MÚZA 1/2016
MÚZA 1/2016
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/MÚ
MÚZA
ZA
Vydáva Považské múzeum v Žiline
v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja
ročník 4
1/2016
POZNÁVACÍ
ELEKTRONICKÝ
ČASOPIS
O HISTÓRII
A KRÁSACH
ŽILINSKÉHO
REGIÓNU
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/OBSAH
Poznávací elektronický časopis o histórii a krásach žilinského regiónu
Zodpovedná redaktorka: Mgr. Zuzana Kmeťová
Šéfredaktorka: Mgr. Martina Bernátová
Redaktor: Mgr. Peter Šimko, PhD.
Jazyková korektúra: Mgr. Michaela Koláriková, Mgr. Peter Šimko PhD.
Grafický dizajn: Eva Brezániová
Autori textov:
Mgr. Adriana Bárdyová
Mgr. Martina Bernátová
RNDr. Ladislav Hlôška, PhD.
Mgr. Michal Jurecký
Mgr. Katarína Kendrová
Mgr. Květa Kicková
Mgr. Zuzana Staneková
Mgr. Samuel Španihel
Foto na obálke: Anna Kucharčíková
©Považské múzeum v Žiline, 2016
Mgr. Andrea Slaná
Scila Kladného
MÚZA
4
8
14
18
22
25
31
35
41
46
49
HERBÁR POVAŽSKÉHO MÚZEA V EKOLOGICKÝCH
A FYTOGEOGRAFICKÝCH SÚVISLOSTIACH
RIEKA VÁH
MOHYLOVÝ HROB 1 V GBEĽANOCH. NÁLEZ Z ROKU 1964
ZVON ZO STREDOVEKEJ DEDINY PASEKA POD HRADOM STREČNO
Z NAŠICH ZBIEROK: ÚLE
– ZIMOVISKO VODNÝCH VTÁKOV
ŽILINSKÁ DOMÁCNOSŤ V STREDOVEKU A RANOM NOVOVEKU – II. časť
FRANTIŠEK TURZO
AKO PLYNIE ČAS – KAPLNKA BUDATÍNSKEHO HRADU, KAŠTIEĽ V DIVINKE
REPORTÁŽE Z MÚZEA: SEMINÁR K VÝSTAVE „AKO ZNEJÚ...”
ETNOLÓG V MÚZEU
POKYNY PRE PRISPIEVATEĽOV
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/Každé múzeum sa prihovára svojim návštevníkom
v rôznych formách. Považské múzeum v Žiline sa
okrem aktuálneho vydania nášho internetového časo-
pisu MÚZA so zaujímavými článkami našich odbor-
ných pracovníkovchce v najbližšej dobe prezentovaťaj
obnovenými priestormi, v ktorých bude inštalovaná
nová expozícia drotárstva, dejín Žiliny a historického
nábytku. Hradná kaplnka, ktorá tak krásnemu objek-
tu ako je Budatínsky hrad chýbala od polovice 20. sto-
ročia,satieždočkalasvojejrenovácie.
Veríme, že vďaka sprístupneniu obnovenej časti
hradu a kaplnky bude mať návštevník príležitosť nie-
lenvidieťhistorickéartefakty,aleajstráviťpríjemnýčas
v našom múzeu pri nových plánovaných podujatiach.
Preto všetkých pozývame na slávnostné otvorenie
Budatínskehohradu.
Mgr. Michal Jurecký
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/HERBÁR POVAŽSKÉHO MÚZEA
V EKOLOGICKÝCH A FYTOGEOGRAFICKÝCH SÚVISLOSTIACH
(Botanické zaujímavosti okolia Žiliny)
Ing. Květa Kicková • Považské múzeum v Žiline
Foto: Anna Kucharčíková
4
Prioritou zberov sú lokalityohrozenézničením (staveb-
nou činnosťou a podobne) alebo dokladovanie druhového
zastúpenia na vzácnych alebo plošne málo rozšírených
biotopoch. Do herbára putujú rastliny regionálne vzácne
a druhy s negatívnym trendom vývoja rozšírenia (s rešpek-
tovaním legislatívy naochranu prírodya krajiny). Rovnako
dôležitý je systematický zber tzv. „problematických“ dru-
hov, ktoré vyžadujú ďalšie vedecké klasifikačné štúdium
a prehodnotenie svojho statusu. Zaujímavé je sledovanie
vývoja výskytu špecifickej vegetácie, ktorá dokladuje
prebiehajúce zmeny v krajine. Určité druhy svojou prí-
tomnosťou alebo naopak absenciou naznačujú napríklad
narastanie ovplyvňovania prírodného prostredia ľudskou
činnosťou, zväčšovanie plošného nárastu rumovísk, ako je
tonapríkladprivýskyteinváznych„človekomzavlečených“
arýchlosašíriacichrastlínalebozmenyvobhospodarovaní
krajiny, kde v dôsledku zanikania tradičného k prírode
šetrného spôsobu využívania pôdy (kosenie, pasenie) sa
stráca druhová bohatosť. Klesá podiel porastov bez dre-
vinnejvegetácie,dôsledkom čohosastrácaživotnýpriestor
pre konkurenčne menej zdatné druhy rastlín, často zried-
kavé,akosúnapríklad našelúčneorchidey.
Žiaľ, herbár obsahuje už aj rastliny, ktoré v minulosti
kvôli strate svojich stanovíšť, na ktoré boli nevyhnutne
prispôsobené v rámci nášho regiónu, vyhynuli. Takto zmi-
zol aj bazanovec kytkový, atraktívny príbuzný prvosienok,
ktorý bol viazaný na mokrade. Práve mokrade sú najviac
ohrozovaným biotopom. Ich zastúpenie v našej krajine
v minulosti drasticky pokleslo, rozdrobilo sa a stále klesá
ruka v ruke so zhoršovaním sa kvality tohto prostredia pre
často vysoko špecializované mokraďné druhy. V botanic-
kom fondesú zastúpenéaj lišajníky – ďalšiaobzvlášťzrani-
teľná skupina. Je známe, že dokážu prežívať aj v extrém-
nych klimatických podmienkach, no množstvo druhov
si nedokážeporadiťspriemyselnýmznečistenímovzdušia.
V rámci viacerých dokumentačných výskumov boli preto
uložené do zbierky múzea. Po niekoľkých desaťročiach sa
však z relatívne bežných druhov stali druhy vzácne, zara-
denédoČervenéhozoznamulišajníkovSlovenska.
Celkovo obsahuje herbár Považského múzea v Žiline
1403 taxónovvyšších rastlín, machorastova lišajníkov (vrá-
tane agregátov a poddruhov). Predstavuje to približne tre-
tinu druhového bohatstva celého Slovenska. Napríklad pri
vyšších rastlinách je táto zbierka rozčlenená až na 565
rodov. Zástupcovia flóry zbernej oblasti predstavujú
vrámci herbára78%. NajviaczberovjepritomzMalejFatry
– 29 %, najmenej zo Žilinskej kotliny – 7%. Zdokladované
súvšakajzberyzinýchčastí Slovenskaazozahraničia.
Od založenia v roku 1960 narástol botanický fond múzea na 16 750 herbárových položiek. Reprezentuje naše
prírodné bohatstvo a v širšom časovom hľadisku vypovedá aj o prírodných procesoch. Nadobúdanie a uchová-
vanie rastlín v herbári má veľký vedecký a vzdelávací význam. Zbery sa zameriavajú najmä na dokumentáciu
záujmovéhoúzemia,vnašomprípadeseverozápadnejčastiSlovenska.
a u či ého i d uj
Flór r t územ a odzrka ľ e dlhodobý vývoj prí-
odných er a ovnako st u nt kci ľ
r pom ov r hi óri i era í s udskou
pol č ou. N exi uj ál a ea
s o nosť e st evust enomst ve, r gujenakli-
at cké zm a nožst ďal š
ší f ov Š r e i
m i eny m vo ch aktor . i i okol e
Ž l nyp kyt e eľ r geol cký
i i os uj v kú ôznorodosť ogi ch, pôdnych
g f ogi podm n oré or oval d
a eomor ol ckých ie ok, kt sf m i je i-
čn adbu t i va. G o ra c pol a p edurč l
ne ú skl ras l nst e g fi ká oh r i a
ot územ e ať s iž tk epl i ch hors
t o i st a kr ova ou t om lný a kých
as í a i ž ost ných s h ane ý ž adav
r tl n t e at druhov vy r n mi po i -
mi č í č ni eľ c p a ova í
ka vo i pr rodným i t om pri i h om lom put n
ópou ebehu a ový apoľ žv ý
Eur vpri ľ d ch adovýchdôb. U t ch-
o ch č och č naj odví ať pr i or
t dávny as sa za í ú j íbehy n ekt ých
n Ž
č ch as i Sam st i i s
vý imo ný r tl nných druhov. otné me o l na a
h dza i ku och oge i ch d i
nac á na pr eni tr fyt ograf cký je not ek
f ogeogr i čl e t s a ákl
( yt af cké eneni ras lin tv vzniklo na z ade
ákoni t eho ozš re i es o eačas St á s
z tos í j r í n avpri t r e). ret va atu
od kyds l , f ó y vys
obv západobes kej f óry obvod l r okých
pát a pat fl y. Ž l n kej i s
Kar obvod predkar skej ór V i i s kotl ne a
t áv tog fi kých j i – podokr
s ret a päť fy eogra c pod ednot ek es
a ky č ká vá s á Fat a, okr
J vorní , Lú ans a Kri n ka Mal r es Západné
kydy a ovs vr . Tát v č eni osť dobr v
Bes Súľ ké chy o eľká l t e ypo-
edáo ôznor os r l nst t r óne.
v r od ti ast i vavtom o egi
Kruštík močiarny – orchidea z mokradí
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/5
Vysoká diverzita stanovíšť územia podmienila pretrva-
nie aj niekoľkých druhov treťohornej kveteny a „mrazu-
vzdorných“ rastlín z doby zaľadnenia. Treťohorným relik-
tom je klinček lesklý, ozdoba hrebeňa Krivánskej Fatry
a priľahlých pohorí, ktorý prežil zaľadnenie aj obdobia
následných klimatických zmien sprevádzaných expanziou
lesa. Rovnako drobný lomikameň trváci, vytrvale prežíva
na vápencových skalách hrebeňa Krivánskej Fatry už tisíce
rokov. Pozostatkom zdoby ľadovej jedryádkaosemlupien-
ková, rastlinkaarktickej tundry, ktorárastienakamenitých
podkladoch aj v Súľovských vrchoch a Malej Fatre. Skalné
stanovištia sú typickým biotopom, na ktorých sa zachovali
vzácne doklady z dôb dávno minulých a životnými pod-
mienkami odlišných oproti súčasnosti. Takéto stanovištia
totiž nepodliehali, čo sa týka osídlenia rastlinami, ani
v zásadne sa meniacich poľadových dobách tak veľkým
zmenám, ako stanovištia s hlbšie vyvinutými pôdami.
Plytkáskalnatápôdalimitujeraststromov.
Vzácnych klenotov medzi našou kvetenou sa dá vyme-
novať rozhodne oveľa viac. Ostrovný charakter najvyšších
polôh Krivánskej Malej Fatry, oproti dynamickejšie sa
meniacimpodmienkamnižších,prispel kvznikuapretrva-
niu štyroch unikátnych druhov. V tomto pohorí nájdeme
štyri endemické rastliny: alchemilku Sojákovu, alche-
milku panenskú, očianku stopkatú a jarabinu Margittaiho.
Rastú len tu a okrem očianky majú všetky spoločný aj
zvláštny spôsob rozmnožovania – apomixiu. Tá spája pozi-
tíva nepohlavného aj pohlavného zabezpečovania si po-
tomstva a je preto pri niektorých skupinách horských
rastlínuprednostňovaná. Poskytujeurčitévýhodyvkonku-
renčnom boji s ostatnými druhmi rastlín v drsných pod-
mienkachvysokohorskejprírody.
Prejdime si teraz spolu, z hľadiska botanickej význam-
nosti, jednotlivé geomorfologické celky širšieho okolia
Žiliny, ktoréspadajúdozbernejoblasti Považskéhomúzea:
Súľovské vrchy sú charakteristické výrazne členitým
reliéfom rozčlenených zlepencových skál. Tieto vytvárajú
pre rastliny mikroklimaticky a expozične veľmi rozdielne
stanovištia, ktoré podmieňujú bezprostredné stretávanie
sa teplomilných a horských druhov. Vyskytujú sa tu aj
Horec Clusiov
alpínske druhy, rastú však netypicky v oveľa nižších
nadmorských výškach. Takýchto dealpínov tu rastie veľké
množstvo – napríklad tráva ostrevka vápnomilná, horec
Clusiov alebo prvosienka holá. Prealpíni sú naopak teplo-
milnérastliny, ktorérastúväčšinou nižšievteplejšíchpolo-
hách, ale navhodnýchstanovištiachvystupujúaž dopoho-
rí: devätorník veľkokvetý, dvojštítok hladkoplodý, bodliak
sivastý alebo podkovka chochlatá. V Súľovských vrchoch
nájdeme najmä vápnomilnú flóru a reliktné boriny, ktoré
súvyvinuténaskalnatýchpôdach. Mozaikudopĺňajú buči-
ny a sutinové lesy. Zaujímavou rastlinou je určite poniklec
prostredný, ktorý bol popísaný pre vedu práve z tohto úze-
mia. Predstavuje mladý endemický druh, ktorý sa vysky-
tuje len na území Slovenska a ktorý pomerne nedávno
vznikolkríženímponiklecaslovenskéhoaveľkokvetého.
Výplň Žilinskej kotliny tvoria súvrstvia hornín vznik-
nutých na dne treťohorných morí. Pokryté sú nánosmi
rieky Váh a jej prítokov. Kotlina je už od doby kamennej
osídlená a v súčasnosti silne ovplyvnená ľudskými zásah-
mi. Najviacsatoprejavilonaintenzívnomodlesnení,zasta-
vaní územia, likvidácii mokradí, znečistení prostredia
škodlivými látkami a využívaní veľkých plôch ornej pôdy
na pestovanie kultúrnych rastlín. Za následok to malo dra-
matickú zmenu prirodzených nelesných rastlinných spo-
ločenstiev. Zmenené podmienky využili a neustále sa roz-
širujú rastlinyviazané na činnosť človeka, tzv. synantropné
rastliny, najmä úmyselne alebo neúmyselne zavlečené
u nás nepôvodné druhy. Vyhovujú im rumoviskové plochy,
narušenie pôvodného prostredia alebo prípadne nadbytok
niektorýchživínvpôde.
Javorníky sú pohorím budovaným flyšovými hornina-
mi ako sú pieskovce, ílovce a ílovité bridlice. Spôsobuje to
striedanie priepustných a nepriepustných vrstiev v geolo-
Odkvitnutý poniklec prostredný počas leta
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/6
Lúčanská Malá Fatra patrí v porovnaní s Krivánskou
medzi botanicky menej atraktívne územia, v dôsledku
jednotvárneho geologického podložia a charakteru tejto
časti pohoria. Martinské hole vo vrcholových partiách sú
porastené kosodrevinou a nelesnou vegetáciou so zastú-
pením reliktných mokraďných druhov s izolovaným vý-
skytom,vzácnesatuobjavujekľukvamočiarna.
Krivánska Malá Fatra je naopak príkladom veľmi vy-
sokej diverzity prírodných podmienok na relatívne malom
území. Veľká výšková členitosť v súhre s exponovaným
skalným reliéfom, strmým sklonom terénu a rozmanitos-
ťou geologických substrátov zapríčinila pestrosť rôznych
stanovíšť, a tým aj rastlinstva. Ojedinelé je toto územie
tým, že na relatívne malej ploche môžeme prejsť od kyslo-
milnej dúbravy na strmých stráňach nad hlboko zareza-
ným prielomom Váhu až do smrečiny na Kľačianskej
Magure,ďalejsavrcholovýmhrebeňomdostanemenahole
s bohatosťou nelesných spoločenstiev v rámci sub-
alpínskeho stupňa a pod rozorvanou bralnou dominantou
Rozsutca budeme sledovať zvrat vegetačných stupňov vo
vlhkých a zatienených tiesňavách, kde vysokohorské rast-
liny zostupujú na svoje výškové minimá. Napriek tomu, že
v Malej Fatre chýba alpínsky stupeň a horná hranica lesa
bola umele znížená, nachádzame tu typicky alpínske dru-
hy rastlín ako sú napríklad drobné plazivé vŕby, vysoko-
horské kozince, viaceré vzácne lomikamene a ostrice.
U iskerníka alpínskeho to dokladuje už samotný názov.
Charakter rastlinstva na hrebeni poznačilo ľudské osídľo-
vanie na základe valašského práva. V priebehu 16. a 17.
storočia tu vrcholilo klčovanie a vypaľovanie kosodreviny
nasledovanéveľkoplošnýmpasenímoviecadobytka. Práve
potlačenie plošnej nadvlády kosodreviny a udržiavanie
tohto stavu umožnilo vysokohorským a horským rastli-
nám, ktoré boli dovtedy ostrovčekovito rozšírené na ex-
trémnych stanovištiach, „obsadiť“ vzniknuté hole azaplniť
ichmnohorakosťoutvarovafarieb.
Rastliny sú prepojené pre nás neviditeľnými väzbami
so svojím okolím – neživým prostredím, živočíchmi a me-
dzi sebou navzájom. Právevnímanie súvislostí nám umož-
ňuje oceniť miestnu neopakovateľnosť a pochopiť celkovú
nenahraditeľnosťtýchtospoločenstiev.
gickompodložíapodmieňuječastézosuvy. Prirodzenéles-
né spoločenstvá sa zachovali len na extrémnych a neprí-
stupných lokalitách. Prevahu majú smrekové porasty, pô-
vodné sú však jedľovobukové lesy. Druhová rozmanitosť
kosenýchpodhorskýchahorských lúkapasienkovtuzávisí
od typu stanovišťa a spôsobe a intenzite obhospodarova-
nia. A platí tu rovnako ako inde pravidlo, že pravidelným
kosením alebo prepásaním sa potláča rozvoj drevín a pri-
spieva sa k pestrosti zastúpenia tu rastúcich lúčnych
druhov.
Okolie Bytče už patrí do Považskéhopodolia, sústavy
kotlín a pahorkatín spájajúcich Žilinskú kotlinu s dolným
tokom Váhu. Rieka Váh vytvorila prirodzený migračný
koridor pre niektoré teplomilné druhy nížin, ktoré často
dosahujú severnú hranicu svojho rozšírenia na Slovensku
práve pri Žiline, ako napr. zúbkokvet žltý alebo mrlík
voňavý.
Kysucká vrchovina predstavuje jemne modelované
flyšové územie s vystupujúcim radom bradiel. Charakter
osídlenia sa tu vďaka kontinuite tradičného obhospodaro-
vania lúčnych biotopov podieľal na zachovaní veľkej pest-
rosti nelesných rastlinných spoločenstiev. Z celosloven-
ského pohľadu je významný výskyt kriticky ohrozenej
orchidey pokruta jesenného, ktorý je tu viazaný na využí-
vanépasienkyapatrí knajohrozenejšímrastlinámEurópy.
Jarabina Margittaiova endemit Krivánskej Fatry
–
Invázny mrlík voňavý
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/7
Použitá literatúra:
DÍTĚ, D. – VLČKO, J. a kol.: Opätovne potvrdený výskyt pokruta jesenného (Spiranthes spiralis, Orchidaceae) na Kysuciach v kontexte
výskytu druhu na Slovensku. In: Bull. Slov. Bot. Spoločn. roč. 33, č.1, Bratislava, 2011, s. 21 – 25.
ELIÁŠ, P. Jun. – DÍTĚ, D. a kol.: Red list of ferns and flowering plants of Slovakia, 5th edition (October 2014). Biologia, Vol. 70, no. 2
(2015), p. 218 – 228.
FUTÁK, J.: Fytogeografické členenie Slovenska. In: Bertová, L. (ed.), Flóra Slovenska IV/1.Veda, Bratislava, 1984.
GALVÁNEK, D. (ed.): Významné botanické územia na Slovensku. Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie, 2007, 51 s.
KLIMENT, J.: Komentovaný prehľad vyšších rastlín flóry Slovenska, uvádzaných v literatúre ako endemické taxóny. In: Bull. Slov. Bot.
Spoločn., Bratislava, 21, suppl. 4, 1999, s. 1 – 434.
KOČÍ, K. (ed.): Javornický hřeben. Javornícky hrebeň. Rožnov pod Radhoštěm, 2003, 80 s.
KOŠŤÁL, J.: Dealpínska kvetena. Klinčekový hrebeň. In: Kolár, D. (ed.) Kvetena. Prírodné krásy Slovenska, Dajama, 2010, s. 48 – 53.
– – ŠOLTÉS, R.:
–
KUČERA, P.: Vrchoviská a kľukva na Lúčanských Veterných holiach. In: Bull. Slov. Bot. Spoločn., roč. 27, Bratislava, 2005, s. 63 – 66.
MÁJOVSKÝ, J. – BERNÁTOVÁ, D. a kol.: Sorbus margittaiana, an endemic of Krivánska Fatra Mts. Biologia 53,1998, p. 29 – 35.
MARHOLD, K. – HINDÁK, F.: Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Veda, 1998, 687 s.
MEREĎA, P. Jun. – HODÁLOVÁ, I.: Cievnaté rastliny Vascular plants. s. 36 119. In: Ambrós, L. a kol.: Atlas druhov európskeho
významu pre územia NATURA 2000 na Slovensku. – The atlas of species of european interest for NATURA 2000 sites in Slovakia.
Slovart, Bratislava, 2011, 520 s.
PAGÁČ, J. – VANOCHOVÁ, M. (eds.): Príroda okresu Žilina a jej ochrana. Osveta, Martin, 1985, 185 s.
ŠIBÍK, J. – SENKO, D. – BERNÁTOVÁ, D.: Centrá biodiverzity hlavného hrebeňa Krivánskej Malej Fatry. In: Bull. Slov. Bot. Spoločn.
Roč. 37, č. 1, Bratislava, 2015, s. 47 – 68.
ŠOMŠÁK, L.: Dubiny južnej časti Malej Fatry a ich ochrana. Československá ochrana prírody 1, 1963, s. 146 – 164.
URBANOVÁ, V.: Príspevok k výskytu inváznych druhov flóry v žilinskom regióne. Vlastivedný zborník Považia XXI. Žilina, 2002,
s. 101 – 103.
URBANOVÁ, V.: Niekoľko zaujímavých floristických nálezov v oblasti severozápadného Slovenska. Vlastivedný zborník Považia XXI.
Žilina, 2004, s. 117 – 120.
URBANOVÁ, V.: Botanika. Rastliny v zbierkach Považského múzea. Považské múzeum v Žiline, Žilina, 2007, 306 s.
KUBINSKÁ, A. JANOVICOVÁ, K. Červený zoznam machorastov Slovenska (december 2001). Ochrana Prírody.
Suplement. č. 20, ŠOP SR, 2001, s. 31 43.
Podľa Červeného zoznamu zraniteľný mach strapaňa (Timmia norvegica) z Rozsutca
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/RIEKA VÁH – ZIMOVISKO VODNÝCH VTÁKOV
RNDr. Ladislav Hlôška, PhD. • Považské múzeum v Žiline
Foto: Juraj Žiak
8
RiekaVáh krátko po tom, čo sa jej prúd vymaní zo zovretia Strečnianskeho priesmyku, stráca rýchlosť a tečie
očosipomalšie v širokomkoryte medzi obcamiStrečnoa Nezbudská Lúčka.Vtýchtomiestach mávodný tok ešte
charakter podhorskej rieky. Za sútokom s divočiacou horskou riečkou Varínka sa však jeho prírodný ráz prudko
mení. Pôvodné riečne koryto bolo totiž koncom 20. storočia prebudované na regulované, ktoré privádzavodu do
Vodného diela Žilina. Počas jeho výstavby zanikol niekdajší meander a viaceré mŕtve ramená. Vedno s nimi sa
nenávratne stratili tiež fragmenty lužného lesa a miestami ešte súvislých brehových porastov, viac alebo menej
pozmenenýchčinnosťoučloveka.Degradáciapostihlaajzvyškyvzácnychmokraďovýchspoločenstiev.
Z ekologického hľadiska prvým badateľným rozdielom
medzi umelo vybudovaným priehradným jazerom a pô-
vodným vodným tokom Váhu nad Strečnom je rýchlosť
prúdeniavodyahĺbkakorytaasnimisúvisiacistupeňzaka-
lenia a okysličenosti vody. Kým v priehradnom jazere pre-
vládajú úseky so stojatou a hlbokou vodou (lenitické
stanovištia), v prirodzenom toku voda prúdi oveľa rýchlej-
šie(lotickéstanovište),obsahujeviacrozpustenéhokyslíka
anedosahujeanizďalekatakúhĺbkuakovpriehrade.
Spomenutéekologickérozdielydoznačnej mieryurču-
jú druhové zloženie a distribúciu na Váhu zimujúcich vod-
ných vtákov, ako aj ich potravných zdrojov. Ďalším výrazne
sa uplatňujúcim ekologickým faktorom je tiež teplota
a prevládajúca poveternostná situácia v zimných mesia-
coch,atonielenlokálna,aleaj nadcelýmeurópskymkonti-
nentom.Vneposlednomradeovplyvňujedruhovézloženie
taktiež samotný priebeh zimy vo vyšších zemepisných
šírkachvdanomroku.
V ďalšom texte sa zameriame najmä na druhové spek-
trum, početnosť a priestorové rozmiestnenie zimujúcich
vodných vtákov na vyššie špecifikovaných úsekoch
vodného toku rieky Váh v Žilinskej kotline. Počas zimných
mesiacov (december – február) rokov 1997 – 2010 bolo na
všetkých troch ekologicky odlišných úsekoch vodného
toku zistených spolu 29 druhov a 8 867 jedincov vodných
vtákov. Časové zmeny tak početnosti, ako aj počtu druhov
ilustrujegraf naobr. 1.
Celková dĺžka úseku vodného toku, na ktorom boli
vykonávané pravidelne opakované pozorovania vodných
vtákov, bola viac ako 16 km. Podľa šírky a charakteru
riečneho koryta, štruktúry brehov a podielu sprievodnej
brehovej vegetácie bol sčítací úsek rozdelený na pevný
počet sčítacích stanovíšť, z ktorých boli vodné vtáky
pozorované pomocou ďalekohľadu. Zároveň boli pravi-
delne zaznamenávané údaje o ich správaní a priestorovej
aktivite.
Obr. 1. Dynamika početnosti (počet jedincov) a druhovej bohatosti vodných a im ekologicky podobných druhov vtákov (Aves) zimujúcich
včasovomintervale1997–2009nariekeVáhpriŽiline(úsekvodnéhotokuodStrečnapoŽilinu).n=6736
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/9
Tab. 1. Prehľad druhov a početnosť vodných vtákov zimujúcich na rieke Váh v úseku od cestného mosta v Žiline-Budatíne po priehradný
múr VD Žilina
Dátum [mesiac a rok] pozorovania
jan. 1997
jan. 1998
jan. 1999
jan. 2000
dec. 2001
dec. 2002
nov. 2003
jan. 2006
Spolu
Potáplica štíhlozobá
Gavia stellata
1 0 0 0 0 0 0 0 1
Potápka malá
Tachybaptus ruficollis
0 0 0 7 20 1 0 0 28
Kormorán veľký
Phalacrocorax carbo
0 0 99 1 0 0 0 71 171
Volavka popolavá
Ardea cinerea
5 3 8 3 1 1 3 0 24
Labuť veľká
Cygnus olor
50 3 48 2 14 0 1 87 205
Kačica hvizdárka
Anas penelope
0 0 1 0 0 0 0 0 1
Kačica chrapka
Anas crecca
0 0 2 0 0 6 0 0 8
Kačica divá
Anas platyrhynchos
376 240 197 65 95 33 13 0 1019
Chochlačka sivá
Aythya ferina
0 0 3 0 0 0 0 0 3
Chochlačka vrkočatá
Aythya fuligula
1 0 5 0 0 0 0 0 6
Hlaholka obyčajná
Bucephala clangula
0 2 0 0 0 0 0 0 2
Potápač malý
Mergellus albellus
0 0 0 0 0 0 0 1 1
Potápač veľký
Mergus merganser
10 1 5 6 1 0 0 10 33
Sliepočka vodná
Gallinula chloropus
1 0 0 0 0 0 0 0 1
Lyska čierna
Fulica atra
0 1 7 0 7 0 0 2 17
Čajka sivá
Larus canus
0 0 8 0 0 0 0 0 8
Čajka smejivá
Larus ridibundus
0 0 22 0 0 0 0 0 22
Čajka bielohlavá/striebristá
Larus cachinnans/argentatus
0 0 14 0 0 0 0 0 14
Rybárik riečny
Alcedo atthis
0 0 1 0 0 0 0 0 1
Trasochvost horský
Motacilla cinerea
0 1 0 0 1 0 0 0 2
Vodnár potočný
Cinclus cinclus
3 3 5 2 1 0 0 0 14
Počet druhov 8 8 15 7 8 4 3 5 21
Celková početnosť [jedince] 447 254 425 86 140 41 17 171 1581
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/10
Regulovaný úsek Váhu pod priehradným múrom Vod-
ného diela Žilina s priľahlou umelou vodnou zátokou
v lokalite „Na Sihoti“ bol v sledovanom časovom období
zimoviskom pre 21 druhov vodných vtákov (tab. 1).
Najmenší počet druhov (konkrétne 3 druhy) tu bol zistený
v zime 2003, najviac (až 15 druhov) sa tu vyskytovalo počas
zimyvroku1999. Najpočetnejšiezastúpenýmdruhombola
kačica divá, ktorá sa vyznačuje vysokou mierou
prispôsobivosti. Tá sa prejavuje synantropizáciou (rôzne
prejavyspolunažívanias človekom) podstatnej časti popu-
lácie, čo spôsobuje zmeny v jej správaní a životných straté-
giách. Rastúce percento predtým prísne sťahovavých kačíc
v jeseni neodlieta, ale zimuje často i v blízkosti väčších
mestských aglomerácií. K druhom s podobným spôsobom
života patria aj čajky. V tomto úseku Váhu pravidelne
zimujú štyri druhy čajok, z ktorých najpočetnejšie býva
zastúpená čajka smejivá. S obľubou využíva ako náhradný
zdroj potravy ústia kanalizačných potrubí, kde aj po
vyčistení splaškových vôd nachádza dostatok ešte
využiteľných organických zvyškov. Z veľkých druhov čajok
sa tu menej častoobjavuje čajkastriebristáa tomutodruhu
veľmi podobná čajka bielohlavá. U oboch týchto čajok saaj
napriek faktu, že dokážu aktívne loviť ryby, vyvinul tzv.
potravný parazitizmus, pri ktorom „kradnú“ potravu iným
druhom vodných vtákov. Uvedená forma správania sa
u nich prejavuje najmä vo vzťahu k volavke popolavej
(obr. 2),alebomenšímdruhomčajok,apritrochešťastiaho
môžemeajpriamopozorovať.
Druhovo rozmanitejšie spoločenstvo hibernantov (zi-
mujúcich vodných vtákov) je viazané na umelú vodnú
zátoku „Na Sihoti“. Za predpokladu, že je zima mierna
a stojatá voda v nej úplne nezamrzne, spoločne tu zimujú
viacerédruhyzúbkozobcov(Anseriformes),akonapr. kači-
ca chrapka, kačica divá, kačica hvizdárka, chochlačka sivá,
alebo hlaholka severská/obyčajná. Z väčších druhov sa
s nimi často zdržiava labuť veľká. Hoci stojatá voda umelej
zátoky nepredstavuje pre niektoré druhy typický biotop,
občas sa tu v malom počte vyskytujú aj druhy, ktoré za
normálnych okolností preferujú skôrúsekyVáhu s tečúcou
vodou. K takým patrí potápač veľký, ktorý sem prilieta
zimovať zo Švédska a Fínska a vzácne tiež jeho príbuzný,
potápač malý. Hniezdnyareálpotápačamaléholeží taktiež
vo vyšších zemepisných šírkach a tiahne sa od severného
Švédska,cez Sibír ažpoBeringovo more.Vprípade, žená-
sledkom nízkej teploty súvisle zamrzne hladina Vodného
diela Žilina, využívajú vodné vtáky na zber potravy časť
regulovaného toku Váhu pod jej priehradným múrom.
Dôvodom, že tu voda nezamŕza ani pri tých najsilnejších
mrazoch, je to, že voda vyteká z dna prie-hradného telesa.
Tu sa pri jeho dne hromadí voda s viac-menej konštantnou
teplotou4 °C, ktorámápritejtoteplotezároveňaj najvyššiu
hustotu a preto klesá na dno priehrady. Voda s teplotou
nižšou,akojeuvedenáhodnota,jetotiž ľahšia.
Vodné dielo Žilina poskytuje vcelku vhodné ekologické
podmienky na prezimovanie vodných vtákov, ale iba počas
miernych zím, kedy jeho hladina nezamŕza. Za sledované
obdobie (2000 – 2008) tu bol potvrdený výskyt 2 215 jedin-
cov 19 druhov vodných vtákov (tab. 2). Ich zimné zoskupe-
nia však nevyužívajú priehradné jazero celoplošne, ale ich
výskyt je skôr zhlukovitý, viazaný buď na umelo vytvorené
ostrovy porastené bylinnou, krovinovou, prípadne i stro-
movouvegetáciou,alebonaplytšiezátokys naplaveninami
organického detritu (polorozložená organická hmota)
asvyššou biomasouvodnýchživočíchovarastlín. Ktakým-
to zhromaždiskám vodných vtákov patrí ústie Stráňav-
ského potoka pri obci Mojš, alebo tiež vtok Váhu do prie-
Obr. 2. Volavka popolavá patrí na rieke Váh k pravidelne zimujúcim vodným vtákom
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/11
Tab. 2. Prehľad druhov a početnosť vodných vtákov zimujúcich na rieke Váh v úseku od priehradného múra VD Žilina po sútok s Varínkou
Dátum [mesiac a rok] pozorovania
jan. 2000
dec. 2001
dec. 2002
jan. 2003
nov. 2003
nov. 2004
dec. 2005
jan. 2006
jan. 2008
Spolu
Potápka malá
Tachybaptus ruficollis
0 2 0 0 3 0 0 0 8 13
Potápka chochlatá
Podiceps cristatus
0 0 0 0 0 15 3 0 0 18
Kormorán veľký
Phalacrocorax carbo
303 0 23 0 5 4 184 2 71 592
Volavka popolavá
Ardea cinerea
8 0 5 4 6 16 5 5 6 55
Labuť veľká
Cygnus olor
48 1 23 0 3 1 2 0 78 156
Kačica chrapka
Anas crecca
0 0 7 0 1 0 0 0 0 8
Kačica divá
Anas platyrhynchos
86 24 620 0 146 35 53 0 64 1028
Kačica ostrochvostá
Anas acuta
0 0 1 0 0 0 0 0 0 1
Chochlačka sivá
Aythya ferina
3 0 2 0 0 0 0 0 2 7
Chochlačka bielooká
Aythya nyroca
0 0 2 0 0 0 0 0 0 2
Chochlačka vrkočatá
Aythya fuligula
5 0 0 0 1 0 3 0 8 17
Hlaholka obyčajná
Bucephala clangula
0 4 8 0 0 0 0 0 0 12
Potápač malý
Mergellus albellus
0 0 4 0 0 0 0 0 0 4
Potápač veľký
Mergus merganser
6 0 0 0 0 6 10 0 0 22
Lyska čierna
Fulica atra
7 5 11 0 3 0 5 0 17 48
Čajka sivá
Larus canus
0 0 6 0 2 2 1 0 0 11
Čajka smejivá
Larus ridibundus
22 0 68 0 6 6 3 0 0 105
Čajka bielohlavá/striebristá
Larus cachinnans/argentatus
13 0 3 0 1 28 68 0 0 113
Rybárik riečny
Alcedo atthis
1 1 0 0 0 1 0 0 0 3
Počet druhov 11 6 14 1 11 10 11 2 8 19
Celková početnosť [jedince] 502 37 783 4 177 114 337 7 254 2215
hrady neďaleko bývalej píly vo Varíne. Tu môžeme pozo-
rovať okrem veľkých zoskupení kačícdivých aj väčšie kŕdle
čajky smejivej, v posledných rokoch tiež čajky sivej, čajky
striebristejačajkybielohlavej.Včasepozorovanísatučasto
zdržiavali aj mnohopočetné kŕdle kormoránov veľkých,
ktoré tu pravidelne lovia potravu. Sú dokonale prispôso-
bené na potápanie, ich telo máaerodynamický tvara je po-
krytépevným, nozároveň pružnýmoperením. Právevďaka
týmto svojím unikátnym fyzikálnym vlastnostiam účinne
znižuje odpor vodných más na minimum a umožňuje tak
kormoránom rýchlejší pohyb vo vodnom prostredí. Počet-
nejšie sa tu vyskytuje tiež lyska čierna (obr. 3). Zo vzácnej-
šíchdruhovvodnýchvtákovtuobčasprezimujechochlačka
bielooká, potápka chochlatá, veľmi zriedkavo tiež kačica
ostrochvostá.
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/12
Obr. 3. Pohlavne nedospelý jedinec lysky čiernej
Váh si zachoval pôvodný charakter podhorskej rieky
v úseku od Domašínskeho meandra po sútok s Varínkou.
Výkyvy v počte zimujúcich vodných vtákov medzi jedno-
tlivými rokmi tu nie sú až také výrazné ako v prípade tých
častí vodného toku, ktorých tvar a tým aj hydrodynamické
vlastnosti prúdiacej vody výrazne ovplyvnil človek. Celko-
vo bol na tomto úseku Váhu zistený počas zimných mesia-
cov rokov 1997 – 2009 výskyt 18 druhov vodných, eventu-
álne pri vode žijúcich vtákov (tab. 3). Tento úsek Váhu
vyhovuje viac druhom, ktoré uprednostňujú prúdiacu vo-
du a plytšiu, na riečnu biotu bohatšiu vodu. K takýmto
druhom patria napr. kačica hvizdárka, kačica chrapka
a potápač veľký. Medzi pravidelných zimných hostí patrí
potápka malá (obr. 4). Zo spevavcov, viazaných na riečny
ekosystém, sa tu v zimnom období pravidelne vyskytuje
vodnár potočný. Spomedzi vzácnejších zimujúcich druhov
bola v januári 1998 pri ústí riečky Varínky pozorovaná
chochlačka morská. Areál jej hniezdnehorozšíreniasaroz-
prestiera na sever od nás na Islande, v Škandinávii a na
pobreží Baltského mora. Zimujúce jedince tohto druhu
chochlačkybývajúunásspravidlaveľkouvzácnosťou.
Obr. 4. Potápka malá často zimuje v pôvodnom koryte Váhu pri Strečne
Vodné vtáky, ktoré si ako zimovisko
zvolia rieku Váh pretekajúcu Žilinskou
kotlinou, sú závislé nielen na zimnom
počasí, ale aj na hĺbke a rýchlosti prú-
denia vody, jej čistote a okysličení.
Spoločné pôsobenie týchto faktorov
určuje množstvo a kvalitu dostupnej
potravy a v neposlednom rade taktiež
druhové zloženie a časopriestorové vy-
užívanieriečneho koryta vodnými vták-
mi, ktorétuzimujú.
Hoci umelá vodná plocha (Vodné
dielo Žilina) a regulované koryto Váhu
pod ňou predstavujú pre túto ekolo-
gickú skupinu vtákov vhodné životné
prostredie, dlhodobé sledovanie ich
rozšírenia potvrdzuje, že druhová roz-
manitosť zimujúcich vodných vtákov
rastie priamo úmerne so zvyšujúcim sa
podielom prírodných a prírode blízkych
prvkov v povodí riečneho systému. Pre-
to je potrebné ku všetkým zásahom do
riečnych ekosystémov pristupovať vždy
citlivo a snažiť sa o rešpektovanie ekolo-
gickýchsúvislostívkrajine.
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/Tab. 3. Prehľad druhov a početnosť vodných vtákov zimujúcich na rieke Váh v úseku od sútoku Váhu s Varínkou po ústie Hradského potoka
v Krivánskej Fatre
Dátum [mesiac a rok]
pozorovania
jan. 1997
jan. 1998
jan. 1999
jan. 2000
dec. 2001
dec. 2002
jan. 2003
nov. 2004
dec. 2005
jan. 2006
febr. 2007
jan. 2008
dec. 2009
Spolu
Potápka malá
Tachybaptus ruficollis 2 0 0 0 2 0 1 1 0 1 0 0 1 8
Potápka chochlatá
Podiceps cristatus 0 0 0 0 0 1 0 0 3 0 0 0 4 8
Kormorán veľký
Phalacrocorax carbo 0 0
20
5 0 0 42
17
5 9 39 28 6 74 1 579
Volavka popolavá
Ardea cinerea 1 7 2 0 1 4 3 0 1 8 0 9 3 39
Labuť veľká
Cygnus olor 0 2 5 0 26 28 26 4 11 17 57 2 41 219
Kačica hvizdárka
Anas penelope 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1
Kačica chrapka
Anas crecca 0 0 0 2 5 10 10 0 0 0 0 0 0 27
Kačica divá
Anas platyrhynchos 21
21
0 48
12
8
12
7 53 27 38 10 71
23
4 31 52
105
0
Chochlačka sivá
Aythya ferina 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1
Chochlačka vrkočatá
Aythya fuligula 0 0 0 0 0 0 0 6 0 0 0 0 18 24
Chochlačka morská
Aythya marila 0 3 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 3
Hlaholka obyčajná
Bucephala clangula 0 0 0 0 4 0 1 0 0 0 0 0 0 5
Potápač veľký
Mergus merganser 5 2 1 0 0 3 0 0 0 0 0 10 0 21
Lyska čierna
Fulica atra 0 19 0 0 13 0 1 0 0 2 0 11 0 46
Čajka sivá
Larus canus 27 8 0 0 0 41 0 3 4 0 21 23 0 127
Čajka smejivá
Larus ridibundus 0 65 0 0 0 44 0 0 0 0 24 14 0 147
Čajka bielohlavá/striebristá
Larus cachinnans/argentatus 7 6 0 1 0 0 1 0 14 0 8 6 2 45
Vodnár potočný
Cinclus cinclus 1 0 1 5 2 0 1 0 0 0 0 0 1 11
Počet druhov 7 10 6 4 8 9 10 6 7 6 6 9 10 18
Celková početnosť [jedince] 64
32
3
26
2
13
6
18
0
22
6
24
6 61 82
12
7
35
0
18
0
12
4
236
1
Použitáliteatúra
DANKO Š. – DAROLOVÁ A. – KRIŠTÍN A. 2002. RozšírenievtákovnaSlovensku.Veda, Bratislava,686pp.
KOVALIK P. – PAČENOVSKÝ S. – ČAPEK M. – TOPERCER J. 2010. Slovenské mená vtákov sveta. SOS/BirdLife Slovensko, Bratislava,
396pp.
13
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/MOHYLOVÝ HROB V GBEĽANOCH. NÁLEZ Z ROKU 1964
Mgr. Zuzana Staneková • Považské múzeum v Žiline
Foto: Anna Kucharčíková
14
Odkedy v Považskom múzeu v roku 1958 vznikla sekcia
archeológie, začal sa depozitár postupne plniť archeolo-
gickými nálezmi rôzneho významu, datovania, veľkosti
i materiálu. V tom čase archeologicky málo prebádaná
oblasť Žilinského kraja bola výzvou pre prvého odborníka
pracujúceho na poste archeológa v Považskom múzeu,
Antona Petrovského-Šichmana. Svoju prácu a zároveň po-
slanie začínal, ako sa hovorí „na zelenej lúke“, v oblasti,
ktorá vzbudzovala množstvo otázok o vlastnej minulosti,
no odpovede na ne v tom čase známe neboli. Je potrebné
objektívne a s veľkým uznaním konštatovať, že Petrovský-
Šichman za desať rokov svojej pôsobnosti na poli sloven-
skej archeológie najmä v oblasti Žilinského kraja vykonal
záslužné množstvo práce, pokiaľ ide o terénny výskum.
Objavil niekoľko desiatokarcheologických lokalíta realizo-
val množstvo archeologických výskumov, z ktorých získal
tisíce nálezov. Bol pracovne tak vyťažený, že nálezy ním
získanésa začali hromadiť v depozitáriarcheológiea čakali
na svoje spracovanie. Niekoľko nálezov bolo spracovaných,
prevažnáväčšinavšakzostalauloženávpoliciachajpojeho
smrti v máji roku 1967. V nasledujúcich desaťročiach, kedy
na pozícii archeológa v Považskom múzeu pôsobil Jozef
Moravčík,bolopoprizbierkovomfonde,neustálesarozras-
tajúcom o nové nálezy, spracované aj významné množstvo
z týchto starších nálezov. S týmto zvykom sa pokračuje
aj v súčasnosti, rovnako však značná časť nálezov z výsku-
mov Petrovského-Šichmana i po päťdesiatich rokoch stále
čaká na svoje spracovanie a vyhodnotenie. Popri aktuálnej
práci, ktorá je v múzeu vždy veľmi rozmanitá a nikdy o ňu
nie je núdza, postupne spracovávame i nálezy zo starých
výskumov.Anerazsmeprekvapení,čoobjavímevtejčionej
starejzaprášenejdrevenejdebničke.
Takýmto znovu nájdeným objavom sú aj nádoby z hro-
bu 1 z Gbelian, ktorý podľa kusých informácií bol súčasťou
mohyly lužickej kultúry preskúmanej v júni 1964. Viac
informácií o tomto hrobe sa, žiaľ, nezachovalo, čo je naozaj
veľká škoda. Debničku s keramickými črepmi z niekoľkých
nádob si v lete minulého roku všimol keramikár Považské-
ho múzea v Žiline, Michael Daskalakis. Črepy starostlivo
roztriedil a v nasledujúcich mesiacoch kompletne zre-
konštruoval(zlepil,sadroudoplnilanamaľoval)trinádoby.
Hrob1vmohylevGbeľanochbolpomernebohatovypra-
vený, pokiaľ ide o počet nádob. Z informácií popísaných na
jednotlivých papierových vrecúškach, v ktorých boli črepy
zabalené, sa domnievame, že súčasťou hrobu 1 bolo mini-
málne deväť nádob. Počas výskumu bola každá nádoba
označená poradovým číslom, napríklad: hr. 1/2, teda hrob
1, nádoba 2. Najvyššie číslo spomedzi nálezov z hrobu 1 je
9, čo teda jednoznačne dokladá, že súčasťou hrobu bolo
minimálne deväť nádob. Či však je to konečné číslo, si
nemôžeme byť istí. Vrecúška, do ktorých bola keramika
počas výskumu zabalená, sú označené číslami 1/2, 1/3,
1/4, 1/6 a 1/9, pričom tieto čísla by mali označovať čísla
jedno-tlivých nádob v rámci hrobu. Ako nádoba 3 však boli
označené črepy z troch rozdielnych, nerekonštruovateľ-
ných nádob. Dôvod, prečo tomu tak bolo, dnes už nie je
jasný. Možno ide o nepozornú manipuláciu s nálezmi, či už
bezprostredne v teréne, alebo neskôr, prípadne o chybné
označenie. Ak budeme vychádzať z predpokladu, že každá
nádoba mala vlastné číslo, tak v tom prípade poznáme
z hrobu 1 spolu so zlomkami z nádob označenými pod
číslom1/3 už sedem nádob. Stále to však nie je kompletný
inventár.
Malá dvojuchá nádobka, milodar
Dvojuchá zdobená popolnica, pravdepodobne hlavná nádoba
z hrobu, určená na uloženie spálených kostí zosnulého
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/15
い
慾
鐸
ミ
0 5 cm
1
2
3
4
5a
5b
6
7
」
ヾ
ミ
Opisnálezov
1. Fragment z vydutiny amfory čiernej farby vyrobenej z jemného materiálu. Vydutina bola zdobená šikmými žliabkami
(tab. I: 1).
2. Ucho amfory čiernej farby s prímesou drobných kamienkov (tab. I: 2).
3. Ucho amfory čiernej farby s prímesou drobných kamienkov. Pod uchom sa nachádzajú horizontálne obežné žliabky
(tab. I: 3).
4. Dvojuchá nádobka (nádoba č. 9) je malá, vyrobená z jemného keramického materiálu svetlohnedej farby. Nádobka
je takmer bez výzdoby, iba pod malými uškami sa nachádzajú dve nenápadné jamky o veľkosti špendlíkovej hlavičky.
Rozmery: v 61 mm, Ø ústia 53 mm, Ø dna 22 mm (tab. I: 4).
5. Sacia nádobka (nádoba č. 6) je veľmi malých rozmerov a má špecifický amforovitý tvar s čiastočne zachovanou
trubkovitou výlevkou na vydutine. Nádobka bola vyrobená z jemného materiálu, povrch nádoby je hnedý až čierny.
Nádobka je bez výzdoby. Rozmery: v 50 – 59 mm, Ø ústia 45 – 50 mm, Ø dna 34 mm (tab. I: 5a, 5b).
6. Torzo amforovitej nádobky (nádoba č. 2) čiernej farby vyrobenej z jemného materiálu. Nádobka je na rozhraní hrdla
a pliec zdobená tromi horizontálnymi obežnými žliabkami. Pod nimi, na pleciach nádoby sú krátke pravé šikmé ryhy
(tab. I: 6).
7. Popolnica (nádoba č. 4). Je to dvojuchá amfora čiernej farby vyrobená z jemného materiálu. Na vydutine je nádoba
zdobená zväzkami širokých šikmých žliabkov nepravidelného počtu, ktoré sú vedené zrkadlovo oproti sebe tak, aby
vytvárali cik-cak. Rozmery: v. 145 mm, Ø ústia 112 mm, Ø vydutiny 195 mm, Ø dna 89 mm (tab. I: 7).
Tab. I. Kresbová dokumentácia nálezov z hrobu 1 v Gbeľanoch pod mohylou
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/Niekoľko ďalších torz a nádob z výskumu z roku 1958
v Gbeľanoch bolo signovaných ako hrob pod lužickou
mohylou, nemali však žiadne čísla a tak nevieme, či ide
o ten istý hrob (hrob 1), alebo nejaký ďalší, vlastne nemô-
žeme bezpečne vedieť ani to, či ide o rovnakú mohylu.
Dátumy uvedené na jednotlivých vrecúškach s nálezmi
z hrobu 1 dokladajú presné dátumy nálezov jednotlivých
nádobvrámcihrobu,ato23.–27.6.1964.Dátumyuvedené
na torzách nádob, údajne z lužickej mohyly, ktoré nemajú
zaznačené číslo hrobu, sa od vyššie uvedeného obdobia
skúmania hrobu 1 líšia niekedy až o dva mesiace a preto je
nepravdepodobné, že by mohlo ísť o rovnaký hrob a zrejme
aniorovnakúmohylu.
Z hrobu 1 sa podarilo celkovo zrekonštruovať tri nádoby
ajednotorzo(tab.I).
Spomedzi rekonštruovaných nádob z hrobu 1 v Gbeľa-
noch venujme chvíľku pozornosť sacej nádobke s krátkou
trubkovitou výlevkou. Sacie nádobky sa, i keď vo veľmi
malej miere, vyskytujú v hrobových inventároch viacerých
kultúr doby bronzovej. Najnovšie boli štyri sacie nádobky
objavené na pohrebisku kyjatickej kultúry v Cinobani,
staršie nálezy pochádzajú napríklad z Rimavskej Soboty-
Vyšnej Pokoradze, z Kyjatíc, Radzoviec a Tisovca (okr.
Rimavská Sobota), kde boli skúmané pohrebiská kyjatickej
kultúry.
V depozitári archeológie Považského múzea v Žiline
evidujeme, okrem nádobky z Gbelian, ešte tri nálezy sacích
nádobiek, dva z pohrebiska v Púchove pod Lachovcom
a jeden exemplár z pohrebiska pri rímsko-katolíckom
kostole v Považskej Bystrici. Všetko sú to nálezy z prostre-
dia lužickej kultúry a zrejme toto kultúrne zaradenie vy-
svetľuje, prečo sa forma nádobiek líši od nálezov z prostre-
diakyjatickejkultúry,spomenutýchvyššie.
Sacie nádobky z pohrebísk kyjatickej a pilinskej kultúry
sú opatrené lomeným kolienkovitým uškom, ktorým vedie
otvor-výlevka. Nádobky lužickej kultúry sú bezuché a ako
sacieotvoryslúžilitrubkovitévýlevky.
Účel týchtomalých nádobiek, nech už je forma ich výlev-
ky akákoľvek, zostáva nejasný. Ich interpretácia sa pohy-
buje len na úrovni dohadov. Podľa Vladimíra Podborského,
ktorýspracovalsacienádobky(ikeďprevažnezoomorfné–
teda obohatené o zvieracie črty) z viacerých období prave-
ku naprieč strednou Európou, mohli mať tieto nádobky
buď profánny, alebo kultový účel. Zatiaľ čo v úlohe profán-
nych predmetov o nich uvažuje ako o možných detských
„dojčenských“ fľaštičkách, detských hračkách, kahancoch
alebo fajkách, mohli byť podľa neho využívané i v kulte, a to
ako libačné nádoby, schránky obetín určených prírodným
silám, prípadne vegetatívnym božstvám, dokonca i ako
nádobkynauchovanienápojanesmrteľnosti.
Podľa A. Botoša „sacie nádobky slúžili na konzumáciu
(resp. na ťahanie po dúškoch) bližšie neznámej magickej,
božskej tekutiny pri pohrebnom ceremoniáli. Takouto
tekutinou mohla byť napríklad minerálna voda, bylinné čaje
aleboajalkoholickédestiláty“.
K obdobnému názoru sa prikláňajú aj V. Furmánek
a V. Mitáš, ktorí spracovali nálezy sacích nádobiek z okr.
Rimavská Sobota. V príspevku z roku 2007 vymenúvajú
niekoľko teórií možného využitia sacích nádobiek. V prí-
pade pomerne nových nálezov štyroch sacích nádobiek
zo žiarového hrobu kyjatickej kultúry v Cinobani sa o nich
uvažuje ako o dôkaze vyššieho postavenia zosnulého, kto-
rémubolitietopredmetydohrobupridané.
Podobne, ako v prípade sacích nádobiek kyjatickej kul-
túry na lokalitách južného Slovenska, ani interpretácia
nádobiek z Púchova-pod Lachovcom, z Považskej Bystrice
a nakoniec i samotnej sacej nádobky z Gbelian nie je jasná
a uvažuje sa o viacerých možnostiach ich funkcie, ktoré
sa zrejme príliš neodlišovali od funkcií podobných nádo-
biek z územia iných kultúr v rámci komplexu kultúr popol-
nicovýchpolí.
Podrobnejší príspevok o tomto druhu nálezov v priesto-
re lužickej kultúry severozápadného Slovenska prinesieme
v niektorom z nasledujúcich čísel elektronického časopisu
Múza.
Vráťme sa však teraz späť k samotnej výbave hrobu 1
vGbeľanoch.
Vychádzajúczdostupnýchnálezovjepravdepodobné,že
medzi najdôležitejšie nádoby z hrobu 1 patrí amfora ozna-
čená číslom 4, ktorá mohla plniť účel popolnice. Vzhľadom
na fragmenty úch označené ako 1/3 (teda nádoba 3 z hro-
bu 1) môžeme predpokladať, že súčasťou hrobu boli ďalšie
dve amfory podobné vyššie opísanej popolnici, pričom sa
nedá vylúčiť, že funkciu hlavnej nádoby (v ktorej bol ulože-
ný popol zosnulého) plnila niektorá z týchto nezachova-
ných nádob, alebo boli iba súčasťou výpravy hrobu. Určite
však vieme, že ďalšie dve malé nádobky tvorili súčasť
inventárahrobuvzmyslemilodarov.
Vzhľadomnanezachovanúpísomnúafotografickúdoku-
mentáciu z výskumu nie je isté, či v prípade hrobu 1 pod
mohylou v Gbeľanoch ide o hrob jedinca, alebo o hrob
početnejšejskupinysrodovýmiväzbami.Faktomvšakje,že
nález tohto hrobu budí pozornosť svojou početnou výba-
vou, ktorá môže symbolizovať vyšší spoločenský status po-
chovaného, resp. skupiny zosnulých, ktorí boli pochovaní
niekedy v mladšej fáze lužickej kultúry doby halštatskej
(600 – 550 pred n. l.). Na tomto mieste chcem poďakovať
PhDr. L. Veliačikovi, DrSc., ktorý súbor z hrobu 1 z mohyly
vGbeľanochdatoval.
16
Sacia nádobka s krátkou trubkovitou výlevkou, milodar
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/17
Použitá literatúra:
BOTOŠ, A.: V múzeu vystavujú miniatúrnu saciu nádobku z Vyšnej Pokoradze. [online]. Dostupné na:
http://www.gemerland.sk/?p=38541
FURMÁNEK, V. - MITÁŠ, V.: Sacie nádoby juhovýchodných popolnicových polí. In: Doba popelnicových polí a doba halštatská.
Příspěvky z IX. Konference. Bučovice 3. – 6. 10. 2006. Brno 2007, 91 – 109.
FURMÁNEK, V. - MITÁŠ, V.: K sacím nádobkám kyjatickej kultúry. In: Gemer-Malohont. Zborník Gemersko-malohontského múzea
v Rimavskej Sobote. Rimavská Sobota 2007, 25 – 35.
PODBORSKÝ, V.: Keramické zoomorfní nádobky středoevropského pravěku. In: Sborník prací Filozofické fakulty Brněnské Univerzity
E 27, 1982, 9 – 64.
SURÁKOVÁ, Z.: Žiarové pohrebisko odkrylo ďalšie tajomstvá. In: Náš Novohrad. sk [online]. Dostupné na:
http://nasnovohrad.sme.sk/c/5982319/ziarove-pohrebisko-odkrylo-dalsie-tajomstva.html
Pohľad na celý zachovaný inventár z mohylového hrobu 1 z Gbelian (1964)
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/ZVON ZO STREDOVEKEJ DEDINY PASEKA POD HRADOM STREČNO
Mgr. Andrea Slaná • Považské múzeum v Žiline
Foto: Anna Kucharčíková 1 3 (a 6 (
– rchív Považského múzea v Žiline), M. Trvalec 4 – súkromný archív)
Stredoveká dedina Paseka v oddychovej zóne pod hradom Strečno je verejnosti sprístupnená od roku 2013.
V súčasnosti sa teší veľkej obľube návštevníkov. V príjemnom prostredí si záujemcovia môžu prezrieť dom
pekára,rybára,liečiteľkyaútulňuprepútnikov.Dominantnousúčasťoujevšakzvonica,umiestnenánavoľnom
priestranstve uprostred obydlí. Jej neodmysliteľnou súčasťou je zvon zhotovený podľa predlohy unikátneho
nálezu objaveného pri výskume hradiska v Bojnej. Artefakt má mimoriadny význam, pretože je prvý svojho
druhuvstredoeurópskompriestore.
Zvonyslúžiaod dávnych čiasvoviacerých kultúrachako
hudobné a súčasne kultové nástroje na zvolávanie ľudí, na
ochranu proti zlým silám, pri vykonávaní rôznych nábo-
ženských či profánnych obradov a v mnohých ďalších
funkciách. V kresťanskom prostredí patria k duchovnému
a kultúrnemu dedičstvu každého národa a cirkvi. Používa-
nésúnaposvätnéúčely,zvolávajúcekbohoslužbámavyzý-
vajúce k modlitbe, oznamujúce tiež čas, ohlasujúce nebez-
pečenstvo, požiar, povodeň, zaháňajúce búrky a víchrice.
Sú prameňom skúmania najmä pomocnej vedy – kampa-
nológie (lat. campana = zvon), ktorá zahŕňa širokú škálu
poznania zvonov a dokumentuje činnosť zvonolejárov
a zvonolejárskych dielní od najstarších dokladov až po sú-
časnosť.
1. Pohľad na zvonicu v stredovekej dedine Paseka
18
2. Detail zvona v stredovekej dedine Paseka
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/Zvony sú typickým prvkom kresťanskej tradície. Nález
z Bojnej nám potvrdzuje ich používanie vo včasnom
stredoveku aj na našom území. Objavený bol v roku 1997
vspodnej časti telesaseverozápadnéhovalu hradiska. Zvon
jevúplnostizachovaný. Stopynedokonaléhoodliatiavidno
naviacerýchmiestach. Prejavujúsapriehlbinkamiavrstve-
ním nerovnomerne tuhnúcej zvonoviny. V spodnej časti
plášťa je jedenásť menších a väčších dierok koncentrova-
ných v dvoch skupinách. Tieto vznikli ako kaz, pravdepo-
dobne už pri odlievaní. Hrany stredného oka a ramená
koruny sú nahrubo upravené so stopami po obrusovaní
pilníkom. Stredné oko má obdĺžnikový prierez s rozšíre-
nými zvislými okrajmi. Po oboch stranách sú k nemu sy-
metrickypripojenéramenáokrúhlehoprierezu.Tiesúvšak
podstatne menšej dĺžky. Vo vnútornej stene koruny plášťa
je zaliate závesné očko, z ktorého vidieť zvonku koruny na
obe strany rozšírené úchytky. Výška spolu so stredovým
okomdosiahla215 mm.Vonkajší priemervúderovomvenci
je 192 mm, hrúbkasteny je 2 – 6 mm. Hrúbkaokraja údero-
vého venca je 8 mm. Hmotnosť zvona je 2 180 g. Železné
srdce je dlhé 170 mm a váži 200 g. Pôvodne bolo zavesené
na železnej úchytke v tvare slzy vo vnútri koruny. Jeho
koniec bol kónicky zúžený a ohnutý do závesného očka.
V ňom boli objavené zachované zvyšky koženého záves-
néhoremienka.
Prekvapivý nález zvona nie je na hradisku osamotený.
Na bližšie neurčenom mieste vnútorného areálu sa našli
ešte dva fragmenty z plášťov ďalších bronzových zvonov.
4. – 6. Práce na výrobe zvona (zvonolejárska dielňa Zvonex)
Za pravlasť zvonárskeho remesla je považovaná Predná
Ázia. Do Európy sa dostáva v mladšej dobe železnej. K naj-
starším patrí zvonec keltoiberského pôvodu z Aragony na
východe Španielska, datovanýdo 5. storočia pred Kr. Výška
zvonca je 120 mm a má obdĺžnikový úderový okraj s roz-
mermi 70 x 35 mm. Známe je aj používanie zvonov v antic-
kom Grécku a Ríme. Rimania zvonili v chrámoch alebo pri
otváraní kúpeľov. Bronzové liate zvonce upevňovali tiež na
vozya konsképostroje. Vdomochpoužívali malézvončeky
na budenie alebo privolávanie služobníctva. Do kresťan-
skej liturgiesazvonydostali poroku 313. Počas 5. – 6. storo-
čia boli ich hlavnými výrobcami a používateľmi kláštory.
Oznamovali členom kláštornej komunity, aby sa pripravili
na pravidelné modlitby. Včasnostredoveké zvony boli
19
3. Zvon v stredovekej dedine Paseka
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/z hľadiska technológie výroby veľmi jednoduché. Išlo
o zvony malých rozmerov a rôznych tvarov. Obvykle boli
zhotovené z jedného až štyroch pomerne tenkých plechov,
ktoré boli pospájané nitmi a následne zatavené. Hlavnou
surovinou bol bronz, meď a železo. V neskoršomobdobí sa
na výrobu používala zliatina medi a cínu. V západokres-
ťanských kostoloch v Európe sa zvony začali výraznejšie
používať na zvolávanie veriacich na bohoslužby po koncile
v Aachene v roku 801. Doteraz najstarším zachovaným
západokresťanským zvonom z 8. – 9. storočia je exemplár
objavenýv Caninepri ViterbevTaliansku. Mávšetkyznaky
typicképrevčasnostredovekézvony – malérozmery, vajco-
vitýtvararovnakú hrúbku plášťa. Nápisysazačali používať
až od 12. storočia. Zvonolejári ich často skracovali a väčši-
nou bol latinský text sústredený len do jedného riadku
po obvode zvona. Zaznamenávali sa údaje o ich vzniku,
pôvode alebo donátoroch. Na Slovensku existuje prvá
písomná zmienka o zvonároch v cisterciátskom opátstve
v Bzovíku z roku 1131. Podľa doteraz známych informácií
najstarší zachovaný kresťanský zvon sa nachádza v Ladi-
ciachapochádzazroku1531.
Postup výroby zvonov vo včasnom stredoveku bol za-
znamenaný v knihe „De diversis Artibus”, vydanej v roku
1120 benediktínskym mníchom Theophilusom v Helmars-
hausene v severozápadnom Nemecku. Formovanie mode-
Rekonštrukcia odlievacej formy zvona z Verdenu, 9. storočie (prekreslené podľa J. Jánošík/K. Pieta 2006, 133, obr. 13)
7. Bronzový zvon z Bojnej I, 9. storočie
(J. Jánošík/K. Pieta 2006, F 44)
vtok
oko koruny zvona
ramená koruny
železo na zavesenia srdca
profil zvonového telesa
výpust
plášť jadro
ramená koruny
20
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/lu zvona sadosahovalootáčaním tzv. jadra. Tosa pripravilo
nanášaním hliny na vreteno na otáčacej stolici až do poža-
dovaného tvaru, pomocou pripravenej šablóny. Na jadro sa
nanášal voskový povlak a po jeho stvrdnutí sa vytvorila
z hliny vonkajšia vrstva, tzv. plášť. Po vyschnutí sa vreteno
odstránilo a vnútro bolo vyplnené hlinou, do ktorej bola
zatlačená železnásúčasťslúžiaca nazaveseniesrdca. Zvos-
ku bolo vyformované aj oko a ramená na zavesenie zvona.
Na ne bola opäť nanášaná hlina. Forma bola obtočená že-
leznými obručami a znova pokrytá hlinou. Po vyschnutí sa
vo vnútri jadra vyrezala dutina, pričom hrúbka jadra mu-
sela byť rovnaká. Následne sa forma vypaľovala. Do okraja
zvonovej formy sa urobili otvory, kadiaľ vytekal roztavený
vosk. Súčasne prebiehala príprava na tavenie zvonoviny.
Oba procesy museli končiť v rovnakom čase. Odlievanie
bolo náročnou fázou a po jej ukončení bolo potrebné
v správnom okamihu odstrániť formu. Nakoniec nasledo-
valapovrchováúprava. Nazavesenieslúžildrevenýhriadeľ,
ktorýzabezpečoval kyvadlovýpohyb.
Zvuk týchtozvonovbol na nízkej úrovni. Tentoproblém
pretrvával až do 12. storočia, kedy nadobudli kresťanské
zvony nový tvar. Vyznačovali sa širokým a silným údero-
vým vencom, dovnútra prehnutými bokmi a úzkym kr-
8. Zvon z Canina, Taliansko, 8. – 9. storočie
(dostupné na http://meditationsglocke.de/02c520981012c1124/02c520981012c1127/02c520981012c783c/02c520981a0ac2301.php)
9. Gotický zvon z Ladíc s nápisom a letopočtom 1315 (dostupné na http://www.ladice.sk/sk/historia.html)
kom. Od 13.storočiasazačalvyrábaťtzv.gotickýtypsdoko-
nalým zvukom. Jeho znaky nachádzame aj na súčasných
kostolnýchzvonoch.
ReplikubronzovéhozvonazBojnejprestredovekúdedi-
nu Paseka vyrobil Michal Trvalec (zvonolejárska dielňa
Zvonex) zoŽarnovice. Zvon bol odlievanýstarou technoló-
giou, pričom prímes obsahovala 12 % cínu. Z rôznych dru-
hov hliny sa postupne vyrobila forma. Tento postup je pre-
verený stáročiami praxe a ani moderné formovacie mate-
riály nedokážu svojimi vlastnosťami konkurovať tradičnej
technológii. Samozrejmé je používanie zmesi špeciálnej
hlinya konskéhotrusu, ktorýzabezpečí priedušnosť formy
a vysokú povrchovú kvalitu odliatku. Dnešná rafinácia
kovu je však ďaleko kvalitnejšia. Aby sa zabezpečilo rovna-
képercentoobsahucínuvozvonovine, využívasa moderná
technológia topenia. Konečný zvon má vysokú povrchovú
kvalitu, ale aj presný tón. Hotový exemplár má hmotnosť
18 kg. Od originálu z Bojnej sa odlišuje väčšou veľkosťou
aaj hmotnosťou.
Pri návšteve stredovekej dediny si repliku zvona môžu
návštevníci nielen pozrieť, ale môžu si aj zazvoniť pre
šťastie.
Použitáliteratúra:
BOTÍK, J. – SLAVKOVSKÝ, P.: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Zv. 1, Bratislava 1995, s. 355.
FOLDR, M.: Technologie středověkého zvonařství. Brno 1983.
JÁNOŠÍK, J.– PIETA, K.: Nález zvona na hradisku z 9. storočia v Bojnej. Náčrt histórie včasnostredovekých zvonov. In: Pieta, K. –
Ruttkay, A. – Rutttkay, M.: Bojná. Hospodárske a poltické centrum Nitrianskeho kniežatstva. Nitra 2006, s. 121 – 158.
KYBALOVÁ, L.: Pražské zvony. Praha 1958.
LUNGA, R. – GEMBICKÝ, J.: Pamiatková ochrana zvonov na Slovensku. Metodika. Pamiatkový úrad SR, Bratislava 2014.
LUNGA, R. – GEMBICKÝ, J.: Nejstarší slovenské zvony v souvislostech památkové péče. In: Monument revue, roč. 4, 2/2015, s. 14 – 25.
LUTOVSKÝ, M.: EncyklopedieslovanskéarcheologievČechách,naMoravěaveSlezsku. Praha2001.
Internetovézdroje:
http://www.pohanstvi.net/1.3.2016
https://www.pamiatky.sk/1.3.2016
ZacennúkonzultáciuďakujemMichaloviTrvalcovi (zvonolejárskadielňaZVONEX).
8 9
21
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/ŽILINSKÁ DOMÁCNOSŤ V STREDOVEKU A RANOM NOVOVEKU II. časť
Mgr. Samuel Španihel, Muzeum regionu Valašsko, o. p., Vsetín
22
Nápojekoncomstredovekuavranomnovoveku
V minulom dieli sme si predstavili žilinskú kuchyňu
a prípravu jedla so zreteľom na obdobie vrcholného až ne-
skorého stredoveku. Tentokrát sa zameriame na prípravu
nápojov a veci s nimi súvisiace. Časovo sa posunieme asi
o dvesto rokov dopredu približne na prelom 16. a 17. sto-
ročia, no pre dotvorenie celkového obrazu zmienime i tro-
chumladšieastaršiedoby.
Žilina bola v 16. storočí klasickým zemepanským mes-
tom svoleným richtárom. Veľkú časťdomov už po ničivom
požiari v 1521 prestavali v renesančnom štýle. Mestský hrad
je dávno minulosťou, hlavnú obrannú funkciu, mimo
okružnýchpriekopspalisádou prebral farský kostol, ktorý
šľachtici Podmanickí prebudovali na pevnosť. Mesto sa
stalo centrom reformácie i vzdelanosti, sídlila tu škola
vyššiehotypu akadémia.
Čosapilo?
Voda ako základná a pre život najdôležitejšia tekutina
mala v stredoveku a ranom novoveku dvojaké postavenie.
Veľmi totiž záležalo, odkiaľ sa človek vody napil. Pokiaľ šlo
o potok, prípadne studničku na vidieku či na predmestí,
smädný pútnik utíšil svoj smäd bez dopadu na úroveň
svojho zdravia. Hlt vody zo súkromnej studne, v lepšom
prípade verejnej nádrže vo väčšom meste, akým bola na-
príklad i Žilina, mohol mať (a často mával) horšie následky
vzhľadom na kontamináciu exkrementmi, odpadkami, či
vedľajšímiproduktmi miestnejremeselnejvýroby.
Prvými nápojmi, mimo vody, samozrejme, ktorými si
človek hasil smäd, boli miazgy stromov – brezová a javo-
rovávoda, potomovocné šťavya mušty. Samozrejme, veľký
podiel predstavovali i nápoje z mlieka ako bol cmar, srvát-
ka, kefír, kýška či neskôr s rozvojom salašníctva i žinčica.
Ďalej sa píjaval kvas, kvasený veľmi slabý alkoholický
nápoj, podobný pivu, vyrobený z vody, kvasníc, múky,
sladového cesta a aromatickej zložky, napr. ovocia. Naj-
starším skutočne alkoholickým nápojom v oblasti bola
medovina, ktorá sa vyrábala kvasením medu a vo vrchol-
nomstredovekusačastodováralaschmeľom. Narozdielod
dnešného sladkého nápoja šlo o silný horký nápoj s vyšším
obsahom alkoholu ako bežné pivo. V novoveku sa však už
považovalazaprežitok.
Najbežnejším nápojom konca stredoveku bolov našich
zemepisných šírkach pivo. Spočiatku varil pivo každý, kto
na to mal suroviny a vybavenie (obr. 1). Časom, so vznikom
miest, sa príprava piva obmedzovala mestským právom
varu (podporené i míľovým právom, čiže zákazom varu
a čapovania piva v okruhu jednej míle pre ľudí mimo
mesta), spočiatku pre všetkých obyvateľov mesta, potom
len pre vybranú vrstvu. I toto obmedzenie sa časom sprí-
snilo a mešťania ho mohli „šenkovať“len podľa poradov-
níka, najčastejšie v ročnom cykle a iba pár dní. Vrcholom
bývalo vytvorenie mestského pivovaru, ktorý podľa mo-
mentálneho pnutia síl ovládal majiteľ mesta, magistrát,
alebomešťaniasprávomvariťpivo.
Hoci už bolo pivo chmelené (súbežne sa vyrábalo i ne-
chmelené), išlo o kalný nápoj so zrazeninou na dne, ktorý
sa dnešnému pivu vizuálne nepodobal. Varilo sa hlavne
z pšenice, tzv. biele „mladé“ pivo, ktoré bolo nižšej kvality,
no bolo veľmi rozšírené vzhľadom na jeho jednoduchšiu
prípravu. Menej sa varilo pivo „staré“ – čierny ležiak z jač-
meňa, ktorý sa na rozdiel od bieleho piva varil dlhšie, no
i dlhšie vydržal. Varilo sa i pivo zo zmesi týchto obilnín,
a bolo považované za lepšie. Naopak, horším variantom
bolo pivovarené z ovsa. Pivo sa kvalitatívne rozdeľovalo na
kvalitné, tzv. „husté“, ktoré bolo pre lepšiu spoločnosť a pi-
vo pre ľudí z predmestia a čeľaď, označované ako „riedke“,
„zadné“ či „patoky“. Najkvalitnejšiepivopochádzaloz kláš-
torov, dnes pomerne nepresne označované ako trapistické,
ktoré bolo horké, husté a malo vysoký podiel alkoholu.
Mnísi si ním, často v podobe polievky, dopĺňali pôstnu
stravu. Pivo pil v zásade každý, od smädu, od hladu či na
chuť. Najmä v meste to bol nápoj číslo jeden a vodu pili len
tí najchudobnejší. Do miest dochádzali i dedinčania zo ši-
rokéhookolia,abysamohli napiť. Pivosaodporúčaloicho-
rým či deťom. Sám Jan Amos Komenský odporúča požíva-
nie piva deťmi: „Podrostou-li od mléka, zůstavati však sluší
při věcech podobných mírně temperovaných, chlebu, máslu,
kaši nějaké, vodě a pivu: tím porostou jako byliny při teku-
týchvodách...
Obr.1. Pivovarník Hertel z Norimbergu pri práci, rok 1425
(Hausbuch der Mendelschen Zwölfbrüderstiftung,
Nürnberg Stadtbibliothek Hs. Amb., fol. 20v )
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/23
Obr. 2. Gotické poháre z Mariánskeho námestia v Žiline (Španihel, 2014)
Víno sa viac dostáva do povedomia s upevňujúcim sa
kresťanstvom a v neskorom stredoveku už bolo v mestách
pomerne bežným nápojom. Tento nápoj sa, na rozdiel od
piva, spájal s urodzenejšími stavmi, akými bola šľachta,
mestská nobilitaa klérus. Umenie piťvíno bolo rytierskou
záležitosťou a pijácka výkonnosť sa cenila i v najvyšších
kruhoch. Niekoľko šľachtických povýšení či udelených
rádovboloodmenouzahrdinskýčinspoháromvínavruke.
Rovnako i diplomatické rokovania či slávnostné akty boli
sprevádzané prípitkom s týmto nápojom. Cirkevní pred-
stavitelia,akouž bolonaznačené,spájalivínosKristomako
odkaz na udalosti z jeho života – svadbu v Káne Galilejskej
a poslednú večeru. Uhorské vína boli i výhodným vývoz-
nýmartiklom, cenili si ich hlavnev Čechách. Vínosaodpo-
rúčalo riediť vodou, nakoľko kyseliny vo víne (vraj) pod-
porovali slabosť tela, nemravné správanie a zúrivosť pijú-
ceho. Avšak podľa vyššie spomenutého šľachtického pitia
je očividné, že sa aristokracia týmto odporučením veľmi
neriadila.Vínosapilotepléistudené(rovnakoakopivo).
Drahým variantom bol hypocras, víno s cukrom, v kto-
rom sa lúhovalo rôzne korenie a byliny. Populárne boli
i ovocné vína, ktoré sa vyrábali už v ranom stredoveku
av skúmanom regióne boli určite bežnejšie akovíno, ktoré
sa muselo na Horné Považie dovážať. Na rozdiel od piva,
ktoré bolo vyslovene lokálnym produktom a i najlepšie
sorty sa vozili len na krátke vzdialenosti, víno sa importo-
valoažzFrancúzska,NemeckačiTalianska.
Najmladším alkoholickým nápojom v Uhorsku boli lie-
hoviny, teda pálenky. Destiláciu alkoholu vynašli paradox-
ne Arabi, ktorým však moslimská viera tento nápoj nepo-
voľuje, preto pôvodné využitie alkoholu bolo v medicíne
a kozmetike. Samotný koreň slova -k(h)ul- odkazuje na
prášok, ktorý vznikal destiláciou a používal sa ako líčidlo.
Do Uhorska sa liehoviny dostali cez Taliansko pravdepo-
dobne v 15. storočí. U nás sa najskôr destilovalo asi v dvoj-
dielnej keramickej nádobe. Spodnú časť predstavovala
misa – cucurbita, kamsa nalial kvasapotomsapod ňou za-
pálil oheň. Alembík, horná časť nádoby, mal tvar pretiah-
nutého zvonu s otvorom v spodnej časti a vývodom nabo-
ku. V hornej časti nádobysaparazrážalaatekutinavyteka-
la vývodom. Súbežne sa používali sklenené či kameninové
destilačné prístroje, no časom sa uprednostnila meď a mo-
sadz ako primárne materiály. Výsledný produkt sa musel
ešte niekoľkokrát vydestilovať (najčastejšie s nejakou byli-
nou), abynehrozilaotrava metanolomaabysa nápoj zbavil
nečistôt a nepríjemnej pachute. Spočiatku sa pripravovali
len destiláty zo skazeného piva či vína. Priebežne sa začalo
používaťovocie,pivovarskékvasnice,obilninyaslad.
Žilinský mešťan, pokiaľ nehľadel na peniaze, tak si mo-
hol dovoliťvšetkyvyššieuvedené nápoje. Čosa týkalopiva,
mal dokonca šťastie, pretože žilinské pivo jeviackrát zmie-
nené ako výborné. Chváli ho napríklad Matej Bel vo svo-
jom diele Historické a zemepisné vedomosti o súčasnom
Uhorsku, kde ho stavia hneď za najlepšie uhorské pivo
z Trenčína. I palatín František Vešeléni si nechal voziť
žilinské pivo do Bratislavy. Vyvážalo sa až na Moravu, kde
úspešne konkurovalo českým pivám. Zaujímavé je, že
mestosamoprávovariťpivo nemalo,variťa šenkovať mohli
len jednotlivé domy (šenkovné domy, mázhausy). Mesto
však malo vlastnú sladovňu (k nej pridružený cech sladov-
níkov), v ktorej sa okrem prípravy sladu pre mestský pivo-
var (ktorý stál v miestach fontány na dnešnom Námestí
AndrejaHlinku)príležitostnepivovarilo.
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/24
Použitáliteratúra
ČECH, J. 2007: Českáamoravskákrčmav16.a17.století:Místostřetůasetkání.Nep.diplomovápráca.Masarykovauniverzita, Brno.
ŠPANIHEL,S. 2014: StredovekáanovovekákeramikaseverozápadnéhoSlovenska. In: ŠtudijnéZvesti 55,141 – 179.
ŠPANIHEL,S. 2015: NálezykeramikyzobrannýchpriekopmestaŽilina. In:ArcheologicaHistorica40/2015/2, 857– 875.
Obr. 3. Rekonštruovaný džbán z Lietavského hradu (AÚ SAV Nitra) Obr. 4. Rekonštruovaný hrnček z Lietavského hradu (AÚ SAV Nitra)
Zčohosapilo?
Najrozšírenejším keramickým tvarom, ktorý je v stre-
doveku spätý s kultúrou pitia, je tzv. gotický pohár. Tento
typ nádoby sa rozšíril so stabilizáciou mestskej populácie
a vytváraním domov s právom variť pivo. V Žiline a okolí sa
vyskytlo viacero typov. Jedna základná skupina sa vyzna-
čovala jednoduchým valcovitým tvarom a druhú tvorili
poháre na nožičkách s vajcovitým, alebo valcovitým až
kónickým tvarom (obr. 2). Zdobené sú zväčša kolkovanou
výzdobou, u mladších kónických tvarov sa objavila plas-
tická lišta na okraji. Tieto dekoračné postupy spolu s fak
tom, že drvivá väčšina pohárov bola vypaľovaná redukčne
(t.j. bez prístupu vzduchu), jasne poukazujú na pôvod
vprostredí nemeckýchkolonistov. Určiteexistovali ianalo-
gickénádobkyzdreva,tie všaknemámedoložené.
Vínoipivosarozlievalozdžbánu, ktorýčastopredstavo-
val najlepšiu nádobu na stole. Medzi nálezmi zo Žiliny
a okolia dominujú tvary podobné amforovitým hrncom na
varenie a luxusnejšie vajcovité tvary s odsadeným dnom
a jednoduchým vykloneným okrajom s výlevkou (obr. 3).
Od hrdla na vydutinu vedie páskové ucho. Džbán, ako
jediná nádoba, býval glazovaný po celom povrchu z vonku
i vnútra a často sa na povrchu objavuje geometrickávýzdo-
bazfarebnýchhliniekaviacerýchglazúr.
Posledná nádoba, ktorú spájame s kultúrou pitia, je
hrnček (obr. 4), ktorý v ranom novoveku pomaly vytlačil
gotické poháre. Zo Žiliny a okolia poznáme dva základné
typy. Jeden predstavujú zmenšené kópie hrncov, avšak
sväčším uchom. Druhý typ je malýsúdkovitývalec, taktiež
s uchom (občas dvoma, ktoré sú zoradené vertikálne nad
sebou). Tento typ hrnčeka býval zdobený v podobnom
duchu ako džbán, avšak geometrická výzdoba absentuje.
Ide skôr o striekance či fľaky. Rovnako aj farebná škála
hliniek a glazúr je oproti džbánom výrazne redukovaná.
Objem týchto hrnčekov zodpovedá pravdepodobne hol-
bám(0,8484l),alebomenšímžajdlíkom(0,4166l).
V ďalšom príspevku sa budeme venovať stolu a stolovaniu,
akosmesľúbilivprvej časti.
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/25
FRANTIŠEK TURZO
Mgr. Martina Bernátová • Považské múzeum v Žiline
Foto: Anna Kucharčíková
František Turzo pochádzal z rodu zo spišských Betlanoviec. Turzovci boli v minulosti jedným z najvýz-
namnejších magnátskych rodov v strednej Európe. Časom sa rod rozdelil na niekoľko vetiev: spišskú,
banskobystrickú, šintavsko-piešťanskú, bytčiansko-oravskú a bojnickú. Prvé písomné zmienky o Turzovcoch
pochádzajú z 13. storočia. František Turzo žil v 16. storočí a stal sa zakladateľom bytčiansko-oravskej vetvy. Bol
otcom dnes populárneho uhorského palatína Juraja Turza. Ako historická osobnosť stojí v tieni svojho syna,
pritom sa ako potomok vedľajšej vetvy šľachtického rodu spoločensky vyšvihol na vysoké pozície v Habsburskej
monarchii. Bol jediným uhorským mužom, ktorý sa dostal na čelo Dvorskej komory, ústrednej finančnej správy
Habsburgovcov. František Turzo bol najmocnejším feudálom v oblasti severozápadného Slovenska. Významne
staviteľsky prispel na Oravskom a Lietavskom hrade a Bytčianskom zámku, podporoval kolonizáciu, zakla-
danienovýchdedínahospodárskychdvorov,podporovalškolstvoavzdelanosť.
Františeksanarodilspišskému županovi JánoviTurzovi,
zvanému Krivý, a Anne Abafiovej. Najčastejšie sa ako rok
narodenia uvádza 1512. Mal ešte brata Juraja. Otec im zo-
mrel, keď boli deti atak sa ich poručníkmi stali druhostup-
ňovístrýkoviaAlexejaStanislavTurzo. Staralisaochlapcov
v prvých desaťročiach ich života. Olomoucký biskup
Stanislav Turzo na svojom dvore vychovával brata Juraja.
Vplyvný podnikateľ a šľachtic Alexej Turzo (1490 – 1543)
bol správcom uhorskej komory, kráľovským uhorským
miestodržiteľom a krajinským sudcom. Finančne podpo-
roval panovníka Ferdinanda I. a preto mal na neho aj znač-
ný vplyv. V roku 1534 sa mu podarilo získať pre synovca
Františka Nitrianske biskupstvo. Chcel tak využiť biskup-
skýhradavýnosnémajetkykďalšiemuobohateniu. Svojho
zverenca vyslal na štúdium do Talianska, aby sa pripravil
na vysokú hodnosť. Podľa neskorších Františkových slov
sa tam išiel „oboznámiť s vedou a dobrými mravmi“.
V Taliansku nadobudol humanistické vzdelanie a nebola
náhoda, že jehorezidenciev budúcnosti budovali talianski
majstriastavitelia.
Keď sav roku 1543 vrátil definitívnedomov, dozvedel sa
o úmrtí svojho patróna Alexeja. V testamente Alexej
poručil svojim zástupcom, aby Nitrianske biskupstvo
(hrad a majetky) odovzdali synovcovi Františkovi. Keď
František požiadal vdovu po Alexejovi, Magdalénu Széke-
lyovú,ovydaniebiskupstvaajehomajetkov,veľmi sasodo-
vzdaním neponáhľala, v čom ju podporovalo aj príbuzen-
stvo. Františkovi neostávalo nič iné, ako sa obrátiť na pa-
novníka. Ponúkol sa mu do služieb a požiadal o vydanie
príkazu na odovzdanie biskupstva. Panovník nakoniec
po intervencii Františkových priaznivcov vdove nariadil,
abybezodkladneprepustilanitrianskemajetky.
V tej dobe nebolo nič zvláštne, ževysokécirkevnéúrady
zastávali svetskí ľudiaatak bolvapríli 1544 FrantišekTurzo
zvolený za nitrianskeho biskupa, hoci nebol vysväteným
kňazom. Duchovnú správu nitrianskej diecézy zveril svoj-
mu kanonikovi Jurajovi Hetesovi a sám spravoval majetky
biskupstva a podieľal sa na verejných krajinských záleži-
tostiach.
V roku 1546 sa František spomína ako kráľovský radca
v dekréte, v ktorom na jeho žiadosť prenechal panovník
ročnúdaň poddaných Nitrianskeho biskupstva naopevne-
nie hradu a mesta. Panovník Františka menoval prefektom
(správcom) Uhorskej komory v Bratislave. Stal sa taktiež
členom miestodržiteľstva, najvyššieho úradu uhorskej
vnútornej politiky. V priebehu niekoľkých rokov sa stal
členom každého vplyvného krúžku vládnych úradníkov.
V roku 1550 mu vymenovanie za nitrianskeho biskupa
potvrdilajpápež JúliusIII.
Detaily erbov Františka Turza a Barbory Kostkovej na striebornej kanvici (zdroj obrázkov: Iparművészeti Múzeum, Budapešť:
http://gyujtemeny.imm.hu/gyujtemeny/kupa-thurzo-ferenc-es-kosztka-borbala-cimerevel/1784 )
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/26
František boldobrým hospodárom,ataksamu majetok
utešene rozrastal. V roku 1553 získal k Nitrianskemu
biskupstvu aj majetok na Skalke. Neskôr dedinu Veľký
Gútor. V tom roku sa stal aj predsedom kráľovskej komory.
V polovici 16. storočia hlavnej uhorskej vetve Turzovcov
hrozilo vymretie. Biskup František Turzo sa tak mal neča-
kane stať záchrancom pokračovania rodu. Aby mohol
dostáťsvojimrodovýmzáväzkom, muselsavzdaťcirkevnej
dráhy. Aby kompenzoval stratu Nitrianskeho biskupstva,
rozhodol sa získať Oravský hrad s panstvom. V marci roku
1556 zaplatil František zálohovú sumu 18 337 uhorských
zlatých a dostal prísľub, že ak sa ožení a narodí sa mu syn,
mohol by hrad prejsť aj do jeho vlastníctva. Následne
rezignoval nafunkciubiskupaavtomistomrokuvstúpildo
zväzku manželského s Barborou Kostkovou, dcérou Miku-
láša Kostku zo Sedlíc (majiteľa Lietavského a Strečnian-
skehopanstva) aAnnyz Hrušovského hradu (dcéry Hyero-
nýma Hrušovského zo Záblate). Svadba sa konala na Lie-
tavskom hrade 14. júna 1556. Zaujímavé je, že obrad bol
katolícky, aj keď Mikuláš Kostka bol zástancom reformo-
vaného náboženstva a na Lietave si držal evanjelického
kňaza Juraja. Mikuláš si od katolíckeho duchovenstva do-
konca vyslúžil prezývku tyran kléru, kvôli svojmu nepria-
teľskému postoju a poplatkom, ktorými ich zaťažoval. Bol
patrónomreformácievcelom kraji. Mikuláš Kostkazomrel
krátko po svadbe, okolo sviatku sv. Jána Krstiteľa v roku
1556. Nemal mužských potomkov a tak majetok (Strečno
aLietavu)odkázaldcéram,AnneaBarbore.
Koncomoktóbra1556 panovníkuvoľnil Františkaz hod-
nosti prefekta Uhorskej komory a vymenoval ho predse-
dom Dvorskej komory. Získaním Oravského panstva a žu-
panskej hodnosti nadobudol František zázemie pre svoj
svetský život. Oravský hrad bol postavený na bezpečnom
mieste, chránený nedostupnosťou skál. Potreboval však
zrekonštruovať a zabezpečiť dostatok vody. Na hornom
hradesícecisternazachytávaladažďovúvoduzostriechcez
vodovodné rúry, ale chýbala čerstvá a zdravá voda.
František tak nechal v priestore stredného hradu vyhĺbiť
studňu a v dolnom hrade vybudovať vodovod, cez ktorý
tiekla voda do kuchyne z protiľahlého brehu. Aby sa
novomanželom dobre a bezpečne bývalo rozšíril František
hrad o obytné priestory, zosilnil hradby, múry a vonkajšie
steny, strechy a krovy dal okrášliť červenou farbou. Pod
hradom dal zriadiť záhradky a nasadiť rozličné druhy
ovocných stromov. Rekonštrukčná a stavebná činnosť
Františka Turza siahala na Oravskom hrade po dnešnú
tretiu bránu. František podporoval osídľovanie hornej
Oravy, zakladal nové dediny a rozmnožil tak počet podda-
ných na hradnom panstve. Z Oravy mal niekoľkotisícové
zisky, takže mohol hodnotu Oravského hradu a panstva
skorovyplatiť.
Vďaka manželstvu s Barborou Kostkovou získal Franti-
šek Turzo v roku 1558 aj Lietavský hrad s panstvom. Kúpil
ho za 12 640 zlatých. František Turzo venoval veľkú pozor-
nosť opevňovaniu sídla a prestavbe jeho obytných priesto-
rov pod taktovkou talianskych majstrov, murárov, kame-
nárov a maliarov. Dal vybudovať nové delové bašty a ďalšie
dve priechodné predhradia. O jeho činnosti najlepšie
vypovedá list, ktorý poslal cisárovi Ferdinandovi I., aby
obhájil držbu Lietavy proti Deršfiovcom, majiteľom Streč-
na (Anna Kostková, sestra Barbory, bola manželkou Šte-
fanaDeršfiho):
Náhrobok v Rajeckom kostole s erbom Barbory Kostkovej
(prepis a preklad nápisu bol zverejnený v časopise MÚZA č. 1/2014)
Erby Františka Turza a Barbory Kostkovej na Oravskom hrade
(foto: M. Pišný, Barborin erb je nesprávne zreštaurovaný)
Podpis Františka Turza (originál listu je uložený v Štátnom
archíve v Levoči, signatúra: MML, XVI 4/16)
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/„Koľké práce som vykonal a koľké peniaze som vynaložil,
aby sa hrad k najväčšiemu nebezpečiu a ťarche všetkých
obyvateľov tohto kraja, do rúk cudzinca nedostal, ktorý
nespokojacsasoskromnýmidôchodkamihradu,vydieralby
obyvateľov a poddaných Vášho Veličenstva, ako sa to v mi-
nulé roky robilo, keď môj tesť bol obrancom krajov Vášho
Veličenstva a Ján Podmanický s bratom svojím stáli na stra-
ne kráľa Jána a jeho syna, bojujúc medzi sebou navzájom.
Vtedy postižený bol hrad s jeho príslušenstvom a spusto-
šený skoro celý jeho kraj, takže – ako to z daňových súpisov
predchádzajúcich rokov jasne vysvitá – všetké príslušenstvo
tohto hradu pozostávalo iba z 50 osadlostí, pri tom nikde
nebolo nič, čo by k pohodliu hradu bolo zriadené, najvýš ak
niektoré rybniky, ktoré však tiež veľké opravy vyžadujú.
Keby sa spočítala hodnota poľnohospodárskej práce a robo-
ty gazdovského dobytka, čo všetko je nevyhnuteľne potreb-
né k udržianiu zámku a k udržianiu vojska, ktorého počet
v týchto nebezpečných časoch musí sa oveľa zväčšiť ako
predtým, vyšlo by, že výdavky prevyšovaly by dôchodky.
Okrem toho sú ľudia, ktorí si nárokujú právo na tento
zámok a s ktorými treba bude nákladné procesy viesť. Nad
to nado všetko väznú na zámku dosť veľké dlhy, spôsobené
mojím tesťom, ktoré treba bude vyplatiť...Veď v týchto kraj-
ne nebezpečných časoch udržovanie hradov vyžaduje veľký
náklad, najmä tých hradov, ktoré niekedy boly dedičnými
hradmikráľaJána.“
Manželstvo s Barborou Kostkovou ostávalo bezdetné
a hrozba vymretia rodu trvala ďalej. Po piatich rokoch
6. 4. 1561 Barbora zomrela. Pochovaná bola v Rajeckom
kostole. Na jednej z troch krýpt, ktoré sa tam nachádzajú,
bol náhrobný kameň, ktorý dal pre Barboru a jej rodičov
vyhotoviťFrantišekTurzo.
Za svoju druhú manželku si vyvolil 14-ročnú Katarínu,
dcéru bývalého chorvátsko-slavónskeho bána, vtedy kapi-
tána Szigetváru Mikuláša Zrínskeho a Kataríny Frangepá-
novej. Svadba sa konala 28. 6. 1562 na hrade v Bojniciach.
ZúčastnilisajejvýznamnípredstaviteliaUhorska. Pôvodne
samalakonať21. 6. 1562 nahradeEberau(Monyorókerék).
Zvyšky kresby s portrétom muža v renesančnom obleku a čiapke a erbom Kataríny Zrínskej. Ak portrét patrí Františkovi Tuzrovi, dá sa
predpokladať, že kresba pôvodne obsahovala aj erb Františka Turza a podobizeň Kataríny Zrínskej. Tá bola zničená vybúraním nového
okna.
27
Pôvodná renesančná výmaľba v oblúkoch klenby vnútornej arkádovej chodby kaštieľa pred znížením stropu s erbom Františka Turza
a fragmentom erbu Kataríny Zrínskej
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/28
Maľované erby Františka Turza a Kataríny Zrínskej nad krbom v rondeli juhozápadnej bašty zámku
Erby nad vchodom do Bytčianskeho zámku s nápisom, ktorý informuje o tom, že František Turzo dal vlastných nákladov zámok postaviť
v roku 1571
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/Aj druhý sobáš prebehol podľa zákonov a obradov
katolíckejcirkvi. Počasnasledujúcichdeviatichrokovsaim
narodilo päť detí: Anna (*1565), Juraj (*1567), František
(*1569), Uršula (*1570) a Katarína (*1571). Dospelého veku
sanedožil ibasynFrantišek.
So založením rodiny pribudli nové povinnosti a bolo
ťažké zvládať aj úradnícku prácu aj riadenie majetkov.
Františkovo pôsobenie na čele Dvorskej komory zname-
nalo časté pobyty vo Viedni. Množstvo záležitostí riešil aj
v Uhorsku ako reprezentant kráľa. V roku 1563 panovník
Ferdinand I. uvoľnil Františka z funkcie prefekta Dvorskej
komory a nariadil, aby mu vyplácali plat 600 zlatých
za uhorské kráľovské radcovstvo. Nestiahol sa však z verej-
ného života a ostal naďalej v Uhorskej rade. V roku 1569
prijaltitulárnufunkciukráľovskéhodvormajstra.
František Turzo a Katarína Zrínska žili striedavo na Lie-
tavskomaOravskomhrade. FrantišekTurzosasnažilzískať
aj susedný Hričov a Bytču s panstvom, čo sa mu podarilo
v roku 1563. Ako zálohovú sumu zložil 17 000 zlatých.
O údržbu Hričova sa za bývalej majiteľky Anny Likarky
staral taliansky staviteľ Ján Killian de Siroth, pochádzajúci
z Milána. Ten aj s ďalšími odborníkmi z Talianska v rokoch
1571 – 1574 prestaval zničený hrad v Bytči na opevnený
renesančný kaštieľ. Hričovský hrad ostal mimo záujem
Turzovcov. Tak sa jeho údržbe nevenovala dostatočná
pozornosť a obce hričovského panstva boli pripojené
k bytčianskemu panstvu. František sa do nového sídla
v Bytči už nepresťahoval. 17. marca 1574 zomrel na Orav-
skom hrade. Pochovali ho v bytčianskom farskom kostole.
Jeho vdova Katarína Zrínska sa s deťmi usadila na Bytčian-
skom zámku, ktorý sa stal hlavným sídlom bytčiansko-
oravskejvetvyTurzovcovnanasledujúcepolstoročie.
V čase Františkovej smrti boli obaja chlapci ešte malole-
tí, preto sa zvolení tútori na čele so Stanislavom Turzom
mali starať o ich výchovu a ochranu. Katarína Zrínska sa
však, ešte pomerne mladá, vydala v roku 1576 za Imricha
Forgáča, hlavného župana Trenčianskej župy. Deti tak zís-
kali nevlastného otca a neskôr aj súrodencov: Katarínu
(*1577), Helenu (*1578), Šimona (*1580), Zuzanu (*1582),
Juditu (*1583), Dorotu (*1584) a Julianu (*1585). Pri posled-
nom pôrode Katarína Zrínska zomrela (26. apríla 1585).
Pochovaná bola v bytčianskom kostole vedľa manžela.
Po matkinej smrti sa správy všetkých majetkov ujal v roku
1586najstaršísynJurajTurzo, budúciuhorskýpalatín.
MenoFrantiškaTurzasaspájasreformáciou. Nato, kedy
sa stal evanjelikom sa názory rôznia. Bol radcom a úradní-
kompanovníckehorodu Habsburgovcov, ktorýbol katolíc-
kyareformáciusasnažilpotlačiť. ObidvaFrantiškovesobá-
šebolieštekatolícke, naOravskom hradesivšakvydržiaval
evanjelického kazateľa. Z kanonických vizitácií z rokov
1559– 1560sazistilo, ževovšetkýchfaráchboli ženatí kňazi,
ktorí podávali sviatosti pod oboma spôsobmi. Aj keď
ostávalivkatolíckejcirkvi, boli nakloneníreformácii.
Odporproti protireformácii bol jednýmz hlavných mo-
tívov protihabsburských stavovských povstaní na Sloven-
sku. Jedným z povstalcov bol aj Štefan Bočkaj, sedmo-
hradské knieža, ktorý viedol rozsiahle povstanie proti
Habsburgovcom na území Slovenska. V roku 1605 jeho
hajdúsi vypálili kostol v Bytči arozvrátili turzovské hrobky.
Náhrobný kameň Františka Turza sa tak dostal do Doma-
niže, bol zabrúsený a využitý na stavbu oltára vo farskom
kostole. Objavený bol v roku 2009, kedy oltár reštaurovali
J. Klech a D. Stojkovičová. Nevedno, či obsahoval nápis
s erbom, alebo figurálny reliéf. Zachoval sa iba nápis na
okraji s menom a dátumom úmrtia Františka Turza. Epitaf
Barbory Kostkovej sa spomína aj na Lietavskom hrade, ten
sa však nedochoval. Nezachovali sa nám ani portréty
Františka a jeho žien. Jediný náčrt portrétu, ktorý sa pripi-
suje práve Františkovi, sa nachádza na Bytčianskom
zámku.Tamsanachádzaaj najviacheraldickýchpamiatok,
ktoré námpripomínajú potomka kedysi tak mocnéhorodu
Turzovcov. Zachované heraldické pamiatky na Františka
Turza, manželky Barboru Kostkovú a Katarínu Zrínsku,
si môžetepozrieť vofotogalériitohtočlánku.
Pôvodná renesančná výmaľba v oblúkoch klenby vnútornej arkádovej chodby kaštieľa pred znížením stropu s erbom Kataríny
Zrínskej a fragmentom erbu Františka Turza
29
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/Použitézdroje:
BÓNA, M. – PLAČEK, M.: Encyklopédiaslovenskýchhradov. Bratislava2007.
ČERŇAN, I.: OravskýhradvobdobíTurzovcov. In:ZborníkOravskéhomúzea1955 XII,str. 24 – 32.
DVOŘÁK, P.akolektív:JurajTurzo.Veľkáknihaouhorskompalatínovi.Martin2012.
HORVÁTH, P.: OravavobdobíTurzovcov. In:ZborníkOravskéhomúzea1995,roč.XII.,str. 5 – 23.
FEDERMAYER, F.: Svadobné oznámeniaThurzovcov (prameň ku genealogickému výskumu rodu). In: LENGYELOVÁ, T.akol.: Thurzovci
aichhistorickývýznam. Bratislava2012,s. 185– 202.
GECSÉNYI, L.: Tajomný Thurzo. František Thurzo, predseda Uhorskej a Dvorskej komory (1549 – 1563). In: LENGYELOVÁ, T. a kol.
Thurzovciaichhistorickývýznam. Bratislava2012,s. 55– 73.
CHMELÍK, M.: ThurzovciaOrava. In:Turzovci,Zborníkzkonferencie. S. 14 – 27.
CHURÝ, S.– KOČIŠ, J.:Bytča1378–1978. Bytča1978.
KAVULJAK,A.:HradOrava.Turč.Sv.Martin1927:
KAVULJAK,A.:HradLietava.In: SborníkMuzeálnejslovenskejspoločnosti,roč. 21. 1937,sošit1 – 4,str. 1 – 33.
KURUCÁROVÁ, J.: ThurzovciaBytča. In:ZborníkOravskéhomúzea1998,roč.XV.
KOČIŠ, J. – KURUCÁROVÁ,J.:Palatín–životnéosudyJurajaThurzu.Žilina2012.
KOČIŠ, J.: OdČachtícpoStrečno. Martin1989.
KOČIŠ, J.: Bytčianskyzámok. Martin1974.
LexikónerbovšľachtynaSlovensku I.:
LUDIKOVÁ, Z. – ÁRPÁD, M.: Pohrebné miesta a náhrobné pamiatky Thurzovcov. In: LENGYELOVÁ, T. a kol.: Thurzovci a ich historický
význam. Bratislava2012,s. 165– 184.
SAKTOROVÁ, H.: PríspevokkugenealógiirodinyTurzo.In: Bibliografickéštúdie, 2007,roč. 32,s. 175 – 186.
ŠIMKOVIC, M.: Architektonicko-historický výskum a metodika konzervácie a čiastočnej obnovy hradu Lietava 2003-2013. In: Hrad
Lietava2003– 2013.ZnZLH Lietava2014.
ZÁVADOVÁ, K.: Turzovskésídlanagrafickýchvedutách. In:ZborníkOravskéhomúzea1955 –XII,str. 33– 37.
MENCLOVÁ, D.:HradLietava.Bratislava Lietava2007. Nastr. 279 listKatarínyThurzovejzroku1599.
VARSIK, B.: OtázkyvznikuavývinuslovenskéhozemianstvanaSlovensku. Bratislava1988.
Kolektívautorov: NovépoznatkyostavebnomvývojiOravskéhohraduvstredovekuvosvetlenajnovšíchvýskumov.In:ZborníkOravského
múzea,roč. 27, 2010,str. 101 – 120.
Filmy:
FilmzcykluHľadaniestratenýchsvetov. Životasmrťpalatína.Autor: P. Dvořák,réžia: M. Homolka,2009.
DokumentárnyfilmSlovenskérody. FrantišekTurzonabiskupskomstolcivNitre. Scénár: M.Tkáč,réžia: M. Oľha, 2011.
Poďakovanie:
ZakonzultáciuapomocsozískanímpodpisuFrantiškaTurzaPhDr. J. Kurucárovej.
ZafotografovanieheraldickýchpamiatokA. Kucharčíkovej, Mgr. M. HeškovejaPhDr. M. Martinickému.
30
Erby Františka Turza a Kataríny Zrínskej s letopočtom 1574 na nadstavci nad dverami pri ústí schodiska, kde sa nachádza zamurovaný
portál, ktorý viedol do veľkej sály
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/AKO PLYNIE ČAS... KAPLNKA BUDATÍNSKEHO HRADU
KAŠTIEĽ V DIVINKE
Mgr. Martina Bernátová • Považské múzeum v Žiline
Zo zbierok a archívu Považského múzea v Žiline, foto: Anna Kucharčíková
31
Hradná kaplnka bola postavená v roku 1745 a patrila do
farnosti Kysuckého Nového mesta. Zasvätená bola Nepo-
škvrnenému počatiu Panny Márie. Od druhej svetovej voj-
ny sa kaplnka prestala používať a od 60. rokov 20. storočia
spolu sozápadnou časťou hospodárskej budovyslúžilapo-
trebám vtedajšieho štátneho okresného archívu, ktorý tu
sídlil do roku 2003. V roku 2015 sa začala komplexná re-
konštrukcia kaplnky, ktorá je podporená z finančného me-
chanizmu Nórskeho kráľovstvaazdrojov Žilinskéhosamo-
správneho kraja. Po dokončení bude slúžiť pre imobilných
občanov, kde si budú môcť pozrieť virtuálnu prehliadku
hradu,aakooddychovázónaprenávštevníkovparku.
Kaplnka z južnej strany, 1989
Kaplnka po rekonštrukcii, jún 2016
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/32
Hospodárske krídlo s kaplnkou, 1990
Hospodárske krídlo s kaplnkou, 2016
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/33
Vjužnej častiobceDivinkasanachádzanárodnákultúr-
na pamiatka – renesančný kaštieľ. Výstavba kaštieľa sa da-
tuje k prelomu 16. a 17. storočia. Podobu v tvare písmena L
získal za Mikuláša Suňoga z Jasenice, o čom informoval
dnesuž neexistujúci nápiss letopočtomaerbmi nad portá-
lom. V 50. rokoch 20. storočia bol zmenený na sýpku.
Poslednérekonštrukčnéprácesarealizovalivroku1986,ale
obnova nebola dokončená. Od roku 2002 je kaštieľ majet-
kom Žilinskéhosamosprávneho krajaadosprávy hodosta-
laŽilinskáknižnica.
V rokoch 2007 – 2008 bol zakonzervovaný krov a bola
urobená nová strecha z dreveného rezaného šindľa. Steny
v interiéri boli povrchovo upravené a namiesto pôvodnej
renesančnej dlažby boli v miestnostiach 2. podlažia po-
ložené parkety. Výplne portálov z 18. storočia boli vyme-
nené za kópie a okenné výplne boli novo osadené. V roku
2013 sa definitívne vyriešili majetkoprávne vzťahy a kaštieľ
boldanýdosprávyPovažskéhomúzeavŽiline. Vroku 2014
sa skončil reštaurátorský výskum a kaštieľ čaká ďalšia
obnova.
Kaštieľ v Divinke, 1967, foto: Emil Stráňai
Kaštieľ v Divinke, 2016
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/34
Kaštieľ v Divinke, 2016
Kaštieľ v Divinke, 1967, foto: Emil Stráňai
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/ZO ZBIEROK POVAŽSKÉHO MÚZEA V ŽILINE
ÚLE
Mgr. Adriana Bárdyová • Považské múzeum v Žiline
Foto: Anna Kucharčíková
35
Včelárstvo malo v ľudovej kultúre postavenie doplnkového zamestnania. Na území Slovenska bolo známe už
od raného stredoveku a vďaka výhodným klimatickým podmienkam je tomu tak dodnes. Prešlo však viacerými
vývinovýmistupňami.
V11. – 12. storočí sa včelárstvo stalo súčasťou poddanského hospodárstva. Med a vosk boli dôležitým vývozným
tovarom.Sovčelárstvomúzkosúvisiaajúle,bezktorýchbysachovvčielnezaobišiel.
V zbierkach Považského múzea majú zastúpenie rôzne formy úľov, od najstarších drevených klátov až po zdo-
benéúle.
Pôvodne sa včelstvá chovali v klátoch alebo košoch, ktoré slúžili ako úle. Med a voština sa z nich však vyberali
zacenuvyhubeniavčiel.Nazimusaúleprenášalidoteplýchpriestorovdomaštale,kôlnealebonapovalu.Okolo
21. marca sa zasa vynášali na voľné priestranstvá.Včelám sa začali prispôsobovať aj umelo vytvorené príbytky –
úle. Prvými formami boli rozrezané pne stromov so včelími hniezdami. Úmyselným vydlabávaním kmeňov
stromov vznikali najstaršie drevené úle – kláty. Vrch sa uzatvoril a na prednej strane boli vyrazené letáčové
otvory.Vovnútriboli2–3párykrížnychpaličieknazachytenie astavbuvoštín.
Úľklátový – dvoják
Klátovýtopoľovýkmeň, nazývanýdvo-
ják, mávzaduvydlátovanédvekomorypre
včely. Cez komory sú prekrížené dve a dve
paličky, ktoréprechádzajúcezstenyklátu.
Na vonkajšej strane mierne vyčnievajú.
Sú to tzv. kríže, ktoré slúžia na zachytenie
včelích plástov. V každej komore sú tri
dierky s priemerom 2,5 cm, ich rozmiest-
nenie tvorí pravidelný trojuholník. Klát
pravdepodobnezhotovil J. KrálikzoSnež-
nicekoncom19.storočia.
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/36
Figurálny úľ–medveď
Prístupdoklátovzozadnejstranyšetril
včelstvo a aj úle. Tie sa začali tvarovať do
antropomorfných a zoomorfných foriem.
Na čelnej strane bola reliéfna a farebná
výzdoba.
K tomuto druhu môžeme zaradiť aj
drevený úľ hranolovitého tvaru, ktorý má
na prednej strane drevorezbu – reliéfnu
podobu medveďa stojaceho na zadných
nohách. Letáč je umiestnený pri nohách
medveďa. Úľ zhotovil Ján Šimko v roku
1921.
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/37
Figurálny úľ–mužsknihou
Podobnýmjeajfigurálnyúľvpodobesediacehomužasbradouafúzmi, ktorýmánakolenáchpoloženúotvorenúknihu.
Plastika aj podstavec je zhotovená z kmeňa stromu, ruky s ramenami sú rezané osobitne. Letáč je umiestnený na bruchu.
Vnútro kmeňa je vydlabané po celej výške so zárezmi pre rámiky. Úľ pochádza z roku 1900, autorom je Jozef Markuš
zTepličkynadVáhom.
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/Figurálnyúľ–baba
Do skupiny figurálnych úľov môžeme zaradiť aj hrubý klát dreva upravený rezbou do podoby nahej ženy. Komory úľa sú
vydlabanévzadnej časti.Torzopostavyjevnadživotnejveľkostiatvorí hohlavasdriekompopás.Vstredebruchajeotvor–
– letáč. ÚľzhotovilAlojzMestickývroku1937.
38
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/39
Slamenýúľ
Už od stredoveku boli popri klátových úľoch známe aj pletené úle, nazývané koše alebo slamenáky, ktoré sa zhotovovali
najmä zo slamy, prútia alebo trstiny. Boli vybavené krížnymi paličkami na upevnenie voštín. Natierali sa ochrannými
nátermi, najmä hlinou zmiešanou s plevami, dobytčím trusom a vápnom. Tieto nátery ich mali chrániť pred chladom,
vlhkomahlodavcami. Pletenéúlebolirozšírenénaväčšinenášhoúzemiapresvojuľahkosťavzdušnosť.
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/Použitáliteratúra:
Encyklopédiaľudovej kultúrySlovenska.Zv. 2. Bratislava1995.
SlovenskoEurópskekontextyľudovej kultúry. Bratislava2000.
40
Úľ–kôš
V zbierkach Považského múzea sa nachádza aj pletený typ úľa. Je upletený z vŕbového prútia, na vonkajšej strane je
mazaný hlinou. Má valcovitý, hore kužeľovitý tvar so zvislou palicou v strede. Dno tvorí okrúhla doštička nazývaná
skrižľák. Úľ bol zhotovenýokolo roku 1920 v Lysici. Používal sa na umiestnenie rojavčiel. Kôš postavili pod konárstromu,
naktorombolivčely, konárpotriasli,rojspadoldonadstavenéhokošaatenpotompostavili naurčenémiestovzáhrade.
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/SEMINÁR K VÝSTAVE Ako znejú
Mgr. Katarína Kendrová • Považské múzeum v Žiline
Foto: Anna Kucharčíková
41
Hoci išloo neformálnestretnutie, na ktorom neodzneli
vopred pripravené odborné príspevky, prinieslo zaujímavé
informácie, ktoré obojstranne obohatili výrobcov aj etno-
muzikológov. Seminár mal veľmi príjemnú atmosféru
a niesol sa v duchu spoločnej diskusie, počas ktorej bola
zhodnotená práca, ale i súčasné problémy tvorby vystavu-
júcich autorov. Odzneli tu aj vzácne spomienky etnomuzi-
kológov na počiatky ich výskumnej práce a niektorých
autorov na počiatkyvýroby nástrojov. Prítomní boli aj zná-
mi hudobníci Rudolf Patrnčiak, Vincent Krkoška a folklo-
ristaa hudobník Mgr. Pavol Kužma, ktorí sataktiež zapojili
dodiskusie. Seminár moderoval a usmerňoval odbornýga-
rantvýstavyPaedDr. RomanBienik, PhD.
Minulý rok v septembri Považské múzeum v Žiline v reprezentatívnych priestoroch Sobášneho paláca v Bytči
otvorilo výstavu s názvom Ako znejú..., ktorá prostredníctvom širokej škály exponátov a textovo-obrazových
bannerov predstavila 11 výrobcov ľudových hudobných nástrojov z rôznych regiónov Žilinského kraja: Romana
Bienikaz DolnéhoHričova,MartinaBrxuzTurian,LadislavaDurajazoŽaškova,BartolomejaGernátazTurzov-
ky, Vladimíra Grieša z Vlachov, Juraja Jakubíka z Hvozdnice, Stanislava Otrubu zo Zázrivej, Víta Pieša zo Žiliny,
Františka Skurčáka z Rabče a z nežijúcichTeodora Martina Psotu zo Žiliny a Jaroslava Stráňavského st. z Čadce.
Premúzeumbolvšak8.septembervýnimočnýajzinéhohľadiska.DoSobáš-nehopalácavBytčizavítališpičkoví
odborníci v oblastietnomuzikológie a etnochoreológie – Prof. PaedDr. Bernard Garaj, CSc.,PhDr. Ondrej Demo,
CSc. a PhDr. Stanislav Dúžek, CSc., aby sa zúčastnili neformálneho seminára, kde sa vo vzájomnej konfrontácii
stretlisautormihudobnýchnástrojovprezentovanýchnavýstave.
Vystúpenia boli zaznamenané na diktafón a časť z nich
uverejňujeme v tomto príspevku. Vybrali sme najzaujíma-
vejšie state z výpovedí etnomuzikológov, ktoré zhodnotili
prácu vystavujúcich autorov a zachytili spomienky na ich
vlastnéprofesijnézačiatky.
Keďže ide o bezprostredné výpovede bez predchádza-
júcejpísomnejprípravy,prelepšiuzrozumiteľnosťsúmier-
ne upravené, avšak rešpektujú charakteristické znaky roz-
právaniaprednášajúcich.
Pre ľahšiu orientáciu čitateľa sme do príspevku zaradili
ajstručnéživotopisypozvanýchodborníkov.
Účastníci seminára
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/42
Ondrej Demo patrí k popredným slovenským etnomu-
zikológom. Takmer štyridsať rokov pracoval v Redakcii ľu-
dovej hudby Československého, neskôr Slovenského roz-
hlasu v Bratislave. Študoval na Katedre hudobnej výchovy
Pedagogickej fakulty UK v Bratislave, následne na Filozo-
fickej fakulte UK, na Katedre hudobných vied a hudobnej
folkloristiky. V Hudobnom ústave SAV absolvoval externú
ašpirantúru v odbore etnomuzikológia, kde v roku 1983
získal vedeckú hodnosť kandidáta vied o umení. V rokoch
1966 – 1993 moderoval cyklus relácií Klenotnica ľudovej
hudby, ktorej bol zároveň autorom. Aj pre túto reláciu
zrealizoval nahrávkyz350 lokalítnaSlovenskuaz57 lokalít
Slovákov žijúcich v zahraničí, spolu 16 500 titulov, ktoré sú
zachované v dokumentačnom fonde Slovenského rozhla-
su. V roku 1970 sa zaslúžil o vznik medzinárodnej súťaže
rozhlasových nahrávok ľudovej hudby Prix de musique
folklorique de Radio Bratislava (1970 – 1993), do ktorej sa
zapojilo 50 európskych rozhlasových staníc. Ondrej Demo
tiež stál pri vzniku Orchestra ľudových nástrojov Sloven-
ského rozhlasu (OĽUN) v roku 1976. Od roku 1996 je
predsedom Spolku hudobného folklóru pri Slovenskej
hudobnej únii. Je autorom mnohých odborných štúdií
a článkov z oblasti etnomuzikológie, autorom a spoluau-
torom publikácií o slovenskom folklóre. Spolupracoval
s mnohými speváckymi zbormi a folklórnymi súbormi a je
držiteľommnožstvavýznamnýchocenení.
So svojimi šedinami sa skláňam pred všetkými týmito
výrobcami, lebo sú to ľudia, ktorí tvoria hodnoty pre nieko-
ho. Som za to, aby sa prezentovali ľudia s takýmito hodno-
tami, ktoré sú celonárodné, nielen regionálne. Celá naša
kultúra sa skladá z malých mozaík, z jednotlivcov, za kaž-
dou jednou piesňou, za každou jednou melódiou je človek,
autor tohto diela. My si to autorstvo dnes nevieme uvedomiť
a ani si ho pripísať. A toto je dôležité, uvedomiť si, že ja som
vložil do tejto mozaiky môj jeden kamienok. Som veľmi rád,
že som tu, lebo som Vás spoznal vo vašom prostredí. Aj sme
Vás v minulosti zdokumentovali, nahrali, ale tu Vás vidíme
v novej podobe. Roky bežia, ľudia sa strácajú, ale to, čo ste
vytvorili, tu zostáva. Ja si vážim veľké moje vzory, ktorými
boli prof. Kresánek a prof. Suchoň a nikdy nezabudnem na
ich slová. Prof. Suchoň nám povedal: Pre mňa je každá
ľudová pieseň klenot a ja si z toho klenotu vyberám to, čo si
jachcempripísaťdosvojhosrdca,tedavýpovednéprenárod.
A Kresánek nám hovoril: Keď pôjdete do terénu, nechoďte
len do krčmy, choďte aj do kostola, vypočujte si celé
spoločenstvo a potom budete vedieť, čo je naše, kde sa to
rodilo a ako sa to rodilo.Taktiež si veľmi cenímprof.Zoltána
Kodályho. V roku 1962 sme spolu boli na medzinárodnej
konferencii, ktorú usporiadalo UNESCO a v rámci ktorej
bola sekcia muzikologická. A tu prof. Kodály povedal jednu
vetu, ktorú som si ja zapísal do srdca.Vtých 60. rokoch bola
móda – súbory podľa vzoru Sovietsky zväz, teda čím väčšie
súbory, väčšie choreografie, teda všetko umelo vytvorené
podľa istých vzorov. A keď sme boli spolu v Strážnici, tam
sme videli mnoho súborov, ale mňa najviac oslovila jedna
babička, ktorá spievala moravskú baladickú pieseň a to bolo
srdce, ktoré ma oslovilo, to bolo vidieť, že tá žena to skutoč-
ne prežívala. A profesor Kodály vtedy povedal: Toto zacho-
vajte, toto hľadajte, toto sa nám stráca, toto je to najvzác-
nejšie. Takéto hodnoty hľadajte, lebo mnohí nebudú mať
možnosť spoznávať týchto ľudí priamo v teréne, ale iba cez
vás. A preto som si ja tak vážil všetko, čo som získal od vás –
výrobcov hudobných nástrojov. Ja si myslím, že si Vás
nevieme dostatočne oceniť, ale siVás vážime a dúfame, že si
Vásdoceniaajďalšiegenerácie.
Bernard Garaj v súčasnosti pôsobí ako dekan Filozofic-
kej fakulty UKF v Nitre. Na Pedagogickej fakulte tejto
univerzity absolvoval vysokoškolské štúdium, následne sa
stal internýmvedeckýmašpirantomÚstavu hudobnejvedy
SAV v Bratislave. Jeho špecializáciou je etnomuzikológia
a etnoorganológia. Pochádza z najstaršieho gajdošského
rodu naSlovensku, zobceVeľkáLehota. Gajdošskátradícia
sa stala aj hlavným faktorom pri rozhodovaní v jeho
odbornom smerovaní. V roku 1990 obhájil kandidátsku
dizertačnú prácu na tému Gajdy a gajdošská tradícia
na Slovensku. V rokoch 1990 – 2005 pôsobil vo funkcii
vedeckého pracovníka Ústavu hudobnej vedy SAV v Brati-
Zľava: PaedDr. Roman Bienik, PhD., Prof. PaedDr. Bernard Garaj, CSc., PhDr. Ondrej Demo, CSc., PhDr. Stanislav Dúžek, CSc.
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/43
slaveaodroku1992 jetiežpedagógomnaKatedreetnológie
aetnomuzikológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre. V roku
1999naVysokej školemúzickýchumenívBratislaveobhájil
habilitačnú prácuavroku 2005 ukončil inauguračné kona-
niestémou prednáškyHistorickéformyslovenskej ľudovej
ansámblovej hudby. Špecializujesanavýskumslovenských
ľudových hudobných nástrojov a ansámblovej nástrojovej
hudby, slovenskej ľudovej hudbyv interetnickom kontexte
strednej Európy a na premeny a transformácie tradičnej
hudby na Slovensku po roku 1989. Je autorom a spoluauto-
rom mnohýchdomácichazahraničnýchpublikácií,odbor-
nýchštúdiíačlánkovzoblastietnomuzikológieaetnoorga-
nológie, viacerých fonických a filmových antológií. Bol a je
riešiteľom viacerých vedecko-výskumných projektov, za-
pojil sa aj do medzinárodného projektu Flutes of Slovakia.
Ječlenomvedeckýchspoločností,úniíavýborovvedeckých
konferencií (napr. International Council of Tradicional
Music UNESCO). Absolvoval viaceré zahraničné študijné
pobyty a je držiteľom mnohých ocenení a vyznamenaní.
Je spoluzakladateľom a organizátorom podujatia Gajdoš-
ské fašiangy v Malej Lehote, autorom odborných rozhla-
sovýchreláciíatvorcompočetnýchzvukovýchnosičov.
Keď som si pozrel výstavu, uvedomil som si, že tento
región, to je klenot. Aj ja by som sa preto rád s vami podelil
o moju výpoveď. V tejto oblasti sa nedá robiť bez toho, aby
sme nemilovali to, čo robíme. Ja som mal obrovské šťastie,
že som zdieľal jednu kanceláriu naAkadémii vied s dr. Dúže-
kom, bývalým aktívnym tanečníkom a sólistom. Životy sa
námskrížilitak,žesamíňameužskoro30rokov.Jasommal
to obrovské šťastie, že som sa narodil v rodine gajdošov,
v gajdošskej dedine a gajdy boli prvý nástroj, ktorý som mal
možnosť počuť ako dieťa, a práve gajdy ma sprevádzajú celý
život. Na príklade môjho starého otca vám môžem povedať,
čo sa môže stať, ak si niekto všimne vašu prácu. V roku 1975
profesor Elschek znova a znova opakoval myšlienky, ktoré
poukazovali na to, že mnohé hudobné nástroje, ktoré máme
a hrdíme sa tým, že sú naše, sú veľmi seriózne ohrozené a to
dokonca aj také nástroje, ako fujary, hoci by ste mali pocit,
že takýto nástroj nemôže byť ohrozený. Tak to bolo s gaj-
dami, tak to bolo s rôznymi typmi píšťal, skrátka bol tu celý
rad nástrojov, kde sa pociťovalo to veľké ohrozenie. Vtedy
vznikla myšlienka zorganizovať súťaž, ktorú väčšina z vás
pozná, bola to súťaž výrobcov ľudových hudobných nástro-
jov o cenu Ladislava Lenga – Instrumentum Excellens.
V roku 1975 som sa zúčastnil tejto súťaže ako pätnásťročný
gymnazistasmojímotcom,mojímstrýkomamojímstarým
otcom. Všetci sme boli ubytovaní v jednej internátnej izbe.
Bolo nás tam dvanásť a ja som s otvorenými ústami počúval
príhody, v ktorých sa všetci tí výrobcovia predháňali a to bol
pre mňa fascinujúci zážitok. Ale táto súťaž neznamenala
veľa iba pre mňa, ale aj pre samotných súťažiacich. Keď sa
môj dedko vrátil naspäť doVeľkej Lehoty, tak nástroje, ktoré
unásležaliniekdevšopeaktorésivprincípeniktonevšímal,
tak odrazu ich začal vyťahovať a to nie len môj dedko, ale aj
susedia,všetci. Začali prichádzať prví dokumentaristi, spo-
mínaný Ladislav Leng, dr. Elschek a iní. Títo ľudia si zrazu
uvedomili, že je tu niekto, kto si všíma ich hudobné nástroje,
ich diela, o ktoré dovtedy akoby nikto nezavadil. Hovorím
o regióne, z ktorého pochádzam a treba povedať, že nebolo
to tak vo všetkých regiónoch, ale toto bol taký zabudnutý
kút. Ja som vtedy videl, ako sa môj starý otec menil, ako ožil,
ako sa začal zaujímať o všetko okolo seba, ako začal znova
po rokoch vyrábať nástroje a hrať a začal učiť mňa a iných
vrodine.
Každý jeden hudobný nástroj, ktorý vystavujete, skrýva
široký komplex poznatkov, lebo sú hlboko zakorenené
v tradícii. Existuje množstvo poučiek, čo je to tradičná alebo
ľudová hudba a jedna z jej charakteristík je, že je to hudba
regiónov. Ja si osobne myslím, že to, že ľudová hudba má
ešte stále regionálny charakter, že sa stále môžeme hádať, či
tá pesnička je od vás, alebo od nás, čo je Vadičov, čo je Ter-
chová, veď to sú krásne veci a neviem, či si to uvedomujete,
ale máme ešte témy, ktoré potvrdzujú regionálnu diverzitu
a to je ohromná vec na Slovensku. Tento región je veľmi
Zľava:BartolomejGernát,VincentKrkoška,Mgr.PavolKužma
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/známy napríklad tradíciou výroby signálnych nástrojov,
aj pán Gernát robí podobné nástroje. Či už hovoríme
o Karpatoch, Javorníkoch, Alpách, Pyrenejach, všade tento
typ nástrojov bol a fungoval ako signálny či komunikačný
nástroj, pre orientáciu nejakého bežného dňa na salaši.
A ako sa postupne transformovalo pastierstvo v 2. polovici
20. storočia, tak samozrejme, že vymizli aj tie nástroje,
ktoré my dnes nazývame pastierskymi. Skúste nájsť neja-
kéhopastieradnesnasalaši,ktorýbyvedel(bolibysmeradi,
že by vedel), že je fujara, že je koncovka a nechceme od neho,
žebyajniečozahral.Toasivšetcivieme,očomhovorím.
Ja som chcel povedať to, že tu by sa ponúkala nejaká lac-
ná logika, že také tie nástroje, ktoré patrili do života tých
pastierov zákonite museli vymiznúť.Ateraz si zoberte to, že
v roku 2015, kedy idete do Bratislavy, Nitry alebo idete na
letné festivaly, tak čo tam počujete ako prvé, to sú otváracie
tóny trombitášov. Kde sa toto nabralo? A to hovorím len
príklad, to máme mnoho iných nástrojov, kde sa ten pri-
rodzený kontext stratil. A to je zázrak, že tie nástroje ďalej
prežívajú a preberajú novú funkciu, ale nezanikli. Samo-
zrejme, že sú ohrozenejšie druhy, o tom by sme vedeli hovo-
riť, najmä ten detský inštrumentál je pomerne silno ohro-
zený, ale na druhej strane tá vitalita hudobných nástrojov
a teda aj celejtej našej tradície je niekedy ďaleko silnejšia.Vy
len potvrdzujete, že to, čo robíte v podobe vašich nástrojov,
že je vlastne tá vitalita tradície, s ktorou sme sa narodili
asktorouďalejpokračujeme.
44
Stanislav Dúžek patrí k najvýznamnejším predstavite-
ľom slovenskej etnochoreológie. V roku 1953 začal štu-
dovať ľudový tanec na VŠMU v Bratislave, po absolvovaní
dvoch semestrov prestúpil na Filozofickú fakultu Univer-
zity Komenského, kde pokračoval v štúdiu národopisu.
Po ukončení štúdia v roku 1958 pracoval v Osvetovom
ústave v Bratislave. V rokoch 1962 – 1965 bol interným ve-
deckým ašpirantom v Národopisnom ústave SAV, kde
obhájil dizertačnú prácu Tanečná tradícia Podpoľania.
V rokoch 1953 – 1964 bol tanečníkom, sólistom, tanečným
pedagógom a asistentom choreografa Š. Nosáľa v Lúčnici.
Súčasnepôsobilakochoreograf apedagóg tancavofolklór-
nom súbore Technik (1959 – 1963) a počas vojenskej služby
aj vo Vojenskom umeleckom súbore v Bratislave (1958 –
– 1960). Odroku1965bol jehopôsobiskomÚstavhudobnej
vedy SAV. V rokoch 1989 – 1997 bol vedúcim Etnomu-
zikolo-gického oddelenia ústavu, niekoľko rokov predse-
dom vedeckej rady a delegátom pracoviska v Rade vedcov
SAV. S týmto pracoviskom sa spájajú všetky jeho najdôleži-
tejšie vedecko-výskumné aktivity. Popri dlhodobom vý-
skume Podpoľania (1964 – 1972) a rodného Trenčianského
kraja svoj záber rozšíril na všetky regióny Slovenska.
Výsledkom jeho výskumov sú početné vedecké štúdie,
rozsiahla zvuková a obrazová dokumentácia tanca a parti-
cipácia na všetkých významných syntetických dielach
v redakcii Národopisného ústavu SAV. Celoživotne spolu-
pracoval s folklórnymi festivalmi(patrí k zakladateľom
Zľava: Stanislav Otruba s manželkou, Vladimír Grieš s manželkou
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/Pramene a literatúra:
ŠIMOVÁ, A.: Ondrej Demo (*14. 1. 1927) – osobnosť slovenského hudobného folklóru. In: MUSICA ET EDUCATIO II. Zborník
príspevkov z konferencie doktorandov v Ružomberku 2010. Ružomberok: Verbum 2011, s.194-199.
Profesijný životopis Prof. PaedDr. Bernarda Garaja, CSc., dostupné na: http://www.ketnoffukf.sk/bernard-garaj.html
Profesijný životopis PhDr. Ondreja Demu, Csc.,
Dostupné na: http://www.jankohrasko.sk/folklorc/1388/osobnosti/1693/ondrej-demo/
Profesijný životopis PhDr. Stanislava Dúžeka, CSc., dostupné na: http://folklorika.sk/phdr-stanislav-duzek-csc
Osobné výpovede B. Garaja, O. Demu a S. Dúžeka zaznamenané na diktafón počas seminára.
45
Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve), bol scená-
ristom, režisérom a realizátorom programov venovaných
slovenskému ľudovému tancu, riešiteľom a spoluriešite-
ľom výskumných projektov, spolupracoval s Ústavom
zahraničných Slovákov. Je členom Študijnej skupiny pre
etnochoreológiu pri ICTM UNESCO a členom Národného
komitétu ICTM naSlovensku. Získalviaceroocenení, napr.
cenu za monografiu o slovenskom ľudovom tanci a hudbe
udelenúSNSpri SAV.
Do diskusie sa rád zapojím aj ja, ale ako vyštudovaný
etnológ, nie muzikant, hoci sa celý život zaoberám
hudobnými nástrojmi, no predovšetkým som tanečník.
Preto by som Vám chcel povedať niečo o spolupatričnosti
ľudového umenia a jeho osobitostiach. Ako ľudový nástroj,
tak ľudová hudba, ako interpretácia na týchto nástrojoch,
ako ľudová pieseň, tak aj tanec veľmi spolu súvisia, jedno
bez druhého by nebolo. Dnes na Slovensku vidíte veľa
tanečných súborov, no načo by boli, keby sme k nim nemali
hudbu, pieseň, ktorá je základom tohto všetkého. A preto si
veľmivážimto,žestesataktoprezentovaliakodobríaorigi-
nálni výrobcovia ľudových nástrojov, ktoré nám tu zane-
cháte a ktoré nám práve pomáhajú udržiavať aj ľudovú
pieseň, aj ľudový tanec. Ja si pamätám, keď sme začínali
v polovici minulého storočia s Ladislavom Lengom, ktorý
ma prizval, aby sme spolu robili výskumy po Slovensku.
Vtedy som sa tešil, že sme začínali na strednom Slovensku,
videl som veľa vystúpení odtiaľto a mal som predstavu, že
tam je tá najvyššia ľudová kultúra. Výskumy sme robili
vspolupatričnosti,onakoinštrumentalista,ktorýsazaobe-
ral skúmaním ľudových nástrojov, ďalší sa zaoberali štú-
diom ľudových piesní a prizvali mňa ako tanečníka.Takže aj
tu sa demonštrovala táto spolupatričnosť a tam som zistil,
že vlastne tých ľudových nástrojov nám v polovici minulého
storočia strašne ubudlo a tá moja predstava o bohatej škále
výrobcov, interpretov na Detve, že sa veľmi zúžila. Preto
som veľmi rád, že v súčasnosti sa ľudia vzchopili a pocho-
pili, že treba pokračovať v týchto tradíciách. Vy ste ich po-
kračovateľmi a pričiňujete sa o to, že sa táto integrita,
jednotnosť a rozmanitosť ľudového hudobného umenia
zachovala. Týmto Vám chcem vysloviť poklonu za to, že aj
v tomto kraji sa robia takéto pekné výstavy a že tu máme
toľko výrobcov. Naozaj sa tomu veľmi teším. Vy zachováva-
te technológiu výroby týchto nástrojov a to je neopakova-
teľná vec. A zaujímavé a vzácne je aj to, že aj keď ste neboli
priamymi pokračovateľmi vašich predchodcov, že ste sa o to
zaujímali, o tú technológiu, aby tradícia pokračovala ďalej.
Zľava: Mgr. Michal Jurecký (zástupca riaditeľa PM v Žiline), Vít Pieš, Rudolf Patrnčiak, PaeDr. Roman Bienik, PhD.
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/ETNOLÓG v múzeu
Mgr. Martina Bernátová • Považské múzeum v Žiline
Foto: Anna Kucharčíková
46
Ako prvú sme vyspovedali etnologičku drotárstva
Mgr. Katarínu Kendrovú: Ako prebieha etnologický
terénnyvýskumaakejoblastisavenujete?
Etnologický terénny výskum je veľmi náročnou prácou,
ktorá v sebe zahŕňa niekoľko dôležitých krokov. Keď neexis-
tuje iný pramenný materiál k výskumnej téme, je často jedi-
ným zdrojom informácií, preto k nemu treba pristupovať
veľmi zodpovedne. Skôr ako sa etnológ vydá do terénu, musí
byť dobre zorientovaný v skúmanej problematike a pripraviť
si kvalitný dotazník s otázkami pre respondentov. Dobrá
príprava do terénu je základ úspechu, aj vzhľadom na to, že
informátormi sú najmä najstarší obyvatelia. Ideálne je na-
hlásiť svoj zámer na obecnom úrade. Dnes je už veľmi ťažké
získať dôveru miestnych ľudí, preto sa snažíme nájsť nieko-
ho, miestneho nadšenca, ktorý nám pomôže nielen pri
výbere informátorov, ale zároveň nás predstaví pri prvom
kontakte.Jedôležiténavštíviťčonajviacobyvateľov,ktorých
výpovede postupne overujeme a dopĺňame pri opätovných
návštevách. Rozhovory si zaznamenávame na diktafón.
Samozrejme, že informácie je nevyhnutné hľadať aj v iných
prameňoch ako sú archívne materiály, farské, obecné kroni-
ky, regionálne noviny, ale napríklad aj súkromná koreš-
pondencia, zápisky v náboženských knižkách a pod. Ďalšou
náročnou a veľmi zdĺhavou prácou etnológa je spracovanie
zvukového záznamu, konkrétne jeho fonetický prepis kvôli
zachovaniu nárečových prvkov. Etnografický výskum často
využívaajkresbovú,fotografickúavideo-dokumentáciu.
Výstupom z výskumu je v ideálnom prípade odborná
štúdia z ktorej môžu čerpať ďalší bádatelia. Ja som sa
doposiaľ zamerala najmä na výskum ľudovej kultúry jedné-
ho z najvýznamnejších centier drotárstva – Veľkého Rov-
ného. Viaceré tematické okruhy som publikovala vo forme
štúdievoVlastivednomzborníkuPovažia.Vspoluprácisko-
legami z oddelenia sme napísali monografiu o drotárstve,
ja som konkrétne spracovala národopisné kapitoly. Niekoľ-
ko tém z ľudovej kultúry som spracovala aj pre monografiu
obce Trnové a obce Rosina. Okrem toho som publikovala
čiastkové výskumy v odborných časopisoch a regionálnej
tlači.
Etnológia je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá kultúrou a spôsobom života človeka ako člena určitej
spoločnosti. Súčasťou predmetu etnologického výskumu je i historické štúdium ľudovej kultúry, ktorá tvorí
významnú súčasť kultúrneho dedičstva. Zbierkový fond etnológie Považského múzea má takmer 10 300 zbier-
kových predmetov, o ktorý sa stará etnologička Mgr. Adriana Bárdyová, pracovníčka oddelenia regionalistiky.
Považské múzeum v Žiline je však múzeom, ktoré sa ako jediné na Slovensku špecializuje na výskum drotár-
skeho remesla, preto sa v múzeu postupne sformovalo samostatné oddelenie drotárstva, kde v pozícii etnolo-
gičkypracujeMgr.KatarínaKendrová.
Etnológ v múzeu sa ako kurátor stará o zbierkové predmety, elektronicky ich eviduje a popisuje, v spolupráci
s oddelením pre ochranu zbierkových predmetov zabezpečuje ich ošetrenie, konzervovanie, popr. reštauro-
vanie. Hlavnou metódou získavania poznatkov o kultúrnych javoch a konaní človeka je v etnológii terénny
výskum, ale využíva aj historické (archívne) a súčasné pramene (štatistické údaje). Pomocou pozorovania
a rozhovorov s ľuďmi etnológia popisuje a analyzuje určitú kultúru vo vzťahu k istej spoločnosti v konkrétnom
čase a priestore. Výskumnou oblasťou etnológa na oddelení regionalistiky je najmä Rajecká a Terchovská
dolina,naoddelenídrotárstvasútodrotárskeobcevokresochŽilinaaBytča.
Najprístupnejší spôsob prezentácie získaných
poznatkov laickej verejnosti je výstava. Vďaka nej
múzeum zároveň ukáže exponáty, ktoré sú väčšinou
uložené v depozitároch. Ako sa vytvára etnografická
výstavaaakévýstavysterobili?
Som rada, pokiaľ môžem ukončiť výskumnú úlohu nielen
odbornou štúdiou, ale aj výstavou. Dobré je mať hneď na
začiatku presnú predstavu, vypracovať si koncepciu a sce-
nár výstavy. Uprednostňujem interaktívne výstavy, ktoré
vtiahnu návštevníka do minulosti, do určitého deja. K také-
muto druhu výstav potrebujem namaľovať kulisy, zhotoviť
rôzne repliky, zozbierať prírodný materiál a obliecť figuríny
predstavujúce určitú činnosť. Nezaobídem sa bez nákresov,
kde si všetko podrobne rozplánujem. Výstava je preto
náročná na prípravu, aj inštaláciu. Takýmto spôsobom som
pripravila výstavu k výročnému zvykosloviu, drotárskym
obyčajom a vandrovnému životu a k ľudovému liečiteľstvu.
Nevyhnutnosťou sú zoznamy exponátov, sprievodné texty
či popisy. V prípade výstav do zahraničia je komplikova-
nejšia administratíva. Samozrejme, všetko závisí od typu
výstavy, výberu témy, či je výstava z našich zbierok, alebo zo
zapožičanýchexponátovapod.
Spomínam si, že mojou prvou výstavou bola výstava
odrôtovaných kraslíc v nemeckom meste Altena. Počas
môjho pätnásťročného pôsobenia v múzeu som realizovala
veľa výstav v našich priestoroch a v susednom Poľsku a Čes-
kej republike. Tie na domácej pôde boli najmä prezentáciou
výsledkov výskumnych úloh (výročné zvykoslovie, život
a zvykoslovie drotárov, ľudové liečiteľstvo, Jánošík v ľudo-
vom umení, ľudové hudobné nástroje, atď). Zahraničné boli
najmä prezentáciou drotárstva. V spoluautorstve s Adria-
nou Bárdyovou sme v roku 2008 vytvorili novú národopisno
historickú expozíciu Jánošík a Terchová v Terchovej. Menšia
národopisná expozícia sa nachádza aj v Múzeu Drotárie
vo Veľkom Rovnom. Minulý rok som v spolupráci s PaedDr.
Romanom Bienikom absolvovala zaujímavý výskum u vý-
robcov ľudových hudobných nástrojov v Žilinskom kraji.
Bolo to príjemné odbočenie od mojich plánovaných aktivít.
Jehovýsledkombolavýstavaachceme vydaťkatalóg.
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/47
Čo vás na vašej práci najviac baví?
Jetonajmätvoriváčinnosťaprácasdeťmi.Veľmimabaví
realizácia výstav, najmä tých, ktoré vychádzajú z mojich
výskumov a predstavujú návštevníkom niečo nové, nepoz-
nané. Mám rada podujatia, ktoré sú určené pre detského
návštevníka, ako je Hradná škola, Expedícia Budatínsky
hrad, kde s deťmi pracujeme s drôtom a najjednoduchším
spôsobom im takto predstavíme drotárske remeslo. Drotár-
ske tvorivé dielne realizujeme aj priamo na školách v Žiline
a v okolí. Veľmi ma bavia aj prednášky k rôznym témam
z drotárstva a ľudovej kultúry, ktoré na požiadanie realizu-
jeme v priebehucelého roka na školách či univerzite tretieho
veku ŽU. No a nesmiem zabudnúť na prácu v teréne, i keď je
veľmi náročná, pretože je to práca s ľuďmi. Životné príbehy,
poznatky a skúsenosti starých ľudí sú však neskutočne
obohacujúce. Vždy, keď o nich rozprávajú, všetko prežívajú
akobyznova.
Mgr. Adriana Bárdyová pracuje ako etnologička na
oddelení regionalistiky a zároveň je aj správkyňou
depozitára etnológie. Opýtali sme sa jej, na čo sa
špecializuje fond etnológiev Považskom múzeuaaké
mánajcennejšiezbierkovépredmety.
Dôležitou činnosťou odborného pracovníka je nadobú-
danie predmetov kultúrnej hodnoty kúpou, darom či zbe-
rom.ZbernouoblasťouPovažskéhomúzeajeŽilinaaokolité
obce. Zbierkový fond etnografie sa špecializuje na predmety
národopisného charakteru. Je rozdelený na materiál a odev.
Do etnografického materiálu sú zaradené predmety každo-
dennej potreby, nábytok, pracovné náradie, pomôcky do
kuchyneakuchynskýinventár.Patrísemajnáradie,ktorésa
používalo pri spracovaní a výrobe textílií, ako sú zvíjačky na
priadzu,motáky,kolovrátkyakrosná.
Do tejto skupiny zaraďujeme aj predmety umeleckého
charakteru, a to obrazy, drevorezby, kresby, medené či ka-
menné reliéfy. Zbierkový fond obohacujú aj viaceré betle-
hemy, bábkové divadlo a hudobné nástroje. Bohaté zastú-
peniemajúajfotonegatívy,fotografieapohľadnice.
V odevnej časti zbierkového fondu sa nachádzajú kroje
z rôznych oblastí, napr. Čičmany, a kroje celej terchovskej
doliny. Čičmiansky kroj patrí medzi najzaujímavejšie, vý-
tvarne najhodnotnejšie a najstarobylejšie kroje Slovenska.
Vyznačuje sa predovšetkým farebnosťou. Dominuje biela
farba s prekrásnou výšivkou s použitím žltej, oranžovej,
bielej,neskôrajčervenejfarby.
V zbierkovom fonde etnológie nájdeme aj rôzne odevné
súčiastky ako sú kožuchy, nohavice, obuv, opasky, čiapky.
Patria sem aj svadobné pierka a party, ktoré nosili na hla-
vách nevesty. Zaujímavým prvkom, ktorý sa používal pri
tvorbe účesu sú grgule. Sú to textilné guľovité útvary spoje-
né šnúrkou, ktoré sa používali v Čičmanoch, kde si vydaté
ženy okolo nich ovíjali vlasy. Na hlave vytvorili dva rožky, na
ktoré sa dával biely sieťovaný čepiec vypletaný do rôznych
motívov čičmianskeho vzoru. Na čepiec sa uväzovala vyší-
vaná podvika – zavinovacia šatka na okrajoch zdobená pa-
ličkovanou čipkou. Medzi cenné zbierkové predmety, ktoré
boli zaradené aj do 1. kategórie, patria sklomaľby z polovice
19. storočia, vzácna keramická misa a tanier, hlinený krčah
adžbán.
Zbierkový fond má takmer 10 300 ks predmetov a práve
prebieha inventarizácia. Prekontrolovať také množstvo
Mgr. Katarína Kendrová pri prezentácii výstavy Keď sa drotár narodil...
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/48
predmetov, nie je jednoduché. Zvlášť po digitalizácii, kedy
bol veľký pohyb zbierkových predmetov z depozitára do
snímacej miestnosti. Počas inventarizácie musíme skontro-
lovať každý jeden zbierkový predmet. Podľa evidenčného
čísla nájsť správnu evidenčnú kartu a porovnať, či je na
karte zapísaný rovnaký predmet. Na karte musí byť dôklad-
ný opis predmetu, fotografia a správne údaje aj s prírastko-
vým číslom. Všetky nezrovnalosti a nedostatky je potrebné
odstrániť a zabezpečiť, aby všetky exponáty mali svoju evi-
denčnúkartuasprávneuloženievdepozitári.
Aké má múzeum národopisné expozície a akévýstavy
sterobili?
Dlhodobá národopisná expozícia Objekty ľudovej archi-
tektúry sa nachádza v Čičmanoch. Považské múzeum má
v správe Radenov dom a Dom č. 42. Radenov dom je posled-
ný zachovaný poschodový dom v obci. Expozícia Čičmany,
Čičmany, chimárna dedina prezentuje všetky etapy v živote
človeka, zvyky, zamestnania a pracovné činnosti človeka,
architektúru a aj odev a textil. V Dome č. 42 je znázornené
rozšírené bývanie spoločníkov viacerých samostatných
rodín.V pitvore nemohli chýbať dve pece, pre každú rodinu
jedna. Zariadenie izieb a aj štyroch komôrok v podkroví
približuježivotvtedajšíchobyvateľov.
V roku 2008 sme spoločne s K. Kendrovou vytvorili náro-
dopisno-historickú expozíciu Jánošík a Terchová v Tercho-
vej. Po 30-tich rokoch existencie expozície venovanej Jánoší-
kovi bol vhodný čas túto expozíciu zrevitalizovať. Vďaka
schválenému grantu, ktorý sme podali na Ministerstvo kul-
túry, sme sa pustili do práce. Výsledkom je nová expozícia,
ktorá láka návštevníkov aj maketou tradičnej pece, ktorú
nazývali koch či ukážkou strungy – salašníckeho príbytku
pre ovce a môžu si pozrieť aj priečelie terchovskej drevenice.
Okrem toho expozícia približuje históriu obce, oboznamuje
s dôležitými historickými faktami zo života, zbojníčenia
a popravy Juraja Jánošíka. Odraz jánošíkovskej tradície
v ľudovej kultúre prezentujú drevené plastiky, maľovaná
keramikačisklomaľby.
Vspolupráci s historičkou Mgr. Máriou Okánikovou som
realizovala výstavu Ako si žili ženy. Chceli sme poukázať na
život žien v mestskom a dedinskom prostredí. Fotografiami,
textami a najmä exponátmi sme návštevníkom priblížili
rozdiel medzi životom ženy na dedine a v meste. Na porov-
naniebolivystavenépráčky,žehličky,nástrojepoužívanépri
pradení a tkaní. Z mestského prostredia sa zachovali aj vy-
sávače. Čo sa týka odevu, ženy v meste začali skôr nosiť
praktické oblečenie, ktoré nebránilov pohybe, zatiaľčo ženy
na dedine nosili kroje, ktoré sa často skladali zo spodnej
a vrchnej sukne a ešte aj zástery. Na výstave nechýbali ani
ukážky týchto odevov. O niečo neskôr sme nadviazali na
spomenutúvýstavu, atovýstavouSvetdetí,kdesmesazasa
snažili návštevníkov zoznámiť s detskými vecami ako sú
kočiare,chodítkačihračky.
ČoVásnaVašejprácinajviacbaví?
Na práci etnológa ma baví, že sa stále dozvedám nové ve-
ci, ktoré súvisia s tradičným spôsobom života ľudí na dedi-
ne. Ešte stále sa dajú v teréne nájsť krásne staré dreveničky
atradičnouarchitektúrouaľudovýmiprvkami.
Teraz pri inventarizovaní zbierkového fondu sa zozna-
mujem zo všetkými exponátmi a niekedy je naozaj problém
zistiť napríklad o aký mlynček alebo iný nástroj ide. Ale teší
ma, že si takto prehlbujem vedomosti. Aj práca s deťmi
v rámci tvorivých dielní počas podujatí organizovaných
PMZAalebonaprednáškachje veľmizaujímavá.
Mgr. Adriana Bárdyová v depozitári Považského múzea v Žiline
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/Elektronický časopis MÚZA dvakrát ročne uverejňuje
príspevky, ktoré sú schválené redakčnou radou.
Prijímame populárno-náučné texty o dejinách,
etnografii a prírode žilinského regiónu.
Redakcia si vyhradzuje právo zaslaný príspevok
odmietnuť, respektíve navrhnúť jeho úpravu.
Podmienkou pre prijatie a publikovanie článku
je dodržanie formálnych i obsahových pravidiel.
Na schválenie posielajte stručný obsah článku.
Formálna úprava článku:
1. názov článku,
2. meno a priezvisko autora (autorov), inštitúcia,
v ktorej autor pracuje,
3. hlavný text,
4. zoznam bibliografických odkazov.
Pokyny pre príspevok:
Príspevok je potrebné napísať v rozsahu
minimálne 1 a maximálne 5 normovaných strán
bez poznámkového aparátu.
Do rozsahu sa nezarátava použitá literatúra.
Príspevok je potrebné odovzdávať v textovom editore
MS WORD.doc,
• písmo Times New Roman,
• veľkosť 12,
• riadkovanie 1,5,
• okraje z každej strany 2,5 cm.
Obrazové prílohy zasielajte vo formáte JPG zvlášť,
nie vložené do príspevku.
Pokiaľ Vám záleží na poradí, obrázky premenujte
napríklad 1.jpg, 2.jpg, obrázok 1.jpg ...
Pokiaľ si prajete, aby bol obrázok v určitej časti
článku, napíšte to do textu: Príklad:
Obr. 1, Popis
k obrázku
„…Medzi taxíkmi
sa však občas objavili aj luxusnejšie vozidlá ako
napríklad Mercedes Viktora Mazúra z roku 1925 alebo
Walter Ludviga Ehna tiež z roku 1925.
Ako zaujímavosť možno spomenúť, že taxislužby
ponúkali napríklad aj niektoré autodielne ako tomu
bolo v prípade Doležala a Karbana, ktorí mali dielňu
a rovnako aj stanovište svojich taxíkov na Frambore
č. 657…”
POKYNY PRE PRISPIEVATEĽOV
EDIČNÁ NOVINKA POVAŽSKÉHO MÚZEA V ŽILINE
Príspevky zasielajte do na e-mail: simko@pmza.sk
30. septembra 2016
49
OBSAH:
Gabriel Fusek – Andrea Slaná: Nové poznatky z prieskumu
hradiska Veľký vrch pri Divinke
Zuzana Staneková: Nepublikované nálezy z hradiska Straník
v Žiline-Zástraní
Mário Bielich: Správa o archeologickom výskume
na Hričovskom hrade v roku 2012
Samuel Španihel: Benátske berretino z hradu Strečno
Vladimír Rábik: Rosina v stredoveku
Peter Šimko: Cestná doprava na Hornom Považí v stredoveku
Martina Bernátová: Peter a Mikuláš Kostkovci zo Sedlíc,
ich pôvod a erb
Drahomír Velička: Poznámky k vývoju pečatí obcí
severozápadného Slovenska
Katarína Kendrová: Jánošíkovská tradícia vo výtvarnom
prejave slovenského ľudu a neprofesionálnych umelcov
Jana Adamusová: Tragická smrť drotára Gallika a jej odraz
v umení
Viktória Urbanová: Rastlinstvo v okolí Vodnej nádrže Hričov
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza12016/