štúdie, ak sa však stretnú s veľkou podporou verejnosti, nie je vylúčené, že sa objavia aj v sériovej výrobe. MINI Clubvan Camper Dobré veci v malom balíčku Sloboda otvorenej cesty, dynamické jazdné vlastnosti a všet- ko, čo potrebujete do prírody. Je to totiž najmenší luxusný van na svete, ktorý sa veľmi ľahko zmení na domček na kolesách. Za pevnými zadnými oknami je priestranný priestor na spanie pre jednu osobu, malá kuchynka s propánbutánovou bombou a malou chladničkou. Auto je vybavené satelitnou navigáciou MINI Navigation Portable XL, vďaka ktorej nielenže vodič náj- de správnu cestu, ale v prípade škaredého počasia funguje aj ako televízia. Čerešničkou na torte je strešný sklený panel, kto- rý sa dá otvoriť, ale aj využiť na nosenie outdoorového vybave- nia. A čo tak sprcha v prírode? Aj to toto auto dokáže vďaka malej ručnej sprche s vodnou nádržou uloženou pod podlahou. PoďtesMInI kempovať máte radi prírodu a kempovanie? Britská automoBilka mini prichádza s tromi možnosťami pre ideálne noci strávené v prírode. 46 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

MINI Cowley MINI je doma všade Mobilita je dnes výsadou. Ako to s ňou myslí MINI, má uká- zať model Cowley. Všetko, čo potrebujete na prenocovanie v prírode, je v imidžovom prívesnom vozíku. Nájdete tu dve pohodlné miesta na spanie a za doširoka otvárateľným prede- lom v zadnej časti karavánu sa nachádza: plynový varič s dvo- ma plameňmi, vodná nádrž s čerpadlom a drezom, solárny modul na nabitie palubných akumulátorov a elektrická prípoj- ka s 230 V na zásobovanie chladničky ako aj TV/DVD a HiFi veže. Trailer dostal krivky kvapkovitého tvaru. Je v typických farbách MINI, dvere majú na oboch stranách sťahovacie okná, ktoré boli štandardom u Classic MINI do roku 1969. Karava- nový model v markantnom štýle je len o dvanásť centimetrov širší ako MINI Clubman aj s vonkajšími zrkadlami a o takmer 300 kilogramov ťažší. A čo je dôležitejšie, s dizajnom tohto modelu pomohla slovenská spoločnosť Travex, s.r.o., ktorá sa zaoberá výrobou mikrokaravanov pre európsky trh. MINI Countryman ALL4 Camp Na safari so stanom na streche Ak sa bojíte v stane na zemi a radšej sa cítite bezpečnejšie niekde vo vzduchu, tak toto je ideálny spoločník pre vás. Stan na prenocovanie je vďaka sofistikovanému riešeniu na stre- che automobilu MINI Countryman ALL4 Camp. Vďaka sys- tému ALL4 toto auto vyjde aj do ťažkého terénu a vy si ne- budete musieť lámať hlavu s tým, či nájdete vhodné miesto na prenocovanie. Do strešného stanu sa zmestia dvaja ľudia. Auto, ktoré dizajnéri odeli do metalickej čiernej farby s bielymi pásmi, je vybavené aj nosičom na bicykle. —peter tvrdý Ak sa bojíte v stane na zemi a radšej sa cítite bezpečnejšie niekde vo vzduchu, tak toto je ideálny spoločník pre vás. Stan na prenocovanie je vďaka sofistikovanému riešeniu na streche automobilu Mini Countryman ALL4 Camp. Sloboda otvorenej cesty, dynamické jazdné vlastnosti a všetko, čo potrebujete do prírody magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

culture Neskôr, v roku 2010 vznikol v Bratislave Mladý pes s cie- ľom hľadať prieniky medzi umením a technológiami. Zo sladkej a naivnej predstavy, že sme priekopníci, sme precitli a postupne sa pred nami začal vynárať svet umenia nových médií. Prví sme neboli nielen vo svete, ale ani na Slovensku. O pol roka som u babky s motýlikmi v bruchu programoval svoj prvý digitálny ľúbostný list a niekedy v tej dobe som ob- javil dizertačnú prácu Zuzany Husárovej Písanie v interaktív- nych médiách. Digitálna fikcia. Tá ma prikovala ku stoličke až do rána a stala sa mojou vstupnou bránou do sveta elektro- nickej literatúry. O čo teda ide? Najjednoduchšie je elektronické literárne die- la opísať ako také, ktoré sú naprogramované, teda vytvore- né na počítači pomocou zdrojového kódu. Ich podoba môže byť rôzna. Ide napríklad o obohatenie textu obrazom alebo zvukom, čo stimuluje viacero zmyslových orgánov čitateľa. Li- teratúra hypertextu využíva hypertextové odkazy (teda linky, ako ich poznáme z webových stránok) na navigáciu v rôznych častiach príbehu. Tie nemajú žiadne stanovené poradie, čita- teľ sa môže pohybovať v literárnom diele ako v bludisku. Olia Lialina, ruská teoretička a jedna z pionierok internetového umenia v roku 1996 vytvorila hypertextový príbeh My Boy- friend Came Back From The War, ktorý majú v odporúčanej literatúre viaceré svetové univerzity. Remixy tohto diela zahŕ- ňajú aj Wolfenstein verziu od dua internetových umelcov jodi. org. Hypertext už akú-takú úroveň interaktivity ponúka, ale tým sa jej využitie v elektronických literárnych dielach nekon- čí. Interaktívna literatúra je taká, kde čitateľ (hodí sa už viac: používateľ?) môže, alebo dokonca musí vykonať nejakú akciu, čím prispeje k forme a obsahu diela. Pekný príklad pochádza priamo zo Slovenska, ide o aplikáciu Obvia gaude, literárny text barokového básnika Mateja Gažúra prerobený do podo- by aplikácie pre Android Zuzanou Husárovou a Ľubomírom Panákom. Za jednu z najkrajších foriem považujem genera- tívnu literatúru. Pri jej tvorbe nejde priamo o tvorbu literárne- ho diela, ale o tvorbu čiastočne autonómneho systému, kto- rý pomocou algoritmov, databázy znalostí, náhodných čísel alebo pravdepodobnosti dokáže produkovať poéziu či prózu v reálnom čase. Čitateľ teda vidí, ako sa dielo pred ním vynára a samo sa tvorí. V rovnakom stave ho už asi vidieť nebude. Náhodné čísla a pravdepodobnosť pri tvorbe básní používali už dadaisti a surrealisti. I‘Ching Poetry Engine od Levitated (Laurie a Jared Tarbell) je stroj, ktorý generuje poéziu. Pou- žívateľ si najprv vyberie 5 zo 64 stavov (slov) ktoré mu sys- tém ponúka a na ich základe sa v pozadí generujú verše, ktoré po slovách vstupujú na obrazovku, pomaly po nej plá- vajú a strácajú sa v diaľke. Generatívna literatúra má presahy s vedeckými disciplínami ako výpočtová lingvistika, umelá in- teligencia a kognitívna veda. Čím budú automaty, ktoré lite- rárne texty generujú, autonómnejšie a čím lepšie budú rozu- mieť významu slov a viet, tým budú ich výstupy zaujímavejšie. Zároveň bude dôležité hľadať odpoveď na otázku, kto je vlast- ne autorom literárneho diela. Bude to autor programu, alebo program samotný? V elektronickej literatúre sa sústavne využívajú novovznikajú- ce technologické prostriedky. Stojí za tým zvedavosť tvorcov a ich chuť experimentovať s tým, čo môže technológia litera- túre priniesť. Dnes sa vďaka tomu literatúra dostáva do mo- bilných zariadení, galérií, na webové stránky a dá sa ovládať hlasom, dotykom, dokonca gestami. K niektorým zložitejším kúskom si síce treba prečítať manuál, ale stojí to za to. Odpo- rúčam pozrieť sa na tých pár príkladov, ktoré spomínam a ak zaujmú, hľadať ďalej. Zďaleka som nespomenul všetky formy elektronickej literatúry a veľa jej pokladov ešte čaká na obja- venie. —matej Fandl www.mladypes.sk Čím budú automaty, ktoré literárne texty generujú, autonómnejšie a čím lepšie budú rozumieť významu slov a viet, tým budú ich výstupy zaujímavejšie. Zároveň bude dôležité hľadať odpoveď na otázku, kto je vlastne autorom literárneho diela. Bude to autor programu, alebo program samotný? Elektronická literatúra začiatkom 60. rokov minulého storočia začali vedci prvý raz produkovať počítačovú graFiku a už v roku 1965 sa v stuttgarte konala celosvetovo prvá výstava počítačového umenia FotozhoranadolICHINGPOETRYENGINE–Levitated/Myboyfriendcamebackfromwar–OliaLialina 48 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Kubický meter, jednotka Medzinárodnej sústavy jednotiek určujúca objem, či priestor myšlienok a nápadov. V Trnave vyrástlo komunitné centrum a ľudia sa tešia vlne projek- tov, ktoré prinieslo. Kto za ním stojí a aký je jeho príbeh? Kto zauzlil kultúrny uzol v Trnave? Kubik: Ten kubikovský zauzlila naša nezisková organizá- cia Bronco n. o., ktorú sme založili v roku 2009. V tej dobe sa prevažne sústredila na rôzne alternatívne, multižánro- vé parties či skejtové a bajkové premietania. Dodnes v na- šom portfóliu napríklad nesmie chýbať Big Reunion Par- ty, ktorej sa podarilo prerásť z illegal party nášho kolegu Gonza do brandového eventu s heslom „Drink ‚till you cry, dance ‚till you die!“ Neskôr sme sa začali podieľať aj na rozvoji kultúrnych, športových a iných voľnočasových ak- tivít. V spolupráci s mestom organizujeme napríklad Pro- ma Frajdej alebo StreeTT Session. Pretože sa naše akti- vity stretli so záujmom mladých, rozhodli sme sa v roku 2012 pokračovať a sústrediť tvorivú energiu do jedného priestoru a tak vznikol Kubik. Nejde však o uzol zviazaný len z dvoch koncov povrazu, Matúša Hlinčíka a Petra Gel- ka Lančariča. Tvorí ho aj veľa dobrovoľníkov, univerzitných študentov a priateľov, na ktorých sme vždy mali šťastie. Kto prišiel s nápadom, ako ste vznikali? Kubik: Všetci sme boli na seba zvyknutí buď zo strednej školy, skejtparku či čajovne a všetci sme vždy chceli mať spoločné priestory, kde by sme si gazdovali sami. Na základe našich priateľstiev a rôznych predchádzajúcich spoluprác sa začal črtať Kubik. Kubik ako spoločná myšlienka pomôcť a prispieť k prepojeniu ľudí, myšlienka priniesť aktivity s novými hodnotami. Začiatky boli ťažšie, no o to krajšie. Okupovali sme tri miestnosti, ateliéry v starom povojnovom sirotinci bez kúrenia, ktorý sme vlastnoručne za pomoci kamarátov zrekonštruovali. Na akcie sme využívali rozľahlý betónový dvor. Neskôr sa nám podarilo rozšíriť Kubik o druhé poschodie s teplou vodou, kúrením a ďalšími troma ateliérmi a spoločen- skou miestnosťou. Vďaka tomu sme mohli ponúknuť priestory ďalším ľuďom. Prečo vlastne „Kubik nápadov“? Kubik: Náš projekt je neustále sa rozvíjajúci a dynamický priestor nápadov a myšlienok, ktorý spája ľudí rôz- nych záujmov. Logom je kocka, symbolizujúca priestor a perspektívu. Zároveň sa nám spája s detstvom, ktoré obvykle býva veľmi hravé. Čím viac kociek, tým viac zábavy a možností. Čo je cieľom projektu? Kubik: Tak ako hry s kockami – tvoriť a stavať. Spájať prijemných, iniciatívnych ľudí a podporovať ich vo svojich projektoch. Ponúkať im priestor, kde môžu voľne tvoriť a rozvíjať sa. Zároveň poskytovať priestory verejnosti pre realizovanie nových projektov, prospešných pre obyvateľov mesta Trnava, či organizovať rôzne kultúrne podujatia. Azda najdôležitejšia je možnosť zdieľania vedomostí a práce v či popri rozmanitej skupine ľudí s rôz- nymi zručnosťami, skúsenosťami a backgroundom. Akých ľudí združujete? Kubik: V našich ateliéroch v súčasnosti sídlia chalani z Free Trees, ktorí šijú batohy na mieru, ich brat 2705, DJ Whiteass, Gonzo s jeho vinylmi, Boyees a ich hudob- né štúdio, šperkár Maťo Lorinc, fotograf Gelko, výtvarník Ryna, komiksák Fyris a náš manažér Matúš Hlinčík. Nie je to však len o ľuďoch, ktorí majú ateliér priamo v Kubiku. Je to aj o komunitách okolo nás. Či už je skejtová, bajko- vá, komunita streetartistov, výtvarníkov, fotografov, grafi- kov, dizajnérov, sochárov, maliarov, literátov, alebo sú to kolegovia a priatelia z ďalších neziskových organizácií ale- bo kultúrni aktivisti. Všetkých nás spája, že sa radi hráme, bavíme a máme radi veci, ktoré robíme. Aké projekty máte už za sebou? Kubik: Napríklad projekt „Druhý domov“, organizova- ný spolu s občianskym združením Street Sports Trnava. Jeho cieľom je výstavba mini u-rampy pre skejbordistov a in-line korčuliarov na dvore Kubika alebo organizovanie umeleckých workshopov (šperk, maľba, fotografia a iné). Chceme pokračovať v organizovaní kultúrnych podujatí, ako sú literárne čítania za pomoci literárneho klubu Lite- ris, verejné premietania, blšie trhy a burzy kníh v spoluprá- ci s družstvom Drak sa Vracia. Radi by sme zároveň po- kračovali v spoluorganizácii viacerých kultúrnych podujatí s mestom. Nedávno sme sa podieľali na celkom novom projekte otvoreného mestského trhu vo verejnom priestore mesta Trnava – Trnavský rínek, ktorého hlavnými koordinátorkami boli Mirka Hlinčíková a Júlia Oravcová. Cieľom projektu je zorganizovanie otvoreného mest- ského trhu v jednej z priľahlých ulíc centra mesta Trnava. Trnavský rínek je moderny mestsky trh, ktory v uliciach Trnavy ponuka poctive produkty a prezentáciu tovaru od miestnych výrobcov a kultúrny program. Súčasne nadväzuje na tradíciu sobotných trhov, ktoré sa v minulosti organizovali v Trnave. Ako organizátori projektu oslovujeme širokú verejnosť, lokálnych producentov, mladých kreatívnych ľudí (lokálne hudobné, tanečné zo- skupenia, literárny klub a pod.), občianske združenia, neziskové organizácie, aby sa aktívne – vlastným stán- kom alebo svojou aktivitou – stali súčasťou tohto podujatia. Zameriavame sa pritom na to, aby si obyvatelia Trnavy vytvorili aktívny a kladný vzťah k svojmu mestu. Vytvorenú tradíciu by sme chceli opakovať pravidelne i v ďalších rokoch, a najbližší Trnavský rínek bude 12. 10. 2013. Kde vás môžu ľudia nájsť? Kubik: Po nezhodách s majiteľmi sme sa z predošlého Kubika museli nedávno presťahovať. Opäť sme však mali šťastie a dostali sme pomocnú ruku. Momentálne tak sídlime v centre mesta na Pekárskej ulici č. 40. Obývame tri poschodia, z ktorých sú veľké open space ateliéry, a pivnicu, v ktorej sa nachádza tmavá komo- ra pre fotografov a knižnica. Ako vravíme v našom motte “...sme otvorená platforma pre vaše eventy”, preto sa nemusíte báť prísť za nami s vašim nápadom, poradiť sa, alebo len tak pokecať. —kuBik, liana rusnáková www.kubiknapadov.sk Jeho cieľom je podporovať vizionárske, kreatívne projek- ty a projekty v oblasti experimentálneho dizajnu. Vytvárať priestor pre mladých slovenských dizajnérov prostred- níctvom ich tvorivých aktivít, či mimovládne organizácie a školy, ktoré v tejto oblasti pôsobia. „Nadácia Tatra banky dlhodobo podporuje tvorivé aktivity v ob- lasti umenia. Nový grantový program na podporu mladého di- zajnu sme otvárali s veľkým očakávaním. S radosťou musím skonštatovať, že nás prekvapil nielen vysoký počet zaslaných projektov, ale predovšetkým ich veľmi vysoká kvalita – čo oce- nila aj odborná komisia. Teší nás, že môžeme vytvárať aktív- ny priestor na realizáciu dobrých nápadov a inovatívnych prí- stupov. Máme radost z každého partnerstva v oblasti umenia a dizajnu, ktoré prináša obojstranné impulzy.“ uviedla Zuzana Böhmerová, manažérka Nadácie Tatra banky a sponzoringu. Zároveň už po druhýkrát otvorila grantový program na podpo- ru umeleckej tvorby, „Viac umenia“. Je určený pre ambiciózne projekty z oblasti audiovizuálnej tvorby, divadla, hudby, literatúry alebo výtvarného umenia. Netradičnou formou prepája obe strategické zamerania Na- dácie Tatra banka – vzdelávanie a umenie a to tak, že umož- ňuje študentom umeleckých smerov učiť sa od renomova- ných pedagógov – umelcov. Prostredníctvom čoho získavajú neoceniteľnú referenciu pre svoje ďalšie umelecké uplatnenie. Podporuje aktívne skupiny študentov všetkých troch stupňov štúdia, učiteľov a slobodných umelcov, ktorí sa venujú tvorbe s cieľom vytvoriť umelecké dielo ako tvorivý tím. Jeho tohto- ročná uzávierka je 30.septembra. — Viac informácií o ďalších aktivitách Nadácie Tatra banky nájdete na www.nadaciatatrabanky.sk vytvárame šancetvorivým nadácia tatra Banky sa dlhodoBo venuje podpore umeleckej tvorBy, tento rok priniesla nový grantový program na podporu dizajnu pod názvom „viac dizajnu“ čím viac kociek, tým viac záBavy a možností kubik Kubikpreinspire/fotoGelko Grantový program Viac dizajnu Podporíme tvoje kreatívne, vizionárske či experimentálne dizajnérske projekty. Projekt podávaj elektronicky na www.nadaciatatrabanky.sk do 29. 11. 2013. tbn_viac_dizajnu_print_230x150_tg22_0813.indd 1 22.8.2013 15:00 Grantový program Viac dizajnu Podporíme tvoje kreatívne, vizionárske či experimentálne dizajnérske projekty. Projekt podávaj elektronicky na www.nadaciatatrabanky.sk do 29. 11. 2013. tbn_viac_dizajnu_print_230x150_tg22_0813.indd 1 22.8.2013 15:00 magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

V prípade áut hrá čoraz väčší prím dizajn, a tak nečudo, že sa automobilky pohrávajú s novými kreatívnymi tvarmi a aj možnosťami, ktoré svet štyroch kolies prináša. Najnovšie štúdie ukazujú, ako budú vyzerať automobily, ktoré prídu na trh v najbližších mesiacoch alebo rokoch. Toto je fu- ture vo svete automobilizmu. Citroen DS2 Agilný mestský športovec Aj automobilka Citroen stavila na personifikáciu. Svojou líniou DS chce oslovovať predovšetkým mladšiu generáciu. K mo- delovým radom DS3, DS4 a DS5 by mal pribudnúť aj model DS2. Oficiálne na trh príde na budúci rok. To, ako bude vyze- rať, však napovedajú štúdie. Pôjde o malý päťdverový hatch- back postavený na základoch koncernového brata Peugeotu 208. Vychádzať by mal zo štúdií Revolte a Survolt a tak ako v prípade iných modelov DS, aj pri DS2 si budete môcť navrh- núť auto tak, ako vám vyhovuje, najmä čo sa týka farby laku, interiéru a doplnkov. Technické detaily či motorizácia sú zatiaľ tajomstvom, pod kapotou agilného mestského športovca by sa mali objaviť agregáty s výkonom od 88 do 150 koní. Ofi- ciálne predstavenie je naplánované na budúcoročný parížsky autosalón. Renault Twin´Run Namiesto sedadiel motor Renault svoju športovú dušu nezaprie a je známy svojou zá- ľubou v tunovaní malých hatchbackov do poriadneho výkonu. V prípade konceptu Twin´Run vyhodil zadné sedadlá a vra- zil tam motor so zadným náhonom. Naposledy sa tak stalo pri modeli Renault 5 či Clio V6. Výsledok v prípad Twin´Run? Vozidlo s hmotnosťou len 950 kilogramov má pod kapotou šesťvalec s objemom 3,5 litra a výkonom 320 koní. Na stov- ku zvládne šprint za 4,5 sekundy. Vodič sa môže spoliehať na šesťstupňovú prevodovku SADEV so sekvenčným riadením a cez samosvorný diferenciál sa dostáva výkon na zadné kole- sá. Podvozok vyvinula firma Tork Engineering, na jeho vyladení sa podieľal Jean Ragnotti, tlmiče dodala spoločnsoť OHLINS. Futurevosvete automobilizmu Aj automobilka Citroen stavila na personifikáciu. Svojou líniou DS chce oslovovať predovšetkým mladšiu generáciu. K modelovým radom DS3, DS4 a DS5 by mal pribudnúť aj model DS2. Oficiálne na trh príde na budúci rok. To, ako bude vyzerať, však napovedajú štúdie. dizajn hrá čoraz väčší prím To, ako bude vyzerať model DS2, napovedá aj štúdia Revolte 50 cars inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Kia Cub Technologická dokonalosť Kórejská automobilka Kia po angažovaní Petra Schreyera išla dizajnovo dopredu a jej technologický pokrok má uka- zovať štúdia Kia Cub. Predstavili ju na domácom autosalóne v Soule. Koncept má menej ako štyri metre, B-stĺpiky by ste tu hľadali márne. Podobné otváranie dverí sme tak videli už vo Forde B-Max. Automobilka svoj model označuje ako kom- paktné štvordverové kupé, auto však svojimi tvarmi pripo- mína hatchback. Dizajnéri ho postavili na 19-palcové disky, svetlomety sú výhradne navrhnuté z LED diód. Ako sme už povedali, Kia vozidlom demonštruje technologický pokrok, ta- kže inteligentný volant napríklad sleduje vodičov pulz alebo celkovú biometriu. Takže ak vám začnú klipkať oči od únavy, auto vás donúti zastaviť a oddýchnuť si. Srdcom konceptu je štvorvalec 1,6 GDI, ktorý poznáme z Kie cee´d GT s výkonom 204 koní Mini Vision Vízia nového Mini Britská značka Mini patriaca pod koncern BMW sa pripravuje na odhalenie tretej generácie svojho modelu Mini Cooper. Ako bude vyzerať, naznačuje štúdia Vision. Ten si zachoval typic- kú DNA malého štýlového športovca. Nová je predovšetkým predná maska, ktorú tvorí veľký hexagonálny otvor s integro- vanými hmlovými svetlami. Hlavné svetlomety dostali oválnej- ší tvar a väčší sklon, výraznosť im dodávajú diódy a LED tech- nológie. Dizajnéri využili aj nové materiály ako Organo metal, čo je vrstvený kompozit s povrchom textilu. V zadnej časti náj- deme na malé Mini obrie svetlá, nechýba ani strešný spojler. Známy rýchlomer, ktorý bol v centrálnej časti starého Coope- ra, končí, „digitálne“ budíky sa dostávajú priamo pred vodiča. Stredová konzola zostáva, plní však informačné, navigačné, multimediálne a zábavné funkcie. Novú generáciu Mini budú poháňať preplňované benzínové a naftové 3-valce. Oficiálna premiéra je naplánovaná na koniec tohto roka. —peter tvrdý Foto na ľavej strane štúdia Revolte Foto na pravej strane, zhora nadol Kia Cub / Renault Twin´Run / Mini Vision Automobilky sa čoraz viac pohrávajú s novými kreatívnymi tvarmi magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Citroën DS5 je zosobnením novej etapy vo vývoji línie DS. Inovatívne a vizionárske vozidlo je v dokonalej súhre so sloganom značky Cré- ative Technologie a priná- ša ešte vycibrenejšie prvky v oblasti štýlu, tvarov, zmyslov a rafinovanosti. Citroën DS5 znamená potešenie zo šoférovania jedinečného auta, ale aj jasné a jedinečné zosobnenie moderného vozidla. Citroën DS5 je originálnym výtvorom plným technologických inovácií, schopným prekvapiť a očariť. DS sú dve písmená, ktoré pre Citroën zosobňujú výraznú časť dedičstva, a pod ktorými sa skrývalo najprevratnejšie auto mína vozidlá typu shooting break s nádychom Grand Tourismo. Striedanie chró- mových obkladov (vonkajšie postranné lišty, dvojité kon- covky výfuku) a lesklých čier- nych častí (prvky na prednej a zadnej časti a okolo okien) a kolesá ľahkej zliatiny s diaman- tovaním s veľkým priemerom (od 16 do 19 palcov). Všetky tieto prvky podčiarkujú jedinečnosť tohto vozidla. Vybrať si môžete jednu z ôsmich exteriérových farieb a ozdobné chró- mové prvky môžu byť aj v matnej chrómovej farbe nazvanej „dark chrome“. Módne doplnky ako LED diódy sú samozrej- mosťou. Jednoducho sofistikovanosť so zmyslom pre detail. svojej epochy. Dve písmená, ktoré predstavujú kreativitu, je- dinečnosť a odvahu. Ako predloha pre model poslúžila štú- dia Citroën C-SportLounge. A aj keď vo väčšine prípadov sa futuristické prvky štúdií do výrobnej verzie nedostanú, fran- cúzska automobilka je výnimkou. Línie karosérie prekvapujú svojimi tvarmi, ale aj jedinečnými proporciami a siluetou, kto- rú rozpoznáte za každých okolností. Nevšedná silueta pripo- citroën sa vrhol na personiFikáciu. a ich línia ds sa stretáva so záujmom čoraz väčšej skupiny zákazníkov. vlajkovou loďou línie je model ds5, s ktorým jazdí aj starší z Bratov saganovcov, cyklista juraj sagan aleBo herečka a muzikálová speváčka nela pocisková. citorën ds5 je seBavedomý rodinný známy. citroënds5 Sebavedomýrodinnýznámy 52 cars inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Krásny je nielen zvonku, ale aj zvnútra. Aj interiér si po vzore iných vozidiel v línii DS, môžete navrhnúť tak, ako vám najviac vyhovuje. Kokpit „déespäťky“ sa maximálne orientuje na vo- diča. Pocit z kupé posilňuje aj vodičova pozícia za volantom, ktorá podporuje vyšší a dominantnejší rozhľad na vozovku. Auto dostalo dve stredové konzoly, pričom jedna je umiestne- ná na stredovom tuneli, druhá na stredovej konzole. Na oboch sa nachádzajú tlačidlá, otočné ovládače a prepínače, ktoré vo veľkej miere našli inšpiráciu v leteckom priemysle. Dizajnéri stavili na kožu a hliníkové doplnky s brúseným povrchom. Auto s rozmermi – dĺžka 4,24 m (o 25 cm menej než CIT- ROËN C5 sedan), šírka 1,85 m a výška 1,51 m má však tech- nologické pokroky aj pod kapotou. V ponuke sú dva prepĺňané motory s priamym vstrekovaním spĺňajúce normu Euro V vyvi- nuté v spolupráci s BMW: THP 155 (so 6-stupňovou automa- tickou prevodovkou) a THP 200 (so 6-stupňovou manuálnou prevodovkou). Ako prvý model sa DS5 predstavil aj s hybrid- ným pohonom. Ide o prvé dieselové „full hybrid“ vozidlo na svete. Technológia Hybrid je v spojení s dieselovým motorom, systém je spriahnutý s pohonom všetkých štyroch kolies pri výkone 200 koní. Auto pracuje aj v režime ZEV (Zero Emission Vehicule), spotreba sa dostala na 3,8 l/100 km, emisie CO2 na hranicu 99 g/km. Citroën vám do auta namontuje aj niekoľko nových prvkov, napríklad automatické diaľkové svetlá, druhú generáciu varo- vania pri nedobrovoľnom opustení jazdného pruhu, head-up displej, či cúvaciu kameru. Nechýbajú ani všetky potrebné sú- časti aktívnej bezpečnostnej výbavy (EBD, ABS, ESP, BA, inte- ligentná kontrola trakcie). —peter tvrdý Citroën DS5 znamená potešenie zo šoférovania jedinečného auta, ale aj jasné a jedinečné zosobnenie moderného vozidla. Citroën DS5 je originálnym výtvorom plným technologických inovácií, schopným prekvapiť a očariť. Citroën DS5 Potešenie zo šoférovania jedinečného auta, ale aj jasné a jedinečné zosobnenie moderného vozidla magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Cena Oskára Čepana bola založená v roku 1996, keď ju pod názvom Mladý slovenský výtvarník roka predstavila zakladateľka a riaditeľka americkej nadácie The Foundation for a Civil Society Wendy W. Luersová. Spoločne so svojím manželom Williamom Luersom – americkým veľvy- slancom v Prahe – strávila v Československu niekoľko rokov a po páde komunistického režimu sa rozhodla, že pomôže krajinám východného bloku. Mladým slovenským umelcom do 35 ro- kov tak okrem spoločnej finálnej výstavy v prestížnych galerijných priestoroch umožnila vyces- tovať do Ameriky, kde sa môžu konfrontovať s medzinárodnou scénou. Aktuálne sa Cena Oskára Čepana nachádza v pomyselnej dospelosti – v 18. ročníku, pričom jej poslednou víťazkou sa stala Mira Gáberová, ktorá sa predstavila samostatnou výstavou v Slo- venskej národnej galérii. Počas svojej dlhej tradície súťaž dokázala, že aj napriek kritike patrí k najprestížnejším slovenským oceneniam za vizuálne umenie pre mladých výtvarníkov. Finanč- ným ohodnotením, šesťtýždňovým študijným pobytom v USA a samostatnou výstavou v SNG výrazne prispieva k formovaniu slovenského súčasného umenia, čo dokazujú výsledky konkrét- nych ročníkov a následné úspechy jednotlivých víťazov. Do súčasného 18. ročníka Ceny Oskára Čepana sa prihlásilo 37 uchádzačov, tvoriacich v rôz- nych médiách. Zmenila sa odborná komisia, ktorú pre nasledujúce dva roky budú tvoriť medzi- národní kritici umenia, kurátori a umelci. Sú nimi Áron Fenyvesi z maďarskej Trafo Grallery, Piotr Stasiowski – kurátor Wroclaw Contemporary Museum v Poľsku, kurátor Fotograf Gallery Jiří Vernisáž výstavy finalistov a víťaza, ktorá sa bude konať v budove Pisztoryho paláca, sa usku- toční 25. septembra. Kto z finalistov sa stane absolútnym víťazom súťaže, bude známe vo štvr- tok 10. októbra 2013 – v deň vyhlásenia víťaza Ceny Oskára Čepana 2013 v Pisztoryho paláci. Výstava finalistov a víťaza potrvá do 15. októbra 2013. — Ptáček, akčný umelec a pedagóg na Akadémii umení v Banskej Bystrici Michal Murin a kurátor- ka Mira Keratová zo Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici. Medzinárodná komisia vybrala do finále umelcov na základe tvorby z obdobia uplynulých dvoch rokov. „Věříme, že nás finalis- té překvapí kvalitními díly, která nás ujistí o správnosti našeho výběru“, odkazuje účastníkom predseda poroty Jiří Ptáček a pripúšťa, že výbrať iba štyroch finalistov bolo v tomto roku viac než náročné. Finálovú štvoricu pre rok 2013 tvoria: Radovan Čerevka, ktorý sa dlhodobo zameriava na masmediálnu reflexiu vojnových konflik- tov. Výstupom jeho práce sú rozmerné inštalácie zahŕňajúce širokú škálu médií od priestoro- vých diel k voľným kresbám inšpirovaným infografikou. Komisia vyzdvihla hlavne jeho aktuálny posun od politicky angažovaného pohľadu na médiami filtrovanú realitu k výtvarne bohatej výpovedi. Na priestorových inštaláciách Martina Vongreja porota ocenila komplexné, kozmic- ko-univerzalistické pokusy o vyjadrenie problematiky ľudského vedomia – spoločne s nadväz- nosťou na to najlepšie z tradície konceptuálneho umenia druhej polovice minulého storočia na Slovensku. Videá Erika Sikoru ojedinelým spôsobom skúmajú fenomén kreativity. Jeho osob- ne ladené D.I.Y. filmy obsahujú humor, sarkazmus a trápnosť. Sikora je moderátorom aj komen- tátorom svojich filmov a divákom sa prihovára v duchu Dostojevského Idiota a akoby mimo- chodom sa dotýka zásadných tém umenia a spoločnosti. Najmladšou nominovanou autorkou je choreografka a vizuálna umelkyňa Zuzana Žabková. Porotu zaujala inscenovanými videa- mi, ktoré sú postavené na pohybovom základe, performatívne využívajú klasické formy hudby a tanca a reinterpretujú filmové a hudobné diela. cena oskára čepana BlaF 2013 vstupuje do svojho 18. ročníka štvrtý ročník Festivalu Počas svojej dlhej tradície súťaž dokázala, že aj napriek kritike patrí k najprestížnejším slovenským oceneniam za vizuálne umenie pre mladých výtvarníkov. Finančným ohodnotením, šesťtýždňovým študijným pobytom v USA a samostatnou výstavou v SNG výrazne prispieva k formovaniu slovenského súčasného umenia. Na festival BLAF sa tento rok prihlásilo až tridsať bratislavských galérií. Každá si pripravila program vo vlastnej dramaturgii a počas trvania festivalu budú pre návštevníkov otvorené po celý čas a bezplatne. Je to priam neuveriteľné, ale posledné septembrové dni budú už po štvrtý raz patriť festivalu vizuálneho ume- nia BLAF – Bratislava Art Festival. Keď jeho organizátori v roku 2010 uviedli do života prvý ročník, netušili, že sa formát bude tešiť takej veľkej obľube. V roku 2013 sa festival uskutoční v dňoch 26. až 29. sep- tembra,ž tradične v desiatkach bratislavských nekomerčných a súkromných galérií a v Slovenskej národnej galérii. Progra- mová dramaturgia festivalu je tento rok obohatená o vlastnú programovú zložku z dielne organizátora, Nadácie Centrum súčasného umenia, ktorá bude spočívať v posilnení prednáš- kovej časti podujatia (viac prednášok, nové zahraničné mená z rôznych oblastí súčasného vizuálneho umenia, jeho podpory a prevádzky) a v novom bloku eventov v podobe performance ako domácich, tak zahraničných umelcov. Z domácej scény spomeňme performance mladej generácie Zuzany Žabkovej, Kataríny Morháčovej, Lucky Mičíkovej, Andreja Cséfalvaya, Martina Vongreja, Daniela Didu a podobne, zo zahraničných sa predstaví hviezda rakúskej performatívnej scény Ines Do- ujak či mladý kosovský umelec Astrit Ismaili. Z ostatných do- dýne a univerzity v Brightone David Crowley či performatívny umelec z Bosny a Hercegoviny Mladen Miljanović, ktorý sa okrem iného tento rok predstavil v pavilóne Bosny a Hercego- viny na bienále v Benátkach. mácich performatívnych umelcov (či prosto iba umelcov, ktorí sa však podchvíľou vyjadrujú aj vo forme performance – teda vystúpenia, spojeného s hovoreným slovom, prvkami tanca, divadla atď.) spomeňme literárne autorské duo Generátor X Michala Habaja a Petra Šuleja, ktorí svoje vystúpenie okore- nili tanečnými kreáciami mladých tanečníc, či Petru Fornayo- vú, tanečnicu a autorku divadelných a tanečných predstavení. Z prednášajúcich prídu do Bratislavy napríklad riaditeľky vie- denského artfairu Vienna Fair Vita Zaman a Christina Stein- bacher-Pfandt, profesor a vedec z Royal College of Art v Lon- Nespomenúť nemôžeme ani pestrý program bratislavských galérií, ktorých sa tento rok prihlásilo na festival až tridsať! Každá si pripravila program vo vlastnej dramaturgii a počas trvania festivalu budú pre návštevníkov otvorené po celý čas a bezplatne. Zo sprievodných programov ani tento rok nebu- dú chýbať aktivity Fashion Councilu a prednáška projektu Clu- bovka, v rámci ktorej v Bratislave svoju tvorbu odprezentu- je mladý (1977) a extrémne talentovaný francúzsky dizajnér Ito Morabito, tvoriaci pod značkou Ora-Ïto, pričom v štádiu rokovania sú aj ďalšie sprievodné akcie. Počas BLAF-u sa v BLAF 2013 tradične začne veľkolepý koncert na nádvorí Slo- venskej národnej galérie, tento rok v sprievode kapiel Puding Pani Elvisovej, Le Payaco a Zóna A. Bonusom bude ako kaž- doročne možnosť výhry zájazdu do niektorej z atraktívnych európskych destinácií – či to bude Rím, Amsterdam alebo Li- sabon – tým sa, milí budúci návštevní- ci BLAF-u 2013, dajte prekvapiť. Bu- deme vás zaručene včas informovať! —n-csu www.blaf.sk Bratislave zároveň uskutoční stretnutie a kongres európskej iniciatívy teoretikov umenia AICA – International Association of Art Critics, na ktorom sa rovnako predstavia zaujímaví hos- tia zo zahraničia. PestrýprogramfestivaluBLAF 54 inspire magazine punishment issue art

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

55

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Palicovanie Pri menších prehreškoch sa vám mohlo ujsť iba pár rán palicou. Po chrbte. Z celej sily. Tak vám treba. Bičovanie Keď vás palice nedonútili priznať sa, prípadne mal zriadenec žalára pocit, že ste ešte nedosiahli uvedomenie si svojho hriechu a jeho prípadné oľu- tovanie, zobral kožený bič a švácal… Lámanie kolesom Ak ste veľmi, ale naozaj veľmi nepo- slúchali, zlomili vás kolesom. Holého vás priviazali k drevenej konštrukcii, potom sa na vás spustilo ťažké kovo- vé koleso, ktoré vám rozlámalo kos- tičky. Keď vám všetko, čo sa dalo, polámali, vplietli bezduché telo do už použitého kovového kolesa a vy- stavili vás na popravisku. Byť príkladom je celkom fajn, nie? Smrť bola síce pomalá, pretože telíčko odchádzalo postupne na dehydratáciu, ale mohli ste pomôcť prí- rode. Keď už vás takého holého, polomŕtveho a vyšo- kovaného vystavili, mohli si do vás ďobkať vtáčiky, ob- hryzkávať vás mohli potkančeky… drvenie kĺbov Vykrúcanie, vykĺbenie, pukot chrupaviek… Tak mu treba, zlodejíčkovi! Odrezaný jazyk Keď ste rozprávali to, čo ste nemali, prípadne to, čo vám niekto zakázal povedať, urobili predbežné opat- renie, aby ste už nerozprávali, čo nemáte. Vlastne ste už nepovedali nič. Upálenie Kacíri, čarodejnice a všetci, ktorí sa nejako previnili voči cirkevným pravidlám, skončili na rošte. Teda na hranici. Ak ste boli sympoš, do pahreby šupli aj trošku strelného prachu a jediné, čo ste na hranici urobili, A čo s kožou? Veď ešte aj Fantozzi mal možnosť získať kreslo z úradníc- kej kože… Nabodnutie na kôl Tento krásny orientálny trestík sa k nám rozšíril ešte v 5. storočí pred n. l. Či už ste boli povstalec alebo matka, ktorá ubližuje dieťaťu, trpeli by ste rovnako. Holý odsúdenec so zviazanými rúč- kami za chrbtom ležkal na zemi a do zadných partií mu kat zapichol kolík. Kolík s tupým hrotom, samozrejme. Keď už kolík medzi polovičkami viac- menej držal, kat ho zatĺkol ešte pol metra do tela. Tým však nepo- škodil životne dôležité orgány, takže ste len trpeli. Keď už bol kolíček v telíčku, posadili vás s ním do jamky. Kolíček prenikal hlbšie a hlbšie, až kým nevyšiel von. Pazuchami, hruďou alebo ústami. Ale vám už by to asi bolo dosť jedno… Rozpáranie brucha Šup črievka z bruška von! V Oriente vraj bol tento trest jedným z najobľúbenejších! Kat rozpáral bruško, vytia- hol črievko a postupne ho namotával na navijak. Po- maličky vytiahli z odsúdenca osem metrov tráviaceho traktu. Stratili ste vedomie a následné rozštvrtenie ste už mali na saláme. Ešte vás mohli obesiť, pochovať zaživa, ženám mohli odrezať prsia, obuť vám španielsku čižmičku, položiť vás na mučiacu lavicu a trestať čímkoľvek, čo bolo po ruke. Alebo vás radšej poslali na galeje. A tam ste ako zločinček mohli žiť šťastne až do smrti. Mohli to byť najkrajšie dva týždne vášho života… No vidíte, že to elektrické kreslo je celkom humánne… —nika Bauchová bolo „baf“ a bolo po vás. Ak ste neboli sympoš, tak kla- sicky, ako pri teľacom močingu… dve hodiny jemne dusiť na miernom ohni. škripec Priviazali, natiahli a naťahovali. Ramená von z kĺbo- vých jamiek, svaly sa len tak trhali… Nádhera. štvrtenie Ako už sám názov trestu napovedá, rozštvrtili vás. Naj- prv vás na chvíľku zavesili na šibenicu, ale tak, aby ste náhodou neumreli, potom vás zvesili a priviazali. Jedna rúčka k jednému koníkovi, druhá k druhému, ľavá no- žička k tretiemu a pravá k štvrtému. Potom len už len stačilo zvýsknuť, koníky sa rozbehli, každý iným sme- rom, samozrejme, a bolo po vás. Takto by ste trpeli napríklad vo Francúzsku. Keby vás na smrť rozštvrtením odsúdili v Rusku, tí sa s tým nes… Zobrali sekeru a odfikli jednu rúčku, druhú rúčku… Stiahnutie z kože Samozrejme, zaživa. Pod kožu zarezali obrovskú čepeľ a kusy kože sa veselo odliepali od mäska. Telíčko po- tom bolo jedna veľká ranka. V15.storočížilnahradevrumunskýchhoráchkrutýVlad švác,tresk,bum...AK STE V STREdOVEKU KRAdLI ALEBO CUdZOLOžILI, mALI STE RAdšEJ HNEď UmRIEŤ. AK SA VÁm UľÚTOSTILO SAméHO SEBA A NEdOKÁZALI STE SA OdPRAVIŤ ZO SVETA, POSTARALI SA O TO INí. Foto internet Používaním zdrobnenín a milým tónom sme sa snažili zjemniť tému. Lebo „odrezaná ručička“ znie oveľa milšie ako „odfaklený hnát“! inspire magazine punishment issue essential 56

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

BRATISLAVA ARTFESTIVAL Nenechajtesiujsťanikúsokumenia 26.9.-29.9. www.blaf.sk

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Atlas zabúdania je kniha o veciach, na ktoré sme za- budli, na ktoré sme chceli zabudnúť, na ktoré sme museli zabudnúť, a o veciach, na ktoré si nevieme spomenúť. Pamätáte si ešte pioniersky sľub? Poznáte text charty 77? A smernice osláv prvého mája 1960? Viete, o čom si asi tak mohli písať listy vaši starí rodičia? A čo denník vašej matky? Čo si poznamenala o 26. apríli 1986, keď vybuchol Černobyľ? Spomeniete si, čo ste robili v novembri 1989? A 11. septembra – v ktorom roku…? Viete, kedy a prečo bol na Slovensku Franz Kafka? Atlas zachytáva obdobie rokov 1914-2014, pričom ku každému roku sa viaže jeden text. dovedna sto útva- rov, ktoré odkrývajú atmosféru danej doby na Slo- vensku. „Ide o konceptuálnu knihu, kde sa v názna- koch rozpráva o veciach, ktoré sme už zabudli alebo si ich nepamätáme. Z hľadiska štýlu je Atlas zabúda- nia absolútne nezachytiteľný, pretože nepatrí medzi beletriu ani literatúru faktu,“ povedal o knihe jej autor, spisovateľ, scenárista a režisér Peter Krištúfek. Hravý a plný spomienok, taký bude Atlas zabúdania. Od roku 1914 po rok 2014, každý rok jeden text. list, telegram, báseň, správa, nariadenie, rozsudok, roz- hovor, zápis v kronike, denníkový záznam… Vždy niečo typické, čo vyjadruje atmosféru doby na Slo- vensku. Alebo zaujímavý, zabudnutý pohľad na vte- dajší osobný či verejný život. Každý exemplár obsahuje tri záložky – dobové ar- tefakty – ktoré sú tiež súčasťou spomínania a iste aj vám budú všeličo pripomínať: svätý obrázok, legen- dárna zelená stokorunáčka, reklama na Schichtovo mydlo či dobové fotografie. O autorovi Peter Krištúfek je autor ôsmich prozaických kníh a zbierky poézie. debutoval poviedkovou knihou Nepresné miesto (2002), za ktorú získal prémiu Ivana Kraska. Po nej publiko­ val ďalšie zbierky Voľným okom (2004) a mimo času (2009). ďalej mu vyšla novela Hviezda vystrihnutého záberu (2005), súbor scenárov o Rote pomalého nasadenia (2006, spolu s dadom Nagyom) a zbierka poézie 75W (2011). Jeho prvý román šepkár (2008) bol nominovaný na cenu Anasoft lite­ ra, v súčasnosti sa pripravuje jeho preklad do ruštiny. druhý román Blíženci a protinožci, ktorý vyšiel v roku 2010 a taktiež bol súčasťou finálovej desiatky Anasoft litera, sa prekladá do bulharčiny a nemčiny. Najnovší román dom hluchého o búr­ livých dejinách Slovenska v 20. storočí vyšiel v decembri 2012 a je tiež finalistom literárnej ceny Anasoft litera. atlas zaBúdania peter krištúFek Kniha o minulosti, na ktorú by sme nemali zabudnúť 58 Books inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Claire Keegan Fo(s)ter Ak sa kuchárovi podarí uvariť chutné jedlo a ešte ho aj tak naservírovať, že sa dobre hltá nielen ústami, ale aj očami – je to radosť. Aj s knižkami to tak býva – ak sa zosúladí nezabudnuteľné spisovateľské (a prekladateľské) vnútro s krásnymi ilustráciami a perfektným grafickým dizaj- nom, je to veľká radosť. Väčšia než pri jedle, lebo je trvalá a sýtiaca dušu, nielen to naše stále po niečom dychtiace telo. Na slovenskom knižnom trhu sa nedávno jeden taký skvost objavil. Volá sa Fo(s)ter, napísala ho írska spisovateľka Claire Keegan, preložila Adriana Komorníková a ilustrovala Zuzana Cigánová Mojžišová. Kniha je to malá vzrastom, ale veľká na ponúknuté čitateľské zážitky. Fo(s)ter je o malom dievčatku, ktorému sa na pár týždňov podarí vymaniť sa z čudesného zovretia najbližšej rodiny a ocitnúť sa v žičlivejšom prostredí domu manželov Kin- sellovcov. Hoci sa v tejto knižke čitateľ prostredníctvom hlavnej hrdinky a rozprávačky pozerá na svet detskými očami, príbeh je to dospelácky, hlboký, odkrývajúci mnohé vrstvy komplikova- ných medziľudských vzťahov. O autorke Írska spisovateľka Claire Keegan sa narodila v roku 1968 a vyrastala na farme vo Wicklow. Prvá zbierka poviedok jej vyšla v roku 1998 pod názvom Antarctica. Poviedky sa stretli s veľkým čitateľ- ským ohlasom a výnimočne talentovaná autorka získala cenu Kniha roka Los Angeles Times a Roo- neyho cenu za najlepšiu írsku knihu roka. V roku 2007 Claire Keegan vydala druhú knihu, opäť súbor poviedok, Walk the Blue Fields (v češtine vyšla pod názvom Modrá pole), ktorá mala veľký úspech u literárnych kritikov a autorka za ňu získala cenu britskej Edge Hill University za najlepšiu zbierku poviedok na Britských ostrovoch. Žije na írskom vidieku. —artForum www.artforum.sk TREST – EXIL Aleksandar Hemon Problém menom Bruno Debutová zbierka poviedok americko-bosnianskeho autora Aleksandara Hemona nie je žiad- nym začiatočníckym pokusom, ale štylisticky brilantným, vtipným a tragikomickým obrazom sveta. Sveta bývalej Juhoslávie a detstva stráveného s portrétmi súdruha Tita na stenách škôl a hračkami zo ZSSR páchnucimi olejom. Príbehy o Sarajeve a autorovej rodinnej histórii, o živo- te v Chicagu v čase, keď všetci priatelia a známi bojovali v ďalšej zo zbytočných európskych vo- jen. Problém menom Bruno je novelou a poviedkami, ktoré sú poprepájané postavami, mesta- mi, príbehmi, ale najmä silným a citlivým hlasom rozprávača. Či už Hemon píše o atentáte na arcivojvodu Františka Ferdinanda alebo o rodinnom výlete na pláž, o prisťahovalcovi v USA alebo umení uniknúť hľadáčiku ostreľovača v obliehanom meste, jeho príbehy sú bolestne hu- morné a nesmierne smutné. Vďaka originalite a humoru je Aleksandar Hemon jedným z najta- lentovanejších autorov svojej generácie. „Tak ako Nabokov, aj Hemon píše s prekvapujúcim pohľadom outsidera, vážiac slová, akoby ich používal po prvý raz. S Kunderom má spoločnú schopnosť nájsť pôvab a humor aj v tých naj- temnejších okolnostiach.“ OBSERVER „Výnimočné. Provokatívne. Anarchistické, a napriek tomu premyslene zorganizované. V sku- točnosti sa mi len ťažko hľadajú slová, ktorými by som túto zbierku poviedok opísal, pretože jej sila ma núti obdivne mlčať.“ COLUM MCCANN O autorovi Aleksandar Hemon sa narodil v roku 1964 v Sarajeve. V roku 1992 mu blokáda rodného mesta neu- možnila návrat zo štipendijného pobytu v USA. Odvtedy žije v Chicagu, s krátkym intermezzom v Pa- ríži. Napísal ďalšie tri prozaické knihy, ako aj zbierky publicistiky v angličtine aj v bosnianskom jazyku. Saša Salmela Žirafia mama a iné rozprávky Uletené rozprávky s fantastickými ilustráciami. Fantastické rozprávky s uletenými ilustráciami. Saša Salmela a Martina Matlovičová. A k tomu žirafia mama, magnetický rytier, blatová príšera a iné... 21 krátkych rozprávok, v ktorých spisovateľka Alexandra Salmela v pútavých fantastic- kých príbehoch opisuje starosti detí vyrovnávajúcich sa s niekedy nepochopiteľným svetom dospelých. Martina Matlovičová, už renomovaná mladá ilustrátorka, dopĺňa príbehy svojskými živými ilustráciami, ktoré detskú fantáziu posúvajú znova o kus ďalej. Knihu plánujeme vydať paralelne s fínskym vydavateľstvom Teos a publikácia by mala tak vyjsť hneď v dvoch jazykoch- v slovenčine a fínčine. O autorkách Saša Salmela býva vo Fínsku už dlho, ale ešte stále sa nenaučila bežkovať. Plávať vie. Pestuje duby v kvetináčoch a hrá sa s príšerami. Popritom píše príbehy. Ak by sa jej mohli splniť tri priania, želala by si: milión stotisíc stromov, po ktorých sa dá vyliezť až na mesiac, menej vyšinutých dospelých a vy- darený výlet niekam hocikam so spriatelenými tvormi a inými veselými potvorami. Martinka Matlovičová býva s Vladom pod lesom a maľuje v garáži. Zachraňuje slimáky, ropuchy, srnky a psy. Veselo sa vozí na kolotoči, aj keď sa ostatným hlava točí. TREST – PREMÝŠĽANIE David Foster Wallace Toto je voda Americký prozaik a esejista David Foster Wallace vystúpil verejne len raz. V roku 2005 sa priho- voril absolventom americkej Kenyonovej university. Jeho prejav vychádza knižne pod názvom Toto je voda a je prvým Wallaceovým textom preloženým do slovenčiny. David Foster Wallace sa snaží nájsť odpoveď na otázku – ako žiť svoj život, ako premýšľať? Ako sa dostať zo zajatia vlastného egocentrizmu? Ako nezabudnúť na ľudskosť a súcit? Po autorovej smrti vyšiel text v denníkoch Wall Street Journal, Times či Guardian a dodnes je jedným z najdiskutovanejších filozofických zamyslení. O autorovi David Foster Wallace sa narodil v štáte New York v roku 1962. V detstve profesionálne hrával te- nis. Študoval filozofiu a angličtinu a ako záverečnú prácu na Amherst College napísal knihu, ktorá neskôr vyšla ako román The Broom of the System. Na doktorandské štúdium filozofie sa zapísal na Harvarde. David Foster Wallace písal eseje, romány (Infinite Jest), poviedky (Girl with Curious Hair, Brief Interviews with Hideous Men). Získal viacero literárnych ocenení. Zomrel v roku 2008. Román The Pale King, na ktorom pred smrťou pracoval, vyšiel v roku 2011. magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

JBL Flip Multimediálny reproduktor z najtajnejších snov Vždy nie sú naokolo ľudia, ktorým vadí dobrá hlasná hudba, a vtedy si to treba užiť. JBL Flip je multimedi- álny prenosný reproduktor so zabudovaným mikrofó- nom, s ktorým si zábavu užijete skoro ako na dobrej party. JBL je proste klasika fungujúca už od roku 1946. Teraz okrem vysoko kvalitnej hudby umožňuje aj kon- ferenčný hovor alebo voľnosť pri telefonovaní či iných činnostiach, napríklad pri varení, práci alebo pri čítaní Inspire. JBL Flip sa kamaráti so smartphonmi alebo tabletmi a neobťažuje vás žiadnymi zbytočnými kábla- mi, ktoré sa snažia ich vlastníkov neraz zabiť, potknúť či zaškrtiť. JBL Flip vám zaručí zvuk s výnimočnými basmi vo for- me štýlového stereo reproduktora, ktorý si môžete vziať jednoducho so sebou na cesty. Bezdrôtovo sa pri- pojí k akémukoľvek Bluetooth-vybavenému zariadeniu. Tak sa tešte na päť hodín prehrávania hudby vďaka na- bíjateľnej batérii. JBL Flip je ideálny bezdrôtový prenos- ný stereo reproduktor pre kohokoľvek s dávkou vkusu a lásky k hudbe. Čiže pre čitateľov Inspire.☺ www.jbl.sk AKG K935 Bezdrôtový zážitok pre fajnšmekrov Hudbu, filmy ani hry si bez toho správneho zvuku ne- vieme predstaviť. Slúchadlá sú na to úplne ideálna po- môcka – súkromie je predsa na našom rebríčku hod- nôt poriadne vysoko. Ale skĺbiť kvalitný zvuk slúchadiel s pekným dizajnom (na tom si zakladáme viac než na súkromí) a voľnosťou pohybu je trestuhodne unikátne. Ešteže poznáme bezdrôtové slúchadlá AKG K935. Stačí len pripojiť vysielaciu základňu k audio systému alebo k mobilu a môžete si neru- šene a bez sťažností susedov tancovať až do vzdialenosti 30 metrov. A vydržia nabi- té neuveriteľných osem hodín. K935 sú prvotriedne bezdrôtové slúchadlá s dô- razom na kvalitné materiály a pohod- lie. Treba si dopriať len to najlepšie. A to tieto bezdrôtové slúchadlá sú, veď dostali cenu EISA za najlepší produkt vo svojej ka- tegórii za rok 2013-2014. Bezdrôtové sú, a tým je splnené kritérium voľnosti. Dôležitý je aj komfort našich ctených uší. Ešteže majú AKG K935 jemné, poddajné zamatové náušníky. Ani majitelia uší si bežne neužívajú taký luxus ako ich zvu- kovody a celý sluchový orgán s týmito slúchadlami. — www.vzdy.sk Bez drôtov a kvalitne z najtajnejších snov pre Fajnšmekrov JBL Flip Teraz okrem vysoko kvalitnej hudby umožňuje aj konferenčný hovor alebo voľnosť pri telefonovaní AKG K935 Stačí len pripojiť vysielaciu základňu k audio systému alebo k mobilu 60 inspire magazine punishment issue tech

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Spoločnosť Auto Palace ukázala nový showroom pre vozidla BMW a MINI. Ty- pické štýlové vozidlá patria pod koncern v Bavorska. Spoločnosť Auto Palace Group, nový partner spoločnosti BMW Group Slova- kia predstavila nový showroom s celkovou plochou 2 035 metrov štvorcových v lete tohto roku. Do života ho oficiálne priniesli Michael Kordys, generálny riaditeľ spoločnosti BMW Group Slovakia, a Tim Tozer, CEO spoločnosti AutoBinck Hol- ding, ktorá je materskou spoločnosťou Auto Palace. BMW Group dôležitý región. Na Sloven- sku sme v roku 2012 predali viac než 2 000 vozidiel a stali sa tak lokálnou jednotkou v segmente prémiových au- tomobilov. Existuje tu skutočný potenci- ál pre budúci rast, a to najmä v hlavnom meste,“ povedal Michael Kordys s tým, že tento jedinečný a impozantný showroom je svedectvom pretrvávajúcich prí- ležitostí, ktoré Bratislavu a celý región ešte čakajú. Tim Tozer ho doplnil: „Stratégia skupiny Auto Palace Group sa zameria- va na pretrvávajúce expandovanie na Slovensku, v Čechách, modelov oboch značiek v rôznych farbách a výbavách, pričom tu bude trvalo vystavených viac ako 8 vozidiel BMW a 6 vozi- diel MINI. Tieto vozidlá bude dopĺňať široká paleta jazdených automobilov a aj úplne nový servis, ktorého zamestnanci sú schopní vykonávať údržbu až na 11 vozidlách súčasne. Nová obchodná aktivita nesie názov Auto Palace Bratislava, čím vyjadruje hrdú príslušnosť k skupine Auto Palace Group, ktorá na slovenskom trhu úspešne pôsobí už od roku 1991. „Stredná a juhovýchodná Európa predstavuje pre spoločnosť Nové predajné miesto bude ako jedno z prvých autorizova- ných dílerstiev BMW a MINI v Európe striktne dodržiavať nové európske štandardy pre predaj značiek BMW a MINI 2013. Nový showroom umožní zákazníkom prezrieť si celú ponuku v Maďarsku a v Slovinsku prostredníctvom partnerskej spolu- práce s rôznymi automobilovými značkami. Pri našej každo- dennej práci staviame predovšetkým na nepretržitom posky- tovaní špičkových služieb a na starostlivosti o zákazníkov.“ — Minimánový ShowroomvBratislave Stredná a juhovýchodná Európa predstavuje pre spoločnosť BMW Group dôležitý región. Na Slovensku v roku 2012 predali viac než 2 000 vozidiel a stali sa tak lokálnou jednotkou v segmente prémiových automobilov. ikonické a imidžové vozidlá si zaslúžia priestory, ktoré ich Budú reprezentovať, jednoducho špeciálny prístup, špeciálne služBy a špeciálne technológie Novýshowroomumožnízákazníkomprezrieťsicelúponukumodelov magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

comix Môže sa vám zdať, že slovenský komiks takmer neexistuje a že to máme všetko za trest, pretože sa obraciame k iným vplyvom, ohŕňame nad slovenským komiksom nos a tak si ho ani nezaslúžime. Kde-tu však vyletí jedna lastovička. Lastovič- ka, ktorá, dúfajme prináša aj komiksové leto a priamy úder dlhému komiksovému zimnému spánku. Takouto lastovičkou je OKOMIX, ktorý by som vám spolu s Petrom Važanom rada predstavila v krátkom interview. Mohol by si nám na začiatok predstaviť projekt OKOMIX? Peter: OKOMIX je slovenský komiksový degustát. Ochut- návka tvorby výtvarných umelcov – študentov i absolventov, profesionálov i talentovaných amatérov. Prispievateľmi boli okrem ilustrátorov a animátorov scenáristi, režiséri, drama- turgovia a grafickí dizajnéri. Ingrediencie ako komiksové stri- py, seriály, mikro či makropríbehy a ilustrácie komiksového charakteru sme hľadali cez verejnú výzvu, prostredníctvom plagátov, internetu a sociálnych sietí i adresne za pomoci ka- marátov. Na naše prekvapenie ich počet neustále narastal. Prezradíš nám, čo znamená OKOMIX? Peter: Napríklad aj oko a mix - premiešanie pohľadov na ko- miks, zborník o komix-e. Čo predchádzalo OKOMIXU? Peter: Výber názvu, koncepcie (web + print + výstava) a ve- ľa-veľa pátrania, emailov a stretnutí. Išlo o akési zmapovanie a prelinkovanie scény. Niektorí autori sa nezapojili vôbec, čo je mi ľúto. Iných sme už nestihli uverejniť. Ale našťastie to boli skôr výnimky. Mená autorov, ktorí sa zapojili, hovoria za všetko. Živiť sa komiksom sa u nás nedá. Prečo ste sa teda pustili do tohto boja? Peter: Pre radosť. Takýto zborník na Slovensku už dávno ne- vyšiel. Povedal som si, či by ma potešilo, keby som také nie- čo našiel v obchode, či by to potešilo samotných výtvarníkov a ľudí, ktorí majú ku komiksu vzťah. Odpoveď bola áno, tak som to skúsil. Podobné krajiny ako Slovensko z kultúrneho, demografic- kého alebo historického hľadiska (napr. Česká republika alebo Fínsko) majú síce skromnú, ale stabilnejšiu komik- sovú scénu. V čom vidíš problém? Čo robíme zle? Peter: Okrem financií,čo je klasický problém malého trhu a symbolických dotácií, si myslím, že u nás ešte jednoducho nie sme zvyknutí považovať komiks za regulérnu súčasť kníh- kupectiev a knižníc. Možno ešte stále nie sme celkovo až taký kultúrny národ. Na druhej strane taký BB komiks vychádza už dlho – to je hrdinský čin, no vie o ňom iba malý okruh ľudí, čo je škoda. Podľa mňa je chybou asi nedostatočný marketing, možno v iných prípadoch aj určitá uzavretosť či nebodaj eli- társtvo. A v prípade niektorých ľudí aj ich ego a neochota. Ale takí už výtvarníci často bývajú.☺ V zahraničí sa presadzujú mnohí mladí autori najprv na in- ternete (napr. blog, my space, flickr, facebook...). Človek má niekedy pocit, že sa skončila éra tlačených komiksov. Ako to funguje u nás? Peter: V zásade je to podobný príbeh ako s knihami, tie sa budú tlačiť stále. Malé veci, skice a aktuálne odkazy však majú zmysel skôr na nete. Napríklad taký The Perry Bible Fel- lowship, ale i komentovaný obrázok, aké robí Cynická obluda. Aj preto je Okomix aj portálom. Tlačená verzia bola skôr mi- lým spestrením (a pritom zhltla skoro celý rozpočet). Ako by si charakterizoval slovenský komiks piatimi slo- vami? Peter: Dá sa to? Je mladý, vie byť vtipný, ale i poriadne drsný. Pestrý v žánroch i výtvarných formách. Nedocenený. Akú budúcnosť komiksu na Slovensku vidíš? Peter: Jednoznačne je čím ďalej tým populárnejší a nachá- dza si čitateľov. Určite bude vznikať viac komiksových stripov a jednoduchých malých vecí, ale nejaké zásadné zmeny ne- očakávam. Výtvarne a scenáristicky prepracovaný komiks je práca náročná na čas a ten má dnes málokto. Na ktorých mladých slovenských autorov by si rád upo- zornil? Sú takí? Peter: To nechám na ľudí, pozrite si stránku. Je ich určite viac. Aké vplyvy na slovenský komiks by sa podľa teba dali vy- stopovať? Peter: Ťažko zovšeobecniť, závisí to od autora a tak dôverne ich nepoznám. Určite vplyvy klasických žánrov – drsný cyber- punkový komiks, manga (to sme v Okomixe obišli) a možno aj Rýchle šípy zohrali svoju úlohu. Máš komiksové vzory? Aké/ Koho? Peter: Mám veľmi rád malé, jednoduché a vtipné veci, teda skôr stripy ako napríklad Max Cannon a jeho Red Meat, ale- bo už spomínaný PBF... Donžon! V detstve to boli ABCéčka, Rýchle šípy a Pif. Čo by si odporučil mladým alebo začínajúcim slovenským komiksovým tvorcom a nadšencom? Peter: Sledujte zahraničnú tvorbu (napr. Nobrow), píšte – kreslite o súčasných a svojich problémoch, berte to vážne ale- bo s humorným nadhľadom. Pomôžete tak sebe a je možné, že tým aktuálnym a osobným rozmerom sa to bude týkať veľa ľudí okolo vás. A poteší to aj ich. A pokojne aj v angličtine. A ešte na záver: Čo pripravujete v OKOMIXE najbližšie? Peter: Prvé číslo Okomixu vyjde v zime 2013 (nulté číslo 2012 bolo prierezovým zborníkom). Chceli by sme tentoraz predstaviť päť až desať autorov s kompletnými príbehmi (5 – 15 strán). Je to otvorená výzva komukoľvek, kto si trúfa stihnúť deadline 15.10. 2013. Radi pridáme vašu tvorbu do databázy www.okomix.sk (vyzva@okomix.sk). A bude aj vý- stava. —erika grendelová Viac info na www.okomix.sk okomix rôzne podoBy slovenského komiksu Možno ešte stále nie sme celkovo až taký kultúrny národ. Na druhej strane taký BB komiks vychádza už dlho – to je hrdinský čin, no vie o ňom iba malý okruh ľudí, čo je škoda. Podľa mňa je chybou asi nedostatočný marketing, možno v iných prípadoch aj určitá uzavretosť či nebodaj elitárstvo. A v prípade niektorých ľudí aj ich ego a neochota. Martin Bajaník – Ludoví Shtoor, www.facebook.com/shtoorcafe 62 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

1 3 4 2 5 1 Martin Krkošek – Bez názvu, uuterky.net 2 Martin Lacko – O zrodení Evy, martinlacko.blogspot.com 3 Tomáš Rybár – Bez názvu, sicknico.com 4 Peter Štuller – Nosferatu, peterstuller.tumblr.com 5 Juliana Chromová – Jednohubka, julianachomova.tumblr.com magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

media Oslovili sme Tomáša Rosputinského z agentúry THIS IS lOccO, aby nám prezradil, ako to v reklame vlast- ne chodí. Začnime tak tradične. máš za sebou skvelú pozíciu vo veľkej agentúre (Zaraguza), tak prečo si sa rozhodol založiť si vlastnú? Tomáš: Nikdy som nebol ideálny zamestnanec, vždy som sníval o vlastnej značke. dlho som premýšľal o trhu reklamných agentúr a tušil som, že vývoj trhu si vypý- ta nové formátovanie agentúr. Agilnejšie, efektívnejšie, schopné v jednom tíme vykreovať špičkový offline aj online. Viedol som viacero kreatívnych tímov vo veľ- kých agentúrach, videl som riadenie rôznych account- ských tímov. S bývalým kolegom z Istropolitany Iva- nom dvoranom sme cítili, že túžime vybudovať vlastnú agentúru. chceli sme stáť na vlastných nohách a otvoriť si dvere k novým možnostiam do budúcnosti. chceli sme to spraviť vlastnou cestou. Od nuly. Na vlastných víťazstvách a prehrách. dnes máme vlastný moderný trackovací workflow systém, máme dokonalý prehľad o časohodinách na projektoch, dáta priebežne analy- zujeme a podľa toho následne plánujeme a rozpočtuje- me nové projekty. Inak spravujeme dáta, hľadáme nový systém odmeňovania a motivácie ľudí, snažíme sa viac venovať kreatívnemu tímu, rozvíjať ich prezentačné schopnosti, podporovať ich vlastné projekty. Kedy ti napadlo, že z teba bude reklamný mág? Inšpi­ rovala ťa socialistická reklama, napríklad na puding? Tomáš: Mág je silné slovo. Ešte veľa kilobajtov pretečie, kým sa tam dostaneme. lebo s každým uploadnutým kilobajtom na internet prichádza nová možnosť jeho využitia v reklame. dnes sa môže značka či produkt dostať tak blízko k ľuďom, že si to nevšimnú. dokon- ca sa im bude páčiť. A bude im chýbať… Inak, puding nemám rád. Prekáža mi tá koža navrchu. A socialistické reklamy som nikdy nepozeral. Teda možno aj áno, ale ja si do svojich siedmich rokov pamätám tak tri veci. Prvá živá spomienka na reklamu je hlásenie predaja me- lónov v dedinskom rozhlase u babky a potom až Rekla- mátor s Marošom Kramárom. Vašu kreatívnu agentúru si nazval THIS IS LOCCO. Ako ty sám vyslovuješ slovo „LOCCO“? A klienti? Tomáš: Pred pár rokmi mi jedna kamarátka stále hovo- rila, že som „loko“. Veľmi sa mi to slovo páčilo. A to som vtedy ani netušil, ako sa píše, čo presne znamená a ako veľmi vystihuje celý kreatívny priemysel. Povedz- te to slovo Britovi, Francúzovi či Španielovi a rozumieť mu bude každý. V preklade znamená bláznivý. My sme si ho vytunovali dvojitým cc. Cítiš sa v reklame ako doma alebo je pre teba tento biznis občas trest? Tomáš: cítim sa v nej lepšie ako doma. lebo v reklame som častejšie ako doma. doma už vlastne ani veľmi ne- bývam. Odkedy sme založili THIS IS lOccO, v office sme so spoločníkom bežne aj dvanásť či šestnásť hodín. Aj cez víkendy. Keďže nás to baví, nevyčítame si, že sme v práci dlho. Máme nápady na nové projekty, chceme sa rozvíjať a rásť. Ak niekto dáva do biznisu 100 percent energie, my chceme 120 percent. Aká je v súčasnosti situácia na Slovensku? Je zaklada­ nie reklamných agentúr skôr módna záležitosť ako ži­ votné poslanie? Lebo máme pocit, že keď nevieš, čo so životom, najľahšie je dať sa na PR alebo reklamu. Tomáš: Neviem, či si niekto založil reklamnú agentúru z plezíru. A teraz už vôbec nie. Požiadavky na reklam- nú agentúru sa v posledných rokoch výrazne menia. dobrý marketér dnes musí mať nielen silný strategic- ký základ, rozumieť klasickým reklamným technikám či značke, ale musí sa vedieť orientovať vo svete pri- chádzajúcich technológií, ktoré menia život a búrajú stereotypy. Reklama už nie je len o nakrútení jedného spotu, ktorý sa vysiela do odpadnutia. Značky začali žiť život na sociálnych sieťach, mobiloch, internetoch, kde je kadencia vzťahov a interakcií mnohonásobne vyššia. To chce nové schopnosti, prináša to viac práce a, samo- zrejme, ideálne je, aby to bolo vždy lacnejšie ako pred- chádzajúca kampaň. Adeptov žeravých na reklamu je veľa. Adekvátne vybavených už menej. Za čo by si trestal „kreatívnych odborníkov“? Tomáš: Remeselnú kvalitu si vždy všímam na maličkos- tiach. Ako copywriter si posadnuto študujem printy, letáky, ppc odkazy, webstránky. Vždy sa čudujem, koľ- ko negatívnych slov nájdem v textoch. Mohol by som teraz povedať: „Neviem, prečo to tým textárom niekto nevysvetlí.“ Ale ja radšej poviem: „Som zvedavý, kedy to tým textárom konečne niekto vysvetlí.“ Občas mi re- klamné texty prídu také narýchlo zbúchané. Titulok je vyleštený, ale na telo textu už nebol čas. Ako copywri- ter rád čítam krátke vety. Z výkričníkov a zátvoriek ma už bolia oči. Po vizuálnej stránke nemám rád, keď gra- fik neláme texty po významových celkoch. Tak človek rýchlo zistí, ktorý grafik si texty aj prečíta. môže za nudné, resp. opakujúce sa kreatívne nápady nenáročnosť cieľového publika? Tomáš: ťažko sa robí prevratná reklama na termínova- ný účet alebo hypotéku, ak päť rokov ponúka rovnaký benefit. Kým kampaň uzrie svetlo svetla, prejde množ- stvom formujúcich zastávok. Od dizajnérov produktu cez rozpočet, kreatívnu schopnosť agentúry a odvahu marketingových manažérov až po generálnych riadite- ľov s vlastnými predstavami komunikácie. Naopak, čo ťa dokáže príjemne prekvapiť, zaskočiť a pobaviť? Teda za akou kampaňou sa obzrieš skoro ako za krásnou ženou? Tomáš: Kampaň, za ktorou by som sa otočil rýchlejšie ako za krásnou ženou? Taká ešte nebola. Existuje niečo také ako vzorec na úspešnú kampaň? Tomáš: Na kreatívnom nápade je najkrajšie to, že môže vzniknúť z najmenej zaujímavého zadania v agentúre. Existujú techniky brainstormingu, ale vždy je to čaro momentu, nálada, jedinečnosť kreatívneho tímu, kto- rý sa stretne v danom čase a vypadne z neho niečo, čo sa dokáže prekotúľať nielen cez marketing, ale aj cez predstavenstvo klienta. Keep walking. mala by mať každá spoločnosť zvieracích zamestnan­ cov? Tomáš: Každá spoločnosť dnes má zvieracích zamest- nancov. Niekedy by ich mohli mať aj menej. lebo ja mám pocit, že medzi ľuďmi už je toľko zvierat, až mi je z toho občas smutno. Vy máte uštekanú Adelu v office a večne hladného cha­ meleóna na webe. Sú pre agentúru prínosom? Tomáš: chameleón je zatiaľ len virtuálny. Adela je re- álny kus osobnosti. Šteká iba na ľudí v bazéne. A dô- chodcov, ktorí ju chcú biť barlami. Určite je prínosom. Ak práve nehádže hedlajny, tak aspoň škriabe na dvere a núti kolegov, aby vstali a prešli sa k dverám. chce- li sme ponúkať v rámci sociálneho programu caniste- rapiu, ale zistili sme, že Adela sa nerada dáva hladkať. Inak je vedecky dokázané, že pes v office znižuje stres. Akých klientov máš radšej – tých, čo majú jasnú pred­ stavu o kampani, alebo tých, čo ti dajú absolútne voľ­ nú ruku? Tomáš: Tých, čo nám dajú voľnú ruku pri kreatíve, ale jasne vedia položiť na stôl kľúčovú výhodu produktu či služby. A vedia, aké správanie sa chcú kampaňou vy- volať. Vymýšľať reklamu bez kvalitného zadania a pre- myslenej stratégie je také… Akoby ste chceli ísť v noci domov autom a svietiť si pritom mobilom. môžeš nám prezradiť najšialenejšiu požiadavku, akú si v práci dostal? menovať nemusíš. Tomáš: Pamätám si svoj vôbec prvý deň v reklame ako junior copywriter. Bolo možno pol desiatej. Ráno. Se- del som za stolom. Nevedel som, čo mám robiť. cítil som sa menší ako vrchnák od minerálky, ktorá stála pre- do mnou. Vtom si ma zavolal kreatívny riaditeľ Raffo Tatarko a povedal mi, že má pre mňa dôležitú úlohu. Čakal som na svoje prvé pamätné zadanie. A on mi povedal, aby som sa okamžite zbalil a šiel domov. Ne- chápal som. No tváril sa, že to myslí vážne. Keď som vychádzal z office, tak na mňa ešte zavolal: „dobre si to uži. lebo keď sem zajtra prídeš, domov už neodídeš.“ Mal pravdu. Šialeností odvtedy bolo neúrekom, každá iným spôsobom. Čo tak urobiť dlhoročnému kliento- vi prezentáciu presne o polnoci? Alebo raz sme zháňali do agentúry trinásť huspenín ako slávnostné obedové menu pre klienta. Potom klasické požiadavky typu, ne- vedel by si prefarbiť toho černocha z fotky na belocha? Neustále čítame, ako sa rozrastá váš tím. Podľa čoho sa vyberajú kreatívci? musia doniesť bábovku alebo sko­ čiť dnu oknom? Tomáš: Kreatívci sa vyberajú podľa toho, čo už urobi- li. Ak sa pýtate, ako sa hľadajú, to už je ťažšie. Musia uvažovať v skratkách. Obrazových, textových. Sú bys- trí. Rozmýšľajú. chcú. Vidia niekoľko rovín problému, riešení, interpretácií. Myslia neštandardne. Majú čudné záľuby. Čítajú. Nečítajú. Vedia povedať nápad jednou vetou. Napadá mi asi milión vecí… Nosiť nemusia nič, na to je office manažér. Stáva sa, že sa v agentúre aj pohádate, resp. ako po­ trestáš neposlušných kolegov? máte v office trucovňu? Tomáš: Mám rád zdravý dešpekt. Ľudí s názorom. Ešte viac obľubujem ľudí, ktorí dokážu v stresových situá- ciách rýchlo a šikovne argumentovať. Ak si ja nie som istý, pýtam sa na názor iných. Vyhodnocujem rýchlo. Ak sa mi argumenty páčia, bez vysvetlenia korigujem svoje rozhodnutie a prijímam protinázor. Ak nie som presvedčený alebo jednoducho cítim, že niečo nie je správne, dávam na svoju intuíciu. Trucovňu nemáme. Ale každý sa u nás môže slobodne hodiť o zem. Čo považuješ za svoj najväčší úspech? (osobný aj pracovný) Pracovný úspech je náš tím ľudí v agentúre, ktorá vznikla bez podpory silných investorov. dáva zaujíma- vú a inšpirujúcu prácu 15 ľuďom, pracuje už aj na zahra- ničných klientoch a kampaniach, dokáže v tendroch konkurovať agentúram, ktoré sú na Slovensku roky rokúce. Môj najväčší osobný úspech sa ešte nenarodil. Kde sa vidíš o desať rokov? S deťmi. Učia ma plávať. Chceš niečo odkázať našim čitateľom? dobre si zvážte, po čom túžite. lebo to sa vám raz spl- ní. —zuz loBotková tomáš rosputinský lOKO V SlOVENSKEJ REKlAME Reklamky sa rozmnožujú ako huby po daždi. Asi je to lákavá kariéra. Ale každý v tomto biznise nie je originálny, každý nezískava ceny a nepíše sa o ňom všade, kam sa pozrieme. Foto jozeF jakuBčo 64 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

„Vyhodnocujem rýchlo. Ak sa mi argumenty páčia, bez vysvetlenia korigujem svoje rozhodnutie a prijímam protinázor. Ak nie som presvedčený alebo jednoducho cítim, že niečo nie je správne, dávam na svoju intuíciu. Trucovňu nemáme. Ale každý sa u nás môže slobodne hodiť o zem.“ —TOMአROSPUTINSKý magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Väčšinou sme inšpirovaní niekým iným, aj keď si to neuve- domujeme, a niekedy to skrátka príde len tak, napríklad keď potrebujeme rýchlo vyriešiť určitý problém. Čokoľvek, čo máme k dispozícii, skrátka nefunguje alebo to, čo hľadáme, jednoducho neexistuje. Tak, či onak, ak sme v si- tuácii, že máme v hlave perfektný nápad, musíme čeliť takmer okamžite prvej prekážke. Čo s ním? Každá idea totiž prechá- dza naším vnútorným hodnotením, a na konci tohto hodnote- nia by sme už mali vedieť, čo s ňou ďalej. Môže sa však stať, že sa nevieme rozhodnúť, ako ďalej, a z tohto dôvodu požia- dame v ďalšom kroku niekoho, najskôr z rodiny, o názor. Ak však nedostaneme očakávanú odpoveď, nápad, ktorým chce- me riešiť konkrétny problém, vo väčšine prípadov jednoducho zavrhneme. môj nápad naozaj seriózne zhodnotiť a prípadne poradiť, ako ďalej. Možností je, samozrejme, viacero, ale nie každý dokáže skutočne pomôcť. Na Slovensku však máme našťastie niekoľko dobrých a už osvedčených možností. Jednou z nich je StartupCamp, ktorý existuje už od roku 2010. Jeho základným cieľom je umož- niť stretnutie s ľuďmi, ktorí sa zaujímajú o začatie podnika- nia, zháňanie počiatočného kapitálu, alebo stretnutie s nie- kým, kto môže pomôcť s realizáciou nápadu. A, samozrejme, dostať spätnú väzbu, či tento nápad naozaj stojí za to. Star- tupCamp vznikol z podnetu Radovana Andreja Greža a Juraja Ďuriša, ktorí chceli vytvoriť priestor na prezentáciu IT nápa- dov a zároveň umožniť týmto ľuďom nájsť odpovede na po- tenciálne otázky. Na fotke zľava Radovan Andrej Grežo, Matej Vtáčnik a Marek Kuzma, ktorí sa podieľali na udržaní podu- jatia až po súčasnosť. Od vzniku až po súčasnosť sa takmer pravidelne každý mesiac odprezentovalo celkovo vyše sto výnimočných nápadov, z ktorých takmer polovica funguje aj v reálnom podnikateľskom prostredí ako štandardná firma. A to je obrovská škoda. Aj tá najmenej zaujímavá idea si za- slúži svoju pozornosť, a to najmä, ak je riešením konkrétneho problému. Práve preto je dobré pozrieť sa po širšom okolí, prípadne na internet, či existuje niekto ďalší, kto mi pomôže Hlavným stanom je Bratislava, ktorú do februára tohto roka zastrešoval Rado. Odviedol výbornú prácu a jeho jedinečný prístup a moderovanie si užívalo na každomesačnom/pravi- delnom neformálnom stretnutí sto a viac účastníkov. V Koši- ciach rovnaké idey uvádza do života Marek. StartupCamp ako takmer každá organizácia prešiel určitým vývojom, ale jeho základný cieľ zostal rovnaký – pomáhať roz- víjať idey, inšpirovať, spájať ľudí a, samozrejme, tie najlepšie nápady aj propagovať. V konečnom dôsledku sa StartupCamp podieľa na jedinečnom procese transformácie dobrých nápa- dov na podnikateľské subjekty, na ktoré môže byť každý z nás hrdý. Aj napriek tomu, že za každým nápadom a jeho trans- formáciou na reálne podnikanie je veľa úsilia a mnoho hodín práce. Jedinečnosť a kvalitu výsledných produktov a služieb oceňujú zákazníci nielen v Európe, ale aj za oceánom. V súčasnosti vedie StartupCamp v Bratislave skupina štyroch ľudí. Každý z nich má na starosti určitú oblasť a určite je zaují- mavé vedieť, kto a čo vlastne robí, čo to každomesačné pod- ujatie vlastne obnáša. máš nápad? tak ho zrealizuj! Aj tá najmenej zaujímavá idea si zaslúži svoju pozornosť, a to najmä, ak je riešením konkrétneho problému. Práve preto je dobré pozrieť sa po širšom okolí, prípadne na internet, či existuje niekto ďalší, kto mi pomôže môj nápad naozaj seriózne zhodnotiť a prípadne poradiť, ako ďalej. Startupcamp Foto archív startupcamp a František halky halás www.facebook.com/Odfotene.Halkym každý z nás oBčas dostane nápad, o ktorom si myslí, že je naozaj výnimočný a hodný zrealizovania StartupCampnaSlovensku 66 culture inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Matej s Imrom zároveň zodpovedajú za prípravu článkov na blog a moderovanie samotných stretnutí. Ako už bolo naznačené, aj StartupCamp sa chce rozvíjať a ešte viac podporiť zmysel svojej existencie tým, že aktivity rozšíri a prinesie nové možnosti. Krátky prieskum medzi na- šimi dlhoročnými členmi potvrdil, čo viacerým na startupoch najviac chýba. V prvom rade sú to zákazníci, príp. cieľový trh, pretože každý nápad, ktorý rieši konkrétny problém, má zá- roveň aj svojho koncového zákazníka. Vo väčšine prípadov je otázne a nie na prvý pohľad jasné, kto ním je. Práve z tohto dôvodu je jednou z noviniek v StartupCamp možnosť nájsť ten správny trh a cieľovú skupinu, primárne v rámci EÚ. Tak- tiež bol na Slovensku identifikovaný nedostatok mentorov, in- vestorov a aj vývojárov, samozrejme, hlavne pre IT projekty. Na základe týchto podnetov sme oslovili viacero existujúcich a preverených mentorov (napríklad Mark Tuttle) a investorov, ktorí prisľúbili a už sa aj zúčastňujú na všetkých pravidelných akciách. Uzavretie prvej oficiálnej spolupráce , investor verzus vlastník nápadu, sa očakáva v priebehu nasledujúceho mesia- ca. Taktiež je v štádiu prípravy kvalitný portál, na ktorom bude možné nájsť online profily registrovaných ideí a ich individuál- ne prezentácie tak, aby bolo možné spojiť požiadavky s ponu- kou, t. j. ak chce vlastník nápadu pomoc pri svojom nápade, dostane spätnú väzbu. Ak však potrebuje financie pre realizá- ciu svojho projektu a zároveň je jeho prezentácia dostatoč- ne zaujímavá pre potenciálneho investora, je veľmi pravdepo- dobné, že toho správneho investora aj nájde. Na záver opäť zdôraznime, že akýkoľvek nápad je potrebné najprv preveriť. Nie preto, aby sme hľadali dôvody, ako ho za- vrhnúť, práve naopak. Aby sme si boli istí, či sme náhodou ne- prepásli svoju životnú šancu dosiahnuť niečo jedinečné. Veľa z nás má dilemu, čo vlastne robiť. Ale niekedy aj zdanlivo bez- významný nápad môže znamenať veľkú vec. Nikto z nás totiž nevie, či je daná šanca naša prvá a zároveň posledná, alebo sa nám naskytne ešte veľa ďalších, ktoré možno budú ešte lepšie. A buďte si istí, že chalani zo StartupCampu vám v hod- notení alebo realizácii vášho nápadu radi pomôžu. Nielen pre- to, že ste pre nich inšpiráciou, ale pretože veria, že čo i len malá pomoc, ktorá vás posunie dopredu, dáva tejto robote zmysel. —startupcamp www.startupcamp.sk StartupCamp ako takmer každá organizácia prešiel určitým vývojom, ale jeho základný cieľ zostal rovnaký – pomáhať rozvíjať idey, inšpirovať, spájať ľudí a, samozrejme, tie najlepšie nápady aj propagovať. V konečnom dôsledku sa StartupCamp podieľa na jedinečnom procese transformácie dobrých nápadov na podnikateľské subjekty. výtvarné umenieaudiovizuálna tvorba divadlo hudba literatúra Nadácia Tatra banky už druhýkrát otvára grantový program na podporu tvorby študentov vysokých škôl s umeleckým zameraním a umelcov, ktorí s týmito študentmi spolupracujú na tvorivých projektoch. Odovzdaj svoj projekt z oblasti audiovizuálnej tvorby, divadla, hudby, literatúry alebo výtvarného umenia do 30. septembra 2013 a získaj podporu, s ktorou je radosť tvoriť! Grant Viac umenia www.nadaciatatrabanky.sk www.viacumenia.sk Matej Jariabka má na starosti prvé hodnotenie nápadov, organizáciu stretnutí, marketingovú komunikáciu. Patrik Fojtu zodpovedá za vzťahy s investormi, partnermi, zahraničím a médiami. Imro Tatiersky sa podieľa na hodnotení nápadov, rovnako ako Patrik, zodpovedá za vzťahy s médiami a mentormi a má zodpovednosť za realizáciu projektu CESA (Central European Startup Awards). Richard Bednár organizuje stretnutia, zároveň rieši komunikačnú podporu a sociálne médiá. StartupCamp založili traja nadšenci, na fotke zľava Radovan Andrej Grežo, Matej Ftáčnik a Marek Kuzma

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Mydy Rabycad Můj život je podium, takže se snažím, aby se to nějakým způsobem promítalo inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

music electroswingový uragán z prahy mydy raBycadFoto nina zardalishvili Electro vás už nebaví a zachcelo sa vám niečoho originálne- ho? Občas je predsa fajn sa špeciálne nahodiť, aj keď idete len na koncert, a nemáme na mysli fan tričká. Electroswing má vo svete bohaté zastúpenie. Kombinácia hudby z prvej polovice 20. storočia a DJ práce si získala tisíce nasledovníkov. A v na- šich končinách sa už nemusíme spoliehať len na zahraničné ka- pely, akokoľvek sú kvalitné. Praha totiž dala svetu electroswin- govú kapelu Mydy Rabycad. HonzaaNèro: Nášděda(jelikožjsmebratranci)říká,ženámšibe. Žofka: Myslím, že moji prarodiče tolik nerozeznávají styly, kte- rým se věnuji. Ať už jde o swing, electro swing, jazz nebo třeba rock. Jsou rádi, že zpívám a kdykoliv jim pustím něco z tvorby Mydy Rabycad nebo jiných projektů, líbí se jim to. Ako sa skupina mladých ľudí, ako ste vy vlastne dala doko- py? A ako ste prišli k pomenovaniu Mydy Rabycad? MR: Kamarádsky se známe už delší dobu, buď ze školy, z rodi- ny nebo z hudebních akcí. Všechny nás pojí zájem o jazzovou a swingovou hudbu, vlastně i o hudbu jako takovou. Mikuláš už delší dobu chtěl založit electroswingovou kapelu, takže když jsme se my tři kluci jednoho dne o minulých letních prázdninách sešli v našem oblíbeném klubu a padla řeč na electro swing, všechny to chytlo a tak to vzniklo.☺ Při úvahách o zpěvačce padla volba na královnu ryše – Žofii, kterou jsme přibrali o ne- celý měsíc později a dokončili s ní naše první demo „Bellevil- le“. Ten název pochází z Mikulášova snu, ale nikdo neví žádné podrobnosti, jediné, co nám o tom snu řekl, byla ta dvě slova: „Mydy Rabycad“. Vzali ste hudbu starých alebo prastarých rodičov (swing) a dali ju dokopy s elektronickou hudbou. Čo na to hovoria vaši starí rodičia? Myslím, že moji prarodiče tolik nerozeznávají styly, kterým se věnuji. Ať už jde o swing, electro swing, jazz nebo třeba rock. Jsou rádi, že zpívám. cHTělI BycHOM HlAVNě BAVIT lIdI A bavit jich co nejvíc, abychom mohli sdílet ten zážitek, který z toho, co děláme, máme my. Samozřejmě chceme také zrát hudebně a nabízet stále propracovanější aranže. 69 magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

music Mikuláš: Jedněm prarodičům to přijde super, druzí nejsou nejsou úplně nadšení tím, jak pořád lítám po koncertech a ne- učím se, ale jsou samozřejmě rádi, když jim povím o nějakém dílčím úspěchu, kterého jsme dosáhli a podporují mě. Ako skupina ste hneď začali s týmto žánrom, alebo ste prešli vývojom? MR: Začali jsme rovnou s tímto žánrem. Vývojem jsme pro- šli individuálně, avšak spojujícím prvkem je pro nás naše přá- telství a jazz (swing). Nèro je původně bubeník, před vznikem kapely se pohyboval na punkrockové a nu-metalové scéně, mimo to se věnoval taky electru a jazzu. Mikuláš hrál od za- čátku hlavně jazz a swing, ale mimo to zdatně působil ve ska- punkové kapele, kterou později vystřídal za bigband a jazzo- vá komba. Honza začínal na folkrocku, chvíli hrál s Mikulášem skapunk a později i jazz. Žofka je původně rockerka, ale zpívá taky v jazzovém orchestu a s brasspopovou kapelou. V čom je electro swing taký zaujímavý, chytľavý? MR: Spojuje hudbu ze 30. let, která je neskutečně energická a náladomalebná díky kořenům v blues se současnou taneční hudbou. Dokáže tedy i, řekněme, náročnější hudbu zprostřed- kovat širšímu spektru posluchačů a to se nám na tomto stylu líbí. V poslední době době také zjišťujeme, že nehrajeme čis- tý electroswing, který je spíš doménou DJs, ale pohybujeme se spíš na hraně electroswingu, nu-jazzu, popu, electrobluesu a disca. Vlastně se snažíme vměstnat náš pohled a vkus na spojení swingu/ jazzu s moderní elektronikou do hudby, kte- rou tvoříme a hrajeme. Skúste nám popísať atmosféru na koncertoch. S akou odozvou publika ste sa zatiaľ stretli? MR: Na to můžeme odpovědět velmi stručně: kdo na začát- ku našeho koncertu netancoval, na konci už tancoval. Skoro nikdy jsme nepřijeli na akci, ze které by se nevyklubala skvělá párty. Jestli to bylo zásluhou publika nebo nás samotných, to už musí posoudit sami návštěvníci našich koncertů.☺ Electro swing je stále populárnejší. Myslíte si, že je šanca, žeelectroswingbudeznieťajzbežnýchslovenskýchačes- kých rádií? Predsa len to nie je až taký komerčný žáner... MR: Myslíme, že electro swing ty ambice má. Do rádií zatím neprorazil asi proto, že ho hrají spíš DJ a ti nejsou úplně typič- tí rádioví interpreti kvůli svým douhým setům, nebo ne plně autorskou tvorbou... Také kapel tu zatím moc není, vlastně v Česku jsme my jediní (a možná i na Slovensku). Ešte stále ste pomerne mladá kapela, ale už ste hrali aj na hudobných festivaloch. Kam sa chcete ďalej posúvať? MR: Chtěli bychom hlavně bavit lidi a bavit jich co nejvíc, aby- chom mohli sdílet ten zážitek, který z toho, co děláme, máme my. Samozřejmě chceme také zrát hudebně a nabízet stále propracovanější aranže. Přece jenom vrhnout se do odvětví jazzu a swingu na začátku hudební kariéry je obtížné, protože ta hudba patří mezi těžké žánry, ale stále cítíme, že se máme kam posouvat. Na koncerty hodíte aj správne nastajlovaní. Patrí 20´/30´s štýl aj k vášmu civilnému životu, alebo je to pó- diová záležitosť? Žofka: V mém případě to rozhodně není jen pódiová záleži- tost. Naopak mám pocit, že v civilu je to ještě pestřejší. Ráda míchám různé styly i za cenu toho, že občas vypadám jako šílenec. Baví mě být pokaždé někým jiným. Mikuláš: Můj život je podium, takže se snažím, aby se to nějakým způsobem promítalo. Nicméně nejde jen o 20`s 30`s styl. Celkově mám rád hlavně eleganci té doby a zkou- ším ji míchat se vším možným a občas i nemožným.☺ Keď už sme pri štýle, ako swing, alebo celkovo vaša hudba zasahuje do vášho bežného života? (práca, prípad- ne štúdium, záľuby... či sa všetko točí len okolo hudby? Honza: Já a Mikuláš studujeme v Praze jazzovou konzerva- toř. Takže s hudbou jsme v každodenním kontaktu. Samozřej- mě, hudba není to jediné, čemu se věnuji (já studuji kromě konzervatoře ještě právo), ale rozhodně mému životu domi- nuje a udává směr. Žofka: Do života zasahuje hodně, naštěstí zatím jen v dob- rém slova smyslu a doufám, že to nikdy nebude jinak. I když je to občas jak na horský dráze.☺ Když jsem se kdysi rozhodla dělat hudbu a nic jinýho, rychle jsem si přivykla na všechna pro a proti, a tak jsem spokojená s tím, co mám. I když se ob- čas máme jako páni a jindy není ani na chleba.☺ Rozhodně je s hudbou život pestřejší, než kdybych jen seděla ve školní lavici a trápila se tím, co mě venku čeká. Mikuláš: Stejně jako Honza nejsem v životě zaměřen pouze na hudbu, takže kromě konzervatoře jsem přijat i na studium teritoriálních studií na Karlově univerzitě. Nicméně je to právě hudba, která dává mému životu smysl a funguje jako vnitřní ventil s tím, co mě v životě potkává. Můj osobní vzor je ve vše- stranném renesančním přístupu. Nèro: Hudba je pro mě v podstatě vším, jsem jí naprosto po- hlcen. Hudba ve mně dokáže ze všech typů umění vzbudit nej- větší emoce a zároveň je to pro mě cesta, jak vyjádřit ty své. Muzikantem chci být už odmalička, nevzpomínám si, že bych někdy chtěl být něčím jiným (kromě Walkera Texase Rangera). Čo plánujete v blízkej budúcnosti? EP, album, koncerty? Nech sa máme na čo tešiť. MR: Zrovna teď natáčíme ve studiu Svárov své první EP, na nějž se můžete těšit na přelomu září a října. V polovině října pak proběhnou tři velké křty: v Bratislavě, Brně a Praze, takže i naši slovenští fanouškové se mají na co tešit. V lednu nás pak čeká miniturné, které zahrnuje i Nitru a Nové Mesto nad Váhom. Horkou novinkou je plánovaná spolupráce naší kapely s dalšími odvětvími šoubyznysu, takže doufejme, že je se na co těšit! —zuz loBotková Myslíme, že electro swing ty ambice má. Do rádií zatím neprorazil asi proto, že ho hrají spíš DJ a ti nejsou úplně typičtí rádioví interpreti kvůli svým douhým setům, nebo ne plně autorskou tvorbou... Také kapel tu zatím moc není, vlastně v Česku jsme my jediní (a možná i na Slovensku). S hudbou je život pestřejší 70 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Spolu vyše 120 hodín tanca a potu v podaní takmer 60 účastníkov a 11 pedagógov počas 6 dní v štyroch sálach Tanečného konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave. Keď ste sa prechádzali po škole, z jednej sály ste počuli zvuk klavíra a jemné ťukanie špi- čiek a piruet, z druhej krik a dynamický hip-hop, z tretej dupot ohnivého flamenca, zo štvrtej meditatívne contemporary. Tanečníci v sálach, ale aj spiaci od vyčerpania na chodbách, modriny, pľuzgiere, ale najmä nekonečná radosť z pohybu. Každý si našiel svoj štýl alebo vybral pedagóga, s ktorým túžil zažiť lekciu. A veru bolo z čoho vybe- rať – Mário Radačovský, Jozef dolinský ml., Klaudia Bittererová, Bachram Juldašev či Jana Šimkovicová, ktorá je autorkou celého projektu – to boli naši domáci profesio- náli zameraní najmä na klasický tanec. V ňom sú totiž Slováci naozaj výborní. Taliani dino Verga, luca Russo, Max Savatteri a dominga Andrias zase dokonale pokryli modernu, contemporary či flamenco. Tancovalo a skúšalo sa ako o život a danza mea vyvrcholila spoločným predstavením v tanečnom divadle elledanse. Každý ukázal „svoj tanec“, bola to zbierka krásnych choreografií a silných emócií pre účinkujúcich, choreografov aj divákov. Presne tým má tanec byť. — www.danzamea.eu môj tanec …presne to znamená danza mea a presne to dali zo seba účastníci aj pedagógovia 1. ročníka medzinárodnej letnej tanečnej školy s týmto krásnym talianskym menom danza mea Tancovalo a skúšalo sa ako o život a danza mea vyvrcholila spoločným predstavením v tanečnom divadle elledanse Foto kristína vavreková magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

music Musím začať od najväčšej možnej pecky, ktorú som práve videla! Najprv ste boli traja, potom dlho, dlho dvaja a ak- tuálne vás je sedem trpaslíkov! Čo to je?☺ Moe: Je to vývoj. A je nás vlastne deväť. Respektíve jedenásť. Opak: To je naša skvelá a srandovná kapela, s ktorou cestu- jeme každý víkend po Slovensku a začíname si už poriadne liezť na nervy. Druhá otázka: Kto sú tí ľudia? Moe: Basa Jozef Madola, bicie Gábor Tokár, gitara Daniel Gu- lyáš, klávesy Martin Štefánik, perkusie Peter Hurinský, zvuk Peter Paulen (Q-99) a technik Pavol Šelmeci, prípadne Daniel Szeman. V neposlednom rade k nám patrí aj Juraj Cocher, náš manažér a Adriana Čahojová, naša PR manažérka... chápeš, my sme už pomaly hnutie. Opak: Inak podľa mňa sú to vesmírní lidé alebo mimozem- šťania, ktorí každý týždeň okupujú skúšobňu a robia na nás s Moem čudné testy. A so všetkými menovanými idete na jesenné turné? Kedysi ste chodili jedným sedanom, ako idete v takomto počte? Moe: Čakáme na vynález typu teleport! Veľmi by sme ho oce- nili!☺ Musíme chodiť veľkou dodávkou, pretože máme okrem veľkého počtu členov aj veľa aparatúry a nástrojov. V rámci koncertov, teda aj v rámci októbrovej tour sa snažíme, aby naša šou mala čo najväčšiu údernosť v rámci zvuku. Takže to stojí zato! Treba vidieť! Opak: Máme veľké vesmírne presúvadlo s luxusnou naklada- cou rampou. Jediný, kto nenakladá ručne, ale slovne, je Moe. Je to kapitán lunárnej flotily! Moe: Okrem dvanástich pozícii, ktoré v kapele zastávam, som aj šofér, takže určité dôležité činnosti nechávam ostat- ným, chápeš...☺ O jesennom turné sme už teda začali, takže o čo ide? Kde všade budete a aké novinky nás na koncertoch čakajú? Opak: Pripravili sme nový album, ktorý je taký mocný, že aj Smažáčik naspieval, že: „...je to výbornéééééé, kupujte nové aaaamoooo!“ Je to nová šou a budeme radi, keď ju čitatelia prídu ochutnať naživo. Aj ty! Moe: Fanúšikovia sa môžu tešiť na novú šou, nové skladby z albumu, ale aj staršie, obľúbené hity v novej podobe. Všet- ky termíny nájdeš na www.roknula.sk alebo na našom fa- cebooku. S nami pôjdu aj chalani z EMONOIZBOYZ, ktorí sa postarajú o masakrálny DJ set pred a po koncerte AMO & BAND, takže párty do rána! Turné sa viaže k novému albumu… Moe: Tour je hlavne o predstavení aktuálneho albumu „Rok nula“. Album sa bude dať kúpiť na koncerte priamo od nás, v prípade záujmu aj s podpisom. Taktiež plánujeme nejaké tričká a tak... Takže tour bude aj o takom bližšom kontakte s nami, predsa len, festivaly sú menej osobné ako klubové hra- nie. Tešíme sa. Opak: Presne tak. Album je podľa mňa masterpiece. Obsahu- je 12 trackov + intro a outro a verím, že žiadny z nich nie je vata. Vyjde v polovici septembra. Čím je váš nový album iný? Na zahraničných hostí sme si už zvykli.☺ Moe: Tentoraz sme chceli urobiť album o počúvaní hudby a textov a čo najviac o nás, takže hostí nie je veľa, sú však o to zaujímavejší. Strapo, Juraj Benetin (Korben Dallas) či Xindl X nás bavia a sme radi, že to s nami dali. Ceníme si aj ich obrov- skú profesionalitu. V rámci produkcie na albume nájdeš hud- bu od Damalistika, Smarta, Fatte-a a jedným beatom prispel aj Djei Gogo z United Flavour. Ostatnú produkciu sme si robili my, t. j. Marcel Vén a ja, arange s nami zbúchal aj Opak v štú- diu Zion5. Nový album prichádza po prvej úspešnej dekáde. Teda de- saťročnici. Ako by si zhodnotil svojich desať rokov s AMO? Opak: Za tých desať rokov s AMO sa veľa zmenilo. Naprí- klad album, o ktorom hovoríme, je oproti minulosti osobnejší a skúsenosti vo všetkých smeroch väčšie. Začínali sme traja, dnes sme siedmi. Na začiatku som robil hudby iba ja, dnes ich robí kolektív. Prvé mixy som robil doma, dnes v profi štúdiu, ktoré mi však patrí! Jedno, čo sa nezmenilo, je ten úžasný pocit na koncertoch. a m oFoto david virgala Boli traja mladí vychudnutí chalani, čo kričali „Bra-ti-sla-va“, odvtedy prešlo desať rokov, verili By ste tomu? 72 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Moe: Ja tých desať rokov „hodnotím“ ako obdobie plné zážit- kov. Zahrali sme si v Londýne, vo Viedni, boli sme na Jamajke, spoznali kopu zaujímavých ľudí, hrali sme koncerty po celom Slovensku a Čechách... Paráda. Desať rokov, to je vek pred prichádzajúcou pubertou. S čím idete do ďalších rokov vy? Začínate zarastať?☺ Opak: Ja som začal zarastať a šedivieť zároveň v momente, keď som začal s hudbou.☺ Teraz chceme skúsiť pre nás nový štýl produkcie. Takzvaný skúšobňový syndróm. To znamená, že tam, kde začínali garážové kapely na začiatku, tam AMO začína po desiatich rokoch fungovania. Moe: Prvý chlp na hrudi by už bol...☺ teraz ideme začať robiť ďalší album s kapelou, takže sa začína čas rozumu a zodpo- vednosti – dospievania, ale aj čas párty a záškoláctva,☺ víííš... S Moem ste ustáli aj Viktorov odchod pred pár rokmi, ne- hľadali ste zaňho náhradu? Moe: Nie, Viktora nenahradíš.☺ Ani sme nechceli, plán bol iný. Viktorov odchod bol veľkou zmenou, patrí mu naozaj veľká zásluha v rámci fungovania AMO, no v rámci AMO dnes je DJ viac-menej luxus, ktorý zatiaľ neplánujeme. Opak: Práve naopak. Viktor musel ustáť to, že v čase, keď odišiel, sme už usilovne skúšali s kapelou. Inak naše pálenie mosta bolo bez zbytočnej hystérie a dnes si každý razí svoju vysnívanú cestu. Muzikanti sa zvyknú sťažovať, že z hudby sa nedá vy- žiť. Ty máš nahrávacie štúdio, hudba ťa živí… Takto si to chcel?☺ Je všetko na porádku? Opak: Ono je to často o kompromisoch, kontaktoch, odrieka- niach a výdrži. Hudba ma živí sčasti, ale štúdio je firma, cech a živobytie. Tam sa robia projekty, ktoré s hudbou často veľa spoločného nemajú. A vlastne je to úplne na porádku. Každý, kto robí veci za peniaze, musí občas urobiť a vyro- biť niečo, pod čo sa nechce ani za boha podpísať. Mal si aj ty v štúdiu nejakú návštevu, ku ktorej sa nepriznávaš? Opak: Ja som práve typ, ktorý sa ku všetkým svojim činom priznáva, aj keď ide o kšeft alebo nejakú sprostosť. A to sa mi práve veľa ráz vypomstilo. Preto by som možno niektoré svo- je priznania spätne odpriznal. A ku komu sa, naOpak, priznávaš? Opak: Momentálne som robil kadečo, hudbu pre TV relácie, dabing, reklamy, ale aj koprodukciu rôznych umelcov. Ale často ako sivá eminencia a preto to tu nevytiahnem. Čo takto v pracovné dni robí Moe? Moe: Neviem, ako sa volá tá pozícia, keď v kapele robíš viac- -menej všetko, asi výkonný producent + producent, kapelník, pokladník, tourmanažér, šofér, textár, vymýšľam námety na texty, riešim logistiku, skúšky a tak... je toho dosť... a popri- tom som aj grafický dizajnér, robím logá, kaligrafiu, som auto- rom coveru albumu a nového loga AMO. Otec Furas sa tomu hovorí? Takže Moe spáchal váš nový vizuál? Bola voľba hneď jas- ná, alebo ste z 8-tisíc návrhov vyberali dva týždne? Moe: Mali sme jeden návrh, ktorý sa páčil všetkým, no mne nie.☺ Takže neprešiel, aj keď to bol môj návrh. Urobil som iný. Som dosť kritický človek a možno aj preto sa mi podarilo uro- biť logo kapely, s ktorým som aj ja konečne spokojný, až po piatich rokoch... Témou čísla je Trest. Aké CD by si za trest pustil chalanom cestou na koncert? Opak: Martina Jakubca s Božanou na feate. Moe: Best of Maxim Turbulenc! A pridal by som výšky a stre- dy! —nika Bauchová www.roknula.sk „Za tých desať rokov s AMO sa veľa zmenilo. Napríklad album, o ktorom hovoríme, je oproti minulosti osobnejší a skúsenosti vo všetkých smeroch väčšie. Začínali sme traja, dnes sme siedmi. Na začiatku som robil hudby iba ja, dnes ich robí kolektív. Prvé mixy som robil doma, dnes v profi štúdiu, ktoré mi však patrí!“ —Opak AMO Fanúšikovia sa môžu tešiť na novú šou, nové skladby z albumu, ale aj staršie, obľúbené hity v novej podobe magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Film V týchto dňoch má v Slovenských ki- nách premiéru film Colette, v ktorom účinkuje aj Kristína Svarinská. Colette je neobyčajný príbeh lásky z prostre- dia koncentračného tábora. Film nie je len faktografickým či historicko-ná- učným filmom. Prináša nový pohľad na spôsob, akým sa dalo v príšerných podmienkach prežiť – na základe citu a chuti žiť. Príbeh Colette dokazuje, že s láskou sa dajú prežiť aj také nespra- vodlivé tresty, akým boli činy páchané na miliónoch ľuďoch počas druhej sve- tovej vojny. Film nakrútil český režisér Milan Cieslar a obsadil doň výborných hercov nielen z československého pro- stredia. Hlavnú postavu Colette si za- hrala francúzska herečka Clémence Thioly, jej partnera si zahral Jiří Mádl, dôstojníka SS nemecký herec Eric Bouwer. Vo filme taktiež uvidíte Ondřeja Vetchého a Andyho Hryca. Kristína Svarinská hrala postavu priateľky Colette. Predlohou bola režisérovi kni- ha od známeho českého spisovateľa Arnošta Lustiga, ktorý sám prešiel peklom koncentračných táborov. Arnošt Lustig konzultoval s Milanom Cieslarom proces tvorby filmu, no, žiaľ, výsledku sa nedožil. Inšpiráciou pre režiséra bol tiež príbeh dvoch slovenských väzňov, Alfreda Wetzlera a Rudolfa Vrbu, ktorí z Osvienčimu utiekli a odhalili svetu zločiny, ktoré sa tam diali. Výsledkom je film, aký sa v našich končinách už dlho ne- objavil. Silný príbeh, ktorý napriek svojmu historickému zasa- deniu má silný odkaz aj v dnešnej dobe. Byť hercom nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Nedajbože hráte nesympatickú postavu v slovenskom seriáli a potom ťažko babkinej kamoške vysvetlíte, že ste v skutoč- nosti fajn dievča. Kristína Svarinská našťastie takýmto problé- mom čeliť nemusí, keďže zatiaľ hrala sympatické postavy. Je to multitalent, zvláda seriály, divadelné dosky, dabing a aj veľ- Tvojou manažérkou/ zástupkyňou je tvoja sestra. Bol to jej alebo tvoj nápad? Odporúčala by si aj ostat- ným spolupracovať s rodinou? Kristína: V podstate to tak nejako vy- plynulo samo. Petra má už niekoľko rokov svoju agentúru v Prahe a keď- že máme blízky vzťah a v podstate takmer všetky veci riešim s ňou, bolo prirodzené, že ma začala zastupovať. A či by som odporučila aj ostatným spolupracovať s rodinou? Je to indi- viduálne, závisí to aj od miery zodpo- vednosti a rešpektu, ktorý voči svojim blízkym máte, aby sa nestalo, že jed- na alebo druhá strana začne využívať benefity dôverného vzťahu, ale ja som rozhodne najspokojnejšia. Sestra je môj anjel a všetko, čo robí, robí abso- lútne profesionálne. Odmalička sú spolu s mojím bratom pre mňa vzormi, pretože sa pracovitosťou a cieľavedomosťou do- stali medzi najlepších vo svojich oboroch. Témou jesenného čísla Inspire je trest. Bola si niekedy po- trestaná neprávom? Kristína: Čo sa týka trestov, tak si nespomínam na nič kon- krétne, možno je to tým, že sa negatívne zážitky samy časom vytesnia a človek si necháva len tie príjemné spomienky. Má podľa teba trest zmysel? Koho by si a za čo potresta- la? Kristína: Osobne si myslím, že existuje istá miera, nazvime to: morálneho kontextu, ktorá, ak je prekročená, mali by do- tyčné osoby znášať následky. Zároveň však verím, že každý jeden skutok, či už dobrý alebo zlý, sa nám raz v istej podobe vráti. Takže sa veľmi ľahko môže stať, že si trestom budeme sami. Ale ak by som to mala úplne zjednodušiť, tak by som ur- čite potrestala tých, ktorí sa dali zaslepiť mocou a zabudli na akékoľvek ľudské hodnoty. kofilmy. Je aj jednou z herečiek vo filme Colette. Ako to chodí s trestami v hereckej oblasti? Bijú ich, trápia sa? Ahoj, Kristína, ako vyzerá leto mladej herečky, teda to tvoje? Je to len práca, či stíhaš aj dovolenkovať? Kristína: Našťastie sa konečne začali „prázdniny“ aj mne! Prvá polovica júla bola ešte pracovná, ale už si užívam tie chvíle, na ktoré som čakala. Mám za sebou fantastický relax na chate mimo signálu so svojím priateľom a pred sebou do- volenku v Španielsku a hádam leto prinesie ešte niečo.☺ Nehovoríš si občas, že byť herečkou je ako za trest? Máš vôbec čas oddychovať a riešiť osobný život? Kristína: Stále hovorím, že keď sa chce, všetko sa dá. Samo- zrejme sú dni, keď je toho veľa aj na mňa, ale potom si po- viem, že nemám právo tak myslieť. Robím, čo ma baví a vtedy to je všetko jednoduchšie:) a povedzme si úprimne, som mla- dá a sama som sa rozhodla ísť touto cestou, tak to v žiadnom prípade nie je trest.☺ colettečo všetko znesiete kvôli láske Foto jan doBrík / jozeF krivošík KristínaSvarinská 74 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Dvanásteho septembra má na Slovensku premiéru veľko- film Colette, ktorý vznikol podľa predlohy knihy spisovate- ľa Arnošta Lustiga. Colette je príbeh lásky v koncentrač- nom tábore. Nie je prežívanie lásky v takomto prostredí skôr trestom ako darom? Kristína: Práve príbeh Colette ukazuje, aká silná dokáže lás- ka byť a čo všetko dokáže vďaka nej človek uniesť. Určite by som ju nedávala do kategórie trestu. Láska nás vie zaviesť do úplne inej reality, kde sa stráca všetko prítomné a práve vďaka tomu aj prostredie ako koncentračný tábor dokázalo lásku zrodiť. V príbehu si hrala šičku (krajčírku?) Sarah, ktorá bola blíz- kou priateľkou Colette. Ako by si opísala postavu Sarah a čím ti bola blízka? Kristína: Sarah bola veľmi krehké, čisté stvorenie, ktoré sa zrazu ocitlo v úplne inom prostredí, než na aké bola dovtedy zvyknutá. Táto postava alebo jej minulosť nie je v príbehu vy- kreslená, skôr funguje ako oporný bod pre Colette. Pre mňa bolo podstatné vytvoriť si jej životopis, resp. vymyslieť Sárin život pred táborom a následne v jeho kontexte pokračovať. Na Colette spolupracoval medzinárodný tím profesioná- lov. Pod taktovkou českého režiséra Milana Cieslara si si zahrala po boku Jiřího Mádla a francúzskej herečky Clé- mence Thioly. Čím sa líši nakrúcanie s čisto slovenským tímom od nakrúcania s medzinárodným tímom? Kristína: V prvom rade musím povedať, že som nesmierne vďačná za túto príležitosť, pretože to opäť bolo niečo nové a môžem povedať len to, že zásadným rozdielom bola anglič- tina na pľaci.☺ Zas som si len potvrdila, aký je jazyk dôležitý a prečo je naozaj potrebné sa tomu venovať. Veľmi dobre sme si rozumeli s Clémence a aj s Erikom Bouwerom, ktorý stvár- ňuje takisto hlavnú postavu v príbehu a keďže sú to cudzinci, bolo skvelé s nimi hovoriť po anglicky. Leto sa, žiaľ, už končí...Chystáš sa späť na divadelné dosky, alebo pokračuješ v nejakom nakrúcaní? Kristína: Od septembra pokračujem v nakrúcaní seriálu Klan, začínam nakrúcať film v Prahe, do toho pomaly škola, po ba- kalárskych štátniciach nastupujem do štvrtého ročníka. No myslím, že to bude pekný začiatok jesene. —ľuBica drangová Byť hercom nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Nedajbože hráte nesympatickú postavu v slovenskom seriáli a potom ťažko babkinej kamoške vysvetlíte, že ste v skutočnosti fajn dievča. Kristína Svarinská našťastie takýmto problémom čeliť nemusí, keďže zatiaľ hrala sympatické postavy. Je to multitalent. ScénazfilmuCOLETTE magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

health Imunita človeka sa vyvíja celý život podľa toho, akým antigénnym vplyvom prostredia je vysta- vený. Telo si po vpichnutí vakcíny vytvorí ochrané protilátky proti antigénom obsiahnutým vo vakcíne – aktívna imunizácia. Vakcíny môžu obsahovať živé oslabené (atenuované) alebo mŕtve (inaktivované) mikroorganizmy, toxín alebo len časti mikroorganizmov, ktoré stačia na imunit- nú odpoveď jedinca. Pri očkovaní vyvoláme tie isté obranné mechanizmy organizmu, akoby sa stretlo s chorobou, ale bez choroby. Telo musí rozpoznať cudzorodú látku (antigén), aktivuje sa imunita a vytvoria sa protilátky na boj s chorobou. Po uhryznutí besným psom vás pri očkovaní imunizujú pasívne, dodajú vám už hotové proti- látky, aby ste s chorobou mohli bojovať. Dieťa dostáva hotové protilátky počas tehotenstva od svojej mamy prestupom cez placentu a neskôr aj v materskom mlieku. Pasívna imunizácia zaberá okamžite, ale pôsobí iba krátkodobo. Telo si totiž protilátky proti chorobe nevytvorilo, dodali sme mu hotové látky, ktoré môžu okamžite bojovať, ale majú obmedzenú životnosť. Táto imunizácia je výhodná v akútnych stavoch, používa sa po uštipnutí hadom alebo pri už spomenutej besnote. Niektorí ľudia majú pochybnosti, či telo dokáže reagovať na kombináciu vakcín, či je bezpečné očkovať naraz proti viacerým ochoreniam. Kapacita imunitného systému je obrovská, odborní- ci odhadujú, že ľudské telo dokáže vytvoriť desať miliárd rôznych protilátok. Obyčajný smrteľník ich pritom vytvorí „iba“ jeden až sto miliónov v priebehu života. Odhaduje sa tiež, že každý, teda aj dojča, má schopnosť reagovať na desaťtisíc podaných očkovacích látok súčasne. V prípade bežných vakcín sa imunitný systém využije asi na 0,1 %, takže rezerva tam ešte je. A dosť veľká. Život nám dodá neporovnateľne viac protilátok ako očkovanie. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) očkovanie zachráni vo svete vyše tri milióny životov ročne a zabráni miliónom prípadov ochorenia a celoživotného postihnutia. Pred zavedením povinného a systematického očkovania boli infekčné ochorenia hlavnou príči- nou úmrtia detí. Pričom očkovanie nechráni len zaočkovaných, ale aj tých, ktorí zaočkovaní nie sú, prostredníctvom „kolektívnej imunity“. Okrem toho je očkovanie ekonomicky výhodné, stojí málo, ale chráni pred dlhodobými následkami choroby na fyzickom a duševnom zdraví V niektorých vakcínach je prítomný hliník, je to z dôvodu zosilnenia účinku vakcíny, zvyšuje imu- nitnú odpoveď. Dávku hliníka, ktoré dostane dieťa prvého pol roka s očkovaním, je nižšia, ako dostane s materským mliekom a desaťkrát nižšia, než akú dostane s umelou výživou. Hliník sa iba minimálne vstrebáva a vylúči sa obličkami. Aby bolo očkovanie účinné, treba dodržiavať určité pravidlá, ktoré nám pomáhajú vyhnúť sa možným komplikáciám. Medzi očkovaniami treba dodržiavať časové odstupy. Očkujeme len úplne zdravé deti. Očkovanie prináša so sebou aj riziká. Alergické reakcie na zložky vakcíny sa za posledné obdobie veľmi znížili, kedysi sa v živých vírusových vakcínach nachádzal vaječný bielok, želatína alebo niektoré antibiotiká. Dnes sú vysoko čistené a riziko alergickej reakcie je veľmi malé, aj keď samozrejme nie nulové. Po očkovaní sa môžu vyskytnúť nežiadúce reakcie ako teplota, bolesť, opuch, začervenanie na mieste po vpichnutí. Tieto reakcie väčšinou trvajú niekoľko hodín až dva dni a bez následkov zmiznú. Je to reakcia imunitného systému. Nieke- dy môžu byť deti celkovo slabé a nereagujúce, vtedy je vhodné sledovať dieťa v nemocnici, ide o extrémne vzácnu reakciu, ktorá tiež vymizne bez následkov. V minulosti sa vyskytovali závaž- né reakcie po očkovaní s trvalými následkami, výskyt bol jeden prípad na vyše milióna očkova- ných. Dnes sa už nevyskytujú, vakcíny sa vyrábajú inými technológiami. Očkovanie spôsobuje autizmus. Aspoň to tvrdil Andrew Wakefield, kým mu nezobrali lekársku licenciu. Autizmus a očkovanie proti MMR (mumps, morbili a rubeola) si veľa ľudí dáva do súvis- losti. Autizmus sa začína prejavovať u detí v období, keď sú očkované touto vakcínou, a ľudia si to môžu chybne spájať. Za dôvod vzniku autizmu sa momentálne považuje teória super- mužského mozgu a zvýšené množstvo testosterónu počas vnútromaternicového vývoja. Pri skúmaní závislosti vzniku choroby od expozície určitým vplyvom prostredia je veľmi dôležitý výber probandov, ktorý by mal byť náhodný a mal by sa deliť na dve skupiny: tú, ktorá je tomu- to vplyvu vystavená a druhú, ktorá exponovaná nie je. Milý pán pri výbere probandov nevyberal náhodne, ale cielene. Chyba tohto výskumu spočíva v tom, že ak je pravdivý a zopakujeme ho za rovnakých podmienok, vyjdú nám tie isté alebo podobné výsledky, čo sa od roku 1998, keď časopis The Lancet vydal štúdiu súvislosti autizmu s očkovaním MMR, nestalo. Medializácia nepravdivej publikácie pána doktora mala za následky zvýšený výskyt ochorení, hlavne osýpok na miestach, kde sa už roky nevyskytovali. Napriek prevažujúcim výhodám očkovania oproti jeho minimálnym rizikám vzrastá odpor voči povinnému očkovaniu, aj keď tieto riziká sú neporovnateľne nižšie oproti rizikám pri in- fekcii. Tento odpor je daný nevedomosťou, preto predtým, ako niečo zavrhnete na základe vysoko „odborných“ článkov, urobte si objektívny vlastný názor na základe pravdivých infor- mácii. —nina koštová Očkovanie je dnes považované za najúčinnejší prostriedok prevencie infekčných ochorení. Na- priek tomu majú ľudia voči nemu výhrady, veď na nich zarábajú veľké nadnárodné spoločnosti. Je očkovanie iba marketingový ťah alebo veľmi úspešný prostriedok vyhnutia sa chorobám, na ktoré zomierali ešte naši prastarí rodičia, lenže my sme to nezažili a nevieme, aké škody dnes už historické ochorenia napáchali? S očkovaním, odborne vakcináciou, začali už v 11. storočí Číňania, ktorí nechávali svoje deti vdychovať vyschnuté chrasty ľudí nakazených pravými kiahňami. očkovanie dať sa len tak pichať pre nič za nič? aleBo žeBy predsa na niečo? Foto the richard dawkins Foundation For reason and science Niektorí ľudia majú pochybnosti, či telo dokáže reagovať na kombináciu vakcín, či je bezpečné očkovať naraz proti viacerým ochoreniam. Kapacita imunitného systému je obrovská, odborníci odhadujú, že ľudské telo dokáže vytvoriť desať miliárd rôznych protilátok. Obyčajný smrteľník ich pritom vytvorí „iba“ jeden až sto miliónov v priebehu života. 76 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Najlepší Uprising v doterajšej histórii! Toto nadšenie spo- ločne zdieľajú fanúšikovia s organizátormi. Bezproblémo- vý priebeh 6. ročníka najväčšieho bratislavského festivalu nepokazil ani krátky dážď a okrem skvelého hudobného programu, počas ktorého vystúpili všetky avizovaného hviezdy, sa festival tešil aj rekordnej návštevnosti, ktorá sa blížila k hranici vypredania festivalu. Prvý festivalový deň bol nabitý viacerými hudobnými legen- dami, na ktoré nebolo potrebné čakať do neskorej noci. Už podvečer sa pred zaplneným hľadiskom hlavného pódia pred- stavila legenda reggae Macka B v sprievode Mad Professora za mixom. Nasledovalo nemenej skvelé vystúpenie Protoje & The Indiggnation, ktorí sa na scéne síce pohybujú len pár rokov, avšak svojím reggae už získali slávu v celom hudobnom svete. Medzi najočakávanejšie vystúpenia piatkového dňa, a možno aj tohtoročného festivalu, patrili koncerty Capleto- na a Ky-Mani Marleyho. Prvý menovaný, Jamajčan Capleton, sa na festival vrátil už po dvoch rokoch a odohral energický koncert plný svojich veľkých hitov. Ky-Mani Marley na Sloven- sku koncertoval po prvý raz. Syn najväčšej legendy reggae, neprekonateľného Boba Marleyho dostal publikum do varu najmä skladbami svojho slávneho otca ako No Woman, No Cry či I Shot The Sheriff, ale nezaostával ani so svojou vlast- nou tvorbou. Buraka Som Sistema, ktorí uzatvárali piatkový program hlavného pódia, roztancovali zmesou kudura, elek- troniky a drum´n´bassu takmer každého, čím odštartovali ta- nečnú party do skorého rána. Ani v sobotu nebolo treba čakať na svetové hviezdy do ne- skorého večera. Už o šiestej sa Slovensku predstavila legen- dárna reggae kapela Israel Vibration. Žánrovo pestrejší druhý festivalový večer obohatili aj americkí The Pharcyde, nielen so svojou hip-hopovou šou, ale aj skvelými tanečnými kreáciami. O tom, že aj v Európe vzniká dobré reggae, presvedčila svojím koncertom talianska partička Mellow Mood, po ktorej pódium ovládla francúzska úderka Dub Incorporation, ktorí sa s veľ- kým úspechom po troch rokoch vrátili na bratislavské Zlaté piesky. Sobotný program na hlavnom pódiu uzatvoril Busy Signal, ktorý patrí medzi najväčšie hviezdy reggae a dance- hallu súčasnosti. Skvelý program pripravili na tohtoročný Uprising organizátori nielen na hlavnom pódiu a nielen hudobne. Medzi koncerty na ktoré budú fanúšikovia určite dlho spomínať jednoznačne patria aj vystúpenia slovenských AMO, Medial Banana, Delika, uprising aj tento rok ponúkol skvelé zakončenie leta Skvelý program pripravili na tohtoročný Uprising organizátori nielen na hlavnom pódiu a nielen hudobne, festival sa postaral nielen o skvelú potravu pre uši, ale aj oči, keď areál Zlatých pieskov pútal pozornosť za svetla, ale aj tmy. či Tomáša Hafnera. Festival sa postaral nielen o skvelú potra- vu pre uši, ale aj oči, keď areál Zlatých pieskov pútal pozor- nosť za svetla (palmy a rastliny na pódiách dodávali nádych prostredia Jamajky všetkým pódiám), ale aj tmy (kedy svetel- ná výzdoba pripomínala exotickú atmosféru dovolenky). Veľ- kej pochvaly sa organizátori dočkali aj vďaka starostlivosti o čistotu areálu, stravovacie služby a mimohudobný program vo festivalovom areáli, ale aj mimo neho. Uprising Reggae Festival 2013 ešte stále živo rezonuje, or- ganizátori už pracujú na príprave zimnej edície festivalu. Hlavnou hviezdou 4.ročníka klubovej verzie Uprisingu bude jamajská hviezda Fantan Mojah, ktorý si ako posilu prinesie spevákov Suga Roy & Conrad Crystal. Uprising Winter Edi- tion je ohlásený na 22.novembra a uskutoční sa v bratislav- skom Ateliéri Babylon. — Viac info na www.uprising.sk Foto zľava doprava, zhora nadol Buraka Som Sistema / Dub Incorporation / The Pharcyde / Kymani Marley magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

travel Keď som sa prvý raz povracal a trochu rozreval (niko­ mu to nehovorte), tak mi napadlo jediné: „Prečo sa človek takto trestá?” Keď som na vrchole Araratu ko­ nečne sedel, ten pocit ma v sekunde prešiel. Keď som sa pri zostupe dole pogrcal ešte ďalších sto ráz, zamys­ lel som sa znova. „Prečo sa človek takto trestá?” Keď som po výstupe sedel v kempe, rekapituloval čerstvý zážitok a počúval konverzáciu o vysokých horách Juž­ nej Ameriky, zas ma to prešlo. Bájny Ararat, na ktorom pristála Noeho archa, sa nachá- dza pri meste doğubayazit na východe Turecka. loka- lita je priam úžasná, všade okolo cítiť dobrodružstvo z neznámeho. Na jednej strane najvyššia hora Turecka, na druhej neďaleká hranica s Iránom a Arménsko. Nad mestom v horách stojí Ishak Pasa, palác s mešitou pri- pomínajúci Tisíc a jednu noc, ktorý ponúka výhľady na okolité hory, mestá a pohraničné vojenské základne. Na turecké pomery je doğubayazit malé mesto a jeho tridsaťtisíc obyvateľov je pôvodne obyvateľstvom hôr. Ešte aj dnes sa v lete, na teplejšie štyri mesiace v roku sťahujú desiatky rodín s ovcami a kravami do hôr, kde žijú tradičným, nomádskym spôsobom. Skoro ráno sa z mešít ozýva prvá modlitba, mesto sa zobúdza a je živé až do noci. domáci sa stretávajú na trhovisku a pri mešite. Na cudzincov, ktorí prišli na hory alebo tu prestupujú na spoj do Iránu, sú zvyknutí a hlavne obchodníci vás radi pozvú na čaj a rozhovor. Ararat je vhodným cieľom aj pre menej skúsených lez- cov. Nejde o technický výstup s náročnou horskou výbavou, stačia mačky a trekové palice. dobrá kon- dícia určite pomôže a výstup zjednoduší, vlastne je podmienkou a ak nevládzete, na vrchol hory radšej zabudnite. Výstup komplikuje nadmorská výška, zmeny teplôt a biznis, ktorým sa Ararat za poslednú dobu stal. Hlav- nou sezónou sú letné mesiace júl a august. Prvé skupi- ararat B á j n y Foto Filip gelačik Bájny Ararat, na ktorom pristála Noeho archa, sa nachádza pri meste doğubayazit na východe Turecka. lokalita je priam úžasná, všade okolo cítiť dobrodružstvo z neznámeho. 78 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

ny na Ararat vystupujú už v strede jari, posledné začiat- kom jesene. Horu vyhľadávajú aj skialpinisti a hľadači Noeho archy. Naša výprava bola poslednou jarnou. dvaja horskí vodcovia, kuchár, prekladateľ, jedenásť dobrodruhov a niekoľko koní, ktoré okrem našich batohov niesli aj zariadenie tábora. Otvoria ho pred rušnou letnou sezó- nou. Ani letné rozšírenie kempu však nepomáha. Hora je asi malá a mali by k nej spraviť prístavbu. Ak by to šlo, som si istý, že by už dávno stála, aby mohli den- ne cestičkami hore a dole vyháňať viac a viac skupín. Aj napriek povinnosti vybaviť povolenie na výstup nemá nikto prehľad o tom, koľko skupín práve na hore no- cuje. Horskí vodcovia medzi sebou súperia, kradnú si skupiny, vyhadzujú sa z kempov, ohovárajú sa a vymýš- ľajú historky, aby išiel kšeft práve v ich prospech lepšie. Smutná realita by vás však nemala odradiť. Aj napriek negatívam zážitok spojený s poznaním hôr a fungova- ním ľudí v napätých situáciách odporúčam. celý výstup je rozdelený do štyroch dní. Ak máte štastie, trek je organizovaný profesionálne a kempy nie sú plné, získate veľmi dôležitý piaty deň na aklimatizá- ciu. Výstup začína v poslednej osade Eliköyü. Päť ho- dín stúpania do prvého tábora vo výške 3 300 m. n. m. spestrujú pastierske rodiny a ich deti, ktoré už z diaľky turistov vítajú a pozývajú na čaj a ayran. druhý deň sa stúpa do tábora vo výške 4 200 m. n. m., tretí na vrchol a naspäť do prvého tábora. Posledný deň je už príjem- nou prechádzkou do civilizácie. Už prvý deň na mňa striedanie počasia a nadmorská výška pôsobili ako fľaša najhnusnejšej vodky zapíjaná červeným vínom. Bolo mi zle a na pripravenú večeru som sa nemohol ani pozrieť. lapajúc po dychu a vzdu- chu som vyšiel zo stanu s jedlom a začal sa motať po tábore. „Výška 3 300 metrov je predsa nič, bol som vyššie pešo aj lanovkami,” pomyslel som si a zľakol sa mäsa, ktoré som jedol predchádzajúci deň v jednodu- chom bufete na trhu. Spomenúť vodcovi, že mi je zle, by znamenalo môj koniec. Nechal by ma v kempe, aby som nezdržoval skupinu a tak som to riskol a bol rad- šej ticho. Zbadal ma Robert z Brazílie, skúsený lezec, ktorý rozpoznal moju nevoľnosť a hrdinské mlčanie. Až neskôr som si uvedomil, aká zaujímavá je spolupráca medzi ľuďmi v horách a ako veľmi pomôže krátky roz- hovor a povzbudenie. Pravdepodobne aj vďaka mixu tabletiek proti výškovej chorobe som sa nasledujúci deň cítil priam fantasticky. Bol som neopísateľne šťast- ný, že idem ďalej a energiu, ktorú mi predchádzajúci večer Robert daroval, som rozdával ďalej, pomocou pri stavaní stanov a varení. V skupine lezcov akoby energia bola komoditou, s ktorou sa hospodári spoločne. Ak máš, podelíš sa. Nemáš, dostaneš. Sprievodca sleduje od začiatku až do druhého kempu (4 200 m) rýchlosť najpomalšieho zo skupiny. Ak s ním nebude kráčať, bude mať aspoň z diaľky prehľad o tom, kde sa najpomalšia časť skupiny nachádza. Pri výstupe na samotný vrchol zvoní budík o jednej ráno. Po raňajkách, inštrukciách a zhodnotení situácie sa o druhej ráno vyráža. Tu sa však situácia mení. Po prvých dňoch už má vodca prehľad o schopnostiach svojej skupiny a vyráža tempom najrýchlejšieho a ešte o niečo rýchlejšie. Ak niekto nevládze, má si to uvedomiť hneď v úvode a vrátiť sa do kempu, pokiaľ ho sprievod- ca vidí. Tak sa aj stalo a hneď pri prvej prestávke bola naša sku- pina menšia o dvoch lezcov, pri ďalšej sa pre vietor a nevoľnosť do kempu vrátili traja Nóri. Čakal som sa s Talianom a navzájom sme si vymieňali energiu krát- kymi rozhovormi. Kým to išlo. Od 4 900 metrov nám bolo do reči menej a menej. Nomád so svojimi ovcami Tridsaťtisíc obyvateľov mesta doğubayazit je pôvodne z hôr, ešte aj dnes sa v lete, na teplejšie štyri mesiace v roku sťahujú desiatky rodín s ovcami a kravami do hôr, kde žijú tradičným, nomádskym spôsobom magazine with a difference

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

„Ararat je vhodným cieľom aj pre menej skúsených lezcov. Nejde o technický výstup s náročnou horskou výbavou, stačia mačky a trekové palice. dobrá kondícia určite pomôže a výstup zjednoduší.“ —METIN V 5-tisícmetrovej výške to už môj žalúdok nevydržal a náhle sa rozlúčil s časťou jeho obsahu. cítil som sa výborne, o pol kila ľahší a živší. Bol čas vrátiť energiu Talianovi, ktorý na mňa doteraz čakal. Možno z pohľa- du na mňa, ozdobeného mrkvičkou a cestovinami z ra- ňajok, prišla nevoľnosť aj na neho. do cieľa a výšky 5 137 m sme to obaja úspešne zvládli. Radosť z výstupu bola silná a emotívna. Schádzanie do kempu vo výške 4 200 metrov by som v tom momente prirovnal ku Krížovej ceste. desať krokov v ľade a strmom teréne, stop, hlava na treko- vé palice zapichnuté do snehu, vyprázdnenie zvyškov žalúdka, oddych. Takto dokola štyri hodiny, v kempe rovno do stanu a spať. Keď ma po hodine zobudili, s rozkazom presunúť sa do nižšieho kempu a uvoľniť miesto pre ďalšiu skupinu, povedal som si, že v stane zostanem, kým ho na mne nezložia. Tak aj bolo, stan mi zložili rovno na hlavu a bol čas neplánovane pokra- čovať do najnižšieho kempu… Človek má na záver zmiešané pocity. Na jednej strane úžasný pocit z extrémneho zážitku, na druhej smútok z neschopnosti ľudí dohodnúť sa na pravidlách, ktoré by z lezenia nerobili preteky. Veľká vďaka niektorým horským vodcom a predovšetkým Metinovi, ktorý sa snažil náš výstup spríjemniť, ako sa dalo. metin, v provom rade vďaka za fantastický zážitok, in­ štrukcie a pomoc. Ako dlho vodíš ľudí na Ararat a koľ­ kokrát si už bol hore? metin: Už asi dvestokrát. chodím hore-dole takmer dvadsať rokov. K tomu hory v Iráne a ešte pár hôr v Tu- recku. Je to krásne, deliť sa s ľuďmi o zážitok, nechcel by som robiť iné. Ako vyzerá tvoj bežný pondelok? metin: Buď som na horách so skupinami alebo doma s rodinou, niekedy neviem, aký je deň. Snažím sa byť s rodinou, to je dôležité. Prečo ten stres a súperenie medzi vodcami, nedá sa ne­ jako dohodnúť? metin: Je veľa vodcov, každý chce čo najviac skupín, asi nemusím vysvetľovať prečo. Neviem, čo k tomu pove- dať, prosto sa to tak vyvinulo. Ararat zas nie je taký vysoký, ale sám som videl, že išlo o silný test schopností a výdrže. Čo robiť, aby bol vý­ stup jednoduchší? Čo je pri lezení dôležité? metin: Motivácia a komunikácia. Keď povieš skupi- ne: lezte, vidíme sa hore, tak sa časť otočí a vráti. Keď budeš postupne vysvetľovať cestu a jednotlivé úseky, ľahké aj ťažké sa pôjde lepšie. Ak prichádza úsek, kto- rý je veterný a studený, treba ho prejsť čo najrýchlejšie, o tom sa však musí hovoriť. Vo finále štartujem rýchlo. Musí to byť. Ak na to človek nemá, má sa vrátiť hneď, inak to môže byť nebezpečné. Zranenia, pády, to si člo- vek aj uvedomí, ale zmeny vnímania, ktoré prichádzajú s výškou, ľudia vopred nepoznajú. Pre nás sprievodcov je Ararat náročný v tom, že je to vysoká hora, ale stále pomerne ľahká a tak sem chodia ľudia aj bez kondície a akejkoľvek prípravy a čakajú, že ich hore vynesieme. Čo lieky? mohol som to prežiť lepšie, ak by som bral nejaké tabletky od začiatku? metin: Každý tu niečo berie. Niektorí tureckí sprievod- covia to vnímajú ako drogy, neradi to vidia. Ja sa na tom niekedy smejem, hlavne keď vidím Američanov s viag- rou, hahahahahahaaa. —Filip gelačik travel Výstup na Ararat Výstup komplikuje nadmorská výška, zmeny teplôt a biznis, ktorým sa Ararat za poslednú dobu stal metin 80 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Urban exploration (skrátene „urbex“) môžete u nás poznať hneď pod niekoľkými názvami – „building hac- king“, „draining“, „infiltration“. Ide v zásade o nepo- volené (ale vlastne nie priamo zakázané) objavovanie a skúmanie stavieb, ktoré kedysi postavil človek, no dnes sú nevyužívané, zatvorené, chátrajúce. O van- dalizmus však nejde, pokiaľ si priestor len prezriete a nafotíte. Ak máte dobrý tip od skúsenejších infiltrátorov či šťastie na bohom zabudnuté miesto, nezachytíte ob- jektívom len vonkajšie ruiny priemyselných budov, ale aj vcelku zachovalé interiéry nemocníc či hotelov (s krištáľovými lustrami, ťažkými zamatovými závesmi, písacími strojmi či ciferníkovými telefónmi na stoloch, kusmi oblečenia v skriniach). A zákonite nachádzate aj príbehy ich vzniku a zániku. Vyblednuté priestory a obnovené spomienky Sama som čosi podobné absolvovala (hoci som to tak sofistikovane nenazývala) so starým otcom v Topoľča- noch – krátko po Nežnej revolúcii, keď mal padnúť za obeť panelákovej výstavbe Robotnícky dom a pár bu- dov v jeho susedstve. Vtedy sme sa šli zo zvedavosti po- zrieť, čo v daných vyblednutých priestoroch nájdeme. Boli to vskutku samé „skvosty“: rozlámaný nábytok, no zachovalé kukučkové hodiny, lacné napodobeniny Alfonsa Muchu a kopec leninových spisov. Ako decko som z toho mala obrovskú radosť. Pred rokom som z okna konferenčnej miestnosti, kde sme mávali pracovné porady, začala vídať chalanov s batohmi na chrbte a foťákmi v rukách – ako nená- padne idú na výpravu cez pozemok našej organizácie. Nečudo, sídlili sme na Kapitulskej ulici (mieste s naj- vyššou koncentráciou rozpadnutých a neobývaných budov v Bratislave). V myšlienkach som sa vrátila do detstva a chcela som byť namiesto porady na chvíľku v koži daných prieskumníkov… Na strednom Slovensku ľudia často navštevujú bývalé zbrojovky a továrne, na východnom Slovensku zasa kasárne a pradiarne. Netreba zabúdať na staré syna- gogy a bývalé družstvá, pričom pre vyčíňanie pohla- várov bývalého režimu nie je nijako nezvyčajné, ak tá istá budova slúžila najprv ako svätostánok a neskôr ako JRd. Vysoké Tatry sú plné pozatváraných ozdravovní, liečebných domov a hotelov. Mojim spolutanečníkom z FS Magura sa určite vynoria spomienky na Kúpeľný dom v Tatranskej lomnici či liečebný dom Helios na Štrbskom plese (tanečné vystúpenia v krojoch pre pa- cientov daných ustanovizní). V bratislavských kúpeľoch Grössling, kam sa chodili kúpať ešte moji rodičia, možno čoskoro zriadia galériu – niekoľko pozoruhodných výstav tam v posledných mesiacoch podčiarklo potenciál onoho priestoru. Opustené, nestrážené miesta ďalekého sveta V zahraničí vás určite takisto z času na čas očarili ne- obývané miesta a nevyužívané budovy. No pravdepo- dobne ste v danom meste pobudli o pár dní viac ako nejakí víkendoví turisti. Skúšali ste už pracovať alebo dobrovoľníčiť v niektorom štáte bývalej Juhoslávie ale- bo Sovietskeho zväzu? Tam by ste objavili veci! V roku 2009 som pol roka bývala v rumunskej Bukureš- ti, ktorá je známa svojím špinavým, rozkopaným cen- trom mesta. chtiac-nechtiac vás história a všadeprítom- né obskúrne výjavy tejto metropoly pohltia natoľko, že sa rozhodnete honosné rodinné domy v štvrti lipscani preliezť. V štýle „urbex“, no v spoločnosti desiatok túla- vých psov. Tie v spomínaných budovách kedysi bývali so svojimi pánmi, ktorí boli na príkaz komunistického diktátora Nicolae ceausescu presťahovaní do panelá- kov – samozrejme, už bez svojich domácich miláčikov. V Keni sú budovy trochu jednoduchšie, no nie menej krásne! len si tu netreba robiť toľko starostí s centrál- nym kúrením či vetraním. Radiátory tu nie sú potreb- né, no klimatizáciu už minimálne v bankách a hoteloch poznajú. V niektorých domoch nebývajú okná so skle- nenými tabuľami, ale len otvory – vystlané sieťkou pro- ti komárom. V oblasti diani, kde momentálne žijem, bolo v posledných rokoch zatvorených niekoľko dôle- žitých hotelov v bezprostrednej blízkosti pieskových pláží pri Indickom oceáne. Raz býva dôvodom inter- kultúrna nezhoda africko-európskych majiteľov, inoke- dy nie sú peniaze na modernizáciu – hospodárska kríza postihla každý kontinent. Každý z týchto hotelov skrý- va svoju jedinečnú story. Jeden takýto opustený hotel mám denne na očiach – počas svojej cesty do práce (z diani do Kwale). Nikto ho nestráži. Asi preto, že okná sú nadobro zabetóno- vané a všetko, čo sa dalo odmontovať a odniesť – je už dávno preč. Jedinými obyvateľmi hotelového schodis- ka a vypusteného bazéna sú kamarátske opice – ma- čiaky zelené a voľne sa pasúce kozy. Kamenná socha majestátneho slona v životnej veľkosti a symetricky rozostavaná palmová aleja ma pravidelne lákali a zvy- šovali záujem o návštevu. A tak sa tam z času na čas vy- beriem na prieskum. Naposledy to už bolo s konkrét- nym zámerom (zhotoviť fotografie pre môj blog Balbo debra style) – nahodená v kensko-slovenskom outfite, spolu s fotografom. Azda ma ortodoxní fanúšikovia „urbex-u“ za tento módny počin (či prečin) nezatra- tia. —BoBa Baluchová BalBo deBra & urBex Človeku sa s vekom menia nielen chute, ale aj vkus – pribúdajú zlozvyky. Mňa nedávno pochytil záujem o „urbex“ a vzhľadom na prostredie, v ktorom momentálne žijem, to nie je až také prekvapivé. Foto palo markovič Opustený hotel na ceste z diani do Kwale magazine with a difference

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

i. časť new york s p r i e v o d c a ( n e ) t u r i s t i c k ý Foto alexandra uzik

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

travel Takto sa zväčša začína film, ktorého dej sa odohráva v New yorku a vám, nič netušiacemu laikovi, sa začína skresľovať predstava o meste plnom zvláštností. Máte pocit, že New york sú len megalomansky vysvietené bilbordy, hamburgery, Hotel Plaza, nákupy na Piatej Avenue, Times Square, budovy s nápisom Trump, lu- xusné reštaurácie, dizajnérske kabelky a vysoké lodič- ky. (Vlastne to posledné môžete vidieť naozaj len vo filme. Máloktorá žena sa tu prechádza v topánkach na vysokom opätku. Newyorčanky sú známe tým, že si lodičky zoberú do kabelky a po meste behajú v žab- kách, balerínkach, teniskách alebo v hocičom s níz- kym podpätkom. Prezujú sa až priamo pred klubom, kanceláriou alebo vchodom do budovy.) No a vy ako pozorný divák sem prídete s vykreslenou predstavou a zistíte, že všetko je úplne inak. Že síce megaloman- sky osvietené Times Square je super, ale viacej vás baví tancovanie na korčuliach v central Parku, party v Brooklyne na streche, barbecue v záhrade alebo na ulici s miestnymi, Bedford Avenue, zapadnuté galérie, nákupy v obchode s vintage oblečením, happy hour v lokálnom pajzli, bejzbol a veľa jedla z rôznych kútov sveta, či už ho musíte jesť príborom alebo len rukami. A preto, ak ešte chcete dať tomuto mestu šancu aj na- priek tej americkej gýčovine, čo ste naposledy videli, alebo ste dobrodružnejšej povahy, chystáte sa navštíviť New york a chcete vidieť či zažiť niečo netradičné, mô- žete sa inšpirovať nasledujúcimi tipmi. dumbo Alebo skratka pre down Under the Manhattan Bridge Overpass je oblasť medzi Manhattanským a Brooklyn- ským mostom. Ok, možno to zaváňa trochou turistiky, ale určite sa oplatí vidieť. Brooklyn Bridge bol postavený v roku 1883 a predstavuje jeden zo symbolov New yor- ku. Manhattan Bridge navrhol a skonštruoval poľský in- žinier a verejnosti bol otvorený v roku 1909. Tieto dva mosty boli postavené zámerne blízko seba, aby si na- vzájom robili spoločnosť. Zdá sa, ako keby Manhattan Bridge trpel slávou svojho staršieho a krajšieho suseda. Nie je to však úplne pravda. Veď kto by nepoznal zná- my záber na časť mosta medzi dvoma budovami? Moja klasická trasa – metrom sa doveziem na High Street, prejdem do Dumba, kde si urobím pár fotiek už toľkokrát fotografovaného miesta a presuniem sa do parku pod oba mosty. Keďže je Dumbo na Bro- oklynskej strane, naskytne sa mi nádherný pohľad na Manhattan a samozrejme aj na dve ozrutné mostové konštrukcie. Naspäť idem cez Manhattan Bridge peši do mesta. Pletivo na zábradlí môže síce prekážať na fo- tografii, ale nie vo výhľade. Moja najobľúbenejšia časť je, keď schádzam do chinatownu. Ešte na moste mám možnosť ľuďom nakuknúť do ich príbytkov, tak blízko sú postavené ich domy. Na strechách domov si sušia prádlo, steny sú počarbané graffitami a v oknách na- miesto záclon visia provizórne závesy. V diaľke sa ako kontrast k týmto malým ošarpaným budovám črtajú mohutné mrakodrapy. Prvý raz, keď som išla touto tra- sou a ocitla som sa v chinatowne, na chvíľu som mala pocit, že som v úplne inej krajine. Na ulici bordel, vo vzduchu smrad a cedule popísané čínskymi znakmi. No a celkom netradične hneď pod mostom z Manhat- tanskej strany prednedávnom otvorili obľúbený LES Coleman Skatepark. Väčšinou skejtparky po zotmení za- tvárajú. Čiže keď chcete nejaký navštíviť, uistite sa, že prídete ešte za svetla. midtown a Central Park chvíľu som bývala na jednej z najrušnejších ulíc v cen- tre New yorku, medzi Times Square a Rockefellero- vým centrom. do Central Parku som chodievala peši. lenže vždy, keď som vyšla z domu, musela som si pri- praviť lakte, aby som sa prebila pomedzi dav ľudí. A či bola noc, či deň, pondelok alebo piatok, všade bol kopec turistov. Výraz „prázdna ulica“ táto časť mesta nepozná. dnes sem zavítam málokedy, skôr z povin- nosti ako dobrovoľne. Ale jediné, na čo nedám dopus- tiť, je hlavná budova knižnice New York Public Library – Schwarzman Building a víkendové večery v Central Parku. Knižnica je prístupná verejnosti a okrem nespo- četného množstva kníh sa tu nahromadila aj zaujímavá umelecká zbierka. V nádhernej veľkej čitárni si môžete prelistovať aj niektorú z vystavených kníh. Ak sa netvá- rite prehnane ako turista a knihu si čítate len v danej miestnosti, nikto vám nič nepovie. Preukazy totiž kon- trolujú iba v prípade, že by ste si knihu chceli vypo- žičať. A prečo víkendové večery v Central Parku? Od nepamäti sa tu stretávajú muzikanti a korčuliari na ko- lieskových korčuliach. Jedni hrajú a druhí sa korčuľujú alebo tancujú. Bubnujú a púšťajú mixy od poobedia až do neskorého večera. Pridať sa môže hocikto a ta- kéto vybláznenie je celkom návykové. Hovoria, že tým uvoľneným a nekontrolovateľným tancom sa zbavujete zlých duchov. Všetko zlé zo seba vytrasiete, vydupete či vypotíte. Korčuliari sa stretávajú aj cez týždeň. Majú svoje stále miesto. Keď idem okolo, zakaždým z nich niekoho stretnem. To mám na tom najradšej. S nikým sa nemusím dohadovať, jednoducho zbalím korčule a idem sa do parku korčuľovať. Astoria, Queens Astoria je vcelku príjemná a pokojná oblasť v Queen- se. Bývala som tu skoro rok a najviac mi vyhovovalo, že som mala všetko hneď po ruke – práčovňu, dro- gériu, potraviny, posilňovňu a aj neprávom presláve- ný Starbucks. Nájdete tu mnoho gréckych reštaurácií, zopár česko-slovenských ako Koliba Restaurant, Bohe- mian Hall Beer Garden alebo Club 21 i veľmi obľúbenú a hlavne cenovo dostupnú brazílsku reštauráciu v štý- le bufetu Villa Brazil Café Grill. Po výdatnom obede sa môžete zastaviť v Múzeu pohyblivých obrázkov (Museum of the Moving Images), ktoré je jediným múzeom svoj- ho druhu v New yorku, alebo sa ísť poprechádzať do Socrates Sculpture Parku. To však nie je len taký hocija- ký park. Rozprestiera sa v malebnom prostredí pozdĺž rieky East River. Taktiež sa tu pravidelne konajú rôzne akcie, umelecké výstavy, workshopy a raz do týždňa v letnom kine premietajú aj nejakú tú zaujímavú me- dzinárodnú filmovú snímku. Zadarmo. A ak máte chuť zacvičiť si jogu, ale 20 dolárov na hodinu sa vám zdá prehnane veľa, vyskúšajte štúdio Yoga Agora. Príjemná atmosféra, vynikajúci učitelia a niektoré hodiny ponú- kajú za dobrovoľný poplatok. Pláže mesta V letných mesiacoch je v meste neznesiteľne horú- Nájazd na Sochu slobody, potom prelet cez rieku Hudson ponad strechy mrakodrapov až priamo do diania v rušnej ulici plnej žltých taxíkov a uponáhľaných ľudí… Newyork–prídetesvykreslenoupredstavouazistíte,ževšetkojeúplneinak 83 magazine with a difference

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

co a vlhko. Osvieženie vo vode vám padne viac než vhod. Pláže Coney Island a Brighton Beach sa nachádza- jú v Brooklyne hneď vedľa seba. V lete bývajú trochu preplnené. Ak máte radi naozajstnú tlačenicu, stačí navštíviť Coney Island na deň nezávislosti. Táto pláž je známa hlavne svojou históriou zábavných parkov a ná- zov Luna Park bol prvý raz použitý práve tu. Po ceste si nezabudnite kúpiť známy Nathan’s hot dog. Na Brigh- ton Beach chodí o čosi menej ľudí. Je to štvrť prevažne ruských a ukrajinských emigrantov a keď sme už pri fil- moch, príbeh romantickej drámy Dvaja milenci s Gwy- neth Paltrow a Joaquínom Phoenixom sa odohráva presne v tejto časti. Rockaway Beach 67 je jedno z mo- jich obľúbených miest. Ľudí je veru málo, voda čistejšia a z času na čas sa tam objaví aj ozajstný surfer. Chelsea leží v západnej časti viac-menej dolného Manhattanu a je známa ako gej štvrť. Samozrejme, aj tu mám svo- ju vychodenú trasu. Z metra vystúpim na Ôsmej Ave- nue, vydám sa smerom na západ, po ceste míňam Chel- sea Hotel, pár galérií a postupne sa prepracovávam do skejtparku, aby som nakoniec zakotvila na nábreží s vý- hľadom na New Jersey a niekde v diaľke na rozmazanú Sochu Slobody. Ináč, viete, ako Newyorčania volajú ľudí z New Jersey? Bridge and tunnel! lebo musíte ísť cez most alebo tunel, aby ste sa dostali z Jersey do city. Tak ako my máme našich cezpoľných. Teraz však pre zme- nu začnem od konca a najprv predstavím Pier 62 Skate- park. Radí sa medzi známe skejtparky, kde sa zvyknú organizovať rôzne akcie alebo súťaže. Avšak Chelsea Pier 62 je hlavne veľký komplex športových ihrísk a prístav pre vyhliadkové lode, na ktorých sa konajú večierky s rôznymi témami ako ochutnávka vína alebo klasic- ký džez. Ďalej máme Chelsea Hotel, ktorý bol postave- ný v roku 1884 a je charakteristický svojou historickou a architektonickou unikátnosťou. Ako hostia či dlho- dobí rezidenti sa tu zdržiavali rôzni umelci, spisovate- lia, herci a hudobníci, napríklad Bob dylan, chinaski alebo Uma Thurman. Momentálne je však zatvorený pre renováciu. Hotel sa takisto spomína vo viacerých filmoch, piesňach alebo knihách. Jedna taká, v ktorej je Chelsea Hotel veľmi pekne opísaný, sa volá God hates us all od Hanka Moodyho. Na základe tejto knihy vznikol seriál Californication, alebo žeby naopak? Takisto sú tu stovky umeleckých galérií. Ulice sú nimi priam posiate a mnoho budov má svoje poschodia zaplnené malými či veľkými galériami alebo ateliérmi. Táto časť chelsea je v umeleckom svete jedna z najdôležitejších a naj- vplyvnejších. Väčšinou každý štvrtok a piatok má viace- ro obrazární vernisáž novej výstavy. Keďže je ich tu tak veľa, v otváraní sa striedajú. Zakaždým to vychádza na niekoľko desiatok výstav počas jedného večera. Vy len chodíte od jednej k druhej, obzeráte umenie, stretávate ľudí a popíjate vínko. Ak v zábave chcete ďalej pokračo- vať, máte radi originalitu a nie je vám proti srsti stretnúť nejakú tú celebritku, tak Ph-D je pre vás ako ušitý. Po- pulárny klub na streche mrakodrapu s nádherným vý- hľadom je súčasťou hotela Dream Downtown. Nezabud- nite si so sebou zobrať aj plavky! No a ešte malý bonus na záver v podaní divadelného predstavenia Sleep No More. Opísala by som to asi troma slovami: jedinečné, pôsobivé a hlavne neočakávané. celé sa to odohráva vo vymyslenom McKittrick Hoteli, čo je v podstate veľký sklad s piatimi poschodiami. Hercov naháňate s mas- kami na hlave, pod ktorými skrývate ustráchané a pre- kvapené výrazy tváre. Ak prídete v skupinke viacerých ľudí, snažia sa vás rozdeliť, aby ste každý mali úplne iný zážitok a potom sa o tom mohli dlho do noci rozprávať. Síce je to len vrchol ľadovca z vecí, čo v New yorku môžete vidieť a okúsiť, ale verím, že vás to inšpirova- lo. Nabudúce navštívime Williamsburg a dve na prvý pohľad možno nie veľmi bezpečné štvrte – Harlem a Bushwick. —alexandra uzik travel Zakaždým to vychádza na niekoľko desiatok výstav počas jedného večera. Vy len chodíte od jednej k druhej, obzeráte umenie, stretávate ľudí a popíjate vínko. 84 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Nielen preto, že som tu pracovne. Každodenný kon- takt s lokálnou komunitou na pobreží Kene (po dobu vyše pol roka) vo vás zanechá zaujímavú stopu. V roku 2011 som sa pohybovala v centrálnej časti Kene, predovšetkým pod majestátnym vrchom Mt. Kenya. I keď návštevu neuveriteľne špinavého a hlučného hlav- ného mesta Nairobi (zvaného príznačne aj Nairobbe- ry) sme nevynechali. Tentoraz však väčšinu pracovné- ho i voľného času trávime na pobreží Kene. Táto časť je v mnohom odlišná od ostatných regiónov krajiny, ležiacej na rovníku. Spôsobom obživy, históriou, no najmä kultúrnymi a náboženskými tradíciami – štýlom odievania, výchovy a stravovania, slávením typických sviatkov, uzatváraním zväzkov. A na európske pomery pomalším tempom v komunikácii, službách, vo všet- kom. Veď: Hakuna matata (žiadne starosti)! deväť zvláštnych kmeňov so svojimi zvykmi Pozdĺž celého kenského pobrežia – nádherných pies- čitých pláží popri Indickom oceáne možno nájsť deväť etnických skupín (digo, chonyi, Kambe, duruma, Kauma, Ribe, Rabai, Jibana a Giriama), združených do jednej veľkej: Mijikenda. Každý kmeň si zachováva svoje jedinečné zvyky a originálny jazyk. Našťastie sa však dokážu dorozumievať aj po svahilsky a často i po anglicky – čo je dobré pre prekvitajúci cestovný ruch i medzinárodnú rozvojovú spoluprácu. Keňa sa skladá z vyše 45 kmeňov, ľudia tu rýchlo pri- ľnú k najpodivnejším náboženstvám či sektám a pri- spôsobia im svoj život. Preto je ťažké bojovať proti za- koreneným tradíciám a rituálnym praktikám. Keďže ja pracujem ako terénna pracovníčka na zdravotníckom projekte Trnavskej univerzity v regióne Kwale, najviac sa dostávam do kontaktu s prapodivnými príkazmi a zákazmi, poverami a mýtmi v súvislosti so starostli- vosťou o matky a ich podvyživené deti. V Mombase vidíte na každom rohu moslimskú mešitu a od hlavy po päty zahalené ženy v čiernom odeve „buibui“. Ako v tom musí byť strašidelne teplo v 30-stupňových horú- čavách, to si nejdem ani predstavovať. Všímam si ďalej hygienické návyky, spôsob obživy, prístup k vzdelaniu a spôsob dojčenia či kŕmenia. V súvislosti s dojčením a starostlivosťou o novonarode- né deti treba upozorniť na rôzne povery, ktoré môžu negatívne ovplyvniť zdravie dieťaťa i samotnej matky, a ktoré ani slovenský tím expertov nedokáže účinne odvrátiť. Podľa tunajších pobrežných zvyklostí žena napríklad počas tehotenstva nemôže dojčiť svoje ďalšie maloleté deti; alebo: žena môže dojčiť jedno dieťa len z jedného prsníka; alebo: počas choroby matka vôbec nesmie dojčiť „chorým“ mliekom… Často skloňovaná chudoba v Keni Ak bude Keňa „napredovať“ podľa naštartovaného po- pulačného trendu, do 30 rokov sa zaradí medzi 20 naj- ľudnatejších krajín sveta (s vyše 75 miliónmi obyvate- ľov). Zatiaľ má len 40 miliónov, no ak k tomu prirátame ešte okolo 2 miliónov ľudí, nakazených vírusom HIV a chorobou AIdS a 40-percentnú mieru nezamestna- nosti – nemožno hovoriť o najlepších vyhliadkach na život v tejto africkej krajine. Nerada sa oháňam negatívnymi správami a alarmujú- cimi štatistikami, ale niekedy to inak nejde. Neviem, či si všetci dostatočne uvedomujeme, že v extrémnej chudobe žije vyše miliardy ľudí, pričom hranicu tejto chudoby predstavuje jeden dolár na deň. Tri štvrtiny kenského obyvateľstva pracujú v oblasti poľnohospo- dárstva, ale je to ťažké živobytie. Farmárske rodiny to- tiž denne bojujú s extrémnymi suchami, nedostatkom dažďovej i pitnej vody, migráciou, chorobami. Najsmutnejšie je, že mnohé deti, najmä dievčatá sa do školy ani nedostanú. Musia totiž tvrdo pracovať, aby pomohli uživiť rodinu. Najmä ak otec odišiel za prácou stovky kilometrov a už sa nevrátil (našiel si inde novú ženu, opustil krajinu alebo zahynul) a matka je naprí- klad HIV-pozitívna. Bez vzdelania v súčasnosti v rámci Kene ostáva 19 percent žien a 13 percent mužov. chu- dobných žien je dvakrát viac ako chudobných mužov. Vzdelanosť rodičov (a najmä matky) je kľúčová v rámci výchovy a starostlivosti o dieťa. Je nám všetkým jasné, že vzdelanie žien veľmi úzko súvisí aj s ich pôrodnos- ťou – častejšie rodia ženy, ktoré nemajú vzdelanie. Na pobreží často stretnete 30-ročnú ženu z kmeňa duru- ma alebo digo, ktorá nikdy nechodila do školy, nevie čítať a písať, ale zato má na krku zavesený mobilný te- lefón a 10 pôrodov za sebou. Takéto paradoxy a zvlášt- nosti sú v Keni na dennom poriadku. viac zahalený a pomalší Pred dvoma rokmi som sa počas svojho niekoľkotýždňového pobytu v Keni dívala na život v tejto východoafrickej krajine skôr z pozície turistky, dnes je všetko trochu iné Foto palo markovič Kenská matka s dieťaťom na kontrole v nemocnici Hakuna matata – žiadne starosti Na európske pomery pomalšie tempo... magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Naučiť farmárčiť a hospodáriť kenské ženy Aby bola odvrátená 50-percentná miera chudoby v Keni, je okrem edukačných a zdravotníckych programov určite potrebná pomoc hlavne v okrajových štvrtiach a slumoch veľkomiest, ako aj v ťažšie dostupných vidieckych oblastiach – prostred- níctvom drobného podnikania a poľnohospodárstva. Práve preto sme v rámci projektu, ktorý v dištrikte Kwale spolukoordinujem, na jar pred obdobím dažďov spolu s klientkami našich nutričných centier (matkami podvy- živených detí z nášho anti-malnutričného programu) vysadili štyri druhy suchu-odol- ných plodín v modelových záhradách v rámci areálu kwalskej nemocnice. lokálne kenské ženy si tak mohli osvojiť zručnosti jednoduchého farmárčenia (najmä metód pestovania plodín na malej ploche a ich vhodného zavlažovania) a preniesť ich aj do svojich domovov. Najväčšia výzva to bola v zdravotnom stredisku Mkongani, kde sa do procesu far- márčenia zapojilo vyše 40 matiek. No aktivita žien niekedy nestačí. V tejto oblasti je totiž obrovský problém s vodou – nie je tam vodovod a aj v období dažďov tu prší menej. S vzácnou dažďovou vodou z vodných tankov preto pracujeme strategicky. Keď si matky odnesú skúsenosti do svojich domovov, dostatočne veľa času, energie a pozornosti venujú svojmu políčku, čoskoro môžu časť úrody predať alebo vymeniť za spotrebný tovar na lokálnom trhu – tak sa z týchto žien stávajú nielen farmárky, ale aj mikropodnikateľky. Východoafrická krajina s veľkým potenciálom Pre Slovensko je Keňa jednou z prioritných krajín v rámci oficiálnej rozvojovej pomo- ci. Preto sa tu aj Trnavská univerzita svojím sociálno-zdravotníckym projetom v Kwa- travel Pre Slovensko je Keňa jednou z prioritných krajín v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci. Foto zľava doprava, zhora nadol školáci idú domov po vyučovaní / miestne dvojčatá na vyšetrení v nutričnom centre / komunitná zdravotnícka pracovníčka prednáša matkám o dojčení / čakanie na vyšetrenie / pred nutričným centrom / obchod s odevmi pre moslimskú vačšinu / zdravotné sestry a komunitní zdravotnícki pracovníci na počítačovom kurze 86 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

le snaží znížiť detskú úmrtnosť a bojovať s podvýživou. A preto som tu aj ja – ako tereňáčka (ale trošku aj ako novinárka a filmárka). Od februára som sa prehrýzala zbieraním dát o podvýžive na pobreží Kene, hoci sa- motné pláže a oceán som si vôbec nestíhala užívať. Som tu predsa pracovne, nie ako turistka – zvykla som si hovoriť. Keď je vám práca koníčkom, dni plynú akosi rých- lejšie a príjemnejšie aj tu na spomalenom pobreží. Ale po niekoľkých týždňoch som si povedala, že by bolo na škodu byť v takom exotickom teréne a neprebádať to tu. A tak som našla pár úspešných (najmä komunitných) projektov v okolí Mombasy – ktoré sa snažia v rámci ekoturizmu pritiahnuť pozornosť ľudí zo zahraničia. do pozornosti dávam: Haller park – umelo-vytvorený zelený priestor so storočnými korytnačkami, ale aj ďalšími zvieratkami (žirafami, krokodílmi, antilopami, hrochmi, byvolmi či opicami) v centre Mombasy. Jeho koordinátori si kladú za úlohu udržateľ- né využívanie cementárskej oblasti Bamburi – revitalizáciu a zalesňovanie vyťažených lomov, ako aj podporu lokálnej komunity. Ďalej by som rada upozornila na projekt aktívnych žien na ostrove Wasini, ktorý sa snaží zakonzervovať vzácne mangrovníkové a koralové porasty v špeciálnej záhrade; alebo komunitný projekt Kaya Kinondo, kto- rý sa snaží udržať v pôvodnom stave posvätný les. Práve tam kedysi žili a komunikovali sduchmipríslušnícietnickejskupinyMijikenda.Jetamkopecvzácnychstromov,ktoré vám vraj dodajú energiu, alebo si z nich môžete vyrobiť oblečenie či liek na čokoľvek. S turizmom to v Keni naozaj nie je zlé. Kenská vláda (tá predtým i tá nová – zosta- vená po marcových voľbách 2013) stále sleduje odvážny plán Vision 2030, na zákla- de ktorého sa chce Keňa vymaniť z označenia rozvojovej krajiny a byť ekonomicky sebestačná. O dva roky, v ďalšej mojej reportáži pre Inspire, sa na to opäť môžeme pozrieť… —BoBa Baluchová S turizmom to v Keni naozaj nie je zlé. Kenská vláda stále sleduje odvážny plán Vision 2030, na základe ktorého sa chce Keňa vymaniť z označenia rozvojovej krajiny. magazine with a difference

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

travel Pôvodne som chcel napísať reportáž o násilnej histó- rii Berlína, modernistickej architektúre jeho budov či hipsteroch číhajúcich na rohu pred Starbucksom. Zra- zu sa však ocitám uprostred noci v taxíku uháňajúcom ďaleko od centra mesta do končín kedysi okupovaných leninovými druhmi – na obhliadku opusteného zábav- ného parku na brehu rieky Spree. Spolu s Natáliou, jej fotoaparátom a austrálskym skautom Mickom. „ Prečo sa tam chcete ísť pozrieť?“ pýta sa taxikárka. „ It´ll be fun!“ „ We´re adventurous!“ „Ešte nikdy som nevidela dobrodruhov, ktorí cestujú taxíkom,“ lúči sa s nami ženský vodič a vykladá nás na kraji priestoru, ktorý pripomína bratislavský Horský park. Krátka cesta temným lesom a ocitáme sa pred bránou stráženou mamutom. Mick nám reprodukuje informácie, ktoré si prečítal na blogu deserted Places. Tragikomická história Spreeparku sa začala otvorením v roku 1969 – socialistický lunapark ročne prilákal pri- bližne milión a pol návštevníkov. Po páde Berlínskeho múru bol však predaný do súkromného vlastníctva – austrálskeho podnikateľa Norberta Witteho. dlh pod novým vedením čoskoro narástol, kým sa majiteľ ne- rozhodol presťahovať lunapark do limy. Tento nápad síce mnohým mohol znieť šialene, ale uskutočniteľne. Výnimkou však boli policajti, ktorí Witteho zadržali za pašovanie heroínu z Európy (v kovových konštrukci- ách atrakcií). Miesto odvtedy chátra. Jeho surreálne de- korácie boli použité v akčnom filme Hanna, kde slúžil ako miesto zúčtovania so zlou agentkou v podaní cate Blanchet. Park nás víta osvetlenou (a opustenou) hlavnou brá- nou, okolo ktorej sú rozostavené umelé dinosaury a mamut. Predpokladáme, že za oploteným priestorom pod lampami striehnu stráže a policajti, avšak unifor- movaný dozor nevidíme. Preliezame ohradu a vchá- dzame hlbšie do tmy – nadšene hľadáme opustené atrakcie medzi stromami. Na mieste, kde sa nachádzajú preliezačky, kedysi súčasť Westernového mestečka, za- žívame prvé chvíle hrôzy, keď začujeme vzdialené kro- ky. Krčíme sa, Natália s Mickom zazrú červené svetlo na odľahlom chodníku, nikto však neprichádza. Čoskoro sa začíname obávať, že skautsky oblečený Austrálčan (v červených ponožkách a s fúzmi) pre- ceňuje dobrodružnú zábavu a vlastné (ba skôr naše) schopnosti, keď štvornožky vlezie na vŕzgajúci tobo- gán obklopený usmiatymi labuťami. „ Skoro som do- stala infarkt. Zvykne sa mi snívať, že mi foťák padá do Foto natália hlavičková Ocitám sa uprostred noci v taxíku uháňajúcom ďaleko od centra mesta do končín kedysi okupovaných leninovými druhmi – na obhliadku opusteného zábavného parku na brehu rieky Spree lunaparku v o p u s t e n o m k r í k y m a j ú o č i IT´LL BE FUN! WE´RE AdVENTUROUS! inspire magazine punishment issue 88

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

vody,“ priznáva sa Natália a Mick sa nás pýta, či chceme sledovať koľajnice vedúce do lesa. Som príliš vydese- ný na rozhodovanie, predstavujem si krvilačné zvieratá s peniacimi papuľami. Strach by som prirovnal ku schodisku. V okamihu, keď som si uvedomil, že v ohrade vytvorenej človekom (veľmi pravdepodobne) medvede nebudú, vrátili sa obavy z nadávok, ktoré by moji rodičia použili, keby im ráno spríjemnil hlas nemeckého žandára v telefóne. Po návrate na chodník vidíme karavan s rozsvietenou terasou, bez tieňov. Mick ide napred, no následne sa vracia – mení trasu. V karavane sa totiž ozýva zvláštna techno hudba. Ďalší kontakt s ľudskou prítomnosťou nám Austrálčan opisuje po pohľade do cirkusového stanu: „Boli tam matrace, prikrývky a konzervy psieho krmiva.“ Musíme vidieť gigantické mlynské koleso na odľahlej strane parku. Obchádzame tabuľku „Životu nebezpeč- né“ a o niekoľko minút vidíme rozprávkový domček s obrovskými oknami. Myseľ na nás môže vyskúšať rôz- ne triky a Mick sa neskôr priznáva, že v nich tušil prí- tomnosť „nejakých obyvateľov“. Koleso je umiestnené uprostred jazierka – naklonený kovový kolos s prázdnymi búdkami. Ozve sa vtáčí škre- kot – niekto uniká z hniezda. Sadáme si vedľa pirátskej lode na posledný oddych pred odchodom, keďže sme vyčerpaní a chceme stihnúť prvé linky metra. Obraciame sa na zvuky krokov, ktosi si v popadaných haluziach opatrne razí cestu. Systematický zvuk znie priveľmi ľudsky. Všetky paranoidné predstavy posled- ných momentov sa zhmotnia a zmeravieme v kŕči pani- ky. Očakávam policajnú flotilu, ktorá obkľúčila jazier- ko a čaká nás s putami. Nemali by však so sebou baterky? Prečo sa pohybujú v tme? Nekričali by na nás ako na mladých delikven- tov? Žeby to bol bezdomovec? Keď sa už zdalo, že sa neznámy odhalí medzi kríkmi, vyrážame. Obzerajúc sa utekáme cez drevené lávky – okolo okna so stoličkou a späť na koľaje k prvému plo- tu. Po krkolomnom (a veľmi rýchlom) prelezení poci- ťujem nával úľavy, stupňujúci sa až k východu z lesa. Spreepark je len jedným z mnohých opustených par- kov, ktoré lákajú adrenalínových šialencov. Väčšina z nich je však lokalizovaná v Amerike (okrem ukrajin- ského brata v mestečku Pripjať, zdevastovanom nuk- leárnou katastrofou), čo robí Spreepark jedinečným klenotom v centre Európy. Aj s jeho dinosaurími a ne- viditeľnými obyvateľmi. —marek hudec magazine with a difference

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

travel Vylihovanie na lehátku pri bazéne alebo na preplnenej pláži v chorvátsku je už pasé. Je čas na dobrodružstvá, mesto treba vymeniť za zeleň. A na to nie je nič lepšie ako dovolenkový región Murtal. Nuda tu rozhodne nehrozí – či sa vám zachce výletov do prírody alebo akčných zá- žitkov. Zelené srdce Rakúska volá. Oblasť Murau-Kreischberg ponúka okrem krásnej prí- rody aj trochu svetskejšie radosti, napríklad svetozná- me pivo v prostredí, aké inde nenájdete. Veď Murau je mesto piva! Užite si výlety na bicykloch, pešo, alebo štý- lové golfové ihrisko či tradičné festivaly plné pochúťok a starobylých tradícií. Všetci nie sú fanúšikmi letných ra- dovánok, no Murau-Kreischberg ulahodí aj prašanovým šialencom. Zjazdovka na lyžiach či snowboarde, old- school na bežkách, romantika na konskom chrbte. A vša- de vôkol vás zasnežená krajina. Takto nejako si predsta- vujeme celoročnú rozprávku. cyklistika stále viac letí, veď vďaka bicyklu ste „zelení“ a vo forme. Kašlite na naše miznúce cyklo-značky a cesty. Murau-Kreischberg vám ponúkne rôzne scenérie aj trasy, nech už preferujete akúkoľvek cyklistiku. Zoberte rodin- ku na príjemný výlet alebo si dokážte svoju kondičku na náročnej trase. A nemusíte so sebou ani vláčiť bicykel – stačí naskočiť na požičaný a ide sa! len sledujte farebné značky s bicyklom. Ak patríte k zatvrdilým peším, vaše oko aj nohy pote- šia zelené doliny aj vrchy hôr. Jedinečná krása prírody a svieži horský vzduch z vás strasú všetok stres z bežné- ho života. Zrazu si pripadáte ako v zhmotnenej magicky krásnej pohľadnici. A ak vás chodenie po horách či doli- nách unaví, po ruke sa nájde nejaká tá krásna romanticky tradičná chata. Hotová idylka. Olachgut znamená dobrodružstvo. Ponorte sa do aktív- neho relaxu. Pre dobrodruhov Olachtug ponúka pestrú zábavu a akčný program. Život na statku, jazda na koni, kemping… Proste aktívna dovolenka. Holzmuseum (St. Ruprecht – Falkendorf) je štajerské Múzeum dreva. A nedá sa nežasnúť, čo všetko sa z dreva dá vytvoriť. celý svet je zrazu z dreva! Srdcom múzea je stodola z dreva, akú na dedine u babky len tak nenájde- te. Čakajú tu predmety každodennej potreby ale aj dre- vo ako súčasť moderného umenia. drevom to tu proste žije. Mesto Judenburg vzniklo už v 11. storočí, takže históriou vyslovene dýcha. Tradičné uličky vás zavedú k zaujíma- vým miestam. Múzeum Puch Haflinger zohreje srdcia milovníkov historických áut a motocyklov. Či už ste fa- núšikom dvoch kolies alebo štyroch, určite zavítajte do svätyne míľnikov motorizmu. úžasné planetárium Ster- nenturm, pozor, nie hvezdáreň! Vďaka technike si uži- jete projekciu tisícok hviezd, našej domovskej Mliečnej dráhy aj iných galaxií. Ani do vesmíru nemusíte cestovať. Stačí behnúť do Murtalu. — Pre viac informácií veselo klikajte na www.murtal.at Dovolenkajedine vregióneMurtal Je čas na dobrodružstvá, mesto treba vymeniť za zeleň a na to nie je nič lepšie ako dovolenkový región Murtal Nudaturozhodnenehrozí–čisavámzachcevýletovdoprírodyaleboakčnýchzážitkov 90 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Pojazdný stage na štyroch kolesách Red Bull Tourbus bol po tretíkrát súčasťou piešťanského Grape festiva- lu. Prešiel už desiatky najlepších európskych festivalov a od roku 2011 mu patrí stabilné miesto aj na piešťan- skom letisku. Neprehliadnuteľný, špičkovo-vybavený autobus, ktorý po- skytol kapelám all inclusive servis a hudobným fanúšikom naservíroval najčerstvejšie porcie rôznych druhov a žánrov. Česko-slovenské skvosty ako PSH, DJ Friky so svojou au- dio-vizuálnou šou, či opäť skvelé tanečné battles Streetco- mu doplnili Feaks on Floor z Litvy a Kamp! z Poľska. Re- trobus, vybavený massive sound-systémom Funktion One, rozvibroval ústrojenstvo a vymasíroval svalstvo. — www.redbull.sk/tourbus red Bull tourBus rozviBroval grape Foto red Bull Neprehliadnuteľný, špičkovo-vybavený autobus, ktorý poskytol kapelám all inclusive servis a hudobným fanúšikom naservíroval najčerstvejšie porcie rôznych druhov a žánrov Red Bull Tourbus Retrobus, vybavený massive sound-systémom Funktion One, rozvibroval ústrojenstvo a vymasíroval svalstvo magazine with a difference

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

queer cluBBing Bratislava sa síce rada pýši tým, že je to hlavné mesto, v porovnaní s inými európskymi metropolami je však predsa len o kúsok menšia. Medzi turistami, ktorí sem smerujú, sú aj muži, ktorí nebehajú za sukňami (jedine že by to bola sukňa zo Škótska) a ženy, ktorým sú slovenskí junáci úplne ukradnutí. Možností, kam by si šli večer trsnúť a zá- roveň sa cítili medzi svojimi, však nie je veľa. V Bratislave je len jeden teplý klub a dva bary a gej mapu dopĺňajú tri pravidelné akcie Tepláreň, Kiki, Homomat. Najnovšie chce do našej metropoly prilákať lGBTI turistov aj teplý hudobný festival Radio Kiki, ktorý 14. 9. ponúkne v dvoch kluboch queer kapely, viacero dídžejov aj teplú taneč- nú školu. Viac o bratislavskej queer klubovej scéne nám povedali rezidentní dídžeji párty Tepláreň: Marek Menke (Saint Mark) a Monika Kováčová (Pixy). Ako vnímate slovenskú klubovú queer scénu? monika: Sme na začiatku, naša queer kultúra sa pozvoľna rozvíja. marek: Ja som ju začal vnímať až posledný rok vďaka akciám ako Tepláreň a Homo- mat. Ale od scény to má ešte stále ďaleko. Existovali tu v minulosti aj iné teplé kluby ako Apollon? monika: Z počutia viem, že existoval aj Barbaros a 4pinks. Istú dobu bol aj klub pre dievčatá, ktorý sa volal podľa amerického seriálu „The l world“. Ale veľmi rýchlo zanikol. marek: Ja si pamätám iba na Kráter, Spider a Barbaros. Bolo však jedno, v ktorom ste boli, klientela, hudobná produkcia a atmosféra bola horšia od jedného podniku k druhému. Príjemne som sa cítil asi iba v kaviarni U Anjelov. V čom je to napríklad iné v porovnaní s Prahou alebo Viedňou? monika: V Prahe som žila tri roky a za ten čas som navštívila niekoľkokrát Jampa dampa, zameraný najmä na ženy, alebo potom klub Friends. Vo Friends to bolo prí- jemnejšie, keďže tam bola pestrejšia zmeska ľudí ako v Jampe, ktorú preferovali mlad- šie dievčatá. marek: Ešte aj v súčasnosti je naša queer scéna v dúhových plienkach. V Prahe sa robia úžasné Queer Noises, dávajú priestor hudbe, ktorá by sa inak v gej kluboch nikdy nehrala a predovšetkým, čo si cením, organizujú koncerty. Vystupovali tam Jemek Jemowit, Petra Flurr, Nuclear Family a iní z berlínskej queer wave scény, až po hardcore kapely ako Nic atď. A Viedeň? Tam je problém opačný. Majú toľko akcií, že sa v tom človek stráca. A v čom je iná slovenská teplá komunita, má iné očakávania, keď ide o zábavu? monika: V čom sme iní? V ničom, je to to isté ako všade inde na svete. marek: Záleží na tom, čo si predstavíte pod pojmom zábava. Mam pocit, že komuni- ta je veľmi obmedzená, dlhé roky sa zabávala na Helenke, čo sa skoro zmení s prícho- dom novej generácie, ktorá je odchovaná na inej kultúre. dá sa nejako zovšeobecniť hudobný vkus LGBTI ľudí na Slovensku? monika: Uvažovala som nad tým, či sa to dá kategorizovať, a vyšlo mi, že približne áno. Všeobecne mladé dievčatá preferujú populárnu hudbu, ktorá práve frčí vo FUN rádiu, všetky Rihanny, Gagy, Pitbullov… A zároveň majú rady hip hop, rap. Istá ka- tegória mužov má podobný vkus, ale je tu aj množina gejov, ktorí majú sofistikova- nejší hudobný vkus. marek: Nedá. V súčasnosti je to naozaj rôznorodá škála. Chodia na teplé parties aj hetero? monika: áno, keďže dosť veľa mojich hetero priateľov tvrdí, že si vždy dobre zatan- cujú. Istým spôsobom je to pre nich aj trochu exotika. marek: Samozrejme, a vždy si pochvaľujú uvoľnenú atmosféru. Stretávate sa s nejakými stereotypnými predstavami, keď poviete niekomu, že idete na teplú akciu? Vyzerá to ako v modrej ustrici z Policajnej akadémie? monika: Nestretla som sa ešte s takým názorom. Možno môj otec si to takto predstavuje. marek: Nie, ja som z generácie, ktorá tieto veci už nerieši. Skôr by ich asi príjemne pobavilo, keby to vyzeralo ako v Modrej ustrici. Mňa určite. kiki have a let‘s Medzi turistami, ktorí sem smerujú, sú aj muži, ktorí nebehajú za sukňami a ženy, ktorým sú slovenskí junáci úplne ukradnutí Foto andrea chreňová / monika kováčová / ivana ďurkačová 92 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Aký to bol pocit, keď ste začali hrať na Teplárni? monika: Mňa teší, keď vidím, že sa tešia ľudia, že tan- cujú a parket sa stále napĺňa. Pri hraní zvyknem tanco- vať aj ja, ináč to u mňa ani nejde. marek: Naozaj som nemal tušenie, ako budú ľudia re- agovať na takú odlišnú hudbu. Jedno je však isté, da- rinka a Helenka boli zosadené z trónu a vystriedali ich Beth ditto, Karin dreijer, Karen O. a ďalšie. Už bolo načase. Aké boli vtedy reakcie ľudí a aké sú ich reakcie dnes? monika: No podobné reakcie sú dodnes. V súčasnosti sú tu okrem Teplárne ďalšie queer akcie ako Homomat a Kiki. decentne sa dá z toho mála vyberať. Uvidíme, či sa tento klubový mechanizmus niekedy nasýti alebo bude nenásytný. marek: Stretol som sa s kladnými reakciami, keď mi neznámi ľudia chválili výber a skákali na pódiu. Ale aj s negatívnymi, keď akciu odsúdili na zánik, pretože som nemal Whitney Houston. Poprípade som si musel vypočuť urážky po tom, čo som vyhlásil, že na Teplárni odo mňa nebudú nikdy počuť lady Gagu. Existuje na Slovensku niečo ako queer hudba? monika: Niekde by sme ju našli, možno na salaši.☺ marek: Poznám tu pár teplých hudobníkov, svoju hud- bu však nikdy neoznačovali ako queer. Ale vôbec by mi nevadilo, ak by sa tu objavila slovenská kópia Peaches. O akých zahraničných kapelách by ste povedali, že sú queer? monika: Ja by som zabŕdla do 70. – 80. rokov. Glam rock, david Bowie, Boy George, The communards, dnes je queer skoro všetko, aj pop. Mimochodom, aj Elvis Presley je queer. Čo tá vlna na čele? Či už vizuálne alebo hudobne, mainstream sa snaží napodobovať sub- stream. Preto sa hranice i v hudobných štýloch stierajú, máme tu hudobný eklekticizmus. marek: V zahraničí je každá druhá kapela queer a ne- majú s tým žiaden problém. Hudobníci sa k tomu otvo- rene hlásia a existujú rôzne zoznamy teplých kapiel pravdepodobne v každom hudobnom žánri, či už je to teplý hip hop, punk alebo hardcore. monika, ty si fotografka. Vnímaš niečo také ako queer fotografiu? monika: Položme si otázku, čo je vôbec queer? Pre- tože pre rôznych ľudí tento pojem znamená aj rôzne výklady. Samotný pojem queer dozrieva v čase v rôz- nych socio-kultúrnych úrovniach. Väčšinou si však pod tým ľudia predstavujú homosexuálnu menšinu. To je však veľmi skosený uhol pohľadu na vec. dnes už sa dá štítkom queer označiť všetko, čo je „iné“ ako to, čo je väčšinové. Čo nie je mainstream, je istým spôsobom queer. marek, keďže ty si predovšetkým grafik, eviduješ niečo ako queer grafiku? marek: Bohužiaľ vnímam a vždy ma zarazí, ako sa dá použiť dúhová vlajka na sto spôsobov. dá sa o vašej práci povedať, že je teplá? monika: dá sa povedať, že keď som ja teplá, bude teplé všetko, čo vytvorím? Niekedy sa mi podarí nafotiť cel- kom mrazivú fotografiu. marek: dá sa to povedať iba o prácach pre teplé zdru- ženia a teplé akcie, keď si to vizuál vyžaduje. Ale vždy sú to iba symboly, ktoré vyvolávajú tento pocit. dvaja muži, dúhová vlajka atď. myslíte si, že je priestor na Slovensku, aby vzniklo viac teplých akcii, ktoré by boli navyše žánrovo úzko zamerané? monika: áno. Slovensko má priestoru dosť, ale či má i dosť ľudí, ktorí to dokážu organizovať? Komu sa ne- lení, tomu sa teplí. marek: Priestor tu rozhodne je, kluby a podniky by rady uvítali nové akcie. Problém je v komunite, ktorá je hudobne obmedzená a bojí sa nových vecí. celkom by ma zaujímalo, ako by reagovali na teplý hardcore kon- cert. —roman samotný Foto zhora nadol, zľava doprava Pixy / Saint mark / Tepláreň Najnovšie chce do našej metropoly prilákať lGBTI turistov aj teplý hudobný festival Radio Kiki, ktorý 14. 9. ponúkne v dvoch kluboch queer kapely, viacero dídžejov aj teplú tanečnú školu magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

queer Tento rok vyrazia lGBTI ľudia do Bratislavy už po štvr- tý raz. Namiesto júna však bude pochod hrdosti v sep- tembri. Porozprávali sme sa s Romanou Schlesinger, riaditeľkou dúhového PRIdE Bratislava, čo bude tento raz inak a či má pocit, že sa za tie roky niečo posunulo k lepšiemu. Prečo sa termín posunul na jeseň? Romana Schlesinger: Z viacerých dôvodov. V prvom rade treba povedať, že na Slovensku a prevažne v Bra- tislave funguje len o niečo menej ako 20 lGBTI aktivis- tov a aktivistiek. Títo ľudia pracujú na ďalších nezisko- vých projektoch alebo sú zamestnaní v iných sférach. Náš ľudský kapitál nie je vôbec taký veľký. Čo sa týka konkrétne mňa a ďalších ľudí z občianskeho združe- nia Queer leaders Forum, od októbra 2011 denne prevádzkujeme komunitné centrum pre lGBTI ľudí „Q-centrum“, v ktorom poskytujeme bezplatné práv- ne, psychologické a sociálne poradenstvo. Zároveň sa veľká časť pozornosti našej i ostatných združení, ako je Iniciatíva Inakosť, zamerala na vývoj okolo vytvorenia lGBTI výboru pod Radou vlády pre ľudské práva. To sa nám nakoniec podarilo koncom roku 2012. Okrem toho, že sme boli značne vyčerpaní/é z vyššie spome- nutých projektov, dlho sme nevedeli prísť na to, kam podujatie posunúť. Neradi stojíme na mieste, v tom je odborníčkou naša vláda. Keďže sa snažíme robiť veci poriadne, trvalo nám dlhšie, kým sme sa rozhodli pre dátum dúhového PRIdE a aj pre to, že tento rok už prinesieme istú zmenšeninu alegorického sprievodu aj do Bratislavy. V čom bude tento rok PRIdE odlišný od predošlých ročníkov? Romana Schlesinger: V prvom rade sme v očakávaní, či zopakujeme minuloročnú skúsenosť, keď sa nám po prvý raz podarilo prejsť cez centrum Bratislavy bez prerušenia či iného narušenia sprievodu. Azda sa nám podaril istý precedens a tento rok bude ešte pokojnejší a bezpečnejší. Zároveň sme sa rozhodli tento rok tema- ticky upozorniť na jednu konkrétnu tému z portfólia lGBTI tém – na práva transrodových ľudí. chceli by sme diskurz, ktorý sa väčšinovo venuje chýbajúcemu dúhový PRIdE Bratislava pred štyrmi rokmi zaskočil Slovensko. O tých „teplých“ sa čosi kdesi tušilo, ale bolo priveľa ľudí, ktorí homosexuála na vlastné oči nikdy nevideli. A zrazu bum-bác a oni si mašírovali cez centrum Bratislavy. A na „veľké prekvapenie“ to boli rovnakí ľudia ako väčšinová spoločnosť. d ú h o v ý pride Bratislava sa opäť vyFarBí dúhovy PRIdE Bratislava 2012 94 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

partnerskému zákonu, stočiť a upozorniť na ďalšie zá- važné porušovania ľudských práv na Slovensku. A sa- mozrejme, alegorické vozy a vozidlá – nimi, dúfam, pochod ešte zväčšíme a zatraktívnime. V neposlednom rade tento rok máme dôvod i na malú oslavu: v roku 2012 sa konečne podarilo zriadiť Výbor pre práva lGB- TI ľudí a veľmi nedávno i novelu Trestného zákona, ktorá bude od augusta 2013 rozoznávať i špeciálny motív sexuálnej orientácie pri posudzovaní trestných činov. Aké máte očakávania pri alegorických vozoch? Romana Schlesinger: chceme nimi oživiť podujatie, trošku sa priblížiť západoeurópskym PRIdE-om, no v žiadnom prípade to nepreexponovať len do zábavy. Sme a stále zostávame pochodom za zrovnoprávnenie gejov, lesieb, bisexuálnych, transrodových a intersexu- álnych ľudí. Alegorické vozy zároveň zviditeľnia i na- šich partnerov – plánujeme jeden voz pre zahraničné ambasády, ktoré nás podporujú už od roku 2010 a nie- koľko ďalších pre korporatívnych partnerov. Téma fi- remnej viditeľnosti nie je len PR témou, pre lGBTI ľudí na pracovisku rozhoduje o kvalite ich pracovného života a o tom, či sa môžu vo svojej profesii správať slo- bodne a otvorene, alebo sa musia skrývať a pretvarovať. Prečo ste sa rozhodli práve pre trans tému? Romana Schlesinger: Od revolúcie sme sa snažili ve- hementne reagovať na to, že homosexualita nie je cho- roba. Pridlho sme iba reagovali. Okolo roku 2000 sa združenia, ktoré vtedy fungovali, prestali báť prinášať viac, tú pravú podstatu ľudských práv. Neskôr sme si zas riešili, či ísť na vec pomaly alebo rýchlo, postupne alebo naplno. Nachvíľu sme si aj my mysleli, že žiadať viac ako registrované partnerstvo môže niečomu po- škodiť. Od istého momentu sme všetci a všetky pocho- pili, že je na nás, aby sme otvárali všetko, čo zostáva tabuizované a neviditeľné. Hovorili sme už na rovinu o manželstve, o rodičovstve, asistovanej reprodukcii, adopciách, o diskriminácii gejských darcov krvi. Je na- čase, aby sme konečne otvorili tému trans* ľudí, pou- kázali na najzávažnejšie porušenia ich ľudských práv a prispeli tým k zmene situácie. Túto tému bude za dú- hový PRIdE prezentovať občianske združenie Trans- Fúzia – prvá slovenská organizácia, ktorá sa rozhodla venovať exkluzívne právam transľudí. majú to transľudia ťažšie ako lesby či gejovia? Romana Schlesinger: Ľudia v rámci lGBT komunity sa musia vyrovnávať jednak s veľmi podobnými, no zároveň i špecifickými problémami. Okrem toho, že aj trans* ľudia majú sexuálne preferencie a môžu sa teda identifikovať ako gejovia, lesby, bi, hetero či queer, obe tieto témy, sexuálna orientácia a rodová identita, sú späté. Spoločným menovateľom sú rodové stereo- typy. Hovoria o tom, aký je a ako vyzerá správny muž a správna žena, i to, s kým je. Ak vybočujeme, ak sme lesby, ktoré napr. neriešia mýtus krásy, gejovia, ktorí napr. nezodpovedajú predstave maskulínneho hetero- sexuála alebo transľudia, schytávame pomyselnú facku za to, že sa nesprávame alebo nevyzeráme podľa týchto predstáv. A zatiaľčo sa na poli sexuálnej orientácie ce- losvetovo i v SR podarilo vytrvalou snahou aktivistov a aktivistiek dosiahnuť väčšiu akceptáciu a zmeny k lep- šiemu, zmeny v smere dodržiavania ľudských práv, trans* ľudia na mnohé zásadné zmeny ešte len čakajú. Napríklad homosexualita bola v roku 1990 odstráne- ná zo zoznamu duševných chorôb. Proces podobný tomu, ktorý sa pred vyše dvomi desaťročiami zavŕšil odpatologizovaním lesieb a gejov, sa spustil i v súvis- losti s trans* ľuďmi. Zatiaľ však osoby, ktoré majú zá- ujem o zmenu mena a rodu zo ženského na mužské alebo naopak, ostávajú v SR v škatuľke psychicky cho- rých. Transľudia sa tiež stretávajú s jedným z najhrub- ších porušení ľudských práv, s nútenou kastráciou, kto- rá je podmienkou vydania dokladov s preferovaným menom a rodom. Predpoklad, že každý človek, ktorý má záujem o zmeny v dokladoch, potrebuje podstúpiť operačné zákroky, je mylný, ale nemá na výber: alebo sa podvolí rizikovej operácii, ktorá je vážnym zásahom do tela a psychiky, alebo nezíska preferované meno a rod v dokumentoch. legislatíva SR dáva vzniknúť aj ďal- šej absurdnej situácii: v prípade, že sa jeden človek zo zosobášenej dvojice rozhodne pre spomínanú zmenu, sú tieto osoby nútené rozviesť sa aj napriek tomu, že je manželstvo fungujúce. A to práve preto, že vstup do inštitútu manželstva je odoprený dvom osobám, ktoré majú v dokumentoch zapísaný rovnaký rod. Ako budú podľa vás Slováci reagovať na túto tému? Romana Schlesinger: To uvidíme. Je to ako s každou novou témou, ale ja som optimistická. Verím, že širo- ká verejnosť je schopná porozumieť trans téme a prob- lémom, s ktorými sa transľudia stretávajú. Zastávam názor, že ľuďom treba niekedy dobré a správne veci trieskať o hlavu dovtedy, kým nepochopia. A, na- nešťastie, správne veci nie sú vždy to, čo ľudia chcú počuť. A hŕstka extrémistov, ktorých, žiaľ, počuť, nie je určujúca, pretože nejde a nikdy nepôjde o to, či sa nenávistným ľudom niečo páči alebo nie. Ide o ľudské práva, o kvalitu života a štandard, na ktorý máme právo všetci a všetky. V čom vidíte najväčší posun oproti predošlým roč­ níkom? Romana Schlesinger: Jednoznačne sme vyvrátili počia- točný predsudok, že PRIdE bude len zábavným podu- jatím, že na ňom budú tancovať nahí ľudia a strašiť deti z tradičných rodín. Myslím, že dnes veľká časť popu- lácie vie, že dúhový PRIdE upozorňuje na chýbajúce práva pre lGBTI ľudí. A o to nám išlo. Reagujú Slováci inak na teplé témy? Romana Schlesinger: Myslím, že reagujú tak, ako je to bežné v krajine, kde každý tretí človek nemá dať pred výplatou čo do úst. Plus sme postsocialistickou kraji- nou, kde neexistoval žiadny prirodzený vývin občian- skej spoločnosti. Po revolúcii sme sa rýchlo dostali vša- de, kde sa dalo a položili demokraciu pred ľudí. Veľa ľudí jej nerozumie rovnako ako konceptu rovnosti. Veľa Slovákov stále reaguje len na ekonomické témy, iné ich nezaujímajú alebo až pohoršujú, ale to je len výsledok brainwashingu našich politikov, ktorí jednostaj tvrdia, že máme iné problémy a že lGBTI téma je okrajová. Nie je to tak, veľa lGBTI ľudí v produktívnom veku odišlo zo Slovenska ani nie tak pre ekonomickú situ- áciu, ako pre situáciu na poli ľudských práv. Títo ľudia chýbajú našej ekonomike, rovnako ako ľudia z ďalších menšín alebo znevýhodnených skupín. Sú LGBTI ľudia na Slovensku viac akceptovaní? Romana Schlesinger: Pomaličky sa to zlepšuje, no stále to nie je ani blízko k ideálu. Väčšina Slovákov živého geja alebo lesbu nikdy nevidela. Najväčší posun vo vní- maní témy sa deje vždy cez osobnú skúsenosť, avšak tu narážame na začarovaný kruh. Kto by sa outoval na slo- venskej dedine a riskoval verejné odsúdenie? Preto ro- bíme to, čo robíme, snažíme sa nielen prinášať spoloč- nosti reálny obraz o živote lGBTI ľudí, ale i posilňovať lGBTI komunitu samotnú. Bratislava je na tom najlep- šie, tu sa dá relatívne pri troche šťastia so susedmi a na pracovisku žiť otvorený život, ale v niektorých sloven- ských regiónoch je byť lGBTI človekom hotové peklo. A čo rokovania so štátnymi inštitúciami a samosprá­ vou, zmenili sa ich postoje? Romana Schlesinger: Určite. Prvý rok na nás pozerali ako teľa na nové vráta. Načo? Prečo? Za koľko? celkom neverili, že na námestie príde stovka neonacistov, tak aj potom vyzerala ich príprava a tak to aj celé dopadlo. Situácia bola vtedy napätá asi najviac, keďže bolo pred voľbami a nikto nechcel riskovať priame prepojenie na lGBTI tému, primátorom i starostom Starého mes- ta boli ľudia z KdH, europoslankyňu Ulrike lunacek takmer zasiahol kameň, ktorý sa podaril hodiť neona- cistovi priamo spod pódia. Od roku 2011 sa vzťahy vy- lepšili i vďaka podpore primátora Ftáčnika, ale i lepšou a transparentnejšou komunikáciou s políciou. Momen- tálne sa už na seba nepozeráme ako dva znepriatelené tábory, ale vytvárame vcelku slušné organizačné ko- mando, ktoré nepretržite dohliada predovšetkým na bezpečnosť podujatia. A čo samotná teplá komunita, ako vnímajú po troch ročníkoch dúhový PRIdE Bratislava? Romana Schlesinger: Vyzerá to tak, že komunita si už na podujatie zvykla. Sami sme to nevedeli poriadne zhodnotiť, ale vcelku sme si to otestovali tento rok, keď sa rozšírila fáma o tom, že PRIdE sa nebude konať. do- stali sme desiatky rozčúlených e-mailov. Ja dúfam, že komunita príde i tento rok v hojnom počte. Chodia na pochod aj ľudia mimo Bratislavy či dokon­ ca zo zahraničia? Romana Schlesinger: chodia, prevažne sú to naši kole- govia a kolegyne z Česka, Poľska, Maďarska, Rakúska, ale i z iných krajín, tento rok náš termín nekoliduje so žiadnym iným termínom PRIdE-u v Európe, takže ich, dúfam, príde ešte viac. V každom prípade mňa osob- ne najviac tešia ľudia z regiónov, pre niektorých je to veľký výlet, ktorý plánujú mesiace vopred. Vždy pred a hlavne po PRIdE-e dostanem veľké množstvo e-mai- lov, niektoré sú na balíček vreckoviek, úprimne ma to dojíma. —roman samotný „Vyzerá to tak, že komunita si už na podujatie zvykla. Sami sme to nevedeli poriadne zhodnotiť, ale vcelku sme si to otestovali tento rok, keď sa rozšírila fáma o tom, že PRIdE sa nebude konať. dostali sme desiatky rozčúlených e-mailov. Ja dúfam, že komunita príde i tento rok v hojnom počte.“ —ROMANA ScHlESINGER ROmANASCHLESINGER * Trans je zastrešujúci pojem, ktorý zahŕňa všetky identity, prejavy a skú­ senosti, prekračujúce tradičné a spoločnosťou očakávané správanie súvi­ siace s rodom. Zahŕňa ľudí, ktorí sa identifikujú alebo sú v spoločnosti označovaní ako transrodoví, transsexuálni, rodovo nekonformní, cros­ sdresseri/ky, transvestiti/ky...) magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

scene Letné číslo Inspire sme privítali za krásneho teplého počasia, takže aj terasa v KC Dunaj poriadne ožila. Zdravým egom sme sa nepýšili len my, ale aj skvelí interpre- ti, ktorí vás počas celej party zabávali. Svojím majstrovstvom bavil majster vibrafónu Stroon , Karaoke Tundra alebo „mra- zivé futuristické beaty z východu“, DJ set Emonoizboyz a DJ set MtotheGa to všetko za sprievodu videoprojekcie z dielne VJ SickNico. Party dojala najmä Veroniku. Vraj nečakala až takú vrelú rozlúčku. No darmo, máme ju radi, tak čo by sme pre ňu nespravili. Aj pre vás. Ruka hore a tancovalo sa až do rána. Letná Inspire party nám rozhodne egá pohladkala, naj- mä pohľadom na baviacich sa fanúšikov. Už teraz sa tešíme na ďalšie žúrky s vami. — www.inspire-magazine.sk party v znamení ega Foto michal lukáč 96 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

PARTY INSPIRE 13.12. PIATOK KC DUNAJ

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

people Začiatkom leta sa v centre Bratisla- vy objavilo originálne ihrisko a nie- koľko-poschodový kreatívny priestor ako časť projektu KontAKT – urče- ného všetkým, ktorí majú chuť a ra- dosť robiť niečo tvorivé, inšpiratívne, užitočné – pre seba, pre ostatných, pre komunitu. Manželia Kleinertovci ponúkajú niečo, čo v hlavnom meste chýbalo. I. Textilná dizajnérka Dana Kleinert Vyštudovala si textilný dizajn na VŠVU. Akú má tento odbor tradí- ciu, úroveň a odozvu v zahraničí? Danka: Tradíciu má na slovenské po- mery veľkú, odozva v zahraničí je však adekvátna tomu, že sme malá krajina, ktorá sa navyše nejako výrazne v textile či móde v zahraničí neangažuje. V zahraničí však odborníkov za- ujímajú konkrétne výsledky dizajnérov viac ako to, na akú ško- lu chodili (ak to, samozrejme, nie sú tie najprestížnejšie školy). Pred niekoľkými mesiacmi si získala Národnú cenu za di- zajn. Tá sa často do okruhov módy nedostane. Čo to pre teba znamená? Danka: Veľmi veľa. O to viac, že sa to stalo prvý raz v his- tórii tejto ceny. Zatiaľ žiadna odevná kolekcia Národnú cenu v jej 22-ročnej histórii nezískala. Zapôsobilo na mňa hlavne to, keď mi jednotliví členovia poroty vyjadrili svoje stanovisko ku kolekcii – konkrétne dôvody, prečo sa rozhodli udeliť cenu práve mne. V čom je možné tvoj módny rukopis či štýl rozpoznať? Máš istú škálu vzorov, strihov, materiálov, na základe kto- rých sú tvoje kolekcie jedinečné? Danka: Vidieť to asi najviac v mojom spôsobe rozmýšľania pri stavaní kolekcie, pri jej ideovej myšlienke. A potom je tu moja tendencia k úpletom, v ktorých sa cítim doma, ktorým rozumiem. Sú aj farby, ktoré preferujem. Napríklad veľmi málo robím s odtieňmi béžovej, oveľa viac u mňa rezonujú sýte far- by. V rozmýšľaní o strihoch sa prejavuje fakt, že žena je sexi vtedy, keď sa cíti dobre a sebavedome. A nemusí to súvisieť s odhaľovaním celého tela tým, čo má na sebe. Ak návrhárka nenavrhuje uniformy pre letušky, šaty pre finalistky súťaže krásy či róby pre celebrity na plesovú se- zónu, sotva by sa dokázala textilným dizajnom na Sloven- sku uživiť. Či sa mýlim? Majú Slováci a Slovenky dobrý vkus, čo sa týka odievania? Vedia do kvalitného slovenského textil- ného dizajnu investovať? Danka: Určite je to každý rok lepšie – hlavne čo sa týka rozmanitosti štýlov. Je to aj tým, že mladí ľudia stále viac cestujú von a chcú sa vyjadrovať pro- stredníctvom odevu. Kolekcie „This is me“ a „The era“ (set pletených kabátikov a šiat s minimalistickým vzorom, ale jedi- nečným strihom) mali veľký úspech v Česku i na Slovensku. Čo máš na- plánované na ďalšiu sezónu? Danka: Ďalšiu sezónu mám prvý raz vo svojej „kariére“ paradoxne naplá- novaný oddych. Rozhodla som sa sezónu vynechať, venovať sa viac projektom Kontakt a Slovak Fashion Council – oba z nich podporujú kreatívny potenciál u nás. Moje kolekcie sú postavené, je o ne stále záujem, tak sa môžu ďalej predávať a potom sa rozhodnem, čo a ako ďalej. Koho nápad bol použiť obrovské drevené cievky z podni- ku, kde si dávaš zhotovovať materiál pre svoje produkty, ako stoly v KontAKTe? Danka: Tieto nápady sú Oliverove, on ich sype ako z ruká- va. Vždy vraví, že projekt musí mať základnú jasnú myšlien- ku a z nej sa už ako lego všetko poskladá úplne prirodzene. U neho to naozaj tak funguje – keď vymyslí princíp, už sa iba nestíham čudovať.☺ II. Re-konštruktér Oliver Kleinert Hovoríš, že máš v KontAKTe na starosti skôr tie technic- ké, ako umelecké veci. Prečo? Oliver: Základná koncepcia vznikala dlho a postupne sme sa prepracovali k myšlienke Kontaktu preto, že sme z dlhodo- bých skúseností vedeli, čo Bratislava potrebuje. Architektúra je z projektu to najmilšie a zaberá maximálne 5 percent z cel- koveho času celého projektu. No a keďže som zas raz povy- mýšľal neštandardné riešenia, tak mi neostáva nič iné, ako sa venovať realizácii do detailov. Už teraz sa však teším na to, keď bude viac času na tvorbu samotného programu. Umenie však máte zakódované v rodine. Prečo si nakoniec neštudovalvBratislavenaVŠVU,alenaUMPRUMvPrahe? Oliver: Vybral som si UMPRUM-ku preto, že to je výborná škola s perfektným obsadením. Vzhľadom na to, že ma tam Tvorila si nejaký odev „na objednávku“ (svadobné šaty, kostým pre divadelné predstavenie atď.)? Aká je tam slo- boda v tvorbe a komunikácia so zadávateľom/ kou? Danka: Odevov na zakázku som robila fakt veľa, v tomto ob- dobí sa tomu venujem len veľmi utlmene s pár klientkami – nedalo sa dlhodobo všetko stíhať tak, aby ma to úplne ne- vyčerpalo. Najmilšie však na tom je, že za mnou prichádzajú klientky (alebo aj muži), ktorých osloví moja tvorba a preto ne- máme ťažkú komunikáciu v rámci hľadania cieľa. Okrem toho ma baví vžiť sa do ich kože a predstaviť si, v čom budú vyze- rať úžasne, čo sa bude na danú príležitosť hodiť, ako budú v odeve komunikovať a podobne. Takže tá sloboda v prejave je úplne prirodzená a vychádza u mňa v potrebe vyjsť klientovi či klientke v ústrety. So svojimi kolekciami si zavítala na „fashion weeky“ v Londýne, Tokiu i vo Viedni. Akú si tam mala odozvu? Danka: Japonskom som začala, celkovo som tam bola päť- krát. Prvý raz to bolo pre mňa jedno veľké školenie – iba som pozerala, ako sú iné krajiny pripravené, nevedela som ani, ako má vyzerať „order sheet“, čo je to „line sheet“ a podobne. Čo sa však vinulo všetkými skúsenosťami a stretnutiami s odborník- mi, bolo, že ich kolekcia vždy zaujala, oceňovali i kvalitu a vyho- tovenie a bola pre nich zapamätateľná. To je v podstate veľmi dobrý základ. Ale na to všetko sa nabaľuje obrovský kus ďalších „fashion business“ úkonov, ktoré som spoznávala postupne. Dá sa vypozorovať nejaký trend na takýchto módnych podujatiach – kam sa ostatní dizajnéri a dizajnérky posú- vajú, od čoho upúšťajú, čím sa inšpirujú? Ovplyvňuje to nejako aj teba? Danka: Rozdelila by som to na dve veľké skupiny – tzv. maso- vá móda, ktorá sa riadi všeobecnými trendmi za účelom kvan- tifikácie predaja (v podstate akýmkoľvek spôsobom). Druhú skupinu tvoria tzv. „independent designers“, ktorí si hľadajú vlastnú cestu ku klientom – najmä cez individualitu, kvalitu, lokálnu výrobu, zodpovedné podnikanie či príbeh... Danka: Slovensko je v tomto taká hybridná krajina. Asi ešte musíme týmto obdobím prejsť – po tom, čo tu bolo cielene likvidované remeslo a tradície. Navyše je to veľmi malý trh. Textilný dizajnér v zahraničí sa venuje primárne iba tomu, ne- musí riešiť značku, firmu, zákazky, celé kolekcie a celý ten ši- roký diapazon nutných vecí. nikto nepoznal, mal som dobrý pocit z toho, že si ma vybrali a dali mi možnosť študovať to, po čom som túžil – bez akého- koľvek náznaku „tlačenky“. Musím povedať, že profesor Jin- dřich Smetana bol k nám na začiatku celkom hustý. Bol to pedagóg, ktorý mi vo veľa smeroch otvoril oči a dokázal ma svojím espritom nadchnúť, ale aj pekne naštvať.☺ kleinertovci oKontAKTe spájame potenciál ľudí Foto martin haBuraj Páčia sa mi úprimné budovy, ktoré majú svojho ducha, na nič sa nehrajú, nie sú „oplácané“ zvnútra a zvonka nezmyslami, ktoré majú zakryť akože „to škaredé“. Viem, že aj „to škaredé“ sa dá spraviť perfektne. Dnes už architektúra nie je len o super dizajne, ale je to v prvom rade zodpovednosť za spoločenský rozvoj. 98 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Kým si sa pustil plnými silami do vzniku KontAKTu, veno- val si sa návrhom architektonických riešení a niekoľkým náročným rekonštrukciám historických budov. Do akej miery môžeš v rámci takýchto úloh popustiť uzdu fantázii? Oliver: Je to otázka rozhľadenosti a otvorenosti investorov. Často sa nám stáva, že dostaneme úplne voľnú ruku, čo je, sa- mozrejme, najzábavnejšie, ale zároveň spojené s veľkým po- citom zodpovednosti. Na druhej strane sa stáva, že investor neprofesionálne zasahuje do práce architekta – niekde niečo videl, niekto mu niečo povedal, vytrhol z kontextu, niečo sa mu zapáčilo na návšteve a podobne. Klientovi v tom procese môže uniknúť koncepcia a potom nastáva proces návratu ku vysvetľovaniu a edukácii, čo nie vždy padne na úrodnú pôdu. Stáva sa často, že vysvetľujeme aj úplne elementárne záleži- tosti,zložitodokazujemeniečo,čomuinvestorjednoduchone- rozumie, a tým sa celý projekt zbytočne naťahuje a zamotáva. Za akých podmienok by si sa dal upísať práci pre develo- perov (a stavbe polyfunkčných sklobetónových budov)? Oliver: Stalo sa nám to a nedopadlo to dobre. Investor si dotiahol na „dokončenie“ hotovej projektovej dokumentácie rodinného príslušníka, ktorý už na predchádzajucej stavbe zlyhával. Tá dokumentácia, ktorú sme zrealizovali od štúdie a projektu pre stavebné povolenie až po podrobný realizač- ný projekt, mala zaujímavú koncepciu, ktorá by mladistvo ko- munikovala ako s okolím, tak aj potenciálnou klientelou. Bez ďalšej komunikácie však investor zmenil charakter budovy, kde zachoval celú hmotu a konštrukčné riešenie, no vo finále „oplácal“ budovu tak nešťastne, že z nej vznikol taký typický bratislavský cukrík. To bol príklad, ako by sa to nemalo robiť. Vývoj však predpokladá, že aj investori budú v budúcnosti viac rozhľadení a ja verím, že sú a budú projekty, kde investori mys- lia na reálne možnosti, atmosféru, verejný priestor, urbaniz- mus a podobne. Ktorá budova sa ti z estetického i funkčného hľadiska na- ozaj páči v Prahe a Bratislave (a prečo)? Oliver: Páčia sa mi úprimné budovy, ktoré majú svojho ducha, na nič sa nehrajú, nie sú „oplácané“ zvnútra a zvonka nezmys- lami, ktoré majú zakryť akože „to škaredé“. Viem, že aj „to škaredé“ sa dá spraviť perfektne (mám rád industriálne stav- by), ale v úplne prvom rade mám rád stavby, ktoré spoločnosť pozitívne motivujú, dávajú širší význam a nechajú možnosť tvoriť a privlastniť si priestor i okolie. Dnes už architektúra nie je len o super dizajne, ale je to v prvom rade zodpovednosť za spoločenský rozvoj. Budovy vyvolávajú dlhodobé emócie. Ak sú navrhnuté dobre, aj spoločnosť bude lepšia. Skús predsa len vymenovať pár svojich obľúbených sta- vieb, budov, priestorov. Oliver: Páči sa mi Stará tržnica, ktorú, bohužiaľ, v 90. rokoch nešťastne „dopatlali“. Spomeniem aj Elesko v Modre. V Prahe sa mi páči napríklad DOX centrum súčasného umenia v Hole- šoviciach. Mám rád niektoré stavby Martina Rajniša a spolu- žiaka Jerryho Kozu – tomu som vždy uveril, čo robí... Myslím, že je čas na verejný priestor a tam nám toho veľa chýba. Slo- vensko je stále naladené na systém uchmatnúť pre seba čo najväčší pozemok a zavrieť sa za múrom – zakrytým tujkami (aby nikto nevidel, čo sa tam skrýva). Aj to sa však postupne mení a je aj na nás (architektoch), ako komunikujeme svojimi projektmi, ako pristupujeme ku vzájomnej spolupráci. Fotozhoranadol,zľavadopravabarvKontakte/odevnýdizajnajmaškrty/sladkéavoňavéobjekty/odkazyvKontakte/cievkynamiestostolov magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

people Navrhol si projekt kreatívneho mesta KontAKT. V čom spočíva a v akej verzii by mohol byť realizovateľný? Oliver: Spoločnosť potrebuje víziu, ideu, dobré miesta, ktoré jej dajú zmysel. Ľudia našej generácie sú slobodnejší a chápu, že nikto už neodpadne z toho, či som letel niekam na dovo- lenku „first-classom“ a tvrdol v bazéne za barom. Radšej si vezmú to najpotrebnejšie do batohu, pobalia stan a idú za zá- žitkom do prírody, prípadne v mestách hľadajú nový prístup, nové informácie, nové podnety. To isté potrebujú aj v práci – slobodu, možnosť tvoriť, prispôsobiť sa rýchlo a zaujíma- vo sa meniacej situácii... Naša flexibilita spočíva v modulárnej štruktúre, ktorá je z recyklovaných lodných kontajnerov, čo nepotrebujú ťažkopádne zakladanie – sú ľahko premiestniteľ- né, dočasné a vedia rýchlo oživiť dlhodobo zanedbané miesta pri veľmi nízkych nákladoch. A čo je dôležité, môžu byť do- časné, schopné organicky sa meniť v súvislosti s aktuálnymi požiadavkami. Tvoja poznávacia značka sú originálne použité staré lod- né kontajnery. Na čom/ kom stroskotal plán umiestniť „kontíky“ pod Novým mostom? Oliver: Nestroskotal, len je to beh na dlhšie trate. Ďalej sa snažíme a veríme, že sa nám kreatívne mestečko podarí zre- alizovať. Všetky argumenty a potreba zmeny nám ukazujú, že takýto projekt má reálne uplatnenie. Nie sme developeri a chceme úzko a aktívne spolupracovať s mestom. Je možné, že sa politici kontíkov boja, lebo nevedia, ako zareaguje spo- ločnosť. Už sme dostali aj takú odpoveď, že sme možno príliš progresívni na túto dobu. Nie je nás však málo a progresívni sme azda z pohľadu politikov či miestnych štruktúr, kde je sys- tém nastavený tak, ako je... KontAKT zatiaľ môžeme navštíviť na rohu Ventúrskej a Zelenej ulice. Súčasťou má byť aj multibrand design shop. Komu a prečo chcete ponúknuť priestor na prezen- táciu? Oliver: Aby dizajnér mohol predávať svoje produkty, potrebu- je priestor. Potrebuje aj určitý „flow“ zákazníkov, aby mohol robiť isté obraty, ktoré mu zas umožnia ďalší profesionálny rast. Ťahať sám taký priestor, či nebodaj zamestnať človeka na podporu predaja je u nás finančne prakticky nemožné. Pre- to ponúkame systém zdieľania kvalitného priestoru, personá- lu a služieb. Pre dizajnéra začne byť nájom reálny a zároveň má priamu možnosť predaja s tým, že sa môže naďalej ve- novať svojej práci. Klient zasa nájde priestor s viacerými di- zajnérmi, značkami, a to je pre neho tiež zaujímavé. Dozvie sa viac o autoroch, stretne sa s módou, doplnkami, kerami- kou, knihami... To všetko aj pri dobrej káve, limonáde, koláči- ku. V Kontakte získava „shopping experience“, nielen nákup bez srdca. Ako budú využité ďalšie priestory v niekoľkoposchodo- vom dome? Oliver: Multifunkčné priestory zabezpečujú flexibilitu. Máme miesto na workshopy, co-working, firemné akcie, hudobné ve- čery.... Na jeseň spúšťame aj reštauráciu, kde sú kuchári pria- mou súčasťou priestoru. Budeme variť z kvalitných lokálnych a sezónnych surovín. Jedál nebude veľa, ale budú poctivé a pripravované s láskou. Máme perfektného šéfkuchára Jara, ktorý varil v tej najlepšej kuchyni. Neustále nás prekvapuje svojím nadhľadom a vtipom – na tie jedlá sa už fakt tešíme. Ako bude fungovať co-working office – zdieľanie priesto- rov v KontAKTe? Oliver: Hotoví s touto časťou budeme začiatkom jesene. V Kontakte je totiž miesto nielen na relax, tvorbu, ale aj na prácu a na zdieľanie priestoru. Už teraz máme o „co-working“ pár záujemcov. Atmosféra je tu fakt výborná. III. Kontakt: Kontajnery KontAKTu sa po prvý raz tento rok predstavili aj na festivale Pohoda v Trenčíne. Aké eventy ste tam zor- ganizovali a aká bola odozva? Danka: Mali sme dizajn shop, kde sme ponúkli priestor aj iným dizajnérom – slovenským i českým – napríklad PBL, Odi- vi, Pikpoki, Cocopinda, Mum Ray, Dana Kleinert, City Souls. Plus Parazit Žilina – obchod, kde nájdete ďalšie lokálne znač- ky – Lenku Sršňovú, Segrasegra, Puojd, Zlaticu Hujbertovú, Sewologylab a ďalších... Na eventoch sme prezentovali mladých výtvarníkov, združe- nie Artičoky, OZ Apart, Kultúra profesionálne, Space Unicorn, Slovak Fashion Council. Nebolo toho málo... Oliver: Kontakt na Pohode ukázal, že sa dá rýchlo a efektívne postaviť priestor, ktorý môže spĺňať viacero funkcií naraz. Je- den kontajner bol dizajn shop, druhý slúžil ako stage na even- ty. Oba boli preložené dlhým kontajnerom, ktorý slúžil ako back-office, sklad i miesto na spanie. Pod ním sme vytvorili sedenie s barom a priestor sme ešte čiastočne prekryli plach- tami proti slnku či dažďu. Vzniklo tak miesto, ktoré si ľudia okamžite prisvojili a mali sme stále plno, čo nás veľmi teší. V kamennej bratislavskej verzii KontAKTu by som si ja osobne želala tmavú komoru pre fanúšikov analógovej fo- tografie a možno takú vegetariánsku kuchyňu s možnos- ťou víkendových kurzov varenia. Čo všetko tvorivé a inšpi- ratívne tam možno vlastne pomestiť? Danka: V podstate si trafila, rovno ťa môžem nahlásiť☺. S kurzmi začíname vo väčšom od septembra, cez leto sme mali taký rozbiehací režim. Budeme mať pravidelné premieta- 100 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

pestrú zmes, nie v zmysle dlhokánskeho jedálneho lístka, ale v zmysle kreativity v prístupe k jedlám – veľa lokálneho, veľa zeleniny, suroviny najkvalitnejšie, ako sa dá. Zároveň chce- me, aby sa tento typ jedla stal u nás normálnym a cenovo dostupným. V historickom centre stojí starý lodný kontajner a v ňom hojdačka, zvonkohra, tuli vaky, mega domino, no najmä spokojne sa hrajúce matky s deťmi. Koho nápad bol vy- tvoriť z „kontíka“ ihrisko v srdci Bratislavy? Danka: Nápad vznikol veľmi spontánne počas rozmýšľania o terase. Cielene sme išli po tom, aby terasa nespĺňala iba cieľ mať čo najväčší počet miest pre čo najvyšší zárobok. Bola to jedna z prvých myšlienok – spraviť niečo pre deti. A to deti malé i veľké. Oliver: Kontajner je prerobený tak, že funguje ako hracia skrinka. Sú tam struny, ktoré sa dajú ladiť, ozvučnica, i nástroj vyrobený z lešenárskych trubiek. Zároveň spĺňa kritériá na za- chovanie čistoty, keďže ho na noc zatvárame (ochrana pred vandalmi) a ráno zas umývame, pripravujeme do nového dňa. Denne sa oň staráme, aby bol vnútri poriadok a čisto. Boli pri umiestňovaní kontajneru pred samotným Kon- tAKTom problémy? Vedenie Starého mesta vaše aktivity odobrilo? Danka: Staré mesto sa roky snaží dostať do centra ľudí, ktorí tam chcú naozaj žiť, tráviť svoj voľný čas a pravidelne sa tam vracať. Nielen turistov, ale aj domácich. Roky proklamuje, že nechce mať z historického centra iba krčmu a vieme, že sa to snaží s mnohými projektmi pre mladých ľudí presadiť – chý- bajú však financie, prípadne reálne udržateľné projekty. Takže keď sme prišli s nápadom ihriska, ktorý je ucelený vo financo- vaní, udržateľnosti, bezpečnosti, boli nadšení. Samozrejme, dodržali sme všetky odporúčania, náležitosti. Neskôr sa však akoby zľakli sťažností občanov (hlavne tých starších), ktorým sa nepáči kontajner ako objekt. Takže stojíme pred otázkou – zavrhnúť fungujúci projekt, ktorý vlastne spĺňa ciele samo- správy, alebo opäť podľahnúť menšine, ktorá vychádza čisto z konzervatívneho postoja? Oliver: Postoj samosprávy o predčasnom ukončení projektu ihriska vyvolal (podľa našich informácií) rozčarovanie a nevôľu aj v iných občiansky aktívnych subjektoch. Kde majú mať is- totu, že keď investujú do projektu (ktorý samospráva odobrí), nebudú čeliť aj oni zrušeniu po pár sťažnostiach? Zvláštne je, že ľudia, keď sú spokojní s projektom – nezvyknú pozitívne podnety posielať na samosprávu. Námahu si dajú až s nega- tívnymi postojmi, sťažnosťami. My však pozitívnych reakcií na Kontakt a ihrisko máme neúrekom – je načase predostrieť ich... V jedných mestských novinách sa objavila veľmi subjek- tívna a naviac negatívna reakcia na umiestnenie „kontíka“ na Ventúrskej ulici, čoho následkom je, že ho budete mu- sieť koncom leta odstrániť. Ako ste sa s tým vyrovnali? Danka: Paradoxne presne v tom čase vyšli iné články (napr. v denníku SME, prípadne na blogoch), ktoré o nás písali veľmi pozitívne. Videla som dokonca aj proces tvorby niektorých z slavy sa nových projektov vôbec neboja. Práve naopak. Kam inam umiestníte „kontík“ z Ventúrskej? Oliver: Máme jedno veľmi zaujímavé miesto, ktoré potrebuje oživenie ako soľ. Zatiaľ je však všetko v procese riešenia, tak o ňom radšej dáme vedieť, keď bude definitívne potvrdené. Bratislave chýbajú zelené plochy a originálne ihriská. Čo ďalšie vám v tejto metropole chýba (a snažíte sa to aktivi- tami kontAKTu vybudovať)? Oliver: Priestor na normálny život. Miesta, kde sa cítite uvoľ- nene, dobre. Miesta, ktoré vás vedia podporiť v tom, čo robí- te. Miesta, kde dizajnéri môžu aj naozaj predávať svoje veci a vidieť priamu spätnú väzbu. Miesta s kvalitnou hudbou, fil- mami, podujatiami. Miesta s kvalitným a poctivým jedlom, miesta s kultúrou... Nie sme jediní, ktorí takto uvažujeme. Pri projektoch, ktoré v Bratislave vznikajú, sa vieme s ostatnými (rovnako mysliacimi) ľuďmi spojiť a spolupracovať – byť kon- kurenciou nemá zmysel. Vzniká tu platforma takýchto miest a všetci sa tešíme, keď sa dostaneme do štádia, že si obyvate- lia a obyvateľky Bratislavy budú mať z čoho vyberať... Aké združenia, organizácie, skupinky zatiaľ v KontAKTe združujete a čo je podmienkou zorganizovania prednášky, diskusie, koncertu či workshopu u vás? Danka: Akákoľvek akcia je u nás vítaná. Ak, samozrejme, spĺ- ňa podmienky kvality, edukácie, nadšenia a podobne... Na- šťastie máme viac a viac záujemcov, občianskych združení, neziskoviek, ale i komerčných subjektov, ktorých oslovila prá- ve naša idea a atmosféra. Za poskytnutý priestor a zdieľanie nákladov za služby (ktoré naše OZ poskytuje), subjekty za- platia a každým prispeným eurom tak posunú Kontakt ďalej v zmysle jeho schopnosti prežiť, robiť akcie pre ľudí, venovať sa aj neziskovým, zato však verejnoprospešným projektom a podobne. Oliver: Spolupracujeme napríklad s Voices, Nadáciou Pon- tis, Alianciou Fair Play, portálom poctivo.sk, plánujeme veci s Alianciou Stará Tržnica, Prešporkovom, Úniou materských centier, s Dobrým trhom. Radíme sa s Cyklokoalíciou, Ze- lenou hliadkou. Budú u nás prednášky British Council, Slo- vak Fashion Council; zapojili sme sa do projektu Bratislava fashion weekend, BLAF; spolupracujeme s mnohými umelca- mi, študentmi.... Na vašom webe je uverejnená výzva, že kontajnery, resp. KonAKT sa môže objaviť v každom meste (nielen v Brati- slave). Už sa čosi kdesi rozhýbalo? Oliver: Oslovili nás už z Košíc, niečo riešime v Žiline. Určite sa nájde pár ďalších miest, kde by také niečo potrebovali ako soľ... Uvidíme, kto sa odkiaľ ozve. Zaslúžia si vôbec ľudia u nás (a dokážu ho naplno využiť i oceniť) taký kreatívny priestor, aký im ponúkate? Oliver: To sa ani nedá povedať, že zaslúžia. Nie je to za od- menu. V Bratislave je stále málo príležitostí tohto typu. Sami sme v sebe pociťovali hlad, ktorý bol zasýtený počas našich zahraničných ciest a po návrate domov opäť rástol. Sme šťastní, keď vidíme, ako si naše priestory a myšlienky úplne spontánne nachádzajú svojich ľudí. nia filmov, workshopy s fotkou, kresbou či textilom – to zame- ranie je veľmi široké a stále za nami prichádzajú ľudia z iných združení, že by chceli u nás niečo konkrétne robiť – že ich priestor k tomu inšpiruje. A o tom presne Kontakt je. Oliver: Čo sa týka reštaurácie, jedlo musí byť svieže, čerstvé, lokálne, pripravované s vášňou. Filozofia je presne o tom is- tom – aj tu dostane priestor ten, kto je nadšený a kreatívny. Určite budeme mať aj vegetariánske jedlá. Chceme ponúknuť týchto článkov – v zmysle zháňania si informácií (z rôznych zdrojov, nielen od nás), sledovania, ako a či projekt naozaj funguje... Spomínaný negatívny článok bol napísaný nielenže veľmi amatérsky, bez relevantných informácií, ale aj veľmi jed- nostranne. Keď článok daná lokálna redakcia zavesila na web, nastalo prekvapenie. Pretože namiesto súhlasných reakcií sa na autora spustila spŕška kritiky a občania sa projektu zastali. To len dokazuje, že progresívni obyvatelia a obyvateľky Brati- Danka: Idea sama generuje ďalších aktívnych ľudí podobného zmýšľania, spája ich a ponúka možnosti, ktoré vedia využiť. Je to veľmi prirodzený proces. —BoBa Baluchová www.kontaktuj.sk www.kleinert.sk Kontajner je prerobený tak, že funguje ako hracia skrinka. Sú tam struny, ktoré sa dajú ladiť, ozvučnica, i nástroj vyrobený z lešenárskych trubiek. Zároveň spĺňa kritériá na zachovanie čistoty, keďže ho na noc zatvárame a ráno zas umývame, pripravujeme do nového dňa. Denne sa oň staráme, aby bol vnútri poriadok a čisto. DetskéihriskovlodnomkontajneripredKontaktom Momentálne až do 15. septembra prebieha petícia Zachráňme Staromestské ihrisko Kontakt o tom, či out- door časť Kontaktu ostane na Ventúrskej ulici pred kamennou verziou in-door Kontakt, sa dozvieme na jeseň! magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

people Mohol z neho byť skvelý grafický di- zajnér. Ľudská hlúposť ho však ubíja – vždy a všade. Tak desať rokov pra- cuje pre denník SME ako karikatu- rista, hrá na bendžo, občas ilustruje knihy a najnovšie moderuje v roz- hlase. No málokedy poskytuje roz- hovory pre life-style magazíny. Čo viac treba o mužovi, zvanom Sho- oty, vedieť? I. Od grafického dizajnu ku karikatúre Tvoji rodičia sa živia, resp. živili slovom, písmom, materinským ja- zykom. Ako sa radšej verejne vy- jadruješ ty? Shooty: Môj otec sa verejne slo- vom vyjadroval od šesťdesiatych ro- kov, teraz som na rade ja. Povedal mi, že toto si už musí vybaviť naša generácia. Mrzí ma, že tu nie je li- terárna kritika, akú robieval on. Ne- mal najmenší problém hovoriť svo- jim vrstovníkom tvrdé veci. Nemám s tým problém ani ja, ale už ma baví byť kritickým len k sebe samému. Kedy si v sebe objavil potrebu vy- jadrovania sa obrazom? Shooty: V detstve som celé hodiny sedel a odkresľoval som z encyklo- pédií zvierat a rastlín. Hovoril som si, toto by ma bavilo. Byť biológom. Nejako sa to zvrtlo, ale nesťažujem sa. Keď som sa ako-tak naučil tú „reč“, tak som sa ňou začal aj vyjadrovať. Nechodil si na gymnázium, ale na grafickú priemyslovku. Keď si spomenieš na stredoškolské časy – aké asociácie, spomienky, flash-backy ti napadnú ako prvé? Shooty: Po základnej škole, kde na nás stále jačali, bili nás a rusifikovali, mi to pripadalo veľmi osviežujúce. Reprodukčné mašiny, ručná sadzba a typografické pravítka. Dnes by to bol hipsterský raj, vtedy to bolo už len umierajúce remeslo. Po- čul som tam prvý raz pesničky skupiny Kosa z nosa – Špako a Peťo Prekop hrali na hajzli, alebo v šatni. A učil tam naprí- majú ako ponižujúce. Mne z toho bolo zle, odkedy som trochu začal chápať, ako to tu fungovalo. Revo- lúcia bola obrovská úľava. Nič kraj- šie som v živote nezažil. A trvám na tom, že toto je miliónkrát lepšie, ako to bolo vtedy. Chcel si v osemnástke automatic- ky pokračovať v štúdiu na VŠVU, alebo prichádzalo do úvahy aj čosi úplne iné? Shooty: V osemnástke som mal je- dinú ambíciu, a to: nejsť na dva roky na vojnu. Tak som sa na druhý raz dostal na tú školu, kde som si na- hováral, že sa tam nebudem musieť bifliť nejaké kraviny. Toho už som mal dosť! Ten môj základnoškol- ský gulag mi zabezpečil celoživotnú alergiu na školské zariadenia. Kto ťa počas štúdia na VŠVU ovplyvnil najviac? Shooty: V ateliéri Ľuba Longauera sa v mojom ročníku zišla skupina s veľmi podobným humorom, ná- zorom na veci a neúctou k autori- tám. Longauer v nás tieto mrzké vlastnosti s potešením rozdúcha- val. Sedeli sme na gauči a vymýšľali hlúposti. Palo Čejka, Peter Hajdin, Peter Sentelik, Boris Prexta a Emil Drličiak. Longauer nás volal Machríci, my sme sami seba vola- li: Nová Trápnosť. Bola to veľká sranda. Vonku zúril mečiariz- mus a my sme si zo všetkého robili prču. Grafickému dizajnu sa však už niekoľko rokov nevenuješ, hoci si po škole kedysi so spolužiakom Petrom Hajdinom založil grafické štúdio. Nemá to potrebnú odozvu či výz- nam na Slovensku, nemal si dostatočnú slobodu v tvorbe, či prečo? Shooty: Pôvodne sme boli štyria a založili sme štúdio Kom- plot. Značka Kompot vznikla až po mojom odchode. Naše predstavy o dizajne a podnikaní sa rozišli. Zistil som, že ne- viem podnikať, ani robiť grafický dizajn. Nechce sa mi doťa- klad Ľubo Ďurček, zvláštny konceptuálny umelec. Vyžadoval od študentov, aby začali myslieť a používal na to veľmi svoj- rázne metódy. Pre veľa ľudí to bola podstatná skúsenosť. Ako tvoje detstvo, mladosť, pubertu ovplyvnilo to, že si v komunistickom režime vyrastal v rodine slovenských in- telektuálov? Shooty: Sralo ma to celé – ako sme tu žili v tej ohrade ako ovce a naše životy mali od narodenia až do smrti v rukách nejakí mastní papaláši s prehadzovačkami v pokrkvaných te- silových oblekoch. Dôstojne sa tu žiť nedalo. Buď si človek stál za svojím a bol vyhnaný na okraj spoločnosti, alebo sa dobrovoľne pchal režimu do zadku. Čo niektorí doteraz nevní- shootymartin „shooty“ šútovec „zvyknem sa hanBiť preventívne“ Foto slavo uhrín, grégory michenaud Karikaturistahrajúcinabanjo 102 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

hovať sa s klientmi, čo budú vedľa mňa sedieť a ukazovať prstom, čo má byť viac doprava či doľava a čo má mať akú farbu. Ja mám rád, keď sa pod niečo môžem podpísať a niesť za to plnú zodpovednosť. Za bastardov, vzniknutých negociá- ciami so všelijakými podivnými ľuďmi, zodpovednosť niesť ne- viem. Nebaví ma hanbiť sa za svoju prácu. Hoci sa primárne živíš „čmáraním“ pre denník SME, občas ilustruješ aj knihy. Ako ti to ide? Shooty: Knihy, ktoré som ilustroval, by sa dali spočítať hádam na jednej ruke. Je obrovská zodpovednosť ľuďom ponúknuť svoje videnie a vlastne tak manipulovať ich vlastnú imaginá- ciu. Neviem to dobre robiť. II. Občiansky aktivizmus už menej strmhlavo Komentovanie politickej situácie obrazom je tvoja každo- denná práca. Máš na poli slovenskej karikatúry vôbec ne- jakého spolupútnika či konkurenciu? Shooty: Danglár je kamoš, ale nekonkurujeme si. Je to rutina a často aj radosť – v mene frustrovaného ľudu niekoho aspoň takto symbolicky nakopať do riti. Akú spätnú väzbu máš zo zahraničných médií? Shooty: Pošlú mi peniaze, to je všetko. Máme čisto profesio- nálny vzťah. Ale majiteľ syndikátu, cez ktorý predávam, Daryl Cagle, ma má rád a nehanbí sa mi to povedať. Ja ho mám rád tiež. To mi stačí, cítim to tak aj v SME. Určite ti zobrazované osoby a osobnosti volajú, vypisujú urazené maily, podávajú žaloby. Koľko súdnych sporov (a s kým) máš už za sebou? Shooty: Jeden, s pánom premiérom. Začal sa súdiť, keď bol premiér. Keď nebol premiér, už sa veľmi súdiť nechcel. A teraz, keď je premiér po druhý raz, tentoraz s ľudskou tvárou, tak celú vec stiahol. Máš nejakú obskúrnu historku s niektorým z politikov/ političiek, ktorá by bola zverejniteľná (a ešte nebola do- teraz zverejnená)? Shooty: Raz mi jeden politik do telefónu podrobne opísal, ako by mal vyzerať vtip, ktorý by som mal nakresliť podľa jeho želania. Bol to politik, ktorého fanúšikovia ma v tom období do nemoty otravovali a ohovárali, že mi to, čo robím, diktuje nejaký iný politik (ktorý to však nikdy neurobil). S pojmom občiansky aktivizmus by sa malo asi začať na- rábať opatrnejšie. Ale ja ťa predsa len stále nepovažujem len za karikaturistu, ale aj za občianskeho aktivistu. Ako sa s tým vyrovnávaš ty sám? Shooty: Poviem, čo si myslím, ale to neznamená, že chcem ľudí presviedčať o svojej pravde. Aktivisti a všelijakí kazatelia s patentom na rozum sú otravní. Ak to niekedy budem robiť takto, dajte mi facku. Zvrátil si jednou konkrétnou recesistickou bilbordovou kampaňou priebeh parlamentných volieb v roku 2010. Ľudia tvoju myšlienku podporili dobrovoľným príspevkom s vidinou zmeny. Koľko tisícok eur sa nakoniec vyzbieralo a koľko desiatok bilbordov vise- lo po Slovensku? Shooty: Asi 70-tisíc eur, nepamä- tám si presne – koľko čoho bolo. Ale okrem bilbordov tam boli aj spoty v rádiách, reklamy v kinách, veľkoplošné obrazovky, pohľadni- ce či dokonca pásky do pokladní. Niektoré veci ľudia urobili zadarmo podľa mojich návrhov. Bolo to cel- kom spontánne, nikoho som o ni- čom nepresviedčal. Pustil by si sa dnes do čohosi podobného? Shooty: Nechce sa mi. Predsa len si úplne občiansky aktivizmus nezavesil na klinec. Ako vyzerá tvoja podpora ľuďom, žijúcim na východ od na- šej republiky? Shooty: Robil som konzultanta bieloruským a ukrajinským aktivistom. Už to nerobím. Keby si musel generalizovať a stereotypizovať – ako by si opísal typického Slováka či Slovenku (v produktívnom veku)? Shooty: Za akúkoľvek výhodu dáme blížnemu vŕtať do kole- na. Keď nám skape koza, nech skapú susedovi dve. Nehasíme, čo nás nepáli. Múdrejší ustupujú... III. Od svetového rocku k slovenskému folku Hráš na bendžo. Aké (predpokladám, že rockové severo- americké) kapely, kde dominuje tento nástroj, máš rád? Shooty: Je toho kopec. Teraz mám rád najnovšiu dosku od Punch Brothers. Ešte aj takú ženštinu, Abigail Washburn mám rád. Hráš v skupine „Tu v dome“, na jeseň vydávate nový al- bum. V čom bude odlišný od toho predošlého? Shooty: Bude bez basy a niekedy aj bez gitary, bude na ňom ženský hlas a texty nám prestal po rokoch písať Ivan Krasko. K autorom pribudla Emily Dickinson. Doteraz mi vaše koncerty pripadali trošku ako surreálny či skôr recesistický výkrik do tmy. Bude to tak i naďalej? Shooty: Mne tie texty o cintorínoch a mŕtvych od Morgen- sterna, Kraska či Seiferta až také recesistické nikdy nepripa- dali. Kričíme do tmy a nehanbíme sa za to. Doteraz si verejne hodnotil: čo sa ti páči a čo nie na slo- venskej hudobnej scéne (ak čosi také u nás funguje). Aké očakávaš hodnotenia vášho nového albumu? Shooty: Páči sa mi, že scéna začala byť tolerantnejšia a ľudia sa prestali deliť na nejaké nezmyselné kmene. To ako bendžis- ta oceňujem. A myslím, že svoju pozíciu na okraji obhájime. Neobávaš sa, že ak už nejde len o zábavku kdesi v skúšob- ni, ale o poctivú muziku s potenciálom, že si zlizneš už aj nejakú tú negatívnu kritiku? Shooty: To, čo robíme, berieme vážne. To však neznamená, že seba berieme vážne a sme mimo reality. Keby sme sa báli, tak hráme nejaký neškodný pop. Už len svojím nástrojovým zložením sme odsúdení k tomu, aby sa k nám pristupovalo s nedôverou. Kritika je inak fajn vec, podľa mňa. Ak ju teda ro- bia ľudia, čo rozumejú nejakým súvislostiam. To, čo robíme, berieme vážne. To však neznamená, že seba berieme vážne a sme mimo reality. Keby sme sa báli, tak hráme nejaký neškodný pop. Už len svojím nástrojovým zložením sme odsúdení k tomu, aby sa k nám pristupovalo s nedôverou. Kritika je inak fajn vec, podľa mňa. Ak ju teda robia ľudia, čo rozumejú nejakým súvislostiam. Shooty v knihkupectve ArtForum Shootyhopoznávacieznamenie–koncertkapelyTuvdome magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Napriek tomu, že nemáte dostatočný ohlas médií (pozor- nosť, hranosť), kapela existuje už dvadsať rokov. Nikdy nehrozil rozpad? Shooty: Toto som nikdy nebral ako našu ambíciu. Kde by nás mali hrať a ukazovať? My sme klubová kapela a ja nepotre- bujem, aby ma počúvali z rádia taxikári. Všeličo sa nám za tie roky stalo (z pôvodnej zostavy sme zostali už iba Ďurko a ja), ale našu skupinu nikdy nikto neopustil z dôvodu, že by boli ne- ukojené jeho ambície. Skôr naopak. Spája nás láska k hudbe a nie láska k publicite. Hráš v „Tu v dome“ ako výtvarník-individualista alebo ako tímový hráč-spoluhráč? Shooty: V kapele nemôžeš byť individualista, tak to nefungu- je. To nie je súťaž. Kapela má hrať spolu. Snažím sa v TvD hrať ako hudobník, nie ako výtvarník. Ako sa podieľaš na vzniku textov a melódií? Shooty: Väčšinu hudby píše Ďurko, ja len veľmi sporadicky. Texty, ak ich nemáme od nejakých klasikov, sú od Bronky ale- bo Ďurka. Ja už som dlho nič nenapísal... Ľudia ťa doteraz registrovali skôr ako hosťa relácií Rádia FM. Pred niekoľkými mesiacmi si však začal jednu kon- krétnu reláciu aj moderovať. Ako k tomu došlo? Shooty: Ponúkli mi také peniaze, že sa to nedalo odmietnuť. IV. Little big city a ozajstné veľkomestá V relácii Polárna žiara FM mi občas znieš, ako by si tam sedel za trest. Akú má tá relácia obsahovú nápĺň či ambí- ciu? V čom sa líši od ostatných? Shooty: Druhá polovica pseudo-moderátorského dua: Zora ma do toho namočila s tým, že teda prestaňme byť negatívni a poďme hľadať v tejto krajine niečo pekné a pozitívne. Je to taká verejná psychoterapia – spojená s logopedickými cviče- niami. Zrejme mala pocit, že okrem obrazu by som mal zamo- rovať verejný priestor aj zvukom. Narodil si sa a vyrastal v Bratislave. V čom sa to mesto najviac zmenilo od Nežnej revolúcie? Shooty: Prestalo byť sivé. Niekedy je také farebné, že to je na šabľu. Je celé zateplené a všade sú tie obludné plastové okná. Po chodníkoch, po ktorých som chodil v detstve, sa už nedá chodiť, lebo slúžia ako parkoviská. V poslednej dobe však ľu- dia nečakajú, že im niekto zariadi nejakú kultúru, ale pochopi- li, že je lepšie, keď si ju urobia sami. A to je dobre. Aké miesto či mesto máš na Slovensku rád (okrem štvor- živlovej Štiavnice či pohodového Trenčína), a ktoré zasa nie? Shooty: Mám rád všetko okrem Hronskej Dúbravy a Podunaj- ských Biskupíc.☺ Ale vážne: nemám rád bratislavské stanice a Považskú Bystricu. V minulosti si často navštevoval Ukrajinu, ale máš slabosť aj pre Spojené štáty. Kam tam chodievaš a prečo? Shooty: Ľvov, Kijev, Odesa, Krym, Jalta, Bachčisaraj – to sú tie miesta: tak blízko, tak ďaleko. V Amerike som bol vlastne iba raz, ale tam som si uvedomil, že mám rád púšte. Údolie smrti je mystický zážitok. Alebo sadnúť si niekde v Utahu ale- bo Arizone na kopec, z ktorého nie je až po obzor vidno nič – iba púšť. Ktoré svetové mestá máš rád? Ktoré by si naopak nena- vštívil ani za svet? Shooty: Mám rád veľké mestá – čím väčšie, tým lepšie. Neba- via ma oblasti sveta, kde je špina, násilie a kde nevedia variť. Prečo je jedlo v tomto prípade také dôležité? Shooty: Milujem celú tú gastronomickú alchýmiu: kuchárov, suroviny, nože a tak. Jedna z najkrajších vecí. Jedlo je kultúra. Nezaujímajú ma nejaké zrúcaniny, najviac sa o každom náro- de dozviem z jedla. Národy, ktoré jedia odpadky typu vypráža- ná napodobenina syra, nemajú sebaúctu. Taký národ potom zožerie všetko a každému. Máš štyridsať. Nechytila ťa ešte druhá puberta ako väčši- nu tvojich rovesníkov? Shooty: Chytila. Ale verejne nepoviem, v čom. Ktorú svoju aktivitu z minulosti by si najradšej vzal späť (vymazal z „timeline“)? Shooty: Ja sa zvyknem hanbiť preventívne, takže sa týmto neviem pochváliť. Diagnóza „grantového umelca“, žijúceho zo štipendií, ti azda na staré kolená nehrozí. Kým iným by si ešte mohol alebo nemohol byť? Shooty: Rentiérom sa mi zatiaľ byť nepodarilo. A už sa mi asi ani nepodarí... Ešte možno stihnem byť neúspešným spisova- teľom. —BoBa Baluchová people Milujem celú tú gastronomickú alchýmiu: kuchárov, suroviny, nože a tak. Jedna z najkrajších vecí. Jedlo je kultúra. Nezaujímajú ma nejaké zrúcaniny, najviac sa o každom národe dozviem z jedla. Národy, ktoré jedia odpadky typu vyprážaná napodobenina syra, nemajú sebaúctu. Taký národ potom zožerie všetko a každému. Výsledok čmárania originálneho výtvarníka i hudobníka v jednom: Shootyho 104 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

sú aj mladí odborne sčítanejší ako ich rovesníci o generáciu v minulosti. Priamej konfrontácii so zákonom sa vyhýbam, tak- že ilegálne prekročenie hranice do Poľska ako gesto (1984) som vykonal, ale nedemonštroval, bola to individuálna ume- lecká výpoveď. Keď sme robili akcie v lese a nakoniec nás predviedli na políciu (1984), z pudu sebazáchovy sme pred- ložili poetické a infantilné výpovede, aby sme nemuseli raci- onálne argumentovať. Keď som robil intervencie do verejné- ho priestoru, nepoškodil som majetok iného subjektu – stačí zážitok a fotka. Dnes sú tresty nekonfrontačné. Niečo sa udeje a vy nevidí- te kauzalitu, príčinu a dôsledok. Umelec sa snaží presadiť svoj názor, svoje meno ako značku. Existuje systém, v kto- rom sa pohybujete a narážate na prvky systému a tu môže dôjsť k stretom. Dôsledkom môže byť, že sa udeje výstava na tému, ktorej sa venujete a na tej výstave nevystavujete, a tak aj mlčanie o umelcovi je trestom. Ale tiež vieme, že na mnohých veciach, ktoré sa javia ako dôležité, nezáleží. Takže aj trest môže byť odmenou. Minulý rok si ukončil štúdium grafického dizajnu a tvoja kniha AHA bola v Čechách ocenená ako najkrajšia štu- dentská publikácia za rok 2012. Knihou chceš vzbudiť po- vedomie o umeleckej hodnote ľudového ornamentu a re- mesle v podaní tradičnej slovenskej výšivky, ktorá môže nanajvýš aktuálne reprezentovať našu krajinu i vo svete. Nepociťuješ pri tom istú zodpovednosť? Tomáš Kompaník: Keď sa začalo o knihe písať, veľmi ma zau- jímal názor odborníkov - etnológov, lebo som si myslel, že ma roznesú v zuboch – mladý chalan, laik, chce poučovať o slo- venských výšivkách. No podľa ich reakcií som im asi krivdil. Pochopili, že mi nejde o to dávať niekomu rozumy, ale že je to iba moja interpretácia. Výšivka a celkovo ľudové ornamenty sú skvelým vizuálnym prostriedkom, ako sa vo svete prezen- tovať, no podľa mňa je oveľa dôležitejšie to najskôr prezento- vať Slovensku, pretože mám pocit, že veľa ľudí nevie, čo doma máme. Neviem, či to nazvať zodpovednosťou, ale záleží mi na tom, aby sa tradičná výšivka nezneužívala spôsobom, že si niekto povie: toto má reprezentovať Slovensko, tak na to daj- me motív prevzatý z miestnych výšiviek. Vzormi, technikami a materiálmi by sme sa mali inšpirovať a prepojiť ich so súčas- nosťou a nie ich bez premyslenia vykrádať. Grafický dizajn je predovšetkým vizuálnym nosičom ur- čitej informácie a jeho základnou úlohou je komunikácia s konkrétnym prijímateľom. Stretol si sa počas doterajšej praxe s neprijatím výsledku svojej práce? Čo považuješ za svoj zatiaľ najväčší trest? Tomáš Kompaník: S nečitateľnosťou informácie skúsenosť zatiaľ nemám, zato s neprijatím grafického návrhu áno. Stá- vo sa prezentujete v oblasti perfomancie a ste taktiež au- torom a kurátorom viacerých dlhodobých konceptuálnych projektov. Akú, ak vôbec nejakú, úlohu hrá vo vašej práci systém pokus - omyl? Michal Murin: Ukončil som ekonomickú školu, zameranie aplikácia matematiky do ekonomiky. Už v druhom ročníku na vysokej škole (1982) som sa prostredníctvom samizdato- vých textov dozvedel o súčasnom umení veľmi veľa, hlavne teda o 60. a 70. rokoch. Keď som porovnával realitu v galé- riách a to, čo som vtedy spoznával, povedal som si, že si bu- dem robiť takéto akcie a diela pre seba. Samovzdelával som sa korešpondenčne a za svojich učiteľov môžem považovať všetkých riaditeľov múzeí a festivalov v zahraničí, ktorí mi na moju prosbu o zaslanie tlačovín a kníh kladne odpovedali. Od roku 1991 som redaktorom časopisu Profil, inicioval som jeho znovuobnovenie po mečiarizme (1999) a neskôr som si dokončil aj umeleckú školu a uplynulý rok i docentúru. Dnes študentov nabádam k tomu, aby sa vzdelávali popri škole aj sami. Mám texty, ktoré hovoria o dôležitosti autodidaktizmu, a pritom je to sprievodný jav informačnej spoločnosti. Ale k otázke: myslím si, že systém pokus - omyl nie je vhodný pre moju tvorbu, keďže u mňa väčšinou ide o veľmi dlhodobé pro- jekty. A navyše aj diela, ktoré sa kedysi javili ako nepodstat- né a okrajové, dnes pútajú svoju pozornosť práve tým, že sú anticipatívne, odohrávajú sa skôr, ako nastal ich mainstream. Viete s odstupom času vybrať jeden projekt, ktorého pro- ces tvorby bol pre vás najväčším ponaučením? Michal Murin: Všetko alebo nič. Od začiatku beriem svoju tvorbu ako cestu svojej mysle. Na niektoré veci reagujem, iné vypúšťam. Niečo urobím a iné, čo by možno bolo dobre urobiť – neurobím. Najväčším ponaučením je skutočnosť, že zabú- danie a neznalosť môžu byť potenciálom tvorby. Provokatívnosť sa dá považovať za určitý aspekt akčné- ho umenia. Stretli ste sa niekedy s neprijatím alebo ste dokonca boli potrestaný za niektoré z vašich verejných vystúpení? Michal Murin: S neprijatím? Asi áno, aj s neporozumením. Veď to je v poriadku, celé dejiny umenia musíme prepísať ak- tuálnym jazykom a s novými znalosťami. Po roku 1989 dlhé roky neexistoval aparát na pomenovanie mnohých vecí. Dnes V rámci tohtoročného festivalu Bratislava Design Week do- stane opäť svoj priestor i PechaKucha Night. Bratislavskí or- ganizátori zdieľajú termín 20. septembra s ďalšími vyše tristo mestami po celom svete, aby podporili globálnu sieť Pecha- Kucha Night a spoločne v jeden deň predstavili miestnych „hr- dinov“ – architektov, dizajnérov, umelcov či aktivistov, ktorí svojou prácou vytvárajú konkrétne kultúrne hodnoty, napriek tomu sú zvyčajne nedocenení a širšiemu publiku neznámi. V bratislavskom Amfiteátri Slovenskej národnej galérie sa predstaví umelec, kurátor a pedagóg Michal Murin a grafic- ký dizajnér Tomáš Kompaník, ktorých sme sa okrem iného opýtali na zodpovednosť, omylnosť a ich osobnú skúsenosť s trestom za neprijateľné správanie či vlastný tvorivý program. Od roku 1983 pôsobíte na umeleckej scéne ako autodi- dakt bez predošlého akademického vzdelania. Programo- va sa, že prichádza od samotných zadávateľov, ktorí sa boja akéhokoľvek vybočenia z mainstreamu. Znovu spomeniem výšivky – v minulosti sa na Slovensku vytvorilo veľmi veľa štý- lov, takmer každá obec mala svoje jedinečné vzory a techni- ky. Dnes sa všetky vizuály na ulici zlievajú do jedného... Mojím doteraz najväčším trestom bolo pokarhanie triednym uči- teľom za to, že som v šiestej triede neprišiel na biologickú olympiádu. —katarína trnovská pechakucha night Bratislava vol. 24 20. septemBer 2013 o 20.20 v amFiteátri slovenskej národnej galérie skrytí hrdinovia pechakucha night Bratislava vol. 24 FotozhoranadolTomášKompaník–knihaAHA/MichalMurin–výstavavGalériivúvodzovkách/MichalMurin–Dobasivyžadujeamputáciuposlednejkončatiny,1989 Foto archív tomáša kompaníka a michala murina „S nečitateľnosťou informácie skúsenosť zatiaľ nemám, zato s neprijatím grafického návrhu áno. Stáva sa, že prichádza od samotných zadávateľov, ktorí sa boja akéhokoľvek vybočenia z mainstreamu.“ — Tomáš Kompaník magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

inspire 106 inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

city jungle photography & postprofuction jakuB gulyás clothes / styling / make up michaela ľuptáková / model michaela elite model management Čelenky MáriA HeleNe magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

108 inspire inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

110 inspire inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

112 inspire inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

114 inspire inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Sako, nohavice H&M Šál, rolák F&F 116 inspire inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

autumn pie aFter circus photography & styling jakuB gulyás model noël magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

118 inspire inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Sako F&F Nohavice, sveter H&M Tenisky CONverse magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

120 inspire inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Nohavice H&M Sveter F&F Plátenky espadrille Baranica – majetok modela magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Outfit lUCiA CABANOvA 122 inspire inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

BeFore the models dominika s., jakuB p. eXit model management styling / make up / hair jana olšinská photography Branislav šimončík emma Sako ZArA Nohavice H&M Vesta leNA ZOUi ryPáKOvá magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Kabát MAJA BOžOvić 124 inspire inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Outfit lUCiA CABANOvA magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

126 inspire inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Jakub Kabát MAJA BOžOvić Nohavice /Topánky H&M Košela ZArA Dominika Nohavice / Sako ZArA Vesta MAJA BOžOvić Topánky lAFeMMe magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

urBan doll photography alessio migliardi www.alessiomigliardi.com / styling camilla Bresci www.camillabresci.it make up / hair styling silvia sadecka www.silviasadecka.com / model olivera womanmanagement Dress MAriOs Bracelets / Earrings UNger Atelier Shoes JeFFrey CAMPBell 128 inspire magazine punishment issue inspire

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Dress MisUrACA Belt FAtiMA vAl Necklace /Bracelet 0770 lUgliO 1970 Shoes vintage magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Dress NAtAr gergiOU Bracelets / Necklets UNger Atelier 130 inspire magazine punishment issue inspire

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Dress MAriOs Bracelets UNger Atelier Shoes JeFFrey CAMPBell Dress Persy Necklace 0770 lUgliO 1970 Bracelet UNger Atelier magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

l o s tphotography marianna tomanová visage petra velčovská model emma, dominika h. eXit mm 132 inspire inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

134 inspire inspire magazine punishment issue

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Vo väčšine prípadov s ňou nesúhlasím. Mož- no to bude tým, že ona má to, čo ja nie: stĺpček v novinách, neobmedzený príval kreatívnych myš- lienok, dokonalý mej- kap, závideniahodný ou- tfit, stále upravené vlasy a útulný byt. Vždy, keď sa zamyslene s pootvo- renými ústami a jazykom opretým o horné predné zuby pozrie von z okna, napadne jej veľmi du- chaplná myšlienka. Ja tiež sedím pri okne, za mojím maličkým stolom, vo vyťahanom mickey- mousovom tričku, so strapatými vlasmi a bez mejka- pu. Výhľad mám na tehlovú stenu vedľajšieho domu a pod oknom sa hrajú susedkine deti s lavórom plným vody. V týchto horúčavách im ku šťastiu nič iné nechý- ba. Rýchlo si tú bezstarostnú radosť odfotím a pokra- čujem v opieraní špičky jazyka o môj chrup. Avšak nič duchaplné mi mysľou neblysne. Je vôbec nejaká časť, kde má carrie Bradshaw spisovateľský blok? Vyzerá to tak, že jediné, čo ju môže sužovať, je randenie. V čom jej dávam za pravdu. Randenie v New yorku je niekedy ako za trest. lenže na tých vtipných, absurdných a za- vše aj nepríjemných príhodách stojí celý seriál. A verím, priam nepochybujem, že tvorcovia sa inšpirovali sku- točnými príbehmi. Hovorí sa, že Ny nie je miesto na romantiku. Skôr si tu vybudujete kariéru ako nejaký vzťah. Asi preto sú tým randením všetci posadnutí, hlavne ženy. Štatistiky si spoločensky prijateľné. Newyorčania sa zaväzujú veľmi neochotne. Veď kto by odolal toľkým pokušeniam na každom rohu? V každom prípade si zo začiatku nechávajú pootvorené dvierka. Možno už zajtra stretnú niekoho krajšieho, mlad- šieho, bohatšieho, vyš- šieho alebo vplyvnejšie- ho. No a keďže mužov je tu menej ako žien, je to pre nich oveľa jedno- duchšie. Ale hľadanie lásky nie je vždy len o hľadaní lás- ky. V New yorku je ne- konečne veľa možností ako žiť, bývať alebo zabávať sa. Stačí mať veľa peňazí alebo významné postavenie v spoločnosti. Tým nám zákonite vznikajú aj nové hod- notiace kritériá v rámci randenia. Netreba si zúfať, ak človek natrafí na niekoho škaredého a hlúpeho, ak do- tyčný spĺňa jedno z predošlých kritérií, a tak mu môže zabezpečiť kopec zábavy. O tom, že randiť v New yorku nie je vôbec ľahké, do- kazujú aj nasledujúce príklady. dokopy som dala pár vtipných, otravných, ale aj čudných príbehov, ktoré sa prihodili mne alebo mojim známym. matematik Rande sme mali len raz. Síce bol veľmi sympatický, ale jeho osobnosť ma nezaujala. Nuda. A tak som sa roz- hodla, že z ďalších ponúk na stretnutie sa vyvlečiem nejakou výhovorkou. Keď už bolo jasné, že fakt ne- hovoria, že je tu neporovnateľne viac žien ako mužov. Čím sa New york zákonite stáva tzv. rajom pre mužov, ako sa spomína v známom mesačníku pre mužov. Randenie v New yorku... … je kapitola sama osebe. Toto mesto má svoje vlastné pravidlá a pri randení to platí dvojnásobne. Je to ako keď si hľadáš prácu. chodíš na pohovory a zis- ťuješ, o čom daná práca je, či by ťa bavila, čo ponúka zamestnávateľ, resp. čo môžeš ponúknuť ty alebo či si vôbec vhodný adept na voľnú pozíciu. A takto sa vláčiš z pohovoru na pohovor, až kým si nenájdeš vyhovujúcu prácu, vysvetľuje mi moja americká kamarátka. Veľa ľudí vo veľkom meste alebo inak povedané, veľa zaujímavých ľudí a ešte viac zákutí. V podstate rozdiel medzi randením a vážnym vzťahom nie je žiaden. Iba v tom, že randiť môžete s viacerými naraz. Je to tu ako- randeza odmenutrest Foto peggy reynolds NECH SI KAždý HOVORí ČO CHCE, ALE mNE SA SERIÁL SEx V mESTE PÁČI A CARRIE BRAdSHAW JE mOJA OBľÚBENÁ POSTAVA. SAmA NEVIEm PREČO, VO VäČšINE PRíPAdOV S ŇOU NESÚHLASím Randenie v New yorku je kapitola sama osebe 136 inspire magazine punishment issue essential

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

prameň po prameni hladíš mi vlasy a na chvíľu sa ľúbime prameň po prameni češem si vlasy a na tú chvíľu spomínam prameň po prameni strihám si vlasy vlasy dlhé ako chvíle vlasy krátke ako chvíle lucia ondrášková Foto ivana santová mám záujem, poslal mi stručný email. Vyčíslil mi v ňom sumu za našu jedinú schôdzku, počas ktorej nestihol na mňa zapôsobiť. celková dlžná suma = 27 dolárov. Limonádový Joe Pred kinom ma pozval do príjemného podniku, kde vraj majú veľmi dobrý jablkový koláč, jeho obľúbený. Objednal jeden kúsok s dvomi lyžičkami a dva džúsy. Najprv ma chcel kŕmiť ako malé dieťa v bratskom po- mere dve lyžičky jemu, jedna mne. Keď som mu dala najavo, že to zvládnem aj sama, spanikáril a začal rýchlo jesť. Z koláča mi veľa nezostalo. Vlastne ani z džúsu. Bez opýtania ho za mňa celý dopil. chudák, bol taký smädný, že jeden mu nestačil. Potom mi povedal, že toto zaplatí on a ja ho na oplátku pozvem do kina. Zra- zu som však musela nečakane odísť domov. Suspenzor Briana som poznala dlho predtým, ako ma pozval na rande. Preto som nenamietala, keď navrhol stráviť náš prvý spoločný večer u neho doma. lež návšteva jeho bytu ma nemilo prekvapila. Neporiadok, špinu a ko- pec zbytočných vecí siahajúcich až po plafón by som s prižmúreným očami dokázala ako-tak akceptovať, ale jeho relaxačnú polohu pred telkou nie. Rozvalený na gauči, v jednej ruke ovládač a druhá hlboko v nohavi- ciach, ochraňujúca jeho podstatu. To bolo naše prvé a posledné rande. Jedna na náladu Skoro rok som chodil s jedným dievčaťom, ktoré malo bipolárnu poruchu. Jej výkyvy nálad boli na mňa až priveľa. Po rozchode sme ostali kamarátmi a ona sa vrá- tila k svojmu bývalému. Mal som novú známosť a po- zval som ju na náš biliardový zápas. V druhom súťaž- nom tíme bola aj moja bývalá priateľka. Trochu sa opila a začala vyvádzať. Najprv na každého kričala, potom sa každému ospravedlňovala, aby o chvíľu mohla tresnúť dverami od záchodu a potom ma prišla vybozkávať. Takto to pokračovalo celý večer. Neskôr mi začala bez- dôvodne nadávať, plakať a sťažovať sa, že kvôli mne sa nedokáže sústrediť na hru. Aspoň sme mali zadarmo pi- tie od kapitána jej tímu ako odškodné za neočakávané predstavenie. drogový díler Mal dom v New Jersey, vyšportovanú postavu, sľubnú kariéru a temnú minulosť. Boli sme spolu na obede. Ja som si objednala polievku, on iba druhé. Bol zo mňa priam unesený. Zblízka mi pozeral do tváre a dooko- la opakoval, aká som krásna. Trochu mi to prekážalo a rezance mi z lyžičky nervózne vypadávali späť do ta- niera. Hneď chcel o mne všetko vedieť, jeho otázky ne- mali konca a keď sa ma opýtal na moju obľúbenú farbu, vzdala som sa. Začala som sa vypytovať ja… Vyrastal v Bronxe. Ako mladý tínedžer sa rozhodol, že sa stane drogovým dílerom. Aby sa kvalifikoval, musel postú- piť zaťažkávaciu skúšku. A tak vo svojich štrnástich so zbraňou v ruke okradol konkurenčného dílera. Časom sa vypracoval medzi najlepších. Rozprával o tom, aké drogy predával, koľko mal peňazí alebo zbraní. Podľa neho bolo na celej veci pozitívne, že počas toho obdo- bia vlastne nikoho nezabil. Viacej mi nestihol povedať, musela som utekať na ďalšie veľmi dôležité stretnutie. Budhista Keď mi povedal, že praktizuje budhizmus, vyvolalo to vo mne väčší záujem. Až kým nezačal meditovať a od- riekať mantru počas nášho rande v preplnenom pod- niku. Neskôr sa ospravedlnil a niekam zmizol. Myslela som si, že odišiel bez rozlúčenia domov. Po desiatich minútach sa vrátil. Zhulený. Asi predošlá meditácia ne- zabrala a svoju myseľ musel udržať v pozitívnom stave vďaka inej, osvedčenejšej metóde. No comment Konečne sa odhodlal a pozval ma na večeru! …do supermarketu. Ako sa hovorí, sto ľudí, sto chutí. Na večer si dohod- nem ďalšie rande. Svadba z toho nebude. Teším sa však na príjemnú atmosféru v zapadnutom malom džezo- vom bare v Harleme. Každý večer tam hrá živá kape- la. Ako carrie vleziem do svojho šatníka, vyberám si aspoň trochu závideniahodný outfit a spievam spolu s babami z Icona Pop … you‘re from the 70‘s, but I‘m a 90‘s bitch. I love it! … I love it… —alexanra uzik Ako sa hovorí, sto ľudí, sto chutí. Na večer si dohodnem ďalšie rande. Svadba z toho nebude. Teším sa však na príjemnú atmosféru v zapadnutom malom džezovom bare v Harleme. Každý večer tam hrá živá kapela. new york je mesto, ktoré má svoje vlastné pravidlá a pri randení to platí dvojnásoBne magazine with a diFFerence

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

Dušan Vančo Hudobník/producent Foolk Koho by si najradšej vycápal po zadku? Samého seba. Teda aspoň v čase, keď som dostal túto otáz- ku, mám túto tendenciu. Najhorší karmický trest? S karmou a o karme opatrne. Naozaj. Koho máš na svojom black liste a prečo? Black listy sú nezmysel, rovnako ako pálenie mostov a maza- nie facebook účtov. Bez akejkoľvek filozofie v pozadí – je to skrátka smiešne pri tom všetkom, o čom je život. Toto by som svojim deťom NIKDY neurobil… Mám šťastie na dobrých rodičov a detstvo bez príkazov. Až na detaily to asi celé skopírujem.☺ Aký najdlhší bič si si na seba uplietol a ako? Keď som bral hlavnú úlohu v Rádiu_FM, súhlasil som, že to bude na tri mesiace. Bolo z toho nakoniec sedem rokov. Ale zasa poctivých a pekných. Teraz to celé opakujem, len v inej farbe. Totálne nepoučiteľný. Kristína Zelenáková Veryberry eventová agentúra Koho by si najradšej vycápal po zadku? 95 percent používateľov internetu, lebo si myslia, že majú v anonymite patent na rozum. Ideálne by to bolo, keby to šlo cez sieť a naraz, aby z toho bol aj svetový rekord! Myslím, že by to počuli aj vo vzdialených častiach vesmíru.☺ Najhorší karmický trest? Neverím na karmu, skôr na Murphyho zákony. Život s nimi je zábavnejší, ako sa stresovať karmou. Koho máš na svojom black liste a prečo? Justina Biebera, strašne zo mňa šalie. Toto by som svojim deťom NIKDY neurobil… Neviem, mám v pláne si z detí uťahovať, ako to len pôjde, tak- že pocítia rodičovskú lásku naplno. Veď deti sú radosť, nie?☺ Aký najdlhší bič si si na seba uplietol a ako? Mám vyštudovanú reklamu, to je bič na celý život. Je to ka- tastrofálne, keď vidíte do marketingu, stávate sa z toho až pa- ranoidní. Je krajšie a jednoduchšie žiť v sladkej nevedomosti. Martin Jankura Návrh a výroba nábytku (pyrodesign) Koho by si najradšej vycápal po zadku? Všetkých, ktorí nevedia prísť na stretnutie načas. Stanoví sa presný čas a predsa bude meškať. Najhorší karmický trest? Nespomínam si, že by ma v tomto období postihol karmický trest. Snažím sa myslieť pozitívne a nerobiť niečo, čo by sa mi mohlo v budúcnosti vypomstiť. Koho máš na svojom black liste a prečo? Nemám black list. Ak niekoho nemám rád, tak ho nemám v te- lefóne a na fb. Toto by som svojim deťom NIKDY neurobil… Nepamätám si, že by ma rodičia trestali a ja by som ich za to nemal rád. Deti ešte nemám, ale dúfam, že ich nebudem mu- sieť trestať.☺ Veď všetky sú poslušné, to dospelí nepočúvajú. Aký najdlhší bič si si na seba uplietol a ako? Prečo bič? Nestačí jemné pohladenie? Nepodporujem násilie. Marek Rakovický Lavagance Koho by si najradšej vycápal po zadku? Všetkých zúčastnených za to, že ešte stále používajú dabing ako hlavný dorozumievací prostriedok vo väčšine zahranič- ných filmov namiesto toho, aby zdarma vzdelávali národ. Najhorší karmický trest? Narodiť sa ako komár na veľkojazere „Rohlík“ v Ružinove? Koho máš na svojom black liste a prečo? Zamindrákovaných negativistov na facebooku. Čas je vzácny. Toto by som svojim deťom NIKDY neurobil… Netopil by som ich pri mori a nelial im do jedla cyankáli. Aký najdlhší bič si si na seba uplietol a ako? Minulý rok som si uplietol asi sedemmetrový. A ako? Normál- ne, rukami. Denisa Chylová Nová Stará tržnica Koho by si najradšej vycápal po zadku? Tých je... Najhorší karmický trest? Vynadala som svojmu počítaču, že nefunguje podľa mojich predstáv a on mi za to začal v náhodných intervaloch vypí- nať obrazovku. Koho máš na svojom black liste a prečo? Eva Máziková ma desí, ale ešte sa ma, našťastie, nepokúsila kontaktovať. Toto by som svojim deťom NIKDY neurobil… V tomto boli moji rodičia celkom nudní, žiadne divočiny vymy- kajúce sa priemeru mi nevystrájali. Aký najdlhší bič si si na seba uplietol a ako? Žiaden, ja som mala problém upliesť už aj obyčajný náramok priateľstva. Ľubica Drangová Mladý pes Koho by si najradšej vycápal po zadku? Všetkých, čo si neuvedomujú, že život je príliš krátky a pekný na zaoberanie sa nepodstatnými vecami. Najhorší karmický trest? Moja kamoška mala suchozemskú korytnačku, ktorá hrozne išla po nohách. Vždy, keď som u nej v izbe stála, korytnačka ku mne zamierila a začala ma hrýzť do nohy. Neskôr mi ka- moška telefonovala, že korytnačka zomrela. Pes jej odhryzol nohu. Karma funguje! Mňa karma zatiaľ obchádza, doženie ma v ďalšom živote, pravdepodobne. Koho máš na svojom black liste a prečo? Večne pindajúcich samotrpiteľov. Toto by som svojim deťom NIKDY neurobil… Demokracia v podaní môjho otca: „Vždy máš na výber: alebo si upraceš izbu s úsmevom, alebo si ju budeš musieť upratať aj tak a nikto ťa nepochváli.“ Žiaľ, tento typ demokracie všade naokolo úspešne funguje. Aký najdlhší bič si si na seba uplietol a ako? Pôsobenie v neziskovke Mladý pes. Robiť kultúru s neziskov- kou je niekedy fakt labúžo. (Týmto rovno samu seba zaraďu- jem na blacklist). — Reality check Koho by si najradšej vycápal po zadku? Politik? Teta na daňovom úrade? Britney Spears? Najhorší karmický trest? Odtrhol si muške krídlo a o dva dni sa ti na diaľnici rozpadlo auto? Koho máš na svojom black liste a prečo? Nedvíhaš telefóny, neodpisuješ na maily a si pred ním skrytý na fb? Toto by som svojim deťom NIKDY neurobil… Čím ťa trestali rodičia a ty si sa zaprisahal/a, že toto nikdy nebudeš robiť? A už to aj robíš Aký najdlhší bič si si na seba uplietol a ako? 138 inspire magazine punishment issue people

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

ČLOVEK DOKUMENT PRÍB EH &VAŠA TELEVÍZIA NA CESTÁCH

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/

adidas.com/originals unite all originals ©2013adidasAG.adidas,theTrefoillogoandthe3-StripesmarkareregisteredtrademarksoftheadidasGroup.

http://www.floowie.com/sk/citaj/inspire-03-2013/