MÚZA 2/2014
MÚZA 2/2014
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/MÚ
MÚZA
ZA
Vydáva Považské múzeum v Žiline
v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja
ročník 2
2/2014
POZNÁVACÍ
ELEKTRONICKÝ
ČASOPIS
O HISTÓRII
A KRÁSACH
ŽILINSKÉHO
REGIÓNU
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/OBSAH
Poznávací elektronický časopis o histórii a krásach žilinského regiónu
Zodpovedný redaktor: Ing. Ladislav Cimerák, PhD.
Autori textov:
Ing. Mária Adamová
Mgr. Martina Bernátová
Mgr. Jakub Bielik
Mgr. Michal Jurecký
Mgr. Katarína Kendrová
Michaela Koláriková
Ing. Dušan Lichner, CSc.
Mgr. Peter Šimko
Mgr. Katarína Zacharová
Fotografie: Anna Kucharčíková a archív Považského múzea v Žiline
Editor: Mgr. Martina Bernátová
Jazyková redaktorka: Mgr. Michaela Koláriková
Grafický dizajn: Eva Brezániová
Redakčná rada:
Mgr. Martina Bernátová
Mgr. Michal Jurecký
Mgr. Michaela Koláriková
Mgr. Peter Šimko
Mgr. Katarína Zacharová
Foto na obálke: Anna Kucharčíková
Výstava Krása pravekej keramiky, Frýdek-Místek, júl september 2014
©Považské múzeum v Žiline, 2014
Mgr.
Mgr. Andrea Slaná
–
MÚZA
SLOVO REDAKTORA
KRÁSA PRAVEKEJ KERAMIKY
POTULKY PO STARÝCH CESTÁCH V OKOLÍ ŽILINY, III. časť
ČO SME NEVEDELI O BUDATÍNSKEJ KAPLNKE
AKO PLYNIE ČAS – BYTČIANSKY KAŠTIEĽ
VZÁCNY FRAGMENT Z MAMUTIEHO KLA
DIGITÁLNE MÚZEUM V BUDATÍNE
VÝROBNÉ DRUŽSTVO ĽUDOVÁ TVORBA VO VEĽKOM ROVNOM
KONFERENCIA „DEJINY CESTNEJ DOPRAVY NA SLOVENSKU”
ROK 2014 V ZNAMENÍ NOVÝCH EXPOZÍCIÍ
3
4
8
10
14
18
19
21
23
24
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/SLOVO REDAKTORA
•
Mgr. Peter Šimko Považské múzeum v Žiline
otvorilisteužtretiečíslonášhointernetovéhočasopisu,
vktorompopularizujemevýsledkynašejodbornej činnos-
ti. Verte či neverte, ale zadobu pol rokasme saopäť malič-
kými krokmiposunuliďalej. Opäťsmeobjavili niečo, načo
ľudstvozabudlo. Alezostalotoskrytépod zemou či napo-
liciach archívov. Nie je nás päťdesiat, ako v historickom
ústaveakadémievied, je nás lenokolodesať, ktorí savenu-
jeme nášmu regiónu Horného Považia z hľadiska archeo-
lógie, histórie, etnológie, zoológie či botaniky. Andrea
Slaná sa venovala pravekým keramickým nádobám, ktoré
máme v našich depozitároch. Výstupom jej výskumu bola
výstava v Muzeu Beskyd Frýdek-Místek, ktoré je naším
projektovýmpartnerom. Článokv Múzejepísomno-obra-
zovým pendantom tejto výstavy dostupný aj v našom
domácom prostredí. Michal Jurecký, ako sám píše, začal
skladať „puzzle“ dejín kaplnky v areáli Budatínskeho hra-
du. Podarilo sa mu nájsť cenný dokument z roku 1803,
vktoromsanachádzapopiskaplnkyodvonkajšiehovzhľa-
du až po posledný koberec na zemi. Výskum realizoval
vsúvislostisozačatímobnovykaplnky, ktorúúspešnepro-
jektovo a realizačne pripravil náš zriaďovateľ a vlastník
objektu – Žilinský samosprávny kraj. Z obdobia socializ-
mu, kedy vo Veľkom Rovnom pôsobilo výrobné družstvo
Ľudová tvorba, pripravila odborný článok Katarína Ken-
drová. Jasomspracovalďalšiuzostarýchzaniknutýchciest
v okolí Žiliny. Do nášho múzea sa v priebehu tohto roka
dostal aj nález fragmentu mamutieho kla z Tepličky nad
Váhom. O tomto nálezea mamutochvšeobecnepripravila
článokzoologičkaMáriaAdamová.
Za posledný polrok sme mali aj veľa práce odlišného
charakteru, čo niektorým kolegom neumožnilo do Múzy
prispieť. Tieto aktivity síce ovplyvnili rozsah časopisu,
na druhej strane však umožnili vložiť do nej články repor-
tážneho charakteru. Najviac času a energie sme venovali
činnostiam spätým v našej angažovanosti v projekte Digi-
tálne múzeum. Okolo 10 000 kusov našich zbierkových
predmetov od apríla podstupuje tortúru digitalizačného
procesu, čojeoproti iným múzeám niemalýpočet. O tom,
koľko administratívnej a kurátorskej práce obnáša prípra-
vaapriebehdigitalizácie, informujeKatarínaZacharová.
Rok 2014 bol pre Považské múzeum kľúčový. Zdá sa, že
sa konečne podarilo prelomiť múzejné pološero na Hor-
nom Považí. V apríli sme našu ponuku rozšírili o múzeum
dopravy. Síce malé, ale životaschopné. Podarilo sa tým
však naplniť cieľ, ktorý si položila ešte riaditeľka múzea
Vlasta Kristenová v 60. rokoch 20. storočia. Nech žilinský
región, križovatka ciest, železničný uzol, sídlo bývalej Vy-
sokej školy dopravnej, má prezentovanú aj dopravu v mi-
nulosti. Dňa 13. júla 2014 sa po siedmich rokoch konečne
dostali prví návštevníci do Budatínskeho hradu, konkrét-
ne do obnovenej veže. O tejto monumentálnej rekon-
štrukcii s úplným rešpektovaním pamiatkových hodnôt
objektu sme informovali v minulom čísle. Momentálne
prebieha výmena expozície v Radenovom dome v Čičma-
noch a prestavba sídla expozície v Terchovej. Sme si vedo-
mí, že tieto hektické zmeny sa odohrávali často na posled-
nú chvíľu a priebežne vznikajúce problémy sa dolaďovali
za pochodu. Veríme však, že podniknuté zmeny naštar-
tujú čoraz viac sa zlepšujúci vzťah verejnosti ku kultúre,
dedičstvunašichpredkov.
Milí čitatelia,
Pohľad z Budatínskej veže na časť Budatína, Žiliny a rieku Váh
Foto: Anna Kucharčíková
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/KRÁSA PRAVEKEJ KERAMIKY
Mgr. Andrea Slaná • Považské múzeum v Žiline
Foto: Anna Kucharčíková a archív PMZA
4
Pojem keramika všeobecne označuje výrobky z plastického materiálu – hliny. Názov pochádza z gréckeho slova
„keramos“ = hlina, keramické výrobky a „keramus“ = hrnčiar. Vďaka archeologickým nálezom sa na území
severozápadného Slovenska stretávame s unikátnymi hrnčiarskymi výrobkami. V zbierkach Považského múzea
v Žiline sú významnou mierou zastúpené najmä hrnčiarskou produkciou lužickej kultúry z doby bronzovej
a halštatskej. Z laténskeho obdobia pochádza keramika ľudu púchovskej kultúry. Výber týchto unikátnych
výrobkov bol základom pre usporiadanie výstavy Považského múzea v Žiline s názvom „Krása pravekej
keramiky“, inštalovanej v Českej republike vo výstavných priestoroch partnerského Muzea Beskyd vo Frýdku-
Místku.Výstavakonanávmesiacochjúlažseptember2014sastretlaspriaznivýmohlasomnávštevníkov.
Tradičné hlinené nádoby sa počas celého praveku zho-
tovovali modelovaním v ruke. Vyrábali sa výlučne lepe-
ním z pásov hliny, menšie tvary iba z jedného kusa hliny.
Bola to domáca výroba, ktorá využívala miestne suroviny.
Do vyčistenej, preplavenej a vypracovanej hliny sa podľa
potreby pridávalo ostrivo – kremičitý piesok rôznej hrúb-
ky. Po preschnutí sa povrch nádoby zdobil a upravoval
leštením, či hladením.
Výroba keramiky si vyžadovala zdroj tepla. Najstaršia
keramika sa nevypaľovala v špeciálnych hrnčiarskych
peciach, ale na otvorených ohniskách zakladaných na
povrchu terénu, neskôr v zahĺbených jamách, v hlinených
peciach milierového typu a nakoniec v kupolovitých pe-
ciach s kúreniskom oddeleným od vlastnéhovypaľovacie-
ho priestoru. Preto v rôznych obdobiach a v rozličnom
civilizačnom a geografickom prostredí dosahovala vyššiu
či nižšiutechnologickúaestetickúúroveň.
Experimentálne sa dokázalo, že malé hrnčiarske pece
pracovali veľmi ekonomicky. Pred vlastným vypaľovaním
bolo potrebné keramiku dostatočne vysušiť. Vypaľovanie
Keramické nádoby patrili k základným potrebám
každodenného života dávnych spoločenstiev. S roľníc-
kym spôsobom života sa keramika stala bežnou súčasťou
domácností. Hlinené nádoby na varenie a uschovávanie
potravín začali u nás ľudia vyrábať už pred viac ako 7000
rokmi. Krehký materiál ju však predurčoval ku krátkej
životnosti. Keramické nádoby a častejšie iba ich úlomky
boli už od neolitu najbežnejším druhom hmotnej kultúry,
ktorú registrujeme na pravekých lokalitách. Kvantita ke-
ramického materiálu vychádza z jeho samotného charak-
teru. Nádoby boli ľahko zničiteľné, ale ich zlomkysú v pô-
vodnom prostredí takmer nezničiteľné. I keď sa oprávne-
ne predpokladá, že značná časť keramického sortimentu
sa vyrábala mnohými individuálnymi výrobcami, predsa
sa v produkcii keramiky prejavovali vtedajšie všeobecné
trendy a regionálne špecifiká. Do výroby prenikali aj
impulzy zo susedných a niekedy i vzdialenejších oblastí,
napríklad zo Stredomoria. Preto je keramika predmetom
stálej pozornosti archeológov, ako spoľahlivý nástroj na
sledovaniechronologickýchakultúrnychvzťahov.
Keramika lužickej kultúry
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/sa realizovalo pri teplotách od 500 do 900°C. Farba
keramiky alebo prípadné farebné škvrny nemusia svedčiť
ospôsobea kvalitevypaľovania. Bolazávisláod chemické-
ho zloženia hliny. Oxidačné vypaľovanie – za prístupu
vzduchu určujú svetlé až červené farebné odtiene. Povrch
nádob vypálených v uzavretej atmosfére – redukčne, bol
sivý až čierny. Vypaľovanie na ohniskách trvalo 3 – 5 ho-
dín,vpeciachpribližne6 hodín.
Svedkom hrnčiarskej výroby sú pece, resp. iné vypaľo-
vacie zariadenia. Z amorfnej hliny, prímesí a vody bol vy-
tvorenýtvárnymateriál, ktorýbol pomocouohňafixovaný
dopožadovanéhotvaru.
Peceskupolou,predpecnou jamouasádzacímotvorom
boli na Slovensku bežné už v eneolite. Podobné pece sa
konštruovali aj vdobe bronzovej. Pri vypaľovaní keramiky
dochádzalo v prípade nedodržania všetkých technologic-
kýchpostupovi kvýrobenepodarkov.
Vymodelovaná keramika bývala ešte pred vypálením
zdobená. Výzdobné motívy boli rôznorodé a sú často ur-
čujúcim znakom pre identifikáciu kultúrnej príslušnosti
keramickýchzlomkov. Nádobyboli zdobenérytými i plas-
tickými motívmi, maľované a zriedkavo boli na nich apli-
kovanékovovépliešky.
Z hľadiska spoločenskej deľby práce je dôležitá otázka
produkcie keramických výrobkov. Remeselná dokonalosť
viacerých hlinených nádob poukazuje na skutočnosť, že
už v tomto období existovali špecializovaní remeselníci –
– hrnčiari. Okrem nich početní výrobcovia produkovali
keramikuibapresvojuvlastnúpotrebu.
Hrnčiarstvolužickejkultúry
V období kultúr lužického kultúrneho komplexu tvorí
keramika podstatnú časť nálezového fondu. Výroba kera-
miky dosiahla v lužickej kultúre najvyššiu technologickú,
remeselnícku a estetickú úroveň. Jej použitie bolo mno-
hostranné. Predpokladaná funkcia neurčovala len tvar
a veľkosť nádob, ale už aj výber a zloženie suroviny použi-
tej pri jej výrobe i samotný technologický postup. Pri vý-
robe väčších úžitkových nádob bola hlina obohacovaná
organickými prímesami. Obsahovala však hlavne neorga-
nické prímesi, piesok a drobné kamienky. Tým sa menili
vlastnosti materiálu, jeho súdržnosť a zvýšená odolnosť
pri teplotných výkyvoch. Praktické použitie určovalo aj
intenzituvýpalu.
Hlinená šálka, Považská Bystrica (pohrebisko),
12. – 10. storočie pred n. l., lužická kultúra
Hlinená amfora – popolnica, Kotešová-Nivy (pohrebisko)
11. – 10. storočie pred n. l., lužická kultúra
Dvojuchá amfora, Púchov, Pod Lachovcom (pohrebisko),
2. pol. 13. – 11. storočia pred n. l., lužická kultúra
Hlinená nádobka a dvojdielna miska, Považská Bystrica
(pohrebisko), 12. – 10. storočie pred n. l., lužická kultúra
5
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/Zhľadiskapraktickéhovyužitiamožnozásobnúfunkciu
pripísať väčším nádobám – vázam, zásobniciam, hrncom,
amforám, dvojkónickým nádobám, džbánom. Na prí-
pravu potravy slúžili najmä hrnce a misy. Pri konzumácii
potravy sa využívali misy, džbánky, šálky. Veľká časť
výrobkov s bohatou výzdobou mohla mať i dekoratívny
charakterasilnúsymbolickúfunkciu.
Vzhľadom nadvaodlišnénálezovézdroje,sídliskáapo-
hrebiská, sa keramické nálezy často schematicky rozde-
ľujú na nádobyúžitkovéhocharakterua špeciálne – rituál-
ne keramické výrobky. Označované aj ako hrobová kera-
mika. Sídlisková keramika, z hľadiska typologickej škály
disponuje väčšou variačnou šírkou najmä zásobnicových,
hrncovitých a misovitých tvarov. Hlavný rozdiel medzi sí-
dliskovou a hrobovou keramikou spočíva v odlišnej tech-
nológii výroby. Pre hrobovú keramiku je charakteristická
nižšiaintenzitavypáleniaapestrejšiakombináciavýzdob-
nýchprvkov. Aj keď jezrejmé, ževäčšina hrobovej kerami-
ky mala svoju špeciálnu rituálnu funkciu, s výnimkou
popolnícaichpokrývokvšakzostávaneznáma.
6
Jednouchá amfora, Beluša-Pechová (pohrebisko)
8. – 7. storočie pred n. l., lužická kultúra
Hlinená amfora – popolnica, Sedmerovec-Háj
12. – 10. storočie pred n. l., lužická kultúra
Hlinená zásobnička, Nezbudská Lúčka-Hradské
1. storočie pred n. l., púchovská kultúra
Šálka, Divinka-Ohrádza
1. storočie pred n. l., púchovská kultúra
Hrnčiarstvopúchovskejkultúry
Po stránke technologickej i štýlovej hrnčiarstvo v hor-
skej časti Slovenska na začiatku mladšej doby železnej
vychádzalo z výrobných tradícií oravskej skupiny doby
halštatskej. Aj v priebehu doby laténskej sa udržiava
výroba v ruke robenej keramiky, vypaľovanej prevažne
v redukčnom prostredí. Úžitkové nádoby boli zhotovo-
vané z pieskovitej hliny s prímesou kremencových ka-
mienkovapomerne kvalitnevypálené. Stolová keramika –
– misy, džbány, amfory a šálky sa vyhotovovali z jemne
plavenej hliny a mali obvykle tmavý leštený povrch,
zdobený rytou, žliabkovanou a plastickou výzdobou. Štýl
tradičnýchhrnčiarskychvýrobkovsapozdĺž hornéhotoku
Váhuzachovalaždokoncadobylaténskej.
Už od začiatku strednej doby laténskej sa aj na tomto
území objavujú pôvodnou technikou napodobňované
importované, na kruhu zhotovené keltské vzory, hlavne
grafitovanéhrnceamisysvonvyhnutýmokrajom.
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/V neskorej dobe laténskej dominujev karpatskom pro-
stredí laténska materiálna kultúra a spolu s prejavmi pô-
vodného obyvateľstva vytvára svojráznu okrajovú oblasť
východokeltskej laténskej civilizácie, nazvanej púchovská
kultúra. Výrazný prejav má najmä v hrnčiarstve, ktoré
preberá tvarové a výzdobné prvky a zároveň si osvojuje
nové technológie výroby tenkostennej stolovej keramiky.
Tá býva zhotovená na rýchlo rotujúcom hrnčiarskom
kruhu,vdielňach, ktorépracovalivoviacerýchstrediskách
púchovskejoblasti.
Okolo prelomu letopočtov postihla danú oblasť kríza,
ktorá výrazne ovplyvnila aj organizáciu remesla a jeho od-
byt. Na začiatku doby rímskej sa ešte sporadicky stretáva-
me s točenou keramikou. Je však obmedzená len na určité
formy a od kvalitných neskorolaténskych výrobkov sa vý-
razneodlišuje. Nádobysú na kruhu lenobtáčané, maľova-
náagrafitovanákeramikasaprestalavyrábať.
V ďalšom priebehu existencie púchovskej kultúry sa
prejavujú vplyvy susednej przeworskej oblasti a často sa
uplatňujú aj predlohy hrubo formovanej dáckej keramiky.
Technologická a estetická kvalita hrnčiarskych výrobkov
značnepoklesla.
Až do dnešných čias sa základné prvky tvorby a techno-
lógianezmenili.
Keramika púchovskej kultúry
Použitáliteratúra:
MORAVČÍK, J.: NajstaršieosídlenieobcívokolívodnéhodielaŽilinaodstaršejdobykamennejpostredovek.
VlastivednýzborníkPovažiaXX, PovažskémúzeumŽilina2000,s. 123 – 153.
PIETA, K.: DiePúchov–Kultur, Nitra1982,s.86–125.
PIETA, K: KeltskéosídlenieSlovenska.Mladšiadobalaténska, Nitra2008,s. 185– 190.
VELIAČIK, L.:DieLausitzerKulturinderSlowakei, Nitra1983,s. 95– 135.
Fotografie z výstavy „Krása pravekej keramiky“,
Frýdek-Místek (Česká republika), júl – september 2014
7
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/POTULKY PO STARÝCH CESTÁCH V OKOLÍ ŽILINY III. časť
Cesta Turie – Žilina a Višňové – Žilina
•
Mgr. Peter Šimko Považské múzeum v Žiline
Foto: autor, mapy: magyar országos léveltár/Arcanum Budapest
Nad severovýchodným cípom obce nájdeme starú
kaplnku,popri ktorej nevediežiadnacesta. Stojíuprostred
poľa. Pri pohľadena mapuz 1.vojenskéhomapovaniavšak
zbadáme, žecestazTuriadoŽilinypopri kaplnkeskutočne
viedla. V tomto čase, v 2. polovici 18. storočia, tu už kapln-
ka (alebo kríž) určite stála, lebo je na mape vyznačená.
Cesta začínala v Turí pri dnešnom vstupe do roľníckeho
Putovanie po starých zaniknutých cestách v okolí Žiliny zavŕšime 3. dielom, a to popisom cesty, pri ktorej
sa zachovali aj stavebné pamiatky – kaplnky. Keďže táto cesta nevedie horským prostredím, dodnes po nej ostali
v teréne len plytké závozy. Turie je dnes na Žilinu napojené z cesty Žilina – Rajec a ďalšia cesta vedie z Turia
doVišňového.VminulostisavšakdalozobcedostaťdoŽilinyinoutrasou,ktoráviedlazápadne„ponad“Višňové
aRosinu.
Cesta z Turia do Žiliny na 1. vojenskom mapovaní
Bytčica
Rosina
ŽILINA
Zakreslenie historických ciest do súčasnej mapy
družstva a prirodzene stúpala (jeho súčasným areálom)
ku kaplnke. Od kaplnky pokračovala niekoľko stoviek
metrov na východ a nad Višňovým sa stáčala na sever.
Obchádzala Višňové aj Rosinu. Pri terénnej prehliadke
badaťplytkýzávozasi 10 mod kaplnky,vsúčasnostivareáli
roľníckeho družstva v Turí. Závoz pokračuje až k Višňové-
mu, kdejevšaknarúšanýstrojovýmiprácami napoli (trak-
8
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/Stopy cesty badateľné na leteckej snímke na rozhraní chotárov Rosiny a Višňového
Pohľad na súčasný stav severovýchodne od Kaplnky sv. Rochusa
(závoz je skrytý v kroví)
Kaplnka sv. Rochusa (pohľad napravo od obrázka vľavo)
9
torová orba), avšak stará cesta tu tvorí akúsi
brázdu lemovanú krovinami. Smerom na se-
ver vidieť na leteckých snímkach príznaky
cesty, ktorá ústila v uličke medzi Družinskou
ulicou a roľníckym družstvom v Rosine. Ďalej
cestapokračovalasmerom naseverpoza Rosi-
nu. Pri dnešnom cintoríne bolo rázcestie, pri
ktoromsanachádzalakaplnka –anachádzasa
tu dodnes. Označovaná je ako morová kapln-
ka z 2. polovice 18. storočia. Jedna vetva cesty
stúpala na kopec nad Rosinou, druhá pokra-
čovala vpravo popri potoku Malá voda. Na za-
čiatku Rosinysmerom od Žilinysa k tejtodru-
hej vetve pripájala cesta z Rosiny a Višňového
a pokračovala do dnešného lesoparku Chrasť
(vtedy vrch Dubová), kde sa na ňu napájala
prvá vetva vedúca od kríža. Cesta ďalej viedla
cez Veľký diel (dnes ulice Univerzitná a K Pa-
ľovej búde) do mesta Žilina. Na Veľkom dieli
bolaužv18.storočíajeajdnesmenšiakaplnka
pri tejto ceste (resp. pri chodníku). V 2. polo-
vici 19. storočia máme na mape zaznačenú pri
tejto ceste, v mieste stretu oboch vyššie spo-
menutých vetiev (dnes je to v blízkosti križo-
vatky ulíc Univerzitná a Na Veľký diel) ďalšiu
kaplnku (dnestakzvanálurdskákaplnka, kto-
rá bola údajne postavená až po 1. svetovej
vojne).
Kaplnka sv. Rochusa pri Turí je datovaná do začiatku 18. storočia (postavená mohla byť po cholere v rokoch 1710 – 1711).
Podľa legendy však bola postavená už v 2. polovici 17. storočia, keď bol pánom hradu Strečno František Vešeléni, manžel
ŽofieBosniakovej.Tosvedčíostarobylosticesty, ktorásapoužívalaešte vpolovici 20.storočia.
Cestamedzi ŽilinouaVišňovýmjeznámoupútnickoucestouužtristorokov.Videozáznamommámezdokumentovanú
napr. púť z roku 1942, ktorej sa zúčastnil aj vtedajší prezident Slovenskej republiky Jozef Tiso. V 20. rokoch 20. storočia pri
nej postavili Paľovu búdu a v roku 1928 aj Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie, ktorá sa nachádzala na vedľajšej vetve
tejtocesty,dnesjevrekreačnej časti lesoparku.
Cestamedzi TurímaŽilinouobchádzalaRosinuaVišňové,abybolačonajkratšia. Malaviacerovetievavychádzaloz nej
viacero vedľajších ciest, ktoré sa však v dobe, kedy cesty neboli budované, nedali od nej nijako odlíšiť. Preto sú na starých
mapách vyznačené rovnakou farbou, hoci niekedy ústili medzi domami, inokedy v lese. Cesta z Višňového, vedúca cez
Rosinu a napájajúcasazápadnealeboseverozápadneod Rosiny nacestu z Turia, pokračujúcdo Žiliny, máaj svoj duchovný
rozmerpútnickej komunikácie.
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/ČO SME NEVEDELI O BUDATÍNSKEJ KAPLNKE
•
Mgr. Michal Jurecký Považské múzeum v Žiline
Foto: Anna Kucharčíková a archív PMZA
10
Dejiny tejto pozoruhodnej, hoci nenápadnej stavby
dodnes skladáme ako „puzzle“. Informácií je pomerne
málo. Archív Budatínskeho panstva bol zničený pri sil-
ných bojoch v nepokojných rokoch 1848 – 1949. Okrem
toho bol aj významne poškodený celý hrad. Kaplnky sa
to príliš nedotklo, pretože ostreľovanie od juhu, spoza
Váhu, si odniesol predovšetkým južný barokový palác.
Ani súčasnéarchívy neposkytujúveľazáznamov, ktoré by
odhalili z histórie kaplnky niečo nové, rovnako ako dote-
raz publikovaná literatúra. Franko Víťazoslav Sasinek pí-
še, že hradná kaplnka bola postavená v roku 1745, keďže
tá stará, umiestnená na neurčitom mieste v hrade, nepo-
stačovala pre panstvo a ich služobníctvo, ktoré sa úmerne
srozširovaním hradurozrástlo. Tiežďalej uvádzapatrocí-
nium, alebo zasvätenie kaplnky, ktoré bolo venované Ne-
poškvrnenému počatiu Panny Márie a že kaplnka patrila
dofarnostivKysuckomNovomMeste.
Z ikonografických prameňov máme zachovaných
viacero pohľadníc a fotografií zo začiatku 20. storočia,
ktoré nám umožňujú pohľad na kaplnku tesne pred a po
posledných úpravách hradného areálu, ktoré dal vykonať
gróf Gejza Čáki. Najstaršie vyobrazenie kaplnky je na
obraze vo fondoch Považského múzea v Žiline, kde sv.
Floriánhasí Budatínskyhrad.
MnohoľudíprichádzadoparkuvBudatíneprezrieťsihradnýkomplexaaninetuší,žesúčasťouareálujeajbaro-
ková kaplnka.Ako väčšina hradov, aj ten náš sa delí na horný a dolný. Hradné jadro s vežou a priľahlými palácmi
tvorí spravidla horný hrad. Opevnenie s hospodárskymi budovami sa nazýva dolným hradom. Na západnej
stranesevernéhokrídla,tzv.hospodárskejbudovy,sanachádzazaujímavábudovakaplnky.
Sv. Florián, detail, 2. polovica 18. storočia, zo zbierok PMZA
Natomtoobrazezdruhejpolovice18.storočiajemožné
vidieť hrad zo severnej strany, kde dominuje predo-
všetkým hospodárske krídlo so vstupnou bránou už spo-
menutého„dolnéhohradu“ajsmostíkomcezvodnúprie-
kopu, ktorý sa podarilo odkryť a zdokumentovať archeo-
logickým výskumom. Na pravom spodnom nároží na
mieste kaplnky je vyobrazená vyvýšená stavba so sedlo-
vou strechou bez vežičky s trojicou okien. Od druhej
svetovej vojny sa kaplnka prestala používať a od 60. rokov
20. storočia spolu so západnou časťou hospodárskej bu-
dovy slúžila potrebám vtedajšieho štátneho okresného
archívu, ktorýtusídlildoroku2003.
Kaplnka v 50. rokoch 20. storočia
bola adaptovaná pre potreby vtedajšieho okresného archívu
Foto: Štátny archív v Bytči, pobočka Žilina
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/11
Vprvej časti zápisuo filiálkev Budatíne je napísané, že
verejná kaplnkasa nachádzala narohua jepripojená k se-
vernej časti hradu Budatín, pričom bola vnútorne aj stre-
chou oddelená od ďalších budov, predovšetkým proti
požiaru. Jej dĺžka a šírka boli takmer rovnaké a nena-
chádzala sa tu nijaká krypta. Túto kaplnku dal postaviť
Pečať nitrianskeho biskupa Františka III. Xavera Fuchsa
z kameňa osvietený a vznešený gróf Anton Suňog, dedič-
ný majiteľ Budatínskeho panstva, v roku 1745 a dňa 8.
septembratohorokujuvysvätil farárzKysuckéhoNového
MestaAndrej Najzer.
Opis zvonkajšej strany hovorí o tom, ako bola kaplnka
vybudovaná z pevného materiálu, kde steny boli pevné
so štvoricou veľkých a trojicou ďalších menších zaklenu-
týchokien.Vežaanivežičkasatunenachádzalavtomčase
žiadna, keďže pre potreby kaplnky bili zvony, ktoré viseli
na hradnej veži. Vchod do kaplnky bol z hradu z južnej
chodby cez vysoké a široké dvere, ktoré boli chránené
kovovými hasprami.
V ďalšej časti vizitácia hovorí o interiéri kaplnky.
Uvádza sa v nej, že dlažba bola štvorcová a nachádzali sa
tu dva chóry. Jeden vyšší, murovaný, ku ktorému viedol
vchodzchodbysmerujúcejzhornej,západnej časti, ktorý
slúžil pre urodzených pánov. Druhý, nižší, bol pod muro-
vaným chórom s prístupom z lode kaplnky. Zdobili ho
ornamenty, obrázky a vročenie 1766. Stáli tu lavice ako to
bývazvykomvkostoloch.
Dnessav kaplnke nachádza len jednaempora, ktorá je
prístupná z časti západného krídla. Je teda možné ju
stotožniť so spomínaným murovaným chórom. Spodný,
drevený chór bol pravdepodobne veľmi nízky, možno vo
forme vyššieho schodu, ktorý slúžil zadným radom
veriacich,abyajonivideli, čosadialopočasbohoslužby.
Sakristia sa nachádzala za východnou stenou kaplnky
v časti dnešnej hospodárskej budovy. Z nej viedla dvojica
vchodovpozdĺžoltára.
Tieto vchody boli zamurované v šesťdesiatych rokoch
20. storočia, keď bol priestor kaplnky aj západnej časti
hospodárskej budovy adaptovaný pre potreby štátneho
okresného archívu. Miestnosť samotnej sakristie bola
zlúčená so susednou, čím vznikla jedna veľká miestnosť.
Loď kaplnky dopĺňala jednoduchá drevená katedra, aby
sadalakedykoľvekprenášať.
V kaplnkesa nachádzal len jedenoltár, celý murovaný,
zdobený jemnou rezbárskou prácou, a zlátený. Na ňom
v akomsi výklenku stála socha sv. Jána Nepomuckého,
so striebornými strapcami a hviezdami a s belasým pláš-
ťom. Prekrývalojusklo,abysanaňuneprášilo.
Tento istýoltár jezasvätený Nepoškvrnenému počatiu
Panny Márie, ktorej milostiplný a pôvabný obraz visel
na stene nad menzou. Na oltári stál prenosný vyrezávaný
svätostánok blankytne modrej farby zdobený striebor-
nými hviezdami, na dverách celý zlátený. Uzamykali ho
hasprou. V hornej časti boli vyobrazené pšeničné klasy
zviazané vínnou révou, zlátené a striebrené, tu a tam
doplnené vlnkami, v strede sa nachádzal maľovaný nápis
Ježišovi ľudí spasiteľovi (Iesu Hominis Salvatoris) a tiež
vyrezávaný obraz ukrižovaného Krista. Na pravej a ľavej
strane svätostánku stáli dvaja pozlátení anjeli náročne
rezbársky spracovaní. Jeden nesie železné náradie na
pečenie hostií a druhý vinársky lis. Celý oltár dopĺňal nad
svätostánkom už spomenutý veľký a vkusný obraz Nepo-
škvrnenéhopočatiaBlahoslavenej PannyMárie, ktorýko-
runovalo okobožejprozreteľnosti.
Naoltáristálošesťmosadznýchsvietnikovaďalšiešty-
ri strieborné pre potreby bohoslužieb. Lampáše boli dva.
Jeden strieborný, ako osvetlenie pre ctihodných pánov,
druhýstarýbezpotrebyzdobeniazmosadze.
Vsakristiisanachádzalaskriňaprebohoslužobnýriad,
Súčasný výskum dokázal, že architektúra kaplnky sa
do dnešných čias príliš nemenila. Dnes tvorí jej interiér
jednoloďový priestor, ktorý nemá osobitne oddelené
presbytérium, teda priestor okolo oltára, vyhradený pre
duchovných. Nachádzasatu balkón, nazývanýajempora.
Kaplnka je zaklenutá tromi oblúkovými poliami valenej
klenby. Výmaľba sa zachovala v existujúcich omietkach,
ajtolenvofragmentoch. Ideozvyškyiluzívnehoarchitek-
tonického rámovania oltárneho obrazu, steny boli maľo-
vanéokrovou farboua klenbovéoblúky lemovali sivohne-
dé pásy. Hrany luniet zvýrazňovali široké pásy, sprevá-
dzanéšpirálovouvýzdobou.
Atusanašedoterajšiepoznatkyviacmenej končili.Ako
vyzerala kaplnka v minulosti, čo sa v nej nachádzalo, ako
vyzeral hlavný oltár, a kde sa nachádzala sakristia? To sú
otázky, na ktoré sme nevedeli dať úplnú odpoveď. Našou
úlohou bolo teda zistiť, kde by sa mohli nachádzať doku-
menty, ktoré by nás priviedli k novým skutočnostiam.
Jednouz možností byboli zachovanékanonickévizitácie,
ktoré sa na farnostiach nie vždy dochovali, časť mate-
riálovsmatrikamiprešladoarchívov,aletobololentorzo.
Do roku 1788 mala farnosť v Kysuckom Novom Meste
viaceré filálky, medzi ktoré patrili aj Budatín a Brodno.
Po tomto roku sa vyčlenila samostatná farnosť v Brodne,
ktorejsúčasťousastalafiliálkaBudatín. Oslovenímsúčas-
ného správcu farnosti Brodno ThLic. Jozefa Šošku sa po-
dariloobjaviťkanonickúvizitáciuzroku 1803. Jej štúdiom
sme sa dozvedeli odpovede na niektoré predošlé nezod-
povedanéotázky.
Vo vizitácii je opísaná kaplnka z exteriéru aj interiéru,
rovnako aj bohoslužobné vybavenie a výzdoba. Na konci
vizitácie je podpis aj s pečaťou vtedajšieho nitrianskeho
biskupaFrantiškaIII.XaveraFuchsa.
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/Pohľad na východnú stenu kaplnky, kde sa nachádzal oltárny obraz Strop kaplnky
Pohľad na západnú časť kaplnky s emporou Vstup na emporu z južnej chodby
12
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/ktorá slúžila aj pre uloženie liturgického oblečenia, ktoré
vroku1766vyhotovilactihodnápani barónka.
Medzi zariadenie kaplnky patrili tiež zlátený kalich,
cibórium, okrúhla cínová tácka – orbikulus, kadidlo, ná-
dobka na tymián – navikula a lampáš zo zliatiny, tiež
sklenené ampulky na víno a vodu. Bohoslužobné rúcha
mali bielu farbu so zlatými strapcami, červenú, zelenú,
obyčajnú bielu a čiernu. K nim patrili aj štóly, manipuly,
kvadráty. Tiež sa tu nachádzali viaceré alby, humerály,
korporály a iné bohoslužobné textílie a nakoniec nechý-
bali liturgické texty a knihy ako boli misál, liturgické ta-
buľky a slovenský evanjeliár. Pred schodom k oltáru boli
na zemi položené dva koberce, jeden zelený a druhý tu-
recký.Tiežtubolaaj koženástolička.
Záber na kanonickú vizitáciu,
originál sa nachádza na fare v Brodne
13
Napriek tomu, že kaplnka bolazasvätená k úcte Nepo-
škvrneného počatia Blahoslavenej Panny Márie, teda 8.
decembra, hlavné slávnosti sa konali 8. septembra na
sviatok Narodenia Panny Márie. V tento sviatok boli pre
kaplnkuvBudatínepridelenéajplnomocnéodpustky.
Podľa ďalšieho paragrafu v kanonickej vizitácii sa ve-
riaci riadili nasledovným bohoslužobným poriadkom:
každú nedeľu prichádzal slúžiť omšu jeden zo ctihod-
nýchotcovfantiškánovŽilinskéhokláštora, ktorýmplatili
fundáciu 30 florénov z panskej pokladnice. Omšu slávili
okolo jedenástej hodiny pre veriacich z neďalekej dediny
Chlmec a tiež z dediny Budatín. V sobotu v tejto kaplnke
slúžili bohoslužbu za zomrelých príslušníkov rodiny
Suňog.
Vo vizitácii sa tiež spomínajú dve sochy svätého Jána
Nepomuckého, ktoré dali postaviť páni Budatínskeho
panstva. Jeden sa nachádzal pred vstupom do hradu,
druhý na mieste ľudovo nazývaným Na Kamencoch. Pred
domom Martina Fulira bol obraz svätej Starosty, alebo
aj Wilgefortis, ktorá je znázorňovaná ako ukrižovaná
mladá žena s bradou. Je to síce pravdepodobne neexis-
tujúcasvätica,alepredovšetkýmvČeskuaRakúsku jemi-
moriadneobľúbená.
Vbudatínskej filiálkebrodňanskej farnosti bolovroku
1803 256 katolíkov a 37 nekatolíkov, 51 zosobášených
párov. Svetským patrónom farnosti v obci Budatín bol
toho času vznešený pán Anton Čáki, večný a dedičný
vlastníkBudatínskehopanstva.
Vďaka tomu, že sa nám zachovala spomenutá kano-
nickávizitáciavofarnosti Brodno, môžemesitedadoplniť
vedomosti o tom, ako kaplnka v Budatíne vyzerala na za-
čiatku 19. storočia, pred všetkými úpravami fasád v kla-
sicistickom duchu, či pred zničením barokového paláca
a následných rekonštrukciách. Sme radi, že vieme, ako
vyzeral hlavný oltár a výzdoba kaplnky. Veríme, že aj
naďalej sa nám bude dariť postupne skladať spomenuté
„puzzle“ informácií o tejto jednoduchej, napriek tomu
krásnej sakrálnej stavbe, ktoré budeme môcť onedlho
prezentovať návštevníkom Považského múzea v Žiline
podlhoočakávanej rekonštrukcii, ktorá je podporená z fi-
nančného mechanizmu Nórskeho kráľovstva a zdrojov
Žilinskéhosamosprávnehokraja.
Použitáliteratúraapramene:
KanonickávizitáciafarnostiBrodnozroku1803.UloženávarchívefarnostiBrodno.
FIALA, IZAKOVIČOVÁ, MARSINA: Budatín.VlastivednýčasopisXIV., 1965.
CHURÝ, S.: Budatínskyzámokapanstvovpolovici17.storočia. In: Slovenskýnárodopis49 2/2001.
JURECKÝ, M.: Duchovnéslužbyžilinskýchfrantiškánovv18.storočí. In:VlastivednýzborníkPovažiaXXIV, Žilina2009.
KOČIŠ, J.: OdČachtícpoStrečno. Osveta, 1989.
KÖNYÖKI, J.:Aközépkorivárak.Budapešť1906.
KRISTENOVÁ,V.: Budatínskyzámok.In:VlastivednýzborníkPovažiaX.
LOMBARDINI,A.:Budatyn.In: SlovenskéPohľady, 1884.
MEDNYANSKÝ,A.:MalebnácestadoluVáhom.Tatran, 1981.
MENCLOVÁ, D.: Príspevokktypológiihradov,zámkovakaštieľovnaSlovensku. In: Hrady,zámkyakaštielenaSlovensku. Martin1973.
REK, J.: I.Budatínčoosada.In:Tovarišstvo1793– 1895.
SASINEK,V. F.: II.Budatýnčohrad.In:Tovarišstvo1793– 1895.
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/Výrobné družstvo ĽUDOVÁ TVORBA vo Veľkom Rovnom (1952 – 2007)
•
Mgr. Katarína Kendrová Považské múzeum v Žiline
Foto: Kronika fotografií obce Veľké Rovné
14
Pre jeho založenie bolo rozhodujúce využitie výrobnej
haly na začiatku obce, ktorú pôvodne postavila účastinná
spoločnosť NEKTÁR za podpory amerických drotárov.
Tá neskôr slúžila aj vzniknutému drotárskemu družstvu,
ktoré v roku 1922 splynulo s NEKTÁROM do jedného
podniku pod názvom DROTÁR. Podnik však v roku 1926
zanikol. Budova tak zostala prázdna až do založenia
textilného družstva, ktorého počiatky siahajú do roku
1949. Ešte rok predtým o prázdnu budovu prejavili záu-
jem podnikateliav oblasti textilnej výroby, a to Tschörner
z Liberca a Brož z Brna. Následné zákony o znárodnení
a zákaze súkromného podnikania ich spoločné zámery
prekazili. Napriek tomu Eduard Tschörner spolu s pred-
staviteľmi obce a ďalšími obyvateľmi požiadal družstvo
Ľudovoumeleckýpriemysel s ústredímv Bratislaveozria-
denie pobočky vo Veľkom Rovnom. Už v roku 1949 v nej
začalo pracovať pätnásť žien z domácnosti pod vedením
vyslaného majstra Valenta. Začínali v provizórnych prie-
storoch a k dispozícii mali iba niekoľko starých úzkych
drevených krosien, ručné kolovrátky a jedno ručné sno-
vadlo. Ichprvýmivýrobkami boli károvanéšatkynahlavu
zozvyškovýchpriadzí.
Už v roku 1950 došlo k rozšíreniu výroby a prijatiu ďal-
šíchpracovníčok.Vroku 1951 hlavnéstrediskovBratislave
zmenilosvoj názovnaĽUDOTEXazneznámychdôvodov
chcelo prevádzku v obci zlikvidovať. Vtedajšie vedenie sa
preto rozhodlo vytvoriť vo Veľkom Rovnom samostatné
družstvo s názvom ĽUDOVÁ TVORBA. Stalo sa tak 24.
novembra 1952. K družstvu boli zároveň pridružené pre-
vádzky závodu ĽUDOTEX vo Valaskej Belej, v Turčian-
skych Diviakoch a v Martine. O založenie ĽUDOVEJ
TVORBY sa významne pričinili najmä Jozef Ninis a Jozef
Harvánek. Harvánek sa zároveň stal jej prvým predse-
dom. Už v počiatkoch existencie malo družstvo niekoľko
členov vedenia, technických a administratívnych pracov-
Výrobné družstvo Ľudová tvorba vo Veľkom Rovnom zaoberajúce sa textilnou produkciou malo v obci dlhú
tradíciuaponúkalozamestnanieväčšineženskejpopulácieobceiširšiehookolia.
níkov. Postupne tiež došlo k rozšíreniu výroby, zvýšeniu
stavu pracovníkova k vypracovaniu plánu rozvoja. V roku
1954 zamestnávalo už 224 ľudí. V roku 1956 bola po via-
cerýchproblémochdokončená novávýrobná budovapod
cestou, ktorá mala slúžiť ako pradiareň, neskôr sa z nej
stala prípravňa. V tom istom roku bol za predsedu druž-
stvazvolenýAlojz Bernát. Súčasne,vrámci rozsiahlej me-
chanizácie strojového zariadenia, ručné krosná nahradili
mechanické tkacie stavy na elektrický pohon. Hoci išlo
o stroje vyradené vtedajšími národnými podnikmi, druž-
stvo vďaka nim mohlo rozšíriť sortiment výroby a zaviesť
množstvo novýchvýrobkovv zložitomväzbovom a fareb-
nom vzorovaní. Dochádzalo k neustálemu zvyšovaniu
počtu nových automatických stavov a ďalšieho strojo-
vého zariadenia, k modernizácii tkáčovne a rozrastaniu
prevádzok. V prvej, pôvodnej drotárskej budove, bola
umiestnenákonfekciakusovýchvýrobkovavjejprístavbe
sklad hotových produktov aj s expedíciou. Okrem hor-
ného závodu nad cestou bola začatá výrobná činnosť aj
v dolnom závode pod cestou, krátko po dostavbe prvej
haly, v spomínanom roku 1956. Koncom 50. rokov podnik
tak pozostával z nasledovných prevádzok: bavlnárska
tkáčovňa a prípravňa nad cestou, vlnárska tkáčovňa a prí-
pravňa pod cestou, pradiareň mykaných priadzí a farbia-
reň priadzí v pradenách. Rozsahom výroby v družstve
a v pobočných závodoch sa už v tomto období ĽUDOVÁ
TVORBA stala najväčším textilným družstvom v rámci
vtedajšieho Československa. V období rokov 1960 – 1970
vystavala ďalšie výrobné, skladové a administratívne
objektyv závode pod cestou. Všetky tieto práce boli robe-
né svojpomocne pracovníkmi družstva, bez nároku na
mzdu. Najväčší investičný rozvoj družstvo dosiahlo v 70.
rokoch 20. storočia. Vtedy vstúpilo do spolupráce s cen-
trálnymi projektovými a dodávateľskými organizáciami
pre textilný priemysel a to KIO ELITEX Liberec a CEN-
TROPROJEKT Zlín, ktoré podporovali ďalší rozvoj druž-
Administratívna budova VD Ľudová tvorba
Horný závod VD Ľudová tvorba
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/15
stva dodaním projektov a nových technológií. Vďaka
výstavbe novej farbiarne priadze s moderným strojovým
zariadením sa družstvo pri farbení stalo nielen sebestač-
ným, alezabezpečovalo farbeniepriadzeaj pre inépodni-
ky. Druhou najrozsiahlejšou investíciou bola výstavba
šlichtovne osnov, centrálnej tkáčovne a modernej admi-
nistratívnej budovy s kuchyňou, jedálňou, kanceláriami
a sociálnym vybavením. Preinvestovaných bolo takmer 15
miliónov korún, nové strojové zariadenia boli financova-
né osobitne. Celý tento súbor budov bol dostavaný do ro-
ku 1980. Ešte v roku 1974 do funkcie predsedu družstva
nastúpil po Alojzovi Bernátovi Ján Gumančík, dovtedajší
hlavný účtovník – ekonóm, za ktorého družstvo dosiahlo
veľký rozmach. Centrálna tkáčovňa už bola orientovaná
na bavlnársku výrobu a produkciavlnárskych tkanín bola
vo Veľkom Rovnom zrušená. V tomto období bol sorti-
ment výrobkov družstva naozaj bohatý a v roku 1980
zamestnávalo už viacako 800 pracovníkov, takmervýluč-
ne ženy. V roku 1984 družstvo zakúpilo nové automatické
krosná a žakárový stroj na výrobu slučkových tkanín
(výrobkov froté). Žakárový mechanizmus zároveň umož-
ňoval tvoriť na výrobkoch veľkoplošné plastické vzory.
Výrobu slučkových tkanín zaviedlo družstvo do pro-
dukcieakoprvénaSlovensku.
V družstve a jeho pobočkách sa vyrábali bavlnené
tkaniny ako šatovky a kanafasy na vrchné ošatenie, obru-
sy, stolové súpravy, prestierania, nábytkové, poťahové
a dekoračné textílie (napr. aj poťahy na autosedadlá),
prikrývky na pohovky, tkaniny na posteľnú bielizeň, do-
konca bavlnené plienky, pričom družstvo bolo na Sloven-
sku najväčšímvýrobcom kvalitných kuchynských utierok
a uterákov, najmä z froté, ale aj vaflových a veľký podiel
mala tiež výroba osušiek. Ročne v družstve zhotovili až
160 000 uterákov a 66 000 osušiek. Už názov družstva
napovedá, že vo výrobkoch sa aplikovali predovšetkým
ľudovéumelecképrvkyamotívy.V 80. rokoch, kedydruž-
stvovykazovalo pomernevysoký zisk, zrealizovala saďal-
šia a zároveň posledná výstavba, vrátane výpočtového
strediska,dezinatúryavývojaatiež novávýrobnáhalapre
úpravňuazušľachťovňutkanín.
V priebehu existencie družstva boli jeho súčasťou aj
viaceré vedľajšie závody. Hneď po založení ĽUDOVEJ
TVORBY vznikol v Brne Expedičný sklad hotových výrob-
kov, ktorý tu však existoval iba do roku 1956. V roku 1952
bolo v Brne zriadené tiež Stredisko vývoja a dezinatúry.
Jednotlivé atraktívne vzory tvorili dezinatér, vzorkári
a tkáči na vzorkárskych krosnách. Pre veľkú vzdialenosť
bolo však v roku 1984 zrušené a následne vytvorené
vlastné stredisko dezinatúry v obci. Závod Valaská Belá
už ako pobočný závod ĽUDOTEXU Bratislava vstúpil
do družstva pri jeho založení. Vyrábali sa tu najmä šatky,
ručníky, uteráky, plachtovina, neskôr i plienky a konfek-
cia. V roku 1956 sa tu dokonca začal brúsiť olovnatý kriš-
táľ. Neskôr sa z podniku vyčlenilo samostatné sklárske
družstvo pod názvom KRIŠTÁĽ Valaská Belá. Uvoľnená
hala po sklárskej výrobe sa začala využívať ako tkáčovňa
avroku1986závodzamestnávaluž 101pracovníkov. Štvrtý
závod v Turčianskych Diviakoch, podobneakovoValaskej
Belej, bol závodom ĽUDOTEXU a bol začlenený do ĽU-
DOVEJ TVORBY už pri jej založení. V jednej hale tu bola
zriadená vlnárska tkáčovňa, kde sa vyrábali vlnené
tkaniny, tiež deky a obuvnícke súkna. Textilná výroba tu
všakbolavroku1975zrušenápreodbytovéťažkosti.
Aj závod v Martine bol pôvodne pobočkou ĽUDO-
TEXU a špecializoval sa na výrobu ručnej modrotlače.
Z rovnakých dôvodov zanikol v roku 1959. V roku 1965 sa
k ĽUDOVEJ TVORBE pričlenil závod v Partizánskej
Ľupči, ktorý fungoval 10 rokov. Jeho produktmi boli tkané
koberce z odpadových nití a zo zvyškov plošných textílií.
Závod v Dlhom Poli nadväzoval na už predtým zriadenú
prevádzku vyšívarne, išlo však o výstavbu nového pod-
niku. Tu fungovala vlnárska tkáčovňa s prípravňou, kde
Pobočka v Dlhom Poli
Konfekčná dielňa v hornom závode
Výrobky pobočky v Martine
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/pracovalo 45 žien a 5 mužov. V priestoroch, ktoré pri-
pomínali skôr väčšiu dielňu a kde sa pracovalo na starých
tkáčskychstavochvyradenýchz hlavnéhodružstvav Rov-
nom, vyrábali tzv. otomanové prikrývky a vlnené kabá-
tové látky. Posledný závod, v Hornej Tižine (Terchová),
bol zriadený na konfekciu kusovýchvýrobkovatovpries-
torochbývalej školy.
ĽUDOVÁ TVORBA v čase svojho rozkvetu takto ne-
priamo zamestnávala ďalších viac ako 200 pracovníkov.
Všetky tieto pobočky mali veľký podiel na úspechoch
družstva. Aby plnilo svoj rozsiahly plán činnosti, neza-
obišlo sa bez spolupráce v oblasti rôznych technolo-
gických prác s ďalšími viac ako 30 podnikmi v bývalom
Československu.
Výrobky ĽUDOVEJ TVORBY mali odbyt nielenv rámci
republiky, ale aj za jej hranicami. Pred rokom 1989 sa
družstvo orientovalo hlavne na východné trhy, po roku
1989 si muselo hľadať nové odbytištia. K najvýznam-
nejším odberateľom patrili podniky na území Slovenska
a Česka a nemalý podiel tvoril aj vývoz do zahraničia,
ktorý v určitých obdobiach dosahoval až 40 %. Na export
išli najmä utierky, uteráky a prestieradlá. Vyvážalo sa
predovšetkým do krajín bývalého Sovietskeho zväzu,
Juhoslávie, Rakúska, Bulharska a inde. Na konci 20. sto-
ročia družstvo vyvážalo až 90 % svojej produkcie do cu-
dziny, najmä do Česka, Rakúska, Nemecka, Slovinska
a Francúzska. Froté uteráky sa vyrábali napríklad aj pre
firmy Niveaa Pepsi Cola, utierky, uterákyaposteľná bieli-
zeň pre armádu SR. V tomto období družstvo zamest-
návalouž lenokolo300pracovníkov.
Družstvo podporovalo aj kultúrny život v obci. V roku
1957 založilo folklórny súbor ROVŇAN, úspešný nielen
na domácej pôde, ale aj v zahraničí. Výrazne sa zaslúžilo
o výstavbu nových bytov pre svojich zamestnancov a pre
zamestnancov družstva SVETOM. V priebehu rokov 1978
1988 bolo vystavané sídlisko s 240 bytmi. Finančne tiež
prispelo na výstavbu materskej školy a neustále zlepšo-
valopracovnépodmienkysvojichzamestnancov.
V90. rokochdošlovdružstvekvýraznémuobratuvsú-
vislostiscelkovoupolitickousituáciouvštáteahospodár-
skym systémom. V tomto období nastala aj významná
zmenavovedúcich funkciách. Dodôchodkuodišiel dlho-
ročný výrobný námestník a podpredseda družstva Jozef
Majstrík a v roku 1993 zomrel aj dlhoročný predseda Ján
Gumančík. Obdobie, v ktorom pôsobil vo funkcii predse-
du družstva, bolo mimoriadne úspešné. Za jeho pôsobe-
nia zaznamenalo družstvo výrazný rozvoj, zúčastnilo sa
mnohých výstav, získalo rad významných ocenení. Ján
Gumančík sa zaslúžil tiež o zriadenie prevádzky výroby
autopoťahova žakárovúvýrobu textílií. Vďaka nemu bola
zriadená aj konfekčná dielňa pod Ivorom, ktorá tu fungo-
vala približne 5 rokov. Po jeho smrti sa v priebehu krát-
keho obdobia vystriedalo na poste predsedu niekoľko
osôb (Milan Janták, František Jandzík, Štefan Korček),
poslednou predsedníčkou bola Mária Fialová. Po roku
1990 došlo tiež k redukcii výroby z dôvodu vrátenia nie-
ktorých výrobných objektov pôvodným vlastníkom
a k odpredaju ďalších. V rokoch 1991 – 1995 boli postupne
zrušené všetky zostávajúce vysunuté závody, teda v Ter-
chovej,Valaskej BelejavDlhomPoli.
V posledných rokoch 20. storočia družstvo napriek
kvalite výrobkov začalo vykazovať značnú stratu. V ro-
koch 1992 – 2001 bola v celkovom objeme až 44,216
miliónov Sk. Muselo splácať preklenovací devízový úver,
dlhy z minulých rokov (najmä voči SZVD Bratislava),
penále a na základe transformačného zákona aj vyplácať
majetkové vyrovnávacie podiely členom družstva.
Vzrástli aj vstupné náklady (bavlnárska priadza, farba),
stroje mali náročnú údržbu a prevádzku a svoju úlohu
zohrávala aj vysoká konkurencia na trhoch textilných
výrobkov, zaplavených lacnými produktmi. Celé toto
obdobie bolo poznačené trvalým nedostatkom financií
a veľkým objemom nevyplatených pohľadávok. Hoci
plány na oživenie výroby a konsolidáciu družstva boli
nasvete, už sa ich nepodarilozrealizovať. Družstvosa ne-
dokázalo so všetkými spomínanými problémami vyrov-
nať a v roku 2005 nastúpil proces jeho likvidácie. Defini-
tívnezaniklo16.augusta2007.
Pohľad do výroby
16
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/Použitáliteratúra:
BAUCOVÁ,Z.: RadostnábilanciaRovňanov.In:Výrobnédružstevníctvo, 1978,r. 24, č. 1,s.7.
FROLKOVÁ, I.: Konkurujemekvalitou. In:Verejnáspráva,1999,č. 14.,s. 24.
GUMANČÍK, J.: Pozdravodsusedov. In: Svetom(Zborníkk40.výročiuvýrobnéhodružstva
SVETOMvoVeľkomRovnom).Martin:Osveta1980,s. 63– 69.
KNUPP,V.: NovávýrobavĽudovejtvorbe. In: Smer, 1984,r. 36,č. 223,s. 5.
MAJSTRÍK,J,akol.:ĽudovátvorbaVeľkéRovné. 33s.
ŠTRICOVÁ,V.: Preradosťiúžitok. In: Svetsocializmu, 1979,r. 28, č. 43,s. 8 9.
TARABÍKOVÁ,A.: Prežijemerok2000?Výrobnédružstevníctvo, 2000,r. 46, č. 12,s. 4.
ZEMAN, M.: Ľudovátvorbajubiluje. In: Smer, 1978,r. 30,č. 2,s. 1.
Výrobky VD Ľudová tvorba
17
Spomienky bývalých zamestnancov Ľudovej tvorby.
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/AKO PLYNIE ČAS... BYTČIANSKY KAŠTIEĽ
M •
gr. Martina Bernátová Považské múzeum v Žiline
V tomto čísle časopisu MÚZA vám predstavíme pohľadnice Bytčianskeho kaštieľa, ktorý je klenotom renesančného
staviteľstvanaSlovensku. Dal hopostaviťFrantišekTurzovrokoch 1571 – 1574 namiestestaréhogotickéhohradu, ktorýbol
opustený a vypálený. V roku 1627 prevzal Bytčiansky kaštieľ aj s panstvom Mikuláš Esterházy vďaka sobášu s Kristínou
Ňáriovou, vdovou po Imrichovi Turzovi. V roku 1868 Esterházyovci predali bytčianske panstvo aj s kaštieľom Leopoldovi
Popperovi. Od roku 1950 je Bytčiansky kaštieľ majetkom štátu. V roku 1970 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
DnesjevmajetkuMinisterstvavnútraSlovenskejrepublikyasídlivňomŠtátnyarchívvBytči.
Foto: archív PMZA a Anna Kucharčíková
30. roky 20. storočia
30. roky 20. storočia
Keď vstúpite na nádvorie kaštieľa, padne na vás smútok. Tak nádhernou stavbou by sme sa mohli pýšiť. Miesto toho
chátra a človek sa radšej ponáhľa preč. V roku 1974 napísal riaditeľ archívu Jozef Kočiš vo svojej knihe Bytčiansky zámok:
„Roku 1974 uplynulo od postavenia zámku 400 rokov... Želáme si, aby sa zámok zaodel do rúcha, ktoré zodpovedá jeho
históriiadnešnémuvýznamu.“Ubehlo40rokovazámoknasvojerúchostáleeštečaká...
1926 16. 10. 2014
16. 10. 2014
16. 10. 2014
18
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/VZÁCNY FRAGMENT Z MAMUTIEHO KLA
•
Ing. Mária Adamová Považské múzeum v Žiline
Foto: autorka
Mamut srstnatý (Mammuthus primigenius)
Zdroj:http://www.nature.ca/notebooks/english/woolly_p0.htm
Medzi najznámejšie prehistorické zvieratá poslednej
doby ľadovej patria mamuty. V popularite im konkurujú
lendinosaury,trilobityči šabľozubémačkovitéšelmy.
Mamut srstnatý (Mammuthus primigenius) je prvým
živočíchom praveku, ktorý bol opísaný v roku 1799 ne-
meckýmprírodovedcomJohannomBlumenbachom.
Mamuty spoločne s mastodontmi, početnými archa-
ickými formami a súčasnými slonmi tvoria uzavretú sku-
pinu cicavcov, ktorú označujeme ako chobotnance (Pro-
boscidea). Do dnešných čias prežili len tri druhy slonov
(zaradené do dvoch rodov – Elephas a Loxodonta), ktoré
predstavujú posledné relikty kedysi značne rozšírenej
skupiny cicavcov. V treťohorách a štvrtohorách dosiahli
takmer celosvetový výskyt, nikdy však neprenikli do Au-
strálie aAntarktídy.
Náčrt rozšírenia Mamuta srstnatého (Mammuthus primigenius) počas neskorého pleistocénu
Zdroj: http://www.txessrevolution.org/Microfossil_Activity2
V súčasnosti sa vyskytujú len v juhovýchodnej Ázii
a takmer na celom africkom kontinente južne od Sahary.
Presný pôvod chobotnancov nie je dosiaľ známy. Prvý
zástupca rodu Mammuthus je známy od spodného plio-
cénu (pred 4 500 000rokmi). Predstavujetak jedinývyhy-
nutý rod, ktorý vymizol len v pomerne nedávnej minu-
losti. Mal vysokú schopnosť prispôsobovať sa menia-
cemu životnému prostrediu. V súčasnosti poznáme se-
dem druhov mamutov: Mammuthus subplanifrons,
Mammuthus africanavus, Mammuthus rumanus, Mam-
muthus meridionalis, Mammuthus trogontherii, Mam-
muthuscolumbi,Mammuthusprimigenius.
Často bol zobrazovaný na maľbách a soškách. Dosa-
hovaldĺžkuaž 5,4 mavýšku 2 – 3,5 m. Malpribližne30cm
dlhé hnedé chlpy (na chrbáte dosahovali dĺžku až 90 cm)
a veľmi jemnú podsadu, ktorá ho spoločne s 2 cm hrubou
kožou a 10 cm hrubou vrstvou podkožného tuku chránila
pred mrazom. Výška samcov v kohútiku bola v rozmedzí
2,7 – 3,4 m. Podľa biometrických vlastností kostí mal
dospelýsamechmotnosť6ton.
Pozdĺž riek Moravy a Váhu pred viac ako 25 000 rokmi
tiahli obrovské stáda mamutov z maďarských nížin na
sever do južného Poľska a naspäť. Na ceste za potravou
museli prejsť slovenskými údoliami a moravskými úval-
mi. Naším územím sa pohybovali stáda s počtom okolo
desaťjedincov,vobdobiachsezónnej migráciesatu mohli
vyskytovaťajstáda spočtomaž 100 kusov.Ztohtoobdobia
bol nájdený vzácny fragment mamutieho kla v naplave-
ninách Tepličky nad Váhom. V súčasnosti sa nachádza
vstavekonzervovaniaPovažskéhomúzeavŽiline.
19
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/20
Mamutie kly sú modifikované ako druhé horné rezáky.
Tvorí ich masívnydentín,vmenšej mierezmeschrupavky
a minerálnych solí. Sklovina sa nachádza len na špičke
klov, ale ešte v mladom veku sa úplne obrúsi. Svetový
rekord drží kel z Texasu, ktorý je vystavený v Americkom
múzeu prírodnych vied v New Yorku, dlhý 4,9 m a je
najväčším zubom v celej živočíšnej ríši. Kly takýchto roz-
merovsúveľmivzácne. Zväčšadosahujúdĺžku2,4 – 2,7 m,
ich bežná hmotnosť je 45 kg. Uvedené údaje sa týkajú
samcov, kly samíc sú kratšie, tenšie a menej zakrivené.
Mliečne kly dosahovali dĺžku maximálne 10 cm a po
dovŕšení jedného roka boli nahradené trvalým chrupom.
Tietozubynemali korene,pretorástlipočasceléhoživota.
Približneštvrtinadĺžkyklabolazasadenádolebky,odkiaľ
ustavičnou tvorbou zubnej hmoty rástli rýchlosťou 2,5 –
– 15 cm za rok. Mamuty používali kly na zastrašovanie
predátorov, v súperení o lepší zdroj potravya počas obdo-
bia párenia. Výskyt mamutov v Liptove a Spišskej kotline
pravdepodobne vyústil do trvalého osídlenia neadertál-
ského človeka lovcov mamutov. Nie je úplne jasné, aká
bola úloha človeka pri vymretí mamutov. Populácie ma-
mutov narušené systematickým lovom sa najviac museli
vyrovnávať s rýchlou zmenou klímy. Aj napriek tomu,
že mamutypatria medzi najlepšiea najviacpreštudovanú
skupinu vyhynutých cicavcov, mnohé otázky evolúcie
a ďalších aspektov ich života zostávajú nedostatočne
zodpovedanéasúzáhadou.
Použitá literatúra:
KLÍMA, B.: Lovci mamutů z předmostí. Academia, Praha 1990, s. 158.
ŠIDA, P.: Lovci mamutov. Ottovo nakladatelství. Praha 2007, s. 119.
Detail mamutieho kla
Fragment z mamutieho kla
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/DIGITÁLNE MÚZEUM AJ V BUDATÍNE
•
Mgr. Katarína Zacharová Považské múzeum v Žiline
Foto: Anna Kucharčíková
21
Mnohí návštevníci Považského múzea v Žiline si iste
všimli, že počas celej uplynulej sezóny sa stretávali s väč-
šími, či menšími obmedzeniami v expozíciách a výstav-
ných priestoroch, ktoré súviseli s nižším počtom vystavo-
vaných exponátov, prípadne úplným zatvorením niekto-
rých expozícií. Od septembra 2013 až do júna 2015 totiž
v našom múzeu prebieha digitalizácia zbierkových pred-
metov, čo v praxi znamená čistenie, fotenie a skenovanie
exponátovšpeciálnymitechnikami.
Digitalizácia kultúrneho dedičstva je národný
projekt spolufinancovanýzprostriedkov Európskej Únie
v rámci Operačného programu Informatizácia spolo-
čnosti – OPIS. Z hľadiska kvality a rozsahu digitalizácie
ide o výnimočný projekt, aký sa zatiaľ neuskutočnil
v žiadnej inej krajine EÚ. Hlavným cieľom projektu je
digitalizácia najvýznamnejších múzejných, galerijných
a knižničných zbierok. V rámci múzeí je cieľom projektu
vytvoriť tzv. digitálne múzeum, ktoré bude fungovať ako
jednotná platforma uchovávania, dlhodobej archivácie
a sprístupňovania informácií o zbierkových predmetoch
hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva vybra-
ných pamäťových a fondových inštitúcií. „Digitálne mú-
zeum“ bude fungovať ako virtuálny depozitár. Obsahom
tohto depozitára budú špeciálne zosnímané digitálne
záznamy najvýznamnejšej časti múzejných zbierok v 2D
a 3D formáte, ktoré budú priamo prepojené s digitálnym
vedomostným systémom múzeí Slovenskej republiky.
Digitálne obrazy jednotlivých objektov budú uložené
v centrálnom digitálnom archíve v správe Univerzitnej
knižnice v Bratislave a Múzea Slovenského národného
povstaniav Banskej Bystrici. Takýmtospôsobomvzniknú
úplne nové možnosti využitia zbierok na ďalšie vedecké
spracovanie a zhodnocovanie, vzdelávanie, kultúrny
relax,čiprezentáciuapropagáciukrajiny.
digitalizačnéhocentravmú-
zeu SNM v Banskej Bystrici, ktoré možno považovať za
jedno z najmodernejších a najlepšie vybavených
digitalizačných pracovísk v Európe, vybudovalo aj jedno
z najmodernejších konzervátorsko-reštaurátorských
pracovísk, ktorébudúmôcťvyužívaťvšetkymúzeánaSlo-
vensku.Veľkáčasťdigitalizačnéhoprocesuprebiehapria-
mo v hlavnom digitalizačnom centre v Banskej Bystrici,
avšak väčšinu zbierkových predmetov je možné špeciál-
nymi externými tímami digitalizovať aj v priestoroch
jednotlivých múzeí. V Považskom múzeu je to práve
priestor bývalej stálej expozície drotárstva, ktorá sa po
Hlavným koordinátorom a realizátorom celého pro-
jektu je Múzeum Slovenského národného povstania
v Banskej Bystrici, avšak podieľajú sa na ňom viaceré
zbierkotvorné inštitúcie z celej Slovenskej republiky.
Cenné zbierkové predmety na digitalizáciu poskytlo 32
múzeí, medzi nimi aj Považské múzeumv Žiline. Celkovo
bysadoukončeniaprojektuvjúli 2015 malozdigitalizovať
aodbornespracovať175 000exponátov.
Vrámci projektusaokrem
ukončení projektu opäť obnoví. Každý digitalizačný tím
pozostáva z dvoch ľudí: fotografa a konzervátora, pričom
tímy v jednotlivých múzeách pracujú na dvojzmennú
prevádzku.
Digitalizuje sa viacerými metódami. Listiny, fotogra-
fie, plagáty, obrazy, známky, mincea peniaze, aleaj výšiv-
ky, rôzne líniové textílie a podobne sa digitalizujú
dvojrozmerne, ostatné objekty, napr. plastiky, keramika,
úžitkové predmety, nábytok atď., trojrozmerne. Zatiaľ
čo na dvojrozmerné digitálne snímanie sa využíva špe-
ciálnyskener,podobnýkancelárskemu,trojrozmernésní-
manie je časovo i technologicky náročnejšie. Realizuje sa
pomocou špeciálneho zariadenia, pripomínajúceho sa-
mostatný fotoateliér, ktoré sa skladá z niekoľkých fotoa-
parátov, špeciálnej podložky, tzv. točne, lasera, rôznych
druhov pozadí... Samotnému snímaniu predchádza dô-
kladné vyčistenie predmetu od prachu a nečistôt, ktoré
zabezpečuje konzervátor. Takto ošetrený predmet sa
následne postaví na točňu, ktorá sa pomaly otáča o 10°,
čoumožňujesnímaniepredmetuzrôznychuhlov.Vzáve-
re sa jednotlivé obrazy pospájajú do trojrozmerného
formátu. Najväčšímprínosomdigitálnychobrazovjedno-
tlivých predmetov a ich súčiastok je možnosť otáčať ich
podľa potreby a zväčšiť, respektíve priblížiť aj detaily,
ktorévoľnýmokomniesúviditeľné.
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/22
Digitalizácii v Považskom múzeu v Žiline predchádza-
lo dlhé a náročné prípravné obdobie, ktoré pozostávalo
z výberu zbierkových predmetov a vyhodnocovania po-
trebyichošetrovania, prípadne konzervovania kurátormi
a následné samostatné konzervovanie, ktoré od septem-
bra 2013 do augusta 2014 zabezpečovali konzervátori
PMZA. Samotná, momentálne ešte stále prebiehajúca
realizačnáfáza, začalavmarci 2014apozostávazvyhľadá-
vania predmetov v depozitároch, ich následného ošetro-
vaniaaprenášaniadodigitalizačnýchpriestorov.
Vzáverečnej fázeprojektu budú jednotliví kurátorivy-
tvárať digitálne popisy predmetov do centrálneho systé-
mu evidencie zbierok. Celú prípravnú a realizačnú fázu
tohto projektu zastrešuje tím štrnástich zamestnancov
múzea, pozostávajúci z kurátorov jednotlivých zbierko-
vých fondov, dokumentátorov, fotografov a konzerváto-
rov. Do júna 2015 sa zdigitalizuje a odborne popíše 10 042
zbierkových predmetov v správe PMZA, z toho 4 202
predmetov v 2D formáte a 5 790 predmetov v 3D formáte
zo zbierkových fondov archeológie (1 500 ks), histórie
(2 080 ks), etnológie (2 300 ks), drotárstva (1 825 ks),
histórie dopravy (1020 ks), geológie (100), botaniky (100)
azoológie(117 ks). Dopoloviceoktóbra, tedaosem mesia-
cov po začatí digitalizácie v múzeu, sa úspešne podarilo
zosnímať všetky dvojrozmerné predmety (4 202 ks)
a okolo 2 300 trojrozmerných predmetov, teda viac ako
polovica z celkového plánovanéhosúboru zbierok. Vďaka
spolupráci s digitalizačným centrom mali mnohí návšte-
vníci múzea v rámci niekoľkých podujatí možnosť na-
hliadnuťdodigitalizačnéhocentraumiestnenéhovpries-
toroch PMZA, kde im bol ukázaný samotný proces
digitalizáciezbierkovýchpredmetov.
Viac informácií o Operačnom programe Informatizácia spoloč-
nostinájdetena .
www.opis.gov.skalebowww.nsrr.sk
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/KONFERENCIA „DEJINY CESTNEJ DOPRAVY NA SLOVENSKU”
Ing. Dušan Lichner, Csc. / upravené redakciou
23
Šteklivélúčejesennéhoslnkaprivítalivoštvrtok,25.septembra2014nanádvoríSobášnehopalácavBytčiúčastníkov
medzinárodnej odbornej konferencie „Dejiny cestnej dopravy na Slovensku“, ktorú zorganizovalo Považské múzeum
v Žiline. V hlavnej sále sobášneho paláca zaujali, krátko po 10-tej hodine, svoje miesto, okrem pozvaných účastníkov,
ajnávštevníci,záujemcoviaohistóriucestnejdopravynaSlovensku.
Po slávnostnom otvorení konferencie a príhovore riadi-
teľa Považského múzea v Žiline, Ing. Ladislava Cimeráka,
PhD. sa slova ujali pozvaní účastníci so svojimi príspevkami.
Problematiku výskumu reliktov starých vozových ciest
na strednom Slovensku popísal vo svojom príspevku PhDr.
Oto Tomeček z Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela
v Banskej Bystrici. Z odborného hľadiska možno tento
príspevok hodnotiť tou najvyššou známkou a jeho obsahová
úroveň svedčí o svedomitom prístupe autora k výskumnej
prácivdanejoblasti.
Cestnej doprave v stredoveku na severozápadnom
Slovensku sa na vysokej úrovni venoval vo svojom príspevku
zamestnanecPovažskéhomúzeavŽiline, hlavnýorganizátor
konferencie, historik dopravy Mgr. Peter Šimko. Množstvo
zaujímavých informácií, ktoré Mgr. Šimko účastníkom
konferencievosvojompríspevkuposkytol, svedčíovysokom
záujme autora o výskum v oblasti dejín dopravy, predo-
všetkýmcestnejdopravy.
Následne bol odprezentovaný príspevok PhDr. Ivety
Zuskinovej, ktorý sa zaoberal dejinami dopravy soli z Poľ-
ska na Slovensko. Do soľných skladov, ktoré boli napr.
v Liptovskom Hrádku a v Žiline, sa soľ dopravovala nielen
posuchozemskýchcestách,aleaj napltiach.
Ako sa historický pojem Via magna dostal do snáh
o prezentáciu kultúrneho dedičstva Slovenska, predniesol
vo svojom, síce nie odbornom, príspevku „Magna Via, jej
história a budúcnosť“ Doc. PhDr. Jozef Húska, PhD., ktorý
zastupoval občianske združenie Magna Via. Autor sa obrátil
na mladú generáciu s tým, aby sa mladí nastupujúci odbor-
níci viac zaujímali o históriu pamiatok stojacich popri
starých cestách na Slovensku a pamätníky zašlej slávy
dokázalivyužiťvprospechrozvojacestovnéhoruchu.
Druhý blok prednášok otvorila PhDr. MichaelaZávod-
ná z Filozofickej fakulty Ostravskej univerzity v Ostrave,
ktorý niesol názov „Městská kolejová doprava jako spole-
čenský fenomén (přelom 19. a 20. století)“. Autorka sa vo
svojom, nevšednom a zaujímavom príspevku, zaoberala
prejavmi a náladami obyvateľstvav mestách Brno, Olomouc
aOstrava.
Zaujímavú tému si pre svoj príspevok zvolil pán Mikuláš
Argalács, publicista z Popradu. Podrobne popísal históriu,
dôvody pre vznik a krátke obdobie prevádzky najstaršej
trolejbusovej linky v Rakúsko-Uhorskej monarchii vo Vyso-
kých Tatrách. Podrobne popísal dôvody, ktoré viedli podni-
kateľov z Popradu, pánov Viliama Kriegera a Vincenta
Matejku, na vybudovanie prvého spojenia Popradu so stre-
diskom rozvíjajúceho sa cestovného ruchu vo Vysokých
Tatrách, Starým Smokovcom. Zaujímavýbol popisaj keď len
krátkehoobdobiaprevádzkytrolejbusovnatejtolinke.
Súkromný bádateľ afanúšik históriedopravyz Prahy, pán
Petr Hoffman, predniesol príspevok s názvom „Počátky
autobusové dopravy na Slovensku před 1. světovou válkou“.
Popísal v ňom na vysokej odbornej úrovni obdobie
zavádzania autobusov ako priekopníkov mestskej, prímest-
skej a medzimestskej hromadnej dopravy na Slovensku.
Veľmi vzácne boli fotografie a pohľadnice prvých autobusov
zo Slovenska. V druhom príspevku s názvom „Státní poštov-
níautobusovádopravanaSlovenskuvletech1919 – 1932“pán
Hoffman opäť na odpovedajúcej odbornej úrovni popísal
vznik a rozvoj štátnej poštovej autobusovej dopravy na Slo-
venskuvuvedenomobdobí.
Historik Považského múzeav Žiline Mgr. Jakub Bielik sa
sústredil na taxíkovú dopravu v Žiline. Spomenul mená
najznámejších taxikárov a konkrétne značky a typy vozidiel,
ktorépomesteakotaxíkyjazdili.
Hosť z Nitry, študent 5. ročníka Filozofickej fakulty
Univerzity Konštantína Filozofa, pán Bc. Michal Ďurčo
vo svojom príspevku „Cesta Tisovec – Pohronská Polhora,
„Masarykovacesta“, popísalvýstavbucestyvmedzivojnovom
období.
Povojnovývývoj vautomobilovom priemyslev ČSR asna-
hy na Slovensku boli obsahom príspevku pána Ing. Ivana
Schustera z Múzea dopravy STM v Bratislave. Autor sa
vo svojom príspevku venoval na odbornej úrovni vývoju
automobilového priemyslu v Československej republike
v období 50-tych až 70-tych rokov 20. storočia. Osobitnú
pozornosť venoval aj rozvoju tohto odvetvia priemyslu
na Slovensku na príklade takých podnikov ako boli Trnavské
automobilovézávodyapodnikTatraBánovcenad Bebravou.
Odbornúkonferenciu„DejinycestnejdopravynaSloven-
sku“akoprvúkonferenciunadanútémumožnohodnotiťlen
vysoko pozitívne. Témy a vysoká odborná úroveň jednot-
livých príspevkov svedčí o tom, že aj na Slovensku žije veľa
nadšencov a záujemcov o dejiny cestnej dopravy. Túto ich
záľubu treba podporovať a výsledky ich, v mnohých prípa-
doch, amatérskej zberateľskej činnosti treba propagovať
a využívať pri vzdelávaní nových generácií odborníkov
zoblastidopravy.
Osobitnetrebapoďakovaťvšetkýmorganizátoromkonfe-
rencie, predovšetkým zamestnancom Považského múzea
v Žiline, a treba vysloviť nádej, že to nebola konferencia
posledná. Možnosť zúčastniť sa takejto konferencie určite
využijúvbudúcnostiviaceríodbornícizoblastidopravy.
Foto: Anna Kucharčíková
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/ROK 2014 V ZNAMENÍ NOVÝCH EXPOZÍCIÍ
•
Mgr. Michaela Koláriková Považské múzeum v Žiline
Foto: Anna Kucharčíková
24
Považské múzeum v Žiline má za sebou rok plný pes-
trých podujatí, aktivít a akcií, ktorými poukazovalo
na svoj bohatý zbierkový fond, na rôznorodosť svojich
expozícií a vďaka ktorým tiež pozývalo široké spektrum
návštevníkovdosvojichobjektov.
Výstavnýroksmezačaliv Sobášnompaláciv Bytči, kde
autorka výstavy „Archeológ Jozef Moravčík”, archeolo-
gička Považského múzeav ŽilineAndrea Slaná, prezento-
vala štyridsaťročnú prácu bývalého pracovníka Považ-
skéhomúzeavŽiline.
Liečivé bylinky a liečiteľské praktiky nášho ľudu tu
predstavili etnologička Katarína Kendrová a botanička
Viktoria Urbanová prostredníctvom výstavy s názvom
„Abytelupokojdala...“.
V Sobášnom paláci v Bytči ďalej vystavovali aj mode-
lári, miestni zberatelia a žiaci výtvarného odboru Základ-
nej umeleckej školy v Bytči. V septembri sme slávnostne
inaugurovali poštovú známku s vyobrazením Sobášneho
paláca.Vzávererokasi mohli návštevníci prezrieťvýstavu
venovanú pamiatkam Slovenska obnoveným vďaka Nór-
skymfondom.
V apríli tohto roka sme otvorili novú expozíciu
historika Petra Šimka Múzeum dopravy v budove želez-
ničnej stanice Rajecké Teplice. Už tradičnáoktóbrová tra-
sa historickým motorovým vlakom Hurvínek v Rajeckej
dolinebolaobohatenázastávkouvtejtoexpozícii.
Archeológ Jozef Moravčík (vľavo) a riaditeľ
Považského múzea v Žiline Ladislav Cimerák na vernisáži výstavy
Výstava „Aby telu pokoj dala...“
Múzeum dopravy v Rajeckých Tepliciach
Podujatia v areáli Budatínskeho hradu už tradične
v máji otvorila výstava kvetín, bylín, drevín, záhradnej
techniky, včelárskych produktov a ukážok aranžovania
„Jarná krása”, ktorú sme zrealizovali v spolupráci s OZ
Malá Fatra. Výstavné priestory administratívnej budovy
múzea v Budatíne dýchali počas šiestich týždňov impre-
sionizmom – výstava „Cézanne, Manet, Renoir a iní...“
prilákalamnožstvonadšencovtohtožánru.
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/25
Výstava Spevavce” na hrade Strečno
„
Expozícia v Budatínskej veži
Výstava Začnite s vysťahovaním”
„
Následne po skončení tejto výstavy boli priestory vy-
členené pre digitalizačnú komisiu, ktorá skenuje zbier-
kové predmety múzea. Dátum 13. júl 2014 si mnohí naši
pracovníci, ale možno i návštevníci, dobre zapamätajú
nadlhýčas– otváralismevežuBudatínskehohradupore-
konštrukcii. Na tento deň sme pripravili bohaté kultúrne
podujatie s možnosťou bezplatného vstupu do veže
a atraktívnymi sprievodnými aktivitami v parku. Vo veži
Budatínskeho hradu sme sprístupnili stálu expozíciu
venovanú histórii Žiliny a Budatína, nachádza sa v nej aj
výstava hodín či obrazov zo 17. – 19. storočia i novovy-
tvorená vyhliadka z veže. Autorom expozície je historik
Michal Jurecký.
V auguste v podkroví veže bola otvorená výstava
„Začnite s vysťahovaním!”, ktorá bola venovaná bojom
SNP v okolí Žiliny. Autorsky ju pripravil historik Jakub
Bielik. Vareáli Budatínskeho hradu sa tento rok konali aj
ďalšie podujatia, ako napríklad Expedícia Budatínsky
park a napokon ako slávnostná rozlúčka so sezónou
Budatínskyrínok, ktorýbolopäťveľmiúspešný.
Na hrade Strečno sme sezónu oficiálne aj slávnostne
otvorili 1. mája podujatím v hrade i podhradí. Pestrý pro-
gramsmepripraviliaj naoslavyMedzinárodnéhodňadetí
či počasprázdnin nanočnýchprehliadkach hradu.Vstre-
dovekej dedine Paseka odohral svoj jazzový koncert
spevák PeterLipa. Školáci k námprichádzajú každoročne
v máji a v júni na Hradnú školu, aby si zaujímavým spô-
sobom overili svoje vedomosti, či získali nové. Na Žofiu
Bosniakovú myslíme tradičnými hradnými hrami – tento
rok sme si priblížili „Kratochvíle šľachty“. V hrade pripra-
Považské múzeum v Žiline sa aktívne zapája do viace-
rých celoslovenských či medzinárodných podujatí. Od-
borná knižnica Považského múzea mala opäť aj tento rok
počas týždňa na prelome marca a apríla „otvorené dvere“
pre širokú odbornú i laickú verejnosť. Pribudlo do nej 78
nových knižných jednotiek. Počas Noci múzeí a galérií
odohralo Divadlo na hojdačke v areáli Budatínskeho
hradu svoje predstavenie Lomidrevo. V rámci Medziná-
rodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej
pracovníčky múzea Katarína Kendrová a Andrea Lu-
kácsová rozšírili stálu expozíciu o kolekciu ďalších ľudo-
vých hudobných nástrojov. Pre návštevníkov expozície
bolo pripravené aj podujatie Po stopách Jánošíkovho
pokladu. Najobľúbenejšou časťou tohto podujatia bolo
vlastnoručné razenie mince s podobizňou Jánošíka. Me-
dzinárodný deň cestovného ruchu sme podporili jednot-
nýmvstupnýmdonašichobjektov.
V zahraničí sme sa tento rok prezentovali výstavou
etnologičky drotárstva Kataríny Kendrovej venovanou
životu drotárov a drotárskemu remeslu „Dajte hrnce dró-
tovať“ (v poľskom Suszci a Ślemieńi). Historička dro-
társtva Katarína Hallonová autorsky prispela na výstavu
Etnografického múzea v Budapešti „Pohŕdanie a sebave-
domie (sebaúcta) – pravdivý príbeh o kotlároch, drotá-
vila zoologička PMZA Mária Adamová výstavu „Spevav-
ce” venovanú speváckym vrabcotvarým vtákom. V cykle
Umenie na hrade sa predstavili akademický maliar Stano
Lajda „V duši Leonarda“ a akademický sochár Jozef Mun-
dier s výstavou „Dobrý ročník“. Okrem týchto aktivít sa
Považské múzeum zapojilo do behu do strečnianskych
schodov či Rytierskej výpravy. Sezónu na hrade Strečno
uzavrelo podujatie Nocduchov,tekvícastrašidiel.
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/roch a korytároch“. V partnerskom českom meste Frýdek-
MísteksmevMuzeu Beskydodprezentovalivýstavu „Krá-
sa pravekej keramiky“, archeologičky Andrei Slanej.
V obci Dolní Lomná sme sa spolupodieľali navýstaveveľ-
kých šeliem s názvom „Les a myslivost“, kde autorsky pri-
spelazoologičkaMáriaAdamová.
Elektronický časopis MÚZA vychádza na internete 2x ročne a uverejňuje
príspevky, ktoré sú schválené redakčnou radou. Prijímame populárno-náučné
texty o dejinách, etnografii a prírode žilinského regiónu. Redakcia si vyhradzuje
právo zaslaný príspevok odmietnuť, respektíve navrhnúť jeho úpravu.
Podmienkou pre prijatie a publikovanie článku je dodržanie formálnych
i obsahových pravidiel. Na schválenie posielajte stručný obsah článku.
Formálna úprava článku:
1. Názov článku,
2. meno a priezvisko autora (autorov), inštitúcia, v ktorej autor pracuje,
3. hlavný text,
4. zoznam bibliografických odkazov.
Pokyny pre príspevok: Príspevok je potrebné napísať v rozsahu minimálne
1 a maximálne 5 normovaných strán bez poznámkového aparátu.
Do rozsahu sa nezarátava použitá literatúra.
Príspevok je potrebné odovzdávať v textovom editore MS WORD .doc,
• písmo Times New Roman,
veľkosť 12,
riadkovanie 1,5,
okraje z každej strany 2,5 cm.
Obrazové prílohy zasielajte vo formáte JPG zvlášť, nie vložené do príspevku.
Pokiaľ Vám záleží na poradí, obrázky premenujte napríklad 1.jpg, 2.jpg,
obrazok 1.jpg ... Pokiaľ si prajete, aby bol obrázok v určitej časti článku,
napíšte to do textu: Príklad:
Obr. 1, Popis k obrázku
28. 2. 2015
•
•
•
…Medzi taxíkmi sa však občas objavili aj
luxusnejšie vozidlá ako napríklad Mercedes Viktora Mazúra z roku 1925 alebo
Walter Ludviga Ehna tiež z roku 1925.
Ako zaujímavosť možno spomenúť, že taxislužby ponúkali napríklad aj
niektoré autodielne ako tomu bolo v prípade Doležala a Karbana, ktorí mali
dielňu a rovnako aj stanovište svojich taxíkov na Frambore č. 657…
Príspevky zasielajte do na email: bernatova@pmza.sk
Kolekcia ľudových hudobných nástrojov v expozícii Jánošík
a Terchová v Terchovej počas MFF Jánošíkove dni
Výstava Etnografického múzea v Budapešti
„Pohŕdanie a sebavedomie (sebaúcta) – pravdivý príbeh
o kotlároch, drotároch a korytároch“ (foto: EM v Budapešti)
„Dajte hrnce drótovať“ – výstava v Ślemieńi, Poľská republika
POKYNY PRE PRISPIEVATEĽOV
26
Okrem podujatí a akcií pre návštevníkov sa Považské
múzeumv Žilinesnaží dostaťdo povedomia širokej verej-
nosti aj inými aktivitami. Od apríla 2014 participujeme
ako prvá a zatiaľ jediná inštitúcia zo Slovenska na medzi-
národnominternetovomportáliwww.euromuse.net. Ide
o verejný portál, ktorý poskytuje presné údaje o význam-
ných výstavách v európskych múzeách. V septembri si na
verejných portáloch euromuse.net vyslúžilo PMZA titul
„múzeum týždňa“ vďaka novootvorenej veži Budatín-
skehohradu.
Výstava „Les a myslivost“ v Dolnej Lomnej
http://www.floowie.com/sk/citaj/muza2-2014/